Celé znenie

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom

Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom

Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, konajúca prostredníctvom svojej konateľky,

advokátky JUDr. Dany Nemčíkovej, proti žalovanému: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821

02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zast. advokátkou JUDr. Janou Ďurišovou, so sídlom Vajnorská 100/B,

831 04 Bratislava, korešpodenčná adresa: Sympatia Legal s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04

Bratislava, IČO: 47 256 834, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 37Cb/61/2016, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/83/2016-52 z 23. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 37Cb/61/2016-35 zo dňa

09.06.2016 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne rozhodol o

nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu

vyplýva, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, súdu doručeným dňa 11.05.2016, sa

žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému odo dňa doručenia uznesenia súdu o vydaní

predbežného opatrenia až do zániku alebo zrušenia tohto predbežného opatrenia v rámci svojej akcie

„Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne

výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách,

za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné s výrobkom žalovaného. V konaní vo

veci samej sa žalobca mieni domáhať ochrany svojich práv, ktoré mali byť porušené nekalosúťažným

konaním žalovaného.3. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že je verejnou

obchodnou spoločnosťou existujúcou podľa práva Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je

okrem iného aj maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom. Žalovaný je

spoločnosťou s ručením obmedzeným existujúcou podľa práva Slovenskej republiky, ktorej

predmetom činnosti je okrem iného tiež maloobchodný predaj potravín a iného tovaru

spotrebiteľom.4. Podľa žalobcu žalovaný využíva pri marketingu predaja svojich výrobkov značky

Clever (ďalej len „Clever“) akciu garancie diskontnej ceny (ďalej len „Akcia“), ktorá však v

skutočnosti predstavuje nedovolenú porovnávaciu reklamu. V zmysle podmienok zverejnených na

webovej stránke žalovaného je predmetom tejto Akcie nasledujúci obsah: „BILLA raz týždenne

kontroluje ceny všetkých výrobkov dostupných v predajniach LIDL, TESCO a KAUFLAND, ktoré sú

porovnateľné s výrobkami značky Clever. V prípade, že sa v deň kontroly nájde rozdiel medzi cenou

výrobkov Clever a výrobkami, ktoré sú predmetom cenového porovnávania, BILLA dorovná cenu k

najnižšej ponúkanej štandardnej predajnej cene. Aktuálny cenník porovnávaných výrobkov je

dostupný v každej predajni BILLA vo forme plagátov. Cenník sa aktualizuje každý týždeň, a to vždy v

stredu, po ukončení kontroly a je platný až do nasledujúcej stredy, kedy prebieha nová kontrola, podľa

ktorej sa cenník následne aktualizuje. BILLA garantuje, že všetky štandardné predajné ceny výrobkov

Clever uvedené v aktuálnom cenníku, budú rovnako lacné, ako porovnateľné výrobky u definovanej

konkurencie (Kaufland, Lidl, Tesco). V prípade zmeny cien v čase medzi dvomi dátumami

porovnávania si BILLA vyhradzuje právo úpravy cien v cenníku. Dorovnávanie cien prebieha

celoplošne na území Slovenskej republiky. Porovnávanie prebieha pravidelne každú stredu v troch

obchodoch konkurenčných značiek (Kaufland, Lidl, Tesco). BILLA porovnáva štandardné predajné

ceny v troch predajniach vybranej konkurencie. Predmetom garancie sú len štandardné predajné ceny

porovnávaných výrobkov platné na území Slovenska. Predmetom porovnávania nie sú reklamné ceny,

veľkoobchodné ceny, špeciálne ceny pri otváraní obchodov, regionálne ceny, online ceny a

množstevné zľavy. Ceny, ktoré sú znížené po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, sú predmetom

porovnávania. Ak budú nájdené rozdiely v cenách v troch obchodoch porovnávanej konkurencie, tieto

zohľadnené nebudú. BILLA porovnáva výrobky v tých istých produktových skupinách s identickým

balením a podobným obsahom. Porovnávané sú len výrobky rovnakého druhu - jogurt s jogurtom a nie

s jogurtom bez syrovátky, či s mliekom. Príklad porovnávania: Jogurt Clever s 2 % obsahom tuku s

iným jogurtom obsahujúcim 2 % tuku, 400 gramové balenie jogurtu Clever s iným 400 gramovým

balením jogurtu. Predmetom porovnávania je rovnaký tovar v rovnakom balení. V takomto prípade sú

