Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

Nemecko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

Medzinárodnú právomoc nemeckých súdov stanovujú buď príslušné právne akty Európskej únie alebo autonómne medzinárodné právo občianskoprávneho konania vrátane medzinárodných dohôd. Formulár odpovedá len na otázky o vnútroštátnej právomoci.

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

V Nemecku existujú dva rôzne systémy súdov pre občianskoprávne spory: občianske súdy (Zivilgerichte) a pracovné súdy (Arbeitsgerichte).

Pracovné súdy sú príslušné iba v občianskoprávnych sporoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom a v sporoch medzi stranami kolektívnej zmluvy. Ostatné právomoci pracovných súdov vyplývajú z §§ 2, 2a zákona o pracovných súdoch (Arbeitsgerichtsgesetz). Ich právomoc sa podľa § 5 ods. 1 druhá veta zákona o pracovných súdoch vzťahuje aj na spory medzi osobami s podobným postavením ako zamestnanci a ich zadávateľmi. Všetky ostatné občianskoprávne spory patria do právomoci občianskych súdov. Tie sú súčasťou všeobecného súdnictva.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Prvostupňové občianske súdy sú miestne súdy (Amtsgerichte) a krajinské súdy (Landgerichte).

1. Miestne súdy sú vo všeobecnosti príslušné v občianskoprávnych sporoch, ak hodnota sporu nepresahuje 5 000 EUR a krajinský súd nemá výlučnú príslušnosť [§ 23 č. 1 zákona o súdnych právomociach (Gerichtsverfassungsgesetz - GVG)].

Miestne súdy majú bez ohľadu na hodnotu sporu výlučnú príslušnosť aj v týchto veciach (§§ 23 a 23a zákona o súdnych právomociach):

Miestne súdy sú príslušné prejednávať spory týkajúce sa nárokov vyplývajúcich z nájmu obytných budov alebo existencie takého nájmu (§ 23 č. 2 písm. a) zákona).

Miestne súdy sú navyše výlučne príslušné v rodinnoprávnych veciach a vo všeobecnosti vo veciach s nesporovou príslušnosťou (§ 23a ods. 1 prvá veta č. 1 a 2).

Miestne súdy majú výlučnú príslušnosť aj v ďalších veciach vyplývajúcich z § 23 č. 2 písm. b) – d) a g) zákona o súdnych právomociach.

2. Krajinské súdy sú príslušné na prvom stupni vo všetkých občianskoprávnych sporoch, ktoré sa nepridelia miestnym súdom. Ide najmä o veci s hodnotou sporu vyššou ako 5 000 EUR.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o súdnych právomociach majú krajinské súdy výlučnú, z hľadiska hodnoty sporu nezávislú, príslušnosť najmä vo veciach:

nárokov vznesených na základe zákonov o štátnych úradníkoch voči štátnej pokladnici,

nárokov založených na nepravdivých, zavádzajúcich alebo opomenutých verejných informáciách o kapitálovom trhu, používaní nesprávnych alebo zavádzajúcich verejných informácií o kapitálovom trhu alebo opomenutí prikázaného objasnenia, že verejné informácie o kapitálovom trhu sú nepravdivé alebo zavádzajúce,

sporov týkajúcich sa nariaďovacieho práva objednávateľa a následného nároku podnikateľa na úpravu odmeny pri stavebných zmluvách v zmysle § 650 a nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch - BGB) a nárokov z úradnej zodpovednosti.

Pri krajinských súdoch je možné zakladať obchodné komory, § 93 zákona o súdnych právomociach. Tieto komory sú príslušné okrem iného v občianskoprávnych nárokoch voči podnikom a v sporoch podľa právnych predpisov, ktoré upravujú šeky a zmenky. § 95 zákona o súdnych právomociach obsahuje vyčerpávajúci zoznam právomocí obchodných komôr. Navrhovateľ musí v prvotnom návrhu požiadať o to, aby sa vec prerokovala pred obchodnou komorou, § 96 ods. 1 zákona o súdnych právomociach.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

V Nemecku sa v súlade so všeobecným pravidlom príslušnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (§§ 12 až 18 Občianskeho súdneho poriadku) stanovuje miestna príslušnosť podľa miesta, kde žije odporca. Ak osoba nemá trvalé miesto bydliska, základom je miesto, na ktorom sa zdržiava v Nemecku, a ak také miesto nie je známe, jej posledné trvalé miesto bydliska, § 16 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade právnickej osoby sa miestna príslušnosť stanovuje podľa jej sídla, § 17 Občianskeho súdneho poriadku.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

Pri určitých druhoch nárokov si navrhovateľ môže alternatívne zvoliť inú (špeciálnu, ale nie výlučnú príslušnosť) príslušnosť ako miesto, kde žije odporca. Príklady:

* Spory vyplývajúce zo zmluvného vzťahu a spory o existencii zmluvy sa môžu začať aj na súde v mieste, kde sa má vykonať sporný záväzok [tzv. „osobitná príslušnosť miesta výkonu“, § 29 občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung)]. Dohoda o mieste výkonu je na procesné účely podstatná len v prípade, že zmluvné strany patria do kategórie osôb, ktoré sú oprávnené uzatvárať dohody o výbere príslušnosti podľa § 38 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku. Pozrite si časť 2.2.2.3.

Pojem „zmluvný vzťah“ zahŕňa všetky zmluvy, ktoré upravuje právny poriadok, ktorým sa spravujú záväzky, bez ohľadu na druh záväzku. Ak sú príslušné pracovné súdy, toto ustanovenie platí mutatis mutandis.

* V prípade nárokov, ktoré vyplývajú z občianskoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie, je príslušný aj súd, v ktorého oblasti sa konanie uskutočnilo (§ 32 Občianskeho súdneho poriadku).

* V prípade nárokov na základe zákona o cestnej premávke (Straßenverkehrsgesetzes - StVG) je tiež príslušným súd, v ktorého obvode sa škodová udalosť, teda dopravná nehoda, uskutočnila, § 20 zákona o cestnej premávke.

Obeť trestného činu môže v priebehu trestnoprávneho konania predložiť návrhy, ktorými si uplatní finančné nároky vyplývajúce z trestného činu, na súd, na ktorý bola podaná žaloba [vstup do trestnoprávneho konania podľa § 403, 404 trestného poriadku (Strafprozessordnung)].

Miestna príslušnosť pre konania o rozvode je stanovená v §§ 122 zákona o konaní v rodinných veciach a v záležitostiach nesporového súdnictva (Gesetz über das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit - FamFG). Podľa neho má výlučne miestnu príslušnosť rodinný súd (oddelenie zriadené na pri miestnych súdoch) v okrese, v ktorom majú jeden z manželov so všetkými spoločnými maloletými deťmi svoje obvyklé spoločné bydlisko (teda skutočný stredobod záujmu svojich životov). Ak v čase začatia konania (teda v čase doručenia návrhu) takéto obvyklé miesto pobytu so všetkými spoločnými maloletými deťmi chýba, potom má výlučnú príslušnosť rodinný súd v okrese, v ktorom má obvyklé bydlisko jeden z manželov spolu s časťou spoločných maloletých detí, pokiaľ u druhého z manželov žiadne spoločné deti obvyklé miesto pobytu nemajú.

Ak takto nie je možné určiť príslušnosť, výlučnú príslušnosť má rodinný súd v okrese, v ktorom manželia mali naposledy obvyklé spoločné bydlisko, za predpokladu, že jeden z manželov tam má v čase začatia konania stále obvyklé bydlisko (pozri vyššie). Ak nemožno uplatniť ani toto pravidlo, referenčným bodom je obvyklé miesto bydliska odporcu, ak také miesto bydliska v Nemecku existuje. V opačnom prípade je referenčným bodom obvyklé miesto bydliska navrhovateľa.

Ak sa ani takto nestanoví príslušnosť, výlučnú príslušnosť má rodinný súd na miestnom súde Berlin-Schöneberg.

Miestna príslušnosť pre veci výživného je stanovená v § 232 FamFG. V konaniach o výživnom na manželov a deti má počas priebehu konania o zániku manželstva výlučnú príslušnosť súd, na ktorom na prvom stupni prebieha alebo prebehlo konanie.

Ak už konanie o zániku manželstva neprebieha, má v konaniach o výživnom na maloleté dieťa alebo dieťa s rovnakým postavením výlučnú príslušnosť súd v okrese, v ktorom má obvyklý pobyt dieťa alebo rodič, ktorý je oprávnený konať na strane maloletého dieťaťa. Neplatí to pre obvyklý pobyt dieťaťa alebo rodiča v zahraničí.

V prípade všetkých ostatných vyživovacích povinností (na ktoré sa nevzťahujú vyššie uvedené pravidlá týkajúce sa manželov alebo detí, ale napríklad aj výživné pre vnúčatá, rodičov alebo matky slobodných detí) sa naďalej uplatňujú všeobecné pravidlá, to znamená, že sa uprednostní miesto obvyklého pobytu odporcu. V niektorých osobitných prípadoch ešte stále existuje voliteľná súdna príslušnosť podľa § 232 ods. 3 druhá veta FamFG.

* To isté platí pre konania týkajúce sa rodičovskej starostlivosti alebo rodičovských práv a povinností podľa § 152 FamFG, t. j. ak prebieha konanie o zániku manželstva, príslušným zostáva tento súd. Ak konanie o zániku manželstva neprebieha, rozhodujúcim je miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Referenčný dátum na stanovenie príslušnosti je dátum, v ktorom sa vec predloží súdu.

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

Ak sa v právnych predpisoch výslovne uvádza, že miesto príslušnosti je výlučné, má prednosť pred všetkými ostatnými príslušnosťami, t. j. konanie sa môže (prípustne) začať iba na výlučne príslušnom súde. Miesta výlučnej príslušnosti sa uplatňujú na základe občianskeho súdneho poriadku, ale aj na základe osobitných právnych predpisov (napr. § 122 FamFG):

Ak sa konanie týka pozemku alebo práva rovnocenného pozemku (napr. dedičného práva na výstavbu), v niektorých veciach má výlučnú príslušnosť súd v okrese, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť. Vzťahuje sa to na konania týkajúce sa vlastníctva alebo zaťaženia nehnuteľností, spory o oslobodenie od tohto zaťaženia, žaloby týkajúce sa držby, spory o hranice a žaloby týkajúce sa rozdelenia nehnuteľnosti (§ 24 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade sporov vyplývajúcich z nájmu alebo užívania nehnuteľností alebo sporov o existencii týchto dojednaní má výlučnú príslušnosť súd, v ktorého oblasti sa nachádza prenajatá alebo užívaná nehnuteľnosť (§ 29a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na nájom obytných priestorov na dočasné použitie (rekreačných domov, hotelových izieb atď.), zariadených priestorov pre jednotlivých užívateľov ani domov a priestorov určených na vykonávanie služobných povinností (§ 29a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade konania proti majiteľovi závodu so sídlom v Nemecku, v ktorom sa nárokuje náhrada straty spôsobenej vplyvom na životné prostredie, má výlučnú príslušnosť súd v oblasti, z ktorej pochádza vplyv závodu na životné prostredie (§ 32a Občianskeho súdneho poriadku).

Pre žaloby na náhradu škody z dôvodu nepravdivých, zavádzajúcich alebo opomenutých verejných informáciách o kapitálovom trhu alebo na plnenie zo zmluvy, ktorá sa zakladá na ponuke podľa zákona o nadobúdaní a preberaní cenných papierov, má výlučnú príslušnosť súd v sídle príslušného eminenta, príslušného predkladateľa ponuky iných aktív alebo cieľovej spoločnosti, ak sa toto sídlo nachádza na vnútroštátnom území a žaloba je smerovaná minimálne aj proti emitentovi, predkladateľovi ponuky alebo cieľovej spoločnosti (§ 32b Občianskeho súdneho poriadku).

V inkasných konaniach (s využitím konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnverfahren) má výlučnú príslušnosť miestny súd s bežnou príslušnosťou pre navrhovateľa, inými slovami súde v mieste, v ktorom má navrhovateľ bydlisko alebo v prípade právnických osôb svoje sídlo (§ 689 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Ak nemá navrhovateľ na vnútroštátnom území žiadnu všeobecnú súdnu príslušnosť, výlučne príslušným je miestny súd Wedding v Berlíne. Platí to aj vtedy, ak je v iných predpisoch stanovená iná výlučná príslušnosť.

V exekučných konaniach má výlučnú príslušnosť miestny súd v okrese, v ktorom sa má uskutočniť alebo sa uskutočnil výkon (§ 764 ods. 2 a § 802). V prípade exekúcie pohľadávok a iných majetkových práv je príslušným miestny súd v okrese, v ktorom má dlžník svoje bydlisko (§ 828 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V prípade núteného predaja v dražbe alebo nútenej správy pozemku má výlučnú miestnu príslušnosť miestny súd v okrese, v ktorom sa nachádza pozemok [§ 1 ods. 1 a § 146 zákona o zhabaní majetku a nútenej správe (Gesetz über Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung - ZVG) a §§ 802 a 869 Občianskeho súdneho poriadku].

Ak má byť voči predmetu exekučného konania uplatnené právo tretej osoby, ktoré bráni jeho scudzeniu, výlučnú príslušnosť má súd, v ktorého okrese sa exekučné konania vykonáva (§ 771 Občianskeho súdneho poriadku).

