Vykonávanie dôkazov

Maďarsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Dôkazné bremeno

Dôkazné bremeno nesie účastník konania, ktorého záujmy by boli negatívne ovplyvnené, ak by snaha o poskytnutie dôkazov bola neúspešná.

1.1 Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, je povinnosťou účastníkov konania uviesť relevantné skutočnosti vo veci a poskytnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, relevantné skutočnosti vo veci musí preukázať ten účastník konania, ktorý má záujem na tom, aby ich súd uznal za pravdivé, a dôsledky vyplývajúce z nedostatku dôkazov alebo nepreukázania týchto skutočností nesie ten istý účastník konania. V pracovnom spore musí zamestnávateľ preukázať obsah každej kolektívnej zmluvy, všetkých vnútorných pravidiel a pokynov, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o nároku, a každú písomnosť vytvorenú ako súčasť činností zamestnávateľa, ktorá je potrebná na rozhodnutie o právnom spore, správnosti výpočtov súvisiacich s prípadnými spornými nárokovanými dávkami a platbu akejkoľvek dávky v prípade sporu o mzdu.

V spore týkajúcom sa pracovnoprávneho vzťahu v službách vo verejnom záujme musí subjekt verejného sektora preukázať obsah všeobecne platných ustanovení a pokynov, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o nároku, a každú písomnosť vytvorenú ako súčasť činností subjektu verejného sektora, ktorá je potrebná na rozhodnutie o právnom spore, správnosti napadnutých výpočtov súvisiacich s nárokovanými dávkami, ak sú sporné, a platbu akejkoľvek dávky v prípade sporu o mzdu.

1.2 Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné predložiť dôkazy s cieľom dokázať, že konkrétne právne domnienky sú neplatné?

Ak účastník konania nie je schopný preukázať určitú skutočnosť, súd ju môže uznať za pravdivú, pokiaľ nemá žiadne pochybnosti o jej pravdivosti. Vyhlásenie o skutočnosti môže súd uznať za pravdivé, pokiaľ nemá žiadne pochybnosti o jeho pravdivosti, ak ho uzná protistrana, ak sa vyhlásenia účastníkov konania zhodujú, ak protistrana vyhlásenie nespochybní napriek výzve súdu, aby tak urobila, alebo ak sa vyhlásenie považuje za nesporné podľa tohto zákona. Skutočnosti, ktoré súd považuje za všeobecne známe alebo o ktorých má oficiálnu vedomosť, súd zohľadňuje aj v prípade, že sa na nich nedovoláva žiadny z účastníkov konania. Súd z úradnej moci zohľadňuje zákonné domnienky vrátane okolností, ktoré sa na základe zákona považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. V rodinnom práve napríklad existuje obmedzený počet nevyvrátiteľných domnienok a skutočností, ktoré zákon neumožňuje vyvrátiť.

1.3 Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby na jej základe rozhodol?

V pravidlách občianskoprávneho konania v Maďarsku sa nestanovuje žiadna minimálna úroveň istoty súdu. Pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, súd sa neobmedzuje na uplatňovanie konkrétnych formálnych pravidiel, metód alebo dôkazných prostriedkov a môže sa spoľahnúť na dôkazy od účastníkov konania alebo na akékoľvek iné dôkazy, ktoré sú vhodné na zistenie skutkového stavu veci. To však neplatí pre zákonné domnienky vrátane zákonných ustanovení, podľa ktorých sa niektoré skutočnosti musia považovať za pravdivé, pokiaľ sa neposkytnú dôkazy o opaku. Súd zisťuje skutkový stav veci porovnaním a jednotlivým aj spoločným vyhodnotením vyhlásení a konania účastníkov v priebehu konania, ako aj dôkazov zistených v priebehu vypočutia a ďalších údajov týkajúcich sa konania podľa svojho presvedčenia.

2 Získavanie dôkazov

Súd získava dôkazy potrebné na stanovenie skutočností, ktoré sú nevyhnutné na vydanie rozhodnutia v spore.

