1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?
Niektoré občianskoprávne spory sa musia riešiť pred osobitnými súdmi. Spormi v poľnohospodárskych veciach sa zaoberajú osobitné komory bežných súdov a spormi v oblasti obchodu a firemných záležitostí sa zaoberá obchodný súd (tribunale delle imprese). Ďalšie osobitné súdy sú súd pre mladistvých a súd pre veci týkajúce sa verejných vôd. Vo všetkých ostatných prípadoch občianskoprávne veci prejednávajú bežné súdy, ktoré však môžu používať osobitné postupy, napríklad v pracovnoprávnych sporov a sporoch týkajúcich sa nájmu.
2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?
Príslušný súd sa určí na základe miestnej príslušnosti – „všeobecný súd pre fyzické osoby“ (foro generale delle persone fisiche) je súd v mieste bydliska odporcu; alebo na základe hodnoty nároku – podľa tejto zásady bude vec prejednávať zmierovací súd (giudice di pace) alebo všeobecný súd (tribunale); alebo na základe predmetnej veci – niektoré veci budú riešiť konkrétne súdy bez ohľadu na ich hodnotu: o návrhu na anulovanie manželstva bude napríklad rozhodovať všeobecný súd so senátom.
2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?
Neexistuje hierarchický vzťah medzi súdmi: existujú iba súdy s rôznou príslušnosťou. Podľa hodnoty nároku bude vec na prvom stupni prejednávať zmierovací súd alebo všeobecný súd. Na všeobecnom súde rozhoduje samosudca alebo senát v závislosti od predmetu. Odvolania proti rozsudkom vydaným na prvom stupni zvyčajne prejednávajú odvolacie súdy (corti d'appello). V niektorých prípadoch sa však konanie musí začať na odvolacom súde (prípady, keď odvolací súd má „funkčnú“ príslušnosť (competenza funzionale), napríklad pri návrhoch na zrušenie rozhodnutia v rozhodcovskom konaní). Spravidla vec rieši prvostupňový súd v mieste bydliska odporcu.
2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)
Ak chceme určiť, ktorý prvostupňový súd má miestnu príslušnosť, je potrebné stanoviť miesto bydliska alebo domicilu odporcu – ako už bolo uvedené, súd v tomto mieste je „všeobecným súdom pre fyzické osoby“ – alebo identifikovať súd v inom mieste, kde súdy môžu mať alternatívnu príslušnosť v konkrétnom druhu vecí, napríklad súd v mieste vzniku záväzku pri sporoch týkajúcich sa zmluvných záväzkov.
Pre niektoré spory existujú osobitné súdy s výlučnou príslušnosťou. V spotrebiteľských veciach je príslušný súd v mieste bydliska alebo domicilu spotrebiteľa a vo veciach týkajúcich sa práv vlastníctva a vysťahovania alebo odobratia majetku je príslušný súd v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť.
2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov
Pre fyzické osoby je príslušným súdom zvyčajne súd v mieste bydliska (residenza), domicilu (domicilio) alebo, ak sú tieto miesta obe neznáme, pobytu (dimora) odporcu. Ak odporca nemá bydlisko, domicil ani pobyt v Taliansku alebo ak miesto pobytu nie je známe, príslušným súdom je súd v mieste bydliska žalobcu.
Pre právnické osoby je príslušným súdom súd v mieste, kde majú sídlo alebo (podľa voľby žalobcu) prevádzku a zástupcu oprávneného konať v ich mene. Partnerstvá bez právnej subjektivity, združenia a výbory majú svoje sídlo v mieste, kde zvyčajne vykonávajú svoju činnosť.
2.2.2 Výnimky zo základného pravidla
Výnimkami z pravidla všeobecného súdu sú súdy s výlučnou právomocou napríklad v spotrebiteľských veciach, v ktorých je príslušným súdom súd v mieste bydliska spotrebiteľa.
2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?
V niektorých prípadoch existuje možnosť voľby medzi všeobecným a alternatívnym súdom. Popri všeobecnom súde pre fyzické alebo právnické osoby si žalobca môže vybrať napríklad aj možnosť obrátiť sa na iný súd, ktorý je voliteľne k dispozícii vo veciach týkajúcich sa nárokov voči niektorým osobám (diritti di obbligazione): v týchto veciach sa žalobca môže rozhodnúť pre všeobecný súd alebo sa obrátiť na súd v mieste, v ktorom vznikol záväzok (východisková udalosť môže byť zmluvná alebo nezmluvná), alebo na súd v mieste, v ktorom sa záväzok musí vykonať (oddiel 20 Občianskeho súdneho poriadku).
2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?
K tomu dochádza vtedy, keď určitý súd má výlučnú príslušnosť. Jedným príkladom je súd v mieste, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, v prípade vysťahovania alebo sporov týkajúcich sa práv vlastníctva, ďalším príkladom sú spotrebiteľské spory, kde príslušným súdom je vždy súd v mieste bydliska spotrebiteľa.
2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?
Účastníci konania sa navzájom môžu dohodnúť na inom súde (oddiel 20 Občianskeho súdneho poriadku) s výnimkou prípadov povinnej príslušnosti (napríklad miestna príslušnosť vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností).
3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?
Podľa povahy sporu budú príslušné bežné súdy, ktoré prejednávajú veci týkajúce sa osobných práv a nárokov, alebo osobitné súdy, ktoré sa zaoberajú oprávnenými záujmami v styku s orgánmi verejnej moci alebo inými osobitnými vecami (napr. správny súd, súd pre verejné účty alebo daňový súd).
V rámci systému bežných súdov sa podľa predmetu sporu určí, či sa vec dostane pred osobitnú komoru alebo sudcu. Spory týkajúce sa obchodných spoločností napríklad prejednáva obchodný súd.
Súvisiace odkazy
http://www.giustizia.it/
Súvisiace prílohy
Občiansky súdny poriadok, oddiely 1 – 30 BIS 
(125 Kb) 
