Business and human rights

Business activities that could negatively affect human rights globally, and the EU’s response.

Business activities are the engine of the economy as they contribute to economic and social development through the creation of jobs and the provisions of goods and services. They could at the same time, have adverse impact on human rights including environment, labour and society aspects.

In particular, businesses (through their activities or omissions, and those of their supply chains) can negatively affect the entire spectrum of internationally recognised human rights, such as:

  • civil and political rights
  • economic and cultural rights
  • equality and non-discrimination
  • rights of the child
  • freedom of expression
  • data protection
  • rights to a fair trial
  • environmental rights and sustainability
  • labour rights
  • heath rights
  • consumer protection rights

In order to ensure the positive contribution of businesses and prevent their negative impact, the United Nations (UN), the International Labour Organisation (ILO) and the Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) defined and approach of the global expectations for responsible business.

In particular:

The 2011 UN Guiding Principles on Business and Human Rights (UNGPs) are the first globally agreed standards for preventing and addressing risks for human rights linked to business activity.

The OECD Guidelines, adopted in 1976 and updated in 2011, include a chapter on Human Rights, which is aligned with the UNGPs.

The ILO Tripartite Declaration of Principles, concerning Multinational Enterprises and Social Policy (ILO MNE Declaration), was updated in 2017 to include new labour standards, as well as references to the UNGPs and to the 2030 Agenda for Sustainable Development.

In addition, in 2016 the Council of Europe adopted a Recommendation on business and human rights focused on giving access to legal remedy, with special emphasis on the additional protection needs of workers, children, indigenous people and human rights defenders.

In view of access to remedy, the UNGP provides that countries are expected to take the appropriate steps to ensure access to effective remedy for persons affected by business related abuses. This can be achieved through judicial, administrative, legislative and other appropriate means. The UNPGs also provides that companies, which have caused or contributed to adverse negative impacts by their activities, are expected to address them through remedy.

EU response

The European Charter of Fundamental Rights includes several relevant rules, such as those on:

  • prohibition of slavery and forced labour (Article 5)
  • freedom to conduct a business (Article 16)
  • non-discrimination (Article 21)
  • rights of the child (Article 24)
  • fair and just working conditions (Article 31)
  • prohibition of child labour (Article 32)
  • health care (Article 35)
  • environmental protection (Article 37).
  • consumer protection (Article 38)
  • right to an effective remedy and a fair trial (Article 47)

The EU has responded to the negative impact of business activities on human rights by doing the following:

Last update: 12/02/2020

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Podnikanie a ľudské práva - Česko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Obetiam porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním sa poskytuje ochrana na úrovni všeobecných súdov.

Osoby, ktorých práva boli porušené, môžu požiadať o ochranu v rámci občianskeho alebo trestnoprávneho konania na všeobecnom súde a prípadne následne aj na ústavnom súde.

Pri porušení občianskoprávnej povahy sa obvykle dá brániť formou žaloby na plnenie, prostredníctvom ktorej môže žalobca žiadať splnenie akejkoľvek právnej povinnosti. Obvykle môže od žalovaného požadovať, aby mu niečo dal, aby niečo vykonal, aby sa zdržal protiprávneho konania alebo aby určité konanie strpel. Žiadať môže aj splnenie povinnosti náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú predmetným konaním spôsobil obžalovaný.

V prípade zásahu do práv formou skutku, ktorý nesie znaky trestného činu, sa dá brániť podaním trestného oznámenia ktorémukoľvek policajnému orgánu, na prokuratúre či ústne na súde. Na základe toho môže prokurátor následne podať žalobu na súd, ktorý ďalej rozhoduje o vine a treste. Súd je pri svojom rozhodovaní nezávislý a viazaný iba právnym systémom.

Ak bolo obeti trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda, nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil, môže navrhnúť súdu, aby v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej v hotovosti škodu alebo nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola trestným činom spôsobená (tzv. adhézne konanie). [1] Musí tak urobiť najneskôr pred začiatkom dokazovania v hlavnom konaní alebo najneskôr pri prvom konaní o dohode o vine a treste, ak je takáto dohoda dojednaná.

Obeť porušovania ľudských práv (poškodený) nie je oprávnený podať odvolanie proti rozsudku súdu za nesprávnosť výroku. Môže sa však odvolať proti výroku rozhodnutia o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy v hotovosti alebo proti výroku o bezdôvodnom obohatení pre nesprávnosť, ak si taký nárok uplatnila.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Prípady, v ktorých dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv, sa kvalifikujú ako trestné činy v súlade s trestným zákonníkom. Pri ukladaní trestných sadzieb sa tak popri pomeroch páchateľa a popri zákonom chránených záujmoch poškodených prihliada aj na povahu a stupeň závažnosti trestných činov. Vo všeobecnosti tak platí, že trestný zákonník stanovuje prísnejšie tresty a trestné sadzby za kvalifikované činy, ktoré sa vyznačujú vyššou spoločenskou závažnosťou. Tá môže spočívať v závažnejšom ohrození či narušení objektu trestného činu, v spôsobe ich uskutočnenia či v osobitnej motivácii. Môže ísť napríklad o úmyselné spáchanie trestného činu alebo jeho spáchanie z hrubej nedbanlivosti, opakovanú trestnú činnosť, získanie značného prospechu či prospechu veľkého rozsahu spáchaním trestného činu alebo o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví či smrti.

V trestnom zákonníku sa venuje samostatná kapitola trestným činom spáchaným proti životnému prostrediu. K základným skutkovým podstatám týchto trestných činov sú stanovené aj kvalifikované skutkové podstaty, ktoré znamenajú vyššiu spoločenskú závažnosť trestných činov a predpisujú za ne prísnejšie trestné sankcie. Tými môže byť v prípade fyzickej osoby až trest odňatia slobody a v prípade právnickej osoby až jej rozpustenie.

Podobné zásady platia aj v prípade pracovného vykorisťovania. Trestný zákonník síce tento pojem nepozná, ale dá sa sem zaradiť otroctvo a nevoľníctvo [2], nútené práce a iné formy vykorisťovania [3], ktoré sú kvalifikované ako trestný čin obchodovania s ľuďmi. Ďalej to môže znamenať aj obzvlášť vykorisťujúce pracovné podmienky [4], ktoré sú jedným zo základných charakteristických znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania cudzincov. Aj pri týchto trestných činoch preto existujú kvalifikované skutkové podstaty, ktorých naplnenie sa trestá prísnejšie.

3. Som obeťou porušenia ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Vo všeobecnosti platí odpoveď na otázku 1. České orgány majú primárne právomoc zaoberať sa vecami, ku ktorým došlo na území Českej republiky, ak sa v práve EÚ alebo medzinárodnej zmluve neustanovuje inak.

4. Môžu kancelária ombudsmana, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre podporu a ochranu ľudských práv podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o svojich právach?

V rámci niektorých svojich právomocí môže ombudsman poskytnúť podporu a ochranu obetiam porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním. Ide najmä o poskytovanie pomoci občanom EÚ, vyšetrovanie sťažností voči verejným orgánom a poskytovanie spolupráce a metodickej pomoci obetiam diskriminácie. Pokiaľ ide o poskytovanie pomoci občanom EÚ, na ombudsmana sa môžu obracať všetci občania EÚ, a to so žiadosťami o pomoc vo veciach týkajúcich sa ich práv ako pracovníkov a občanov EÚ. V rámci tejto činnosti ombudsman poskytuje občanom EÚ informácie o ich právach, na koho sa obrátiť a ako postupovať. Poskytuje aj metodickú pomoc pri podozrení na diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti a pri podávaní návrhov na začatie konania z dôvodu diskriminácie. Ombudsman pritom môže komunikovať s orgánmi v iných členských štátoch EÚ, ktoré majú podobné postavenie. Popri ombudsmanovi sa obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním môžu obracať aj domáce centrum SOLVIT. To vyšetruje sťažnosti v prípadoch, keď správny orgán niektorého členského štátu EÚ nedodržiava európske právo a porušuje práva osôb.

Ombudsman okrem toho vyšetruje sťažnosti osôb podané na orgány štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad výkonom povinností súkromných subjektov (napríklad orgány inšpekcie či dohľadu). Nemôže sa však zaoberať priamo konaním týchto súkromných subjektov. Ombudsman v neposlednom rade pôsobí ako národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou a v rámci tejto činnosti poskytuje spoluprácu a metodickú pomoc obetiam diskriminácie.

V Českej republike existujú aj inštitúcie štátneho dozoru na jednotlivých úsekoch štátnej správy. Tieto inštitúcie vo všeobecnosti prijímajú podnety a sťažnosti od verejnosti. Ak na základe kontroly zistia porušenie právnych predpisov, môžu uložiť najmä povinnosť vykonať nápravu a v prípade závažnejších porušení môžu ukladať i pokuty. Týmito inštitúciami sú najmä orgány Českej obchodnej inšpekcie na úseku poskytovania tovaru a služieb, Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia a Štátna veterinárna správa pre oblasť potravín a krajské hygienické stanice pre kozmetické výrobky a výrobky prichádzajúce do styku s potravinami. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov je to ďalej Štátny úrad inšpekcie práce a oblastné inšpektoráty práce a na úseku životného prostredia sa možno obrátiť na Českú inšpekciu životného prostredia. Územná pôsobnosť týchto inštitúcií je zvyčajne obmedzená na územie Českej republiky.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Český právny poriadok neukladá európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus vybavovania sťažností alebo mediačných služieb pre prípady porušovania predpisov spôsobené ich podnikateľskou činnosťou, ani povinnosť monitorovať takéto aktivity. Vláda Českej republiky preto podnikom odporučila aspoň to, aby zvážili zavedenie vnútropodnikového mechanizmu náležitej starostlivosti (due diligence) s cieľom identifikovať a odstrániť ľudskoprávne riziká. [5] Jeho nevyhnutnou súčasťou by malo byť zapojenie dotknutých skupín – zamestnancov a bezprostredne dotknutej verejnosti. Toto odporúčanie vlády však nie je právne záväzné.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Aké výdavky táto právna pomoc pokryje? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ?

Ak sa osoba domáha ochrany svojich práv ako účastník občianskoprávneho konania, môže na súde podať žiadosť o stanovenie právneho zástupcu. Súd právneho zástupcu stanoví vtedy, keď účastník spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a keď je stanovenie zástupcu bezprostredne nevyhnutné na ochranu záujmov účastníka. Advokáta pritom stanoví iba vtedy, ak si to vyžaduje ochrana záujmov účastníka (najmä v zložitejších konaniach), alebo ak ide o stanovenie zástupcu v rámci konania, v ktorom je zastupovanie advokátom (notárom) povinné.

Ak ide o trestnoprávne konanie, obetiam trestných činov sa poskytuje odborná pomoc, ktorá zahŕňa psychologické poradenstvo, sociálne poradenstvo, právnu pomoc, poskytovanie právnych informácií alebo reparačné programy. Obeť má zároveň právo aj na prístup k informáciám o veci, v ktorej sa stala obeťou trestného činu. Pokiaľ ide o právnu pomoc, ide napríklad o zastupovanie v konaní na súde a pred inými orgánmi, poskytovanie právneho poradenstva, spisovanie listín alebo spracúvanie právnych analýz.

Obeť, ktorej bola úmyselným trestným činom spôsobená ťažká ujma na zdraví, alebo pozostalý obete, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci bezplatne alebo za zníženú odmenu. Súd bezplatnú právnu pomoc alebo právnu pomoc za zníženú odmenu prizná vtedy, keď obeť, resp. pozostalý preukáže, že nemá dostatok prostriedkov na uhradenie nákladov, ktoré vzniknú najatím zástupcu. Rovnako rozhodne aj vtedy, keď si obeť, resp. pozostalý uplatnil nárok na náhradu ujmy a zastupovanie zástupcom zjavne nie je zbytočné. Popri tom sa právna pomoc bezplatne poskytuje na žiadosť osobitne zraniteľným obetiam, ktorými sú deti, osoby vo vysokom veku, osoby so zdravotným postihnutím a obete zákonom stanovených trestných činov vrátane obetí obchodovania s ľuďmi. Tieto osoby majú právo na bezplatnú odbornú pomoc vo všeobecnosti, ako aj ďalšie osobitné práva, ako napríklad právo na zabránenie kontaktu s páchateľom a právo na ochranu pri vypočúvaní alebo podávaní žaloby.

Osoby, ktoré sa ocitli v spore s osobou, ktorá žije alebo má sídlo v zahraničí, a nemajú dostatok prostriedkov na uhradenie nákladov súdneho konania, môžu požiadať o právnu pomoc v cezhraničných sporoch v zmysle Odkaz sa zobrazí v novom oknesmernice o právnej pomoci v cezhraničných veciach. Zahŕňa poradenstvo pred začatím súdneho konania s cieľom dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie, právnu pomoc pri podávaní žaloby, zastupovaní na súde a čiastočné alebo úplné oslobodenie od nákladov súdneho konania.

Osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ a ani na území EÚ nežijú, ale stali sa obeťou porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním v Českej republike, majú prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok ako občania Českej republiky.

[1] § 43 ods. 3 zákona č. 141/1961 Z. z. o trestnom konaní na súde (trestný poriadok)

[2] § 168 ods. 1 a 2 písm. d) trestného zákonníka (obchodovanie s ľuďmi)

[3] § 168 ods. 1 a 2 písm. e) trestného zákonníka (obchodovanie s ľuďmi)

[4] § 342 ods. 1 trestného zákonníka (neoprávnené zamestnávanie cudzincov)

[5] Národný akčný plán pre podniky a ľudské práva na obdobie 2017 – 2022, s. 30

Posledná aktualizácia: 28/07/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Dánsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Súdna ochrana proti porušovaniu ľudských práv je zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie a v Ústavnom zákone Dánskeho kráľovstva (Danmarks Riges Grundlov). Nerozlišuje sa medzi porušovaním ľudských práv v súvislosti s podnikaním a porušovaním, ktoré nesúvisí s podnikaním.

Európsky dohovor o ľudských právach

Európsky dohovor o ľudských právach bol transponovaný do dánskeho práva zákonom č. 285 z 29. apríla 1992. Podľa dánskej judikatúry môžu byť orgány verejnej moci povinné vyplatiť náhradu za akékoľvek porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach v súvislosti so škodami finančnej alebo nefinančnej povahy. Táto povinnosť je podľa dánskej judikatúry objektívna a uplatňujú sa aj všeobecné zásady dánskeho zákona o kompenzáciách.

Charta základných práv Európskej únie

Všetky dánske orgány musia pri vykonávaní práva EÚ dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie. Dánske súdy takisto musia zabezpečiť požadovaný prístup k spravodlivosti s cieľom zaistiť účinnú ochranu práv v oblastiach podliehajúcich právu EÚ, čo zahŕňa Chartu základných práv Európskej únie.

Ústavný zákon Dánskeho kráľovstva

Kapitoly VII a VIII dánskej ústavy obsahujú niekoľko slobôd a ľudských práv. Medzi osobné slobody patrí ochrana osobnej slobody (§ 71), právo na obydlie a súkromie (§ 72), právo vlastniť majetok (§ 73), sloboda náboženstva a právo na nediskrimináciu (§ 67, § 68 a §70). Politické slobody súvisia so slobodou slova (§ 77), slobodou združovania (§ 78) a slobodou zhromažďovania (§ 79). Ústava takisto obsahuje právo na slobodný a rovnaký prístup k obchodovaniu (§ 74), právo na verejnú pomoc (§ 75) a právo na bezplatné základné vzdelanie a slobodný výber školy (§ 76).

V § 73 ústavy sa stanovuje právny základ pre právo na úplnú náhrady za vyvlastnenie, ktorá sa vypláca v súvislosti s finančnou stratou v dôsledku vyvlastnenia.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Nijaké osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv neexistujú, a to ani na vnútroštátnej, ani na medzinárodnej úrovni. Pri posudzovaní porušenia ľudských práv však zohráva úlohu zásada proporcionality vrátane závažnosti porušenia. Súdna ochrana proti porušovaniu ľudských práv je zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie a v Ústavnom zákone Dánskeho kráľovstva.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Žalobu na vnútroštátnych súdoch môžu v Dánsku podať v zásade všetky súkromné osoby. To platí aj pre občanov EÚ, ako aj pre občanov tretích krajín. Ďalšie informácie týkajúce sa usmernení pre podávanie žalôb na súdoch sa nachádzajú na adrese Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.domstol.dk/.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Národná inštitúcia pre ľudské práva v Dánsku, Dánsky ústav pre ľudské práva (Institut for Menneskerettigheder), má za cieľ podporovať a chrániť ľudské práva a okrem iného dánskemu parlamentu (Folketinget), dánskej vláde a iným orgánom verejnej moci a súkromným zainteresovaným stranám poskytuje poradenstvo v oblasti ľudských práv a spravuje informácie o ľudských právach. Dánsky ústav pre ľudské práva môže takisto pomáhať obetiam diskriminácie so spracovaním ich protestov proti diskriminácii, pričom venuje náležitú pozornosť právam obetí, združení, organizácií a ďalších právnických osôb.

Dánsky parlamentný ombudsman sa v zásade zaoberá iba sťažnosťami týkajúcimi sa verejnou správou.

Dánsko má rôzne mechanizmy na spracovanie prípadov týkajúcich sa porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním vrátane dánskych súdov, pracovného súdu (arbejdsretten), Národný úrad pre pracovné úrazy a choroby z povolania (Arbejdsskadestyrelsen), Rady pre rovnaké zaobchádzanie(Ligebehandlingsnævnet), Inštitúcie sprostredkovania a riešenia sťažností pre zodpovedné podnikateľské správanie (Mæglings- og klageinstitutionen for ansvarlig virksomhedsadfærd) (MKI) a iných. Na trhu práce účastníci konania niekedy využívajú dôverný zmierovací postup, ktorý sa môže týkať ľudských práv.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Podľa dánskeho práva nemajú európske nadnárodné korporácie povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít.

Dánsko zákonom zriadilo Inštitúciu sprostredkovania a riešenia sťažností pre zodpovedné podnikateľské správanie (MKI), ktorá pracuje na vytvorení rámca pre mediáciu, dialóg a riešenie konfliktov.

Inštitúcia MKI je dánskym národným kontaktným miestom OECD a jej úlohou je vybavovanie sťažností na prípadné nezodpovedné správanie, okrem iného správanie dánskych spoločností v Dánsku a v zahraničí, a to napríklad prostredníctvom obchodných vzťahov spoločností, a ponuka mediácie medzi poškodenou stranou a stranou, ktorá je predmetom sťažnosti. Inštitúcia MKI rieši sťažnosti a môže ponúkať mediáciu v prípadoch týkajúcich sa porušovania usmernení OECD pre nadnárodné podniky vrátane prípadov súvisiacich s ľudskými právami, právami pracovníkov, medzinárodnými environmentálnymi normami a korupciou.

Inštitúcia MKI uverejňuje výročné správy o svojej činnosti, ktoré obsahujú aj informácie o sťažnostiach, ktoré spracovala, a o všetkých mediačných postupoch. Inštitúcia MKI môže pri riešení sťažnosti vydávať aj verejné vyhlásenia, ktoré môžu obsahovať napríklad kritiku správania spoločnosti.

Inštitúcia MKI je nezávislá inštitúcia s poverením skúmať prípady z vlastnej iniciatívy, nevykonáva však dohľad nad činnosťami dánskych spoločností.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Osoby, ktoré sa stali obeťami porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, nemajú nijaké osobitné práva (pozri otázku č. 1). V Dánsku existujú dva druhy štátom financovanej právnej pomoci: bezplatné konanie (fri proces) a verejná právna pomoc (offentlig retshjælp). Na získanie právnej pomoci nie je potrebné byť občanom Dánska či občanom EÚ.

Bezplatné konanie

V prípade potvrdenia žiadosti navrhovateľa o bezplatné konanie všetky jeho náklady hradí štát. Z toho okrem iného vyplýva, že jednou z podmienok bezplatného konania je to, aby príjem žiadateľa neprevyšoval maximálnu úroveň príjmu stanovenú v § 325 ods. 3 až 5 súdneho poriadku (retsplejeloven) a aby žiadateľ nebol držiteľom poistnej zmluvy na právnu pomoc alebo iného druhu poistenia, z ktorého sa hradia trovy konania. Horná hranica príjmu sa zvyšuje každý rok. Pozri § 328 ods. 2 súdneho poriadku. V roku 2019 teda príjem individuálneho žiadateľa nesmie prevýšiť sumu 329 000 DKK, v prípade žiadateľov tvoriacich pár nesmie celkový príjem páru prekročiť sumu 418 000 DKK.

Ďalšou podmienkou je okrem toho v zásade to, že v prípade žiadateľa musia existovať oprávnené dôvody na vedenie sporu. Pozri § 328 ods. 2 súdneho poriadku.

V § 327 súdneho poriadku sa však uvádza zoznam niekoľkých špeciálnych druhov prípadov, v ktorých neplatí podmienka, aby mal žiadateľ oprávnené dôvody na vedenie sporu. V týchto prípadoch sa bezplatné konanie musí priznať vždy, keď žiadateľ spĺňa finančné podmienky stanovené v §325. To však nevyhnutne neznamená, že žiadateľovi sa jeho prípad potvrdí. Pozri § 327 ods. 4.

Verejná právna pomoc

Existujú tri kroky právnej pomoci. Pozri § 323 súdneho poriadku, vykonávacie nariadenie (bekendtgørelse) č. 1503 z 18. decembra 2019 o verejnej právnej pomoci s advokátom. Každý má nárok na úplne základné (a bezplatné) slovné poradenstvo o právnych otázkach dôležitých pre daný spor a o praktických a finančných možnostiach na vedenie sporu (krok 1).

Osoby, ktoré spĺňajú finančné podmienky na bezplatné konanie majú zároveň nárok na určitú bezplatnú právnu pomoc formou poradenstva a prípravy individuálnych písomných žiadostí vrátane žiadostí o bezplatné konanie atď. (krok 2). V prípade sporu, v ktorom existuje možnosť ukončenia veci prostredníctvom zmierovacieho postupu s dodatočnou pomocou advokáta, má dotknutá osoba nárok aj na určitú bezplatnú právnu pomoc od advokáta (krok 3).

Poplatok za právnu pomoc advokáta v druhom kroku bol v roku 2019 vo výške 1 040 DKK (vrátane DPH). Štát uhradí 75 % tejto sumy, ale žiadateľ o právnu pomoc platí zvyšok. Poplatok za právnu pomoc advokáta v treťom kroku 2 390 DKK (vrátane DPH). Štát a žiadateľ o právnu pomoc hradia každý polovicu z tejto sumy. Štát však hradí plný poplatok za právnu pomoc spojenú so žiadosťou o bezplatné konanie.

V zásade však platí, že od štátu nemožno požadovať žiadnu podporu v prípade právnej pomoci v druhom a treťom kroku, ak je od začiatku zrejmé, že vec nemožno vyriešiť v rámci sumy 1 040 DKK (krok 2) alebo 2 390 DKK (krok 3). Podpora od štátu na právnu pomoc v druhom a treťom kroku však obsahuje iba poplatky, na ktoré sa nevzťahuje poistenie právnej pomoci alebo iný druh poistenia.