porovnávané len výrobky s rovnakým balením. V praxi existujú rôzne typy balenia rovnakého tovaru -

napríklad balenie arašidov v sáčku, či balenie v plechovke, čo môže viesť k rozdielnym cenám. Preto

sa porovnáva napríklad pivo v plechovke len s pivom v plechovke a nie s pivom vo fľaši, aj keď ide o

ten istý výrobok. Čerstvé mlieko v sáčku má nižšiu cenu než mlieko v sklenej fľaši. Garancia vrátenia

peňažného rozdielu: V prípade, že zákazník zakúpi výrobok porovnateľný s výrobkom Clever za

nižšiu štandardnú predajnú cenu, BILLA garantuje vrátenie peňažného rozdielu medzi cenou

zakúpeného výrobku a výrobkom Clever. Výrobky musia byť zakúpené v ten istý deň. Zákazník si

môže nárokovať na vrátenie peňažného rozdielu za podmienky, že predloží pokladničný blok od

zakúpeného výrobku Clever, ako aj od zakúpeného konkurenčného výrobku, ktorý je predmetom

porovnávania. Aktuálny cenník porovnávaných výrobkov platný od 20. 4. - 26. 4. 2016.“5. V rámci

predmetnej Akcie teda žalovaný pravidelne, raz týždenne zverejňuje Aktuálny cenník porovnávaných

výrobkov („Porovnanie cien“), a to jednak na svojej webovej stránke, ako aj v priestoroch svojich

maloobchodných predajní. Uvedené Porovnanie cien pozostáva z piatich stĺpcov, pričom v prvom

stĺpci je uvedená špecifikácia výrobku Clever, v ďalšom stĺpci je uvedená cena predmetného výrobku

Clever v predajniach žalovaného a v ďalších troch stĺpcoch je uvedená údajná predajná cena údajného

porovnateľného výrobku v predajniach žalobcu, Lidl a Tesco.6. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v

porovnaní cien neidentifikuje výrobky žalobcu (ako ani dvoch zvyšných obchodných reťazcov), ktoré

porovnáva s výrobkami Clever, pričom žalovaný prostredníctvom svojej Akcie zavádza spotrebiteľov

okrem iného aj tým, že v Porovnaní cien uvádza nepravdivé informácie o cenách porovnateľných

výrobkov žalobcu. Žalobca je presvedčený, že takéto konanie žalovaného predstavuje nekalosúťažné

konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“). Žalobca ako aj žalovaný podnikajú v oblasti

maloobchodného predaja potravín a iného tovaru na území Slovenskej republiky a vzájomne si

konkurujú s cieľom dosiahnutia vlastného zisku. S ohľadom na tento fakt je zrejmé, že žalobca a

žalovaný sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu.7. Vyššie uvedenú Akciu žalovaného považuje žalobca

za rozpornú s dobrými mravmi súťaže z dôvodu, že táto reklama informuje o výrobkoch predávaných

žalobcom zavádzajúcim a klamlivým spôsobom, ktorý je zároveň v rozpore so zákonom č. 147/2001

Z. z. o reklame. Touto zavádzajúcou a neférovou porovnávacou reklamou vytvára žalovaný pre

spotrebiteľa mylnú domnienku o tom, že ceny výrobkov Clever na celom Slovensku nebudú nikdy

vyššie ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu, pričom väčšina cien výrobkov Clever je údajne

nižšia ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu. V priamej príčinnej súvislosti s touto klamlivou

reklamou môže žalobca nepochybne prísť o svojich zák

Porovnanie cien však nie je objektívne, nakoľko žalovaný neuvádza konkrétny názov výrobku

žalobcu, ktorého cenu vo svojom Porovnaní cien uvádza. Celé cenové porovnanie tak stojí iba na

neoveriteľnom tvrdení žalovaného, že údajne porovnával výrobky porovnateľné s jeho výrobkami

značky Clever. Zo zverejneného Porovnania cien je však zrejmé, že ceny, za ktoré podľa tvrdenia

