Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku rumunčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Vnútroštátne právne predpisy

Rumunsko

Na tejto stránke nájdete informácie o právnom systéme v Rumunsku a prehľad rumunského práva.

Autor obsahu
Rumunsko

Pramene práva

Medzi pramene rumunského práva patrí:

  • rumunská ústava,
  • právne predpisy prijaté parlamentom (ústavné zákony, organické zákony a všeobecné zákony),
  • dekréty rumunského prezidenta,
  • vládne legislatívne akty (nariadenia, mimoriadne nariadenia, rozhodnutia),
  • legislatívne akty vydané centrálnym orgánom štátnej správy (nariadenia ministra, pokyny a predpisy),
  • legislatívne akty vydané miestnym orgánom štátnej správy (krajské výbory, obecné úrady, rada mesta Bukurešť),
  • právne predpisy EÚ (nariadenia, smernice),
  • medzinárodné zmluvy, v ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou.

Druhy právnych nástrojov - opis

Rumunský právny rámec zahŕňa tieto právne nástroje:

  • Ústava je v Rumunsku právnym predpisom s najvyššou právnou silou. Upravuje sa ňou štruktúra Rumunska ako národného, jednotného a nedeliteľného štátu, vzťahy medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou a medzi štátnymi orgánmi, občanmi a právnickými osobami.
  • Ústavné zákony pochádzajú od ústavodarnej moci – t. j. od ústavodarného zhromaždenia, ktoré bolo zvolené a zasadá na tento účel.
  • Organickými zákonmi sa upravujú oblasti najvyššieho záujmu štátu, ako sú napríklad štátne hranice, rumunské občianstvo, štátny znak a štátna pečať, právna úprava majetku a dedičstva, príprava a priebeh referend, trestné činy, tresty a pravidlá výkonu trestu, usporiadanie a fungovanie Vyššej sudcovskej rady, súdov, verejnej prokuratúry a účtovného dvora, práva osôb poškodených orgánom verejnej moci, obrana štátu, usporiadanie štátnych orgánov, politické strany.
  • Všeobecnými zákonmi sa upravujú všetky ostatné oblasti, na ktoré sa nevzťahujú organické zákony. Všeobecným zákonom sa nemôže meniť ani upravovať vyššia norma, ako je organický zákon alebo ústava.
  • V osobitných prípadoch (parlamentné prázdniny) sa môžu určité oblasti stanovené parlamentom upravovať na základe legislatívneho delegovania pomocou nariadení vlády. Tieto nariadenia sa vydávajú na základe osobitného poverenia v medziach a za podmienok stanovených v danom poverení. V mimoriadnych situáciách môže vláda vydať mimoriadne nariadenia v akejkoľvek oblasti, ak to považuje za potrebné.
  • Vládnymi rozhodnutiami sa stanovuje, akým spôsobom sa majú zákony účinne uplatňovať a iné organizačné aspekty ich uplatňovania.
  • Legislatívne akty vydané centrálnym orgánom štátnej správy (nariadenia a pokyny) sa vydávajú len na účely vykonania právnych predpisov, rozhodnutí vlády a vládnych nariadení a na ich základe.
  • Akty samosprávnych orgánov.
  • Legislatívnymi aktmi vydanými miestnym orgánom štátnej správy (krajské výbory, obecné úrady, rada mesta Bukurešť) sa upravujú oblasti, ktoré patria do kompetencií miestnych orgánov štátnej správy.

Ďalšie pramene práva

  • Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúra súdov EÚ.
  • Hoci vnútroštátna judikatúra nie je prameňom práva, rozhodnutia Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, ktorých cieľom je zabezpečiť jednotný nesporný výklad niektorých právnych ustanovení, patria medzi sekundárne pramene práva. Za sekundárne pramene práva možno považovať aj rozhodnutia Ústavného súdu s účinkom erga omnes a nie inter partes litigantes.
  • V zmysle článku 1 zákona č. 287/2009 o Občianskom zákonníku môžu byť prameňmi občianskeho práva zákony, prax a všeobecné zásady práva. Pojmom „prax“ sa myslí tradícia (zvyky) a profesijné postupy.
  • V uvedených ustanoveniach sa stanovujú nasledujúce pravidlá uplatňovania praxe ako prameňa práva:
  • prax sa uplatňuje v prípadoch neregulovaných zákonom. Ak prax neexistuje, uplatňujú sa právne ustanovenia týkajúce sa obdobných situácií. Ak takéto ustanovenia neexistujú, uplatňujú sa všeobecné zásady práva,
  • vo veciach upravovaných zákonom sa prax uplatňuje iba vtedy, ak sa v zákone výslovne uvádza odkaz na prax,
  • za pramene práva sa môže uznať iba taká prax, ktorá je v súlade s verejným poriadkom a uznanými zásadami morálky,
  • zainteresovaná strana musí preukázať existenciu praxe a jej obsah. Pokiaľ sa nepreukáže opak, prax publikovaná v zbierkach, ktoré vypracovali orgány alebo organizácie oprávnené v danej oblasti, sa pokladá za existujúcu.

Hierarchia noriem

Rumunská hierarchia noriem je nasledujúca:

  • Rumunská ústava a ústavné zákony sa nachádzajú na vrchole hierarchie noriem. Všetky ostatné právne predpisy a normy musia byť v súlade s nimi.
  • Organické zákony sa nachádzajú na druhom mieste právnej hierarchie. Parlament prijíma organické zákony kvalifikovanou väčšinou.
  • Všeobecné zákony sú treťou kategóriou právnych noriem. Parlament prijíma všeobecné zákony jednoduchou väčšinou. Všeobecný zákon nemôže meniť ani upravovať organické zákony ani ústavu.
  • Nariadenia vlády predstavujú štvrtú kategóriu noriem.
  • Rozhodnutia vlády predstavujú piatu kategóriu noriem v právnej hierarchii.
  • Legislatívne akty vydané centrálnym orgánom štátnej správy a orgánom samosprávy predstavujú šiestu kategóriu noriem v právnej hierarchii.
  • Legislatívne akty vydané miestnym orgánom štátnej správy (krajské výbory, obecné úrady, rada mesta Bukurešť) sa v hierarchii noriem nachádzajú na najnižšej pozícii.

Inštitucionálny rámec

Inštitúcie zodpovedné za prijímanie právnych predpisov

V zmysle ústavy je štát založený na ústavných demokratických zásadách rozdelenia moci (zákonodarnej, výkonnej a súdnej) a na zásadách vyváženia moci a systéme kontroly a vyváženia medzi zložkami moci.

Moc je teda rozdelená medzi parlament, vládu a súdne orgány, ktoré ju vykonávajú. Ústavný súd, rumunský ombudsman, odvolací súd a Legislatívna rada takisto zaručujú vyváženie moci medzi štátnymi orgánmi a občanmi.

Parlament je najvyšším zastupiteľským orgánom občanov a jediným zákonodarným orgánom v krajine. Tvorí ho poslanecká snemovňa a senát. Parlament má v zásade výlučnú zákonodarnú právomoc, ale v niektorých prípadoch sa o túto funkciu delí s výkonnou mocou (vládou) a voličmi (občanmi).

Vláda môže vydávať nariadenia na základe osobitného zákona o poverení, ktorý prijal parlament. Vo výnimočných a mimoriadnych okolnostiach, ktoré je potrebné neodkladne riešiť, môže vláda vydať aj mimoriadne nariadenia.

Zákonodarný proces

Zákonodarný proces sa skladá z troch fáz:

1. Vládna fáza alebo fáza pred prijatím v parlamente zahŕňa:

  • vypracovanie a prijatie návrhu legislatívneho aktu na úrovni vlády,
  • predloženie návrhu legislatívneho aktu na verejnú rozpravu za podmienok stanovených zákonom,
  • schválenie Legislatívnou radou, medzirezortné schválenie a schválenie inými inštitúciami,
  • prijatie návrhu legislatívneho aktu na úrovni vlády.

2. Parlamentná fáza zahŕňa:

  • doručenie návrhu legislatívneho aktu do jednej z komôr parlamentu (poslaneckej snemovni alebo senátu ako prvej komore) na základe kompetencií stanovených rumunskou ústavou,
  • prerokovanie a prijatie správy/stanoviska k návrhu legislatívneho aktu v stálych parlamentných výboroch (v niektorých prípadoch možno zriadiť osobitné výbory),
  • prvá komora sa na plenárnom zasadnutí vysloví k návrhu legislatívnych aktov a s nimi súvisiacim legislatívnymi návrhmi. Prvá komora sa musí k návrhu legislatívnych aktov a legislatívnym návrhom vysloviť do 45 dní počínajúc dňom ich predloženia Stálemu úradu parlamentu.
  • V prípade zákonníkov alebo iných zvlášť zložitých zákonov sa uplatňuje lehota 60 dní odo dňa predloženia Stálemu úradu.
  • Pri mimoriadnych nariadeniach vlády sa uplatňuje lehota 30 dní.
  • V prípade prekročenia lehoty sa návrh legislatívneho aktu alebo legislatívny návrh pokladajú za prijaté a odovzdávajú sa do poslaneckej snemovne, ktorá prijme konečné rozhodnutie.

Následne sa hlasuje o návrhu legislatívnych aktoch alebo legislatívnych návrhoch (prijatie alebo zamietnutie), ktoré sa predložia Rozhodovacej komore (poslaneckej snemovni alebo senátu), ktorá prijme konečné znenie legislatívneho aktu.

3. Fáza po prijatí v parlamente zahŕňa:

  • ústavnú kontrolu zákona (kontrolu a priori) (Ústavný súd overuje zlučiteľnosť zákona s ústavou). O túto kontrolu môže požiadať rumunský prezident, predseda jednej zo snemovní, vláda, Najvyšší kasačný a odvolací súd, rumunský ombudsman alebo minimálne 50 poslancov alebo minimálne 25 senátorov. To sa môže uskutočniť aj ex officio.
  • Zákon nakoniec vyhlási prezident do 20 dní po jeho prijatí. Ak prezident požiada o opätovné preskúmanie zákona (túto žiadosť môže vzniesť len raz) alebo preverenie jeho ústavnosti, zákon sa vyhlási do 10 dní odo dňa jeho prijatia po jeho preskúmaní alebo po prijatí potvrdenia o jeho zlučiteľnosti s ústavou od ústavného súdu.
  • Zákon vstupuje do platnosti do troch dní od svojho uverejnenia v rumunskom úradnom vestníku, časť I, alebo v deň uvedený v zákone.

Právne databázy

Rumunská právna databáza, ktorú vytvorila, spravuje a aktualizuje Legislatívna rada, poskytuje verejný bezplatný prístup k rumunskej legislatíve.

Ide o online verziu rumunskej právnej príručky Repertoriul legislației României® – oficiálneho súpisu rumunskej legislatívy, ktorá poskytuje presné a správne informácie o právnom stave každého právneho predpisu v rôznych obdobiach.

Databáza sa vzťahuje na obdobie od roku 1864 až do súčasnosti.

Údaje možno sprístupniť pomocou nasledujúcich vyhľadávacích kritérií:

  • kategória/typ legislatívneho aktu,
  • číslo,
  • rok (obdobie) vydania,
  • interval zverejnenia,
  • oficiálne zverejnenie (typ, číslo, rok),
  • kľúčové slová v názve,
  • stav aktu (v platnosti, už nie v platnosti),
  • ostatné kritériá (legislatívne, individuálne/zverejnené, nezverejnené).

Na intranete Legislatívnej rady sa nachádza databáza aktualizovaná o podrobné právne informácie potrebné pre špecifické činnosti pri schvaľovaní návrhov legislatívnych aktov alebo pre poskytovanie informácií využívania v zákonodarnom procese.

Ďalšia právna databáza (hoci je odlišne štruktúrovaná) je dostupná aj na webovej stránke poslaneckej snemovne (jednej z komôr parlamentu). Vyhľadávať možno podľa nasledujúcich kritérií:

  • typ legislatívneho aktu,
  • číslo,
  • dátum,
  • verejný orgán, ktorý vydal legislatívny akt;
  • dátum zverejnenia a kľúčové slová (v názve aj v hlavnom texte aktu).

Je prístup do tejto databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Posledná aktualizácia: 20/03/2014

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom