Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

Občianskoprávne veci spadajú do právomoci miestnych súdov (maakohus). Miestne súdy prerokúvajú občianskoprávne veci ako prvostupňové súdy. Občianskoprávne veci sa týkajú širokej škály oblastí a zahŕňajú spory vyplývajúce z rozličných zmlúv a záväzkov, rodinných a dedičských záležitostí, spory týkajúce sa vecných práv, záležitostí súvisiacich s činnosťou a riadením spoločností a neziskových združení, otázok konkurzov a pracovného práva. Aby sa začalo občianskoprávne konanie, je potrebné predložiť miestnemu súdu stanovenie žalobného nároku. V stanovení žalobného nároku predloženého súdu musí byť uvedené, voči ktorej osobe sa nárok uplatňuje, aký nárok sa uplatňuje, prečo sa tento nárok uplatňuje (t. j. na akom právnom základe) a dôkazy podporujúce tento nárok.

Nárok voči inej osobe na vyplatenie pevne stanovenej sumy peňazí, ktorý vyplýva zo súkromného právneho vzťahu, je možné na požiadanie riešiť formou zrýchleného konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na začatie zrýchleného konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu, pokiaľ ide o nárok na výživné alebo pohľadávku, je možné využiť webovú stránku https://www.e-toimik.ee/, ktorá umožňuje kontakt s oddelením platobných rozkazov miestneho súdu. Zrýchlené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nepoužíva v prípade nároku, ktorého hodnota prevyšuje 6 400 EUR (pohľadávka), pričom táto suma sa týka hlavných aj vedľajších nárokov. Podobne sa zrýchlené konanie nepoužíva v prípade, že hodnota nároku na výživné je vyššia ako 200 EUR mesačne. Zrýchlené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nepoužíva v prípade, že dlžník nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa ako rodič tohto dieťaťa. Zrýchlené konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu vedie súdne pracovisko v Haapsalu miestneho súdu v Pärnu (Pärnu Maakohtu Haapsalu kohtumaja).

Určité spory sa pred využitím práva obrátiť sa na súd môžu predložiť mimosúdnym výborom. Napríklad pracovnoprávne spory rieši výbor pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon). Výbor pre pracovnoprávne spory je predsúdny, nezávislý orgán, ktorý rieši individuálne pracovnoprávne spory. Právo obrátiť sa na výbor majú zamestnanci aj zamestnávatelia, pričom sa zachováva oslobodenie od štátnych poplatkov. Na výbor pre pracovnoprávne spory sa možno obrátiť pri riešení akýchkoľvek sporov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Pri uplatňovaní práva obrátiť sa na výbor pre pracovnoprávne spory je dôležité uvedomiť si, že výbor rieši iba finančné nároky, ktorých hodnota nepresahuje 10 000 EUR. Pohľadávky presahujúce 10 000 EUR rieši súd. V návrhu predloženom výboru pre pracovnoprávne spory by mali byť uvedené podstatné okolnosti sporu. Napríklad pri napadnutí zrušenia pracovnej zmluvy by mal byť uvedený čas a dôvod zrušenia zmluvy. Je potrebné opísať charakter nezhody medzi stranami, t. j. čo zamestnanec alebo zamestnávateľ neurobil, alebo urobil nezákonne. Každé vyhlásenie alebo vznesený nárok bude potrebné opodstatniť a z toho dôvodu by mali obsahovať listinné dôkazy (pracovná zmluva, vzájomné dohody alebo korešpondencia medzi zamestnancom a zamestnávateľom atď.) alebo odkazy na iné dôkazy a svedectvá. Tieto listinné dôkazy, ktorými sa opodstatňuje nárok zamestnanca alebo zamestnávateľa, by mali byť priložené k podávanému návrhu. Ak navrhovateľ považuje za nevyhnutné pozvať na zasadnutie svedka, v návrhu by malo byť uvedené meno a adresa svedka.

Nároky vyplývajúce zo zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom rieši výbor pre sťažnosti spotrebiteľov (tarbijakaebuste komisjon). Výbor pre sťažnosti spotrebiteľov má právomoc riešiť spory vyplývajúce zo zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ak strany nedokážu spory vyriešiť dohodou a ak hodnota sporných tovarov alebo služieb je najmenej 20 EUR. Nároky vyplývajúce zo smrti, fyzického poranenia alebo poškodenia zdravia nerieši výbor, ale musí ich riešiť súd.

Výbor nerieši spory týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo právnych služieb, prevodu nehnuteľností alebo budov, ani spory, pre ktoré sú postupy riešenia stanovené v iných právnych predpisoch. Tieto spory rieši príslušná inštitúcia alebo súd. Napríklad postup riešenia sporov týkajúcich sa nájmu je stanovený v zákone o riešení sporov týkajúcich sa nájmu (üürivaidluse lahendamise seadus).

Výbor pre sťažnosti spotrebiteľov má právomoc riešiť všetky spory týkajúce sa strát spôsobených chybným výrobkom za predpokladu, že sa strata dá určiť. Ak sa dokáže skutočnosť, že strata bola spôsobená, ale nie je možné vyčísliť jej presnú sumu, napríklad v prípade nepeňažnej straty alebo strát, ktoré sa prejavia v budúcnosti, výšku náhrady určí súd.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

Na určenie, ktorý súd má právomoc konať v danej veci, je dôležité poznať zásady príslušnosti súdov. Príslušnosť súdov sa delí na tri typy: 1) všeobecná príslušnosť, ktorá závisí od miesta bydliska osoby, 2) voliteľná príslušnosť, 3) výlučná príslušnosť (pozri oddiel 2.2).

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Súdy nižšej a vyššej inštancie sú odlišné, keďže estónsky súdny systém má tri inštancie.

Miestne súdy (maakohus) ako súdy prvej inštancie prerokúvajú všetky občianskoprávne veci. V zákone môže byť stanovené, že určité záležitosti prerokúvajú iba konkrétne miestne súdy, ak sa tým urýchli prerokovanie vecí alebo inak zefektívni daný postup.

Obvodový alebo oblastný súd (ringkonnakohus) v rámci svojej územnej príslušnosti preskúmava rozhodnutia miestnych súdov v občianskoprávnych veciach na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Obvodový súd rozhoduje aj v iných veciach na základe príslušnosti, ktorá mu je stanovená zákonom.

Najvyšší súd (Riigikohus) preskúmava rozhodnutia obvodových súdov v občianskoprávnych veciach v rámci kasačných opravných prostriedkov a na základe odvolaní proti nariadeniam. Najvyšší súd rozhoduje aj o návrhoch na preskúmanie platných rozhodnutí súdu, v prípadoch stanovených zákonom poveruje súd príslušnou právomocou rozhodovať v danej veci a rozhoduje v iných veciach, ktoré zo zákona patria do jeho právomoci.

Vo veci najskôr rozhoduje a vynáša rozsudok miestny súd ako súd prvej inštancie. Ak občan nie je s rozsudkom spokojný, má zákonné právo podať odvolanie na vyšší súd, t. j. na obvodový súd. Obvodové súdy sú súdy druhej inštancie, a teda preskúmavajú rozhodnutia miestnych a správnych súdov na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Obvodový súd prijíma v občianskoprávnych veciach kolektívne rozhodnutia – o odvolaní rozhoduje senát zložený z troch sudcov.

Najvyšší súd je najvyššou inštanciou a rieši odvolania v rámci kasačných opravných prostriedkov a návrhov na preskúmanie rozhodnutí súdov. Kasačný opravný prostriedok znamená podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré ešte nenadobudlo platnosť, na základe právnych otázok, a preskúmanie tohto rozhodnutia vyšším súdom bez prehodnotenia skutočností. Preskúmanie rozhodnutí súdov znamená opätovné posúdenie rozhodnutí a nariadení, ktoré už nadobudli platnosť, v prípadoch, keď sa objavili nové okolnosti, a na základe návrhu jedného z účastníkov konania.

Návrh na použitie kasačného opravného prostriedku môže predložiť Najvyššiemu súdu každý z účastníkov konania, ktorý nie je spokojný s rozsudkom nižšieho súdu. Návrh sa môže podávať iba prostredníctvom oprávneného zástupcu, nie osobne. Najvyšší súd prijme návrh na použitie kasačného opravného prostriedku, ak námietky vznesené v odvolaní vyvolávajú otázku, či nižší súd nesprávne uplatnil hmotné právo alebo či došlo k vecnému porušeniu procesného práva, čo mohlo viesť k nespravodlivému rozhodnutiu. Najvyšší súd okrem toho vec prijme, ak by pojednávanie v rámci kasačného opravného prostriedku malo zásadný význam, pokiaľ ide o zaručenie právnej istoty a formovanie jednotnej súdnej praxe alebo pre ďalší rozvoj práva.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

Príslušnosť súdu je právo a povinnosť občana, aby vykonával svoje procesné práva pred konkrétnym súdom. Príslušnosť súdov je všeobecná, voliteľná alebo výlučná.

Na základe všeobecnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom je možné podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby, pokiaľ nie je v zákone stanovené, že je možné podať žalobu alebo vykonávať úkony aj na inom súde.

Na základe voliteľnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom je možné podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby popri všeobecnej príslušnosti. Znamená to, že žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste jej dlhodobejšieho pobytu. Ak osoba žije v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby.

Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci. Príslušnosť v prípadoch žiadostí je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Výlučná príslušnosť môže byť určená napríklad polohou nehnuteľnosti, sídla právnickej osoby atď.

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Žalobu proti fyzickej osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej bydliska, a žalobu proti právnickej osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej sídla. Ak miesto bydliska fyzickej osoby nie je známe, žalobu proti tejto osobe je možné podať na súde, ktorý je príslušný v poslednom známom mieste jej pobytu.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

Žalobu proti občanovi Estónskej republiky žijúcemu v cudzom štáte, v prípade ktorého sa uplatňuje zásada exteritoriality, alebo proti občanovi Estónskej republiky pracujúcemu v cudzom štáte, ktorý je štátnym zamestnancom, je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste posledného bydliska tohto občana v Estónsku. Ak občan nemal bydlisko v Estónsku, žalobu proti nemu je možné podať na miestnom súde kraja Harju (Harju Maakohus). Žalobu proti orgánu Estónskej republiky alebo miestnemu orgánu je možné podať na súde, do ktorého právomoci patrí miesto sídla dotknutého štátneho alebo miestneho orgánu. Ak nie je možné určiť konkrétny štátny orgán, žaloba sa podá na miestnom súde kraja Harju. Ak nie je možné určiť miestny orgán, žaloba sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla obecného alebo mestského úradu.

Žalobu proti orgánu Estónskej republiky alebo miestnemu orgánu je možné podať na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla dotknutého štátneho alebo miestneho orgánu.

Ak nie je možné určiť štátny orgán, žaloba sa podá na miestnom súde kraja Harju. Ak nie je možné určiť miestny orgán, žaloba sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla obecného alebo mestského úradu. Navrhovateľ môže podať žalobu na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho bydliska.

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

V zákonom stanovených prípadoch si môže občan zvoliť súd, na ktorom podá žalobu proti inému občanovi a ktorý môže vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa tohto občana, popri všeobecnej príslušnosti.

• Žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska tejto osoby, ak na danom mieste pobývala počas dlhšieho obdobia z dôvodu zamestnaneckého alebo služobného vzťahu, štúdia alebo z iného podobného dôvodu.
• Príslušnosť na základe miesta podnikania – žalobu týkajúcu sa hospodárskych alebo profesijných činností odporcu je možné podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho podnikania.
• Príslušnosť na základe miesta sídla právnickej osoby – právnická osoba založená na členstve vrátane spoločnosti, prípadne člen, partner alebo akcionár tejto právnickej osoby môže podať žalobu, vyplývajúcu z členstva alebo vlastníctva, proti členovi, partnerovi alebo akcionárovi právnickej osoby aj na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla právnickej osoby.
• Príslušnosť na základe miesta, kde sa nachádza majetok – ak má osoba bydlisko alebo sídlo v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby. Ak je majetok uvedený vo verejnom registri, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza register, v ktorom je majetok uvedený. Ak je majetok pohľadávkou podľa záväzkového práva, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla dlžníka. Ak je pohľadávka zabezpečená majetkom, žalobu je možné podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa majetok nachádza.
• Príslušnosť v prípade žaloby týkajúcej sa pohľadávky zabezpečenej hypotékou alebo zaťaženej vecným bremenom – žalobu na vymáhanie pohľadávky zabezpečenej hypotékou alebo zaťaženej vecným bremenom alebo inú žalobu týkajúcu sa podobnej pohľadávky je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, za predpokladu, že dlžník je majiteľom nehnuteľnosti uvedenej v registri a zabezpečenej hypotékou alebo zaťaženej vecným bremenom.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z vlastníctva bytu – žalobu proti členovi združenia vlastníkov bytov alebo iného podobného združenia, ktorá vyplýva zo spoločného vlastníctva členov alebo zo správy predmetu spoločného vlastníctva alebo ktorá je založená na fyzickom podiele na vlastníctve bytov, je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok uvedený v registri a zaťažený vlastníctvom bytov.
• Príslušnosť na základe miesta plnenia zmluvy – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo žalobu o uznanie neplatnosti zmluvy je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde má dôjsť k plneniu sporného zmluvného záväzku. Za miesto plnenia záväzku sa v prípade zmluvy o predaji hnuteľného majetku považuje miesto, na ktoré kupujúcemu bol dodaný alebo mal byť dodaný hnuteľný majetok, a v prípade zmluvy o poskytnutí služby miesto, na ktorom bola alebo mala byť služba poskytnutá. V iných prípadoch sa za miesto plnenia záväzku považuje miesto podnikania, alebo ak neexistuje, miesto bydliska alebo sídla dlžníka. Tieto ustanovenia platia, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
• Príslušnosť na základe miesta bydliska spotrebiteľa – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo vzťahu podľa paragrafov 35, 46, 52, 208 ods. 4, 379, 402, 635 ods. 4, 709, 734 alebo 866 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus) alebo žalobu vyplývajúcu z inej zmluvy uzavretej s podnikom, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Estónsku, môže spotrebiteľ podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska spotrebiteľa. Uvedené neplatí v prípade žalôb vyplývajúcich zo zmlúv o preprave.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z poistnej zmluvy – poistník, poistený alebo iná osoba oprávnená požadovať plnenie od poisťovateľa na základe poistnej zmluvy môže žalobu proti poisťovateľovi vyplývajúcu z poistnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo sídla osoby. V prípade poistenia zodpovednosti alebo poistenia stavby, nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku spolu so stavbou alebo nehnuteľnosťou je možné podať žalobu proti poistiteľovi aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
• Príslušnosť na základe miesta bydliska alebo miesta práce zamestnanca – zamestnanec môže žalobu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo v mieste práce zamestnanca.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo zmenky alebo šeku – žalobu vyplývajúcu zo zmenky alebo šeku je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste vyplatenia zmenky alebo šeku.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo škody spôsobenej trestným činom – žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z námornej pohľadávky, zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach – žalobu vyplývajúcu z jednej alebo viacerých námorných pohľadávok uvedených v zákone o námornom majetku (laeva asjaõigusseadus) je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza loď odporcu alebo kde leží domáci prístav lode. Žalobu vyplývajúcu zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa záchranné práce uskutočnili.
• Príslušnosť v prípade žaloby týkajúcej sa delenia majetku – žalobu, ktorej cieľom je stanovenie dedičského práva, nároku dediča voči držiteľovi majetku, nároku vyplývajúceho zo zmluvy o odkaze alebo dedičstve, prípadne nároku na zákonnú časť alebo na rozdelenie majetku, je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste bydliska poručiteľa v čase jeho smrti. Ak bol poručiteľ občanom Estónskej republiky, ale v čase smrti nemal bydlisko v Estónsku, je možné podať žalobu aj na súde s príslušnosťou v mieste posledného bydliska poručiteľa v Estónsku. Ak poručiteľ nemal bydlisko v Estónsku, žalobu je možné podať na miestnom súde kraja Harju (Harju Maakohus).
• Žaloba proti viacerým odporcom a viaceré žaloby proti jednému odporcovi – žalobu proti viacerým odporcom je možné podať aj na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla jedného z odporcov podľa výberu navrhovateľa. Ak sa podávajú viaceré žaloby proti jednému odporcovi na základe tej istej skutočnosti, všetky žaloby je možné podať na súde, na ktorom sa môže podať žaloba súvisiaca s jedným nárokom alebo viacerými nárokmi vyplývajúcimi z tej istej skutočnosti.
• Príslušnosť v prípade protinároku a žaloby tretej osoby s nezávislým nárokom – protinárok je možné predložiť súdu, na ktorom sa podávala pôvodná žaloba, za predpokladu, že sú splnené podmienky predkladania protinároku a na protinárok sa nevzťahuje výlučná príslušnosť. Uvedené platí aj v prípadoch, kde by sa podľa všeobecných ustanovení mal protinárok predložiť zahraničnému súdu.
• Žalobu tretej osoby s nezávislým nárokom je možné podať na súde, ktorý prerokúva hlavnú žalobu.
• Príslušnosť v prípade konkurzných konaní – žalobu týkajúcu sa konkurzného konania alebo konkurznej podstaty proti osobe v konkurze, správcovi konkurznej podstaty alebo členovi konkurznej správy vrátane návrhu na vyňatie majetku z konkurznej podstaty je možné podať na súde, ktorý konkurz vyhlásil. Aj návrh na uznanie pohľadávky je možné podať na súde, ktorý konkurz vyhlásil. Osoba v konkurze tiež môže podať žalobu týkajúcu sa konkurznej podstaty vrátane žiadosti o náhradu na súde, ktorý konkurz vyhlásil.

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

V zákonom stanovených prípadoch je príslušnosť výlučná. Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci. Príslušnosť v prípadoch žiadostí je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

1) Príslušnosť na základe polohy nehnuteľnosti – na súde, ktorý je príslušný v mieste nehnuteľnosti, sa podávajú žaloby s týmito predmetmi:

• nároky týkajúce sa uznania existencie vlastníckeho práva, obmedzeného vecného práva alebo bremena iného vecného práva, ktoré sa týka nehnuteľnosti, uznania neexistencie takých práv alebo bremien, alebo nároky týkajúce sa iných práv vo vzťahu k nehnuteľnosti,
• stanovenie hraníc alebo rozdelenia nehnuteľnosti,
• ochrana držby nehnuteľnosti,
• nároky týkajúce sa vecného práva vyplývajúceho z vlastníctva bytu,
• nároky týkajúce sa núteného vymáhania nehnuteľnosti,
• nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy alebo obchodnej nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, prípadne z inej zmluvy o využívaní nehnuteľnosti podľa záväzkového práva, alebo z platnosti takých zmlúv.

Žaloba týkajúca sa reálneho bremena, vecného bremena alebo práva na prednostné získanie sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť zaťažená reálnym alebo vecným bremenom.

2) Žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania štandardných podmienok – žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania nespravodlivej štandardnej podmienky alebo ukončenia a zrušenia odporúčania podmienky osobou, ktorá uplatňovanie podmienky odporučila (paragraf 45 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus)), sa podá na súde s príslušnosťou v mieste podnikania odporcu alebo, ak také miesto nie je, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla odporcu. Ak odporca nemá miesto podnikania, bydliska alebo sídla v Estónsku, žaloba sa podá na súde, v ktorého miestnej príslušnosti sa štandardná podmienka uplatňovala.

3) Príslušnosť vo veci zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti – žaloba týkajúca sa zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti sa podá na súde s príslušnosťou v mieste sídla právnickej osoby.

4) Príslušnosť v manželských veciach

Za manželské veci sa považujú občianskoprávne veci s rozhodovaním o žalobách, ktorých predmetom je:

• rozvod,
• anulovanie manželstva,
• určenie existencie alebo neexistencie manželstva,
• delenie spoločného majetku alebo iné nároky vyplývajúce z majetkového vzťahu medzi manželmi,
• iné nároky vyplývajúce z manželského vzťahu, ktoré vznesie jeden z manželov proti druhému.

Estónsky súd má právomoc rozhodovať v manželskej veci, ak:

• aspoň jeden z manželov je občanom Estónskej republiky alebo bol jej občanom v čase uzatvorenia manželstva,
• obaja manželia majú bydlisko v Estónsku,
• jeden z manželov má bydlisko v Estónsku, s výnimkou prípadu, keď by vynesený rozsudok zjavne nebol uznaný v krajine, ktorej občanom je niektorý z manželov.

Žaloba v manželskej veci, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste spoločného bydliska manželov alebo, ak spoločné bydlisko neexistuje, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska odporcu. Ak odporca nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska spoločného neplnoletého dieťaťa strán a v prípade, že manželia nemajú spoločné neplnoleté dieťa, na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

Aj v prípade, že na majetok osoby, ktorá je nezvestná, bola uvalená správa alebo osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bol určený poručník, alebo osobe bol uložený trest odňatia slobody, možno podať žiadosť o rozvod s takou osobou na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

5) Príslušnosť vo veci určenia otcovstva a určenia výživného – vec určenia otcovstva je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa určenia otcovstva alebo sporu o uvedenie rodiča do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva. Estónsky súd môže rozhodnúť vo veci určenia otcovstva, ak je aspoň jeden z účastníkov konania občanom Estónskej republiky alebo aspoň jeden z účastníkov konania má bydlisko v Estónsku. Žaloba vo veci určenia otcovstva, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska dieťaťa. Ak dieťa nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska odporcu. Ak odporca nemá bydlisko v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska navrhovateľa.

Tieto ustanovenia platia aj pre veci určenia výživného. Vec určenia výživného je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa:

• plnenia povinnosti rodiča platiť výživné vyplývajúcej zo zákona vo vzťahu k neplnoletému dieťaťu,
• plnenia povinnosti platiť výživné medzi rodičmi,
• plnenia povinnosti platiť výživné medzi manželmi,
• plnenia inej povinnosti platiť výživné vyplývajúcej zo zákona.

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Ak sú vo veci zároveň príslušné viaceré estónske súdy, žiadateľ má právo zvoliť si súd, na ktorý podá svoj návrh. V takých prípadoch vo veci rozhoduje súd, ktorý dostal návrh ako prvý.

Ak sa žaloba podá na súde s príslušnosťou v mieste bydliska alebo sídla odporcu, alebo na súde s výlučnou príslušnosťou, vec prerokúva súd, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo sídla odporcu, prípadne v mieste, na ktorého základe je stanovená výlučná príslušnosť. Ak viaceré miesta, ktoré sa použili na stanovenie príslušnosti, patria do miestnej príslušnosti jedného miestneho súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdnych pracovísk, navrhovateľ si zvolí súdne pracovisko, ktoré bude vec prerokúvať. Ak navrhovateľ túto voľbu neurobí, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

Veci týkajúce sa žiadostí prerokúva súd s príslušnosťou v mieste, ktoré sa použilo na stanovenie príslušnosti. Ak viaceré miesta určujúce príslušnosť patria do miestnej príslušnosti jedného miestneho súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdov, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Zrýchlené konanie vo veciach platobných rozkazov vedie súdne pracovisko v Haapsalu miestneho súdu v Pärnu (Pärnu Maakohtu Haapsalu kohtumaja). Pre ostatné občianskoprávne veci platia uvedené zásady príslušnosti súdov.

Súvisiace odkazy

Systém súdov