žalovaného predáva žalobca porovnateľné produkty, nekorešpondujú s cenami, za ktoré žalobca

skutočne predáva svoje výrobky porovnateľné s výrobkom Clever uvedeným v Porovnaní cien. Túto

skutočnosť žalobca preukázal jednak tabuľkou, v ktorej je porovnaných 14 výrobkov Clever zo

zverejneného Porovnania cien - posledný monitoring dňa 18.04.2016 i cenami konkrétnych

porovnateľných výrobkov žalobcu, ktoré platili v čase predmetného Porovnania cien. Platnosť cien

svojich porovnateľných výrobkov preukazuje žalobca výpisom zo svojho interného účtovného

systému „SAP“ ku dňu 18.04.2016. Žalovaný takéto nepravdivé informácie zverejňuje pravidelne. Z

porovnania výrobkov Clever a konkrétnych porovnateľných výrobkov žalobcu vyplýva, že je rozdiel

medzi cenami porovnateľných výrobkov žalobcu uvádzanými žalovaným v Porovnaní cien a

skutočnými cenami týchto výrobkov. Uvedený rozdiel sa pohybuje v rozmedzí od 9 centov až do 70

centov v neprospech žalobcu, čo pri cenách výrobkov v celkovej výške od 39 centov do 3,29 eur

predstavuje výraznú odchýlku. Žalovaný uvádza nepravdivé údaje o produktoch žalobcu za účelom

vyvolania mylnej domnienky spotrebiteľov o tom, že výrobky žalovaného sú najlacnejšie, pričom

takéto uvádzanie nepravdivých údajov o výrobkoch druhého súťažiteľa je jednoznačne v rozpore s

dobrými mravmi súťaže.8. Žalobca tvrdí, že konanie žalovaného je objektívne spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľom tým, že zverejnením nepravdivých informácii o cenách žalobcu sú spotrebitelia, ktorí

nemajú možnosť si pravdivosť týchto tvrdení overiť, uvedení do omylu ohľadom cien porovnateľných

výrobkov žalovaného a žalobcu. Následkom takéhoto omylu sa spotrebitelia pri rozhodovaní ohľadom

výberu výrobkov môžu rozhodnúť pre zakúpenie výrobkov žalovaného, ktoré sú v skutočnosti drahšie,

ako porovnateľné výrobky žalobcu. Objektívne môže dôjsť k poklesu zákazníkov žalobcu, a teda aj k

celkovému poklesu jeho tržieb. Žalovaný prostredníctvom svojej Akcie naplnil všetky zákonné znaky

všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 ObchZ. Akcia žalovaného napĺňa aj

skutkovú podstatu zľahčovania, nakoľko rozširuje o výrobkoch žalobcu nepravdivé informácie

týkajúce sa porovnateľnosti výrobkov, ako aj ich ceny, pričom následkom takéhoto konania žalobcovi

hrozí, že stratí časť svojich zákazníkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v poklese jeho príjmov.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil žalobca tým, že žalovaný môže až do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pokračovať vo svojom nekalosúťažnom konaní a tým

naďalej bezprostredne ohrozovať práva a právom chránené záujmy žalobcu a prehlbovať ujmu, ktorú

mu žalovaný doteraz spôsobil.9. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

poukazom na §§ 74 ods. 1, 75 ods. 1, 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do

30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“). Vyslovil názor, že navrhované predbežné opatrenie je koncipované

príliš široko. Uviedol, že žalobca sa domáhal, aby žalovanému bolo zakázané v rámci jeho akcie

„Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne

výrobky s cenami bližšie nešpecifikovaných výrobkov žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o

cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné s výrobkom žalovaného. Podľa

názoru súdu takto nariadené predbežné opatrenie by neprimeraným spôsobom zasahovalo do práv

žalovaného. Poukázal na tú skutočnosť, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava

pomerov účastníkov konania. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil uvádzanie iných

cien iba konkrétnych výrobkov, ktoré sú označené v predložených listinných dôkazoch a kde k takejto

klamlivej reklame podľa predložených listinných dôkazov dochádza, aj keď uvedené bude ešte

predmetom dokazovania vo veci samej. Žalobca sa ale podaným návrhom domáhal zdržania sa

akéhokoľvek porovnávania, či už v rámci akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej

marketingovej akcie u výrobkov žalovaného, a tiež, aby žalovaný neporovnával ceny svojich

konkrétnych výrobkov s cenami výrobkov žalobcu, a to aj takými, kde prípadne k takejto klamlivej

reklame nemusí dochádzať, resp. nedochádza. Zasahovanie do práv toho, proti komu má navrhované

predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožnila

ochrana oprávnených záujmov aj tejto druhej strany. Súd má za to, že takto navrhované predbežné

opatrenie by nepriamym spôsobom zasahovalo do práv žalovaného, keďže žalovaný má právo