Vynútenie úkonov, strpenia alebo opomenutia konania prebieha v prípade nezastupiteľných úkonov prostredníctvom procesného súdu prvého stupňa (§§ 894, 895, 888 a 890 Občianskeho súdneho poriadku). Procesný súd prvého prípadu je tiež príslušným pre žaloby proti námietkam v súvislosti s nárokom stanoveným proti rozsudku (§ 767 Občianskeho súdneho poriadku).

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

a) Dohody

V Občianskom súdnom poriadku je stanovená možnosť dohôd o výbere príslušnosti. Podľa § 38 ods. 1 trestného poriadku prvostupňový súd, ktorý inak nie je príslušný, môže získať príslušnosť na základe výslovnej alebo implicitnej dohody medzi účastníkmi konania, ak sú zmluvnými stranami obchodníci, právnické osoby podľa verejného práva alebo osobitné fondy podľa verejného práva. Konkrétny prvostupňový súd môže získať príslušnosť aj vtedy, keď aspoň jedna zo zmluvných strán nepatrí do bežnej príslušnosti žiadneho súdu v Nemecku (§ 38 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V takom prípade sa dohoda musí uzatvoriť písomne alebo, ak sa uzatvorila ústne, musí sa písomne potvrdiť. Ak jedna zo strán patrí do bežnej príslušnosti súdu v Nemecku, v doložke o výbere príslušnosti musí byť uvedený buď tento súd v Nemecku, alebo osobitný súd v Nemecku, ktorého príslušnosť by v tomto prípade bola odôvodnená.

Podľa § 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je dohoda o výbere príslušnosti prípustná len vtedy, ak bola uzavretá výslovne a písomne po vzniku sporu alebo s cieľom vyriešiť možný budúci problém v súvislosti s tým, že odporca po uzavretí zmluvy presunie svoju adresu alebo obvyklé bydlisko do zahraničia alebo že jeho adresa alebo obvyklé bydlisko nebudú v čase začiatku konania známe.

Dohoda o výbere príslušnosti sa vždy musí týkať konkrétneho právneho vzťahu a právnych sporov, ktoré z neho vyplývajú, inak je neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Dohoda o výbere príslušnosti je neprípustná aj v prípade, že sa týka nefinančných nárokov pridelených miestnemu súdu bez ohľadu na hodnotu predmetu sporu. Dohoda o výbere príslušnosti nie je možná, ak je v právnych predpisoch stanovená výlučná príslušnosť (§ 40 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Platná dohoda o výbere príslušnosti je pre súdy záväzná. Odpoveď na otázku, či sa účastníci konania dohodli na výlučnej príslušnosti, závisí od textu dohody.

b) Nenapadnutie príslušnosti

Na prvostupňový súd sa môže preniesť príslušnosť aj v prípade, že odporca podá ústne vyjadrenie v hlavnom konaní bez napadnutia príslušnosti (§ 39 Občianskeho súdneho poriadku). V konaniach na miestnych súdoch sa tento právny dôsledok uplatňuje len v prípade, že súd upozorní na tento problém (§ 504 Občianskeho súdneho poriadku).

Príslušnosť sa však nemôže preniesť na základe nenapadnutia príslušnosti v hlavnom konaní, ak by dohoda o výbere príslušnosti bola neprípustná (pozrite si časť o nefinančných sporoch a výlučnej príslušnosti).

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Osobité okolnosti špecializovanej príslušnosti pracovného súdu nevyplývajú iba z vecnej príslušnosti podľa §ov 2-3 zákona o pracovných súdoch (Arbeitsgerichtsgesetz - ARbGG).

Osobitosť treba zohľadniť aj pokiaľ ide o otázky miestnej príslušnosti. Pokiaľ ide o súdne konanie v zmysle § 2 ArbGG poukazuje sa najskôr na všeobecné pravidlá občianskeho súdneho poriadku (OSP) podľa §ov 12 – 40 OSP, § 46 ods. 1 OSP. § 48 ods. 1a ArbGG však odôvodňuje osobitnú príslušnosť súdu (porovnaj s bodom 2.2.2.1) pracoviska, na ktorom sa tiež môže podať sťažnosť. Pre dohody o príslušnosti súdu platia všeobecné pravidlá, ako je to popísané v bode 2. Treba však poznamenať, že zmluvné strany kolektívnych zmlúv majú podľa § 48 ods. 2 ArbGG právomoc stanoviť v určitých sporoch príslušnosť miestne nepríslušného súdu bez zohľadnenia § 38 ods. 2, 3 OSP.

V rámci rozhodovacieho postupu v zmysle § 2a ArbGG sa v § 82 ods.1 ArbGG stanovuje výlučná príslušnosť súdu v mieste podniku resp. v mieste sídla spoločnosti.

Posledná aktualizácia: 31/07/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.