Zabezpečenie majetku počas konania v krajinách EÚ

1 Aké sú jednotlivé druhy opatrení?

Predbežné a ochranné opatrenia, vo všeobecnosti označované ako „predbežné opatrenia“ (asfalistiká métra), sú opatrenia nariadené súdom, pri ktorých prebiehajú alebo sa majú začať neskrátené konania vo veci samej, pričom v priebehu týchto konaní existuje pohľadávka, ktorá potrebuje súdnu ochranu. Účelom tejto predbežnej súdnej ochrany je zabezpečiť, aby bolo v skutočnosti možné uspokojiť pohľadávku, ktorej opodstatnenosť sa má posúdiť. Medzi opatrenia, ktoré možno nariadiť, patria: poskytnutie záruky (engyodosía); zápis poznámky o hypotéke na majetok dlžníka (engrafí prosimeíosis ypothíkis); predbežné zablokovanie (syntiritikí katáschesi); súdna nútená správa (dikastikí mesengýisi); dočasné priznanie nároku (prosoriní epidíkasi apaitíseon); súdny príkaz, ktorým sa riadia veci na predbežnom základe (prosoriní rýthmisi katástasis); zapečatenie (sfrágisi), odpečatenie(aposfrágisi), inventarizácia (apografí) a verejný vklad (dimósia katáthesi) majetku a opatrenia na ochranu držby (asfalistiká métra nomís).

2 Za akých podmienok možno vydať tieto opatrenia?

2.1 Postup

Opatrenia tohto druhu musí vždy nariadiť súd.

Všeobecnú právomoc nariadiť takéto opatrenia má samosudca na súde prvého stupňa (monomelés protodikeío). Samosudca na súde prvého stupňa však môže prísť o túto všeobecnú právomoc v prospech okresného občianskeho súdu (eirinodikeío) v prípadoch predbežnej úpravy práva držby alebo užívacích práv a v prípadoch, keď je na hlavné konanie podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku príslušný okresný občiansky súd. Okresný občiansky súd má výlučnú právomoc v prípadoch, keď sa má na základe dohody medzi stranami zaevidovať alebo stiahnuť oznámenie o hypotéke. Predbežné opatrenia môže prikázať aj senát súdu prvého stupňa (polymelés protodikeío), ak je príslušný na hlavné konanie; v takých prípadoch ide o súbeh jurisdikcie so samosudcom na súde prvého stupňa. Miestne príslušný je zvyčajne súd, ktorý je miestne príslušný na konanie vo veci samej, predbežné opatrenia však môže nariadiť aj súd nachádzajúci sa najbližšie k miestu, kde sa majú vykonať. Súdne rozhodnutie, ktorým sa prikazujú tieto opatrenia, sa doručuje strane povinnej toto rozhodnutie realizovať a vykonáva ho súdny exekútor (dikastikós epimelitís). Ak vykonaniu rozhodnutia niekto bráni, súdny exekútor môže požiadať o pomoc políciu. Náklady je ťažké určiť, keďže poplatky právnikov a súdnych exekútorov sú rôzne. Orientačná výška nákladov je približne 250,00 EUR.

2.2 Hlavné podmienky

Súd nariadi predbežné opatrenia, ak:

a) existuje naliehavá potreba alebo bezprostredné nebezpečenstvo s cieľom chrániť alebo zachovať oprávnený záujem alebo upraviť situáciu a

b) existujú primerané dôvody domnievať sa, že skutočne existuje právo, v súvislosti s ktorým sa žiada o predbežné opatrenie.

Predložiť sa musia predbežné dôkazy, z ktorých vyplýva, že existujú primerané dôvody pre dané opatrenie: úplný dôkaz nie je potrebný a stačí, že existuje neúplný dôkaz, ktorý poskytuje nižšiu mieru istoty, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba určiť; súd môže poskytnúť ochranu po zvážení, že udávané skutočnosti sú pravdepodobné. Súd poskytne ochranu len vtedy, keď existuje naliehavá potreba alebo bezprostredné nebezpečenstvo, že dlžníka možno prísť o majetok, na ktorý sa vzťahuje zablokovanie a ktorý mu patrí, spôsobom, že nebude možné uspokojiť nárok neskôr, ak sa veriteľovi prizná v hlavnom konaní exekučný titul.

3 Čo je predmetom týchto opatrení a aký majú charakter?

3.1 Na aké druhy aktív sa môžu tieto opatrenia vzťahovať?

Všetky aktíva dlžníka akéhokoľvek druhu sa môžu podriadiť týmto opatreniam bez ohľadu na to, či sú v jeho držbe alebo v držbe tretej strany, pokiaľ sú podľa pravidiel súkromného práva prevoditeľné a nie sú zo zákona vyňaté z výkonu. Konkrétne sa tieto opatrenia môžu uplatniť na nehnuteľnosť a na hnuteľný majetok, ktorý sa nepovažuje za majetok, ktorý nesmie byť predmetom zablokovania, vrátane lodí, lietadiel, cestných vozidiel, bankových vkladov a dematerializovaných akcií.

3.2 Aké sú účinky týchto opatrení?

Po vydaní predbežného súdneho príkazu týkajúceho sa majetku, napr. príkaz na predbežné zablokovanie alebo príkaz na zápis poznámky o hypotéke na nehnuteľnosť, dlžník nesmie prevádzať majetok na tretie strany. Porušenie súdneho príkazu sa trestá minimálnym trestom odňatia slobody na šesť mesiacov podľa oddielu 232A trestného zákonníka.

Zákonnou vyhláškou (nomothetikó diátagma) č. 1059/1971 sa zaviedla povinnosť zachovávať dôvernosť v súvislosti s bankovými vkladmi a stanovil sa minimálny trest odňatia slobody na šesť mesiacov pre riaditeľov, vedúcich pracovníkov a zamestnancov bánk usvedčených z porušenia tejto povinnosti. V tomto prípade nejde o prekážku pre predbežné zablokovanie, keďže v súdnom príkaze, ktorým sa zavádza zablokovanie, sa neuvádza, ktoré vklady alebo dematerializované akcie sa majú zablokovať. Príkazom sa bráni bankám prevádzať aktíva, neporušuje však povinnosť zachovávať dôvernosť, pretože od bánk sa nepožaduje, aby prezradili existenciu akýchkoľvek vkladov. Každá ďalšia tretia strana, ktorá má v držbe zablokovaný majetok, musí vyhlásiť, či skutočne existujú zablokované pohľadávky alebo práva a či vo vzťahu k majetku v ich držbe došlo k ďalšiemu zablokovaniu, a v prípade, že áno, v akej hodnote.

3.3 Aká je platnosť týchto opatrení?

Podľa práva tieto opatrenia platia:

a) do vynesenia právoplatného rozsudku v hlavnom konaní proti strane, ktorá požiadala o príkaz, pričom proti tomuto rozsudku sa už nemožno odvolať;

b) do vynesenia právoplatného rozsudku v prospech strany, ktorá požiadala o príkaz, a do vykonania tohto rozsudku;

c) do dosiahnutia urovnania medzi stranami hlavného konania;

d) 30 dní odo dňa zastavenia alebo iného ukončenia konania súdom;

e) do zrušenia alebo zmeny súdneho príkazu, ktorým sa zavádza opatrenie, súdom, ktorý vydal príkaz pôvodne, so zreteľom na nové dôkazy alebo súdom, ktorý prejednáva hlavnú žalobu, kedy netreba nové dôkazy, alebo

f) ak sa v príkaze stanovuje lehota, v rámci ktorej navrhovateľ musí podať hlavnú žalobu na súd, a navrhovateľ tak v danej lehote nespraví.

Ak sa niektorá strana nedostaví na konanie o návrhu, hoci bola riadne predvolaná v dostatočnom predstihu, konanie sa uskutoční za neprítomnosti tejto strany. Súd však vec prejedná, akoby boli prítomné všetky strany, pretože nedostavenie sa na konanie o predbežných opatreniach sa nepovažuje za priznanie skutočností uvedených v návrhu. Súd môže otvoriť opätovne o veci konať, len ak neprítomná strana požiada súd o zrušenie alebo zmenu jeho rozhodnutia a opiera sa o nové dôkazy, ktoré by viedli k inému záveru, keby o nich súd predtým vedel.

4 Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu?

Voči príkazom na predbežné opatrenia sa zvyčajne nemožno odvolať. Výnimku predstavujú tie príkazy, ktorými sa zavádza predbežná úprava práva držby alebo užívacích práv, v prípade ktorých zákon výslovne umožňuje odvolanie na príslušnom súde prvého stupňa do desiatich dní od ich doručenia. Generálny prokurátor na najvyššom súde (Áreios Págos) môže vo verejnom záujme podať odvolanie v právnych otázkach proti akémukoľvek súdnemu príkazu. Najvyšší súd potom vec posúdi a buď napadnutý príkaz potvrdí, alebo ho vyhlási za neplatný. Daný rozsudok má len predbežný účinok. Ako už bolo uvedené, obe strany konania môžu súd požiadať, aby vydal príkaz na zrušenie alebo zmenu svojho rozsudku. Každá tretia strana, ktorá nebola predvolaná a ktorá sa nezúčastnila na konaní, môže tiež podať takúto žiadosť, pokiaľ má oprávnený záujem.