Zhabanie

Konfiškácia ziskov z trestnej činnosti sa už v Európskej únii uplatňuje dlho ako jeden z najefektívnejších nástrojov boja proti organizovanej trestnej činnosti. Konfiškácia sa zameriava na hlavný dôvod existencie zločineckých organizácií, t. j. maximalizáciu ziskov nezákonnými spôsobmi. Konfiškácia predstavuje právoplatné súdne rozhodnutie, ktorého výsledkom je zabavenie majetku.

Konfiškácia na medzinárodnej úrovni

Na medzinárodnej úrovni je niekoľko nástrojov na presadzovanie konfiškácie ziskov z trestnej činnosti. Skutočným míľnikom pri konfiškácii ziskov z trestnej činnosti je Štrasburský dohovor z roku 1990, ktorý ratifikovalo všetkých 27 členských štátov EÚ. Jeho cieľom je podporovať medzinárodnú spoluprácu pri identifikácii, vyhľadávaní, zmrazovaní a konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Tento dohovor bol doplnený a aktualizovaný Varšavským dohovorom z roku 2005.

Konfiškácia v Európskej únii

Európska únia už dlho vyzdvihuje význam konfiškácie ziskov z trestnej činnosti. Na zabezpečenie spoločného postupu pri konfiškácii v EÚ sa v uplynulých rokoch prijalo niekoľko právnych nástrojov EÚ. EÚ sa teraz zameriava na riadne uplatňovanie týchto nástrojov na vnútroštátnej úrovni.

  • V roku 2001 bolo prijaté rámcové rozhodnutie o zmrazení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti. Jeho účelom bolo zabezpečiť minimálny spoločný postup členských štátov, pokiaľ ide o tie trestné činy, pri ktorých by mali zabezpečiť konfiškáciu. Všeobecne platí pravidlo, že v prípade, že sa za trestný čin ukladá trest odňatia slobody v trvaní viac ako jeden rok, musí byť podľa vnútroštátneho práva možné nariadiť konfiškáciu ziskov z tejto trestnej činnosti. Od členských štátov sa vyžaduje, aby mali zavedený systém na konfiškáciu majetku. Všetky žiadosti prichádzajúce z iného členského štátu sa musia vybaviť s rovnakou prioritou, ako keby tieto opatrenia boli vydané v čisto domácom konaní.
  • Rámcové rozhodnutie o konfiškácii z roku 2005 má zabezpečiť ďalšiu úroveň aproximácie zákonov členských štátov o konfiškácii ziskov z trestnej činnosti.
  • Rámcové rozhodnutie o vzájomnom uznávaní príkazov na konfiškáciu stanovuje pravidlá, podľa ktorých súdne orgány jedného členského štátu budú uznávať a vykonávať na svojom území príkazy na konfiškáciu vydané príslušnými súdnymi orgánmi iného členského štátu. Hodnota skonfiškovaného majetku sa rozdelí rovnako medzi štát, ktorý príkaz vydal, a štát, ktorý príkaz vykonal.
  • Príkazu na konfiškáciu často predchádza zmrazenie majetku. Na to, aby príslušné súdne orgány mali možnosť zabaviť majetok na žiadosť súdneho orgánu iného členského štátu, bolo v roku 2003 prijaté rámcové rozhodnutie o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (pozri aj časť o Príkaze na zmrazenie majetku a dôkazov).
  • Na zabezpečenie toho, aby bola spolupráca medzi súdnymi orgánmi v praxi efektívna, sa rozhodnutie Rady o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku zameriava na neformálnu spoluprácu, ktorá existuje medzi kontaktnými miestami členských štátov pracujúcimi na identifikácii, pátraní a vrátení príjmov z trestnej činnosti v rámci siete CARIN. V tomto rozhodnutí sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili alebo vymenovali „úrady pre vyhľadávanie majetku“, ktorých úlohou je napomáhať pri efektívnej spolupráci a výmene informácii v oblasti vyhľadávania majetku.
  • V roku 2014 bola prijatá smernica zameraná na zjednodušenie konfiškácie majetku pochádzajúceho zo závažnej a z organizovanej trestnej činnosti pre štáty EÚ. Cieľom smernice je zjednodušiť súčasné pravidlá a odstrániť významné nedostatky, ktoré skupiny organizovaného zločinu zneužívajú. Smernica posilní schopnosť členských štátov konfiškovať majetok, ktorý bol prevedený na tretie osoby, uľahčí konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti aj v prípade, že podozrivá osoba utiekla, a umožní príslušným orgánom dočasne zmraziť majetok, ktorému v prípade nečinnosti hrozí zmiznutie.
  • V roku 2018 bolo prijaté nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Toto nariadenie sa uplatňuje od 19. decembra 2020. Jeho cieľom je uľahčiť vymáhanie majetku v cezhraničných prípadoch v EÚ. Nariadenie sa vzťahuje na príkazy na zaistenie a konfiškáciu vydané členským štátom v rámci konaní v trestných veciach. Stanovujú sa v ňom jasné a krátke lehoty na vzájomné uznávanie a vykonanie príkazov na zaistenie. Zlepšujú sa ním práva obetí na vrátenie majetku a náhradu škody v cezhraničných konaniach. Toto nariadenie poskytuje záruky na zabezpečenie súladu vzájomného uznávania príkazov na zaistenie alebo konfiškáciu s Chartou základných práv Európskej únie. Uplatňuje sa medzi členskými štátmi EÚ (okrem Dánska a Írska) a nahrádza rámcové rozhodnutia z rokov 2003 a 2006.
  • Informácie o príslušných orgánoch a vyhláseniach členských štátov sprístupňuje Európska justičná sieť.
Posledná aktualizácia: 20/01/2023

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.