Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku estónčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: angličtina.
Swipe to change

Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

Estónsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

Občianskoprávne veci patria do právomoci miestnych súdov (maakohus). Miestne súdy prerokúvajú občianskoprávne veci ako prvostupňové súdy. Občianskoprávne veci sa týkajú širokej škály oblastí a zahŕňajú spory vyplývajúce z rozličných zmlúv a záväzkov, rodinných a dedičských záležitostí, spory týkajúce sa vecných práv, záležitostí súvisiacich s činnosťou a riadením spoločností a neziskových združení, otázok konkurzov a pracovného práva. Aby sa začalo občianskoprávne konanie, je potrebné predložiť miestnemu súdu stanovenie žalobného nároku. V stanovení žalobného nároku predloženého súdu musí byť uvedené, voči ktorej osobe sa nárok uplatňuje, aký nárok sa uplatňuje, prečo sa tento nárok uplatňuje (t. j. na akom právnom základe) a dôkazy podporujúce tento nárok.

Súdne konania v občianskoprávnych veciach upravuje Občiansky súdny poriadok.

Hoci v Estónsku neexistujú špecializované súdy, určité spory sa pred uplatnením práva obrátiť sa na súd môžu predložiť mimosúdnym výborom.

Napríklad pracovnoprávne spory môže riešiť výbor pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon). Výbor pre pracovnoprávne spory je nezávislý predsúdny orgán, ktorý rieši individuálne pracovnoprávne spory. Právo obrátiť sa na výbor majú zamestnanci aj zamestnávatelia, pričom zostávajú oslobodení od štátnych poplatkov. Riešenie pracovnoprávnych sporov výborom pre pracovnoprávne spory sa riadi zákonom o riešení pracovnoprávnych sporov. Konania výboru pre pracovnoprávne spory nepredstavujú povinné predsúdne konanie. Rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory, ktoré nadobudlo platnosť, je pre strany záväzné. Na výbor pre pracovnoprávne spory sa možno obrátiť pri riešení týchto sporov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov: 1. pracovnoprávny spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom zaregistrovaným v Estónsku alebo zahraničným zamestnávateľom vykonávajúcim činnosť v Estónsku prostredníctvom pobočky, a z prípravy na takýto pracovnoprávny vzťah (individuálny pracovnoprávny spor); 2. pracovnoprávny spor vyplývajúci z paragrafu 7 zákona o pracovných podmienkach zamestnancov vyslaných do Estónska medzi zamestnancom vyslaným do Estónska a jeho zamestnávateľom (individuálny pracovnoprávny spor); 3. kolektívny pracovnoprávny spor vyplývajúci z plnenia kolektívnej zmluvy (kolektívny pracovnoprávny spor). Výbor pre pracovnoprávne spory nerieši spory týkajúce sa náhrady škody spôsobenej poškodením zdravia, ublížením na zdraví alebo úmrtím v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V návrhu predloženom výboru pre pracovnoprávne spory by mali byť uvedené podstatné okolnosti sporu. Napríklad pri napadnutí zrušenia pracovnej zmluvy by mal byť uvedený čas a dôvod zrušenia zmluvy. Je potrebné opísať charakter nezhody medzi stranami, t. j. čo zamestnanec alebo zamestnávateľ neurobil, alebo urobil nezákonne. Každé vyhlásenie alebo vznesený nárok bude potrebné opodstatniť a z toho dôvodu by mali obsahovať listinné dôkazy (pracovná zmluva, vzájomné dohody alebo korešpondencia medzi zamestnancom a zamestnávateľom atď.) alebo odkazy na iné dôkazy a svedectvá. Tieto listinné dôkazy, ktorými sa opodstatňuje nárok zamestnanca alebo zamestnávateľa, by mali byť priložené k podávanému návrhu. Ak navrhovateľ považuje za nevyhnutné pozvať na zasadnutie svedka, v návrhu by malo byť uvedené meno a adresa svedka. Nároky vyplývajúce zo zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom môže riešiť výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov (tarbijavaidluste komisjon). Riešenie spotrebiteľských sporov týmto výborom sa riadi zákonom o ochrane spotrebiteľa. Výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov má právomoc riešiť domáce a cezhraničné spotrebiteľské spory vyplývajúce zo zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi a ktoré iniciuje spotrebiteľ, ak je jednou stranou sporu obchodník, ktorého sídlo je v Estónskej republike. Výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov má takisto právomoc riešiť spory týkajúce sa škôd spôsobených chybným výrobkom za predpokladu, že sa dá určiť strata. Ak sa dokáže skutočnosť, že strata bola spôsobená, ale nie je možné vyčísliť jej presnú sumu (napríklad v prípade nepeňažnej straty alebo strát, ktoré sa prejavia v budúcnosti), výšku odškodnenia určí súd. Výbor nerieši spory týkajúce sa poskytovania služieb všeobecného nehospodárskeho záujmu, služieb v oblasti vzdelávania poskytovaných právnickými osobami, ktoré sa riadia verejným právom, služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti poskytovaných zdravotníckymi pracovníkmi pacientom s cieľom posúdiť ich zdravotný stav, zachovať ich zdravie a vyliečiť ich alebo predpísať, vydať či poskytnúť im lieky a zdravotnícke pomôcky. Výbor nerieši ani spory, pri ktorých nárok vyplýva z úmrtia, ublíženia na zdraví alebo poškodenia zdravia, ani spory, ktorých postup riešenia upravujú iné zákony. Takéto spory rieši príslušná inštitúcia alebo súd. Konania výboru pre riešenie spotrebiteľských sporov nepredstavujú povinné predsúdne konanie. Zoznam obchodníkov, ktorí sa neriadili rozhodnutiami výboru, je zverejnený na webovom sídle úradu na ochranu spotrebiteľov a technickú reguláciu. Ak strany nesúhlasia s rozhodnutím výboru alebo sa ním nebudú riadiť, môžu daný spor postúpiť na krajský súd na prerokovanie.

