V tejto časti nájdete informácie o právnom systéme Lotyšska.
Informácie podľa oblasti
Lotyšsko patrí do kontinentálneho európskeho právneho systému. Hlavné pramene práva sú písomné všeobecne záväzné normatívne akty (ārējie normatīvie akti), ktoré tvoria právny systém Lotyšska.
Všeobecne záväzné normatívne akty upravujú právne vzťahy medzi verejnoprávnymi subjektmi a fyzickými osobami alebo inými právnymi subjektmi.
Druhy a hierarchia všeobecne záväzných normatívnych aktov podľa ich právnej sily:
Právne normy Európskej únie sa uplatňujú podľa ich poradia v hierarchii právnej sily všeobecne záväzných normatívnych aktov. Inštitúcie a súdy musia pri uplatňovaní právnych noriem Európskej únie zohľadniť aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
Normy medzinárodného práva (bez ohľadu na ich prameň) sa uplatňujú podľa ich poradia v hierarchii právnej sily všeobecne záväzných normatívnych aktov. V prípade rozporu medzi normou medzinárodného práva a lotyšskou normou rovnakej právnej sily sa musí uplatniť norma medzinárodného práva.
Záväzné miestne nariadenia sú záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby na danom správnom území.
Všeobecne záväzné normatívne akty a iné právne akty sa uverejňujú v Úradnom vestníku Latvijas Vēstnesis. Oficiálne publikácie sú autentické a záväzné. Nikto sa nesmie odvolávať na neznalosť právnych predpisov alebo oficiálnych stanovísk uverejnených v úradnom vestníku.
Orgány oprávnené na vydávanie všeobecne záväzných normatívnych aktov sú:
Interný normatívny akt je právny akt, ktorý vydáva verejnoprávny subjekt s cieľom vymedziť vlastné vnútorné postupy činnosti alebo postupy svojho podriadeného orgánu, alebo objasniť postupy platné pre všeobecne záväzný normatívny akt týkajúci sa oblasti jeho činnosti. Interné normatívne akty nie sú záväzné pre jednotlivcov. Ak teda inštitúcia prijme rozhodnutie týkajúce sa jednotlivca, nemôže ho založiť na internom normatívnom akte.
Druhy interných normatívnych aktov:
Jednotlivé druhy interných normatívnych aktov sú rovnocenné, pokiaľ ide o ich právnu silu. V prípade rozporu medzi internými normatívnymi aktmi treba uplatniť akt, ktorý vydala inštitúcia alebo štátny úradník s vyšším postavením.
Ak štátny úradník zistí rozpor medzi internými normatívnymi aktmi, ktoré prijali inštitúcie alebo štátni úradníci na rovnakej hierarchickej úrovni, uplatní:Orgány oprávnené na vydávanie interných normatívnych aktov sú:
Druhy prameňov práva:
Rozsudky Ústavného súdu sú záväzné pre všetky vládne a miestne orgány, správne orgány a štátnych úradníkov, ako aj pre fyzické a právnické osoby. Právna norma (zákon), o ktorej (ktorom) Ústavný súd vyhlásil, že nie je v súlade s normou vyššej právnej sily, stráca účinnosť dňom uverejnenia rozsudku, ak Ústavný súd nerozhodne inak.
Ak Ústavný súd vyhlási, že medzinárodná dohoda, ktorú podpísalo alebo uzatvorilo Lotyšsko, je v rozpore s ústavou, Rada ministrov ju musí bezodkladne zmeniť, zrušiť, pozastaviť jej platnosť alebo ju vypovedať.
Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým sa končí konanie a spresňuje výklad právnej normy, je záväzné pre všetky orgány, správne orgány a štátnych úradníkov na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pre súdy, ako aj pre fyzické a právnické osoby.
Zákonodarnú právomoc vykonáva Parlament (Saeima) a ľud Lotyšskej republiky vďaka svojmu právu zúčastniť sa na referende.
Rada ministrov môže vydávať všeobecne záväzné normatívne akty, konkrétne nariadenia, v týchto prípadoch:
Banka Lotyšskej republiky, Komisia pre finančné a kapitálové trhy a Komisia pre verejné služby môžu vydávať všeobecne záväzné normatívne akty (nariadenia) len na základe oprávnenia stanoveného v zákone, pokiaľ ide o otázky, na ktoré sa vzťahuje ich právomoc.
Miestne samosprávy môžu vydávať všeobecne záväzné normatívne akty (záväzné nariadenia) na základe zákona alebo nariadení Rady ministrov.
V tejto časti sa uvádza postup tvorby normatívnych aktov.
Návrhy zákonov môžu predkladať parlamentu (Saeima) prezident republiky, Rada ministrov, výbory parlamentu (Saeima), najmenej piati poslanci a podľa postupov a v prípadoch stanovených v ústave jedna desatina voličov.
Návrhy zákonov sa v parlamente (Saeima) posudzujú v troch čítaniach. Len dve čítania sú potrebné na prijatie návrhov zákonov, ktoré sa považujú za naliehavé, zmien štátneho rozpočtu a návrhov zákonov týkajúcich sa prijatia medzinárodných dohôd.
Návrh zákona sa považuje za prijatý a stáva sa zákonom, ak sa posúdil v troch čítaniach alebo v dvoch čítaniach v prípadoch uvedených vyššie a ak ho po hlasovaní v celom rozsahu schválila absolútna väčšina prítomných poslancov.
Kancelária parlamentu (Saeima) predkladá prijaté zákony prezidentovi republiky na vyhlásenie.
Prezident republiky vyhlasuje parlamentom prijaté zákony najskôr desiaty deň a najneskôr dvadsiaty prvý deň po ich prijatí. Zákon nadobúda účinnosť štrnásť dní po jeho vyhlásení (uverejnení) v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (Latvijas Vēstnesis), ak nie je stanovená iná lehota.
Prezident republiky má právo žiadať druhé posúdenie zákona alebo odložiť jeho uverejnenie až o dva mesiace.
Má právo žiadať druhé posúdenie zákona z vlastnej iniciatívy, ale jeho zverejnenie môže odložiť len na základe žiadosti najmenej jednej tretiny členov parlamentu (Saeima). Tieto práva môže vykonávať prezident republiky alebo tretina poslancov v lehote desiatich dní od prijatia zákona parlamentom (Saeima).
Zákon pozastavený podľa uvedených podmienok sa predloží na hlasovanie vo vnútroštátnom referende, ak o to požiada najmenej desatina voličov v rámci postupu zberu podpisov. V prípade, že sa takáto žiadosť nepredloží v lehote dvoch mesiacov, zákon sa uverejní. Vnútroštátne referendum sa však nekoná, ak parlament (Saeima) opäť hlasuje o danom zákone a ak najmenej tri štvrtiny poslancov hlasujú v prospech jeho prijatia.
Zákon, ktorý prijal parlament (Saeima) a ktorý pozastavil prezident republiky, sa môže zrušiť vnútroštátnym referendom, ak počet voličov dosiahne najmenej polovicu počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcich parlamentných voľbách, a ak sa väčšina vysloví za zrušenie zákona.
Nie všetky zákony však možno predložiť na hlasovanie v referende. Rozpočet a zákony o pôžičkách, daniach, clách, železničných sadzbách, vojenskej službe, vyhlásení vojny a začiatku nepriateľských akcií, mierových zmluvách, vyhlásení výnimočného stavu alebo jeho ukončení, mobilizácii a demobilizácii, ako ani zmluvy so zahraničnými krajinami nemôžu byť predmetom vnútroštátneho referenda.
Zákon nadobúda účinnosť štrnásť dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (Latvijas Vēstnesis), ak nie je stanovená iná lehota. Táto lehota plynie odo dňa nasledujúceho po uverejnení.
Návrh nariadenia vypracovaný ministerstvom, úradom vlády alebo správnym úradom, ktorý podlieha predsedovi vlády, môže predložiť Rade ministrov jeden z jej členov.
Návrh nariadenia vypracovaný inou vnútroštátnou alebo miestnou inštitúciou, mimovládnou organizáciou alebo organizáciou sociálnych partnerov môžu predložiť na zasadnutí Rady ministrov alebo jej výboru vedúci dotknutej organizácie len prostredníctvom člena Rady ministrov, ktorému prislúcha politická zodpovednosť za danú oblasť, odvetvie alebo pododvetvie.
Návrhy nariadení predložené Rade ministrov sa oznamujú a posudzujú na zasadnutí štátnych tajomníkov. Po tomto oznámení sa návrh ministerského nariadenia predkladá na konzultáciu príslušným ministerstvám a v prípade potreby iným príslušným inštitúciám. Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo financií vydávajú stanovisko ku všetkým návrhom. Počas obdobia konzultácie môžu predkladať svoje stanoviská aj predstavitelia mimovládnych organizácií.
Odsúhlasené návrhy nariadení sa posudzujú na zasadnutí Rady ministrov, pričom návrhy, v súvislosti s ktorými sa nedosiahla dohoda, sa posudzujú na zasadnutí štátnych tajomníkov alebo zasadnutí výboru Rady ministrov. Potom sa odsúhlasené návrhy predkladajú na ďalšie posúdenie na zasadnutí Rady ministrov. Ak sa návrh nariadenia podporí na zasadnutí Rady ministrov, považuje sa za prijatý a stáva na ministerským nariadením.
Ministerské nariadenie sa stáva oficiálnym uverejnením v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (Latvijas Vēstnesis).
Ministerské nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (Latvijas Vēstnesis), ak nie je stanovená iná lehota nadobudnutia účinnosti.
Účinnosť ministerského nariadenie končí v týchto prípadoch:
Uverejnenie, nadobudnutie účinnosti a zrušenie nariadení Banky Lotyšskej republiky, Komisie pre finančné a kapitálové trhy a Komisie pre verejné služby sa riadia postupmi porovnateľnými s postupmi, ktorými sa riadi uverejnenie, nadobudnutie účinnosti a zrušenie ministerských nariadení.
Návrhy záväzných miestnych nariadení môže predložiť rade miestnej samosprávy jej predseda, výbor alebo člen rady, iniciátor mimoriadneho zasadnutia a vedúci správy mesta alebo obce.
Návrh záväzného miestneho nariadenia sa prijme a stáva sa záväzným, ak viac ako polovica prítomných radcov miestnej samosprávy hlasuje v jeho prospech a ak neexistuje protikladné legislatívne ustanovenie.
Rada miestnej samosprávy pošle záväzné nariadenie a jeho odôvodnenie v písomnej a elektronickej forme do troch pracovných dní od jeho podpísania na posúdenie Ministerstvu životného prostredia a regionálneho rozvoja. Ministerstvo posúdi zákonnosť nariadenia prijatého miestnou samosprávou v lehote najviac jedného mesiaca od jeho doručenia a pošle jej v tomto zmysle stanovisko.
Ak sa v stanovisku Ministerstva životného prostredia a regionálneho rozvoja neuvádzajú námietky, pokiaľ ide o zákonnosť prijatého záväzného nariadenia, alebo ak sa toto stanovisko nepredložilo miestnej samospráve v stanovenej lehote, miestna samospráva uverejní dotknuté záväzné nariadenie.
Ak sa rade miestnej samosprávy doručilo stanovisko Ministerstva životného prostredia a regionálneho rozvoja, v ktorom sa uvádza, že záväzné nariadenie alebo jeho časti sú nezákonné, rada miestnej samosprávy opraví toto nariadenie v súlade s obsahom stanoviska a uverejní takto zmenené záväzné nariadenie. Ak rada miestnej samosprávy úplne alebo čiastočne nesúhlasí so stanoviskom, predloží v tomto zmysle odôvodnenie vo svojom rozhodnutí a uverejní záväzné nariadenie. V lehote troch dní od podpísania sa záväzné nariadenie predloží v písomnej a elektronickej forme Ministerstvu životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Mestská rada (Republikas pilsētas dome) uverejní záväzné nariadenie a jeho odôvodnenie v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (Latvijas Vēstnesis). Obecná rada (novada dome) uverejní záväzné nariadenie a jeho odôvodnenie v Úradnom vestníku Lotyšskej republiky (od 6. novembra 2015) alebo v miestnom vestníku, alebo v akejkoľvek inej bezplatnej publikácii.
Obecná rada prijme záväzné nariadenie, ktorým sa určuje miesto, kde sa uverejnia záväzné nariadenia, a uverejní toto nariadenie v úradnom vestníku Latvijas Vēstnesis. Obecná rada môže zmeniť miesto, kde sa uverejňujú záväzné nariadenia, najviac jedenkrát ročne. Po nadobudnutí účinnosti sa záväzné nariadenia uverejnia na webovom sídle miestnej samosprávy. Obecná rada dohliada aj na prístup k záväzným nariadeniam vo svojich priestoroch a v správnych orgánoch obcí a miest.
Záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho oficiálnom uverejnení v uvedených publikáciách, ak nie je stanovená iná lehota nadobudnutia účinnosti.
Účinnosť záväzných miestnych nariadení končí v týchto prípadoch:
Latvijas Vēstnesis je Úradný vestník Lotyšskej republiky a informácie, ktoré sú v ňom uverejnené, predstavujú oficiálne publikácie.
Od 1. júla 2012 je oficiálna publikácia zabezpečená elektronicky vďaka uverejneniu v Úradnom vestníku Latvijas Vēstnesis na webovom sídle https://www.vestnesis.lv/. Informácie uverejnené na webovom sídle https://www.vestnesis.lv/ pred 1. júlom 2012 majú informatívny charakter. Oficiálna publikácia týchto informácií je dostupná v papierovej forme Úradného vestníka Latvijas Vēstnesis.
Konsolidované verzie zákonov, ministerských nariadení a iných normatívnych aktov sú dostupné na právnom portáli Lotyšskej republiky http://www.likumi.lv/. Všetky konsolidované normatívne akty uverejnené na tomto webovom sídle majú informatívny charakter. Toto webové sídlo spravuje vydavateľ úradného vestníka VSIA Latvijas Vēstnesis.
Vydavateľom úradného vestníka Latvijas Vēstnesis je rovnaký úrad, ktorý vydával úradný vestník v tlačenej forme: VSIA Latvijas Vēstnesis.
Činnosť tohto úradu pre vydávanie publikácií je v súlade s požiadavkami medzinárodných noriem ISO 9001:2015 (systém riadenia kvality) a ISO 27001:2013 (bezpečnosť informácií).
Prístup k Úradnému vestníku Lotyšskej republiky Latvijas Vēstnesis je bezplatný. Elektronické archívy vestníka Latvijas Vēstnesis sú takisto dostupné bezplatne. Prístup na webové sídlo konsolidovaných právnych predpisov je tiež bezplatný.
Parlament Lotyšskej republiky (Saeima)
Rada ministrov Lotyšskej republiky
Komisia pre finančné a kapitálové trhy
Kontaktné údaje lotyšských orgánov miestnej samosprávy
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.