Vnútroštátne právne predpisy

Pramene práva

Hlavnými prameňmi práva v Spojenom kráľovstve v jurisdikcii Severné Írsko sú:

• Primárna legislatíva vo forme zákonov Parlamentu Spojeného kráľovstva a Zhromaždenia Severného Írska. Niektorú primárnu legislatívu, ktorá sa týka Severného Írska, prijíma panovníčka v Rade ako nariadenia Rady (zákonné nástroje)
• Právo Európskej únie
• Sekundárna legislatíva (alebo predpisy nižšej právnej sily) vo forme zákonných nástrojov a zákonných noriem Severného Írska. Niektoré ďalšie predpisy nižšej právnej sily sa môžu prijímať ako správne predpisy.
• Obyčajové právo (Common law) vzniká vo forme súdnych rozhodnutí.

Druhy právnych nástrojov – opis

Primárnu legislatívu alebo zákony parlamentu prijíma Parlament Spojeného kráľovstva v Londýne a môže sa vzťahovať na celé Spojené kráľovstvo alebo ktorúkoľvek jeho časť. Parlament Spojeného kráľovstva schválil aj prevod legislatívnych právomocí na delegované parlamenty a zhromaždenia, ktoré prijímajú primárnu legislatívu vzťahujúcu sa na obmedzený okruh tém a ktorá platí v rámci ich vlastných jurisdikcií. Ostatnú primárnu legislatívu môže prijímať panovníčka na základe jej vlastnej výsady v rozličných formách, ako sú napríklad nariadenia Rady, vyhlásenia, kráľovské príkazy, kráľovské pokyny, nariadenia alebo patentové listy.

Sekundárna legislatíva vzniká na základe právomocí zverených Jej Výsosťou Rade alebo ministrovi, alebo ministerstvu, výkonnej moci Severného Írska alebo inému orgánu alebo osobe. Nazýva sa tiež delegovaná alebo sekundárna legislatíva a zákon prenášajúci právomoci sa nazýva poverujúci alebo splnomocňujúci alebo „materský“ zákon. Sekundárna legislatíva môže mať rozličné názvy, ako napríklad nariadenia Rady, iné právne predpisy alebo pravidlá, pričom všetky sa môžu kolektívne označovať ako ‘zákonné nástroje’ alebo ‘zákonné pravidlá’.

Právne predpisy v Severnom Írsku zahŕňajú zákony alebo normatívne právne akty, ktoré môžu byť zákonmi Parlamentu Spojeného kráľovstva, Parlamentu Severného Írska (1921-1972) alebo Zhromaždenia Severného Írska v Belfaste. V rôznych časových obdobiach boli delegované vlády v Severnom Írsku dočasne pozbavené funkcie, a preto väčšina právnych predpisov bola prijatá v podobe „nariadení Rady“, ktoré sú z technického hľadiska sekundárnou legislatívou, ale používajú sa ako primárna legislatíva. Legislatíva v Severnom Írsku obsahuje aj zákonné normy – t. j. sekundárnu legislatívu alebo predpisy nižšej právnej sily – prijímané na základe zákona parlamentu Spojeného kráľovstva, nariadenia Rady alebo zákona Zhromaždenia Severného Írska.

Právomoci uzatvárať medzinárodné zmluvy v mene Spojeného kráľovstva sú zverené korune, t. j. panovníčke na základe kráľovskej výsady, ktorá koná na odporúčanie vlády Spojeného kráľovstva. Parlament Spojeného kráľovstva nemá žiadnu formálnu úlohu uzatvárať zmluvy, ale keď si zmluva vyžaduje zmenu právnych predpisov Spojeného kráľovstva alebo poskytnutie peňazí z verejných zdrojov, Parlament o takej zmluve hlasuje obvyklým spôsobom. Všetky zmluvy EÚ si na implementáciu v Spojenom kráľovstve vyžadujú právne predpisy, a preto sú predmetom parlamentného preskúmania. Oddiely 20-25 zákonu o ústavnej reforme a vládnutí z roku 2010 nadobudli platnosť 10. novembra a na ich základe sa vyžaduje, aby zmluvu nebolo možné ratifikovať, ak a) minister Koruny najskôr nepredloží parlamentu kópiu zmluvy, b) zmluva nie je uverejnená a c) neuplynula lehota 21 zasadacích dní bez toho, aby parlament rozhodol, že sa zmluva nemá ratifikovať.

Hierarchia právnych noriem

V prípade konfliktov medzi rozličnými prameňmi práva, hlavným fórom na ich vyriešenie sú súdy. Súdy tak môžu riešiť spory týkajúce sa výkladu právnych predpisov. Keďže však v Spojenom kráľovstve neexistuje žiadna „písomná ústava“, nie je možné spochybniť zákon Parlamentu na súde z dôvodu jeho „neústavnosti“. Podľa ústavnej doktríny „parlamentnej zvrchovanosti“ je Parlament Spojeného kráľovstva najvyšším legislatívnym orgánom v tom zmysle, že môže prijať a zrušiť akýkoľvek zákon, a že žiadny iný orgán nemôže zrušiť alebo spochybniť platnosť zákona prijatého Parlamentom.

Doktrína parlamentnej suverenity je však podmienená členstvom Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Podľa zákona o Európskych spoločenstvách z roku 1972, právo Európskej únie tvorí súčasť práva Severného Írska. Domáce právne predpisy sa musia vykladať tak, aby boli vždy, keď je to možné, v súlade s právom EÚ.

Zákon z roku 1998 o ľudských právach, ktorým sa začlenil Európsky dohovor o ľudských právach do práva Spojeného kráľovstva, zveruje súdom ďalšiu právomoc, a to spochybňovať zákony Parlamentu. Domáce právne predpisy sa musia podľa možnosti vykladať tak, aby boli vždy, keď je to možné, v súlade s právami vyplývajúcimi z dohovoru.

Rozhodnutia súdov, a najmä odvolacích súdov, zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji práva. Poskytujú nielen autoritatívne rozhodnutia o výklade právnych predpisov, ale predstavujú aj základ obyčajového práva, ktoré je tvorené rozhodnutiami súdov v predchádzajúcich veciach (alebo judikatúry). Vo všeobecnosti sú súdy viazané predchádzajúcimi rozhodnutiami prijatými vyššími súdmi. Súdny dvor Európskej únie je najvyšším orgánom vo vzťahu k záležitostiam práva Európskej únie. Práva znalí lordi (Law Lords) Snemovne lordov pôsobili ako členovia Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva, nahradil ich však nový Najvyšší súd, ktorý začal pôsobiť 1. októbra 2009. Súčasní práva znalí lordi sa stali prvými sudcami Najvyššieho súdu a najstarší práva znalý lord sa stal predsedom Najvyššieho súdu.

Inštitucionálny rámec

Inštitúcie zodpovedné za prijímanie právnych predpisov a rozhodovací proces

Primárnu legislatívu prijíma Parlament Spojeného kráľovstva v Londýne. Skôr ako sa návrh právneho predpisu (známy ako návrh zákona) stane zákonom Parlamentu, musia ho schváliť obidve snemovne Parlamentu: Dolná snemovňa a Snemovňa lordov. Nasledujúce etapy sú spoločné pre obe snemovne:

• Prvé čítanie (formálne predstavenie návrhu zákona bez diskusie)
• Druhé čítanie (všeobecná diskusia)
• Rokovanie vo výbore (podrobné preskúmanie, diskusia a zmeny, v Dolnej snemovni táto etapa vo všeobecnosti prebieha vo výbore pre predkladanie verejných návrhov zákonov.)
• Fáza vypracovania správy (príležitosť pre ďalšie zmeny)
• Tretie čítanie (posledná šanca na diskusiu; zmeny sú možné len v Snemovni lordov).

Keď návrh zákona prejde oboma snemovňami, musí sa vrátiť Dolnej snemovni (kde začínal) na posúdenie zmien navrhnutých Snemovňou lordov.

Obidve snemovne sa potom musia dohodnúť na konečnom znení. Môže dôjsť k niekoľkým kolám výmeny medzi oboma snemovňami, kým sa nedosiahne dohoda o každom slove návrhu zákona. Keď sa toto všetko absolvuje, návrh zákona sa predloží kráľovnej na udelenie kráľovského súhlasu.

V Zhromaždení Severného Írska je postup podobný (vrátane predstavenia návrhu zákona, posúdenia, diskusie a hlasovania), hoci Zhromaždenie, na ktoré boli prenesené právomoci, má len jednu komoru. Návrh zákona môžu iniciovať ministri, výbory a jednotliví členovia, a predložia ho hovorcovi Zhromaždenia na posúdenie Zhromaždením. Ak sa hovorca presvedčí, že návrh patrí do pôsobnosti Zhromaždenia, návrh zákona sa potom predstaví Komore a predloží na diskusiu. Potom sa postúpi príslušnému zákonodarnému výboru na preskúmanie. Výbor ho potom vráti späť Zhromaždeniu, čím umožní členom podrobne preskúmať návrh zákona a navrhnúť zmeny. Potom ho ešte raz posúdi Zhromaždenie a uskutoční sa záverečné hlasovanie.

Keď návrh zákona prejde všetkými týmito etapami v parlamente Spojeného kráľovstva alebo v Zhromaždení Severného Írska, pošle sa panovníčke na udelenie kráľovského súhlasu. Potom sa stáva zákonom.

Primárna legislatíva sa môže vo všeobecnosti meniť alebo zrušiť len novou primárnou legislatívou. Existujú však výnimky, podľa ktorých sa určité zmeny a zrušenia môžu vykonať pomocou zákonného nástroja – ak ide o povinnosť implementovať právne predpisy EÚ alebo o reformu právneho predpisu, ktorý redukuje alebo eliminuje regulačnú záťaž. Tieto nariadenia však musia byť pred prijatím schválené potvrdzujúcim uznesením obidvoch snemovní Parlamentu.

Primárna legislatíva nadobúda účinnosť v súlade s ustanoveniami o nadobudnutí účinnosti stanovenými v zákone alebo opatrení. V zákone alebo opatrení môže byť uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti. Môže to byť hneď deň udelenia kráľovského súhlasu, konkrétny iný deň (vo všeobecnosti aspoň dva mesiace po udelení kráľovského súhlasu) alebo deň, ktorý stanoví minister alebo ministerstvo v nariadení o nadobudnutí účinnosti (zákonný nástroj). V jednom zákone sa môžu určiť rozličné dátumy pre rôzne ustanovenia.

Dátum nadobudnutia účinnosti sa v prípade akéhokoľvek sekundárneho právneho predpisu stanoví v samotnom nástroji. Vo výnimočných prípadoch môže byť dátumom nadobudnutia účinnosti dátum uverejnenia oznámenia v úradných vestníkoch (londýnskom alebo belfastskom).

Právne databázy

K dispozícii je niekoľko právnych databáz.

• Na  webová stránka právnych predpisov Spojeného kráľovstva (UK Legislation website) je úplné znenie kompletnej primárnej legislatívy prijatej parlamentom Spojeného kráľovstva, Škótskym parlamentom, Zhromaždením Severného Írska a Národným zhromaždením pre Wales spolu so sekundárnou legislatívou platnou na celom území Spojeného kráľovstva ako celku, alebo na časti Spojeného kráľovstva. Prístup k informáciám je bezplatný.
• Revidovaná primárna legislatíva vzťahujúca sa na všetky časti Spojeného kráľovstva od roku 1235 do dnešného dňa je dostupná v Databáze práva Spojeného kráľovstva.

Súvisiace odkazy

Webová stránka právnych predpisov Spojeného kráľovstva