How to enforce a court decision

When a Court is involved in solving a dispute, there are two steps that must be ensured at the end of the process.  First, the Court must hand down a judgment and then the judgment needs to be enforced in practice.

To force the other party (defendant or your debtor) to comply with the judgment against him/her (for example to pay up), you will have to go to the enforcement authorities. They alone have the power to force the debtor to pay, calling on the forces of law and order if need be.

Under the Brussels I Regulation (recast) which governs the recognition and enforcement of judgments in cross border cases, if you have an enforceable judgment issued in the Union Member State, you can go to the enforcement authorities in other Member State where e.g. the debtor has assets without any intermediary procedure being required (the Regulation abolishes the 'exequatur ' procedure). The debtor against whom you seek the enforcement may apply to the court requesting refusal of enforcement. The names and location of those competent courts and courts for further appeals are provided here.

The purpose of enforcement is generally to recover sums of money, but it may also be to have some other kind of duty performed (duty to do something or refrain from doing something, such as to deliver goods or finish work or refrain from trespassing).

Different European procedures (such as the European Payment Order, the European Small Claims Procedure and the European Enforcement Order) can be used in cross border civil cases, but for all of them, a judgment must be enforced in accordance with the national rules and procedures of the State of enforcement (usually where the debtor or his/her assets are).

In practice, you need to have an enforceable document (a court judgment or a deed) if you wish to apply for enforcement. The enforcement procedures and the authorities who handle them (courts, debt-collection agencies and bailiffs) are decided by national law of the Member State where enforcement is sought.

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Last update: 18/01/2019

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Belgicko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ak sa dlžník nepodriadi súdnemu rozhodnutiu dobrovoľne, navrhovateľ ho k tomu môže donútiť súdnou cestou. Tento postup je známy aj ako nútený výkon súdneho rozhodnutia. Vyžaduje si exekučný titul (článok 1386 Súdneho poriadku), pretože jeho súčasťou je zásah do osobnej právnej sféry dlžníka. Takýmto titulom je spravidla súdne rozhodnutie alebo notárska listina. V záujme rešpektovania súkromia dlžníka sa titul nesmie uplatniť v určitých okamihoch (článok 1387 Súdneho poriadku). Titul vykonáva súdny exekútor.

Nútený výkon súdneho rozhodnutia sa zvyčajne používa na vymáhanie peňažných prostriedkov, ale môže sa použiť aj na vynútenie určitého úkonu alebo zdržania sa určitého konania.

Ďalším dôležitým aspektom je pokuta (článok 1385a Súdneho poriadku). Ide o prostriedok na vyvíjanie nátlaku na osobu, proti ktorej bolo vynesené súdneho rozhodnutie, s cieľom prinútiť ju, aby sa tomuto rozhodnutiu podriadila. V určitých prípadoch však pokutu nie je možné uložiť: ak bolo danej osobe nariadené, aby zaplatila peňažnú čiastku alebo dodržala pracovnú zmluvu, a ak by to nebolo zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou. Pokuta sa vymáha na základe titulu, ktorým sa nariaďuje, a preto sa nevyžaduje žiadny ďalší titul.

V prípade osoby, ktorej bolo nariadené zaplatiť peňažnú čiastku, sa pohľadávka vymáha exekúciou majetku dlžníka a označuje sa ako zablokovanie. Rozlišuje sa podľa druhu zablokovaného majetku (hnuteľný alebo nehnuteľný) a charakteru zablokovania (preventívne zablokovanie a zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia). Preventívne zablokovanie sa používa v naliehavých prípadoch a jeho účelom je, aby majetok prešiel pod ochranu súdu: predchádza sa ním zmene situácie s cieľom zabezpečiť prípadnú ďalšiu exekúciu. Osoba, ktorej majetok bol zablokovaný, už nemá nad ním kontrolu a nemôže ho predať ani sa ho zbaviť. Ak je majetok dlžníka zablokovaný pri výkone súdneho rozhodnutia, predá sa a výnos z predaja dostane navrhovateľ. Navrhovateľ nemá právo na samotný zablokovaný majetok, len na výnos z jeho predaja.

Okrem toho na základe článku 1445 a nasl. Súdneho poriadku možno uplatniť aj prikázanie pohľadávky (pozri ďalej).

Okrem bežného preventívneho zablokovania a zablokovania hnuteľného a nehnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia existujú aj osobitné pravidlá pre zablokovanie lodí (články 1467 až 1480 a články 1545 až 1559 Súdneho poriadku), zhabanie (článok 1461 Súdneho poriadku), vrátenie neprávom nadobudnutého majetku (články 1462 až 1466 Súdneho poriadku) a zhabanie nepozberaného ovocia a plodín (články 1529 až 1538 Súdneho poriadku). V zostávajúcej časti tohto dokumentu sa zameriame len na bežné zablokovanie.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni exekútori a exekuční sudcovia. Títo sudcovia majú právomoc rozhodovať v sporoch týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

2.1.1. Preventívne zablokovanie

V prípade preventívneho zablokovania sa v zásade vyžaduje povolenie exekučného sudcu a musia existovať naliehavé dôvody (článok 1413 Súdneho poriadku). O povolenie sa musí požiadať ex parte (článok 1417 Súdneho poriadku). Tá istá žiadosť sa nesmie súčasne použiť na zablokovanie hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Na zablokovanie nehnuteľného majetku sa vždy vyžaduje samostatná žiadosť.

Exekučný sudca dospeje k rozhodnutiu najneskôr do ôsmich dní od predloženia žiadosti (článok 1418 Súdneho poriadku). Sudca môže žiadosť zamietnuť alebo navrhovateľovi udeliť čiastočné alebo úplné povolenie. Rozhodnutie exekučného sudcu sa musí doručiť dlžníkovi. Rozhodnutie sa oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne prijme potrebné opatrenia na jeho doručenie.

Existuje jedna dôležitá výnimka z tohto pravidla, pri ktorej sa nevyžaduje povolenie exekučného sudcu: každé súdne rozhodnutie predstavuje povolenie na preventívne zablokovanie v súvislosti s vynesenými rozsudkami (článok 1414 Súdneho poriadku). Aj v tomto prípade musí ísť o naliehavú záležitosť. Súdne rozhodnutie sa jednoducho musí postúpiť súdnemu exekútorovi, ktorý prijme potrebné opatrenia na zablokovanie majetku.

Preventívne zablokovanie sa môže zmeniť na zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia (článok 1489 až 1493 Súdneho poriadku).

2.1.2. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

A. Všeobecné informácie

Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia možno vykonať iba na základe exekučného titulu (článok 1494 Súdneho poriadku). Súdne rozhodnutia a listiny možno vykonať len po predložení overenej kópie alebo originálu, ku ktorým je pripojený výrok rozsudku stanovený kráľovským dekrétom.

Súdne rozhodnutie sa doručuje odporcovi vopred (článok 1495 Súdneho poriadku). Ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, predchádzajúce doručenie v záujme informovania dlžníka je povinné v každom prípade. Ak je exekučným titulom listina, tento postup však nevyhnutný nie je, pretože dlžník už o titule bude informovaný. Lehoty na preskúmanie alebo podanie opravného prostriedku začnú plynúť od okamihu doručenia súdneho rozhodnutia. Lehoty na podanie opravného prostriedku majú za následok pozastavenie zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia (ale nie preventívneho zablokovania) v prípadoch, keď bolo účastníkovi konania nariadené zaplatenie peňažnej čiastky. Predbežný výkon (súdne rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné) predstavuje výnimku z odkladného účinku bežného preskúmania alebo odvolacieho konania.

Druhou fázou úsilia navrhovateľa o vynútenie predaja majetku je platobný príkaz (článok 1499 Súdneho poriadku). Ide o prvý akt výkonu a posledné varovanie pre dlžníka, ktorý sa v tejto fáze ešte stále môže vyhnúť zablokovaniu. Po vydaní platobného príkazu začína plynúť čakacia lehota jedného dňa v prípade zablokovania hnuteľného majetku (článok 1499 Súdneho poriadku) a 15 dní v prípade zablokovania nehnuteľného majetku (článok 1566 Súdneho poriadku). Príkaz musí byť doručený dlžníkovi a predstavuje oznámenie o neplnení aj žiadosť o platbu. Nútený výkon súdneho rozhodnutia môže slúžiť len na vymáhanie súm uvedených v platobnom príkaze.

Po uplynutí čakacej lehoty možno majetok na príkaz súdneho exekútora zablokovať. Výkon teda prebieha prostredníctvom príslušného úradníka. Tento úradník sa považuje za zástupcu navrhovateľa. Jeho funkcia je stanovená zákonom a jeho konanie podlieha súdnemu dohľadu. Má zmluvnú zodpovednosť voči navrhovateľovi a mimozmluvnú zodpovednosť voči tretím stranám (podľa zákona a v prípade porušenia všeobecnej povinnosti starostlivosti).

Do troch pracovných dní súdny exekútor pošle oznámenie o zablokovaní do Centrálneho registra oznámení o zablokovaní, delegovaní, postúpení, kolektívnom vyrovnaní dlhu a proteste (Centraal Bestand van berichten van beslag, delegatie, overdracht en collectieve schuldenregeling en van protest) (článok 1390 ods. 1 Súdneho poriadku). Oznámenie sa vyžaduje v prípade zablokovania hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia ani rozdelenie výnosov nemožno vykonať bez predchádzajúceho nahliadnutia do oznámení o zablokovaní v Centrálnom registri oznámení (článok 1391 ods. 2 Súdneho poriadku). Toto pravidlo bolo zavedené s cieľom zabrániť zbytočným prípadom zablokovania a posilniť kolektívny rozmer zablokovania.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: hnuteľný majetok

Na zablokovanie hnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia je potrebný platobný príkaz, proti ktorému má dlžník právo namietať. Zablokovanie vykonáva súdny exekútor a v prvom rade ide o preventívne opatrenie: majetok sa nepremiestni a nedochádza k žiadnej zmene vlastníctva a užívacích práv. Majetok možno zablokovať aj na inom mieste ako v domácnosti dlžníka a v priestoroch tretej strany.

V prípade hnuteľného majetku sa zablokovanie neobmedzuje iba na jediný postup, druhé zablokovanie toho istého majetku však nemá vzhľadom na náklady, ktoré sú s ním spojené, prakticky žiadny význam. Pokiaľ ide o pomerné rozdelenie výnosov z predaja majetku dlžníka, budú sa na ňom podieľať aj iní navrhovatelia, nielen navrhovateľ, ktorý vykonal zablokovanie (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku).

Vypracuje sa úradná správa o zablokovaní. Zhabaný majetok sa predá najskôr jeden mesiac po doručení alebo oznámení kópie úradnej správy o zablokovaní. Cieľom tejto lehoty je dať dlžníkovi poslednú príležitosť, aby zabránil predaju. Predaj sa musí oznámiť verejnosti prostredníctvom plagátov a oznámení v novinách. Uskutočňuje sa v aukčnej sieni alebo na verejnom trhu, pokiaľ sa nepredloží žiadosť o iné vhodnejšie miesto. Vykonáva ho súdny exekútor, ktorý spíše úradnú správu a vyberie výnos z predaja. V priebehu 15 dní následne súdny exekútor rozdelí výnos v príslušnom pomere (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku). Tento postup zvyčajne prebieha zmierlivo, v opačnom prípade sa vec postúpi exekučnému sudcovi.

C. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: nehnuteľný majetok (články 1560 až 1626 Súdneho poriadku)

Výkon sa začína doručením platobného príkazu.

Následne, najskôr o 15 dní a najneskôr o šesť mesiacov, prebehne zablokovanie, inak príkaz stratí právoplatnosť. Príkaz na zablokovanie musí byť následne do 15 dní zapísaný do hypotekárneho registra a doručený do šiestich mesiacov. Úkon zapísania príkazu znemožňuje disponovanie majetkom a platí maximálne šesť mesiacov. Nezapísanie príkazu má za následok neplatnosť zablokovania. V prípade nehnuteľného majetku sa na rozdiel od hnuteľného majetku uplatňuje zásada len jediného zablokovania (majetok, ktorý bol zablokovaný raz, nemôže byť zablokovaný druhýkrát).

Posledným krokom je požiadanie exekučného sudcu o vymenovanie notára, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku a určenie poradia veriteľov. Dlžník môže u exekučného sudcu podať námietku proti úkonom vymenovaného notára. Podrobné pravidlá týkajúce sa predaja majetku sú jasne stanovené zákonom (pozri články 1582 a nasl. Súdneho poriadku). Predaj je zvyčajne verejný, ale z iniciatívy sudcu alebo na žiadosť navrhovateľa, ktorý uskutočnil zablokovanie, môže byť aj súkromný. Výnosy z predaja sa následne rozdelia medzi jednotlivých veriteľov podľa schváleného poradia priority (pozri články 1639 až 1654 Súdneho poriadku). Spory týkajúce sa určovania poradia veriteľov sa postúpia exekučnému sudcovi.

2.1.3. Prikázanie pohľadávky

Prikázanie pohľadávky je zablokovanie pohľadávok, ktoré má dlžník voči tretej strane (napríklad zárobku od jeho zamestnávateľa). Táto tretia strana je teda sekundárnym dlžníkom navrhovateľa, ktorý uskutočňuje zablokovanie. Prikázanie pohľadávky (beslag onder derden) nie je to isté ako zablokovanie majetku patriaceho dlžníkovi, ktorý sa však nachádza v priestoroch tretej strany (beslag bij derden).

Pohľadávkou, ktorá predstavuje dôvod na zablokovanie, je pohľadávka veriteľa požadujúceho zablokovanie voči dlžníkovi, proti ktorému je zablokovanie vedené. Pohľadávkou, ktorá je predmetom zablokovania, je pohľadávka, ktorú dlžník, proti ktorému je zablokovanie vedené, má voči tretej strane/sekundárnemu dlžníkovi.

Podrobné pravidlá týkajúce sa prikázania pohľadávky sa uvádzajú v článkoch 1445 až 1460 Súdneho poriadku (preventívne zablokovanie) a v článkoch 1539 až 1544 Súdneho poriadku (zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia).

2.1.4. Náklady

Okrem nákladov na právne zastúpenie sa v prípadoch zablokovania musí počítať aj s nákladmi súdneho exekútora. Poplatky za úradné služby súdneho exekútora sú stanovené v kráľovskom dekréte z 30. novembra 1976, ktorým sa stanovujú sadzby za úkony súdnych exekútorov v občianskoprávnych a obchodných veciach a sadzby určitých príplatkov (Koninklijk Besluit van 30 november 1976 tot vaststelling van het tarief voor akten van gerechtsdeurwaarders in burgerlijke en handelszaken en van het tarief van sommige toelagen) [pozri Federálnu verejnú justičnú službu (Service public fédérale Justice/Federale Overheidsdienst Justitie)].

3.2 Hlavné podmienky

A. Preventívne zablokovanie

Každý navrhovateľ s pohľadávkou, ktorá má určité charakteristiky, môže uplatniť preventívne zablokovanie bez ohľadu na hodnotu zablokovaného majetku a výšku pohľadávky (pozri článok 1413 Súdneho poriadku).

Prvou podmienkou tohto druhu zablokovania je naliehavosť: musí byť ohrozená platobná schopnosť dlžníka, čo ohrozuje následný predaj majetku. Rozhodnutie o splnení tejto podmienky prijíma súd na základe objektívnych kritérií. Vec musí byť naliehavá, a to nielen v čase zablokovania, ale aj pri posudzovaní potreby pokračovať v tomto blokovaní. Existuje niekoľko výnimiek z tejto podmienky: zablokovanie v prípade falšovania, zablokovanie dlhov týkajúcich sa zmeniek a výkon zahraničného súdneho rozhodnutia.

Druhou podmienkou preventívneho zablokovania je existencia pohľadávky navrhovateľa. Ak je potrebná pohľadávka, musí spĺňať určité podmienky (článok 1415 Súdneho poriadku): musí byť konečná (nie podmienená), splatná (to sa vzťahuje aj na záruky na budúce pohľadávky) a pevne stanovená (suma bola určená alebo môže byť určená). Povaha a výška pohľadávky na druhej strane nie sú podstatné. Exekučný sudca rozhodne, či sú tieto podmienky splnené, ale súd, ktorý sa vecou následne zaoberá, nie je viazaný týmto rozhodnutím.

Po tretie navrhovateľ, ktorý žiada o preventívne zablokovanie, musí byť na tento úkon spôsobilý. Ide o kontrolný úkon (nie užívanie), ktorý môže v prípade potreby vykonať aj zákonný zástupca.

Povolenie exekučného sudcu sa vyžaduje, iba ak ešte nebolo v prospech navrhovateľa vydané súdne rozhodnutie (pozri vyššie). Nevyžaduje sa však pri preventívnom prikázaní alebo zhabaní, alebo v prípade navrhovateľov, v prospech ktorých už bolo vynesené súdne rozhodnutie (článok 1414 Súdneho poriadku: každé súdne rozhodnutie je exekučným titulom). Exekučným titulom môžu byť aj notárske listiny.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Aj v prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa požaduje exekučný titul (článok 1494 Súdneho poriadku). Môže ísť o súdne rozhodnutie, verejnú listinu, exekučný príkaz od daňových orgánov, zahraničné súdne rozhodnutie s doložkou vykonateľnosti atď.

Pohľadávka sa musí uviesť v listine, ktorá spĺňa určité kritériá. Rovnako ako v prípade preventívneho zablokovania musí byť pohľadávka konečná, pevne stanovená a splatná. V článku 1494 druhom odseku Súdneho poriadku sa uvádza, že zablokovanie vykonané s cieľom získať vyplatenie príjmu v splátkach sa bude vzťahovať aj na budúce splátky, keď sa stanú splatnými.

Okrem toho musí byť titul aktuálny. Exekučný sudca nebude titul považovať za aktuálny, ak veriteľ požadujúci zablokovanie už nie je navrhovateľom alebo ak celá pohľadávka, resp. jej časť, už nie je aktívna (pretože sa stala premlčanou alebo bola vyplatená, alebo inak vyrovnaná).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

A. Všeobecné informácie

Zablokovať možno iba hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka. Nie je možné zablokovať majetok, ktorý patrí tretej strane, hoci je irelevantné, v čej držbe sa majetok dlžníka v danom okamihu nachádza. Je teda možné zablokovať majetok nachádzajúci sa v priestoroch tretej strany, pokiaľ na to súd vydá povolenie (článok 1503 Súdneho poriadku).

Navrhovateľ môže v zásade dlh vymáhať len z krátkodobého majetku dlžníka. Iba ak si dlžník nečestne spôsobí platobnú neschopnosť, možno zablokovať aj jeho bývalý majetok. Spravidla je vylúčené aj zablokovanie budúceho majetku s výnimkou budúcich pohľadávok.

Príjmy zo zablokovaného majetku si v prípade preventívneho zablokovania v zásade ponecháva dlžník. V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia však zablokovaniu podliehajú aj príjmy, a preto prináležia veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie.

Je možné zablokovať nerozdelený nehnuteľný majetok, ale nútený predaj majetku je pozastavený až do rozdelenia majetku (pozri napríklad článok 1561 Súdneho poriadku). Na manželov sa vzťahujú osobitné pravidlá.

B. Majetok, ktorý podlieha zablokovaniu

Majetok musí byť možné zablokovať. Niektoré druhy majetku nemôžu byť predmetom zablokovania. Dôvodom ich vyňatia zo zablokovania musí byť zákonné ustanovenie alebo povaha majetku, alebo skutočnosť, že k nemu má dlžník striktne osobný vzťah. Nie je napríklad možné oslobodiť od zablokovania majetok na základe účelu. Zablokovaniu nepodliehajú tieto druhy majetku:

  • Majetok uvedený v článku 1408 Súdneho poriadku. Toto obmedzenie bolo zavedené s cieľom zaručiť primerané životné podmienky pre dlžníka a jeho rodinu.
  • Majetok, ktorý nemá predajnú hodnotu, a preto z neho navrhovateľ nemá žiadny úžitok.
  • Majetok, ktorý je neodňateľný, pretože k nemu má dlžník blízky osobný vzťah.
  • Majetok vyňatý zo zablokovania podľa osobitných právnych predpisov (napríklad príjmy a mzdy maloletých, nepublikované knihy a hudba, príjmy väzňov z väzenskej práce).
  • Mzdy (zablokovanie zárobku) a podobné pohľadávky spravidla možno zablokovať iba v obmedzenej miere (pozri články 1409, 1409a a 1410 ods. 1 Súdneho poriadku). Sem patrí napríklad platba výživného, ktoré súd priznal nevinnému manželskému partnerovi. Určité platby, napríklad životné minimum, sú však zo zablokovania vylúčené úplne (pozri článok 1410 ods. 2 Súdneho poriadku). Obmedzenia týkajúce sa oprávnenosti na zablokovanie sa však nevzťahujú na navrhovateľov, ktorí vymáhajú dlh na výživnom, pretože ich pohľadávky majú prednosť (pozri článok 1412 Súdneho poriadku).

V minulosti mala vláda imunitu voči exekučným opatreniam, takže majetok štátu nebolo možné zablokovať. Táto zásada je v súčasnosti mierne upravená článkom 1412a Súdneho poriadku.

Existujú osobitné pravidlá, ktoré upravujú zablokovanie lodí a lietadiel (pokiaľ ide o preventívne zablokovanie: pozri články 1467 až 1480 Súdneho poriadku, a pokiaľ ide o zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: pozri články 1545 až 1559 Súdneho poriadku).

C. Kantonnement

V prípade zablokovania predmetu sa zablokovanie zvyčajne vzťahuje na predmet ako celok, aj keď jeho hodnota presahuje výšku pohľadávku. Pre dlžníka je to veľmi nevýhodné, pretože je úplne zbavený práva využívať tento predmet. Belgický zákonodarca preto stanovil súdnu kauciu (kantonnement): dlžník zloží určitú sumu a svoj majetok môže znova využívať (pozri články 1403 až 1407a Súdneho poriadku).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

A. Zablokovanie

Od okamihu zablokovania majetku dlžník stráca právo disponovať ním. Zablokovanie však neposkytuje veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, prednostný nárok. Diskvalifikácia znamená, že dlžník už nemôže tento majetok sdcudziť ani zaťažiť. Majetok však zostáva vo vlastníctve dlžníka. Z praktického hľadiska sa situácia nemení, právna situácia je však odlišná.

Postih za porušenie tejto diskvalifikácie spočíva v tom, že kroky prijaté dlžníkom, ktorého majetok bol zablokovaný, nie sú záväzné pre veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal.

Táto diskvalifikácia je však iba relatívna v tom zmysle, že sa vzťahuje len na výhodu veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal. Ostatní navrhovatelia musia znášať kolísanie výšky majetku dlžníka. Je však pre nich jednoduché pridružiť sa k zablokovaniu, ktoré už bolo nariadené.

Diskvalifikácia je prvou fázou procesu predaja majetku. Majetok prechádza pod kontrolu súdu. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia má teda v prvom stupni takisto preventívnu funkciu.

B. Prikázanie pohľadávky

Dôsledkom tohto typu zablokovania je strata kontroly nad celou zablokovanou pohľadávkou bez ohľadu na hodnotu pohľadávky, ktorá bola dôvodom zablokovania. Dlžník, ktorého sa týka prikázanie pohľadávky, môže vykonať čiastkovú platbu (kantonneren). Úkony, ktoré majú nepriaznivý účinok na pohľadávku, nie sú vo vzťahu k veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, vykonateľné. Po vykonaní prikázania pohľadávky nemôže dôjsť k žiadnemu ďalšiemu vyrovnaniu medzi osobou, ktorej majetok bol zablokovaný, a osobou, ktorej sa týka prikázanie pohľadávky.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

A. Preventívne zablokovanie

Preventívne zablokovanie môže platiť až tri roky. V prípade zablokovania hnuteľného majetku a prikázania pohľadávky začína trojročná lehota plynúť od dátumu vydania príkazu (články 1425 a 1458 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania nehnuteľného majetku začína trojročná lehota plynúť od dátumu zápisu do hypotekárneho registra (článok 1436 Súdneho poriadku).

Lehotu možno predĺžiť, ak na to existujú opodstatnené dôvody (články 1426, 1459 a 1437 Súdneho poriadku).

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa maximálna lehota platnosti vzťahuje iba na príkaz, ktorý zablokovaniu predchádzal. Pri tomto type zablokovania sa uplatňuje lehota desať rokov v prípade hnuteľného majetku (bežná lehota, pretože sa neuplatňujú žiadne osobitné ustanovenia) a šesť mesiacov v prípade nehnuteľného majetku (článok 1567 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania lodí sa uplatňuje lehota jeden rok (článok 1549 Súdneho poriadku).

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

A. Preventívne zablokovanie

Ak exekučný sudca odmietne vydať povolenie na preventívne zablokovanie, žiadateľ (t. j. navrhovateľ) môže v lehote jedného mesiaca podať proti rozhodnutiu odvolaciemu súdu opravný prostriedok. Ide o konanie ex parte. Ak sa po podaní opravného prostriedku zablokovanie povolí, dlžník má právo začať proti rozhodnutiu konanie na návrh tretej strany (pozri článok 1419 Súdneho poriadku).

Ak exekučný sudca povolí preventívne zablokovanie, dlžník alebo akákoľvek iná zainteresovaná strana môže proti rozhodnutiu začať konanie na návrh tretej strany. Lehota na začatie konania je jeden mesiac a konanie bude prebiehať na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Súd následne rozhodne v sporovom konaní. Konanie na návrh tretej strany nemá zvyčajne odkladný účinok (pozri články 1419 a 1033 Súdneho poriadku).

Ak možno preventívne zablokovanie nariadiť bez povolenia súdu, dlžník sa proti nemu môže odvolať tak, že požiada exekučného sudcu o zrušenie zablokovania (článok 1420 Súdneho poriadku). Ide o konanie na podanie námietky proti zablokovaniu a prebieha rovnako ako konanie o predbežnom opatrení, a ak je to potrebné, v spojení s uložením pokuty. Dôvodom žiadosti môže byť chýbajúca naliehavosť (Cass. 14. septembra 1984, Arr. Cass. 1984 – 85, 87).

Ak dôjde k zmene okolností, buď dlžník, ktorého majetok bol zablokovaný (predvolaním všetkých strán, aby sa dostavili pred exekučného sudcu), alebo veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie, resp. sprostredkovateľ (prostredníctvom žiadosti), môže požiadať exekučného sudcu, aby zablokovanie zmenil alebo zrušil.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Dlžník môže proti platobnému príkazu podať námietku a spochybniť tak jeho právoplatnosť. Na podanie námietky sa nevzťahuje žiadna zákonná lehota a námietka nemá odkladný účinok. Medzi dôvody na podanie námietky patria procesné chyby a žiadosť o odkladnú lehotu (ak je exekučným titulom notárska listina).

Dlžníci môžu proti rozhodnutiu exekučného sudcu o predaji svojho majetku podať námietku, ale táto námietka nemá odkladný účinok.

Navrhovatelia – iní ako veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie – môžu podať námietku proti predajnej cene, nie však proti samotnému predaju.

Tretia strana, ktorá tvrdí, že je vlastníkom zablokovaného majetku, môže proti rozhodnutiu exekučného sudcu takisto podať námietku (článok 1514 Súdneho poriadku). Ide o konanie na vymáhanie a má odkladný účinok.

Strana, ktorá požaduje výkon súdneho rozhodnutia, dostane iba jednu overenú kópiu. Vydáva ju register za poplatok (poplatok za vydanie).

Exekučný formulár:

„My, Filip, kráľ Belgičanov,

týmto dávame všetkým súčasným aj budúcim pokoleniam na známosť:

  • prikazujeme a nariaďujeme všetkým vymenovaným súdnym exekútorom, aby vykonali toto súdne rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listinu;
  • našim generálnym prokurátorom a prokurátorom na súdoch prvého stupňa, aby ho uplatňovali, a všetkým vyšším úradníkom a úradníkom verejných orgánov, aby im poskytli súčinnosť, ak sa to vyžaduje v zákone;
  • na dôkaz toho bolo toto súdneho rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listina podpísané a zapečatené pečaťou súdu alebo notára.“

V prípade konaní týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia alebo listiny sa súdny exekútor zodpovedá exekučnému sudcovi. Vo veciach etiky sa zodpovedá verejnej prokuratúre a regionálnej pobočke komory súdnych exekútorov.

Register v mieste, kde sa majetok nachádza (článok 1565 Súdneho poriadku). Tento register poskytuje informácie o nehnuteľnom majetku, napr. o majetkových právach, hypotékach na majetok,

t. j. na danom konaní sa zúčastňujú všetky strany.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Súdny poriadok obsahuje rôzne pravidlá týkajúce sa majetku, ktorý nie je možné zablokovať (články 1408 až 1412c Súdneho poriadku).

Veritelia nemôžu uplatňovať nároky na určité druhy hmotného hnuteľného majetku, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život dlžníkov a ich rodín, na výkon ich povolania, na pokračovanie v ich odbornej príprave alebo štúdiu alebo na starostlivosť o ich nezaopatrené deti, ktoré bývajú na rovnakej adrese (pozri článok 1408 Súdneho poriadku). Čiastočné oslobodenie od zablokovania a postúpenia sa vzťahuje na príjmy z práce a iných činností, ako aj na príspevky, dôchodky a iné príjmy.

Limity, na ktorých je založené úplné alebo čiastočné oslobodenie od zablokovania, sa stanovujú v článku 1409 ods. 1 Súdneho poriadku a sú ročne indexované. Odstupňované výšky tranží súm podliehajúcich zablokovaniu alebo postúpeniu sú vyššie, ak má dlžník nezaopatrené deti.

Na právny nárok v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia sa v zásade vzťahuje všeobecná premlčacia lehota, t. j. 10 rokov.

Posledná aktualizácia: 04/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Bulharsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je záverečná fáza súdneho konania. Spočíva v tom že navrhovateľ, v prospech ktorého bol vynesený rozsudok, môže požiadať, aby príslušný orgán poverený výkonom súdneho rozhodnutia podnikol všetky kroky na uspokojenie nároku, ktoré sú v jeho právomoci a ktoré sú stanovené zákonom.

Právo na výkon súdneho rozhodnutia vyplýva z existencie vymožiteľného nároku, ktorý nebol uspokojený dobrovoľne, a nástroja umožňujúceho výkon tohto nároku.

Opatrenia na výkon súdnych rozhodnutí zahŕňajú:

  • zablokovanie hnuteľného majetku,
  • zablokovanie nehnuteľného majetku,
  • súpis a ocenenie nehnuteľností,
  • predaj nehnuteľného majetku vo verejnej dražbe,
  • zablokovanie bankového účtu dlžníka,
  • zablokovanie vozidla,
  • reštitúciu,
  • zhabanie hnuteľného majetku,
  • exekúciu v súvislosti s akciami v spoločnosti,
  • výkon povinnosti odovzdať dieťa,
  • exekúciu v súvislosti s majetkom manželov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

V Bulharsku existujú dva typy súdnych exekútorov:

1. štátni súdni exekútori;

2. súkromní súdni exekútori.

Postavenie súkromných súdnych exekútorov sa riadi zákonom o súkromnom výkone súdnych rozhodnutí (Zakon za častnoto sadebno izpalnenie – ZČSI). V článku 2 ZČSI je súkromný súdny exekútor vymedzený ako subjekt, ktorý štát poveril vymáhaním súkromnoprávnych nárokov.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

V súlade s článkom 404 Občianskeho súdneho poriadku (Graždanski procesualen kodeks) sa konanie na výkon súdneho rozhodnutia môže začať na základe týchto rozhodnutí:

1. – rozsudky a súdne príkazy, ktoré majú účinok res judicata; rozsudky odvolacích súdov; exekučné tituly; súdne zmiery; vykonateľné rozsudky a súdne príkazy alebo rozsudky a súdne príkazy vyhlásené za predbežne alebo okamžite vykonateľné; rozsudky rozhodcovských súdov a zmiery potvrdené takýmito rozhodcovskými súdmi;

2. – rozsudky, akty a súdne zmiery vydané súdmi v iných krajinách ako Bulharsko, ak sú v Bulharsku vykonateľné bez potreby ďalšieho konania;

3. – rozsudky, akty a súdne zmiery vydané súdmi v iných krajinách ako Bulharsko a rozsudky a zmiery vydané a potvrdené rozhodcovskými súdmi v iných krajinách ako Bulharsko, ak sú vyhlásené za vykonateľné v Bulharsku.

Podľa článku 405 Občianskeho súdneho poriadku sa exekučné tituly vydávajú na základe písomnej žiadosti bez potreby doručenia kópie dlžníkovi.

V súlade s článkom 405 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku majú právomoc rozhodnúť o podaných žiadostiach tieto súdy:

  • v prípadoch uvedených v článku 404 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa, ktorý sa vecou zaoberal alebo vydal exekučný príkaz, a v prípade, že je akt vykonateľný okamžite, súd, ktorý vydal rozsudok alebo exekučný príkaz,
  • v prípadoch uvedených v článku 404 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku súd s právomocou povoliť výkon,
  • v prípade rozsudkov vydaných domácimi rozhodcovskými súdmi a zmierov potvrdených týmito súdmi v rozhodcovskom konaní Mestský súd v Sofii (Sofijski gradski sad).

Proti súdnym príkazom schvaľujúcim alebo zamietajúcim žiadosť o exekučný titul možno podať opravný prostriedok v lehote dvoch týždňov (článok 407 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa bulharského práva žiadosť o exekučný titul môže podať aj iná strana ako právnik vrátane strany, ktorá žiada o výkon súdneho rozhodnutia, resp. jej zástupcu (ktorý môže byť právnik). Na podanie žiadosti o exekučný titul sa nevzťahujú žiadne osobitné požiadavky, ktoré by bolo potrebné splniť.

Trovy na výkon súdneho rozhodnutia sa uvádzajú v sadzobníku poplatkov a nákladov stanovenom v zákone o súkromnom výkone súdnych rozhodnutí (Úradný vestník Bulharskej republiky č. 35/2006).

3.2 Hlavné podmienky

Na začatie exekučného konania musí zainteresovaná strana predložiť štátnemu alebo súkromnému súdnemu exekútorovi písomnú žiadosť, pričom k žiadosti pripojí exekučný titul alebo iný vykonateľný nástroj. V žiadosti musí špecifikovať uprednostňovaný spôsob exekúcie, ktorý možno v priebehu konania zmeniť (článok 426 Občianskeho súdneho poriadku).

Príslušnosť súdnych exekútorov sa upravuje v článku 427 Občianskeho súdneho poriadku.

Súdny exekútor musí písomne vyzvať dlžníka, aby dobrovoľne uspokojil nárok, čo dlžník musí urobiť do dvoch týždňov po doručení výzvy. Vo výzve sa dlžník upozorní, že neuspokojenie nároku povedie k exekučnému opatreniu. Vo výzve sa musí uviesť, na čo sa vzťahuje zhabanie a zablokovanie, a musí k nej byť priložená kópia exekučného titulu. Súdny exekútor musí vo svojej výzve dlžníka na dobrovoľné uspokojenie nároku uviesť aj dátum, ku ktorému sa uskutoční súpis majetku, a ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, nahlásiť zhabanie majetku správe katastra nehnuteľností.

Súdny exekútor vyhotoví záznam o všetkých opatreniach, ktoré prijme alebo vykoná.

Ak dôjde k zmene pôvodného spôsobu exekúcie, súdny exekútor musí o tejto zmene písomne informovať dlžníka v súlade s článkom 428 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak v čase začatia exekučného konania nie je známe trvalé alebo súčasné bydlisko dlžníka, okresný sudca, konajúci na žiadosť veriteľa, musí vymenovať ad hoc zástupcu dlžníka (článok 430 Občianskeho súdneho poriadku).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto druhy majetku dlžníka:

  • hnuteľný majetok;
  • mzdy,
  • príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z prenájmu atď.,
  • bankové účty,
  • nehnuteľný majetok,
  • akcie a dlhopisy emitované podnikateľskými subjektmi,
  • položky hnuteľného alebo nehnuteľného majetku vrátane bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V súlade s článkom 442 Občianskeho súdneho poriadku môže veriteľ uplatniť exekúciu na akúkoľvek vec alebo pohľadávku dlžníka.

V súlade s článkom 444 Občianskeho súdneho poriadku exekučné opatrenia nemožno uplatniť na tieto položky:

  • predmety každodennej potreby, ktoré používa dlžník a jeho rodina, uvedené v zozname prijatom Radou ministrov (Ministerski savet),
  • potraviny nevyhnutné pre dlžníka a jeho rodinu na obdobie jedného mesiaca alebo v prípade poľnohospodárov až do nasledujúceho zberu úrody, resp. zodpovedajúce množstvo iných poľnohospodárskych produktov,
  • palivo potrebné na vykurovanie, varenie a osvetlenie na obdobie troch mesiacov,
  • stroje a zariadenia, ktoré dlžník potrebuje, aby mohol naďalej vykonávať svoje povolanie,
  • časť pozemkov vo vlastníctve dlžníka (do 0,5 ha viníc a inej ornej pôdy a do 3 ha polí na všeobecné využitie spolu so strojmi a náradím, hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín a semenami určenými na siatie na obdobie jedného roka),
  • v prípade chovateľov hospodárskych zvierat nevyhnutný pracovný dobytok, konkrétne dva kusy ťažného dobytka, jednu kravu, päť kusov oviec a kôz, desať úľov a kusov hydiny spolu s krmivom potrebným na ich kŕmenie až do nasledujúceho zberu úrody alebo až do vyhnania zvierat na pašu,
  • obydlie vo vlastníctve dlžníka, ak dlžník a členovia jeho rodiny nemajú iné obydlie, bez ohľadu na to, či sa v ňom dlžník zdržiava. V prípade, že obydlie presahuje ubytovacie potreby dlžníka a jeho rodiny uvedené v osobitnom nariadení, ktoré prijala Rada ministrov, časť obydlia sa predá za predpokladu, že boli splnené podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 zákona o vlastníctve (Zakon za sobstvenostta),
  • iné veci a pohľadávky, ktoré sú pred exekúciou chránené zákonom.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Súdny exekútor musí vo svojej výzve dlžníka na dobrovoľné uspokojenie nároku uviesť aj dátum, ku ktorému sa uskutoční súpis majetku, a ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, nahlásiť zhabanie majetku správe katastra nehnuteľností.

Zablokovanie hnuteľného majetku alebo pohľadávky sa vykoná na základe súpisu.

Na dlžníka má zablokovanie a zhabanie majetku tieto účinky:

Od chvíle zablokovania a zhabania majetku dlžník nesmie disponovať pohľadávkami či majetkom (nehnuteľným alebo hnuteľným) a ani tento majetok upraviť, poškodiť alebo zničiť, a to pod hrozbou trestného stíhania. Tieto účinky sa uplatňujú od doručenia výzvy na dobrovoľné vyrovnanie dlhu.

Na veriteľa má zablokovanie alebo zhabanie majetku tieto účinky:

V súlade s článkom 452 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je akékoľvek nakladanie so zablokovaným hnuteľným majetkom alebo pohľadávkami voči veriteľovi a akémukoľvek spoločnému veriteľovi neplatné, pokiaľ nadobúdateľ nemôže uplatniť článok 78 zákona o vlastníctve. V uvedenom článku sa stanovuje, že ktokoľvek, kto v súlade so zákonom nadobudne hnuteľný majetok alebo cenné papiere znejúce na nositeľa za protihodnotu, a to aj v prípade, že ich nadobudne od niekoho iného ako od vlastníka, nadobúda vlastníctvo, pokiaľ si prevod vlastníctva hnuteľného majetku nevyžaduje notársku zápisnicu alebo notárske osvedčenie podpisov strán transakcie. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje aj na nadobudnutie iných vecných práv k hnuteľnému majetku.

Ak sa exekučné opatrenia týkajú nehnuteľného majetku, neplatné sú len transakcie prevodu uskutočnené po dátume vytvorenia záznamu o preventívnom zablokovaní majetku (článok 452 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V zákonoch sa nestanovuje žiadne časové obmedzenie platnosti týchto opatrení. Ich cieľom je uspokojenie nároku veriteľa, takže sú platné, až kým sa neskončí exekučné konanie.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Opravné prostriedky, ktoré sú v rámci exekučného konania k dispozícii, sú uvedené v častiach I a II kapitoly 39 Občianskeho súdneho poriadku.

Opravné prostriedky proti exekučnému konaniu aj proti jednotlivým exekučným opatreniam môžu podať tieto strany:

  • veriteľ sa môže odvolať proti odmietnutiu súdneho exekútora vykonať stanovené exekučné opatrenie a proti pozastaveniu a ukončeniu exekúcie,
  • dlžník môže podať opravný prostriedok proti príkazu súdneho exekútora, ktorým sa dlžníkovi ukladá pokuta a ktorého cieľom je jej vymáhanie z majetku, ktorý dlžník považuje za imúnny, a proti zhabaniu hnuteľného majetku alebo vysťahovaniu dlžníka z nehnuteľného majetku, ak to súdny exekútor riadne neoznámil, ako aj proti príkazom na úhradu nákladov,
  • tretie strany (ktoré nie sú stranami exekučného konania) sa môžu odvolať proti opatreniu súdneho exekútora, len ak je exekúcia namierená na veci, ktoré majú vo vlastníctve k dátumu zablokovania, zhabania alebo odovzdania,
  • tretia strana môže podať opravný prostriedok proti reštitúcii nehnuteľného majetku, len ak bol tento majetok vo vlastníctve tretej strany pred dátumom, ku ktorému bol predložený vykonávaný nárok (článok 435 Občianskeho súdneho poriadku),
  • v prípade verejnej dražby sa proti rozhodnutiu o predaji majetku môže odvolať strana, ktorá zaplatila zálohu najneskôr v posledný deň konania dražby, veriteľ, ktorý predložil ponuku v dražbe bez toho, aby musel zaplatiť zálohu, alebo dlžník, ak sa dražba nekonala v súlade so zákonom alebo ak sa majetok nepredal tomu, kto preložil najvyššiu ponuku.

V súlade s článkom 436 Občianskeho súdneho poriadku sa opravné prostriedky musia podať do jedného týždňa od dátumu sporného úkonu, ak bola strana v čase úkonu prítomná alebo bola predvolaná, aby sa na ňom zúčastnila, a vo všetkých ostatných prípadoch do jedného týždňa odo dňa oznámenia. Opravné prostriedky sa musia podať prostredníctvom súdneho exekútora okresného súdu príslušného podľa miesta exekúcie. Keď sa podá odvolanie, súdny exekútor musí uviesť dôvody napadnutého opatrenia.

Tieto opravné prostriedky sa preskúmajú na neverejnom zasadnutí, s výnimkou opravných prostriedkov podaných tretími stranami, ktoré sa preskúmajú na verejnom zasadnutí, na ktoré sa predvolajú všetky strany exekučného konania. O opravnom prostriedku sa musí rozhodnúť do jedného mesiaca.

Podanie opravných prostriedkov nevedie k zastaveniu exekučného konania, súd však môže rozhodnúť o prerušení konania dovtedy, kým sa rozhodne o právnych veciach uvedených v opravnom prostriedku. Ak sa konanie preruší, súdny exekútor sa o tejto skutočnosti bezodkladne informuje (článok 438 Občianskeho súdneho poriadku).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

V článku 432 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú rôzne scenáre, v ktorých súd môže zákonne prerušiť exekučné konanie na základe návrhu veriteľa.

Posledná aktualizácia: 07/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Česká republika

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ide o presadenie splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom aj proti vôli osoby, ktorej bola povinnosť uložená. Ak si povinná osoba nesplní povinnosť dobrovoľne, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí, môže oprávnená osoba podať na súd alebo exekútorovi návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu.

Súd nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia s výnimkou titulov, ktoré sa vykonávajú v správnom alebo daňovom konaní. Oprávnená osoba sa tak v občianskych veciach môže v zásade vždy obrátiť na súd.

Oprávnená osoba sa takisto môže obrátiť na exekútora. Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou týchto rozhodnutí:

  • rozhodnutie o starostlivosti o maloleté deti,
  • rozhodnutie vo veciach ochrany pred domácim násilím,
  • rozhodnutie orgánov Európskej únie,
  • zahraničné rozhodnutie.

Návrh na exekúciu však možno podať, ak sa má exekúcia viesť podľa rozhodnutia o výživnom na maloleté deti alebo podľa cudzieho rozhodnutia, v prípade ktorého bolo vydané vyhlásenie o vykonateľnosti podľa priamo uplatniteľného predpisu Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy alebo sa rozhodlo o jeho uznaní.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom súdu je upravený v § 251 – 351a zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení. Na výkon rozhodnutí v rodinnoprávnych veciach sa však vzťahujú ustanovenia § 492 – 513 zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom exekútora je upravený predovšetkým v ustanoveniach § 35 – 73 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení. Súdny exekútor takisto postupuje podľa občianskeho súdneho poriadku, najmä pokiaľ ide o právnu úpravu jednotlivých spôsobov výkonu rozhodnutí.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Vo všeobecnosti platí, že pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinnej osoby (§ 252 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení). Výnimky z tohto pravidla sú ďalej stanovené v § 252 Občianskeho súdneho poriadku.

Podrobnosti o všeobecnom súde povinnej osoby pozri v „Základných pravidlách miestnej príslušnosti“ (oddiel 3.2.1 informačného listu „Príslušnosť – Česká republika“).

Exekúciu môžu vykonávať súdy a súdom poverení exekútori. Vecne príslušným exekučným súdom je podľa § 45 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení, okresný súd. Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba miesto svojho trvalého pobytu, miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, sídlo a podobne. Problematika príslušnosti je podrobnejšie opísaná v uvedenom ustanovení exekučného poriadku.

Pre ďalšie podrobnosti pozri aj otázku „Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?“.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdny výkon rozhodnutia

Konanie sa môže začať len na návrh oprávnenej osoby, pokiaľ povinná osoba dobrovoľne nesplní to, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí. Súd aj bez návrhu nariadi podľa zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, výkon niektorých predbežných opatrení, napr. vo veci ochrany pred domácim násilím.

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len vtedy, ak rozhodnutie obsahuje označenie oprávnenej a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu povinnosti, na účely ktorej splnenia bol výkon rozhodnutia nariadený, a určenie lehoty na splnenie povinnosti. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v rozhodnutí je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak má podľa rozhodnutia splniť povinnosť viac povinných osôb a ide o deliteľné plnenie, platí, že splniť povinnosti, pokiaľ sa v rozhodnutí nestanoví inak, sa zaväzujú všetky povinné osoby rovnakým dielom.

Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia nemusí oprávnenú osobu zastupovať advokát.

V návrhu na výkon rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje zaplatenie peňažnej čiastky, je nutné označiť konkrétny spôsob výkonu rozhodnutia a ďalšie náležitosti stanovené zákonom. K návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné pripojiť rovnopis rozhodnutia s potvrdením o jeho vykonateľnosti. Toto potvrdenie k rozhodnutiu poskytne súd, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia nie je potrebné pripájať, ak sa návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

Vo vykonávacom konaní sa rozhoduje vždy formou uznesenia.

Výkon rozhodnutia súd nariaďuje väčšinou bez vypočutia povinnej osoby.

