Zabezpečenie majetku počas konania v krajinách EÚ

Portugalsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú jednotlivé druhy opatrení?

Predbežné a zabezpečovacie opatrenia sú typy ochranných opatrení, ktoré sa môžu od súdu požadovať v rámci ochranného konania. Predbežná ochrana práv nie je obmedzená len na ochranné opatrenia, keďže portugalský právny systém obsahuje aj iné dočasné opatrenia na ochranu niektorých právnych situácií – napr.:

  1. predbežné opatrenia počas konaní o zákaze alebo zbavení spôsobilosti k právnym úkonom;
  2. dočasnú správa majetku neprítomnej osoby;
  3. ustanovenie procesného opatrovníka;
  4. opatrenia nevyhnutné na ochranu majetku vrátane majetku bez vlastníka.

Ochranné opatrenia sú určené na odstránenie periculum in mora (obava z toho, že odklad rozhodnutia súdu spôsobí vážne a/alebo nenapraviteľné poškodenie uplatňovaného práva) a na zabezpečenie účinnosti konečného rozsudku (pozri článok 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd podniká kroky na prijatie určitých opatrení v očakávaní alebo za predpokladu, že jeho predbežné rozhodnutie sa potvrdí konečným rozhodnutím.

Ak sa nenariadi obrátenie procesnej zodpovednosti, ochranné konanie sa týka prípadov, ktoré sa zakladajú na chránených právach (článok 364 Občianskeho súdneho poriadku). Ochranné opatrenie chránia alebo anticipujú účinky konečného opatrenia na základe predpokladu, že rozhodnutie vydané v hlavnom konaní bude v prospech navrhovateľa.

Možnosť vzniku periculum in mora umožňuje súdu, aby predbežne a súhrnne posúdil významný právny vzťah, ktorý sa potom musí podrobiť dôslednejšiemu a zdĺhavejšiemu preskúmaniu. Ak sú výsledky predbežného súdneho posúdenia v prospech navrhovateľa, súd rozhodne o prijatí ochranných opatrení s cieľom predísť možnosti vzniku periculum in mora.

Ochranné opatrenia sú určené na zabezpečenie praktických výsledkov konečného rozhodnutia, na zabránenie vzniku vážnej škody alebo na anticipáciu realizácie práva (hypotetická účelnosť), pričom sa nimi v najväčšej možnej miere dosahuje rovnováha medzi princípmi rýchlosti a právnej istoty.

V portugalskom občianskom procesnom práve sú stanovené dva typy ochranných opatrení:

  1. všeobecné ochranné opatrenia;
  2. konkrétne ochranné opatrenia.

Všeobecné ochranné opatrenia sú upravené v článku 362 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že pokiaľ niekto vyjadrí odôvodnené obavy z toho, že iná osoba môže vážne a nenapraviteľne poškodiť jeho/jej práva a ani jedno zo zákonom stanovených ochranných opatrení nie je vzhľadom na predmetnú vec vhodné, môže požadovať primerané zabezpečovacie alebo predbežné opatrenia na zabezpečenie účinnosti práv, ktoré sú ohrozené. Záujem navrhovateľa môže byť založený na existujúcom práve alebo na práve vyplývajúcom z rozhodnutia, ktoré sa má vydať v konštitutívnom konaní, bez ohľadu na to, či je takéto konanie pozastavené, alebo je podaný návrh na jeho začatie. Všeobecné ochranné opatrenia sa neuplatňujú, keď je cieľom zabezpečiť sa pred rizikom ujmy, ktorému vyslovene bráni niektoré z konkrétnych ochranných opatrení.

Konkrétne ochranné opatrenia sú presne vymedzené v Občianskom súdnom poriadku alebo v osobitných právnych predpisoch.

V portugalskom Občianskom súdnom poriadku sú stanovené tieto konkrétne ochranné opatrenia:

  1. predbežné navrátenie vlastníctva,
  2. pozastavenie rozhodnutí obchodnej spoločnosti,
  3. dočasné výživné,
  4. predbežná náhrada škody,
  5. zaistenie,
  6. zákaz nových prác,
  7. zadržanie vecí.

