Ústava Chorvátskej republiky

Ústava Chorvátskej republiky

V Ústave Chorvátskej republiky z 22. decembra 1990 (ďalej len „ústava z roku 1990“) sa prijatím nového ústavného poriadku z roku 1990 vymedzilo zloženie Ústavného súdu Chorvátskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) a jeho právomocí.

Podľa ústavy z roku 1990:

• Ústavný súd sa skladá z 11 sudcov volených Poslaneckou snemovňou na základe návrhu Župnej snemovne Parlamentu Chorvátskej republiky na obdobie ôsmich rokov spomedzi významných odborníkov v oblasti práva, najmä sudcov, prokurátorov, advokátov a vysokoškolských profesorov práva,
• Ústavný súd volí predsedu súdu na obdobie štyroch rokov, pričom sudcovia Ústavného súdu nesmú vykonávať žiadne iné verejné ani odborné funkcie,
• sudcovia Ústavného súdu majú rovnakú imunitu ako poslanci Chorvátskeho parlamentu,
• sudca Ústavného súdu môže byť uvoľnený z funkcie pred uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený, ak o to požiada, ak je odsúdený na trest odňatia slobody alebo ak samotný Ústavný súd dospeje k záveru, že je trvalo nespôsobilý vykonávať svoju funkciu.

Podľa ústavy z roku 1990 má Ústavný súd tieto základné právomoci:

• rozhodovať o súlade zákonov s ústavou a zrušiť ich, ak ich považuje za protiústavné,
• rozhodovať o súlade iných právnych predpisov s ústavou a so zákonmi a zrušiť alebo vyhlásiť za neplatné tieto právne predpisy, ak ich považuje za protiústavné alebo protizákonné,
• chrániť ústavné ľudské a občianske slobody a práva v konaniach začatých na základe ústavnej sťažnosti,
• rozhodovať v sporoch o právomoc medzi legislatívnymi, výkonnými a súdnymi orgánmi,
• dohliadať nad ústavnosťou programov a činností politických strán a prípadne zakázať ich činnosť, ak ich program alebo činnosti ohrozujú násilím demokratický ústavný poriadok, nezávislosť, jednotu alebo územnú celistvosť Chorvátskej republiky,
• dohliadať nad ústavnosťou a zákonnosťou volieb a ústavných referend a riešiť volebné spory, ktoré nepatria do právomoci iných súdov,
• na návrh vlády Chorvátskej republiky stanoviť, že prezident republiky je trvalo neschopný vykonávať svoje povinnosti, pričom v takom prípade sa povinností prezidenta republiky dočasne ujme predseda Chorvátskeho parlamentu,
• v konaniach začatých na základe hlasovania dvojtretinovej väčšiny všetkých poslancov Poslaneckej snemovne Chorvátskeho parlamentu rozhodovať hlasovaním dvojtretinovej väčšiny všetkých sudcov o obžalobe prezidenta republiky. Ak Ústavný súd obžalobu podporí, prezident republiky na základe ústavy musí podať demisiu.

Ústava z roku 1990 obsahovala aj ustanovenie, že v ústavnom zákone sa budú upravovať podmienky voľby sudcov Ústavného súdu a skončenia ich funkčného obdobia, podmienky a lehoty na začatie konaní na preskúmanie ústavnosti a zákonnosti, postup a právne účinky jeho rozhodnutí, ochranu ústavných slobôd a ľudských a občianskych práv a iné otázky dôležité pre výkon povinností a prácu Ústavného súdu a že tento ústavný zákon sa bude schvaľovať postupom stanoveným na účely zmeny ústavy.

Od roku 1990 žiadny zákon v ústavnom poriadku Chorvátskej republiky okrem ústavného zákona o Ústavnom súde Chorvátskej republiky nemusel byť schválený postupom stanoveným pre samotnú ústavu, teda postupom, ktorý má na základe ústavy ústavný účinok. To je jasným vyjadrením významu a úlohy ústavného preskúmania v právnom poriadku Chorvátskej republiky.

V súlade s ústavou z roku 1990 schválil Chorvátsky parlament v marci 1991 prvý ústavný zákon o Ústavnom súde Chorvátskej republiky (ďalej len „ústavný zákon z roku 1991“), v ktorom sa ďalej rozvíjajú právomoci Ústavného súdu stanovené v ústave z roku 1990.

K prvej zmene ústavy z roku 1990 došlo na konci roku 1997, keď bol schválený ústavný zákon, ktorým sa zmenila a doplnila ústava Chorvátskej republiky. Týmito zmenami a doplneniami sa nezmenili ani nedoplnili žiadne ustanovenia ústavy z roku 1990 upravujúce právomoci Ústavného súdu. V septembri 1999 parlament schválil nový ústavný zákon o Ústavnom súde Chorvátskej republiky (ďalej len „ústavný zákon z roku 1999“).

K druhej zmene ústavy došlo na konci roku 2000, keď bola schválená zmena ústavy Chorvátskej republiky. Na základe týchto zmien ústavy sa výrazne rozšírili právomoci Ústavného súdu a počet sudcov sa zvýšil z pôvodných 11 na celkových 13. Okrem právomocí, ktoré boli stanovené už v ústave z roku 1990, Ústavný súd získal tieto nové právomoci:

• preskúmať ústavnosť zákona a ústavnosť a zákonnosť iných právnych predpisov, ktoré už nie sú účinné, za predpokladu, že neuplynul viac než jeden rok medzi dátum skončenia ich účinnosti a dátumom podania žiadosti alebo návrhu na začatie konania,
• monitorovať uplatňovanie ústavnosti a zákonnosti a nahlásiť Poslaneckej snemovni Chorvátskeho parlamentu všetky prípady protiústavnosti a nezákonnosti, ktoré zaznamená,
• ak Ústavný súd zistí, že príslušný orgán nevydal právny predpis na vykonanie ustanovení ústavy, zákonov alebo iných právnych predpisov, keď mal povinnosť urobiť to, musí o tom informovať vládu Chorvátskej republiky a v prípade právnych predpisov, ktoré mala vydať vláda, musí o tom informovať Poslaneckú snemovňu Chorvátskeho parlamentu,
• na návrh vlády Chorvátskej republiky prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa predseda Chorvátskeho parlamentu dočasne ujme povinností prezidenta republiky, ak prezident republiky nemôže vykonávať svoje povinnosti počas dlhšieho obdobia z dôvodu choroby alebo nespôsobilosti a najmä ak nie je schopný rozhodnúť o delegovaní svojich povinností na dočasného náhradníka,
• dať predbežný súhlas k zadržaniu prezidenta republiky alebo k začatiu trestného konania proti nemu,
• rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiu Národnej súdnej rady o uvoľnení sudcu zo súdnej funkcie a rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiu Národnej súdnej rady o disciplinárnej zodpovednosti sudcu, v oboch prípadoch do 30 dní od podania odvolania (rozhodnutím sa vylučuje právo na ústavnú sťažnosť).

K tretej zmene ústavy z roku 1990 došlo na začiatku roku 2001. Týmito zmenami sa nezmenili ani nedoplnili ústavné ustanovenia z roku 2000, ktorými sa výrazne rozšírili právomoci Ústavného súdu v porovnaní s jeho právomocami podľa ústavy z roku 1990. Ich cieľom bolo len zosúladiť jestvujúcu terminológiu v časti ústavy týkajúcej sa Ústavného súdu s terminológiou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z jestvujúcich ustanovení ústavy týkajúcich sa Ústavného súdu sa navyše odstránili všetky odkazy na Poslaneckú snemovňu a Župnú snemovňu Chorvátskeho parlamentu, lebo na základe zmien ústavy z roku 2001 sa národný parlament zlúčil do jedinej komory (Župná snemovňa sa zrušila a ustanovenia odkazujúce na Poslaneckú snemovňu sa nahradili ustanoveniami odkazujúcimi na Chorvátsky parlament).

V marci 2002 bol prijatý ústavný zákon, ktorým sa zmenil a doplnil ústavný zákon o Ústavnom súde Chorvátskej republiky, čím sa text ústavného zákona z roku 1999 zosúladil s rozšírenými právomocami Ústavného súdu stanovenými na základe zmeny ústavy z roku 2000. Tento zákon je stále účinný.

Ústavné preskúmanie bolo v Chorvátskej republike zavedené v roku 1963 a Ústavný súd začal svoju činnosť v roku 1964.

Systém ústavného preskúmania v Chorvátskej republike možno rozdeliť na dve historické obdobia:

ústavné preskúmanie v bývalej Chorvátskej socialistickej republike od roku 1963 do roku 1990 – obdobie, v ktorom Chorvátsko bolo jedným zo šiestich federálnych subjektov (republík) tvoriacich bývalú Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (ďalej len „SFRJ“),

ústavné preskúmanie v Chorvátskej republike od roku 1990 do súčasnosti – obdobie po tom, ako sa Chorvátska republika stala autonómnou a nezávislou.

Najdôležitejšie právne predpisy v oblasti trestného práva

Trestné právo:

Trestný zákonník

Zákon o trestnom konaní

Zákon o priestupkoch

Zákon o súdoch pre mladistvých

Zákon o ochrane ľudí s duševnými poruchami

Zákon o neexistencii premlčacej lehoty v prípade trestných činov v oblasti vojnového priekupníctva, hospodárskej transformácie a privatizácie

Zákon o finančnej náhrade pre obete trestných činov

Zákon o zodpovednosti právnických osôb za trestné činy

Zákon o amnestii

Zákon o postupe konfiškácie príjmov z trestnej činnosti a priestupkov

Zákon o právnych dôsledkoch trestov, o registri trestov a rehabilitácii

Zákon o probácii

Najdôležitejšie právne predpisy v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva

Občianske právo:

Zákon o presadzovaní práva

Zákon o rozhodcovskom konaní

Zákon o bezplatnej právnej pomoci

Zákon o overovaní

Zákon o zmierovacom postupe

Zákon o dedení

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti

Občiansky súdny poriadok

Zákon o vlastníctve a iných vecných právach

Zákon o prenájme a nákupe obchodných priestorov

Zákon o katastri nehnuteľností

Zákon o zodpovednosti Chorvátskej republiky za škody spôsobené v bývalej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia (SFRJ), za ktoré bola zodpovedná bývala SFRJ

Zákon o zodpovednosti Chorvátskej republiky za škody spôsobené členmi chorvátskych ozbrojených síl a poriadkových síl počas vojny za nezávislosť Chorvátska

Zákon o zodpovednosti za škody spôsobené teroristickými činmi a verejnými demonštráciami

Zákon o zákaze prevodu práva na nakladanie s určitými nehnuteľnosťami vo verejnom vlastníctve a ich používanie na iných používateľov alebo do vlastníctva fyzických alebo právnických osôb

Zákon, ktorým sa niektoré právnické osoby zbavujú práva na nakladanie s majetkom v Chorvátskej republike a práva na jeho získanie do držby

Zákon o riešení konfliktu zákonov s právnymi predpismi iných krajín v rámci osobitných vzťahov

Obchodné právo:

Zákon o konkurze

Zákon o korporáciách

Zákon o súdnom registri

Zákon o zavedení európskej spoločnosti (SE) a Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov (EZHZ)

Správne právo:

Zákon o vyvlastnení

Zákon o vyvlastnení a priznaní náhrady

Zákon o správnych sporoch

Zákon o náhrade za majetok zhabaný počas komunistickej vlády v Juhoslávii

Pravidlá a medzinárodné zmluvy týkajúce sa uplatňovania zákona o náhrade za majetok zhabaný počas komunistickej vlády v Juhoslávii