Súdne konania v Českej republike podliehajú súdnemu poplatku (pozri zákon č. 549/1991 Zb., o súdnych poplatkoch, v platnom znení). V odôvodnených prípadoch sa v zákone pripúšťa oslobodenie od súdnych poplatkov.

Exekučné konanie

Exekučné konanie vedie exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnená osoba. Úkony exekútora sa považujú za úkony exekučného súdu.

Exekučné konanie sa začína na základe návrhu oprávnenej osoby alebo osoby, ktorá preukáže, že na ňu prešlo alebo bolo presunuté právo z rozhodnutia. Začína sa dňom, keď tento návrh dostane exekútor. Exekútor môže začať zisťovať a zaisťovať majetok povinnej osoby najskôr po tom, ako mu súd vydá poverenie a nariadi exekúciu.

Exekučný návrh musí obsahovať:

  • označenie exekútora, ktorý má exekúciu viesť, s uvedením jeho sídla (zoznam exekútorov je dostupný na webových stránkach Exekútorskej komory Českej republiky Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.ekcr.cz/seznam-exekutoru.php&w; exekútori nemajú miestne vymedzenú pôsobnosť – každý exekútor môže pôsobiť na celom území Českej republiky),
  • označenie veci, ktorej sa návrh týka, a jej účel,
  • označenie účastníkov, t. j. oprávnenej osoby, resp. osoby, ktorej z rozhodnutia vyplýva právo, a povinnej osoby, v prípade fyzických osôb meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu účastníkov, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a prípadne rodné číslo alebo dátum narodenia účastníkov, alebo v prípade právnických osôb obchodnú firmu alebo názov, sídlo a identifikačné číslo,
  • presné označenie exekučného titulu,
  • uvedenie povinnosti, ktorá sa má exekúciou vymôcť, a údaj o tom, či a prípadne v akom rozsahu povinná osoba vymáhanú povinnosť splnila,
  • prípadne označenie dôkazov, na ktoré sa oprávnená osoba odvoláva,
  • podpis.

K návrhu na exekúciu je potrebné pripojiť originál alebo úradne overenú kópiu exekučného titulu s potvrdením o jeho vykonateľnosti alebo rovnopis notárskeho zápisu so súhlasom s vykonateľnosťou s výnimkou prípadov, keď exekučný titul vydal exekučný súd. Potvrdenie o vykonateľnosti poskytne k exekučnému titulu orgán, ktorý ho vydal, v prípade zmierov a dohôd orgán, ktorý ich schválil.

3.2 Hlavné podmienky

Výkon rozhodnutia (exekúciu) je možné nariadiť na základe exekučného titulu, ak nebola dobrovoľne splnená uložená povinnosť.

Exekučným titulom je:

  • vykonateľné rozhodnutie súdu alebo exekútora, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
  • vykonateľné rozhodnutie súdu a iného orgánu činného v trestnom konaní, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
  • vykonateľný rozhodcovský nález,
  • notársky zápis so súhlasom s vykonateľnosťou spísaný podľa osobitného právneho predpisu,
  • vykonateľné rozhodnutie a iný exekučný titul orgánu verejnej moci,
  • iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery a listiny, ktorých výkon je prípustný zo zákona.

Ak exekučný titul neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v exekučnom titule je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Súdny výkon rozhodnutia

Pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia, pre činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia a pre vyhlásenie o majetku je príslušný všeobecný súd povinnej osoby, pokiaľ sa ustanovením § 252 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, nestanovuje inak.

Výkon rozhodnutia je možné nariadiť len v takom rozsahu, aký navrhla oprávnená osoba a aký podľa rozhodnutia stačí na jej uspokojenie (§ 263 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Súd zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že by výnos, ktorý by sa dosiahol, nepostačoval ani na pokrytie nákladov na výkon rozhodnutia (§ 264 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Exekučné konanie

Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou rozhodnutí uvedených vyššie (bod č. 1).

Exekútor, ktorý prijal exekučný návrh, požiada exekučný súd najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu o poverenie a nariadenie exekúcie. Súd vydá poverenie do pätnástich dní, ak sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady. Pokiaľ nie sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vedenie exekúcie, súd dá exekútorovi pokyn, aby exekučný návrh čiastočne alebo úplne odmietol alebo zamietol, alebo aby exekučné konanie zastavil. Tento pokyn je pre exekútora záväzný.

Vecne príslušným exekučným súdom je okresný súd.

Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba, pokiaľ ide o fyzickú osobu, miesto svojho trvalého pobytu, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Ak je povinná osoba právnickou osobou, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má povinná osoba sídlo. Ak povinná osoba, ktorá je fyzickou osobou, nemá v Českej republike miesto trvalého bydliska alebo miesto takéhoto pobytu alebo ak povinná osoba, ktorá je právnickou osobou, nemá v Českej republike sídlo, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode má povinná osoba majetok.

Niektoré odchýlky v miestnej príslušnosti vyplývajú zo zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, napr. z ustanovení § 511.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkonom rozhodnutí (exekúciou) môžu byť postihnuté hnuteľné aj nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty s niektorými výnimkami.

Výkonom rozhodnutí nesmú byť podľa § 321 – 322 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, postihnuté najmä:

  • veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutí;
  • veci vo vlastníctve povinnej osoby, ktoré táto osoba nutne potrebuje na uspokojenie svojich hmotných potrieb alebo hmotných potrieb svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh, ako aj iné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (ide predovšetkým o bežné súčasti odevu, obvyklé vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje v súvislosti so svojou chorobou alebo telesným postihnutím, peniaze v hotovosti do čiastky zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca podľa osobitného právneho predpisu, zvieratá, v prípade ktorých nie je hospodársky účinok hlavným účelom chovu a ktoré slúžia človeku ako jeho spoločník);
  • ak je povinná osoba podnikateľ, veci v jej vlastníctve, ktoré nevyhnutné potrebuje na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti (to neplatí, ak sú tieto veci viazané záložným právom a ide o vymáhanie pohľadávky oprávnenej osoby, ktorá je týmto záložným právom zaistená);
  • technické prostriedky, na ktorých sa podľa osobitného právneho predpisu vedie evidencia investičných nástrojov alebo sa uchovávajú dokumenty týkajúce sa údajov v tejto evidencii, a ďalej technické prostriedky slúžiace na poskytovanie údajov o vlastníkoch investičných nástrojov podľa osobitného právneho predpisu;
  • veci, ktoré povinná osoba získala ako substitučný majetok (to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok).

Oprávnená osoba môže vždy navrhnúť postihnutie aj vyššie uvedených vecí, pokiaľ tieto veci získala povinná osoba, ktorá úmyselným trestným činom spôsobila škodu, z majetkového prospechu získaného týmto trestným činom, pokiaľ je oprávnená osoba týmto trestným činom poškodená.

Výkonu rozhodnutí ďalej nepodliehajú:

  • pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, pokiaľ sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo opravu budovy,
  • peňažné dávky sociálnej starostlivosti, dávky pomoci v hmotnej núdzi, z dávok štátnej sociálnej podpory príspevok na bývanie a jednorázovo vyplácané dávky štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti,
  • pohľadávky, ktoré povinná osoba nadobudla ako substitučný majetok, to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok,
  • pohľadávky fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, ktoré vznikli pri ich podnikateľskej činnosti, podliehajú výkonu rozhodnutí len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami,
  • pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinnou osobou autor, len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami (to platí rovnako pre pohľadávky z práv výkonných umelcov a z práv pôvodcov predmetov priemyselného vlastníctva).

Tento zoznam predstavuje základné obmedzenie pre postihovanie majetku výkonom rozhodnutia či exekúciou. Občiansky súdny poriadok obsahuje niektoré ďalšie špecifické obmedzenia, napr. v § 267b.

Spôsob postihnutia spoločného majetku manželov je zakotvený v § 262a ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení, a v § 42 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Výkon rozhodnutia týkajúceho sa majetku patriaceho do spoločného majetku manželov možno nariadiť aj v prípade, ak ide o vymoženie dlhu, ktorý vznikol počas trvania manželstva alebo pred uzavretím manželstva len jednému z manželov. Za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje aj majetok, ktorý netvorí súčasť spoločného majetku manželov len preto, že rozhodnutím súdu bol spoločný majetok manželov zrušený alebo bol zúžený jeho existujúci rozsah, alebo bol zmluvou zúžený rozsah spoločného majetku manželov, že sa dohodlo na režime oddelených majetkov alebo že bol zmluvou vymedzený vznik spoločného majetku ku dňu zániku manželstva.

Výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu manžela povinnej osoby, prikázaním pohľadávky manžela povinnej osoby z účtu v peňažnom ústave, prikázaním inej peňažnej pohľadávky manžela povinnej osoby alebo postihnutím iných majetkových práv manžela povinnej osoby možno nariadiť, len ak ide o vymoženie dlhu, ktorý patrí do spoločného majetku manželov.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Súdny výkon rozhodnutia:

Zaplatenie peňažnej čiastky možno vykonať zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, správou nehnuteľnej veci, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu a zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľné veci (§ 258 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a činností (§ 258 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutí predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí, hromadných vecí a súborov vecí, prikázaním založenej peňažnej pohľadávky a postihnutím iných založených majetkových práv (§ 258 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Po zapísaní exekúcie do registra začatých exekúcií exekútor posúdi, akým spôsobom sa exekúcia vykoná, a vydá alebo zruší exekučný príkaz týkajúci sa majetku, ktorý má byť exekúciou postihnutý. Pod exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov stanovených v zákone č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení. Exekútor je povinný v exekučnom príkaze zvoliť taký spôsob exekúcie, ktorý nie je očividne nevhodný, a to najmä vzhľadom na nepomer výšky dlhov povinnej osoby a ceny predmetu, z ktorého sa má dosiahnuť splnenie dlhu povinnej osoby.

Exekúciu, ktorou sa ukladá zaplatenie peňažnej čiastky, možno vykonať zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu, zriadením exekútorského záložného práva na nehnuteľné veci, správou nehnuteľnej veci, pozastavením vodičského oprávnenia.

Spôsob exekúcie, ktorou sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Takúto exekúciu možno uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, vykonaním prác a činností.

Exekúciu predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí.

Zákaz disponovania majetkom sa upravuje v § 44a a § 47 ods. 5 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Ak exekútor nerozhodol inak, povinná osoba nesmie po doručení oznámenia o začatí exekúcie disponovať svojím majetkom vrátane nehnuteľností a majetku patriaceho do spoločného majetku manželov, s výnimkou bežnej obchodnej a prevádzkovej činnosti, uspokojovania svojich základných životných potrieb a základných životných potrieb osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a udržiavania a správy majetku. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný. Právny úkon sa však považuje za platný, ak námietku o neplatnosti nevznesie exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ s cieľom zaistiť uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Právne účinky vznesenia námietky o neplatnosti nastávajú od účinnosti právneho úkonu, ak exekučný príkaz alebo iný prejav vôle exekútora, oprávnenej osoby alebo prihláseného veriteľa dostanú všetci účastníci právneho úkonu, voči ktorému exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ vzniesli námietku o neplatnosti.

Povinná osoba nesmie previesť majetok, ktorý je postihnutý exekučným príkazom, na inú osobu, zaťažiť ho ani ním inak disponovať. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia trvajú do zastavenia exekúcie, vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a nákladov na exekúciu a pod. Zákaz disponovania majetkom sa ukončuje rozhodnutím, ak povinná osoba zloží u exekútora čiastku vo výške vymáhanej pohľadávky, nákladov na exekúciu a nákladov oprávnenej osoby.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Opravné prostředky při soudním výkonu rozhodnutí:

Pri súdnom výkone rozhodnutia je možné podať odvolanie podľa všeobecných ustanovení občianskeho súdneho poriadku o opravných prostriedkoch. Povinná osoba musí podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak osoba, ktorá je na to oprávnená, podá včas prípustné odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť dovtedy, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (pozri aj § 254 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Pri výkone rozhodnutia nie je zo zákonne stanovených dôvodov možné prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nie je možné ani podať žalobu na obnovenie výkonu rozhodnutia. Je však možné podať žalobu z dôvodu zmätočnosti, ale iba v prípade, že sa touto žalobou napáda právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa zamietlo odvolanie alebo ktorým sa zastavilo odvolacie konanie, ako aj právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odvolania alebo dovolaní z dôvodu oneskorenia (pozri aj § 229 ods. 4 a § 254 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení).

Právo na majetok, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenej osobe návrhom na vylúčenie majetku z výkonu rozhodnutia podľa § 267 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Právo na majetok, ktorý patrí do spoločného majetku manželov alebo sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela, ale vymáhanú pohľadávku nie je možné z tohto majetku uspokojiť, možno rovnako uplatniť takýmto návrhom (§ 267 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh je potrebný aj na uplatnenie popretia pravosti, výšky, skupiny alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených do rozvrhu výťažku alebo inak uspokojovaných pri výkone rozhodnutia spôsobmi postihnutia majetku uvedenými v zákone (§ 267a Občianskeho súdneho poriadku) voči veriteľovi.

Proti niektorým súdnym uzneseniam môže účastník podať námietky. Ide napríklad o námietky povinnej osoby týkajúce sa súpisu majetku, námietky voči záznamu o výkone správy závodu alebo námietky voči príklepu.

Povinná osoba môže ďalej v rámci vykonávacieho a exekučného konania podať návrh na odklad výkonu rozhodnutia (exekúcie) alebo návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) sú upravené v občianskom súdnom poriadku aj exekučnom poriadku (predovšetkým v § 266, § 268 a § 269 zákona 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, a ustanoveniach § 54, § 55 a § 55a zákona č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení).

Opravné prostriedky v exekučnom konaní:

Proti rozhodnutiam exekútora sa možno odvolať v prípadoch, keď to umožňuje exekučný poriadok (pozri § 55c).

Proti rozhodnutiu exekútora o návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu možno podať návrh na vylúčenie veci podľa § 267 Občianskeho súdneho poriadku na exekučnom súde do 30 dní od doručenia rozhodnutia exekútora, ktorým nevyhovel, a to aj čiastočne, návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu. Od podania návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu do uplynutia tejto lehoty a počas konania o žalobe nie je možné zapísané hnuteľné veci predať.

Proti príkazu na úhradu nákladov na konanie môže účastník podať námietky do 8 dní od doručenia príkazu.

V prípade návrhu na odklad alebo zastavenie exekúcie pozri časť „Opravné prostriedky pri súdnom výkone rozhodnutia“.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Po nariadení exekúcie (§ 44 a nasl. exekučného poriadku) sa zákaz disponovania majetkom nevzťahuje na bežnú obchodnú a prevádzkovú činnosť povinnej osoby, uspokojovania základných životných potrieb povinnej osoby a osôb, voči ktorým má povinná osoba vyživovaciu povinnosť, a na udržiavanie a správu majetku. Povinná osoba môže ďalej exekútorovi navrhnúť, aby sa zákaz disponovania nevzťahoval na časť jej majetku. Pri tomto návrhu musí povinná osoba preukázať, že jej zostávajúci majetok zjavne a bez pochybností stačí na uhradenie vymáhanej pohľadávky vrátane nákladov oprávnenej osoby a nákladov na exekúciu.

Povinná osoba má ďalej možnosť, aby v reakcii na výzvu súdneho exekútora, ktorá musí obsahovať poučenie o lehote na zaplatenie a o prípadných dôsledkoch nezaplatenia, zaplatila vymáhanú pohľadávku aj zálohu na znížené náklady. Splnením vymáhaného nároku a uhradením zálohy zaniká zákaz disponovania majetkom (§ 44a ods. 1 a § 46 ods. 6 exekučného poriadku). Exekútor v opačnom prípade vykoná exekúciu.

Povinná osoba je chránená predovšetkým v situácii, keď má dôjsť k vyprataniu bytu alebo inej nehnuteľnosti, v ktorej žije, a to podľa ustanovenia § 65 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 37/1992 Zb., o rokovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, v znení neskorších noviel, z 23. decembra 1991. Ak totiž vykonávateľ pri vypratávaní nehnuteľnej veci, stavby, bytu alebo miestnosti zistí, že osoba, ktorá má nehnuteľnosť vypratať, je z dôvodu choroby pripútaná na lôžko alebo že ide o ženu v šestonedelí alebo vo vyššom štádiu tehotenstva a že by vykonanie vypratania mohlo vážne ohroziť zdravotný stav takejto osoby, nie je uskutočnenie výkonu prípustné. Ak sa nepredloží potvrdenie od lekára alebo ak existuje pochybnosť o správnosti takéhoto potvrdenia, vykonávateľ požiada o vyjadrenie odborného lekára.

Niektoré veci dlžníka podľa občianskeho súdneho poriadku nemôžu byť postihnuté, pozri aj otázku „Aký druh majetku môže byť predmetom exekúcie?“

Posledná aktualizácia: 20/08/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Nemecko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Nútený výkon rozhodnutia je právny postup na presadenie súkromnoprávneho nároku, ktorý zahŕňa použitie štátneho donútenia. Nositeľom exekučnej moci je výhradne štát, ktorý požíva monopol donucovacej právomoci uplatňovanej výhradne prostredníctvom svojich orgánov.

Inventár rôznych opatrení na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorými je dlžník nútený k uloženému plneniu, konaniu atď.:

  • zabavenie vecí,
  • prikázanie pohľadávok a iných majetkových práv (najmä zabavenie zarobeného príjmu),
  • prehlásenie o majetku,
  • súdny príkaz alebo zákaz konať,
  • nútená dražba,
  • nútená správa.

Nútený výkon rozhodnutia je v Nemecku upravený predovšetkým v §§ 704 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku [„OSP“, (Zivilprozessordnung – ZPO)] a v zákone o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

Nariadenie (EÚ) č. 655/2014, ktoré upravuje cezhraničné vymáhanie pohľadávok medzi členskými štátmi EÚ, je v Nemecku implementované v §§ 946 a nasl. OSP.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Pozri bod 3.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

  • Sú súdne a mimosúdne tituly vykonateľné?

Áno. Do úvahy prichádzajú konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenie (§§ 929, 936 OSP), ako aj ďalšie exekučné tituly uvádzané v § 794 OSP; patria k nim popri súdnych tituloch aj zmiery uzatvorené pred zmierovacím orgánom, zmiery podpísané stranami a advokátmi a notárske listiny.

  • Je potrebné získať na výkon titulu súdne rozhodnutie?

Rozhodnutie súdu je potrené na prikázanie pohľadávok a postihnutie iných majetkových práv dlžníka, pri nútenom výkone rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia, ako aj pri nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

  • Ktorý súd je v tejto veci príslušným súdom?

V prípade prikázania pohľadávok: okresný súd v mieste bydliska dlžníka.

V prípade núteného výkonu rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia: procesný súd prvého stupňa.

V prípade nútenej dražby a nútenej správy: okresný súd, v ktorého obvode sa pozemok nachádza.

  • Postavenie a právomoci exekútora

Exekútor je krajinským úradníkom strednej súdnej správy a podlieha služobnému dozoru príslušného riaditeľa alebo predsedu okresného súdu. Pri výkone rozhodnutí je však vecne nezávislý; nemôže byť ovplyvňovaný prostredníctvom služobného dozoru. Opatrenia a vyúčtovanie nákladov exekútora sú napadnuteľné pripomienkou ako opravným prostriedkom. To isté platí, ak sa exekútor bráni výkonu rozhodnutia. O pripomienke rozhoduje sudca súdu príslušného v konaní o výkone rozhodnutia.

Exekútor zodpovedá za výkon rozhodnutí v občianskych veciach v zmysle oddielu 8 Občianskeho súdneho poriadku. Ťažiskom je tu výkon rozhodnutí na veci hnuteľné. V danom prípade je exekútor v zásade rovnako oprávnený povoliť dlžníkovi uhrádzať splátky a zodpovedá za plynulé a účinné uskutočnenie exekúcie. Jednou z hlavných povinností exekútora je získať od dlžníka miestoprísažné prehlásenie o majetku. K ďalším oblastiam jeho právomocí patria najmä:

  • vydanie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vypratanie),
  • zamietnutie námietok dlžníka voči úkonom, ktoré je povinný prijať,
  • doručenie dokumentov potrebných v procese núteného výkonu rozhodnutia, ktorý je v rukách procesných strán,
  • výkon nariadení o arestatóriu a predbežných opatrení (pokiaľ nie je príslušným súd),
  • výkon nariadení zadržania po odmietnutí poskytnúť prehlásenie o majetku.
  • Je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia prostredníctvom osoby vykonávajúcej právnické povolanie?

Právomoc rozhodovať o návrhoch na výkon rozhodnutia majú prevažne okresné súdy ako exekučné súdy; právne zastúpenie advokátmi preto nie je potrebné.

Návrh na vydanie rozhodnutia na vynútenie konania a opomenutia však musí byť podaný na procesnom súde prvého stupňa, teda za určitých okolností na vyššej inštancii (krajinský súd), pre ktorú je právne zastúpenie v zásade povinné.

Výška trov pri jednotlivých exekučných opatreniach:

V závislosti od druhu priznaného nároku sú zákonom stanovené rôzne možnosti výkonu rozhodnutia. Rôzne exekučné opatrenia sú spojené s trovami v rôznych výškach:

  • a) Zabavenie vecí:

Ak je priznané právo na plnenie určitej peňažnej sumy, môže veriteľ poveriť exekútora vymožením platobného nároku. Za zabavenie hnuteľných vecí dlžníka prostredníctvom exekútora sa účtuje podľa položky 205 sadzobníka poplatkov k zákonu o nákladoch na exekútora (Gerichtsvollzieherkostengesetz – GvKostG) poplatok vo výške 26 EUR. Za predaj zabaveného majetku alebo verejnú dražbu ako dražbu na mieste alebo ako všeobecne prístupnú dražbu na internete prostredníctvom aukčnej platformy alebo za speňaženie iným spôsobom sa účtuje podľa položky 300 sadzobníka poplatkov GvKostG ďalší poplatok vo výške 52 EUR. Okrem týchto poplatkov sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok 20 EUR. K tomu sa pripočítajú nevyhnutné výdavky exekútora, najmä vo forme cestovných náhrad (položka 711 sadzobníka poplatkov GvKostG).

  • b) Prikázanie pohľadávok:

Platobný titul je rovnako možné zabezpečiť návrhom na prikázanie pohľadávky dlžníka (napr. nárok na výplatu mzdy) a jej prevod veriteľovi na zinkasovanie alebo postúpenie pohľadávky v prospech veriteľa miesto platby (§§ 829 a 835 OSP). Zvyčajne sa o zabavenie a prevod pohľadávky žiada spoločne a sú spojené do jedného rozhodnutia (o zabavení a prevode). Za toto konanie spojené s podaním návrhu sa účtuje podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov k zákonu o súdnych trovách (Gerichtskostengesetz – GKG) však iba poplatok vo výške 20 EUR. Výdavky, najmä náklady na doručenie súdneho uznesenia, sa podľa časti 9 sadzobníka poplatkov uplatňujú osobitne.

  • c) Prehlásenie o majetku:

Za prehlásenie o majetku si exekútor účtuje podľa položky 260 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 33 EUR.

  • d) Výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti:

Nútený výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zápisom zaisťovacej hypotéky na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v katastri nehnuteľností, nútenou dražbou alebo nútenou správou pozemku.

Za zápis zaisťovacej hypotéky do katastra nehnuteľností sa účtuje podľa položky 14121 sadzobníka poplatkov zákona o súdnych trovách a notárskych poplatkoch (Gerichts- und Notarkostengesetz – GNotKG) poplatok so sadzbou 1,0 podľa hodnoty zabezpečovanej pohľadávky (§ 53 ods. 1 GNotKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 3 miliónov EUR tvorí prílohu 1 k týmto pokynom.

Súdne poplatky za konanie podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe sa stanovujú podľa časti 2 oddielu 2 odsekov 1 a 2 sadzobníka poplatkov GKG. Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej dražby pozemku alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho sa účtujú všeobecný správny poplatok, poplatok za konanie minimálne jedného termínu dražby s výzvou na predloženie ponúk, poplatok za odklepnutie ponuky a ďalší poplatok za konanie o rozdelení výťažku vo výške sadzby poplatku 0,5. Výška poplatkov za konanie všeobecne a za konanie termínu dražby je upravená podľa hodnoty pozemku stanovenej súdom príslušným pre výkon rozhodnutia (trhová hodnota, § 54 ods. 1 GKG). Poplatky za odklepnutie ponuky a za konanie o rozdelení výťažku sa stanovujú podľa ponuky bez dane, ktorá bola odklepnutá, vrátane hodnoty práv, ktoré zostávajú podľa podmienok dražby zachované (§ 54 ods. 2, 3 GKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 500 000 EUR tvorí prílohu 2 k týmto pokynom. Okrem poplatkov sa osobitne účtujú trovy konania podľa časti 9 sadzobníka poplatkov GKG, najmä náklady na znalecký posudok trhovej hodnoty nehnuteľnosti (položka 9005 sadzobníka poplatkov GKG) podľa zákona o súdnych odmenách a náhradách (Justizvergütungs- und -entschädigungsgesetz – JVEG).

Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej správy alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho vzniká pri vedení konania ročný poplatok vo výške sadzby poplatku 0,5, minimálne však 120 EUR, v prvom a poslednom kalendárnom roku minimálne 60 EUR. Výška poplatku sa stanovuje podľa celkovej hodnoty príjmov zo správy (§ 55 GKG).

  • e) Výkon vydania, nariadenie donucovacích opatrení na vymoženie konania, strpenia alebo opomenutia:

Ak je dlžník povinný vydať hnuteľnú vec, exekútor vec dlžníkovi odoberie a odovzdá ju veriteľovi. Za tento úradný úkon si exekútor účtuje podľa položky 221 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 26 EUR. Okrem tohto poplatku sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok vo výške 20 EUR.

Ak je dlžník povinný vydať nehnuteľnú vec, exekútor dlžníka vlastníctva zbaví a veriteľa do vlastníctva uvedie (nútené vypratanie). Za tento úradný úkon sa účtuje podľa položky 240 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 98 EUR. Aj v tomto prípade sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy vo výške 20 EUR za každú začatú hodinu, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada viac ako 3 hodiny. Pripočítajú sa k tomu aj trovy exekútora, najmä nutne vynaložené náklady na tretie osoby (napr. na dopravcu, kľúčovú službu).

V konaniach pred procesným súdom s cieľom vynútenia zastupiteľného alebo nezastupiteľného konania, strpenia konania alebo opomenutia konania dlžníka sa účtuje súdny poplatok vo výške 20 EUR podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov GKG.

3.2 Hlavné podmienky

Veriteľ musí mať exekučný titul, ktorým preukazuje svoj nárok. Môže ísť o konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), alebo o jeden z právnych titulov uvádzaných v § 794 OSP (napr. súdne zmiery, exekučné výmery alebo notárske listiny). Právny titul musí v zásade obsahovať takzvanú doložku vykonateľnosti a byť doručený dlžníkovi. Exekučné výmery, nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenia si vyžadujú doložku vykonateľnosti iba v osobitných prípadoch (§ 796 OSP; §§ 929 ods. 1, 936 OSP).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Nútenému výkonu rozhodnutia podliehajú hnuteľný majetok, pohľadávky a iné majetkové práva, ako aj nehnuteľnosti dlžníka.

V § 811 OSP sa uvádzajú určité hnuteľnosti, ktoré nesmú byť zabavené; to má umožniť dlžníkovi a osobám žijúcim v jeho domácnosti zachovať minimálny objem predmetov, ktoré sú bezpodmienečne nutné pre osobné použitie a vykonávanie povolania.

Obmedzenia v súvislosti so zabavením sa vzťahujú aj na príjem zarobený dlžníkom. V §§ 850 a nasl. OSP sú stanovené určité nezabaviteľné sumy, ktoré musia dlžníkovi bezpodmienečne zostať na pokrytie životného minima. Ochranné opatrenie pred zablokovaním kreditného zostatku na účte poskytuje účet s ochranou pred zablokovaním (§ 850k OSP). Na niektoré sumy na ňom sa zablokovanie – nezávisle od pôvodu dobropisu – nevzťahuje (sumy vyňaté z výkonu zablokovania).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

  • Vo vzťahu k dlžníkovi

Výkon rozhodnutia vo vzťahu k hnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zabavením a speňažením zabavenej veci. Prikázanie pohľadávok a práv dlžníka voči tretím osobám sa uskutočňuje prostredníctvom príkazu exekučného súdu na zablokovanie. V oboch prípadoch predstavuje zabavenie výsostný akt, ktorý vedie k zaisteniu zabaveného predmetu. Zaistenie má medzi iným ten účinok, že dlžníkovi je odobrané právo nakladať s predmetom.

  • Vo vzťahu k tretím osobám

Ak exekútor zabavil hnuteľné veci, ktoré nepatria dlžníkovi, ale tretej strane, tretia strana sa môže zabaveniu svojej veci brániť pomocou tzv. rozporovacej žaloby tretej strany proti zabaveniu.

V prípade prikázania a prevodu pohľadávok dlžníka voči tretím stranám ich už tretia strana nemôže uhradiť dlžníkovi; pohľadávka prevedená veriteľovi na zinkasovanie môže mať oslobodzujúci účinok už iba vo vzťahu k veriteľovi. Ak si tretia strana túto povinnosť nesplní, vystavuje sa medzi iným riziku žaloby o náhradu škody.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Na právoplatne stanovené nároky, ako aj na nároky z vykonateľných zmierov alebo exekučných listín sa podľa § 197 Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch – BGB) vzťahuje 30-ročná premlčacia lehota. Počas tejto lehoty môže veriteľ kedykoľvek začať s výkonom exekučných opatrení.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Osobitné konanie o schválení výkonu rozhodnutia nie je v nemeckom práve známe.

Dlžník môže v exekučnom konaní namietať opatrenia, ktoré ho obmedzujú: Má k dispozícii opravný prostriedok pripomienky proti spôsobu núteného výkonu rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré boli v konaní vydané bez ústneho pojednávania, môže dlžník napadnúť okamžitou žalobou. Treba ju vzniesť v rámci lehoty dvoch týždňov na súde, ktorého rozhodnutie je napadnuté, alebo na krajinskom súde, ktorý koná ako odvolací súd.

Podanie takéhoto opravného prostriedku bezprostredne neovplyvní priebeh začatého exekučného konania; nemá odkladný účinok.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozri bod 4.

Príloha 1

Obchodná hodnota
do … EUR

Poplatok
Tabuľka B
… EUR

Obchodná hodnota
do … EUR

Poplatok
Tabuľka B
… EUR

Obchodná hodnota
do … EUR

Poplatok
Tabuľka B
… EUR

500

15

200 000

435

1 550 000

2 615

1 000

19

230 000

485

1 600 000

2 695

1 500

23

260 000

535

1 650 000

2 775

2 000

27

290 000

585

1 700 000

2 855

3 000

33

320 000

635

1 750 000

2 935

4 000

39

350 000

685

1 800 000

3 015

5 000

45

380 000

735

1 850 000

3 095

6 000

51

410 000

785

1 900 000

3 175

7 000

57

440 000

835

1 950 000

3 255

8 000

63

470 000

885

2 000 000

3 335

9 000

69

500 000

935

2 050 000

3 415

10 000

75

550 000

1 015

2 100 000

3 495

13 000

83

600 000

1 095

2 150 000

3 575

16 000

91

650 000

1 175

2 200 000

3 655

19 000

99

700 000

1 255

2 250 000

3 735

22 000

107

750 000

1 335

2 300 000

3 815

25 000

115

800 000

1 415

2 350 000

3 895

30 000

125

850 000

1 495

2 400 000

3 975

35 000

135

900 000

1 575

2 450 000

4 055

40 000

145

950 000

1 655

2 500 000

4 135

45 000

155

1 000 000

1 735

2 550 000

4 215

50 000

165

1 050 000

1 815

2 600 000

4 295

65 000

192

1 100 000

1 895

2 650 000

4 375

80 000

219

1 150 000

1 975

2 700 000

4 455

95 000

246

1 200 000

2 055

2 750 000

4 535

110 000

273

1 250 000

2 135

2 800 000

4 615

125 000

300

1 300 000

2 215

2 850 000

4 695

140 000

327

1 350 000

2 295

2 900 000

4 775

155 000

354

1 400 000

2 375

2 950 000

4 855

170 000

381

1 450 000

2 455

3 000 000

4 935

185 000

408

1 500 000

2 535



Príloha 2

Hodnota predmetu sporu
do ... EUR

Poplatok
... EUR

Hodnota predmetu sporu
do ... EUR

Poplatok
... EUR

500

35

50 000

546

1 000

53

65 000

666

1 500

71

80 000

786

2 000

89

95 000

906

3 000

108

110 000

1 026

4 000

127

125 000

1 146

5 000

146

140 000

1 266

6 000

165

155 000

1 386

7 000

184

170 000

1 506

8 000

203

185 000

1 626

9 000

222

200 000

1 746

10 000

241

230 000

1 925

13 000

267

260 000

2 104

16 000

293

290 000

2 283

19 000

319

320 000

2 462

22 000

345

350 000

2 641

25 000

371

380 000

2 820

30 000

406

410 000

2 999

35 000

441

440 000

3 178

40 000

476

470 000

3 357

45 000

511

500 000

3 536

Posledná aktualizácia: 25/01/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Írsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V Írsku neexistuje presná definícia výkonu súdneho rozhodnutia. Z praktického hľadiska ide o realizáciu výkonu rozhodnutia alebo súdneho príkazu. Toto vykonávacie konanie je zvyčajne odobrené súdom ešte pred jeho vykonaním.

V Írsku sú bežnejšími prostriedkami na výkon rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach tieto:

Exekúcia

Pri tomto type konania ide o zaistenie majetku dlžníka uznaného súdom. Na základe žiadosti súdom uznaného veriteľa súd vydá príkaz, ktorým nariadi okresnému zástupcovi (alebo šerifovi v prípade Dublinu alebo Corku), aby zaistil majetok v hodnote dlžnej sumy (vrátane všetkých vzniknutých trov konania). Tento majetok sa môže následne predať na účely uspokojenia dlhu.

Registrácia

Existencia rozhodnutia sa môže stať verejne prístupná jeho zápisom do registra rozhodnutí Vyššieho súdu (High Court). V registri je uvedené každé rozhodnutie, o ktorého zaregistrovanie veriteľ požiadal bez ohľadu na to, či bolo vydané na okresnom súde (District Court), obvodnom súde (Circuit Court) alebo na Vyššom súde (High Court). Meno a adresa dlžníka spolu s podrobnosťami rozhodnutia sa uverejnia v niektorých novinách a v komerčných publikáciách, ako napríklad Stubbs Gazette. Okrem toho túto informáciu zaznamenajú úverové inštitúcie a rozhodnutie, ktoré nebolo zaplatené môže ovplyvniť prístup dlžníka k financiám.

Vyhlásenie o zábezpeke (Judgment Mortgage Affidavit)

Súdom uznaný veriteľ môže urobiť čestné vyhlásenie, ktoré sa na základe osvedčenia rozhodnutia príslušným súdom zaregistruje proti majetku dlžníka. Pred tým, ako bude výnos z predaja majetku odovzdaný dlžníkovi, musí byť použitý na vyrovnanie dlhu so zreteľom na prioritu iných záložných práv. Ďalšou možnosťou je požiadať súd o vydanie platobného príkazu (Well Charging Order) a príkazu na predaj majetku.

Splátkové príkazy / väzobné príkazy

Žiadosť o vydanie príkazu na úhradu rozhodnutia formou splátok v súlade s Odkaz sa zobrazí v novom okneEnforcement of Court Orders Acts 1926 to 2009 možno podať na okresný súd (District Court). Sudca rozhodne o výške splátky, ktorú má dlžník uhradiť so zreteľom na jeho majetkové pomery. Väzobný príkaz môže byť vydaný len proti fyzickým osobám a nie proti právnickým osobám, t. j. spoločnostiam. Neuhradenie splátky môže viesť k podaniu žiadosti o vydanie väzobného príkazu. V skutočnosti to znamená, že ak máte finančné prostriedky na zaplatenie, ale odmietnete zaplatiť, môžete byť uväznený.

Zaistenie príjmov

Súdom uznaný veriteľ môže získať príkaz na vykonanie zrážok priamo zo mzdy / platu dlžníka. Znamená to, že zamestnávateľ dlžníka uskutoční platbu priamo v prospech veriteľa.

Exekúcia prikázaním pohľadávky

Ak súdom uznaný veriteľ má vedomosť o dlhu, ktorý je splatný treťou stranou v prospech dlžníka, môže podať na súd žiadosť o vydanie príkazu, ktorým prikáže tretej strane, aby zaplatila určitú sumu priamo veriteľovi. Je na zvážení súdu, či vydá alebo nevydá príkaz.

Správca „Equitable Execution“

Toto opatrenie spočíva v tom, že súd vymenuje správcu, napríklad pre výnosy z predaja majetku dlžníka na účely vyrovnania dlhu. Rozhodnutie vymenovať správcu je na zvážení súdu.

Je dôležité poznamenať, že prostriedky na vykonanie rozhodnutia prináležia súdom uznanému veriteľovi a právnym poradcom. Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdna služba (Courts Service) nenavrhuje žiadny konkrétny postup. Tento zoznam nie je úplný, ale len opisuje bežne používané postupy.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Na vykonanie vnútroštátneho rozhodnutia môže byť nevyhnutné získať súhlas súdu, ktorý vydal toto rozhodnutie (pozri vyššie). V určitých prípadoch, ako sú exekúcia a registrácia rozhodnutia, sa nevyžaduje podanie žiadosti na súd a žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia môže byť podaná do kancelárie príslušného súdu.

V prípade rozhodnutí z iných jurisdikcií EÚ je príslušným súdom Vyšší súd (High Court). Avšak v prípade pravidelných platieb výživného osvedčených ako európsky exekučný titul v iných jurisdikciách EÚ je príslušným súdom okresný súd (District Court).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Vykonateľné sú súdne rozhodnutia a niektoré mimosúdne rozhodnutia. Tak isto ako súdne príkazy, tak aj tieto zahŕňajú rozhodnutia v skrátených konaniach vydané zástupcom Vyššieho súdu (Registrar in the High Court) alebo okresným zástupcom na obvodnom súde (County Registrar in the Circuit Court).

Na výkon vnútroštátneho rozhodnutia je často nevyhnutné získať súhlas súdu, ktorý vydal toto rozhodnutie. Avšak v niektorých prípadoch, ako sú exekúcia a registrácia rozhodnutia, sa nevyžaduje podanie žiadosti na súd. Súhlas môže udeliť príslušná súdna kancelária.

V prípade rozhodnutí z iných jurisdikcií, ktorých výkon má byť v súlade s nariadeniami EÚ je príslušným súdom Vyšší súd (High Court) [alebo v prípade pravidelných platieb výživného osvedčených ako európsky exekučný titul je príslušným súdom okresný súd (District Court)]. Činnosti v súvislosti s nariadením (ES) č. 44/2001 [nahradené nariadením (EÚ) č. 1215/2012, ktoré sa vzťahuje na súdne zmiery schválené alebo uzavreté 10. januára 2015 alebo neskôr] boli delegované na predsedu Vyššieho súdu (Master of the High Court) a žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia v Írsku s následným príkazom na výkon tohto rozhodnutia sa môže podať na verejnom pojednávaní.

Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul vydané v súlade s nariadením (ES) č. 805/2004 sa uzná s rovnakou účinnosťou a vykonateľnosťou ako rozhodnutie Vyššieho súdu (High Court). Okresný súd (District Court) je príslušný pre výkon rozhodnutia o pravidelných platbách výživného, ktoré je osvedčené ako európsky exekučný titul. Vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú tento postup sa nachádzajú v „Statutary Instrument“ č. 274 z roku 2011.

V prípade, keď vydané rozhodnutie o nespornom nároku má byť vykonané v inej jurisdikcii EÚ, je súd, ktorý rozhodnutie vydal, príslušným súdom na podanie žiadosti o výkon rozhodnutia v súlade s nariadením č. 805/2004, ktoré sa vzťahuje na európsky exekučný titul.

Žiadosť o výkon rozhodnutia sa zvyčajne podáva na súd (alebo do súdnej kancelárie) prostredníctvom právneho zástupcu, hoci pre veriteľa sa právne zastúpenie nevyžaduje. Všetky žiadosti adresované súdu musí podať miestny právny zástupca a nemôžu byť podané poštou. Určité žiadosti adresované súdnej kancelárii, ako sú žiadosti o exekúciu, registráciu a osvedčenie rozhodnutia na účely vyhlásenia o zábezpeke (Judgment Mortgage Affidavit), môžu byť podané poštou. Bližšie informácie o uvedených konaniach a postupoch je možné získať kontaktovaním oddelenia rozsudkov Vyššieho súdu na adrese HighCourtCentralOffice@Courts.ie.

Náklady (poplatky), ktoré stanovila súdna služba (Courts Service) sú minimálne a aktuálne poplatky sú uvedené v položke Odkaz sa zobrazí v novom okneFees Orders na internetovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneCourts Service. Náklady, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku pokynov právnych poradcov a obhajcov, sú záležitosťou medzi veriteľmi a ich právnymi zástupcami. Súd môže rozhodnúť o niektorých alebo všetkých trovách, ktoré súvisia s exekučným konaním.

3.2 Hlavné podmienky

Paragraf 15 zákona Odkaz sa zobrazí v novom okneEnforcement of Court Orders Act 1926 [nahradený paragrafom 1 zákona Courts (No. 2) Act 1986] stanovuje, že ak je dlh splatný na základe súdneho príkazu alebo nariadenia, veriteľ môže požiadať okresný súd (District Court) o vydanie predvolania dlžníka na výsluchu vedený sudcom okresného súdu, vo veci preskúmania jeho majetkových pomerov. Žiadosť o vydanie exekučného titulu musí byť podaná v lehote šiestich rokov odo dňa vydania súdneho príkazu alebo nariadenia. Veriteľ musí predložiť dôkaz o pôvode dlhu a dlžník musí vyplniť vyhlásenie o svojich majetkovým pomeroch. Predloženie dôkazov a krížový výsluch dlžníka a veriteľa umožňuje paragraf 16 zákona z roku 1926 v znení paragrafu 9 zákona z roku 1986. Účinnosť exekučného príkazu je dvanásť rokov odo dňa vydania príslušného súdneho príkazu alebo nariadenia.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť všetky druhy majetku okrem tovaru podliehajúceho skaze alebo okrem tovaru, ktorý má dlžník na účely predaja alebo výnosov.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Nedodržanie súdneho príkazu môže mať za následok, že strana v omeškaní je vystavená sankciám za pohŕdanie. Súd môže ukladať sankcie vo forme peňažných trestov alebo trest odňatia slobody, až dovtedy, kým sa odčiní pohŕdanie. Doba, počas ktorej môže byť osoba uväznená nie je preto obmedzená. Toto opatrenie sa vzťahuje aj na tretiu osobu, ktorá poruší podmienky súdneho príkazu.

Je dôležité poznamenať, že v súlade s paragrafom 20 zákona Odkaz sa zobrazí v novom okneEnforcement of Court Orders Act 1926 trest odňatia slobody uložený dlžníkovi z dôvodu nedodržania splátkového príkazu nespôsobí uspokojenie dlhu alebo zánik dlhu, a to ani čiastočne, a nezbavuje veriteľa iných prostriedkov na vymáhanie dlhov.

Banky a iné finančné inštitúcie majú rovnaké povinnosti vo vzťahu k dodržiavaniu súdnych príkazov ako ostatné strany. V prípadoch, kde má takáto inštitúcia k dispozícií osobné údaje a na ktoré sa výslovne nevzťahuje súdny príkaz, by sa mala venovať pozornosť právnym predpisom a nariadeniam týkajúcich sa osobných údajov (napríklad Odkaz sa zobrazí v novom okneData Protection Act 1988).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V niektorých príkazoch bude vždy uvedená doba, počas ktorej má dotknutá strana splniť podmienky uvedené v príkaze, hoci vždy to tak nemusí byť. Rozhodnutie je platné po dobu dvanástich rokov, aj keď lehota pre niektoré prijaté exekučné opatrenia je stanovená v Súdnych pravidlách (Court Rules) alebo v právnych predpisoch. Príkladom je exekučný príkaz vydaný Vyšším súdom (High Court execution Order), ktorý je platný jeden rok od jeho vydania. Po uplynutí tejto doby je potrebné získať nový exekučný príkaz.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Odvolanie sa zvyčajne nevzťahuje na samotné exekučné opatrenie schválené súdnou kanceláriou, ale na hmotnoprávne rozhodnutie alebo príkaz, na ktorom je toto opatrenie založené. Dotknutá strana sa môže na odvolacom súde domáhať zrušenia rozhodnutia alebo príkazu. Lehoty, v rámci ktorých musí byť podané odvolanie sú rôzne a sú tieto:

  • z okresného súdu (District Court) na obvodný súd (Circuit Court): 14 dní odo dňa vydania rozhodnutia alebo príkazu;
  • z obvodného súdu (Circuit Court) na Vyšší súd (High Court): 10 dní odo dňa vydania rozhodnutia alebo príkazu;
  • zo súdu „Master‘s Court“ na Vyšší súd (High Court): 6 dní od dátumu perfekcie príkazu alebo ak bol príkaz vydaný ex parte, od oznámenia uvedeného príkazu, alebo ak bol zamietnutý, odo dňa takéhoto zamietnutia [jeden mesiac od doručenia príkazu v prípade výkonu zahraničného rozhodnutia v súlade nariadením (ES) č. 44/2001];
  • z Vyššieho súdu (High Court) na Odvolací súd (Court of Appeal): buď 10 dní alebo 28 dní od dátumu perfekcie príkazu v závislosti od charakteru prípadu;
  • z Vyššieho súdu (High Court) alebo Odvolacieho súdu (Court of Appeal) na Najvyšší súd (Supreme Court): 28 dní od dátumu perfekcie príkazu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Rozhodnutie je platné po dobu 12 rokov a po uplynutí tejto doby odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo vykonateľným nemožno na základe tohto rozhodnutia podať žalobu. Okrem toho, niektoré exekučné opatrenia, ktoré je možné prijať, majú lehoty stanovené v Súdnych pravidlách (Court Rules) alebo v právnych predpisoch. Príkladom je exekučný príkaz vydaný Vyšším súdom (High Court execution Order), ktorý je platný jeden rok od jeho vydania. Po uplynutí tejto doby je potrebné získať nový exekučný príkaz. Ďalším príkladom je, že ak uplynulo viac ako šesť rokov od vydania exekučného súdneho príkazu, vyžaduje sa povolenie súdu na vydanie exekučného príkazu Vyšším súdom (High Court execution Order).

Posledná aktualizácia: 10/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Grécko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vykonanie súdneho rozhodnutia (exekúcia) je vynútené uspokojenie hmotnoprávneho nároku, na ktorý sa vzťahuje exekučný titul, za pomoci verejných orgánov. Na exekúciu sa používajú tieto prostriedky:

  • nútené odobratie hnuteľného majetku,
  • nútené vysťahovanie z nehnuteľného majetku,
  • zablokovanie,
  • väzba,
  • pokuty,
  • nútená správa,
  • prísažné vyhlásenia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Ako sa vymedzuje v [novom] Občianskom súdnom poriadku (články 927 až 931 Občianskeho súdneho poriadku), výkon súdneho rozhodnutia uplatňuje oprávnený jednotlivec, ktorý v úradnom dokumente (Apógrafo) dá príslušný príkaz konkrétnemu súdnemu exekútorovi a špecifikuje, ako sa príkaz vykoná, a ak je to možné, položky, ktorých sa príkaz bude týkať. V prípade zhabania majetku určia za dražiteľa notára oblasti, v ktorej sa má vykonať zhabanie majetku. Na príkaze musí byť uvedený dátum a musí byť podpísaný príjemcom alebo jeho zástupcom. Príkaz dáva právomoc vykonať všetky exekučné úkony, pokiaľ v ňom nie je uvedené inak.

Súdny exekútor, ktorému sa doručí úradný dokument s príkazom vykonať súdne rozhodnutie, má právomoc prijímať platby a poskytnúť písomné potvrdenie, ako aj vrátiť úradný dokument po úplnom splnení príkazu. Súdny exekútor môže prijať aj čiastočnú platbu, pričom v takom prípade musí poskytnúť potvrdenie a zaznamenať túto skutočnosť v úradnom dokumente. Čiastočná platba nebráni ďalšiemu priebehu exekúcie.

Ak je to nevyhnutné na účely výkonu súdneho rozhodnutia, súdny exekútor má právomoc vstúpiť do obydlia alebo iných priestorov vo vlastníctve dlžníka, otvoriť dvere a urobiť prehliadku, ako aj otvoriť uzavretý nábytok, náradie alebo nádoby. Súdny exekútor môže požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu), ktoré mu majú poskytnúť pomoc.

V prípade, že dlžník bráni exekúcii, súdny exekútor môže na prekonanie odporu použiť silu a požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu).

Súdny exekútor podá správu o každom úkone exekučného konania. Ak sa súdne rozhodnutie nevykonalo, súdny exekútor podá správu s odôvodnením. O každom trestnom čine spáchanom počas exekúcie súdny exekútor vypracuje správu a predloží ju príslušnému prokurátorovi.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Exekučný titul je verejný dokument potvrdzujúci nárok, ktorý údajnému príjemcovi umožňuje prostredníctvom exekúcie požadovať od dlžníka splnenie požiadaviek, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Podmienky, ktoré musia byť splnené, sú existencia titulu a platnosť nároku.

3.1 Konanie

Exekúcia je justičný úkon, ktorého cieľom je poskytovať právnu ochranu. Nejde o administratívny úkon. Žiadosti adresované súdnym exekútorom a všetky exekučné úkony sú procesné úkony. Na účely exekúcie musia byť splnené tieto podmienky:

  • právomoc a spôsobilosť súdnych exekútorov,
  • aktívna legitimácia účastníka sporu,
  • spôsobilosť na účasť v súdnom konaní,
  • právomoc konať v mene klienta,
  • existencia oprávneného záujmu,
  • spôsobilosť žalovať a byť žalovaný,
  • existencia exekučného titulu,
  • existencia nároku, ktorý môže byť uspokojený exekúciou.

Súdne aj mimosúdne rozhodnutia je možné vykonávať bez toho, aby bolo vždy potrebné požiadať o súdny príkaz povoľujúci výkon rozhodnutia. Medzi exekučné tituly patria:

  • konečné rozsudky gréckych súdov,
  • rozsudky gréckych súdov vyhlásené za predbežne vykonateľné,
  • rozhodcovské rozsudky,
  • záznamy gréckych súdov obsahujúce zmier alebo určujúce súdne trovy,
  • notárske zápisnice,
  • platobné príkazy vydané gréckymi sudcami,
  • príkazy na vysťahovanie nájomcu.
  • zahraničné exekučné tituly vyhlásené za vykonateľné,
  • príkazy a akty zákonom vyhlásené za vykonateľné tituly.

Exekuční úradníci sa delia na priamych a nepriamych exekučných úradníkov. Priamych exekučných úradníkov určuje žiadajúci veriteľ. Sú to a) súdni exekútori, ktorí sú neplatenými verejnými činiteľmi s právomocou zhabať tovar vo vlastníctve dlžníka, zhabať majetok, lode alebo lietadlá patriace dlžníkovi, priamo vykonávať súdne rozhodnutie, zatýkať dlžníkov, ktorých vzatie do väzby bolo nariadené, a pripravovať dražby; b) notári alebo sudcovia okresných civilných súdov, ktorí ich zastupujú, ktorí majú právomoc viesť dobrovoľnú alebo nútenú dražbu zhabaného majetku dlžníka a rozdeľovať výnosy z dražby prostredníctvom zostavenia poradovníka. Medzi nepriamych činiteľov patrí polícia, ozbrojené sily a svedkovia súdneho exekútora, ktorí poskytujú spoluprácu v prípade, že dlžník kladie pri exekúcii odpor, resp. hrozí, že pri nej bude klásť odpor. Všetci títo činitelia zodpovedajú za zavinené porušenie svojich povinností pri výkone svojich úloh.

Samotný exekučný príkaz vydáva osoba, ktorá je na to oprávnená, t. j. navrhovateľ alebo jeho zástupca, ktorý môže, ale nemusí byť právnik. Základné náklady na exekúciu sú takéto:

  • odmena exekútora za zhabanie majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR: 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 2,5 %; a v prípade nárokov vo výške 6 500 EUR alebo viac: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 1 % až do výšky maximálne 422 EUR za každý zhabaný majetok, loď alebo lietadlo;
  • poplatok súdneho exekútora za prípravu programu každej dražby alebo opakovanej dražby alebo zhrnutia správy o zhabaní majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR = 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR = 2 %; a v prípade nárokov vo výške 6 501 EUR a viac = 1 %, až do výšky 210 EUR;
  • poplatok licitátora = 30 EUR;
  • poplatok súdneho exekútora za iné ako exekučné úkony = od 240 EUR do 400 EUR podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom;
  • poplatok svedkov súdneho exekútora = 30 EUR za každého svedka a 60 EUR v prípade, že svedkom je súdny exekútor;
  • ak je exekúcia zrušená, poplatky súdnemu exekútorovi sa znížia o 50 %;
  • 0,50 EUR za každý kilometer, ktorý súdny exekútor a svedkovia musia precestovať zo svojho sídla na účely vykonania úkonu;
  • osobitný poplatok súdneho exekútora v závislosti od stupňa zložitosti exekúcie: podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom (tento poplatok nikdy neplatí osoba, proti ktorej je vedená exekúcia).

3.2 Hlavné podmienky

Hlavnými podmienkami exekúcie sú:

  • existencia oprávneného záujmu, t. j. potreba exekučného úkonu a právnej ochrany, ktorú poskytuje,
  • platnosť nároku.

Účelom zákona o výkone súdnych rozhodnutí je dosiahnuť za daných okolností rovnováhu medzi protichodnými záujmami veriteľov na jednej strane a dlžníkov alebo tretích strán na druhej strane. Kritériá, ktoré súdy uplatňujú pri priznávaní exekučného opatrenia:

  • rýchle uspokojenie veriteľov pri nízkych nákladoch,
  • ochrana osobných práv dlžníka a jeho oprávnených záujmov vo všeobecnosti,
  • zosúladenie záujmov veriteľa a dlžníka, pokiaľ ide o potrebu dosiahnuť čo najlepšiu možnú cenu v dražbe,
  • ochrana záujmov tretích strán.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmetom exekučných opatrení môže byť majetok dlžníka a/alebo samotný dlžník. Exekučné opatrenia sú faktické úkony úradníkov, ktorí na tento účel dostali právomoc; priamo alebo nepriamo vedú k uspokojeniu nárokov prostredníctvom exekúcie zo strany štátu. Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto aktíva:

  • hnuteľný majetok v držbe dlžníka, veriteľa alebo tretej strany, ktorí sú ochotní ho odovzdať,
  • vecné vlastnícke práva dlžníka na hnuteľný majetok tretích strán,
  • peniaze,
  • peňažné pohľadávky voči tretím stranám, ktoré má osoba podliehajúca exekúcii,
  • nehnuteľný majetok dlžníka alebo vecné vlastnícke práva dlžníka,
  • lode,
  • lietadlá,
  • práva duševného vlastníctva, patenty, filmové práva.

Exekučným opatreniam nepodliehajú:

  • osobné veci dlžníka a jeho rodiny,
  • potraviny a palivo, ktoré dlžník a jeho rodina potrebujú,
  • medaily, memorabíliá, rukopisy, korešpondencia, rodinné záznamy a obchodné knihy,
  • knihy, hudobné nástroje, umelecké diela,
  • náradie, stroje, knihy alebo iné predmety, ktoré osoby potrebujú na výkon svojho povolania,
  • predmety podliehajúce skaze,
  • partnerské podiely,
  • zákonné výživné,
  • plat, dôchodok alebo dávky poistenia.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Dlžník sa musí podrobiť rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené exekučné opatrenie, a rovnako sa mu musia podrobiť všetky tretie strany. Ak počas exekúcie kladie odpor, súdny exekútor môže na prekonanie tohto odporu použiť silu a súčasne si zavolať na pomoc orgány presadzovania práva. Súdny exekútor si môže privolať dvoch dospelých svedkov alebo druhého súdneho exekútora. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka:

  • ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý môže vykonať aj tretia osoba, veriteľ je oprávnený vykonať úkon na náklady dlžníka,
  • ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý nemôže vykonať tretia osoba a ktorý závisí len od toho, či dlžník je alebo nie je ochotný ho vykonať, súd mu tento úkon nariadi, a ak sa dlžník rozhodnutiu nepodrobí, uloží mu pokutu v prospech veriteľa a trest odňatia slobody,
  • ak je dlžník povinný zdržať sa určitého konania alebo sa mu podriadiť, súd môže každé porušenie potrestať pokutou v prospech veriteľa a odňatím slobody.

V žiadnom z uvedených prípadov nie je dotknuté právo veriteľa požadovať náhradu za straty vzniknuté v dôsledku neplnenia zo strany dlžníka stanovenú na základe hmotného práva. V zásade je možné, aby dlžník majetkom disponoval; v prípade zhabania majetku je však disponovanie majetkom zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ho zhabala, aj vo vzťahu k veriteľom, ktorí predložili svoje pohľadávky.

Ak sa exekúcia týka bankových účtov dlžníka, banka nie je povinná sprístupniť navrhovateľovi presné údaje; ak sa však banke predloží dokument o zaistení peňažných pohľadávok v držbe dlžníka, disponovanie zaistenou sumou je zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ju zaistila, a banka musí do ôsmich dní od doručenia dokumentu o zaistení uviesť, či zaistená pohľadávka (peniaze vložené na bankovom účte) existuje, a ak to postačuje na uspokojenie osoby, ktorá ju dala zaistiť, musí jej vyplatiť príslušnú peňažnú sumu.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

V zásade neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo lehoty pre navrhovateľa; existujú určité časové obmedzenia, sú to však termíny, pred ktorými nemožno platne vykonať konkrétne úkony, nie záväzné lehoty, a priamo sa nimi nestanovuje okamih, po ktorom už navrhovateľ nemôže zakročiť. Ustanovenie, podľa ktorého sa rôzne individuálne úkony musia vykonať v určitom období po zhabaní alebo pred dražbou, nemení základ systému. S cieľom zabrániť prieťahom v konaní je stanovená len konečná lehota jedného roka, po uplynutí ktorej už zhabanie alebo iné úkony nemožno vykonať na základe toho istého príkazu ani nemožno uskutočniť dražbu na základe zhabania, ktoré bolo z dôvodu uplynutia tejto lehoty zrušené súdnym rozhodnutím.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Jediným opravným prostriedkom, ktorý možno podať proti exekučnému konaniu, je žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorú môže podať osoba, proti ktorej je vedená exekúcia, alebo ktorýkoľvek veriteľ s oprávneným záujmom, a to do 15 dní od prvého exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti titulu alebo prípravného konania; do konečného exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti niektorého z exekučných úkonov od prvého do posledného úkonu; a do šiestich mesiacov po konečnom úkone, ak sa žiadosť týka platnosti tohto úkonu. Žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže podať aj tretia strana s nárokom na predmet exekúcie, ktorý bol spochybnený a ktorý je tretia strana oprávnená uplatniť voči osobe, proti ktorej je vedená exekúcia, bez konkrétnej lehoty. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto exekúcie, konkrétne okresný civilný súd v prípade, že exekučný titul vydal okresný civilný súd [eirinodíkeio], a jednočlenný súd prvého stupňa [monomelés protodíkeio] vo všetkých ostatných prípadoch. Podanie žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie neznamená, že sa pozastavuje exekúcia; pozastavenie exekučného konania však možno nariadiť rozhodnutím súdu na základe žiadosti žiadateľa, a to so zárukou alebo bez nej. Toto rozhodnutie sa oznámi exekučným úradníkom, ktorí nemôžu vykonať žiadny exekučný úkon, pokiaľ sa im v rozhodnutí výslovne nepovoľuje.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Na exekúciu sa vzťahujú tieto obmedzenia, najmä pokiaľ ide o zhabaný majetok: Zhabaniu nepodliehajú tieto druhy majetku: a) majetok, na ktorom sa utrpela priama škoda; b) partnerské podiely; c) nároky na výživné vyplývajúce z právnych predpisov alebo zo závetu, ako aj nároky na príspevky manželov na potreby rodiny; d) nároky na mzdy, dôchodky alebo dávky poistenia, pokiaľ neexistuje nesplatený nárok na výživné vyplývajúci zo zákona alebo závetu, resp. na uspokojenie potrieb rodiny, pričom v takom prípade možno zhabať polovicu daného majetku s prihliadnutím na sumu prijatú dlžníkom, rozsah povinností vyplývajúcich z manželstva v súvislosti s uspokojovaním potrieb rodiny a počet príjemcov; e) akýkoľvek druh pomoci alebo subvencií EÚ v držbe úradu OPEKEPE ako tretej strany, až kým sa neuložia na bankový účet príjemcov alebo sa im inak nevyplatia. Výnimka stanovená v bode 2 písm. d) sa vzťahuje aj na prípady, keď sa suma vyplatí prostredníctvom vkladu na bankový účet dlžníka. Výnimka sa uplatňuje iba vtedy, ak zostatok na účte v období od nariadenia exekúcie až do dňa platby nepresiahne výšku nároku oslobodenú od exekúcie.

Okrem toho má dlžník právo podať proti exekučnému konaniu dva opravné prostriedky:

a) podanie námietky podľa článku 933 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že: námietku osoby, proti ktorej je vedená exekúcia, a ktoréhokoľvek veriteľa s oprávneným záujmom, ktorá sa týka platnosti exekučného titulu, exekučného konania alebo nároku, možno predložiť len prostredníctvom oznámenia o námietke podaného na okresnom civilnom súde, ak exekučný titul vydal tento súd, a na jednočlennom súde prvého stupňa vo všetkých ostatných prípadoch. V prípade podania viacerých oznámení o námietke prostredníctvom samostatných dokumentov sa súdny tajomník musí uistiť, aby sa všetky námietky identifikovali a prerokovali na tom istom súdnom pojednávaní. Ďalšie dôvody námietky možno predložiť v osobitnej žiadosti podanej na sekretariáte súdu, ktorému je námietka určená, pričom sa vypracuje správa, ktorá sa oznámi druhej strane najmenej osem (8) dní pred súdnym pojednávaním. Rokovanie o námietke sa musí uskutočniť do šesťdesiatich (60) dní od podania námietky a predvolanie sa doručí odporcovi dvadsať (20) dní pred súdnym pojednávaním. Miestnym príslušným súdom je okresný súd v mieste exekúcie, ak sa ďalšie exekučné úkony vykonávajú na základe doručeného príkazu, v ostatných prípadoch je príslušným súdom súd stanovený v článku 584. Ak je exekučný titul rozsudok alebo platobný rozkaz, námietky sú neprípustné v rozsahu uplatniteľnom res judicata v súlade s článkom 330 a článkom 633 ods. 2 písm. c). Tvrdenia týkajúce sa vyrovnania nároku možno preukázať iba písomne alebo ich prijatím na súde. Rozhodnutie o námietke sa musí doručiť do šesťdesiatich (60) dní odo dňa jej prerokovania;

b) podľa článku 1000 OSP má dlžník právo požadovať pozastavenie dražby, ktorá je proti nemu vedená. Na žiadosť dlžníka, ktorá bude prijatá, iba ak ju dlžník podá do pätnástich (15) pracovných dní pred dátumom konania dražby, súd uvedený v článku 933, ktorý sa zaoberá vecou v súlade s článkom 686 a nasl., môže pozastaviť dražbu až na šesť (6) mesiacov od pôvodného dátumu konania dražby, ak neexistuje žiadne riziko poškodenia oprávneného veriteľa a ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník v tomto období uspokojí nárok oprávneného veriteľa alebo že po uplynutí tohto obdobia bude výťažok z dražby vyšší. Toto rozhodnutie musí byť doručené do poludnia posledného pondelka pred konaním dražby a pozastavenie je podmienené zaplatením: a) všetkých nákladov na urýchlenie dražby, ktorých odhad sa uvedie v rozhodnutí; a b) aspoň jednej štvrtiny sumy prináležiacej osobe, ktorá zabezpečuje urýchlenie dražby. Rozhodnutie o pozastavení dražby sa oznámi licitátorovi v deň jeho doručenia. Platba sa musí vykonať do 10.00 h v deň konania dražby, a ak sa táto platba nevykoná, dražba sa uskutoční bežným spôsobom.

Posledná aktualizácia: 11/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku španielčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Španielsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach vo všeobecnosti znamená, že ak povinná osoba dobrovoľne neplní vykonateľné rozhodnutie (ako napríklad právoplatný rozsudok), navrhovateľ musí požiadať o súdny výkon rozhodnutia, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutie sa bude plniť. Teda, ak sa má vymôcť dlh, ku ktorého splneniu bol odporca zaviazaný, ale neurobil tak, navrhovateľ (veriteľ) požiada o súdny výkon rozhodnutia a dosiahne splnenie dlhu, napríklad tým, že sa zaistia dlžníkove bežné účty alebo dlžníkov majetok, ktorý keď sa vydraží, umožní splatiť sumu, ktorú dlhuje veriteľovi.

Výkon rozhodnutí je súčasťou odpovede na mandát španielskej ústavy z roku 1978, ktorá sudcom a súdom zveruje úlohu súdiť a vykonávať svoje rozhodnutia (články 117 a 118 ústavy). Preto sú účastníci konania povinní vyhovieť rozsudku a iným súdnym rozhodnutiam a poskytnúť požadovanú súčinnosť pri výkone toho, o čom sa rozhodlo. Je na sudcovi, aby zabezpečil, že tieto požiadavky sa splnia primeraným spôsobom.

Výkon súdneho rozhodnutia znamená vyhovenie tomu, čo nariadil súd, a úplné vymoženie práva, ktoré víťazný účastník súdneho sporu získal. Môže ísť o žiadosť navrhovateľa (ďalej len „účastník, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia“) o vrátenie istej peňažnej sumy, právo, aby odporca niečo urobil alebo neurobil, alebo žiadosť o vykonanie uznaného práva jeho zápisom do príslušného úradného registra, v závislosti od príkazu.

Výkon rozhodnutia môže byť konečný alebo predbežný. V druhom prípade a za určitých okolností sa vykonáva rozsudok, ktorý ešte nie je právoplatný, s cieľom, aby veriteľovi nebolo upreté plnenie počas prechodného obdobia (napríklad, kým trvajú procesné kroky, ktoré sú spojené so žalobou proti rozhodnutiu – do vydania konečného rozhodnutia) vzhľadom na prieťahy, ktoré sú v konaní prítomné (články 524 – 537 Občianskeho súdneho poriadku – Ley de Enjuiciamiento Civil).

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Podľa španielskych právnych predpisov sa rozhodovanie o výkone rozhodnutí zveruje sudcom a súdom v súlade so zákonmi a s ustanoveniami o právomoci (článok 117 ods. 3 španielskej ústavy).

V súlade s ústavou a v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 1/2000, 7. januára 2000, BOE č. 7, 8. januára 2000, v znení zmien), ktorým sa upravuje konanie o výkone rozhodnutí v občianskych veciach, je za sledovanie správneho priebehu konania o výkone rozhodnutia zodpovedný sudca (články 545, 551, 552 a súvisiace ustanovenia). Sudca je tým, kto na základe návrhu účastníka konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, začne konanie prostredníctvom „všeobecného exekučného titulu“, ktorý sa vydá po tom, ako sa preskúma exekučný príkaz. Sudca tiež vydá rozhodnutie, ak odporca (ďalej len „dlžník uznaný súdom“) vznesie námietku proti výkonu rozhodnutia a začne špecifické námietkové konanie týkajúce sa výkonu rozhodnutia, ktoré je opísané nižšie.

Justiční úradníci (Letrados de la Administración de Justicia, v minulosti nazývaní „Secretarios judiciales“ – súdni úradníci) sú zodpovední za stanovenie a prijatie konkrétnych opatrení na výkon rozhodnutia (žiadostí o platbu; zaistenia majetku, bežných účtov, platov dlžníka uznaného súdom; zrážok zo mzdy atď.). Ak sudca vydal „všeobecný exekučný titul“, justičný úradník sleduje konanie o výkone rozhodnutia a prijíma príslušné rozhodnutia, pričom v niektorých prípadoch je možné podať voči týmto rozhodnutiam odvolanie sudcovi.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Vo všeobecnosti je nutné mať právoplatný rozsudok súdu alebo súdne rozhodnutie, alebo iný právny dokument umožňujúci výkon rozhodnutia. (Existujú výnimky, pri ktorých rozhodnutie ešte nie je právoplatné, ale je vykonateľné, ako je to pri predbežnom výkone napadnutých rozsudkov, ktorý je za určitých okolností prípustný).

V súlade s ustanoveniami článku 517 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú konania o výkone rozhodnutia a dokumentov umožňujúcich výkon rozhodnutia, návrh na výkon rozhodnutia musí byť založený na právnom dokumente, ktorý je vykonateľný. Vykonateľné sú iba tieto právne dokumenty:

  1. právoplatné rozsudky, rozhodnutia rozhodcovských orgánov a dohody o mediácii. Dohody o mediácii musia byť notársky overené v súlade so zákonom o mediácii v občianskych a obchodných veciach (Ley de mediación en asuntos civiles y mercantiles);
  2. Súdne rozhodnutia schvaľujúce alebo potvrdzujúce súdne vyrovnania a dohody uzavreté v priebehu konania, v prípade potreby sprevádzané zodpovedajúcimi písomnými výpoveďami na doloženie ich skutočného obsahu;
  3. úradne osvedčené verejné listiny, ak ide o ich prvopis. Ak ide o ich druhopis, musia byť vydané formou súdneho príkazu, v ktorom sa uvedie osoba, ktorá utrpela ujmu, alebo osoba, ktorá ju spôsobila, prípadne musia byť vydané so súhlasom všetkých účastníkov;
  4. dokumenty o obchodných zmluvách podpísané účastníkmi a obchodným dohodcom, ktorý je členom profesijného združenia a ktorý ich preveril, ak je k nim priložené osvedčenie tohto dohodcu o tom, že zápisy v jeho registri a príslušné dátumy súhlasia so zmluvou;
  5. zákonne vydané cenné papiere na doručiteľa alebo na meno, ktoré dokumentujú splatné záväzky a splatné kupóny spojené s týmito cennými papiermi, pod podmienkou, že tieto kupóny patria k daným cenným papierom a že cenné papiere súhlasia s knihou pokladničných príjmov.

Ak evidencia súhlasí, námietka proti sfalšovanému cennému papieru vznesená pri porovnávaní evidencie nebráni vydaniu exekučného titulu a to bez toho, aby tým bolo dotknuté právo dlžníka podať neskôr námietku proti výkonu z dôvodu sfalšovania cenného papiera;

  1. nevypršané osvedčenia vydané orgánmi zodpovednými za vedenie registrov, ktorými sa preukazujú zaknihované cenné papiere uvedené v zákone o burze cenných papierov (Ley del Mercado de Valores), ak je k nim doložený opis úradného dokumentu predstavujúceho tieto cenné papiere, prípadne emisiu, ak sa taký dokument vyžaduje podľa platných právnych predpisov.

Osvedčenie uvedené v predchádzajúcom odseku nevyprší, keď bol podaný návrh na výkon a tento výkon bol nariadený;

  1. súdny príkaz stanovujúci maximálnu sumu, ktorú si možno nárokovať prostredníctvom náhrady, vydaný za podmienok ustanovených zákonom v trestnom konaní začatom v súvislosti s udalosťami, na ktoré sa vzťahuje povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tretím osobám;
  2. iné procesné rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú vykonateľné podľa tohto alebo iného zákona.

3.1 Konanie

Návrh na výkon rozhodnutia sa musí podať sudcovi na súde prvého stupňa (Tribunal de Primera Instancia), ktorý vydal rozsudok alebo rozhodnutie, ktoré sa majú vykonať. Ak však vykonateľný dokument nie je rozsudkom, ak napríklad nemá podklad v rozhodnutí súdu alebo v rozhodnutí justičného úradníka, ktorý je súčasťou súdu (ako je to v prípade osvedčených verejných listín, ktoré boli notársky overené a sú vykonateľné), existujú špeciálne ustanovenia o určovaní právomoci súdu v závislosti od okolností prípadu. Najbežnejším kritériom určovania právomoci je bydlisko odporcu. Účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, a dlžník uznaný súdom musia mať právneho poradcu a musí ich zastupovať advokát s výnimkou výkonu rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých prítomnosť týchto právnikov nie je povinná.

Pre ostatné prípady je procesný postup ustanovený v článkoch 548 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Treba poznamenať, že exekučný príkaz sa vydá iba na základe návrhu účastníka konania a bude mať podobu návrhu, ako je uvedené ďalej. Po tom, ako bol návrh na výkon rozhodnutia podaný na súd, a ak sú zachované procesné ustanovenia a požiadavky, súd vydá „všeobecný exekučný titul“. Po tom, ako sudca vydá exekučný titul, justičný úradník vydá rozhodnutie obsahujúce konkrétne opatrenia na výkon rozhodnutia, ako aj opatrenia na vyhľadanie a preskúmanie majetku dlžníka uznaného súdom, ktorý sa javí byť spôsobilým predmetom na výkon rozhodnutia.

Uvedený exekučný titul a rozhodnutie, spolu s kópiou návrhu na výkon rozhodnutia, sa ako celok oznámia dlžníkovi uznanému súdom, hoci je možné prijať určité opatrenia, aby sa zabránilo potenciálnemu poškodeniu veriteľa.

Dlžník uznaný súdom môže voči výkonu rozhodnutia vzniesť námietky na základe určitých dôvodov, jednak materiálnych (napr. splatenie dlhu), jednak procesných (napr. výkon rozhodnutia obsahuje chyby), v súlade s článkom 556 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V tom prípade sa začne kontradiktórne konanie, v ktorom je možné skúmať dôkazy, pričom toto konanie sa končí vydaním príkazu, ktorým sa exekučný titul potvrdí alebo sa úplne alebo čiastočne zruší. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

3.2 Hlavné podmienky

Ako je uvedené vyššie, návrh na výkon rozhodnutia musí vychádzať z vôle účastníka konania, ktorý predloží podanie obsahujúce návrh na výkon rozhodnutia. Návrh na výkon rozhodnutia musí obsahovať právny dokument, ktorý zakladá právo na výkon rozhodnutia; druh výkonu rozhodnutia, ktorý sa navrhuje; majetok dlžníka uznaného súdom, ktorý možno skonfiškovať; zisťovacie a preskúmavacie opatrenia potrebné na určenie tohto majetku; osobu alebo osoby, proti ktorým sa má rozhodnutie vykonať, pričom sa identifikujú tieto osoby a ich majetkové pomery. Ak sa má vykonať rozhodnutie justičného úradníka, rozsudok alebo rozhodnutie súdu, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia, ako návrh na výkon rozhodnutia bude postačovať návrh na vydanie exekučného titulu, v ktorom sa označí rozsudok alebo rozhodnutie, ktoré sa má vykonať (článok 549 Občianskeho súdneho poriadku). V ostatných prípadoch sa musí podať návrh na výkon rozhodnutia spolu s dokumentmi, na ktorých je výkon rozhodnutia založený (tie sú vymenované v článku 550 Občianskeho súdneho poriadku). Ak návrh na výkon rozhodnutia spĺňa uvedené náležitosti a ak predložený právny dokument umožňuje nariadiť výkon, sudca alebo justičný úradník nariadi výkon rozhodnutia, v ktorom pri vymáhaní peňažného dlhu stanoví sumu predstavujúcu istinu vymáhanej sumy a predbežnú sumu určenú na úroky a trovy, pričom neskoršie dojednania ju ešte môžu upraviť, a zároveň musí určiť dotknuté osoby a opatrenia na výkon rozhodnutia, ktoré sa majú prijať.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

V každom prípade, s ohľadom na určité veci vylúčené z výkonu rozhodnutia, je potrebné zdôrazniť, že opatrenia na výkon rozhodnutia musia byť primerané výške pohľadávky, ktorá sa vymáha, takže ak sú neprimerané, súd môže nariadiť ich obmedzenie. Naopak, ak sú nedostatočné, účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, môže navrhnúť, aby sa tieto opatrenia rozšírili alebo posilnili. Ak účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, nevie, aký majetok vlastní dlžník uznaný súdom, je možné požiadať súd, aby to zistil – tým sa poverí justičný úradník – buď priamo od súdu, alebo zisťovaním u príslušných orgánov. Existujú však určité sadzby a obmedzenia týkajúce sa zaisťovania a konfiškácie odmien a miezd, ktoré sú uvedené nižšie. Výkon rozhodnutia na základe povinnosti platiť výživné (určenej buď v rámci konania o výživnom medzi príbuznými, alebo v rámci rodinnoprávneho konania o sumách výživného vo vzťahu k deťom) predstavuje výnimku, keďže v týchto prípadoch výkon rozhodnutia nie je obmedzený zákonnými obmedzeniami; namiesto toho je suma, ktorú možno zaistiť, určená súdom.

S ohľadom na veci, ktoré sú vylúčené z výkonu rozhodnutia, sa v článkoch 604 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku uvádza (tam, kde sa uvádza „súdny úradník“, treba rozumieť „justičný úradník“):

Majetok v plnom rozsahu vylúčený z výkonu rozhodnutia. Uvedené položky nie je možné zaistiť za žiadnych okolností:

1. majetok vyhlásený za neodňateľný;

2. doplnkové práva, ktoré nemožno odňať nezávisle od hlavného práva;

3. majetok, ktorý sám osebe nemá žiadnu hodnotu;

4. majetok, ktorý je právnou úpravou výslovne vyhlásený za vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Majetok dlžníka uznaného súdom, ktorý je vylúčený z výkonu rozhodnutia. Tieto položky sú tiež vylúčené z výkonu rozhodnutia:

1. nábytok a predmety v domácnosti, ako aj oblečenie účastníka konania, proti ktorému sa navrhuje výkon, a jeho rodinných príslušníkov, ktoré nemožno považovať za nepotrebné. Vo všeobecnosti položky ako potraviny, palivo a podobne, ktoré súd považuje za podstatné, aby dlžník uznaný súdom a osoby na ňom závislé mohli primerane slušne žiť;

2. knihy a pomôcky, ktoré dlžník uznaný súdom potrebuje pri vykonávaní svojho povolania, umeleckej alebo obchodnej činnosti, ak ich hodnota nie je úmerná vymáhanému dlhu;

3. posvätné predmety a predmety potrebné na praktizovanie legálne zaregistrovaného náboženstva;

4. peňažné sumy, ktoré sú zákonom výslovne vyhlásené za vylúčené z výkonu rozhodnutia;

5. majetok a peňažné sumy, ktoré sú v zmluvách ratifikovaných Španielskom vyhlásené za vylúčené z výkonu rozhodnutia.

V súvislosti so zaistením odmien a dôchodkov sa v Občianskom súdnom poriadku stanovujú tieto obmedzenia:

1. Nemožno zaistiť plat, mzdu, dôchodok, odmenu alebo jej ekvivalent, ktoré neprekračujú sumu minimálnej mzdy (ktorú každý rok stanovuje vláda).

2. Platy, mzdy, odmeny alebo dôchodky vyššie ako minimálna mzda možno odstupňovane zaistiť uplatnením týchto tarifných sadzieb:

  1. z prvého príjmového pásma nad minimom, ktoré sa rovná dvojnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 30 %;
  2. z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná trojnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 50 %;
  3. z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná štvornásobku minimálnej mzdy, sadzbou 60 %;
  4. z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná päťnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 75 %;
  5. z ďalších príjmových pásiem prekračujúcich tie predchádzajúce sadzbou 90 %.

3. Ak účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, dostáva viac ako jeden plat alebo mzdu, spočítajú sa všetky príjmy a z tohto úhrnu sa naraz odpočíta časť, ktorú nemožno zaistiť. Podobne sa spočítajú aj platy, mzdy, dôchodky, odmeny alebo ekvivalentné sumy manželov, pokiaľ nedošlo k rozdeleniu majetku manželov, čo musí byť zdokumentované a príslušný doklad sa musí poskytnúť súdnemu úradníkovi.

4. Ak účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, vyživuje závislé osoby, súdny úradník môže percentuálne sadzby stanovené v bodoch 1, 2, 3 a 4 článku 607 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku znížiť o 10 až 15 %.

5. Ak by boli platy, mzdy, dôchodky alebo odmeny zaťažené trvalými alebo dočasnými zrážkami verejného charakteru podľa právnych predpisov o daniach alebo sociálnom zabezpečení, pri určovaní sumy, ktorá sa má zaistiť, sa ako základ použije čistý príjem dlžníka uznaného súdom po odpočítaní týchto zrážok.

6. Citované ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na výnosy z odbornej a obchodnej činnosti samostatne zárobkovo činných osôb.

7. Sumy zaistené v súlade s týmito ustanoveniami možno previesť priamo účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, a to na účet, ktorý na to vopred určil, ak to schváli súdny úradník zodpovedný za výkon rozhodnutia.

V takom prípade musí osoba alebo orgán, ktorý vykonáva zaistenie a následný prevod, ako aj účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, každé tri mesiace informovať súdneho úradníka o odoslaných a prijatých sumách, s výnimkou pohľadávok, ktoré podal účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, a to buď na základe toho, že dlh považuje za úplne splatený, čím sa ruší platnosť zaistenia, alebo že zaistenia a prevody neboli vykonané podľa rozhodnutia súdneho úradníka.

Príkaz, ktorým súdny úradník umožní priamy prevod, možno napadnúť podaním priameho odvolania na účely preskúmania na súde.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

V prípade nehnuteľného majetku alebo iného majetku, ktorý sa zapisuje do registra, môže súd na žiadosť účastníka konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, nariadiť zápis o predbežnom zaistení do príslušného úradného registra (zvyčajne katastra nehnuteľností, ktorý je registrom nehnuteľného majetku) s cieľom zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia.

V ostatných prípadoch možno prijať tieto druhy opatrení:

– peniaze: konfiškácia,

– bežný účet: príkaz banke na zablokovanie,

– mzda: príkaz platcovi na zadržanie,

– úroky, výnosy a tržby: zrážky zo strany platcu, správa s dohľadom súdu alebo platba súdu,

– cenné papiere a finančné nástroje: zrážka úrokov pri zdroji, oznámenie orgánu regulujúcemu burzy alebo sekundárne trhy (ak sú cenné papiere kótované na verejnom trhu) a vyrozumenie spoločnosti, ktorá ich emitovala.

Iný hnuteľný majetok: konfiškácia.

Okrem toho, aby sa zabezpečil výkon rozhodnutia, všetky osoby, verejné a súkromné subjekty musia poskytnúť súčinnosť s vykonávacími opatreniami (pod trestom pokuty alebo dokonca obvinenia z pohŕdania súdom, ak by nevyhoveli tejto požiadavke). Znamená to, že musia poskytnúť požadované informácie, prijať príslušné zaisťovacie opatrenia a odovzdať súdu všetky dokumenty a údaje, ktoré majú v držbe, a to bez akýchkoľvek obmedzení okrem tých, ktoré vyplývajú z dodržiavania základných práv, alebo obmedzení, ktoré sú v niektorých prípadoch výslovne stanovené zákonom.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia na výkon rozhodnutia nemajú stanovené trvanie, platia až do dokončenia výkonu rozhodnutia. V súvislosti s týmito opatreniami musí účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, v každom jednotlivom prípade požiadať o príslušný výkon rozhodnutia. Napríklad v prípade zaistenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku sa požiada o dražbu. Účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, dostane peniaze získané dražbou. V iných prípadoch, napríklad ak exekučný titul spočíva v tom, aby sa účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, odovzdal majetok (ako napríklad pri vyprataní v prípade neplatenia nájmu), opatrenia na výkon rozhodnutia budú spočívať v navrátení držby majetku účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, po tom, ako bude nájomca porušujúci zmluvu vysťahovaný z tohto majetku.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti súdnemu rozhodnutiu nariaďujúcemu výkon rozhodnutia nie je možné podať odvolanie. Dlžník uznaný súdom však môže namietať, ak mu bol výkon rozhodnutia oznámený. V takom prípade sa začne vyššie‑ uvedené námietkové konanie. Námietka sa môže vzťahovať na materiálne dôvody alebo formálne nedostatky. Tieto dôvody pre námietky sa môžu líšiť v závislosti od typu právneho dokumentu, ktorý sa má vykonať (v súlade s ustanovením článku 556 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku podľa toho, či ide o procesné rozhodnutie sudcu alebo justičného úradníka; rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo dohodu o mediácii; opatrenia o maximálnej pokute uložené v trestnom konaní v súvislosti s dopravnými nehodami; opatrenia uvedené v bodoch 4, 5, 6 a 7 článku 517 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj iné vykonateľné dokumenty uvedené v bode 9 článku 517 ods. 2. Námietka z dôvodu prehnaného nároku a námietka z dôvodu formálnych nedostatkov sú upravené v článkoch 558, resp. 559 Občianskeho súdneho poriadku). Treba poznamenať, že je možné, že súd už v minulosti vzniesol niektoré z týchto námietok z vlastného podnetu (ak súd vysloví, že nejaké ustanovenie v exekučnom titule pozostávajúcom z osvedčených úradných listín, dokumentov alebo osvedčení môže byť nespravodlivé, je povinný konať z úradnej povinnosti – vypočuť v danej veci účastníkov konania a následne vydať rozhodnutie). Účastníci konania sa môžu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolať v súvislosti s dôvodmi námietky. Odvolacím súdom bude príslušný provinčný súd (Audiencia provincial).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Existuje možnosť, že opatrenie na výkon rozhodnutia stratí platnosť. Opatrenie na výkon rozhodnutia založené na rozsudku alebo rozhodnutí súdu, rozhodnutí justičného úradníka o schválení právneho vyrovnania alebo dohody dosiahnutej počas konania, prípadne rozhodnutí rozhodcovského orgánu alebo dohode o mediácii stratí platnosť, ak sa príslušný návrh na výkon rozhodnutia nepodá do piatich rokov od dátumu, keď sa rozsudok alebo rozhodnutie stane právoplatným (článok 518 Občianskeho súdneho poriadku).

Existuje tiež čakacia lehota pred začatím výkonu procesných rozhodnutí (vydaných sudcom alebo justičným úradníkom) alebo rozhodnutí rozhodcovského orgánu, alebo dohôd o mediácii. Táto lehota je určená na to, aby mal odporca čas dobrovoľne splniť to, čo sa mu ukladá v exekučnom titule, a zároveň účastník konania, ktorý má v spore úspech, nie je povinný žiadať o výkon rozhodnutia. V súlade s tým nemožno nariadiť výkon procesných rozhodnutí ani rozhodnutí rozhodcovských orgánov, ani dohôd o mediácii v priebehu dvadsiatich dní od dátumu, keď sa odsúdenie stalo právoplatným alebo keď bolo dlžníkovi uznanému súdom oznámené rozhodnutie o schválení alebo uzavretí dohody (článok 548 Občianskeho súdneho poriadku). Táto lehota je v konečnom dôsledku určená na to, aby sa podporilo dobrovoľné plnenie zo strany odporcu.

Ako je vysvetlené v bode 4.1, na účely ochrany dlžníka sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje, že niektoré položky majetku sú vylúčené z výkonu rozhodnutia, a stanovujú sa aj kvantitatívne obmedzenia úmerné zaisteniu platov, miezd, odmien alebo dôchodkov.

Pri dražbách majetku sa musí uskutočniť predaj dražiteľovi s najvyššou ponukou, a to za minimálne sumy úmerné odhadnej cene majetku alebo výške dlhu. Tieto obmedzenia na ochranu dlžníka sú vyššie, ak sa draží obvyklé bydlisko dlžníka (články 670 a 671 Občianskeho súdneho poriadku).

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovuje, že vo všeobecnosti nemožno vymáhať úroky zo sumy istiny a procesných trov v prípade sumy, ktorá prekračuje istinu o 30 % (článok 575 Občianskeho súdneho poriadku).

Keď sa výkon rozhodnutia týka obvyklého bydliska, trovy vymáhateľné od dlžníka uznaného súdom nesmú prekročiť 5 % sumy vymáhanej v návrhu na výkon rozhodnutia (článok 575 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade zhabania majetku pre neplatenie hypotéky a dlžníkov, ktorých sociálna a finančná situácia je mimoriadne citlivá, sa vypratanie obvyklého bydliska odloží.

Podľa článkov 55 až 57 zákona o platobnej neschopnosti (Ley Concursal) nemožno vykonať individuálne exekučné tituly proti obchodným spoločnostiam, ktoré vyhlásili konkurz, lebo výlučnú právomoc v súvislosti s výkonom rozhodnutia proti platobne neschopnému účastníkovi má sudca, ktorý vedie konkurzné konanie. Toto ustanovenie slúži tomu, aby sa s niektorými veriteľmi nezaobchádzalo priaznivejšie ako s inými.

Posledná aktualizácia: 03/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Francúzsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vymáhanie (zahŕňajúce nútené vymáhanie, keďže dobrovoľné vymáhanie záväzkov od dlžníka si nevyžaduje súdne konanie) sa vzťahuje na všetky konania umožňujúce presadiť si „vymáhateľné“ záväzky proti vôli dlžníka. Podľa francúzskeho práva existujú tri kategórie občianskoprávnych záväzkov: zaplatiť, konať alebo zdržať sa konania a napokon dať alebo vrátiť.

Právo na vymáhanie sa vzťahuje na majetok dlžníka: vymáhanie voči osobám sa nevykonáva. Odmietnutie splniť si určité povinnosti (vyživovacia povinnosť) je však trestným činom, čo vedie k tomu, že sa na dlžníka vzťahuje trestné stíhanie a trest odňatia slobody. To isté platí pre podvodné príčiny platobnej neschopnosti zo strany dlžníka.

Právo vykonávacích opatrení sa riadi podľa troch uvedených kategórií (zaplatiť, konať, dať).

Povinnosti platiť sa vykonávajú prostredníctvom zabavení. Ak sa zabavenie vzťahuje na peňažnú sumu, zabavená suma bude pridelená veriteľovi (napríklad zabavenie bankového účtu). Ak sa zabavenie týka majetku patriaceho dlžníkovi, zabavenie povedie k nútenému odpredaju majetku a suma z predaja bude pridelená veriteľovi do výšky jeho pohľadávky.

Povinnosti dať alebo nahradiť sa líšia v závislosti od povahy majetku. V prípade hnuteľného majetku sa majetok zabavuje prostredníctvom zabavenia, aby sa mohol vrátiť legitímnemu vlastníkovi. V prípade nehnuteľného majetku sa vlastníctvo majetku prinavráti majiteľovi tým, že sa nechá vysťahovať jeho užívateľ.

Povinnosť konať alebo sa zdržať konania sa vykonáva prostredníctvom pokuty, teda peňažnej sumy, ktorú musí dlžník okrem povinnosti, ktorú musí vykonať, zaplatiť. Táto suma, stanovená sudcom, sa vypočítava ako pomer k času neplnenia (v prípade povinnosti konať) alebo podľa počtu porušení povinnosti zdržať sa konania. Keďže povinnosť platiť, dať alebo vrátiť sa takisto môže vykladať ako povinnosť konať, môže sa nariadiť aj zaplatenie pokuty, hoci sú opatrenia núteného vymáhania nariadené inak.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni vykonávatelia majú v zásade výhradnú právomoc na výkon núteného vymáhania. Dva exekučné postupy si však vždy vyžadujú predchádzajúce súdne povolenie:

  • zabavenie mzdy schválené okresným súdom miesta bydliska dlžníka alebo tretej strany, ak dlžník žije v zahraničí alebo nie je známe miesto jeho trvalého bydliska,
  • zabavenie nehnuteľného majetku, ktoré sa vykonáva pred sudcom povereným výkonom rozhodnutia v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Všetky vymáhateľné exekučné tituly môžu byť predmetom opatrení núteného vymáhania, ktoré sú vymedzené v článku L. 111-3 Civilného exekučného poriadku:

  • rozhodnutia všeobecných súdov a správnych orgánov, ktoré sú vykonateľné, ako aj dohody, ktorým tieto súdy a orgány priznali vykonateľnosť,
  • žaloby a zahraničné rozsudky, ako aj rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné, a to rozhodnutím, ktoré nemá odkladný účinok na vykonateľnosť,
  • výňatky zo zmierovacích správ podpísané sudcom a zmluvnými stranami,
  • notárske úkony opatrené doložkou vykonateľnosti,
  • titul vydaný súdnym vykonávateľom v prípade nezaplatenia šeku,
  • tituly vydané právnickými osobami zriadenými podľa verejného práva, ktoré sú takto označené zákonom, alebo rozhodnutia, ktorým zákon udeľuje rovnaké účinky ako rozsudok.

Rozhodnutia súdu, ktoré nemajú odkladný účinok na vykonateľnosť, sú vykonateľné bez toho, aby bolo nutné prijať ďalšie rozhodnutie. Tieto rozhodnutia, ako napríklad notárske zápisnice (v závislosti od prípadu súdneho úradníka či notára) sú opatrené doložkou vykonateľnosti, ktorá potvrdzuje ich vykonateľný charakter. Neexistuje žiadny iný postup, ktorý by umožnil pristúpiť k vykonaniu.

Ak neexistuje súdne rozhodnutie, všetci veritelia môžu získať povolenie pristúpiť k súdnemu zabaveniu alebo zábezpeke. Opatrenia prijaté za týchto podmienok sa môžu stať rýchlo nepoužiteľnými, ak nie sú oznámené druhej strane (do ôsmich dní) a ak veriteľ neprijal nijaké opatrenia s cieľom získať rozhodnutie súdu o potvrdení jeho pohľadávky.

Opatrenia núteného vymáhania týkajúce sa hnuteľného majetku a peňažných súm, ako aj vysťahovania, musí vykonávať súdny vykonávateľ, ktorým je súdny a ministerský úradník, t. j. vykonávateľ, ktorého vymenoval minister spravodlivosti. Súdny vykonávateľ plní svoje povinnosti podľa súkromného práva, ale v prípade exekúcie má výsady verejnej moci stanovené v podrobných právnych predpisoch a v prísne kontrolovanom etickom kódexe.

Zabavenie nehnuteľného majetku sa uskutočňuje prostredníctvom osobitného konania pred sudcom krajského súdu povereným výkonom rozhodnutia, pričom veriteľ musí byť zastúpený advokátom.

Náklady na vykonávacie opatrenia sú v zásade a v konečnom dôsledku splatné dlžníkovi, ktorý ich musí pripočítať k výške svojho dlhu.

Tieto náklady na exekúciu podliehajú sadzobníku, v ktorom sa stanovuje odmena splatná súdnym vymáhateľom za každé vykonávacie opatrenie. Podľa vyhlášky č. 96-1080 z 12. decembra 1996 sa upravuje sadzba odmeňovania súdnych vykonávateľov; tvorí ju paušálna suma vyjadrená buď kumulatívne, alebo v závislosti od prípadu vo fixných alebo proporcionálnych poplatkoch, a prípadne poplatok za začatie trestného stíhania.

Fixné poplatky musí uhradiť dlžník. Proporcionálne poplatky, vypočítané podľa zostupného sadzobníka uplatňovaného na vymáhané sumy, čiastočne zaplatí veriteľ a čiastočne dlžník.

Napríklad pri vymáhanej pohľadávke vo výške 10 000 EUR by boli poplatky za niektoré vykonávacie opatrenia v takejto výške:

  • zablokovanie bankového účtu: fixné poplatky vrátane daní: 187,53 EUR,
  • zabavenie hnuteľného majetku: fixné poplatky vrátane daní: 66,98 EUR
  • zabavenie vozidla vyhlásením na prefektúre: fixné poplatky vrátane daní: 133,95 EUR,
  • príkaz na účely zabavenia nehnuteľného majetku: fixné poplatky vrátane daní: 80,37 EUR.

K týmto fixným poplatkom sa pripočítavajú proporcionálne poplatky, ktoré za celú pohľadávku predstavujú sumu 723,44 EUR vrátane daní, pričom 121,35 EUR splatí dlžník a 602,09 EUR veriteľ.

3.2 Hlavné podmienky

Na schválenie vykonávacích opatrení na základe exekučných titulov nie je potrebný nijaký súdny príkaz.

Kritériá na schválenie ochranných opatrení v prospech veriteľa, ktorý ešte nemá exekučný titul, sú tieto: pohľadávka sa zdá byť v zásade oprávnená a vymáhanie pohľadávky sa zdá byť ohrozené. Príslušným sudcom na schválenie takéhoto zabavenia je sudca poverený výkonom rozhodnutia (sudca na krajskom súde) alebo predseda obchodného súdu v rámci právomoci tohto súdu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku na celý majetok dlžníka, preto v zásade môže byť zabavený všetok majetok patriaci dlžníkovi. Osobitné pravidlá existujú v závislosti od povahy týchto aktív: pohľadávky (nájomné, platy, sumy uložené na bankovom účte), hnuteľný majetok akejkoľvek povahy, nehnuteľný majetok a vecné práva, cenné papiere a súvisiace práva, vozidlá (automobily, plavidlá, člny alebo lietadlá), autorské práva, peňažné sumy uložené v trezore.

V zákone sa však môže ustanoviť, že niektoré aktíva sú nezabaviteľné. Patria k nim najmä:

  • sumy potrebné na údržbu (najmä časť platu stanovená podľa zostupného sadzobníka v závislosti od výšky rodinných príjmov a výdavkov, ktorá sa prehodnocuje každý rok),
  • hnuteľný majetok potrebný pre každodenný život a prácu dlžníka, ktorý nemožno zabaviť, ak nemožno vyplatiť jeho cenu alebo ak má významnú hodnotu,
  • majetok potrebný pre choré osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Vykonávacie opatrenia na majetok a pohľadávky sa organizujú v dvoch fázach. V prvom rade pristúpi súdny vykonávateľ k zabaveniu majetku alebo peňazí. Toto zabavenie znamená, že majetkom síce nemožno disponovať, ale dlžník je naďalej jeho vlastníkom a môže ho spravovať. Ak tento majetok spreneverí, dopustí sa trestného činu. Peňažné sumy zostávajú zablokované na účte, ale okamžite, hoci v podstate len virtuálne, sú pridelené zabavujúcemu veriteľovi.

Dlžník je o zabavení informovaný. Ak dlžník nepodá sudcovi poverenému výkonom rozhodnutia námietku proti zabaveniu, môže donucovací orgán prejsť k druhej fáze zabavenia, t. j. zabaviť majetok a predať ho v aukcii alebo požiadať zabavujúcu tretiu stranu (zvyčajne bankára) o vyplatenie zabavených súm.

Bankár, teda zabavujúca tretia strana, je v čase zabavenia povinný informovať súdneho vykonávateľa o všetkých sumách, ktoré má za dlžníka k dispozícii. Ak tak neurobí alebo ak odovzdá dlžníkovi sumy, ktoré ním boli zabavené, bude súdnou pokutou na žiadosť veriteľa nútený splatiť dlh namiesto dlžníka.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť exekučných titulov uplynie po desiatich rokoch. Vykonávacie opatrenia sa preto musia vykonať v tejto lehote (L. 111-4 Civilného exekučného poriadku).

Príkazy sudcu povereného výkonom rozhodnutia pristúpiť k zabaveniu zanikajú, ak sa ochranné opatrenie neprijme do troch mesiacov od nariadenia.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Táto otázka sa vzťahuje iba na príkazy týkajúce sa zabavenia. V prípade exekučných titulov je využitie opravného prostriedku spojené s právnou námietkou proti samotnej pohľadávke.

Po prijatí ochranného opatrenia a jeho oznámení dlžníkovi môže dlžník podať námietku proti podmienkam, ktoré viedli k tomuto príkazu, a to pred sudcom povereným výkonom rozhodnutia, ktorý príkaz schválil. Proti sudcovi môže byť podaná námietka, ak po súdnom potvrdení pohľadávky nedošlo k výkonu rozhodnutia.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pokiaľ ide o časové obmedzenia, platnosť exekučných titulov v zásade uplynie po desiatich rokoch.

Exekučné postupy sa musia navyše obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymáhanie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere týchto opatrení.

Hoci veriteľ môže v zásade zabaviť všetok majetok patriaci dlžníkovi, existuje niekoľko obmedzení, pokiaľ ide o majetok, ktorý je podľa zákona nezabaviteľný. V zásade ide o výživné, hnuteľný majetok potrebný pre každodenný život a prácu dlžníka, predmety, ktoré sú nevyhnutné pre osobu so zdravotným postihnutím, určité sociálne minimá a rodinné prídavky, ktoré nie je možné zabaviť. Okrem toho nie je možné jednej osobe z bankového účtu zabaviť sumy, ktoré presahujú minimálny príjem (revenu de solidarité active, tzv. príjem na základe aktívnej solidarity). Mzdu je v zásade možné zabaviť iba v medziach stanovených vyhláškou, ktorá určuje zabaviteľnú výšku podľa výšky príjmov dlžníka a počtu jeho závislých osôb.

Samostatne zárobkovo činná osoba môže v určitých prípadoch takisto využívať osobitnú ochranu celého svojho majetku alebo jeho časti.

Vykonávacie opatrenia sa môžu vykonávať iba v čase od 6.00 h do 21.00 h a nie v nedeľu ani počas štátnych sviatkov, pokiaľ sudca poverený výkonom rozhodnutia nevydal predbežný príkaz. Každé zabavenie vo výške menej ako 535 EUR v mieste bydliska si vyžaduje aj predchádzajúce schválenie od sudcu povereného výkonom rozhodnutia.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneLegifrance

Odkaz sa zobrazí v novom okneWebové sídlo Národnej komory súdnych vykonávateľov

Posledná aktualizácia: 14/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Chorvátsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Exekučné konanie sa v Chorvátskej republike riadi ustanoveniami exekučného zákona (Ovršni zakon) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16 a 73/17; ďalej len „OZ“]. Tento zákon upravuje postup, ktorým súdy a notári vykonávajú nedobrovoľné vymáhanie pohľadávok na základe exekučných titulov a verejných listín (exekučné konanie), pokiaľ ho osobitný zákon neupravuje inak.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Exekučné konania vykonávajú súdy na základe exekučných titulov, zatiaľ čo notári vykonávajú exekučné konania na základe verejných listín.

To, čo predstavuje exekučný titul, sa stanovuje v článku 23 OZ, zatiaľ čo verejné listiny sú stanovené v článku 31 OZ.

Na exekučnom konaní sa zúčastňuje aj Finančná agentúra (Financijska agencija) (ďalej len „agentúra“) – ako právnická osoba, ktorá vykonáva exekúcie podľa ustanovení OZ a zákona, ktorým sa riadi exekúcia finančných prostriedkov, ako aj zamestnávatelia, chorvátska inštitúcia dôchodkového poistenia (Hrvatski zavod za mirovinsko osiguranje) a iné orgány stanovené zákonom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súdy vykonávajú exekučné konania na základe exekučných titulov, ktorými podľa OZ sú:

1. vykonateľné súdne rozhodnutia a zmiery;

2. vykonateľné zmiery uvedené v článku 186. a občianskeho súdneho poriadku;

3. vykonateľné rozhodnutia arbitrážneho súdu;

4. vykonateľné rozhodnutia vydané v rámci správneho konania a vykonateľné zmiery dosiahnuté v rámci správneho konania, ak sa týkajú plnenia peňažného záväzku, pokiaľ zákon nestanovuje inak;

5. notárske vykonateľné rozhodnutie a notárska doložka vykonateľnosti;

6. zmiery dosiahnuté ako výsledky konaní pred komorami „čestných súdov“ (sudovi časti) v Chorvátskej republike a zmiery dosiahnuté v mediačných konaniach v súlade s ustanoveniami zákona, ktorý upravuje mediačné konania;

7. ďalšie dokumenty, ktoré sú zákonom označené za exekučné tituly.

Exekučné tituly možno vykonať, ak je v nich uvedený veriteľ a dlžník, predmet, druh, rozsah a čas plnenia peňažného záväzku.

Ak je exekučný titul rozhodnutím, ktoré vyžaduje vymáhanie dlhu splatením alebo vykonaním úkonu, musí obsahovať aj lehotu na dobrovoľné plnenie a ak lehota na dobrovoľné plnenie nebola uvedená, potom lehotu stanoví súd v exekučnom príkaze.

3.1 Konanie

Veriteľ začne exekučné konanie na základe exekučného titulu podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Návrhy na vykonanie exekúcie môže veriteľ podať osobne ako účastník konania alebo prostredníctvom zástupcu. Exekučné konanie môže začať z úradnej moci, ak je to výslovne stanovené zákonom.

V exekučnom konaní sú vecne príslušné mestské súdy, ak zákon nestanovuje inak. Exekúcia sa vykonáva v medziach stanovených v exekučnom príkaze.

V exekučnom príkaze musí byť uvedený exekučný titul, t. j. autentický dokument, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať, veriteľ a strana, proti ktorej sa exekúcia požaduje (dlžník), pohľadávka, ktorá sa má vymôcť, spôsob a predmet exekúcie, ako aj ďalšie informácie potrebné na vykonanie exekúcie.

3.2 Hlavné podmienky

Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať žiadosť o vykonanie exekúcie, v ktorej sa uvedie exekučný titul alebo verejná listina, na základe ktorej sa žiada o exekúciu, veriteľ a dlžník, osobné identifikačné čísla veriteľa a dlžníka, pohľadávka, o ktorej realizáciu sa žiada, prostriedky potrebné na vykonanie exekúcie a (prípadne) predmet exekúcie. Návrh musí obsahovať ďalšie predpísané informácie nevyhnutné na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie na základe verejnej listiny musí obsahovať:

1. žiadosť, aby súd nariadil dlžníkovi vyrovnať pohľadávku so všetkými príslušnými nákladmi do ôsmich dní a v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek a šekov do troch dní;

2. žiadosť o vykonanie exekúcie.

Preto hlavné podmienky, ktoré musia byť splnené pri exekučnom príkaze sú: exekučný titul alebo verejná listina, na základe ktorých je nariadená exekúcia a žiadosť o vykonateľnosť.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmetom exekúcie sú veci a práva, ktoré podľa zákona môžu podliehať exekúcii s cieľom vymáhania pohľadávky. Exekúcia sa vykonáva, aby sa uspokojila pohľadávka veriteľa na predmetoch exekúcie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku dlžníka.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môže byť majetok dlžníka (peniaze, nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, cenné papiere a podielové účasti) alebo určité nemajetkové práva žalobcu (odovzdanie a dodanie hnuteľného majetku, uvoľnenie a odovzdanie nehnuteľnosti, návrat do práce atď.). Počas konania si môže žalobca zvoliť predmety, na ktorých sa má vykonať exekúcia.

Predmety, s ktorými sa neobchoduje, nemôžu byť predmetom exekúcie, takisto ani iné predmety, pri ktorých to je zakázané osobitnými právnymi predpismi. Daňové pohľadávky a iné poplatky takisto nemôžu byť predmetom exekúcie.

Objekty, zbrane a zariadenie určené na obranu a objekty určené na činnosť miestnych a regionálnych samospráv a súdnych orgánov takisto nemôžu podliehať exekúcii.

Či určitý predmet alebo právo môže podliehať exekúcií, t. j., či je exekúcia predmetu alebo práva obmedzená, sa posudzuje vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, pokiaľ nie je v OZ výslovne stanovené inak.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Hlavným účinkom exekučných opatrení je obmedzenie práva dlžníka nakladať so svojím majetkom.

Exekučné konania v prípade nehnuteľného a hnuteľného majetku vedú k predaju nehnuteľného alebo hnuteľného majetku, aby sa uspokojila pohľadávky veriteľa z výnosov z predaja.

Exekučné konania na finančné pohľadávky vedú ku konfiškácii a prevodu peňažnej pohľadávky na veriteľa až do výšky sumy potrebnej na uspokojenie pohľadávky.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné opatrenia sú platné až do skončenia exekučného konania, ku ktorému dôjde po úplnom uspokojení pohľadávky veriteľa alebo po späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie veriteľom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Dlžník má právo:

• podať opravný prostriedok proti vydanému exekučnému príkazu, alebo

• podať sťažnosť proti rozhodnutiu notára vydanému na základe verejnej listiny.

Včasné a prípustné odvolanie proti exekučnému príkazu vydanému na základe exekučného titulu nepreruší exekučné konanie.

Včasná a prípustná sťažnosť proti rozhodnutiu notára vydanému na základe verejnej listiny (predloženej notárovi, ale o ktorej rozhodol súd) zmení konanie na štandardné konanie (klasična parnica), ktoré bude pokračovať pred súdom a v ktorom musia účastníci konania, teraz žalobca (predtým veriteľ) a žalovaný (predtým dlžník), preukázať svoje tvrdenia, aby uspeli v konaní. Ak sú splnené predpoklady uvedené v OZ, dlžník má právo prerušiť exekučné konanie.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Súd určí vykonanie exekúcie spôsobom a na predmetoch uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie. Ak sa navrhuje niekoľko spôsobov a predmetov, súd na návrh dlžníka obmedzí vykonanie exekúcie vybranými spôsobmi alebo na vybrané predmety, ak ich považuje za dostatočné na to, aby uspokojili pohľadávku.

Jednou zo základných zásad exekučného konania je, že súd pri vykonávaní exekučných a zabezpečovacích konaní je povinný rešpektovať dôstojnosť dlžníka tým, že zabezpečí, aby exekúcia bola čo najpriaznivejšia.

Ochrana dlžníka je zabezpečená vylúčením a obmedzením predmetov a prostriedkov, na ktorých alebo s ktorými môže byť pohľadávka veriteľa nútene uspokojená v rámci exekučného konania, poskytnutím konkrétnych procesných a hmotných záruk dlžníkovi počas exekúcie a v súvislosti s exekúciou. Táto ochrana sa prejavuje v dodržiavaní zásady zákonnosti pri posudzovaní, či je exekúcia prípustná, pri stanovení predmetov a prostriedkov exekúcie a v konaní použitom na nútene plnenie pohľadávky veriteľa.

Existujú obmedzenia exekúcie nehnuteľného majetku, ktoré sa týkajú predmetov, ktoré nemôžu podliehať exekúcii, ako je stanovené v článku 91 OZ.

Existujú obmedzenia exekúcie hnuteľného majetku, ktoré sa týkajú predmetov, ktoré nemôžu podliehať exekúcii, ako je stanovené v článku 135 OZ.

Existujú obmedzenia exekúcie peňažných pohľadávok, ktoré sú stanovené v článku 173 OZ, zatiaľ čo v článku 172 OZ je uvedené, ktorý z príjmov dlžníka je vyňatý z exekúcie.

V článku 212 OZ sa stanovujú osobitné pravidlá na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré sú vyňaté z exekúcie alebo ktorých vymáhanie je obmedzené, zatiaľ čo v článkoch 241 a 242 OZ sa stanovujú osobitné pravidlá pre vyňatie a obmedzenie exekúcie pri právnických osobách.

Ochrana dlžníkov – fyzických osôb v exekučnom konaní, ktoré sa týka peňažných pohľadávok, je stanovená v článku 75 OZ, zatiaľ čo ochrana právnických osôb je stanovená v článku 76 OZ.

Ustanovenia OZ, v ktorých sú uvedené obmedzenia exekúcie, t. j. ktoré vylučujú niektoré predmety z exekúcie, poskytujú dlžníkovi ochranu počas exekučného konania.

Posledná aktualizácia: 19/09/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Taliansko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je nútený výkon rozsudkov súdu a iných vykonateľných titulov [dlhových nástrojov, verejných listín (atti publici) a osvedčených súkromných listín pre osobitné plnenie]. Ak si dlžník dobrovoľne neplní svoje záväzky vo fáze, ktorá ešte podlieha súdnemu konaniu, môže zasiahnuť verejná moc.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Na výkon súdnych rozhodnutí sú príslušné všeobecné súdy. Návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia podľa článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 [nariadenie Brusel I (prepracované znenie)] musí byť tiež podaný všeobecnému súdu.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Získanie vykonateľného titulu je nevyhnutnou a zároveň postačujúcou podmienkou začatia výkonu súdneho rozhodnutia. Vykonateľné tituly sú obvykle ustanovené zákonom v článku 474 Občianskeho súdneho poriadku a delia sa na dva typy: súdne tituly a mimosúdne tituly. K súdnym titulom patria rozsudky, úkony a rozhodnutia, ktoré vydal súd počas súdneho konania alebo na konci konania. K mimosúdnym titulom patria dlhové nástroje, verejné listiny a osvedčené súkromné listiny, ktoré si strany samostatne vytvorili.

3.1 Konanie

Proces výkonu súdneho rozhodnutia sa začína dňom, v ktorom bol dlžníkovi doručený vykonateľný titul, ktorý musí byť vykonateľným rovnopisom v súlade s článkom 475 Občianskeho súdneho poriadku spolu s exekučným príkazom (precetto), ktorý je súdnym príkazom pre dlžníka, aby ho splnil v lehote nie kratšej ako 10 dní, s poučením, že nesplnenie povinnosti bude mať za následok nútený výkon rozhodnutia v súlade s článkom 480 Občianskeho súdneho poriadku. V treťom odseku článku 480 sa stanovuje, že v exekučnom titule musí veriteľ uviesť adresu na doručovanie v obvode, kde sídli miestne príslušný súd s právomocou konať vo veci výkonu rozhodnutia. V prípade, že adresa na doručovanie nebude uvedená, sa odvolanie proti exekučnému titulu podáva na súde so sídlom v obvode, kam bol príkaz doručený, a oznámenia určené veriteľovi sa doručujú kancelárii toho istého súdu. Po splnení formálnych náležitosti súdny exekútor, ktorý sa musí najskôr preukázať požadovanými vyššie uvedenými dokumentmi, pristúpi k začatiu výkonu súdneho rozhodnutia obstavením. Obstavenie sa musí vykonať v lehote 90 dní odo dňa doručenia exekučného titulu, ale nie skôr ako v lehote uvedenej v tomto príkaze; ak sa príkaz na výkon rozhodnutia nevykoná v uvedenej lehote, príkaz zanikne (článok 481). V tejto fáze je potrebné právne zastúpenie.

Ak sa v lehote 45 dní od ukončenia obstavenia nepožiada o prevod alebo o predaj, obstavenie sa stane neplatným a neúčinným.

Účelom exekúcie je zabezpečiť nútený výkon nesplnených záväzkov prostredníctvom verejnej moci. Výkon súdneho rozhodnutia sa môže použiť pri finančných záväzkoch a pri záväzkoch, ktorých predmetom je dodanie hnuteľného majetku alebo pri prevode nehnuteľného majetku a nezastupiteľných pozitívnych povinnostiach.

3.2 Hlavné podmienky

Nevyhnutnou a postačujúcou podmienkou na začatie výkonu súdneho rozhodnutia je získanie vykonateľného titulu s oprávneným nárokom, ktorý je „istý, pevne stanovený a splatný“ (certo, liquido ed esigibile) (článok 474). Miera istoty sa líši v závislosti od typu titulu: miera istoty je samozrejme väčšia pri prvostupňovom rozhodnutí (predbežne vykonateľnom) ako pri dlhovom nástroji alebo pri transakciách zaznamenaných vo verejných listinách alebo v osvedčených súkromných listinách.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Exekučný súd môže vydať v priebehu konania rôzne typy opatrení, zvyčajne príkazy (ordinanze). Patria k ním opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie procesných pravidiel pre riadny priebeh konania, až po opatrenia na prevod úžitkov, napr. nariadenie (decreto), nariadenia na prevod obstaveného majetku na osobu, ktorá ho kúpila v dražbe alebo dala najvyššiu ponuku.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom vyvlastnenia môžu byť tieto položky: a) hnuteľný majetok; b) nehnuteľný majetok; c) pohľadávky dlžníka a hnuteľný majetok dlžníka, ktorý sa nachádza v priestoroch tretích strán; d) podiely v spoločnostiach.

Predmetom výkonu súdneho rozhodnutia môžu byť aj záväzky doručiť hnuteľný majetok, previesť nehnuteľnosť a nahraditeľné pozitívne a negatívne záväzky.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Vymáhanie peňažných čiastok sa začína zrážkou, čo znamená, že dlžník nemôže disponovať zablokovanými peniazmi, na ktoré sa vzťahuje príkaz na výkon rozhodnutia. Všetky úkony, ktoré sa týkajú disponovania týmito peniazmi, budú neúčinné a nemôžu byť použité na to, aby sa predišlo výkonu rozhodnutia.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Tieto opatrenia sú donucovacími opatreniami, ktorých účelom je uspokojenie vzniknutých pohľadávok; opatrenia nemôžu byť preto použité ako dôkaz na účely vyšetrovaní.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Právny systém umožňuje dlžníkovi (a/alebo tretím stranám, ktoré podliehajú výkonu súdneho rozhodnutia) podať odvolanie proti úkonom a rozhodnutiam súdu, ktoré súvisia s postupmi výkonu rozhodnutia. Podľa typu odvolania môžu byť vydané dva rôzne druhy rozhodnutí:

– odvolanie proti výkonu súdneho rozhodnutia (opposizione all'esecuzione) (články 615 a 616 Občianskeho súdneho poriadku), kde právo pokračovať vo výkone súdneho rozhodnutia (alebo existencia práva veriteľa pokračovať vo výkone súdneho rozhodnutia) je spochybnené,

– odvolanie proti vykonateľným úkonom (opposizione agli atti esecutivi) (články 617 a 618 Občianskeho súdneho poriadku), kde sú pochybnosti o procesných chybách (t. j. zákonnosť dokumentov v procese výkonu rozhodnutia).

Odvolania proti výkonu rozhodnutia alebo proti vymáhateľným úkonom, ktoré sú podané ešte pred začatím núteného výkonu, sú definované ako odvolania proti exekučnému príkazu (precetto), pretože nasledujú po predošlom oznámení o výkone súdneho rozhodnutia: odvolanie, ktoré smeruje proti exekučnému príkazu, sa podáva na súd, ktorý je príslušný konať vo veci alebo o stanovenej sume, alebo o rozsahu výkonu rozhodnutia v súlade so všeobecnými ustanoveniami zákona.

Pokiaľ sa už začal výkon súdneho rozhodnutia alebo už bol doručený príkaz na obstavenie, odvolanie proti výkonu rozhodnutia alebo proti vykonateľným nástrojom sa vykonáva podaním osobitného opravného prostriedku na exekučnom súde.

Tretie strany, ktoré tvrdia, že majú vecné práva k obstavenému majetku, môžu podať odvolanie na exekučnom súde dovtedy, kým majetok ešte nie je predaný alebo prevedený.

Právne ustanovenia, ktorými sa upravuje táto problematika, sú články 615, 616, 617, 618 a 619 Občianskeho súdneho poriadku.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Okrem predmetov, ktoré sú uvedené ako nedotknuteľné v osobitných právnych ustanoveniach, nesmú byť obstavené aj tieto veci:

1. posvätné predmety a predmety používané pri praktizovaní náboženstva;

2. svadobné obrúčky, oblečenie, domáce textílie, postele, jedálenské stoly a stoličky, skrine, komody, chladničky, sporáky a rúry, či už plynové, alebo elektrické, práčky, kuchynské potreby, potreby pre domácnosť a nábytok na ich držanie, potreby postačujúce na uspokojenie potrieb dlžníka a jeho domácnosti; nezahŕňa to však nábytok významnej hodnoty (okrem postelí) vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty;

3. potraviny a palivo nevyhnutné na obdobie jedného mesiaca pre dlžníka a osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch;

Nábytok (okrem postelí) významnej finančnej hodnoty (vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty) je tiež vylúčený.

Zbrane a ďalšie predmety, ktoré dlžník potrebuje na účely zabezpečenia služby vo verejnom záujme, dekorácie, listy, záznamy a rodinné dokumenty vo všeobecnosti, rovnako ako rukopisy, s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou zbierky, nemôžu byť predmetom obstavenia.

Zákon uvádza ako nedotknuteľné medzi iným aj toto: majetok vo vlastníctve štátu, aktíva vo vlastníctve štátu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorými sa nedá disponovať, majetok, na ktorý sa vzťahujú majetkové režimy manželov, majetok cirkevných inštitúcií a cirkevné stavby.

V prípade, že uplynula celá premlčacia lehota pohľadávky, výkon súdneho rozhodnutia nie je možný. Premlčacie lehoty sa líšia podľa toho, o aké právo ide. Je však dôležité si uvedomiť, že niekedy zákon stanovuje odlišné premlčacie lehoty v závislosti od typu prostriedku, na ktorom je založený nárok na výkon súdneho rozhodnutia. Napríklad premlčanie nároku uvedeného v súdnom rozhodnutí je 10 rokov, a to aj vtedy, keď pre tento typ nároku zákon stanovuje všeobecne kratšiu premlčaciu lehotu.

Zákon bol nedávno zmenený tak, že súd v mieste dlžníkovho trvalého alebo prechodného pobytu, bydliska alebo sídla spoločnosti môže na základe žiadosti veriteľa uvoľniť obstavený majetok prostredníctvom použitia elektronických prostriedkov (článok 492a Občianskeho súdneho poriadku v znení Odkaz sa zobrazí v novom oknezákonného nariadenia č. 83 z 27. júna 2015 [prevedené so zmenami Odkaz sa zobrazí v novom oknezákonom č. 132 zo 6. augusta 2015)]; v prípade vymáhania hnuteľných vecí bol tiež zavedený spôsob platby v splátkach ako súčasť opatrení na prevod obstaveného majetku (conversione del pignoramento).

Súvisiace prílohy

Občiansky súdny poriadok (474 – 482)PDF(64 Kb)it

Posledná aktualizácia: 25/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Cyprus

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je nútený výkon obsahu súdneho rozhodnutia alebo príkazu s pomocou súdu a v niektorých prípadoch ďalších príslušných orgánov/útvarov (napr. správy katastra nehnuteľností – Ktimatológio). Strana, ktorej bolo doručené súdne rozhodnutie alebo príkaz, môže požiadať, aby súd prijal opatrenia na výkon súdneho rozhodnutia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Justičná služba (súdni exekútori) a kataster nehnuteľností. Príslušným orgánom pri výkone exekučného príkazu na vymáhanie neuhradených platieb výživného je polícia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Rozsudok alebo príkaz sú vykonateľné po ich doručení. Lehota na podanie opravného prostriedku sama osebe nepozastavuje výkon súdneho rozhodnutia; navrhovateľ musí na tento účel podať odôvodnenú žiadosť.

3.1 Konanie

Akty, ktoré nevydal súd (napríklad rozhodcovské rozhodnutie), nie sú samy osebe vykonateľné, ale môžu sa stať vykonateľnými, keď ich za vykonateľné vyhlási súd. Príslušným súdom s právomocou vydať príkaz na výkon rozhodnutia, ktoré nebolo vydané súdom, alebo rozhodnutia zahraničného súdu je okresný súd v obvode, v ktorom má bydlisko osoba, proti ktorej sa má viesť exekúcia, alebo v prípade príkazu na úhradu výživného rodinný súd. Súdne rozhodnutia zvyčajne vykonáva právnik, ktorý riešil prípad pred súdom, a to prostredníctvom niektorej z metód exekúcie uvedených v bode 3.1.

Pri registrácii a výkone zahraničného súdneho rozhodnutia na základe mnohostrannej alebo dvojstrannej dohody konanie vykonáva ministerstvo spravodlivosti a verejného poriadku ako ústredný orgán prostredníctvom svojej právnej služby (Nomikí Ypiresía). V ostatných prípadoch sa konanie môže vykonávať prostredníctvom súkromných právnikov.

Náklady na konanie nemožno určiť vopred. Súdna kancelária ich vypočíta na základe predpisov o poplatkoch a znáša ich osoba, proti ktorej bolo vydané súdne rozhodnutie.

Súdne rozhodnutie vykonávajú najmä súdni exekútori (dikastikoí epidótes), ktorí sú štátni zamestnanci zamestnaní na súde na dobu neurčitú. S cieľom urýchliť exekučné konanie sú doručovaním písomností vo všetkých občianskoprávnych prípadoch od roku 1996 poverené súkromné spoločnosti, aby sa súdni exekútori mohli sústrediť na výkon súdnych rozhodnutí.

3.2 Hlavné podmienky

V prípade, že sa výkon súdneho rozhodnutia týka účastníkov konania na Cypre, kritériá sa líšia v závislosti od prípadu. Hlavnými podmienkami je existencia súdneho rozhodnutia, doručenie súdneho rozhodnutia, ktoré vedie k vzniku povinnosti, a odmietnutie zaplatiť, resp. nezaplatenie vymáhanej sumy zo strany odporcu.

Kritériá vzťahujúce sa na vydanie príkazu na výkon súdneho rozhodnutia zo zahraničia sa zvyčajne uvedú v príslušnej dohode. Zvyčajnou podmienkou v tomto prípade je, že odporca musí byť riadne informovaný o konaní, ktoré sa proti nemu vedie v zahraničí.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť bankové účty, akcie, registrované vozidlá, nehnuteľný majetok a iné položky. Veľmi osobné veci, ktoré sú nevyhnutné na prežitie alebo výkon povolania odporcu, sú vylúčené.

Exekučné opatrenia zahŕňajú:

  • príkaz na zhabanie a predaj (éntalma katáschesis kai pólisis) hnuteľného majetku,
  • príkaz na odovzdanie (éntalma parádosis) hnuteľného majetku (ak bol hnuteľný majetok predmetom žaloby, napríklad žaloby týkajúcej sa porušenia zmluvy o predaji na splátky, predmet predaja na splátky),
  • príkaz na konfiškáciu (zhabanie majetku v držbe tretej strany) (éntalma katáschesis eis cheíras trítou),
  • príkaz na zaplatenie dlžnej sumy, ktorej sa týka súdne rozhodnutie, v mesačných splátkach,
  • príkaz na pozastavenie (diátagma apokopís) vyplácania mesačnej výplaty dlžníkovi uznanému súdom (ktorý sa doručí zamestnávateľovi, ktorý ho vykoná),
  • príkaz na odovzdanie (éntalma parádosis katochís) nehnuteľného majetku,
  • príkaz na predaj (éntalma pólisis) nehnuteľného majetku
  • príkaz na zverenie nehnuteľného majetku do správy tretej strany (mesengýisi) (vydaný na žiadosť dlžníka uznaného súdom, pokiaľ je súd presvedčený, že z príjmov z nehnuteľného majetku možno do troch rokov splatiť dlh, ktorého sa týka súdne rozhodnutie, úroky a všetky náklady),
  • zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť (epivárynsi) zápisom na základe súdneho rozhodnutia,
  • konkurz,
  • zrušenie spoločnosti.

V prípade príkazu na úhradu výživného je v rámci exekúcie možné vydať príkaz na zadržanie (fylakistiríou éntalma) dlžníka.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Dlžník a všetky tretie strany majú povinnosť podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje exekučné opatrenie. Ak dlžník odmietne alebo zanedbá vykonanie úkonov/krokov uvedených v príkaze, ktorým sa ukladajú exekučné opatrenia, môže byť proti nemu za nesplnenie súdneho príkazu začaté konanie týkajúce sa odňatia slobody.

Banka, ktorej bol doručený príkaz na prikázanie pohľadávky, je povinná zmraziť príslušný účet, pokiaľ nemá dôvod tento príkaz napadnúť. V takom prípade sa musí dostaviť pred súd, ktorý ho vydal, a uviesť dôvody, prečo by sa príkaz nemal vykonať.

Všetky nenapadnuté príkazy sa stávajú konečnými a majú účinok súdneho rozhodnutia.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné opatrenia sú platné šesť mesiacov od ich vydania. Súdne rozhodnutie, ktorým sa ukladajú exekučné opatrenia, je platné šesť rokov od jeho vynesenia. V prípade nevykonania súdneho rozhodnutia v tejto lehote súd môže toto rozhodnutie obnoviť podľa ustanovenia 40D.8 Občianskeho súdneho poriadku.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

V závislosti od prípadu je možné podať opravný prostriedok, napr. s cieľom pozastaviť exekúciu alebo zrušiť registráciu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

V záujme ochrany dlžníka nemôže byť predmetom exekúcie osobný majetok, ktorý je nevyhnutný na prežitie alebo výkon povolania.

V prípade, že dlžníkom je štátna alebo verejná služba od exekúcie sú oslobodené predmety a vybavenie, ktoré sú nevyhnutné na používanie zo strany širokej verejnosti vrátane vybavenia prislúchajúceho ozbrojeným a bezpečnostným zložkám, predmetov umeleckého, archeologického, kultúrneho, náboženského a historického významu a devízových rezerv.

Príkaz na zhabanie a predaj hnuteľného majetku vykonáva v denných hodinách.

Zhabaný majetok (s výnimkou peňažných čiastok či cenných papierov) je možné predať len po uplynutí trojdňovej lehoty, ktorá začína plynúť v deň po dni zhabania. Až do ukončenia predaja musí byť majetok uložený na vhodnom mieste alebo v starostlivosti vhodnej osoby, ibaže by majetok podliehal opotrebovaniu alebo by vlastník v písomnej žiadosti uviedol inak.

Posledná aktualizácia: 13/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Lotyšsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia je fázou v občianskom súdnom konaní, v rámci ktorej súdni exekútori vykonajú rozhodnutie vydané súdom, inými inštitúciami alebo úradníkmi, keď dlžník (odporca) dobrovoľne neplní takéto rozhodnutie v časovom období stanovenom právnymi predpismi alebo súdom.

Pozri „Právnické profesie: Lotyšsko“ pre informácie o exekučných opatreniach, ktoré je súdny exekútor oprávnený uplatniť.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni exekútori vykonávajú rozhodnutia súdov a iných inštitúcií, ako aj výkon iných činností uvedených v právnych predpisoch.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súdne rozhodnutia sú vykonateľné po tom, ako nadobudnú účinnosť s výnimkou prípadu, keď právne predpisy alebo rozhodnutie súdu stanovia ich okamžitý výkon. Súdni exekútori sú oprávnení začať exekučné konania na základe exekučného titulu.

Podľa postupu pre výkon súdneho rozhodnutia sa musia vykonať tieto rozhodnutia súdov, sudcov a iných inštitúcií:

  • súdne rozhodnutia a rozhodnutia súdu alebo sudcu v občianskoprávnych a správnych veciach,
  • súdne rozhodnutia a rozhodnutia prokurátora alebo príkazy v trestných veciach týkajúcich sa vymáhania majetku,
  • rozhodnutia sudcu alebo súdne rozhodnutia v správnych prípadoch porušenia povinností týkajúce sa vymáhania majetku,
  • súdne rozhodnutia o schválení vyrovnaní,
  • rozhodnutia stálych arbitrážnych súdov,
  • rozhodnutia zahraničných súdov alebo príslušných orgánov a zahraničných arbitrážnych súdov v prípadoch uvedených v právnych predpisoch,
  • súdne rozhodnutia o uložení procesných sankcií – pokút,
  • rozhodnutia komisie pre priemyselné spory,
  • rozhodnutia národných regulačných orgánov pre služby vo verejnom záujme (ďalej len „regulátor“) o sporoch alebo vysporiadaní argumentov.

Pokiaľ nie je v právnych predpisoch uvedené inak, sú predmetom postupov výkonu súdnych rozhodnutí aj:

  • rozhodnutia inštitúcií a úradníkov v prípadoch správneho porušenia povinností, ako aj v prípadoch porušenie zákona, keď je to uvedené v právnych predpisoch,
  • správne akty týkajúce sa platieb vydaných orgánmi a úradníkmi poverenými štátom,
  • rozhodnutia členov právnických povolaní (notárov, advokátov, súdnych úradníkov) o odmenách za odbornú činnosť, odmenách za poskytnutú právnu pomoc a náhrade výdavkov týkajúcich sa poskytnutých služieb a kolkových daniach,
  • akty prijaté Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou podľa článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • notárske zápisnice podľa postupov uvedených v oddiele D1 zákona o notároch.

Exekučný titul je:

  • exekučný príkaz vydaný v občianskych alebo správnych veciach na základe súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu, alebo sudcu, alebo v trestných veciach na základe súdneho rozhodnutia, ktorým sa schválil zmier, rozhodnutie stáleho arbitrážneho súdu, rozhodnutie komisie pre priemyselné spory, rozhodnutie regulátora o sporoch alebo urovnaní argumentov, rozhodnutie zahraničného súdu alebo zahraničného arbitrážneho súdu a akty prijate Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou podľa článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • rozhodnutia inštitúcií a úradníkov v prípadoch správneho porušenia povinností, ako aj v prípadoch porušenie zákona;
  • rozhodnutie súdu alebo sudcu vo veciach správneho porušenia povinností,
  • výpis z rozhodnutia prokurátora alebo príkaz v trestných veciach týkajúcich sa vymáhania majetku,
  • exekučný príkaz vydaný na základe správneho aktu (oddiel 539 ods. 2.2 Občianskeho súdneho poriadku),
  • rozhodnutie sudcu o nesporovom výkone záväzkov, vymáhaní záväzkov podľa varovných postupov alebo dobrovoľného predaja nehnuteľného majetku v rámci aukcie podľa súdneho postupu,
  • súdne rozhodnutia o uložení procesných sankcií – pokút,
  • faktúra vystavená notárom, advokátom alebo exekútorom,
  • európsky exekučný titul vydaný zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004,
  • osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 41 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,
  • osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,
  • osvedčenie vydané súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
  • platobný príkaz vydaný súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006,
  • rozhodnutie súdu o povolení pre zabezpečeného veriteľa na predaj založeného majetku dlžníka v konaní o právnej ochrane (oddiel 37 ods. 2 zákona o platobnej neschopnosti),
  • výpis z rozhodnutia vydaného zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009,
  • výpis z verejnej listiny vydanej príslušným zahraničným orgánom podľa článku 48 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009,
  • jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte vydaný v súlade so vzorom stanoveným v prílohe II vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1189/2011 z 18. novembra 2011,
  • notárske exekučne zápisnice vydané podľa postupu uvedeného v oddiele D1 zákona o notároch,
  • osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 53 alebo článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných záležitostiach.
  • výpis z rozhodnutia príslušného orgánu členského štátu Európskej únie alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o uložení správnej pokuty, ktorá sa vzťahuje na porušenia povinností v oblasti vysielania zamestnávateľov a ktorý je prijatý do systému na výmenu informácií o vnútornom trhu (IMI):
  • časť A európskeho príkazu na zablokovanie účtov vydaného súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 655/2014.

3.1 Konanie

Súdne a mimosúdne rozhodnutia sú vykonateľné po tom, ako nadobudnú účinnosť, s výnimkou prípadu, keď právne predpisy alebo rozhodnutia súdu stanovia ich okamžitý výkon. Ak je stanovená lehota na dobrovoľný výkon v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia a rozhodnutie sa nevykoná, súd po uplynutí lehoty na dobrovoľný výkon vyhotoví exekučný príkaz. Súdni exekútori sú oprávnení začať exekučné konania na základe exekučného titulu.

Exekučný príkaz vydá na žiadosť exekútora súd, ktorý v tom čase rozhoduje v danej veci. Pre každé rozhodnutie sa musí vydať jeden exekučný príkaz. Ak sa má rozhodnutie vykonať na rôznych miestach, ak sa má rozhodnutie okamžite vykonať v ktorejkoľvek jeho časti alebo ak je rozhodnutie v prospech viacerých navrhovateľov alebo proti viacerým odporcom, súd musí na žiadosť exekútora vydať niekoľko exekučných príkazov. Pri vydávaní niekoľkých exekučných príkazov sa musí v každom z týchto exekučnom príkazov uviesť presné miesto výkonu alebo časť rozhodnutia, ktoré sa má vykonať podľa exekučného príkazu; a v prípade solidárnych záväzkov sa musí označiť odporca, proti ktorému sa takýto výkon realizuje podľa príslušného exekučného príkazu.

Na začatie výkonu rozhodnutia sa musí exekučný príkaz pridelený exekútorovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi predložiť spolu so žiadosťou súdnemu exekútorovi.

3.2 Hlavné podmienky

Všeobecné otázky týkajúce sa činnosti a vedenia evidencie súdnych exekútorov upravuje zákon o súdnych exekútoroch a nariadenie č. 202 „Nariadenie o vedení evidencie súdnych exekútorov“ prijaté kabinetom ministrov 14. marca 2006.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Uplatnenie exekučných opatrení stanovených v občianskom súdnom poriadku v konaniach o výkone rozhodnutí súdu a rozhodnutí iných inštitúcií je zamerané na obmedzenie práva dlžníka s cieľom obnoviť rovnováhu medzi právami osoby, ktoré sa týkajú jej občianskych práv alebo právom chránených záujmov a povinnosti dlžníka vykonať rozhodnutie súdu (inej inštitúcie).

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie

Súdni exekútori sú oprávnení prijať vykonávacie opatrenia voči hnuteľnému majetku dlžníka – vrátane akéhokoľvek jeho majetku v držbe iných osôb – a nehmotnému majetku, voči peniazom, ktoré dlhujú dlžníkovi iné osoby (odmeny za prácu, rovnocenné platby, iný príjem dlžníka, investície v úverových inštitúciách) a voči nehnuteľnému majetku.

Určitý majetok, ktorý je uvedený v právnych predpisoch a predmety, ktoré patria úplne alebo čiastočne dlžníkovi, nepodliehajú vykonávacím opatreniam na základe exekučných príkazov (napr. vybavenie a zariadenie domácnosti, oblečenie, potraviny, knihy, nástroje a náradie, ktoré dlžník potrebuje na svoju každodennú prácu, ktorá mu poskytujú prostriedky potrebné na živobytie atď.).

Tieto predmety, ktoré patria úplne alebo čiastočne dlžníkovi, nepodliehajú vykonávacím opatreniam na základe exekučných príkazov:

  • vybavenie a zariadenie domácnosti, oblečenie, ktoré potrebuje dlžník, členovia jeho rodiny a osoby, ktoré sú od neho závislé:
    • oblečenie, obuv a spodná bielizeň potrebné na každodenné nosenie,
    • posteľné príslušenstvo, nočné odevy a uteráky,
    • kuchynské náčinie a kuchynský riad nevyhnutný na každodenné použitie,
    • nábytok – jedna posteľ a stolička na jednu osobu, ako aj jeden stôl a jeden šatník na jednu rodinu,
    • všetko príslušenstvo pre deti.
  • potraviny v domácnosti v sume nevyhnutnej na výživné dlžníka a členov jeho rodiny na obdobie troch mesiacov,
  • peniaze v sume minimálnej mesačnej mzdy pre dlžníka, každého člena jeho rodiny a osoby závislej od dlžníka, ale v prípadoch týkajúcich sa vymáhanie výživného na podporu maloletých detí alebo v prospech správy garančného fondu na výživné – peniaze v sume 50 % z minimálnej mesačnej mzdy pre dlžníka, každého člena jeho rodiny a osoby závislej na dlžníkovi,
  • jedna krava alebo koza a jedno prasa na jednu rodinu a krmivo v požadovanej sume až do získania nového krmiva alebo kým sa hospodárske zvieratá vezmú na pasienky,
  • palivo potrebné na prípravu jedla pre rodinu a na vykurovanie obytných priestorov počas vykurovacej sezóny,
  • knihy, nástroje a náradie potrebné pre každodennú prácu dlžníka, ktorá mu poskytuje prostriedky nevyhnutné na živobytie,
  • poľnohospodárske zásoby, to znamená, poľnohospodárske náradie, stroje, hospodárske zvieratá a osivo nevyhnutné pre farmu spolu s množstvom krmiva nevyhnutným na chov hospodárskych zvierat príslušnej farmy až do nového zberu úrody. Pokyny ministra poľnohospodárstva určujú poľnohospodárske nástroje, počet hospodárskych zvierat a množstvo krmiva, ktoré sa považujú za nevyhnutné,
  • hnuteľný majetok, ktorý je v súlade s občianskym právom uznaný za príslušenstvo nehnuteľného majetku – oddelený od takéhoto nehnuteľného majetku,
  • domy uctievania a rituálne predmety.

Rovnako sa vykonávacie opatrenia nemôžu uplatniť na:

  • odstupné, pohrebné, paušálnu dávku pre pozostalého manžela, štátne sociálne dávky, štátnu podporu na dieťa, ktoré trpí celiakiou, pozostalostný dôchodok a pozostalostný príspevok,
  • náhradu za oblečenie a opotrebenie nástrojov patriacich zamestnancovi a iné náhrady v súlade so zákonmi a predpismi upravujúcimi zákonné pracovnoprávne vzťahy,
  • sumy, ktoré sa vyplatia zamestnancovi v súvislosti s oficiálnym cestovaním, presunom a pridelením na prácu v inej osídlenej oblasti,
  • dávky sociálnej pomoci
  • výživné na dieťa v sume minimálneho výživného na dieťa stanoveného kabinetom, ktoré musí jeden z rodičov zaplatiť na základe súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia prijatého správou garančného fondu na výživné, ako aj výživné na dieťa, ktoré má vyplatiť správa garančného fondu na výživné.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Pri prijatí vykonávacích opatrení voči hnuteľnému majetku, nehnuteľnému majetku alebo príjmu dlžníka už nie je dlžník oprávnený s nimi voľne nakladať.

Pri nesplní požiadaviek alebo príkazov exekútora vyhotoví exekútor listinu a predloží ju súdu, aby rozhodol o zodpovednosti. Súd môže vinníkom uložiť pokutu – až do výšky 360 euro v prípade fyzickej osoby alebo až do výšky 750 euro v prípade úradníka. Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

V niektorých kategóriách prípadov je možné určiť osobitné sankcie za nesplnenie požiadaviek exekútora.

Ak exekútor zaznamená akýkoľvek odpor pri prijímaní vykonávacích opatrení, môže zavolať na pomoc políciu.

Ak sa dlžník v súlade s predvolaním nedostaví pred súdneho exekútora alebo odmietne poskytnúť vysvetlenie, alebo zákonom požadované informácie, súdny exekútor má právo sa obrátiť na súd, aby rozhodol o zodpovednosti tejto osoby. Súd môže prijať rozhodnutie, aby donútil dlžníka, dostaviť sa a uložiť pokutu v prípade fyzickej osoby až do výšky 80 euro alebo až do výšky 360 euro v prípade úradníka. Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

Ak sa zistí, že dlžník úmyselne uviedol nepravdivé informácie, súdny exekútor musí zaslať žiadosť prokurátorovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučný titul je možné podať na výkon rozhodnutia do desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia súdu alebo sudcu, pokiaľ v regulačných aktoch nie je uvedená iná lehota. Ak súdne rozhodnutie ukladá platbu v splátkach, exekučný titul zostáva v platnosti celé obdobie, počas ktorého sú platby splatné a desaťročné obdobie začína plynúť od posledného dňa každej platby.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Exekučné konanie sa začne na základe platného exekučného príkazu vydaného súdom alebo inou inštitúciou. Osoba zaviazaná povinnosťou na základe rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie sa môže odvolať (napadnúť) proti rozhodnutiam súdov alebo iných inštitúcií v súlade so všeobecným postupom stanoveným v regulačných aktoch o odvolaní (napadnutí).

Na žiadosť účastníka konania a s ohľadom na vlastnícky stav alebo iné okolností týkajúce sa zúčastnených strán je súd zodpovedný za rozhodovanie v danom prípade oprávnený prijať rozhodnutie o odložení výkonu rozhodnutia, rozdelení exekúcie na splátky alebo zmene formy alebo postupu výkonu rozhodnutia. Dodatočnú sťažnosť týkajúcu sa súdneho rozhodnutia o odklade výkonu rozhodnutia, o rozdelení výkonu rozhodnutia na splátky alebo o zmene formy alebo postupu výkonu je možné podať na súd vyššieho stupňa do desiatich dní. Ak výkonu súdneho rozhodnutia prekážajú alebo bránia okolnosti, súdny exekútor je takisto oprávnený predložiť návrh na odklad výkonu rozhodnutia, rozdelenie výkonu rozhodnutia na splátky alebo zmenu formy alebo postupu výkonu rozhodnutia súdu, ktorý je zodpovedný za rozhodnutie.

Súdny exekútor môže odložiť výkon rozhodnutia na základe žiadosti exekútora alebo rozhodnutia súdu, alebo sudcu o odklade výkonu exekučného opatrenia, alebo pozastavenia predaja majetku, alebo súdneho rozhodnutia o odklade výkonu rozhodnutia alebo o rozdelení výkonu rozhodnutia na splátky.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Veriteľ alebo dlžník sa môže podaním odôvodnenej sťažnosti odvolať voči opatreniam súdneho exekútora pri výkone rozsudku alebo odmietnutiu súdneho exekútora vykonať takéto opatrenia, s výnimkou týkajúcou sa neplatnej aukcie, na okresnom (mestskom) súde podľa oficiálneho miesta vymenovania súdneho exekútora do desiatich dní odo dňa prijatia napadnutých opatrení alebo dňa, keď sa sťažovateľ dozvie o takých opatreniach, o ktorých čase a mieste vykonania opatrení nebol informovaný.

Sťažnosť sa musí preskúmať na súdnom pojednávaní do 15 dní. Dlžník a veriteľ, ako aj súdny exekútor musia byť informovaní o súdnom pojednávaní. Nedostavenie sa týchto osôb nesmie predstavovať prekážku pre preskúmanie tejto otázky.

Na základe odôvodnenej žiadosti osoby, ktorá predkladá sťažnosť, môže sudca prijať rozhodnutie o zastavení vykonávacích opatrení, zákaze prevodu peňazí súdnemu exekútorovi, veriteľovi alebo dlžníkovi alebo o pozastavení predaja majetku. Rozhodnutie sa musí vykonať čo najskôr od jeho prijatia.

Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

Odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.tm.gov.lv/ – webové sídlo ministerstva spravodlivosti

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.lzti.lv/ – Rada lotyšských súdnych exekútorov

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.tiesas.lv/ – portál lotyšských súdov

Posledná aktualizácia: 05/06/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Luxembursko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ak dlžník dobrovoľne nedodrží súdne rozhodnutie, veriteľ môže požadovať výkon tohto rozhodnutia. Ide o právne prostriedky výkonu práva.

Aby bolo súdne rozhodnutie vykonateľné, musí obsahovať doložku vykonateľnosti a byť riadne doručené alebo oznámené.

Vykonateľnosť sa pozastavuje počas ôsmich dní odo dňa vydania rozhodnutia a/alebo skutočným využitím nápravného prostriedku, pokiaľ rozhodnutie nie je predbežne vykonateľné.

Právne prostriedky výkonu práva sa zvyčajne využívajú na spätné získanie peňazí, ale môžu sa použiť aj na vykonanie aktu.

V prípade, že osobe bolo nariadené zaplatenie peňazí, súdnym postupom sa zaistia peňažné prostriedky dlžníka.

Existujú však aj ďalšie konkrétnejšie vykonávacie opatrenia: saisie-arrêt (zabavenie majetku dlžníka uloženého u tretej strany), saisie-brandon (zabavenie úrody), saisie des rentes (zabavenie renty), saisie immobilière (zabavenie nehnuteľnosti), saisie-gagerie (zabavenie tovaru), saisie foraine (zabavenie majetku cudzinca v mieste bydliska veriteľa), saisie-revendication (zabavenie na základe predchádzajúceho nároku), saisie sur salaire (zadržanie mzdy), saisie des bateaux de navigation intérieure (zabavenie plavidiel vnútrozemskej plavby) a saisie dans le cadre de la protection des droits intellectuels (zabavenie v rámci práv duševného vlastníctva).

Najčastejšie používané spôsoby zabavenia v Luxembursku sú zabavenie majetku dlžníka uloženého u tretej strany a exekúcia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni úradníci majú výlučné právo výkonu rozhodnutí súdu vyhlásených za vykonateľné luxemburským súdom podľa luxemburského práva alebo súdom iného členského štátu Európskej únie podľa právnych predpisov Únie v občianskych a obchodných veciach, dohôd vyplývajúcich z mediácie v občianskych a obchodných veciach, ktoré sú vykonateľné, ako aj iných vykonateľných právnych aktov alebo titulov.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

  • Súdne rozhodnutia a písomnosti vydané a schválené v Luxemburskom veľkovojvodstve

Budú vykonateľné v Luxemburskom veľkovojvodstve bez schválenia alebo pareatis, hoci ich výkon sa uskutoční mimo jurisdikcie súdu, ktorý rozsudok vydal alebo na ktorého území boli písomnosti schválené.

Odovzdanie písomnosti alebo rozsudku úradníkovi zahŕňa právomoci na všetky výkony okrem zabavenia nehnuteľného majetku a odňatia slobody, pri ktorých sa vyžaduje osobitná právomoc.

  • Zahraničné rozhodnutia podliehajúce zmluve alebo aktu Únie ustanovujúcemu konanie o vyhlásenie vykonateľnosti

Súdne rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach vydané v cudzom štáte, ktoré sú vykonateľné a ktoré najmä v zmysle

– Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení pozmenenom dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru,

– Lugánskeho dohovoru zo 16. septembra 1988 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

– dohovoru z 29. júla 1971 medzi Luxemburským veľkovojvodstvom a Rakúskou republikou o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach,

– zmluvy z 24. novembra 1961 medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o právomoci, konkurze, platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonateľných verejných listín v rozsahu, v ktorom je v platnosti,

– alebo Haagskeho dohovoru z 2. októbra 1973 o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti

spĺňajú podmienky uznania a výkonu v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom uvedeným v ustanoveniach článkov 680 až 685 nového Občianskeho súdneho poriadku.

Súdne rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné a ktoré v zmysle nariadenia Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spĺňajú podmienky uznania a výkonu v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Nariadením (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. prepracovanie nariadenia Brusel I) sa zrušilo nariadenie (ES) č. 44/2001. Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa však aj naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v začatých súdnych konaniach, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

Súdne rozhodnutia v občianskych veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné a ktoré v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve spĺňajú podmienky uznania a výkonu v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť uzavretom 23. novembra 2007 v zmysle kapitoly IV oddielu 2 nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré spĺňajú podmienky uznania a výkonu v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

  • Zahraničné rozhodnutia podliehajúce aktu Únie, ktorým sa ustanovuje vypustenie doložky vykonateľnosti

Európsky parlament a Rada prijali 12. decembra 2012 nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, tzv. prepracovanie nariadenia Brusel I. Podľa článku 36 tohto nariadenia sú rozhodnutia, ktoré boli prijaté v jednom členskom štáte, uznané v ďalších členských štátoch bez osobitného konania (vypustenie doložky vykonateľnosti). Nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie od 10. januára 2015 a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť uzavretom 23. novembra 2007 v zmysle kapitoly IV oddielu 1 nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, sú uznané v Luxembursku bez nutnosti osobitného konania a bez možnosti odmietnutia tohto uznania.

3.2 Hlavné podmienky

V prípade speňažiteľných a určitých vecí nedôjde k zhabaniu hnuteľného či nehnuteľného majetku s výnimkou existencie exekučného titulu vydaného podľa luxemburského práva. Ak splatný dlh nie je peňažnou sumou, po zaistení bude pozastavený na všetky následné trestné stíhania až do vykonania ohodnotenia.

Rozsudky, ktorými sa vyhlási prepustenie tovaru, vymazanie hypotekárneho zápisu, platba alebo čokoľvek iné, čo má vykonať tretia strana alebo má sa vykonať v jej mene, nebudú vykonateľné tretími stranami, a to ani po uplynutí lehoty na podanie námietky alebo odvolania, bez osvedčenia právneho zástupcu žalujúcej strany s uvedením dátumu doručenia vyneseného rozsudku na adresu odsúdenej strany a potvrdenia tajomníka súdu, že proti rozsudku neexistuje žiadna námietka ani odvolanie.

Ak proti osvedčeniu neexistuje žiadna námietka ani odvolanie, príjemcovia, správcovia a všetci ostatní budú musieť rozsudku vyhovieť.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

  • Zabaviteľný majetok

Zabavený môže byť iba hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka, a nie ten, ktorý patrí tretej strane. Na druhej strane nie je dôležité, v koho rukách sa majetok dlžníka nachádza v čase zabavenia, a teda je možné zabaviť majetok, ktorý sa nachádza u tretej strany.

  • Nezabaviteľný majetok

V článku 728 nového Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že okrem vecí, ktoré sú nezabaviteľné podľa osobitných zákonov, nie je možné zabaviť nasledujúci majetok:

  • predmety, ktoré sú podľa luxemburského práva príslušenstvom,
  • hnuteľný majetok, ako je napríklad lôžko, oblečenie, nábytok potrebný na jeho uskladnenie, práčka, stoly a stoličky slúžiace na spoločné rodinné stravovanie.

Uvedené predmety nie je možné zabaviť bez ohľadu na titul veriteľa, a to aj vtedy, ak ide o štát, s výnimkou niektorých pohľadávok, ktoré sú presne vymedzené zákonom.

S cieľom zabrániť tomu, aby veriteľ zabavil všetky prostriedky dlžníka na živobytie, sa v nariadení Luxemburského veľkovojvodstva stanovuje miera prevoditeľnosti a zabaviteľnosti odmeny za prácu, dôchodku a renty. V zákone sa ustanovili pravidlá zabavenia chránených pravidelných odmien (mzdy, renty, dôchodky). Tieto pravidelné príjmy nie je možné zabaviť v celom rozsahu, ale len do určitej miery v závislosti od tranží stanovených nariadením Luxemburského veľkovojvodstva. Dlžník si teda ponechá minimálny príjem na prežitie.

  • Diferencovaný prístup (cantonnement)

Účelom diferencovaného prístupu je ochrana exekvovanej osoby pred dôsledkami celkovej nedostupnosti jej aktív. Sudcovi umožňuje obmedziť výšku zadržaných súm uložených u tretích strán.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Dlžník stráca právo nakladať s tovarom od okamihu jeho zabavenia. Zabavením však nevzniká žiadne prednostné právo v prospech zabavujúceho veriteľa. Nespôsobilosť dlžníka znamená, že zabavený majetok nemôže predať, previesť, ani si naň nemôže vziať hypotéku. Zabavený majetok možno odniesť ihneď. Dlžník ostáva jeho vlastníkom až do jeho núteného predaja bez toho, aby si musel nevyhnutne ponechať zabavený majetok. Situácia sa mení z právneho hľadiska, ale nie z praktického.

V prípade porušenia tejto nespôsobilosti nie sú opatrenia prijaté exekvovanou osobou odporovateľné voči zabavujúcemu veriteľovi.

Za daných okolností je táto nespôsobilosť iba relatívna v tom zmysle, že sa uplatňuje len v prospech zabavujúceho veriteľa. Ostatní veritelia musia vždy zohľadniť fluktuáciu aktív dlžníka. Je však pre nich jednoduché pripojiť sa k už odsúhlasenému zabaveniu.

Vyhlásenie nespôsobilosti je prvým krokom procesu predaja majetku. Majetok sa dostáva pod kontrolu súdu. Exekúcia tak v prvom rade plní tiež preventívnu funkciu.

Čo sa týka zabavenia majetku dlžníka uloženého u tretej strany, je potrebné spresniť, že týmto spôsobom zabavenia sa ruší celá kontrola nad úplnou zabavenou pohľadávkou bez ohľadu na jej hodnotu. Exekvovaná tretia strana však môže vykonať vklad dostatočnej sumy (cantonnement).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné tituly vydané podľa luxemburského práva nepodliehajú obmedzeniam a nezanikajú po uplynutí určitého obdobia.

Oprávnenia na pristúpenie k zabaveniu vydané predsedom obchodného súdu prepadnú, ak sa ochranné opatrenie neprijme v lehote stanovenej príkazom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti príkazu vydanému predsedom obchodného súdu, ktorým sa nariaďuje také opatrenie, je možné vzniesť námietku alebo podať odvolanie.

Vo veci exekúcie sa dlžník môže odvolať na ťažkosti pri vykonávaní rozhodnutia alebo vzniesť námietku proti predaju zabavených predmetov.

Tretie strany môžu tiež vyvolať spor, konkrétne vzniesť námietku proti predaju zabavených predmetov a podať žiadosť o presmerovanie týchto predmetov v ich prospech.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Podľa článku 590 nového Občianskeho súdneho poriadku môže dlžník brániť predbežnému výkonu, ak bol nariadený mimo zákonom stanovených prípadov. Dlžník sa pre tento účel môže odvolať na odvolací súd, aby nariadil ochranu proti predbežnému výkonu. Táto možnosť sa uplatňuje iba v občianskoprávnych veciach a je vylúčená v obchodných veciach podľa článku 647 Obchodného zákonníka.

V článku 703 ods. 2 nového Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje postup diferencovaného prístupu (cantonnement). Účelom diferencovaného prístupu je ochrana exekvovanej osoby pred dôsledkami celkovej nedostupnosti jej aktív. Sudcovi umožňuje obmedziť výšku zadržaných súm uložených u tretích strán.

S cieľom zabrániť tomu, aby veriteľ zabavil všetky prostriedky dlžníka na živobytie, sa v nariadení Luxemburského veľkovojvodstva stanovuje miera prevoditeľnosti a zabaviteľnosti odmeny za prácu, dôchodku a renty. V zákone sú stanovené pravidlá zabavenia chránených pravidelných odmien (mzdy, renty, dôchodky). Tieto pravidelné príjmy nie je možné zabaviť v celom rozsahu, ale len do určitej miery v závislosti od tranží stanovených nariadením Luxemburského veľkovojvodstva. Dlžník si teda ponechá minimálny príjem na prežitie.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.legilux.lu/

Posledná aktualizácia: 25/04/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Maďarsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je občianskoprávny nesporový postup, v rámci ktorého štát prostredníctvom donucovacích opatrení vykonáva povinnosti uvedené v súdnych a notárskych rozhodnutiach a iných dokumentoch vymedzených v zákonoch.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výkon súdneho rozhodnutia nariaďuje a zabezpečuje súd, notár alebo iné orgány a osoby. Patria sem tieto subjekty:

a) nezávislý súdny exekútor;

b) krajský súdny exekútor;

c) zástupca nezávislého súdneho exekútora;

d) zástupca krajského súdneho exekútora;

e) kandidát na súdneho exekútora.

Postup súdneho exekútora – ako občianskoprávny nesporový postup – je totožný so súdnym postupom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Exekučný titul možno vydať vtedy, ak vykonateľné rozhodnutie obsahuje povinnosť (sankciu), je konečné, resp. bol nariadený jeho predbežný výkon, a lehota na splnenie povinnosti uplynula. Na základe dohody schválenej súdom môže byť exekučný titul vydaný aj v prípade, že bol proti schvaľovaciemu príkazu podaný opravný prostriedok. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na dohody schválené notárom s rovnakým účinkom ako súdny zmier. Exekučný titul možno vydať aj na základe súdneho rozhodnutia vydaného v rámci postupu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to aj vtedy, ak bol proti súdnemu rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. Exekučný titul nemožno vydať na základe platobného rozkazu, ak sa v ustanovení, ktorým nadobúda konečnú platnosť, uvádza, že vzhľadom na predmet nároku exekúcia nie je prípustná.

Na vymáhanie výživného sa vzťahuje osobitné pravidlo, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu dlžných súm splatných pred viac ako šiestimi mesiacmi, ak je podľa strany, ktorá sa domáha exekúcie, dlh na výživnom pravdepodobne pripísateľný nekalému konaniu dlžníka alebo ak sa predloží rozumný dôvod, prečo nebolo možné nárok uznať. Pri výkone zahraničných súdnych rozhodnutí súd skúma aj to, či výkon umožňuje zákon, medzinárodný dohovor, reciprocita alebo právne predpisy EÚ.

3.1 Konanie

Výkon súdneho rozhodnutia možno nariadiť prostredníctvom exekučného titulu. V niektorých prípadoch nejde o formálne rozhodnutie (namiesto toho má formu exekučného listu alebo exekučnej doložky); v iných prípadoch má formu príkazu. Súd alebo notár vydáva exekučný titul na žiadosť strany, ktorá žiada o jeho výkon. Žiadosť o exekúciu sa musí predložiť v požadovanom počte kópií prostredníctvom formulára exekučného titulu. Pri postupoch, ktorými sa nariaďuje platba, možno žiadosť podať elektronicky. Žiadosť sa vo všeobecnosti musí predložiť súdu alebo notárovi, ktorý koná v prvom stupni. V niektorých prípadoch sa však v zákone LIII z roku 1994 o výkone súdnych rozhodnutí (ďalej len „zákon o výkone súdnych rozhodnutí“) stanovujú aj ďalšie pravidlá týkajúce sa právomoci, napr. v prípade zahraničných rozhodnutí môže výkon nariadiť okresný súd v sídle krajského súdu s právomocou podľa miesta bydliska alebo hlavného miesta podnikateľskej činnosti dlžníka, alebo ak neexistujú, podľa miesta, kde sa nachádza majetok, ktorý je predmetom exekúcie. V Budapešti je to Ústredný okresný súd v Budapešti (Budai Központi Kerületi Bíróság).

Žiadosť o exekúciu musí obsahovať informácie o stranách, vykonateľnom rozhodnutí, vymáhanej pohľadávke a čo najviac informácií o majetku dlžníka, ktorý môže byť predmetom exekúcie.

Súd alebo notár okamžite – najneskôr do 15 dní od prijatia žiadosti – preskúma žiadosť, aby zistil, či má vec postúpiť, zamietnuť bez vecného preskúmania alebo (s výnimkou strán so zákonnými zástupcami) vrátiť so žiadosťou o chýbajúce informácie; následne sa prijmú potrebné opatrenia. Rozhodnutie sa prijme do 15 dní od jej prijatia, alebo ak boli vyžiadané chýbajúce informácie, do 15 dní od predloženia týchto informácií. Ak je žiadosť oprávnená, bude vydaný exekučný príkaz; ak žiadosť nie je oprávnená, exekúcia bude zamietnutá.

3.2 Hlavné podmienky

Pozri bod 2.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Donucovacie opatrenia obmedzujú finančné a osobné práva dlžníka. Finančné opatrenia môže uplatniť súd a súdny exekútor; opatrenia proti osobe môže uplatniť polícia, a to na základe opatrenia súdu alebo súdneho exekútora. Medzi najvýznamnejšie finančné donucovacie opatrenia patrí:

  • zablokovanie miezd a iných odmien,
  • zhabanie a predaj hnuteľného majetku,
  • zhabanie finančných prostriedkov spravovaných finančnou inštitúciou a zablokovanie bankových účtov,
  • zadržanie pohľadávok dlžníka voči tretím osobám,
  • zhabanie a predaj nehnuteľného majetku,
  • uloženie sankcií a pokút.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť tieto druhy majetku:

  • mzdy, dôchodky alebo iné odmeny dlžníka (aj keď sa na ne vzťahujú určité výnimky),
  • finančné prostriedky spravované finančnou inštitúciou (v zákone sa v prípade fyzických osôb stanovuje oslobodenie určitej sumy od exekúcie),
  • hnuteľný majetok (nemožno však zhabať nevyhnutné veci, ktoré sú podľa zákona oslobodené od exekúcie, napr. nevyhnutné oblečenie, nábytok pre počet osôb v domácnosti dlžníka, lieky nevyhnutné na liečbu choroby dlžníka atď.),
  • pohľadávky dlžníka voči tretím osobám alebo obchodné podiely dlžníka,
  • nehnuteľný majetok bez ohľadu na jeho typ, použitie, práva alebo bremeno a skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľností (nehnuteľnosť, ktorú nemožno považovať za súčasť majetku dlžníka počas likvidačného konania je oslobodená od exekúcie).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Exekučné opatrenia v zásade obmedzujú právo dlžníka nakladať s jeho majetkom.

Ak je predmetom exekúcie hnuteľný majetok alebo bankový účet, právo dlžníka disponovať majetkom je zrušené. V prípade zhabania hnuteľného majetku tento majetok takisto prestáva byť vlastníctvom dlžníka. V prípade zhabania nehnuteľného majetku môže dlžník disponovať majetkom a predať ho, aj keď zostane zaťažený právom na exekúciu.

Ak bude dlžník alebo akákoľvek iná prítomná osoba klásť počas výkonu exekučného opatrenia fyzický odpor, súdny exekútor sa obráti na políciu, ktorá môže voči tejto osobe použiť donucovacie prostriedky na ukončenie tohto odporu.

Každá osoba, ktorá aktívne bráni konaniu súdneho exekútora (silou), môže byť trestne stíhaná. Trestným činom je aj odstránenie zhabanej veci z exekúcie, odstránenie pečate použitej počas exekúcie alebo preniknutie do uzamknutej miestnosti slúžiacej na uloženie zhabaného, uzamknutého alebo zadržaného predmetu (trestný čin porušenia pečate).

Súd uloží pokutu dlžníkovi, osobe alebo organizácii, ktorí sú povinní zúčastniť sa na exekučnom konaní, ak si nesplnia záväzky vyplývajúce z exekúcie vymedzené zákonom alebo ak sa podieľajú na konaní, ktoré bráni výkonu exekučných opatrení.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia zostávajú v platnosti až do úspešného vykonania súdneho rozhodnutia alebo ukončenia opatrení súdnym exekútorom, súdom alebo podľa zákona. Exekučné opatrenia možno vykonávať v rámci premlčania stanoveného v občianskom práve (zvyčajne 5 rokov), ktoré začína plynúť od prijatia konečného rozhodnutia súdu. Exekúciu nemožno nariadiť v prípade, že žiadosť bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a nie je možné opätovne začať predchádzajúce exekúcie. Podobne ako v prípade súdneho konania začatého v záujme uplatnenia nároku sa aj premlčacia lehota prerušuje exekučnými opatreniami, pričom po ich vykonaní premlčacia lehota začne opäť plynúť.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

a) Zrušenie exekučného listu a vypustenie exekučnej doložky. Ak bol výkon súdneho rozhodnutia nariadený vydaním exekučného listu alebo doložky, opravným prostriedkom môže byť zrušenie tohto listu, resp. vypustenie doložky, pokiaľ exekučný titul nemal byť vydaný. Dlžník alebo strana, ktorá žiada o exekúciu, môže požiadať o zrušenie exekučného listu alebo vypustenie exekučnej doložky. Tento úkon môže z úradnej moci nariadiť aj súd. Žiadosť musí byť predložená súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu. Na podanie žiadosti sa nevzťahuje žiadna lehota: žiadosť možno predložiť kedykoľvek. V prípade, že sa žiadosti vyhovie, je vydaný príkaz na zrušenie exekučného listu alebo vypustenie exekučnej doložky. Proti príkazu sa možno odvolať.

b) Odvolanie sa proti exekučnému titulu. Dlžník alebo strana, ktorá žiada o exekúciu, sa môže odvolať proti formálnemu príkazu povoľujúcemu exekúciu. Odvolanie sa musí predložiť súdu, ktorý nariadil exekúciu, ale je adresované odvolaciemu súdu. Odvolací súd má právomoc posúdiť odvolanie. Ak sa preukáže dôvodnosť príkazu vydaného súdom, ktorým bola nariadená exekúcia, odvolací súd príkaz potvrdí. V opačnom prípade príkaz zmení. Ak odvolací súd zistí procedurálnu nezrovnalosť, príkaz zruší a súdu, ktorý nariadil exekúciu, dá pokyn, aby prijal nové rozhodnutie.

c) Odvolanie sa proti príkazu, ktorým sa zamieta vydanie exekučného titulu. Strana, ktorá žiada o exekúciu, môže podať odvolanie proti príkazu, ktorým sa zamieta vydanie exekučného titulu. Odvolanie sa musí predložiť súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu, ale je adresované odvolaciemu súdu. Odvolací súd má právomoc posúdiť odvolanie. Ak sa preukáže dôvodnosť príkazu vydaného súdom, ktorým bola nariadená exekúcia, odvolací súd príkaz potvrdí. V opačnom prípade príkaz zmení. Ak odvolací súd zistí procedurálnu nezrovnalosť, príkaz zruší a súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu, dá pokyn, aby prijal nové rozhodnutie.

d) Súdny exekútor po nariadení exekúcie vykonáva exekučné donucovacie opatrenia nezávisle; nevyžaduje sa povolenie súdu. Proti opatreniam súdneho exekútora existuje samostatný opravný prostriedok, známy ako námietka proti exekúcii. Námietku proti exekúcii môže podať dlžník, strana žiadajúca o exekúciu alebo iná zainteresovaná strana. Ak súd s námietkou súhlasí, zruší protiprávne opatrenia súdneho exekútora, alebo ak súdny exekútor nepodnikol kroky, nariadi mu konať. V opačnom prípade súd námietku zamietne. Námietka sa musí predložiť súdnemu exekútorovi.

e) Okrem uvedených opravných prostriedkov možno exekúciu takisto ukončiť. Súd vydá príkaz na ukončenie exekúcie na žiadosť strany, ktorá požiadala o exekúciu, ak ukončením nie sú porušené práva iných osôb alebo ak sa v zákonoch nestanovuje inak. Exekúcia sa ukončí aj vtedy, ak si dlžník splní povinnosť. Súd takisto vydá príkaz na ukončenie exekúcie, ak na základe verejných dokumentov dospeje k záveru, že vykonateľné rozhodnutie bolo zrušené konečným rozhodnutím.

f) V exekučnom konaní je takisto možné, aby tretia strana s nárokom na majetok zhabaný počas exekúcie na základe vlastníckych práv alebo iných práv, ktoré bránia predaju v rámci exekučného konania, začala v súvislosti s týmto nárokom exekučné konanie proti strane, ktorá požiadala o exekúciu, s cieľom zabezpečiť vyňatie tohto majetku. Ak súd žiadosti vyhovie, príslušný majetok oslobodí od zhabania.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozastavenie výkonu súdneho rozhodnutia:

Súd, ktorý nariadil výkon súdneho rozhodnutia, môže vo výnimočných prípadoch nariadiť pozastavenie výkonu na žiadosť dlžníka, ak je dlžník schopný preukázať oprávnené okolnosti odôvodňujúce pozastavenie a ak dlžníkovi nebola počas exekučného konania v minulosti uložená pokuta.

V prípade potreby môže súd pri rozhodovaní o pozastavení vypočuť strany.

Súd posúdi najmä tieto oprávnené okolnosti, ktoré odôvodňujú pozastavenie: počet osôb, ktoré dlžník musí živiť, a počet osôb, ktoré dlžník skutočne živí, dlhodobá alebo vážna choroba dlžníka alebo osôb, ktoré sú závislé od dlžníka, a prírodné katastrofy, ku ktorým došlo počas výkonu exekúcie a ktoré postihli dlžníka.

Ak je predmetom exekúcie nehnuteľný majetok, pozastavenie možno na žiadosť dlžníka nariadiť len raz a najviac na 6 mesiacov.

Platba v splátkach:

S výnimkou daňových dlhov a verejných dlhov vymáhaných ako dane môže súdny exekútor na žiadosť dlžníka, ktorý je fyzická osoba, určiť podmienky splácania dlhu v splátkach po tom, ako súdny exekútor prijal opatrenia na vyhľadanie a zhabanie majetku dlžníka a dlžník už zaplatil časť vymožiteľného nároku. O možnostiach a podmienkach platby v splátkach súdny exekútor informuje aj dlžníka bez majetku, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie.

Súdny exekútor vypracuje správu o závere a obsahu splátkového kalendára a doručí ju stranám. V lehote 15 dní od doručenia správy môže strana, ktorá žiada o exekúciu, písomne informovať súdneho exekútora, že nesúhlasí s obsahom splátkového kalendára, môže predložiť odporúčania k obsahu kalendára a výške splátok a môže požiadať, aby dlžník poskytol záruku plnenia. Na základe vyhlásenia strany, ktorá žiada o exekúciu, môže súdny exekútor zmeniť podmienky splátkového kalendára takto:

a) súdny exekútor zruší splátkový kalendár, ak strana žiadajúca o exekúciu nesúhlasí so splátkami poskytnutými na výživné, mzdy alebo podobné nároky, ak súkromná osoba žiadajúca o exekúciu vyhlási, že splátkovým kalendárom je ohrozené jej živobytie, alebo ak je proti obchodnému združeniu žiadajúcemu o exekúciu vedené konkurzné, likvidačné alebo exekučné konanie;

b) v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v písmene a), sa v prípade právnických osôb a subjektov bez právnej subjektivity žiadajúcich o exekúciu môže zaviesť splátkový kalendár maximálne na obdobie jedného roka a v prípade fyzických osôb maximálne na šesť mesiacov;

c) súdny exekútor môže požadovať, aby sa popri splátkovom kalendári vykonali aj čiastkové platby primerané výške pohľadávky, ak o to vo svojom vyhlásení požiadala strana, ktorá žiada o exekúciu.

Súdny exekútor poskytne dlžníkovi platobný plán na maximálne šesť mesiacov s rovnakými mesačnými platbami, ak sa prijali exekučné opatrenia vzťahujúce sa na finančné prostriedky vo finančných inštitúciách, mzdy a hnuteľný majetok dlžníka, ale celá suma dlhu ešte nebola vymožená a:

a) predtým mu nebol poskytnutý žiadny splátkový kalendár;

b) proti dlžníkovi sa vedie exekúcia v súvislosti s finančnou pohľadávkou, ktorá nepresahuje sumu 500 000 HUF, alebo sa proti dlžníkovi vedie exekúcia v súvislosti s finančnou pohľadávkou, ktorá nepresahuje 1 000 000 HUF, ale v katastri nehnuteľností je zároveň zapísané záložné právo na nehnuteľnosť dlžníka určenú na bývanie ako zábezpeka inej pohľadávky; a

c) majetok dlžníka by musel ísť do dražby, aby sa pohľadávka vymohla.

Strana požadujúca exekúciu nemusí súhlasiť so splátkovým kalendárom; správa o uzavretí splátkového kalendára musí byť doručená aj strane, ktorá žiada o exekúciu.

Sumy získané od dlžníka prostredníctvom zablokovania sa musia zahrnúť do výpočtu sumy, ktorú dlžník splatil.

Predpokladaná hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie a jej prvá dražba sa môže stanoviť len vtedy, ak dlžník nezaplatil splátky (oddiely 52/A až 52/B zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia:

Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia sa končí súčasne s premlčaním vzťahujúcim sa na vymožiteľný nárok. Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia sa vo všeobecnosti zohľadňuje na základe žiadosti; môže sa zohľadniť ex officio, ak sa premlčanie vzťahujúce sa na nárok, z ktorého vychádza, takisto zohľadní ex officio. Ak sa na základe uvedených skutočností musí zohľadniť premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia, exekúciu nemožno nariadiť v prípade žiadosti podanej po uplynutí premlčacej lehoty, pričom už nariadené exekučné konanie nemôže pokračovať. Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon rozhodnutia je prerušené akýmkoľvek exekučným úkonom.

Obmedzenia:

Suma, ktorá je základom zrážok zo mzdy v rámci exekučného konania, je suma, ktorá zostáva po zdanení (daňové preddavky), odpočítaní príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie, členských príspevkov do súkromných dôchodkových fondov a ostatných príspevkov požadovaných v osobitných právnych predpisoch. Vo všeobecnosti nemožno z tejto sumy odpočítať viac ako 33 % alebo vo výnimočných prípadoch viac ako 50 %.

Z exekúcie je vyňatá časť mesačných miezd, ktorá zodpovedá minimálnemu starobnému dôchodku. Toto oslobodenie sa však nevzťahuje na exekúciu na pokrytie nákladov na výživu detí a na pôrod.

Zo mzdy zaplatenej zamestnávateľom na základe pracovného pomeru nemožno odpočítať viac ako 33 %.

Zrážka sa môže zvýšiť na maximálne 50 % zo mzdy zamestnanca v prípade týchto nárokov:

a) výživné;

b) nároky na mzdy zamestnancov voči dlžníkovi;

c) mzdy zamestnancov a služby sociálneho zabezpečenia získané neoprávnene (oddiel 65 ods. 2 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Z dávok sociálneho zabezpečenia, dávok pri predčasnom odchode do dôchodku, dávok za odpracované roky, výsluhových dôchodkov pre baletných tanečníkov a dočasných príspevkov pre baníkov (spoločne „dôchodkové dávky“) možno dlžníkovi odpočítať najviac 33 % (oddiel 67 ods. 1 zákona o vymáhaní súdnych rozhodnutí).

Zrážka sa môže zvýšiť na maximálne 50 % zo mzdy zamestnanca v prípade týchto nárokov:

a) výživné na deti;

b) dôchodkové dávky získané neoprávnene (oddiel 67 ods. 2 zákona o vymáhaní súdnych rozhodnutí).

Z dávok uchádzačov o zamestnanie (dávky v nezamestnanosti, dávky v nezamestnanosti pred odchodom do dôchodku, dávky na náhrady za činnosť) možno odpočítať najviac 33 % v prípade týchto nárokov:

a) výživné;

b) dávky v nezamestnanosti získané neoprávnene;

c) peňažné dávky poskytované ako súčasť dávok neoprávnene vyplácaných v produktívnom veku.

Zablokovaniu nepodliehajú tieto položky:

– vnútroštátny príspevok na starostlivosť, peňažné dávky pre obete vojny a doživotný dôchodok podľa zákona o odškodnení osôb, ktoré boli nezákonne zbavené svojho života alebo slobody z politických dôvodov,

– pomoc obce, mimoriadna pomoc obce, peňažné dávky poskytované v rámci dávok v produktívnom veku, dávky v starobe, dávky na náhradu príjmu v nezamestnanosti a príspevok na starostlivosť,

– dávky v materstve,

– invalidné dôchodky a osobné dôchodky vyplácané nevidiacim,

– mzdový príplatok za ujmu na zdraví, dočasný mzdový príplatok, príplatok k príjmu, dočasný príplatok k príjmu a banícky dôchodok za ujmu na zdraví,

– zákonom stanovené výživné vrátane výživného na dieťa nariadeného súdom a peňažných dávok na ochranu dieťaťa podľa zákona o ochrane detí a opatrovníctve,

– príspevok na vzdelanie, osobitná podpora a rodinné prídavky vyplácané pestúnom určené na podporu detí umiestnených v dočasnej alebo trvalej starostlivosti alebo mladých dospelých v následnej starostlivosti,

– štipendiá s výnimkou mzdových štipendií na ďalšie vedecké vzdelávanie,

– nahradené náklady na vyslanie, služby v zahraničí a dochádzanie do práce,

– sumy slúžiace na pokrytie osobitných výdavkov,

– dávky v invalidite (oddiel 74 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré spravuje poskytovateľ platobných služieb a ktoré sú splatné fyzickej osobe, suma presahujúca štvornásobok minimálneho starobného dôchodku môže byť predmetom exekúcie bez obmedzenia; pri sume, ktorá je pod týmto limitom, môže byť predmetom exekúcie 50 % sumy medzi minimálnym starobným dôchodkom a štvornásobkom minimálneho starobného dôchodku (oddiel 79/A ods. 2 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Aj v prípade, že dlžník dá súhlas, majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie nemôže byť zhabaný.

Exekúcii nepodliehajú tieto druhy hnuteľného majetku:

– majetok, ktorý dlžník nevyhnutne potrebuje na vykonávanie svojej práce, najmä nevyhnutné nástroje; prístroje; technické, vojenské a iné vybavenie; uniformy; zbrane na sebaobranu a dopravné prostriedky (s výnimkou vozidiel),

– základné vybavenie na pravidelné štúdium, najmä učebnice, školské potreby a hudobné nástroje,

– základné oblečenie: 3 vonkajšie odevy, 1 zimný kabát, 1 zvrchník, 3 páry topánok,

– základná bielizeň: 1 súprava s 2 prestieradlami na osobu,

– nábytok pre počet osôb v domácnosti dlžníka: najviac 3 stoly a 3 skrine alebo zodpovedajúci nábytok a 1 posteľ alebo zodpovedajúci nábytok a 1 kreslo alebo iný zodpovedajúci nábytok na osobu,

– základné vykurovacie a osvetľovacie zariadenia,

– základné kuchynské vybavenie a vybavenie do domácnosti dlžníka, 1 chladnička alebo mraznička a 1 práčka,

– ocenenia (vyznamenania, medaily, odznaky, plakety) udelené dlžníkovi, ak sú potvrdené dokladmi,

– lieky a zdravotnícke a technické pomôcky potrebné vzhľadom na chorobu alebo telesné postihnutie dlžníka a vozidlo dlžníka so zníženou pohyblivosťou,

– predmety používané maloletými osobami v domácnosti dlžníka, ktoré sú určené pre deti,

– potraviny na 1 mesiac a palivo na vykurovanie na 3 mesiace, ktoré dlžník a domácnosť dlžníka potrebujú,

– nepozberané plodiny na koreni, nepozberané plodiny a ovocie,

– predmety, ktoré nemožno považovať za súčasť majetku dlžníka v likvidačnom konaní,

– kultúrny majetok uvedený v osvedčení stanovenom v zákone o osobitnej ochrane zapožičaného kultúrneho majetku počas obdobia osobitnej ochrany (oddiel 90 ods. 1 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

V prípade zhabania vozidla, ktoré dlžník, ktorý je fyzická osoba, potrebuje na výkon svojho povolania – pokiaľ vozidlo nie je zadržané – stačí zhabať osvedčenie o evidencii, ktoré sa spolu s kópiou správy o zhabaní odošle príslušnému dopravnému orgánu, alebo ak takýto nemožno určiť, orgánu, ktorý vozidlo zaevidoval. Pokiaľ vozidlo nebolo zadržané, dlžník ho môže používať až do jeho predaja.

Ak je odhadovaná hodnota vozidla nižšia ako suma uvedená vo vyhláške, ktorú vydalo ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministrom zodpovedným za daňovú politiku, vozidlo je z exekúcie vyňaté.

Zrušenie exekučného listu a vypustenie exekučnej doložky:

Ak súd vydaním exekučného listu konal v rozpore so zákonom, exekučný list musí byť zrušený.

Ak súd pridaním exekučnej doložky do príkazu konal v rozpore so zákonom, táto doložka sa musí vypustiť.

Súd zruší exekučný list alebo vypustí exekučnú doložku, ak na žiadosť dlžníka zistí, že sú splnené podmienky na:

a) zamietnutie výkonu podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 805/2004;

b) zamietnutie výkonu podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1896/2006 alebo článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 861/2007; alebo

c) zamietnutie výkonu podľa článku 21 ods. 2 druhého pododseku nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 alebo článku 46 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

Odvolanie sa proti exekučnému titulu:

Ak súd vydal exekučný titul alebo v prípade, že sa exekučný titul líši od žiadosti, vydal titul týkajúci sa tohto rozdielu, strany môžu proti tomuto titulu podať odvolanie. V dôsledku podania odvolania proti titulu sa nepozastavuje výkon exekučného titulu. Pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, nemožno však podniknúť žiadne kroky na predaj zhabaného majetku a sumu prijatú v priebehu exekúcie nemožno vyplatiť príjemcovi.

Námietka proti výkonu súdneho rozhodnutia:

Strany alebo iné zainteresované strany môžu na súde, ktorý vykonáva exekúciu, vzniesť námietku proti výkonu súdneho rozhodnutia v súvislosti s úkonom alebo opomenutím zo strany súdneho exekútora, ktoré spôsobujú podstatné porušenie pravidiel exekučného konania alebo práv alebo oprávnených záujmov strany, ktorá vzniesla námietku. Pod podstatným porušením pravidiel exekučného konania sa rozumie porušenie, ktoré malo podstatný vplyv na výsledok exekučného konania (oddiel 217 ods. 1 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Ak sporné opatrenie spĺňa zákonné požiadavky alebo nepredstavuje podstatné porušenie, súd potvrdí sporné opatrenie a námietku zamietne. Ak sporné opatrenie predstavuje podstatné porušenie, súd zruší celé napadnuté opatrenie alebo jeho časť alebo – ak to umožňuje zákon a skutočnosti požadované na rozhodnutie možno podložiť – zmení celé exekučné opatrenie alebo jeho časť. Ak sa námietka týkala opomenutia, súd nariadi súdnemu exekútorovi, aby vykonal opomenuté opatrenie (oddiel 217/A ods. 5 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Posledná aktualizácia: 16/10/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Malta

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia znamená, že súdne rozhodnutie nadobúda účinnosť.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

To závisí od žiadosti. Napríklad registráciu hypotéky vykonáva riaditeľ verejného registra po prijatí overenej kópie súdneho rozhodnutia spolu s potvrdením od súdnej kancelárie, v ktorom sa uvádza, že proti rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a lehota na podanie takéhoto opravného prostriedku uplynula alebo že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Podľa všeobecného zákona, Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní (kapitola 12 maltských zákonov), môžu byť exekučnými titulmi tieto dokumenty:

  • súdny list, ak je dlh istý, likvidovaný a splatný a nespočíva v plnení úkonu a ak suma dlhu nepresahuje 25000 EUR. Táto otázka sa upravuje v článku 166A Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní,
  • rozsudky a výnosy maltských súdov,
  • zmluvy prijaté notárom na Malte alebo iným štátnym zamestnancom oprávneným prijímať ich, ak sa zmluva týka dlhu, ktorý je istý, likvidovaný a splatný a nespočíva v plnení úkonu,
  • zdanené účty za súdne poplatky a výdavky vydané v prospech advokáta, prokurátora, notára, súdneho znalca alebo iného súdneho rozhodcu alebo svedka, pokiaľ takéto zdanené účty neboli napadnuté na základe zákona,
  • rozhodnutia rozhodcov registrovaných v Maltskom rozhodcovskom stredisku,
  • zmenky a dlžné úpisy,
  • dohody o mediácii vykonateľné stranami mediácie,
  • rozhodnutia súdu pre nároky spotrebiteľov.

Existujú aj rôzne iné exekučné tituly vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, napríklad daňových zákonov.

3.1 Konanie

Medzi úkony, ktorými možno podľa okolností vykonať exekučné tituly, patrí:

  • príkaz na zhabanie hnuteľného majetku,
  • príkaz na zhabanie nehnuteľného majetku,
  • príkaz na zhabanie základného obchodného kapitálu,
  • súdna dražba hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo práv na nehnuteľný majetok,
  • exekúcia prikázaním pohľadávky,
  • príkaz na vysťahovanie z nehnuteľného majetku,
  • príkaz in factum,
  • príkaz na zadržanie námorných plavidiel,
  • príkaz na zadržanie lietadla,
  • príkaz in procinctu.

Ak exekučný titul nadobudne platnosť na základe oddielu 166A, žiadateľ o registráciu súdneho listu, ktorý môže slúžiť ako exekučný titul, predloží súdnej kancelárii zákonnú kópiu súdneho listu vrátane dôkazov o doručení a prípadne kópiu každej prijatej odpovede.

Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, postup sa líši podľa ich povahy. Upravuje sa v oddiele 252 a nasl. Odkaz sa zobrazí v novom okneZákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní.

3.2 Hlavné podmienky

Podmienky sa líšia v závislosti od ich povahy. Upravujú sa v oddiele 252 a nasl. Odkaz sa zobrazí v novom okneZákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môže byť hnuteľný majetok vrátane týchto položiek:

  • akcie a podiely v obchodných spoločnostiach,
  • licencie vydané príslušným orgánom, ako sa môže stanovovať v nariadeniach ministra spravodlivosti,
  • poistné zmluvy,
  • úverové cenné papiere a práva duševného alebo priemyselného vlastníctva.

Zhabaniu však nepodliehajú tieto položky:

  • oblečenie na každodenné nosenie, posteľná bielizeň, vybavenie a nábytok, ktoré sa považujú za odôvodnene potrebné na dôstojný život dlžníka a jeho rodiny,
  • osobné doklady a knihy týkajúce sa povolania dlžníka, jeho manželky alebo jeho detí,
  • registre a zápisnice verejných notárov,
  • nástroje a náradie potrebné na výučbu alebo vykonávanie vedeckej alebo umeleckej činnosti dlžníka, jeho manželky alebo jeho detí,
  • zvieratá a nástroje potrebné na poľnohospodárstvo a plodiny, ktoré zatiaľ neboli pozberané alebo oddelené od pôdy,
  • lietadlá výlučne pridelené na štátnu službu vrátane poštových služieb, ale s výnimkou komerčných služieb,
  • námorné plavidlá v plnom prenájme maltskej vlády,
  • posvätné rúcha a nádoby, ktoré sa používajú vo vysvätenom kostole alebo patria kňazovi, náboženskému rádu alebo jeho členovi,
  • majetok člena policajného zboru alebo ozbrojených síl Malty, ako sú zbrane, strelivo, vybavenie, nástroje alebo odev, ktoré používa pri plnení svojich povinností.

Nehnuteľný majetok, obchodné podniky, lode, plavidlá a lietadlá zhabaniu podliehajú.

Exekúciu prikázaním pohľadávky nemožno nariadiť v súvislosti s týmito položkami:

  • mzda alebo plat (vrátane bonusu, príspevkov, nadčasov a iných odmien),
  • dávka, dôchodok, príspevok alebo pomoc uvedená v zákone o sociálnom zabezpečení alebo iný príspevok osoby, ktorej vláda vypláca dôchodok,
  • charitatívny grant alebo dar poskytnutý vládou,
  • odkaz výslovne poskytnutý na účely výživného, ak dlžník nemá iné prostriedky na živobytie a samotný dlh nesúvisí s výživným,
  • splatná suma výživného, či už priznaná sudcom, alebo verejnou listinou, ak samotný dlh nesúvisí s výživným,
  • peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté prostredníctvom zmluvy o pôžičke na výstavbu a údržbu budov, ktoré majú slúžiť ako hlavné obydlie dlžníka,
  • prečerpané bankové nástroje s výnimkou kreditných kariet, prostredníctvom ktorých dlžník realizuje svoju obchodnú činnosť,
  • bankové záruky a akreditívy.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinok spočíva v uplatňovaní exekučných titulov a prostredníctvom nich sa majetok nadobúda podľa zákona.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

To závisí od konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti platí, že exekučné príkazy zostávajú v platnosti, kým je titul, na základe ktorého boli vydané, vykonateľný. Exekúciu prikázaním pohľadávky nemožno predĺžiť a zostáva v platnosti, kým sa nezruší súdnym výnosom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Osoba, proti ktorej bol vydaný exekučný príkaz, alebo ktorákoľvek iná zainteresovaná osoba, môže na súde, ktorý príkaz vydal, podať žiadosť o úplné alebo čiastočné zrušenie exekučného opatrenia. Žiadosť sa oznámi protistrane, ktorá do desiatich dní poskytne odpoveď obsahujúcu všetky pripomienky, ktoré chce predložiť. Po vypočutí strán súd rozhodne o žiadosti. Opravný prostriedok proti uvedenému výnosu možno podať prostredníctvom žiadosti do šiestich dní odo dňa prečítania výnosu na verejnom súdnom konaní.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Rozhodnutia vyšších súdov sa môžu stať opäť vykonateľnými po desiatich (10) rokoch od dátumu, ku ktorému bolo možné vykonať súdne rozhodnutie alebo výnos. Rozhodnutia nižších súdov alebo súdov pre veci s nízkou hodnotou sporu sa môžu stať opätovne vykonateľnými po uplynutí piatich rokov. Exekučné tituly založené na zmluve, ak je dlh istý, likvidovaný a splatný, opatrenia podľa oddielu 166A kapitoly 12 maltských zákonov a zmenky a dlžobné úpisy sa môžu stať opätovne vykonateľnými po uplynutí troch rokov. Vykonateľnými sa opätovne stávajú na základe žiadosti podanej na príslušnom súde. Žiadateľ musí zároveň prísahou potvrdiť druh dlhu alebo pohľadávky, v súvislosti s ktorými žiada o exekúciu, a skutočnosť, že dlh, resp. jeho časť, sú stále splatné. Okrem toho sa za týchto okolností uplatňuje lehota tridsať (30) rokov, pričom však táto lehota môže byť na základe uvedenej žiadosti prerušená.

Posledná aktualizácia: 18/07/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Holandsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Exekučné právo: všeobecné informácie

Súdne konanie sa končí, keď súd vydá súdne rozhodnutie. V tomto súdnom rozhodnutí sa môže jednej strane (dlžníkovi) nariadiť, aby si splnila svoje záväzky voči druhej strane (veriteľovi). Ak to dlžník neurobí dobrovoľne, veriteľ si môže výkon súdneho rozhodnutia vynútiť tak, že prijme opatrenia v súlade s exekučným právom. Táto oblasť práva upravuje výkon (exekúciu) rozhodnutia, v ktorom bol výkon nariadený súdom. Na tento účel sa v ňom stanovujú zákonné pravidlá týkajúce sa donucovacích opatrení a spôsobu ich uplatňovania. Súdni exekútori (gerechtsdeurwaarders), zjednodušene označovaní aj ako exekútori (deurwaarders), sú oprávnení vykonávať súdne rozhodnutia na žiadosť veriteľov, ktorí vymáhajú svoj nárok. Aby sa mohli prijať donucovacie opatrenia, musia byť splnené dve podmienky stanovené v exekučnom práve: musíte mať exekučný titul (executoriale titel), napríklad vykonateľné súdne rozhodnutie, a tento titul sa musí vopred doručiť strane, proti ktorej sa budú prijímať exekučné opatrenia. Hlavnými stranami, ktoré sa zúčastňujú na exekučnom konaní, sú veriteľ (strana, ktorá žiada o exekúciu), dlžník (strana, proti ktorej sa prijímajú exekučné opatrenia) a súdny exekútor (verejný činiteľ zodpovedný za prijímanie konkrétnych exekučných opatrení na žiadosť veriteľa).

Donucovacie opatrenia

Hlavným donucovacím opatrením je exekučné zablokovanie (executoriaal beslag). Podrobne je opísané v časti 2.1.

Medzi ďalšie donucovacie opatrenia patrí:

  1. prírastkové penále (dwangsom);
  2. odňatie slobody za nesplnenie súdneho príkazu (lijfsdwang/gijzeling).

1. Prírastkové penále je peňažná suma stanovená v súdnom rozhodnutí, ktorú musí odsúdená strana zaplatiť, ak nesplní hlavný záväzok, ktorý sa má vykonať. Toto opatrenie sa používa hlavne v konaní o predbežnom opatrení ako prostriedok na vyvíjanie nátlaku. Prírastkové penále sa môže viazať iba na hlavný záväzok, ktorý nezahŕňa platbu peňažnej čiastky.

2. Odňatie slobody za nesplnenie súdneho príkazu je donucovacie opatrenie, ktoré má stranu prinútiť, aby splnila konkrétny záväzok. Toto opatrenie súdy nenariaďujú často a aj v prípade, že ho nariadia, skutočne sa vykoná len zriedkavo. Je možné len vtedy, keď ho nariadi súd. Súd môže povoliť takéto odňatie slobody na účely výkonu súdnych rozhodnutí na žiadosť veriteľa pod podmienkou, že sa týkajú príkazu, ktorý nezahŕňa platbu peňažnej čiastky. Odňatie slobody sa môže použiť napríklad aj v prípade súdnych rozhodnutí, rozsudkov a verejných listín, ktorými sa nariaďuje platba výživného v súlade s knihou 1 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek), napríklad výživného na dieťa (článok 585 Občianskeho súdneho poriadku [Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering)].

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Konanie je opísané ďalej.

Exekučný titul

Za exekučné tituly sa považujú súdne rozhodnutia vydané holandskými súdmi (rozhodnutia, rozsudky a verdikty), verejné listiny (notárske listiny) a niektoré ďalšie dokumenty. Medzi ďalšie dokumenty, ktoré sa podľa zákona považujú za exekučné tituly, patria: exekučné príkazy vydané prokuratúrou (Openbaar Ministerie), exekučné príkazy vydané daňovými orgánmi, rozhodcovské rozsudky s povolením na výkon a úradné záznamy o zmierlivých urovnaniach.

Súdna kancelária poskytne navrhovateľovi a odporcovi, ktorí sú účastníkmi konania, kópiu súdneho rozhodnutia. Ak ide o konečné súdne rozhodnutie obsahujúce súdny príkaz, strana, ktorá je oprávnená na výkon súdneho rozhodnutia, dostane kópiu vo vykonateľnej podobe. Stranám sa bezplatne vydá kópia (grosse) súdneho rozhodnutia pre súdneho exekútora. Ide o autentickú kópiu súdneho rozhodnutia, ktoré sa začína slovami „V mene kráľa“ („In naam der Koning“). Kópiu pre súdneho exekútora možno identifikovať podľa týchto slov a predstavuje teda súdne rozhodnutie vo vykonateľnej podobe. Exekučné opatrenia možno vykonať iba vtedy, ak bola vydaná táto kópia pre súdneho exekútora. Môže byť vydaná aj kópia, resp. prvá overená kópia notárskej listiny pre súdneho exekútora. Tento dokument súdneho exekútora oprávňuje prijať exekučné opatrenia.

Pred exekúciou súdny exekútor doručí dokument (kópiu/prvú overenú kópiu pre súdneho exekútora) strane, proti ktorej sa budú prijímať exekučné opatrenia. Účelom doručenia je upovedomiť druhú stranu o súdnom rozhodnutí a informovať ju, že veriteľ žiada, aby sa tomuto rozhodnutiu podriadila.

Informácie o doručovaní exekučných titulov z iných členských štátov EÚ sa uvádzajú v nariadení EÚ o doručovaní: Odkaz sa zobrazí v novom oknenariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.

Súdni exekútori

Úloha pri výkone súdnych rozhodnutí

Exekútor je hlavnou stranou, ktorá sa podieľa na výkone súdnych rozhodnutí, a vždy koná podľa pokynov strany, ktorá žiada o výkon rozhodnutia. Tieto pokyny sa doručujú odovzdaním kópie pre súdneho exekútora (autentická kópia súdneho rozhodnutia) exekútorovi. Vo všeobecnosti platí, že súdny exekútor nepotrebuje žiadne osobitné povolenie.

Súdny exekútor môže v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia vykonať tieto úkony:

  1. doručiť exekučný titul strane, proti ktorej sa prijímajú exekučné opatrenia;
  2. požadovať splnenie záväzku, napr. požadovať úhradu peňažnej čiastky;
  3. prijať platbu, ak si dlžník plní svoju platobnú povinnosť;
  4. zhabať majetok;
  5. v prípade potreby požiadať o pomoc políciu (napríklad pri zhabaní majetku).

Poplatky súdnych exekútorov

Úradné úkony vykonávané súdnymi exekútormi podliehajú pevným poplatkom, ktoré sa môžu účtovať dlžníkovi. Veriteľ neplatí žiadne pevné poplatky, čo znamená, že je potrebné sa na nich dohodnúť s exekútorom. Poplatky, ktoré súdny exekútor účtuje dlžníkovi, sa uvádzajú vo vyhláške zo 4. júla 2001, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa úradných úkonov a poplatkov súdnych exekútorov, známej aj ako vyhláška o poplatkoch súdnych exekútorov (Besluit tarieven ambtshandelingen gerechtsdeurwaarders). Ďalšie informácie sa uvádzajú v zoznamoch poplatkov za úradné úkony (Tarieven ambtshandelingen) na www.kbvg.nl.

3.2 Hlavné podmienky

Na účely výkonu súdneho rozhodnutia musia byť splnené tieto dve všeobecné podmienky:

  • držba exekučného titulu,
  • doručenie tohto titulu strane, proti ktorej sa prijímajú exekučné opatrenia, pred začatím výkonu.

Ako už bolo uvedené, hlavným donucovacím opatrením, ktoré sa používa, je exekučné zablokovanie.

Existujú aj opatrenia, ktoré možno prijať pred vydaním exekučného titulu. Možno o ne požiadať pred vydaním súdneho rozhodnutia a takisto počas konania alebo aj pred začatím konania. Označujú sa ako ochranné opatrenia (conservatoire maatregelen) a fungujú ako dočasné ochranné opatrenia. Medzi ochranné opatrenia patrí zablokovanie pred vydaním súdneho rozhodnutia (conservatoir beslag), umiestnenie pečatí (verzegeling) a vytvorenie súpisu (boedelbeschrijving). Tento informačný dokument sa zaoberá exekučným zablokovaním.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmet a povaha exekučných opatrení sa môžu líšiť. Možno rozlišovať medzi opatreniami, ktorých cieľom je zaplatenie peňažnej čiastky, odovzdanie majetku, úkon alebo opomenutie. Najčastejším opatrením je zablokovanie na účely vymoženia peňažnej pohľadávky (verhaalsbeslag).

Ak sa záväzok dlžníka týka skôr úkonu než zaplatenia peňažnej čiastky alebo odovzdania majetku, môže sa vyžadovať vykonanie „vecného úkonu“ (feitelijke handeling, úkon, ktorý má právny následok, bez ohľadu na to, či to bolo plánované) alebo právneho úkonu (rechtshandeling, úkon s plánovaným právnym následkom). Ak vecný úkon nie je spojený s konkrétnou osobou, veriteľ môže sám požiadať súd o povolenie zabezpečiť stav, ktorý by nastal v dôsledku úkonu. Ak záväzok dlžníka spočíva vo vykonaní právneho úkonu, ako je prijatie ponuky, úkon sa môže nahradiť súdnym rozhodnutím. Súd môže takisto nariadiť dlžníkovi, aby sa zdržal určitého konania.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekučného zablokovania môže byť:

  1. hnuteľný majetok, ktorý nepodlieha registrácii. Majetok podliehajúci registrácii zahŕňa: nehnuteľnosti, lode a lietadlá;
  2. práva doručiteľa alebo práva na príkaz, práva na akcie na meno a práva na iné kótované cenné papiere;
  3. majetok tretej strany, tzv. zablokovanie prikázaním pohľadávky (executoriaal derdenbeslag);
  4. nehnuteľný majetok;
  5. lode;
  6. lietadlá.

Exekútor má spravidla možnosť rozhodnúť sa, ktorý majetok zablokuje.

V zásade môže byť predmetom zablokovania celý majetok dlžníka. Niektoré druhy majetku však nemožno zablokovať, napríklad základné potreby, ako je oblečenie, potraviny, pracovné nástroje, odborná literatúra a predmety používané na vzdelávacie, umelecké a vedecké účely. Od zablokovania je oslobodená časť mzdy, výživného alebo sociálnych dávok. V týchto prípadoch sa uplatňuje úroveň chránených príjmov, aby sa zabezpečilo, že dlžník bude mať dostatočný príjem na zabezpečenie svojich základných potrieb.

Zablokovať nemožno ani majetok určený na verejné služby. Exekútor môže súčasne zablokovať rôzne druhy majetku, napr. hnuteľný aj nehnuteľný majetok.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Právne účinky zablokovania hnuteľného majetku, ktorý nepodlieha registrácii

Jedným z účinkov zablokovania je, že žiadne úkony, ktoré dlžník vykonáva po zablokovaní, nemôžu poškodiť práva strany, ktorá požiadala o zablokovanie. Ak by napríklad dlžník chcel majetok predať, kupujúci v zásade nemôže veriteľovi tvrdiť, že sa stal majiteľom. Ďalším účinkom je, že zablokovanie sa vzťahuje aj na všetky príjmy z majetku.

Právne účinky zablokovania akcií, cenných papierov a iných aktív

Zablokovanie nemá žiadne konkrétne právne účinky. Hlasovacie právo si počas trvania zablokovania ponecháva osoba, na ktorú sa zablokovanie vzťahuje.

Právne účinky zablokovania prikázaním pohľadávky

V prípade zablokovania prikázaním pohľadávky veriteľ (strana, ktorá požiadala o zablokovanie) uplatňuje zablokovanie voči tretej strane (t. j. nie voči dlžníkovi), pretože táto tretia strana má voči dlžníkovi dlh alebo má v držbe majetok dlžníka.

Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, je chránená proti právnym úkonom protistrany. Právne úkony vykonané po zablokovaní nemožno uplatniť proti strane, ktorá o zablokovanie požiadala. Dvomi bežnými formami zablokovania prikázaním pohľadávky je zablokovanie bankového účtu alebo mzdy zamestnanca.

Právne účinky zablokovania nehnuteľného majetku

Zablokovanie nehnuteľného majetku sa zapíše do verejných registrov vedených katastrálnym úradom (Kadaster). Lode a lietadlá sa po zápise do registrov považujú za nehnuteľný majetok. Katastrálny úrad môže na požiadanie vyhľadávať vo verejných registroch nehnuteľností, lodí a lietadiel. Zablokovanie nadobúda účinnosť od okamihu jeho zápisu. Zablokovanie sa vzťahuje aj na všetky výnosy z nehnuteľného majetku po jeho zablokovaní. Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, je chránená proti právnym úkonom, ktoré dlžník vykonal po zablokovaní. Odovzdanie (predaj) nehnuteľného majetku nemožno uplatniť vo vzťahu k strane, ktorá o zablokovanie požiadala.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Právomoc vykonať súdne rozhodnutie má spravidla platnosť dvadsať rokov odo dňa nasledujúceho po dni jeho vydania. Ak výkon súdneho rozhodnutia podlieha určitým požiadavkám, ktorých splnenie nezávisí od vôle osoby, v prospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, právomoc vykonať súdne rozhodnutie má platnosť 20 rokov odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému boli tieto požiadavky splnené.

Na každú sumu, ktorá sa má podľa súdneho rozhodnutia splatiť do jedného roka alebo skôr, sa však vzťahuje premlčacia lehota päť rokov. V prípade úrokov, pokút, prírastkového penále a ďalších dodatočných súdnych príkazov premlčanie nastane najneskôr v okamihu, keď sa premlčí právomoc vykonať hlavné súdne rozhodnutie, pokiaľ premlčacia lehota nebola prerušená ani predĺžená.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia

Článok 438 Občianskeho súdneho poriadku obsahuje všeobecné pravidlá pre spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia (executiegeschillen). V takomto spore sa môže dlžník pokúsiť zabrániť výkonu. Spor sa môže týkať napríklad významu a rozsahu exekučného titulu, vplyvu skutočností, ktoré sa objavili po vydaní súdneho rozhodnutia (exekučného titulu), platnosti zablokovania alebo otázky, komu patrí zablokovaný majetok. Spor týkajúci sa výkonu súdneho rozhodnutia sa týka výlučne otázok výkonu. Neprehodnocuje sa v ňom podstata hlavného konania, v ktorom už bolo vydané súdne rozhodnutie.

V prípade sporu týkajúceho sa výkonu súdneho rozhodnutia môže dlžník napríklad tvrdiť, že veriteľ zneužíva svoje práva alebo že zablokovanie je neprimerané vzhľadom na dané súdne rozhodnutie. Dlžník (strana, proti ktorej sa prijímajú exekučné opatrenia) nemôže v tomto štádiu proti súdnemu rozhodnutiu predložiť žiadne ďalšie vecné námietky. Na tento účel musí podať odpor (verzet), odvolanie (hoger beroep) alebo začať konanie o zrušenie súdneho rozhodnutia (cassatie), ktoré sú opravnými prostriedkami.

Miestna príslušnosť

Súdom s miestnou príslušnosťou je súd, ktorý je príslušný podľa všeobecných pravidiel príslušnosti súdov.

Je to buď súd nachádzajúci sa v obvode, v ktorom bolo alebo bude nariadené zablokovanie, súd nachádzajúci sa v obvode, v ktorom sa nachádza príslušný majetok, alebo súd nachádzajúci sa v obvode, v ktorom sa vykoná súdne rozhodnutie. V súvislosti so všetkými exekučnými opatreniami, ktoré prebiehajú v Holandsku, sa musí určiť príslušný holandský súd.

Príslušný súd

Okresný súd (arrondissementsrechtbank) má právomoc riešiť všetky spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia bez ohľadu na súd, ktorý toto rozhodnutie vydal. Okresný súd je príslušný aj vtedy, ak rozhodnutie vydal odvolací súd (gerechtshof) alebo Najvyšší súd Holandska (Hoge Raad der Nederlanden).

Spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia sa zvyčajne riešia v konaní o predbežnom opatrení (kort geding). Súd môže rozhodnúť o pozastavení výkonu súdneho rozhodnutia na určité obdobie alebo o zrušení zablokovania.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Posledná aktualizácia: 01/10/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Rakúsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia [v Rakúsku nazývaný exekúcia (Exekution) alebo nútený výkon rozhodnutia (Zwangsvollstreckung)] je uplatnenie štátnej donucovacej moci na presadenie vykonateľných pohľadávok a nárokov.

V exekučnom poriadku sú stanovené rôzne druhy exekúcie:

  • exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok,
  • exekúcia na účel dosiahnutia konania a opomenutia.

Exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok:

V prípade exekúcie na vymáhanie peňažných pohľadávok si musí veriteľ vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zvoliť, na aké majetkové predmety chce siahnuť (výber exekučného prostriedku); môže si pritom vybrať okrem iného medzi exekúciou hnuteľného majetku (exekúcia hnuteľných hmotných vecí), exekúciou pohľadávok, predovšetkým exekúciou mzdy, a nútenou dražbou nehnuteľnosti.

Exekúcia na účel dosiahnutia konania a opomenutia:

V prípade exekúcie na účel dosiahnutia konania a opomenutia musí veriteľ navrhnúť exekučný prostriedok stanovený v exekučnom poriadku na presadenie nároku.

Exekúcia na účel vynútenia nároku na opomenutie konania sa uskutočňuje tým, že na návrh je exekučným súdom pri povolení exekúcie uvalená peňažná pokuta. Pri každom ďalšom konaní v rozpore s rozhodnutím uvalí exekučný súd na návrh ďalšiu peňažnú pokutu alebo väzbu až do celkovej dĺžky trvania jedného roka.

Na účel presadenia konania, ktoré môže uskutočniť tretia strana, je vymáhajúci veriteľ na návrh zmocnený súdom, aby nechal konanie uskutočniť na náklady povinného.

Nárok na konanie, ktoré tretia strana uskutočniť nemôže a ktorého uskutočnenie súčasne závisí výlučne od vôle povinného, sa vykonáva tým, že povinný je na návrh vyzývaný súdom k uskutočneniu konania prostredníctvom peňažných pokút alebo väzby až do celkovej dĺžky trvania šiestich mesiacov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Príslušným pre povolenie exekúcie je v zásade okresný súd ustanovený vykonať exekúciu.

Miestne príslušný súd:

Exekúcia hnuteľného majetku a pohľadávok:

Pre exekúcie voči pohľadávkam je príslušným všeobecný súd (bydliska) dlžníka; V prípade exekúcie hnuteľného majetku je rozhodujúce, kde sa veci, ktoré sú predmetom zabavenia, nachádzajú v čase začatia exekúcie.

Nútená dražba nehnuteľnosti:

Pre exekúciu nehnuteľností (zapísaných v katastri nehnuteľností) je príslušným katastrálny súd.

Po povolení exekúcie je konanie vedené z úradnej moci. Exekučné konanie vedie buď sudca (nútená dražba nehnuteľnosti) alebo súdny úradník (exekúcia hnuteľného majetku a pohľadávok). Súdnym úradníkom je osobitne zaškolený justičný zamestnanec.

Vykonávacie úkony uskutočňujú exekútori, ktorí sú v Rakúsku justičnými zamestnancami a nepôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby a ani ako predstavitelia alebo zástupcovia vymáhajúceho veriteľa. Pôsobia v rozsiahlej miere samostatne, až kým nie je úspech alebo neúspech exekučného konania istý.

Veriteľ je vyzvaný k podaniu návrhov iba vtedy, ak bez nich súd alebo exekútor nemôžu v konaní pokračovať a ak je úradné konanie spojené s nákladmi. Veriteľ však môže už v návrhu poskytnúť doplňujúce údaje, v prípade exekúcie mzdy sa môže napríklad zrieknuť toho, aby zamestnávateľ podal vyhlásenie o tom, či existuje príjem a v akej výške, v prípade exekúcie hnuteľného majetku sa môže zrieknuť vynúteného otvorenia bytu spojeného s nákladmi na zámočníka, ak nie je dlžník zastihnutý.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok:

Exekučné konanie je rozdelené na povoľovacie a vykonávacie konanie.

Predpokladom povolenia exekúcie je návrh veriteľa, v ktorom si zvolí exekučný prostriedok, ktorý má byť použitý na presadenie. Ak chce veriteľ vymáhať pohľadávku od podniku, väčšinou si zvolí exekúciu hnuteľného majetku a odovzdanie zoznamu majetku. V rámci tohto konania sa exekútor pokúsi dosiahnuť platbu pohľadávky a ak sa mu to nepodarí, zabaví zistené predmety. Ak tieto predmety vymáhanú pohľadávku nepokryjú, vyzve dlžníka k odovzdaniu zoznamu majetku, v ktorom musí dlžník uviesť svoj celý majetok.

Ak chce veriteľ vymáhať pohľadávku od konzumenta, väčšinou si zvolí exekúciu hnuteľného majetku, exekúciu mzdy a odovzdanie zoznamu majetku. Exekúciu mzdy si veriteľ nemôže zvoliť iba vtedy, keď vie, kde je dlžník zamestnaný alebo od koho poberá príjem. Ak to nevie, musí poznať dátum narodenia povinnej strany; súd zistí miesto vyplácania príjmu od Ústredného zväzu rakúskych nositeľov sociálneho poistenia (Hauptverband der österreichischen Sozialversicherungsträger). Prvým krokom je zabavenie a prevod príjmu dlžníka. Ak sa to podarí, exekúcia hnuteľného majetku sa vykoná iba na návrh veriteľa. Potom sa exekútor pokúsi dosiahnuť platbu pohľadávky a ak sa to nepodarí, zabaví zistené predmety. Ak tieto predmety vymáhanú pohľadávku nepokryjú, vyzve dlžníka k odovzdaniu zoznamu majetku, v ktorom musí dlžník uviesť svoj celý majetok.

Pri podávaní návrhu na exekúciu musí veriteľ použiť formulár (E-Antr 1) alebo podať formátovaný návrh. Pre podanie návrhu na exekúciu sa nevyžaduje zastúpenie advokátom.

3.2 Hlavné podmienky

Aby bolo možné exekúciu vykonať, musí vymáhajúci veriteľ disponovať exekučným titulom, vykonateľným rozhodnutím. Ďalej je stanovené potvrdenie o vykonateľnosti, ktoré udeľuje príslušný orgán v postupe stanovenom právom pre vydanie exekučného titulu. Veriteľ musí poznať aj adresu dlžníka; dátum narodenia je potrebné uviesť iba vtedy, ak chce požiadať o exekúciu mzdy, nepozná však miesto vyplácania príjmu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Dlžník zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, pokiaľ nie sú majetkové predmety nezabaviteľné. V exekučnom konaní sa však zaevidujú iba tie majetkové predmety, na ktoré chce veriteľ siahnuť a ktoré z tohto dôvodu označí v návrhu na exekúciu. V prípade exekúcie hnuteľného majetku však postačuje požiadať o zabavenie všetkých vecí, ktoré sú v úschove dlžníka; v prípade exekúcie pohľadávok musí veriteľ uviesť dlžníka tretej strany, v prípade exekúcie mzdy existuje výnimka. Veriteľ môže uviesť, že dlžníka tretej strany nepozná. Súd ho zistí od Ústredného zväzu rakúskych nositeľov sociálneho poistenia, keď veriteľ oznámi dátum narodenia dlžníka.

Veriteľ môže siahnuť aj na nasledujúce predmety exekúcie: iné pohľadávky ako mzdové nároky, podiel povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným; v prípade nehnuteľnosti povinného má vymáhajúci veriteľ k dispozícii vynútené zriadenie záložného práva, nútenú správu a nútenú dražbu.

V pododseku „obmedzenia núteného výkonu rozhodnutia“ sa uvádza, ktoré majetkové predmety dlžníka sú z núteného výkonu rozhodnutia vyňaté.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinky opatrení núteného výkonu rozhodnutia závisia od exekučného prostriedku:

Exekúcia hnuteľného majetku:

Exekútor zriadi záložné právo na zabaviteľné veci; tie sa vydražia.

Exekúcia pohľadávky, najmä exekúcia mzdy:

Na pohľadávku sa zriadi záložné právo. Dlžníkovi sa zakáže nakladať so svojou pohľadávkou, najmä inkasovať ju. Ak pohľadávka nie je nezabaviteľná, prevedie sa na veriteľa.

Nútená dražba nehnuteľnosti:

Na nehnuteľnosť sa zriadi záložné právo. Od zápisu poznámky o začatí dražby v katastri nehnuteľností sú voči veriteľom a vydražiteľovi nevymáhateľné právne úkony dlžníka, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť a jej príslušenstvo a ktoré nie sú súčasťou riadnej správy. Ak dlžník nehnuteľnosť predá, je schválená dražba vedená ďalej proti nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Trestnoprávne dôsledky sú stanovené, ak povinný zatají, použije, presunie alebo poškodí súčasť svojho majetku, predstiera alebo uzná neexistujúci záväzok alebo inak svoj majetok skutočne alebo zdanlivo zníži, a tým zmarí alebo obmedzí uspokojenie veriteľa prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia alebo prebiehajúceho konania vo veci núteného výkonu rozhodnutia. Rovnako sa dopúšťa trestného činu povinný subjekt, ktorý úradne zabavenú alebo zaistenú vec zničí, poškodí, negatívne zmení, znehodnotí alebo sčasti či úplne odníme z dražby.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekúcia je vedená dovtedy, kým nie je úspešne ukončená alebo zastavená, napríklad z toho dôvodu, že dlžník počas exekučného konania veriteľovi dlh uhradil. Vo výnimočných prípadoch môže byť exekúcia ukončená aj predtým, napríklad ak veriteľ vedie exekúciu mzdy a dlžník zmení pracovné miesto.

Exekučný poriadok pozná aj odklad exekučného konania. Ten je možné dosiahnuť predovšetkým vtedy, ak je podaná žaloba o určení neplatnosti a nevymáhateľnosti exekučného titulu, ak je podaný návrh na zastavenie exekúcie, ak bola podaná odporovacia žaloba (pozri bod 4), ak je proti uzneseniu súdu povoľujúcemu exekúciu podané odvolanie, ak je proti postupu výkonu exekúcie vedená sťažnosť alebo je podaný návrh na zrušenie alebo pozmenenie právoplatného vyhlásenia vykonateľnosti.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti povoleniu na vykonanie exekúcie [v Rakúsku nazývané povolenie exekúcie (Exekutionsbewilligung)] existuje ako opravný prostriedok odvolanie. Odvolanie sa adresuje odvolaciemu súdu (nadriadenému krajinskému súdu), podáva sa však na súde prvého stupňa (okresnom súde). Odvolanie sa musí podať do 14 dní. V zásade je stanovené zastúpenie advokátom. Konanie o odvolaní je čisto spisové konanie, v ktorom platí zákaz navrhovať nové odvolacie dôvody.

Dlžník si môže skutočnosť, že medzičasom vymáhanú pohľadávku uhradil, uplatniť prostredníctvom odporovacieho návrhu alebo odporovacej žaloby (nie však odvolaním proti povoleniu exekúcie). Táto žaloba sa podáva na súde, ktorý exekúciu povolil. So žalobou je možné spojiť návrh na odklad exekúcie. Ak je žalobe právoplatne vyhovené, exekúcia sa z úradnej moci zastaví.

Ak bola exekúcia povolená v zjednodušenom konaní o povolení, potom bola exekúcia povolená výlučne na základe údajov vymáhajúcej strany. V tomto prípade môže dlžník prostredníctvom námietky poukázať na skutočnosť, že chýba exekučný titul pokrývajúci exekúciu vrátane potvrdenia vykonateľnosti alebo že sa exekučný titul nezhoduje s údajmi uvádzanými v návrhu na vykonanie exekúcie. Námietka sa podáva na súde, ktorý povolil exekúciu ako súd prvej inštancie. V prípade vznesenia námietky súd skúma, či existuje exekučný titul, ktorý pokrýva vymáhanú pohľadávku. Námietku je možné podať v lehote do štrnásť dní.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Obmedzenia núteného výkonu rozhodnutia

Všeobecne platí výhrada, že exekúcia nemôže byť vykonaná v širšom rozsahu, než je to potrebné na uskutočnenie nároku označeného v povolení exekúcie.

V zákone sú stanovené isté obmedzenia exekúcie v prospech určitých osôb a združení osôb:

  • Na vlastníctvo inštitúcie, ktorá podlieha štátnemu dohľadu a slúži verejnej doprave, smú byť vykonané úkony exekúcie, ktoré by mohli narušiť zachovanie verejnej dopravy, iba po dohode s úradom dohľadu danej inštitúcie;
  • pred vykonaním úkonu exekúcie proti osobe, ktorá je v službách federálnej armády alebo federálnej polície, sa vyžaduje oznámiť povolenie exekúcie nadriadenému veliteľstvu tejto osoby;
  • vo vojenských budovách musí byť vykonanie úkonu exekúcie vopred oznámené veliteľovi danej budovy a k vykonaniu musí byť pribraný veliteľom budovy pridelený vojak;
  • úkony exekúcie voči osobám, ktoré v Rakúsku požívajú imunitu na základe medzinárodného práva a na predmety exekúcie a priestory týchto osôb sa môžu vykonávať iba prostredníctvom Spolkového ministerstva spravodlivosti na základe vzájomnej dohody so Spolkovým ministerstvom pre Európu, integráciu a zahraničné veci;
  • voči obci alebo verejnoprávnej a verejnoprospešnej organizácii je možné exekúciu na účel vymáhania peňažnej pohľadávky povoliť iba so zreteľom na tie časti majetku, ktoré je možné použiť na uspokojenie veriteľa bez narušenia ňou chránených verejnoprávnych záujmov. Pokiaľ exekúcia slúži výkonu zmluvného záložného práva, táto výhrada neplatí.

Na účel ochrany povinného sú navyše určité majetkové predmety z exekúcie nutne vyňaté, napríklad:

Exekúcia hnuteľného majetku:

  • predmety, ktoré sú v súlade so skromným životným štýlom, slúžia na osobné použitie a udržiavanie domácnosti;
  • predmety nevyhnutné na prípravu na povolanie a výkon povolania a učebné pomôcky určené do školy;
  • potraviny a palivo pokrývajúce na štyri týždne potrebu povinného a členov rodiny, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti;
  • domáce zvieratá;
  • rodinné obrazy, listy a iné písomnosti a manželský prsteň povinného;
  • pomôcky na vyváženie zdravotného postihnutia a pomôcky na opatrovanie povinného alebo členov rodiny, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, liečivá a pomocné prístroje potrebné na terapeutickú liečbu;
  • predmety slúžiace na vykonávanie náboženských obradov;
  • hotovosť do výšky sumy nepodliehajúcej zabaveniu až do najbližšieho termínu peňažnej výplaty po zabavení, pokiaľ je príjem povinného zákonne nezabaviteľný alebo iba obmedzene zabaviteľný.

Aj exekútor môže upustiť od zabavenia predmetov malej hodnoty, ak je zrejmé, že výsledkom pokračovania alebo vykonania exekúcie nebude výťažok presahujúci náklady exekúcie.

Exekúcia peňažných pohľadávok (exekúcia mzdy):

  • náhrada výdavkov, pokiaľ sa ňou kryjú zvýšené výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní pracovnej činnosti;
  • zákonné príspevky, ktoré sú poskytované na pokrytie zvýšených výdavkov spojených s zdravotným postihnutím alebo potrebou opatrovania, napríklad opatrovateľský príspevok;
  • zákonné príspevky na úhradu nájomného alebo pokrytie iných nákladov na bývanie;
  • rodinné prídavky;
  • určité zákonom stanovené dávky, ktoré sú poskytované v dôsledku narodenia dieťaťa, najmä paušálny príspevok na starostlivosť o dieťa;
  • určité príspevky, ktoré poskytuje úrad práce;
  • náhrada nákladov zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia.

Okrem toho sú nezabaviteľné najmä:

  • vecné dávky poskytované podľa zákonov o sociálnom zabezpečení;
  • nárok na rozdelenie používaného majetku a úspor manželov, pokiaľ nebol uznaný prostredníctvom zmluvy alebo zmieru a uplatnený súdnou cestou.

Príjmy z pracovnej činnosti, poberaný dôchodok a platby zo zákona, ktoré slúžia ako náhrada v prípade prechodnej nezamestnanosti alebo zníženej pracovnej schopnosti, sú zabaviteľné obmedzene. Výška nezabaviteľnej časti („existenčného minima“) závisí od výšky platby a počtu vyživovacích povinností povinného. Nezabaviteľné sumy, ktoré sa každoročne zvyšujú, vyplývajú z tabuliek uvádzaných na domovskej stránke Spolkového ministerstva spravodlivosti (Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.justiz.gv.at/web2013/html/default/2c9484852308c2a60123ec387738064b.de.html). V zákone sú v určitých prípadoch zohľadnené osobitné potreby povinného alebo jeho veriteľov tým, že na žiadosť je za určitých okolností umožnené zvýšenie alebo zníženie sumy nepodliehajúcej zabaveniu. V prípade exekúcie z dôvodu zákonného nároku na výživné sa výška sumy nepodliehajúcej zabaveniu znižuje všeobecne o 25 %.

V zákone o nájomnom práve (Mietrechtsgesetz – MRG) je okrem toho pre prípad exekučného titulu na vypratanie bytu, ktorý podlieha zákonu o nájomnom práve, stanovené, že exekúcia vyprataním sa odloží, ak je nájomca vystavený bezdomovectvu.

Lehoty núteného výkonu rozhodnutia

Lehoty, v rámci ktorých sa musia podať návrhy na exekúciu, nie sú stanovené, okrem výnimočných prípadov [titul na vypratanie podľa § 575 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO)]. Povinný však môže čeliť exekúcii námietkou premlčania. Premlčacia lehota pre pohľadávky, na ktoré existuje právoplatný exekučný titul („súdne stanovené dlhy“), je vo všeobecnosti 30 rokov od právoplatnosti exekučného titulu. Pokiaľ sú základom exekučného titulu práva právnických osôb verejného práva alebo súkromného práva, táto premlčacia lehota sa predlžuje na 40 rokov. Výnimka sa však týka plnení, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, ak je pre ne podľa všeobecných ustanovení o premlčacích lehotách stanovená kratšia lehota premlčania.

Premlčanie sa prerušuje každým právoplatným povolením exekúcie a začína plynúť znova s posledným krokom exekúcie resp. ukončením exekúcie.

V určitých prípadoch je stanovené dočasné blokovanie ďalších návrhov na exekúciu alebo pokračovanie exekučného konania:

  • Ak neboli pri exekúcii hnuteľného majetku zistené žiadne zabaviteľné predmety, návrh iného vymáhajúceho veriteľa na povolenie exekúcie hnuteľného majetku alebo nové vykonanie exekúcie sa síce schváli, vykoná sa však až šesť mesiacov po poslednom neúspešnom pokuse o vykonanie, pokiaľ nie je skorší pokus o vykonanie sľubný;
  • návrh na exekúciu mzdy vo vzťahu k pohľadávkam voči neznámemu dlžníkovi tretej strany môže vymáhajúci veriteľ po povolení exekúcie hnuteľného majetku podať až po uplynutí jedného roka od povolenia; táto čakacia lehota neplatí, ak vymáhajúci veriteľ preukáže, že sa až po návrhu na povolenie exekúcie hnuteľného majetku dozvedel, že povinnému prislúchajú zabaviteľné peňažné pohľadávky. Povinný je viazaný odovzdať nový zoznam majetku iba vtedy, ak veriteľ preukáže, že povinný nadobudol majetok alebo ak uplynul od odovzdania zoznamu majetku viac ako jeden rok.
  • V exekučnom poriadku sú stanovené aj lehoty, ktoré majú zabezpečiť rýchle presadenie. Exekútor musí do štyroch týždňov uskutočniť prvý vykonávací úkon a najneskôr do štyroch mesiacov podať veriteľovi správu o vykonaní alebo prekážkach. Exekutívne záložné právo, ktoré je veriteľovi priznané na základe exekúcie hnuteľného majetku voči hmotným veciam povinného, zaniká po dvoch rokoch, ak sa v postup predaja riadne nepokračovalo.
Posledná aktualizácia: 22/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Poľsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Pravidlá vykonávania súdnych rozhodnutí v občianskoprávnych konaniach vrátane obchodných vecí sú stanovené v poľskom Občianskom súdnom poriadku (Kodeks postępowania cywilnego).

Exekúcia je použitie donucovacích opatrení zakotvených v právnych predpisoch príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vymôcť dlh voči veriteľom na základe exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína podaním žiadosti o exekúciu.

Základom exekúcie je exekučný titul. Spravidla je exekučným titulom exekučný príkaz s exekučnou doložkou (článok 776 Občianskeho súdneho poriadku). Táto doložka sa nevyžaduje pri niektorých súdnych príkazoch vydaných na úrovni členských štátov alebo v dohodách o urovnaní a úradných dokumentoch uvedených v článku 115314 Občianskeho súdneho poriadku. Ak tieto súdne rozhodnutia, dohody o urovnaní a úradné dokumenty spĺňajú uvedené podmienky, predstavujú exekučný titul, s ktorým sa veritelia môžu obrátiť priamo na exekučný orgán.

Do exekučného konania sú zapojené dva druhy orgánov:

  • súdne orgány – v konaní o začlenení exekučnej doložky do exekučného príkazu [predsedajúci sudca, okresný súd (sąd rejonowy), krajský súd (sąd okręgowy) a odvolací súd],
  • orgány presadzovania práva – v príslušných exekučných konaniach sú to okresné súdy a súdni exekútori (článok 758 Občianskeho súdneho poriadku).

Účastníkmi konania o vyhlásení vykonateľnosti aj exekučného konania sú dlžník a veriteľ.

V poľských právnych predpisoch sa rozlišuje medzi týmito druhmi exekučného konania:

Exekúcia peňažných pohľadávok vyplývajúcich z:

  • hnuteľného majetku,
  • odmien za prácu,
  • bankových účtov,
  • iných nárokov,
  • iných majetkových práv,
  • nehnuteľného majetku,
  • námorných plavidiel.

Exekúcia nepeňažných pohľadávok vyplývajúcich z:

  • nútenej správy,
  • predaja podniku alebo poľnohospodárskeho podniku,
  • platieb výživného. Súd začlení exekučnú doložku do exekučného titulu ex officio. V takýchto prípadoch sa exekučný titul doručí veriteľovi ex officio. V prípadoch, keď sa nariadi platba výživného, sa môže exekučné konanie začať ex officio na žiadosť súdu prvého stupňa, ktorý sa prípadom zaoberal. Táto žiadosť sa podá príslušnému exekučnému orgánu. Súdny exekútor vedie vyšetrovanie ex officio s cieľom zistiť výšku zárobku, majetok a miesto bydliska dlžníka. Ak sa tento postup ukáže ako neúčinný, polícia, konajúca na žiadosť súdneho exekútora, podnikne primerané kroky na zistenie miesta bydliska a výkonu práce dlžníka. Vyšetrovanie uvedené v odseku 1 by sa malo vykonávať v intervaloch maximálne 6 mesiacov. Ak sa vyšetrovaním neurčí príjem alebo majetok dlžníka, súdny exekútor požiada súd, aby dlžníkovi nariadil priznanie jeho majetku. Ak dlžník s platbami mešká viac ako šesť mesiacov, súdny exekútor ex officio požiada Národný súdny register (Krajowy Rejestr Sądowy), aby bol dlžník zaradený do zoznamu insolventných dlžníkov. Nevykonanie exekučného opatrenia nepredstavuje dôvod na prerušenie konania.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Podľa článku 758 Občianskeho súdneho poriadku patria otázky týkajúce sa výkonu súdnych rozhodnutí do právomoci okresných súdov a súdnych exekútorov, ktorí konajú v ich mene.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Podľa článku 803 Občianskeho súdneho poriadku exekučný titul slúži ako základ na vymáhanie celého nároku v súvislosti so všetkými kategóriami majetku dlžníka, pokiaľ nie je stanovené inak. Exekučný orgán nie je oprávnený skúmať platnosť a uplatniteľnosť exekučného titulu, na ktorý sa vzťahuje tento záväzok.

Spravidla je do exekučného titulu začlenená exekučná doložka.

Podľa článku 777 sa za exekučný titul považuje:

  1. konečné alebo okamžite vykonateľné súdne rozhodnutie a dohody o urovnaní dosiahnuté na súde;
  2. konečné alebo okamžite vykonateľné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka (referendarz sądowy);
  3. iné súdne rozhodnutia, dohody o urovnaní a právne nástroje, ktoré sa uplatňujú prostredníctvom súdnej exekúcie;
  4. notárska listina, ktorou sa dlžník dobrovoľne podriaďuje exekučnému opatreniu a v ktorej sa požaduje, aby zaplatil určitú sumu alebo odovzdal vymedzené druhy položiek v množstve uvedenom v listine, resp. odovzdal jednotlivo vymedzené položky, pričom v listine sa stanovuje dátum, ku ktorému je potrebné tento záväzok splniť, resp. sa v nej uvádza udalosť, ktorá musí nastať, aby sa mohla začať exekúcia;
  5. notárska listina, ktorou sa dlžník dobrovoľne podriaďuje exekučnému opatreniu a v ktorej sa požaduje vyplatenie sumy uvedenej v listine alebo v doložke o indexácii, pričom v listine sa uvádza udalosť, ktorá musí nastať, aby bol tento záväzok splnený, a dátum, ku ktorému veriteľ môže požiadať o začlenenie exekučnej doložky do listiny;
  6. notárska listina uvedená v odseku 4 alebo 5, ktorou sa osoba, ktorá nie je osobným dlžníkom a ktorej majetok, pohľadávka alebo právo sú zaťažené hypotékou alebo záložným právom, dobrovoľne podriadila exekučnému opatreniu vzťahujúcemu sa na založený majetok s cieľom uspokojiť peňažnú pohľadávku zabezpečeného veriteľa.

Vyhlásenie dlžníka o dobrovoľnom podriadení sa exekúcii možno predložiť aj v samostatnej notárskej listine.

Len platné súdne príkazy, ktoré obsahujú exekučnú doložku alebo sú okamžite vykonateľné (na základe príkazu na okamžitú exekúciu vydaného ex officio alebo na žiadosť ktorejkoľvek strany v konaní), môžu predstavovať exekučný titul. Notárska listina sa považuje za rovnocennú exekučnému titulu, ak spĺňa podmienky stanovené v Občianskom súdnom poriadku a notárskych predpisoch.

Medzi ďalšie exekučné tituly patrí: výpis zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní; právoplatné bankové zúčtovanie; plán na rozdelenie súm získaných exekúciou nehnuteľného majetku; bankový exekučný titul stanovený v právnych predpisoch o bankovníctve, ale až po začlenení exekučnej doložky súdom; súdne rozhodnutia vynesené zahraničnými súdmi a dohody o urovnaní dosiahnuté na týchto súdoch po tom, ako ich poľský súd vyhlási za vykonateľné. Súdne rozhodnutia vynesené súdmi cudzích krajín v občianskoprávnych veciach, ktoré sú vykonateľné prostredníctvom súdnej exekúcie, sa považujú za exekučné tituly po tom, ako ich poľský súd vyhlási za vykonateľné. Vyhlásenie vykonateľnosti sa vykoná, ak je príslušné súdne rozhodnutie vykonateľné v krajine pôvodu a ak nevznikli žiadne prekážky, ako sú prekážky uvedené v Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánku 1146 ods. 1 a 2.

3.1 Konanie

Exekučný titul slúži ako základ na začatie exekučného konania. Súd prvého stupňa, ktorý sa vecou zaoberá, začlení exekučnú doložku do exekučných titulov vydaných súdom (článok 781 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Žiadosti o začlenenie exekučnej doložky súd preskúma bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch dní po predložení žiadosti príslušnému orgánu (článok 7811 Občianskeho súdneho poriadku). Exekučná doložka sa ex officio začlení do titulov vydaných v konaniach, ktoré boli alebo mohli byť začaté ex officio. Súd začlení exekučnú doložku do platobných príkazov vydaných v elektronickom exekučnom konaní ex officio bezprostredne po tom, ako sa nadobudnú konečnú platnosť (článok 782 Občianskeho súdneho poriadku).

Spravidla sa môže požadovať exekučné opatrenie. V konaniach, ktoré môžu byť začaté ex officio, môže byť exekučné konanie začaté ex officio na základe žiadosti súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberá vecou podanou na príslušnom súde alebo u súdneho exekútora (článok 796 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Žiadosť o začatie exekučného konania môže podať veriteľ na príslušnom okresnom súde alebo u súdneho exekútora, ktorý pôsobí na tomto súde. Žiadosť možno predložiť aj iným príslušným orgánom (súdu alebo prokuratúre vo veciach týkajúcich sa vymáhania pokút, penále, súdnych poplatkov a procesných nákladov splatných štátnej pokladnici).

Žiadosti o začatie exekučného konania sa spravidla podávajú písomne. K žiadosti musí byť priložený exekučný titul.

Pravidlá výberu a výšky poplatkov sa stanovujú v zákone o súdnych exekútoroch a výkone súdnych rozhodnutí (Ustawa o komornikach sądowych i egzekucji) z 20. augusta 1967. Podľa článku 43 tohto zákona súdny exekútor ukladá exekučné poplatky za výkon súdneho príkazu a iných opatrení uvedených v zákone.

Vyberajú sa tieto exekučné poplatky:

  1. za výkon príkazu na zabezpečenie platby peňažnej pohľadávky sa vyberá poplatok vo výške 2 % z hodnoty pohľadávky, v súvislosti s ktorou sa plánujú takéto opatrenia, nesmie však byť nižší ako 3 % priemernej mesačnej odmeny a vyšší ako päťnásobok tejto odmeny. Poplatok zaplatí veriteľ pri podávaní žiadosti o výkon príkazu na zabezpečenie platby. V prípade, že v čase podania žiadosti veriteľ neuskutočnil platbu, súdny exekútor ho požiada, aby to urobil do 7 dní. Súdny exekútor nevykoná príkaz, kým veriteľ nezaplatí tento poplatok (článok 45 zákona).
  2. Vo veciach týkajúcich sa vymáhania peňažných pohľadávok súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 15 % vymáhanej pohľadávky, nie však menej ako 1/10 a nie viac tridsaťnásobok priemernej mesačnej odmeny. Ak sa však pohľadávka vymáha z bankových účtov, odmien, dávok sociálneho zabezpečenia alebo platieb vykonaných na základe ustanovení upravujúcich podporu zamestnanosti a inštitúcií trhu práce, dávok v nezamestnanosti, motivačných odmien, štipendií alebo príspevkov na odbornú prípravu, súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 8 % hodnoty vymáhanej pohľadávky, nie však menej ako 1/20 a nie viac ako desaťnásobok priemernej mesačnej odmeny (článok 49 zákona).
  3. Vo veciach týkajúcich sa vymáhania peňažných pohľadávok vyplývajúcich z prerušenia exekučného konania na žiadosť veriteľa a na základe Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánku 823 Občianskeho súdneho poriadku súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 5 % hodnoty nesplatenej pohľadávky, nie však menej ako 1/10 priemernej mesačnej odmeny a nie viac ako desaťnásobok odmeny. V prípade prerušenia exekučného konania v nadväznosti na žiadosť podanú veriteľom pred doručením oznámenia o exekučnom konaní dlžníkovi súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 1/10 priemernej mesačnej odmeny.
  4. Za exekúciu prostredníctvom odobratia vecí súdny exekútor účtuje pevný poplatok vo výške 50 % priemernej mesačnej odmeny (článok 50 zákona).

Pevný poplatok sa rovná 40 % priemernej mesačnej odmeny (článok 51) a účtuje sa za:

  1. získanie vlastníctva nehnuteľnosti a vypratanie hnuteľného majetku z nehnuteľnosti; obchodné a priemyselné podniky sú povinné zaplatiť poplatok za každú miestnosť tvoriacu priestory spoločnosti;
  2. vymenovanie správcu nehnuteľnosti alebo podniku a správcu vykonávajúceho dohľad nad nehnuteľnosťou;
  3. vypratanie objektov alebo vysťahovanie osôb z priestorov, pričom za každú miestnosť sa účtuje osobitný poplatok.

Za vypratanie objektov alebo vysťahovanie osôb z obytných priestorov, ako sú predsiene, výklenky, chodby, verandy, kúpeľne, komory, lodžie atď., sa neúčtuje žiadny osobitný poplatok.

3.2 Hlavné podmienky

Exekučné opatrenie sa prijme na základe žiadosti, ktorú veriteľ predložil spolu s exekučným titulom. V žiadosti by sa mal určiť dlžník a spôsob exekúcie, t. j. predmetné vlastnícke práva. Pri exekúcii pohľadávok súvisiacich s nehnuteľným majetkom sa musí uviesť aj kataster nehnuteľností. V prípade exekúcie hnuteľného majetku nie je potrebné podrobne identifikovať každé hnuteľné aktívum, keďže exekúcia sa vzťahuje na celý hnuteľný majetok dlžníka.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť všetky veci alebo vybavenie, ktoré tvoria súčasť majetku dlžníka, napríklad: hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, odmena za prácu, bankové účty, časť nehnuteľnosti, námorné plavidlá a iné pohľadávky a majetkové práva dlžníka.

V článkoch 829 až 831 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú určité obmedzenia druhov vecí alebo vybavenia, ktoré môžu byť predmetom exekúcie. Podľa týchto ustanovení sú z exekúcie vylúčené tieto veci alebo vybavenie: veci osobnej a domácej potreby, posteľná bielizeň, spodná bielizeň a oblečenie na každodenné nosenie, ktoré môžu byť odôvodnene potrebné na uspokojenie základných domácich potrieb dlžníka a jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú od neho závislí, ako aj oblečenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie svojich verejných alebo pracovných povinností; zásoby potravín a paliva, ktoré sú potrebné na uspokojenie základných potrieb dlžníka a jeho rodinných príslušníkov na obdobie jedného mesiaca; nástroje a iné zariadenie, ktoré dlžník môže potrebovať na vykonávanie platenej práce, a suroviny, ktoré môžu byť potrebné na výrobný proces na obdobie jedného týždňa, okrem motorových vozidiel.

Okrem Občianskeho súdneho poriadku existujú aj ďalšie vnútroštátne predpisy, v ktorých sa vymedzujú druhy nárokov, ktoré sú oslobodené od exekúcie, a rozsah, v akom sa toto oslobodenie uplatňuje [napr. v Zákonníku práce (Kodeks pracy) sa vymedzuje rozsah, v akom možno exekúciu uplatniť na odmenu za prácu].

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Exekučný titul slúži ako základ na vymáhanie celej pohľadávky týkajúcej sa celého majetku dlžníka, pokiaľ nie je stanovené inak.

Dlžníci sú oprávnení spravovať svoj majetok, pokiaľ ich súd tohto práva nezbaví.

Po začatí exekúcie hnuteľného majetku súdny exekútor zhabe majetok a spíše protokol o zhabaní. Účinok zhabania je taký, že spravovanie zhabaného nehnuteľného majetku neovplyvňuje ďalší priebeh konania a proti kupujúcemu možno začať aj exekučné konanie týkajúce sa zhabaného nehnuteľného majetku. Súdny exekútor však môže z významných dôvodov v každom štádiu konania odovzdať kontrolu nad zhabaným hnuteľným majetkom inej osobe vrátane veriteľa.

Ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, súdny exekútor najprv požiada dlžníka, aby zaplatil dlh do dvoch týždňov, a ak to neurobí, pristúpi k opatreniam, ako je opis a odhad majetku. Spravovanie nehnuteľného majetku po zhabaní nemá vplyv na ďalší priebeh konania. Kupujúci sa môže zúčastniť na konaní ako dlžník.

Ak je dlžník povinný zdržať sa určitého konania alebo zasahovania do konania veriteľa, súd na základe žiadosti veriteľa pokutuje dlžníka, ak dlžník nedodrží túto povinnosť. Ak dlžník nezaplatí pokutu, bude zadržaný. Dlžník teda môže byť v tomto prípade zbavený osobnej slobody, ak nezaplatí pokutu uloženú ako donucovacie opatrenie.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovujú žiadne časové lehoty pre žiadosti o exekúciu. Podľa poľského práva sa však nároky stanovené konečným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu povereného prerokúvaním takýchto vecí alebo rozhodnutím rozhodcovského súdu, alebo nároky stanovené dohodou dosiahnutou na súde alebo rozhodcovskom súde, alebo dohody dosiahnuté pred mediátorom a potvrdené súdom stanú premlčanými po uplynutí desiatich rokov, a to aj vtedy, ak je lehota na premlčanie takýchto nárokov kratšia [článok 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Kodeks cywilny)]. Ak sa takto potvrdený nárok vzťahuje na pravidelné záväzky, na všetky budúce nároky sa bude vzťahovať trojročná premlčacia lehota.

Príslušný orgán preskúma žiadosti o exekúciu s cieľom určiť, či spĺňajú formálne požiadavky a kritériá prípustnosti. Nedodržanie osobitných požiadaviek môže mať za následok zamietnutie žiadosti alebo prerušenie exekučného konania.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Účastníci konania sa môžu odvolať proti súdnemu príkazu na začlenenie exekučnej doložky.

V exekučnom konaní sú k dispozícii tieto opravné prostriedky:

  • sťažnosť proti opatreniu súdneho exekútora (na okresnom súde, to sa vzťahuje aj na opomenutia súdneho exekútora. Sťažnosť môže podať účastník konania alebo osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené takýmto opatrením alebo opomenutím zo strany súdneho exekútora. Musí sa podať najneskôr do jedného týždňa odo dňa vykonania opatrenia alebo dňa, ku ktorému sa účastník konania alebo osoba dozvedeli o opomenutí),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu na začlenenie exekučnej doložky (článok 795 Občianskeho súdneho poriadku – lehota na podanie odvolania sa v prípade veriteľa počíta odo dňa, keď bol veriteľovi priznaný exekučný titul alebo bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí výkonu súdneho rozhodnutia, a v prípade dlžníka odo dňa doručenia oznámenia o začatí exekučného konania),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu, ktorým sa európsky platobný rozkaz vyhlasuje za vykonateľný (článok 7957 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu v prípade súbežnej administratívnej a súdnej exekúcie,
  • odvolanie proti súdnemu príkazu na pozastavenie alebo prerušenie konania (článok 828 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu na obmedzenie výkonu súdneho rozhodnutia (článok 839 Občianskeho súdneho poriadku),
  • súdny príkaz obmedzujúci výkon súdneho rozhodnutia a odvolanie proti tomuto príkazu (článok 839 Občianskeho súdneho poriadku),
  • žaloba dlžníka podaná na napadnutie exekučného opatrenia (články 840 až 843 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu na náhradu výdavkov správcu (článok 859 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu týkajúcemu sa činností opisu a odhadu počas exekúcie nehnuteľnosti,
  • ústna sťažnosť na opatrenia súdneho exekútora prijaté počas dražby predložená dozornému orgánu (článok 986 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu na zadanie zákazky (článok 997 Občianskeho súdneho poriadku),
  • sťažnosti týkajúce sa plánu rozdelenia súm získaných exekúciou [do dvoch týždňov od upovedomenia exekučného orgánu, ktorý plán vypracoval (článok 998 Občianskeho súdneho poriadku)],
  • odvolanie proti súdnemu príkazu týkajúcemu sa sťažností na plán rozdelenia súm získaných exekúciou (článok 1028 Občianskeho súdneho poriadku),
  • odvolanie proti súdnemu príkazu, ktorým sa dlžník vyzýva, aby sa odvolal proti súdnemu príkazu týkajúcemu sa oslobodenia majetku od zhabania v exekučnom konaní zahŕňajúcom štátnu pokladnicu (článok 1061 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Podľa článku 829 Občianskeho súdneho poriadku sú z exekúcie vylúčené:

1. veci domácej potreby, posteľná bielizeň, spodná bielizeň a oblečenie na každodenné nosenie, ktoré možno odôvodnene požadovať na uspokojenie základných domácich potrieb dlžníka a jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú od neho závislí, ako aj oblečenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie svojich verejných alebo pracovných povinností;

2. zásoby potravín a paliva, ktoré sú potrebné na uspokojenie základných potrieb dlžníka a jeho rodinných príslušníkov na obdobie jedného mesiaca;

3. jedna krava, dve kozy alebo tri ovce potrebné na zabezpečenie živobytia dlžníka a osôb, ktoré sú od neho závislé, a dostatočné množstvo krmiva a podstielok, ktoré zvieratá potrebujú, aby prežili do nasledujúceho zberu úrody;

4. nástroje a iné zariadenia, ktoré dlžník môže potrebovať na vykonávanie platenej práce, a suroviny, ktoré môžu byť potrebné na výrobný proces na obdobie jedného týždňa, okrem motorových vozidiel;

5. v prípade dlžníka, ktorý dostáva pravidelnú pevnú odmenu – suma zodpovedajúca časti odmeny, ktorá nie je predmetom exekúcie, na obdobie do nasledujúcej platby, a v prípade dlžníka, ktorý nedostáva pravidelnú pevnú odmenu – suma zodpovedajúca prostriedkom na zabezpečenie živobytia dlžníka a jeho rodinných príslušníkov na obdobie dvoch týždňov;

6. predmety alebo vybavenie potrebné na vzdelávacie účely, osobné doklady, dekorácie a predmety používané na náboženské účely, ako aj predmety na každodenné používanie, ktoré by bolo možné predať len za cenu výrazne nižšiu, než je ich pôvodná hodnota, ktoré však majú vysokú úžitkovú hodnotu pre dlžníka;

7. finančné prostriedky na účte uvedenom v článku 36 ods. 4a bode 25 zákona o organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami z 20. apríla 2004 (Ustawa o organizacji rynku mleka i przetworów mlecznych) (Zbierka zákonov z roku 2013, body 50 a 1272);

8. lieky vymedzené v zákone o farmaceutikách zo 6. septembra 2001 (Prawo farmaceutyczne) (Zbierka zákonov z roku 2008, č. 45, bod 271 v znení zmien), ktoré sú potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania zdravotníckeho subjektu v zmysle ustanovení o lekárskej činnosti na obdobie troch mesiacov, a zdravotnícke pomôcky potrebné na zabezpečenie jeho fungovania v zmysle zákona o zdravotníckych pomôckach z 20. mája 2010 (Ustawa o wyrobach medycznych) (Zbierka zákonov č. 107, bod 679, 2011/102, bod 586 a 2011/113, bod 657);

9. predmety alebo vybavenie potrebné z dôvodu zdravotného postihnutia dlžníka alebo jeho rodinných príslušníkov.

Podľa článku 831 ods. 1 sú z exekúcie vylúčené:

1. platby a vecné dávky určené na pokrytie výdavkov alebo cestovných nákladov;

2. sumy pridelené štátnou pokladnicou na osobitné účely (najmä štipendiá a schémy pomoci), pokiaľ vymáhaná pohľadávka nie je určená na tieto účely alebo sa netýka vyživovacej povinnosti;

3. zdroje z programov financovaných z prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1, 2 a 3 zákona o verejných financiách z 27. augusta 2009 (Ustawa o finansach publicznych) (Zbierka zákonov z roku 2013, body 885, 938 a 1646), pokiaľ vymáhaná pohľadávka nie je určená na vykonávanie projektu, na ktorý boli tieto finančné prostriedky pridelené;

4. neodňateľné práva, pokiaľ nie sú prevoditeľné na základe dohody, pričom poskytnuté služby možno vymáhať, resp. výkon tohto práva možno zveriť inému subjektu;

5. poistné plnenie vyplývajúce z osobného poistenia a poistenia majetku v rámci obmedzení vymedzených v nariadeniach ministra financií a ministra spravodlivosti; netýka sa to exekučných opatrení na uspokojenie nárokov vyplývajúcich z vyživovacej povinnosti;

6. sociálna pomoc v zmysle zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (Ustawa o pomocy społecznej) (Zbierka zákonov z roku 2013, bod 182 v znení zmien);

7. sumy splatné dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo z Národného zdravotného fondu na poskytovanie dávok zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o zdravotných službách financovaných z verejných zdrojov z 27. augusta 2004 (Ustawa o świadczeniach opieki zdrowotnej finansowanych ze środków publicznych) (Zbierka zákonov 2008/164, bod 1027 v znení zmien) pred ukončením poskytovania takýchto dávok vo výške zodpovedajúcej 75 % každej platby, pokiaľ nejde o pohľadávky zamestnancov dlžníka alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uvedených v článku 5 ods. 41 písm. a) a b) zákona o zdravotných službách financovaných z verejných zdrojov z 27. augusta 2004.

Podľa článku 833 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odmena za prácu podlieha exekúcii, ako sa stanovuje v Zákonníku práce. Tieto ustanovenia sa uplatňujú mutatis mutandis na dávky v nezamestnanosti, motivačné odmeny, štipendiá a príspevky na odbornú prípravu splatné podľa ustanovení upravujúcich podporu zamestnanosti a inštitúcií trhu práce.

Podľa článku 871 ods. 1 Zákonníka práce zrážkam nepodliehajú tieto odmeny:

1. minimálna mzda stanovená v osobitných predpisoch, splatná osobám zamestnaným na plný úväzok po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie a zrážkových daní bez súm vymáhaných na základe exekučných titulov na uspokojenie iných nárokov ako platby výživného;

2. 75 % odmeny uvedenej v odseku 1 – po odpočítaní záloh v hotovosti poskytnutých zamestnancovi;

3. 90 % odmeny uvedenej v odseku 1 – po odpočítaní pokút stanovených v článku 108.

Ak zamestnanec pracuje na čiastočný úväzok, sumy uvedené v oddiele 1 Zákonníka práce sa znížia úmerne k pracovnému času.

Posledná aktualizácia: 18/12/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Rumunsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ustanovenia o výkone súdnych rozhodnutí sa uvádzajú v článkoch 622 až 913 Občianskeho súdneho poriadku. Exekučné konanie je druhou etapou občianskoprávneho konania a jeho účelom je najmä zabezpečenie skutočného výkonu práva uznaného súdnym rozhodnutím/iným exekučným titulom. Prostredníctvom exekučného konania si veriteľ, ktorý je držiteľom práva uznaného na základe súdneho rozhodnutia/exekučného titulu, vynucuje, aby si dlžník splnil záväzky, ktoré odmietol splniť dobrovoľne.

V rumunskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje zoznam priamych a nepriamych exekučných opatrení.

Priame opatrenia na vykonanie súdneho rozhodnutia sú opatrenia, ktoré sa týkajú predmetu dlhu stanoveného v exekučnom titule, konkrétne zablokovania hnuteľného majetku – články 892 až 894 Občianskeho súdneho poriadku; zablokovania nehnuteľného majetku – články 895 až 901 Občianskeho súdneho poriadku; a vymáhania splnenia povinnosti vykonať určité kroky alebo sa zdržať určitého konania – články 902 až 913 Občianskeho súdneho poriadku (vrátane osobitných ustanovení o výkone súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých – články 909 až 913) a články 1527 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade vymáhania splnenia povinností vykonať určité opatrenie sa v práve rozlišuje medzi povinnosťou, ktorú môže vykonať aj iná osoba ako dlžník, a povinnosťou intuitu personae.

Nepriama exekúcia sa týka spôsobu získania platby, na ktorú sa vzťahuje exekučný titul, prostredníctvom núteného predaja majetku dlžníka. Medzi príklady nepriamych exekučných opatrení patrí zablokovanie peňazí alebo vymáhanie (a následný predaj) majetku. Ďalším opatrením je vymáhanie všeobecných výnosov z nehnuteľného majetku.

Medzi povinnosti, ktoré môžu podliehať exekúcii alebo výkonu rozhodnutia, patrí povinnosť vykonať platbu, previesť majetok alebo užívacích práv naň, zbúrať alebo vypratať budovy/plantáže/zariadenia alebo vzdať sa osobnej starostlivosti o neplnoleté osoby, určiť ich bydlisko a harmonogram návštev.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdne rozhodnutia a iné exekučné tituly vykonáva súdny exekútor (executor judecătoresc), ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ak sa výkon súdneho rozhodnutia týka nehnuteľného majetku/nezozberaných plodov a v prípade priamej exekúcie nehnuteľného majetku. Nútené vymáhanie hnuteľného majetku a priamu exekúciu hnuteľného majetku vykonáva súdny exekútor, ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde má dlžník bydlisko/registrované sídlo alebo kde sa nachádza tento majetok. Ak má dlžník bydlisko/registrované sídlo v zahraničí, na výkon súdneho rozhodnutia je oprávnený ktorýkoľvek súdny exekútor.

Príkaz na zablokovanie na žiadosť veriteľa vykoná súdny exekútor, ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde má dlžník alebo tretia strana podliehajúca zablokovaniu bydlisko/registrované sídlo. V prípade zablokovania bankových účtov fyzickej alebo právnickej osoby má exekučnú právomoc súdny exekútor, ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde má dlžník bydlisko/registrované sídlo alebo kde má svoje sídlo/pobočku banka, v ktorej si dlžník otvoril účet. Ak má dlžník otvorených viacero účtov, právomoc zablokovať všetky účty má súdny exekútor v ktoromkoľvek z miest, kde boli tieto účty otvorené. Exekučným súdom je okresný súd (judecătorie), v ktorého obvode má dlžník bydlisko/registrované sídlo v deň postúpenia veci exekučnému súdu. Ak bydlisko/registrované sídlo dlžníka nie je v Rumunsku, príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza bydlisko/registrované sídlo veriteľa, a ak sa toto bydlisko/registrované sídlo nenachádza v Rumunsku, okresný súd, v ktorého jurisdikcii sa nachádza úrad súdneho exekútora, ktorému veriteľ zveril právomoc.

Exekučný súd sa zaoberá žiadosťami o vyhlásenie vykonateľnosti, odvolaniami proti exekučným úkonom a všetkými ostatnými otázkami, ktoré vzniknú v priebehu exekúcie, s výnimkou tých, v ktorých majú zo zákona právomoc iné súdy alebo orgány.

Cena za kolok pri žiadostiach o vyhlásenie vykonateľnosti predstavuje 20 RON za každý exekučný titul (mimoriadne nariadenie vlády č. 80/2013 o súdnych kolkoch v znení zmien).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Exekúciu možno vykonať iba na základe súdneho rozhodnutia (konečné rozsudky, predbežne vykonateľné rozhodnutia) alebo iného písomného aktu, ktorý sa podľa zákona považuje za vykonateľný (notárske listiny, dlhové cenné papiere, rozhodcovské rozsudky atď.).

Keď súdny exekútor dostane žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia podanú veriteľom, zabezpečí registráciu tejto žiadosti. Súdny exekútor vydá na základe rozhodnutia vyhlásenie vykonateľnosti bez predvolania účastníkov. Vyhlásenie vykonateľnosti umožňuje veriteľovi požiadať príslušného súdneho exekútora, aby na uplatnenie jeho práv vrátane nároku na náhradu výdavkov spojených s exekúciou súčasne alebo postupne využil všetky dostupné exekučné prostriedky. Vyhlásenie vykonateľnosti má celoštátnu účinnosť a vzťahuje sa aj na exekučné tituly, ktoré súdny exekútor vydá v súvislosti so schváleným exekučným konaním.

Procesné písomnosti môže súdny exekútor doručiť buď osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu, a ak to nie je možné, v súlade s právnymi ustanoveniami týkajúcimi sa predvolania a doručovania procesných aktov.

Po prijatí žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia súdny exekútor rozhodne o zaregistrovaní žiadosti a otvorení exekučného spisu, resp. o zamietnutí začatia exekučného konania s uvedením dôvodov tohto odmietnutia. Veriteľ sa o tomto rozhodnutí bezodkladne informuje. Ak súdny exekútor odmietne začať exekučné konanie, veriteľ môže do 15 dní od dátumu oznámenia podať sťažnosť na súde, ktorý sa zaoberá exekučným konaním.

Najneskôr do troch dní od registrácie žiadosti súdny exekútor požiada súd, ktorý sa zaoberá exekučným konaním, o vyhlásenie vykonateľnosti a predloží tomuto súdu riadne overenú kópiu žiadosti veriteľa, exekučný titul, formulár požadovaného rozhodnutia a potvrdenie o zaplatení kolku.

O žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti sa rozhodne najneskôr do siedmich dní od jej registrácie na súde na základe príkazu vydaného na neverejnom zasadnutí bez predvolania účastníkov. Rozhodnutie sa môže oneskoriť najviac o 48 hodín a dôvody rozhodnutia sa zverejnia najneskôr do siedmich dní od vynesenia rozhodnutia.

Vyhlásenie vykonateľnosti umožňuje veriteľovi požiadať súdneho exekútora, ktorý požiadal o vyhlásenie, aby na uplatnenie jeho práv vrátane nároku na náhradu výdavkov spojených s exekúciou súčasne alebo postupne využil všetky dostupné exekučné prostriedky stanovené zákonom. Vyhlásenie vykonateľnosti má celoštátnu účinnosť a vzťahuje sa aj na exekučné tituly, ktoré súdny exekútor vydá v súvislosti so schváleným exekučným konaním.

Súd môže zamietnuť žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti iba vtedy, ak: žiadosť patrí do právomoci iného exekučného orgánu, ako je orgán, ktorému bola žiadosť predložená; rozhodnutie alebo v príslušnom prípade dokument nie je exekučným titulom; dokument, ktorý nie je súdnym rozhodnutím, nespĺňa všetky formálne požiadavky; dlh nie je istý, pevne stanovený a splatný; dlžník má imunitu voči exekúcii; dokument obsahuje ustanovenia, ktoré nemožno exekúciou splniť; existujú iné prekážky.

Proti rozhodnutiu, ktorým súd vyhovuje žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti, nie je možné podať opravný prostriedok, môže však byť preskúmané, ak je napadnutá samotná exekúcia. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti môže podať opravný prostriedok len veriteľ, a to do 15 dní od oznámenia rozhodnutia.

K záverečnej časti rozhodnutia o vyhlásení vykonateľnosti sa pripojí exekučný príkaz v tomto znení:

„My, prezident Rumunska,

týmto udeľujeme právomoc súdnym exekútorom a poverujeme ich vymáhaním nároku (uvedú sa identifikačné údaje exekučného titulu), v súvislosti s ktorým bolo vydané toto rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti. Nariaďujeme verejným orgánom presadzovania práva, aby podporili rýchle a účinné vykonanie všetkých exekučných opatrení, a prokurátorom, aby trvali na splnení exekučného titulu v súlade so zákonom. (Vloží sa: podpis predsedu súdneho senátu a tajomníka súdu).“

Národné združenie súdnych exekútorov (Uniunea Naţională a Executorilor Judecătoreşti) so súhlasom ministra spravodlivosti stanovuje a aktualizuje minimálne poplatky za služby poskytované súdnymi exekútormi. Dolná a horná hranica týchto poplatkov za vykonávané činnosti boli stanovené nariadením ministra spravodlivosti č. 2550/2006 zo 14. novembra 2006:

Oznámenie a doručenie procesných písomností – 20 – 400 RON

Priama exekúcia

  • vysťahovanie: 150 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba,
  • vzdanie sa osobnej starostlivosti o neplnoleté osoby alebo určenie bydliska neplnoletých osôb: 50 – 1 000 RON,
  • návšteva neplnoletého: 50 – 500 RON,
  • určenie vlastníctva, hraníc pozemku, vecné bremená, prevod majetku atď.: 60 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba,
  • vypratanie zariadení alebo budov: 150 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba.

Nepriama exekúcia

Minimálny poplatok

Maximálny poplatok

pri dlhoch do 50 000 RON – 10 % zo sumy a 75 RON plus 2 % sumy presahujúcej 1 000 RON

pri dlhoch do 50 000 RON – 10 %

pri dlhoch vo výške 50 000 až 80 000 RON – 1 175 RON plus 2 % sumy presahujúcej 50 000 RON

pri dlhoch vo výške 50 000 až 80 000 RON – 5 000 RON plus do 3 % sumy presahujúcej 50 000 RON

pri dlhoch vo výške 80 000 až 100 000 RON – 1 775 RON plus 1 % sumy presahujúcej 80 000 RON

pri dlhoch vo výške 80 000 až 100 000 RON – 5 900 RON plus do 2 % sumy presahujúcej 80 000 RON

pri dlhoch nad 100 000 RON – 2 500 RON plus 1 % sumy presahujúcej 100 000 RON a 5 500 RON plus do 0,5 % sumy presahujúcej 400 000 RON

pri dlhoch nad 100 000 RON – 6 300 RON a do 1 % sumy presahujúcej 100 000 RON.

Zablokovanie

pri dlhoch do 50 000 RON – 10 % zo sumy a 75 RON plus 2 % sumy presahujúcej 1 000 RON

pri dlhoch do 50 000 RON – 10 %

pri dlhoch vo výške 50 000 až 80 000 RON – 1 175 RON plus 2 % sumy presahujúcej 50 000 RON

pri dlhoch vo výške 50 000 až 80 000 RON – 5 000 RON plus do 3 % sumy presahujúcej 50 000 RON

pri dlhoch vo výške 80 000 až 100 000 RON – 1 775 RON plus 1 % sumy presahujúcej 80 000 RON

pri dlhoch vo výške 80 000 až 100 000 RON – 5 900 RON plus do 2 % sumy presahujúcej 80 000 RON

pri dlhoch nad 100 000 RON – 2 500 RON plus 1 % sumy presahujúcej 100 000 RON a 5 500 RON plus do 0,5 % sumy presahujúcej 400 000 RON

pri dlhoch nad 100 000 RON – 6 300 RON a do 1 % sumy presahujúcej 100 000 RON

Odmietnutie zaplatiť zmenku, dlžobný úpis alebo šek: 150 – 400 RON

Zistenie faktov a súpis majetku: 100 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba,

Dražba majetku, ktorý je predmetom súdneho rozdelenia: 150 – 2 200 RON

Preventívne zhabanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Súdne zhabanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Preventívne zablokovanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Záznam o ponuke reálnej hodnoty: 50 – 350 RON

Konfiškácie: 10 % výnosov (min.) – 10 % výnosov (max.)

Poradenstvo pri príprave exekučných titulov: 20 – 200 RON

3.2 Hlavné podmienky

Pozri odpoveď na otázku 2.1.

Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť, že exekučné opatrenie sa vykoná úplne/čiastočne iba voči peňažným príjmom dlžníka, že majetok, ktorý je predmetom vymáhania, sa predá na základe dohody alebo že dlh sa splatí inými prostriedkami prípustnými podľa zákona.

V prípade súdneho rozhodnutia vydaného zahraničným súdom sa vyžaduje dodatočný postup, a to rozhodnutie, ktorým sa vyhlási vykonateľnosť (exequatur).

Príjmy a majetok dlžníka môžu byť predmetom exekúcie, ak môžu byť vymáhané, a len v rozsahu, v akom je to potrebné na uplatnenie práv veriteľov. Majetok, na ktorý sa vzťahuje osobitný režim obehu, možno vymáhať iba v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.

Pokiaľ ide o dlžníka, uplatňuje sa osobitná podmienka, podľa ktorej exekučné konanie nemožno začať, pokiaľ dlžník nebol riadne predvolaný, a to pri každej forme exekúcie. Existujú aj iné osobitné ustanovenia vo vzťahu k dlžníkovi, napríklad ustanovenia týkajúce sa menších alebo väčších dlžníkov bez právnej spôsobilosti, proti ktorým nemožno prijať exekučné opatrenie, pokiaľ nie je určený poručník alebo opatrovník.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť príjmy dlžníka vrátane všeobecných príjmov zo stavieb, sumy na bankových účtoch, hnuteľný a nehnuteľný majetok atď. Pozri odpoveď na otázku 1.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Po identifikácii hnuteľného majetku vo vlastníctve dlžníka alebo v držbe tretích strán sa majetok zhabe. Na žiadosť súdneho exekútora môže byť zhabanie zaznamenané v obchodnom registri (registrul comerţului), v elektronickom archíve zábezpek vo forme nehnuteľného majetku (Arhiva Electronică de Garanţii Reale Mobiliare), v dedičskej knihe (registrul succesoral) vedenej komorou notárov (camera notarilor publici) alebo v iných verejných záznamoch. Od okamihu zhabania majetku ním už dlžník nemôže počas trvania exekúcie disponovať, inak mu hrozí sankcia v podobe súdnej pokuty okrem prípadu, keď jeho konanie predstavuje trestný čin. Ak sa dlžná suma nezaplatí, súdny exekútor predá zhabaný majetok v dražbe alebo prostredníctvom priameho predaja alebo inými prostriedkami prípustnými podľa zákona (článok 730 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Peňažné čiastky, cenné papiere alebo iný nehmotný hnuteľný majetok, ktorý možno vymôcť a ktoré prináležia dlžníkovi alebo ktoré sú v mene dlžníka v držbe tretej osoby, resp. ktoré mu tretia strana bude dlhovať v budúcnosti v rámci súčasných právnych vzťahov, podliehajú zablokovaniu. Všetky zablokované peňažné čiastky a majetok sú zmrazené odo dňa, keď sa príkaz na zablokovanie odošle tretej strane podliehajúcej zablokovaniu. Od okamihu zmrazenia až po úplné splatenie záväzkov uvedených v exekučnom titule tretia strana podliehajúca zablokovaniu neuskutoční žiadnu platbu ani nevykoná žiadny úkon, ktorým by sa mohol zmenšiť zmrazený majetok. Ak si tretia strana podliehajúca zablokovaniu nesplní svoje povinnosti v súvislosti so zablokovaním, veriteľ požadujúci platbu, dlžník alebo súdny exekútor môžu túto skutočnosť oznámiť súdu, ktorý exekúciu nariadil, na účely potvrdenia tohto zablokovania. Konečné potvrdzujúce rozhodnutie má účinky priradenia nároku a predstavuje doklad, ktorý je vykonateľný voči tretej strane podliehajúcej zablokovaniu. Po potvrdení zablokovania tretia strana podliehajúca zablokovaniu uloží alebo zaplatí sumu vo výške výslovne uvedenej v potvrdzujúcom rozhodnutí. Ak si tretia strana podliehajúca zablokovaniu nesplní tieto povinnosti, možno proti nej na základe potvrdzujúceho rozhodnutia vydať exekučný titul (článok 780 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Pokiaľ ide o exekúciu nehnuteľného majetku, ak dlžník nesplatí svoj dlh, súdny exekútor začne postup predaja po doručení vyhlásenia vykonateľnosti a jeho zapísaní do katastra nehnuteľností (článok 812 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť opatrení uplynie po šiestich mesiacoch od dátumu splnenia exekučného titulu (článok 696 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), ak veriteľ nechal túto lehotu uplynúť bez toho, aby vykonal akékoľvek iné opatrenia na vymáhanie.

Premlčacia lehota je tri roky (článok 705 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti samotným exekučných opatreniam možno podať opravný prostriedok; proti exekučnému titulu sa možno odvolať z dôvodu objasnenia významu, rozsahu alebo uplatňovania dokumentu. Ak bolo exekučné opatrenie prijaté na základe súdneho rozhodnutia, dlžník ho nemôže napadnúť zo skutkových/právnych dôvodov, ktoré mohol uplatniť na súdnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa alebo podaním opravného prostriedku proti tomuto súdnemu rozhodnutiu. Tá istá strana nemôže podať nový opravný prostriedok z dôvodov, ktoré existovali k dátumu podania prvého opravného prostriedku.

Príslušným súdom je exekučný súd, alebo pokiaľ ide o objasnenie významu, rozsahu a uplatňovania exekučného titulu, súd, ktorý vydal súdne rozhodnutie, ktoré sa má vykonať.

Opravný prostriedok možno podať do 15 dní od:

  • dátumu, keď bol odvolateľ oboznámený s exekučným titulom,
  • dátumu, keď sa príslušná zainteresovaná strana dozvedela o nariadení zablokovania,
  • dátumu, keď bolo dlžníkovi doručené predvolanie, alebo dátumu, keď bol oboznámený s prvým exekučným opatrením.

Opravný prostriedok v súvislosti s objasnením významu, rozsahu alebo uplatňovania exekučného titulu možno podať kedykoľvek v rámci premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na právo požadovať exekučné opatrenie. Opravný prostriedok, pri ktorom tretia strana tvrdí, že má vlastnícke/vecné právo na vymáhaný majetok, možno podať do 15 dní od predaja/dátumu prevodu majetku. Nepodanie opravného prostriedku v rámci uvedenej lehoty nebráni tomu, aby tretia strana uplatnila svoje právo prostredníctvom samostatnej žiadosti.

V prípade uznania opravného prostriedku proti exekúcii súd, ak je to vhodné, zruší exekučný príkaz, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, alebo vydá rozhodnutie o náprave, zrušení alebo ukončení samotného exekučného opatrenia, zrušení alebo objasnení exekučného titulu alebo prijatí exekučného opatrenia, podriadenie sa ktorému bolo odmietnuté. V prípade zamietnutia opravného prostriedku sa na odvolateľa môže vzťahovať povinnosť zaplatiť na základe žiadosti náhradu škody spôsobenej oneskorenou exekúciou a v prípade, že bol opravný prostriedok podaný so zlým úmyslom, je takisto povinný zaplatiť pokutu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Niektoré druhy majetku sú oslobodené od exekúcie. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok, sú to: predmety na osobné použitie alebo pre domácnosť, ktoré sú nevyhnutné pre živobytie dlžníka a jeho rodiny; náboženské predmety; predmety nevyhnutné pre zdravotne postihnuté osoby a predmety, ktoré sú určené na starostlivosť o chorých; potraviny potrebné pre dlžníka a jeho rodinu na obdobie troch mesiacov, a ak dlžník žije výlučne z poľnohospodárstva, potraviny potrebné až do nasledujúceho zberu úrody; zvieratá určené na získavanie prostriedkov na živobytie a krmivo potrebné pre tieto zvieratá až do nasledujúceho zberu úrody; palivo potrebné pre dlžníka a jeho rodinu počas troch zimných mesiacov; osobné alebo rodinné listy, fotografie, maľby atď.

Okrem toho mzdu/dôchodok dlžníka možno vymáhať len do výšky polovice čistej mesačnej mzdy v prípade, že dlžná suma je určená na splnenie vyživovacej povinnosti, a len do výšky tretiny čistej mesačnej mzdy v prípade ostatných druhov záväzkov.

Ak príjem z práce alebo peňažné čiastky pravidelne vyplácané dlžníkovi, ktoré zabezpečujú jeho živobytie, sú nižšie ako národná čistá minimálna mzda, vymáhať možno iba sumu, o ktorú presahujú polovicu minimálnej mzdy.

Existuje jedna kategória príjmov, ktorá je vylúčená z exekúcie. Do tejto kategórie patria štátne dávky a prídavky na deti, platby na starostlivosť o choré dieťa, dávky v materstve, dávky pri úmrtí, štátne štipendiá, denné dávky atď.

Pozri aj odpoveď na otázku 4.3.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.executori.ro/ Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.just.ro/

Posledná aktualizácia: 24/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku slovinčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Slovinsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V Slovinskej republike je výkon súdneho rozhodnutia jednotne upravený zákonom o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju). Výkon súdneho rozhodnutia je nútené vykonanie exekučného titulu súdom, ktorý nariadi uspokojenie nároku (na odovzdanie, vykonanie úkonu, ukončenie konania alebo povolenie). Na základe autentického dokumentu možno vymáhať aj peňažnú pohľadávku. Vo výnimočných prípadoch môže výkon súdneho rozhodnutia v rodinných veciach zahŕňať aj vymáhanie nárokov vyplývajúcich zo vzťahov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Právomoc vydávať súdne rozhodnutia a zabezpečovať ich výkon majú súdy, konkrétne miestne súdy (okrajna sodišča).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súd povoľuje výkon súdneho rozhodnutia na základe exekučného titulu.

Enforceable titles include:

  • vykonateľné súdne rozhodnutie (rozsudok alebo rozhodcovský rozsudok, rozhodnutie, platobný príkaz alebo iný príkaz súdu alebo rozhodcovského súdu) a súdny zmier (uzatvorený pred súdom),
  • vykonateľnú notársku zápisnicu, a
  • iné vykonateľné rozhodnutie alebo dokument, ktorý je vymedzený ako exekučný titul v zákonoch, ratifikovanej a zverejnenej medzinárodnej zmluve alebo právnom akte Európskej únie, ktorý je priamo uplatniteľný v Slovinskej republike.

Exekučný titul možno vykonať, ak obsahuje informácie o veriteľovi, dlžníkovi a predmete, druhu, rozsahu záväzku a lehote na jeho splnenie (článok 21 ods. 1 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov). Ak je exekučným titulom rozhodnutie, v ktorom sa nestanovuje lehota na dobrovoľné splnenie záväzku, lehotu určí súd v rozhodnutí o exekúcii.

3.1 Konanie

Exekučné konanie a zabezpečovacie konanie sa začínajú na žiadosť veriteľa. Žiadosť môže podať priamo veriteľ, keďže právne zastúpenie nie je povinné. Zvyčajne sa tieto žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia podávajú prostredníctvom advokáta, ktorý má príslušné právne znalosti. Príslušným súdom v týchto veciach je miestny súd. Bez ohľadu na ustanovenia o miestnej príslušnosti sa žiadosti o exekúciu založené na autentickom dokumente podávajú na Miestnom súde v Ľubľane (Okrajno sodišče v Ljubljani), ktorý o nich rozhoduje. Pokiaľ ide o možnosť alebo nevyhnutnosť elektronického podania žiadostí v exekučnom konaní, pozri časť „automatické spracovanie“.

V čase podania žiadosti o exekúciu, námietky alebo opravného prostriedku proti nej je potrebné uhradiť súdny poplatok. Súdny poplatok sa musí uhradiť do 8 dní od doručenia príkazu na zaplatenie súdneho poplatku. Ak sa súdny poplatok neuhradí v tejto lehote a neexistujú žiadne podmienky, ktoré by umožnili odpustenie alebo odloženie poplatku, resp. zaplatenie poplatku v splátkach, podanie sa považuje za stiahnuté.

Ak súd dostane žiadosť o exekúciu, skontroluje, či žiadosť obsahuje všetky požadované náležitosti a následne vydá rozhodnutie o exekúcii, ktorým žiadosti o exekúciu vyhovie alebo nevyhovie (ak je žiadosť vecne neoprávnená), alebo žiadosť zamietne (z procesných dôvodov). Ak súd žiadosti o exekúciu vyhovie, doručí rozhodnutie o exekúcii veriteľovi aj dlžníkovi. V prípade, že žiadosti nevyhovie, doručí toto rozhodnutie iba veriteľovi. Rozhodnutie o exekúcii, v ktorom sa vymenúva súdny exekútor, alebo rozhodnutie o určení exekučného orgánu súd doručí súdnemu exekútorovi spolu s kópiami všetkých dokumentov potrebných na výkon súdneho rozhodnutia.

V prípade vymáhania peňažných pohľadávok môže súd umožniť exekúciu tých druhov majetku a tie metódy exekúcie, ktoré sú uvedené v žiadosti o exekúciu. Pred skončením exekučného konania môže súd na žiadosť veriteľa povoliť exekúciu iných druhov majetku a ďalšie metódy exekúcie.

Súd môže nariadiť exekúciu inou metódou, než je metóda požadovaná veriteľom, ak by alternatívna metóda postačovala na zaplatenie pohľadávky. Proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť veriteľa o exekúciu, nie je možné podať opravný prostriedok.

Exekúcia nadobúda právny účinok, skôr ako sa rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, pokiaľ sa v právnych predpisoch v prípade konkrétnych exekučných opatrení nestanovuje inak. Veriteľovi sa nesmie pohľadávka uhradiť skôr, ako rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, s výnimkou exekúcie založenej na exekučnom titule vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky dlžníka v platobnej inštitúcii (exekúcia založená na exekučnom titule), pod podmienkou, že k žiadosti o exekúciu je pripojený exekučný titul.

V rozhodnutiach o povolení exekúcie, ktorá si vyžaduje prijatie priamych exekučných opatrení, súd určí súdneho exekútora.

Súdni exekútori

Súdni exekútori sú osoby, ktoré prijímajú priame exekučné a zabezpečovacie opatrenia (fyzicky vykonávajú exekúciu – t. j. zabezpečujú zhabanie majetku, určujú zábezpeku atď.). Súdnych exekútorov vymenúva minister spravodlivosti. Ich počet a sídlo určí minister spravodlivosti tak, aby v každom obvode okresného súdu (okrožno sodiščo) pôsobil najmenej jeden súdny exekútor, zatiaľ čo zvyšní súdni exekútori sa pridelia do obvodov okresných súdov podľa počtu prípadov exekúcie, ktorými sa zaoberajú miestne súdy v každom obvode okresného súdu. V jednotlivých prípadoch exekúcie je súdny exekútor vymenovaný rozhodnutím súdu, ale veriteľ má právo navrhnúť konkrétneho súdneho exekútora. Vo všetkých prípadoch môže súdny exekútor vykonávať opatrenia na území celej Slovinskej republiky. Služba súdnych exekútorov je verejná služba, ktorú súdni exekútori vykonávajú ako nezávislú činnosť.

Súdni exekútori sú zodpovední za všetku škodu, ktorú pri vykonávaní exekučných a zabezpečovacích opatrení spôsobia svojím konaním alebo nesplnením svojich povinností vyplývajúcich zo zákona, jeho vykonávacích predpisov a súdnych príkazov.

V prípade vážneho porušenia povinností môže minister spravodlivosti súdneho exekútora zbaviť funkcie.

Náklady na exekúciu

Náklady na exekúciu uhradí najprv veriteľ. Veriteľ musí zaplatiť aj preddavok na náklady spojené s exekučnými opatreniami, a to vo výške a v lehote, ktorú určí súd. Ak veriteľ nezaplatí zábezpeku, súd exekúciu zastaví. Pokiaľ v súvislosti s exekúciou vznikli náklady, dlžník musí veriteľovi na jeho žiadosť tieto náklady nahradiť, a to vrátane nákladov súvisiacich s vyhľadaním majetku dlžníka a nákladov na konanie začaté z podnetu súdu. Súd musí rozhodnúť o nákladoch do ôsmich dní od doručenia žiadosti.

S cieľom zabezpečiť platbu za prácu a vymáhanie nákladov môže súdny exekútor požiadať veriteľa o zaplatenie zábezpeky v lehote a vo výške uvedenej v sadzobníku. Súdny exekútor musí veriteľovi osobne doručiť výzvu na zaplatenie zábezpeky, ktorá musí obsahovať aj upozornenie na dôsledky v prípade, že veriteľ zábezpeku nezaplatí včas a nepredloží súdnemu exekútorovi potvrdenie o zaplatení. Súdny exekútor musí uviesť aj oznámenie o práve požiadať súd, aby rozhodol o zábezpeke.

Ak veriteľ nesúhlasí so spôsobom platby, s lehotou alebo výškou zábezpeky, môže do ôsmich dní od doručenia výzvy predložiť súdnemu exekútorovi žiadosť, aby o tejto otázke rozhodol súd. Súdny exekútor musí bezodkladne postúpiť žiadosť súdu, ktorý musí o tejto veci rozhodnúť do ôsmich dní od jej doručenia.

Ak veriteľ nezaplatí zábezpeku spôsobom a v lehote určenej súdnym exekútorom alebo súdom alebo nepredloží potvrdenie o zaplatení, súdny exekútor o tom informuje súd, ktorý exekúciu zastaví.

3.2 Hlavné podmienky

Prvá podmienka na umožnenie výkonu súdneho rozhodnutia je existencia základu na výkon. Môže ísť o exekučný titul alebo autentický dokument v súlade s právnymi predpismi.

Vykonateľnosť súdnych rozhodnutí:

Súdne rozhodnutie je vykonateľné, keď nadobudne konečnú platnosť a keď uplynie lehota na dobrovoľné splnenie záväzkov dlžníka. Lehota na dobrovoľné splnenie záväzku začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia dlžníkovi. Súd môže takisto povoliť výkon iba jednej časti rozhodnutia, keď sa táto časť stane vykonateľnou.
Súd povolí výkon na základe súdneho rozhodnutia, ktoré ešte nenadobudlo konečnú platnosť, ak sa v právnych predpisoch stanovuje, že podaním opravného prostriedku sa neprerušuje výkon.

Vykonateľnosť súdneho zmieru:

Súdny zmier je vykonateľný, ak je pohľadávka, ktorej sa zmier týka, splatná. Splatnosť pohľadávky musí byť preukázaná dokumentom o zmieri, verejnou listinou alebo zákonne osvedčeným dokladom. Ak splatnosť nemožno preukázať týmto spôsobom, možno ju preukázať konečným rozhodnutím vydaným v občianskoprávnom konaní, v ktorom je stanovená splatnosť pohľadávky.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice:

Notárska zápisnica je vykonateľná, ak dlžník súhlasil s jej priamou vykonateľnosťou a ak je pohľadávka uvedená v notárskej zápisnici splatná. Splatnosť pohľadávky sa preukazuje notárskou zápisnicou, verejnou listinou alebo zákonne osvedčeným dokladom. Ak splatnosť pohľadávky nezávisí od uplynutia lehoty, ale od inej skutočnosti uvedenej v notárskej zápisnici, notár musí stranám oznámiť, aký dôkaz je dostatočný na preukázanie splatnosti pohľadávky: písomné vyhlásenie veriteľa adresované dlžníkovi o tom, že pohľadávka je splatná, s uvedením dátumu splatnosti a dôkaz o doručení písomného vyhlásenia o splatnosti pohľadávky dlžníkovi. Notár stranám oznámi, že namiesto predloženia dôkazu o doručení písomného vyhlásenia o splatnosti pohľadávky dlžníkovi môžu informovaním dlžníka o splatnosti pohľadávky poveriť notára. Písomné vyhlásenie veriteľa alebo oznámenie notára sa doručí doporučenou poštou.

Druhou podmienkou na to, aby súd umožnil výkon súdneho rozhodnutia, je podanie žiadosti o exekúciu, ktorá musí obsahovať informácie o veriteľovi a dlžníkovi vrátane ich príslušných identifikačných údajov, exekučného titulu alebo autentického dokumentu, záväzku dlžníka, metódy a predmetu exekúcie, ako aj ďalšie informácie potrebné na výkon exekúcie (žiadosť o exekúciu založená na autentickom dokumente musí obsahovať aj požiadavku, aby súd nariadil dlžníkovi zaplatenie pohľadávky spolu s odhadnutými nákladmi do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia alebo v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek alebo šekov do troch dní). V žiadosti o exekúciu musí veriteľ jasne vymedziť exekučný titul, na základe ktorého žiada o exekúciu, a uviesť, že bolo vydané vyhlásenie vykonateľnosti.

Pohľadávka musí byť splatná a lehota na dobrovoľné splnenie záväzku musela uplynúť.

V exekučnom titule alebo v autentickom dokumente sa musí jasne identifikovať dlžník. V žiadosti o exekúciu sa musí uviesť aj meno a adresa (alebo registrované miesto podnikania) dlžníka. V žiadosti o exekúciu musia byť jasne uvedené identifikačné údaje dlžníka (a veriteľa), ktoré sa líšia v závislosti od toho, či ide o fyzické osoby, právnické osoby, podnikateľov alebo súkromné osoby.

Dlžník musí byť existujúcim subjektom (nemôže byť zosnulý ani vyradený zo súdneho registra). Ak sa žiadosť o exekúciu podá proti neexistujúcemu subjektu, musí byť zamietnutá, a zánik subjektu v priebehu exekučného konania je dôvodom na zákonné prerušenie konania (nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie).

V exekučnom konaní sa na dlžníka aj veriteľa vzťahujú domnienky (právna spôsobilosť), ktoré sa pre občianskoprávne konanie stanovujú v Občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku) a článku 15 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Cieľom exekučných opatrení je splatenie pohľadávky veriteľa.

Medzi exekučné opatrenia na zabezpečenie zaplatenia peňažných pohľadávok patrí: predaj hnuteľného majetku dlžníka, predaj nehnuteľného majetku, prevod peňažnej pohľadávky dlžníka, spätné odkúpenie iných majetkových alebo hmotných práv a zaknihovaných cenných papierov, predaj podielu v spoločnosti a prevod peňažných prostriedkov uložených v platobnej inštitúcii (t. j. v bankách).

Medzi exekučné opatrenia na zabezpečenie uspokojenia nepeňažných nárokov patrí: zhabanie a odovzdanie hnuteľného majetku, vypratanie a zhabanie nehnuteľného majetku, nahradenie služby na náklady dlžníka, vynucovanie konania dlžníka prostredníctvom peňažných sankcií, návrat pracovníka do práce, rozdelenie hnuteľného majetku, prejav vôle a odobratie dieťaťa.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Uvedené exekučné opatrenia umožňujú exekúciu akéhokoľvek druhu majetku (akýkoľvek majetok, vlastnícke alebo hmotné právo dlžníka), pokiaľ tento majetok nie je zákonom vyňatý z exekúcie alebo exekúcia tohto majetku nie je zákonom obmedzená – článok 32 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov.

Predmetom exekúcie nemôžu byť:

  • predmety, s ktorými sa neobchoduje,
  • nerastné suroviny a iné prírodné zdroje,
  • zariadenia, prístroje a iné predmety, ktoré štát alebo miestna samospráva potrebujú na plnenie svojich úloh, a hnuteľný a nehnuteľný majetok určený na národnú obranu,
  • zariadenia, prístroje a iné predmety, ktoré dlžník potrebuje na výkon verejnej služby, a
  • iné predmety a práva stanovené zákonom (napríklad peňažné prostriedky určené na výživu dieťaťa, striktne osobné veci, sociálne dávky, rodičovské príspevky, príspevky na dieťa, invalidný dôchodok, potraviny, vykurovacie palivo, pracovné a chovné zvieratá, vyznamenania, medaily, pomôcky pre zdravotne postihnutú osobu, poľnohospodárska pôda a zariadenia pre poľnohospodárov, ak sú potrebné na zabezpečenie živobytia atď.).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Hlavným cieľom všetkých vykonateľných opatrení je zaplatenie pohľadávky veriteľa. Účinky exekučných opatrení závisia od druhu použitého exekučného opatrenia.

EXEKÚCIA V PRÍPADE PEŇAŽNÝCH NÁROKOV

  • Exekúcia hnuteľného majetku sa uskutočňuje zhabaním a predajom hnuteľného majetku. Veriteľ získava záložné právo na zhabané objekty.
  • Exekúcia peňažných pohľadávok dlžníka sa vykonáva zablokovaním a prevodom pohľadávok. Rozhodnutím o zablokovaní peňažných pohľadávok súd zakazuje dlžníkovi dlžníka splatiť dlžníkovi dlh a dlžníkovi vymáhať pohľadávku vrátane záložného práva poskytnutého ako zábezpeka alebo disponovať pohľadávkami akýmkoľvek iným spôsobom. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o zablokovaní dlžníkovi dlžníka. Zablokovaním pohľadávok dlžníka súdom na žiadosť veriteľa veriteľ získava záložné právo na zablokované pohľadávky.
  • Exekúcia peňažných prostriedkov dlžníka v platobnej organizácii: Rozhodnutím o exekúcii peňažných prostriedkov, ktoré má dlžník uložené v platobnej organizácii, súd nariaďuje platobnej organizácii, aby zmrazila peňažné prostriedky dlžníka na všetkých účtoch až do výšky sumy splatnej podľa rozhodnutia o exekúcii a po tom, ako rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť, vyplatila túto sumu veriteľovi. Toto rozhodnutie má za následok zablokovanie a prevod na účely vymáhania. Keď rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, súd informuje platobnú organizáciu. Platobná organizácia bezodkladne informuje súd o zaplatení pohľadávky veriteľovi.
  • Exekúcia pohľadávok vzťahujúcich sa na prevzatie alebo odovzdanie hnuteľného majetku alebo odovzdanie nehnuteľného majetku sa uskutočňuje zablokovaním tejto pohľadávky a jej prevedením na veriteľa, po ktorom nasleduje jej predaj. Prevod zablokovanej pohľadávky dlžníka má za následok prevod peňažnej pohľadávky dlžníka.
  • Exekúcia majetkových alebo vecných práv sa vykonáva zablokovaním tohto práva a zhabaním hnuteľného majetku. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o zablokovaní dlžníkovi. V rozhodnutí o exekúcii, ktorým sa povoľuje zablokovanie, súd zakazuje dlžníkovi disponovať týmto právom. Po zablokovaní práva veriteľ získava záložné právo.
  • Exekúcia zaknihovaných cenných papierov: Exekúcia zaknihovaných cenných papierov kótovaných na burze sa uskutočňuje zablokovaním a predajom zaknihovaných cenných papierov a vyplatením veriteľa zo sumy získanej ich predajom. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom, keď sa rozhodnutie o zablokovaní zapíše do centrálneho registra zaknihovaných cenných papierov.
  • Exekúcia podielu v spoločnosti sa uskutočňuje zápisom rozhodnutia o exekúcii, predajom podielu a vyplatením veriteľa zo sumy získanej jeho predajom. Rozhodnutím o exekúcii súd zakazuje spoločníkovi disponovať jeho podielom. Súd doručí rozhodnutie o exekúcii spoločnosti a zapíše ho do súdneho registra. Týmto zápisom veriteľ nadobúda záložné právo na podiel spoločníka, ktoré má účinok aj voči každej osobe, ktorá následne nadobudne tento podiel.
  • Exekúcia nehnuteľného majetku sa uskutočňuje zápisom rozhodnutia o exekúcii do katastra nehnuteľností, stanovením hodnoty nehnuteľného majetku, jeho predajom a vyplatením veriteľa zo sumy získanej jeho predajom. Súd zapíše rozhodnutie o exekúcii nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľností. Týmto zápisom veriteľ nadobúda záložné právo na nehnuteľnosť, ktoré má účinok voči každej osobe, ktorá následne nadobudne vlastnícke právo na túto nehnuteľnosť. Veriteľ, ktorý žiada o exekúciu, ale ešte nenadobudol záložné právo ani pozemkovú zábezpeku (zemljiški dolg), zápisom rozhodnutia o exekúcii nadobúda právo na platbu z nehnuteľného majetku pred osobou, ktorá toto záložné právo nadobudla neskôr.

VÝKON SÚDNYCH ROZHODNUTÍ V PRÍPADE NEPEŇAŽNÝCH NÁROKOV

  • Prevzatie a odovzdanie hnuteľného majetku uskutočňuje súdny exekútor, ktorý od dlžníka preberá predmet a odovzdáva ho veriteľovi, ktorý jeho prijatie potvrdí.
  • Vypratanie a zhabanie nehnuteľného majetku vykonáva súdny exekútor, ktorý nehnuteľnosť po jej vysťahovaní a vyprataní zhabe a odovzdá ju do vlastníctva veriteľovi. Vypratávanie a zhabanie nehnuteľného majetku možno vykonať 8 dní po doručení rozhodnutia o exekúcii dlžníkovi.
  • Povinnosť vykonať úkon, povoliť úkon alebo ukončiť konanie možno vynucovať v spolupráci so súdnym exekútorom spôsobom, ktorý určil súd. V prípade exekučného titulu, podľa ktorého musí dlžník vykonať úkon, ktorý zaňho môže vykonať aj iná osoba, exekúcia prebieha tak, že súd dá veriteľovi oprávnenie, aby týmto úkonom poveril inú osobu na náklady dlžníka alebo ho vykonal sám (nahradenie služby na náklady dlžníka). Ak dlžník musí podľa exekučného titulu vykonať úkon, ktorý zaňho nemôže vykonať iná osoba, súd v rozhodnutí o exekúcii stanoví primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti, a ak si dlžník v stanovenej lehote povinnosť nesplní, uloží mu pokutu (vynucovanie konania dlžníka pod hrozbou pokuty).
  • Návrat pracovníka do práce zabezpečuje súd, ktorý v rozhodnutí o exekúcii stanoví primeranú lehotu na splnenie povinností. V rozhodnutí o exekúcii súd takisto uloží pokutu, ak si dlžník v stanovenej lehote túto povinnosť nesplní.
  • Rozdelenie majetku sa môže uskutočniť prostredníctvom skutočného fyzického rozdelenia, ak je takéto rozdelenie určené exekučným titulom, alebo predajom majetku.
  • Postup prejavu vôle znamená povinnosť poskytnúť katastrálny alebo iný druh prejavu vôle, ako sa stanovuje v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, a považuje sa za vykonaný, keď toto rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť.
  • Exekúcia v prípadoch týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo výchovy detí a osobných kontaktov s deťmi je proces, pri ktorom súd v rozhodnutí o výkone uloží osobe povinnosť odovzdať dieťa. Súd určí lehotu, v ktorej sa dieťa musí odovzdať, alebo rozhodne, že dieťa sa musí odovzdať okamžite. Rozhodnutím o výkone sa povinnosť odovzdať dieťa ukladá osobe, na ktorú sa vzťahuje exekučný titul, osobe, od vôle ktorej závisí odovzdanie dieťaťa, a osobe, ktorá je s dieťaťom v čase prijatia rozhodnutia. V rozhodnutí o výkone súd stanoví, že povinnosť odovzdať dieťa sa vzťahuje na každého, s kým je dieťa v čase výkonu.

Exekučný súd môže uložiť pokutu dlžníkovi, ktorý koná v rozpore s rozhodnutím súdu, napríklad tým, že skrýva, poškodzuje alebo ničí svoj majetok, pácha činy, ktoré by mohli veriteľovi spôsobiť nenapraviteľnú škodu alebo ťažko napraviteľnú škodu, bráni súdnemu exekútorovi vo výkone jeho exekučných alebo zabezpečujúcich opatrení, koná v rozpore s rozhodnutím o zábezpeke, bráni práci odborníka alebo platobnej organizácie, bráni zamestnávateľovi alebo inému vykonávateľovi rozhodnutia o exekúcii vo výkone exekúcie alebo bráni kontrole a oceneniu nehnuteľného majetku alebo ich znemožňuje.

Ak dlžník koná v rozpore s rozhodnutím o exekúcii a disponuje svojím majetkom, takáto transakcia je platná iba vtedy, ak bola za tento právny úkon poskytnutá významná protihodnota a ak druhá strana v čase prevodu alebo prevzatia bremena konala v dobrej viere (t. j. nevedela alebo nemohla vedieť, že dlžník nemá právo disponovať svojím majetkom).

Dlžník, ktorý ničí, poškodzuje, prevádza alebo skrýva časť svojho majetku so zámerom zabrániť platbe veriteľovi, a tým poškodzuje veriteľa, je trestne zodpovedný a bude mu uložená pokuta alebo trest odňatia slobody v trvaní až jedného roka.

Banka musí na žiadosť súdu poskytnúť vysvetlenie a doklady preukazujúce, či a akým spôsobom vykonala rozhodnutie súdu o exekúcii a ako vykonala príkaz na vyplatenie pohľadávok vyplývajúci zo zákona. Okrem toho banka musí súdu aj veriteľovi zaslať informácie o bankových účtoch dlžníka. Na základe rozhodnutia o exekúcii musí banka zmraziť peňažné prostriedky dlžníka uložené v banke vo výške stanovenej v rozhodnutí o exekúcii a následne túto sumu vyplatiť veriteľovi.

Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť banke, ktorá v rozpore s rozhodnutím súdu nezablokovala, nepreviedla alebo nevyplatila dlžnú sumu, aby túto sumu veriteľovi zaplatila namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku. V takom prípade je banka voči veriteľovi zodpovedná za škodu, ktorú mu spôsobila tým, že nekonala v súlade s rozhodnutím o exekúcii, alebo za porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa informačnej povinnosti, dodržiavania poradia platieb, výšky a spôsobu vyplatenia záväzku podľa rozhodnutia o exekúcii.

Na základe rozhodnutia o exekúcii musí zamestnávateľ dlžníka vyplatiť veriteľovi paušálnu sumu alebo mu pravidelne platiť peňažné sumy, na ktoré by mal inak dlžník nárok ako na mzdu. Dlžník však musí dostať najmenej 70 % mesačnej minimálnej mzdy. Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť zamestnávateľovi, ktorý v rozpore s rozhodnutím súdu nezrazil a nevyplatil dlžnú sumu, aby tieto sumy veriteľovi zaplatil namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku. V takom prípade je zamestnávateľ voči veriteľovi zodpovedný za škodu, ktorú mu spôsobil tým, že nekonal v súlade s rozhodnutím o exekúcii.

Dlžník dlžníka musí vyhlásiť, či uznáva zablokovanú pohľadávku a v akej výške, ako aj či je povinnosť platiť pohľadávku dlžníka podmienená splnením iného záväzku. Ak takéto vyhlásenie neurobí alebo urobí nepravdivé vyhlásenie, voči veriteľovi nesie zodpovednosť za škodu.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť konkrétneho opatrenia exekučného súdu závisí od povahy opatrenia. Exekučné konanie sa spravidla uzavrie (a účinky rozhodnutia umožňujúceho exekúciu sa ukončia), keď sa uspokojí nárok veriteľa. Ak exekúciu z právnych alebo vecných dôvodov nemožno vykonať, vec sa musí uzavrieť pozastavením exekúcie, čo má za následok zrušenie všetkých exekučných opatrení, s výnimkou prípadov, v ktorých by to bolo v rozpore s právami, ktoré nadobudli tretie strany (napríklad práva kupujúceho na zhabaný hnuteľný majetok). Veriteľ môže požiadať o odloženie exekúcie na obdobie najviac jedného roka, pričom v takom prípade zostáva rozhodnutie umožňujúce exekúciu v platnosti aj vtedy, keď dlžník v čase vydania rozhodnutia nemal žiaden majetok (t. j. existencia faktických prekážok brániacich uspokojeniu nároku veriteľa).

Ak v prípade exekúcie pohľadávok dlžníka z bankových účtov dlžník nemá na účte peňažné prostriedky alebo nemá prístup k peňažným prostriedkom, banka musí zaznamenať rozhodnutie o exekúcii na obdobie jedného roka a vyplatiť veriteľa, keď budú na účte dlžníka k dispozícii peňažné prostriedky alebo keď dlžník získa právo nakladať s peňažnými prostriedkami. Dovtedy nemožno exekúciu pozastaviť.

Ak v priebehu zhabania hnuteľného majetku súdny exekútor neobjaví žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, alebo zhabaný majetok nie je dostatočný na splatenie pohľadávky veriteľa, alebo ak súdny exekútor nemôže vykonať zhabanie, pretože dlžník nie je prítomný alebo mu neposkytne prístup do priestorov, veriteľ môže do troch mesiacov od prvého pokusu o zhabanie požiadať, aby sa súdny exekútor opätovne pokúsil vykonať zhabanie. Dovtedy nemožno exekúciu pozastaviť.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Dlžník, veriteľ, všetky tretie strany, ktoré majú právo na predmet exekúcie brániace exekúcii, a všetci kupujúci predmetov zakúpených v priebehu konania, majú právo proti rozhodnutiam exekučného súdu podať opravné prostriedky.

Bežným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu prvého stupňa je odvolanie. Vo výnimočných prípadoch dlžník alebo tretia strana, ktorá má právo na predmet exekúcie brániace exekúcii, môže proti rozhodnutiu o exekúcii podať námietku. Námietka musí byť odôvodnená. V námietke musí dlžník alebo tretia strana uviesť všetky skutočnosti a predložiť dôkazy, na základe ktorých možno námietku považovať za odôvodnenú (námietka dlžníka). Veriteľ má právo odpovedať na námietku do 8 dní. Proti rozhodnutiu o námietke sa možno odvolať.

Každý, kto preukáže, že pravdepodobne má právo na predmet exekúcie, ktoré bráni exekúcii, môže podať námietku proti rozhodnutiu o exekúcii a žiadať, aby súd vyhlásil, že exekúcia tohto predmetu nie je povolená (námietka tretej strany). Námietku možno podať kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Ak veriteľ neodpovie na námietku v stanovenej lehote alebo vyhlási, že proti námietke nenamieta, súd v celom rozsahu alebo čiastočne zruší rozhodnutie o exekúcii a preruší exekúciu s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ak veriteľ v stanovenej lehote vyhlási, že proti námietke namieta, súd námietku zamietne. Tretia strana, ktorá podala námietku, môže do 30 dní po tom, ako rozhodnutie nadobudlo konečnú platnosť, podať žalobu s cieľom stanoviť, či je exekúcia daného predmetu povolená.

Odvolanie a námietku možno podať na súde, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok. Vo všeobecnosti platí, že ten istý súd, ktorý vydal rozhodnutie o exekúcii, rozhoduje o námietke a o odvolaní rozhoduje súd druhého stupňa. Rozhodnutie o odvolaní je konečné.

Námietka a odvolanie sa musia podať do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vo výnimočných prípadoch možno námietku podať po uplynutí tejto lehoty až do skončenia exekučného konania, pokiaľ sa námietka zakladá na skutočnosti týkajúcej sa skutočného nároku, táto skutočnosť sa zistila až po tom, ako sa rozhodnutie stalo vykonateľným, a nebolo možné ju vzniesť v pôvodnej lehote.

Námietka a odvolanie neprerušujú výkon exekučných opatrení v exekučnom konaní s výnimkou platobnej fázy. Vo všeobecnosti platí, že veriteľa nemožno vyplatiť, kým rozhodnutie o exekúcii nenadobudne konečnú platnosť. Veriteľ môže byť vyplatený, skôr ako rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, iba v prípade exekúcie založenej na exekučnom titule týkajúcom sa peňažných prostriedkov dlžníka v platobnej inštitúcii (exekúcia založená na exekučnom titule) pod podmienkou, že k žiadosti o exekúciu je pripojený exekučný titul, s výnimkou obchodných vecí, v ktorých exekučný titul nemusí byť pripojený.

V exekučnom konaní sú mimoriadne opravné prostriedky obmedzené.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekúcia peňažných nárokov a zabezpečenie takýchto nárokov nie sú prípustné v prípade predmetov a práv, ktoré sú nevyhnutné na uspokojenie základných životných potrieb dlžníka a osôb, ktoré je dlžník zo zákona povinný živiť, alebo predmetov a práv, ktoré sú nevyhnutné na výkon povolania dlžníka. V prípade niektorých takýchto predmetov a práv je výkon súdneho rozhodnutia povolený len v obmedzenom rozsahu.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.mp.gov.si/si/obrazci_evidence_mnenja_storitve/uporabni_seznami_imeniki_in_evidence/

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.sodisce.si/

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://pisrs.si/

Posledná aktualizácia: 30/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Slovensko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V zmysle § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku je vykonateľnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Výkon súdnych rozhodnutí v obchodných a občianskoprávnych veciach s výnimkou rozhodnutí vo veciach maloletých je predmetom zákona č. 233/1995 Z.z.  o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) podľa ktorého len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom. EP vymedzuje exekučný titul ako vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. § 45 EP určuje i ďalšie exekučné tituly, na ktorých podklade možno vykonať exekúciu, medzi tieto zaraďujeme i cudzie exekučné tituly a notárske zápisnice.

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa spravuje odlišným právnym režimom a nespadá pod EP, upravuje ho zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v ust. § 370 a nasl. Podľa tohto zákona sa postupuje pri výkone rozhodnutia:

- ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

- o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,

- ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

V ďalšom výklade budeme teda rozlišovať výkon rozhodnutia podľa EP (exekúciu) a výkon rozhodnutia podľa CMP.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Exekúcie podľa EP

Exekúcie vykonáva súdny exekútor, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“) - vykonávanie tejto činnosti je výkonom verejnej moci. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd - súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Zoznam súdnych exekútorov možno nájsť na webovej lokalite Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.ske.sk/. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, t.j. na výlučne tento súd môžu smerovať návrhy na vykonanie exekúcie, a to bez ohľadu na bydlisko/trvalý pobyt oprávneného a povinného (veriteľa či dlžníka). Súd však v zásade prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa povinného.

Výkon rozhodnutia podľa CMP

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je oprávnený vykonávať len súd, miestne príslušným je v zásade súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd, v ktorého obvode sa maloletý aktuálne zdržuje. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej inštancii.

Výkon rozhodnutia teda de facto vykonáva samotný sudca, tento je však je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Konanie podľa EP

Podľa § 48 EP môže oprávnený (t.j. oprávnený z exekučného titulu, subjekt ktorému vykonateľné rozhodnutie priznáva nárok na plnenie) podať návrh na vykonanie exekúcie ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekučné konanie sa teda začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Ako už bolo uvedené vyššie, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva Okresnému súdu Banská Bystrica elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a za túto činnosť mu patrí odmena a náhrada výdavkov, ktorých výšku a spôsob určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať zákonné náležitosti:

a) označenie súdu, ktorému je určený,

b) označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania

c) označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených (povinnosť ustanoviť si spoločného zástupcu),

d) označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,

e) označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,

f) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,

g) označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného,

h) označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie,

i) uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom, ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,

j) vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov,

k) vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,

l) dátum podania.

K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť

a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť,

b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať,

c) listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu,

d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, oprávnený musí pripojiť aj listiny v závislosti od typu cudzieho exekučného titulu  (§ 48 ods. 5 EP).

Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súd tento preskúma a v prípade splnenia zákonných predpokladov vydá poverenie a doručí ho súdnemu exekútorovi, ktorý zabezpečí jej vykonanie.

Konanie podľa CMP

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia – podľa CMP je však možné konanie začať aj bez návrhu. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia pritom nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené. Súd v rámci výkonu rozhodnutia odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

3.2 Hlavné podmienky

Podmienky exekučného konania podľa EP

Podmienkami exekučného konania podľa EP je existencia exekučného titulu, podanie návrhu na vykonanie exekúcie a zaplatenie súdneho poplatku (16,50 eur). Súdny poplatok je splatný podaním návrhu na vykonanie exekúcie a možno ho platiť len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na účely platenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zúčtovacie údaje oznamujú automatizovaným spôsobom. Súd na zaplatenie súdneho poplatku v konaní nevyzýva.  Ak poplatková povinnosť z návrhu na vykonanie exekúcie nie je splnená celkom do 15 dní od podania návrhu, na návrh na vykonanie exekúcie sa neprihliada; to neplatí, ak ide o oprávneného oslobodeného od platenia súdnych poplatkov. O tejto skutočnosti súd oprávneného upovedomí.

Po začatí exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie môže exekútor oprávneného vyzvať na zloženie preddavku na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania; to neplatí, ak ide o oprávneného, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Ak oprávnený na výzvu exekútora nezloží preddavok v lehote určenej exekútorom nie kratšej ako 15 dní, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.

Exekučným titulom podľa EP je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekučným titulom je aj

a) rozhodnutie inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

b) cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike,

c) notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného,

e) rozhodnutie o dedičstve,

f) vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,

g) platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom,

h) vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iné vykonateľné rozhodnutie, výkaz nedoplatkov alebo schválený zmier, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) doklad vydaný podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu,

k) upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie,

l)exekučný titul podľa osobitného predpisu.

Podmienky výkonu rozhodnutia podľa CMP

Podmienkou výkonu rozhodnutia je len samotný exekučný titul, nakoľko toto konanie možno začať aj bez návrhu. Súd môže totiž nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia je nariadené vždy bez návrhu. Oprávnený súdny poplatok z návrhu neplatí, tieto konania sú oslobodené od súdneho poplatku.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmet exekúcie podľa EP

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať

a) vyprataním,

b) odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,

c) rozdelením spoločnej veci,

d) uskutočnením prác a výkonov.

Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa EP alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

Exekúcii nepodlieha

a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,

b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,

c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,

d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,

e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

Ostatný majetok štátu a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Exekúciu na takýto majetok štátu možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.

Predmet výkonu rozhodnutia podľa CMP

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť (pred vydaním exekučného príkazu) a povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. Upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie ako aj výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote.

Účinky upovedomenia o začatí exekúci

Bežné právne úkony

Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Za bežné právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich činnosti alebo podnikania.  Bežné právne úkony inej fyzickej osoby sú tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej bežných životných potrieb, ako aj bežných životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

Za bežný právny úkon sa nepovažuje najmä

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,

b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,

c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti, prípadne ich zaťaženie právom tretej osoby,

d) uskutočnenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Nakladanie s majetkom v rozpore s týmto zákazom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.

Započítanie pohľadávok

Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

Účinky splnenia vymáhaného nároku

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi, dostane exekútorovi. Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť týchto opatrení nie je časovo obmedzená.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Odklad exekúcie a zastavenie exekúcie podľa EP

Povinný môže pozastaviť priebeh exekúcie tým, že súdneho exekútora požiada o odklad exekúcie (exekútor následne vydá upovedomenie o odklade exekúcie) a to najmä z nasledovných dôvodov na strane povinného:

a) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva pokiaľ sa jedná o majetok, ktorý má byť predmetom exekúcie,

b) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,

c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

d) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,

e) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,

Povinný môže požiadať o zastavenie exekúcie aj súd, a to z nasledovných dôvodov:

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

Povinný môže takýto návrh, ktorý má odkladný účinok, podať u súdneho exekútora len do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie (ktoré už nemajú odkladný účinok) môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu, ktorý o návrhu rozhodne.

Proti ďalším rozhodnutiam exekútora/súdu v exekučnom konaní v zásade „odvolanie“ nemožno podať, až na zákonné výnimky podľa EP.

Výkon rozhodnutia podľa CMP

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Na návrh súd môže odložiť výkon cudzieho rozhodnutia, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do rozhodnutia o opravnom prostriedku. Súd odloží výkon rozhodnutia aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak

a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,

b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu,

c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať,

d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti,

e) došlo k splneniu povinnosti,

f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Viď bod 4 a 5. Spôsob vykonania exekúcie je exekútor povinný určiť tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

Takisto súd musí zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie ak:

a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom,

b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená,

c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule,

d) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok,

e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,

2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,

3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,

g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo

h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd je ďalej v priebehu exekúcie oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu. Pred rozhodnutím o zmene exekútora prihliadne na vyjadrenia účastníkov konania a exekútora.

V prípade vykonávanie exekúcie zrážkami zo mzdy sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa prvej vety. Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.

Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov . Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len na jednom z nich.

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

Z exekúcie sú vylúčené

a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,

b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,

c) domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,

d) veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura,

e) zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

f) veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu.

g) osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti,

h) snubný prsteň a obrúčka,

i) hotové peniaze do sumy 165 eur,

j) študijná literatúra a hračky.

Z exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov a chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.

Z exekúcie je vylúčený podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde a podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zodpovedajúci výške príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania.

 

Platné od 1. apríla 2017

Posledná aktualizácia: 18/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Švédsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku (utsökningsbalken)

Výkon súdneho rozhodnutia znamená, že exekučný orgán vynucuje splnenie záväzku, o ktorom rozhodol súd alebo iný orgán. Exekúcia sa vo všeobecnosti vzťahuje na povinnosť zaplatiť peniaze alebo vysťahovať sa z bydliska. Ďalší druh exekúcie sa týka zhabania alebo iných zabezpečovacích opatrení.

Súdne rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje na povinnosť platiť, sa vykonáva prostredníctvom zablokovania. Zablokovanie umožňuje zhabanie majetku dlžníka. Ak má osoba povinnosť vysťahovať sa, napríklad z obydlia, exekúcia sa uskutočňuje prostredníctvom núteného vysťahovania. V ostatných prípadoch má exekúcia spravidla formu príkazu, ktorým exekučný orgán nariaďuje osobe, o vedenie exekúcie proti ktorej sa požiadalo, aby vykonala nejaký úkon alebo aby vyhovela súdnemu príkazu alebo inému rozhodnutiu. Exekučný orgán môže uložiť pokutu.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch (föräldrabalken)

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch sa týka opatrení, ktorými sa má v praxi vykonať nejaký úkon, ktorý vyplýva z rozhodnutia alebo dohody o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, jeho bydlisku, kontakte s deťmi alebo ich odobratí. Súd, ktorý výkon nariadi, môže uložiť pokutu alebo nariadiť odobratie detí políciou. Rovnaké pravidlá týkajúce sa výkonu sa uplatňujú aj pri výkone cudzích rozhodnutí podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel II), ak sa výkon súdneho rozhodnutia týka osoby dieťaťa. Ak sa však výkon súdneho rozhodnutia týka majetku dieťaťa alebo právnych nákladov, uplatňuje sa exekučný poriadok.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výkonom súdneho rozhodnutia je poverený švédsky exekučný orgán (Kronofogdemyndigheten). Exekučný orgán teda rozhoduje napríklad o zablokovaní. Hlavný exekútor nesie celkovú právnu zodpovednosť za priebeh výkonu, zatiaľ čo samotným výkonom sú zvyčajne poverení iní úradníci (exekútori).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na účely výkonu súdneho rozhodnutia musí existovať súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul.

Základom výkonu môžu byť tieto exekučné tituly:

  • rozsudok, verdikt alebo rozhodnutie,
  • zmier, ktorý je potvrdený súdom, alebo dohoda o mediácii, ktorá bola súdom vyhlásená za vykonateľnú,
  • schválená trestnoprávna sankcia, schválený príkaz na úhradu alebo schválený príkaz na zaplatenie pokuty za porušenie predpisov,
  • rozhodcovský rozsudok,
  • písomný záväzok, dosvedčený dvomi osobami, týkajúci sa platby výživného podľa zákonníka o manželstve (äktenskapsbalken) a zákonníka o deťoch a rodičoch (föräldrabalken),
  • rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa má vykonať podľa osobitného ustanovenia,
  • dokument, ktorý je vykonateľný podľa osobitného ustanovenia,
  • verdikt alebo rozhodnutie exekučného orgánu týkajúce sa príkazu na úhradu alebo pomoci pri výkone a európske platobné rozkazy, ktoré boli exekučným orgánom vyhlásené za vykonateľné.

Po vydaní exekučného titulu nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu ani iného orgánu, aby bolo možné začať výkon.

Významná časť činnosti exekučného orgánu spočíva v získavaní informácií o majetku dlžníka. Dlžník je povinný poskytnúť informácie o svojom majetku a pod hrozbou trestnoprávnych sankcií vo vyhlásení alebo pri výsluchu potvrdiť, že informácie, ktoré poskytol, sú pravdivé. Orgán môže dlžníkovi nariadiť, aby tieto informácie poskytol, aj pod hrozbou pokuty. O pokute rozhodne okresný súd na žiadosť exekučného orgánu.

Žiadosť o exekúciu možno podať ústne alebo písomne. Ústna žiadosť si vyžaduje, aby sa žiadateľ (osoba žiadajúca o výkon súdneho rozhodnutia) dostavil pred exekučný orgán. Písomnú žiadosť musí podpísať žiadateľ alebo jeho zástupca.

Náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia (administratívne náklady), sa hradia z poplatkov (poplatky za výkon). Administratívne náklady sa vo všeobecnosti účtujú odporcovi v danej veci (protistrana žiadateľa) po skončení výkonu, ak je to možné. Náklady štátu však vo všeobecnosti znáša žiadateľ. Na toto pravidlo sa môžu vzťahovať výnimky, napríklad v prípade väčšiny žiadostí o platbu výživného.

Všeobecne platí, že za každý exekučný titul, ktorým sa žiada výkon, sa vyberá základný poplatok. V prípade exekúcie týkajúcej sa súkromnoprávneho nároku predstavuje základný poplatok 600 SEK.

Medzi ďalšie poplatky, ktoré možno vyberať, patria poplatky za prípravu, poplatky za predaj a osobitné poplatky.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Výkon sa môže zakladať na rozhodnutí všeobecného súdu o zverení detí do osobnej starostlivosti, ich bydlisku, kontakte s deťmi alebo ich odobratí. Výkon sa môže zakladať aj na dohode o starostlivosti, bydlisku alebo kontakte, ktorú rodičia uzavreli a ktorú schvaľuje rada sociálneho zabezpečenia. Vo Švédsku sa môžu vykonávať aj zahraničné rozhodnutia, napríklad rozhodnutie, ktoré je vykonateľné podľa nariadenia Brusel II.

Rozhodnutia o výkone prijímajú okresné súdy. Žiadosť o výkon sa zvyčajne podáva na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa. Ak dieťa nemá bydlisko vo Švédsku, žiadosť sa musí podať na okresnom súde v Štokholme (Stockholms tingsrätt).

Žiadosť môže podať napríklad rodič, ku ktorému sa má dieťa presťahovať alebo s ktorým má mať kontakt.

V priebehu konania môže súd vydať osobitný pokyn pracovníkovi sociálnych služieb, aby sa pokúsil presvedčiť osobu, ktorá sa stará o dieťa, aby sa dobrovoľne podriadila rozhodnutiu alebo dohode. Ak je vec naliehavá, súd alebo policajný orgán môže rozhodnúť, že starostlivosť o dieťa by sa mala zabezpečiť okamžite. Súd môže uložiť pokutu alebo nariadiť odobratie detí políciou.

Za žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch sa neúčtuje žiadny poplatok. Od ktorejkoľvek zo strán sa však môže požadovať, aby zaplatila náklady druhej strany v danej veci. Strane, ktorá spôsobila vznik nákladov na odobratie dieťaťa alebo starostlivosť o dieťa, môže vzniknúť povinnosť uhradiť tieto náklady štátu.

3.2 Hlavné podmienky

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

V niektorých prípadoch môžu existovať prekážky výkonu, napríklad v prípade, ak je exekučný titul natoľko neurčitý, že ho nemožno použiť ako základ exekúcie.

Ďalším príkladom môže byť prípad, keď si osoba, ktorej bol súdnym rozhodnutím nariadený určitý úkon, nesplnila povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, napríklad povinnosť zaplatiť určitú sumu.

Ďalším príkladom môže byť situácia, keď osoba, ktorej bol nariadený určitý úkon, podala voči žiadateľovi protinárok, t. j. námietku týkajúcu sa započítania. Započítanie predstavuje prekážku výkonu, ak exekučný orgán zistí, že protinárok bol podaný na základe platného exekučného titulu alebo je založený na písomnom potvrdení nároku.

Exekúcia sa nesmie vykonať, ani ak dlžník tvrdí, že nejaká iná záležitosť medzi stranami predstavuje prekážku exekúcie a túto námietku nemožno zamietnuť. Príkladom môžu byť námietky voči premlčacej lehote.

Ak súd zruší exekučný titul, exekúcia musí byť okamžite prerušená.

V niektorých prípadoch môže súd takisto nariadiť, aby bola prebiehajúca exekúcia zastavená (ide o tzv. inhibíciu).

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Predpokladá sa, že to, čo je stanovené v rozhodnutí alebo dohode, je v najlepšom záujme dieťaťa. Súd nemôže v rámci kontroly výkonu opätovne preskúmať rozhodnutie alebo dohodu a hlavnou alternatívou je dosiahnuť dobrovoľné splnenie. Ak je potrebné použiť donucovacie opatrenie, najbežnejším riešením je uloženie pokuty. Fyzické odobratie dieťaťa možno použiť len ako krajný prostriedok.

Niekedy môžu existovať prekážky výkonu súdneho rozhodnutia, napríklad ak je dieťa choré.

Ak dieťa dosiahlo taký vek a úroveň zrelosti, že je potrebné zohľadniť jeho želania, výkon sa nesmie uskutočniť proti vôli dieťaťa s výnimkou prípadu, keď to súd považuje za nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa. Súd by mal odmietnuť výkon aj v prípade, keď je jasné, že by bol v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na to, aby bolo možné majetok zablokovať, musia byť splnené určité podmienky. Majetok musí

  • patriť dlžníkovi,
  • byť prevoditeľný,
  • mať určitú peňažnú hodnotu.

Zablokovanie možno použiť pri nárokoch súvisiacich s akýmkoľvek druhom majetku. Pravidlá týkajúce sa majetku s úžitkovou hodnotou sa vo všeobecnosti vzťahujú iba na fyzické osoby. Zablokovať možno nehnuteľný aj hnuteľný majetok.

Pod hnuteľným majetkom sa rozumejú nielen osobné veci (napríklad autá, lode a iné predmety), ale aj rôzne aktíva (napríklad zostatky bankového účtu) a práva (napríklad užívacie práva alebo podiel na majetku zosnulého).

Predmetom zablokovania môže byť aj zárobok, dôchodky atď.

Niektoré druhy majetku nie je možné zablokovať. Ide o majetok, ktorý má úžitkovú hodnotu. Pravidlá týkajúce sa majetku s úžitkovou hodnotou sa vo všeobecnosti vzťahujú iba na fyzické osoby. Pod pojmom majetok s úžitkovou hodnotou sa rozumie napríklad:

  • oblečenie a iné predmety primeranej hodnoty na osobné použitie dlžníka,
  • nábytok, domáce spotrebiče a iné vybavenie potrebné na prevádzku a údržbu domácnosti,
  • nástroje a iné vybavenie potrebné na živobytie alebo odborné vzdelávanie dlžníka,
  • osobné veci, ako sú medaily a športové trofeje, ktoré majú pre dlžníka takú vysokú osobnú hodnotu, že by bolo neprimerané ich zablokovať.

Okrem toho môže byť majetok chránený pred zablokovaním podľa osobitných predpisov. Príkladom takejto situácie je odškodnenie.

Zablokovať možno len tú časť zárobku, ktorá presahuje sumu, ktorú dlžník potrebuje na vlastné živobytie a živobytie svojej rodiny.

V tejto súvislosti majú niektoré nároky prednosť pred inými. Nárok na platbu výživného bude mať prednosť pred ostatnými nárokmi.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Po zablokovaní majetku už nad ním dlžník nemá rovnakú kontrolu ako predtým. Dlžník nesmie používať majetok na úkor žiadateľa prostredníctvom prevodu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, pokiaľ to exekučný orgán nepovolil na základe konkrétnych dôvodov po porade so žiadateľom.

Každá osoba, ktorá neoprávnene využíva zablokovaný majetok, môže čeliť trestnoprávnym sankciám.

Rozhodnutím o zablokovaní sa udeľujú prioritné práva na majetok.

V prípade exekúcie musí tretia strana uviesť, či voči nej dlžník nemá pohľadávky alebo s ňou nemá iné nevyriešené záležitosti, ktoré by mohli zohrávať úlohu pri posudzovaní miery, v akej môže majetok dlžníka podliehať zablokovaniu. Informačná povinnosť sa vzťahuje aj na každú tretiu stranu, ktorá má v držbe majetok dlžníka, napríklad prostredníctvom záložného práva alebo vkladu. Banka je napríklad povinná poskytnúť informácie o bankových účtoch, bezpečnostných schránkach alebo inom majetku dlžníka v úschove banky. Informačnú povinnosť majú aj príbuzní a priatelia dlžníka.

Informácie si od tretích strán možno vyžiadať ústne alebo písomne, a ak je to potrebné, tretie strany možno predvolať na výsluch. V prípade, že nespolupracujú, im môže byť uložená pokuta alebo trest odňatia slobody.

Exekučný orgán môže zablokovaný majetok bezodkladne predať. Povinný predaj sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom verejných dražieb, ale niekedy môže prebehnúť aj súkromnou formou.

Peňažné prostriedky získané exekúciou sa musia nahlásiť a čo najskôr vyplatiť žiadateľovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na rozhodnutie o zablokovaní sa nevzťahuje žiadna lehota platnosti. V právnych predpisoch sa však stanovuje, že zablokovaný majetok sa bezodkladne predá; pozri bod 3.2.

Pokiaľ je to možné, vysťahovanie by sa malo uskutočniť do štyroch týždňov od doručenia potrebných dokumentov exekučnému orgánu.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Rozhodnutie o výkone nadobúda účinnosť okamžite, pokiaľ nie je uvedené inak. Uplatňuje sa dovtedy, kým sa nestanoví inak. V rozkaze o uložení pokuty sa zvyčajne stanovuje, že opatrenie sa musí prijať v určitej lehote, napríklad dieťa sa musí odovzdať žiadateľovi. V rozhodnutí o výkone v súvislosti s kontaktom s dieťaťom sa zvyčajne uvádza, kedy môže dôjsť ku kontaktu, a obvykle má platnosť niekoľko mesiacov.

Rozhodnutie o výkone nebráni preskúmaniu novej žiadosti.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Proti rozhodnutiam exekučného orgánu vo všeobecnosti možno podať opravný prostriedok. Odvolanie na okresný súd je potrebné predložiť exekučnému orgánu.

Osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, môže proti rozhodnutiu exekučného orgánu podať opravný prostriedok, ak je namierené proti nej. Proti rozhodnutiam o zablokovaní zárobku možno podať opravný prostriedok bez časového obmedzenia. Proti rozhodnutiam o zablokovaní iných aktív možno podať opravný prostriedok do troch týždňov od doručenia. Tretie strany môžu proti zablokovaniu podať opravný prostriedok bez časového obmedzenia.

Okresný súd môže rozhodnúť, že v súčasnosti nie je potrebné prijať žiadne exekučné opatrenie (ide o tzv. inhibíciu), alebo ak na to existujú osobitné dôvody, že prijaté opatrenie sa má zrušiť.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Proti rozhodnutiu okresného súdu o výkone možno podať opravný prostriedok na odvolacom súde. Opravné prostriedky sa musia podať písomne a predložiť okresnému súdu. Lehota na podanie opravného prostriedku je tri týždne.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekučný poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré obmedzujú možnosť exekúcie, napríklad v záujme ochrany dlžníka. V obmedzenej miere môže dlžník zabrániť exekúcii prostredníctvom námietok, napríklad preto, lebo nárok sa stane premlčaným. Najbežnejším dôvodom obmedzenia exekúcie je skutočnosť, že niektoré druhy majetku a aktíva nemožno zablokovať, pretože ich dlžník potrebuje. Zo zablokovania hmotného majetku možno napríklad vylúčiť tzv. „beneficium“ („nezablokovateľný majetok“), ako je byt, ktorý je trvalým bydliskom dlžníka, a peňažné prostriedky, ktoré dlžník potrebuje na živobytie. Zo zablokovania zárobku je vylúčená „rezervná suma“ potrebná na pokrytie bežných životných nákladov dlžníka a jeho nákladov na bývanie.

Posledná aktualizácia: 15/12/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.