Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

Rakúsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

V občianskoprávnych veciach uplatňujú prvostupňovú súdnu právomoc v zásade okresné súdy (Bezirksgerichte) a krajinské súdy (Landesgerichte). S výnimkou Viedne prerokúvajú okresné súdy a krajinské súdy aj obchodné veci. Krajinské súdy okrem toho prerokúvajú aj veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Jedine Viedeň má nezávislý okresný súd pre obchodné záležitosti, nezávislý obchodný súd (Handelsgericht) a nezávislý súd pre pracovné a sociálne veci (Arbeits- und Sozialgericht).

Informačný prehľad „Organizácia súdnictva“ zobrazuje, ako sa vecná príslušnosť rozdeľuje medzi okresné a krajinské súdy, súdy prerokúvajúce obchodné veci, ako aj súdy prerokúvajúce veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Príslušnosť sa v zásade rozdeľuje medzi súdy podľa druhu súdneho konania (vecná príslušnosť) a vo všetkých ostatných prípadoch, ktoré sa nepridelia okresným alebo krajinským súdom týmto spôsobom, závisí od hodnoty sporu. Príslušnosť založená na druhu súdneho konania má vždy prednosť pred príslušnosťou na základe hodnoty sporu.

Okresné súdy majú právomoc na základe druhu súdneho konania napríklad vo väčšine vecí týkajúcich sa rodinného práva alebo nájomného práva. Krajinské súdy majú právomoc na základe druhu súdneho konania napríklad v sporoch podľa zákona o zodpovednosti za jadrovú bezpečnosť (Atomhaftpflichtgesetz), zákona o zodpovednosti vo verejnej správe (Amtshaftungsgesetz), zákona o ochrane údajov (Datenschutzgesetz) a sporoch v oblasti práva hospodárskej súťaže a autorského práva. Na základe hodnoty sporu sú okresné súdy príslušné vo veciach, pri ktorých hodnota sporu dosahuje maximálne 15 000 EUR. Krajinské súdy majú príslušnosť vo veciach, pri ktorých je hodnota sporu vyššia než 15 000 EUR.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Každá osoba má miesto všeobecnej príslušnosti, ktoré sa zakladá na osobnom vzťahu k súdnemu okresu. Žaloba sa zvyčajne podáva v mieste všeobecnej príslušnosti odporcu. Miesto všeobecnej príslušnosti fyzickej osoby zvyčajne závisí od miesta bydliska alebo obvyklého pobytu, pričom jedna osoba môže mať viacero miest všeobecnej príslušnosti. Miesto všeobecnej príslušnosti právnickej osoby zvyčajne závisí od miesta jej sídla.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

V niektorých prípadoch je možné podávať žaloby buď v mieste všeobecnej príslušnosti odporcu, alebo je možné vybrať iný súd (voliteľný súd). Len pre občianskoprávne konania sa v rakúskych právnych predpisoch o vykonávaní súdnej právomoci stanovuje viac ako dvadsať rôznych voliteľných súdov na riešenie zmluvných a zákonných záväzkov v rôznych situáciách a rôznych žalobných nárokov podľa majetkového práva, ako aj voliteľné súdy procesného druhu. Ide napríklad o súd príslušný podľa miesta plnenia alebo podľa miesta určeného vo faktúre, súd príslušný v mieste spornej veci (forum rei sitae), súd príslušný v mieste spôsobenia škody alebo súd, na ktorom bola podaná protižaloba. Predpisy o miestnej príslušnosti sa môžu sčasti výrazne líšiť od porovnateľných európskych alebo vnútroštátnych predpisov iných členských štátov o súdnej príslušnosti.

Podľa rakúskeho práva sú napríklad v prípade nasledujúcich nárokov miestne príslušné tieto súdy:

Nároky vyplývajúce zo zmlúv (s výnimkou pracovných zmlúv): súdne konania na určenie, či zmluva existuje, konania na vynútenie plnenia zmluvy alebo zrušenia zmluvy a žaloby podané na uplatnenie nároku na náhradu škody za neplnenie alebo nesprávne plnenie zmluvy možno podať na súde podľa miesta, na ktorom sa strany dohodli, že odporca bude plniť zmluvu (súd podľa miesta plnenia). Dohoda sa musí preukázať listinným dôkazom.

Nárok na výživné: pozri informačný prehľad „Nárok na výživné – Rakúsko“.

Nároky na náhradu škody: spory na uplatnenie náhrady škody za zabitie alebo zranenie jednej alebo viacerých osôb, za obmedzovanie osobnej slobody alebo za škodu na hmotnom majetku možno podať na súde, v ktorého okrese bola škoda spôsobená (súd podľa miesta, kde bola škoda spôsobená). Okrem toho možno nároky na náhradu škody vyplývajúce z trestných činov uplatňovať aj v rámci trestného konania, ktoré sa vedie proti páchateľovi (adhézne konanie).

Žaloby alebo návrhy na rozvod manželstva: pozri informačný prehľad „Rozvod – Rakúsko“.

Návrhy v opatrovníckom konaní: pozri informačný prehľad „Rodičovské práva a povinnosti – Rakúsko“.

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

V niektorých prípadoch existuje konkrétne miesto príslušnosti, na ktorom sa musí žaloba podať, čím sa vylučuje miesto všeobecnej príslušnosti, ako aj voliteľné súdy. Výraz „povinné miesto súdnej príslušnosti“ (Zwangsgerichtsstand) sa používa na označenie výhradného miesta súdnej príslušnosti, ktoré nemožno zmeniť, a to ani prostredníctvom dohody o súdnej príslušnosti medzi stranami (musí sa to výslovne stanoviť). Výhradné miesta súdnej príslušnosti sa uplatňujú najmä (no nie výhradne) v rámci manželského a rodinného práva. Výhradným miestom súdnej príslušnosti môže byť napríklad miesto príslušnosti pre manželské spory alebo spory v registrovanom partnerstve alebo vo veciach dedičstva a povinným miestom súdnej príslušnosti môže byť miesto príslušnosti pre spory vyplývajúce z dlhopisov alebo veci týkajúce sa združenia. Predpisy o miestnej príslušnosti sa môžu sčasti výrazne líšiť od porovnateľných európskych alebo vnútroštátnych predpisov iných členských štátov o súdnej príslušnosti.

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Ak neexistuje povinné miesto súdnej príslušnosti (pozri bod 2.2.2.2 vyššie), strany sa môžu výslovne dohodnúť, že vec predložia jednému alebo viacerým prvostupňovým súdom v uvedených miestach alebo vylúčia súdy, ktoré by inak boli príslušné. Táto dohoda sa musí týkať buď konkrétneho sporu, alebo sporov vyplývajúcich z konkrétneho sporu alebo právneho vzťahu. Neexistuje povinná formálna požiadavka na uzatvorenie dohody o súdnej príslušnosti; musí však byť možné preukázať listinné dôkazy, ak by sa počas konania dohoda spochybnila.

Strany tak môžu zmeniť súdnu príslušnosť (vecnú alebo miestnu), ktorá by sa inak uplatňovala. Takéto dohody o príslušnosti možno uzatvárať pred začatím konania alebo na začiatku konania. Presunutie vecnej príslušnosti prostredníctvom dohody o súdnej príslušnosti z prvostupňového súdu na okresný súd je povolené za predpokladu, že prvostupňový súd má právomoc na základe hodnoty sporu, ako aj medzi všeobecnou a obchodnou príslušnosťou.

Územnú príslušnosť je možné zmeniť, pokiaľ to nie je výslovne zakázané. Ak sa v právnom predpise stanovuje, že príslušnosť nie je možné zmeniť, uplatní sa povinné miesto súdnej príslušnosti. Územnú príslušnosť napríklad nie je možné zmeniť alebo ju možno zmeniť len v obmedzenom rozsahu, ak je príslušnosť určená podľa oddielu 14 zákona o ochrane spotrebiteľa (KSchG), oddielu 83a alebo oddielu 83b predpisov o príslušnosti súdov (JN), oddielu 532 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), oddielu 9 zákona o pracovných a sociálnych súdoch (ASGG), oddielu 51 exekučného poriadku (EO) alebo oddielu 253 zákona o platobnej neschopnosti (IO).

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Jedine Viedeň má špecializované občianskoprávne súdy pre obchodné veci, konkrétne Okresný súd pre obchodné záležitosti (Bezirksgericht für Handelssachen) a Viedenský obchodný súd (Handelsgericht Wien), a špecializovaný občianskoprávny súd pre veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, a to Súd pre pracovné a sociálne veci vo Viedni (Arbeits- und Sozialgericht Wien). Vo všetkých ostatných okresoch sa obchodné veci a veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia prerokúvajú na všeobecných súdoch. Územná príslušnosť v obchodných veciach a veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia sa preto upravuje podľa všeobecných predpisov civilného konania.

Posledná aktualizácia: 05/06/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.