Spory týkajúce sa nájmu, ktorých postupy sa riadia zákonom o riešení sporov týkajúcich sa nájmu (üürivaidluse lahendamise seadus), možno riešiť vo výbore pre nájmy. Výbor pre nájmy môže byť zriadený ako nezávislý subjekt miestneho orgánu, ktorý rieši spory týkajúce sa nájmu. Výbory pre nájmy neriešia spory týkajúce sa finančných nárokov vyšších ako 3 200 EUR. Konania výboru pre nájmy nepredstavujú povinné predsúdne konanie. Keď rozhodnutie výboru pre nájmy nadobudne platnosť, nemôžu strany podať tú istú žalobu na tom istom základe na súd a rozhodnutie výboru pre nájmy, ktoré nadobudlo platnosť, je pre strany záväzné.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

Na určenie, ktorý súd má právomoc konať v danej veci, je dôležité poznať zásady príslušnosti súdov. Príslušnosť súdov sa delí na tri typy: 1. všeobecná príslušnosť, ktorá závisí od miesta bydliska osoby; 2. voliteľná príslušnosť; 3. výlučná príslušnosť (pozri oddiel 2.2).

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Súdy nižšieho a vyššieho stupňa sú odlišné, keďže estónsky súdny systém má tri stupne.

Miestne súdy (maakohus) ako súdy prvého stupňa prerokúvajú všetky občianskoprávne veci. V zákone môže byť stanovené, že určité záležitosti prerokúvajú iba konkrétne miestne súdy, ak sa tým urýchli prerokovanie vecí alebo inak zefektívni daný postup.

Obvodový súd (ringkonnakohus) v rámci svojej územnej príslušnosti preskúmava rozhodnutia miestnych súdov v občianskoprávnych veciach na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Obvodový súd rozhoduje aj v iných veciach na základe príslušnosti, ktorá mu je stanovená zákonom.

Najvyšší súd (Riigikohus) preskúmava rozhodnutia obvodových súdov v občianskoprávnych veciach v rámci kasačných opravných prostriedkov a na základe odvolaní proti nariadeniam. Najvyšší súd rozhoduje aj o návrhoch na preskúmanie platných rozhodnutí súdu, v prípadoch stanovených zákonom poveruje súd príslušnou právomocou rozhodovať v danej veci a rozhoduje v iných veciach, ktoré zo zákona patria do jeho právomoci. Najvyšší súd slúži aj ako estónsky ústavný súd.

Vo veci najskôr rozhoduje a vynáša rozsudok miestny súd ako súd prvého stupňa. Ak osoba zistí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na porušení právneho ustanovenia alebo že vzhľadom na okolnosti a dôkazy, ktoré je v odvolacom konaní potrebné zohľadniť, by sa malo v odvolacom konaní urobiť iné rozhodnutie, než aké urobil súd prvého stupňa, má táto osoba zákonné právo podať odvolanie na súd vyššieho stupňa, t. j. obvodový súd. Obvodové súdy sú súdy druhého stupňa, a teda preskúmavajú rozhodnutia miestnych a správnych súdov na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Obvodový súd prijíma v občianskoprávnych veciach kolektívne rozhodnutia – o odvolaní rozhoduje senát zložený z troch sudcov.

Najvyšší súd je súd najvyššieho stupňa. Najvyšší súd preskúmava rozhodnutia obvodových súdov v občianskoprávnych veciach v rámci kasačných opravných prostriedkov a na základe odvolaní proti nariadeniam. Najvyšší súd rozhoduje aj o návrhoch na preskúmanie platných rozhodnutí súdu; v prípadoch stanovených zákonom poveruje súd príslušnou právomocou rozhodovať v danej veci a rozhoduje v iných veciach, ktoré zo zákona patria do jeho právomoci. Kasačný opravný prostriedok znamená podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré ešte nenadobudlo platnosť, na základe právnych otázok, a preskúmanie tohto rozhodnutia vyšším súdom bez prehodnotenia skutočností. Preskúmanie rozhodnutí súdov znamená opätovné posúdenie rozhodnutí a nariadení, ktoré už nadobudli platnosť, v prípadoch, keď sa objavili nové okolnosti, a na základe návrhu jedného z účastníkov konania.

Účastník odvolacieho konania môže podať odvolanie proti rozsudku obvodového súdu na najvyššom súde, ak daný obvodový súd vážne porušil ustanovenie procesného práva alebo nesprávne uplatnil ustanovenie hmotného práva. Pri konaní na najvyššom súde môže účastník konania vykonávať procesné úkony a podávať návrhy a žiadosti iba prostredníctvom právneho zástupcu. V konaní o návrhu na najvyššom súde môže účastník konania vykonávať procesné úkony a podávať návrhy a žiadosti osobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu. Najvyšší súd prijme návrh na použitie kasačného opravného prostriedku, ak tento návrh na použitie kasačného opravného prostriedku spĺňa zákonné požiadavky, bol podaný včas a ak:
1. obvodový súd vo svojom rozhodnutí očividne uplatnil ustanovenie hmotného práva nesprávne a toto nesprávne uplatnenie daného ustanovenia mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu;
2. obvodový súd pri rozhodovaní vážne porušil ustanovenie hmotného práva a toto mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu.
Najvyšší súd okrem toho vec prijme, ak by pojednávanie v rámci kasačného opravného prostriedku malo zásadný význam, pokiaľ ide o zaručenie právnej istoty a formovanie jednotnej súdnej praxe alebo pre ďalší rozvoj práva.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

Príslušnosť súdu je právo a povinnosť občana, aby vykonával svoje procesné práva pred konkrétnym súdom. Príslušnosť súdov je všeobecná, voliteľná alebo výlučná.

Na základe všeobecnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom možno podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby, pokiaľ nie je v zákone stanovené, že žaloba sa musí podať alebo úkon sa musí vykonať na inom súde.

Na základe voliteľnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom je možné podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby popri všeobecnej príslušnosti. Znamená to napríklad, že žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste jej dlhodobejšieho pobytu. Ak osoba žije v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby.

Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci. Príslušnosť vo veciach žiadostí je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Výlučná príslušnosť môže byť určená napríklad polohou nehnuteľnosti, sídla právnickej osoby atď.

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Žalobu proti fyzickej osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej bydliska, a žalobu proti právnickej osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej sídla. Ak miesto bydliska fyzickej osoby nie je známe, žalobu proti tejto osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v poslednom známom mieste jej bydliska.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

Žalobu proti občanovi Estónskej republiky žijúcemu v cudzom štáte, v prípade ktorého sa uplatňuje zásada exteritoriality, alebo proti občanovi Estónskej republiky pracujúcemu v cudzom štáte, ktorý je štátnym zamestnancom, je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste posledného bydliska tohto občana v Estónsku. Ak občan nemal bydlisko v Estónsku, žalobu proti nemu je možné podať na miestnom súde kraja Harju (Harju Maakohus). Žalobu proti Estónskej republike alebo miestnemu orgánu je možné podať na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto sídla dotknutého štátneho alebo miestneho orgánu. Ak nie je možné určiť štátny orgán, žaloba sa podá na miestnom súde kraja Harju. Ak nie je možné určiť miestny orgán, žaloba sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla obecného alebo mestského úradu.

Navrhovateľ môže takisto podať žalobu proti Estónskej republike a miestnemu orgánu na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho pobytu alebo sídla.

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

V zákonom stanovených prípadoch možno zvoliť súd, na ktorom je možné podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa tejto osoby popri všeobecnej príslušnosti.

  • Príslušnosť na základe miesta pobytu – žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu tejto osoby, ak na danom mieste pobývala počas dlhšieho obdobia z dôvodu zamestnaneckého alebo služobného vzťahu, štúdia alebo z iného podobného dôvodu.
  • Príslušnosť na základe miesta podnikania – žalobu týkajúcu sa hospodárskych alebo profesijných činností odporcu je možné podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho podnikania.
  • Príslušnosť na základe miesta sídla právnickej osoby – právnická osoba založená na členstve vrátane spoločnosti, prípadne člen, partner alebo akcionár tejto právnickej osoby môže podať žalobu, vyplývajúcu z členstva alebo vlastníctva, proti členovi, partnerovi alebo akcionárovi právnickej osoby aj na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla právnickej osoby.
  • Príslušnosť na základe miesta, kde sa nachádza majetok – ak má osoba bydlisko alebo sídlo v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby. Ak je majetok uvedený vo verejnom registri, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza register, v ktorom je majetok uvedený. Ak je majetok pohľadávkou podľa záväzkového práva, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla dlžníka. Ak je pohľadávka zabezpečená majetkom, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa majetok nachádza.
  • Žalobu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky zabezpečenej hypotékou alebo zaťaženej vecným bremenom alebo inú žalobu týkajúcu sa podobnej pohľadávky je možné podať aj na súde v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, za predpokladu, že dlžník je majiteľom nehnuteľnosti uvedenej v registri, ktorá je zabezpečená hypotékou alebo zaťažená vecným bremenom.
  • Príslušnosť vo veci žaloby vyplývajúcej z vlastníctva bytu – žalobu proti vlastníkovi bytu vyplývajúcu z právneho vzťahu týkajúceho sa vlastníctva bytu možno podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom vlastníctva bytu.
  • Príslušnosť na základe miesta plnenia zmluvy – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo žalobu o uznanie neplatnosti zmluvy je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde má dôjsť k plneniu sporného zmluvného záväzku. Za miesto plnenia záväzku sa v prípade zmluvy o predaji hnuteľného majetku považuje miesto, na ktoré kupujúcemu bol dodaný alebo mal byť dodaný hnuteľný majetok, a v prípade zmluvy o poskytnutí služby miesto, na ktorom bola alebo mala byť služba poskytnutá. V iných prípadoch sa za miesto plnenia záväzku považuje miesto podnikania, alebo ak neexistuje, miesto bydliska alebo sídla dlžníka. Tieto ustanovenia platia, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
  • Príslušnosť na základe miesta bydliska spotrebiteľa – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo vzťahu podľa paragrafov 35, 46, 52, 208 ods. 4, 379, 402, 635 ods. 4, 709, 734 a 866 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus) alebo žalobu vyplývajúcu z inej zmluvy uzavretej s podnikom, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Estónsku, môže spotrebiteľ podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska spotrebiteľa. Uvedené neplatí v prípade žalôb vyplývajúcich zo zmlúv o preprave.
  • Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z poistnej zmluvy – poistník, poistený alebo iná osoba oprávnená požadovať plnenie od poisťovateľa na základe poistnej zmluvy môže žalobu proti poisťovateľovi vyplývajúcu z poistnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo sídla osoby. V prípade poistenia zodpovednosti alebo poistenia stavby, nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku spolu so stavbou alebo nehnuteľnosťou je možné podať žalobu proti poistiteľovi aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
  • Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z dohody o právach duševného vlastníctva – žalobu, ktorá vznikla z dohody o prevode predmetu autorského práva, súvisiacich práv alebo práv priemyselného vlastníctva alebo licenčnej dohody, alebo žalobu o uznanie neplatnosti takejto dohody možno podať aj na miestny súd kraja Harju.
  • Príslušnosť na základe miesta bydliska alebo miesta práce zamestnanca – zamestnanec môže žalobu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo v mieste práce zamestnanca.
  • Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo zmenky alebo šeku – žalobu vyplývajúcu zo zmenky alebo šeku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste vyplatenia zmenky alebo šeku.
  • Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo škody spôsobenej trestným činom – žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
  • Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z námornej pohľadávky, zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach – žalobu vyplývajúcu z jednej alebo viacerých námorných pohľadávok uvedených v zákone o námornom majetku (laeva asjaõigusseadus) je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza loď odporcu alebo kde leží domáci prístav lode. Žalobu vyplývajúcu zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa záchranné práce uskutočnili.
  • Príslušnosť v prípade žaloby týkajúcej sa delenia majetku – žalobu, ktorej cieľom je stanovenie dedičského práva, nároku dediča voči držiteľovi majetku, nároku vyplývajúceho zo zmluvy o odkaze alebo dedičstve, prípadne nároku na zákonnú časť alebo na rozdelenie majetku, je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste bydliska poručiteľa v čase jeho smrti. Ak bol poručiteľ občanom Estónskej republiky, ale v čase smrti nemal bydlisko v Estónsku, je možné podať žalobu aj na súde s príslušnosťou v mieste posledného bydliska poručiteľa v Estónsku. Ak poručiteľ nemal bydlisko v Estónsku, žalobu je možné podať na miestnom súde kraja Harju (Harju Maakohus).
  • Žaloba proti viacerým odporcom a viaceré žaloby proti jednému odporcovi – žalobu proti viacerým odporcom je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla jedného z odporcov podľa výberu navrhovateľa. Ak sa podávajú viaceré žaloby proti jednému odporcovi na základe tej istej skutočnosti, všetky žaloby je možné podať na súde, na ktorom sa môže podať žaloba súvisiaca s jedným nárokom alebo viacerými nárokmi vyplývajúcimi z tej istej skutočnosti.
  • Príslušnosť v prípade protinároku a žaloby tretej osoby s nezávislým nárokom – protinárok je možné predložiť súdu, na ktorom sa podávala pôvodná žaloba, za predpokladu, že sú splnené podmienky predkladania protinároku a na protinárok sa nevzťahuje výlučná príslušnosť a nie je ustanovené, že veci tohto druhu preskúmava iba istý krajský súd. Toto platí aj v prípadoch, v ktorých by sa podľa všeobecných ustanovení mal protinárok predložiť zahraničnému súdu.
  • Žalobu tretej osoby s nezávislým nárokom je možné podať na súde, ktorý prerokúva hlavnú žalobu.
  • Príslušnosť v prípade konkurzných konaní – žalobu týkajúcu sa konkurzného konania alebo konkurznej podstaty proti osobe v konkurze, správcovi konkurznej podstaty alebo členovi konkurznej správy vrátane návrhu na vyňatie majetku z konkurznej podstaty je možné podať na súde, ktorý konkurz vyhlásil. Aj návrh na uznanie pohľadávky je možné podať na súde, ktorý konkurz vyhlásil. Osoba v konkurze tiež môže podať žalobu týkajúcu sa konkurznej podstaty vrátane žiadosti o náhradu na súde, ktorý konkurz vyhlásil.

Ak sú vo veci zároveň príslušné viaceré estónske súdy, žiadateľ má právo zvoliť si súd, na ktorý podá svoj návrh. V takých prípadoch vo veci rozhoduje súd, ktorý dostal návrh ako prvý.

Ak sa žaloba podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla odporcu, alebo na súde s výlučnou príslušnosťou, vec prerokúva súd, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo sídla odporcu, prípadne v mieste, na ktorého základe je stanovená výlučná príslušnosť. Ak viaceré miesta, ktoré sa použili na stanovenie príslušnosti, patria do miestnej príslušnosti jedného miestneho súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdnych pracovísk, navrhovateľ si zvolí súdne pracovisko, ktoré bude vec prerokúvať. Ak navrhovateľ túto voľbu neurobí, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

Presnejšie geografické oblasti a služobné oblasti súdov sú stanovené v zákone o súdoch.

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

V zákonom stanovených prípadoch je príslušnosť výlučná. Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci.

1.         Príslušnosť na základe polohy nehnuteľnosti – na súde, ktorý je príslušný v mieste nehnuteľnosti, sa podávajú žaloby s týmito predmetmi:

  • nároky týkajúce sa uznania existencie vlastníckeho práva, obmedzeného vecného práva alebo bremena iného vecného práva, ktoré sa týka nehnuteľnosti, uznania neexistencie takých práv alebo bremien, alebo nároky týkajúce sa iných práv vo vzťahu k nehnuteľnosti,
  • stanovenie hraníc alebo rozdelenia nehnuteľnosti,
  • ochrana držby nehnuteľnosti,
  • nároky týkajúce sa vecného práva vyplývajúceho z vlastníctva bytu,
  • nároky týkajúce sa núteného vymáhania nehnuteľnosti,
  • nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy alebo obchodnej nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, prípadne z inej zmluvy o využívaní nehnuteľnosti podľa záväzkového práva, alebo z platnosti takých zmlúv.

Žaloba týkajúca sa reálneho bremena, vecného bremena alebo práva na prednostné získanie sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť zaťažená reálnym alebo vecným bremenom.

2.         Žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania štandardných podmienok – žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania nespravodlivej štandardnej podmienky alebo ukončenia a zrušenia odporúčania podmienky osobou, ktorá uplatňovanie podmienky odporučila [paragraf 45 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus)], sa podá na súde s príslušnosťou v mieste podnikania odporcu alebo, ak také miesto nie je, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla odporcu. Ak odporca nemá miesto podnikania, bydliska alebo sídla v Estónsku, žaloba sa podá na súde, v ktorého miestnej príslušnosti sa štandardná podmienka uplatňovala.

3.         Príslušnosť vo veci zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti – žaloba týkajúca sa zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti sa podá na súde s príslušnosťou v mieste sídla právnickej osoby.

4          Príslušnosť v manželských veciach

Za manželské veci sa považujú občianskoprávne veci s rozhodovaním o žalobách, ktorých predmetom je:

  • rozvod,
  • anulovanie manželstva,
  • určenie existencie alebo neexistencie manželstva,
  • delenie spoločného majetku alebo iné nároky vyplývajúce z majetkového vzťahu medzi manželmi,
  • iné nároky vyplývajúce z manželského vzťahu, ktoré vznesie jeden z manželov proti druhému.

Estónsky súd má právomoc rozhodovať v manželskej veci, ak:

  • aspoň jeden z manželov je občanom Estónskej republiky alebo bol jej občanom v čase uzatvorenia manželstva,
  • obaja manželia majú bydlisko v Estónsku,
  • jeden z manželov má bydlisko v Estónsku, s výnimkou prípadu, keď by vynesený rozsudok zjavne nebol uznaný v krajine, ktorej občanom je niektorý z manželov.

Žaloba v manželskej veci, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste spoločného bydliska manželov alebo, ak spoločné bydlisko neexistuje, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska odporcu. Ak odporca nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska spoločného neplnoletého dieťaťa strán a v prípade, že manželia nemajú spoločné neplnoleté dieťa, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

Aj v prípade, že na majetok osoby, ktorá je nezvestná, bola uvalená správa alebo osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bol určený poručník, alebo osobe bol uložený trest odňatia slobody, možno podať žiadosť o rozvod s takou osobou na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

5.         Príslušnosť vo veci určenia otcovstva a určenia výživného – vec určenia otcovstva je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa určenia otcovstva alebo sporu o uvedenie rodiča do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva. Estónsky súd môže rozhodnúť vo veci určenia otcovstva, ak je aspoň jeden z účastníkov konania občanom Estónskej republiky alebo aspoň jeden z účastníkov konania má bydlisko v Estónsku. Žaloba vo veci určenia otcovstva, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska dieťaťa. Ak dieťa nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska odporcu. Ak odporca nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

Tieto ustanovenia platia aj pre veci určenia výživného. Vec určenia výživného je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa:

  • plnenia povinnosti rodiča platiť výživné vyplývajúcej zo zákona vo vzťahu k neplnoletému dieťaťu,
  • plnenia povinnosti platiť výživné medzi rodičmi,
  • plnenia povinnosti platiť výživné medzi manželmi,
  • plnenia inej povinnosti platiť výživné vyplývajúcej zo zákona.

6.         Príslušnosť vo veciach žiadostí

Príslušnosť vo veciach žiadostí je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Zrýchlené konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu – zrýchlené konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu vedie oddelenie platobných rozkazov súdu v meste Haapsalu krajského súdu v Pärnu (Pärnu Maakohtu Haapsalu kohtumaja). Na začatie zrýchleného konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu, pokiaľ ide o nárok na výživné alebo pohľadávku, je možné využiť webové sídlo https://www.e-toimik.ee/, ktoré umožňuje kontakt s oddelením platobných rozkazov miestneho súdu. Zrýchlené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nepoužíva v prípade nárokov, ktorých hodnota prevyšuje 6 400 EUR (pohľadávky), pričom táto suma zahŕňa hlavné aj vedľajšie nároky. Podobne sa zrýchlené konanie neuplatňuje v prípade, že hodnota nároku na výživné je vyššia ako jeden a pol násobok minimálneho výživného. Jeden a pol násobok minimálneho výživného v roku 2020 je 438 EUR mesačne. Zrýchlené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nepoužíva v prípade, že dlžník nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa ako rodič tohto dieťaťa.

Vyhlásenie osoby za mŕtvu a stanovenie času úmrtia – estónsky súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu a stanoviť čas jej úmrtia, ak: 1. v čase poslednej informácie o nezvestnej osobe bola táto osoba občanom Estónskej republiky alebo mala pobyt v Estónsku; 2. existuje iný právny záujem na to, aby estónsky súd vyhlásil osobu za mŕtvu alebo stanovil čas jej úmrtia.

Na súd príslušný podľa miesta posledného pobytu nezvestnej osoby sa podá návrh na vyhlásenie danej osoby za mŕtvu so stanovením času jej úmrtia. Ak sa osoba stala nezvestnou v súvislosti so stroskotaním lode registrovanej v Estónsku, podáva sa návrh na súde príslušnom v domovskom prístave danej lode. V iných prípadoch sa návrh na vyhlásenie osoby za mŕtvu alebo na stanovenie času jej úmrtia podáva na súd príslušný v mieste pobytu alebo sídla navrhovateľa. Ak sa miesto pobytu alebo sídlo navrhovateľa nenachádza v Estónsku, podáva sa návrh na miestny súd kraja Harju. Návrh na zmenu času úmrtia alebo anulovanie vyhlásenia osoby za mŕtvu sa podáva na súde, ktorý stanovil čas úmrtia alebo vyhlásil osobu za mŕtvu.

Veci poručníctva – vec poručníctva je vec súvisiaca s ustanovením poručníka pre osobu alebo iná vec týkajúca sa poručníctva. Estónsky súd môže rozhodovať vo veci poručníctva, ak: 1. osoba, ktorá potrebuje poručníctvo alebo osoba v poručníctve je občanom Estónskej republiky alebo má pobyt v Estónsku; 2. osoba, ktorá potrebuje poručníctvo alebo osoba v poručníctve potrebuje ochranu estónskeho súdu z iného dôvodu vrátane prípadov, keď sa majetok osoby nachádza v Estónsku.

Poručník nemusí byť ustanovený v Estónsku, ak estónsky súd a súd cudzieho štátu sú rovnako príslušné určiť poručníctvo a poručník už bol určený v cudzom štáte alebo cudzí štát vedie konanie o ustanovení poručníctva, ak sa dá predpokladať, že rozhodnutie daného cudzieho súdu bude v Estónsku uznané a neustanovenie poručníka v Estónsku je v záujme osoby, ktorá potrebuje poručníctvo.

O veci poručníctva rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu osoby, ktorá potrebuje poručníctvo. O ustanovení poručníka pre dieťa pred jeho narodením rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu matky. Ak sa určuje poručníctvo pre súrodencov, ktorí majú pobyt alebo sa zdržiavajú v mieste, kde je príslušných niekoľko súdov, ustanovuje poručníka súd príslušný v mieste pobytu najmladšieho dieťaťa. V takomto prípade prebieha konanie o poručníctve už pred súdom a o veci poručníctva rozhoduje daný súd. Ak osoba, ktorá potrebuje poručníctvo, nemá pobyt v Estónsku alebo ak sa pobyt nedá určiť, môže o danej veci rozhodovať súd príslušný v mieste, v ktorom osoba alebo jej majetok potrebuje ochranu, alebo miestny súd kraja Harju. O veci súvisiacej s osobou v poručníctve alebo jej majetkom rozhoduje súd, ktorý ustanovil poručníka. O takejto veci môže z oprávneného dôvodu rozhodovať aj súd príslušný v mieste pobytu osoby v poručníctve alebo súd príslušný v mieste majetku takejto osoby.

Umiestnenie osoby do uzavretej inštitúcie – o veci umiestnenia osoby do uzavretej inštitúcie rozhoduje súd, ktorý ustanovil poručníka pre danú osobu alebo súd, ktorý vedie pojednávanie vo veci poručníctva. V iných prípadoch rozhoduje o takýchto veciach súd príslušný v mieste, v ktorom sa daná uzavretá inštitúcia nachádza. O veci môže rozhodovať aj súd, ktorý uplatnil dočasnú právnu ochranu.

Dočasnú právnu ochranu vo veci môže uplatniť ktorýkoľvek súd príslušný v mieste, v ktorom sa musí dané opatrenie uplatniť. O iných veciach súvisiacich s umiestnenia osoby do uzavretej inštitúcie vrátane vecí pozastavenia alebo ukončenia umiestnenia osoby do uzavretej inštitúcie a vecí zmeny obdobia, na ktoré bola do uzavretej inštitúcie umiestnená rozhoduje súd, ktorý rozhodol o umiestnení osoby do uzavretej inštitúcie.

Uvalenie správy na majetok nezvestnej osoby – o veci uvalenia správy na majetok nezvestnej osoby rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu nezvestnej osoby. Ak nezvestná osoba nemá pobyt v Estónsku, rozhoduje o veci uvalenia správy na majetok nezvestnej osoby súd príslušný v mieste majetku, na ktorý sa má uvaliť správa. O iných veciach súvisiacich s uvalením správy na majetok nezvestnej osoby vrátane vecí ukončenia správy a zmeny správcu a jeho povinností rozhoduje súd, ktorý ustanovil daného správcu.

Osvojenie – o veci osvojenia môže rozhodovať estónsky súd, ak adoptívny rodič, jeden z manželov, ktorí si chcú osvojiť dieťa, alebo dieťa je občanom Estónskej republiky alebo miesto pobytu adoptívneho rodiča, jedného z manželov, ktorí si chcú osvojiť dieťa, alebo dieťaťa je v Estónsku. Žiadosť o osvojenie sa podáva na súde príslušnom v mieste pobytu adoptívneho dieťaťa. Ak adoptívne dieťa nemá pobyt v Estónskej republike, podáva sa žiadosť na miestny súd kraja Harju. O veci vyhlásenia osvojenia za neplatné rozhoduje súd, ktorý rozhodol o osvojení.

Predĺženie spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony – o veci predĺženia spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony môže rozhodovať estónsky súd, ak je daná maloletá osoba občanom Estónskej republiky alebo má pobyt v Estónsku. Návrh na predĺženie spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony alebo návrh na anulovanie rozhodnutia predĺžiť spôsobilosť maloletej osoby na právne úkony sa podáva na súd príslušný v mieste pobytu maloletej osoby. Ak maloletá osoba nemá pobyt v Estónskej republike, podáva sa návrh na miestny súd kraja Harju.

Určenie otcovstva a namietnutie uvedenia rodiča do rodného listu dieťaťa po úmrtí osoby – ak osoba žiada o určenie svojho otcovstva osoby, ktorá je mŕtva, alebo ak osoba namietne uvedenie rodiča do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva po úmrtí osoby uvedenej ako rodič v rodnom liste dieťaťa alebo v registri obyvateľstva, podáva sa žiadosť na súde príslušnom v mieste posledného pobytu osoby, ktorej otcovstvo sa má určiť alebo v súvislosti s ktorou sa namieta uvedenie do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva. Ak daná osoba nemala posledný známy pobyt v Estónsku alebo ak je jej pobyt neznámy, podáva sa žiadosť na miestny súd kraja Harju.

Iné rodinné veci týkajúce sa žiadostí – na rodinné veci týkajúce sa žiadostí sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa vecí poručníctva, ak to inak neustanovuje zákon alebo to nevyplýva z povahy danej veci. O veciach týkajúcich sa žiadostí súvisiacich s právnym vzťahom medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi rozhoduje súd príslušný v mieste spoločného pobytu manželov alebo posledného spoločného pobytu manželov. Ak manželia nemali spoločný pobyt v Estónsku alebo ak žiaden z manželov v súčasnosti nemá pobyt v príslušnosti súdu v mieste ich posledného spoločného pobytu, rozhoduje o veci súd príslušný v mieste pobytu manželského partnera, ktorého práva by boli požadovaným rozhodnutím obmedzené. Ak daný manželský partner nemá pobyt v Estónsku alebo sa jeho pobyt nedá určiť, rozhoduje o veci súd príslušný v mieste pobytu navrhovateľa. Ak nie je možné určiť príslušnosť, rozhoduje o veci miestny súd kraja Harju. Dočasnú právnu ochranu v rodinnej veci týkajúcej sa žiadosti môže uplatniť akýkoľvek súd príslušný v mieste, v ktorom sa musí dané opatrenie uplatniť.

Uplatnenie opatrení v oblasti správy nehnuteľností – estónsky súd môže uplatniť opatrenia v oblasti správy na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Estónsku bez ohľadu na štát, ktorého právo sa uplatňuje na dedičstvo, a štát, ktorého orgán alebo úradník je príslušný viesť konanie týkajúce sa danej nehnuteľnosti na základe všeobecnej príslušnosti. Opatrenia v oblasti správy nehnuteľnosti uplatňuje súd príslušný v mieste začatia dedičského konania. Ak sa začne dedičské konanie v cudzom štáte a daná nehnuteľnosť sa nachádza v Estónsku, môže opatrenia v oblasti správy nehnuteľnosti uplatniť súd príslušný v mieste nehnuteľnosti.

Príslušnosť vo veciach výziev – návrh na vyhlásenie cenného papiera za neplatný sa podáva na súde príslušnom v mieste vyplatenia cenného papiera a ak miesto vyplatenia cenného papiera neexistuje, podľa všeobecnej príslušnosti týkajúcej sa emitenta daného cenného papiera. Žiadosť o začatie konania o výzve na vylúčenie práv vlastníka nehnuteľnosti podáva držiteľ nehnuteľnosti podľa ustanovení paragrafu 124 zákona o vlastníckom práve (asjaõigusseadus) na súde príslušnom v mieste nehnuteľnosti. Vo veci podľa paragrafu 13 zákona o námornom majetku podáva oprávnená osoba návrh na začatie konania o výzve na vylúčenie práv vlastníka lode na miestny súd kraja Harju. Návrh na začatie konania o výzve na vylúčenie práv neznámeho hypotekárneho dlžníka (paragraf 331 zákona o námornom majetku) podáva vlastník zaťaženej nehnuteľnosti na súde príslušnom v mieste, v ktorom sa nachádza táto zaťažená nehnuteľnosť. Návrh na vylúčenie práv neznámeho námorného hypotekárneho dlžníka alebo záložného veriteľa podáva vlastník zaťaženej lode alebo vlastník založeného objektu zaťaženého registrovaným záložným právom na hnuteľný majetok podľa paragrafu 59 zákona o námornom majetku na miestny súd kraja Harju.

Príslušnosť vo veciach týkajúcich sa návrhov súvisiacich s právnickými osobami v súkromnom práve – s výnimkou katastrálnych vecí rozhoduje o veciach týkajúcich sa návrhov, ktoré súvisia s činnosťou podniku, neziskového združenia a nadácie vrátane vecí súvisiacich s vymenovaním zastupujúceho člena správnej rady alebo dozornej rady, audítora, audítora pre osobitný audit a likvidátora, ako aj o veciach súvisiacich s určením výšky odmeny pre partnerov alebo akcionárov podniku súd príslušný v mieste sídla právnickej osoby alebo pobočky zahraničnej spoločnosti.

Veci týkajúce sa vlastníctva bytov a spoločného vlastníctva – o veci týkajúcej sa návrhu v súvislosti s vlastníctvom bytu alebo spoločným vlastníctvom rozhoduje súd príslušný v mieste danej nehnuteľnosti.

Veci týkajúce sa prístupu k verejnej pozemnej komunikácii a tolerovania umelých nádrží systémov zlepšovania kvality pôdy a prác na inžinierskych sieťach – o veciach prístupu k verejnej pozemnej komunikácii a tolerovania umelých nádrží systémov zlepšovania kvality pôdy a prác na inžinierskych sieťach rozhoduje súd príslušný v mieste nehnuteľnosti, z ktorej sa má získať prístup k verejnej pozemnej komunikácii, alebo v súvislosti s ktorou sa má vybudovať umelá nádrž systému zlepšovania kvality pôdy alebo na ktorej sa vykonávajú práce na inžinierskych sieťach.

Veci týkajúce sa uznania, vyhlásenia vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí súdov cudzích štátov – návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia súdu cudzieho štátu, návrh na zamietnutie uznania alebo vykonania alebo na odklad výkonu alebo iný návrh vo vykonávacom konaní sa podáva podľa miesta pobytu alebo sídla dlžníka alebo na súde príslušnom v mieste, v ktorom sa má viesť vykonávacie konanie, ak to nie je inak stanovené v zákone alebo medzinárodnej dohode.

Veci týkajúce sa vyhlásenia dohody o urovnaní dosiahnutej v dôsledku vykonateľného zmierovacieho konania – dohodu o urovnaní dosiahnutú v zmierovacom konaní podľa paragrafu 14 ods. 1 zákona o zmierovacom konaní (lepitusseadus) vyhlási za vykonateľnú súd príslušný v mieste, v ktorom sa viedlo zmierovacie konanie.

Veci týkajúce sa uznania a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov – návrhy na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov vykonaných v Estónsku alebo rozhodnutí rozhodcovských súdov cudzích štátov a návrhy na zamietnutie ich uznania či vykonania sa podávajú na miestnom súde kraja Pärnu (Pärnu Maakohus). Návrh na odklad výkonu rozhodnutia rozhodcovského súdu cudzieho štátu alebo iný návrh vo vykonávacom konaní sa podáva podľa miesta pobytu alebo sídla dlžníka alebo na súde príslušnom v mieste vedenia vykonávacieho konania, ak to nie je inak stanovené v právnych predpisoch alebo medzinárodnej dohode. Ak je jedna zo strán dohody v rozhodcovskom konaní spotrebiteľom, podáva sa návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku alebo návrh na odmietnutie uznania či vykonania rozhodcovského rozsudku na súde príslušnom v mieste vedenia rozhodcovského konania.

Veci týkajúce sa žiadostí prerokúva súd s príslušnosťou v mieste, ktoré sa použilo na stanovenie príslušnosti. Ak viaceré miesta určujúce príslušnosť patria do miestnej príslušnosti jedného miestneho súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdov, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

Presnejšie geografické oblasti a služobné oblasti súdov sú stanovené v zákone o súdoch.

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Súd môže takisto zvážiť vec podľa príslušnosti v prípadoch, v ktorých je príslušnosť tohto súdu stanovená v dohode medzi stranami a spor sa týka ekonomickej alebo odbornej činnosti oboch strán alebo sa spor týka ekonomickej alebo odbornej činnosti jednej strany a druhou stranou je štát, miestny orgán alebo iná právnická osoba vo verejnom práve alebo ak sú obe strany právnickými osobami vo verejnom práve.

Dohoda o príslušnosti sa môže uzatvoriť aj vtedy, ak miesto pobytu alebo sídla jednej alebo oboch strán nie je v Estónsku.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa dohoda o príslušnosti uplatňuje aj vtedy, keď sa:
1. takáto dohoda dosiahla po vzniku sporu;
2. príslušnosť dohodla v prípade, keď sa žalovaný po uzatvorení dohody usadí v cudzom štáte alebo presunie miesto podnikania alebo sídlo do cudzieho štátu, alebo keď miesto pobytu, miesto podnikania alebo sídlo žalovaného nie je známe v čase podania žaloby.

Príslušnosť určená dohodou je výhradná príslušnosť, ak sa strany nedohodli inak.

Súd prvého stupňa môže rozhodnutím postúpiť vec inému súdu prvého stupňa, ak na tento účel strany podajú spoločný návrh pred prvým pojednávaním, alebo písomným postupom pred ukončením lehoty na predkladanie stanovísk.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

V Estónsku neexistujú špecializované súdy.

Súvisiace odkazy

Systém súdov

Posledná aktualizácia: 02/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.