Pramene práva

Rakúske právo je primárne písané (štatutárne) právo. Na rozdiel od neho zohráva zvykové právo iba veľmi obmedzenú úlohu. Judikatúra najvyšších súdov, ktorá stanovuje dôležité usmernenia k uplatňovaniu práva, je veľmi dôležitá, ale sudcovské právo sa formálne nepovažuje za prameň práva.

Rakúsky spolkový ústavný zákon deklaruje, že všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva tvoria súčasť spolkového práva a predpokladá začlenenie medzinárodných zmlúv do rakúskeho právneho systému (všeobecná a špecifická transformácia). Stupeň dôležitosti ustanovení medzinárodných dohôd v rámci domáceho právneho systému je určený ich obsahom.

Na to, aby boli medzinárodné dohody, ktorými sa mení alebo dopĺňa ústava, schválené Národnou radou, sa vyžaduje taká istá kvalifikovaná väčšina ako pri rozhodnutiach týkajúcich sa spolkových ústavných zákonov. Na prijímanie uznesení o medzinárodných zmluvách, ktorými sa menia alebo dopĺňajú právne predpisy, sa vzťahujú tie isté požiadavky ako na prijímanie zákonov.

Medzinárodné zmluvy v zásade uzatvára spolkový prezident na žiadosť spolkovej vlády alebo spolkového ministra, ktorý je tým poverený. K uzatváraniu medzinárodných politických dohôd alebo dohôd, ktorými sa menia alebo dopĺňajú právne predpisy, sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady. Spolkový prezident môže splnomocniť spolkovú vládu alebo príslušných členov spolkovej vlády, aby uzatvorili určité kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré nemajú politický charakter a ktorými sa nemenia, ani nedopĺňajú právne predpisy.

V súlade s rakúskou spolkovou ústavou má každá z deviatich spolkových krajín okrem spolkového (ústavného) práva aj svoje vlastné krajinské (ústavné) právo. Krajinské ústavné právo nesmie odporovať spolkovému ústavnému právu, a preto je mu podriadené. Takýto pomer dôležitosti však zásadne neplatí medzi spolkovými a krajinskými zákonnými ustanoveniami. Spolkové krajiny môžu od roku 1988 uzatvárať aj medzinárodné zmluvy vo veciach, ktoré patria do ich právomoci. V zahraničných záležitostiach však má naďalej prednosť spolková vláda.

Druhy právnych nástrojov – hierarchia noriem

Spolková ústavná norma si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov Národnej rady, pričom musí byť prítomná aspoň polovica poslancov. Okrem toho takto prijatá norma musí byť výslovne označená ako „ústavný zákon“, resp. „ústavný predpis“.

Platné uznesenie Národnej rady o spolkových právnych predpisoch si na druhej strane vyžaduje prítomnosť aspoň jednej tretiny poslancov a absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov.

1. Hlavné zásady spolkovej ústavy

Nasledujúce hlavné zásady (základné zásady) rakúskej spolkovej ústavy sú najdôležitejšími ustanoveniami v štruktúre rakúskeho právneho systému:

• demokratická zásada,
• zásada oddelenia právomocí,
• zásada právneho štátu,
• republikánska zásada,
• zásada federálneho štátu a
• liberálna zásada.

Tieto hlavné zásady ako celok tvoria základný ústavný poriadok.

Majú veľký mimoriadny význam z hľadiska ústavného práva, pretože každá väčšia zmena spolkovej ústavy si vyžaduje uskutočnenie referenda v rámci legislatívneho postupu. Ak sa niektorá zo základných zásad opustí alebo ak sa vzťah medzi týmito zásadami podstatne zmení, považuje sa to za zmenu ústavy.

2. Primárne a sekundárne právo EÚ

Pristúpenie Rakúska k Európskej únii 1. januára 1995 znamenalo celkovú zmenu rakúskej spolkovej ústavy. Od pristúpenia je rozhodujúcim základným právnym poriadkom v Rakúsku nielen samotné rakúske ústavné právo, ale aj právo Európskej únie (ústavný dualizmus). Prevažuje názor, že zatiaľ čo právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom, ako aj pred bežným spolkovým ústavným právom, nemá prednosť pred základnými princípmi spolkovej ústavy.

3. „Jednoduché“ spolkové ústavné právo

Ústavné právo určuje „pravidlá hry” pre politickú činnosť, keďže stanovuje:

• legislatívny postup,
• postavenie najvyšších orgánov v rámci štátu,
• vzťah medzi spolkovou vládou a spolkovými krajinami, pokiaľ ide o legislatívny postup a vykonávanie právnych predpisov a
• kontrolu činnosti štátnych orgánov zo strany verejného súdnictva.

4. Spolkové zákony

Základná zásada právneho štátu zakotvená v ústave znamená, že právne predpisy sú záväzné pre celú výkonnú moc (správu i justíciu). Spolková ústava rozdeľuje legislatívne právomoci medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny.

5. Nariadenia

Nariadenia sú všeobecné normy vydané správnymi orgánmi, ktoré platia rovnako pre všetky osoby podliehajúce právu. Na vydávanie vykonávacích nariadení, ktoré slúžia na spresnenie iných všeobecne záväzných noriem – väčšinou zákonov –, existuje všeobecné ústavnoprávne splnomocnenie. Nariadenia, ktorými sa menia alebo dopĺňajú zákony, si vyžadujú výslovné ústavnoprávne splnomocnenie.

6. Vyhlášky

Vyhlášky sú v prvom rade správnymi nástrojmi na výkon práva, ktoré sa vzťahujú iba na osoby v nich určené.

