Celé znenie

SÚDNE ROZHODNUTIE

Výpis

Právny odbor: Civilné právo

Predmet sporu: 833, 63 € s prísl.

18C/85/2010



R o z s u d o k



Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobcu: C. S., a.s., P. X, . B., IČO: XXXXXXXX, . zastúpeného JUDr. M. C., advokátom so sídlom V. XX, B., proti žalovanému: B. B., nar. XX.. X.. XXXX, . naposledy bytom P. XX, . T., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mgr. Š. J., zamestnancom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 833, 63 eur s prísl.



r o z h o d o l :



Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 522, 32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 16. 2. 2011 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.



Žaloba sa v prevyšujúcom rozsahu pohľadávky zamieta.



Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 49, 47 eur v prospech zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.



O d ô v o d n e n i e :



Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 833, 63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 795, 26 eur od 1. 7. 2009 až do zaplatenia. Uplatňoval si tiež náhradu trov konania. Pohľadávka podľa vyčíslenia žalobcu predstavovala dlžné mesačné splátky úveru ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 231, 33 eur, v sume 563, 92 eur úverovú istinu splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia a v sume 38, 37 eur zmluvnú pokutu za omeškanie zo splácaním úveru. Právo na plnenie sa malo odvíjať od zmluvy uzavretej dňa 25. 10. 2006 účastníkmi konania, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 Obch.zák. a zák. č. 281/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe žiadosti žalobcu obsiahnutej v časti C" vyššie uvedenej zmluvy bola žalovanému vydaná úverová karta s úverovým rámcom, ktorý mal pri uzavretí zmluvy zodpovedať sume 663, 88 eur (20.000, - Sk). Žalobca bol oprávnený meniť úverový rámec, ako aj limit výšky čerpaného úveru i limit minimálnej splátky, pričom žalovaný bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok v hodnote minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Splátka sa mala použiť na úhradu dohodnutých úrokov z úveru, poplatkov podľa zmluvy o úvere a prípadne podľa sadzobníka platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného.

Podľa vyjadrení žalobcu sa v úverovom vzťahu rozlišovala maximálna výška úverového rámca, ktorá bola pre všetkých klientov rovnaká a mala predstavovať sumu 3.319, 40 eur (100.000, - Sk). Okrem maximálnej výšky sa v úverovom vzťahu rozlišuje aktuálne dohodnutá suma úverového rámca, ktorá mala byť pri uzavretí predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania v hodnote 663, 88 eur (20.000, - Sk).

Žalovaný mal požiadať po uzatvorení úverovej zmluvy o zmenu výšky úverového rámca na 531, 11 eur (16.000, - Sk), čomu mal dosvedčovať predpis splátky vo výške 26, 56 eur. Žalovaný pritom vyčerpal podľa doloženého výpisu z účtu dňa 22. 12. 2007 sumu 66, 39 eur, dňa 22. 12. 2007 sumu 331, 94 eur, v uvedený deň tiež sumu 165, 97 eur a 66, 39 eur. Dňa 4. 1. 2008 čerpal pomocou karty sumu 23, 24 eur, dňa 21. 5. 2008 sumu 33, 19 eur a v rovnaký deň sumu 39, 83 eur, čo v úhrne predstavovalo finančnú sumu 726, 95 eur. Žalobca účtoval žalovanému poplatky za správu úveru, za úverovú kartu a poplatok pri uskutočnení výberu v hotovosti. Za každý výber v hotovosti žalovanému vznikla povinnosť na úhradu poplatku vo výške 2, 29 eur a ročný poplatok za vedenie karty činil 9, 96 eur, ktorý mu bol vyúčtovaný dňa 30. 9. 2008. Celkovo tak poplatky spojené s vedením kreditnej karty predstavovali 21, 41 eur (5 x 2, 29 eur + 9, 96 eur).



Podľa bodu IV. Všeobecných zmluvných podmienok bol klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a tento bol úročený podľa platnej úrokovej sadzby podľa výšky zostatku na úverovom účte, keď mesačná úverová sadzba zodpovedala hodnote 1, 95 %, čo ročne činilo 23, 4%. Žalovaný v prospech žalobcu uhradil dňa 14. 2. 2008 sumu 53, 11 eur, dňa 19. 2. 2008 sumu 18, 72 eur, dňa 12.3. 2008 a 12. 4. 2008 to bola suma 26, 56 eur, v rovnakej výške poukázal finančnú čiastku žalobcovi v dňoch 13. 5. 2008, 12. 6. 2008 a 14. 7. 2008, celkovo uhradil z vyčerpaných finančných prostriedkov len 204, 63 eur.

Podľa bodu V. Všeobecných zmluvných podmienok pri porušení povinnosti splácať poskytnutý úver vznikalo žalobcovi právo na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania žalovaný po dobu dlhšiu ako 30 dní. Pretože mesačné splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára riadne a včas neplatil, žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu za omeškanie so splatením splátky splatnej k 10. 1. 2008 vo výške 2, 12 eur, ktorá mala byť uhradená platbou dňa 19. 2. 2008. Dňa 15. 2. 2008 poplatok za vstup do vymáhania vo výške 16, 60 eur, ktorý mal byť rovnako zaplatený úhradou dňa 19. 2. 2008. Dňa 12. 9. 2008 účtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou splátky splatnej k 10. 8. 2008 v zhodnej výške 2, 12 eur, 1. 10. 2008 poplatok za vstup do vymáhania vo výške 29, 87 eur. Obdobne účtoval zmluvnú pokutu za omeškanie so splatením splátky splatnej dňa 10. 9. 2008, 10. 10. 2008 a 10. 11. 2008 u každej zo splátok zmluvná pokuta predstavovala 2, 12 eur.

Vyúčtované a nezaplatené zmluvné pokuty a poplatky spojené s vymáhaním pohľadávky predstavovali 38, 37 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok malo dôjsť zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy listom dňa 21. 4. 2009. Dňa 30. 6. 2009 uvedené odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Neuhradené záväzky po lehote splatnosti tak v úhrnnej sume predstavujú 833, 63 eur, a to z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy (splátky splatné k 10. 8. 2008, 10. 9. 2008, 10. 10. 2008, 10. 11. 2008, 10. 12. 2008, 10. 1. 2009, 10. 2. 2009, 10. 3. 2009 a 10. 4. 2009) vo výške 231, 33 eur, čo má zodpovedať šiestim mesačným splátkam 26, 56 eur a trom splátkam mesačne v sume 24 eur a po odstúpení od zmluvy dlh vo výške 563, 92 eur. Každá splátka mala obsahovať aj platbu poistného vo výške 0, 79 eur. Za omeškanie s plnením dlhu mal žalovaný povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 795, 26 eur.

Nakoľko u žalovaného sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť miesto jeho pobytu, keďže z poslednej zistenej adresy odišiel na neznáme miesto, v konaní súd vykonával úkony vo vzťahu k ustanovenému opatrovníkovi. Tento sa k veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov.

Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil kópiu zmluvy Žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru" č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorej žalovanému bol financovaný tovar - mobilný telefón, kde predajná cena mala predstavovať 8.598, - Sk, priama platba činila 860, - Sk a výška úveru predstavovala 7.738, - Sk. Bolo dohodnutých 9 mesačných splátok v celkovej výške mesačnej splátky 1.005, - Sk, čo zodpovedalo úhrnnej sume mesačných splátok 9.045, - Sk. Tento vzťah nebol predmetom konania. Súčasťou vyhotovenia zmluvy bolo tiež ustanovenie, ktorým klient žiada, aby ho žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000, - Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno s tým, že žiadosť mala byť posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v priebehu jeho splácania. Rubová strana zmluvy súčasne obsahovala ustanovenie v bode 2.1.4. , že žalobca nie je povinný žiadaný úver poskytnúť ani svoje rozhodnutie zdôvodniť. V tejto súvislosti voči nemu nemožno uplatňovať žiadne nároky. V bode IV. nazvanom úverový rámec - revolvingový úver a úverová karta je uvedené, že žalobca zaradí klienta, t.j. žalovaného, medzi žiadateľov. Rozhodnutie o poskytnutí úverového rámca prislúcha žalobcovi a závisí od posúdenia údajov uvedených v žiadosti. Vydanie karty na meno klienta, variabilný symbol a č. účtu revolvingového úveru malo byť oznámené žalovanému písomne súčasne s uvedením maximálneho úverového rámca, ktorý je žalobca pripravený mu poskytnúť. Poskytnutím úverového rámca a vydaním karty nevzniká žalovanému žiadny záväzok, ak nie je dohodnuté niečo iné. Použitie PIN

znamenalo súhlas klienta s čerpaním úveru a výškou čerpanej sumy. Povinnosť na úhradu úveru v dohodnutých splátkach nastávala najskôr kalendárnym mesiacom nasledujúcim aspoň čiastočnom čerpaní peňažných prostriedkov z úverového rámca. Žalobcovi vznikalo oprávnenie spoplatniť vydanie karty podľa platného sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu V zmluvy, v prípade, ak žalovaný poruší svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca bol oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.

Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu a z predloženej zmluvy súd ustálil, že zámerom účastníkov konania bolo uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa mal veriteľ zaviazať k povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa mal zaviazať poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( § 2 zák. č. 258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Podmienkou platnosti uvedenej zmluvy je písomná forma ( § 4 ods. 1 citovaného zákona), ktorá má obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj ďalšie osobitné podmienky, a to určenú sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, resp. cenu služby alebo cenu poskytnutej služby, adresu predávajúceho, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností pri splnení ktorých môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej má zmluva obsahovať oprávnenie spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy i právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Od spotrebiteľa nemôže pritom veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 zák. č. 281/01 Z.z.).



V predmetnom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu podstatných náležitostí tohto úkonu, ktorým je záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť úver na požiadanie dlžníka (žalovaného) ( §497 Obch.zák.), a nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy úkonu ( §4 zák.č. 281/01 Z.z.). Predložená kópia žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru" jednoznačným spôsobom deklaruje v označení aj vo všeobecných zmluvných podmienkach (čl. II, IV), že zo strany žalovaného došlo len k podaniu žiadosti o poskytnutie úverového rámca, o čom rozhodoval výlučne žalobca, ktorý mohol aj neakceptovať požiadavku žalovaného. Ku vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere mohlo dôjsť len za predpokladu, že právu dlžníka na čerpania finančných prostriedkov by zodpovedala povinnosť veriteľa poskytnúť mu ich v dohodnutom rozsahu. Za takúto dohodu, nemožno považovať len žiadosť záujemcu o poskytnutie úveru. I keď je zrejmé, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ako o tom svedčí výpis z finančného účtu, nebol preukázaný individuálny rozsah úveru (žalobca len tvrdí skutočnosti, ktoré nijako nepreukazuje, výšku istiny odvodzuje len od sumy uhrádzaných splátok), ani podmienky jeho úročenia a splatnosti, rozsah poplatkov, keď žiadosť o úver" len príkladmo uvádza tieto údaje, absentujú informácie o poplatkoch za hotovostné výbery kartou, poplatkoch za vymáhanie, ktoré žalobca žiada priznať. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s požadovanými všeobecnými a osobitnými zmluvnými podmienkami v zákonom predpísanej forme, je neplatná ( §40 Obč.zák., §4 zák.č. 281/01 Z.z.). Navyše vychádzajúc zo skutočnosti, že žiadosť o úverovú kartu sa nachádza v spodnej časti zmluvy, ktorej základný predmet a účel sa dotýkal odlišného právneho vzťahu (kúpa tovaru na splátky resp. úver na kúpu tovaru) predstavuje takýto postup žalobcu ničím neodôvodnené spájanie odlišných zmluvných ponúk s už prijatým plnením na strane žalovaného a má charakter «nekalej» «obchodnej» «praktiky» zneužívajúcej ekonomickú závislosť spotrebiteľa na úverových produktoch a zavádzajúcej, čo do rozsahu záväzkov, ktoré mu v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov pre budúcnosť vzniknú. Aj pre prípad, že by uvedený právny úkon bol zrealizovaný v písomnej podobe, nemožno akceptovať ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 8% z každej splátky bez vymedzenia, o aké obdobie ide, teda či sa jedná o platby denného, mesačného či ročného charakteru. Nie je zrejmé, z čoho mal spotrebiteľ usúdiť na výšku aktuálnych poplatkov za vedenie účtu, a či mu boli dostatočne jasné a zrozumiteľné podmienky úveru. Ani samotné žalobcom vyčíslené finančné čiastky neodrážajú sumy uvedené v predloženej žiadosti o poskytnutie úveru. Nebolo by už vôbec prijateľné uplatňovať nároky z titulu plnenia poistného, ako to žiadal žalobca, keď nie je preukázaný úmysel žalovaného sa poistiť, ani existencia poistnej zmluvy, z ktorej by táto povinnosť plynula.

Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k založeniu záväzkového vzťahu titulom spotrebiteľského úveru, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie finančných prostriedkov len titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 Obč. zák.. Zo žalobcom predložených výpisov z úverovej karty žalovaného vyplýva čerpanie finančných prostriedkov vo výške 726, 95 eur, z ktorých uhradil žalobcovi sumu 204, 63 eur. Neuhradený dlh predstavuje sumu 522, 32 eur.

Nakoľko ide o omeškanie s vrátením peňažného dlhu, žalobcovi patrí aj právo na úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. Počiatok omeškania dlhu vzniknutého titulom vydania bezdôvodného obohatenia bol v danom prípade stanovený na prvú preukázanú výzvu žalobcu na plnenie, ako bola táto doručená opatrovníkovi žalovaného prostredníctvom súdu, ktorý mu doručil návrh na začatie konania ku dňu 14. 2. 2011. V súlade s ust. § 564 Obč.zák. od 16. 2. 2011 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku a je povinný na plnenie úrokov z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v platnom znení, ktorých výška zodpovedá hodnote o 1% vyššej ako úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. To v danom prípade činí 9% ročne (1% + 8%).

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 Obč. súd. por., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanom prípade bol žalobca úspešný v 63% nároku (teda neúspešnosť 37%), čomu zodpovedá jeho právo na náhradu trov v rozsahu 26%. Trovy konania žalobcu predstavovali trovy za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 49, 50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 140, 78 eur, priznané v zmysle vyhlášky č. 655/04 Z. z. o náhradách a odmenách advokátov (2 úkony právnej služby, prevzatie veci, návrh žaloby 2 x 51, 41 eur, náhrada paušálnych výdavkov 2 x 7, 21 eur, DPH 20% 23, 46 eur). Náhrada trov konania v rozsahu 26% činí priznaných 49, 47 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže dvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. / § 205 ods. 2, 3 OSP/.