2.1 Vyžaduje si získavanie dôkazov vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch získať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy?

Pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, relevantné skutočnosti vo veci musí preukázať ten účastník konania, ktorý má záujem na tom, aby ich súd uznal za pravdivé, a dôsledky vyplývajúce z nedostatku dôkazov alebo nepreukázania týchto skutočností nesie ten istý účastník konania. V občianskom súdnom konaní môže súd nariadiť vykonávanie dôkazov z úradnej moci, ak je to povolené zákonom.

V konaniach vo veciach správneho súdnictva môže súd nariadiť vykonávanie dôkazov z úradnej moci vzhľadom na skutočnosti a dôkazy na podporu okolností, ktoré musí zohľadniť z úradnej moci, ak sa odkazuje na porušenie ohrozujúce maloletú osobu alebo osobu, ktorá má nárok na dávky v invalidite, alebo ak to je stanovené v zákone.

2.2 Aké kroky budú nasledovať v prípade, ak súd schváli žiadosť strany týkajúcu sa získania dôkazov?

Vypočujú sa svedkovia, získajú sa posudky znalcov a v prípade potreby sa vypočujú znalci, vykonajú sa obhliadky a držiteľom písomností, videozáznamov, zvukových záznamov, zvukových a obrazových záznamov alebo iných vecných dôkazov sa nariadi, aby ich predložili.

2.3 V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o získanie dôkazov?

Súd nie je viazaný žiadnym návrhom na poskytnutie dôkazov, ktoré predložil účastník konania, ani svojím rozhodnutím o poskytnutí dôkazov. Súd môže zamietnuť návrh na poskytnutie dôkazov, ak návrh na poskytnutie dôkazov nebol podaný v súlade s ustanoveniami zákona CXXX z roku 2016 o občianskom súdnom poriadku, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, alebo ak účastník konania povinný vopred uhradiť náklady na vykonávanie dôkazov napriek výzve nesplnil svoju povinnosť. Súd zamietne návrh na poskytnutie dôkazov alebo ukončí nariadené vykonávanie dôkazov, ak to nie je potrebné na vydanie rozsudku o právnom spore.

2.4 Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

Medzi dôkazné prostriedky patria najmä dôkazy získané od svedkov, znalecké posudky, písomnosti, videozáznamy, zvukové záznamy, obrazové a zvukové záznamy a ďalšie vecné dôkazy. Dôkazné prostriedky nemožno pripustiť, ak sú vylúčené zo zákona alebo ak sa na ne vzťahujú nejaké podmienky, pokiaľ nie sú splnené. Dôkaz možno vykonať aj obhliadkou. Počas konania sa nesmú vydávať žiadne prísažné vyhlásenia.

2.5 Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov – znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predkladania písomných dôkazov a znaleckých správ / posudkov?

V súlade so zásadou priamych dôkazov spravidla svedkovia a znalci poskytujú dôkazy počas vypočutia. Ak účastník konania chce preukázať svoje tvrdenia písomnosťami, musí priložiť tieto písomnosti k svojmu návrhu alebo ich musí predložiť v priebehu vypočutia. V prípade písomnosti v cudzom jazyku sa k nej musí priložiť aspoň jej jednoduchý preklad do maďarčiny. V prípade akýchkoľvek pochybností o správnosti či úplnosti preloženého znenia sa musí použiť overený preklad tejto písomnosti, pretože v opačnom prípade súd túto písomnosť nezohľadní. Na žiadosť účastníka konania, ktorý predkladá dôkaz, môže súd uložiť povinnosť účastníkovi konania s opačnými záujmami sprístupniť akúkoľvek písomnosť, ktorú má v držbe a ktorú by bol v každom prípade povinný vydať alebo predložiť podľa pravidiel občianskeho práva. Účastník konania s opačnými záujmami má takúto povinnosť najmä v prípade, ak písomnosť bola vydaná v záujme účastníka konania, ktorý predkladá dôkazy, alebo dosvedčuje právny vzťah týkajúci sa druhého účastníka konania, alebo súvisí s vypočutím týkajúcim sa takéhoto právneho vzťahu. Ak je písomnosť v držbe osoby, ktorá nie je účastníkom konania, súd umožní sprístupnenie tejto písomnosti uplatnením pravidiel o obhliadke. Ak návrh na predloženie dôkazov predloží účastník konania, súd prijme opatrenia na získanie písomností alebo údajov, ktoré má v držbe súd, notár, iný orgán verejnej moci, správny orgán alebo iná organizácia, za predpokladu, že o vydanie písomnosti alebo údajov nemôže požiadať priamo účastník konania. Ak nie je potrebné písomnosť kontrolovať a účastník konania predloží overenú alebo bežnú kópiu v priebehu vypočutia, nie je nutné získať originálnu písomnosť. Zaslanie písomnosti možno odmietnuť iba v prípade, ak obsahuje utajované informácie.

2.6 Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Vo všeobecnosti nie.

2.7 Sú niektoré spôsoby dokazovania v záujme preukázania určitých skutočností povinné?

Vo všeobecnosti taká povinnosť neexistuje. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v konaní o vyhlásení osoby za nespôsobilú na právne úkony, je súd povinný požiadať lekárskeho znalca z odboru psychiatrie o posúdenie duševného stavu odporcu.

2.8 Sú svedkovia podľa zákona povinní svedčiť?

Áno, ale v niektorých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať.

2.9 V akých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať?

Tieto osoby môžu odmietnuť poskytnúť dôkazy:

  • príbuzní jedného z účastníkov konania,
  • osoba, ktorá by vo svojej výpovedi usvedčila seba alebo príbuzného zo spáchania trestného činu v súvislosti s danou vecou,
  • osoba, ktorá je viazaná služobným tajomstvom, ak by jej výpoveď znamenala porušenie tohto služobného tajomstva, pokiaľ ju príslušný účastník konania od neho neoslobodí,
  • osoba viazaná mlčanlivosťou v súvislosti s obchodnými tajomstvami týkajúcimi sa vecí, v ktorých by poskytnutie dôkazov znamenalo porušenie tohto záväzku zachovať mlčanlivosť, s výnimkou prípadov, ak sa údaje v predmetnom svedectve nepovažujú za obchodné tajomstvo podľa zákona o dostupnosti údajov vo verejnom záujme a údajov prístupných na základe verejného záujmu alebo ak je predmetom konania vydanie rozhodnutia, či uvedené údaje sú alebo nie sú vo verejnom záujme alebo sú prístupné na základe verejného záujmu,

mediátor alebo znalec v mediačnom konaní, ktorý je účastníkom sporu, poskytovatelia mediálneho obsahu a osoby v pracovnom pomere alebo obdobnom vzťahu s týmito poskytovateľmi, a to v súvislosti s otázkami, v ktorých by ich výpoveď znamenala odhalenie totožnosti osoby, ktorá im poskytla informácie v rámci ich činnosti ako poskytovateľa mediálneho obsahu.

2.10 Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť vypovedať?

Svedkovia, znalci vymenovaní súdom, vlastníci písomnosti alebo predmetu, ktorý podlieha obhliadke, a ďalšie osoby, ktorých účasť na vykonávaní dôkazov súd považuje za nevyhnutnú (ďalej spoločne len „prispievatelia“), sú povinní prispievať k vykonávaniu dôkazov. Ak prispievateľ nesplní svoju povinnosť bez toho, aby vopred požiadal o oslobodenie z oprávneného dôvodu, ktorý je schopný preukázať, súd uloží prispievateľovi povinnosť uhradiť trovy konania a môže mu uložiť pokutu, nariadiť povinnosť dostaviť sa na dokazovanie, znížiť odmenu pre prispievateľa a môže informovať jeho nadriadeného, vedúceho alebo zamestnávateľa o jeho neúčasti. Súd môže súčasne uplatniť viac ako jedno z týchto donucovacích opatrení.

Donucovacie opatrenia nemožno uplatňovať voči maloletej osobe vo veku do 14 rokov, ale od jej zákonného zástupcu možno požadovať úhradu trov konania a možno mu uložiť pokutu.

Ak prispievateľ splní svoju povinnosť alebo požiada o oslobodenie z oprávneného dôvodu, ktorý je schopný preukázať, po vykonaní akéhokoľvek donucovacieho opatrenia, nariadenie donucovacieho opatrenia súd zruší.

Svedok môže podať samostatné odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré mu ukladá povinnosť svedčiť. Odvolaním sa preruší vypočúvanie svedka. Ak je odmietnutie svedka vypovedať zjavne nedôvodné, súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže svedkovi uložiť pokutu, a súd, ktorý koná vo veci, môže svedkovi uložiť povinnosť uhradiť trovy konania.

2.11 Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď?

Právneho zástupcu svedka nemožno vypočúvať ako svedka, pokiaľ je fyzická osoba, ktorú zastupuje, spôsobilá zúčastniť sa na konaní.

Osobu nemožno vypočúvať ako svedka, ak konala ako obhajca v súvislosti so záležitosťou, o ktorej sa dozvedela ako obhajca, alebo ak nie oslobodená od povinnosti zachovať mlčanlivosť v záležitosti súvisiacej s utajovanými informáciami.

Maloletú osobu vo veku do 14 rokov možno vypočúvať ako svedka iba v prípade, že dôkaz, ktorý sa očakáva od jej výpovede, nemožno zabezpečiť iným spôsobom.

2.12 Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom videokonferencie alebo iných technických prostriedkov?

Svedkovia sa na základe súdneho predvolania dostavia na vypočúvanie, kde ich bude v zásade vypočúvať predsedajúci sudca alebo v prípade samosudcu sudca, ktorý vedie konanie.

Predsedajúci sudca môže účastníkovi konania, ktorý žiada o vypočutie svedka, na základe jeho žiadosti umožniť, aby ako prvý priamo kládol otázky svedkovi predtým, ako súd umožní klásť otázky protistrane, ak o to protistrana požiadala. V takýchto prípadoch môžu predsedajúci sudca a ostatní členovia poroty klásť otázky svedkovi po jeho vypočutí účastníkmi konania.

3 Hodnotenie dôkazov

Súd zisťuje skutkový stav veci porovnaním a jednotlivým aj spoločným vyhodnotením vyhlásení a konania účastníkov v priebehu konania, ako aj dôkazov zistených v priebehu vypočutia a ďalších údajov týkajúcich sa konania podľa svojho presvedčenia.

3.1 Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, ak účastník nezískal dôkazy zákonným spôsobom?

Dôkazné prostriedky alebo ich akákoľvek oddeliteľná časť sú nezákonné a nemožno ich použiť v konaní, ak

a) boli nadobudnuté alebo predložené na základe porušenia práva osoby na život a fyzickú integritu alebo ohrozenia tohto práva;

b) boli poskytnuté akoukoľvek inou nezákonnou metódou;

c) boli nadobudnuté nezákonným spôsobom;

d) by ich predloženie súdu znamenalo porušenie práv na ochranu osobnosti.

S výnimkou prípadov, keď boli dôkazné prostriedky získané či predložené na základe porušenia práva osoby na život a fyzickú integritu alebo ohrozenia tohto práva, môže súd výnimočne zohľadniť nezákonné dôkazné prostriedky, a to s náležitým ohľadom na osobitné okolnosti a rozsah porušenia zákona, právny záujem ovplyvnený porušením zákona, vplyv nezákonného dôkazu na zistenie skutočností, váhu ostatných dostupných dôkazov a všetky ďalšie okolnosti danej veci.

3.2 Bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz v prípade, ak som účastníkom konania?

Vyhlásenie účastníka konania sa nepovažuje za dôkaz; súd však pri zisťovaní skutkového stavu veci, ako je opísané v otázke 3, hodnotí aj tvrdenia strán.

Posledná aktualizácia: 15/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.