Posledná aktualizácia: 28/12/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Nemecko

1. Aká súdna ochrana prináleží obetiam porušovania ľudských práv v ekonomike? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

a. Občianske právo

Každý, kto sa domnieva, že jeho práva boli porušené konaním nemeckého podniku, môže na tento podnik podať žalobu na nemeckých súdoch pre občianske veci. Príslušným súdom je v zásade súd, v ktorého súdnom obvode má žalovaný podnik sídlo. Sídlom podniku je sídlo určené v jeho stanovách, miesto, kde má podnik ústredie, alebo hlavné miesto jeho podnikania. Táto medzinárodná právomoc nemeckých súdov je odvodená z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie nariadenia Brusel I). Ďalšie informácie o tomto nariadení nájdete tu.

Ak sa sídlo žalovaného podniku nenachádza v Európskej únii alebo v zmluvnom štáte Lugánskeho dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30. októbra 2007, medzinárodnú právomoc nemeckých súdov je možné odvodiť z nemeckých pravidiel občianskeho súdneho konania, najmä z občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO). Napríklad podľa článku 32 ZPO možno vec predložiť nemeckému súdu, ak aspoň časť civilného deliktu bola spáchaná v Nemecku. Skutok sa považuje za spáchaný na mieste, kde konala osoba, ktorá spôsobila škodu (Handlungsort), aj na mieste, kde bolo porušené zákonom chránené právo osoby, ktorá škodu utrpela (Erfolgsort).

Tieto právomoci sa uplatňujú, aj keď žalobu podali osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ a ktoré nemajú pobyt v Európskej únii.

Vnútroštátny právny poriadok s právomocou v prípade nárokov vyplývajúcich z civilného deliktu je určený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II). Stanovuje sa v ňom, že rozhodným právom je obvykle právo krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti (článok 4 ods. 1 nariadenia Rím II). Ďalšie informácie o rozhodnom práve nájdete tu.

Nemecké pravidlá občianskeho súdneho konania zahŕňajú nástroje, ktoré umožňujú kolektívne prejednanie žalôb podaných rôznymi navrhovateľmi, napr. spojenie strán (Streitgenossenschaft) (pozri článok 59 a nasl. ZPO). Podľa článku 59 ZPO môže podať žalobu alebo byť žalovaných viacero osôb spoločne, ak tvoria jeden právny subjekt v súvislosti s predmetom sporu alebo ak majú právo alebo povinnosť, ktoré sú založené na rovnakom skutkovom alebo právnom základe.

V roku 2018 Nemecko zaviedlo žiadosť o určovací rozsudok v pilotných prípadoch (Musterfeststellungsklage) vo veciach, v ktorých boli konaním podniku porušené práva veľkého počtu spotrebiteľov. Osobitne spôsobilé združenia na ochranu spotrebiteľov môžu za určitých podmienok podať žiadosť o určovací rozsudok v pilotných prípadoch s cieľom dosiahnuť rozhodnutie súdu o kľúčových skutkových a právnych otázkach, na ktorých sú založené nároky všetkých spotrebiteľov. Žiadosť o určovací rozsudok v pilotných prípadoch má odkladný účinok na premlčanie jednotlivých nárokov spotrebiteľov zapísaných v registri žiadostí (spotrebitelia preto môžu čakať na výsledok žiadosti o určovací rozsudok v pilotných prípadoch bez toho, aby riskovali stratu práv). Spotrebitelia môžu zapísať svoje nároky do registra žiadostí bezplatne. Určovací rozsudok (o kľúčových skutkových a právnych otázkach) je záväzný pre podnik aj pre spotrebiteľov zapísaných v registri. Po vyhlásení určovacieho rozsudku v prospech spotrebiteľov bude pravdepodobne podnik pripravený zaplatiť náhradu škody dobrovoľne. Ak podnik nezaplatí dobrovoľne, spotrebitelia zapísaní v registri žiadostí môžu svoje nároky presadzovať súdnou alebo mimosúdnou cestou na základe určovacieho rozsudku v pilotných prípadoch.

b. Zákon o priestupkoch

Podľa zákona o priestupkoch (Gesetz über Ordnungswidrigkeiten) môžu byť podnikom uložené pokuty až do výšky 10 miliónov EUR, ak napríklad člen vedenia podniku spácha trestný čin. Týka sa to aj porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním. Vyššiu pokutu možno uložiť, ak slúži aj na odňatie hospodárskej výhody, ktorú podnik získal z trestného činu.

V koaličnej dohode nemeckej vlády pre 19. legislatívne obdobie sa stanovuje reforma zákona, ktorým sa upravujú sankcie pre podniky. Vykonávanie je v prípravnej fáze.

2. Existujú osobitné pravidlá týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá aj na trestné činy proti životnému prostrediu alebo na závažné formy pracovného vykorisťovania?

Nemecký zákon o mimozmluvnej zodpovednosti neobsahuje nijaké osobitné pravidlá týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv. Ak je však závažné porušenie ľudských práv príčinou porušenia zákonom chráneného individuálneho práva, môže sa uplatniť všeobecná mimozmluvná zodpovednosť. Podľa článku 823 ods. 1 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) je napríklad osoba, ktorá úmyselne alebo z nedbalosti spôsobí protiprávnu ujmu na živote alebo tele, zdraví, slobode, majetku alebo na akomkoľvek inom práve inej osoby, povinná zaplatiť náhradu škody. Ak je ujma spôsobená na živote alebo tele, zdraví, slobode, majetku alebo na akomkoľvek inom práve, zodpovedná nie je len osoba, ktorá ujmu priamo spôsobila, ale každý, kto nepodnikol nevyhnutné a odôvodnené kroky na zabránenie vzniku ujmy tretích strán, ak táto osoba vytvorila zdroj rizika (Verkehrssicherungspflicht).

V oblasti súkromného práva týkajúceho sa environmentálnej zodpovednosti okrem toho existujú osobitné delikty s objektívnou zodpovednosťou v prípadoch, keď sú porušené zákonom chránené práva jednotlivcov, akými sú článok 1 a nasl. zákona o environmentálnej zodpovednosti (Umwelthaftungsgesetz), článok 25 a nasl. zákona o atómovej energii (Atomgesetz), článok 32 a nasl. zákona o genetickom inžinierstve (Gentechnikgesetz) a článok 89 zákona o hospodárení s vodami (Wasserhaushaltsgesetz).

Z pohľadu trestného práva je závažné porušovanie ľudských práv zahrnuté aj do všeobecných trestných činov. Závažné formy pracovného vykorisťovania sú trestnými činmi napríklad podľa článku 233 trestného zákona (Strafgesetzbuch – StGB) (obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania).

S cieľom zachovať dôstojné životné podmienky, a to najmä pre budúce generácie, je životné prostredie chránené aj podľa trestného práva. Ustanovenia trestného zákona (článok 324 a nasl. StGB) v tejto súvislosti ako primárne trestné právo (Kernstrafrecht) v Nemecku zahŕňajú komplexnú ochranu vody, vzduchu a pôdy ako základných prvkov životného prostredia. Táto základná ochrana je doplnená rôznymi ustanoveniami sekundárneho trestného práva (Nebenstrafrecht) a stanovuje sa ňou aj ochrana rastlín a živočíchov. Zároveň sa prihliada na rozsiahle požiadavky práva Únie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ochrany životného prostredia ako cezhraničnej úlohy.

3. Stal som sa obeťou porušenia ľudských práv mimo Európskej únie v súvislosti s podnikateľskou činnosťou európskej nadnárodnej korporácie. Môžem ako osoba, ktorá nie je občanom EÚ alebo nežije na území EÚ, žiadať nápravu pred vnútroštátnymi súdmi? Za akých podmienok môžem podať žalobu za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Každý, kto sa domnieva, že jeho práva boli porušené konaním nemeckého podniku, môže na tento podnik podať žalobu na nemeckých súdoch pre občianske veci. Príslušným súdom je v zásade súd, v ktorého súdnom obvode má žalovaný podnik sídlo. Sídlom podniku je sídlo určené v jeho stanovách, miesto, kde má podnik ústredie, alebo hlavné miesto jeho podnikania. Táto medzinárodná právomoc nemeckých súdov je odvodená z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie nariadenia Brusel I). Ďalšie informácie o tomto nariadení nájdete tu.

Ak sa sídlo žalovaného podniku nenachádza v Európskej únii alebo v zmluvnom štáte Lugánskeho dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30. októbra 2007, medzinárodnú právomoc nemeckých súdov je možné odvodiť z nemeckých pravidiel občianskeho súdneho konania, najmä z občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO). Napríklad podľa článku 32 ZPO možno vec predložiť nemeckému súdu, ak aspoň časť civilného deliktu bola spáchaná v Nemecku. Skutok sa považuje za spáchaný na mieste, kde konala osoba, ktorá spôsobila škodu (Handlungsort), aj na mieste, kde bolo porušené zákonom chránené právo osoby, ktorá škodu utrpela (Erfolgsort).

Tieto právomoci sa uplatňujú aj na žaloby, ktoré podali osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ a ktoré nemajú pobyt v Európskej únii.

Vnútroštátny právny poriadok s právomocou v prípade nárokov vyplývajúcich z civilného deliktu je určený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II). Stanovuje sa v ňom, že rozhodným právom je obvykle právo krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti (článok 4 ods. 1 nariadenia Rím II). Ďalšie informácie o rozhodnom práve nájdete tu.

Ďalšie informácie nájdete tu.

4. Majú obete porušovania ľudských práv, ktorého sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie, podporu vnútroštátneho ombudsmana, orgánov pre rovnosť alebo organizácií pre ľudské práva? Môžem ako osoba, ktorá nie je občanom EÚ alebo nežije na území EÚ, žiadať nápravu pred vnútroštátnymi súdmi? Existujú iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o svojich právach?

Orgánom pre mimosúdne sťažnosti v Nemecku je národné kontaktné miesto pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky. Sídli pri spolkovom ministerstve hospodárstva a energetiky a jeho úlohou je presadzovanie informovanosti a účinného vykonávania usmernení OECD. Každý, kto vie hodnoverne preukázať legitímny záujem, môže v národnom kontaktom mieste podať sťažnosť týkajúcu sa možného porušenia usmernení OECD pre nadnárodné podniky. Národné kontaktné miesto sťažnosti preskúma, a ak ich prijme, ponúkne stranám, ktorých sa vec týka, svoju podporu vo forme zmierovacieho alebo mediačného postupu s cieľom pomôcť im dosiahnuť dohodu o sporných otázkach. Národné kontaktné miesto zodpovedá okrem iného za sťažnosti týkajúce sa nedostatočného dodržiavania ľudských práv a nedostatočného prihliadania na ľudské práva pri vykonávaní náležitej starostlivosti podniku, ako sa vymedzuje v usmerneniach OECD. Revidované znenie usmernení OECD z roku 2011, ktoré zahŕňa osobitné odporúčania týkajúce sa rešpektovania ľudských práv podnikmi, je výslovne založené na hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.

Národné kontaktné miesto koordinuje svoje činnosti a rozhodnutia v konzultáciách s medziministerskou komisiou pre usmernenia OECD. V tejto medziministerskej komisii je zastúpených sedem ďalších spolkových ministerstiev. Ďalšie fórum pre výmenu predstavuje pracovná skupina pre usmernenia OECD. Okrem predstaviteľov všetkých spolkových ministerstiev, ktoré sú združené v medziministerskej komisii pre usmernenia OECD, patria k členom tejto pracovnej skupiny zástupcovia záujmových združení, odborových zväzov a mimovládnych organizácií.

Ďalšie informácie o postupe vybavovania sťažností pred národným kontaktným miestom (vrátane informácií o prijatých sťažnostiach a opatreniach, ktoré sa v súvislosti s nimi vykonali) sú k dispozícii online na webovom sídle nemeckého národného kontaktného miesta, ktoré sa nachádza Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

5. Musia európske nadnárodné korporácie podľa ustanovení vnútroštátneho práva zriadiť mechanizmy na vybavovanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou? Vzťahujú sa tieto právne ustanovenia aj na porušenia mimo územia Európskej únie? Kto zodpovedá za dohľad nad zriaďovaním týchto mechanizmov na vybavovanie sťažností alebo mediačných služieb? Existujú verejné správy o tom, ako tieto mechanizmy a služby fungujú?

Spolková vláda v národnom akčnom pláne pre podnikanie a ľudské práva na roky 2016 – 2020 stanovila očakávanie, že všetky podniky do svojich podnikateľských činností v Nemecku a vo svete, t. j. aj mimo EÚ, primerane začlenia procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv. Toto očakávanie nie je právnym ustanovením. V národnom akčnom pláne sa náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv vymedzuje na základe piatich ústredných prvkov, pričom jedným z nich je, že podniky zriadia mechanizmus na vybavovanie sťažností.

V národnom akčnom pláne sa v tejto súvislosti zdôrazňuje významná úloha, ktorú môžu zohrávať mimovládne mechanizmy na vybavovanie sťažností, a podporuje sa účasť podnikov v takýchto mechanizmoch alebo zriaďovanie takýchto mechanizmov podnikmi. V národnom akčnom pláne sa ukladá viacero požiadaviek na zriaďovanie a fungovanie mimovládnych mechanizmov na vybavovanie sťažností. Mechanizmus na vybavovanie sťažností by mal mať napríklad rôznu štruktúru podľa cieľovej skupiny. Pri zriaďovaní nových a využívaní existujúcich mechanizmov by sa malo starostlivo zabezpečiť, aby tieto mechanizmy zaručovali spravodlivý, vyvážený a predvídateľný postup, ktorý je prístupný každej potenciálne dotknutej osobe. Postup by mal umožňovať čo najväčšiu transparentnosť voči zúčastneným stranám a mal by byť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. Viacero nemeckých podnikov už zriadilo interné alebo odvetvové mechanizmy na vybavovanie sťažností, aby svojim zamestnancom a osobám mimo podniku umožnili podať sťažnosť na porušovanie ľudských práv.

Spolková vláda kontroluje stav vykonávania náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv podnikmi prostredníctvom prieskumu, ktorý sa vykonáva každoročne od roku 2018 do roku 2020 v súlade s vedeckými normami. Tento prieskum prinesie empirické zistenia o tom, či podniky s viac ako 500 zamestnancami zriadili mechanizmy na vybavovanie sťažností a či tieto mechanizmy plnia svoju funkciu. Výsledky monitorovania národného akčného plánu sú dôležité aj pre diskusiu spolkovej vlády o následných opatreniach týkajúcich sa súčasného národného akčného plánu. Ak monitorovanie národného akčného plánu ukáže, že požiadavky národného akčného plánu v súvislosti s náležitou starostlivosťou podnikov spĺňa menej ako 50 % dotknutých podnikov, spolková vláda v súlade s národným akčným plánom zváži ďalšie kroky vrátane legislatívnych opatrení. V koaličnej dohode súčasnej spolkovej vlády sa zároveň stanovuje, že v závislosti od výsledku komplexného a účinného preskúmania národného akčného plánu môže spolková vláda prijať legislatívne opatrenia a podporiť reguláciu na úrovni EÚ.

Členovia partnerstva viacerých zainteresovaných strán pre udržateľný textil prikladajú veľký význam zabezpečeniu efektívneho mechanizmu na vybavovanie sťažností v celom globálnom hodnotovom a dodávateľskom reťazci. Z tohto dôvodu sa v rámci skupiny expertov pre mechanizmus na vybavovanie sťažností vymieňajú informácie a príklady najlepších postupov od rôznych členov. Partnerstvo pre textil okrem toho začalo spolupracovať s nadáciou Fair Wear Foundation (Nadácia pre spravodlivé oblečenie), ktorá aktívne pôsobí v oblasti mechanizmov na vybavovanie sťažností v siedmich krajinách vyrábajúcich textil.

V rámci nemeckej rozvojovej spolupráce sa v súčasnosti podporujú projekty na zlepšenie pracovných podmienok v textilnom odvetví v Bangladéši, Mjanmarsku a Pakistane. Činnosti v rámci týchto projektov zahŕňajú aj vypracovanie a vykonávanie stratégií pre efektívne mechanizmy na vybavovanie sťažností.

Vládne organizácie, ktoré vykonávajú iniciatívy Nemecka v oblasti rozvojovej spolupráce, zaviedli mechanizmy na vybavovanie sťažností ako súčasť prístupu spolkového ministerstva pre hospodársku spoluprácu a rozvoj založeného na ľudských právach: Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit GmbH (GIZ) ako štátom vlastnený podnik a KfW Entwicklungsbank ako podporná banka a verejnoprávna inštitúcia zriaďujú mechanizmy na vybavovanie sťažností v oblasti ľudských práv od roku 2013. V roku 2017 ich nasledovali dva vyššie spolkové orgány: Spolkový inštitút pre geovedy a prírodné zdroje (Bundesanstalt für Geowissenschaften und Rohstoffe – BGR) a Národný metrologický ústav (Physikalisch-Technische Bundesanstalt – PTB).

Mechanizmy na vybavovanie sťažností sú verejne prístupné a slúžia aj na riešenie sťažností súvisiacich s činnosťami mimo Európskej únie. GIZKfWBGRPTB poskytujú ministerstvu na požiadanie informácie o prijatých sťažnostiach.

Deutsche Investitions- und Entwicklungsgesellschaft mbH (DEG), dcérska spoločnosť KfW, v roku 2014 takisto zriadila vlastný mechanizmus na vybavovanie sťažností.

V Nemecku sú k dispozícii tieto mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov (v súvislosti s postupmi pred národným kontaktným miestom pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky pozri otázku 4):

  1. v mediačnom konaní sa tretia strana prizýva výhradne na účely mediácie v spore, nemá nijakú rozhodovaciu právomoc. Mediácia je ľahko dostupná metóda riešenia konfliktov, ktorá v zásade nie je spojená s konkrétnou oblasťou. Môže sa preto uplatňovať vo všetkých oblastiach, v ktorých môžu vznikať konflikty;
  2. Nemecko zároveň ponúka možnosť riešenia sporov, v rámci ktorej tretia strana predloží stranám sporu (nezáväzný) návrh rozhodnutia. Osobitnú formu riešenia sporov v prípade spotrebiteľských zmlúv upravuje zákon o alternatívnom riešení sporov v spotrebiteľských veciach (Gesetz über die alternative Streitbeilegung in Verbrauchersachen – VSBG). Týmto zákonom sa spotrebiteľom poskytuje pohodlná a bezplatná metóda riešenia sporov; podnikom sa zároveň poskytuje mechanizmus na vybavovanie sťažností spotrebiteľov spôsobom, ktorým sa zlepšuje ich obraz a ktorý pomáha predísť súdnej žalobe;
  3. existuje aj možnosť využitia (mimosúdneho) rozhodcovského konania, ak s tým zúčastnené strany súhlasia.

Ďalšie informácie o možnostiach mediácie nájdete tu.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť porušovania ľudských práv v ekonomike? Za akých podmienok môžem žiadať o právnu pomoc? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám ako osoba, ktorá nie je občanom EÚ alebo nežije na území EÚ, z hľadiska právnej pomoci rovnaké práva ako občania EÚ?

Nemecký zákon o občianskom súdnom konaní obsahuje rôzne mechanizmy na uľahčenie prístupu k nemeckým súdom pre občianske veci. Ak si napríklad navrhovatelia nemôžu dovoliť zaplatiť trovy konania, môžu požiadať o právnu pomoc (článok 114 a nasl. ZPO). Po preskúmaní osobnej a finančnej situácie navrhovateľa a vyhliadok na úspech vo veci sa súdne trovy a poplatky právnikom pokrývajú čiastočne alebo v plnej výške v závislosti od potreby navrhovateľa, za predpokladu, že sa žaloba nejaví ako šikanózna. O právnu pomoc v prípade súdnych konaní v Nemecku môžu požiadať aj zahraničné fyzické osoby. Právnické osoby so sídlom v EÚ – napr. združenia obetí – môžu získať právnu pomoc za podmienok stanovených v nemeckom občianskom súdnom poriadku.

Zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch je cieľom smernice 2002/8/ES.

Posledná aktualizácia: 28/07/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Grécko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

V súlade s článkom 8 Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona č. 4443/20161. V prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania v rámci správneho konania sa poškodeným osobám okrem súdnej ochrany poskytuje ochrana podľa článkov 24 až 27 Správneho poriadku (Odkaz sa zobrazí v novom oknezákon č. 2690/1999, séria I, č. 45). 2. Ukončenie vzťahu, v súvislosti s ktorým došlo k porušeniu, nevylučuje ochranu pred porušením zásady rovnosti zaobchádzania. 3. Právnické osoby, združenia alebo organizácie vrátane sociálnych partnerov a odborov, ktorých cieľom je okrem iného zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasu, farbu pleti, národnostný alebo etnický pôvod, rodinný pôvod, náboženské alebo iné presvedčenie, zdravotné postihnutie alebo chronickú chorobu, vek, rodinné alebo sociálne postavenie, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo rodové charakteristiky, môžu zastupovať poškodené strany pred súdmi a pred akýmkoľvek správnym orgánom alebo úradom za predpokladu, že dotknutá strana predtým dala súhlas prostredníctvom notárskej listiny, ak sa vyžaduje, alebo súkromného dokumentu s overením podpisu.“

Ďalej podľa článku 11 s názvom „Sankcie“ toho istého zákona „1. Každá osoba, ktorá pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb poruší podľa tohto zákona zákaz diskriminácie na základe rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, rodinného pôvodu, náboženského alebo iného presvedčenia, zdravotného postihnutia alebo chronickej choroby, veku, rodinného alebo sociálneho stavu, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodovej charakteristiky, sa trestá odňatím slobody na šesť (6) mesiacov až tri (3) roky a pokutou od 1 000 do 5 000 EUR. Činy uvedené v tomto odseku sa stíhajú ex officio. 2. Akákoľvek diskriminácia – v rozpore s ustanoveniami tejto časti – na základe rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, rodinného pôvodu, náboženského alebo iného presvedčenia, zdravotného postihnutia alebo chronickej choroby, veku, rodinného alebo sociálneho stavu, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodových charakteristík osobou, ktorá koná ako zamestnávateľ v akejkoľvek fáze prístupu k práci a zamestnaniu, pri vstupe do pracovného pomeru alebo pri odmietnutí vstupu do pracovného pomeru alebo počas jeho trvania, jeho platnosti, pri postupe alebo jeho ukončení predstavuje porušenie pracovného práva. V tom prípade grécky inšpektorát práce (SEPE) ukladá správne sankcie podľa článku 24 zákona č. 3996/2011 (séria I, Odkaz sa zobrazí v novom okneč. 170).

A nakoniec v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania na základe rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, rodinného pôvodu, náboženského alebo iného presvedčenia, zdravotného postihnutia alebo chronickej choroby, veku, rodinného alebo sociálneho stavu, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodovej charakteristiky nesú odporca alebo správny orgán na súde dôkazné bremeno, a teda musia dokázať, že neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by predstavovali porušenie tejto zásady. Poškodený je tiež chránený pred prepustením alebo nepriaznivým zaobchádzaním vo všeobecnosti v reakcii na sťažnosť alebo žiadosť o právnu ochranu.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Na základe článku 78 písm. i) Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona č. 4052/2012 „mimoriadne vykorisťujúcimi pracovnými podmienkami sú pracovné podmienky vrátane podmienok vyplývajúcich z rodovej alebo inej diskriminácie, pri ktorých existuje výrazný nepomer v porovnaní s podmienkami zamestnávania legálne zamestnaných pracovníkov a ktoré napríklad ovplyvňujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov a ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť“. V súlade s článkom 89 ods. 3 „v prípade nelegálneho zamestnávania maloletej osoby bez sprievodu, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, príslušná prokuratúra podnikne všetky potrebné kroky na zistenie jej totožnosti a štátnej príslušnosti a na zistenie, či je bez sprievodu. Vynaloží maximálne úsilie na rýchle lokalizovanie jej rodiny a okamžite prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie jej právneho zastúpenia a v prípade potreby zastúpenia v trestnom konaní. Príslušný prokurátor pre neplnoleté osoby, alebo ak taký nie je, príslušný prokurátor na súde prvého stupňa môže – ak sa rodina maloletého nenašla alebo ak prokurátor zistí, že repatriácia za súčasných okolností neslúži záujmom maloletého – nariadiť, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej osoby do vydania rozhodnutia súdu, ktorému musí prokurátor predložiť žiadosť do tridsiatich dní, o vymenovaní poručníka v súlade s ustanoveniami článkov 1532, 1534 a 1592 Občianskeho zákonníka. 4. Týmto osobám sa poskytujú vhodné životné podmienky, ak nemajú primerané zdroje a ak to považuje za potrebné príslušný prokurátor na súde prvého stupňa. 5. Príslušné prokuratúry, súdne orgány a policajné orgány sú prednostne zodpovedné za ochranu a zabezpečenie uvedených obetí v súlade s príslušnými ustanoveniami, za poskytovanie prekladateľských a tlmočníckych služieb týmto osobám, ak nehovoria po grécky, za informovanie o ich zákonných právach a službách, ktoré majú k dispozícii, a o akejkoľvek potrebnej právnej pomoci, ktorú majú k dispozícii.“

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Táto možnosť nie je k dispozícii.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Táto možnosť nie je k dispozícii.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Grécko neukladá európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Na základe článku 78 písm. i) Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona č. 4052/2012 „mimoriadne vykorisťujúcimi pracovnými podmienkami sú pracovné podmienky vrátane podmienok vyplývajúcich z rodovej alebo inej diskriminácie, pri ktorých existuje výrazný nepomer v porovnaní s podmienkami zamestnávania legálne zamestnaných pracovníkov a ktoré napríklad ovplyvňujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov a ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť“. V súlade s článkom 89 ods. 3 „v prípade nelegálneho zamestnávania maloletej osoby bez sprievodu, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, príslušná prokuratúra podnikne všetky potrebné kroky na zistenie jej totožnosti a štátnej príslušnosti a na zistenie, či je bez sprievodu. Vynaloží maximálne úsilie na rýchle lokalizovanie jej rodiny a okamžite prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie jej právneho zastúpenia a v prípade potreby zastúpenia v trestnom konaní. Príslušný prokurátor pre neplnoleté osoby, alebo ak taký nie je, príslušný prokurátor na súde prvého stupňa môže – ak sa rodina maloletého nenašla alebo ak prokurátor zistí, že repatriácia za súčasných okolností neslúži záujmom maloletého – nariadiť, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej osoby do vydania rozhodnutia súdu, ktorému musí prokurátor predložiť žiadosť do tridsiatich dní, o vymenovaní poručníka v súlade s ustanoveniami článkov 1532, 1534 a 1592 Občianskeho zákonníka. 4. Týmto osobám sa poskytujú vhodné životné podmienky, ak nemajú primerané zdroje a ak to považuje za potrebné príslušný prokurátor na súde prvého stupňa. 5. Príslušné prokuratúry, súdne orgány a policajné orgány sú prednostne zodpovedné za ochranu a zabezpečenie uvedených obetí v súlade s príslušnými ustanoveniami, za poskytovanie prekladateľských a tlmočníckych služieb týmto osobám, ak nehovoria po grécky, za informovanie o ich zákonných právach a službách, ktoré majú k dispozícii, a o akejkoľvek potrebnej právnej pomoci, ktorú majú k dispozícii.“

Ustanovenia Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona č. 3226/2004 umožňujú poskytovanie právnej pomoci občanom členských štátov EÚ s nízkym príjmom, ako aj štátnym príslušníkom tretích krajín s nízkym príjmom a osobám bez štátnej príslušnosti, ak majú oprávnený pobyt alebo obvyklý pobyt v EÚ. Právnu pomoc nie je možné poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám bez štátnej príslušnosti, ak nemajú oprávnený pobyt alebo obvyklý pobyt v EÚ.

Poskytnutie právnej pomoci znamená oslobodenie od povinnosti zaplatiť všetky trovy konania alebo ich časť, a ak sa to osobitne požaduje, vymenovanie právnika, notára a súdneho vykonávateľa, ktorý príjemcu pomoci na základe príkazu na obhajobu zastupuje na súde a poskytuje mu pomoc potrebnú na vykonanie potrebných krokov.

Posledná aktualizácia: 20/08/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Španielsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

V Španielsku je prístup k súdnym prostriedkom nápravy porušovania ľudských práv k dispozícii na občianskych, trestných, správnych a pracovných súdoch.

V zákone o občianskom súdnom konaní (Ley de Enjuiciamiento Civil) sa stanovuje povinnosť poskytnúť určité nároky, zákonné práva a okolnosti, preventívne opatrenia a všetky ostatné druhy ochrany výslovne stanovené zákonom, ktoré môžu ovplyvniť tento druh zneužívania.

V zákone o trestnom konaní (Ley de Enjuiciamiento Criminal) sa stanovujú súdne mechanizmy a prostriedky nápravy, ktoré možno použiť počas trestného konania. V Trestnom zákonníku (Código Penal) sa konkrétne upravuje trestná zodpovednosť právnických osôb (článok 31a a nasl.) a stanovujú rôzne trestné činy, ktoré môžu zahŕňať porušovanie ľudských práv v súvislosti s podnikaním, napríklad trestné činy proti právam pracovníkov alebo proti verejnému zdraviu, trestné činy proti životnému prostrediu, financovanie terorizmu atď.

Pokiaľ ide o správne opatrenia, v zákone č. 39/2015 z 1. októbra 2015 o spoločnom správnom postupe uplatniteľnom na verejnú správu a zákone č. 40/2015 z 1. októbra 2015 o právnom systéme uplatniteľnom na verejný sektor sa stanovujú všeobecné pravidlá pre disciplinárne konania a štátnu zodpovednosť vládnych orgánov. Tieto pravidlá sa vykonávajú osobitnými zákonmi o zneužívaní súvisiacom s podnikaním (napríklad v zákone č. 26/2007 z 23. októbra 2007 o environmentálnej zodpovednosti). V súdnom konaní sa uplatňujú prostriedky nápravy stanovené v zákone č. 29/1998 z 13. júla 1998 o správnom súdnom preskúmaní.

V oblasti práce sa v zákone č. 36/2011 z 10. októbra 2011, ktorým sa upravujú pracovné súdy, stanovuje súdne konanie, ktoré sa uplatňuje v prípadoch, keď pracovník alebo odborová organizácia tvrdí, že došlo k porušeniu práva na slobodu združovania, práva na štrajk alebo iných základných práv a verejných slobôd vrátane zákazu diskriminačného zaobchádzania a obťažovania.

V španielskom procesnom práve sa stanovujú prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii na účely získania náhrady škody v prípadoch, keď konanie spoločnosti viedlo k porušovaniu ľudských práv. V článku 116 zákona o trestnom konaní a článku 116 Trestného zákonníka sa stanovuje, že osoba, ktorá je trestne zodpovedná za trestný čin, nesie za trestný čin aj občianskoprávnu zodpovednosť, ak má daný čin za následok škodu alebo ujmu. V prípade právnických osôb je s ich trestnou zodpovednosťou spojená občianskoprávna zodpovednosť podľa daných ustanovení spoločne a nerozdielne s fyzickými osobami odsúdenými za tie isté trestné činy.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Áno, v španielskom Trestnom zákonníku sa uvádzajú porušenia ľudských práv, ktoré predstavujú trestné činy.

V oblasti životného prostredia obsahuje Trestný zákonník oddiel o „trestných činoch súvisiacich s územným plánovaním a urbanizáciou, ochranou historického dedičstva a životným prostredím“. V oddiele sa kriminalizujú rôzne druhy správania: výstavba v zelených zónach alebo v oblastiach ekologického záujmu (článok 319), emisie a preprava odpadu, vypúšťanie, hluk, ťažba či povrchová ťažba atď., ktoré môžu spôsobiť značné škody na ovzduší, pôde, vode, prípadne zvieratám alebo rastlinám (články 325 a nasl.). Za tieto činy sa ukladajú tresty odňatia slobody, pokuty alebo zákaz vykonávania niektorých povolaní alebo verejných funkcií. V Trestnom zákonníku sa ďalej udeľuje sudcom a súdom právomoc nariadiť, aby boli na náklady páchateľa prijaté opatrenia potrebné na obnovenie ekologickej rovnováhy narušenej daným činom, ako aj všetky ďalšie preventívne opatrenia potrebné na ochranu majetku chráneného uvedeným oddielom (článok 339).

Trestné činy proti pracovníkom sú upravené v hlave XV knihy II Trestného zákonníka (články 311 až 318 Trestného zákonníka). Pokuty a tresty odňatia slobody sa ukladajú za tieto činy: uloženie pracovných podmienok alebo foriem poistenia v rámci sociálneho zabezpečenia, ktorými sa poškodzujú, odopierajú alebo obmedzujú práva pracovníkov uznané v právnych ustanoveniach, kolektívnych zmluvách alebo individuálnych zmluvách (článok 311); súčasné zamestnávanie rôznych pracovníkov bez toho, aby boli zaregistrovaní v príslušnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo bez získania príslušného pracovného povolenia (článok 311), alebo zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo detí bez pracovného povolenia (článok 311); nezákonné obchodovanie s pracovníkmi alebo podvodný nábor, prípadne nábor na základe falošných zámienok (článok 312); podvod, simulácia pracovnej zmluvy s cieľom motivovať osobu k emigrácii (článok 313); závažná diskriminácia vo verejnom alebo v súkromnom zamestnaní voči ktorejkoľvek osobe na základe jej ideológie, náboženstva alebo viery, etnického pôvodu, rasy alebo národnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodinných pomerov, choroby alebo postihnutia, postavenia zákonného zástupcu alebo predstaviteľa odborov, vzťahov s inými pracovníkmi v spoločnosti alebo v súvislosti s používaním ktoréhokoľvek úradného jazyka v španielskom štáte (článok 314); obmedzenie slobody združovania a práva na štrajk (článok 315); porušenie noriem v oblasti prevencie pracovných rizík, ohrozenie života pracovníkov, ich zdravia alebo fyzickej integrity (článok 316)

Ak trestný čin spácha právnická osoba, trest sa vzťahuje na riaditeľov alebo osoby zodpovedné za službu, ako aj na osoby, ktoré o trestnom čine vedeli a mohli podniknúť nápravné opatrenia, ale neurobili to.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Organický zákon č. 6/1985 z 1. júla 1985 o súdnictve obsahuje pravidlá, ktoré určujú väzbu medzi určitým činom a Španielskom nevyhnutnú na to, aby sa za príslušné určili španielske súdy.

V občianskych a obchodných veciach sa uvedenom zákone stanovuje, že španielske súdy sú príslušné na rozhodovanie o všetkých žalobách podaných na španielskom území v súlade s ustanoveniami medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorých je Španielsko zmluvnou stranou, nariadeniami Európskej únie a španielskym právom (článok 21). Ak navrhovateľ nežije v Španielsku, španielske súdy sú príslušné v týchto prípadoch (článok 22d):

  1. vo veciach zmluvných záväzkov, ak bola povinnosť, na ktorú sa žaloba vzťahuje, splnená alebo musí byť splnená v Španielsku;
  2. vo veciach mimozmluvných záväzkov, keď k činu, ktorým bola škoda spôsobená, došlo na území Španielska;
  3. pri žalobách týkajúcich sa činnosti komerčnej pobočky, agentúry alebo prevádzkarne, ak leží na španielskom území;
  4. vo veciach týkajúcich sa zmlúv, ktoré uzavreli, môžu spotrebitelia podať žalobu v Španielsku, ak sa ich miesto obvyklého pobytu alebo obvyklého pobytu druhej strany nachádza na španielskom území. Druhá strana môže podať žalobu v Španielsku iba vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu spotrebiteľa nachádza na španielskom území.

V rámci trestného práva môžu súdy riešiť prípady trestných činov a priestupkov spáchaných na španielskom území alebo na palube španielskych plavidiel alebo lietadiel bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktorých je Španielsko zmluvnou stranou. Španielske súdy majú aj právomoc rozhodovať o trestných činoch spáchaných mimo vnútroštátneho územia, keď sú trestne zodpovední štátni príslušníci Španielska alebo tretích krajín, ktorí získali španielske občianstvo po spáchaní trestného činu, s výhradou určitých požiadaviek (článok 23).

V pracovných veciach sú španielske súdy príslušné v týchto prípadoch (článok 25):

1.º v oblasti práv a povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv, ak boli služby poskytnuté v Španielsku alebo bola zmluva podpísaná na španielskom území; ak má navrhovateľ bydlisko v Španielsku alebo ak má v Španielsku agentúru, pobočku, delegáciu alebo akékoľvek iné zastúpenie; ak sú pracovník a zamestnávateľ španielskymi štátnymi príslušníkmi bez ohľadu na to, kde boli služby poskytnuté alebo kde bola podpísaná zmluva; v prípade pracovných zmlúv posádky lodí, ak zmluva vyplýva z ponuky, ktorú v Španielsku dostal španielsky pracovník;

2.º v oblasti preskúmania súladu kolektívnych pracovných zmlúv podpísaných v Španielsku a nárokov vyplývajúcich z kolektívnych pracovných sporov prebiehajúcich na španielskom území s právnymi predpismi;

3.º pri žalobách týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia proti španielskym subjektom alebo subjektom, ktoré majú sídlo, agentúru, delegáciu alebo akékoľvek iné zastúpenie v Španielsku.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

V Španielsku je ombudsman (Defensor del Pueblo) vysoký splnomocnenec španielskeho parlamentu (Alto Comisionado de las Cortes Generales), ktorý je zodpovedný za ochranu základných práv a slobôd občanov prostredníctvom dohľadu nad činnosťou španielskych vládnych orgánov.

Každý občan môže požiadať ombudsmana, aby podnikol kroky (ktoré sú bezplatné) na vyšetrenie akéhokoľvek údajného protiprávneho konania orgánov španielskej vlády alebo ich zástupcov. Ombudsman môže z vlastnej iniciatívy zasiahnuť aj v prípadoch, o ktorých sa dozvedel, aj keď nebola podaná žiadna sťažnosť. Jeho právomoci sa však nevzťahujú na činnosť nadnárodných spoločností mimo Európskej únie.

Ombudsman podáva správy španielskemu parlamentu prostredníctvom výročnej správy a môže tiež uverejňovať osobitné správy o veciach, ktoré považuje za závažné, naliehavé alebo ktoré si podľa neho zasluhujú osobitnú pozornosť.

Viac informácií na túto tému nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

Za inšpekciu práce v Španielsku zodpovedá Inšpektorát práce a sociálneho zabezpečenia (Inspección de Trabajo y Seguridad Social), ktorý podáva správy ministerstvu práce, migrácie a sociálneho zabezpečenia (Ministerio de Trabajo, Migraciones y Seguridad Social). Administratívne právomoci zverené Inšpektorátu práce a sociálneho zabezpečenia mu umožňujú monitorovať dodržiavanie pracovných predpisov a ukladať príslušné povinnosti, poskytovať poradenstvo a prípadne sa zúčastňovať na zmierovacom konaní, mediácii a rozhodcovskom konaní v pracovných záležitostiach.

Každý, kto sa dozvie o konaní, ktoré by mohlo predstavovať porušenie predpisov vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti inšpektorátu práce (záležitosti týkajúce sa práce, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sociálneho zabezpečenia, zamestnania atď.), sa môže obrátiť na jeho útvary. Sťažnosti sa môžu podávať osobne (na inšpektorátoch práce a sociálneho zabezpečenia provincií); elektronicky prostredníctvom webových stránok ministerstva práce, migrácie a sociálneho zabezpečenia alebo poštou.

Viac informácií nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

Za environmentálne inšpekcie zodpovedajú španielske regionálne vlády, ktoré v prípade potreby podniknú kroky na potrestanie správania, ktoré predstavuje porušenie predpisov v tejto oblasti. V zákone č. 26/2007 z 23. októbra 2007 o environmentálnej zodpovednosti sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú hospodárske činnosti, napraviť akúkoľvek škodu spôsobenú na životnom prostredí. V prípadoch, keď takáto činnosť predstavuje trestný čin, sa uplatňujú trestné zákony uvedené v odpovedi 2. V takýchto prípadoch sa uplatňujú aj uvedené pravidlá týkajúce sa náhrady škody a občianskoprávnej zodpovednosti.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Španielsky systém mediácie v občianskych a obchodných veciach opísaný v zákone č. 5/2012 zo 6. júla 2012 o mediácii v občianskych a obchodných veciach nemôže riešiť tento druh sporu, pretože pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené spory týkajúce sa neodňateľných práv (článok 2).

V tejto súvislosti je relevantné rozhodnutie Štátneho sekretariátu pre zahraničné veci z 1. septembra 2017 o uverejnení národného akčného plánu pre podnikanie a ľudské práva (uverejnený v Úradnom vestníku 14. septembra 2017). V pláne sa rieši potreba zaviesť účinné opatrenia na ochranu ľudských práv v podnikateľskom svete a regulovať súdne, mimosúdne a administratívne mechanizmy na zabezpečenie nápravy v prípade porušenia týchto práv.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

V článku 119 španielskej ústavy sa uznáva právo na právnu pomoc, ak sa to stanovuje zákonom, a vo všetkých prípadoch, keď navrhovateľ môže preukázať, že nemá dostatočné zdroje na to, aby podnikol právne kroky. Toto ústavné právo sa vykonáva zákonom 1/1996 z 10. januára 1996 o bezplatnej právnej pomoci. Obete porušovania ľudských práv, ktorého sa dopustili spoločnosti, môžu využívať právnu pomoc za predpokladu, že ich finančné zdroje nepresiahnu hranicu stanovenú v zákone č. 1/1996. Táto hranica sa po zmene zákona č. 1/1996 v roku 2015 zvýšila. V zákone sa zohľadňujú aj určité osobné okolnosti žiadateľa, napríklad rodinné povinnosti, s cieľom zvýšiť potenciálny počet príjemcov právnej pomoci. Poskytovaná pomoc zahŕňa právnu obhajobu profesionálnych právnych zástupcov, právnu pomoc a informácie z akýchkoľvek dostupných mimosúdnych zdrojov.

V zákone č. 1/1996 sa upravuje aj poskytovanie bezplatnej právnej pomoci v cezhraničných súdnych konaniach. Pomoc môže byť poskytnutá fyzickým osobám, ktoré sú občanmi Európskej únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte EÚ.

Poskytuje sa iba v občianskych alebo obchodných sporoch a v mimosúdnych konaniach v občianskych alebo obchodných sporoch, ak sa v zákone ukladá účastníkom konania povinnosť podstúpiť takéto konanie alebo sa príslušný súd rozhodne začať takéto konanie.

Posledná aktualizácia: 17/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Chorvátsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Obete porušovania ľudských práv sa môžu uchádzať o súdnu ochranu:

  • v rámci občianskeho súdneho konania, v ktorom im môže byť priznaná náhrada škody, pričom môže ísť o majetkovú škodu, alebo o nemajetkovú ujmu (v prípade nemajetkovej ujmy ide o porušenia práv na ochranu osobnosti[1]),
  • v rámci trestného konania, v ktorom poškodený účastník konania môže predložiť nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku spáchaného trestného činu.

V článku 1 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 96/08, 84/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19] sa stanovuje, že uvedeným zákonom sa upravujú procesné pravidlá, podľa ktorých súdy vedú pojednávania a zasadnutia v konaniach týkajúcich sa základných ľudských a občianskych práv a povinností, osobných a rodinných vzťahov občanov, ako aj v pracovných, obchodných, majetkových a ďalších občianskoprávnych konaniach, pokiaľ sa v prípade niektorých z uvedených konaní nevedie zasadnutie podľa iných procesných pravidiel stanovených zákonom. Okrem toho v článku 185 zákona o občianskom súdnom konaní sa stanovuje, že občianske súdne konanie sa začína podaním žaloby.

V pracovnoprávnych konaniach, predovšetkým pri stanovovaní lehôt a určovaní termínov pojednávaní, súd vždy venuje osobitnú pozornosť tomu, že treba naliehavo urovnať pracovnoprávne spory.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

V článku 43 zákona o trestnom konaní (Zakon o kaznenom postupku, NN č. 152/08, 76/09, 80/11, 121/11, 91/12, 143/12, 56/13, 145/13, 152/14, 70/17 a 126/19) sa stanovuje všeobecný zoznam práv všetkých obetí trestných činov (právo na podporné služby pre obete trestných činov, právo na účinnú psychologickú a inú odbornú pomoc a podporu orgánov, organizácií alebo inštitúcií, ktoré v zmysle zákona poskytujú pomoc obetiam trestných činov, právo na ochranu pred zastrašovaním a odvetnými opatreniami, právo na ochranu dôstojnosti obete, keď je vypočúvaná ako svedok, právo na vypočutie bez zbytočného odkladu po podaní trestného oznámenia a právo na to, aby sa všetky ďalšie pojednávania konali len v nevyhnutnom rozsahu na účely trestného konania, právo na sprievod dôveryhodnej osoby pri úkonoch, na ktorých sa obeť zúčastňuje, právo na obmedzenie lekárskych úkonov na minimum, pričom sa vykonajú, len ak sú absolútne nevyhnutné na účely trestného konania, právo na podanie návrhu na začatie trestného stíhania a právo na podanie súkromnoprávnej žaloby podľa ustanovení Trestného zákona (Kazneni zakon), právo zúčastniť sa trestného konania ako poškodená osoba, právo byť informovaný o zamietnutí trestného oznámenia a o tom, že prokurátor (državni odvjetnik) upustil od trestného stíhania, právo pokračovať v trestnom stíhaní samostatne bez prokurátora, právo byť informovaný prokurátorom o všetkých krokoch, ktoré podnikol na základe trestného oznámenia obete a právo podať sťažnosť nadriadenému prokurátorovi, právo byť na požiadanie a bez zbytočného odkladu informovaný o odklade zadržania alebo vyšetrovacej väzby odporcu, o jeho úteku a o prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj o všetkých opatreniach prijatých na ochranu obete, právo byť na požiadanie informovaný o prípadnom konečnom rozhodnutí, ktorým sa ukončuje trestné konanie, a ďalšie práva stanovené zákonom).

V článku 44 zákona o trestnom konaní sa stanovujú osobitné práva obetí obchodovania s ľuďmi (ktoré môže byť spáchané na účely zneužitia práce dotknutej osoby prostredníctvom nútenej práce alebo otroctva); okrem práv uvedených v článku 43 zákona majú obete obchodovania s ľuďmi aj tieto práva: právo na bezplatnú konzultáciu pred výsluchom a na bezplatné poskytnutie zástupcu (na náklady štátu); právo byť vypočutý na polícii alebo na prokuratúre (državno odvjetništvo) osobou rovnakého pohlavia a ak je to možné, rovnakou osobou v prípade, že sa výsluch zopakuje; právo neodpovedať na otázky, ktoré nesúvisia s trestným činom, ale týkajú sa súkromného života obete; právo požiadať o vypočúvanie prostredníctvom audiovizuálnych prostriedkov; právo na ochranu osobných údajov a právo na vylúčenie verejnosti z konania.

V článku 43a [zákona o trestnom konaní] a v Pravidlách metód individuálneho posúdenia obetí (Pravilnik o načinu provedbe pojedinačne procjene žrtve, NN č 106/17, ďalej len „pravidlá“) sa stanovuje postup individuálneho posúdenia obete s cieľom určiť, či je potrebné zaviesť osobitné ochranné opatrenia na ochranu obete trestného činu, a ak je to potrebné, treba určiť, ktoré osobitné ochranné opatrenia (vrátane procesných ochranných opatrení, ako sú osobitné postupy vypočúvania, využitie komunikačných technológií s cieľom predísť vizuálnemu kontaktu s páchateľom, vylúčenie verejnosti z konania, vypočutie osobou rovnakého pohlavia a ak je to možné, rovnakou osobou v prípade, že sa výsluch zopakuje, sprievod dôveryhodnej osoby, ochrana osobných údajov) treba uplatniť, pričom sa umožní bezplatná konzultácia (na náklady štátu) a ďalšie opatrenia stanovené zákonom. Prihliada sa na skutočnosť, že medzi závažné trestné činy okrem iných patrí aj obchodovanie s ľuďmi a organizovaná trestná činnosť, pričom zahŕňajú aj trestné činy proti životnému prostrediu, ak sú spáchané v rámci zločineckého združenia.

Ochrana práv obetí v Chorvátskej republike je zaručená prostredníctvom právnych predpisov v oblasti trestnej justície, ako aj prostredníctvom Ústavy Chorvátskej republiky (Ustav Republike Hrvatske); ich dodržiavanie zaručujú vnútroštátne súdy. Po uplatnení všetkých právnych prostriedkov nápravy na vnútroštátnej úrovni majú obete poslednú možnosť, a to začať konanie na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ak sú presvedčené, že na vnútroštátnej úrovni bolo porušené jedno z ich základných ľudských práv, ktoré sú zaručené v Európskom dohovore o ľudských právach.

3. Som obeťou porušení ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Podľa článku 27 zákona o občianskom súdnom konaní chorvátske súdy majú právomoc rozhodovať v sporoch s medzinárodným rozmerom, keď je táto právomoc výslovne stanovená v zákone alebo medzinárodnej zmluve.

So zreteľom na právomoc v občianskych a obchodných veciach v zákone o medzinárodnom práve súkromnom (Zakon o međunarodnom privatnom pravu, NN č. 101/17) sa výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“) v príslušnom rozsahu pôsobnosti, pričom v zmysle uvedeného zákona sa uplatňovanie nariadenia rozširuje na situácie, ktoré sa týkajú tretích krajín.

Podľa základného pravidla týkajúceho sa právomoci, ktoré je uvedené v článku 4 nariadenia Brusel I, osoby, ktoré majú bydlisko na území členského štátu, treba žalovať na súdoch podľa ich bydliska bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. V článku 63 sa uvádza, že právnická osoba má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

Situácie, pri ktorých možno odporcu žalovať v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom má bydlisko, sú stanovené v článkoch 7 až 9 (osobitná právomoc). Preto sa právomoc v nezmluvných vzťahoch riadi článkom 7 ods. 2, v ktorom sa stanovuje, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

Okrem toho v článku 58 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanovuje potrebná právomoc takto: Ak sa v dôsledku ustanovení uvedeného zákona alebo iných chorvátskych zákonov, prípadne medzinárodných zmlúv platných v Chorvátsku neudeľuje právomoc so zreteľom na odporcu s bydliskom v štáte mimo EÚ a ak sa konanie nemôže uskutočniť v zahraničí, prípadne nemožno odôvodnene očakávať, že sa uskutoční v zahraničí, chorvátske súdy majú právomoc, keď predmet konania má dostatočnú súvislosť s Chorvátskom na to, aby bolo náležité, že sa konanie uskutoční v Chorvátsku.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Podľa zákona o ombudsmanovi (Zakon o pučkom pravobranitelju) chorvátsky ombudsman prešetruje len sťažnosti, ktoré sa týkajú existujúcich porušení zákonov a nezrovnalostí v práci vnútroštátnych orgánov, orgánov miestnej a regionálnej samosprávy a právnických osôb s verejnou mocou, čo znamená, že sa neumožňuje prešetrovanie sťažností, ktoré sa týkajú porušení zákonov v súkromnom sektore. Navyše podľa článku 20 každý, kto je presvedčený, že boli ohrozené alebo porušené jeho ústavné alebo vymáhateľné práva a slobody v dôsledku nezákonného alebo neoprávneného konania týchto orgánov, môže podať žalobu na príslušný súd. Ak teda osoba chce predložiť sťažnosť úradu ombudsmana (Ured pučkog pravobranitelja), nemusí byť občanom EÚ, ale ombudsman sa bude sťažnosťou zaoberať len v prípade, ak sa porušenia ľudských práv dopustil subjekt verejného sektora (prípadne viacero takýchto subjektov). Keďže úradu ombudsmana v Chorvátsku sú často predkladané sťažnosti týkajúce sa súkromného sektora, skúsenosti a sťažnosti občanov sa využívajú vo výročných správach, ako aj prostredníctvom účasti na súdnych konaniach s cieľom obhajovať osobitné opatrenia, bez ktorých by nebolo možné dosiahnuť vyššiu úroveň presadzovania práva a ochrany občanov.

Na druhej strane antidiskriminačný zákon (Zakon o suzbijanju diskriminacije) je uplatniteľný na konanie všetkých vnútroštátnych orgánov, orgánov miestnej a regionálnej samosprávy, právnických osôb s verejnou mocou a na konanie všetkých právnických a fyzických osôb predovšetkým v týchto oblastiach: práca a pracovné podmienky, prístup k samostatnej zárobkovej činnosti a závislým činnostiam vrátane výberových kritérií, ako aj náborových podmienok a podmienok na dosiahnutie pracovného postupu; prístup ku všetkým druhom odborného poradenstva, odbornej prípravy a rekvalifikácie; vzdelávanie, veda a šport; sociálna ochrana vrátane sociálneho zabezpečenia; dôchodkové a zdravotné poistenie; súdnictvo a administratíva, informovanie verejnosti a médiá; prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie; členstvo a účasť v odboroch, organizáciách občianskej spoločnosti, politických stranách a všetkých ostatných druhoch organizácií a účasť na kultúrnej a umeleckej tvorbe.

Okrem toho úradu ombudsmana ako ústrednému antidiskriminačnému orgánu predkladajú správy všetky fyzické a právnické osoby; úrad tieto správy preskúma, pričom môže vydať právne nezáväzné odporúčania, stanoviská, návrhy a upozornenia s cieľom riešiť diskrimináciu a chrániť práva diskriminovanej osoby. Úrad sa môže zapojiť aj do súdneho konania ako vedľajší účastník konania v prospech osoby, ktorá sa sťažovala na diskrimináciu, alebo môže podniknúť spoločné právne kroky na ochranu proti diskriminácii, ak sa preukáže, že v dôsledku konania odporcu pravdepodobne došlo k porušeniu práva na rovnaké zaobchádzanie veľkého počtu osôb v súvislosti s právami a hodnotami vyplývajúcimi zo zákona (rasa alebo etnicita, farba pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, členstvo v odboroch, vzdelanie, spoločenské postavenie, občiansky alebo rodinný stav, vek, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, genetické dedičstvo, rodová identita alebo rodové vyjadrenie, prípadne sexuálna orientácia). Osoba oprávnená podať ombudsmanovi sťažnosť z dôvodu diskriminácie nemusí byť občanom EÚ.

V novom Odkaz sa zobrazí v novom oknezákone na ochranu oznamovateľov (Zakon o zaštiti prijavitelja nepravilnosti), ktorý platí od 1. júla 2019, sa stanovuje, že oznamovatelia sa môžu obrátiť na ombudsmana v prípade, že chcú zabezpečiť ochranu svojich práv, ak preukážu, že pravdepodobne sú alebo by mohli byť obeťou škodlivých udalostí, pretože oznámili nezrovnalosti. Podľa uvedeného zákona osoba, ktorá chce podať sťažnosť, nemusí byť občanom EÚ a ombudsman môže prijať opatrenia na ochranu oznamovateľa z verejného aj súkromného sektora. [Poznámka: V zákone je pojem „oznamovateľ“ vymedzený ako osoba, ktorá má informácie o nezrovnalostiach súvisiacich s výkonom práce pre zamestnávateľa a ktorá tieto nezrovnalosti oznámi (napríklad porušenia zákonov, nariadení, predpisov, etických kódexov, kódexov správania alebo vnútropodnikových smerníc).] Treba zdôrazniť, že výkon práce popri zamestnaní zahŕňa aj dobrovoľnícku prácu, prácu na základe zmlúv o dočasnom poskytovaní služieb, študentské brigády a pod. Oznamovateľom môže byť aj osoba, ktorá sa zúčastnila na výberových konaniach ako uchádzač o zamestnanie.

Navyše v rámci zodpovedného obchodného správania (t. j. na účely ochrany ľudských práv, predovšetkým pracovných práv, a ochrany životného prostredia) Chorvátska republika ako pristupujúca krajina k Investičnému výboru OECD a ako nestranný orgán pracovného dohľadu je povinná dodržiavať tieto usmernenia: poskytovať informácie o zodpovednom obchodnom správaní na webovom sídle; spracúvať otázky; zabezpečovať mediáciu pri riešení problémov vyplývajúcich z možného nezodpovedného obchodného správania a komunikovať so zainteresovanými stranami s cieľom zabrániť sporu.

Okrem toho Chorvátsko zriadilo štátny inšpektorát (Državni inspektorat), ktorého súčasťou sú príslušné oddelenia a útvary (napr. oddelenie pre dohľad nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a oddelenie pre dohľad v oblasti zamestnania).

Ďalšie informácie o rozsahu práce a právomocí štátneho inšpektorátu a uvedených útvarov/oddelení sú k dispozícii po kliknutí na tieto odkazy:

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Chorvátsko neukladá povinnosť vytvoriť mediačné mechanizmy zamerané na riešenie porušení ľudských práv v súvislosti s podnikaním. V prípade spotrebiteľských sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi sa mediácia riadi ustanoveniami zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (Zakon o alternativnom rješavanju potrošačkih sporova, NN č. 121/16 a 32/19), ktorým sa transponujú smernice a nariadenia EÚ týkajúce sa riešenia spotrebiteľských sporov. Pokiaľ ide o otázky ochrany ľudských práv a spory súvisiace s ďalšími právami, možno navrhnúť mediáciu na jednom z mediačných stredísk v Chorvátsku; na mediačnom stredisku možno spor vyriešiť na základe záujmov účastníkov konania.

Ďalšie informácie o príslušných témach sú k dispozícii na týchto webových stránkach:

V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (Zakon o zaštiti potrošača) obchodník je povinný poskytnúť spotrebiteľovi možnosť predložiť písomnú sťažnosť poštou, faxom alebo e-mailom.

V zmysle zákona o štátnom inšpektoráte (Zakon o državnom inspektoratu) podania, v ktorých sú uvedené údaje o oznamovateľovi (meno, priezvisko a adresa bydliska), ako aj informácie o konaní, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, možno použiť ako podklady na začatie inšpekcie.

So zreteľom na zamestnancov nadnárodných podnikov v zmysle Zákonníka práce (Zakon o radu) sa od zamestnávateľa, ktorý má najmenej dvadsať zamestnancov, požaduje, aby určil osobu, ktorá spolu so zamestnávateľom zodpovedá za prijímanie a riešenie sťažností súvisiacich s ochranou dôstojnosti pracovníkov.

Tieto činnosti monitoruje Odkaz sa zobrazí v novom okneštátny inšpektorát.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním má rovnaké práva ako ostatné obete v trestnom konaní. Ďalšie informácie sú k dispozícii na Európskom portáli elektronickej justície:

V zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) právo na bezplatnú právnu pomoc majú:

  • chorvátski občania,
  • deti, ktoré nie sú chorvátskymi štátnymi príslušníkmi, ale nachádzajú sa v Chorvátsku bez dospelého zákonného zástupcu,
  • cudzí štátni príslušníci s prechodným pobytom na základe reciprocity a cudzí štátni príslušníci s trvalým pobytom,
  • cudzí štátni príslušníci, na ktorých sa vzťahuje dočasná ochrana,
  • cudzí štátni príslušníci s nelegálnym pobytom a cudzí štátni príslušníci s krátkodobým pobytom v rámci konaní o vyhostení alebo návrate,
  • žiadatelia o azyl, osoby s postavením azylanta a cudzí štátni príslušníci s postavením osoby s doplnkovou ochranou, ako aj ich rodinní príslušníci s oprávneným pobytom v Chorvátsku v rámci konaní, pri ktorých sa im neposkytuje právna pomoc podľa osobitného zákona.
  • V zákone o bezplatnej právnej pomoci (NN č. 143/13 a 98/19) sa upravujú podmienky a postup, prostredníctvom ktorých si znevýhodnené osoby môžu uplatniť právo na právne poradenstvo a prístup k súdom a ďalším verejnoprávnym subjektom v občianskych a správnych veciach.
  • V zákone o bezplatnej právnej pomoci sa stanovuje, že popri chorvátskych občanoch môžu bezplatnú právnu pomoc získať aj tieto osoby:
  • deti, ktoré nie sú chorvátskymi štátnymi príslušníkmi, ale nachádzajú sa v Chorvátsku bez dospelého zákonného zástupcu,
  • cudzí štátni príslušníci s prechodným pobytom na základe reciprocity a cudzí štátni príslušníci s trvalým pobytom,
  • cudzí štátni príslušníci, na ktorých sa vzťahuje dočasná ochrana,
  • cudzí štátni príslušníci s nelegálnym pobytom a cudzí štátni príslušníci s krátkodobým pobytom v rámci konaní o vyhostení alebo návrate,
  • žiadatelia o azyl, osoby s postavením azylanta a cudzí štátni príslušníci s postavením osoby s doplnkovou ochranou, ako aj ich rodinní príslušníci s oprávneným pobytom v Chorvátsku v rámci konaní, pri ktorých sa im neposkytuje právna pomoc podľa osobitného zákona.

Príjemcovia bezplatnej právnej pomoci si môžu uplatniť právo na primárnu a/alebo sekundárnu právnu pomoc v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.

Primárna právna pomoc zahŕňa všeobecné právne informácie, právne poradenstvo, podania verejným subjektom, Európskemu súdu pre ľudské práva a medzinárodným organizáciám v súlade s medzinárodnými zmluvami a vnútorným rokovacím poriadkom, zastupovanie v konaní pred verejnými subjektmi a právnu pomoc pri mimosúdnom riešení sporov. Primárnu právnu pomoc poskytujú župné správne orgány a správne orgány mesta Záhreb (Grad Zagreb) prostredníctvom oprávnených združení a právnych kliník, pričom ju možno poskytnúť v každej právnej záležitosti. Postup uplatnenia primárnej právnej pomoci sa začína priamym kontaktovaním poskytovateľa, ktorý na základe vlastného uváženia stanoví, či boli splnené požiadavky na poskytnutie primárnej právnej pomoci.

Sekundárna právna pomoc zahŕňa právne poradenstvo, podania v konaní na ochranu práv pracovníkov vo vzťahu k zamestnávateľovi, podania a zastupovanie v právnom spore a právnu pomoc pri urovnaní sporu formou zmieru. Sekundárnu právnu pomoc poskytujú advokáti. Sekundárna právna pomoc zahŕňa aj oslobodenie od platenia trov konania a súdnych poplatkov.

Na poskytnutie sekundárnej právnej pomoci vo forme podaní a zastupovania v právnom spore a vo forme oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je nutné, aby finančná situácia žiadateľa spĺňala požiadavky stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci; konkrétne ide o tieto požiadavky: celkový mesačný príjem žiadateľov a členov ich domácnosti nesmie prekročiť výšku základu dane na člena (3 326,00 HRK) a celková hodnota majetku žiadateľov a členov ich domácnosti nesmie prekročiť šesťdesiatnásobok sumy základu dane (199 560,00 HRK).

Okrem toho, že musia byť splnené finančné požiadavky, platí aj to, že o sekundárnu právnu pomoc treba žiadať v konaniach, ktoré sa týkajú:

  • vecných práv, okrem katastrálnych konaní,
  • pracovnoprávnych vzťahov,
  • rodinných vzťahov, okrem konaní, ktoré sa týkajú rozvodu na základe vzájomnej dohody, ak manželia nemajú spoločné ani osvojené maloleté deti, ani deti po dovŕšení plnoletosti, ktoré sú im zverené do rodičovskej starostlivosti,
  • exekučných a zabezpečovacích konaní so zreteľom na nútené vymáhanie alebo zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z konaní, pri ktorých možno poskytnúť právnu pomoc v zmysle ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci,
  • urovnania sporu formou zmieru,
  • výnimočne všetkých ostatných správnych a občianskych súdnych konaní, ak je to potrebné so zreteľom na osobitné životné okolnosti žiadateľov a členov ich domácnosti v súlade so základným účelom zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Postup poskytnutia sekundárnej právnej pomoci sa začína podaním žiadosti na príslušnom župnom správnom orgáne alebo správnom orgáne mesta Záhreb. Žiadosť sa podáva na vzorovom formulári, ktorého súčasťou je aj súhlas žiadateľov a členov ich domácnosti s poskytnutím prístupu ku všetkým údajom o ich celkových príjmoch a majetku, ako aj potvrdenie žiadateľa, že uvedené informácie sú správne a úplné.

V rámci postupu na poskytnutie sekundárnej právnej pomoci žiadateľovi, ktorý spĺňa právne požiadavky na uplatnenie práva na sekundárnu právnu pomoc, príslušný orgán vydá rozhodnutie o poskytnutí sekundárnej právnej pomoci, v ktorom uvedie druh a rozsah poskytnutej právnej pomoci. Poskytnutie sekundárnej právnej pomoci sa vzťahuje na úplné alebo čiastočné zabezpečenie platby nákladov na sekundárnu právnu pomoc v závislosti od výšky celkového mesačného príjmu žiadateľov a členov ich domácnosti. V rozhodnutí o poskytnutí sekundárnej právnej pomoci sa takisto uvedie, ktorý advokát poskytne túto pomoc.

Ak žiadateľ nespĺňa požiadavky na uplatnenie práva na poskytnutie sekundárnej právnej pomoci, vydá sa rozhodnutie o zamietnutí príslušnej žiadosti. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti sa žiadateľ môže odvolať na ministerstve spravodlivosti (Ministarstvo pravosuđa). V prípade, že ministerstvo spravodlivosti rozhodne o zamietnutí odvolania, možno podať návrh na začatie správneho konania.

Ak je príjemcom bezplatnej právnej pomoci neúspešný účastník konania, to znamená účastník, ktorý neuspel v konaní, na ktoré bola poskytnutá sekundárna právna pomoc, tento účastník nie je povinný nahradiť náklady na právnu pomoc. Poskytnutie bezplatnej právnej pomoci však neznamená, že príjemca sekundárnej právnej pomoci, ktorý je neúspešným účastníkom konania, bude oslobodený od platenia trov konania, ktoré vznikli protistrane; o tejto otázke rozhodne súd v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi súdne konanie.

Bezplatnú právnu pomoc možno poskytnúť aj v cezhraničných sporoch. V zákone o bezplatnej právnej pomoci sú cezhraničné spory vymedzené ako spory, pri ktorých žiadateľ o právnu pomoc má bydlisko alebo pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako je členský štát, v ktorom je sídlo súdu, prípadne v ktorom sa má uskutočniť výkon súdneho rozhodnutia.

Právna pomoc pri cezhraničných sporoch sa poskytuje v občianskych a obchodných veciach, mediačných konaniach, mimosúdnych urovnaniach, pri výkone úradne osvedčených listín, ako aj v rámci právneho poradenstva pri týchto konaniach. Ustanovenia o právnej pomoci pri cezhraničných sporoch sa neuplatňujú v prípade daňových, colných a ďalších správnych konaní.

Žiadateľom o právnu pomoc v cezhraničných sporoch sa právna pomoc poskytne, ak spĺňajú požiadavky stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci. Výnimočne môže byť právna pomoc poskytnutá aj žiadateľom, ktorí nespĺňajú požiadavky na poskytnutie právnej pomoci stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci, ak preukážu, že nemôžu zaplatiť trovy konania vzhľadom na neprimerané životné náklady v členskom štáte bydliska alebo obvyklého pobytu v porovnaní so životnými nákladmi v Chorvátsku.

V Chorvátsku žiadatelia alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom majú žiadatelia bydlisko alebo obvyklý pobyt (postupujúci orgán), predložia žiadosť o právnu pomoc ministerstvu spravodlivosti (prijímajúci orgán). Formuláre a pripojené dokumenty treba predložiť v chorvátčine. Inak bude žiadosť zamietnutá.

Ak spor, pri ktorom žiadateľ žiada o právnu pomoc, nie je cezhraničným sporom, alebo ak žiadateľ nemá nárok na právnu pomoc v cezhraničných sporoch, ministerstvo spravodlivosti vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Proti rozhodnutiam ministerstva spravodlivosti sa nemožno odvolať, hoci možno začať správne konanie.

Bezplatnú právnu pomoc možno poskytnúť osobám, ktoré nemajú pobyt v Európskej únii, v súlade s ustanoveniami dvojstranných a mnohostranných medzinárodných dohôd, ktoré sú pre Chorvátsko záväzné.

Informácie o právnej pomoci v Chorvátsku sú k dispozícii na tomto webovom sídle:


[1] Práva na ochranu osobnosti: právo na život, telesné a duševné zdravie, dobré meno, česť, dôstojnosť, meno, súkromie v osobnom a rodinnom živote, slobodu a pod.

Posledná aktualizácia: 09/02/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Cyprus

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Podľa ustanovení zákona č. 174/1989 o zodpovednosti zamestnávateľa (povinné poistenie) v znení neskorších predpisov majú zamestnanci, ktorí sa stali obeťami porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, nárok na náhradu škody v prípade úrazu na pracovisku (smrť alebo ujma na zdraví), ktorý bol spôsobený prácou alebo k nemu došlo počas jej výkonu, alebo v prípade choroby z povolania spôsobenej vykonávanou prácou. V tomto zákone sa vyžaduje, aby všetci zamestnávatelia uzavreli poistenie zodpovednosti pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania spôsobenej ktorémukoľvek zamestnancovi. Požiadavka sa vzťahuje aj na zamestnávanie osôb s trvalým pobytom na Cypre, ktoré sú zamestnané v zahraničí a ktorým bol spôsobený úraz alebo choroba z povolania. V zákone sa stanovuje minimálna výška poistného krytia pre každý úraz alebo chorobu z povolania na zamestnanca (sto šesťdesiattisíc eur, 160 000,00 EUR), ako aj pre každý prípad alebo sériu prípadov, ktoré vyplývajú z tej istej rozhodujúcej udalosti (3 415 000,00 EUR) vrátane výdavkov a úrokov.

Aby sa zabezpečilo, že sa zamestnancovi vyplatí náhrada škody, ktorá presahuje náhradu škody ustanovenú v zákone, musí sa na súde podať príslušná žaloba.

Inšpektori z inšpektorátu práce pri vykonávaní inšpekcií v závodoch/podnikoch zamestnávateľa na kontrolu dodržiavania právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tiež kontrolujú, či existuje doklad potvrdzujúci povinné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Pozri odpoveď na prvú otázku.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Nie, na naše súdy sa obrátiť nemôžete. Na základe dostupných informácií a údajov opísaných v otázke sa nezdá, že by existovala súvislosť, na základe ktorej by boli príslušné cyperské súdy.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Nie. Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí tvrdia, že sú obeťami porušovania ľudských práv poskytujú zodpovedajúcu ochranu nezávislé inštitúcie za predpokladu, že k porušeniu došlo na Cypre.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

V nariadení (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online sa od spoločností s internetovými obchodmi vyžaduje, aby na svojich webových stránkach poskytovali informácie o online platformách na riešenie sporov.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok?

Prístup k právnej pomoci sa poskytuje každej fyzickej osobe, ktorej ľudské práva boli porušené, ak má táto osoba pobyt na území Cyperskej republiky, bez ohľadu na to, či je občanom Cyperskej republiky alebo občanom EÚ.

Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať?

Právna pomoc sa poskytuje na:

  • prístup k advokátovi,
  • právne poradenstvo a
  • zastupovanie pred súdom.

Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Nie.

Posledná aktualizácia: 11/04/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Lotyšsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánku 1 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má každá fyzická a právnická osoba právo na súdnu obhajobu svojich porušených alebo napadnutých občianskych práv alebo oprávnených záujmov. Ak sa jednotlivec domnieva, že sa stal obeťou porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním, čím boli porušené jeho občianske práva, môže podať občianskoprávnu žalobu na všeobecný súd.

Podľa článku 1635 Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho zákona každé porušenie práv, každý protiprávny čin sám osebe, ktorý má za následok škodu (vrátane nemajetkovej ujmy), oprávňuje obeť požadovať od páchateľa nápravu, pokiaľ ho za tento čin možno viniť. Nemajetkovou ujmou sa označuje fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené porušením nemajetkových práv alebo nemajetkových výhod obete v dôsledku protiprávnych činov. Rozsah nápravy nemajetkovej ujmy určí súd na základe vlastného uváženia, pričom zohľadní závažnosť a dôsledky nemajetkovej ujmy. Ak sa protiprávne konanie prejavuje ako trestný čin proti životu, zdraviu, mravnosti, nedotknuteľnosti v sexuálnej sfére, slobode, cti alebo úcte k jednotlivcovi, alebo proti rodine alebo maloletej osobe, predpokladá sa, že obeť v dôsledku takéhoto činu utrpela nemajetkovú ujmu. V iných prípadoch musí obeť nemajetkovú ujmu preukázať. Čin sa má v tomto kontexte chápať v širšom zmysle, ktorý zahŕňa nielen čin ako taký, ale aj zdržanie sa činu, t. j. opomenutie.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Zodpovednosť za protiprávne činy zakotvená v občianskom práve sa vzťahuje na akékoľvek porušenie práv a trestné činy vrátane závažného porušenia ľudských práv.

3. Som obeťou porušovania ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Ak ani žalovaný, ani žalobca nemajú miesto pobytu alebo sídlo v Lotyšsku a ak k porušeniu nedošlo v Lotyšsku, je nanajvýš pravdepodobné, že lotyšské súdy nebudú príslušné rozhodovať o občianskoprávnej žalobe.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Pomenovanie pre ombudsmana v Lotyšsku je Odkaz sa zobrazí v novom okne„tiesībsargs“. Ombudsman koná v súlade s cieľom stanoveným Odkaz sa zobrazí v novom oknezákonom o ombudsmanovi, ktorým je podporovať ochranu ľudských práv a zabezpečovať, aby sa úradná moc štátu vykonávala zákonným a vhodným spôsobom a v súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných.

Ombudsman sa môže zapájať do riešenia problémov len v prípadoch, v ktorých orgány štátnej správy porušujú ľudské práva jednotlivca stanovené v Satversme (Ústave) Lotyšskej republiky a v medzinárodných dokumentoch v oblasti ľudských práv, a to pri prijímaní rozhodnutia alebo v prípade zákonodarného orgánu pri prijímaní legislatívneho aktu.  V rámci výkonu právomocí ombudsmana sa pod orgánom rozumie štátna správa alebo orgán miestnej samosprávy alebo ich úradníci, ako aj osoby vykonávajúce úlohy delegované štátnou správou.

V prípadoch, v ktorých sa jednotlivec stane obeťou porušenia zásady nediskriminácie, ombudsman môže poskytnúť svoje posúdenie a odporúčania aj právnickým a fyzickým osobám podľa súkromného práva.

Právomoci ombudsmana sa však nevzťahujú na posudzovanie aktov európskych nadnárodných korporácií mimo EÚ.

Kontrola a monitorovanie správania podnikov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov patrí do právomoci Odkaz sa zobrazí v novom okneŠtátneho inšpektorátu práce.

Správanie podnikov v oblasti životného prostredia kontroluje Odkaz sa zobrazí v novom okneŠtátna služba pre životné prostredie, ktorá zodpovedá za monitorovanie dodržiavania právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany pred žiarením, jadrovej bezpečnosti, ako aj využívania prírodných zdrojov.

Ak jednotlivec podá žalobu týkajúcu sa protiprávneho činu na orgán omylom, t. j. nie je si vedomý toho, že nie je v právomoci príslušného orgánu odpovedať na vec uvedenú v žalobe jednotlivca, v súlade s ustanoveniami zákona o podaniach musí orgán informovať jednotlivca o orgáne príslušnom v danej veci alebo v prípade potreby postúpiť žalobu orgánu príslušnému na preskúmanie žaloby.

Preto je potrebné poznamenať, že inštitúcia ombudsmana je alternatívnym mechanizmom urovnávania sporov na ochranu porušených ľudských práv, ktorý je založený na osobnej právomoci ombudsmana, keďže odporúčania ombudsmana nie sú právne záväzné. Podanie opravného prostriedku ombudsmanovi nepredstavuje začatie odvolacieho konania a strana konania by mala zohľadniť skutočnosť, že takýto opravný prostriedok nepozastavuje ani platnosť správneho nariadenia, ani lehotu na podanie opravného prostriedku. Úlohou ombudsmana je však zvyšovať povedomie verejnosti a jej chápanie ľudských práv, mechanizmov na ich ochranu a práce ombudsmana. Ombudsman preto môže jednotlivcovi radiť v súvislosti s mechanizmami na ochranu porušených práv v jednotlivých prípadoch.

Každý jednotlivec, ktorý sa domnieva, že boli porušené jeho ľudské práva, sa môže bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť s podaním opravného prostriedku obrátiť na ombudsmana.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Neexistujú žiadne informácie o legislatívnych aktoch, ktorými sa európskym nadnárodným korporáciám ukladá povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Oprávnenosť na štátnu právnu pomoc závisí od kategórie prípadu a štatútu jednotlivca. Právna pomoc zahŕňa právne konzultácie, vypracúvanie písomností pre súd a právnu pomoc na súdnom pojednávaní. Jednotlivec, ktorý je účastníkom občianskoprávneho konania, je oslobodený od súdnych trov splatných do štátneho rozpočtu a súd mu musí poskytnúť štátom financované prekladateľské služby, ak jednotlivec nehovorí jazykom konania.

V občianskoprávnych veciach (okrem výnimiek stanovených zákonom) a v správnych veciach, v ktorých sa napadá rozhodnutie rodinného súdu v súvislosti s ochranou práv a právnych záujmov dieťaťa, má jednotlivec, ktorý má oprávnený pobyt v Lotyšsku, nárok na právnu pomoc, ak od sociálnych služieb miestnej samosprávy získal štatút osoby s nízkym príjmom alebo osoby v núdzi alebo ak sa nachádza v osobitnej situácii, t. j. ak mu neočakávane a z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, vzniknú také okolnosti a ocitne sa v takej finančnej situácii, ktoré mu bránia zabezpečovať ochranu svojich práv, alebo ak je jednotlivec plne odkázaný na štát alebo miestnu samosprávu.

Jednotlivec, ktorý má pobyt v členskom štáte EÚ, má nárok na právnu pomoc v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach v prípade, že mu osobitné okolnosti a výška jeho príjmu bránia v ochrane svojich práv.

Ostatní jednotlivci (vrátane jednotlivcov, ktorí majú pobyt mimo EÚ) majú nárok na právnu pomoc v súlade s medzinárodnými záväzkami Lotyšska a ak im ich osobitné okolnosti a výška ich príjmov bránia v ochrane svojich práv.

V občianskoprávnych veciach, ktoré si jednotlivci vedú sami alebo s pomocou advokáta (t. j. v občianskoprávnych veciach, v ktorých je príslušný súd pre hospodárske veci a ktoré vyplývajú zo zmluvného práva, ak výška nároku presahuje 150 000 EUR, a v prípadoch týkajúcich sa ochrany obchodného tajomstva pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením), má jednotlivec nárok na právnu pomoc, ak jeho príjem neprevyšuje minimálnu mesačnú mzdu v Lotyšsku, ak ho jeho finančná situácia oprávňuje na právnu pomoc a ak zaplatil poplatok za poskytnutie právnej pomoci.

Právnu pomoc v správnych veciach poskytuje súd (sudca) na žiadosť jednotlivca, pričom zohľadňuje zložitosť veci a finančnú situáciu jednotlivca.

Právnu pomoc v trestnom konaní poskytuje strana, ktorá vedie konanie (vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca). Právna pomoc sa poskytuje na žiadosť jednotlivcov, ktorí sú oprávnení na obhajobu, ako aj obetiam v prípadoch, v ktorých to stanovuje zákon.

Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke súdnej správy:

Posledná aktualizácia: 12/02/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Malta

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Každá obeť porušovania ľudských práv, či už súvisí s podnikaním, alebo nie, má právo obrátiť sa na súd s cieľom dosiahnuť nápravu a náhradu škody.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Osobitné pravidlá pre prípady závažného porušovania ľudských práv neexistujú. Všetky prípady porušovania ľudských práv sa riešia rovnakým spôsobom.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Zákony majú územnú platnosť. Jednotlivec sa musí pri určovaní lex fori opierať o medzinárodné právo súkromné, ak medzi stranami neexistuje dohoda, ktorá by bránila výberu uplatniteľných právnych predpisov.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Mandátom ombudsmana Malty v súlade s článkom 64A ústavy a článkami zákona o ombudsmanovi je „vyšetrovať kroky podniknuté vládou alebo v mene vlády, prípadne iným orgánom, subjektom alebo osobou, ktoré môžu byť stanovené zákonom (vrátane orgánu, subjektu alebo úradu zriadeného touto ústavou), ktoré predstavujú kroky prijaté pri výkone ich administratívnych funkcií“.

V súlade s článkom 12 ods. 1 zákona o ombudsmanovi je právomoc ombudsmana obmedzená na vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa:

„a) vlády vrátane akéhokoľvek vládneho ministerstva alebo iného orgánu vlády, ministra alebo parlamentného tajomníka, akéhokoľvek verejného úradníka a akéhokoľvek člena alebo zamestnanca uvedeného orgánu;

b) akéhokoľvek štatutárneho orgánu a akéhokoľvek partnerstva alebo iného orgánu, v ktorom má vláda alebo niektorý z uvedených orgánov alebo akákoľvek ich kombinácia kontrolný podiel alebo nad ktorým má účinnú kontrolu, vrátane akéhokoľvek riaditeľa, člena, vedúceho alebo iného úradníka tohto orgánu alebo partnerstva alebo jeho kontrolného orgánu (ďalej spoločne len „organizácia“); a

c) miestnych zastupiteľstiev a všetkých ich výborov, starostov, členov mestskej rady a zamestnancov všetkých miestnych zastupiteľstiev.“

Ombudsman nemá osobitný a formálny mandát na vyšetrovanie prípadov, v ktorých dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu základných práv, ani na nápravu, podporu alebo ochranu základných práv občanov.

Funkcie stanovené v článku 22 ods. 1 zákona o ombudsmanovi sú však dostatočne široké, aby umožnili tejto inštitúcii bez obmedzení sa angažovať v oblasti ľudských práv prostredníctvom:

  • vyšetrovania sťažností, ktoré majú prvok ľudských práv;
  • upozornenia orgánov na ohrozenie práv občanov;
  • v prípade porušenia prispievaním k riešeniu situácie vydaním odporúčaní na spravodlivé a efektívne vyriešenie problému s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu.

Právomoc ombudsmana sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa domnievajú, že boli poškodené, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod, za predpokladu, že daná osoba má osobný záujem na podstate sťažnosti. „Osoba“ tu zahŕňa fyzické aj právnické osoby.

Od orgánov alebo inštitúcií, ktoré podliehajú právomoci ombudsmana, sa vyžaduje, aby chránili ľudské práva a zabezpečovali ich presadzovanie. Preto, hoci je mandát ombudsmana obmedzený na verejné orgány, je možné vziať do úvahy situácie, keď obeť porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním tvrdí, že jej práva boli porušené, pretože tento verejný orgán alebo inštitúcia neposkytli danej osobe ochranu, na ktorú mala nárok.

Ombudsman môže vyšetriť každý prípad, aj keď osoba, ktorá podáva sťažnosť, nie je občanom EÚ alebo nežije v EÚ, za predpokladu, že podstata sťažnosti patrí do právomoci ombudsmana. Ak podstata sťažnosti podlieha právomoci ombudsmana alebo iného miestneho alebo regulačného orgánu, všetkým obetiam sa okrem toho poskytuje právna ochrana.

Právomoc ombudsmana preto nezávisí od podstaty veci alebo od toho, či poškodená strana žije na Malte, ale od údajného zlyhania orgánu, ktorý podlieha právomoci ombudsmana.

Pokiaľ ide o ďalšie verejné služby (napr. v oblasti zamestnanosti alebo životného prostredia) na Malte, existujú ďalšie verejné inštitúcie, ako je napríklad Oddelenie priemyselných vzťahov a zamestnanosti, Orgán pre životné prostredie a zdroje, Rozhodca pre finančné služby a Národná komisia na podporu rovnosti. Národná komisia na podporu rovnosti ako národný orgán pre rovnosť však môže vyšetrovať iba prípady diskriminácie a sexuálneho obťažovania, ktoré sa vyskytnú na Malte.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Malta neukladá európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít. Mediačné služby na Malte prebiehajú vo veciach pred rodinným súdom alebo v konaní pred Radou pre reguláciu nájomného.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Ak ste obeťou trestného činu uvedeného v kap. 539, článku 2 maltských zákonov (zákon o obetiach trestných činov) alebo obeťou domáceho násilia, ako sa uvádza v kap. 581 maltských zákonov (zákon o násilí na základe pohlavia a domácom násilí), máte nárok na právnu pomoc. Keď súd vydá príkaz na poskytnutie právnej pomoci, budete mať nárok na právnu pomoc a zastúpenie pred súdom. Súdne trovy a poplatky za právnika budú uhradené. Ak nie ste občanom EÚ, ale máte status na Malte, budete mať naďalej nárok na právnu pomoc. Ak ste občanom EÚ, ktorý žije mimo EÚ, naďalej budete mať právo na zastúpenie pred súdom na Malte a právo získať právnu pomoc.

Posledná aktualizácia: 04/05/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Rakúsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Rovnako ako v iných členských štátoch je medzinárodná súdna právomoc do veľkej miery určená nariadením Brusel Ia (Odkaz sa zobrazí v novom oknenariadenie č. 1215/2012). Žalobu bude preto možné podať najmä vtedy, ak má spoločnosť (alebo pobočka) sídlo v Rakúsku, a bez ohľadu na to, kde má žalobca bydlisko a/alebo akú má štátnu príslušnosť. Ďalšie miesta súdnej príslušnosti sú uvedené v článku 7 nariadenia; relevantné by mohlo byť miesto, kde došlo ku škodovej udalosti, alebo miesto, kde by bolo potrebné splniť zmluvný záväzok.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Rakúsky zákon o mimozmluvnej zodpovednosti neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia o hrubom porušení ľudských práv. Ak však hrubé porušenie ľudských práv vedie k porušeniu zákonom chráneného práva jednotlivca, môže prichádzať do úvahy všeobecná mimozmluvná zodpovednosť. Osoba je napríklad povinná nahradiť škodu, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti spôsobí protiprávnu škodu na živote, zdraví, slobode, majetku alebo inom práve inej osoby. V prípade škody na živote alebo zdraví, slobode, majetku alebo iných právach zodpovedá nielen osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, ale aj každý, kto neprijal potrebné a primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody tretej osobe, ak táto osoba vytvorila zdroj rizika (povinnosť primeranej bezpečnosti).

Z trestnoprávneho hľadiska patrí hrubé porušovanie ľudských práv takisto medzi všeobecné trestné činy.

3. Som obeťou porušení ľudských práv v dôsledku obchodnej činnosti európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde nájdem ďalšie informácie?

Pozri oddiel 4.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o svojich právach?

Rovnako ako v iných členských štátoch je medzinárodná súdna právomoc do veľkej miery určená nariadením Brusel Ia (Odkaz sa zobrazí v novom oknenariadenie č. 1215/2012). Žalobu bude preto možné podať najmä vtedy, ak má spoločnosť (alebo pobočka) sídlo v Rakúsku, a bez ohľadu na to, kde má žalobca bydlisko a/alebo akú má štátnu príslušnosť. Ďalšie miesta súdnej príslušnosti sú uvedené v článku 7 nariadenia; relevantné by mohlo byť miesto, kde došlo ku škodovej udalosti, alebo miesto, kde by bolo potrebné splniť zmluvný záväzok.

Ak sa neuplatňuje nariadenie Brusel Ia alebo LGVÜ 2007 (Lugánsky dohovor o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach), medzinárodná právomoc podľa §27a JN (norma o súdnej právomoci) je vždy daná, ak je miestne príslušný rakúsky súd. Miestna príslušnosť pre spôsobenie škody podľa §92a JN sa však zakladá výlučne na mieste, kde bolo škodlivé konanie spáchané. V závislosti od situácie v danom prípade však môžu prichádzať do úvahy aj iné jurisdikcie; napríklad miesto plnenia podľa §88 JN alebo nehnuteľnosť podľa §99 JN.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému? + 6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Poskytnutie právnej pomoci nie je viazané na rakúske občianstvo ani občianstvo Únie.

Cieľom právnej pomoci je umožniť všetkým osobám, ktoré sa domáhajú spravodlivosti, domáhať sa svojich práv v občianskoprávnych veciach alebo obhajovať svoje práva na súde bez ohľadu na ich individuálnu finančnú situáciu. Náklady spojené s vedením súdnych sporov by nemali byť prekážkou pri uplatňovaní nárokov alebo obhajobe, a to ani v prípade, že daná osoba nemá dostatok vlastných prostriedkov. Možnosť poskytnutia právnej pomoci má teda odstrániť rozdiely vyplývajúce z osobnej ekonomickej situácie a uplatňovať nielen zásadu rovnosti, ale aj právo na slobodný a neobmedzený prístup k súdu vyplývajúce z článku 6 ods. 1 EDĽP a poskytnúť prístup k súdu pre každého rovnako.

Poskytnutím právnej pomoci je však účastník konania len dočasne oslobodený od povinnosti hradiť vlastné trovy konania. Toto predbežné oslobodenie od trov konania sa nevzťahuje na protistranu.

Súd prizná účastníkovi konania právnu pomoc len vtedy, ak by inak vedenie konkrétneho konania viedlo k ohrozeniu nevyhnutnej výživy. Na to, aby sa právna pomoc poskytla, nesmie byť zamýšľaný právny úkon alebo právna obrana zjavne bezúčelná alebo zbytočná.

Pod nevyhnutnou výživou sa rozumie taká výživa, ktorú účastník konania potrebuje pre seba a svoju rodinu, ktorej musí zabezpečiť výživu potrebnú na vedenie jednoduchého spôsobu života. Nevyhnutná výživa sa nachádza v rozmedzí medzi „núdzovou“ a „štandardnou“ výživou. Nevyhnutná výživa je stanovená na úrovni medzi štatistickým priemerným príjmom zamestnanca a hranicou životného minima. V medzinárodných prípadoch treba posúdiť, čo je potrebné pre jednoduchý spôsob života, podľa okolností v mieste bydliska.

V §64 rakúskeho občianskeho súdneho poriadku sa uvádzajú dávky, na ktoré sa môže poskytnúť právna pomoc.

Za určitých podmienok môže byť zahraničným žalobcom uložená zábezpeka podľa §57 ZPO, t. j. na žiadosť žalovaného musia zložiť zábezpeku na súdne trovy. V mnohých dvojstranných dohodách sa však stanovuje vylúčenie takýchto záloh. Okrem toho je v rámci právnej pomoci možné aj oslobodenie od zloženia zábezpeky na trovy konania (§64 ods. 1 č. 2 ZPO).

Dvojstranné dohody, ktoré Rakúsko uzavrelo, nájdete na webovom sídle Ministerstva pre európske a medzinárodné záležitosti v častiOdkaz sa zobrazí v novom okneBilaterálne štátne zmluvy – BMEIA, Ministerstvo zahraničných vecí Rakúska.

Posledná aktualizácia: 22/11/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Portugalsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Náprava v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním je k dispozícii prostredníctvom súdov, konkrétne súdov s právomocou v občianskoprávnych, trestnoprávnych, správnych a pracovnoprávnych veciach, a to v závislosti od konkrétneho druhu porušenia. Táto ochrana môže mať formu podania žaloby alebo sťažnosti orgánom činným v trestnom konaní alebo prokuratúre (Ministério Público). V takejto žalobe sa môže od žalovaného vyžadovať, aby niečo predložil, niečo urobil, zdržal sa konania v rozpore so zákonom alebo toleroval určité konanie, ako aj napravil škody alebo morálnu ujmu spôsobené správaním žalovaného. V portugalskom trestnom zákone (Código Penal) sa stanovuje zodpovednosť právnických osôb za niektoré trestné činy za určitých okolností.

Postupy na získanie odškodnenia sa upravujú v občianskom, trestnom, správnom a pracovnom procesnom práve.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Pre prípady závažného porušenia ľudských práv neexistuje osobitný súbor vnútroštátnych pravidiel. Ak však takéto porušenie predstavuje trestný čin alebo priestupok, pri určovaní vhodnej sankcie a jej trvania alebo výšky sa prihliada na posúdenie jeho závažnosti. Je to tak aj v prípade trestných činov proti životnému prostrediu alebo závažného pracovného vykorisťovania.

3. Som obeťou porušenia ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Podľa občianskeho práva sa uplatňujú pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (známom ako „prepracované znenie nariadenia Brusel I“) a v Lugánskom dohovore.

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 sa budú osoby s domicilom v členskom štáte bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť žalovať na súdoch daného členského štátu, pričom za domicil spoločnosti (alebo inej právnickej osoby) sa považuje miesto jej štatutárneho sídla, ústredia alebo jej hlavné miesto podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to sa stanovujú osobitné normy právomoci pre určité veci, najmä tie, ktoré sa týkajú nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, pri ktorých majú súdnu právomoc súdy podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. V Dohovore o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Lugánsky dohovor) sa stanovujú identické normy.

Ak spoločnosť nemá domicil v Európskej únii alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lugánskeho dohovoru, medzinárodná právomoc portugalských súdov sa môže odvodiť z portugalského občianskeho procesného práva. Bude to tak v prípade, keď nárokované právo možno vymáhať iba prostredníctvom žaloby na portugalskom súde (napríklad preto, lebo na základe kombinácie medzinárodných noriem právomoci jednotlivých krajín neexistuje súd s právomocou rozhodovať v danom spore), alebo keď je pre navrhovateľa veľmi náročné podať žalobu v zahraničí a existuje významné osobné alebo reálne kolízne kritérium medzi predmetom sporu a portugalským právnym systémom.

Podľa trestného práva sa uplatňujú normy právomoci odvodené z Trestného zákona. Ak teda neexistuje medzinárodná zmluva alebo dohovor, podľa ktorých by platil opak, vo všeobecnosti platí zásada, že portugalské trestné právo je uplatniteľné na činy spáchané na portugalskom území alebo na palube portugalských plavidiel či lietadiel bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľa. Vzhľadom na to teda platí, že ak neexistuje medzinárodná zmluva alebo dohovor, podľa ktorých by platil opak, portugalské trestné právo sa môže za určitých okolností alebo v prípade určitých trestných činov uplatňovať na činy spáchané mimo územia Portugalska. Pokiaľ ide o trestné činy spáchané mimo územia Portugalska, ktoré sa týkajú právnických osôb, portugalské právo sa uplatňuje iba vtedy, ak sa vzniknuté skutkové okolnosti týkajú právnickej osoby so štatutárnym sídlom na portugalskom území bez ohľadu na to, či je obeť občanom EÚ alebo žije v EÚ.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o svojich právach?

Zásah do vyšetrovania zo strany ombudsmana, orgánov pre rovnosť [Komisie pre rovnosť v práci a zamestnaní (Comissão para a Igualdade no Trabalho e no Emprego – Odkaz sa zobrazí v novom okneCITE) a Komisie pre občianstvo a rodovú rovnosť (Comissão para a Cidadania e Igualdade de Género – Odkaz sa zobrazí v novom okneCIG)], Odkaz sa zobrazí v novom okneInšpektorátu práceOdkaz sa zobrazí v novom okneInšpektorátu životného prostredia sa obmedzuje na porušenia vnútroštátnych zákonov, ktoré sa vyskytli na portugalskom území. Skutočnosť, že obeťou porušenia ľudských práv zo strany európskej nadnárodnej spoločnosti mimo Európskej únie (EÚ) je osoba, ktorá nie je občanom EÚ alebo nežije v EÚ, nie je pri zásahu týchto orgánov podstatná.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní týchto systémov?

Takéto správy nie je zo zákona povinné vypracúvať. V rámci usmernení OECD pre nadnárodné podniky však národné kontaktné miesta pre tieto usmernia, koordinované Generálnym riaditeľstvom pre hospodárske činnosti (Direção-Geral das Atividades Económicas – DGAE) a Agentúrou pre investície a zahraničný obchod Portugalska (Agência para o Investimento e Comércio Externo de Portugal – AICEP Portugal Global), poskytujú platformu pre (mimosúdnu) mediáciu a zmierenie na riešenie sťažností voči spoločnostiam, ktoré sa týkajú údajného nedodržania týchto usmernení. Osoba alebo organizácia, ktorá sa domnieva, že konanie alebo činnosti nadnárodného podniku nie sú v súlade s týmito usmerneniami, môže preto podať formálnu sťažnosť národnému kontaktnému miestu so sídlom v jednej z krajín, v ktorých daný podnik pôsobí. Ďalšie informácie nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetu. Nachádzajú sa tu aj výročné správy národných kontaktných miest o vykonávaní usmernení OECD.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Podľa článku 67-A Trestného poriadku (Código de Processo Penal):

a) „obeť“

i) je fyzická osoba, ktorá utrpela ujmu, okrem iného fyzickú, psychickú, emocionálnu alebo morálnu, alebo škodu na majetku, priamo zapríčinenú konaním alebo nekonaním pri páchaní trestného činu;

ii) sú rodinní príslušníci osoby, ktorá v priamom dôsledku trestného činu zomrela, ktorým bola v dôsledku smrti danej osoby spôsobená ujma;

b) „obzvlášť zraniteľná obeť“ je obeť, ktorá je obzvlášť zraniteľná okrem iného v dôsledku veku, zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, ako aj skutočnosti, že druh, úroveň a trvanie viktimizácie, ktorá spôsobila ujmu, mali závažné dôsledky na jej psychickú pohodu alebo podmienky jej sociálnej integrácie;

c) „rodinní príslušníci“ sú manžel/manželka obete alebo osoba žijúca s obeťou v spoločnej domácnosti, priami príbuzní a súrodenci obete a osoby, ktoré sú od obete finančné závislé;

d) „dieťa“ je osoba vo veku do 18 rokov.

Jedným z práv zakotvených v štatúte obete, schválenom v zákone č. 130/2015 zo 4. septembra 2015, je právo na právnu pomoc, ktorej právny rámec sa stanovuje v zákone č. 34/2004 z 29. júla 2004. Informácie o právnej pomoci nájdete na príslušnej stránke Európskeho portálu elektronickej justície.

Posledná aktualizácia: 07/04/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Rumunsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Súdnu ochranu ľudských práv zabezpečujú vnútroštátne súdy v závislosti od záležitosti, ktorej sa týka čin vedúci k porušeniu tohto práva. V dôsledku podnikateľskej činnosti teda môžu nastať situácie, ktoré vedú k porušeniam ľudských práv v občianskych alebo trestných veciach, a preto v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a povahy skutku, ktorý viedol k porušeniu práva, môže poškodená strana podať súdnu žalobu alebo podať sťažnosť vyšetrovacím orgánom – polícii alebo prokuratúre.

Takáto ochrana môže viesť k odškodneniu vo forme náhrady spôsobenej majetkovej a/alebo nemajetkovej ujmy, ak sa zistí, že konanie/postupy uplatňované pri podnikaní spôsobili porušenie ľudských práv.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Rôzne porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vedú k občianskoprávnej, administratívnej alebo disciplinárnej zodpovednosti.

Pokiaľ ide o trestné činy proti životnému prostrediu, sú stanovené v osobitných právnych predpisoch (napr. mimoriadne nariadenie č. 195/2005 o ochrane životného prostredia), ako aj v Trestnom zákone v rámci trestných činov proti verejnej bezpečnosti (rozšírenie chorôb na zvieratá alebo rastliny, kontaminácia vody, obchodovanie s toxickými výrobkami alebo látkami, nedodržiavanie režimu jadrového materiálu alebo iných rádioaktívnych látok, výbušných materiálov alebo obmedzených prekurzorov výbušnín atď.).

Závažné formy pracovného vykorisťovania možno považovať za porušenie Trestného zákona (trestné činy, ako je otroctvo, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s deťmi, podrobenie nútenej alebo povinnej práci, kupliarstvo, využívanie služieb zneužívanej osoby) alebo trestnoprávnych ustanovení Zákonníka práce.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

A. V občianskych veciach

  • Medzinárodné občianske súdne konania upravuje kniha VII Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je príslušným common law a vzťahuje sa na konania podľa súkromného práva s cezhraničnými dôsledkami, pokiaľ sa nestanovuje inak v medzinárodných zmluvách, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou, v práve EÚ alebo v osobitných zákonoch.
  • Medzinárodná právomoc rumunských súdov je podľa common law založená na skutočnosti, že hlavné miesto podnikania žalovaného alebo – ak takéto miesto v čase podania návrhu neexistuje – jeho pobočky alebo podnikových aktív sa nachádza v Rumunsku.
  • Okrem toho sa strany môžu prostredníctvom dohody o voľbe súdu dohodnúť, že rumunské súdy majú právomoc rozhodovať spory, ku ktorým došlo v súvislosti s cezhraničnými dôsledkami.
  • V prípade niektorých žalôb o náhradu škody na majetku majú výlučnú právomoc rumunské súdy, ako napríklad v prípade sporov s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sa týkajú:
    • nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Rumunska,
    • zmlúv uzatvorených so spotrebiteľmi, ktorí majú svoj domicil alebo obvyklé bydlisko v Rumunsku, na každodenné spotrebiteľské služby určené na osobné alebo rodinné použitie spotrebiteľom, ktoré nesúvisia s výkonom jeho povolania alebo podnikaním, ak:
      • dodávateľ dostal objednávku v Rumunsku,
      • uzatvoreniu zmluvy predchádzala v Rumunsku ponuka alebo reklama a spotrebiteľ vykonal všetky úkony potrebné na uzatvorenie zmluvy.
  • Okrem toho si žalobca odchylne od pravidiel common law môže zvoliť rumunské súdy (preferenčný súd) v prípade sporov, ak:
    • miesto, kde zmluvný záväzok vznikol alebo mal byť splnený, aj keď len čiastočne, sa nachádza v Rumunsku,
    • miesto, kde bol právny akt, z ktorého vyplývajú mimozmluvné záväzky, uzatvorený alebo kde má takýto akt účinky, sa nachádza v Rumunsku,
    • železničná alebo cestná stanica, prístav alebo letisko nástupu/výstupu prepravovaných cestujúcich alebo naloženia/vyloženia prepravovaného tovaru sa nachádza v Rumunsku,
    • poistený majetok alebo miesto, kde došlo k poistnej udalosti, sa nachádza v Rumunsku.
  • Rumunské súdy majú takisto právomoc rozhodovať o:
    • veciach týkajúcich sa cezhraničnej ochrany duševného vlastníctva osoby s domicilom v Rumunsku, či už ide o rumunského občana, alebo osobu bez štátnej príslušnosti, v prípade ktorých je možné uplatniť dohodu o voľbe súdu,
    • veciach medzi cudzími štátnymi príslušníkmi, ak s tým výslovne súhlasili a právne vzťahy sa týkajú práv, ktoré môžu mať v súvislosti s nehnuteľnosťami alebo záujmami osôb z Rumunska,
    • veciach súvisiacich so zrážkami na mori alebo zrážkami lietadiel a veciach týkajúcich sa pomoci osobám alebo zachraňovania osôb alebo tovaru na šírom mori alebo za určitých podmienok v oblasti, ktorá nepodlieha zvrchovanosti žiadneho štátu,
    • veciach týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú výrobkami pochádzajúcimi z Rumunska bez ohľadu na štátnu príslušnosť obete, miesto nehody alebo miesto, kde bola škoda spôsobená.

Pokiaľ ide o stav cudzieho štátneho príslušníka v medzinárodnom občianskom súdnom konaní, fyzické a právnické osoby, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi, majú v súlade so zákonom pred rumunskými súdmi rovnaké procesné práva a povinnosti ako rumunskí občania a rumunské právnické osoby.

Viac informácií nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

B. V trestných veciach

V súlade s článkom 9 v spojení s článkom 12 Trestného zákona, pokiaľ sa nestanovuje inak v medzinárodných zmluvách, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou, sa rumunské trestné právo uplatňuje na skutky spáchané mimo územia Rumunska na základe zásady personality stanovenej v trestnom práve (článok 9 Trestného zákona) bez ohľadu na to, či je poškodená osoba cudzí štátny príslušník, rumunský občan, alebo občan bez štátnej príslušnosti, alebo či sa nachádza na území Rumunska, ak sú splnené určité podmienky: páchateľom je rumunská právnická osoba, trestom ustanoveným v rumunskom práve za spáchaný skutok je trest odňatia slobody na doživotie alebo trest odňatia slobody na viac ako 10 rokov (aj keď sa skutok nepovažuje za trestný čin podľa práva štátu, v ktorom bol spáchaný) – ak sú stanovené iné sankcie, je nevyhnutné klasifikovať skutok ako trestný čin aj podľa trestného práva krajiny, v ktorej bol spáchaný (obojstranná trestnosť), alebo ak bol spáchaný na mieste, ktoré nepodlieha právomoci žiadneho štátu. Podanie obžaloby musí najprv schváliť generálny prokurátor prokuratúry pri odvolacom súde, ktorý je miestne príslušný pre prvú spomínanú prokuratúru, alebo prípadne generálny prokurátor prokuratúry pri Najvyššom kasačnom a odvolacom súde.

Treba poznamenať, že trestný čin sa považuje za spáchaný na území Rumunska aj vtedy, ak na tomto území alebo na plavidle plaviacom sa pod rumunskou vlajkou alebo na lietadle registrovanom v Rumunsku došlo k spáchaniu trestného činu, navádzaniu na jeho spáchanie alebo napomáhaniu pri trestnom čine a podnecovaniu k nemu alebo boli generované príjmy z trestnej činnosti, a to aj čiastočne. V týchto prípadoch sa trestné právo Rumunska uplatňuje na základe zásady teritoriality.

Pokiaľ ide o právomoc trestných súdov v prípade trestných činov spáchaných mimo územia Rumunska, v Trestnom poriadku (článok 42) sa stanovuje, že trestné činy spáchané mimo územia Rumunska súdia súdy, do ktorých právomoci patrí sídlo právnickej osoby vystupujúcej ako obžalovaný. Ak obžalovaný nemá sídlo v Rumunsku a trestný čin patrí do právomoci okresného súdu, vec rieši Okresný súd Bukurešť okres 2 a v ostatných prípadoch súd, ktorý má právomoc podľa veci alebo postavenia osoby pochádzajúcej z Bukurešti, pokiaľ zákon nestanovuje inak.

V prípade trestných činov, v súvislosti s ktorými musí obžalobe predchádzať podanie sťažnosti poškodenou osobou, sa táto predchádzajúca sťažnosť musí podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa poškodená osoba dozvedela o skutku.

Viac informácií nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetuOdkaz sa zobrazí v novom oknetu Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Podľa článku 1 ods. 1 zákona č. 35 z 13. marca 1997 o organizácii a fungovaní inštitúcie ombudsmana [Instituția Avocatul Poporului]: „Úlohou ombudsmana je chrániť práva a slobody fyzických osôb v ich vzťahoch so subjektmi verejného sektora“, a preto nemá žiadne právomoci v oblasti porušovania ľudských práv spojeného s podnikateľskou činnosťou.

Sťažnosti spotrebiteľov podané proti spoločnostiam v EÚ môže prevziať európske spotrebiteľské centrum v Rumunsku (ESC Rumunsko), len ak sú títo spotrebitelia osobami s pobytom na území členského štátu EÚ alebo štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ (vrátane Nórska a Islandu) a ak sa uplatňuje právo EÚ.

Inšpektorát práce [Inspecția Muncii], Národný úrad pre práva osôb so zdravotným postihnutím, deti a osvojenie [Autoritatea Națională pentru Drepturile Persoanelor cu Dizabilități, Copii și Adopții], Národná agentúra pre rodovú rovnosť [Agenția Națională pentru Egalitatea de Șanse între Femei și Bărbați], Národná inšpekcia životného prostredia [Garda Națională de Mediu], Národný úrad pre ochranu spotrebiteľa [Autoritatea Națională pentru Protecția Consumatorului] a Národný úrad pre správu a reguláciu v oblasti komunikácií [Autoritatea Națională pentru Administrare și Reglementare în Comunicații (ANCOM)] sú verejné orgány, ktoré nemajú právomoc v cezhraničných veciach.

Viac informácií nájdete Odkaz sa zobrazí v novom oknetu Odkaz sa zobrazí v novom oknetu.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Pokiaľ ide o porušenia ľudských práv v dôsledku aktivít európskych nadnárodných korporácií, v Rumunsku nie sú zavedené žiadne povinné mediačné systémy, ale mediácia je možná na dobrovoľnom základe, ak si ju strany zvolia. Osoba, ktorej práva boli porušené, tak môže využiť súdnu ochranu podľa common law prostredníctvom občianskeho alebo trestného súdu v závislosti od povahy porušeného práva, prípadne sa strany môžu dohodnúť, že požiadajú o služby mediátora, ktorého povolanie upravuje zákon č. 192/2006 o mediácii a organizácii povolania mediátora.

Okrem toho sa v nariadení č. 38/2015 o alternatívnom riešení sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vytvára právny rámec, ktorý umožňuje spotrebiteľom dobrovoľne predkladať sťažnosti podané na odborníka/podnikateľa subjektom uplatňujúcim postupy alternatívneho riešenia sporov nezávislým, nestranným, transparentným, účinným, včasným a spravodlivým spôsobom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a riadne fungovanie trhu.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Prístup k právnej pomoci je právo uznané a zaručené rumunským právom. Toto právo je založené na koncepcii všeobecnej obrany a uznáva sa všetkým osobám bez ohľadu na ich bydlisko alebo štátnu príslušnosť, a to takto:

I. V občianskych veciach podľa mimoriadneho nariadenia vlády č. 51/2008 o verejnej právnej pomoci v občianskych veciach:

a) pre občanov EÚ: vo všetkých prípadoch, keď o verejnú právnu pomoc žiada na súdoch alebo iných rumunských orgánoch so súdnymi právomocami akákoľvek fyzická osoba, ktorá má svoj domicil alebo obvyklé bydlisko v Rumunsku alebo v inom členskom štáte EÚ (článok 2 mimoriadneho nariadenia vlády č. 51/2008);

b) pre občanov krajín mimo EÚ a občanov bez štátnej príslušnosti: v prípade žiadostí podaných fyzickými osobami, ktoré nemajú svoj domicil alebo obvyklé bydlisko na území Rumunska alebo iného členského štátu EÚ, pokiaľ existuje dohoda medzi Rumunskom a štátom, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom alebo na území ktorého má domicil, ktorá obsahuje ustanovenia o medzinárodnom prístupe k spravodlivosti (článok 21 ods. 1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 51/2008).

Okrem toho podľa článku 1084 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku majú cudzí štátni príslušníci na rumunských súdoch v medzinárodnom občianskom súdnom konaní právo na oslobodenie od daní a iných trov konania a na ich zníženie, ako aj na bezplatnú právnu pomoc v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako rumunskí občania, a to na základe reciprocity so štátom štátnej príslušnosti alebo domicilu žiadateľa.

Osoba, ktorá bola obeťou porušenia svojich legitímnych práv, tak môže požiadať o právnu pomoc v prípade, že si nemôže dovoliť úhradu trov konania, ako sa stanovuje v článku 6 mimoriadneho nariadenia vlády č. 51/2008. Verejná právna pomoc môže byť poskytnutá v týchto formách:

a) zaplatenie poplatkov za zastupovanie, právnu pomoc a prípadne obhajobu prostredníctvom advokáta ex offo alebo advokáta podľa vlastného výberu, za realizáciu alebo ochranu práva alebo oprávneného záujmu na súde alebo za predchádzanie sporu, ďalej len „pomoc advokáta“;

b) zaplatenie znalcovi, prekladateľovi alebo tlmočníkovi použitému počas súdneho konania so súhlasom súdu alebo orgánu so súdnymi právomocami, ak je túto platbu zo zákona povinný uhradiť žiadateľ o verejnú právnu pomoc;

c) zaplatenie poplatku súdnemu úradníkovi;

d) oslobodenie od platenia trov konania, zníženie výšky trov, splátky alebo odklady platenia trov konania stanovených zákonom vrátane trov splatných počas fázy výkonu.

Právo na právnu pomoc však nie je absolútnym právom a osoba žiadajúca o právnu pomoc musí predložiť dôkaz o svojej finančnej situácii, ktorý potvrdzuje skutočnosť, že si nemôže dovoliť zaplatiť za služby advokáta podľa vlastného výberu, alebo že nemôže znášať trovy konania, ako sú kolkové poplatky, poplatky za znalcov, znalecké posudky atď. V tejto súvislosti sa v článku 16 ods. 1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 51/2008 stanovuje: Verejnú právnu pomoc možno odmietnuť, ak sa o ňu žiada neoprávnene, ak jej odhadované náklady nie sú primerané hodnote právnej veci a ak sa o poskytnutie verejnej právnej pomoci nežiada na ochranu oprávneného záujmu alebo ak sa žiada v súvislosti so skutkom, ktorý je v rozpore s verejným alebo ústavným poriadkom.

Verejná právna pomoc uvedená v tomto mimoriadnom nariadení sa poskytuje v občianskych, obchodných, správnych a pracovných veciach a vo veciach sociálneho poistenia, ako aj v iných prípadoch okrem trestných vecí.

V trestných veciach je udelenie právnej pomoci poškodenému povinné, ak je poškodený/občiansky žalobca nespôsobilý alebo má obmedzenú spôsobilosť konať (v súlade s článkom 93 ods. 4 Trestného poriadku). Okrem toho sa v článku 93 ods. 5 stanovuje, že ak sa súdny orgán domnieva, že z určitých dôvodov by poškodená osoba, občiansky žalobca (...) neboli schopní obhajovať sa, zabezpečí advokáta ex offo.

V článku 29 ods. 1 písm. f) mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch v znení neskorších predpisov sa stanovuje, že fyzické osoby a združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré žalujú hospodárske subjekty za porušenie práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov, sú oslobodené od úhrady poplatkov za žaloby a sťažnosti vrátane odvolaní, či už riadnych, alebo mimoriadnych, podaných v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľov.

V neposlednom rade sa na obete trestných činov vzťahujú ustanovenia Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona č. 211/2004 o určitých opatreniach na zabezpečenie informovanosti, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktoré, ako to vyplýva z názvu zákona, upravujú opatrenia v oblasti informovania, podpory, ochrany, uznávania a hodnotenia, dostupné pre obete trestných činov, bez toho, aby boli podmienené podaním sťažnosti orgánom prokuratúry.

Viac informácií o právnej pomoci v Rumunsku nájdete tu.

Posledná aktualizácia: 26/04/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Slovensko

V Slovenskej republike má každý človek právo na rovnaké zaobchádzanie pri uplatňovaní svojich práv a ochranu pred diskrimináciou. Podnikatelia sú povinní dbať na zásadu rovného zaobchádzania nie len pri poskytovaní tovarov a služieb, ale aj pri zamestnávaní, a to vo vzťahoch k uchádzačom o zamestnanie a zamestnancom samotným rovnako.

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Jedným zo základných práv zakotvených v Ústave SR je právo na súdnu ochranu, domáhať sa svojich práv na nezávislých súdoch vrátane Ústavného súdu alebo keď to ustanoví zákon na inom orgáne Slovenskej republiky.

Právo na súdnu ochranu sa uplatňuje návrhom na začatie konania. Ak dôjde k porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva, môže jeho nositeľ, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, realizovať svoje právo na súdnu ochranu tak, že podá návrh na začatie konania, teda žalobu. Na podanie žaloby je oprávnená každá fyzická a právnická osoba. Súd sa musí zaoberať každým návrhom.

Z návrhu žaloby musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, to je petit, respektíve žalobná žiadosť. Navrhovateľ v nej vymedzuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodovať. Súd nemôže prisúdiť navrhovateľovi niečo iné, než čoho sa v petite domáha. Samozrejme, môže mu podľa výsledkov konania prisúdiť menej, než sa navrhovateľ domáha; viac mu môže prisúdiť len vtedy, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania sa medzi účastníkmi alebo keď konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Z vyššie uvedeného, obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním má právo na súdnu ochranu a v návrhu na začatie súdneho konania, v žalobe, sa v petite určí o akej veci sa má konať a rozhodnúť a akej náhrady škody sa obeť ako žalobca pred súdom domáha.

V prípade, že dôjde k neoprávnenému zásahu do cti, dôstojnosti, zdravia, súkromia fyzickej osoby, jej rodinného života a pod., poškodená osoba má právo na súde sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na:

  1. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
  2. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
  3. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
  4. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Zákonník práce ustanovuje zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, čím priamo požaduje, aby podnikatelia vo svojich predzmluvných a pracovnoprávnych vzťahoch dodržiavali zásadu rovnakého zaobchádzania. Bližšiu právnu úpravu poskytuje Antidiskriminačný zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí podnikateľ podľa Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci dohliadnuť na bezpečné pracovné podmienky, budovy, komunikácie, stroje a technické zariadenia, pracovné postupy, organizáciu práce atď.

Ústava SR hovorí, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.

Trestné činy za závažné porušenie ľudských práv napríklad proti slobode (kam patrí napríklad obchodovanie s ľuďmi, obmedzenie osobnej slobody, obmedzenie slobody pobytu) taktiež trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu (napr. neoprávnené nakladanie s odpadmi, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, neoprávnená výroba a nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a iné) sa podľa Trestného zákona hodnotia ako zločin, pokiaľ ide o úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Za takéto trestné činy nesú tresnú zodpovednosť páchatelia, ktorými môžu byť fyzické osoby podľa Trestného zákona a právnické osoby podľa Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a Trestného zákona.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre prípady závažného porušenia ľudských práv, medzi ktoré patria aj trestné činy proti životnému prostrediu a závažného pracovného vykoristenia platia osobitné pravidlá vo výške udeleného trestu, ktorý je podľa Trestného zákona v prípade zločinu vyšší ako v prípade prečinu.

3. Som obeťou porušenia ľudského práva v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

V prípade medzinárodnoprávneho sporu je potrebné určiť, ktorý súd sa bude vecou zaoberať a rozhodovať o nej, ale tiež je potrebné určiť podľa akého práva sa určí skutková podstata. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorého úlohou je stanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, v časti Medzinárodné právo procesné vymedzuje prípady s použitím právomoci slovenských súdov, prípady pre výlučnú právomoc slovenských súdov a v niektorých prípadoch ponecháva účastníkom sporu možnosť voľby konania pred slovenským súdom. Je potrebné zdôrazniť, že slovenské súdy vždy konajú podľa slovenských procesných predpisov a ak sa v primeranej lehote nepodarí slovenskému justičnému orgánu zistiť obsah cudzieho práva alebo by zistenie obsahu cudzieho práva bolo spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, v konaní sa použije slovenské právo.

Vo všeobecnosti, pre požadovaný prípad, by sa zo slovenského Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom dali aplikovať iba ustanovenia o voľbe právomoci dohodou, teda obe strany sporu by sa dohodli, aby sa vec prejednávala pred slovenskými súdmi. Pričom, ak by sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované. Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

Pre ďalšie informácie kontaktovať:

Odkaz sa zobrazí v novom okneNárodné kontaktné miesto pre podnikanie a ľudské práva

Odkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Odkaz sa zobrazí v novom okneInštitút verejného ochrancu práv (ombudsman) je zakotvený v Ústave SR. Slovenský ombudsman je volený Národnou radou SR a môžu sa naň obrátiť fyzické a právnické osoby, ak sa domnievajú, že boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené ich základné práva a slobody. To znamená, že osoba, ktorá nežije na Slovensku, alebo nedošlo k porušeniu práv a slobôd zo strany slovenských orgánov verejnej správy, sa síce môže obrátiť s prosbou o radu na slovenského ombudsmana, ale ten nebude mať zákonnú kompetenciu sa problémom zaoberať a vo veci konať.

Na Slovensku pôsobí Odkaz sa zobrazí v novom okneSlovenské národné stredisko pre ľudské práva ako národná inštitúcia pre ľudské práva a zároveň ako národný antidiskriminačný orgán. Hlavnou úlohou Strediska je dohliadať na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, vrátane princípu rovného zaobchádzania v Slovenskej republike. Za účelom napĺňania svojich úloh, vykonáva širokú škálu aktivít a poskytuje rôzne služby v oblasti ochrany a podpory ľudských práv, ale zároveň intenzívne spolupracuje s medzinárodnými ľudsko-právnymi organizáciami a inštitúciami. V septembri 2018 zriadilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva - Národné kontaktné miesto pre ľudské práva a podnikanie. V súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú činnosť a fungovanie zriaďovateľa, okrem iného, poskytuje aj právne poradenstvo v oblasti diskriminácie na pracovisku (vrátane bezplatného zastupovania v súdnom konaní), poskytuje konzultácie v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd v najširšom rozsahu - od problematiky rodovej rovnosti až po ochranu životného prostredia ale iba v rámci priestoru Slovenskej republiky (v súlade s Civilným sporovým poriadkom, podľa ktorého všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v obvode ktorého má fyzická osoba trvalý pobyt a v súlade so Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

V rámci ochrany životného prostredia na Slovensku pôsobí Slovenská inšpekcia životného prostredia, prostredníctvom ktorej Ministerstvo životného prostredia SR vykonáva štátny dozor, ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého pôsobnosť sa vzťahuje na územie Slovenskej republiky, to znamená, že k porušeniu ustanovení tohto zákona by muselo dôjsť na území Slovenskej republiky.

Zákon o inšpekcii práce a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní upravuje inšpekciu práce s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky, to znamená, že by k porušeniu ustanovení zákona muselo dôjsť na území Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej základné ľudské práva a slobody, pričom nie je občanom členského štátu Európskej únie a nežije na území Európskej únie, nemôže sa dovolávať účinnej právnej ochrany na národných orgánoch ochrany základných ľudských práv a slobôd, ktoré v Slovenskej republike pôsobia.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Slovenská republika neukladá európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností, túto povinnosť ukladá iba orgánom štátnej a územnej samosprávy a iným orgánom Slovenskej republiky a to v súlade so Zákonom o sťažnostiach. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie musí implementovať európsku legislatívu.

Nadnárodné spoločnosti sa môžu na Slovensku obrátiť na Národné kontaktné miesto pre podnikanie a ľudské práva, ktoré v tejto oblasti poskytuje vzdelávanie, konzultácie a právne poradenstvo.

Mediácia je dobrovoľný proces, ktorý slúži na odbremenenie súdov od sporov. Na Slovensku sa spravuje Zákonom o mediácii a slúži na mimosúdne urovnanie sporu v oblasti občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných záväzkových a pracovnoprávnych vzťahov, aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov medzi subjektmi s bydliskom alebo obvyklým pobytom v členskom štáte Európskej únie. Podľa Civilného sporového poriadku sa má súd vždy snažiť o dosiahnutie zmieru. Súd môže zúčastneným stranám navrhnúť dosiahnutie zmieru mediáciou, ale nemožno ju nariadiť. Pre mediáciu je potrebný dobrovoľný súhlas a aktívny prístup zúčastnených strán.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ?

Zákon o obetiach trestných činov na Slovensku definuje pojem „obeť; obzvlášť zraniteľná obeť ( dieťa, osoba staršia ako 75 rokov, osoba so zdravotným postihnutím, obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, niektorého z trestných činov terorizmu, obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery, obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie zistenému na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu)“ pre potreby konania v rámci slovenského právneho poriadku.

Orgány činné v trestnom konaní (prokuratúra a polícia), súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné informovať obeť o jej právach jednoduchým a pre ňu zrozumiteľným spôsobom. Osobitne prihliadajú na ťažkosti pri porozumení alebo komunikácii vyplývajúce z určitého druhu zdravotného postihnutia, znalosti jazyka, ako aj na obmedzenú schopnosť obete vyjadrovať sa. Obeť má v trestnom konaní postavenie oznamovateľa trestného činu, poškodeného alebo svedka a patria jej práva a povinnosti upravené v Trestnom poriadku súvisiace s uvedeným postavením. Orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam uskutočňujú s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu individuálne posúdenie obete tak, aby sa zistilo, či ide o obzvlášť zraniteľnú obeť na účely zabránenia opakovanej viktimizácii.

Obetiam sa poskytuje právna pomoc v podobe právnych informácií a právneho zastupovania obete v trestnom konaní a v civilnom procese a pri uplatnení nároku na náhrady škody. Právnu pomoc poskytuje obetiam Centrum právnej pomoci za podmienok a v rozsahu ustanovenom Zákonom o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Centrum právnu pomoc poskytuje vo vnútroštátnych sporoch všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. Za podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo na základe vzájomnosti vyhlásenej Ministerstvom spravodlivosti SR, sa na účely konania na súde Slovenskej republiky poskytuje právna pomoc aj občanovi zmluvnej strany medzinárodnej zmluvy alebo osobe, ktorá má na území zmluvnej strany obvyklý pobyt, alebo osobe, ak predmet konania na súde Slovenskej republiky priamo súvisí s predchádzajúcim obvyklým pobytom osoby na území Slovenskej republiky. Nevylučuje sa zastupovanie právnym zástupcom (advokátom) podľa Zákona o advokácii a Zákona o živnostenskom podnikaní.

Na bezplatnú právnu pomoc v Centre právnej pomoci má nárok ten, kto sa nachádza v stave materiálnej núdze (jeho príjem nedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima (na Slovensku) alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi (na Slovensku)), nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy stanovenej zákonom.

Na právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci s finančnou účasťou 20% z trov právneho zastúpenia má žiadateľ nárok vtedy, keď spĺňa súčasne tieto tri podmienky: príjem žiadateľa presahuje 1,4-násobok sumy životného minima (na Slovensku) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom. Splnenie týchto podmienok posudzuje Centrum vždy pred samotným poskytnutím právnej pomoci.

V iných prípadoch si obeť na vlastné náklady zabezpečí vlastného právneho zástupcu (advokáta).

Osobitnou skupinou je ochrana práv Whistleblowerov. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti, zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, môže podať oznamovateľ zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť sa podáva prokurátorovi. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany oznamovateľovi podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi prokurátorovi. Ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu. Osobitná ochrana whistleblowerov sa poskytuje ako prevencia pred viktimizáciou oznamovateľa, aby páchateľ nemohol pôsobiť na oznamovateľa ako obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú alebo psychickú integritu obete.

V prípadoch, v ktorých obeť namieta diskrimináciu, je poskytovaná ochrana antidiskriminačným zákonom, v zmysle ktorého sa neoprávnený postih sťažovateľa tiež považuje za formu diskriminácie. V prípadoch diskriminácie poskytuje právne poradenstvo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré môže obeť zastupovať aj v súdnom konaní.

Neprihliada na občianstvo obete, ochranu je však možné poskytovať len obetiam, ktoré sa nachádzajú na území SR.

Posledná aktualizácia: 27/02/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Švédsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Vo Švédsku sa nerozlišuje medzi porušovaním ľudských práv v súvislosti s podnikaním a inými druhmi porušovania ľudských práv. V oblasti podnikania a ľudských práv neexistujú žiadne osobitné predpisy. Právne opravné prostriedky vo švédskom právnom systéme sú v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktorých je Švédsko signatárom.

Súdna ochrana proti porušovaniu ľudských práv je zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie a vo švédskej ústave.

Ak sa domnievate, že boli porušené vaše ľudské práva, môžete sa obrátiť na rôzne orgány v závislosti od toho, k čomu došlo.

Môžete požiadať o začatie súdneho konania alebo o preskúmanie vykonané švédskym orgánom na preskúmanie alebo sa môžete obrátiť so sťažnosťou na národné kontaktné miesto.

Súdne konanie

Vo väčšine prípadov môžete dať svoj prípad prerokovať na súd tak či onak. Trestné činy môže na súd postúpiť prokurátor. Ak sa prokurátor rozhodne o nezačatí trestného stíhania, v niektorých prípadoch tak môžete urobiť sám (sama). V konečnom dôsledku si môžete voči štátu nárokovať náhradu škody.

Vo Švédsku sa rozlišujú tri druhy súdov:

  • všeobecné súdy, ktoré zahŕňajú okresné súdy (tingsrätt), odvolacie súdy (hovrätt) a Najvyšší súd (Högsta domstolen),
  • všeobecné správne súdy, t. j. správne súdy (förvaltningsrätt), správne odvolacie súdy (kammarrätt) a Najvyšší správny súd (Högsta förvaltningsdomstolen),
  • špecializované súdy, ktoré rozhodujú o sporoch v rôznych špecializovaných oblastiach, napríklad pracovný súd (Arbetsdomstolen).

Žiadosť o preskúmanie švédskym orgán na preskúmanie

Dodržiavanie ľudských práv preskúmajú rôzni ombudsmani.

Každý, kto sa domnieva, že s ním (ňou) alebo s niekým iným nesprávne alebo nespravodlivo zaobchádzal orgán alebo úradník orgánu v štátnom alebo samosprávnom sektore, sa môže obrátiť so sťažnosťou na parlamentného ombudsmana (Justitieombudsmannen). Parlamentný ombudsman dohliada na uplatňovanie zákonov a iných predpisov vo verejných činnostiach.

Podľa mandátu parlamentného ombudsmana sa jeho dohľad vzťahuje aj na „ostatné osoby, ktorých zamestnanie alebo úloha zahŕňa výkon verejnej moci, pokiaľ ide o tento aspekt ich činností“ a na „úradníkov a osoby zamestnané vo verejných podnikoch pri vykonávaní činností v mene takéhoto podniku, pri ktorých má vláda prostredníctvom činnosti podniku rozhodujúci vplyv“.

Niektoré dozorné funkcie vykonáva aj verejný ochranca práv (justitiekanslern), ktorého vymenúva vláda. Povinnosti verejného ochrancu práv zahŕňajú preskúmavanie sťažností a vyrovnávanie nárokov na náhradu škody voči štátu.

Úrad ombudsmana pre rovnosť (diskrimineringsombudsmannen) je vládna agentúra, ktorá zodpovedá za monitorovanie dodržiavania zákona o diskriminácii. Ombudsman sa musí v prvom rade snažiť presvedčiť osoby, na ktoré sa zákon vzťahuje, aby ho dodržiavali dobrovoľne. Ombudsman však môže podať žalobu na súd aj v mene jednotlivca, ktorý s tým súhlasí. Osobám, ktoré porušia zákon o diskriminácii, sa môže nariadiť, aby zaplatili diskriminovanej osobe náhradu škody za diskrimináciu.

Podanie sťažnosti na národnom kontaktnom mieste

V usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti sa poskytuje možnosť dať váš prípad prerokovať prostredníctvom národných kontaktných miest (ďalej len „NKM“). Švédske NKM predstavuje tripartitnú spoluprácu medzi štátom, podnikateľským odvetvím a odborovými zväzmi.

Štát zastupuje ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zvoláva zasadnutia, pričom môžu byť prizvané aj iné ministerstvá. Podnikateľské odvetvie zastupuje Konfederácia švédskych podnikov, Švédska obchodná federácia a Švédska federácia majiteľov podnikov a odborové zväzy zastupuje Švédska konfederácia odborových zväzov, Švédska konfederácia profesijných združení, zväz Unionen, zväz IF Metall a Švédske združenie absolventov inžinierstva. Keďže usmernenia sú dobrovoľné, NKM nie je spôsobilé na ukladanie sankcií. Hlavnou úlohou kontaktného miesta je podporovať spoločnosti, aby dodržiavali usmernenia a spolupracovali pri riešení problémov v jednotlivých prípadoch pomocou dialógu a diskusie.

Odkaz sa zobrazí v novom okneNárodné kontaktné miesto – Regeringen.se

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

Nijaké osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv neexistujú, a to ani na vnútroštátnej, ani na medzinárodnej úrovni. Pri posudzovaní porušenia ľudských práv však zohráva úlohu zásada proporcionality vrátane závažnosti porušenia. Súdna ochrana proti porušovaniu ľudských práv je zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie a vo švédskej ústave.

3. Som obeťou porušovania ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej spoločnosti, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Podmienky podania žaloby na švédsky súd

Aby mohla zahraničná osoba podať žalobu na švédsky súd, základnou podmienkou je, že musí byť schopná preukázať švédsku právomoc, t. j. preukázať, že švédsky súd má právomoc vyhlásiť žalobu za prípustnú. Možnosti tohto postupu sa v rôznych prípadoch líšia:

  1. V prípadoch, keď boli porušené ľudské práva jednotlivca zo strany švédskej spoločnosti alebo jej pobočiek v zahraničí, žalobu proti danej spoločnosti možno v zásade vždy podať na súd vo Švédsku.
  2. Ak došlo k porušeniu zo strany dcérskej spoločnosti vo švédskom vlastníctve alebo pod švédskou kontrolou a jej sídlo sa nachádza v tretej krajine (t. j. mimo EÚ, Islandu, Nórska a Švajčiarska), žalobu proti dcérskej spoločnosti možno podať na súd vo Švédsku len za určitých podmienok.
  3. Ak došlo k porušeniu zo strany dcérskej spoločnosti vo švédskom vlastníctve alebo pod švédskou kontrolou a jej sídlo sa nachádza v inej krajine EÚ alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku, možnosti podania žaloby proti dcérskej spoločnosti na súd vo Švédsku sú obmedzené na výnimočné prípady.

Všeobecné podmienky na uplatnenie švédskej právomoci

Švédske súdy musia z vlastnej iniciatívy preskúmať, či majú vo veci právomoc. Ak sú v prípade žaloby príslušné švédske súdy, znamená to, že švédsky súd je príslušný zaoberať sa vecou a rozhodovať vo veci samej.

V prípadoch, keď má spoločnosť dopúšťajúca sa porušovania (žalovaná strana) sídlo v členskom štáte EÚ, uplatňuje sa nariadenie Brusel I. Toto nariadenie však obsahuje aj niekoľko pravidiel týkajúcich sa právomoci, pri ktorých uplatniteľnosť nezávisí od miesta bydliska žalovanej strany. Ak má žalovaný bydlisko na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku, otázku právomoci určuje Lugánsky dohovor. Ak žalovaný nemá bydlisko v EÚ alebo v krajine, ktorá je signatárom Lugánskeho dohovoru, otázka právomoci sa určí obdobným uplatnením noriem konfliktu právomoci, ktoré sa stanovujú v kapitole 10 švédskeho súdneho poriadku, pričom sa zohľadní základná požiadavka existencie švédskeho záujmu na výkone spravodlivosti švédskeho súdu.

Bydlisko jednotlivca, ktorého práva boli porušené, vo všeobecnosti nie je významné pre uplatniteľnosť nariadenia Brusel I. V niektorých prípadoch sa však vyžaduje, aby mal žalobca bydlisko v členskom štáte alebo aby okolnosť, ktorá je základom právomoci, bola pripísateľná členskému štátu.

Rozhodujúcim faktorom je, že okolnosti, ktoré sú základom právomoci, musia existovať v čase podania žaloby na súd.

Rozhodné právo

Právo krajiny, ktoré sa má uplatniť pri žalobe vyplývajúcej z porušenia práv, v ktorej jednal švédsky súd, určuje švédsky súd uplatňujúci švédske medzinárodné právo súkromné. Vo všeobecnosti to znamená, že sa uplatní právo krajiny, v ktorej vznikla škoda. Ak došlo k porušeniu ľudských práv mimo Švédska, na žalobu obete sa preto bude len zriedka vzťahovať švédske právo. To platí bez ohľadu na to, či sa jednotlivec rozhodol formulovať svoju žalobu na základe zmluvných (ak ide o pracovné zmluvy) alebo mimozmluvných dôvodov (ak žiadna pracovná zmluva neexistuje). Hlavný dôvod tejto skutočnosti spočíva v tom, že prepojenie so Švédskom nie je dostatočne silné.

Na rozdiel od obsahu švédskeho práva je obsah cudzieho práva na švédskych súdoch skutkovou otázkou. Osoba, ktorá svoju žalobu stavia na cudzom práve, musí preto predložiť potvrdzujúce dôkazy, napr. v podobe znaleckého posudku. To môže viesť k určitým nákladom.

Aj keď sa na žalobu vzťahuje cudzie právo, švédske súdy môžu mať určitý priestor na uplatňovanie švédskeho práva, pokiaľ ide o otázku medzinárodne záväzných pravidiel alebo ak je cudzie právo v rozpore so švédskym verejným poriadkom. Takéto mimoriadne postupy sa však uplatňujú veľmi zriedkavo. Až do stanovenia judikatúry, napríklad Súdneho dvora Európskej únie a švédskych súdov, takisto nie je jasné, do akej miery nárok na náhradu škody týkajúci sa porušenia ľudských práv vedie k uplatňovaniu týchto pravidiel o výnimkách, napr. v dôsledku nedostatkov, pokiaľ ide o ochranu práv v krajine, v ktorej vznikla škoda.

Praktické možnosti podania žaloby na švédsky súd zo strany jednotlivca

Pokiaľ je daná švédska právomoc a existuje chránený nárok, ktorý možno vymáhať (napr. na základe uplatniteľného cudzieho práva), možnosť obrátiť sa na švédske súdy je pomerne priaznivá. Okrem toho sú právne možnosti cudzinca vystupovať ako jedna zo strán vo švédskom spore v zásade porovnateľné s možnosťami, ktoré sa uplatňujú na švédskych občanov.

Ak cudzinec narazí na finančné alebo iné praktické prekážky, ktoré by bránili vycestovaniu na príslušný súd vo Švédsku, možno predpokladať, že súd sa bude zaoberať riešením tohto problému napríklad tak, že umožní účasť na konaní telefonicky alebo pomocou audiovizuálneho spojenia.

Niektorí cudzinci, ktorí nemajú bydlisko vo Švédsku a ktorí podávajú žalobu proti švédskej právnickej osobe na švédskom súde, musia na návrh obžalovaného zložiť zábezpeku na budúce trovy konania obžalovaného. Cudzí štátni príslušníci a právnické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti zložiť zábezpeku, sa uvádzajú v oznámení o oslobodení zahraničných žalobcov v určitých prípadoch od zloženia zábezpeky na trovy konania z 15. mája 2014.

Možnosti cudzinca zabezpečiť si financovanie súdnych poplatkov a poplatkov ombudsmana z verejných zdrojov sú obmedzené, aspoň pokiaľ ide o občana krajiny mimo EÚ. Najväčšia príležitosť na verejné financovanie existuje vtedy, keď je nárok na náhradu škody predložený ako individuálny nárok v súvislosti s trestnou vecou. Inak možnosti riešenia cez súkromné financovanie do veľkej miery závisia od osobných finančných a sociálnych pomerov cudzinca.

Ďalšie informácie

Memorandum pre ministerstvo zahraničných vecí týkajúce sa možnosti jednotlivca podať žalobu proti švédskej spoločnosti na švédskom súde v dôsledku porušení ľudských práv spáchaných mimo Švédska. Mannheimer Swartling (2015)
Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://docplayer.se/7222881-Promemoria-till-utrikesdepartementet.html

Ďalšie informácie týkajúce sa usmernení pre podávanie žalôb na súdoch sú k dispozícii na adrese Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://www.domstol.se/en/.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Pozri otázku 1.

Švédsky inštitút pre ľudské práva nespracúva individuálne sťažnosti týkajúce sa porušovania ľudských práv.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Vlastné mechanizmy nápravy spoločností

Spoločnosti zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby sa ich činnosťami neporušovali žiadne ľudské práva, a ak spoločnosť takéto porušenie spôsobila, prispela k nemu alebo je s ním prepojená, musí sa pokúsiť nájsť spôsob nápravy situácie v prospech dotknutej osoby. Takáto náprava môže zahŕňať ospravedlnenie, poskytnutie finančnej alebo nefinančnej náhrady alebo nejaký iný druh nápravy, na ktorom sa dotknutá osoba a spoločnosť dohodli. Zložitejšia situácia nastáva, ak spoločnosť neprispela k vzniku žiadneho negatívnemu vplyvu, ale vplyv je priamo prepojený s jej činnosťou. Ak má spoločnosť dostatočný vplyv na riešenie negatívneho vplyvu, v takýchto prípadoch by mala spoločnosť tento svoj vplyv využiť.

Neexistuje žiadny štandardný model toho, ako by spoločnosť mala najlepšie zorganizovať svoje vlastné mechanizmy vybavovania sťažností a nápravy. Každá spoločnosť musí sama posúdiť, čo je na základe jej špecifických okolností vhodné.

Niektoré z ukazovateľov:

  • Otvorenosť – uľahčenie dialógu s tými, ktorých sa správanie spoločnosti dotýka.
  • Rokovania a diskusie so zástupcami zamestnancov – často sú dobrým základom pre účinné opatrenia v prípadoch, ktoré sa týkajú zamestnancov.
  • Usmernenia o tom, ako môžu osoby v rámci spoločnosti interne upozorniť na pochybenie, ako sa má v nadväznosti na upozornenie postupovať a ako majú byť osoby, ktoré na pochybenie upozornili, chránené.
  • Systém vybavovania sťažností, v rámci ktorého môžu osoby mimo spoločnosti, ktoré majú pocit, že boli alebo budú ony alebo iné osoby spoločnosťou negatívne ovplyvnené, bezpečne a anonymne spoločnosť na problém upozorniť.

Vláda zaviedla nové právne predpisy týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti veľkých spoločností, ktoré sú ambicióznejšie ako smernice EÚ, ako aj jasnejšie kritériá udržateľnosti v zákone o verejnom obstarávaní a silnejšiu právnu ochranu oznamovateľov.

V decembri 2016 nadobudli účinnosť nové právne predpisy týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti. V dôsledku týchto právnych predpisov sú teraz všetky veľké spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami povinné vykazovať informácie o udržateľnosti. Okrem informácií o vplyve na životné prostredie, sociálnych podmienkach, rovnosti a predchádzaní korupcii musia správy obsahovať aj informácie o opatreniach na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv vrátane práv zamestnancov, ak je to potrebné na účely pochopenie vývoja, pozície a výsledkov spoločnosti.

V januári 2017 prijal Riksdag okrem toho aj prísne právne predpisy na účely ochrany zamestnancov, ktorí upozornia na závažné pochybenia v činnostiach ich zamestnávateľa („whistle-blowing“). Pod touto osobitnou ochranou majú zamestnanci, ktorí sú vystavení represáliám zo strany ich zamestnávateľa, nárok na náhradu škody.

Verejné správy

Podnikanie a ľudské práva: Hmatateľné nedostatky a medzery vo švédskom práve. Správa pre švédsky Úrad pre verejnú správu. Enact Sustainable Strategies (Enact), konzultačná spoločnosť špecializujúca sa na udržateľný rozvoj podnikania a zodpovedné podnikanie.

Odkaz sa zobrazí v novom oknePodnikanie a ľudské práva: Hmatateľné nedostatky a medzery vo švédskom práve. Enact (statskontoret.se)

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním nemajú žiadne osobitné práva (pozri otázku č. 1).

Možnosť získania právnej pomoci je daná v súlade so zákonom o právnej pomoci (1996:1619). O tom, či máte alebo nemáte nárok na právnu pomoc, rozhoduje vždy súd alebo Úrad pre právnu pomoc (Rättshjälpsmyndigheten).

Právna pomoc sa vo všeobecnosti vzťahuje na súkromné osoby, t. j. nie na združenia, spoločnosti alebo podobné subjekty. Vo výnimočných prípadoch možno právnu pomoc poskytnúť aj obchodníkovi alebo v prípade pozostalosti.

Vaše finančné prostriedky vychádzajú z vášho vypočítaného ročného príjmu pred zdanením. Odpočítajte 15 000 SEK za každé dieťa, na ktoré prispievate výživným, maximálne však do výšky 75 000 SEK. Suma sa musí upraviť aj v prípade, že máte majetok alebo dlhy, ktoré ovplyvňujú vašu platobnú schopnosť. Aby ste mali nárok na právnu pomoc, vaše finančné prostriedky nesmú presiahnuť sumu 260 000 SEK za rok. Keď vám bude oznámené, že vám bude právna pomoc poskytnutá, musíte časť nákladov uhradiť sám (sama). Právna pomoc nie je pre dospelé osoby nikdy úplne bezplatná a časť, ktorú uhradíte vy sám (sama), sa nazýva poplatok za právnu pomoc. Váš poplatok za právnu pomoc nemôže byť nikdy vyšší ako náklady na právnu pomoc.

Poistenie právnej ochrany je forma poistenia, ktorá je vo väčšine prípadov zahrnutá v poisteniach domácností a zariadenia domácností, poisteniach domácností a nehnuteľného majetku a poisteniach rekreačného ubytovania. Poistenie právnej ochrany znamená, že z vášho poistenia možno uhradiť časť nákladov na právnika alebo advokáta. Podmienky poistenia právnej ochrany sa môžu v jednotlivých poisťovniach líšiť, preto je dôležité overiť si podmienky vášho poistného krytia.

V § 35 vyhlášky o právnej pomoci (1997:404) sa stanovuje, s ktorými cudzincami sa má zaobchádzať rovnakým spôsobom ako so švédskymi občanmi vo veciach nároku na právnu pomoc v súlade so zákonom o právnej pomoci.

Posledná aktualizácia: 26/04/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Podnikanie a ľudské práva - Škótsko

1. Aký druh súdnej ochrany mám vo vašej krajine ako obeť porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Je súčasťou tejto ochrany aj náhrada škody?

Škótsky zákon z roku 1998 vyžaduje, aby všetky právne predpisy prijaté škótskym parlamentom a všetky zákony členov škótskej vlády boli v súlade s právami uvedenými v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP). Podľa zákona o ľudských právach z roku 1998 je protiprávne, aby verejné orgány v Škótsku konali nezlučiteľne s právami uvedenými v tomto dohovore. Ak dôjde k porušeniu ľudských práv, škótske súdy majú právomoc pojednávať o veciach a poskytovať nápravy.

Zákon o spoločnostiach z roku 2006 stanovuje právny základ na zakladanie a prevádzku spoločností. Prokuratúra (Crown Office and Procurator Fiscal Service, COPFS) môže začať konanie proti škótskym podnikom na škótskych súdoch, ak existuje dôkaz o spáchaní trestného činu.

Zákonom o obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní (Škótsko) z roku 2015 sa konsoliduje a posilňuje súčasné trestné právo Spojeného kráľovstva proti obchodovaniu s ľuďmi a ich vykorisťovaniu a posilňuje sa postavenie obetí a ich podpora.

Zákon zahŕňa ustanovenia o definovaní jediného trestného činu obchodovania s ľuďmi pre všetky typy vykorisťovania dospelých aj detí; zavádzajú sa v ňom zákonné priťažujúce okolnosti v prípade obchodovania s ľuďmi, na ktoré sa prihliada v prípade súbežných trestných činov; a mení sa ním predchádzajúci samostatný trestný čin otroctva, nevoľníctva a nútenej alebo povinnej práce.

V oddiele 4 zákona z roku 2015 sa stanovuje trestný čin otroctva, nevoľníctva a nútenej alebo povinnej práce, ktorý sa vykladá v súlade s článkom 4 EDĽP.

Právnické osoby (napríklad spoločnosť), neregistrované združenia a partnerstvá môžu byť uznané vinnými z trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo trestného činu podľa oddielu 4 zákona z roku 2015. V oddiele 39 zákona z roku 2015 sa stanovuje, že príslušní jednotlivci v rámci takéhoto subjektu (napríklad riaditeľ) môžu byť tiež uznaní vinnými z uvedeného trestného činu.

Ako sa vyžaduje podľa zákona z roku 2015, riaditeľ prokuratúry zverejnil pokyny pre prokurátorov o stíhaní podozrivých alebo potvrdených obetí trestného činu obchodovania s ľuďmi a trestného činu podľa oddielu 4 (otroctvo, nevoľníctvo a nútená alebo povinná práca). Prokuratúra naďalej uplatňuje tieto pokyny, aby sa zabezpečilo, že obete nebudú stíhané v súvislosti s trestnými činmi spáchanými v týchto súvislostiach.

Škótsky ombudsman pre verejné služby (Scottish Public Services Ombudsman, SPSO) má široký rozsah právomocí. Zaoberá sa poslednou fázou sťažností týkajúcich sa najviac decentralizovaných verejných služieb v Škótsku. SPSO takisto poskytuje nezávislú službu preskúmania pre škótsky sociálny fond s právomocou zvrátiť a nahradiť rozhodnutia rád týkajúce sa žiadostí o komunitnú starostlivosť a krízový grant. SPSO má pri odškodňovaní veľmi obmedzenú úlohu. Výsledky sú zvyčajne vo forme odporúčaní pre verejné služby, ktorých sa sťažnosti týkajú. Právomoci a povinnosti sú stanovené v škótskom zákone o ombudsmanovi pre verejné služby z roku 2002 (Scottish Public Services Ombudsman Act).

Ak sa jednotlivec domnieva, že došlo k porušeniu jeho ľudských práv, môže vyhľadať nezávislé právne poradenstvo.

2. Existujú vo vašej krajine osobitné pravidlá pre prípady závažného porušenia ľudských práv? Vzťahujú sa tieto pravidlá na trestné činy proti životnému prostrediu alebo prípady závažného pracovného vykorisťovania?

V škótskom vyhlásení o pozemkových právach a povinnostiach, uverejnenom škótskou vládou, ako sa to vyžaduje v zákone o pozemkovej reforme (Škótsko) z roku 2016, sa stanovuje šesť zásad, ktoré majú pomôcť pri formovaní politiky týkajúcej sa pozemkových problémov v Škótsku. Prvou z týchto zásad je, že: „Celkový rámec pre pozemkové práva, povinnosti a verejné politiky by mal podporovať, plniť a rešpektovať príslušné ľudské práva súvisiace s pôdou, prispievať k verejnému záujmu a blahobytu a vyvažovať verejné a súkromné záujmy. Rámec by mal podporovať udržateľný hospodársky rozvoj, chrániť a zlepšovať životné prostredie, pomáhať pri dosahovaní sociálnej spravodlivosti a budovať spravodlivejšiu spoločnosť.“

V zákone z roku 2016 sa vyžaduje, aby škótski ministri pravidelne preskúmavali toto vyhlásenie a podávali správy parlamentu.

Odpoveď na otázku 1 obsahuje informácie týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania.

3. Som obeťou porušenia ľudských práv v dôsledku aktivít európskej nadnárodnej korporácie, ku ktorému došlo mimo územia Európskej únie. Môžem sa obrátiť na súdy vo vašej krajine, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ? Za akých podmienok sa podáva žaloba za porušenie mojich práv? Kde môžem nájsť ďalšie informácie?

Konkrétne opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v prípade porušenia ľudských práv, budú závisieť od toho, či je toto právo stanovené v common law alebo v stanovách.

V oddiele 2 zákona o obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní (Škótsko) z roku 2015 sa stanovuje uplatňovanie trestného činu obchodovania s ľuďmi pri jeho vykonávaní v Spojenom kráľovstve a inde, čo odráža skutočnosť, že činnosť v oblasti obchodovania s ľuďmi môže zahŕňať činnosť, ktorá sa uskutočňuje úplne alebo čiastočne mimo Škótska.

V zákone z roku 2015 sa tiež stanovuje, že štátny príslušník Spojeného kráľovstva, osoba, ktorá mala v čase trestného činu obvyklý pobyt v Škótsku, alebo subjekt zaregistrovaný podľa práva v časti Spojeného kráľovstva, sa dopúšťa trestného činu vykorisťovania ľudí bez ohľadu na to, kde sa príslušná činnosť odohráva. To, či má daná osoba obvyklý pobyt v Škótsku, sa určí na základe všetkých skutočností a okolností prípadu. Akákoľvek iná osoba sa dopúšťa trestného činu obchodovania s ľuďmi iba vtedy, ak sa akákoľvek časť príslušnej činnosti odohráva v Spojenom kráľovstve alebo ak sa príslušná činnosť týka osoby, ktorá prichádza alebo vstupuje do Spojeného kráľovstva, odchádza z neho alebo v rámci neho cestuje.

4. Môžu úrady ombudsmanov, orgány pre rovnosť alebo národné inštitúcie pre ľudské práva podporiť obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, ktorých sa dopustili európske nadnárodné korporácie mimo územia Európskej únie? Môžu tieto subjekty prešetriť môj prípad, aj keď nie som občanom EÚ a nežijem na území EÚ? Existujú vo vašej krajine iné verejné služby (napríklad inšpektorát práce alebo životného prostredia), ktoré môžu môj prípad prešetriť? Kde môžem nájsť informácie o mojich právach?

Regulačné prostredie pre podnikanie v Škótsku je v mnohých ohľadoch podobné zvyšku Spojeného kráľovstva a Európy a na podnikateľské aktivity sa zameriava celý rad regulačných orgánov. Ich právomoci v oblasti presadzovania sú zamerané skôr na sankcionovanie podnikania ako na podporu obetí. Avšak v prípade, že by s činnosťou súvisel trestný čin, boli by zavedené mechanizmy prostredníctvom polície a iných vládnych agentúr.

Škótsko má dve národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI), ktorými sú:

Tieto dve komisie majú spoločné právomoci v oblasti ľudských práv a zohrávajú dôležitú, hoci odlišnú úlohu pri podpore a monitorovaní vykonávania medzinárodne uznávaných ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. Príslušné právomoci každej komisie sú opísané na ich webových sídlach.

Škótsky ombudsman pre verejné služby (SPSO) sa zaoberá poslednou fázou sťažností týkajúcich sa najviac decentralizovaných verejných služieb v Škótsku. Ombudsman je nezávislý úradník a pri výkone svojich funkcií nepodlieha vedeniu ani nie je pod kontrolou žiadneho člena škótskej vlády alebo škótskeho parlamentu. SPSO môže v rámci posudzovania sťažnosti posúdiť prípadné porušenia ľudských práv. Je nepravdepodobné, že by európska nadnárodná korporácia patrila medzi vybrané subjekty, na ktoré môže SPSO prijímať sťažnosti. SPSO sa môže zaoberať sťažnosťami na služby poskytované súkromným alebo dobrovoľníckym sektorom, ak sú poskytované v mene subjektu, ktorý patrí do jeho právomoci.

Okrem toho sa v oddiele 9 ods. 4 a 5 škótskeho zákona o ombudsmanovi pre verejné služby z roku 2002 uvádza, kto môže podať sťažnosť adresovanú ombudsmanovi. Takýto subjekt musí mať bydlisko v Spojenom kráľovstve v čase podania sťažnosti, alebo musia byť činnosti, ktorých sa sťažnosť týka, vykonané v čase, keď bola daná osoba prítomná v Spojenom kráľovstve.

5. Ukladá vaša krajina európskym nadnárodným korporáciám povinnosť vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností alebo mediačné služby pre prípady porušenia práv v dôsledku ich podnikateľských aktivít? Vzťahuje sa táto povinnosť aj na porušenia, ku ktorým došlo mimo územia Európskej únie? Kto je vo vašej krajine zodpovedný za monitorovanie týchto aktivít? Sú verejne dostupné správy s informáciami o fungovaní tohto systému?

Spojené kráľovstvo zriadilo národné kontaktné miesto (NCP) zaoberajúce sa usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré predstavujú súbor odporúčaní týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania vrátane dodržiavania ľudských práv. V rámci oddelenia pre medzinárodný obchod je národné kontaktné miesto Spojeného kráľovstva zodpovedné za zvyšovanie informovanosti o usmerneniach OECD a za vykonávanie súvisiaceho mechanizmu na podávanie sťažností. Ak spoločnosť porušuje usmernenia OECD, národnému kontaktnému miestu môže podať sťažnosť ktorákoľvek zainteresovaná strana, a to vrátane zamestnancov spoločnosti alebo jej odborových zväzov a komunít ovplyvnených aktivitami spoločnosti. Národné kontaktné miesto sa snaží sprostredkovať dohodu medzi stranami, ale ak to nie je možné, rozhodnutie o tom, či spoločnosť konala v rozpore s usmerneniami, sa zverejní a umožní sa jeho rozširovanie. Informácie o podávaní sťažnosti nájdete na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovom sídle národného kontaktného miesta.

Medzi ďalšie zdroje poradenských a sprostredkovateľských služieb v Spojenom kráľovstve patria Odkaz sa zobrazí v novom okneporadenské kancelárie pre občanovOdkaz sa zobrazí v novom okneporadenská, zmierovacia a arbitrážna služba.

6. Mám osobitné práva ako zraniteľná obeť usilujúca sa o nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv v súvislosti s podnikaním? Mám prístup k právnej pomoci a za akých podmienok? Ktoré náklady bude právna pomoc pokrývať? Mám prístup k právnej pomoci za rovnakých podmienok, aj keď nie som občanom EÚ alebo nežijem na území EÚ?

Verejne financovaná právna pomoc umožňuje ľuďom hájiť svoje práva alebo zaplatiť za svoju obranu, ktorú by si inak nemohli dovoliť.

Pri žiadosti o právnu pomoc podľa zákona o právnej pomoci (Škótsko) z roku 1986 sa nevyžaduje mať bydlisko v Škótsku. Existujú dva druhy právnej pomoci v občianskych veciach:

i) Advokát môže prostredníctvom poradenstva a pomoci poskytovať poradenstvo, klásť otázky a korešpondovať s ostatnými v mene klienta. Poradenstvo a pomoc sú k dispozícii vo veciach škótskeho práva (vrátane práva Spojeného kráľovstva, ktoré sa uplatňuje v Škótsku), ale vo všeobecnosti sa nemôžu využiť na postúpenie vecí na súde.

ii) Právna pomoc v občianskych veciach je k dispozícii pre konania pred škótskymi súdmi.

Obidva typy právnej pomoci v občianskych veciach podliehajú zákonným kritériám oprávnenosti. Poradenstvo a pomoc sú k dispozícii na základe kritérií finančnej oprávnenosti. Kritériá oprávnenosti pre tých, ktorí pristupujú k právnej pomoci v občianskych veciach sú jednotné a transparentné, pričom žiadosti podliehajú povinným preskúmaniam. Prvé dve preskúmania sa vzťahujú na právny význam žiadosti. Musí sa preukázať, že existuje právny základ pre prípad, v ktorom sa žiada právna pomoc („pravdepodobná príčina“), a že je rozumné použiť na podporu prípadu verejné prostriedky. Tretie preskúmanie sa týka finančnej situácie žiadateľa.

Viac informácií nájdete na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovom sídle škótskej rady pre právnu pomoc.

V oddiele 9 zákona o obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní (Škótsko) z roku 2015 sa škótski ministri oprávňujú určiť obdobie, počas ktorého sa dospelým musí poskytnúť podpora a pomoc, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sú obeťami trestného činu obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania. V nariadeniach, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2018, sa stanovilo toto obdobie podpory na 90 dní a zahrnuli sa do nich ustanovenia o podpore a pomoci v oblastiach, ako sú (nielen):

  • ubytovanie,
  • každodenný život,
  • lekárska pomoc a ošetrenie (vrátane psychologického posúdenia a terapie),
  • preklad a tlmočenie jazykov,
  • poradenstvo,
  • právne poradenstvo,
  • informácie o ďalších službách dostupných pre dospelých,
  • návrat do vlasti.

V oddiele 10 zákona z roku 2015 sa stanovujú právomoci škótskych ministrov prijímať nariadenia o podpore a pomoci, ktorá sa môže poskytnúť dospelému, ktorý je alebo sa zdá byť obeťou otroctva, nevoľníctva a nútenej alebo povinnej práce. Nariadenia nadobudli účinnosť 1. apríla 2018 a stanovuje sa v nich postup určovania, či je dospelý obeťou takéhoto trestného činu; poskytovaná podpora a pomoc; a že obdobie, na ktoré sa poskytuje, by malo byť rovnaké ako obdobie v prípade obete trestného činu obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania.

Škótska vláda má uzatvorené dohody o financovaní s charitatívnou organizáciou Odkaz sa zobrazí v novom okneMigrant Help (ktorá podporuje dospelé obete obchodovania a vykorisťovania, iné ako ženské obete obchodovania s ľuďmi na účely komerčného sexuálneho vykorisťovania) a s Odkaz sa zobrazí v novom oknealianciou na zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi (Trafficking Awareness Raising Alliance) (ktorá podporuje ženské obete obchodovania s ľuďmi na účely komerčného sexuálneho vykorisťovania). Služba Odkaz sa zobrazí v novom okneThe Anchor Service, ktorá je súčasťou národného zdravotného systému oblasti Glasgow a Clyde (NHS Greater Glasgow and Clyde), je tiež financovaná, aby poskytovala psychologické služby všetkým dospelým obetiam obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania identifikovaných v Škótsku.

Posledná aktualizácia: 29/07/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.