Inštitucionálny rámec

Legislatívne orgány

Podľa rozdelenia spolkových ústavných právomocí medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny sa na legislatívnom procese podieľajú rôzne orgány.

Spolkové právne predpisy prijíma Národná rada (Nationalrat) spolu so Spolkovou radou (Bundesrat). 183 poslancov Národnej rady volia priamo ľudia, zatiaľ čo Spolkovú radu volia krajinské rady (Landtage). Spolková rada má v zásade iba právo vzniesť námietku.

Krajinské právne predpisy prijímajú krajinské rady.

Legislatívny proces

Návrhy spolkových právnych predpisov prijíma Národná rada takto:

• ako žiadosti, keď ich predkladajú poslanci (iniciatívne návrhy),
• ako návrhy zákonov, keď ich predkladá spolková vláda (vládne návrhy zákonov),
• ako žiadosti, keď ich predkladá Spolková rada.

Okrem toho akýkoľvek návrh predložený s viac než 100 000 podpismi občanov s volebným právom alebo po jednej šestine osôb s volebným právom z troch spolkových krajín sa musí predložiť na prerokovanie Národnej rade.

V praxi prichádza väčšina legislatívnych iniciatív od spolkovej vlády. Na to, aby boli prijaté návrhy spolkovej vlády, musí ich spolková vláda (v Rade ministrov) prijať jednomyseľne. Predtým sa návrh zákona vypracovaný príslušným spolkovým ministrom zverejní, aby ho mohli posúdiť ďalšie orgány (spolkové krajiny, záujmové skupiny).

Na základe uznesenia v Národnej rade musí Spolková rada návrh zákona odsúhlasiť (spolkové finančné predpisy sa nemusia predložiť Spolkovej rade – výhradným spolkovým orgánom je v tomto smere Národná rada). Potom spolkový kancelár predloží zákon spolkovému prezidentovi na schválenie.

Národná rada sa môže uzniesť na vyhlásení referenda. Môže o to požiadať aj väčšina poslancov. Potom sa musí návrh zákona, ktorý už schválila Národná rada, ešte schváliť v referende, a až potom sa môže predložiť na schválenie. Okrem toho sa na ľudové hlasovanie musí predložiť každá významná zmena spolkovej ústavy.

Spolkový prezident svojím podpisom schvaľuje ústavné uzákonenie právneho predpisu. Potom k tomuto schváleniu pripojí svoj podpis aj spolkový kancelár.

Po podpísaní spolkovým kancelárom sa spolkové právne predpisy uverejňujú v spolkovom úradnom vestníku (Bundesgesetzblatt). Pokiaľ v spolkovom právnom predpise nie je ustanovené inak (retroaktívny alebo odložený účinok), účinnosť nadobúda v deň uverejnenia a vydania príslušného čísla spolkového úradného vestníka.

Zákon sa môže zrušiť buď výslovne (formálna derogácia) alebo schválením spolkového zákona, ktorý odlišne rieši určitú vec predtým už právne upravenú (hmotná derogácia), avšak bez toho, aby formálne určoval koniec platnosti prvého predpisu (lex posterior derogat legi priori). Špecifické právne predpisy majú prednosť pred všeobecnými predpismi (lex specialis derogat legi generali). Okrem toho v samotnom právnom predpise môže byť určené obdobie jeho platnosti.

Právne databázy

Spolkový právny informačný systém (RIS), koordinovaný a prevádzkovaný úradom rakúskeho spolkového kancelára, umožňuje online prístup k rakúskym právnym predpisom.

Je prístup do databázy bezplatný?

Prístup do spolkového právneho informačného systému (RIS) je bezplatný.

Stručný opis obsahu

Databáza RIS obsahuje:

• Spolkové právne predpisy

1. spolkové právne predpisy
2. autentickú verziu spolkového úradného vestníka od roku 2004
3. spolkový úradný vestník 1945 – 2003
4. Úradný vestník ríšskych, štátnych a spolkových právnych predpisov 1848 – 1940
5. Zbierku zákonov 1780 – 1848
6. Nemecký ríšsky úradný vestník 1938 – 1945
7. návrhy právnych predpisov
8. vládne návrhy zákonov.

• Právne predpisy spolkových krajín

1. Právne predpisy spolkových krajín
2. Súčasné zbierky zákonov spolkových krajín s výnimkou Dolného Rakúska a Viedne

• Právne predpisy miest a obcí: len vybrané dokumenty z Korutánska, Dolného Rakúska, Salzburska, Štajerska a Viedne

• Judikatúru súdov

1. Ústavného súdu
2. Správneho súdu
3. zoznam noriem Správneho súdu
4. rozhodnutia Najvyššieho súdu, najvyšších krajinských súdov a ostatných súdov
5. nezávislých správnych tribunálov
6. nezávislých finančných tribunálov
7. Azylového súdu
8. Nezávislej spolkovej azylovej rady
9. Environmentálneho tribunálu
10. Spolkovej rady pre komunikácie
11. orgánov na preskúmavanie obstarávania
12. odvolacích tribunálov a Najvyššej disciplinárnej komisie
13. Komisie na ochranu údajov
14. Tribunálu pre dohľad nad zamestnancami
15. komisií pre rovnaké zaobchádzanie.

• Výnosy

1. výnosy spolkových ministerstiev
2. výnosy spolkového ministerstva spravodlivosti.

Niektoré rakúske zákony sú dostupné aj v angličtine.

Bližšie informácie sú dostupné na webovej stránke spolkového právneho informačného systému.

Súvisiace odkazy

Právny poriadok – Rakúsko