2 Za akých podmienok možno vydať tieto opatrenia?

Ak niekto vyjadrí odôvodnenú obavu z toho, že iná osoba môže vážne a nenapraviteľne poškodiť jeho/jej práva, môže požadovať primerané zabezpečovacie alebo predbežné opatrenia na zabezpečenie účinnosti práv, ktoré sú ohrozené. Záujem navrhovateľa môže byť založený na existujúcom práve alebo na práve vyplývajúcom z rozhodnutia, ktoré sa má vydať v konštitutívnom konaní, bez ohľadu na to, či je takéto konanie pozastavené, alebo je podaný návrh na jeho začatie.

Opatrenia tohto druhu sa prijímajú, ak existuje vysoká pravdepodobnosť, že je právo skutočné, a ak existuje dostatočne opodstatnené riziko jeho porušenia. Súd však návrh na ochranné opatrenie môže zamietnuť, ak by škoda, ktorá by z takéhoto opatrenia vznikla pre odporcu, výrazne prevyšovala škodu, ktorej sa navrhovateľ snaží zabrániť.

Uplatnenie všeobecných ochranných opatrení subsidiárnym spôsobom takisto závisí od neexistencie vhodného konkrétneho ochranného opatrenia na riešenie danej situácie.

Preto sa na všeobecné ochranné opatrenia uvedené v článku 362 Občianskeho súdneho poriadku uplatňujú tieto právne požiadavky:

  1. zjavná existencia práva,
  2. opodstatnená obava z toho, že iná osoba môže vážne alebo nenávratne poškodiť právo (periculum in mora),
  3. praktická vhodnosť zabezpečovacích a predbežných opatrení na zabezpečenie účinnosti práv, ktoré sú ohrozené,
  4. opatrenie, ktoré sa má dosiahnuť, nesmie byť zahrnuté v iných ochranných postupoch.

Na to, aby sa opatrenia mohli nariadiť, musia existovať sumárne – summaria cognitio – dôkazy o vážnej pravdepodobnosti, že je uplatňovaný nárok skutočný (fumus bonis juris) a odôvodnená obava, že odklad konečného riešenia sporu môže spôsobiť nenapraviteľnú škodu alebo škodu, ktorej náprava by bola zložitá (periculum in mora). Sudca sa musí prikláňať k domnienke, že výsledok hlavného konania bude v prospech navrhovateľa, pretože zabezpečovacie opatrenia zahŕňajú jasný zásah do právnej sféry odporcu.

Pokiaľ ide o konkrétne ochranné opatrenia:

  1. Predbežné navrátenie vlastníctva: V prípade násilnej lúpeže môže vlastník žiadať, aby mu bolo vlastníctvo predbežne navrátené, pričom uvedie skutočnosti o existencii majetku, lúpeže a násilia. Sudca môže nariadiť navrátenie bez predvolania alebo vypočutia páchateľa, ak sa po preskúmaní dôkazov domnieva, že navrhovateľ vlastnil majetok a bol oň násilne pripravený.
  2. Pozastavenie rozhodnutí obchodnej spoločnosti: Ak akékoľvek obchodná spoločnosť prijíma rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi, stanovami alebo spoločenskou zmluvou, ktorýkoľvek člen alebo spoločník môže do desiatich dní (od dátumu schôdze, počas ktorej sa rozhodnutia prijali, alebo dátumu, keď sa navrhovateľ o nich dozvedel, ak na ňu nebol riadne pozvaný) požiadať, aby boli tieto rozhodnutia pozastavené. Musí potvrdiť svoju pozíciu člena alebo spoločníka a dokázať, že vykonanie týchto rozhodnutí môže spôsobiť významnú škodu. K návrhu je pripojená kópia zápisnice zo schôdzí, na ktorých sa prijali rozhodnutia a s výnimkou výročných valných zhromaždení sa kópia týchto zápisníc nahrádza listinným dôkazom uznesenia.
  3. Dočasné výživné: Osoba, ktorá má nárok na výživné, môže požadovať určenie mesačnej sumy, ktorú by mala dostávať vo forme dočasného výživného za predpokladu, že sa nevykonala prvá konečne stanovená platba. Keď súd dostane návrh na určenie dočasného výživného, stanoví sa dátum súdneho konania a účastníkom sa oznámi, že sa musia dostaviť na pojednávanie osobne, alebo ich musí zastupovať zástupca s osobitnou plnou mocou. Obhajoba sa predloží počas pojednávania a sudca sa snaží dospieť k dohode o stanovení výživného, ktoré sa následne schváli rozsudkom.
    Pokiaľ sa účastníci na súd nedostavia alebo ak sa nepodarí dospieť k dohode, sudca nariadi dokazovanie pred tým, ako vynesie ústne rozhodnutie, pre ktoré sa musí poskytnúť stručné odôvodnenie.
  4. Predbežná náhrada škody: V súvislosti s nárokmi na náhradu škody v prípade smrti alebo ujmy na zdraví môže poškodený účastník konania a osoby, ktoré majú nárok na výživné od poškodeného účastníka konania, ako aj tie, ktorým obeť platila výživné v súlade s prirodzenou povinnosťou, požadovať poskytnutie určitej peňažnej sumy vo forme mesačných platieb ako predbežnej náhrady škody. Sudca prijme požadované opatrenie za predpokladu, že existujú dôkazy o vzniku núdze v dôsledku utrpených zranení a dôkazy o povinnosti odporcu poskytnúť kompenzáciu. Predbežné vysporiadanie, ktoré sa zohľadní pri konečnej náhrade škody, určí primerane súd. To platí aj v prípadoch, keď je nárok na náhradu škody založený aj na náhrade škody, ktorá môžu vážne ohroziť živobytie a ubytovanie poškodenej strany. Uvedené body súvisiace s dočasným výživným sa primerane uplatňujú aj pri úprave tohto opatrenia.
  5. Zaistenie: Zaistenie umožňuje veriteľovi, ktorý sa oprávnene obáva straty svojho majetku, dosiahnuť súdne zaistenie vecí. Navrhovateľ zaistenia predloží skutočnosti, v dôsledku ktorých je existencia pohľadávky pravdepodobná, a odôvodní uvedené obavy, pričom uvedie zoznam vecí, ktoré sa majú zaistiť, spolu so všetkými informáciami potrebnými na ukončenie vyšetrovania. Ak sa zaistenie žiada proti osobe, ktorá kúpila majetok dlžníka, navrhovateľ predloží skutočnosti, ktorými podporí opodstatnenie sporu, a to aj v prípade, že sa nepreukáže, že bola kúpa súdne napadnutá.
    Po preskúmaní dôkazov sa zaistenie nariadi bez vypočutia druhého účastníka konania za predpokladu, že sa právne požiadavky uznali za splnené.
    V prípade zaistenia lodí alebo ich nákladu je navrhovateľ okrem splnenia všeobecných požiadaviek zodpovedný aj za preukázanie toho, že zaistenie je prípustné vzhľadom na povahu nároku. V tomto prípade k zaisteniu nedôjde, ak dlžník okamžite poskytne veriteľovi prijateľnú zábezpeku alebo sudca do dvoch dní uzná za vhodné zastaviť odchod plavidla dovtedy, kým sa zábezpeka neposkytne.
  6. Zákaz nových prác: Každý, kto sa domnieva, že došlo k porušeniu jeho práva na výlučné vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo alebo akéhokoľvek iného práva viažuceho sa k veci alebo k jeho osobe v dôsledku nových prác alebo nových služieb, ktoré ho poškodzujú alebo ho môžu poškodiť, môže do 30 dní od dátumu, v ktorý si túto skutočnosť uvedomil, požiadať o okamžité prerušenie prác alebo služieb. Navrhovateľ môže takisto uložiť zákaz aj mimosúdne, priamym oznámením realizátorovi prác alebo zodpovednej osobe alebo ich zástupcovi pred dvoma svedkami, aby zastavili práce. Tento mimosúdny zákaz nemá žiadny účinok, ak sa do piatich dní nepredloží návrh na súdne potvrdenie zákazu.
  7. Zadržanie vecí: Pokiaľ existuje primeraná obava zo straty, ukrytia alebo zmiznutia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo dokumentov, môže sa požadovať ich zadržanie. Toto zadržanie súvisí so žalobou týkajúcou sa špecifikácie vecí alebo určenia vlastníckych práv k zadržanej veci. O zadržanie môže požiadať každá osoba, ktorá má záujem zachovať tieto veci alebo dokumenty, iba veritelia však môžu požiadať o zadržanie v prípadoch, ktoré vedú k dedeniu. Navrhovateľ musí súhrnne dokázať právo týkajúce sa vecí, ako aj skutočnosti, na ktorých sa zakladá obava z ich straty alebo zníženia ich hodnoty. Ak právo týkajúce sa týchto vecí závisí od prebiehajúceho konania alebo od podanej žaloby, navrhovateľ musí presvedčiť súd o možnej opodstatnenosti predmetného nároku. Keď sa požadované dôkazy predložia, sudca prijme opatrenia, ak sa domnieva, že bez zadržania veci je navrhovateľov záujem vážne ohrozený.

2.1 Postup

S výnimkou zákazu nových prác, v prípade ktorého je možné začať mimosúdnym opatrením, po ktorom sa predloží návrh na potvrdenie súdom, sú všetky ostatné ochranné opatrenia založené na počiatočnom návrhu podanom na súde, v ktorom navrhovateľ poskytne súhrnný dôkaz o ohrozenom práve a odôvodní obavu z ujmy. V tomto návrhu sa predloží zoznam najviac piatich svedkov a iné požadované dôkazy.

Sudca môže na návrh v rozhodnutí, ktorým nariaďuje opatrenie, zbaviť navrhovateľa povinnosti podať návrh na začatie hlavného konania vo veci samej, pokiaľ sudcu dokumenty, ktoré mu boli predložené počas predbežného konania, viedli k domnienke, že chránené právo je skutočné a že povaha nariadených opatrení je vhodná na dosiahnutie konečného urovnania sporu. Táto výnimka sa môže uplatniť do konca záverečného pojednávania; v prípade nesporového konania môže odporca namietať voči obráteniu procesnej zodpovednosti a zároveň napadnúť nariadené opatrenie.

Režim obrátenia procesnej zodpovednosti sa uplatňuje obdobným spôsobom na predbežné navrátenie vlastníctva, pozastavenie rozhodnutí obchodnej spoločnosti, predbežné výživné, zákaz nových prác a iné opatrenia stanovené v osobitných právnych predpisoch, ktoré svojou povahou umožňujú konečné urovnanie sporu.

Keď sa v právnych predpisoch nestanovuje, že sa opatrenie prijme bez vypočutia odporcu, súd odporcu vypočuje okrem prípadu, ak by vypočutie vážne ohrozilo ciele alebo účinnosť opatrenia.

Pokiaľ je odporca vypočutý pred nariadením opatrenia, súd ho vyzve, aby do desiatich dní predložil svoje námietky. Ak už odporca bol predvolaný v hlavnej veci, namiesto predvolania sa mu zašle oznámenie.

Pokiaľ lehota na podanie námietok uplynula a odporca bol vypočutý, súd podľa potreby určí a vykoná požadované dokazovanie.

Ak odporca nebol vypočutý a má sa nariadiť opatrenie, odporcovi sa len oznámi rozhodnutie o prijatí opatrenia. Po doručení oznámenia má odporca vo všeobecnosti právo odvolať sa proti rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje predbežné opatrenie, ak sa domnieva, že vzhľadom na skutkové okolnosti by sa nemalo prijať. Môže takisto podať námietku, ak si želá predložiť skutočnosti alebo dôkazy, ktoré súd nezohľadnil a vďaka ktorým môžu ochranné opatrenia stratiť svoje opodstatnenie alebo sa môžu obmedziť. Odporca môže akýmkoľvek z uvedených prostriedkov napadnúť rozhodnutie s cieľom obrátiť procesnú zodpovednosť. Ak odporca podá námietku, súd musí rozhodnúť, či ponechá, obmedzí alebo zruší nariadené opatrenie. Toto rozhodnutie a prípadne zachovanie alebo zrušenie obrátenia procesnej zodpovednosti je možné napadnúť, čo môže viesť k vykonaniu požadovaných dôkazov alebo dôkazov určených súdom z vlastného podnetu.

Záležitosti miestnej príslušnosti sú upravené v článku 78 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého:

  1. Návrh na zaistenie a zadržanie vecí sa môže podať na súd, na ktorom sa začne hlavné konanie, alebo na mieste, kde sa nachádza majetok, prípadne, ak sa majetok nachádza v pôsobnosti viacerých súdov, tak na jednom z nich.
  2. Pri zákaze nových prác je príslušný súd podľa miesta, kde sa majú práce vykonať.
  3. Pri ostatných ochranných opatreniach je príslušný ten súd, ktorý má konať vo veci samej.

Ak nedôjde k obráteniu procesnej zodpovednosti, konanie sa pripojí k spisu okamžite po podaní návrhu; ak konanie začne na inom súde, postúpi sa príslušnému súdu, ktorý má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o ďalšie kroky.

Ak sa návrh na ochranné opatrenie podá v priebehu konania, návrh by sa mal podať na súde, na ktorom prebieha príslušné konanie, ak súd ešte nerozhodol o opravnom prostriedku. V tom prípade sa zlúčenie vecí uskutoční po ukončení konania alebo po tom, ako sa spisy hlavného konania postúpia súdu prvého stupňa.

Zastúpenie advokátom je povinné, ak hodnota ochranného opatrenia presahuje 5 000 EUR alebo ak je prípustné odvolanie.

Hodnota ochranných opatrení sa určuje takto:

  1. pri dočasnom výživnom a predbežnej náhrade škody sa požadovaná mesačná platba vynásobí dvanástimi,
  2. pri predbežnom navrátení vlastníctva podľa hodnoty majetku, ktorý bol vlastníkovi odňatý,
  3. pri pozastavení rozhodnutí obchodnej spoločnosti podľa rozsahu škody, ktorej sa má zabrániť,
  4. pri zákaze nových prác a všeobecných ochranných opatreniach podľa škody, ktorej sa má predísť,
  5. pri zaistení podľa výšky pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť,
  6. pri zadržaní vecí podľa ich hodnoty.

2.2 Hlavné podmienky

Pri posudzovaní kritérií pre nariadenie ochranného opatrenia musí súd vždy preskúmať, či sú uvádzané obavy odôvodnené, ako sú závažné a aké zložité bude vykonať nápravu pri prípadnom porušení práv. Súd tiež posúdi, či je zabezpečovacie alebo predbežné opatrenie v danej veci vhodné s ohľadom na ochranu práv, ktoré sú údajne ohrozené. Musí sa preukázať, že akékoľvek oneskorenie predstavuje riziko.

Súd posudzuje aj to, či dané konanie skutočne závisí alebo môže závisieť od návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný alebo sa má podať a ktorým sa navrhovateľ domáha práv, ktoré sa majú chrániť.

V tomto druhu konania súd zabezpečí skrátené (t. j. menej dôkladné ako v hlavnom konaní) dokazovanie, ktorým sa má preukázať, že chránené právo pravdepodobne skutočne existuje a obavy o jeho porušenie sú dostatočne odôvodnené.

Ostatné podmienky, ktoré sa musia splniť v súvislosti s konkrétnymi ochrannými opatreniami, sú uvedené v odpovediach na otázky č. 1 a 2.

Všetky ochranné opatrenia sa považujú za naliehavé, pričom majú prednosť pred ostatnými súdnymi úkonmi, ktoré nie sú naliehavé, a musí sa o nich rozhodnúť v prvom stupni najneskôr do dvoch mesiacov, alebo ak nie je potrebné predvolať odporcu, tak do 15 dní.

3 Čo je predmetom týchto opatrení a aký majú charakter?

3.1 Na aké druhy aktív sa môžu tieto opatrenia vzťahovať?

Práva a hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktoré nie sú úplne alebo čiastočne vyňaté z právnych predpisov, môžu podliehať ochranným opatreniam.

3.2 Aké sú účinky týchto opatrení?

Keďže ich nariaďuje súd, ochranné opatrenia sú záväzné pre všetky súkromné aj verejné subjekty a majú prednosť pred opatreniami prijatými inými orgánmi (článok 205 ods. 2 Ústavy Portugalskej republiky). Každému, kto poruší nariadené ochranné opatrenie, sa uloží sankcia za kvalifikované porušenie, a to bez ohľadu na spôsob vhodný na ich vykonanie.