realizovať reklamnú kampaň spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej

ceny výrobkov žalovaného s cenami výrobkov žalobcu, pokiaľ táto kampaň je pravdivá a pokiaľ sú v

takejto kampani uvádzané pravdivé, t. j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného

obchodného reťazca. Žalobca v podanom návrhu nešpecifikoval, v akom rozsahu má byť žalovanému

predbežné opatrenie nariadené a že sa má prípadne týkať iba tých výrobkov, u ktorých dochádza ku

klamlivej reklame, t. j. neurobil výpočet konkrétnych výrobkov, kde k takejto klamlivej reklame

skutočne dochádza. Z uvedeného dôvodu nebolo možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

tak, ako ho podal žalobca, vyhovieť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.

1 O. s. p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému trovy

spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nevznikli, súd náhradu trov predbežného

opatrenia žalovanému nepriznal.10. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,

po prejednaní veci podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“),

uznesením č. k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23. 12. 2016, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalovanému sa až do zrušenia neodkladného opatrenia zakazuje v

rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať

svoje konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé

informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné s výrobkom

žalovaného. 11. Odvolací súd poukázaním na § 325 ods. 1, ods. 2, § 326, § 328 ods. 1, § 333, § 334, §

388 a § 471 ods. 1 C. s. p. konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,

a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto

zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia

zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj pripojenie listín, na ktoré sa

žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte

požadovanej procesnej ochrany, či:je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými

stranami,žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

a obavu z ohrozenia exekúcie,uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa žalobca domáha,navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu

neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením.12. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy

súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné

opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej

ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí

zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu

ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j.

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie

podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v

konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna

pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je

spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd

poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani

jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva

a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom

dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením

neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami a či zásah do práv

dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).13. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené

podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci

splnené. Uviedol, že žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred

nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré napĺňajú základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty

nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 ObchZ, súčasne konanie žalovaného predstavuje naplnenie aj

osobitných skutkových podstát nekalej súťaže vo forme zľahčovania (§50 ObchZ) a klamlivej

reklamy.14. Odvolací súd mal za nesporné, že žalobca je verejnou obchodnou spoločnosťou, ktorej

predmetom činnosti je okrem iného aj maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom.

Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej predmetom činnosti je okrem iného tiež

maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom.15. Ďalej odvolací súd uviedol, že na to,

aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly

vymedzené v § 44 ods. 1 ObchZ, t. j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s

dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť

o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení

zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v

predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby

opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie

je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé

privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka

objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim alebo spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním

konania v rozpore s dobrými mravmi. Poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008 uviedol, že pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a

pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným

súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať.

Uvedenie spotrebiteľov do omylu je späté s problematikou vymedzenia okruhu osôb, ktoré by do

omylu mohli byť uvedené. Uvedenie do omylu alebo možnosť uvedenia do omylu bude zväčša

dôsledkom objektívnej nepravdivosti podávanej informácie, môže však ísť aj o informáciu pravdivú.

Na naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy nie je potrebné, aby reklama vyvolala klamlivú

predstavu v každom spotrebiteľovi, ale postačuje okruh ľudí, ktorí reklamu sledujú s obvyklou

pozornosťou. Okrem uvedeného musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v

hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Obo/l38/2000). Až splnením všetkých uvedených podmienok nastane stav, ktorý

možno charakterizovať ako nekalosúťažný. Nekalosúťažným konaním v zmysle § 44 ods. 1 ObchZ v

spojení so zákonom č. 147/2001 Z. z. je aj neprípustná porovnávacia reklama, o ktorú ide v prípade, ak

konkrétne, typické, podstatné a overiteľné vlastnosti produktov neporovnáva objektívne. Reklamou

podľa zákona č. 147/2001 Z. z. sa rozumie prezentácia produktov v každej podobe s cieľom ich

uplatnenia na trhu. Na to, aby reklama bola klamlivou a nekalosúťažnou, musí byť spôsobilá vyvolať

predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Dôsledkom konania súťažiteľa musí byť spôsobilosť

získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa. Podľa § 45 ods. 1 ObchZ, na

naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy musí vzniknúť možnosť ovplyvnenia ekonomického

správania adresátov reklamy, teda najmä zmeny nákupného správania týchto adresátov.16. Odvolací

súd vyslovil, že zverejňovanie Porovnávania cien na webovej stránke a v priestoroch svojich predajní,

v ktorých žalovaný neprípustným spôsobom porovnával neobjektívne uvádzané údaje určeným

adresátom, pri ktorých zvolil neadekvátny spôsob porovnávania, z ktorého on sám vyšiel úspešnejšie

než žalobca, je potrebné považovať za nekalosúťažné konanie podľa § 44 ods. 1 ObchZ, ako aj podľa

§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 147/2001 Z. z.. Porovnávanie výrobkov poskytovaných žalovaným vo

vzťahu k žalobcovi, ktorí sú konkurentmi na relevantnom trhu, nemôže mať klamlivý charakter ani

vzbudzovať mylný dojem, že údaje poskytované žalovaným sú pravdivé a overiteľné, keď tieto

porovnávacie znaky žalovaný v letáku presne neidentifikuje a neinformuje príjemcu o takom zdroji

informácii, na ktorom by si mohol príjemca tieto údaje overiť, prípadne kde by ich mohol získať.17.

Odvolací súd mal z dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že žalovaný vo svojom Porovnaní

cien neidentifikuje výrobky žalobcu, ktoré porovnáva s výrobkami Clever a v Porovnaní cien uvádza

aj nepravdivé informácie o cenách porovnateľných výrobkov žalobcu. Touto porovnávacou reklamou

môže vytvoriť u spotrebiteľa mylnú domnienku o tom, že ceny výrobkov Clever sú najlacnejšie a

nebudú nikdy vyššie ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu. Zo zverejneného Porovnania cien

je zrejmé, že ceny, za ktoré podľa tvrdenia žalovaného predáva žalobca porovnateľné produkty,

nekorešpondujú s cenami, za ktoré žalobca skutočne predáva svoje výrobky porovnateľné s výrobkom

Clever uvedeným v Porovnaní cien. Túto skutočnosť žalobca preukázal tabuľkou, v ktorej je

porovnaných 14 výrobkov Clever zo zverejneného Porovnania cien - posledný monitoring dňa

18.04.2016 s cenami konkrétnych porovnateľných výrobkov žalobcu, ktoré platili v čase predmetného

Porovnania cien. Platnosť cien svojich porovnateľných výrobkov žalobca preukázal výpisom zo

svojho interného účtovného systému „SAP“ ku dňu 18.04.2016.18. Odvolací súd sa stotožnil s

tvrdením žalobcu, že v zmysle petitu svojho návrhu požadoval, aby sa žalovanému zakázalo v rámci

svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje

konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a nedomáhal sa, aby sa žalovaný

zdržal akéhokoľvek porovnávania, či už v rámci akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek

inej marketingovej akcie u výrobkov žalovaného a aby žalovaný neporovnával ceny svojich

konkrétnych výrobkov s cenami výrobkov žalobcu, ako to uviedol súd prvej inštancie.19. Odvolací

súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že žalovaný má právo realizovať reklamnú kampaň

spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej ceny výrobkov žalovaného s

cenami výrobkov žalobcu, pokiaľ táto kampaň je pravdivá a pokiaľ sú v takejto kampani uvádzané

pravdivé, t. j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného obchodného reťazca. Avšak

vzhľadom na nesprávnu interpretáciu žalobného petitu sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením

prvoinštančného súdu, že navrhované predbežné opatrenie by nepriamym spôsobom zasahovalo do

práv žalovaného. Žalobca sa domáhal iba toho, aby porovnávacia reklama žalovaného spĺňala

základné zákonné kritéria jej prípustnosti v zmysle zákona č. 147/2001 Z. z.. Preto nebolo potrebné,

aby žalobca urobil výpočet konkrétnych výrobkov, pri ktorých dochádza ku klamlivej reklame.

Žalobca totiž nemôže vedieť, aké výrobky v nasledujúcej akcii bude žalovaný porovnávať. Preto je

podľa názoru odvolacieho súdu navrhnutý petit dostatočný.20. Na základe uvedených skutočností

odvolací súd dospel k záveru, že konanie žalovaného nesporne napĺňa všetky základné podmienky

generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 ObchZ, keďže medzi žalobcom a žalovaným je

daný vzťah hospodárskej súťaže, strany sú priamymi súťažiteľmi na relevantnom trhu, pričom konanie

žalovaného je konaním so súťažným zámerom. Konaním žalovaného bola naplnená aj druhá

podmienka generálnej klauzuly, a to, že takéto konanie žalovaného je spôsobilé privodiť žalobcovi

ujmu, a to nielen v znížení jeho dobrého mena, ale aj v možnosti zníženia počtu jeho zákazníkov, v

dôsledku čoho dochádza k naplneniu tretej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže, kedy

žalobcovi hrozí ujma, aj keď táto nemusí byť nutne vyjadrená konkrétnou sumou. V takýchto

prípadoch stačí už samotná spôsobilosť konania žalovaného ako porušovateľa privodiť ujmu

žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu porovnávacia reklama žalovaného naplnila všetky

podmienky nielen § 4 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z., ale aj § 44 a § 45 ObchZ, preto je nutné posúdiť

ju ako nekalosúťažnú porovnávaciu reklamu, a teda ako reklamu neprípustnú a zákonom zakázanú.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd skonštatoval, že žalobca predpoklady na vydanie ním

navrhovaného neodkladného opatrenia, osvedčil. 21. Odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie až do

jeho zrušenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Bude na žalovanom, aby po odpadnutí

dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia.22. O

trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 C. s .p. s tým, že

žalobcovi priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako i odvolacieho konania, o výške

ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.. 23.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2017. 24. Proti uzneseniu

odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 86 - 89), prípustnosť

ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C. s. p., teda že odvolací súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný dovolaciemu súdu navrhol dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. 25. Žalovaný v dovolaní dôvodil, že odvolací súd dňa 15.12.2016

doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie o jeho zamietnutí

a odvolanie žalobcu zo dňa 22.06.2016 proti prvoinštančnému uzneseniu priamo

Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/93/2016 advokáta. Žalovanému bola odvolacím súdom daná možnosť,

aby sa v zmysle § 329 ods. 1 C. s. p. vyjadril v súdom stanovenej lehote 10 dní. Lehota na vyjadrenie

žalovanému uplynula dňa 26.12.2016, a keďže koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja,

posledný deň lehoty v zmysle § 121 ods. 4 C. s. p. uplynul dňa 27.12.2016. Odvolací súd dňa

23.12.2016 vydal uznesenie, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 37Cb/61/2016-35 zo dňa

09.06.2016 zmenil. Predmetné uznesenie vydal o štyri dni skôr, ako žalovanému lehota na vyjadrenie

uplynula, pričom žalovaný odvolaciemu súdu neoznámil, že svoje právo vyjadriť sa využiť nechce.

Žalovaný má za to, že odvolací súd týmto nesprávnym procesným postupom zmaril možnosť, aby v

konaní uskutočňoval svoje procesné práva.26. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k veci sa písomne

vyjadril podaním zo dňa 27.12.2016, odvolaciemu súdu doručeným elektronicky v rovnaký deň, a teda

v lehote určenej na urobenie úkonu. Napriek tomu sa odvolací súd s obsahom vyjadrenia žalovaného

neoboznámil, ani ho nezohľadnil v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré vydal bez toho, aby

rešpektoval lehotu na vyjadrenie žalovaného. 27. Poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29.06.2005 a ust. § 329 ods. 1 C. s. p.

žalovaný vyslovil, že súd sa môže zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi

strán len vtedy, ak stranám umožní, aby takéto námietky, argumenty, či dôkazné návrhy predložili.28.

Žalovaný poukázal aj na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/08 zo dňa 16.10.2008,

týkajúci sa zákonných podmienok pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p.. Aplikovateľnosť

tohto nálezu na predmetnú vec žalovaný vyvodzuje z analógie nedodržania zákonom uloženého

procesného postupu súdu v prejednávanej veci a vo veci obnovy konania. Uviedol, že v prípade nálezu

sp. zn. I. ÚS 54/08 rozhodoval súd o nariadení obnovy konania bez toho, že by predvolal účastníkov

(strany) a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, čo bolo v rozpore s ust. § 234 ods. 2 vtedy

platného O. s. p.. V posudzovanej veci zas rozhodoval odvolací súd o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu súdu prvej inštancie bez toho, aby rešpektoval procesné právo žalovaného vyjadriť sa v

zmysle § 329 ods. 1 C. s. p., a teda rozhodol bez toho, že by sa vysporiadal s včas doručeným

vyjadrením žalovaného. 29. Okrem vyššie namietnutého nesprávneho procesného postupu

odvolacieho súdu žalovaný znaky nespravodlivosti a značnú nerovnováhu v miere možností

uplatňovať svoje procesné práva vzhliadol aj v tom, že listiny spolu s výzvou odvolacieho súdu zo dňa

13.12.2016 adresovanou žalovanému, aby sa k doručeným listinám vyjadril, boli dňa 15.12.2016

doručené len žalovanému. Žalovaný má za to, že nenastali účinky doručenia v zmysle § 110 ods. 1 C.

s. p., napriek tomu žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle predmetnej výzvy odvolaciemu súdu

doručil.30. Odvolaciemu súdu žalovaný vytkol aj to, že svoje uznesenie zo dňa 23.12.2016 zaslal

právnemu zástupcovi žalovaného, ktorého v tomto uznesení aj označil, hoci žalovaný až dňa

27.12.2016 doručil odvolaciemu súdu osobitné plnomocenstvo označené spisovou značkou Okresného

súdu Bratislava I ako prvoinštančného súdu (37Cb/61/2016), ako aj spisovou značkou Krajského súdu

v Bratislave ako odvolacieho súdu (4Cob/83/2016).31. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k dovolaniu

(č. l. 112 - 114) stotožnil s vecnou správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu a navrhol dovolanie

žalovaného zamietnuť ako nedôvodné.32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech

ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s

ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred

bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 33. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

(1. júla 2016).34. V danom prípade bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

začaté pred 1. júlom 2016 (návrh doručený prvoinštančnému súdu dňa 11.05.2016 - č. l. 1 spisu) a aj

rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu bolo vydané pred 1. júlom 2016 (a teda ešte

podľa O. s. p.). Na odvolanie žalobcu rozhodol odvolací súd (zmeňujúcim) uznesením po 1. júli 2016

(dňa 23.12.2016), a teda už podľa C. s. p. a dovolanie žalovaného bolo podané tiež podľa C. s. p.. Aj

po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C. s. p. ako nový civilný procesný

kódex v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v O. s. p., je potrebné dovolanie naďalej

považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného

sporového konania osobitné postavenie. 35. V zmysle uvedeného, úspešné uplatnenie dovolania je

vždy nevyhnutne podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne

prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je

aj opodstatnený; pre opačný prístup nedáva Civilný sporový poriadok podklad v žiadnom z jeho

ustanovení. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava

mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého

rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť

rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. 36. Dovolací súd sa

preto v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalovaným.37. Podľa § 419 C.

s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

C. s. p.. 38. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v

odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až

n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.).39. Podľa § 357 písm. d/ C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 40.

Z vyššie citovaných ustanovení C. s. p., ktoré je potrebné aplikovať v danej právnej veci, keďže ide o

rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia)

vyplýva, že ust. § 421 ods. 2 C. s. p. neumožňuje podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zmenil alebo potvrdil rozhodnutie súdu prvej

inštancie, i keby boli splnené podmienky uvedené v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p.. Prípustnosť

dovolania preto podľa § 421 C. s. p. v tejto veci daná nie je. 41. Dovolací súd ďalej skúmal, či

prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia je daná

podľa § 420 C. s. p. (z dôvodov procesných vád vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného

ustanovenia) a dospel k záveru, že v danom prípade prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa tohto

ustanovenia C. s. p..42. Dovolací súd poukazuje na zásadný rozdiel medzi úpravou predbežného

opatrenia v O. s. p. a úpravou neodkladného opatrenia v C. s. p.. I keď obe právne úpravy majú mnoho

paralel, vo svojej podstate sú zásadným spôsobom odlišné. Civilný sporový poriadok totiž upustil od

pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej (viď

Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný

sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1085).43. Podľa právnej úpravy O. s. p.

(ustanovenia § 74 a nasl. a § 102 O. s. p.) bolo možné nariadiť dva typy predbežného opatrenia, a to

pred začatím konania vo veci samej a v priebehu súdneho konania. Pri nariadení predbežného

opatrenia pred začatím konania súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na

začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde (§ 76 ods. 3 O. s. p.) a v prípade, ak tak

neurobí, predbežné opatrenie zanikne (§ 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) dňom, keď mohol byť návrh

najneskôr podaný. V prípade nariadenia predbežného opatrenia počas prebiehajúceho konania, súd

trvanie takéhoto predbežného opatrenia časovo obmedzuje buď konkrétnym časovým úsekom alebo

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Následne zaniká (§ 77 ods. 1 písm. b/, c/, d/ O. s. p.), a to

aj v prípade, že konanie vo veci samej bolo zastavené, prípadne žaloba bola odmietnutá. Ak súd žalobe

vyhovie, zaniká predbežné opatrenie po uplynutí 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Pre úplnosť je

potrebné uviesť, že predbežné opatrenie mohlo byť aj zrušené, a to vtedy, ak pominuli dôvody, pre

ktoré bolo nariadené. Vo všeobecnosti však platilo, že predbežné opatrenie pre svoju nevyhnutnú

prepojenosť s konaním vo veci samej nikdy nemohlo mať povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí alebo ktorým sa rozhodlo vo veci samej v takom zmysle, v akom sa dnes chápe podľa

ustanovenia § 420 C. s. p..44. Až účinnosťou C. s. p. dochádza k zmene základného konceptu tohto

inštitútu a predbežné opatrenie nahrádza neodkladné opatrenie, ktorého právne účinky nie sú

podmienené prebiehajúcim konaním vo veci samej a ktoré vo svojej podstate môže konzumovať vec

samu.45. Podľa nového civilného procesného kódexu by prípustnosť dovolania voči uzneseniu o

neodkladnom opatrení podľa § 420 C. s. p. (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti) bola daná len v

prípade, ak by išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí. 46.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné

neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na

nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok v § 325

ods. 1 C. s. p.). Rovnako je tomu v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím

konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 C. s. p. (teda keď súd neuloží povinnosť

podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to v prípade, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami). O rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky

vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec

prejednal.47. Jedine pri týchto typoch neodkladných opatrení možno hovoriť o tom, že konzumujú vec

samu, a preto právoplatné rozhodnutie o takomto neodkladnom opatrení bude rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí a je zároveň aj rozhodnutím vo veci samej. Takže v zmysle § 420 C. s. p. len pri týchto

dvoch konkrétnych typoch neodkladných opatrení bude dovolanie prípustné (napr. aj rozhodnutia NS

SR pod sp. zn. 3Cdo/157/2017, 8Cdo/83/2017, 5Obdo/76/2016).48. V predmetnej veci však nejde ani

o jeden vymenovaný prípad. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalovaného nie je

rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 49. V konkrétnom prípade

žalobca dňa 11. 05. 2016 doručil Okresnému súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie návrh na

nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl. O. s. p. vo veci ochrany práv z nekalej súťaže

v zmysle § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá vec sa na prvoinštančnom súde vedie pod sp. zn.

37Cb/61/2016 (č. l. 1 a nasl.). O predmetnom návrhu rozhodol prvoinštančný súd dňa 09.06.2016,

následne, na odvolanie žalobcu, odvolací súd dňa 23.12.2016. Odvolací súd o odvolaní žalobcu a

nariadení neodkladného opatrenia rozhodol už v priebehu konania vo veci samej, keďže ako vyplýva z

obsahu spisu, žalobca dňa 21.06.2016 podal na Okresný súd Bratislava I žalobu vo veci

nekalosúťažného konania, ktorá vec sa vedie pod sp. zn. 28Cb/93/2016. Predmetné neodkladné

opatrenie bolo teda nariadené počas prebiehajúceho súdneho konania o žalobe vo veci samej. Na

uvedené nemá vplyv ani to, že konanie vo veci samej sa vedie pod inou spisovou značkou. 50.

Uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, preto

nemá ani povahu rozhodnutia vo veci samej a nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci

vymedzenej žalobou) končí. Aj po rozhodnutí o návrhu na neodkladné opatrenie, civilné sporové

konanie žalobcu proti žalovanému pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne.

51. Tento záver je plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá

vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v § 420 C. s. p. vylučuje prípustnosť dovolania proti takému

uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci

samej. V rámci uvedeného sa zároveň zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu,

trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné

opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu

ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že

procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou

intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11.

októbra 2017).52. Vzhľadom na uvedené, aplikujúc právnu úpravu prípustnosti dovolania podľa § 420

C. s. p. a vychádzajúc z povahy neodkladného opatrenia, dovolací súd uzatvára, že proti napadnutému

uzneseniu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné. Zároveň platí, že ak je dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné, či

k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 53. So zreteľom na vyššie uvedené

preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné

odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania, a teda otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.54. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov

dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady

trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).55. Toto rozhodnutie prijal

senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.