Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

Francúzsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

V rámci francúzskej organizácie súdnictva koexistujú dva druhy súdov: správne súdy a všeobecné súdy.

Každý súd má štruktúru s troma úrovňami.

Na prvej úrovni rozsudky vydávajú správne súdy, všeobecné súdy a rôzne špecializované správne súdy. Tieto rozhodnutia je možné napadnúť na odvolacom správnom súde. Nakoniec tieto rozsudky podliehajú kontrole Štátnej rady.

Na druhej úrovni prvostupňové rozhodnutia vydávajú krajské súdy, všeobecné súdy a všetky ďalšie súdy, ktorých právomoci stanovuje zákonodarca. Tieto rozhodnutia možno napadnúť na odvolacích súdoch, ktoré pozostávajú z niekoľkých komôr (občianskej, sociálnej, obchodnej, trestnej). Proti rozsudkom vydaným týmito súdmi je možné odvolať sa kasačnom súde (ktorý je tiež zložený z niekoľkých komôr zameraných na veci, ktorými sa odvolacie súdy zaoberali už predtým).

Súdy sa delia nasledovne:

Správne súdy:

  • Štátna rada (1),
  • odvolacie správne súdy (8),
  • správne súdy (42).

Všeobecné súdy:

  • kasačný súd (1),
  • odvolacie súdy (36),
  • vyšší odvolací súd (1),
  • krajské súdy (164) [z ktorých 16 má právomoc v obchodných veciach],
  • všeobecné súdy (prvej inštancie) (4) [z ktorých 2 majú právomoc v obchodných veciach],
  • súdy pre mladistvých (155),
  • súdy pre veci sociálneho zabezpečenia (114),
  • okresné súdy (307),
  • pracovné rady (210),
  • pracovné súdy (6),
  • obchodné súdy (134).

Špecializované súdy sú tieto:

  • Okresný súd rozhoduje o najčastejších sporoch. V zásade posudzuje všetky návrhy, ktoré sa týkajú súm do výšky 10 000 €. Ďalej je oprávnený rozhodnúť v určitých špecifických sporoch (nezaplatené nájomné, zabavenie mzdy, voľby zástupcov zamestnancov, úver vo veci spotrebiteľského práva),
  • obchodný súd je príslušný pre spory medzi obchodníkmi, medzi úverovými inštitúciami alebo medzi nimi navzájom a spory týkajúce sa obchodných spoločností, ako aj pre spory týkajúce sa obchodných transakcií medzi všetkými osobami a pre finančné ťažkosti spoločností (likvidácia a nútená správa...),
  • paritný súd pre veci prenájmu pôdy príslušný na vybavovanie sporov medzi nájomníkmi a vlastníkmi prenajímanej pôdy (prenájom, podielové hospodárenie...),
  • pracovná súdna rada, ktorá rieši všetky spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi v rámci individuálnej zmluvy podľa súkromného pracovného práva,
  • do dátumu stanoveného vyhláškou a 1. januára 2019 najneskôr je súd pre veci sociálneho zabezpečenia príslušný v rozhodovaní sporov vyplývajúcich z uplatňovania právnych predpisov a pravidiel sociálneho zabezpečenia a poľnohospodárskom sociálnom zabezpečení, od dátumu stanoveného vyhláškou a 1. januára 2019 najneskôr budú tieto spory patriť do právomoci osobitne určených krajských súdov,
  • do dátumu stanoveného vyhláškou a 1. januára 2019 najneskôr súd pre veci pracovnej neschopnosti rozhoduje o stave alebo stupni invalidity, trvalej pracovnej neschopnosti a pracovnej nespôsobilosti, od dátumu stanoveného vyhláškou a 1. januára 2019 najneskôr budú tieto spory patriť do právomoci osobitne určených krajských súdov,
  • súd pre vojenské dôchodky rozhoduje v sporoch o vojenské dôchodky.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Rozdelenie právomocí medzi krajské súdy, okresné súdy a miestne súdy bolo uvedené vyššie, pričom platí, že ak neexistuje právomoc osobitne uznaná iným súdom, všeobecným súdom je krajský súd.

  • Okresné súdy majú právomoc rozhodovať v spore s hodnotou, ktorá je nižšia ako alebo rovná 10 000 eur, ako aj v súdnych sporoch bez obmedzenia hodnoty v určitých veciach, ako je spotrebiteľské právo, opatrovníctvo dospelých alebo prenájom bytových priestorov.
  • Krajské súdy sú príslušné pre všetky ostatné občianskoprávne spory, ktoré nepatria pod iné súdy, a to najmä v rodinných veciach.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

V zásade je príslušným súdom súd v mieste, kde žije odporca. Toto pravidlo sa vysvetľuje vôľou chrániť odporcu, u ktorého sa predpokladá, že sa bude ľahšie obhajovať pred súdom najbližším k miestu jeho bydliska.

Ak je odporca fyzickou osobou, je to súd v mieste jeho bydliska alebo pobytu. Ak ide o právnickú osobu (spoločnosť, združenie), je to miesto jej zriadenia, vo všeobecnosti miesto jej ústredia. Niekedy sa známe hlavné miesto podnikateľskej činnosti nenachádza tam, kde ústredie. V takom prípade môže konať súd v hlavnom mieste podnikateľskej činnosti. V prípade veľkých spoločností, ktoré majú viacero pobočiek, môže konať súd v mieste jednej z pobočiek.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?
  • V zmluvných veciach: navrhovateľ môže predložiť vec buď v mieste bydliska odporcu, alebo podľa povahy zmluvy v mieste dodania veci alebo v mieste výkonu služby.
  • Vo veciach mimozmluvnej zodpovednosti alebo podania návrhu v občianskoprávnej záležitosti v rámci trestného konania: návrh môže byť podaný na súde tam, kde žije odporca, alebo na súde v mieste, kde bola spôsobená škoda alebo došlo k poškodeniu.
  • Vo veciach práva k nehnuteľnosti: navrhovateľ môže vec predložiť na súde v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
  • Vo veciach výživného alebo uspokojovania potrieb rodiny: navrhovateľ má možnosť vybrať si medzi súdom v mieste, kde žije odporca, a súdom v mieste, kde žije veriteľ, to znamená samotný navrhovateľ.
  • Vo veciach sporu týkajúceho sa spotrebiteľa: spotrebiteľ sa môže podľa svojho výberu obrátiť na súd v mieste, kde žil v čase uzatvorenia zmluvy alebo v čase, keď došlo k poškodeniu.
2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?
  • V prípade sporu o výživné alebo príspevku na výživu rozvedeného manžela: príslušným súdom je súd v mieste bydliska oprávneného manžela alebo rodiča, ktorý je primárne zodpovedný za nezaopatrené deti, a to aj v prípade, ak sú dospelé.
  • V rozvodových veciach: príslušným súdom je súd v mieste, kde žije rodina. Ak majú manželia samostatné miesta pobytu, príslušným súdom je súd v mieste pobytu detí. Ak manželia deti nemajú, príslušným súdom je súd v mieste, kde žije odporca.
  • V dedičských veciach: príslušným súdom je súd v mieste posledného bydliska zosnulého.
  • Vo veciach práva k nehnuteľnosti: príslušným súdom je súd v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
  • Vo veciach prenájmu: príslušným súdom je súd v mieste nehnuteľnosti.
2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Všetky špecializované súdy majú výlučnú právomoc a námietka voči právomoci musí byť vznesená súdom bez návrhu. Jediná možnosť podania návrhu na súd, ktorý by obvykle nebol príslušný, existuje na krajských súdoch a okresných súdoch v prípadoch, v ktorých nemajú výlučnú právomoc.

V zásade platí, že každé ustanovenie zmluvy, ktoré sa odchyľuje od pravidiel o miestnej príslušnosti a prideľovaní, je neplatné s výnimkou zmlúv uzatvorených medzi dvoma obchodníkmi za predpokladu, že toto ustanovenie je uvedené veľmi zjavným spôsobom.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

  • Obchodný súd: v zásade je príslušným súdom súd v mieste, kde žije odporca. Vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti je príslušným súd v mieste udalosti alebo v mieste, kde bola spôsobená škoda.
  • Paritný súd pre veci prenájmu pôdy: príslušným súdom je súd v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť.
  • Pracovná súdna rada: zamestnanec sa môže obrátiť na pracovnú súdnu radu v mieste, kde sa nachádza podnik, v ktorom vykonáva svoju prácu, v mieste, kde bola uzatvorená zmluva alebo v mieste ústredia spoločnosti, ktorá ho zamestnáva. Ak sa práca uskutočňuje mimo podniku, je potrebné obrátiť sa na pracovnú súdnu radu v mieste bydliska zamestnanca.
  • Súd pre sociálne záležitosti (až do dátumu stanoveného vyhláškou a 1. januára 2019 najneskôr): v zásade je príslušným súdom súd v mieste bydliska oprávnenej osoby alebo zamestnávateľa alebo sídla žalovaného subjektu v prípade konfliktu medzi subjektmi, ktorých sídla patria do právomocí rôznych súdov.

Súvisiace odkazy

Webová lokalita ministerstva spravodlivosti

Webová lokalita Legifrance

Posledná aktualizácia: 23/07/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom