Príručka

4.1. Právny rámec v trestných veciach

68. V trestných veciach článok 10 Dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach z roku 2000 ustanovuje právny rámec pre cezhraničné prípady. Uplatňujú sa tieto pravidlá:

  1. justičný orgán dožiadaného členského štátu sa zúčastní výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu. Ak sa justičný orgán dožiadaného členského štátu domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s uvedenými zásadami;
  2. ak sú potrebné opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, dohodnú sa na nich príslušné orgány dožadujúceho a dožiadaného členského štátu;
  3. výsluch vykoná priamo justičný orgán dožadujúceho členského štátu, alebo sa výsluch vykoná pod jeho vedením podľa právneho poriadku dožadujúceho členského štátu;
  4. ak je to potrebné, dožiadaný členský štát zabezpečí, na žiadosť dožadujúceho členského štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, pre vypočúvanú osobu tlmočníka;
  5. osoba, ktorá sa má vypočuť, sa môže dovolávať práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku dožiadaného alebo dožadujúceho členského štátu.

69. Článok 10 dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 ustanovuje zásadu, že žiadosť o videokonferenčný výsluch môže podať členský štát, pokiaľ ide o osobu, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte. Takúto žiadosť možno podať vtedy,  keď justičné orgány dožadujúceho členského štátu vyžadujú, aby sa dotknutá osoba vypočula ako svedok alebo znalec a ak nie je žiaduce alebo možné, aby cestovala do tohto štátu na výsluch. Výraz „nie je žiadúce“ by mohol napr. znamenať prípady, keď je svedok veľmi mladý, veľmi starý alebo nie je zdravý. Výraz „nie je možné“ by mohol napr. zahŕňať prípady, keď by bol svedok vystavený vážnemu nebezpečenstvu, ak by sa ocitol v dožadujúcom členskom štáte.

70. Dožiadaný členský štát musí s videokonferenciou súhlasiť, ak výsluch nie je v rozpore so základnými zásadami jeho právneho poriadku a ak je na uskutočnenie takéhoto výsluchu technicky spôsobilý. V tejto súvislosti odkaz na „základné zásady právneho poriadku“ znamená, že žiadosť nemožno odmietnuť len z toho dôvodu, že výsluch svedkov a znalcov prostredníctvom videokonferencie nie je upravený v právnom poriadku dožiadaného členského štátu alebo že jedna alebo viacero konkrétnych podmienok pre výsluch prostredníctvom videokonferencie by nebolo splnených podľa vnútroštátneho práva. Ak chýbajú relevantné technické prostriedky, dožadujúci členský štát po dohode s dožiadaným členským štátom môže poskytnúť vhodné vybavenie s cieľom umožniť výsluch .

71. Žiadosť o výsluch prostredníctvom videokonferencie musí obsahovať informácie o orgáne, ktorý podáva žiadosť, prípadne cieľ a dôvody žiadosti, totožnosť a štátnu príslušnosť dotknutej osoby a prípadne meno a adresu osoby, ktorá sa má predvolať. Žiadosť musí obsahovať aj dôvod, prečo nie je žiadúce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch. Tieto informácie sa uvádzajú v dohovore o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000. Justičný orgán dožiadaného štátu predvolá dotknutú osobu na výsluch spôsobom upraveným jeho právnym poriadkom.

72. V článku 10 ods. 8 dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 sa ustanovuje, že ak v priebehu výsluchu prostredníctvom videokonferencie osoba odmietne vypovedať alebo bude vypovedať krivo, štát, v ktorom sa nachádza vypočúvaná osoba, by mal mať možnosť zaoberať sa touto osobou rovnakým spôsobom, ako keby sa dostavila na výsluch vedený podľa vnútroštátnych postupov. Toto vyplýva zo skutočnosti, že povinnosť vypovedať na videokonferenčnom výsluchu sa podľa tohto odseku zakladá na práve dožiadaného štátu. Tento odsek je najmä určený na zabezpečenie toho, že svedok v prípade nesplnenia povinnosti vypovedať nesie následky svojho správania, ktoré sú podobné následkom uplatniteľným vo vnútroštátnych prípadoch, kde sa videokonferencia nepoužíva.

73. V článku 10 ods. 9 sa využitie videokonferenčných výsluchov rozširuje na obvinené osoby. Každý členský štát má úplnú právomoc rozhodnúť, či bude súhlasiť s vykonaním žiadostí o takéto výsluchy. Členský štát môže vydať všeobecné vyhlásenie, že tak neurobí . Obvinená osoba by v každom prípade mala súhlasiť ešte pred vykonaním výsluchu.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.