3.3 Aká je platnosť týchto opatrení?

Bez ohľadu na to, či bol navrhovateľ zbavený povinnosti podať návrhu na začatie hlavného konania, ochranné opatrenie zanikne, a ak už bolo nariadené, jeho platnosť zanikne:

  1. ak navrhovateľ nepodá návrh na začatie konania, od ktorého závisí opatrenie, do 30 dní od dátumu, v ktorý mu bolo oznámené, že rozhodnutie nariaďujúce opatrenie sa stalo konečným a nedá sa voči nemu odvolať,
  2. ak sa po podaní návrhu na začatie konania proces zastaví na viac než 30 dní v dôsledku nedbanlivosti navrhovateľa,
  3. ak sa konanie uzavrie konečným rozhodnutím, voči ktorému sa nedá odvolať,
  4. ak je odporca zbavený viny a navrhovateľ nepodá návrh na začatie ďalšieho konania v čase, v ktorom môže využiť účinky predchádzajúceho návrhu vo svoj prospech,
  5. ak právo, ktoré sa navrhovateľ snaží zabezpečiť, zaniklo.

Bez ohľadu na pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena a hneď, ako je rozhodnutie nariaďujúce ochranné opatrenie a obracajúce procesnú zodpovednosť konečné a nedá sa voči nemu odvolať, odporcovi sa oznámi, že akýkoľvek návrh na začatie konania týkajúci sa napadnutia existencie chráneného práva sa musí podať do 30 dní od doručenia oznámenia, v opačnom prípade sa nariadené opatrenie stane neoddeliteľnou definitívnou súčasťou sporu.

Rovnaká sankcia sa uplatňuje, ak sa po predložení návrhu na začatie konania proces zastaví na viac ako 30 dní v dôsledku nedbalosti navrhovateľa, alebo v dôsledku skutočnosti, že je odporca zbavený viny a navrhovateľ nepodá návrh na začatie ďalšieho konania v čase, v ktorom mohol využiť účinky predchádzajúceho návrhu vo svoj prospech.

Uplynutie platnosti nariadených opatrení závisí od platnosti návrhu podaného navrhovateľom a potvrdeného konečným rozhodnutím súdu, voči ktorému sa nedá odvolať.

4 Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu?

Bežné odvolania sú prípustné, keď hodnota sporu presahuje limit súdu, na ktorom sa podalo odvolanie voči rozhodnutiu, a napadnuté rozhodnutie postihuje účastníka podávajúceho odvolanie v rozsahu, ktorý predstavuje viac než polovicu tejto sumy. Odvolanie je tiež vždy prípustné proti rozhodnutiam týkajúcim sa hodnoty ochranných opatrení na základe toho, že hodnota presahuje limit súdu, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie a predbežne zamietol počiatočné návrhy na ochranné opatrenia.

Proti rozhodnutiam nariaďujúcim obrátenie procesnej zodpovednosti je možné sa odvolať len spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o požadovanom opatrení; rozhodnutia o zamietnutí obrátenia procesne zodpovednosti sú konečné a nedá sa proti nim odvolať.

Proti rozhodnutiam o nariadení ochranných opatrení a proti rozhodnutiam určujúcim obrátenie procesnej zodpovednosti sa nemôžu podávať odvolania na Najvyššom súde bez toho, aby boli dotknuté prípady, v ktorých je odvolanie vždy prípustné.

Každý účastník konania, ktorý nemá úspech vo veci, a každý, kto nie je účastníkom konania, ale vznikne mu priama a skutočná ujma v dôsledku ochranného opatrenia, môže napadnúť toto opatrenie.

Súdom príslušným na konanie o odvolaní je druhostupňový súd, v ktorého obvode sa nachádza súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

Lehota na podanie odvolania je 15 dní od oznámenia rozhodnutia. Ak sa odvolanie týka aj opätovného posúdenia zaevidovaných dôkazov, lehota sa predĺži o 10 dní.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa úplne zamieta alebo nenariaďuje opatrenie, má odkladný účinok. V ostatných prípadoch má výlučne devolutívny účinok.

Ďalšie informácie

Ďalšie informácie možno získať na týchto webových lokalitách:

Portál justície

Generálne riaditeľstvo pre politiku v oblasti spravodlivosti

Portál Citius

Databáza právnych dokumentov

Portugalský úradný vestník

Posledná aktualizácia: 30/09/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom