To force the other party (defendant or your debtor) to comply with the judgment against him/her (for example to pay up), you will have to go to the enforcement authorities. They alone have the power to force the debtor to pay, calling on the forces of law and order if need be.

Under the Brussels I Regulation (recast) which governs the recognition and enforcement of judgments in cross border cases, if you have an enforceable judgment issued in the Union Member State, you can go to the enforcement authorities in other Member State where e.g. the debtor has assets without any intermediary procedure being required (the Regulation abolishes the 'exequatur ' procedure). The debtor against whom you seek the enforcement may apply to the court requesting refusal of enforcement. The names and location of those competent courts and courts for further appeals are provided here.

The purpose of enforcement is generally to recover sums of money, but it may also be to have some other kind of duty performed (duty to do something or refrain from doing something, such as to deliver goods or finish work or refrain from trespassing).

Different European procedures (such as the European Payment Order, the European Small Claims Procedure and the European Enforcement Order) can be used in cross border civil cases, but for all of them, a judgment must be enforced in accordance with the national rules and procedures of the State of enforcement (usually where the debtor or his/her assets are).

In practice, you need to have an enforceable document (a court judgment or a deed) if you wish to apply for enforcement. The enforcement procedures and the authorities who handle them (courts, debt-collection agencies and bailiffs) are decided by national law of the Member State where enforcement is sought.

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Related link

The enforcement atlas, developed by an EU funded project, provides information on the enforcement procedures (procedures, requirements, competence, costs and timing) in the enforcement systems of the EU countries and of the UK.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ak sa dlžník nepodriadi súdnemu rozhodnutiu dobrovoľne, navrhovateľ ho k tomu môže donútiť súdnou cestou. Tento postup je známy aj ako nútený výkon súdneho rozhodnutia. Vyžaduje si exekučný titul (článok 1386 Súdneho poriadku), pretože jeho súčasťou je zásah do osobnej právnej sféry dlžníka. Takýmto titulom je spravidla súdne rozhodnutie alebo notárska listina. V záujme rešpektovania súkromia dlžníka sa titul nesmie uplatniť v určitých okamihoch (článok 1387 Súdneho poriadku). Titul vykonáva súdny exekútor.

Nútený výkon súdneho rozhodnutia sa zvyčajne používa na vymáhanie peňažných prostriedkov, ale môže sa použiť aj na vynútenie určitého úkonu alebo zdržania sa určitého konania.

Ďalším dôležitým aspektom je pokuta (článok 1385a Súdneho poriadku). Ide o prostriedok na vyvíjanie nátlaku na osobu, proti ktorej bolo vynesené súdneho rozhodnutie, s cieľom prinútiť ju, aby sa tomuto rozhodnutiu podriadila. V určitých prípadoch však pokutu nie je možné uložiť: ak bolo danej osobe nariadené, aby zaplatila peňažnú čiastku alebo dodržala pracovnú zmluvu, a ak by to nebolo zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou. Pokuta sa vymáha na základe titulu, ktorým sa nariaďuje, a preto sa nevyžaduje žiadny ďalší titul.

V prípade osoby, ktorej bolo nariadené zaplatiť peňažnú čiastku, sa pohľadávka vymáha exekúciou majetku dlžníka a označuje sa ako zablokovanie. Rozlišuje sa podľa druhu zablokovaného majetku (hnuteľný alebo nehnuteľný) a charakteru zablokovania (preventívne zablokovanie a zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia). Preventívne zablokovanie sa používa v naliehavých prípadoch a jeho účelom je, aby majetok prešiel pod ochranu súdu: predchádza sa ním zmene situácie s cieľom zabezpečiť prípadnú ďalšiu exekúciu. Osoba, ktorej majetok bol zablokovaný, už nemá nad ním kontrolu a nemôže ho predať ani sa ho zbaviť. Ak je majetok dlžníka zablokovaný pri výkone súdneho rozhodnutia, predá sa a výnos z predaja dostane navrhovateľ. Navrhovateľ nemá právo na samotný zablokovaný majetok, len na výnos z jeho predaja.

Okrem toho na základe článku 1445 a nasl. Súdneho poriadku možno uplatniť aj prikázanie pohľadávky (pozri ďalej).

Okrem bežného preventívneho zablokovania a zablokovania hnuteľného a nehnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia existujú aj osobitné pravidlá pre zablokovanie lodí (články 1467 až 1480 a články 1545 až 1559 Súdneho poriadku), zhabanie (článok 1461 Súdneho poriadku), vrátenie neprávom nadobudnutého majetku (články 1462 až 1466 Súdneho poriadku) a zhabanie nepozberaného ovocia a plodín (články 1529 až 1538 Súdneho poriadku). V zostávajúcej časti tohto dokumentu sa zameriame len na bežné zablokovanie.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni exekútori a exekuční sudcovia. Títo sudcovia majú právomoc rozhodovať v sporoch týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

2.1.1. Preventívne zablokovanie

V prípade preventívneho zablokovania sa v zásade vyžaduje povolenie exekučného sudcu a musia existovať naliehavé dôvody (článok 1413 Súdneho poriadku). O povolenie sa musí požiadať ex parte (článok 1417 Súdneho poriadku). Tá istá žiadosť sa nesmie súčasne použiť na zablokovanie hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Na zablokovanie nehnuteľného majetku sa vždy vyžaduje samostatná žiadosť.

Exekučný sudca dospeje k rozhodnutiu najneskôr do ôsmich dní od predloženia žiadosti (článok 1418 Súdneho poriadku). Sudca môže žiadosť zamietnuť alebo navrhovateľovi udeliť čiastočné alebo úplné povolenie. Rozhodnutie exekučného sudcu sa musí doručiť dlžníkovi. Rozhodnutie sa oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne prijme potrebné opatrenia na jeho doručenie.

Existuje jedna dôležitá výnimka z tohto pravidla, pri ktorej sa nevyžaduje povolenie exekučného sudcu: každé súdne rozhodnutie predstavuje povolenie na preventívne zablokovanie v súvislosti s vynesenými rozsudkami (článok 1414 Súdneho poriadku). Aj v tomto prípade musí ísť o naliehavú záležitosť. Súdne rozhodnutie sa jednoducho musí postúpiť súdnemu exekútorovi, ktorý prijme potrebné opatrenia na zablokovanie majetku.

Preventívne zablokovanie sa môže zmeniť na zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia (článok 1489 až 1493 Súdneho poriadku).

2.1.2. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

A. Všeobecné informácie

Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia možno vykonať iba na základe exekučného titulu (článok 1494 Súdneho poriadku). Súdne rozhodnutia a listiny možno vykonať len po predložení overenej kópie alebo originálu, ku ktorým je pripojený výrok rozsudku stanovený kráľovským dekrétom.

Súdne rozhodnutie sa doručuje odporcovi vopred (článok 1495 Súdneho poriadku). Ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, predchádzajúce doručenie v záujme informovania dlžníka je povinné v každom prípade. Ak je exekučným titulom listina, tento postup však nevyhnutný nie je, pretože dlžník už o titule bude informovaný. Lehoty na preskúmanie alebo podanie opravného prostriedku začnú plynúť od okamihu doručenia súdneho rozhodnutia. Lehoty na podanie opravného prostriedku majú za následok pozastavenie zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia (ale nie preventívneho zablokovania) v prípadoch, keď bolo účastníkovi konania nariadené zaplatenie peňažnej čiastky. Predbežný výkon (súdne rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné) predstavuje výnimku z odkladného účinku bežného preskúmania alebo odvolacieho konania.

Druhou fázou úsilia navrhovateľa o vynútenie predaja majetku je platobný príkaz (článok 1499 Súdneho poriadku). Ide o prvý akt výkonu a posledné varovanie pre dlžníka, ktorý sa v tejto fáze ešte stále môže vyhnúť zablokovaniu. Po vydaní platobného príkazu začína plynúť čakacia lehota jedného dňa v prípade zablokovania hnuteľného majetku (článok 1499 Súdneho poriadku) a 15 dní v prípade zablokovania nehnuteľného majetku (článok 1566 Súdneho poriadku). Príkaz musí byť doručený dlžníkovi a predstavuje oznámenie o neplnení aj žiadosť o platbu. Nútený výkon súdneho rozhodnutia môže slúžiť len na vymáhanie súm uvedených v platobnom príkaze.

Po uplynutí čakacej lehoty možno majetok na príkaz súdneho exekútora zablokovať. Výkon teda prebieha prostredníctvom príslušného úradníka. Tento úradník sa považuje za zástupcu navrhovateľa. Jeho funkcia je stanovená zákonom a jeho konanie podlieha súdnemu dohľadu. Má zmluvnú zodpovednosť voči navrhovateľovi a mimozmluvnú zodpovednosť voči tretím stranám (podľa zákona a v prípade porušenia všeobecnej povinnosti starostlivosti).

Do troch pracovných dní súdny exekútor pošle oznámenie o zablokovaní do Centrálneho registra oznámení o zablokovaní, delegovaní, postúpení, kolektívnom vyrovnaní dlhu a proteste (Centraal Bestand van berichten van beslag, delegatie, overdracht en collectieve schuldenregeling en van protest) (článok 1390 ods. 1 Súdneho poriadku). Oznámenie sa vyžaduje v prípade zablokovania hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia ani rozdelenie výnosov nemožno vykonať bez predchádzajúceho nahliadnutia do oznámení o zablokovaní v Centrálnom registri oznámení (článok 1391 ods. 2 Súdneho poriadku). Toto pravidlo bolo zavedené s cieľom zabrániť zbytočným prípadom zablokovania a posilniť kolektívny rozmer zablokovania.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: hnuteľný majetok

Na zablokovanie hnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia je potrebný platobný príkaz, proti ktorému má dlžník právo namietať. Zablokovanie vykonáva súdny exekútor a v prvom rade ide o preventívne opatrenie: majetok sa nepremiestni a nedochádza k žiadnej zmene vlastníctva a užívacích práv. Majetok možno zablokovať aj na inom mieste ako v domácnosti dlžníka a v priestoroch tretej strany.

V prípade hnuteľného majetku sa zablokovanie neobmedzuje iba na jediný postup, druhé zablokovanie toho istého majetku však nemá vzhľadom na náklady, ktoré sú s ním spojené, prakticky žiadny význam. Pokiaľ ide o pomerné rozdelenie výnosov z predaja majetku dlžníka, budú sa na ňom podieľať aj iní navrhovatelia, nielen navrhovateľ, ktorý vykonal zablokovanie (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku).

Vypracuje sa úradná správa o zablokovaní. Zhabaný majetok sa predá najskôr jeden mesiac po doručení alebo oznámení kópie úradnej správy o zablokovaní. Cieľom tejto lehoty je dať dlžníkovi poslednú príležitosť, aby zabránil predaju. Predaj sa musí oznámiť verejnosti prostredníctvom plagátov a oznámení v novinách. Uskutočňuje sa v aukčnej sieni alebo na verejnom trhu, pokiaľ sa nepredloží žiadosť o iné vhodnejšie miesto. Vykonáva ho súdny exekútor, ktorý spíše úradnú správu a vyberie výnos z predaja. V priebehu 15 dní následne súdny exekútor rozdelí výnos v príslušnom pomere (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku). Tento postup zvyčajne prebieha zmierlivo, v opačnom prípade sa vec postúpi exekučnému sudcovi.

C. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: nehnuteľný majetok (články 1560 až 1626 Súdneho poriadku)

Výkon sa začína doručením platobného príkazu.

Následne, najskôr o 15 dní a najneskôr o šesť mesiacov, prebehne zablokovanie, inak príkaz stratí právoplatnosť. Príkaz na zablokovanie musí byť následne do 15 dní zapísaný do hypotekárneho registra a doručený do šiestich mesiacov. Úkon zapísania príkazu znemožňuje disponovanie majetkom a platí maximálne šesť mesiacov. Nezapísanie príkazu má za následok neplatnosť zablokovania. V prípade nehnuteľného majetku sa na rozdiel od hnuteľného majetku uplatňuje zásada len jediného zablokovania (majetok, ktorý bol zablokovaný raz, nemôže byť zablokovaný druhýkrát).

Posledným krokom je požiadanie exekučného sudcu o vymenovanie notára, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku a určenie poradia veriteľov. Dlžník môže u exekučného sudcu podať námietku proti úkonom vymenovaného notára. Podrobné pravidlá týkajúce sa predaja majetku sú jasne stanovené zákonom (pozri články 1582 a nasl. Súdneho poriadku). Predaj je zvyčajne verejný, ale z iniciatívy sudcu alebo na žiadosť navrhovateľa, ktorý uskutočnil zablokovanie, môže byť aj súkromný. Výnosy z predaja sa následne rozdelia medzi jednotlivých veriteľov podľa schváleného poradia priority (pozri články 1639 až 1654 Súdneho poriadku). Spory týkajúce sa určovania poradia veriteľov sa postúpia exekučnému sudcovi.

2.1.3. Prikázanie pohľadávky

Prikázanie pohľadávky je zablokovanie pohľadávok, ktoré má dlžník voči tretej strane (napríklad zárobku od jeho zamestnávateľa). Táto tretia strana je teda sekundárnym dlžníkom navrhovateľa, ktorý uskutočňuje zablokovanie. Prikázanie pohľadávky (beslag onder derden) nie je to isté ako zablokovanie majetku patriaceho dlžníkovi, ktorý sa však nachádza v priestoroch tretej strany (beslag bij derden).

Pohľadávkou, ktorá predstavuje dôvod na zablokovanie, je pohľadávka veriteľa požadujúceho zablokovanie voči dlžníkovi, proti ktorému je zablokovanie vedené. Pohľadávkou, ktorá je predmetom zablokovania, je pohľadávka, ktorú dlžník, proti ktorému je zablokovanie vedené, má voči tretej strane/sekundárnemu dlžníkovi.

Podrobné pravidlá týkajúce sa prikázania pohľadávky sa uvádzajú v článkoch 1445 až 1460 Súdneho poriadku (preventívne zablokovanie) a v článkoch 1539 až 1544 Súdneho poriadku (zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia).

2.1.4. Náklady

Okrem nákladov na právne zastúpenie sa v prípadoch zablokovania musí počítať aj s nákladmi súdneho exekútora. Poplatky za úradné služby súdneho exekútora sú stanovené v kráľovskom dekréte z 30. novembra 1976, ktorým sa stanovujú sadzby za úkony súdnych exekútorov v občianskoprávnych a obchodných veciach a sadzby určitých príplatkov (Koninklijk Besluit van 30 november 1976 tot vaststelling van het tarief voor akten van gerechtsdeurwaarders in burgerlijke en handelszaken en van het tarief van sommige toelagen) [pozri Federálnu verejnú justičnú službu (Service public fédérale Justice/Federale Overheidsdienst Justitie)].

3.2 Hlavné podmienky

A. Preventívne zablokovanie

Každý navrhovateľ s pohľadávkou, ktorá má určité charakteristiky, môže uplatniť preventívne zablokovanie bez ohľadu na hodnotu zablokovaného majetku a výšku pohľadávky (pozri článok 1413 Súdneho poriadku).

Prvou podmienkou tohto druhu zablokovania je naliehavosť: musí byť ohrozená platobná schopnosť dlžníka, čo ohrozuje následný predaj majetku. Rozhodnutie o splnení tejto podmienky prijíma súd na základe objektívnych kritérií. Vec musí byť naliehavá, a to nielen v čase zablokovania, ale aj pri posudzovaní potreby pokračovať v tomto blokovaní. Existuje niekoľko výnimiek z tejto podmienky: zablokovanie v prípade falšovania, zablokovanie dlhov týkajúcich sa zmeniek a výkon zahraničného súdneho rozhodnutia.

Druhou podmienkou preventívneho zablokovania je existencia pohľadávky navrhovateľa. Ak je potrebná pohľadávka, musí spĺňať určité podmienky (článok 1415 Súdneho poriadku): musí byť konečná (nie podmienená), splatná (to sa vzťahuje aj na záruky na budúce pohľadávky) a pevne stanovená (suma bola určená alebo môže byť určená). Povaha a výška pohľadávky na druhej strane nie sú podstatné. Exekučný sudca rozhodne, či sú tieto podmienky splnené, ale súd, ktorý sa vecou následne zaoberá, nie je viazaný týmto rozhodnutím.

Po tretie navrhovateľ, ktorý žiada o preventívne zablokovanie, musí byť na tento úkon spôsobilý. Ide o kontrolný úkon (nie užívanie), ktorý môže v prípade potreby vykonať aj zákonný zástupca.

Povolenie exekučného sudcu sa vyžaduje, iba ak ešte nebolo v prospech navrhovateľa vydané súdne rozhodnutie (pozri vyššie). Nevyžaduje sa však pri preventívnom prikázaní alebo zhabaní, alebo v prípade navrhovateľov, v prospech ktorých už bolo vynesené súdne rozhodnutie (článok 1414 Súdneho poriadku: každé súdne rozhodnutie je exekučným titulom). Exekučným titulom môžu byť aj notárske listiny.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Aj v prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa požaduje exekučný titul (článok 1494 Súdneho poriadku). Môže ísť o súdne rozhodnutie, verejnú listinu, exekučný príkaz od daňových orgánov, zahraničné súdne rozhodnutie s doložkou vykonateľnosti atď.

Pohľadávka sa musí uviesť v listine, ktorá spĺňa určité kritériá. Rovnako ako v prípade preventívneho zablokovania musí byť pohľadávka konečná, pevne stanovená a splatná. V článku 1494 druhom odseku Súdneho poriadku sa uvádza, že zablokovanie vykonané s cieľom získať vyplatenie príjmu v splátkach sa bude vzťahovať aj na budúce splátky, keď sa stanú splatnými.

Okrem toho musí byť titul aktuálny. Exekučný sudca nebude titul považovať za aktuálny, ak veriteľ požadujúci zablokovanie už nie je navrhovateľom alebo ak celá pohľadávka, resp. jej časť, už nie je aktívna (pretože sa stala premlčanou alebo bola vyplatená, alebo inak vyrovnaná).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

A. Všeobecné informácie

Zablokovať možno iba hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka. Nie je možné zablokovať majetok, ktorý patrí tretej strane, hoci je irelevantné, v čej držbe sa majetok dlžníka v danom okamihu nachádza. Je teda možné zablokovať majetok nachádzajúci sa v priestoroch tretej strany, pokiaľ na to súd vydá povolenie (článok 1503 Súdneho poriadku).

Navrhovateľ môže v zásade dlh vymáhať len z krátkodobého majetku dlžníka. Iba ak si dlžník nečestne spôsobí platobnú neschopnosť, možno zablokovať aj jeho bývalý majetok. Spravidla je vylúčené aj zablokovanie budúceho majetku s výnimkou budúcich pohľadávok.

Príjmy zo zablokovaného majetku si v prípade preventívneho zablokovania v zásade ponecháva dlžník. V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia však zablokovaniu podliehajú aj príjmy, a preto prináležia veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie.

Je možné zablokovať nerozdelený nehnuteľný majetok, ale nútený predaj majetku je pozastavený až do rozdelenia majetku (pozri napríklad článok 1561 Súdneho poriadku). Na manželov sa vzťahujú osobitné pravidlá.

B. Majetok, ktorý podlieha zablokovaniu

Majetok musí byť možné zablokovať. Niektoré druhy majetku nemôžu byť predmetom zablokovania. Dôvodom ich vyňatia zo zablokovania musí byť zákonné ustanovenie alebo povaha majetku, alebo skutočnosť, že k nemu má dlžník striktne osobný vzťah. Nie je napríklad možné oslobodiť od zablokovania majetok na základe účelu. Zablokovaniu nepodliehajú tieto druhy majetku:

• Majetok uvedený v článku 1408 Súdneho poriadku. Toto obmedzenie bolo zavedené s cieľom zaručiť primerané životné podmienky pre dlžníka a jeho rodinu.
• Majetok, ktorý nemá predajnú hodnotu, a preto z neho navrhovateľ nemá žiadny úžitok.
• Majetok, ktorý je neodňateľný, pretože k nemu má dlžník blízky osobný vzťah.
• Majetok vyňatý zo zablokovania podľa osobitných právnych predpisov (napríklad príjmy a mzdy maloletých, nepublikované knihy a hudba, príjmy väzňov z väzenskej práce).
• Mzdy (zablokovanie zárobku) a podobné pohľadávky spravidla možno zablokovať iba v obmedzenej miere (pozri články 1409, 1409a a 1410 ods. 1 Súdneho poriadku). Sem patrí napríklad platba výživného, ktoré súd priznal nevinnému manželskému partnerovi. Určité platby, napríklad životné minimum, sú však zo zablokovania vylúčené úplne (pozri článok 1410 ods. 2 Súdneho poriadku). Obmedzenia týkajúce sa oprávnenosti na zablokovanie sa však nevzťahujú na navrhovateľov, ktorí vymáhajú dlh na výživnom, pretože ich pohľadávky majú prednosť (pozri článok 1412 Súdneho poriadku).

V minulosti mala vláda imunitu voči exekučným opatreniam, takže majetok štátu nebolo možné zablokovať. Táto zásada je v súčasnosti mierne upravená článkom 1412a Súdneho poriadku.

Existujú osobitné pravidlá, ktoré upravujú zablokovanie lodí a lietadiel (pokiaľ ide o preventívne zablokovanie: pozri články 1467 až 1480 Súdneho poriadku, a pokiaľ ide o zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: pozri články 1545 až 1559 Súdneho poriadku).

C. Kantonnement

V prípade zablokovania predmetu sa zablokovanie zvyčajne vzťahuje na predmet ako celok, aj keď jeho hodnota presahuje výšku pohľadávku. Pre dlžníka je to veľmi nevýhodné, pretože je úplne zbavený práva využívať tento predmet. Belgický zákonodarca preto stanovil súdnu kauciu (kantonnement): dlžník zloží určitú sumu a svoj majetok môže znova využívať (pozri články 1403 až 1407a Súdneho poriadku).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

A. Zablokovanie

Od okamihu zablokovania majetku dlžník stráca právo disponovať ním. Zablokovanie však neposkytuje veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, prednostný nárok. Diskvalifikácia znamená, že dlžník už nemôže tento majetok sdcudziť ani zaťažiť. Majetok však zostáva vo vlastníctve dlžníka. Z praktického hľadiska sa situácia nemení, právna situácia je však odlišná.

Postih za porušenie tejto diskvalifikácie spočíva v tom, že kroky prijaté dlžníkom, ktorého majetok bol zablokovaný, nie sú záväzné pre veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal.

Táto diskvalifikácia je však iba relatívna v tom zmysle, že sa vzťahuje len na výhodu veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal. Ostatní navrhovatelia musia znášať kolísanie výšky majetku dlžníka. Je však pre nich jednoduché pridružiť sa k zablokovaniu, ktoré už bolo nariadené.

Diskvalifikácia je prvou fázou procesu predaja majetku. Majetok prechádza pod kontrolu súdu. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia má teda v prvom stupni takisto preventívnu funkciu.

B. Prikázanie pohľadávky

Dôsledkom tohto typu zablokovania je strata kontroly nad celou zablokovanou pohľadávkou bez ohľadu na hodnotu pohľadávky, ktorá bola dôvodom zablokovania. Dlžník, ktorého sa týka prikázanie pohľadávky, môže vykonať čiastkovú platbu (kantonneren). Úkony, ktoré majú nepriaznivý účinok na pohľadávku, nie sú vo vzťahu k veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, vykonateľné. Po vykonaní prikázania pohľadávky nemôže dôjsť k žiadnemu ďalšiemu vyrovnaniu medzi osobou, ktorej majetok bol zablokovaný, a osobou, ktorej sa týka prikázanie pohľadávky.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

A. Preventívne zablokovanie

Preventívne zablokovanie môže platiť až tri roky. V prípade zablokovania hnuteľného majetku a prikázania pohľadávky začína trojročná lehota plynúť od dátumu vydania príkazu (články 1425 a 1458 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania nehnuteľného majetku začína trojročná lehota plynúť od dátumu zápisu do hypotekárneho registra (článok 1436 Súdneho poriadku).

Lehotu možno predĺžiť, ak na to existujú opodstatnené dôvody (články 1426, 1459 a 1437 Súdneho poriadku).

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa maximálna lehota platnosti vzťahuje iba na príkaz, ktorý zablokovaniu predchádzal. Pri tomto type zablokovania sa uplatňuje lehota desať rokov v prípade hnuteľného majetku (bežná lehota, pretože sa neuplatňujú žiadne osobitné ustanovenia) a šesť mesiacov v prípade nehnuteľného majetku (článok 1567 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania lodí sa uplatňuje lehota jeden rok (článok 1549 Súdneho poriadku).

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

A. Preventívne zablokovanie

Ak exekučný sudca odmietne vydať povolenie na preventívne zablokovanie, žiadateľ (t. j. navrhovateľ) môže v lehote jedného mesiaca podať proti rozhodnutiu odvolaciemu súdu opravný prostriedok. Ide o konanie ex parte. Ak sa po podaní opravného prostriedku zablokovanie povolí, dlžník má právo začať proti rozhodnutiu konanie na návrh tretej strany (pozri článok 1419 Súdneho poriadku).

Ak exekučný sudca povolí preventívne zablokovanie, dlžník alebo akákoľvek iná zainteresovaná strana môže proti rozhodnutiu začať konanie na návrh tretej strany. Lehota na začatie konania je jeden mesiac a konanie bude prebiehať na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Súd následne rozhodne v sporovom konaní. Konanie na návrh tretej strany nemá zvyčajne odkladný účinok (pozri články 1419 a 1033 Súdneho poriadku).

Ak možno preventívne zablokovanie nariadiť bez povolenia súdu, dlžník sa proti nemu môže odvolať tak, že požiada exekučného sudcu o zrušenie zablokovania (článok 1420 Súdneho poriadku). Ide o konanie na podanie námietky proti zablokovaniu a prebieha rovnako ako konanie o predbežnom opatrení, a ak je to potrebné, v spojení s uložením pokuty. Dôvodom žiadosti môže byť chýbajúca naliehavosť (Cass. 14. septembra 1984, Arr. Cass. 1984 – 85, 87).

Ak dôjde k zmene okolností, buď dlžník, ktorého majetok bol zablokovaný (predvolaním všetkých strán, aby sa dostavili pred exekučného sudcu), alebo veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie, resp. sprostredkovateľ (prostredníctvom žiadosti), môže požiadať exekučného sudcu, aby zablokovanie zmenil alebo zrušil.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Dlžník môže proti platobnému príkazu podať námietku a spochybniť tak jeho právoplatnosť. Na podanie námietky sa nevzťahuje žiadna zákonná lehota a námietka nemá odkladný účinok. Medzi dôvody na podanie námietky patria procesné chyby a žiadosť o odkladnú lehotu (ak je exekučným titulom notárska listina).

Dlžníci môžu proti rozhodnutiu exekučného sudcu o predaji svojho majetku podať námietku, ale táto námietka nemá odkladný účinok.

Navrhovatelia – iní ako veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie – môžu podať námietku proti predajnej cene, nie však proti samotnému predaju.

Tretia strana, ktorá tvrdí, že je vlastníkom zablokovaného majetku, môže proti rozhodnutiu exekučného sudcu takisto podať námietku (článok 1514 Súdneho poriadku). Ide o konanie na vymáhanie a má odkladný účinok.

Strana, ktorá požaduje výkon súdneho rozhodnutia, dostane iba jednu overenú kópiu. Vydáva ju register za poplatok (poplatok za vydanie).

Exekučný formulár:

„My, Filip, kráľ Belgičanov,

týmto dávame všetkým súčasným aj budúcim pokoleniam na známosť:

• prikazujeme a nariaďujeme všetkým vymenovaným súdnym exekútorom, aby vykonali toto súdne rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listinu;
• našim generálnym prokurátorom a prokurátorom na súdoch prvého stupňa, aby ho uplatňovali, a všetkým vyšším úradníkom a úradníkom verejných orgánov, aby im poskytli súčinnosť, ak sa to vyžaduje v zákone;
• na dôkaz toho bolo toto súdneho rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listina podpísané a zapečatené pečaťou súdu alebo notára.“

V prípade konaní týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia alebo listiny sa súdny exekútor zodpovedá exekučnému sudcovi. Vo veciach etiky sa zodpovedá verejnej prokuratúre a regionálnej pobočke komory súdnych exekútorov.

Register v mieste, kde sa majetok nachádza (článok 1565 Súdneho poriadku). Tento register poskytuje informácie o nehnuteľnom majetku, napr. o majetkových právach, hypotékach na majetok,

t. j. na danom konaní sa zúčastňujú všetky strany.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Súdny poriadok obsahuje rôzne pravidlá týkajúce sa majetku, ktorý nie je možné zablokovať (články 1408 až 1412c Súdneho poriadku).

Veritelia nemôžu uplatňovať nároky na určité druhy hmotného hnuteľného majetku, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život dlžníkov a ich rodín, na výkon ich povolania, na pokračovanie v ich odbornej príprave alebo štúdiu alebo na starostlivosť o ich nezaopatrené deti, ktoré bývajú na rovnakej adrese (pozri článok 1408 Súdneho poriadku). Čiastočné oslobodenie od zablokovania a postúpenia sa vzťahuje na príjmy z práce a iných činností, ako aj na príspevky, dôchodky a iné príjmy.

Limity, na ktorých je založené úplné alebo čiastočné oslobodenie od zablokovania, sa stanovujú v článku 1409 ods. 1 Súdneho poriadku a sú ročne indexované. Odstupňované výšky tranží súm podliehajúcich zablokovaniu alebo postúpeniu sú vyššie, ak má dlžník nezaopatrené deti.

Na právny nárok v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia sa v zásade vzťahuje všeobecná premlčacia lehota, t. j. 10 rokov.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je záverečná fáza súdneho konania. Spočíva v tom, že navrhovateľ, v prospech ktorého súd rozhodol, môže požiadať, aby príslušný orgán poverený výkonom súdneho rozhodnutia podnikol všetky kroky, ktoré sú v jeho právomoci a ktoré sú stanovené zákonom, na uspokojenie nároku navrhovateľa, ktorý protistrana nesplatila dobrovoľne.

Právo na výkon súdneho rozhodnutia vyplýva z existencie vykonateľného právneho nástroja alebo iného nástroja, na základe ktorého sa vydá nástroj povoľujúci výkon rozhodnutia (exekučný titul).

Opatrenia na výkon súdnych rozhodnutí zahŕňajú:

• zablokovanie hnuteľného majetku,
• zablokovanie nehnuteľného majetku,
• súpis a ocenenie nehnuteľností,
• predaj nehnuteľného majetku vo verejnej dražbe,
• zablokovanie bankového účtu dlžníka,
• zablokovanie vozidla,
• reštitúciu,
• zhabanie hnuteľného majetku,
• exekúciu v súvislosti s akciami v spoločnosti,
• výkon povinnosti odovzdať dieťa,
• exekúciu v súvislosti s majetkom manželov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Na výkon súdnych rozhodnutí sú v Bulharsku oprávnení súdni exekútori, ktorými môžu byť:

1. štátni súdni exekútori;
2. súkromní súdni exekútori.

Postavenie súkromných súdnych exekútorov sa riadi zákonom o súkromnom výkone súdnych rozhodnutí (Zakon za častnoto sadebno izpalnenie – ZČSI). V zákone je súkromný súdny exekútor vymedzený ako subjekt, ktorý štát poveril vymáhaním súkromnoprávnych nárokov.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

V súlade s článkom 404 Občianskeho súdneho poriadku sa exekučné konanie môže začať na základe týchto rozhodnutí:

1. rozsudky a súdne príkazy, ktoré majú účinok res judicata; rozsudky odvolacích súdov; exekučné tituly; súdne zmiery; vykonateľné rozsudky a súdne príkazy alebo rozsudky a súdne príkazy vyhlásené za predbežne alebo okamžite vykonateľné; rozsudky rozhodcovských súdov a zmiery potvrdené takýmito rozhodcovskými súdmi;
2. rozsudky, akty a súdne zmiery vydané súdmi v iných krajinách ako Bulharsko, ak sú v Bulharsku vykonateľné bez potreby ďalšieho konania;
3. rozsudky, akty a súdne zmiery vydané súdmi v iných krajinách ako Bulharsko a rozsudky a zmiery vydané a potvrdené rozhodcovskými súdmi v iných krajinách ako Bulharsko, ak sú vyhlásené za vykonateľné v Bulharsku.

Podľa článku 405 Občianskeho súdneho poriadku sa exekučné tituly vydávajú na základe písomnej žiadosti bez potreby doručenia kópie dlžníkovi.

V súlade s článkom 405 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku majú právomoc rozhodnúť o podaných žiadostiach tieto súdy:

• v prípadoch uvedených v článku 404 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa, ktorý sa vecou zaoberal alebo vydal exekučný príkaz, a v prípade, že je akt vykonateľný okamžite, súd, ktorý vydal rozsudok alebo exekučný príkaz,
• v prípadoch uvedených v článku 404 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku súd s právomocou povoliť výkon,
• v prípade rozsudkov vydaných domácimi rozhodcovskými súdmi a zmierov potvrdených týmito súdmi v rozhodcovskom konaní Mestský súd v Sofii (Sofijski gradski sad).

Proti súdnym príkazom schvaľujúcim alebo zamietajúcim žiadosť o exekučný titul možno podať opravný prostriedok v lehote dvoch týždňov (článok 407 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa bulharského práva žiadosť o exekučný titul môže podať aj iná strana ako právnik vrátane strany, ktorá žiada o výkon súdneho rozhodnutia, resp. jej zástupcu (ktorý môže byť právnik). Na podanie žiadosti o exekučný titul sa nevzťahujú žiadne osobitné požiadavky, ktoré by bolo potrebné splniť.

Trovy na výkon súdneho rozhodnutia sa uvádzajú v sadzobníku poplatkov a nákladov stanovenom v zákone o súkromnom výkone súdnych rozhodnutí (Úradný vestník Bulharskej republiky č. 35/2006). Náklady na vydanie exekučného titulu znáša osoba, v ktorej prospech je exekučný titul vydaný.

3.2 Hlavné podmienky

Na začatie exekučného konania musí zainteresovaná strana predložiť štátnemu alebo súkromnému súdnemu exekútorovi písomnú žiadosť, pričom k žiadosti pripojí exekučný titul alebo iný vykonateľný nástroj. V žiadosti sa musí špecifikovať uprednostňovaný spôsob exekúcie, ktorý možno v priebehu konania zmeniť (článok 426 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh na výkon rozhodnutia sa musí podať exekútorovi s oblasťou praxe zahŕňajúcej miesto, kde sa nachádza majetok, ktorého sa exekučné opatrenie týka, alebo sídlo dlžníka (ak sa exekúcia týka pohľadávok), miesto, kde je dlžník povinný konať alebo zdržať sa konania, a trvalú adresu veriteľa alebo dlžníka (podľa výberu veriteľa) (ak sa exekúcia týka vymáhania výživného).

Súdny exekútor musí písomne vyzvať dlžníka, aby dobrovoľne uspokojil nárok, čo dlžník musí urobiť do dvoch týždňov po doručení výzvy. Vo výzve sa dlžník upozorní, že neuspokojenie nároku povedie k exekučnému opatreniu. Vo výzve sa musí uviesť, na čo sa vzťahuje zablokovanie a zhabanie, a musí k nej byť priložená kópia exekučného titulu. Súdny exekútor musí vo svojej výzve dlžníka na dobrovoľné uspokojenie nároku uviesť aj dátum, ku ktorému sa uskutoční súpis majetku, a ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, nahlásiť zhabanie majetku správe katastra nehnuteľností.

Súkromný exekútor môže na základe poverenia veriteľa podniknúť v súvislosti s exekučným konaním tieto kroky: preskúmať stav majetku dlžníka, preskúmať záznamy, získať dokumenty, doklady atď., určiť spôsob exekúcie a plniť úlohu správcu spísaného majetku.

Súdny exekútor vyhotoví záznam o všetkých opatreniach, ktoré prijme alebo vykoná.

Ak dôjde k zmene pôvodného spôsobu exekúcie, súdny exekútor musí o tejto zmene písomne informovať dlžníka v súlade s článkom 428 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak v čase začatia exekučného konania nie je známe trvalé alebo súčasné bydlisko dlžníka, okresný sudca, konajúci na žiadosť veriteľa, musí vymenovať ad hoc zástupcu dlžníka (článok 430 Občianskeho súdneho poriadku).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto druhy majetku dlžníka:

• hnuteľný majetok;
• mzdy,
• príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z prenájmu atď.,
• bankové účty,
• nehnuteľný majetok,
• akcie a dlhopisy emitované podnikateľskými subjektmi,
• položky hnuteľného alebo nehnuteľného majetku vrátane bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V súlade s článkom 442 Občianskeho súdneho poriadku môže veriteľ uplatniť exekúciu na akúkoľvek vec alebo pohľadávku dlžníka.

Ochranné opatrenia uložené exekútorom a uplatnené spôsoby exekúcie musia byť primerané výške záväzku. Ak sa skonštatuje, že príslušné ochranné opatrenia sú neprimerané, exekútor ich musí zrušiť.

Ďalej uvedené položky sa v článku 444 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajú ako nezhabateľné (t. j. nemožno na ne uplatniť exekučné opatrenia):

• predmety každodennej potreby, ktoré používa dlžník a jeho rodina, uvedené v zozname prijatom Radou ministrov (Ministerski savet),
• potraviny nevyhnutné pre dlžníka a jeho rodinu na obdobie jedného mesiaca alebo v prípade poľnohospodárov až do nasledujúceho zberu úrody, resp. zodpovedajúce množstvo iných poľnohospodárskych produktov,
• palivo potrebné na vykurovanie, varenie a osvetlenie na obdobie troch mesiacov,
• stroje a zariadenia, ktoré dlžník potrebuje, aby mohol naďalej vykonávať svoje povolanie,
• časť pozemkov vo vlastníctve dlžníka (do 0,5 ha viníc a inej ornej pôdy a do 3 ha polí na všeobecné využitie spolu so strojmi a náradím, hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín a semenami určenými na siatie na obdobie jedného roka),
• v prípade chovateľov hospodárskych zvierat nevyhnutný pracovný dobytok, konkrétne dva kusy ťažného dobytka, jednu kravu, päť kusov oviec a kôz, desať úľov a kusov hydiny spolu s krmivom potrebným na ich kŕmenie až do nasledujúceho zberu úrody alebo až do vyhnania zvierat na pašu,
• obydlie vo vlastníctve dlžníka, ak dlžník a členovia jeho rodiny nemajú iné obydlie, bez ohľadu na to, či sa v ňom dlžník zdržiava. V prípade, že obydlie presahuje ubytovacie potreby dlžníka a jeho rodiny uvedené v osobitnom nariadení, ktoré prijala Rada ministrov, časť obydlia sa predá za predpokladu, že boli splnené podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 zákona o vlastníctve (Zakon za sobstvenostta),
• iné veci a pohľadávky, ktoré sú pred exekúciou chránené zákonom.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Súdny exekútor musí vo svojej výzve dlžníka na dobrovoľné uspokojenie nároku uviesť aj dátum, ku ktorému sa uskutoční súpis majetku, a ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, nahlásiť zhabanie majetku správe katastra nehnuteľností.

Zablokovanie hnuteľného majetku alebo pohľadávky sa vykoná na základe súpisu.

Na dlžníka má zablokovanie a zhabanie majetku tieto účinky:

Od chvíle zablokovania a zhabania majetku dlžník nesmie disponovať pohľadávkami či majetkom (nehnuteľným alebo hnuteľným) a ani tento majetok upraviť, poškodiť alebo zničiť, a to pod hrozbou trestného stíhania. Tieto účinky sa uplatňujú od doručenia výzvy na dobrovoľné vyrovnanie dlhu.

Na veriteľa má zablokovanie alebo zhabanie majetku tieto účinky:

V súlade s článkom 452 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je akékoľvek nakladanie so zablokovaným hnuteľným majetkom alebo pohľadávkami voči veriteľovi a akémukoľvek spoločnému veriteľovi neplatné, pokiaľ sa nadobúdateľ nemôže odvolať na článok 78 zákona o vlastníctve. V uvedenom článku sa stanovuje, že ktokoľvek, kto v súlade so zákonom nadobudne hnuteľný majetok alebo cenné papiere znejúce na nositeľa za protihodnotu, a to aj v prípade, že ich nadobudne od niekoho iného ako od vlastníka, nadobúda vlastníctvo, pokiaľ si prevod vlastníctva hnuteľného majetku nevyžaduje notársku zápisnicu alebo notárske osvedčenie podpisov strán transakcie. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje aj na nadobudnutie iných vecných práv k hnuteľnému majetku.

Ak sa exekučné opatrenia týkajú nehnuteľného majetku, neplatné sú len transakcie prevodu uskutočnené po dátume vytvorenia záznamu o preventívnom zablokovaní majetku (článok 452 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V zákonoch sa nestanovuje žiadne časové obmedzenie platnosti týchto opatrení. Ich cieľom je uspokojenie nároku veriteľa, takže sú platné, až kým sa neskončí exekučné konanie.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Opravné prostriedky, ktoré sú v rámci exekučného konania k dispozícii, sú uvedené v častiach I a II kapitoly 39 Občianskeho súdneho poriadku.

• veriteľ sa môže odvolať proti:
  • odmietnutiu súdneho exekútora vykonať stanovené exekučné opatrenie;
  • odmietnutiu súdneho exekútora vykonať nové ocenenie majetku, ktorého sa exekučné opatrenie týka, a
  • pozastaveniu, ukončeniu a dokončeniu exekúcie,
• dlžník môže podať opravný prostriedok proti:
  • príkazu, ktorým súdny exekútor ukladá dlžníkovi pokutu;
  • exekučnému opatreniu, ktoré sa týka majetku, ktorý dlžník považuje za nezhabateľný;
  • zhabaniu hnuteľného majetku alebo vysťahovaniu dlžníka z nehnuteľného majetku, ak dlžník uvedie, že o exekúcii nebol riadne informovaný;
  • odmietnutiu súdneho exekútora vykonať nové ocenenie majetku, ktorého sa exekučné opatrenie týka;
  • menovaniu tretej strany za správcu majetku;
  • odmietnutiu súdneho exekútora pozastaviť, ukončiť alebo dokončiť exekúciu a
  • trovám na výkon súdneho rozhodnutia,
• tretie strany (ktoré nie sú stranami exekučného konania) sa môžu odvolať proti opatreniu súdneho exekútora, len ak je exekúcia namierená na veci, ktoré majú vo vlastníctve k dátumu zablokovania, zhabania alebo odovzdania,
• tretia strana môže podať opravný prostriedok proti reštitúcii nehnuteľného majetku, len ak bol tento majetok vo vlastníctve tretej strany pred dátumom, ku ktorému bol predložený vykonávaný nárok (článok 435 Občianskeho súdneho poriadku),
• v prípade verejnej dražby sa proti rozhodnutiu o predaji majetku môže odvolať strana, ktorá zaplatila zálohu najneskôr v posledný deň konania dražby, veriteľ, ktorý predložil ponuku v dražbe bez toho, aby musel zaplatiť zálohu, alebo dlžník, ak sa dražba nekonala v súlade so zákonom alebo ak sa majetok nepredal tomu, kto preložil najvyššiu ponuku.

V súlade s článkom 436 Občianskeho súdneho poriadku sa opravné prostriedky musia podať do jedného týždňa od dátumu sporného úkonu, ak bola strana v čase úkonu prítomná alebo bola predvolaná, aby sa na ňom zúčastnila, a vo všetkých ostatných prípadoch do jedného týždňa odo dňa oznámenia. Opravné prostriedky sa musia podať prostredníctvom súdneho exekútora okresného súdu príslušného podľa miesta exekúcie. Keď sa podá odvolanie, súdny exekútor musí uviesť dôvody napadnutého opatrenia.

Tieto opravné prostriedky sa preskúmajú na neverejnom zasadnutí, s výnimkou opravných prostriedkov podaných tretími stranami, ktoré sa preskúmajú na verejnom zasadnutí, na ktoré sa predvolajú všetky strany exekučného konania. O opravnom prostriedku sa musí rozhodnúť do jedného mesiaca.

Podanie opravných prostriedkov nevedie k zastaveniu exekučného konania, súd však môže rozhodnúť o prerušení konania dovtedy, kým sa rozhodne o právnych veciach uvedených v opravnom prostriedku. Ak sa konanie preruší, o tejto skutočnosti sa bezodkladne informuje súdny exekútor (článok 438 Občianskeho súdneho poriadku).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

V článku 432 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú rôzne scenáre, v ktorých súd môže zákonne prerušiť exekučné konanie na základe návrhu veriteľa.

Ak veriteľ nepožiada o vykonanie exekučných opatrení v priebehu dvoch rokov, súdny exekútor v súlade s článkom 433 ods. 1 bodom 8 Občianskeho súdneho poriadku exekučné konanie ukončí. Jediná prípustná výnimka z tohto pravidla sa uplatňuje na veci výživného.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ide o presadenie splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom aj proti vôli osoby, ktorej bola povinnosť uložená. Ak si povinná osoba nesplní povinnosť dobrovoľne, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí, môže oprávnená osoba podať na súd alebo exekútorovi návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu.

Súd nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia s výnimkou titulov, ktoré sa vykonávajú v správnom alebo daňovom konaní. Oprávnená osoba sa tak v občianskych veciach môže v zásade vždy obrátiť na súd.

Oprávnená osoba sa takisto môže obrátiť na exekútora. Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou týchto rozhodnutí:

• rozhodnutie o starostlivosti o maloleté deti,
• rozhodnutie vo veciach ochrany pred domácim násilím,
• rozhodnutie orgánov Európskej únie,
• zahraničné rozhodnutie.

Návrh na exekúciu však možno podať, ak sa má exekúcia viesť podľa rozhodnutia o výživnom na maloleté deti alebo podľa cudzieho rozhodnutia, v prípade ktorého bolo vydané vyhlásenie o vykonateľnosti podľa priamo uplatniteľného predpisu Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy alebo sa rozhodlo o jeho uznaní.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom súdu je upravený v § 251 – 351a zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení. Na výkon rozhodnutí v rodinnoprávnych veciach sa však vzťahujú ustanovenia § 492 – 513 zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom exekútora je upravený predovšetkým v ustanoveniach § 35 – 73 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení. Súdny exekútor takisto postupuje podľa občianskeho súdneho poriadku, najmä pokiaľ ide o právnu úpravu jednotlivých spôsobov výkonu rozhodnutí.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Vo všeobecnosti platí, že pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinnej osoby (§ 252 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení). Výnimky z tohto pravidla sú ďalej stanovené v § 252 Občianskeho súdneho poriadku.

Podrobnosti o všeobecnom súde povinnej osoby pozri v „Základných pravidlách miestnej príslušnosti“ (oddiel 2.2.1 informačného listu „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? – Česká republika“).

Exekúciu môžu vykonávať súdy a súdom poverení exekútori. Vecne príslušným exekučným súdom je podľa § 45 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení, okresný súd. Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba miesto svojho trvalého pobytu, miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, sídlo a podobne. Problematika príslušnosti je podrobnejšie opísaná v uvedenom ustanovení exekučného poriadku.

Pre ďalšie podrobnosti pozri aj otázku „Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?“.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdny výkon rozhodnutia

Konanie sa môže začať len na návrh oprávnenej osoby, pokiaľ povinná osoba dobrovoľne nesplní to, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí. Súd aj bez návrhu nariadi podľa zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, výkon niektorých predbežných opatrení, napr. vo veci ochrany pred domácim násilím.

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len vtedy, ak rozhodnutie obsahuje označenie oprávnenej a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu povinnosti, na účely ktorej splnenia bol výkon rozhodnutia nariadený, a určenie lehoty na splnenie povinnosti. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v rozhodnutí je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak má podľa rozhodnutia splniť povinnosť viac povinných osôb a ide o deliteľné plnenie, platí, že splniť povinnosti, pokiaľ sa v rozhodnutí nestanoví inak, sa zaväzujú všetky povinné osoby rovnakým dielom.

Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia nemusí oprávnenú osobu zastupovať advokát.

V návrhu na výkon rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje zaplatenie peňažnej čiastky, je nutné označiť konkrétny spôsob výkonu rozhodnutia a ďalšie náležitosti stanovené zákonom. K návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné pripojiť rovnopis rozhodnutia s potvrdením o jeho vykonateľnosti. Toto potvrdenie k rozhodnutiu poskytne súd, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia nie je potrebné pripájať, ak sa návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

Vo vykonávacom konaní sa rozhoduje vždy formou uznesenia.

Výkon rozhodnutia súd nariaďuje väčšinou bez vypočutia povinnej osoby.

Súdne konania v Českej republike podliehajú súdnemu poplatku (pozri zákon č. 549/1991 Zb., o súdnych poplatkoch, v platnom znení). V odôvodnených prípadoch sa v zákone pripúšťa oslobodenie od súdnych poplatkov.

Exekučné konanie

Exekučné konanie vedie exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnená osoba. Úkony exekútora sa považujú za úkony exekučného súdu.

Exekučné konanie sa začína na základe návrhu oprávnenej osoby alebo osoby, ktorá preukáže, že na ňu prešlo alebo bolo presunuté právo z rozhodnutia. Začína sa dňom, keď tento návrh dostane exekútor. Exekútor môže začať zisťovať a zaisťovať majetok povinnej osoby najskôr po tom, ako mu súd vydá poverenie a nariadi exekúciu.

Exekučný návrh musí obsahovať:

• označenie exekútora, ktorý má exekúciu viesť, s uvedením jeho sídla (zoznam exekútorov je dostupný na webových stránkach Exekútorskej komory Českej republiky; exekútori nemajú miestne vymedzenú pôsobnosť – každý exekútor môže pôsobiť na celom území Českej republiky),
• označenie veci, ktorej sa návrh týka, a jej účel,
• označenie účastníkov, t. j. oprávnenej osoby, resp. osoby, ktorej z rozhodnutia vyplýva právo, a povinnej osoby, v prípade fyzických osôb meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu účastníkov, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a prípadne rodné číslo alebo dátum narodenia účastníkov, alebo v prípade právnických osôb obchodnú firmu alebo názov, sídlo a identifikačné číslo,
• presné označenie exekučného titulu,
• uvedenie povinnosti, ktorá sa má exekúciou vymôcť, a údaj o tom, či a prípadne v akom rozsahu povinná osoba vymáhanú povinnosť splnila,
• prípadne označenie dôkazov, na ktoré sa oprávnená osoba odvoláva,
• podpis.

K návrhu na exekúciu je potrebné pripojiť originál alebo úradne overenú kópiu exekučného titulu s potvrdením o jeho vykonateľnosti alebo rovnopis notárskeho zápisu so súhlasom s vykonateľnosťou s výnimkou prípadov, keď exekučný titul vydal exekučný súd. Potvrdenie o vykonateľnosti poskytne k exekučnému titulu orgán, ktorý ho vydal, v prípade zmierov a dohôd orgán, ktorý ich schválil.

3.2 Hlavné podmienky

Výkon rozhodnutia (exekúciu) je možné nariadiť na základe exekučného titulu, ak nebola dobrovoľne splnená uložená povinnosť.

Exekučným titulom je:

• vykonateľné rozhodnutie súdu alebo exekútora, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
• vykonateľné rozhodnutie súdu a iného orgánu činného v trestnom konaní, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
• vykonateľný rozhodcovský nález (pozn. Najvyšší súd ČR opakovane judikoval, že rozhodcovské nálezy vydané v režime Newyorského dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí môžu slúžiť ako titul pre súdny výkon rozhodnutia, a to bez osobitného konania, nemožno ich však použiť ako spôsobilý exekučný titul (pozri uznesenie z 12.6.2018, sp. zn. 20 Cdo 1754/2018; uznesenie zo 16.8.2017, sp. zn. 20 Cdo 5882/2016 a uznesenie z 3.11.2016, sp. zn. 20 Cdo 1165/2016);
• notársky zápis so súhlasom s vykonateľnosťou spísaný podľa osobitného právneho predpisu,
• vykonateľné rozhodnutie a iný exekučný titul orgánu verejnej moci,
• iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery a listiny, ktorých výkon je prípustný zo zákona.

Ak exekučný titul neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v exekučnom titule je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Súdny výkon rozhodnutia

Pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia, pre činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia a pre vyhlásenie o majetku je príslušný všeobecný súd povinnej osoby, pokiaľ sa ustanovením § 252 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, nestanovuje inak.

Výkon rozhodnutia je možné nariadiť len v takom rozsahu, aký navrhla oprávnená osoba a aký podľa rozhodnutia stačí na jej uspokojenie (§ 263 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Súd zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že by výnos, ktorý by sa dosiahol, nepostačoval ani na pokrytie nákladov na výkon rozhodnutia (§ 264 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Exekučné konanie

Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou rozhodnutí uvedených vyššie (bod č. 1).

Exekútor, ktorý prijal exekučný návrh, požiada exekučný súd najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu o poverenie a nariadenie exekúcie. Súd vydá poverenie do pätnástich dní, ak sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady. Pokiaľ nie sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vedenie exekúcie, súd dá exekútorovi pokyn, aby exekučný návrh čiastočne alebo úplne odmietol alebo zamietol, alebo aby exekučné konanie zastavil. Tento pokyn je pre exekútora záväzný.

Vecne príslušným exekučným súdom je okresný súd.

Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba, pokiaľ ide o fyzickú osobu, miesto svojho trvalého pobytu, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Ak je povinná osoba právnickou osobou, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má povinná osoba sídlo. Ak povinná osoba, ktorá je fyzickou osobou, nemá v Českej republike miesto trvalého bydliska alebo miesto takéhoto pobytu alebo ak povinná osoba, ktorá je právnickou osobou, nemá v Českej republike sídlo, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode má povinná osoba majetok.

Niektoré odchýlky v miestnej príslušnosti vyplývajú zo zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, napr. z ustanovení § 511.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkonom rozhodnutí (exekúciou) môžu byť postihnuté hnuteľné aj nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty s niektorými výnimkami.

Výkonom rozhodnutí nesmú byť podľa § 321 – 322 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, postihnuté najmä:

• veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutí;
• veci vo vlastníctve povinnej osoby, ktoré táto osoba nutne potrebuje na uspokojenie svojich hmotných potrieb alebo hmotných potrieb svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh, ako aj iné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (ide predovšetkým o bežné súčasti odevu, obvyklé vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje v súvislosti so svojou chorobou alebo telesným postihnutím, peniaze v hotovosti do čiastky zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca podľa osobitného právneho predpisu, zvieratá, v prípade ktorých nie je hospodársky účinok hlavným účelom chovu a ktoré slúžia človeku ako jeho spoločník);
• ak je povinná osoba podnikateľ, veci v jej vlastníctve, ktoré nevyhnutné potrebuje na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti (to neplatí, ak sú tieto veci viazané záložným právom a ide o vymáhanie pohľadávky oprávnenej osoby, ktorá je týmto záložným právom zaistená);
• technické prostriedky, na ktorých sa podľa osobitného právneho predpisu vedie evidencia investičných nástrojov alebo sa uchovávajú dokumenty týkajúce sa údajov v tejto evidencii, a ďalej technické prostriedky slúžiace na poskytovanie údajov o vlastníkoch investičných nástrojov podľa osobitného právneho predpisu;
• veci, ktoré povinná osoba získala ako substitučný majetok (to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok).

Oprávnená osoba môže vždy navrhnúť postihnutie aj vyššie uvedených vecí, pokiaľ tieto veci získala povinná osoba, ktorá úmyselným trestným činom spôsobila škodu, z majetkového prospechu získaného týmto trestným činom, pokiaľ je oprávnená osoba týmto trestným činom poškodená.

Výkonu rozhodnutí ďalej nepodliehajú:

• pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, pokiaľ sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo opravu budovy,
• peňažné dávky sociálnej starostlivosti, dávky pomoci v hmotnej núdzi, z dávok štátnej sociálnej podpory príspevok na bývanie a jednorázovo vyplácané dávky štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti,
• pohľadávky, ktoré povinná osoba nadobudla ako substitučný majetok, to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok,
• pohľadávky fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, ktoré vznikli pri ich podnikateľskej činnosti, podliehajú výkonu rozhodnutí len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami,
• pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinnou osobou autor, len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami (to platí rovnako pre pohľadávky z práv výkonných umelcov a z práv pôvodcov predmetov priemyselného vlastníctva).

Tento zoznam predstavuje základné obmedzenie pre postihovanie majetku výkonom rozhodnutia či exekúciou. Občiansky súdny poriadok obsahuje niektoré ďalšie špecifické obmedzenia, napr. v § 267b.

Spôsob postihnutia spoločného majetku manželov je zakotvený v § 262a ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení, a v § 42 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Výkon rozhodnutia týkajúceho sa majetku patriaceho do spoločného majetku manželov možno nariadiť aj v prípade, ak ide o vymoženie dlhu, ktorý vznikol počas trvania manželstva alebo pred uzavretím manželstva len jednému z manželov. Za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje aj majetok, ktorý netvorí súčasť spoločného majetku manželov len preto, že rozhodnutím súdu bol spoločný majetok manželov zrušený alebo bol zúžený jeho existujúci rozsah, alebo bol zmluvou zúžený rozsah spoločného majetku manželov, že sa dohodlo na režime oddelených majetkov alebo že bol zmluvou vymedzený vznik spoločného majetku ku dňu zániku manželstva.

Výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu manžela povinnej osoby, prikázaním pohľadávky manžela povinnej osoby z účtu v peňažnom ústave, prikázaním inej peňažnej pohľadávky manžela povinnej osoby alebo postihnutím iných majetkových práv manžela povinnej osoby možno nariadiť, len ak ide o vymoženie dlhu, ktorý patrí do spoločného majetku manželov.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Súdny výkon rozhodnutia:

Zaplatenie peňažnej čiastky možno vykonať zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, správou nehnuteľnej veci, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu a zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľné veci (§ 258 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a činností (§ 258 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutí predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí, hromadných vecí a súborov vecí, prikázaním založenej peňažnej pohľadávky a postihnutím iných založených majetkových práv (§ 258 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Po zapísaní exekúcie do registra začatých exekúcií exekútor posúdi, akým spôsobom sa exekúcia vykoná, a vydá alebo zruší exekučný príkaz týkajúci sa majetku, ktorý má byť exekúciou postihnutý. Pod exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov stanovených v zákone č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení. Exekútor je povinný v exekučnom príkaze zvoliť taký spôsob exekúcie, ktorý nie je očividne nevhodný, a to najmä vzhľadom na nepomer výšky dlhov povinnej osoby a ceny predmetu, z ktorého sa má dosiahnuť splnenie dlhu povinnej osoby.

Exekúciu, ktorou sa ukladá zaplatenie peňažnej čiastky, možno vykonať zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu, zriadením exekútorského záložného práva na nehnuteľné veci, správou nehnuteľnej veci, pozastavením vodičského oprávnenia.

Spôsob exekúcie, ktorou sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Takúto exekúciu možno uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, vykonaním prác a činností.

Exekúciu predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí.

Zákaz disponovania majetkom sa upravuje v § 44a a § 47 ods. 5 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Ak exekútor nerozhodol inak, povinná osoba nesmie po doručení oznámenia o začatí exekúcie disponovať svojím majetkom vrátane nehnuteľností a majetku patriaceho do spoločného majetku manželov, s výnimkou bežnej obchodnej a prevádzkovej činnosti, uspokojovania svojich základných životných potrieb a základných životných potrieb osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a udržiavania a správy majetku. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný. Právny úkon sa však považuje za platný, ak námietku o neplatnosti nevznesie exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ s cieľom zaistiť uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Právne účinky vznesenia námietky o neplatnosti nastávajú od účinnosti právneho úkonu, ak exekučný príkaz alebo iný prejav vôle exekútora, oprávnenej osoby alebo prihláseného veriteľa dostanú všetci účastníci právneho úkonu, voči ktorému exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ vzniesli námietku o neplatnosti.

Povinná osoba nesmie previesť majetok, ktorý je postihnutý exekučným príkazom, na inú osobu, zaťažiť ho ani ním inak disponovať. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia trvajú do zastavenia exekúcie, vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a nákladov na exekúciu a pod. Zákaz disponovania majetkom sa ukončuje rozhodnutím, ak povinná osoba zloží u exekútora čiastku vo výške vymáhanej pohľadávky, nákladov na exekúciu a nákladov oprávnenej osoby.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Opravné prostriedky pri súdnom výkone rozhodnutia:

Pri súdnom výkone rozhodnutia je možné podať odvolanie podľa všeobecných ustanovení občianskeho súdneho poriadku o opravných prostriedkoch. Povinná osoba musí podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak osoba, ktorá je na to oprávnená, podá včas prípustné odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť dovtedy, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (pozri aj § 254 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Pri výkone rozhodnutia nie je zo zákonne stanovených dôvodov možné prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nie je možné ani podať žalobu na obnovenie výkonu rozhodnutia. Je však možné podať žalobu z dôvodu zmätočnosti, ale iba v prípade, že sa touto žalobou napáda právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa zamietlo odvolanie alebo ktorým sa zastavilo odvolacie konanie, ako aj právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odvolania alebo dovolaní z dôvodu oneskorenia (pozri aj § 229 ods. 4 a § 254 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení).

Právo na majetok, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenej osobe návrhom na vylúčenie majetku z výkonu rozhodnutia podľa § 267 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Právo na majetok, ktorý patrí do spoločného majetku manželov alebo sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela, ale vymáhanú pohľadávku nie je možné z tohto majetku uspokojiť, možno rovnako uplatniť takýmto návrhom (§ 267 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh je potrebný aj na uplatnenie popretia pravosti, výšky, skupiny alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených do rozvrhu výťažku alebo inak uspokojovaných pri výkone rozhodnutia spôsobmi postihnutia majetku uvedenými v zákone (§ 267a Občianskeho súdneho poriadku) voči veriteľovi.

Proti niektorým súdnym uzneseniam môže účastník podať námietky. Ide napríklad o námietky povinnej osoby týkajúce sa súpisu majetku, námietky voči záznamu o výkone správy závodu alebo námietky voči príklepu.

Povinná osoba môže ďalej v rámci vykonávacieho a exekučného konania podať návrh na odklad výkonu rozhodnutia (exekúcie) alebo návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) sú upravené v občianskom súdnom poriadku aj exekučnom poriadku (predovšetkým v § 266, § 268 a § 269 zákona 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, a ustanoveniach § 54, § 55 a § 55a zákona č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení).

Opravné prostriedky v exekučnom konaní:

Proti rozhodnutiam exekútora sa možno odvolať v prípadoch, keď to umožňuje exekučný poriadok (pozri § 55c).

Proti rozhodnutiu exekútora o návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu možno podať návrh na vylúčenie veci podľa § 267 Občianskeho súdneho poriadku na exekučnom súde do 30 dní od doručenia rozhodnutia exekútora, ktorým nevyhovel, a to aj čiastočne, návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu. Od podania návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu do uplynutia tejto lehoty a počas konania o žalobe nie je možné zapísané hnuteľné veci predať.

Proti príkazu na úhradu nákladov na konanie môže účastník podať námietky do 8 dní od doručenia príkazu.

V prípade návrhu na odklad alebo zastavenie exekúcie pozri časť „Opravné prostriedky pri súdnom výkone rozhodnutia“.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Po nariadení exekúcie (§ 44 a nasl. exekučného poriadku) sa zákaz disponovania majetkom nevzťahuje na bežnú obchodnú a prevádzkovú činnosť povinnej osoby, uspokojovania základných životných potrieb povinnej osoby a osôb, voči ktorým má povinná osoba vyživovaciu povinnosť, a na udržiavanie a správu majetku. Povinná osoba môže ďalej exekútorovi navrhnúť, aby sa zákaz disponovania nevzťahoval na časť jej majetku. Pri tomto návrhu musí povinná osoba preukázať, že jej zostávajúci majetok zjavne a bez pochybností stačí na uhradenie vymáhanej pohľadávky vrátane nákladov oprávnenej osoby a nákladov na exekúciu.

Povinná osoba má ďalej možnosť, aby v reakcii na výzvu súdneho exekútora, ktorá musí obsahovať poučenie o lehote na zaplatenie a o prípadných dôsledkoch nezaplatenia, zaplatila vymáhanú pohľadávku aj zálohu na znížené náklady. Splnením vymáhaného nároku a uhradením zálohy zaniká zákaz disponovania majetkom (§ 44a ods. 1 a § 46 ods. 6 exekučného poriadku). Exekútor v opačnom prípade vykoná exekúciu.

Povinná osoba je chránená predovšetkým v situácii, keď má dôjsť k vyprataniu bytu alebo inej nehnuteľnosti, v ktorej žije, a to podľa ustanovenia § 65 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 37/1992 Zb., o rokovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, v znení neskorších noviel, z 23. decembra 1991. Ak totiž vykonávateľ pri vypratávaní nehnuteľnej veci, stavby, bytu alebo miestnosti zistí, že osoba, ktorá má nehnuteľnosť vypratať, je z dôvodu choroby pripútaná na lôžko alebo že ide o ženu v šestonedelí alebo vo vyššom štádiu tehotenstva a že by vykonanie vypratania mohlo vážne ohroziť zdravotný stav takejto osoby, nie je uskutočnenie výkonu prípustné. Ak sa nepredloží potvrdenie od lekára alebo ak existuje pochybnosť o správnosti takéhoto potvrdenia, vykonávateľ požiada o vyjadrenie odborného lekára.

Niektoré veci dlžníka podľa občianskeho súdneho poriadku nemôžu byť postihnuté, pozri aj otázku „Aký druh majetku môže byť predmetom exekúcie?“

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Nemecko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Nútený výkon rozhodnutia je právny postup na presadenie súkromnoprávneho nároku, ktorý zahŕňa použitie štátneho donútenia. Nositeľom exekučnej moci je výhradne štát, ktorý požíva monopol donucovacej právomoci uplatňovanej výhradne prostredníctvom svojich orgánov.

Inventár rôznych opatrení na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorými je dlžník nútený k uloženému plneniu, konaniu atď.:

• zabavenie vecí,
• prikázanie pohľadávok a iných majetkových práv (najmä zabavenie zarobeného príjmu),
• prehlásenie o majetku,
• súdny príkaz alebo zákaz konať,
• nútená dražba,
• nútená správa.

Nútený výkon rozhodnutia je v Nemecku upravený predovšetkým v §§ 704 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku [„OSP“, (Zivilprozessordnung – ZPO)] a v zákone o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

Nariadenie (EÚ) č. 655/2014, ktoré upravuje cezhraničné vymáhanie pohľadávok medzi členskými štátmi EÚ, je v Nemecku implementované v §§ 946 a nasl. OSP.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Pozri bod 3.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

• Sú súdne a mimosúdne tituly vykonateľné?

Áno. Do úvahy prichádzajú konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenie (§§ 929, 936 OSP), ako aj ďalšie exekučné tituly uvádzané v § 794 OSP; patria k nim popri súdnych tituloch aj zmiery uzatvorené pred zmierovacím orgánom, zmiery podpísané stranami a advokátmi a notárske listiny.

• Je potrebné získať na výkon titulu súdne rozhodnutie?

Rozhodnutie súdu je potrené na prikázanie pohľadávok a postihnutie iných majetkových práv dlžníka, pri nútenom výkone rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia, ako aj pri nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

• Ktorý súd je v tejto veci príslušným súdom?

V prípade prikázania pohľadávok: okresný súd v mieste bydliska dlžníka.

V prípade núteného výkonu rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia: procesný súd prvého stupňa.

V prípade nútenej dražby a nútenej správy: okresný súd, v ktorého obvode sa pozemok nachádza.

• Postavenie a právomoci exekútora

Exekútor je krajinským úradníkom strednej súdnej správy a podlieha služobnému dozoru príslušného riaditeľa alebo predsedu okresného súdu. Pri výkone rozhodnutí je však vecne nezávislý; nemôže byť ovplyvňovaný prostredníctvom služobného dozoru. Opatrenia a vyúčtovanie nákladov exekútora sú napadnuteľné pripomienkou ako opravným prostriedkom. To isté platí, ak sa exekútor bráni výkonu rozhodnutia. O pripomienke rozhoduje sudca súdu príslušného v konaní o výkone rozhodnutia.

Exekútor zodpovedá za výkon rozhodnutí v občianskych veciach v zmysle oddielu 8 Občianskeho súdneho poriadku. Ťažiskom je tu výkon rozhodnutí na veci hnuteľné. V danom prípade je exekútor v zásade rovnako oprávnený povoliť dlžníkovi uhrádzať splátky a zodpovedá za plynulé a účinné uskutočnenie exekúcie. Jednou z hlavných povinností exekútora je získať od dlžníka miestoprísažné prehlásenie o majetku. K ďalším oblastiam jeho právomocí patria najmä:

• vydanie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vypratanie),
• zamietnutie námietok dlžníka voči úkonom, ktoré je povinný prijať,
• doručenie dokumentov potrebných v procese núteného výkonu rozhodnutia, ktorý je v rukách procesných strán,
• výkon nariadení o arestatóriu a predbežných opatrení (pokiaľ nie je príslušným súd),
• výkon nariadení zadržania po odmietnutí poskytnúť prehlásenie o majetku.

• Je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia prostredníctvom osoby vykonávajúcej právnické povolanie?

Právomoc rozhodovať o návrhoch na výkon rozhodnutia majú prevažne okresné súdy ako exekučné súdy; právne zastúpenie advokátmi preto nie je potrebné.

Návrh na vydanie rozhodnutia na vynútenie konania a opomenutia však musí byť podaný na procesnom súde prvého stupňa, teda za určitých okolností na vyššej inštancii (krajinský súd), pre ktorú je právne zastúpenie v zásade povinné.

Výška trov pri jednotlivých exekučných opatreniach:

V závislosti od druhu priznaného nároku sú zákonom stanovené rôzne možnosti výkonu rozhodnutia. Rôzne exekučné opatrenia sú spojené s trovami v rôznych výškach:

• a) Zabavenie vecí:

Ak je priznané právo na plnenie určitej peňažnej sumy, môže veriteľ poveriť exekútora vymožením platobného nároku. Za zabavenie hnuteľných vecí dlžníka prostredníctvom exekútora sa účtuje podľa položky 205 sadzobníka poplatkov k zákonu o nákladoch na exekútora (Gerichtsvollzieherkostengesetz – GvKostG) poplatok vo výške 26 EUR. Za predaj zabaveného majetku alebo verejnú dražbu ako dražbu na mieste alebo ako všeobecne prístupnú dražbu na internete prostredníctvom aukčnej platformy alebo za speňaženie iným spôsobom sa účtuje podľa položky 300 sadzobníka poplatkov GvKostG ďalší poplatok vo výške 52 EUR. Okrem týchto poplatkov sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok 20 EUR. K tomu sa pripočítajú nevyhnutné výdavky exekútora, najmä vo forme cestovných náhrad (položka 711 sadzobníka poplatkov GvKostG).

• b) Prikázanie pohľadávok:

Platobný titul je rovnako možné zabezpečiť návrhom na prikázanie pohľadávky dlžníka (napr. nárok na výplatu mzdy) a jej prevod veriteľovi na zinkasovanie alebo postúpenie pohľadávky v prospech veriteľa miesto platby (§§ 829 a 835 OSP). Zvyčajne sa o zabavenie a prevod pohľadávky žiada spoločne a sú spojené do jedného rozhodnutia (o zabavení a prevode). Za toto konanie spojené s podaním návrhu sa účtuje podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov k zákonu o súdnych trovách (Gerichtskostengesetz – GKG) však iba poplatok vo výške 20 EUR. Výdavky, najmä náklady na doručenie súdneho uznesenia, sa podľa časti 9 sadzobníka poplatkov uplatňujú osobitne.

• c) Prehlásenie o majetku:

Za prehlásenie o majetku si exekútor účtuje podľa položky 260 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 33 EUR.

• d) Výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti:

Nútený výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zápisom zaisťovacej hypotéky na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v katastri nehnuteľností, nútenou dražbou alebo nútenou správou pozemku.

Za zápis zaisťovacej hypotéky do katastra nehnuteľností sa účtuje podľa položky 14121 sadzobníka poplatkov zákona o súdnych trovách a notárskych poplatkoch (Gerichts- und Notarkostengesetz – GNotKG) poplatok so sadzbou 1,0 podľa hodnoty zabezpečovanej pohľadávky (§ 53 ods. 1 GNotKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 3 miliónov EUR tvorí prílohu 1 k týmto pokynom.

Súdne poplatky za konanie podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe sa stanovujú podľa časti 2 oddielu 2 odsekov 1 a 2 sadzobníka poplatkov GKG. Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej dražby pozemku alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho sa účtujú všeobecný správny poplatok, poplatok za konanie minimálne jedného termínu dražby s výzvou na predloženie ponúk, poplatok za odklepnutie ponuky a ďalší poplatok za konanie o rozdelení výťažku vo výške sadzby poplatku 0,5. Výška poplatkov za konanie všeobecne a za konanie termínu dražby je upravená podľa hodnoty pozemku stanovenej súdom príslušným pre výkon rozhodnutia (trhová hodnota, § 54 ods. 1 GKG). Poplatky za odklepnutie ponuky a za konanie o rozdelení výťažku sa stanovujú podľa ponuky bez dane, ktorá bola odklepnutá, vrátane hodnoty práv, ktoré zostávajú podľa podmienok dražby zachované (§ 54 ods. 2, 3 GKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 500 000 EUR tvorí prílohu 2 k týmto pokynom. Okrem poplatkov sa osobitne účtujú trovy konania podľa časti 9 sadzobníka poplatkov GKG, najmä náklady na znalecký posudok trhovej hodnoty nehnuteľnosti (položka 9005 sadzobníka poplatkov GKG) podľa zákona o súdnych odmenách a náhradách (Justizvergütungs- und -entschädigungsgesetz – JVEG).

Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej správy alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho vzniká pri vedení konania ročný poplatok vo výške sadzby poplatku 0,5, minimálne však 120 EUR, v prvom a poslednom kalendárnom roku minimálne 60 EUR. Výška poplatku sa stanovuje podľa celkovej hodnoty príjmov zo správy (§ 55 GKG).

• e) Výkon vydania, nariadenie donucovacích opatrení na vymoženie konania, strpenia alebo opomenutia:

Ak je dlžník povinný vydať hnuteľnú vec, exekútor vec dlžníkovi odoberie a odovzdá ju veriteľovi. Za tento úradný úkon si exekútor účtuje podľa položky 221 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 26 EUR. Okrem tohto poplatku sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok vo výške 20 EUR.

Ak je dlžník povinný vydať nehnuteľnú vec, exekútor dlžníka vlastníctva zbaví a veriteľa do vlastníctva uvedie (nútené vypratanie). Za tento úradný úkon sa účtuje podľa položky 240 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 98 EUR. Aj v tomto prípade sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy vo výške 20 EUR za každú začatú hodinu, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada viac ako 3 hodiny. Pripočítajú sa k tomu aj trovy exekútora, najmä nutne vynaložené náklady na tretie osoby (napr. na dopravcu, kľúčovú službu).

V konaniach pred procesným súdom s cieľom vynútenia zastupiteľného alebo nezastupiteľného konania, strpenia konania alebo opomenutia konania dlžníka sa účtuje súdny poplatok vo výške 20 EUR podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov GKG.

3.2 Hlavné podmienky

Veriteľ musí mať exekučný titul, ktorým preukazuje svoj nárok. Môže ísť o konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), alebo o jeden z právnych titulov uvádzaných v § 794 OSP (napr. súdne zmiery, exekučné výmery alebo notárske listiny). Právny titul musí v zásade obsahovať takzvanú doložku vykonateľnosti a byť doručený dlžníkovi. Exekučné výmery, nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenia si vyžadujú doložku vykonateľnosti iba v osobitných prípadoch (§ 796 OSP; §§ 929 ods. 1, 936 OSP).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Nútenému výkonu rozhodnutia podliehajú hnuteľný majetok, pohľadávky a iné majetkové práva, ako aj nehnuteľnosti dlžníka.

V § 811 OSP sa uvádzajú určité hnuteľnosti, ktoré nesmú byť zabavené; to má umožniť dlžníkovi a osobám žijúcim v jeho domácnosti zachovať minimálny objem predmetov, ktoré sú bezpodmienečne nutné pre osobné použitie a vykonávanie povolania.

Obmedzenia v súvislosti so zabavením sa vzťahujú aj na príjem zarobený dlžníkom. V §§ 850 a nasl. OSP sú stanovené určité nezabaviteľné sumy, ktoré musia dlžníkovi bezpodmienečne zostať na pokrytie životného minima. Ochranné opatrenie pred zablokovaním kreditného zostatku na účte poskytuje účet s ochranou pred zablokovaním (§ 850k OSP). Na niektoré sumy na ňom sa zablokovanie – nezávisle od pôvodu dobropisu – nevzťahuje (sumy vyňaté z výkonu zablokovania).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

• Vo vzťahu k dlžníkovi

Výkon rozhodnutia vo vzťahu k hnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zabavením a speňažením zabavenej veci. Prikázanie pohľadávok a práv dlžníka voči tretím osobám sa uskutočňuje prostredníctvom príkazu exekučného súdu na zablokovanie. V oboch prípadoch predstavuje zabavenie výsostný akt, ktorý vedie k zaisteniu zabaveného predmetu. Zaistenie má medzi iným ten účinok, že dlžníkovi je odobrané právo nakladať s predmetom.

• Vo vzťahu k tretím osobám

Ak exekútor zabavil hnuteľné veci, ktoré nepatria dlžníkovi, ale tretej strane, tretia strana sa môže zabaveniu svojej veci brániť pomocou tzv. rozporovacej žaloby tretej strany proti zabaveniu.

V prípade prikázania a prevodu pohľadávok dlžníka voči tretím stranám ich už tretia strana nemôže uhradiť dlžníkovi; pohľadávka prevedená veriteľovi na zinkasovanie môže mať oslobodzujúci účinok už iba vo vzťahu k veriteľovi. Ak si tretia strana túto povinnosť nesplní, vystavuje sa medzi iným riziku žaloby o náhradu škody.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Na právoplatne stanovené nároky, ako aj na nároky z vykonateľných zmierov alebo exekučných listín sa podľa § 197 Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch – BGB) vzťahuje 30-ročná premlčacia lehota. Počas tejto lehoty môže veriteľ kedykoľvek začať s výkonom exekučných opatrení.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Osobitné konanie o schválení výkonu rozhodnutia nie je v nemeckom práve známe.

Dlžník môže v exekučnom konaní namietať opatrenia, ktoré ho obmedzujú: Má k dispozícii opravný prostriedok pripomienky proti spôsobu núteného výkonu rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré boli v konaní vydané bez ústneho pojednávania, môže dlžník napadnúť okamžitou žalobou. Treba ju vzniesť v rámci lehoty dvoch týždňov na súde, ktorého rozhodnutie je napadnuté, alebo na krajinskom súde, ktorý koná ako odvolací súd.

Podanie takéhoto opravného prostriedku bezprostredne neovplyvní priebeh začatého exekučného konania; nemá odkladný účinok.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozri bod 4.

Príloha 1

Príloha 2

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Estónsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach znamená použitie majetku dlžníka na uspokojenie nároku uvedeného vo vykonateľnom titule alebo zaviazanie dlžníka, aby uspokojil nárok dotknutej osoby, prípadne aby vykonal určitý úkon alebo sa ho zdržal.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni úradníci (kohtutäiturid) – kontaktné údaje sú k dispozícii na tomto odkaze.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdne rozhodnutie sa vykonáva:

1. po nadobudnutí platnosti.

Rozsudok súdu nadobúda platnosť, keď ho už ďalej nie je možné napadnúť akýmkoľvek iným spôsobom než postupom preskúmania (teistmismenetlus). Ak je proti rozsudku súdu podané odvolanie v súlade s právnymi predpismi, nadobudnutie platnosti rozsudku sa odloží. Ak je podané čiastočné odvolanie, nenapadnutá časť rozsudku nadobudne platnosť. Ak je proti rozsudku podané odvolanie súvisiace s časťou, ktorá sa netýka určenia procesných výdavkov, časť rozsudku, v ktorej sa určuje výška procesných výdavkov, takisto nenadobúda platnosť. Rozsudok súdu, ktorý nadobudol platnosť, je záväzný pre účastníkov konania v rozsahu, v akom je vyriešený nárok predložený v žalobe alebo protižalobe na základe okolností, ktoré tvoria dôvod žaloby, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Rozsudok súdu sa vykonáva na základe návrhu navrhovateľa;

2. pred nadobudnutím platnosti, ak súd vyhlásil, že rozsudok podlieha okamžitému vykonaniu.

Rozsudok, ktorý je vyhlásený za okamžite vykonateľný, sa vykoná pred nadobudnutím platnosti. Súd vyhlási rozsudok za okamžite vykonateľný buď v samotnom rozsudku, alebo prostredníctvom rozhodnutia.

Rozsudky sa vykonávajú na základe vykonateľného titulu.

Medzi vykonateľné tituly v občianskych a obchodných veciach patria:

• rozsudky a rozhodnutia v občianskych veciach, ktoré nadobudli platnosť alebo podliehajú okamžitému vykonaniu,
• rozhodnutia súdov cudzích štátov, ktoré sú uznané alebo podliehajú vykonaniu bez uznania,
• rozhodnutia rozhodcovských súdov so stálou pôsobnosťou v Estónsku a rozhodnutia iných rozhodcovských súdov, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné,
• rozhodnutia prijaté výborom pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon) alebo nájomným výborom (üürikomisjon), ktoré nadobudli platnosť.

Úplný zoznam vykonateľných titulov je uvedený v paragrafe 2 Vykonávacieho poriadku (täitemenetluse seadustik).

Ak sa vykonateľný titul nevykoná dobrovoľne, na základe návrhu navrhovateľa sa môže začať vykonávacie konanie.

Nároky vyplývajúce z vykonateľných titulov stanovených v právnych predpisoch sa vykonávajú v zmysle Vykonávacieho poriadku. Výkon vykonateľných titulov zabezpečujú súdni úradníci, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

• Súdny úradník vedie vykonávacie konanie na základe návrhu navrhovateľa a na základe vykonateľného titulu. Súdny úradník vedie vykonávacie konanie bez ohľadu na návrhy navrhovateľa, ak vykonateľným titulom je rozhodnutie o zaplatení poplatku za súdneho úradníka alebo rozhodnutie o platobnom rozkaze týkajúcom sa vykonávacích výdavkov, a v ďalších prípadoch stanovených v právnych predpisoch.
• V rámci vykonávacej veci sa zriadi vykonávací spis, v ktorom sú v chronologickom poradí uvedené vykonávacie úkony a zaslané oznámenia. Dokumenty prijaté a vydané súdnym úradníkom vo vykonávacej veci alebo ich kópie sa uchovávajú vo vykonávacom spise.
• Ak sú splnené podmienky na začatie vykonávacieho konania, súdny úradník doručí dlžníkovi oznámenie o výkone rozsudku. Momentom doručenia oznámenia o výkone rozsudku dlžníkovi sa vykonávacie konanie považuje za začaté.
• Súdny úradník musí dlžníkovi doručiť oznámenie o výkone rozsudku a účastníkom vykonávacieho konania doručí vyhlásenie o zadržaní majetku, správu o dražbe, rozhodnutia o námietkach podaných voči úkonom, ktoré vykonal, a ďalšie dokumenty stanovené v právnych predpisoch.
• Ak v právnych predpisoch ani v rozhodnutí súdu nie je stanovená žiadna lehota na dobrovoľný výkon vykonateľného titulu, lehotu stanoví súdny úradník. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, pokiaľ nie je vo Vykonávacom poriadku stanovené inak. So súhlasom navrhovateľa môže súdny úradník stanoviť lehotu na dobrovoľný výkon vykonateľného titulu dlhšiu ako 30 dní.

Súdny úradník musí okamžite prijať všetky opatrenia, ktoré mu umožňujú právne predpisy, s cieľom zabezpečiť výkon vykonateľného titulu, získať informácie potrebné na účely vykonávacieho konania a vysvetliť účastníkom vykonávacieho konania ich práva a povinnosti.

• Súdny úradník môže odložiť vykonávací úkon na základe žiadosti navrhovateľa alebo zodpovedajúceho rozhodnutia súdu alebo v prípade, keď sa zmení osoba, ktorá vedie vykonávacie konanie.
• Na základe žiadosti dlžníka môže súd vykonávacie konanie prerušiť, prípadne predĺžiť alebo odložiť výkon, ak by pokračovanie konania bolo nespravodlivé voči dlžníkovi. V týchto prípadoch sa musia zohľadniť záujmy navrhovateľa a ďalšie okolnosti vrátane rodinnej a hospodárskej situácie dlžníka.

3.2 Hlavné podmienky

Nevyhnutné predpoklady na výkon vykonateľného titulu:

1. Na účely výkonu možno prijať rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo platnosť, alebo rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory alebo nájomného výboru, ktoré nadobudlo platnosť, pričom je označené ako rozhodnutie, ktoré nadobudlo platnosť. Označenie nadobudnutia platnosti sa nepripája k rozhodnutiu, ktoré podlieha okamžitému výkonu.
2. V prípade predmetu, ktorý je vzhľadom na charakter predmetu vhodný na osobné používanie len jedného z manželov, predpokladá sa, že tento predmet patrí tomu manželskému partnerovi, ktorý by ho vzhľadom na charakter predmetu mal používať.
3. Uplatniť žiadosť o platbu vo vzťahu k spoločnému majetku manželov je povolené so súhlasom manželského partnera, ktorý nie je dlžníkom, alebo v prípade, že sa vo vykonateľnom titule vyžaduje, aby záväzok plnili obaja manželia. Navrhovateľ môže požadovať, aby sa spoločný majetok rozdelil a aby sa žiadosť o platbu uplatnila len na tú časť spoločného majetku, ktorá patrí dlžníkovi. V prípade výkonu rozhodnutia voči spoločnému majetku manželov vo vykonávacom konaní týkajúcom sa majetku jedného z nich sa predpokladá súhlas manželského partnera, ktorý nie je dlžníkom, v prospech navrhovateľa. Príslušný majetok sa môže zadržať a predať. Predpoklad súhlasu sa nevzťahuje na žiadny nehnuteľný majetok vo vlastníctve manželského partnera, ktorý nie je dlžníkom, jeho príjem ani na akékoľvek peniaze na bankovom účte otvorenom v jeho mene. Manželskému partnerovi, ktorý nie je dlžníkom, sa oznámi zadržanie majetku uvedeného v tejto časti a poskytnú sa mu informácie o možnosti podania námietky.
4. Na uplatnenie žiadosti o platbu vo vzťahu k majetku vo vlastníctve spoločnosti sa vyžaduje vykonateľný titul, ktorý sa uplatňuje na všetkých spoločníkov.
5. Ak počas vykonávacieho konania dlžník zomrie, konanie vo vzťahu k majetku dlžníka pokračuje, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.
6. Ak sa vykonateľný titul uplatňuje aj na právneho nástupcu príslušného navrhovateľa alebo dlžníka, súdny úradník prijme vykonateľný titul na účely výkonu, ak sa mu právne nástupníctvo dokáže prostredníctvom súdneho rozhodnutia, výpisu z verejného registra alebo formou notársky overenej listiny. To isté sa uplatňuje aj v prípade výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané vo vzťahu k vlastníkovi spornej veci, pričom po vydaní súdneho rozhodnutia sa zmení vlastník tejto veci.
7. Ak splatnosť pohľadávky uvedenej vo vykonateľnom titule závisí od uplynutia lehoty, dosiahnutia dňa splatnosti alebo splnenia podmienky, vykonávacie úkony sa môžu začať po uplynutí tejto lehoty, keď nadíde uvedený deň splatnosti alebo po splnení danej podmienky.
8. Ak vykonávacie konanie závisí od zábezpeky, ktorú má zložiť navrhovateľ, konanie sa môže začať iba v prípade, že zloženie zábezpeky bolo písomne potvrdené a kópia dokumentu bola doručená dlžníkovi, prípadne sa dlžníkovi doručí spolu s oznámením o výkone rozsudku.
9. Ak výkon vykonateľného titulu závisí od skutočnosti, že navrhovateľ súčasne splní svoj záväzok voči dlžníkovi, súdny úradník nesmie začať vykonávacie konanie, kým navrhovateľ nesplní svoj záväzok, alebo v prípade, že navrhovateľ alebo súdny úradník predložili dlžníkovi návrh na plnenie záväzku zo strany navrhovateľa, kým dlžník bezdôvodne neodmietne prijať toto plnenie alebo kým dlžník neodloží prijatie tohto plnenia z iných dôvodov.
10. Ak navrhovateľ potrebuje osvedčenie o dedičskom práve alebo iný doklad na účely núteného výkonu, môže o jeho vydanie požiadať notára alebo správny orgán navrhovateľ namiesto dlžníka. V takom prípade musí navrhovateľ predložiť vykonateľný titul.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Žiadosť o platbu možno uplatniť na hnuteľný a nehnuteľný majetok a na majetkové práva dlžníka. Ak dlh vznikol v dôsledku neplatenia výživného na deti, súd môže v priebehu vykonávacieho konania zastaviť výkon určitých práv dlžníka a povolení vystavených v prospech dlžníka alebo môže zakázať ich vydanie.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Uplatnenie žiadosti o platbu na hnuteľný majetok:

V prípade uplatnenia žiadosti o platbu na hnuteľný majetok sa tento majetok zadrží a predá. Od momentu zadržania dlžník nemôže disponovať so zadržaným majetkom. Nárok navrhovateľa spolu s pokutami za oneskorenú platbu a ďalšími vedľajšími nárokmi, ktorých rozsah je uvedený vo vykonateľnom titule, sa uspokojí z finančných prostriedkov získaných z predaja. Hnuteľný majetok sa nezadrží, ak možno predpokladať, že finančné prostriedky získané z predaja zadržaného majetku by postačovali len na pokrytie vykonávacích výdavkov. Súdny úradník prevedie navrhovateľovi finančné prostriedky zaplatené na úradný bankový účet súdneho úradníka v dôsledku núteného výkonu z majetku dlžníka (ďalej len „vykonávacie príjmy“) do desiatich pracovných dní od prijatia finančných prostriedkov.

Ak bol podaný finančný nárok voči štátu alebo miestnej samospráve, uplatní sa žiadosť o peňažnú platbu. Ak žiadosť o peňažnú platbu nie je v primeranom časovom období úspešná, uplatní sa žiadosť o platbu z predaja vecí.

Od momentu zadržania je navrhovateľ držiteľom zadržiavacieho práva na zadržanú vec. Zadržiavacie právo na zadržané aktíva poskytuje navrhovateľovi rovnaké práva ako zadržiavacie právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy, prípadne iné zákonné zadržiavacie právo, pokiaľ v zákone nie je stanovené inak.

Súdny úradník predá zadržaný hnuteľný majetok na verejnej elektronickej alebo ústnej dražbe, na ktorej nemožno uplatniť predkupné právo. Na základe žiadosti navrhovateľa alebo dlžníka môže súdny úradník predať zadržané predmety iným spôsobom než ústnou alebo elektronickou dražbou, ak dražba bola neúspešná alebo ak možno predpokladať, že predmet na dražbe nebude možné predať, alebo ak predpokladané vykonávacie príjmy z dražby predmetu sú výrazne nižšie v porovnaní s vykonávacími príjmami získanými z predaja predmetu iným spôsobom.

Súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy získané z predaja predmetov medzi navrhovateľov a ďalšie osoby, ktoré majú nárok na tieto príjmy, podľa poradia, v ktorom boli získané zadržiavacie práva, alebo v súlade s dohodou uzavretou medzi navrhovateľmi. Suma, ktorá zostane po odpočítaní vykonávacích výdavkov a uspokojení nárokov, sa vráti dlžníkovi. Ak získané vykonávacie príjmy nepostačujú na uspokojenie všetkých nárokov a navrhovatelia nie sú schopní dosiahnuť dohodu o rozdelení finančných prostriedkov, súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy medzi navrhovateľov zúčastňujúcich sa na vykonávacom konaní podľa plánu rozdeľovania. Z príjmov, ktoré sa majú rozdeliť podľa plánu rozdeľovania, sa odpočítajú vykonávacie výdavky.

Uplatnenie žiadosti o platbu na nehnuteľný majetok:

V prípade uplatnenia žiadosti o platbu na nehnuteľný majetok sa tento majetok buď zadrží a predá, alebo sa naň uvalí nútená správa a v takom prípade sa nárok navrhovateľa uspokojí z výnosov nútenej správy. Žiadosť o platbu možno na nehnuteľný majetok uplatniť, ak je dlžník zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník tohto nehnuteľného majetku, alebo ak je dlžník univerzálnym dedičom vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností. Žiadosť o platbu uplatnená na nehnuteľný majetok zahŕňa aj položky, na ktoré sa vzťahuje hypotéka.

Súdny úradník s cieľom zadržať nehnuteľný majetok zaznamená tento majetok, jeho príslušenstvo a všetky ďalšie položky, na ktoré sa vzťahuje hypotéka, vydá zákaz s nimi disponovať a v katastri nehnuteľností vykoná zápis o tomto zákaze. Nehnuteľný majetok po zadržaní zostáva v držbe dlžníka a dlžník ho môže spravovať a používať v rámci obmedzení bežnej správy, pokiaľ nie je na majetok uvalená nútená správa. Od momentu zadržania dlžník nemôže disponovať so zadržaným majetkom. Ak sa po zadržaní nehnuteľného majetku toto zadržanie rozšíri aj na hnuteľný majetok, s týmto hnuteľným majetkom možno disponovať v rámci obmedzení bežnej správy. Nehnuteľný majetok sa predá buď prostredníctvom nútenej dražby, alebo ho dlžník predá pod dohľadom súdneho úradníka, pričom sa vyžaduje predbežný súhlas navrhovateľa.

Na nehnuteľný majetok sa uvalí nútená správa na základe návrhu súdneho úradníka, navrhovateľa alebo dlžníka. Správca má v rámci nútenej správy právo prevziať nehnuteľný majetok na základe rozhodnutia, v ktorom je vymenovaný za správcu. Správca má právo a povinnosť vykonávať všetky transakcie a úkony, ktoré sú potrebné na zachovanie stavu nehnuteľného majetku a na výkon jeho bežnej správy. Nútená správa sa ukončí rozhodnutím súdneho úradníka po uspokojení nároku navrhovateľa.

Súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy získané z predaja a nútenej správy nehnuteľného majetku medzi navrhovateľov a ďalšie osoby, ktoré majú nárok na tieto príjmy, podľa ich klasifikácie uvedenej v katastri nehnuteľností a podľa poradia zadržania alebo na základe dohody uzavretej medzi navrhovateľmi. Z vykonávacích príjmov, ktoré sa majú rozdeliť podľa plánu rozdeľovania, sa odpočítajú vykonávacie výdavky.

Uplatnenie žiadosti o platbu na majetkové práva:

Žiadosť o platbu možno uplatniť na účet dlžníka. Úverová inštitúcia poskytne súdnemu úradníkovi informáciu o existencii alebo neexistencii účtu. Účet sa zadrží na základe zadržiavacieho nástroja v rozsahu uvedenom v tomto nástroji. Finančné prostriedky na účte sa do výšky sumy zadržanej v zmysle zadržiavacieho nástroja prevedú na úradný bankový účet súdneho úradníka, pokiaľ vykonateľným titulom nie je rozhodnutie o zabezpečení konania s výnimkou rozhodnutia o zabezpečení konania, ktoré sa týka nároku na výživné na deti uplatneného počas súdneho konania. Ak v momente zadržania na účte dlžníka nie sú finančné prostriedky vo výške uvedenej v zadržiavacom nástroji, finančné prostriedky prichádzajúce na tento účet po momente zadržania sa takisto považujú za zadržané až do výšky dlžnej sumy. Finančné prostriedky prichádzajúce na účet po momente zadržania sa prevádzajú na úradný bankový účet súdneho úradníka až do vykonania zadržiavacieho nástroja. Ak súdny úradník doručí nástroj na zadržanie účtu dlžníka úverovej inštitúcii na vykonanie, zadržiavací nástroj sa považuje za platný aj vo vzťahu k účtom, ktoré si dlžník otvorí v budúcnosti. Úverová a platobná inštitúcia môže odmietnuť otvoriť účet dlžníkovi, ktorý má existujúci účet, v súvislosti s ktorým tá istá inštitúcia vykonáva zadržiavací nástroj vydaný súdnym úradníkom.

Žiadosť o platbu možno uplatniť na cenné papiere. S cieľom zadržať cenné papiere uvedené v paragrafe 2 estónskeho zákona o správe registra cenných papierov (väärtpaberite keskregistri seadus) súdny úradník vydá pokyn správcovi registra, aby vykonal zápis o zákaze disponovania s právami a povinnosťami. Cenný papier je zadržaný v okamihu, keď sa zmrazí v registri. Súdny úradník predá cenné papiere v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa uplatňovania žiadosti o platbu na hnuteľný majetok. Súdny úradník má právo registrovať registrovaný cenný papier v mene kupujúceho a predkladať na tento účel potrebné žiadosti namiesto dlžníka. Súdny úradník predloží zmenku, šek alebo dlhopis na zaplatenie, ak je to v súvislosti s cenným papierom možné.

Žiadosť o platbu možno uplatniť na podiel v súkromnej akciovej spoločnosti. Ak podiel v súkromnej akciovej spoločnosti nie je zapísaný v registri, ktorý spravuje centrálny depozitár cenných papierov (väärtpaberite keskregister), podiel sa považuje za zadržaný v zmysle postupu stanoveného na zadržanie hnuteľného majetku. Súdny úradník informuje predstavenstvo súkromnej akciovej spoločnosti o zadržaní. Súdny úradník predá podiel v súkromnej akciovej spoločnosti v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa uplatňovania žiadosti o platbu na hnuteľný majetok. Súdny úradník, ktorý predal podiel, do dvoch dní od dražby pošle správcovi obchodného registra (äriregister) oznámenie o prevode podielu v podobe stanovenej ministrom zodpovedným za túto oblasť.

Okrem uvedených možností možno žiadosť o platbu uplatniť aj na finančné záväzky splnené voči tretím stranám, členstvo v stavebnom združení, podiel spoločníka na majetku spoločnosti, nescudziteľné právo a ďalšie majetkové práva.

Obmedzenie práv v prípade neplatenia výživného na deti:

Ak dlžník pravidelne neplatí výživné na deti v priebehu troch mesiacov počas vykonávacieho konania začatého vo veci získania tohto výživného a súdny úradník toto výživné nie je schopný získať z majetku dlžníka, súd so súhlasom navrhovateľa a na základe žiadosti podanej súdnym úradníkom, po upozornení dlžníka, môže vydať rozhodnutie, ktorým sa na neurčito pozastavuje možnosť uplatňovať tieto práva a povolenia:

• poľovné práva,
• právo viesť motorové vozidlá,
• zbrojné pasy a povolenia umožňujúce kúpu zbraní,
• právo viesť rekreačné plavidlo a osobné vodné plavidlo,
• licencia na rybolov.

Súd môže za rovnakých podmienok vyhlásiť za neplatné tieto dokumenty dlžníka a zakázať ich vydanie na obdobie najviac dvoch rokov:

1. estónsky pas;
2. cudzinecký pas;
3. cestovný doklad pre utečencov;
4. dočasný cestovný doklad;
5. námornícka knižka;
6. osvedčenie o evidencii služby na lodiach;
7. diplomatický pas.

Ak súd podľa tejto časti obmedzí právo dlžníka, pozastaví jeho povolenie, prípadne oboje, alebo zruší platnosť jeho dokladu, musí prostredníctvom toho istého súdneho príkazu zároveň zakázať udelenie rovnakého práva, povolenia alebo vydanie dokladu, prípadne všetko uvedené. Súd môže súčasne obmedziť niekoľko práv uvedených v tejto časti, pozastaviť platnosť niekoľkých povolení alebo vyhlásiť niekoľko dokladov za neplatné a zakázať ich vydanie.

Súd na základe žiadosti dlžníka prostredníctvom rozhodnutia obnoví právo alebo platnosť povolenia dlžníka a umožní, aby sa dlžníkovi znovu uznalo právo, udelilo povolenie alebo vydal doklad:

• ak dlžník zaplatil výživné na dieťa prinajmenšom za tri mesiace,
• ak sa dlžník dohodol s navrhovateľom na harmonograme platieb a tento harmonogram dodržal prinajmenšom počas troch za sebou nasledujúcich mesiacov,
• ak by odmietnutie obnovy práva a opätovného povolenia na udelenie práva bolo nespravodlivé voči dlžníkovi,
• ak zanikla povinnosť platiť výživné na dieťa.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Premlčacia lehota v prípade nárokov uznaných rozsudkom, ktorý nadobudol platnosť, a v prípade nárokov vyplývajúcich zo súdneho zmieru a zo všetkých ostatných vykonateľných titulov je desať rokov. Premlčacia lehota začína plynúť od nadobudnutia platnosti rozsudku alebo od vydania iného vykonateľného titulu, ale nie pred splatnosťou pohľadávky.

Premlčacia lehota v prípade nároku na plnenie opakovaných záväzkov (s výnimkou nárokov na plnenie vyživovacích povinností) je tri roky v prípade každého jednotlivého záväzku bez ohľadu na právny základ nároku. Premlčacia lehota začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom je splatná pohľadávka zodpovedajúca záväzku. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na plnenie vyživovacích povinností je desať rokov v prípade každého jednotlivého záväzku.

Ak počas vykonávacieho konania dlžník zomrie, konanie vo vzťahu k majetku dlžníka pokračuje, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Pred uplynutím lehoty na vzdanie sa majetku alebo uznanie dedenia sa vykonávacie konanie založené na nároku na majetok môže viesť iba vo vzťahu k tomuto majetku. V tomto prípade nie je možné na majetok uplatniť žiadosť o platbu, ktorá sa týka osobných záväzkov.

Ak sa vykonateľný titul uplatňuje aj na právneho nástupcu príslušného navrhovateľa alebo dlžníka, súdny úradník prijme vykonateľný titul na účely výkonu, ak sa mu právne nástupníctvo dokáže prostredníctvom súdneho rozhodnutia, výpisu z verejného registra alebo formou notársky overenej listiny. To isté sa uplatňuje aj v prípade výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané vo vzťahu k vlastníkovi spornej veci, pričom po vydaní súdneho rozhodnutia sa zmení vlastník tejto veci.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Účastník vykonávacieho konania môže súdnemu úradníkovi predložiť sťažnosť proti rozhodnutiu alebo úkonom súdneho úradníka pri výkone vykonateľného titulu alebo pri odmietnutí výkonu vykonávacieho úkonu, a to do desiatich dní odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mal dozvedieť o príslušnom rozhodnutí alebo úkone, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ktoré sa týka sťažnosti, na miestny súd, v ktorého územnej príslušnosti sa nachádza úrad súdneho úradníka, a to do desiatich dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie proti rozhodnutiu alebo úkonom súdneho úradníka nemožno podať na súd, ak predtým nebola predložená sťažnosť súdnemu úradníkovi.

V rámci vykonávacieho konania možno podať odvolanie proti rozhodnutiu sudcu, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Účastníci konania môžu podať odvolanie aj proti rozhodnutiu miestneho súdu o pozastavení práva a platnosti povolenia vydaného dlžníkovi a o zákaze udeliť dlžníkovi právo alebo povolenie v súlade s postupom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik). Odvolania možno podať aj proti rozhodnutiu obvodného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu miestneho súdu.

Dlžník môže podať žalobu proti navrhovateľovi na vyhlásenie neprípustnosti núteného výkonu na základe vykonateľného titulu, predovšetkým z dôvodu, že nárok bol uspokojený, odložený alebo vyrovnaný. Úspešnosť žaloby nemá vplyv na platnosť a právnu silu vykonateľného titulu. Takéto námietky sú prípustné len v prípade, že dôvody, na ktorých sú založené, vznikli až po nadobudnutí platnosti súdneho rozhodnutia. Túto žalobu možno podať do konca vykonávacieho konania (paragraf 221 Vykonávacieho poriadku).

Tretia strana, ktorá má právo k predmetu núteného výkonu, pričom toto právo bráni nútenému výkonu, predovšetkým vlastnícke právo alebo obmedzené vecné právo, môže požiadať o uvoľnenie zadržaného majetku alebo o vyhlásenie núteného výkonu za neprípustné z iných dôvodov, a to na súde, v ktorého právomoci sa realizuje nútený výkon.

Do 30 dní od doručenia správy o dražbe môže účastník vykonávacieho konania podať návrh na súd, aby vyhlásil dražbu za neplatnú, ak bol majetok predaný osobe, ktorá ho nemala právo kúpiť, alebo ak bola dražba vykonaná na základe neplatného zadržania, prípadne ak boli porušené ďalšie nevyhnutné podmienky dražby. Ak je dražba vyhlásená za neplatnú, dlžník môže od kupujúceho požadovať uvoľnenie predanej veci v zmysle paragrafu 80 zákona o majetku (asjaõigusseadus), alebo ak to nie je možné, môže si uplatniť nárok na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení; účastník konania môže od súdneho úradníka požadovať náhradu škody v súlade so zákonom o súdnych úradníkoch (kohtutäituri seadus).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Priebeh vykonávacieho konania je upravený vo Vykonávacom poriadku. Obmedzenia týkajúce sa zadržania majetku sú stanovené v paragrafe 53 ods. 1, v ktorom sa uvádza, že sa zakazuje zadržať viac majetku dlžníka, ako je potrebné na uspokojenie nároku navrhovateľa a na pokrytie vykonávacích výdavkov, pokiaľ nemožno uspokojiť nárok navrhovateľa iným spôsobom. Zadržanie je neplatné a nevyplývajú z neho žiadne právne dôsledky v prípade závažného porušenia procesných ustanovení týkajúcich sa zadržania, predovšetkým ak:

1. majetok je zadržaný bez platného vykonateľného titulu;
2. dlžníkovi nebolo doručené oznámenie o výkone rozsudku;
3. majetok zadržala osoba, ktorá na to nemala oprávnenie;
4. dlžník v zásadnej miere nebol informovaný o svojich právach vo vykonávacom konaní, a v dôsledku toho boli porušené jeho práva (paragraf 55 Vykonávacieho poriadku).

Zoznam vecí, ktoré nemožno zadržať, je uvedený v paragrafe 66 Vykonávacieho poriadku. V priebehu vykonávacieho konania nemožno zadržať ani predať tieto veci:

1. osobné veci dlžníka a veci v domácnosti, kuchynský riad, odevy, posteľnú bielizeň, postele a ďalšie veci používané na domáce účely, ktoré sú nevyhnutné na uspokojenie potrieb domácnosti, pričom sa zohľadňuje výška dlhu dlžníka;
2. aspoň jedno technické zariadenie, pomocou ktorého sa zabezpečuje, že dlžník môže vykonávať právo na získavanie informácií podľa paragrafu 44 ods. 1 Ústavy Estónskej republiky (Eesti Vabariigi põhiseadus);
3. potraviny, ktoré dlžník a jeho rodina potrebujú na jeden mesiac, a vykurovací materiál potrebný na vykurovanie obytnej jednotky počas jednej vykurovacej sezóny, alebo v prípade, že v čase výkonu nie sú tieto zásoby k dispozícii a ich obstaranie nie je zabezpečené iným spôsobom, sumu finančných prostriedkov potrebnú na obstaranie týchto zásob;
4. poľnohospodárske zariadenie, dobytok, hnojivá a primárne poľnohospodárske produkty osoby činnej v poľnohospodárstve, ktoré sú nevyhnutné na vyživovanie dlžníka a jeho rodiny do najbližšej žatvy;
5. veci nevyhnutné na to, aby mohla fyzická osoba pokračovať v hospodárskych alebo profesijných činnostiach, prípadne v zamestnaneckom alebo služobnom pomere;
6. knihy alebo iné veci, ktoré dlžník alebo jeho rodinný príslušník používa na štúdium alebo na náboženské účely;
7. účtovné záznamy, rodinné záznamy, svadobné prstene, rady a vyznamenania patriace dlžníkovi;
8. umelé končatiny, okuliare a ďalšie zdravotnícke pomôcky, ktoré používa dlžník alebo jeho rodinný príslušník a ktoré sú potrebné z dôvodu telesného postihnutia;
9. predmety potrebné na pohreb v rodine dlžníka;
10. muzeálne zbierky štátnych a komunálnych múzeí a múzeí verejnoprávnych právnických osôb a predmety patriace do týchto zbierok; štátne muzeálne zbierky a predmety, ktorých používanie je pridelené nadácii;
11. archívne dokumenty;
12. iné veci, ktorých zadržanie by bolo v rozpore s právnymi predpismi alebo morálkou;
13. štátny majetok v obmedzenom obchode a predmety, ktoré štát alebo miestna samospráva ako dlžníci potrebujú na výkon verejných úloh a ktorých prevod by bol v rozpore s verejnými záujmami. Pred prijatím príslušného rozhodnutia sa musí vypočuť stanovisko zástupcu príslušného ministerstva alebo príslušnej agentúry.

Veci uvedené v bodoch 1, 2, 4 a 5 možno zadržať, ak predávajúci požaduje nútený výkon na základe finančného nároku zabezpečeného výhradou vlastníckeho práva, ktorá sa vzťahuje na predaj týchto vecí. Veci potrebné na náboženské účely uvedené v bode 6 možno zadržať, ak sa tieto veci používajú spôsobom, ktorý je v rozpore s morálkou alebo s právnymi predpismi.

V zmysle paragrafu 67 Vykonávacieho poriadku nemožno zadržať zvieratá chované v domácnosti na nekomerčné účely. Na základe žiadosti navrhovateľa môže súd povoliť zadržanie zvieraťa, ktoré má vysokú hodnotu, ak sú v dôsledku zákazu zadržania výrazne poškodené záujmy navrhovateľa, ktoré sú nadradené záujmom ochrany zvierat a oprávneným záujmom dlžníka.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania príjmu sú stanovené v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku. Žiadosť o platbu nemožno uplatniť na tieto druhy príjmu:

1. štátne rodinné dávky;
2. sociálne dávky pre osoby so zdravotným postihnutím;
3. sociálne dávky podľa zákona o sociálnom zabezpečení;
4. príspevky v nezamestnanosti, podporné dávky, príspevky na dopravu a bývanie a subvencie pre začínajúce podniky vyplatené prostredníctvom Estónskeho fondu poistenia v nezamestnanosti (Eesti Töötukassa);
5. kompenzáciu zaplatenú za spôsobenie ujmy na zdraví alebo zdravotnej poruchy okrem kompenzácie za ušlý zárobok a kompenzácie za nemajetkové škody;
6. príspevok na práceschopnosť;
7. zákonný príspevok na výživu;
8. dávku zdravotného poistenia v zmysle zákona o zdravotnom poistení (ravikindlustuse seadus) okrem dávok v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti;
9. štátny dôchodok v rozsahu, ktorý je stanovený v zákone;
10. podpornú dávku pri prepustení z väzenia;
11. príspevok utláčaným osobám vyplácaný na základe zákona o osobách utláčaných okupačnými silami (okupatsioonirežiimide poolt represseeritud isiku seadus).

Ak uplatnenie žiadosti o platbu na iný majetok dlžníka nevedie k úplnému uspokojeniu nároku navrhovateľa, prípadne možno predpokladať, že k nemu nepovedie, a ak je zadržanie spravodlivé s ohľadom na druh nároku a veľkosť príjmu, na základe žiadosti navrhovateľa možno žiadosť o platbu uplatniť aj na druhy príjmu uvedené v bodoch 5 – 7. Ak je to možné, súdny úradník pred vydaním rozhodnutia vypočuje dlžníka.

Príjem sa nezadrží, ak je nižší ako minimálna mesačná mzda alebo zodpovedajúca časť príjmu za týždeň alebo deň [1].

Ak uplatnenie žiadosti o platbu na iný majetok dlžníka nevedie k úplnému uspokojeniu nároku na výživné na dieťa, prípadne možno predpokladať, že k nemu nepovedie, môže sa zadržať až polovica uvedených príjmov. Ak je suma zadržaná z príjmu dlžníka na splnenie nároku na výživné na dieťa nižšia ako polovica sumy uvedenej v bode 1 tejto časti, môže sa zadržať až jedna tretina príjmu dlžníka.

Ak vymáhanie v súvislosti s iným majetkom dlžníka neviedlo k úplnému uspokojeniu nároku, prípadne možno predpokladať, že k nemu nepovedie, každý mesiac možno zadržať až 20 % príjmu dlžníka – ak ide o sumu nižšiu ako stanovená suma – po odpočítaní nominálnej hranice životného minima zverejňovanej Estónskym štatistickým úradom, a to bez ohľadu na počet prebiehajúcich vykonávacích konaní voči dlžníkovi. Príjem nemožno zadržať, ak je nižší ako nominálna hranica životného minima zverejnená Estónskym štatistickým úradom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vymáhanie nárokov na výživné na dieťa. Ak má dlžník nezaopatrené osoby, 20 % sa vypočíta z jeho príjmu, ktorý zostane po odpočítaní nezablokovateľnej sumy na každú závislú osobu a nominálnej hranice životného minima zverejnenej Estónskym štatistickým úradom. Do 1. februára každého roka Estónsky štatistický úrad zverejní nominálnu hranicu životného minima (v eurách) v úradnom vestníku Úradné oznámenia (Ametlikud Teadaanded) na základe údajov za predchádzajúci rok.

Ak podľa zákona dlžník vyživuje inú osobu alebo platí tejto osobe výživné, suma, ktorá nepodlieha zadržaniu, sa zvýši o jednu tretinu minimálnej mesačnej mzdy na závislú osobu, pokiaľ pohľadávka na výživné na dieťa nie je predmetom núteného výkonu. Z príjmu prevyšujúceho sumu nepodliehajúcu zadržaniu možno zadržať až dve tretiny zo sumy zodpovedajúcej päťnásobku minimálnej mzdy a celý príjem prevyšujúci päťnásobok minimálnej mzdy za predpokladu, že suma, ktorá sa má zadržať, neprevyšuje dve tretiny celkového príjmu (toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, že predmetom núteného výkonu je nárok na podporu).

V zmysle paragrafu 133 Vykonávacieho poriadku súdny úradník na žiadosť dlžníka do troch pracovných dní vyhlási zadržanie účtu dlžníka za neplatné v rozsahu, v ktorom sa pre dlžníka zaručí príjem nepodliehajúci zadržaniu (obmedzenia stanovené v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku). V prípade prevodu príjmu za viac ako jeden mesiac na účet dlžníka súdny úradník do troch pracovných dní na základe žiadosti dlžníka vyhlási zadržanie účtu za neplatné v rozsahu, v ktorom sa pre dlžníka zaručí príjem nepodliehajúci zadržaniu za každý predplatený mesiac v súlade s obmedzeniami stanovenými v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku. Ak nemožno určiť obdobie, počas ktorého sa má využiť príjem prevedený na účet dlžníka, súdny úradník zaručí dlžníkovi príjem nepodliehajúci zadržaniu na jeden mesiac. Kým sa žiadosť nevyrieši, súdny úradník môže pozastaviť prevod finančných prostriedkov zo zadržaného účtu navrhovateľom a oslobodiť účet od zadržania v rozsahu, ktorý je potrebný na vyživovanie dlžníka a jeho rodinných príslušníkov.

[1] Podľa paragrafu 1 ods. 1 nariadenia vlády Estónskej republiky č. 116 z 9. decembra 2021 minimálna mesačná mzda za zamestnanie na plný pracovný čas je od 1. januára 2022 654 EUR a minimálna hodinová mzda je 3,86 EUR.

Ta strona jest częścią portalu Twoja Europa.

Państwa opinia na temat przydatności przedstawionych informacji jest dla nas ważna.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V Írsku neexistuje presná definícia výkonu súdneho rozhodnutia. Z praktického hľadiska ide o realizáciu výkonu rozhodnutia alebo súdneho príkazu. Toto vykonávacie konanie je zvyčajne odobrené súdom ešte pred jeho vykonaním.

V Írsku sú bežnejšími prostriedkami na výkon rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach tieto:

Exekúcia

Pri tomto type konania ide o zaistenie majetku dlžníka uznaného súdom. Na základe žiadosti súdom uznaného veriteľa súd vydá príkaz, ktorým nariadi okresnému zástupcovi (alebo šerifovi v prípade Dublinu alebo Corku), aby zaistil majetok v hodnote dlžnej sumy (vrátane všetkých vzniknutých trov konania). Tento majetok sa môže následne predať na účely uspokojenia dlhu.

Registrácia

Existencia rozhodnutia sa môže stať verejne prístupná jeho zápisom do registra rozhodnutí Vyššieho súdu (High Court). V registri je uvedené každé rozhodnutie, o ktorého zaregistrovanie veriteľ požiadal bez ohľadu na to, či bolo vydané na okresnom súde (District Court), obvodnom súde (Circuit Court) alebo na Vyššom súde (High Court). Meno a adresa dlžníka spolu s podrobnosťami rozhodnutia sa uverejnia v niektorých novinách a v komerčných publikáciách, ako napríklad Stubbs Gazette. Okrem toho túto informáciu zaznamenajú úverové inštitúcie a rozhodnutie, ktoré nebolo zaplatené môže ovplyvniť prístup dlžníka k financiám.

Vyhlásenie o zábezpeke (Judgment Mortgage Affidavit)

Súdom uznaný veriteľ môže urobiť čestné vyhlásenie, ktoré sa na základe osvedčenia rozhodnutia príslušným súdom zaregistruje proti majetku dlžníka. Pred tým, ako bude výnos z predaja majetku odovzdaný dlžníkovi, musí byť použitý na vyrovnanie dlhu so zreteľom na prioritu iných záložných práv. Ďalšou možnosťou je požiadať súd o vydanie platobného príkazu (Well Charging Order) a príkazu na predaj majetku.

Splátkové príkazy / väzobné príkazy

Žiadosť o vydanie príkazu na úhradu rozhodnutia formou splátok v súlade s Enforcement of Court Orders Acts 1926 to 2009 možno podať na okresný súd (District Court). Sudca rozhodne o výške splátky, ktorú má dlžník uhradiť so zreteľom na jeho majetkové pomery. Väzobný príkaz môže byť vydaný len proti fyzickým osobám a nie proti právnickým osobám, t. j. spoločnostiam. Neuhradenie splátky môže viesť k podaniu žiadosti o vydanie väzobného príkazu. V skutočnosti to znamená, že ak máte finančné prostriedky na zaplatenie, ale odmietnete zaplatiť, môžete byť uväznený.

Zaistenie príjmov

Súdom uznaný veriteľ môže získať príkaz na vykonanie zrážok priamo zo mzdy / platu dlžníka. Znamená to, že zamestnávateľ dlžníka uskutoční platbu priamo v prospech veriteľa.

Exekúcia prikázaním pohľadávky

Ak súdom uznaný veriteľ má vedomosť o dlhu, ktorý je splatný treťou stranou v prospech dlžníka, môže podať na súd žiadosť o vydanie príkazu, ktorým prikáže tretej strane, aby zaplatila určitú sumu priamo veriteľovi. Je na zvážení súdu, či vydá alebo nevydá príkaz.

Správca „Equitable Execution“

Toto opatrenie spočíva v tom, že súd vymenuje správcu, napríklad pre výnosy z predaja majetku dlžníka na účely vyrovnania dlhu. Rozhodnutie vymenovať správcu je na zvážení súdu.

Je dôležité poznamenať, že prostriedky na vykonanie rozhodnutia prináležia súdom uznanému veriteľovi a právnym poradcom. Súdna služba (Courts Service) nenavrhuje žiadny konkrétny postup. Tento zoznam nie je úplný, ale len opisuje bežne používané postupy.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Na vykonanie vnútroštátneho rozhodnutia môže byť nevyhnutné získať súhlas súdu, ktorý vydal toto rozhodnutie (pozri vyššie). V určitých prípadoch, ako sú exekúcia a registrácia rozhodnutia, sa nevyžaduje podanie žiadosti na súd a žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia môže byť podaná do kancelárie príslušného súdu.

V prípade rozhodnutí z iných jurisdikcií EÚ je príslušným súdom Vyšší súd (High Court). Avšak v prípade pravidelných platieb výživného osvedčených ako európsky exekučný titul v iných jurisdikciách EÚ je príslušným súdom okresný súd (District Court).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Vykonateľné sú súdne rozhodnutia a niektoré mimosúdne rozhodnutia. Tak isto ako súdne príkazy, tak aj tieto zahŕňajú rozhodnutia v skrátených konaniach vydané zástupcom Vyššieho súdu (Registrar in the High Court) alebo okresným zástupcom na obvodnom súde (County Registrar in the Circuit Court).

Na výkon vnútroštátneho rozhodnutia je často nevyhnutné získať súhlas súdu, ktorý vydal toto rozhodnutie. Avšak v niektorých prípadoch, ako sú exekúcia a registrácia rozhodnutia, sa nevyžaduje podanie žiadosti na súd. Súhlas môže udeliť príslušná súdna kancelária.

V prípade rozhodnutí z iných jurisdikcií, ktorých výkon má byť v súlade s nariadeniami EÚ je príslušným súdom Vyšší súd (High Court) [alebo v prípade pravidelných platieb výživného osvedčených ako európsky exekučný titul je príslušným súdom okresný súd (District Court)]. Činnosti v súvislosti s nariadením (ES) č. 44/2001 [nahradené nariadením (EÚ) č. 1215/2012, ktoré sa vzťahuje na súdne zmiery schválené alebo uzavreté 10. januára 2015 alebo neskôr] boli delegované na predsedu Vyššieho súdu (Master of the High Court) a žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia v Írsku s následným príkazom na výkon tohto rozhodnutia sa môže podať na verejnom pojednávaní.

Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul vydané v súlade s nariadením (ES) č. 805/2004 sa uzná s rovnakou účinnosťou a vykonateľnosťou ako rozhodnutie Vyššieho súdu (High Court). Okresný súd (District Court) je príslušný pre výkon rozhodnutia o pravidelných platbách výživného, ktoré je osvedčené ako európsky exekučný titul. Vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú tento postup sa nachádzajú v „Statutary Instrument“ č. 274 z roku 2011.

V prípade, keď vydané rozhodnutie o nespornom nároku má byť vykonané v inej jurisdikcii EÚ, je súd, ktorý rozhodnutie vydal, príslušným súdom na podanie žiadosti o výkon rozhodnutia v súlade s nariadením č. 805/2004, ktoré sa vzťahuje na európsky exekučný titul.

Žiadosť o výkon rozhodnutia sa zvyčajne podáva na súd (alebo do súdnej kancelárie) prostredníctvom právneho zástupcu, hoci pre veriteľa sa právne zastúpenie nevyžaduje. Všetky žiadosti adresované súdu musí podať miestny právny zástupca a nemôžu byť podané poštou. Určité žiadosti adresované súdnej kancelárii, ako sú žiadosti o exekúciu, registráciu a osvedčenie rozhodnutia na účely vyhlásenia o zábezpeke (Judgment Mortgage Affidavit), môžu byť podané poštou. Bližšie informácie o uvedených konaniach a postupoch je možné získať kontaktovaním oddelenia rozsudkov Vyššieho súdu na adrese HighCourtCentralOffice@Courts.ie.

Náklady (poplatky), ktoré stanovila súdna služba (Courts Service) sú minimálne a aktuálne poplatky sú uvedené v položke Fees Orders na internetovej stránke Courts Service. Náklady, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku pokynov právnych poradcov a obhajcov, sú záležitosťou medzi veriteľmi a ich právnymi zástupcami. Súd môže rozhodnúť o niektorých alebo všetkých trovách, ktoré súvisia s exekučným konaním.

3.2 Hlavné podmienky

Paragraf 15 zákona Enforcement of Court Orders Act 1926 [nahradený paragrafom 1 zákona Courts (No. 2) Act 1986] stanovuje, že ak je dlh splatný na základe súdneho príkazu alebo nariadenia, veriteľ môže požiadať okresný súd (District Court) o vydanie predvolania dlžníka na výsluchu vedený sudcom okresného súdu, vo veci preskúmania jeho majetkových pomerov. Žiadosť o vydanie exekučného titulu musí byť podaná v lehote šiestich rokov odo dňa vydania súdneho príkazu alebo nariadenia. Veriteľ musí predložiť dôkaz o pôvode dlhu a dlžník musí vyplniť vyhlásenie o svojich majetkovým pomeroch. Predloženie dôkazov a krížový výsluch dlžníka a veriteľa umožňuje paragraf 16 zákona z roku 1926 v znení paragrafu 9 zákona z roku 1986. Účinnosť exekučného príkazu je dvanásť rokov odo dňa vydania príslušného súdneho príkazu alebo nariadenia.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť všetky druhy majetku okrem tovaru podliehajúceho skaze alebo okrem tovaru, ktorý má dlžník na účely predaja alebo výnosov.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Nedodržanie súdneho príkazu môže mať za následok, že strana v omeškaní je vystavená sankciám za pohŕdanie. Súd môže ukladať sankcie vo forme peňažných trestov alebo trest odňatia slobody, až dovtedy, kým sa odčiní pohŕdanie. Doba, počas ktorej môže byť osoba uväznená nie je preto obmedzená. Toto opatrenie sa vzťahuje aj na tretiu osobu, ktorá poruší podmienky súdneho príkazu.

Je dôležité poznamenať, že v súlade s paragrafom 20 zákona Enforcement of Court Orders Act 1926 trest odňatia slobody uložený dlžníkovi z dôvodu nedodržania splátkového príkazu nespôsobí uspokojenie dlhu alebo zánik dlhu, a to ani čiastočne, a nezbavuje veriteľa iných prostriedkov na vymáhanie dlhov.

Banky a iné finančné inštitúcie majú rovnaké povinnosti vo vzťahu k dodržiavaniu súdnych príkazov ako ostatné strany. V prípadoch, kde má takáto inštitúcia k dispozícií osobné údaje a na ktoré sa výslovne nevzťahuje súdny príkaz, by sa mala venovať pozornosť právnym predpisom a nariadeniam týkajúcich sa osobných údajov (napríklad Data Protection Act 1988).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V niektorých príkazoch bude vždy uvedená doba, počas ktorej má dotknutá strana splniť podmienky uvedené v príkaze, hoci vždy to tak nemusí byť. Rozhodnutie je platné po dobu dvanástich rokov, aj keď lehota pre niektoré prijaté exekučné opatrenia je stanovená v Súdnych pravidlách (Court Rules) alebo v právnych predpisoch. Príkladom je exekučný príkaz vydaný Vyšším súdom (High Court execution Order), ktorý je platný jeden rok od jeho vydania. Po uplynutí tejto doby je potrebné získať nový exekučný príkaz.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Odvolanie sa zvyčajne nevzťahuje na samotné exekučné opatrenie schválené súdnou kanceláriou, ale na hmotnoprávne rozhodnutie alebo príkaz, na ktorom je toto opatrenie založené. Dotknutá strana sa môže na odvolacom súde domáhať zrušenia rozhodnutia alebo príkazu. Lehoty, v rámci ktorých musí byť podané odvolanie sú rôzne a sú tieto:

• z okresného súdu (District Court) na obvodný súd (Circuit Court): 14 dní odo dňa vydania rozhodnutia alebo príkazu;
• z obvodného súdu (Circuit Court) na Vyšší súd (High Court): 10 dní odo dňa vydania rozhodnutia alebo príkazu;
• zo súdu „Master‘s Court“ na Vyšší súd (High Court): 6 dní od dátumu perfekcie príkazu alebo ak bol príkaz vydaný ex parte, od oznámenia uvedeného príkazu, alebo ak bol zamietnutý, odo dňa takéhoto zamietnutia [jeden mesiac od doručenia príkazu v prípade výkonu zahraničného rozhodnutia v súlade nariadením (ES) č. 44/2001];
• z Vyššieho súdu (High Court) na Odvolací súd (Court of Appeal): buď 10 dní alebo 28 dní od dátumu perfekcie príkazu v závislosti od charakteru prípadu;
• z Vyššieho súdu (High Court) alebo Odvolacieho súdu (Court of Appeal) na Najvyšší súd (Supreme Court): 28 dní od dátumu perfekcie príkazu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Rozhodnutie je platné po dobu 12 rokov a po uplynutí tejto doby odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo vykonateľným nemožno na základe tohto rozhodnutia podať žalobu. Okrem toho, niektoré exekučné opatrenia, ktoré je možné prijať, majú lehoty stanovené v Súdnych pravidlách (Court Rules) alebo v právnych predpisoch. Príkladom je exekučný príkaz vydaný Vyšším súdom (High Court execution Order), ktorý je platný jeden rok od jeho vydania. Po uplynutí tejto doby je potrebné získať nový exekučný príkaz. Ďalším príkladom je, že ak uplynulo viac ako šesť rokov od vydania exekučného súdneho príkazu, vyžaduje sa povolenie súdu na vydanie exekučného príkazu Vyšším súdom (High Court execution Order).

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vykonanie súdneho rozhodnutia (exekúcia) je vynútené uspokojenie hmotnoprávneho nároku, na ktorý sa vzťahuje exekučný titul, za pomoci verejných orgánov. Na exekúciu sa používajú tieto prostriedky:

• nútené odobratie hnuteľného majetku,
• nútené vysťahovanie z nehnuteľného majetku,
• zablokovanie,
• väzba,
• pokuty,
• nútená správa,
• prísažné vyhlásenia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Ako sa vymedzuje v [novom] Občianskom súdnom poriadku (články 927 až 931 Občianskeho súdneho poriadku), výkon súdneho rozhodnutia uplatňuje oprávnený jednotlivec, ktorý v úradnom dokumente (Apógrafo) dá príslušný príkaz konkrétnemu súdnemu exekútorovi a špecifikuje, ako sa príkaz vykoná, a ak je to možné, položky, ktorých sa príkaz bude týkať. V prípade zhabania majetku určia za dražiteľa notára oblasti, v ktorej sa má vykonať zhabanie majetku. Na príkaze musí byť uvedený dátum a musí byť podpísaný príjemcom alebo jeho zástupcom. Príkaz dáva právomoc vykonať všetky exekučné úkony, pokiaľ v ňom nie je uvedené inak.

Súdny exekútor, ktorému sa doručí úradný dokument s príkazom vykonať súdne rozhodnutie, má právomoc prijímať platby a poskytnúť písomné potvrdenie, ako aj vrátiť úradný dokument po úplnom splnení príkazu. Súdny exekútor môže prijať aj čiastočnú platbu, pričom v takom prípade musí poskytnúť potvrdenie a zaznamenať túto skutočnosť v úradnom dokumente. Čiastočná platba nebráni ďalšiemu priebehu exekúcie.

Ak je to nevyhnutné na účely výkonu súdneho rozhodnutia, súdny exekútor má právomoc vstúpiť do obydlia alebo iných priestorov vo vlastníctve dlžníka, otvoriť dvere a urobiť prehliadku, ako aj otvoriť uzavretý nábytok, náradie alebo nádoby. Súdny exekútor môže požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu), ktoré mu majú poskytnúť pomoc.

V prípade, že dlžník bráni exekúcii, súdny exekútor môže na prekonanie odporu použiť silu a požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu).

Súdny exekútor podá správu o každom úkone exekučného konania. Ak sa súdne rozhodnutie nevykonalo, súdny exekútor podá správu s odôvodnením. O každom trestnom čine spáchanom počas exekúcie súdny exekútor vypracuje správu a predloží ju príslušnému prokurátorovi.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Exekučný titul je verejný dokument potvrdzujúci nárok, ktorý údajnému príjemcovi umožňuje prostredníctvom exekúcie požadovať od dlžníka splnenie požiadaviek, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Podmienky, ktoré musia byť splnené, sú existencia titulu a platnosť nároku.

3.1 Konanie

Exekúcia je justičný úkon, ktorého cieľom je poskytovať právnu ochranu. Nejde o administratívny úkon. Žiadosti adresované súdnym exekútorom a všetky exekučné úkony sú procesné úkony. Na účely exekúcie musia byť splnené tieto podmienky:

• právomoc a spôsobilosť súdnych exekútorov,
• aktívna legitimácia účastníka sporu,
• spôsobilosť na účasť v súdnom konaní,
• právomoc konať v mene klienta,
• existencia oprávneného záujmu,
• spôsobilosť žalovať a byť žalovaný,
• existencia exekučného titulu,
• existencia nároku, ktorý môže byť uspokojený exekúciou.

Súdne aj mimosúdne rozhodnutia je možné vykonávať bez toho, aby bolo vždy potrebné požiadať o súdny príkaz povoľujúci výkon rozhodnutia. Medzi exekučné tituly patria:

• konečné rozsudky gréckych súdov,
• rozsudky gréckych súdov vyhlásené za predbežne vykonateľné,
• rozhodcovské rozsudky,
• záznamy gréckych súdov obsahujúce zmier alebo určujúce súdne trovy,
• notárske zápisnice,
• platobné príkazy vydané gréckymi sudcami,
• príkazy na vysťahovanie nájomcu.
• zahraničné exekučné tituly vyhlásené za vykonateľné,
• príkazy a akty zákonom vyhlásené za vykonateľné tituly.

Exekuční úradníci sa delia na priamych a nepriamych exekučných úradníkov. Priamych exekučných úradníkov určuje žiadajúci veriteľ. Sú to a) súdni exekútori, ktorí sú neplatenými verejnými činiteľmi s právomocou zhabať tovar vo vlastníctve dlžníka, zhabať majetok, lode alebo lietadlá patriace dlžníkovi, priamo vykonávať súdne rozhodnutie, zatýkať dlžníkov, ktorých vzatie do väzby bolo nariadené, a pripravovať dražby; b) notári alebo sudcovia okresných civilných súdov, ktorí ich zastupujú, ktorí majú právomoc viesť dobrovoľnú alebo nútenú dražbu zhabaného majetku dlžníka a rozdeľovať výnosy z dražby prostredníctvom zostavenia poradovníka. Medzi nepriamych činiteľov patrí polícia, ozbrojené sily a svedkovia súdneho exekútora, ktorí poskytujú spoluprácu v prípade, že dlžník kladie pri exekúcii odpor, resp. hrozí, že pri nej bude klásť odpor. Všetci títo činitelia zodpovedajú za zavinené porušenie svojich povinností pri výkone svojich úloh.

Samotný exekučný príkaz vydáva osoba, ktorá je na to oprávnená, t. j. navrhovateľ alebo jeho zástupca, ktorý môže, ale nemusí byť právnik. Základné náklady na exekúciu sú takéto:

• odmena exekútora za zhabanie majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR: 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 2,5 %; a v prípade nárokov vo výške 6 500 EUR alebo viac: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 1 % až do výšky maximálne 422 EUR za každý zhabaný majetok, loď alebo lietadlo;
• poplatok súdneho exekútora za prípravu programu každej dražby alebo opakovanej dražby alebo zhrnutia správy o zhabaní majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR = 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR = 2 %; a v prípade nárokov vo výške 6 501 EUR a viac = 1 %, až do výšky 210 EUR;
• poplatok licitátora = 30 EUR;
• poplatok súdneho exekútora za iné ako exekučné úkony = od 240 EUR do 400 EUR podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom;
• poplatok svedkov súdneho exekútora = 30 EUR za každého svedka a 60 EUR v prípade, že svedkom je súdny exekútor;
• ak je exekúcia zrušená, poplatky súdnemu exekútorovi sa znížia o 50 %;
• 0,50 EUR za každý kilometer, ktorý súdny exekútor a svedkovia musia precestovať zo svojho sídla na účely vykonania úkonu;
• osobitný poplatok súdneho exekútora v závislosti od stupňa zložitosti exekúcie: podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom (tento poplatok nikdy neplatí osoba, proti ktorej je vedená exekúcia).

3.2 Hlavné podmienky

Hlavnými podmienkami exekúcie sú:

• existencia oprávneného záujmu, t. j. potreba exekučného úkonu a právnej ochrany, ktorú poskytuje,
• platnosť nároku.

Účelom zákona o výkone súdnych rozhodnutí je dosiahnuť za daných okolností rovnováhu medzi protichodnými záujmami veriteľov na jednej strane a dlžníkov alebo tretích strán na druhej strane. Kritériá, ktoré súdy uplatňujú pri priznávaní exekučného opatrenia:

• rýchle uspokojenie veriteľov pri nízkych nákladoch,
• ochrana osobných práv dlžníka a jeho oprávnených záujmov vo všeobecnosti,
• zosúladenie záujmov veriteľa a dlžníka, pokiaľ ide o potrebu dosiahnuť čo najlepšiu možnú cenu v dražbe,
• ochrana záujmov tretích strán.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmetom exekučných opatrení môže byť majetok dlžníka a/alebo samotný dlžník. Exekučné opatrenia sú faktické úkony úradníkov, ktorí na tento účel dostali právomoc; priamo alebo nepriamo vedú k uspokojeniu nárokov prostredníctvom exekúcie zo strany štátu. Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto aktíva:

• hnuteľný majetok v držbe dlžníka, veriteľa alebo tretej strany, ktorí sú ochotní ho odovzdať,
• vecné vlastnícke práva dlžníka na hnuteľný majetok tretích strán,
• peniaze,
• peňažné pohľadávky voči tretím stranám, ktoré má osoba podliehajúca exekúcii,
• nehnuteľný majetok dlžníka alebo vecné vlastnícke práva dlžníka,
• lode,
• lietadlá,
• práva duševného vlastníctva, patenty, filmové práva.

Exekučným opatreniam nepodliehajú:

• osobné veci dlžníka a jeho rodiny,
• potraviny a palivo, ktoré dlžník a jeho rodina potrebujú,
• medaily, memorabíliá, rukopisy, korešpondencia, rodinné záznamy a obchodné knihy,
• knihy, hudobné nástroje, umelecké diela,
• náradie, stroje, knihy alebo iné predmety, ktoré osoby potrebujú na výkon svojho povolania,
• predmety podliehajúce skaze,
• partnerské podiely,
• zákonné výživné,
• plat, dôchodok alebo dávky poistenia.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Dlžník sa musí podrobiť rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené exekučné opatrenie, a rovnako sa mu musia podrobiť všetky tretie strany. Ak počas exekúcie kladie odpor, súdny exekútor môže na prekonanie tohto odporu použiť silu a súčasne si zavolať na pomoc orgány presadzovania práva. Súdny exekútor si môže privolať dvoch dospelých svedkov alebo druhého súdneho exekútora. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka:

• ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý môže vykonať aj tretia osoba, veriteľ je oprávnený vykonať úkon na náklady dlžníka,
• ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý nemôže vykonať tretia osoba a ktorý závisí len od toho, či dlžník je alebo nie je ochotný ho vykonať, súd mu tento úkon nariadi, a ak sa dlžník rozhodnutiu nepodrobí, uloží mu pokutu v prospech veriteľa a trest odňatia slobody,
• ak je dlžník povinný zdržať sa určitého konania alebo sa mu podriadiť, súd môže každé porušenie potrestať pokutou v prospech veriteľa a odňatím slobody.

V žiadnom z uvedených prípadov nie je dotknuté právo veriteľa požadovať náhradu za straty vzniknuté v dôsledku neplnenia zo strany dlžníka stanovenú na základe hmotného práva. V zásade je možné, aby dlžník majetkom disponoval; v prípade zhabania majetku je však disponovanie majetkom zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ho zhabala, aj vo vzťahu k veriteľom, ktorí predložili svoje pohľadávky.

Ak sa exekúcia týka bankových účtov dlžníka, banka nie je povinná sprístupniť navrhovateľovi presné údaje; ak sa však banke predloží dokument o zaistení peňažných pohľadávok v držbe dlžníka, disponovanie zaistenou sumou je zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ju zaistila, a banka musí do ôsmich dní od doručenia dokumentu o zaistení uviesť, či zaistená pohľadávka (peniaze vložené na bankovom účte) existuje, a ak to postačuje na uspokojenie osoby, ktorá ju dala zaistiť, musí jej vyplatiť príslušnú peňažnú sumu.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

V zásade neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo lehoty pre navrhovateľa; existujú určité časové obmedzenia, sú to však termíny, pred ktorými nemožno platne vykonať konkrétne úkony, nie záväzné lehoty, a priamo sa nimi nestanovuje okamih, po ktorom už navrhovateľ nemôže zakročiť. Ustanovenie, podľa ktorého sa rôzne individuálne úkony musia vykonať v určitom období po zhabaní alebo pred dražbou, nemení základ systému. S cieľom zabrániť prieťahom v konaní je stanovená len konečná lehota jedného roka, po uplynutí ktorej už zhabanie alebo iné úkony nemožno vykonať na základe toho istého príkazu ani nemožno uskutočniť dražbu na základe zhabania, ktoré bolo z dôvodu uplynutia tejto lehoty zrušené súdnym rozhodnutím.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Jediným opravným prostriedkom, ktorý možno podať proti exekučnému konaniu, je žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorú môže podať osoba, proti ktorej je vedená exekúcia, alebo ktorýkoľvek veriteľ s oprávneným záujmom, a to do 15 dní od prvého exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti titulu alebo prípravného konania; do konečného exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti niektorého z exekučných úkonov od prvého do posledného úkonu; a do šiestich mesiacov po konečnom úkone, ak sa žiadosť týka platnosti tohto úkonu. Žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže podať aj tretia strana s nárokom na predmet exekúcie, ktorý bol spochybnený a ktorý je tretia strana oprávnená uplatniť voči osobe, proti ktorej je vedená exekúcia, bez konkrétnej lehoty. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto exekúcie, konkrétne okresný civilný súd v prípade, že exekučný titul vydal okresný civilný súd [eirinodíkeio], a jednočlenný súd prvého stupňa [monomelés protodíkeio] vo všetkých ostatných prípadoch. Podanie žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie neznamená, že sa pozastavuje exekúcia; pozastavenie exekučného konania však možno nariadiť rozhodnutím súdu na základe žiadosti žiadateľa, a to so zárukou alebo bez nej. Toto rozhodnutie sa oznámi exekučným úradníkom, ktorí nemôžu vykonať žiadny exekučný úkon, pokiaľ sa im v rozhodnutí výslovne nepovoľuje.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Na exekúciu sa vzťahujú tieto obmedzenia, najmä pokiaľ ide o zhabaný majetok: Zhabaniu nepodliehajú tieto druhy majetku: a) majetok, na ktorom sa utrpela priama škoda; b) partnerské podiely; c) nároky na výživné vyplývajúce z právnych predpisov alebo zo závetu, ako aj nároky na príspevky manželov na potreby rodiny; d) nároky na mzdy, dôchodky alebo dávky poistenia, pokiaľ neexistuje nesplatený nárok na výživné vyplývajúci zo zákona alebo závetu, resp. na uspokojenie potrieb rodiny, pričom v takom prípade možno zhabať polovicu daného majetku s prihliadnutím na sumu prijatú dlžníkom, rozsah povinností vyplývajúcich z manželstva v súvislosti s uspokojovaním potrieb rodiny a počet príjemcov; e) akýkoľvek druh pomoci alebo subvencií EÚ v držbe úradu OPEKEPE ako tretej strany, až kým sa neuložia na bankový účet príjemcov alebo sa im inak nevyplatia. Výnimka stanovená v bode 2 písm. d) sa vzťahuje aj na prípady, keď sa suma vyplatí prostredníctvom vkladu na bankový účet dlžníka. Výnimka sa uplatňuje iba vtedy, ak zostatok na účte v období od nariadenia exekúcie až do dňa platby nepresiahne výšku nároku oslobodenú od exekúcie.

Okrem toho má dlžník právo podať proti exekučnému konaniu dva opravné prostriedky:

a) podanie námietky podľa článku 933 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že: námietku osoby, proti ktorej je vedená exekúcia, a ktoréhokoľvek veriteľa s oprávneným záujmom, ktorá sa týka platnosti exekučného titulu, exekučného konania alebo nároku, možno predložiť len prostredníctvom oznámenia o námietke podaného na okresnom civilnom súde, ak exekučný titul vydal tento súd, a na jednočlennom súde prvého stupňa vo všetkých ostatných prípadoch. V prípade podania viacerých oznámení o námietke prostredníctvom samostatných dokumentov sa súdny tajomník musí uistiť, aby sa všetky námietky identifikovali a prerokovali na tom istom súdnom pojednávaní. Ďalšie dôvody námietky možno predložiť v osobitnej žiadosti podanej na sekretariáte súdu, ktorému je námietka určená, pričom sa vypracuje správa, ktorá sa oznámi druhej strane najmenej osem (8) dní pred súdnym pojednávaním. Rokovanie o námietke sa musí uskutočniť do šesťdesiatich (60) dní od podania námietky a predvolanie sa doručí odporcovi dvadsať (20) dní pred súdnym pojednávaním. Miestnym príslušným súdom je okresný súd v mieste exekúcie, ak sa ďalšie exekučné úkony vykonávajú na základe doručeného príkazu, v ostatných prípadoch je príslušným súdom súd stanovený v článku 584. Ak je exekučný titul rozsudok alebo platobný rozkaz, námietky sú neprípustné v rozsahu uplatniteľnom res judicata v súlade s článkom 330 a článkom 633 ods. 2 písm. c). Tvrdenia týkajúce sa vyrovnania nároku možno preukázať iba písomne alebo ich prijatím na súde. Rozhodnutie o námietke sa musí doručiť do šesťdesiatich (60) dní odo dňa jej prerokovania;

b) podľa článku 1000 OSP má dlžník právo požadovať pozastavenie dražby, ktorá je proti nemu vedená. Na žiadosť dlžníka, ktorá bude prijatá, iba ak ju dlžník podá do pätnástich (15) pracovných dní pred dátumom konania dražby, súd uvedený v článku 933, ktorý sa zaoberá vecou v súlade s článkom 686 a nasl., môže pozastaviť dražbu až na šesť (6) mesiacov od pôvodného dátumu konania dražby, ak neexistuje žiadne riziko poškodenia oprávneného veriteľa a ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník v tomto období uspokojí nárok oprávneného veriteľa alebo že po uplynutí tohto obdobia bude výťažok z dražby vyšší. Toto rozhodnutie musí byť doručené do poludnia posledného pondelka pred konaním dražby a pozastavenie je podmienené zaplatením: a) všetkých nákladov na urýchlenie dražby, ktorých odhad sa uvedie v rozhodnutí; a b) aspoň jednej štvrtiny sumy prináležiacej osobe, ktorá zabezpečuje urýchlenie dražby. Rozhodnutie o pozastavení dražby sa oznámi licitátorovi v deň jeho doručenia. Platba sa musí vykonať do 10.00 h v deň konania dražby, a ak sa táto platba nevykoná, dražba sa uskutoční bežným spôsobom.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Španielsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach vo všeobecnosti znamená, že ak povinná osoba dobrovoľne neplní vykonateľné rozhodnutie (ako napríklad právoplatný rozsudok), navrhovateľ musí požiadať o súdny výkon rozhodnutia, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutie sa vykoná. Napríklad ak sa má vymôcť dlh, ktorý má odporca nariadené zaplatiť, ale neurobil tak, navrhovateľ (veriteľ) požiada o súdny výkon rozhodnutia a dosiahne vymoženie dlhu, napríklad tým, že sa zaistia dlžníkove bežné účty alebo dlžníkov nehnuteľný majetok, ktorý keď sa vydraží, umožní splatiť sumu, ktorú dlhuje veriteľovi.

Výkon rozhodnutí je súčasťou odpovede na mandát španielskej ústavy z roku 1978, ktorá sudcom a súdom zveruje úlohy vydávať rozsudky a vykonávať ich (články 117 a 118 ústavy). Strany konania sú preto povinné dodržať rozsudky a iné rozhodnutia súdu, ako aj poskytnúť požadovanú spoluprácu pri vykonávaní rozhodnutí. Úlohou sudcu je zabezpečiť, aby sa tieto požiadavky primeraným spôsobom splnili.

Výkon súdneho rozhodnutia znamená vyhovenie tomu, čo nariadil súd, t. j. úplné vymoženie práva, ktoré úspešný účastník súdneho sporu získal. Môže to znamenať, že navrhovateľ (teda „účastník, ktorý žiada o výkon rozhodnutia“ [ejecutante]) žiada v závislosti od príkazu o úhradu peňažnej sumy o právo na vykonanie alebo nevykonanie činnosti, napr. stavby, alebo o to, aby sa vykonalo uznané právo zaevidovaním v príslušnom verejnom registri.

Výkon rozhodnutia môže byť konečný alebo predbežný. Pri predbežnom výkone sa za určitých okolností vykonáva rozsudok, ktorý ešte nie je právoplatný, aby sa predišlo poškodeniu veriteľa počas prechodného obdobia (t. j., kým trvajú procesné kroky, ktoré sú spojené so žalobou proti rozhodnutiu – do vydania právoplatného rozsudku) vzhľadom na prieťahy, ktoré sú v konaní prítomné [články 524 – 537 Občianskeho súdneho poriadku (Ley de Enjuiciamiento Civil)].

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Podľa španielskych právnych predpisov sa presadzovanie rozsudkov zveruje sudcom a súdom v súlade so zákonmi a s ustanoveniami o právomoci (článok 117 ods. 3 španielskej ústavy).

V súlade s ústavou a v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 1/2000 zo 7. januára 2000, BOE č. 7 z 8. januára 2000, v znení zmien), ktorým sa upravuje konanie o výkone rozhodnutí v občianskych veciach, je sledovaním riadneho priebehu konania o výkone rozhodnutia poverený sudca (články 545, 551, 552 a zodpovedajúce ustanovenia). Sudca je tým, kto na základe návrhu účastníka konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, začne konanie prostredníctvom všeobecného vykonateľného titulu, ktorý sa vydá po preskúmaní vykonateľného titulu. Sudca takisto vydá rozhodnutie, ak odporca [ďalej len „dlžník uznaný súdom“ (ejecutado)] vznesie námietku proti výkonu rozhodnutia a začne špecifické námietkové konanie týkajúce sa výkonu rozhodnutia, ktoré je opísané ďalej.

Justiční úradníci (letrados de la administración de justicia), v minulosti nazývaní súdni úradníci (secretarios judiciales), sú zodpovední za stanovenie a prijatie konkrétnych opatrení na výkon rozhodnutia (žiadostí o platbu, zaistenia majetku dlžníka uznaného súdom, zrážok z jeho bežných účtov, platov atď.). Ak sudca vydal všeobecný vykonateľný titul, justičný úradník sleduje konanie o výkone rozhodnutia a prijíma príslušné rozhodnutia, pričom v niektorých prípadoch možno proti týmto rozhodnutiam podať odvolanie sudcovi.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Vo všeobecnosti je nutné mať právoplatný rozsudok súdu alebo súdne rozhodnutie, alebo iný vykonateľný titul umožňujúci výkon rozhodnutia (existujú výnimky, pri ktorých rozhodnutie ešte nie je právoplatné, ale je vykonateľné, ako je to pri predbežnom výkone napadnutých rozsudkov, ktorý je za určitých okolností prípustný).

V súlade s ustanoveniami článku 517 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú konania o výkone rozhodnutia a vykonateľných titulov, návrh na výkon rozhodnutia musí byť založený na právnom titule, ktorý je vykonateľný. Vykonateľné sú iba tieto právne tituly:

1. právoplatný rozsudok;
2. rozhodnutia rozhodcovských orgánov a dohody o mediácii. Dohody o mediácii musia byť zaevidované v súlade so zákonom o mediácii v občianskych a obchodných veciach [Ley de Mediación en Asuntos Civiles y Mercantiles];
3. súdne rozhodnutia schvaľujúce alebo potvrdzujúce súdne zmiery a dohody uzavreté v priebehu konania, v prípade potreby sprevádzané zodpovedajúcimi písomnými výpoveďami na doloženie ich skutočného obsahu;
4. úradne osvedčené listiny, ak ide o ich prvopis. Ak ide o ich druhopis, musia byť vydané formou súdneho príkazu, v ktorom sa uvedie osoba, ktorá utrpela poškodenie, alebo osoba, ktorá ho spôsobila, prípadne musia byť vydané so súhlasom všetkých účastníkov;
5. dokumenty o obchodných zmluvách podpísané účastníkmi a obchodným dohodcom, ktorý je členom profesijného združenia a ktorý ich preveril, ak je k nim priložené osvedčenie tohto dohodcu o tom, že zápisy v jeho registri a príslušné dátumy súhlasia so zmluvou;
6. zákonne vydané cenné papiere na doručiteľa alebo na meno, ktoré dokumentujú splatné záväzky a splatné kupóny spojené s týmito cennými papiermi, pod podmienkou, že tieto kupóny patria k daným cenným papierom a že cenné papiere sú v súlade so zápismi v knihe pokladničných príjmov.
   Námietka sfalšovania cenného papiera vznesená počas procesu priraďovania nebráni vydaniu vykonateľného titulu, pokiaľ sú dotknuté položky v súlade, pričom tým nie je dotknuté právo dlžníka podať neskôr námietku proti výkonu z dôvodu sfalšovania cenného papiera;
7. nevypršané osvedčenia vydané orgánmi zodpovednými za vedenie registrov, ktorými sa preukazujú zaknihované cenné papiere uvedené v zákone o burze cenných papierov [Ley del Mercado de Valores], ak je k nim doložený opis úradne osvedčenej listiny predstavujúcej tieto cenné papiere, prípadne emisiu, ak sa taká listina vyžaduje podľa platných právnych predpisov.
   Osvedčenie uvedené v predchádzajúcom odseku nevyprší, keď bol podaný návrh na výkon a tento výkon bol nariadený;
8. súdny príkaz stanovujúci maximálnu sumu, ktorú si možno nárokovať prostredníctvom náhrady, vydaný za podmienok stanovených zákonom v trestnom konaní začatom v súvislosti s udalosťami, na ktoré sa vzťahuje povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tretím osobám;
9. iné procesné rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú vykonateľné podľa tohto alebo iného zákona.

3.1 Konanie

Pre ostatné prípady je procesný postup stanovený v článku 548 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Treba poznamenať, že vykonateľný titul sa vydá iba na základe návrhu účastníka konania a bude mať podobu návrhu, ako je uvedené ďalej. Po podaní návrhu na výkon rozhodnutia na súd a ak sú zachované procesné ustanovenia a požiadavky, súd vydá všeobecný vykonateľný titul. Po tom, ako sudca vydá exekučný titul, justičný úradník vydá rozhodnutie obsahujúce konkrétne opatrenia na výkon rozhodnutia, ako aj opatrenia na vyhľadanie a preskúmanie majetku dlžníka uznaného súdom, ktorý sa považuje za vhodný na účely výkonu rozhodnutia.

Uvedený titul a rozhodnutie spolu s kópiou návrhu na výkon rozhodnutia sa oznámia dlžníkovi uznanému súdom, hoci je možné prijať určité opatrenia, aby sa zabránilo potenciálnemu poškodeniu veriteľa.

Dlžník uznaný súdom môže proti výkonu rozhodnutia vzniesť námietky na základe určitých dôvodov, a to buď materiálnych (napr. splatenie dlhu), alebo procesných (napr. predložený titul obsahuje chyby), v súlade s článkom 556 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V tom prípade sa začne kontradiktórne konanie, v ktorom možno skúmať dôkazy, pričom toto konanie sa končí vydaním titulu, ktorým sa vykonateľný titul potvrdí alebo sa určí za úplne alebo čiastočne neplatný. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na príslušnom provinčnom súde (Audiencia Provincial).

3.2 Hlavné podmienky

Ako už bolo uvedené, návrh na výkon rozhodnutia musí iniciovať dotknutý účastník konania, ktorý predloží podanie obsahujúce návrh na výkon rozhodnutia. Návrh na výkon rozhodnutia musí obsahovať titul, na ktorom sa výkon rozhodnutia zakladá, informáciu o tom, aký výkon rozhodnutia nariadil súd, informácie o majetku dlžníka uznaného súdom, ktorý možno oprávnene zaistiť, informácie o opatreniach na vyhľadanie a preskúmanie majetku dlžníka, ako aj o osobe alebo osobách, proti ktorým sa má exekúcia vykonať, s oficiálnym preukázaním ich totožnosti. Ak sa vykonateľný titul stanovuje v rozhodnutí, ktoré vydal justičný úradník, alebo v rozsudku či rozhodnutí, ktoré vydal súd zodpovedný za exekúciu, návrh na výkon rozhodnutia si bude vyžadovať vydanie vykonateľného titulu, v ktorom sa uvedie vykonateľný rozsudok alebo rozhodnutie (článok 549 Občianskeho súdneho poriadku), pričom v ostatných prípadoch sa musí návrh na výkon rozhodnutia predložiť s dokumentmi, na základe ktorých sa o exekúcii rozhodlo (uvedenými v článku 550 Občianskeho súdneho poriadku). Ak návrh na výkon rozhodnutia spĺňa uvedené náležitosti a ak predložený právny titul umožňuje nariadiť výkon, sudca alebo justičný úradník nariadi výkon rozhodnutia, v ktorom pri vymáhaní peňažného dlhu stanoví sumu predstavujúcu istinu vymáhanej sumy a predbežnú sumu stanovenú na úroky a trovy, pričom neskoršie dojednania ju ešte môžu upraviť, a zároveň musí určiť dotknuté osoby a opatrenia na výkon rozhodnutia, ktoré sa majú prijať.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Odhliadnuc od určitých druhov majetku, ktoré sú vylúčené z výkonu rozhodnutia a ktoré sú uvedené ďalej, je potrebné zdôrazniť, že opatrenia na výkon rozhodnutia musia byť primerané výške pohľadávky, ktorá sa vymáha. Takže v prípade, že sú považované za neprimerané, súd môže nariadiť ich zníženie. Naopak, ak sú nedostatočné, účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, môže navrhnúť, aby sa tieto opatrenia rozšírili alebo posilnili. Ak účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, nevie, aký majetok vlastní dlžník uznaný súdom, je možné požiadať súd, aby to zistil. Zisťovanie vykonáva justičný úradník, a to buď priamo zo súdu, alebo prostredníctvom žiadostí predložených príslušným orgánom. Existujú však určité tarifné sadzby alebo obmedzenia týkajúce sa zaisťovania a konfiškácie miezd a platov, ktoré sú uvedené ďalej. Výkon rozhodnutia na základe povinnosti platiť výživné (určenej buď v rámci konania o výživnom medzi príbuznými, alebo v rámci rodinnoprávneho konania o sumách výživného vo vzťahu k deťom) predstavuje výnimku, keďže v týchto prípadoch sa na výkon rozhodnutia nevzťahujú zákonné obmedzenia; namiesto toho súd určí sumu, ktorá sa môže zaistiť (článok 608 Občianskeho súdneho poriadku).

Pokiaľ ide o majetok, ktorý je vylúčený z výkonu rozhodnutia, v článku 605 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza (tam, kde sa uvádza „súdny úradník“, treba rozumieť „justičný úradník“):

Článok 605. Majetok vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Uvedené položky nie je možné zaistiť za žiadnych okolností:

majetok vyhlásený za neodňateľný;

doplnkové práva, ktoré nemožno odňať nezávisle od hlavného práva;

majetok, ktorý sám osebe nemá žiadnu hodnotu;

majetok, ktorý je právnou úpravou výslovne vyhlásený za vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Článok 606. Majetok dlžníka uznaného súdom, ktorý je vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Tieto položky sú takisto vylúčené z výkonu rozhodnutia:

nábytok a predmety v domácnosti, ako aj oblečenie účastníka konania, proti ktorému sa navrhuje výkon, a jeho rodinných príslušníkov, ktoré nemožno považovať za nepotrebné. Vo všeobecnosti položky ako potraviny, palivo a podobne, ktoré súd považuje za podstatné, aby dlžník uznaný súdom a osoby od neho závislé mohli primerane slušne žiť;

knihy a pomôcky, ktoré dlžník uznaný súdom potrebuje pri vykonávaní svojho povolania, umeleckej alebo obchodnej činnosti, ak ich hodnota nie je úmerná vymáhanému dlhu;

posvätné predmety a predmety potrebné na praktizovanie legálne zaregistrovaného náboženstva;

peňažné sumy, ktoré sú zákonom výslovne vyhlásené za vylúčené z výkonu rozhodnutia;

majetok a peňažné sumy, ktoré sú v zmluvách ratifikovaných Španielskom vyhlásené za vylúčené z výkonu rozhodnutia.

Článok 607. Zaistenie miezd a dôchodkov

1. Platy, mzdy, dôchodky, odmeny alebo podobné platby, ktoré neprekračujú sumu minimálnej mzdy, nemožno zaistiť.

2. Platy, mzdy, odmeny alebo dôchodky vyššie ako minimálna mzda možno zaistiť uplatnením týchto tarifných sadzieb:

• z prvého príjmového pásma nad minimom, ktoré sa rovná dvojnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 30 %;
• z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná trojnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 50 %;
• z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná štvornásobku minimálnej mzdy, sadzbou 60 %;
• z ďalšieho príjmového pásma, ktoré sa rovná päťnásobku minimálnej mzdy, sadzbou 75 %;
• z ďalších príjmových pásiem prekračujúcich tie predchádzajúce sadzbou 90 %.

3. Ak účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, dostáva viac ako jeden plat alebo mzdu, spočítajú sa všetky príjmy a z tohto úhrnu sa naraz odpočíta časť, ktorú nemožno zaistiť. Podobne sa spočítajú aj platy, mzdy, dôchodky, odmeny alebo ekvivalentné sumy manželov, pokiaľ nedošlo k rozdeleniu majetku manželov, čo musí byť zdokumentované a príslušný doklad sa musí poskytnúť súdnemu úradníkovi.

4. Ak účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, vyživuje závislé osoby, súdny úradník môže percentuálne sadzby stanovené v bodoch 1, 2, 3 a 4 tohto článku znížiť o 10 % až 15 %.

5. Ak sú platy, mzdy, dôchodky alebo odmeny zaťažené trvalými alebo dočasnými zrážkami verejného charakteru podľa právnych predpisov o daniach alebo sociálnom zabezpečení, pri určovaní sumy, ktorá sa má zaistiť, ako základ sa použije čistý príjem dlžníka uznaného súdom po odpočítaní týchto zrážok.

6. Citované ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na výnosy z odbornej a obchodnej činnosti samostatne zárobkovo činných osôb.

7. Sumy zaistené v súlade s týmito ustanoveniami možno previesť priamo účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, a to na účet, ktorý na to vopred určil, ak to schváli súdny úradník zodpovedný za výkon rozhodnutia.

V takom prípade musí osoba alebo orgán vykonávajúci zaistenie a následný prevod, ako aj účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, každé tri mesiace informovať súdneho úradníka o odoslaných a prijatých sumách, s výnimkou pohľadávok, ktoré podal účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon rozhodnutia, a to buď na základe toho, že uvedený účastník konania považuje dlh za úplne splatený, čím sa ruší platnosť vykonateľného titulu, alebo že zrážky a prevody neboli vykonané podľa rozhodnutia súdneho úradníka.

Príkaz, ktorým súdny úradník umožní priamy prevod, možno napadnúť podaním priameho odvolania na účely preskúmania na súde.

Podľa kráľovského zákonného dekrétu č. 8/2011 z 1. júla 2011 o opatreniach na pomoc hypotekárnym dlžníkom, ktorý nadobudol platnosť 7. júla 2011, sa poskytuje objasnenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V článku 1 kráľovského zákonného dekrétu č. 8/2011 sa stanovuje:

Článok 1. Výnimka zo zaistenia minimálneho rodinného príjmu.

„Ak v súlade s ustanoveniami článku 129 zákona o hypotékach [Ley Hipotecaria] cena získaná z predaja obvyklého bydliska zaťaženého hypotékou na základe výkonu rozhodnutia v súvislosti s dlžobou nie je dostatočná na pokrytie zabezpečeného úveru, suma stanovená v článku 607 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorú nemožno zaistiť, sa zvýši o 50 % a navyše o ďalších 30 % minimálnej mzdy na každého člena rodinnej jednotky, ktorá nemá pravidelný príjem, plat alebo dôchodok prevyšujúci minimálnu mzdu. Na tieto účely sa rodinnou jednotkou rozumie manžel/manželka alebo druh/družka a prvostupňoví predkovia a potomkovia, ktorí žijú s dlžníkom uznaným súdom.

Platy, mzdy, odmeny alebo dôchodky vyššie ako minimálne mzda, a prípadne sumy vyplývajúce z uplatnenia ustanovenia uvedeného v predchádzajúcom odstavci o ochrane rodinnej jednotky, budú zaistené v súlade s tarifnou sadzbou stanovenou v článku 607 ods. 2 uvedeného zákona.“

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

V prípade nehnuteľného majetku alebo iného majetku, ktorý sa zapisuje v registri, môže súd na žiadosť účastníka konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, nariadiť zápis o predbežnom zaistení v príslušnom úradnom registri (zvyčajne v katastri nehnuteľností, ktorý je registrom nehnuteľného majetku) s cieľom zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia.

V ostatných prípadoch možno prijať tieto opatrenia:

• peňažná hotovosť: konfiškácia,
• bežné účty: príkaz na zrážky vydaný banke,
• mzdy: príkaz na zadržanie vydaný platcovi,
• úroky a príjmy: zrážky vykonávané platcom, správa s dohľadom súdu alebo platba súdu,
• cenné papiere a finančné nástroje: zadržanie úrokov pri zdroji, oznámenie burze alebo regulačnému orgánu sekundárneho trhu (ak sú cenné papiere kótované na verejnom trhu) a oznámenie emitujúcej spoločnosti,
• iný hnuteľný majetok: konfiškácia.

Okrem toho musia všetky osoby, verejné a súkromné subjekty poskytnúť súčinnosť s vykonávacími opatreniami (pod hrozbou pokuty alebo dokonca obvinenia z pohŕdania súdom, ak by nevyhoveli tejto požiadavke), aby sa zabezpečil výkon rozhodnutia. Znamená to, že musia poskytnúť požadované informácie, prijať príslušné zaisťovacie opatrenia a odovzdať súdu všetky dokumenty a údaje, ktoré majú v držbe, a to bez akýchkoľvek obmedzení okrem tých, ktoré vyplývajú z dodržiavania základných práv, alebo obmedzení, ktoré sú v niektorých prípadoch výslovne stanovené zákonom.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia na výkon rozhodnutia nemajú stanovené trvanie; platia až do dokončenia výkonu rozhodnutia. V súvislosti s týmito opatreniami musí účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, v každom jednotlivom prípade požiadať o príslušný výkon rozhodnutia. Napríklad v prípade zaistenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku sa požiada o dražbu. Účastník konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, dostane peniaze získané dražbou. V iných prípadoch, napríklad ak sa vykonateľný titul vzťahuje na to, aby sa účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, odovzdal majetok (ako napríklad pri vyprataní v prípade neplatenia nájmu), opatrenia na výkon rozhodnutia sa budú vzťahovať na navrátenie držby majetku účastníkovi konania, ktorý navrhuje výkon rozhodnutia, po tom, ako bude nájomca porušujúci zmluvu vysťahovaný z tohto majetku.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Dlžník uznaný súdom však môže po oznámení výkonu rozhodnutia podať námietku. V takom prípade sa začne vyššie uvedené námietkové konanie. Námietka sa môže vzťahovať na materiálne dôvody alebo procesné nedostatky. Dôvody pre námietky sa môžu líšiť v závislosti od titulu, ktorý sa má vykonať (v súlade s článkom 556 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku podľa toho, či ide o procesné rozhodnutie vydané sudcom alebo justičným úradníkom, rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo dohodu o mediácii; tituly o maximálnej sankcii nariadené v trestnom konaní v súvislosti s dopravnými nehodami; tituly uvedené v článku 517 bodoch 4, 5, 6 a 7 Občianskeho súdneho priadku, ako aj iné vykonateľné dokumenty uvedené v článku 517 ods. 2 bode 9. Námietky na základe prehnaného nároku či procesných nedostatkov sú upravené v článku 558, resp. 559 Občianskeho súdneho poriadku). Treba poznamenať, že je možné, že súd už v minulosti vzniesol niektoré z týchto námietok z vlastného podnetu (ak súd dospeje k záveru, že nejaké ustanovenie vo vykonateľnom titule pozostávajúcom z úradne osvedčených listín, dokumentov alebo osvedčení môže byť nespravodlivé, je povinný konať ex officio, t. j. vypočuť v danej veci účastníkov konania a následne vydať rozhodnutie). Účastníci konania sa môžu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolať v súvislosti s dôvodmi námietky. Odvolacím súdom bude príslušný provinčný súd (Audiencia Provincial).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Opatrenie na výkon rozhodnutia založené na rozsudku alebo rozhodnutí súdu, rozhodnutí justičného úradníka o schválení právneho vyrovnania alebo dohody dosiahnutej počas konania, prípadne rozhodnutí rozhodcovského orgánu alebo dohode o mediácii stratí platnosť, ak sa príslušný návrh na výkon rozhodnutia nepodá do piatich rokov od dátumu, keď sa rozsudok alebo rozhodnutie stane právoplatným (článok 518 Občianskeho súdneho poriadku).

Existuje aj čakacia lehota pred začatím výkonu procesných rozhodnutí (vydaných sudcom alebo justičným úradníkom) alebo rozhodnutí rozhodcovského orgánu, alebo dohôd o mediácii. Táto lehota je určená na to, aby mal dlžník uznaný súdom čas dobrovoľne splniť to, čo sa mu ukladá v právnom titule, a vyhnúť sa tak tomu, aby úspešný účastník konania požiadal o výkon rozhodnutia. V súlade s tým nemožno nariadiť výkon procesných rozhodnutí ani rozhodnutí rozhodcovských orgánov, ani dohôd o mediácii v priebehu 20 dní od dátumu, keď sa odsúdenie stalo právoplatným alebo keď bolo dlžníkovi uznanému súdom poskytnuté rozhodnutie o schválení alebo uzavretí dohody (článok 548 Občianskeho súdneho poriadku). Táto lehota je v konečnom dôsledku určená na to, aby sa podporilo dobrovoľné plnenie zo strany dlžníka uznaného súdom.

Ako je vysvetlené v bode 4.1, na účely ochrany dlžníka sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje, že niektoré položky majetku sú vylúčené z výkonu rozhodnutia, a stanovujú sa aj kvantitatívne obmedzenia úmerné zaisteniu platov, miezd, odmien alebo dôchodkov.

Pri dražbách majetku sa musí uskutočniť predaj dražiteľovi s najvyššou ponukou, a to za minimálne sumy úmerné odhadnej cene majetku alebo výške dlhu. Tieto obmedzenia na ochranu dlžníka sú vyššie, ak sa draží obvyklé bydlisko dlžníka (články 670 a 671 Občianskeho súdneho poriadku).

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovuje, že vo všeobecnosti nemožno vymáhať úroky z dlžnej istiny a procesných trov v prípade sumy, ktorá prekračuje istinu o 30 % (článok 575 Občianskeho súdneho poriadku).

Keď sa výkon rozhodnutia týka obvyklého bydliska, trovy vymáhateľné od dlžníka uznaného súdom nesmú prekročiť 5 % sumy vymáhanej v návrhu na výkon rozhodnutia (článok 575 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak sa vyhlási hypotéka za prepadnutú v prípade dlžníkov, ktorí sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej sociálnej a finančnej situácii, vysťahovanie z obvyklého bydliska sa odloží (článok 441 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa článkov 55 až 57 insolvenčného zákona (Ley Concursal) nemožno jednotlivé vykonateľné tituly vykonať po vyhlásení konkurzu, keďže sudca rozhodujúci v konkurznom konaní má výlučnú právomoc v oblasti exekúcií vedených proti platobne neschopnej strane; cieľom je zabrániť prednostnému zaobchádzaniu s niektorými veriteľmi.

Ta strona jest częścią portalu Twoja Europa.

Państwa opinia na temat przydatności przedstawionych informacji jest dla nas ważna.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vymáhanie (pričom sa myslí nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože dobrovoľné splnenie povinností dlžníkom si nevyžaduje konanie) sa vzťahuje na všetky konania umožňujúce donútiť dlžníka plniť povinnosti, ktoré sú mu uložené exekučným titulom. Exekučné tituly sú predovšetkým rozsudky (francúzske alebo zahraničné) a notárske úkony opatrené doložkou vykonateľnosti (pozri bod 2 nižšie). Týmito exekučnými titulmi možno vo francúzskom práve uložiť dlžníkovi tri druhy povinností: zaplatiť, konať alebo zdržať sa konania a napokon vydať alebo vrátiť.

Právo na vymáhanie sa vzťahuje výhradne na majetok dlžníka. Vymáhanie voči osobe sa nevykonáva. To napríklad znamená, že dlžníkov nemožno uväzniť iba na základe konštatovania, že nesplácajú svoj dlh. Odmietnutie splniť si určité povinnosti (vyživovacie povinnosti) je však trestným činom, čo vedie k tomu, že na dlžníka sa vzťahuje trestné stíhanie a hrozí mu trest odňatia slobody. To isté platí aj pre podvodné zorganizovanie platobnej neschopnosti dlžníkom.

Povinnosti zaplatiť sa vykonávajú prostredníctvom zaistenia peňažných súm či hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi. Ak sa zaistenie týka peňažnej sumy, zaistená suma bude postúpená veriteľovi (napríklad: zablokovanie bankového účtu). Ak sa zaistenie týka hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi, zaistenie povedie k nútenému predaju majetku a výťažok z predaja sa odovzdá veriteľovi do výšky jeho pohľadávky.

Povinnosti vydať alebo vrátiť sa líšia v závislosti od povahy majetku. V prípade hnuteľného majetku sa majetok odoberá prostredníctvom zaistenia, aby sa mohol vrátiť jeho zákonnému vlastníkovi. V prípade nehnuteľného majetku sa majetok vráti do užívania majiteľovi vysťahovaním užívateľa.

Keďže sa zakazuje fyzicky donútiť osobu, aby si splnila povinnosť konať alebo zdržať sa konania, dlžník sa motivuje splniť tieto povinnosti súdnym rozhodnutím o pokute. Výška pokuty je peňažná suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, ak si nesplní povinnosť. Táto dlžná suma sa vypočítava úmerne k trvaniu neplnenia (v prípade povinnosti konať) alebo podľa počtu porušení povinnosti zdržať sa konania. Keďže povinnosť zaplatiť, vydať alebo vrátiť sa takisto môže vykladať ako povinnosť konať, môže sa okrem ostatných opatrení núteného výkonu, ktoré možno inak nariadiť, pri nej uložiť aj pokuta.

Zároveň je potrebné poznamenať, že opatreniam núteného výkonu môžu v zásade podliehať len povinnosti konštatované v exekučnom titule.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výhradnú právomoc pristupovať k nútenému výkonu rozhodnutí majú súdni vykonávatelia (huissiers de justice). Sú to štátni a ministerskí úradníci. Z toho dôvodu ich vymenúva minister spravodlivosti, ktorý overuje, či vykonávajú svoje právomoci v súlade s prísnymi etickými pravidlami. Ich služby sú platené (pozri bod 3 nižšie). Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník mu ich musí následne nahradiť.

Ak musí rozhodnúť sudca, v zásade je príslušným sudcom sudca poverený výkonom rozhodnutí, ktorý je špecializovaným sudcom všeobecného súdu (tribunal judiciaire).

Napokon, hoci ochranné opatrenia v zásade schvaľuje sudca poverený výkonom rozhodnutí, môže ich výnimočne schváliť aj predseda obchodného súdu (tribunal de commerce), ak vedú k zabezpečeniu pohľadávky, ktorá patrí do právomoci obchodného súdu.

Na to, aby bolo možné požiadať súdneho komisára – commissaire de justice (predtým súdneho vykonávateľa – huissier de justice) o prijatie opatrení núteného výkonu, nie je potrebné zastúpenie advokátom.

Zastúpenie advokátom je povinné počas celého konania o zaistení nehnuteľného majetku. Výnimočne môže dlžník, ktorého nezastupuje advokát, požiadať sudcu povereného výkonom rozhodnutí o schválenie mimosúdneho predaja svojho nehnuteľného majetku.

V ostatných konaniach je zastúpenie advokátom v zásade povinné. To neplatí, ak sa sporné opatrenie výkonu rozhodnutia vzťahuje na pohľadávku nepresahujúcu 10 000 EUR. V takom prípade sa môžu účastníci konania dostaviť osobne alebo ich môže zastupovať advokát, manžel (-ka), druh (družka), osoba, s ktorou uzatvorili občiansky pakt solidarity, rodičia alebo príbuzní v priamej línii, rodičia alebo príbuzní v nepriamej línii až do tretieho stupňa vrátane, ako aj osoby vo výlučnej osobnej službe účastníkov alebo ich podniku.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Zoznam uznaných exekučných titulov vo Francúzsku sa uvádza v článku L. 111-3 Civilného exekučného poriadku (Code des procédures civiles d’exécution). Sú to:

• rozhodnutia všeobecných a správnych súdov, ktoré sú vykonateľné, ako aj dohody, ktorým tieto súdy priznali vykonateľnosť,
• zahraničné opatrenia a rozsudky, ako aj rozhodcovské rozsudky, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné, a to rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok s odkladným účinkom na vykonateľnosť, bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva Európskej únie,
• rozhodnutia, ktoré vyniesol jednotný patentový súd,
• výňatky zo zmierovacích správ podpísané sudcom a zúčastnenými stranami,
• notárske listiny opatrené doložkou vykonateľnosti,
• dohody, podľa ktorých manželia vzájomne súhlasia s rozvodom na základe súkromno-právnej listiny, ktorú podpísali advokáti, a ktoré sú uložené medzi notárskymi zápisnicami podľa podmienok stanovených v článku 229-1 Občianskeho zákonníka (Code civil),
• tituly vydané súdnym komisárom v prípade nezaplatenia šeku alebo v prípade dohody medzi veriteľom a dlžníkom podľa podmienok stanovených v článku L. 125-1 Civilného exekučného poriadku,
• tituly vydané právnickými osobami zriadenými podľa verejného práva, ktoré sú takto označené zákonom, alebo rozhodnutia, ktorým zákon udeľuje rovnaké účinky, aké má rozsudok,
• transakcie a listiny konštatujúce dohodu dosiahnutú mediáciou či zmierovacím alebo participatívnym postupom, ak ich podpísali advokáti všetkých účastníkov konania a súdna kancelária príslušného súdu ich opatrila doložkou vykonateľnosti.

Rozhodnutia všeobecných súdov sú vykonateľné a môžu preto viesť k opatreniam núteného výkonu, ak nejestvuje proti nim opravný prostriedok s odkladným účinkom na vykonateľnosť, t. j. nie je možné proti nim podať odvolanie alebo odpor, ak na predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia vznikol nárok (čo sa v zásade týka prvostupňových rozhodnutí) alebo bola osobitne nariadená. Rozhodnutia správnych súdov sú vykonateľné, aj keď proti nim možno podať odvolanie.

Schválené opatrenia núteného výkonu:

Keď osoba využije exekučný titul, môže v zásade iniciovať všetky opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku bez predchádzajúceho povolenia sudcu. Výnimkou sú dva postupy núteného výkonu, ktoré možno začať len na základe predchádzajúceho povolenia sudcu:

• exekúcia zrážkami zo mzdy schválená sudcom povereným výkonom rozhodnutí v mieste bydliska dlžníka alebo tretej strany, ak dlžník žije v zahraničí alebo miesto jeho bydliska nie je známe,
• zaistenie nehnuteľného majetku, ktoré sa vykonáva pred sudcom povereným výkonom rozhodnutí v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Okrem toho zaistenie hnuteľného majetku na účel vymáhania pohľadávky vo výške menej ako 535 EUR v obytných priestoroch musí vopred povoliť sudca poverený výkonom rozhodnutí.

Opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku sú rôzne a líšia sa v závislosti od povahy dotknutého majetku (nehnuteľnosť, hnuteľný hmotný majetok, peniaze, pozri bod 4.2 nižšie). V každom prípade sa tieto opatrenia musia obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymoženie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere týchto opatrení.

Odchylne od zásady, podľa ktorej opatrenia núteného výkonu možno prijať len na základe exekučného titulu, ochranné opatrenia možno prijať pred získaním exekučného titulu. Umožňujú ochranu práv veriteľa, kým mu bude vydaný exekučný titul.

Ochranným opatrením je zablokovanie majetku a súdna zábezpeka. Schvaľuje ich sudca, ak je pohľadávka žiadateľa v zásade zjavne oprávnená a ak žiadateľ odôvodní okolnosti, ktoré môžu ohroziť jej vymáhanie. Predchádzajúce povolenie sudcu nie je potrebné, ak veriteľ využije rozsudok, ktorý ešte nie je vykonateľný. V každom prípade sa platnosť opatrení prijatých na základe týchto podmienok končí, ak ich súdny vykonávateľ urýchlene neoznámi dlžníkovi a ak veriteľ ešte nepodal návrh na začatie súdneho konania vo veci samej s cieľom získať súdne rozhodnutie potvrdzujúce jeho pohľadávku.

Čas, keď možno vykonávať opatrenia núteného výkonu:

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 hod. do 21.00 hod. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutí.

Náklady na opatrenia núteného výkonu:

Služby súdneho komisára sú platené. Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník ich potom musí pripočítať k výške svojho dlhu. Veriteľ však vždy hradí časť týchto výdavkov.

Odmena súdneho vykonávateľa sa stanovuje v dekréte č. 2016-230 z 26. februára 2016 a vo výnose z 26. februára 2016, v ktorom sa uvádza suma splatná za každý exekučný úkon. Táto sadzba zahŕňa predovšetkým:

• pevne stanovený poplatok za každý úkon, ktorý predstavuje paušálnu sumu stanovenú vo výnose; podľa výšky pohľadávky sa tento pevne stanovený poplatok vynásobí číslom 0,5 (pohľadávka neprevyšujúca 128 EUR), číslom 1 (pohľadávka vyššia ako 128 EUR a neprevyšujúca 1 280 EUR) alebo číslom 2 (pohľadávka vyššia ako 1 280 EUR),
• poplatok za začatie trestného stíhania, ktorý sa platí len raz za exekučný titul; jeho výška je 4,29 EUR, ak je pohľadávka nižšia ako 76 EUR; nad túto sumu je úmerný k výške pohľadávky až po hranicu 268,13 EUR,
• poplatok za vymáhanie a inkaso; ide o pomerný zostupný poplatok, ktorý súdny komisár vyberie, len ak došlo k vymáhaniu alebo celkovému či čiastočnému inkasu pohľadávky; časť tohto poplatku zostáva v každom prípade na ťarchu veriteľa [článok A. 444-32 Obchodného zákonníka (Code de commerce)],
• výdavky na správu spisov; súdny komisár vyberie sumu 6,37 EUR prostredníctvom zálohy zaplatenej dlžníkom s výnimkou zostatku dlhu, ktorý neoprávňuje na výber tejto sumy; tieto výdavky nesmú presiahnuť sumu 32,74 EUR za jeden spis,
• cestovné náhrady vo výške 7,67 EUR (8,80 EUR v prípade doručenia realizovaného výlučne elektronicky),
• DPH (20 %),
• s výhradou niekoľkých výnimiek paušálny poplatok vo výške 14,89 EUR (k 1. januáru 2017), ktorý súdni komisári uhrádzajú štátu,
• výdavky na poštové zásielky, ktoré predstavujú povinné náležitosti konania,
• výdavky na zámočnícke služby, sťahovanie, autoservis, skladovanie nábytku (na základe faktúry).

Napríklad pri vymáhanej pohľadávke vo výške 10 000 EUR sú minimálne poplatky za niektoré vykonávacie opatrenia takéto:

• úkon týkajúci sa zablokovania bankového účtu: 129,64 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
• úkon týkajúci sa predaja zaisteného hnuteľného majetku: 114,21 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
• úkon týkajúci sa zaistenia vozidla vyhlásením na prefektúre: 124,50 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
• platobný príkaz na účely zaistenia nehnuteľného majetku: 178,55 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok).

K týmto pevne stanoveným poplatkom sa pripočítavajú najmä pomerné poplatky, ktoré za celú pohľadávku predstavujú sumu 707,52 EUR vrátane daní, pričom 118,46 EUR zaplatí dlžník a 589,06 EUR veriteľ.

3.2 Hlavné podmienky

Na realizáciu vykonávacích opatrení na základe exekučných titulov nie je v zásade potrebné nijaké povolenie súdu (pozri bod 3.1 vyššie).

Ak veriteľ nemá exekučný titul, ale sú splnené určité podmienky, môže iniciovať ochranné opatrenia (pozri bod 3.1 vyššie).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

V zásade môže byť predmetom opatrenia núteného výkonu celý majetok dlžníka.

V súlade so zákonom však výnimočne nemožno zaistiť určitý majetok. Ide najmä o tieto prípady:

• sumy potrebné na živobytie; takto napríklad nemožno osobe zaistiť celú mzdu, lebo si musí ponechať dostatočnú sumu, aby si zabezpečila svoje bežné potreby; výška tejto sumy sa stanovuje každý rok, pričom sa zohľadňuje výška mzdy a počet nezaopatrených osôb,
• hnuteľný majetok potrebný pre každodenný život a prácu dlžníka; tento majetok možno v zásade zaistiť len na zabezpečenie vyplatenia jeho ceny alebo ak má veľkú hodnotu; zoznam tohto majetku sa uvádza v článku R. 112-2 Civilného exekučného poriadku; nemožno napríklad zaistiť posteľ alebo stôl dlžníka s výnimkou prípadu, ak je zaistenie odôvodnené nezaplatením ich obstarávacej ceny alebo ak ide o majetok veľkej hodnoty,
• majetok nevyhnutný pre osoby so zdravotným postihnutím alebo určený na starostlivosť o choré osoby; nemožno napríklad zaistiť invalidný vozík osoby so zdravotným postihnutím.

Samostatne zárobkovo činná osoba môže v určitých prípadoch takisto využívať osobitnú ochranu celého svojho majetku alebo jeho časti.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Opatrenia núteného výkonu v súvislosti s hnuteľným majetkom a peňažnými pohľadávkami sa uskutočňujú vo viacerých fázach. Súdny komisár majetok najprv zaistí. Zaistenie znamená, že majetkom nemožno disponovať. Dlžníkovi sa zároveň zakazuje, aby sa zbavil zaisteného hnuteľného majetku. Ak nesplní túto povinnosť ochrany majetku, spácha prečin. Zaistené peňažné sumy zostávajú zablokované na účte dlžníka. Potom súdny komisár informuje dlžníka o zaistení. Ak dlžník nenamieta pred sudcom povereným výkonom rozhodnutí, súdny komisár môže zaistiť hnuteľný majetok na účely jeho predaja na verejnej dražbe alebo si nechať vydať zaistenú peňažnú sumu. V prípade námietky sudca poverený výkonom rozhodnutí schváli pokračovanie opatrenia núteného výkonu, alebo ho ukončí, ak sa nevykonalo právoplatne.

Opatrenie núteného výkonu týkajúce sa nehnuteľností predstavuje postup zaistenia nehnuteľného majetku. Začína sa platobným rozkazom, ktorý vydá súdny komisár dlžníkovi a ktorý sa považuje za zaistenie, čo znamená, že nehnuteľnosťou nemožno disponovať. Potom sa veriteľ obráti na sudcu povereného výkonom rozhodnutí, aby rozhodol o ďalšom postupe. Ak je možný mimosúdny predaj nehnuteľnosti a ak oň žiada dlžník, sudca rozhodne o mimosúdnom predaji a určí termín tohto predaja. Ak mimosúdny predaj nie je možný alebo ak nebol úspešný, sudca nariadi verejnú dražbu nehnuteľnosti. Dražba sa koná na pojednávaní, ktoré prebieha za jeho účasti.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Táto otázka sa vzťahuje len na:

• ochranné opatrenia, ak veriteľovi ešte nebol vydaný exekučný titul,
• príkazy na vydanie alebo vrátenie určitej veci, ak tomu, kto žiada o jej vydanie alebo vrátenie, ešte nebol vydaný exekučný titul,
• exekúcie zrážkou zo mzdy,
• zaistenia nehnuteľného majetku.

Tieto postupy totiž predstavujú jediné opatrenia núteného výkonu, ktoré musí povoliť sudca poverený výkonom rozhodnutí. Voči súdnemu rozhodnutiu možno podať odvolanie alebo dovolanie podľa výšky pohľadávky.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 hod. do 21.00 hod. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutí.

Exekučné postupy sa musia navyše obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymoženie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere príslušných opatrení.

Niektorý majetok navyše nemožno zaistiť (pozri bod 4.1 vyššie) a akýkoľvek predaj zaisteného majetku v mieste bydliska dlžníka musí byť vopred povolený, ak ide o vymáhanie inej pohľadávky než plnenie vyživovacej povinnosti do výšky 535 EUR (články L. 221-2 a R. 221-2 Civilného exekučného poriadku).

Napokon, ak je dlžník krytý imunitou voči exekúcii, nemožno proti jeho majetku, na ktorý sa vzťahuje táto imunita, prijať žiadne opatrenie núteného výkonu. Na to, aby bolo možné vykonať opatrenie núteného výkonu týkajúce sa majetku takejto osoby s odôvodnením, že sa naň nevzťahuje jej imunita voči exekúcii, treba vopred získať povolenie sudcu (články L. 111-1 až L. 111-3 a R. 111-1 až R. 111-5 Civilného exekučného poriadku).

Súvisiace odkazy

Legifrance

Webové sídlo Národnej komory súdnych komisárov (Chambre Nationale des Commissaires de Justice)

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Exekučné konanie sa v Chorvátskej republike riadi ustanoveniami exekučného zákona (Ovršni zakon) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16 a 73/17; ďalej len „OZ“]. Tento zákon upravuje postup, ktorým súdy a notári vykonávajú nedobrovoľné vymáhanie pohľadávok na základe exekučných titulov a verejných listín (exekučné konanie), pokiaľ ho osobitný zákon neupravuje inak.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Exekučné konania vykonávajú súdy na základe exekučných titulov, zatiaľ čo notári vykonávajú exekučné konania na základe verejných listín.

To, čo predstavuje exekučný titul, sa stanovuje v článku 23 OZ, zatiaľ čo verejné listiny sú stanovené v článku 31 OZ.

Na exekučnom konaní sa zúčastňuje aj Finančná agentúra (Financijska agencija) (ďalej len „agentúra“) – ako právnická osoba, ktorá vykonáva exekúcie podľa ustanovení OZ a zákona, ktorým sa riadi exekúcia finančných prostriedkov, ako aj zamestnávatelia, chorvátska inštitúcia dôchodkového poistenia (Hrvatski zavod za mirovinsko osiguranje) a iné orgány stanovené zákonom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súdy vykonávajú exekučné konania na základe exekučných titulov, ktorými podľa OZ sú:

1. vykonateľné súdne rozhodnutia a zmiery;

2. vykonateľné zmiery uvedené v článku 186. a občianskeho súdneho poriadku;

3. vykonateľné rozhodnutia arbitrážneho súdu;

4. vykonateľné rozhodnutia vydané v rámci správneho konania a vykonateľné zmiery dosiahnuté v rámci správneho konania, ak sa týkajú plnenia peňažného záväzku, pokiaľ zákon nestanovuje inak;

5. notárske vykonateľné rozhodnutie a notárska doložka vykonateľnosti;

6. zmiery dosiahnuté ako výsledky konaní pred komorami „čestných súdov“ (sudovi časti) v Chorvátskej republike a zmiery dosiahnuté v mediačných konaniach v súlade s ustanoveniami zákona, ktorý upravuje mediačné konania;

7. ďalšie dokumenty, ktoré sú zákonom označené za exekučné tituly.

Exekučné tituly možno vykonať, ak je v nich uvedený veriteľ a dlžník, predmet, druh, rozsah a čas plnenia peňažného záväzku.

Ak je exekučný titul rozhodnutím, ktoré vyžaduje vymáhanie dlhu splatením alebo vykonaním úkonu, musí obsahovať aj lehotu na dobrovoľné plnenie a ak lehota na dobrovoľné plnenie nebola uvedená, potom lehotu stanoví súd v exekučnom príkaze.

3.1 Konanie

Veriteľ začne exekučné konanie na základe exekučného titulu podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Návrhy na vykonanie exekúcie môže veriteľ podať osobne ako účastník konania alebo prostredníctvom zástupcu. Exekučné konanie môže začať z úradnej moci, ak je to výslovne stanovené zákonom.

V exekučnom konaní sú vecne príslušné mestské súdy, ak zákon nestanovuje inak. Exekúcia sa vykonáva v medziach stanovených v exekučnom príkaze.

V exekučnom príkaze musí byť uvedený exekučný titul, t. j. autentický dokument, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať, veriteľ a strana, proti ktorej sa exekúcia požaduje (dlžník), pohľadávka, ktorá sa má vymôcť, spôsob a predmet exekúcie, ako aj ďalšie informácie potrebné na vykonanie exekúcie.

3.2 Hlavné podmienky

Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať žiadosť o vykonanie exekúcie, v ktorej sa uvedie exekučný titul alebo verejná listina, na základe ktorej sa žiada o exekúciu, veriteľ a dlžník, osobné identifikačné čísla veriteľa a dlžníka, pohľadávka, o ktorej realizáciu sa žiada, prostriedky potrebné na vykonanie exekúcie a (prípadne) predmet exekúcie. Návrh musí obsahovať ďalšie predpísané informácie nevyhnutné na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie na základe verejnej listiny musí obsahovať:

1. žiadosť, aby súd nariadil dlžníkovi vyrovnať pohľadávku so všetkými príslušnými nákladmi do ôsmich dní a v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek a šekov do troch dní;

2. žiadosť o vykonanie exekúcie.

Preto hlavné podmienky, ktoré musia byť splnené pri exekučnom príkaze sú: exekučný titul alebo verejná listina, na základe ktorých je nariadená exekúcia a žiadosť o vykonateľnosť.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmetom exekúcie sú veci a práva, ktoré podľa zákona môžu podliehať exekúcii s cieľom vymáhania pohľadávky. Exekúcia sa vykonáva, aby sa uspokojila pohľadávka veriteľa na predmetoch exekúcie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku dlžníka.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môže byť majetok dlžníka (peniaze, nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, cenné papiere a podielové účasti) alebo určité nemajetkové práva žalobcu (odovzdanie a dodanie hnuteľného majetku, uvoľnenie a odovzdanie nehnuteľnosti, návrat do práce atď.). Počas konania si môže žalobca zvoliť predmety, na ktorých sa má vykonať exekúcia.

Predmety, s ktorými sa neobchoduje, nemôžu byť predmetom exekúcie, takisto ani iné predmety, pri ktorých to je zakázané osobitnými právnymi predpismi. Daňové pohľadávky a iné poplatky takisto nemôžu byť predmetom exekúcie.

Objekty, zbrane a zariadenie určené na obranu a objekty určené na činnosť miestnych a regionálnych samospráv a súdnych orgánov takisto nemôžu podliehať exekúcii.

Či určitý predmet alebo právo môže podliehať exekúcií, t. j., či je exekúcia predmetu alebo práva obmedzená, sa posudzuje vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, pokiaľ nie je v OZ výslovne stanovené inak.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Hlavným účinkom exekučných opatrení je obmedzenie práva dlžníka nakladať so svojím majetkom.

Exekučné konania v prípade nehnuteľného a hnuteľného majetku vedú k predaju nehnuteľného alebo hnuteľného majetku, aby sa uspokojila pohľadávky veriteľa z výnosov z predaja.

Exekučné konania na finančné pohľadávky vedú ku konfiškácii a prevodu peňažnej pohľadávky na veriteľa až do výšky sumy potrebnej na uspokojenie pohľadávky.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné opatrenia sú platné až do skončenia exekučného konania, ku ktorému dôjde po úplnom uspokojení pohľadávky veriteľa alebo po späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie veriteľom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Dlžník má právo:

• podať opravný prostriedok proti vydanému exekučnému príkazu, alebo

• podať sťažnosť proti rozhodnutiu notára vydanému na základe verejnej listiny.

Včasné a prípustné odvolanie proti exekučnému príkazu vydanému na základe exekučného titulu nepreruší exekučné konanie.

Včasná a prípustná sťažnosť proti rozhodnutiu notára vydanému na základe verejnej listiny (predloženej notárovi, ale o ktorej rozhodol súd) zmení konanie na štandardné konanie (klasična parnica), ktoré bude pokračovať pred súdom a v ktorom musia účastníci konania, teraz žalobca (predtým veriteľ) a žalovaný (predtým dlžník), preukázať svoje tvrdenia, aby uspeli v konaní. Ak sú splnené predpoklady uvedené v OZ, dlžník má právo prerušiť exekučné konanie.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Súd určí vykonanie exekúcie spôsobom a na predmetoch uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie. Ak sa navrhuje niekoľko spôsobov a predmetov, súd na návrh dlžníka obmedzí vykonanie exekúcie vybranými spôsobmi alebo na vybrané predmety, ak ich považuje za dostatočné na to, aby uspokojili pohľadávku.

Jednou zo základných zásad exekučného konania je, že súd pri vykonávaní exekučných a zabezpečovacích konaní je povinný rešpektovať dôstojnosť dlžníka tým, že zabezpečí, aby exekúcia bola čo najpriaznivejšia.

Ochrana dlžníka je zabezpečená vylúčením a obmedzením predmetov a prostriedkov, na ktorých alebo s ktorými môže byť pohľadávka veriteľa nútene uspokojená v rámci exekučného konania, poskytnutím konkrétnych procesných a hmotných záruk dlžníkovi počas exekúcie a v súvislosti s exekúciou. Táto ochrana sa prejavuje v dodržiavaní zásady zákonnosti pri posudzovaní, či je exekúcia prípustná, pri stanovení predmetov a prostriedkov exekúcie a v konaní použitom na nútene plnenie pohľadávky veriteľa.

Existujú obmedzenia exekúcie nehnuteľného majetku, ktoré sa týkajú predmetov, ktoré nemôžu podliehať exekúcii, ako je stanovené v článku 91 OZ.

Existujú obmedzenia exekúcie hnuteľného majetku, ktoré sa týkajú predmetov, ktoré nemôžu podliehať exekúcii, ako je stanovené v článku 135 OZ.

Existujú obmedzenia exekúcie peňažných pohľadávok, ktoré sú stanovené v článku 173 OZ, zatiaľ čo v článku 172 OZ je uvedené, ktorý z príjmov dlžníka je vyňatý z exekúcie.

V článku 212 OZ sa stanovujú osobitné pravidlá na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré sú vyňaté z exekúcie alebo ktorých vymáhanie je obmedzené, zatiaľ čo v článkoch 241 a 242 OZ sa stanovujú osobitné pravidlá pre vyňatie a obmedzenie exekúcie pri právnických osobách.

Ochrana dlžníkov – fyzických osôb v exekučnom konaní, ktoré sa týka peňažných pohľadávok, je stanovená v článku 75 OZ, zatiaľ čo ochrana právnických osôb je stanovená v článku 76 OZ.

Ustanovenia OZ, v ktorých sú uvedené obmedzenia exekúcie, t. j. ktoré vylučujú niektoré predmety z exekúcie, poskytujú dlžníkovi ochranu počas exekučného konania.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Taliansko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je nútený výkon rozsudkov súdu a iných vykonateľných titulov [dlhových nástrojov, verejných listín (atti publici) a osvedčených súkromných listín pre osobitné plnenie]. Ak si dlžník dobrovoľne neplní svoje záväzky vo fáze, ktorá ešte podlieha súdnemu konaniu, môže zasiahnuť verejná moc.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Na výkon súdnych rozhodnutí sú príslušné všeobecné súdy. Návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia podľa článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 [nariadenie Brusel I (prepracované znenie)] musí byť tiež podaný všeobecnému súdu.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Získanie vykonateľného titulu je nevyhnutnou a zároveň postačujúcou podmienkou začatia výkonu súdneho rozhodnutia. Vykonateľné tituly sú obvykle ustanovené zákonom v článku 474 Občianskeho súdneho poriadku a delia sa na dva typy: súdne tituly a mimosúdne tituly. K súdnym titulom patria rozsudky, úkony a rozhodnutia, ktoré vydal súd počas súdneho konania alebo na konci konania. K mimosúdnym titulom patria dlhové nástroje, verejné listiny a osvedčené súkromné listiny, ktoré si strany samostatne vytvorili.

3.1 Konanie

Proces výkonu súdneho rozhodnutia sa začína dňom, v ktorom bol dlžníkovi doručený vykonateľný titul, ktorý musí byť vykonateľným rovnopisom v súlade s článkom 475 Občianskeho súdneho poriadku spolu s exekučným príkazom (precetto), ktorý je súdnym príkazom pre dlžníka, aby ho splnil v lehote nie kratšej ako 10 dní, s poučením, že nesplnenie povinnosti bude mať za následok nútený výkon rozhodnutia v súlade s článkom 480 Občianskeho súdneho poriadku. V treťom odseku článku 480 sa stanovuje, že v exekučnom titule musí veriteľ uviesť adresu na doručovanie v obvode, kde sídli miestne príslušný súd s právomocou konať vo veci výkonu rozhodnutia. V prípade, že adresa na doručovanie nebude uvedená, sa odvolanie proti exekučnému titulu podáva na súde so sídlom v obvode, kam bol príkaz doručený, a oznámenia určené veriteľovi sa doručujú kancelárii toho istého súdu. Po splnení formálnych náležitosti súdny exekútor, ktorý sa musí najskôr preukázať požadovanými vyššie uvedenými dokumentmi, pristúpi k začatiu výkonu súdneho rozhodnutia obstavením. Obstavenie sa musí vykonať v lehote 90 dní odo dňa doručenia exekučného titulu, ale nie skôr ako v lehote uvedenej v tomto príkaze; ak sa príkaz na výkon rozhodnutia nevykoná v uvedenej lehote, príkaz zanikne (článok 481). V tejto fáze je potrebné právne zastúpenie.

Ak sa v lehote 45 dní od ukončenia obstavenia nepožiada o prevod alebo o predaj, obstavenie sa stane neplatným a neúčinným.

Účelom exekúcie je zabezpečiť nútený výkon nesplnených záväzkov prostredníctvom verejnej moci. Výkon súdneho rozhodnutia sa môže použiť pri finančných záväzkoch a pri záväzkoch, ktorých predmetom je dodanie hnuteľného majetku alebo pri prevode nehnuteľného majetku a nezastupiteľných pozitívnych povinnostiach.

3.2 Hlavné podmienky

Nevyhnutnou a postačujúcou podmienkou na začatie výkonu súdneho rozhodnutia je získanie vykonateľného titulu s oprávneným nárokom, ktorý je „istý, pevne stanovený a splatný“ (certo, liquido ed esigibile) (článok 474). Miera istoty sa líši v závislosti od typu titulu: miera istoty je samozrejme väčšia pri prvostupňovom rozhodnutí (predbežne vykonateľnom) ako pri dlhovom nástroji alebo pri transakciách zaznamenaných vo verejných listinách alebo v osvedčených súkromných listinách.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Exekučný súd môže vydať v priebehu konania rôzne typy opatrení, zvyčajne príkazy (ordinanze). Patria k ním opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie procesných pravidiel pre riadny priebeh konania, až po opatrenia na prevod úžitkov, napr. nariadenie (decreto), nariadenia na prevod obstaveného majetku na osobu, ktorá ho kúpila v dražbe alebo dala najvyššiu ponuku.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom vyvlastnenia môžu byť tieto položky: a) hnuteľný majetok; b) nehnuteľný majetok; c) pohľadávky dlžníka a hnuteľný majetok dlžníka, ktorý sa nachádza v priestoroch tretích strán; d) podiely v spoločnostiach.

Predmetom výkonu súdneho rozhodnutia môžu byť aj záväzky doručiť hnuteľný majetok, previesť nehnuteľnosť a nahraditeľné pozitívne a negatívne záväzky.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Vymáhanie peňažných čiastok sa začína zrážkou, čo znamená, že dlžník nemôže disponovať zablokovanými peniazmi, na ktoré sa vzťahuje príkaz na výkon rozhodnutia. Všetky úkony, ktoré sa týkajú disponovania týmito peniazmi, budú neúčinné a nemôžu byť použité na to, aby sa predišlo výkonu rozhodnutia.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Tieto opatrenia sú donucovacími opatreniami, ktorých účelom je uspokojenie vzniknutých pohľadávok; opatrenia nemôžu byť preto použité ako dôkaz na účely vyšetrovaní.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Právny systém umožňuje dlžníkovi (a/alebo tretím stranám, ktoré podliehajú výkonu súdneho rozhodnutia) podať odvolanie proti úkonom a rozhodnutiam súdu, ktoré súvisia s postupmi výkonu rozhodnutia. Podľa typu odvolania môžu byť vydané dva rôzne druhy rozhodnutí:

– odvolanie proti výkonu súdneho rozhodnutia (opposizione all'esecuzione) (články 615 a 616 Občianskeho súdneho poriadku), kde právo pokračovať vo výkone súdneho rozhodnutia (alebo existencia práva veriteľa pokračovať vo výkone súdneho rozhodnutia) je spochybnené,

– odvolanie proti vykonateľným úkonom (opposizione agli atti esecutivi) (články 617 a 618 Občianskeho súdneho poriadku), kde sú pochybnosti o procesných chybách (t. j. zákonnosť dokumentov v procese výkonu rozhodnutia).

Odvolania proti výkonu rozhodnutia alebo proti vymáhateľným úkonom, ktoré sú podané ešte pred začatím núteného výkonu, sú definované ako odvolania proti exekučnému príkazu (precetto), pretože nasledujú po predošlom oznámení o výkone súdneho rozhodnutia: odvolanie, ktoré smeruje proti exekučnému príkazu, sa podáva na súd, ktorý je príslušný konať vo veci alebo o stanovenej sume, alebo o rozsahu výkonu rozhodnutia v súlade so všeobecnými ustanoveniami zákona.

Pokiaľ sa už začal výkon súdneho rozhodnutia alebo už bol doručený príkaz na obstavenie, odvolanie proti výkonu rozhodnutia alebo proti vykonateľným nástrojom sa vykonáva podaním osobitného opravného prostriedku na exekučnom súde.

Tretie strany, ktoré tvrdia, že majú vecné práva k obstavenému majetku, môžu podať odvolanie na exekučnom súde dovtedy, kým majetok ešte nie je predaný alebo prevedený.

Právne ustanovenia, ktorými sa upravuje táto problematika, sú články 615, 616, 617, 618 a 619 Občianskeho súdneho poriadku.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Okrem predmetov, ktoré sú uvedené ako nedotknuteľné v osobitných právnych ustanoveniach, nesmú byť obstavené aj tieto veci:

1. posvätné predmety a predmety používané pri praktizovaní náboženstva;

2. svadobné obrúčky, oblečenie, domáce textílie, postele, jedálenské stoly a stoličky, skrine, komody, chladničky, sporáky a rúry, či už plynové, alebo elektrické, práčky, kuchynské potreby, potreby pre domácnosť a nábytok na ich držanie, potreby postačujúce na uspokojenie potrieb dlžníka a jeho domácnosti; nezahŕňa to však nábytok významnej hodnoty (okrem postelí) vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty;

3. potraviny a palivo nevyhnutné na obdobie jedného mesiaca pre dlžníka a osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch;

Nábytok (okrem postelí) významnej finančnej hodnoty (vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty) je tiež vylúčený.

Zbrane a ďalšie predmety, ktoré dlžník potrebuje na účely zabezpečenia služby vo verejnom záujme, dekorácie, listy, záznamy a rodinné dokumenty vo všeobecnosti, rovnako ako rukopisy, s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou zbierky, nemôžu byť predmetom obstavenia.

Zákon uvádza ako nedotknuteľné medzi iným aj toto: majetok vo vlastníctve štátu, aktíva vo vlastníctve štátu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorými sa nedá disponovať, majetok, na ktorý sa vzťahujú majetkové režimy manželov, majetok cirkevných inštitúcií a cirkevné stavby.

V prípade, že uplynula celá premlčacia lehota pohľadávky, výkon súdneho rozhodnutia nie je možný. Premlčacie lehoty sa líšia podľa toho, o aké právo ide. Je však dôležité si uvedomiť, že niekedy zákon stanovuje odlišné premlčacie lehoty v závislosti od typu prostriedku, na ktorom je založený nárok na výkon súdneho rozhodnutia. Napríklad premlčanie nároku uvedeného v súdnom rozhodnutí je 10 rokov, a to aj vtedy, keď pre tento typ nároku zákon stanovuje všeobecne kratšiu premlčaciu lehotu.

Zákon bol nedávno zmenený tak, že súd v mieste dlžníkovho trvalého alebo prechodného pobytu, bydliska alebo sídla spoločnosti môže na základe žiadosti veriteľa uvoľniť obstavený majetok prostredníctvom použitia elektronických prostriedkov (článok 492a Občianskeho súdneho poriadku v znení zákonného nariadenia č. 83 z 27. júna 2015 [prevedené so zmenami zákonom č. 132 zo 6. augusta 2015)]; v prípade vymáhania hnuteľných vecí bol tiež zavedený spôsob platby v splátkach ako súčasť opatrení na prevod obstaveného majetku (conversione del pignoramento).

Súvisiace prílohy

Občiansky súdny poriadok (474 – 482)(64 Kb)

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je nútený výkon obsahu súdneho rozhodnutia alebo príkazu s pomocou súdu a v niektorých prípadoch ďalších príslušných orgánov/útvarov (napr. správy katastra nehnuteľností – Ktimatológio). Strana, ktorej bolo doručené súdne rozhodnutie alebo príkaz, môže požiadať, aby súd prijal opatrenia na výkon súdneho rozhodnutia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Justičná služba (súdni exekútori) a kataster nehnuteľností. Príslušným orgánom pri výkone exekučného príkazu na vymáhanie neuhradených platieb výživného je polícia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Rozsudok alebo príkaz sú vykonateľné po ich doručení. Lehota na podanie opravného prostriedku sama osebe nepozastavuje výkon súdneho rozhodnutia; navrhovateľ musí na tento účel podať odôvodnenú žiadosť.

3.1 Konanie

Akty, ktoré nevydal súd (napríklad rozhodcovské rozhodnutie), nie sú samy osebe vykonateľné, ale môžu sa stať vykonateľnými, keď ich za vykonateľné vyhlási súd. Príslušným súdom s právomocou vydať príkaz na výkon rozhodnutia, ktoré nebolo vydané súdom, alebo rozhodnutia zahraničného súdu je okresný súd v obvode, v ktorom má bydlisko osoba, proti ktorej sa má viesť exekúcia, alebo v prípade príkazu na úhradu výživného rodinný súd. Súdne rozhodnutia zvyčajne vykonáva právnik, ktorý riešil prípad pred súdom, a to prostredníctvom niektorej z metód exekúcie uvedených v bode 3.1.

Pri registrácii a výkone zahraničného súdneho rozhodnutia na základe mnohostrannej alebo dvojstrannej dohody konanie vykonáva ministerstvo spravodlivosti a verejného poriadku ako ústredný orgán prostredníctvom svojej právnej služby (Nomikí Ypiresía). V ostatných prípadoch sa konanie môže vykonávať prostredníctvom súkromných právnikov.

Náklady na konanie nemožno určiť vopred. Súdna kancelária ich vypočíta na základe predpisov o poplatkoch a znáša ich osoba, proti ktorej bolo vydané súdne rozhodnutie.

Súdne rozhodnutie vykonávajú najmä súdni exekútori (dikastikoí epidótes), ktorí sú štátni zamestnanci zamestnaní na súde na dobu neurčitú. S cieľom urýchliť exekučné konanie sú doručovaním písomností vo všetkých občianskoprávnych prípadoch od roku 1996 poverené súkromné spoločnosti, aby sa súdni exekútori mohli sústrediť na výkon súdnych rozhodnutí.

3.2 Hlavné podmienky

V prípade, že sa výkon súdneho rozhodnutia týka účastníkov konania na Cypre, kritériá sa líšia v závislosti od prípadu. Hlavnými podmienkami je existencia súdneho rozhodnutia, doručenie súdneho rozhodnutia, ktoré vedie k vzniku povinnosti, a odmietnutie zaplatiť, resp. nezaplatenie vymáhanej sumy zo strany odporcu.

Kritériá vzťahujúce sa na vydanie príkazu na výkon súdneho rozhodnutia zo zahraničia sa zvyčajne uvedú v príslušnej dohode. Zvyčajnou podmienkou v tomto prípade je, že odporca musí byť riadne informovaný o konaní, ktoré sa proti nemu vedie v zahraničí.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť bankové účty, akcie, registrované vozidlá, nehnuteľný majetok a iné položky. Veľmi osobné veci, ktoré sú nevyhnutné na prežitie alebo výkon povolania odporcu, sú vylúčené.

Exekučné opatrenia zahŕňajú:

• príkaz na zhabanie a predaj (éntalma katáschesis kai pólisis) hnuteľného majetku,
• príkaz na odovzdanie (éntalma parádosis) hnuteľného majetku (ak bol hnuteľný majetok predmetom žaloby, napríklad žaloby týkajúcej sa porušenia zmluvy o predaji na splátky, predmet predaja na splátky),
• príkaz na konfiškáciu (zhabanie majetku v držbe tretej strany) (éntalma katáschesis eis cheíras trítou),
• príkaz na zaplatenie dlžnej sumy, ktorej sa týka súdne rozhodnutie, v mesačných splátkach,
• príkaz na pozastavenie (diátagma apokopís) vyplácania mesačnej výplaty dlžníkovi uznanému súdom (ktorý sa doručí zamestnávateľovi, ktorý ho vykoná),
• príkaz na odovzdanie (éntalma parádosis katochís) nehnuteľného majetku,
• príkaz na predaj (éntalma pólisis) nehnuteľného majetku
• príkaz na zverenie nehnuteľného majetku do správy tretej strany (mesengýisi) (vydaný na žiadosť dlžníka uznaného súdom, pokiaľ je súd presvedčený, že z príjmov z nehnuteľného majetku možno do troch rokov splatiť dlh, ktorého sa týka súdne rozhodnutie, úroky a všetky náklady),
• zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť (epivárynsi) zápisom na základe súdneho rozhodnutia,
• konkurz,
• zrušenie spoločnosti.

V prípade príkazu na úhradu výživného je v rámci exekúcie možné vydať príkaz na zadržanie (fylakistiríou éntalma) dlžníka.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Dlžník a všetky tretie strany majú povinnosť podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje exekučné opatrenie. Ak dlžník odmietne alebo zanedbá vykonanie úkonov/krokov uvedených v príkaze, ktorým sa ukladajú exekučné opatrenia, môže byť proti nemu za nesplnenie súdneho príkazu začaté konanie týkajúce sa odňatia slobody.

Banka, ktorej bol doručený príkaz na prikázanie pohľadávky, je povinná zmraziť príslušný účet, pokiaľ nemá dôvod tento príkaz napadnúť. V takom prípade sa musí dostaviť pred súd, ktorý ho vydal, a uviesť dôvody, prečo by sa príkaz nemal vykonať.

Všetky nenapadnuté príkazy sa stávajú konečnými a majú účinok súdneho rozhodnutia.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné opatrenia sú platné šesť mesiacov od ich vydania. Súdne rozhodnutie, ktorým sa ukladajú exekučné opatrenia, je platné šesť rokov od jeho vynesenia. V prípade nevykonania súdneho rozhodnutia v tejto lehote súd môže toto rozhodnutie obnoviť podľa ustanovenia 40D.8 Občianskeho súdneho poriadku.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

V závislosti od prípadu je možné podať opravný prostriedok, napr. s cieľom pozastaviť exekúciu alebo zrušiť registráciu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

V záujme ochrany dlžníka nemôže byť predmetom exekúcie osobný majetok, ktorý je nevyhnutný na prežitie alebo výkon povolania.

V prípade, že dlžníkom je štátna alebo verejná služba od exekúcie sú oslobodené predmety a vybavenie, ktoré sú nevyhnutné na používanie zo strany širokej verejnosti vrátane vybavenia prislúchajúceho ozbrojeným a bezpečnostným zložkám, predmetov umeleckého, archeologického, kultúrneho, náboženského a historického významu a devízových rezerv.

Príkaz na zhabanie a predaj hnuteľného majetku vykonáva v denných hodinách.

Zhabaný majetok (s výnimkou peňažných čiastok či cenných papierov) je možné predať len po uplynutí trojdňovej lehoty, ktorá začína plynúť v deň po dni zhabania. Až do ukončenia predaja musí byť majetok uložený na vhodnom mieste alebo v starostlivosti vhodnej osoby, ibaže by majetok podliehal opotrebovaniu alebo by vlastník v písomnej žiadosti uviedol inak.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia je fázou v občianskom súdnom konaní, v rámci ktorej súdni exekútori vykonajú rozhodnutie vydané súdom, inými inštitúciami alebo úradníkmi, keď dlžník (odporca) dobrovoľne neplní takéto rozhodnutie v časovom období stanovenom právnymi predpismi alebo súdom.

Pozri „Právnické profesie: Lotyšsko“ pre informácie o exekučných opatreniach, ktoré je súdny exekútor oprávnený uplatniť.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni exekútori vykonávajú rozhodnutia súdov a iných inštitúcií, ako aj výkon iných činností uvedených v právnych predpisoch.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súdne rozhodnutia sú vykonateľné po tom, ako nadobudnú účinnosť s výnimkou prípadu, keď právne predpisy alebo rozhodnutie súdu stanovia ich okamžitý výkon. Súdni exekútori sú oprávnení začať exekučné konania na základe exekučného titulu.

Podľa postupu pre výkon súdneho rozhodnutia sa musia vykonať tieto rozhodnutia súdov, sudcov a iných inštitúcií:

• súdne rozhodnutia a rozhodnutia súdu alebo sudcu v občianskoprávnych a správnych veciach,
• súdne rozhodnutia a rozhodnutia prokurátora alebo príkazy v trestných veciach týkajúcich sa vymáhania majetku,
• rozhodnutia sudcu alebo súdne rozhodnutia v správnych prípadoch porušenia povinností týkajúce sa vymáhania majetku,
• súdne rozhodnutia o schválení vyrovnaní,
• rozhodnutia stálych arbitrážnych súdov,
• rozhodnutia zahraničných súdov alebo príslušných orgánov a zahraničných arbitrážnych súdov v prípadoch uvedených v právnych predpisoch,
• súdne rozhodnutia o uložení procesných sankcií – pokút,
• rozhodnutia komisie pre priemyselné spory,
• rozhodnutia národných regulačných orgánov pre služby vo verejnom záujme (ďalej len „regulátor“) o sporoch alebo vysporiadaní argumentov.

Pokiaľ nie je v právnych predpisoch uvedené inak, sú predmetom postupov výkonu súdnych rozhodnutí aj:

• rozhodnutia inštitúcií a úradníkov v prípadoch správneho porušenia povinností, ako aj v prípadoch porušenie zákona, keď je to uvedené v právnych predpisoch,
• správne akty týkajúce sa platieb vydaných orgánmi a úradníkmi poverenými štátom,
• rozhodnutia členov právnických povolaní (notárov, advokátov, súdnych úradníkov) o odmenách za odbornú činnosť, odmenách za poskytnutú právnu pomoc a náhrade výdavkov týkajúcich sa poskytnutých služieb a kolkových daniach,
• akty prijaté Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou podľa článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• notárske zápisnice podľa postupov uvedených v oddiele D1 zákona o notároch.

Exekučný titul je:

• exekučný príkaz vydaný v občianskych alebo správnych veciach na základe súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu, alebo sudcu, alebo v trestných veciach na základe súdneho rozhodnutia, ktorým sa schválil zmier, rozhodnutie stáleho arbitrážneho súdu, rozhodnutie komisie pre priemyselné spory, rozhodnutie regulátora o sporoch alebo urovnaní argumentov, rozhodnutie zahraničného súdu alebo zahraničného arbitrážneho súdu a akty prijate Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou podľa článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• rozhodnutia inštitúcií a úradníkov v prípadoch správneho porušenia povinností, ako aj v prípadoch porušenie zákona;
• rozhodnutie súdu alebo sudcu vo veciach správneho porušenia povinností,
• výpis z rozhodnutia prokurátora alebo príkaz v trestných veciach týkajúcich sa vymáhania majetku,
• exekučný príkaz vydaný na základe správneho aktu (oddiel 539 ods. 2.2 Občianskeho súdneho poriadku),
• rozhodnutie sudcu o nesporovom výkone záväzkov, vymáhaní záväzkov podľa varovných postupov alebo dobrovoľného predaja nehnuteľného majetku v rámci aukcie podľa súdneho postupu,
• súdne rozhodnutia o uložení procesných sankcií – pokút,
• faktúra vystavená notárom, advokátom alebo exekútorom,
• európsky exekučný titul vydaný zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004,
• osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 41 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,
• osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,
• osvedčenie vydané súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
• platobný príkaz vydaný súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006,
• rozhodnutie súdu o povolení pre zabezpečeného veriteľa na predaj založeného majetku dlžníka v konaní o právnej ochrane (oddiel 37 ods. 2 zákona o platobnej neschopnosti),
• výpis z rozhodnutia vydaného zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009,
• výpis z verejnej listiny vydanej príslušným zahraničným orgánom podľa článku 48 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009,
• jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte vydaný v súlade so vzorom stanoveným v prílohe II vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1189/2011 z 18. novembra 2011,
• notárske exekučne zápisnice vydané podľa postupu uvedeného v oddiele D1 zákona o notároch,
• osvedčenie vydané zahraničným súdom alebo príslušným orgánom podľa článku 53 alebo článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných záležitostiach.
• výpis z rozhodnutia príslušného orgánu členského štátu Európskej únie alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o uložení správnej pokuty, ktorá sa vzťahuje na porušenia povinností v oblasti vysielania zamestnávateľov a ktorý je prijatý do systému na výmenu informácií o vnútornom trhu (IMI):
• časť A európskeho príkazu na zablokovanie účtov vydaného súdom vrátane zahraničného súdu podľa článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 655/2014.

3.1 Konanie

Súdne a mimosúdne rozhodnutia sú vykonateľné po tom, ako nadobudnú účinnosť, s výnimkou prípadu, keď právne predpisy alebo rozhodnutia súdu stanovia ich okamžitý výkon. Ak je stanovená lehota na dobrovoľný výkon v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia a rozhodnutie sa nevykoná, súd po uplynutí lehoty na dobrovoľný výkon vyhotoví exekučný príkaz. Súdni exekútori sú oprávnení začať exekučné konania na základe exekučného titulu.

Exekučný príkaz vydá na žiadosť exekútora súd, ktorý v tom čase rozhoduje v danej veci. Pre každé rozhodnutie sa musí vydať jeden exekučný príkaz. Ak sa má rozhodnutie vykonať na rôznych miestach, ak sa má rozhodnutie okamžite vykonať v ktorejkoľvek jeho časti alebo ak je rozhodnutie v prospech viacerých navrhovateľov alebo proti viacerým odporcom, súd musí na žiadosť exekútora vydať niekoľko exekučných príkazov. Pri vydávaní niekoľkých exekučných príkazov sa musí v každom z týchto exekučnom príkazov uviesť presné miesto výkonu alebo časť rozhodnutia, ktoré sa má vykonať podľa exekučného príkazu; a v prípade solidárnych záväzkov sa musí označiť odporca, proti ktorému sa takýto výkon realizuje podľa príslušného exekučného príkazu.

Na začatie výkonu rozhodnutia sa musí exekučný príkaz pridelený exekútorovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi predložiť spolu so žiadosťou súdnemu exekútorovi.

3.2 Hlavné podmienky

Všeobecné otázky týkajúce sa činnosti a vedenia evidencie súdnych exekútorov upravuje zákon o súdnych exekútoroch a nariadenie č. 202 „Nariadenie o vedení evidencie súdnych exekútorov“ prijaté kabinetom ministrov 14. marca 2006.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Uplatnenie exekučných opatrení stanovených v občianskom súdnom poriadku v konaniach o výkone rozhodnutí súdu a rozhodnutí iných inštitúcií je zamerané na obmedzenie práva dlžníka s cieľom obnoviť rovnováhu medzi právami osoby, ktoré sa týkajú jej občianskych práv alebo právom chránených záujmov a povinnosti dlžníka vykonať rozhodnutie súdu (inej inštitúcie).

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie

Súdni exekútori sú oprávnení prijať vykonávacie opatrenia voči hnuteľnému majetku dlžníka – vrátane akéhokoľvek jeho majetku v držbe iných osôb – a nehmotnému majetku, voči peniazom, ktoré dlhujú dlžníkovi iné osoby (odmeny za prácu, rovnocenné platby, iný príjem dlžníka, investície v úverových inštitúciách) a voči nehnuteľnému majetku.

Určitý majetok, ktorý je uvedený v právnych predpisoch a predmety, ktoré patria úplne alebo čiastočne dlžníkovi, nepodliehajú vykonávacím opatreniam na základe exekučných príkazov (napr. vybavenie a zariadenie domácnosti, oblečenie, potraviny, knihy, nástroje a náradie, ktoré dlžník potrebuje na svoju každodennú prácu, ktorá mu poskytujú prostriedky potrebné na živobytie atď.).

Tieto predmety, ktoré patria úplne alebo čiastočne dlžníkovi, nepodliehajú vykonávacím opatreniam na základe exekučných príkazov:

• vybavenie a zariadenie domácnosti, oblečenie, ktoré potrebuje dlžník, členovia jeho rodiny a osoby, ktoré sú od neho závislé:
  • oblečenie, obuv a spodná bielizeň potrebné na každodenné nosenie,
  • posteľné príslušenstvo, nočné odevy a uteráky,
  • kuchynské náčinie a kuchynský riad nevyhnutný na každodenné použitie,
  • nábytok – jedna posteľ a stolička na jednu osobu, ako aj jeden stôl a jeden šatník na jednu rodinu,
  • všetko príslušenstvo pre deti.
• potraviny v domácnosti v sume nevyhnutnej na výživné dlžníka a členov jeho rodiny na obdobie troch mesiacov,
• peniaze v sume minimálnej mesačnej mzdy pre dlžníka, každého člena jeho rodiny a osoby závislej od dlžníka, ale v prípadoch týkajúcich sa vymáhanie výživného na podporu maloletých detí alebo v prospech správy garančného fondu na výživné – peniaze v sume 50 % z minimálnej mesačnej mzdy pre dlžníka, každého člena jeho rodiny a osoby závislej na dlžníkovi,
• jedna krava alebo koza a jedno prasa na jednu rodinu a krmivo v požadovanej sume až do získania nového krmiva alebo kým sa hospodárske zvieratá vezmú na pasienky,
• palivo potrebné na prípravu jedla pre rodinu a na vykurovanie obytných priestorov počas vykurovacej sezóny,
• knihy, nástroje a náradie potrebné pre každodennú prácu dlžníka, ktorá mu poskytuje prostriedky nevyhnutné na živobytie,
• poľnohospodárske zásoby, to znamená, poľnohospodárske náradie, stroje, hospodárske zvieratá a osivo nevyhnutné pre farmu spolu s množstvom krmiva nevyhnutným na chov hospodárskych zvierat príslušnej farmy až do nového zberu úrody. Pokyny ministra poľnohospodárstva určujú poľnohospodárske nástroje, počet hospodárskych zvierat a množstvo krmiva, ktoré sa považujú za nevyhnutné,
• hnuteľný majetok, ktorý je v súlade s občianskym právom uznaný za príslušenstvo nehnuteľného majetku – oddelený od takéhoto nehnuteľného majetku,
• domy uctievania a rituálne predmety.

Rovnako sa vykonávacie opatrenia nemôžu uplatniť na:

• odstupné, pohrebné, paušálnu dávku pre pozostalého manžela, štátne sociálne dávky, štátnu podporu na dieťa, ktoré trpí celiakiou, pozostalostný dôchodok a pozostalostný príspevok,
• náhradu za oblečenie a opotrebenie nástrojov patriacich zamestnancovi a iné náhrady v súlade so zákonmi a predpismi upravujúcimi zákonné pracovnoprávne vzťahy,
• sumy, ktoré sa vyplatia zamestnancovi v súvislosti s oficiálnym cestovaním, presunom a pridelením na prácu v inej osídlenej oblasti,
• dávky sociálnej pomoci
• výživné na dieťa v sume minimálneho výživného na dieťa stanoveného kabinetom, ktoré musí jeden z rodičov zaplatiť na základe súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia prijatého správou garančného fondu na výživné, ako aj výživné na dieťa, ktoré má vyplatiť správa garančného fondu na výživné.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Pri prijatí vykonávacích opatrení voči hnuteľnému majetku, nehnuteľnému majetku alebo príjmu dlžníka už nie je dlžník oprávnený s nimi voľne nakladať.

Pri nesplní požiadaviek alebo príkazov exekútora vyhotoví exekútor listinu a predloží ju súdu, aby rozhodol o zodpovednosti. Súd môže vinníkom uložiť pokutu – až do výšky 360 euro v prípade fyzickej osoby alebo až do výšky 750 euro v prípade úradníka. Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

V niektorých kategóriách prípadov je možné určiť osobitné sankcie za nesplnenie požiadaviek exekútora.

Ak exekútor zaznamená akýkoľvek odpor pri prijímaní vykonávacích opatrení, môže zavolať na pomoc políciu.

Ak sa dlžník v súlade s predvolaním nedostaví pred súdneho exekútora alebo odmietne poskytnúť vysvetlenie, alebo zákonom požadované informácie, súdny exekútor má právo sa obrátiť na súd, aby rozhodol o zodpovednosti tejto osoby. Súd môže prijať rozhodnutie, aby donútil dlžníka, dostaviť sa a uložiť pokutu v prípade fyzickej osoby až do výšky 80 euro alebo až do výšky 360 euro v prípade úradníka. Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

Ak sa zistí, že dlžník úmyselne uviedol nepravdivé informácie, súdny exekútor musí zaslať žiadosť prokurátorovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučný titul je možné podať na výkon rozhodnutia do desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia súdu alebo sudcu, pokiaľ v regulačných aktoch nie je uvedená iná lehota. Ak súdne rozhodnutie ukladá platbu v splátkach, exekučný titul zostáva v platnosti celé obdobie, počas ktorého sú platby splatné a desaťročné obdobie začína plynúť od posledného dňa každej platby.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Exekučné konanie sa začne na základe platného exekučného príkazu vydaného súdom alebo inou inštitúciou. Osoba zaviazaná povinnosťou na základe rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie sa môže odvolať (napadnúť) proti rozhodnutiam súdov alebo iných inštitúcií v súlade so všeobecným postupom stanoveným v regulačných aktoch o odvolaní (napadnutí).

Na žiadosť účastníka konania a s ohľadom na vlastnícky stav alebo iné okolností týkajúce sa zúčastnených strán je súd zodpovedný za rozhodovanie v danom prípade oprávnený prijať rozhodnutie o odložení výkonu rozhodnutia, rozdelení exekúcie na splátky alebo zmene formy alebo postupu výkonu rozhodnutia. Dodatočnú sťažnosť týkajúcu sa súdneho rozhodnutia o odklade výkonu rozhodnutia, o rozdelení výkonu rozhodnutia na splátky alebo o zmene formy alebo postupu výkonu je možné podať na súd vyššieho stupňa do desiatich dní. Ak výkonu súdneho rozhodnutia prekážajú alebo bránia okolnosti, súdny exekútor je takisto oprávnený predložiť návrh na odklad výkonu rozhodnutia, rozdelenie výkonu rozhodnutia na splátky alebo zmenu formy alebo postupu výkonu rozhodnutia súdu, ktorý je zodpovedný za rozhodnutie.

Súdny exekútor môže odložiť výkon rozhodnutia na základe žiadosti exekútora alebo rozhodnutia súdu, alebo sudcu o odklade výkonu exekučného opatrenia, alebo pozastavenia predaja majetku, alebo súdneho rozhodnutia o odklade výkonu rozhodnutia alebo o rozdelení výkonu rozhodnutia na splátky.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Veriteľ alebo dlžník sa môže podaním odôvodnenej sťažnosti odvolať voči opatreniam súdneho exekútora pri výkone rozsudku alebo odmietnutiu súdneho exekútora vykonať takéto opatrenia, s výnimkou týkajúcou sa neplatnej aukcie, na okresnom (mestskom) súde podľa oficiálneho miesta vymenovania súdneho exekútora do desiatich dní odo dňa prijatia napadnutých opatrení alebo dňa, keď sa sťažovateľ dozvie o takých opatreniach, o ktorých čase a mieste vykonania opatrení nebol informovaný.

Sťažnosť sa musí preskúmať na súdnom pojednávaní do 15 dní. Dlžník a veriteľ, ako aj súdny exekútor musia byť informovaní o súdnom pojednávaní. Nedostavenie sa týchto osôb nesmie predstavovať prekážku pre preskúmanie tejto otázky.

Na základe odôvodnenej žiadosti osoby, ktorá predkladá sťažnosť, môže sudca prijať rozhodnutie o zastavení vykonávacích opatrení, zákaze prevodu peňazí súdnemu exekútorovi, veriteľovi alebo dlžníkovi alebo o pozastavení predaja majetku. Rozhodnutie sa musí vykonať čo najskôr od jeho prijatia.

Na rozhodnutie súdu možno podať dodatočnú sťažnosť.

Odkazy

https://www.tm.gov.lv – webové sídlo ministerstva spravodlivosti

http://www.lzti.lv/ – Rada lotyšských súdnych exekútorov

https://tiesas.lv – portál lotyšských súdov

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozsudku sa chápe ako prostriedok splnenia povinností, ktoré uložil sudca účastníkom konania, t. j. účastníci realizujú činnosti stanovené v rozsudku na jeho vykonanie. Niektoré rozsudky si nevyžadujú žiadne osobitné vykonanie: rozsudky o uznaní a pozastavení, úprave alebo vytvorení právneho vzťahu. Rozsudok sa môže vykonať na základe dobrej viery účastníkov, t. j. bez exekučných opatrení alebo donútenia. Ak osoba, proti ktorej bol vynesený rozsudok, v dobrej viere nedodrží rozsudok, veriteľ domáhajúci sa rozsudku je oprávnený požiadať súd o vydanie vykonateľného titulu a predložiť ho súdnemu exekútorovi.

Súdni exekútori sú osoby schválené štátom, ktoré na žiadosť veriteľa môžu konať prostredníctvom exekučných opatrení s cieľom vykonať rozsudok, ktorý sa nevykonáva v dobrej viere.

Výkon rozsudkov sa riadi časťou VI („Exekučné konanie“) Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky a vyhláškou č. 1R-352 ministra spravodlivosti z 27. októbra 2005, ktorou sa schvaľujú pokyny na výkon rozsudkov (ďalej len „pokyny“). Špecifické pravidlá, ktorými sa upravuje výkon rozsudkov, môžu byť stanovené aj v iných právnych aktoch.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Rozsudky vykonávajú súdni exekútori.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Vykonateľný titul vydaný na základe rozsudku predloží súdnemu exekútorovi na vykonanie osoba, ktorá je na to oprávnená, t. j. žalobca alebo jeho zástupca. Ak vykonateľný titul predloží súdnemu exekútorovi zástupca žalobcu, podľa zákona sa vyžaduje, aby boli práva zástupcu formou poverenia zakotvené v splnomocnení vydanom a formálne schválenom v súlade so zákonom, t. j. splnomocnenia predložené fyzickými osobami musia byť notársky overené, kým splnomocnenie predložené zástupcom právnickej osoby môže schváliť príslušný orgán právnickej osoby. Ak advokát alebo jeho asistent predloží súdnemu exekútorovi vykonateľný titul, advokát alebo jeho asistent musí súdnemu exekútorovi poskytnúť aj písomnú dohodu s klientom alebo iný dokument, v ktorom sa stanovia jeho práva a povinnosti vrátane ich rozsahu. Vykonateľné tituly na vymáhanie peňazí sa súdnym exekútorom doručujú prostredníctvom informačného systému pre súdnych exekútorov podľa postupu stanoveného v pokynoch: pomerným dielom všetkým súdnym exekútorom v rámci územnej pôsobnosti, pričom sa zohľadnia kategórie vykonateľných titulov a vymáhaných súm, ktoré sú stanovené v pokynoch, a zaistí sa, aby sa nové vykonateľné tituly na vymáhanie od toho istého dlžníka pridelili súdnemu exekútorovi, ktorý už vykonáva vymáhanie od tohto dlžníka, okrem prípadov, keď nový vykonateľný titul nie je uplatniteľný v rámci územnej pôsobnosti daného súdneho exekútora. Súdny exekútor musí do troch pracovných dní od doručenia vykonateľného titulu alebo v prípadoch naliehavého výkonu okamžite skontrolovať, či neexistujú zjavné dôvody pre neakceptovanie vykonateľného titulu a nezačatie exekučného konania.

3.2 Hlavné podmienky

Vykonateľný titul môže súdnemu exekútorovi na vykonanie predložiť žalobca alebo jeho zástupca, prípadne orgán či úradník, ktorý vydal vykonateľný titul. Ak je dlžníkom fyzická osoba, súdny exekútor vykoná vykonateľný titul podľa miesta pobytu alebo pracoviska danej osoby alebo miesta, na ktorom sa nachádza majetok danej osoby. Ak je dlžníkom právnická osoba, súdny exekútor vykoná vykonateľný titul v registrovanom sídle dlžníka alebo na mieste, kde sa nachádza jeho majetok.

Vykonateľný titul sa musí predložiť v premlčacej lehote platnej pre predkladanie na vykonanie exekúcie. Vykonateľné tituly vydané na základe rozsudkov sa môžu predložiť na vykonanie do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti rozsudku. Lehota na predloženie vykonateľných titulov vydaných na základe rozsudkov, ktoré sú okamžite vykonateľné, začína plynúť prvým dňom po prijatí rozsudku.

Vykonateľný titul je prijatý na vykonanie, keď žalobca zaplatí súdnemu exekútorovi administratívne náklady na exekučné konanie. V závislosti od finančnej situácie žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, môže súdny exekútor upustiť od zaplatenia všetkých exekučných nákladov alebo ich časti, alebo odsunúť zaplatenie, kým sa neskončí exekučné konanie.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Exekučné opatrenia zahŕňajú:

1. vymáhanie finančných prostriedkov a majetku alebo vlastníckych práv od dlžníka;
2. vymáhanie majetku a peňazí dlžníka, ktoré držia iné osoby;
3. zakázanie iným osobám prevádzať peniaze alebo majetok na dlžníka alebo plniť iné záväzky za dlžníka;
4. zhabanie dokladov potvrdzujúcich práva dlžníka;
5. vymáhanie platu, dôchodku, grantov alebo iných príjmov od dlžníka;
6. zhabanie určitých položiek dlžníka uvedených v rozsudku a ich prevod na žalobcu;
7. spravovanie majetku dlžníka a používanie výnosov na účely vymáhania;
8. povinnosť dlžníka vykonať určité činnosti alebo sa zdržať určitých činností;
9. vyrovnanie vzájomných pohľadávok;
10. iné opatrenia stanovené zo zákona.

Naraz možno uplatniť viacero exekučných opatrení.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Ak je dlžníkom fyzická osoba, vymáhaniu podlieha tento majetok:

• hypotéky a zábezpeka, ak je vymáhanie v prospech hypotekárneho veriteľa alebo držiteľa zábezpeky,
• peniaze, vlastnícke práva, cenné papiere, mzdy, plat, granty alebo iné príjmy či hnuteľný majetok patriaci dlžníkovi,
• nehnuteľný majetok patriaci dlžníkovi,
• poľnohospodárska pôda, ktorú vlastní dlžník, ak je jeho hlavnou obchodnou činnosťou poľnohospodárstvo,
• miesto bydliska dlžníka, t. j. obydlie, v ktorom žije dlžník.

Ak je dlžníkom právnická osoba, vymáhaniu podlieha tento majetok:

• hypotéky a zábezpeka, ak je vymáhanie v prospech hypotekárneho veriteľa alebo držiteľa zábezpeky,
• peniaze, vlastnícke práva, cenné papiere, vyrobený tovar a iný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý sa nepoužíva priamo ani nie je upravený na priame použitie vo výrobnom procese, okrem administratívnych priestorov,
• iné aktíva,
• nehnuteľný majetok nevyhnutný pre výrobu, ako aj suroviny a materiál, stroje, zariadenia a iný kapitálový majetok používaný priamo vo výrobe.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Exekučné opatrenia a konania veľmi závisia od toho, či sa vymáha peňažná alebo nepeňažná povinnosť a či vymáhaniu podliehajú finančné prostriedky, príjmy alebo iný majetok dlžníka.

Ak sa vymáha peňažná povinnosť a vymáhanie je zamerané na finančné prostriedky dlžníka, ktoré má v držbe úverová inštitúcia, platobná inštitúcia alebo inštitúcia elektronického peňažníctva, súdny exekútor pošle týmto inštitúciám prostredníctvom informačného systému o peňažných obmedzeniach príkaz na obmedzenie používania finančných prostriedkov dlžníka alebo na povinné odpočítanie finančných prostriedkov dlžníka na pokrytie dlhu a na exekučné náklady.

Ak súdny exekútor zistí, že finančné prostriedky alebo iný majetok dlžníka sú v držbe tretích strán (súdny exekútor je oprávnený získať tieto informácie, ako aj informácie o tom, či sú tretie strany povinné vyplatiť dlžníkovi finančné prostriedky alebo previesť iný majetok na dlžníka), tieto finančné prostriedky sa zablokujú.

Ak sa vymáha peňažná povinnosť a vymáhanie je zamerané na príjmy dlžníka, súdny exekútor predloží vykonateľný titul zamestnávateľovi dlžníka alebo inej osobe, ktorá vypláca dlžníka. Z platu a rovnocenných dávok dlžníka sa zráža pevne stanovená časť jeho príjmu, kým sa dlžné sumy úplne nevymôžu.

Ak sa vymáha peňažná povinnosť a vymáhanie je zamerané na majetok dlžníka, majetok sa zablokuje a predá. Vymáhanie nemôže byť zamerané na majetok dlžníka, ak dlžník poskytne súdnemu exekútorovi dôkaz, že peniaze môžu byť vymožené do 6 mesiacov alebo v prípade vymáhania v poslednom miesta bydliska dlžníka, t. j. obydlí, v ktorom žije dlžník, do 18 mesiacov, a to zrážkami zákonom stanovenej sumy z príjmu dlžníka. Vymáhanie môže byť zamerané na miesto bydliska dlžníka, t. j. obydlie, v ktorom žije dlžník, len ak je vymáhaná suma vyššia ako 4 000 EUR. Na žiadosť dlžníka alebo príslušníkov jeho rodiny môže súd po tom, čo sa byt alebo dom stali predmetom príkazu na zablokovanie na účely vymáhania dlžných súm za energiu, účty spojené s bývaním a iné služby, nariadiť, aby sa vymáhanie netýkalo posledného bytu, domu alebo jeho časti, v ktorej musia dané osoby bývať. Súd môže pritom zohľadniť finančnú situáciu a záujmy detí, zdravotne postihnutých osôb alebo znevýhodnených skupín.

Zablokovanie majetku dlžníka je dočasný zákaz alebo obmedzenie vlastnenia alebo jednotlivých zložiek vlastnenia (správy, používania alebo nakladania) uvalené na majetok dlžníka.

Zablokovanie môže vykonať súd alebo súdny exekútor.

Súd vykonáva zablokovanie majetku prostredníctvom rozhodnutia, ktoré obsahuje vykonanie dočasných ochranných opatrení. Zablokované finančné prostriedky nesmú presiahnuť výšku pohľadávky. Súd môže takéto rozhodnutie zrušiť na žiadosť príslušných osôb alebo v určitých prípadoch z vlastnej iniciatívy. Keď súd preskúma prípad a zamietne nárok, dočasné ochranné opatrenia ostanú v platnosti dovtedy, kým jeho rozhodnutie nenadobudne účinnosť, a ak sa po tom, čo súd uplatnil dočasné ochranné opatrenia, splní nárok, dočasné ochranné opatrenia sa uplatňujú dovtedy, kým sa nevykoná jeho rozhodnutie.

Súdny exekútor, ktorý vykonáva rozhodnutie o exekúcii, musí pri realizácii zablokovania majetku dlžníka podpísať príkaz na zablokovanie. Súdny exekútor môže príkaz na zablokovanie zrušiť, len ak vykonal zablokovanie. Hodnota majetku dlžníka, ktorý súdny exekútor zaistil, nemôže výrazne presahovať sumu požadovanú na pokrytie vymáhanej sumy a exekučných nákladov.

Likvidácia majetku je nútený predaj zablokovaného majetku patriaceho dlžníkovi alebo poskytovateľovi zábezpeky formou dražby, prostredníctvom spoločností zapojených do obchodu s majetkom alebo jeho premeny, ich prevodom na žalobcu, ich predajom kupujúcemu, ktorého navrhne dlžník, alebo akýmkoľvek iným zákonom stanoveným postupom likvidácie. V závislosti od dôvodov zablokovania a druhu zahrnutého majetku zablokovaný majetok likviduje súdny exekútor, úradníci štátneho daňového inšpektorátu alebo makléri a firmy aktívne v oblasti verejného obchodovania s cennými papiermi, a to v súlade s postupom stanoveným zákonom.

Nehnuteľný majetok dlžníka a iný majetok registrovaný v súlade so zákonom, ktorého hodnota je vyššia ako 2 000 EUR, ako aj ostatný hnuteľný majetok s jednotkovou hodnotou vyššou ako 30 000 EUR sa likviduje formou dražby. Ostatný majetok sa môže likvidovať inými spôsobmi. Dražba sa vykonáva elektronicky.

Dlžník je oprávnený nájsť pred začatím dražby kupca majetku, ktorý sa má predať. Ak dlžník nájde kupca majetku, majetok sa predá kupcovi, ktorého našiel dlžník. Majetok sa môže predať kupcovi, ktorého našiel dlžník, za sumu, ktorá nie je nižšia ako hodnota majetku uvedená v príkaze na zablokovanie majetku, alebo za nižšiu sumu, ktorá stačí na pokrytie dlhov a exekučných nákladov v plnej miere.

Likvidáciou zablokovaného majetku sa rušia všetky zablokovania príslušného majetku.

Ak sa vykonateľné tituly vydajú v súvislosti so vzájomnými pohľadávkami dlžníka a veriteľa, súdny exekútor vyrovná sumy podľa stanoveného postupu. Ak je možné vymôcť úplnú sumu prostredníctvom vyrovnania podľa stanoveného postupu, neprijmú sa žiadne ďalšie exekučné opatrenia. Vyrovnanie sa nemôže použiť v konaniach o výživnom.

Osobitné požiadavky uplatniteľné na nepeňažné vymáhanie povinností sú stanovené zákonom.

Pri vykonávaní rozsudku o prevedení starostlivosti o dieťa súdny exekútor vykoná exekučnú činnosť za prítomnosti osoby, ktorej je dieťa odovzdané, a zástupcu orgánu zodpovedného za ochranu práv dieťaťa. Musí sa zaistiť ochrana práv dieťaťa.

Ak sú žalobcovi priznané určité položky uvedené v rozsudku, súdny exekútor zhabe tieto položky dlžníkovi a odovzdá ich žalobcovi.

Do obytných priestorov sa môžu podľa rozsudku nasťahovať (alebo sa z nich vysťahovať) len osoby uvedené vo vykonateľnom titule. V prípade potreby sa môže vyžiadať policajná asistencia.

Ak sa rozsudok, v ktorom sa od dlžníka vyžaduje, aby vykonal alebo ukončil určité činnosti nesúvisiace s prevodom majetku alebo finančných prostriedkov, nevykoná, súdny exekútor vypracuje na tento účel oznámenie. Dokument sa postúpi okresnému súdu v mieste výkonu, ktorý nariadi uplatnenie dôsledkov stanovených v rozsudku (t. j. ak odporca nevykonal rozsudok v stanovenej lehote, žalobca bude mať nárok vykonať činnosti alebo prijať opatrenia na zaistenie ukončenia činností na náklady odporcu a zároveň vymáhať nevyhnutné náklady od odporcu); ak v rozsudku neboli stanovené dôsledky, súd sa bude zaoberať záležitosťou zmeny opatrení na vykonanie rozsudku.

Ak činnosti uvedené v rozsudku môže vykonať alebo ukončiť len odporca a ten nedodrží rozsudok, odporcovi môže byť uložená pokuta v prospech žalobcu a môže sa stanoviť nová lehota pre splnenie rozsudku. Zaplatením pokuty sa dlžník nezbavuje povinnosti vykonať alebo ukončiť činnosti uvedené v rozsudku.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Vykonateľné tituly vydané na základe rozsudkov sa môžu predložiť na vykonanie do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti rozsudku. Lehota na predloženie vykonateľných titulov vydaných na základe rozsudkov, ktoré sú okamžite vykonateľné, začína plynúť prvým dňom po prijatí rozsudku. Vykonateľné tituly týkajúce sa návratu do zamestnania sa môžu predložiť na vykonanie do jedného mesiaca od prvého dňa po prijatí rozsudku.

V závislosti od predmetného rozhodnutia, ak sa nárokujú pravidelné platby, sú exekučné dokumenty platné počas celého obdobia, za ktoré sú platby priznané, a lehota na ich predloženie na účel výkonu rozhodnutia sa začína v ktorýkoľvek deň, keď uplynie lehota splatnosti.

Na vykonanie rozhodnutí úradníkov alebo orgánov, ktoré sa môžu vykonať v rámci povinného postupu, sa môžu stanoviť osobitné lehoty.

Ak sa lehota na predloženie vykonateľného titulu predĺži z dôvodov, ktoré súd považuje za dôležité, súd môže obnoviť predĺženie okrem výnimiek stanovených zákonom, keď lehotu nemožno predlžovať.

Exekučné opatrenia prijaté súdnym exekútorom ostanú v platnosti, kým ich súdny exekútor nezruší. Ak sa napadne zákonnosť úkonov súdneho exekútora a súd skonštatuje, že odvolanie je odôvodnené alebo čiastočne odôvodnené, súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže zrušiť prijaté opatrenia alebo ich časť.

Zablokovanie majetku alebo iné dočasné ochranné opatrenia uložené súdom ostanú v platnosti dovtedy, kým ich nezruší (alebo nenahradí iným opatrením) súd, ktorý ich uložil, alebo v prípade odvolania dovtedy, kým ich nezruší vyšší súd.

Likvidáciou zablokovaného majetku sa rušia všetky zablokovania príslušného majetku.

Pozri aj odpoveď na otázku č. 3.2.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Odvolanie proti procesným úkonom súdnych exekútorov sa môže podať najneskôr do 20 dní odo dňa, keď osoba podávajúca sťažnosť bola alebo mala byť informovaná o vykonaní alebo zamietnutí vykonania predmetného úkonu, ale najneskôr do 90 dní odo dňa, keď bol predmetný úkon vykonaný. Odvolanie sa predkladá súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor musí odvolanie preskúmať do piatich pracovných dní. Ak súdny exekútor odmietne celkom alebo čiastočne vyhovieť odvolaniu, odvolanie s pripojeným príkazom súdneho exekútora sa postúpi okresnému súdu, do ktorého pôsobnosti patrí úrad súdneho exekútora.

V prípade odvolania môže opatrenia prijaté súdom zrušiť alebo upraviť ten istý súd alebo vyšší súd.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozri aj odpoveď na otázku č. 3.2.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ak dlžník dobrovoľne nedodrží súdne rozhodnutie, veriteľ môže požadovať výkon tohto rozhodnutia. Ide o právne prostriedky výkonu práva.

Aby bolo súdne rozhodnutie vykonateľné, musí obsahovať doložku vykonateľnosti a byť riadne doručené alebo oznámené.

Vykonateľnosť sa pozastavuje počas ôsmich dní odo dňa vydania rozhodnutia a/alebo skutočným využitím nápravného prostriedku, pokiaľ rozhodnutie nie je predbežne vykonateľné.

Právne prostriedky výkonu práva sa zvyčajne využívajú na spätné získanie peňazí, ale môžu sa použiť aj na vykonanie aktu.

Ak osobe bolo nariadené zaplatenie peňazí, prostredníctvom vykonávacieho opatrenia sa zhabú peňažné prostriedky dlžníka.

Existujú však aj ďalšie konkrétnejšie vykonávacie opatrenia: saisie-arrêt (zhabanie majetku dlžníka uloženého u tretej strany), saisie-brandon (zhabanie úrody), saisie des rentes (zhabanie renty), saisie immobilière (zhabanie nehnuteľnosti), saisie-gagerie (zhabanie tovaru), saisie foraine (zhabanie majetku cudzinca v mieste bydliska veriteľa), saisie-revendication (zhabanie na základe predchádzajúceho nároku), saisie sur salaire (zadržanie mzdy), saisie des bateaux de navigation intérieure (zhabanie plavidiel vnútrozemskej plavby), saisie d'aéronefs (zhabanie lietadiel) a saisie-description dans le cadre de la protection des droits intellectuels (zhabanie v rámci ochrany práv duševného vlastníctva).

Najčastejšie používané spôsoby zhabania v Luxembursku sú zhabanie majetku dlžníka uloženého u tretej strany a exekúcia.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni úradníci majú výlučnú právomoc vykonávať rozhodnutia, ktoré boli vyhlásené za vykonateľné luxemburským súdom podľa luxemburského práva alebo súdom iného členského štátu Európskej únie podľa právnych predpisov Európskej únie v občianskych a obchodných veciach, dohôd vyplývajúcich z mediácie v občianskych a obchodných veciach, ktoré sú vykonateľné, ako aj iných vykonateľných právnych aktov alebo titulov.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

• Súdne rozhodnutia a písomnosti vydané a schválené v Luxemburskom veľkovojvodstve

Budú vykonateľné v Luxemburskom veľkovojvodstve bez schválenia alebo pareatis, hoci sa ich výkon uskutoční mimo jurisdikcie súdu, ktorý rozsudok vydal alebo na ktorého území boli písomnosti schválené.

Odovzdanie písomnosti alebo rozsudku úradníkovi zahŕňa právomoci na všetky výkony okrem zhabania nehnuteľného majetku a odňatia slobody, pri ktorých sa vyžaduje osobitná právomoc.

• Zahraničné rozhodnutia podliehajúce zmluve alebo legislatívnemu aktu Európskej únie ustanovujúcemu konanie o vyhlásenie vykonateľnosti

Súdne rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach vydané v cudzom štáte, ktoré sú vykonateľné a ktoré najmä v zmysle

• Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení pozmenenom dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru,
• Lugánskeho dohovoru zo 16. septembra 1988 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
• Dohovoru z 29. júla 1971 medzi Luxemburským veľkovojvodstvom a Rakúskou republikou o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach,
• Zmluvy z 24. novembra 1961 medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o právomoci, konkurze a platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonateľných verejných listín v rozsahu, v ktorom je v platnosti,
• alebo Haagskeho dohovoru z 2. októbra 1973 o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti

spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom uvedeným v ustanoveniach článkov 680 až 685 nového Občianskeho súdneho poriadku.

Súdne rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné v danom členskom štáte a ktoré podľa nariadenia Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Nariadením (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. prepracovanie nariadenia Brusel I) sa zrušilo nariadenie (ES) č. 44/2001. Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa však aj naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v začatých súdnych konaniach, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

Súdne rozhodnutia v občianskych veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné v danom členskom štáte a ktoré podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť uzavretom 23. novembra 2007 v zmysle kapitoly IV oddielu 2 nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Súdne rozhodnutia v občianskych veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné v danom členskom štáte a ktoré podľa nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, a nariadenia Rady (EÚ) 2016/1104 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sú vykonateľné spôsobom stanoveným v uvedených nariadeniach (EÚ) 2016/1103 a (EÚ) 2016/1104.

• Zahraničné rozhodnutia podliehajúce aktu Únie, ktorým sa ustanovuje vypustenie doložky vykonateľnosti

Európsky parlament a Rada prijali 12. decembra 2012 nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. prepracovanie nariadenia Brusel I). Podľa článku 36 tohto nariadenia sú rozhodnutia, ktoré boli prijaté v jednom členskom štáte, uznané v ďalších členských štátoch bez osobitného konania (vypustenie doložky vykonateľnosti). Nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie od 10. januára 2015 a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť uzavretom 23. novembra 2007 v zmysle kapitoly IV oddielu 1 nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, sú uznané v Luxembursku bez nutnosti osobitného konania a bez možnosti odmietnutia tohto uznania.

Súdne rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sa uznávajú a vykonávajú spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

Súdne rozhodnutia vydané v členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vykonateľné v danom členskom štáte a ktoré podľa nariadenia (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, alebo nariadenia (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, v znení zmien, spĺňajú podmienky potrebné na uznanie a výkon v Luxembursku, sa uznávajú a vykonávajú spôsobom stanoveným v týchto nariadeniach.

3.2 Hlavné podmienky

V prípade speňažiteľných a určitých vecí nedôjde k zhabaniu hnuteľného či nehnuteľného majetku, pokiaľ neexistuje exekučný titul vydaný podľa luxemburského práva. Ak splatný dlh nie je peňažnou sumou, po zhabaní bude pozastavený počas všetkých následných trestných stíhaní až do vykonania ohodnotenia.

Rozsudky, ktorými sa vyhlási prepustenie tovaru, vymazanie hypotekárneho zápisu, platba alebo čokoľvek iné, čo má vykonať tretia strana alebo čo sa má vykonať v jej mene, nebudú vykonateľné tretími stranami alebo voči nim, a to ani po uplynutí lehoty na podanie námietky alebo odvolania, bez osvedčenia právneho zástupcu žalujúcej strany s uvedením dátumu doručenia vyneseného rozsudku na adresu odsúdenej strany a potvrdenia tajomníka súdu, že proti rozsudku neexistuje žiadna námietka ani odvolanie.

Ak proti osvedčeniu neexistuje žiadna námietka ani odvolanie, príjemcovia, správcovia a všetci ostatní budú musieť rozsudku vyhovieť.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

• Majetok, ktorý možno zhabať

Zhabaný môže byť iba hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka, a nie ten, ktorý patrí tretej strane. Na druhej strane nie je dôležité, v koho rukách sa majetok dlžníka nachádza v čase zhabania, a teda je možné zhabať majetok, ktorý sa nachádza u tretej strany.

• Majetok, ktorý nemožno zhabať

V článku 728 nového Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že okrem vecí, ktoré nemožno zhabať podľa osobitných zákonov, nie je možné zhabať nasledujúci majetok:

• predmety, ktoré sú podľa luxemburského práva príslušenstvom,
• hnuteľný majetok, ako je napríklad lôžko, oblečenie, nábytok potrebný na jeho uskladnenie, práčka, stoly a stoličky slúžiace na spoločné rodinné stravovanie.

Uvedené predmety nie je možné zhabať bez ohľadu na postavenie veriteľa, a to aj vtedy, ak ide o štát, s výnimkou niektorých pohľadávok, ktoré sú presne vymedzené zákonom.

S cieľom zabrániť tomu, aby veriteľ zhabal všetky prostriedky dlžníka na živobytie, sa v nariadení Luxemburského veľkovojvodstva stanovuje, v akej miere možno previesť a zhabať odmeny za prácu, dôchodky a renty. V zákone sa stanovili pravidlá zhabania chránených pravidelných odmien (mzdy, renty, dôchodky). Tieto pravidelné príjmy nie je možné zhabať v celom rozsahu, ale len do určitej miery v závislosti od tranží stanovených nariadením Luxemburského veľkovojvodstva. Dlžník si teda ponechá minimálny príjem na prežitie.

• Vymedzenie aktív (cantonnement)

Účelom vymedzenia aktív je ochrana exekvovanej osoby pred dôsledkami celkovej nedostupnosti jej aktív. Sudcovi umožňuje obmedziť výšku zadržaných súm uložených u tretích strán.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Dlžník stráca právo nakladať s majetkom od okamihu jeho zhabania. Zhabaním však nevzniká žiadne prednostné právo veriteľa, v ktorého prospech došlo k zhabaniu. Nespôsobilosť dlžníka znamená, že zhabaný majetok nemôže predať, previesť, ani si naň nemôže vziať hypotéku. Zhabaný majetok možno odniesť ihneď. Dlžník ostáva jeho vlastníkom až do jeho núteného predaja bez toho, aby si musel nevyhnutne ponechať zhabaný majetok. Situácia sa mení z právneho hľadiska, ale nie z praktického.

V prípade porušenia tejto nespôsobilosti nie sú opatrenia prijaté exekvovanou osobou odporovateľné voči veriteľovi, v ktorého prospech došlo k zhabaniu.

Za daných okolností je táto nespôsobilosť iba relatívna v tom zmysle, že sa uplatňuje len v prospech veriteľa, ktorý požiadal o zhabanie. Ostatní veritelia musia vždy zohľadniť fluktuáciu aktív dlžníka. Je však pre nich jednoduché pripojiť sa k už odsúhlasenému zhabaniu.

Vyhlásenie nespôsobilosti je prvým krokom procesu predaja majetku. Majetok sa dostáva pod kontrolu súdu. Exekúcia teda v prvom rade plní preventívnu funkciu.

Čo sa týka zhabania majetku dlžníka uloženého u tretej strany, treba spresniť, že týmto spôsobom zhabania sa ruší celá kontrola nad úplnou zhabanou pohľadávkou bez ohľadu na jej hodnotu. Exekvovaná tretia strana však môže vykonať vklad dostatočnej sumy (cantonnement).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné tituly vydané podľa luxemburského práva nepodliehajú obmedzeniam a nezanikajú po uplynutí určitého obdobia.

Oprávnenia na pristúpenie k zhabaniu vydané predsedom obchodného súdu prepadnú, ak sa ochranné opatrenie neprijme v lehote stanovenej príkazom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti príkazu vydanému predsedom obchodného súdu, ktorým sa nariaďuje ochranné opatrenie, je možné vzniesť námietku alebo podať odvolanie.

V prípade exekúcie sa dlžník môže odvolať na ťažkosti pri vykonávaní rozhodnutia alebo vzniesť námietku proti predaju zhabaných predmetov.

Tretie strany môžu tiež vyvolať spor, konkrétne vzniesť námietku proti predaju zhabaných predmetov a podať žiadosť o presmerovanie týchto predmetov v ich prospech.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Podľa článku 590 nového Občianskeho súdneho poriadku môže dlžník brániť predbežnému výkonu, ak bol nariadený mimo zákonom stanovených prípadov. Dlžník sa na tento účel môže obrátiť na odvolací súd, aby nariadil ochranu proti predbežnému výkonu. Táto možnosť sa uplatňuje iba v občianskoprávnych veciach a je vylúčená v obchodných veciach podľa článku 647 Obchodného zákonníka.

V článku 703 ods. 2 nového Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje postup vymedzenia aktív (cantonnement). Účelom vymedzenia aktív je ochrana exekvovanej osoby pred dôsledkami celkovej nedostupnosti jej aktív. Sudcovi umožňuje obmedziť výšku zadržaných súm uložených u tretích strán.

S cieľom zabrániť tomu, aby veriteľ zhabal všetky prostriedky dlžníka na živobytie, sa v nariadení Luxemburského veľkovojvodstva stanovuje miera, v akej možno previesť a zhabať odmeny za prácu, dôchodky a renty. V zákone sa stanovili pravidlá zhabania chránených pravidelných odmien (mzdy, renty, dôchodky). Tieto pravidelné príjmy nie je možné zhabať v celom rozsahu, ale len do určitej miery v závislosti od tranží stanovených nariadením Luxemburského veľkovojvodstva. Dlžník si teda ponechá minimálny príjem na prežitie.

Súvisiace odkazy

http://www.legilux.lu

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia je občianskoprávny nesporový postup, v rámci ktorého štát prostredníctvom donucovacích opatrení vykonáva povinnosti uvedené v súdnych a notárskych rozhodnutiach a iných dokumentoch vymedzených v zákonoch.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výkon súdneho rozhodnutia nariaďuje a zabezpečuje súd, notár alebo iné orgány a osoby. Patria sem tieto subjekty:

a) nezávislý súdny exekútor;

b) krajský súdny exekútor;

c) zástupca nezávislého súdneho exekútora;

d) zástupca krajského súdneho exekútora;

e) kandidát na súdneho exekútora.

Postup súdneho exekútora – ako občianskoprávny nesporový postup – je totožný so súdnym postupom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Exekučný titul možno vydať vtedy, ak vykonateľné rozhodnutie obsahuje povinnosť (sankciu), je konečné, resp. bol nariadený jeho predbežný výkon, a lehota na splnenie povinnosti uplynula. Na základe dohody schválenej súdom môže byť exekučný titul vydaný aj v prípade, že bol proti schvaľovaciemu príkazu podaný opravný prostriedok. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na dohody schválené notárom s rovnakým účinkom ako súdny zmier. Exekučný titul možno vydať aj na základe súdneho rozhodnutia vydaného v rámci postupu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to aj vtedy, ak bol proti súdnemu rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. Exekučný titul nemožno vydať na základe platobného rozkazu, ak sa v ustanovení, ktorým nadobúda konečnú platnosť, uvádza, že vzhľadom na predmet nároku exekúcia nie je prípustná.

Na vymáhanie výživného sa vzťahuje osobitné pravidlo, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu dlžných súm splatných pred viac ako šiestimi mesiacmi, ak je podľa strany, ktorá sa domáha exekúcie, dlh na výživnom pravdepodobne pripísateľný nekalému konaniu dlžníka alebo ak sa predloží rozumný dôvod, prečo nebolo možné nárok uznať. Pri výkone zahraničných súdnych rozhodnutí súd skúma aj to, či výkon umožňuje zákon, medzinárodný dohovor, reciprocita alebo právne predpisy EÚ.

3.1 Konanie

Výkon súdneho rozhodnutia možno nariadiť prostredníctvom exekučného titulu. V niektorých prípadoch nejde o formálne rozhodnutie (namiesto toho má formu exekučného listu alebo exekučnej doložky); v iných prípadoch má formu príkazu. Súd alebo notár vydáva exekučný titul na žiadosť strany, ktorá žiada o jeho výkon. Žiadosť o exekúciu sa musí predložiť v požadovanom počte kópií prostredníctvom formulára exekučného titulu. Pri postupoch, ktorými sa nariaďuje platba, možno žiadosť podať elektronicky. Žiadosť sa vo všeobecnosti musí predložiť súdu alebo notárovi, ktorý koná v prvom stupni. V niektorých prípadoch sa však v zákone LIII z roku 1994 o výkone súdnych rozhodnutí (ďalej len „zákon o výkone súdnych rozhodnutí“) stanovujú aj ďalšie pravidlá týkajúce sa právomoci, napr. v prípade zahraničných rozhodnutí môže výkon nariadiť okresný súd v sídle krajského súdu s právomocou podľa miesta bydliska alebo hlavného miesta podnikateľskej činnosti dlžníka, alebo ak neexistujú, podľa miesta, kde sa nachádza majetok, ktorý je predmetom exekúcie. V Budapešti je to Ústredný okresný súd v Budapešti (Budai Központi Kerületi Bíróság).

Žiadosť o exekúciu musí obsahovať informácie o stranách, vykonateľnom rozhodnutí, vymáhanej pohľadávke a čo najviac informácií o majetku dlžníka, ktorý môže byť predmetom exekúcie.

Súd alebo notár okamžite – najneskôr do 15 dní od prijatia žiadosti – preskúma žiadosť, aby zistil, či má vec postúpiť, zamietnuť bez vecného preskúmania alebo (s výnimkou strán so zákonnými zástupcami) vrátiť so žiadosťou o chýbajúce informácie; následne sa prijmú potrebné opatrenia. Rozhodnutie sa prijme do 15 dní od jej prijatia, alebo ak boli vyžiadané chýbajúce informácie, do 15 dní od predloženia týchto informácií. Ak je žiadosť oprávnená, bude vydaný exekučný príkaz; ak žiadosť nie je oprávnená, exekúcia bude zamietnutá.

3.2 Hlavné podmienky

Pozri bod 2.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Donucovacie opatrenia obmedzujú finančné a osobné práva dlžníka. Finančné opatrenia môže uplatniť súd a súdny exekútor; opatrenia proti osobe môže uplatniť polícia, a to na základe opatrenia súdu alebo súdneho exekútora. Medzi najvýznamnejšie finančné donucovacie opatrenia patrí:

• zablokovanie miezd a iných odmien,
• zhabanie a predaj hnuteľného majetku,
• zhabanie finančných prostriedkov spravovaných finančnou inštitúciou a zablokovanie bankových účtov,
• zadržanie pohľadávok dlžníka voči tretím osobám,
• zhabanie a predaj nehnuteľného majetku,
• uloženie sankcií a pokút.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť tieto druhy majetku:

• mzdy, dôchodky alebo iné odmeny dlžníka (aj keď sa na ne vzťahujú určité výnimky),
• finančné prostriedky spravované finančnou inštitúciou (v zákone sa v prípade fyzických osôb stanovuje oslobodenie určitej sumy od exekúcie),
• hnuteľný majetok (nemožno však zhabať nevyhnutné veci, ktoré sú podľa zákona oslobodené od exekúcie, napr. nevyhnutné oblečenie, nábytok pre počet osôb v domácnosti dlžníka, lieky nevyhnutné na liečbu choroby dlžníka atď.),
• pohľadávky dlžníka voči tretím osobám alebo obchodné podiely dlžníka,
• nehnuteľný majetok bez ohľadu na jeho typ, použitie, práva alebo bremeno a skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľností (nehnuteľnosť, ktorú nemožno považovať za súčasť majetku dlžníka počas likvidačného konania je oslobodená od exekúcie).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Exekučné opatrenia v zásade obmedzujú právo dlžníka nakladať s jeho majetkom.

Ak je predmetom exekúcie hnuteľný majetok alebo bankový účet, právo dlžníka disponovať majetkom je zrušené. V prípade zhabania hnuteľného majetku tento majetok takisto prestáva byť vlastníctvom dlžníka. V prípade zhabania nehnuteľného majetku môže dlžník disponovať majetkom a predať ho, aj keď zostane zaťažený právom na exekúciu.

Ak bude dlžník alebo akákoľvek iná prítomná osoba klásť počas výkonu exekučného opatrenia fyzický odpor, súdny exekútor sa obráti na políciu, ktorá môže voči tejto osobe použiť donucovacie prostriedky na ukončenie tohto odporu.

Každá osoba, ktorá aktívne bráni konaniu súdneho exekútora (silou), môže byť trestne stíhaná. Trestným činom je aj odstránenie zhabanej veci z exekúcie, odstránenie pečate použitej počas exekúcie alebo preniknutie do uzamknutej miestnosti slúžiacej na uloženie zhabaného, uzamknutého alebo zadržaného predmetu (trestný čin porušenia pečate).

Súd uloží pokutu dlžníkovi, osobe alebo organizácii, ktorí sú povinní zúčastniť sa na exekučnom konaní, ak si nesplnia záväzky vyplývajúce z exekúcie vymedzené zákonom alebo ak sa podieľajú na konaní, ktoré bráni výkonu exekučných opatrení.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia zostávajú v platnosti až do úspešného vykonania súdneho rozhodnutia alebo ukončenia opatrení súdnym exekútorom, súdom alebo podľa zákona. Exekučné opatrenia možno vykonávať v rámci premlčania stanoveného v občianskom práve (zvyčajne 5 rokov), ktoré začína plynúť od prijatia konečného rozhodnutia súdu. Exekúciu nemožno nariadiť v prípade, že žiadosť bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a nie je možné opätovne začať predchádzajúce exekúcie. Podobne ako v prípade súdneho konania začatého v záujme uplatnenia nároku sa aj premlčacia lehota prerušuje exekučnými opatreniami, pričom po ich vykonaní premlčacia lehota začne opäť plynúť.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

a) Zrušenie exekučného listu a vypustenie exekučnej doložky. Ak bol výkon súdneho rozhodnutia nariadený vydaním exekučného listu alebo doložky, opravným prostriedkom môže byť zrušenie tohto listu, resp. vypustenie doložky, pokiaľ exekučný titul nemal byť vydaný. Dlžník alebo strana, ktorá žiada o exekúciu, môže požiadať o zrušenie exekučného listu alebo vypustenie exekučnej doložky. Tento úkon môže z úradnej moci nariadiť aj súd. Žiadosť musí byť predložená súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu. Na podanie žiadosti sa nevzťahuje žiadna lehota: žiadosť možno predložiť kedykoľvek. V prípade, že sa žiadosti vyhovie, je vydaný príkaz na zrušenie exekučného listu alebo vypustenie exekučnej doložky. Proti príkazu sa možno odvolať.

b) Odvolanie sa proti exekučnému titulu. Dlžník alebo strana, ktorá žiada o exekúciu, sa môže odvolať proti formálnemu príkazu povoľujúcemu exekúciu. Odvolanie sa musí predložiť súdu, ktorý nariadil exekúciu, ale je adresované odvolaciemu súdu. Odvolací súd má právomoc posúdiť odvolanie. Ak sa preukáže dôvodnosť príkazu vydaného súdom, ktorým bola nariadená exekúcia, odvolací súd príkaz potvrdí. V opačnom prípade príkaz zmení. Ak odvolací súd zistí procedurálnu nezrovnalosť, príkaz zruší a súdu, ktorý nariadil exekúciu, dá pokyn, aby prijal nové rozhodnutie.

c) Odvolanie sa proti príkazu, ktorým sa zamieta vydanie exekučného titulu. Strana, ktorá žiada o exekúciu, môže podať odvolanie proti príkazu, ktorým sa zamieta vydanie exekučného titulu. Odvolanie sa musí predložiť súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu, ale je adresované odvolaciemu súdu. Odvolací súd má právomoc posúdiť odvolanie. Ak sa preukáže dôvodnosť príkazu vydaného súdom, ktorým bola nariadená exekúcia, odvolací súd príkaz potvrdí. V opačnom prípade príkaz zmení. Ak odvolací súd zistí procedurálnu nezrovnalosť, príkaz zruší a súdu alebo notárovi, ktorý nariadil exekúciu, dá pokyn, aby prijal nové rozhodnutie.

d) Súdny exekútor po nariadení exekúcie vykonáva exekučné donucovacie opatrenia nezávisle; nevyžaduje sa povolenie súdu. Proti opatreniam súdneho exekútora existuje samostatný opravný prostriedok, známy ako námietka proti exekúcii. Námietku proti exekúcii môže podať dlžník, strana žiadajúca o exekúciu alebo iná zainteresovaná strana. Ak súd s námietkou súhlasí, zruší protiprávne opatrenia súdneho exekútora, alebo ak súdny exekútor nepodnikol kroky, nariadi mu konať. V opačnom prípade súd námietku zamietne. Námietka sa musí predložiť súdnemu exekútorovi.

e) Okrem uvedených opravných prostriedkov možno exekúciu takisto ukončiť. Súd vydá príkaz na ukončenie exekúcie na žiadosť strany, ktorá požiadala o exekúciu, ak ukončením nie sú porušené práva iných osôb alebo ak sa v zákonoch nestanovuje inak. Exekúcia sa ukončí aj vtedy, ak si dlžník splní povinnosť. Súd takisto vydá príkaz na ukončenie exekúcie, ak na základe verejných dokumentov dospeje k záveru, že vykonateľné rozhodnutie bolo zrušené konečným rozhodnutím.

f) V exekučnom konaní je takisto možné, aby tretia strana s nárokom na majetok zhabaný počas exekúcie na základe vlastníckych práv alebo iných práv, ktoré bránia predaju v rámci exekučného konania, začala v súvislosti s týmto nárokom exekučné konanie proti strane, ktorá požiadala o exekúciu, s cieľom zabezpečiť vyňatie tohto majetku. Ak súd žiadosti vyhovie, príslušný majetok oslobodí od zhabania.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozastavenie výkonu súdneho rozhodnutia:

Súd, ktorý nariadil výkon súdneho rozhodnutia, môže vo výnimočných prípadoch nariadiť pozastavenie výkonu na žiadosť dlžníka, ak je dlžník schopný preukázať oprávnené okolnosti odôvodňujúce pozastavenie a ak dlžníkovi nebola počas exekučného konania v minulosti uložená pokuta.

V prípade potreby môže súd pri rozhodovaní o pozastavení vypočuť strany.

Súd posúdi najmä tieto oprávnené okolnosti, ktoré odôvodňujú pozastavenie: počet osôb, ktoré dlžník musí živiť, a počet osôb, ktoré dlžník skutočne živí, dlhodobá alebo vážna choroba dlžníka alebo osôb, ktoré sú závislé od dlžníka, a prírodné katastrofy, ku ktorým došlo počas výkonu exekúcie a ktoré postihli dlžníka.

Ak je predmetom exekúcie nehnuteľný majetok, pozastavenie možno na žiadosť dlžníka nariadiť len raz a najviac na 6 mesiacov.

Platba v splátkach:

S výnimkou daňových dlhov a verejných dlhov vymáhaných ako dane môže súdny exekútor na žiadosť dlžníka, ktorý je fyzická osoba, určiť podmienky splácania dlhu v splátkach po tom, ako súdny exekútor prijal opatrenia na vyhľadanie a zhabanie majetku dlžníka a dlžník už zaplatil časť vymožiteľného nároku. O možnostiach a podmienkach platby v splátkach súdny exekútor informuje aj dlžníka bez majetku, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie.

Súdny exekútor vypracuje správu o závere a obsahu splátkového kalendára a doručí ju stranám. V lehote 15 dní od doručenia správy môže strana, ktorá žiada o exekúciu, písomne informovať súdneho exekútora, že nesúhlasí s obsahom splátkového kalendára, môže predložiť odporúčania k obsahu kalendára a výške splátok a môže požiadať, aby dlžník poskytol záruku plnenia. Na základe vyhlásenia strany, ktorá žiada o exekúciu, môže súdny exekútor zmeniť podmienky splátkového kalendára takto:

a) súdny exekútor zruší splátkový kalendár, ak strana žiadajúca o exekúciu nesúhlasí so splátkami poskytnutými na výživné, mzdy alebo podobné nároky, ak súkromná osoba žiadajúca o exekúciu vyhlási, že splátkovým kalendárom je ohrozené jej živobytie, alebo ak je proti obchodnému združeniu žiadajúcemu o exekúciu vedené konkurzné, likvidačné alebo exekučné konanie;

b) v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v písmene a), sa v prípade právnických osôb a subjektov bez právnej subjektivity žiadajúcich o exekúciu môže zaviesť splátkový kalendár maximálne na obdobie jedného roka a v prípade fyzických osôb maximálne na šesť mesiacov;

c) súdny exekútor môže požadovať, aby sa popri splátkovom kalendári vykonali aj čiastkové platby primerané výške pohľadávky, ak o to vo svojom vyhlásení požiadala strana, ktorá žiada o exekúciu.

Súdny exekútor poskytne dlžníkovi platobný plán na maximálne šesť mesiacov s rovnakými mesačnými platbami, ak sa prijali exekučné opatrenia vzťahujúce sa na finančné prostriedky vo finančných inštitúciách, mzdy a hnuteľný majetok dlžníka, ale celá suma dlhu ešte nebola vymožená a:

a) predtým mu nebol poskytnutý žiadny splátkový kalendár;

b) proti dlžníkovi sa vedie exekúcia v súvislosti s finančnou pohľadávkou, ktorá nepresahuje sumu 500 000 HUF, alebo sa proti dlžníkovi vedie exekúcia v súvislosti s finančnou pohľadávkou, ktorá nepresahuje 1 000 000 HUF, ale v katastri nehnuteľností je zároveň zapísané záložné právo na nehnuteľnosť dlžníka určenú na bývanie ako zábezpeka inej pohľadávky; a

c) majetok dlžníka by musel ísť do dražby, aby sa pohľadávka vymohla.

Strana požadujúca exekúciu nemusí súhlasiť so splátkovým kalendárom; správa o uzavretí splátkového kalendára musí byť doručená aj strane, ktorá žiada o exekúciu.

Sumy získané od dlžníka prostredníctvom zablokovania sa musia zahrnúť do výpočtu sumy, ktorú dlžník splatil.

Predpokladaná hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie a jej prvá dražba sa môže stanoviť len vtedy, ak dlžník nezaplatil splátky (oddiely 52/A až 52/B zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia:

Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia sa končí súčasne s premlčaním vzťahujúcim sa na vymožiteľný nárok. Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia sa vo všeobecnosti zohľadňuje na základe žiadosti; môže sa zohľadniť ex officio, ak sa premlčanie vzťahujúce sa na nárok, z ktorého vychádza, takisto zohľadní ex officio. Ak sa na základe uvedených skutočností musí zohľadniť premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon súdneho rozhodnutia, exekúciu nemožno nariadiť v prípade žiadosti podanej po uplynutí premlčacej lehoty, pričom už nariadené exekučné konanie nemôže pokračovať. Premlčanie vzťahujúce sa na právo na výkon rozhodnutia je prerušené akýmkoľvek exekučným úkonom.

Obmedzenia:

Suma, ktorá je základom zrážok zo mzdy v rámci exekučného konania, je suma, ktorá zostáva po zdanení (daňové preddavky), odpočítaní príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie, členských príspevkov do súkromných dôchodkových fondov a ostatných príspevkov požadovaných v osobitných právnych predpisoch. Vo všeobecnosti nemožno z tejto sumy odpočítať viac ako 33 % alebo vo výnimočných prípadoch viac ako 50 %.

Z exekúcie je vyňatá časť mesačných miezd, ktorá zodpovedá minimálnemu starobnému dôchodku. Toto oslobodenie sa však nevzťahuje na exekúciu na pokrytie nákladov na výživu detí a na pôrod.

Zo mzdy zaplatenej zamestnávateľom na základe pracovného pomeru nemožno odpočítať viac ako 33 %.

Zrážka sa môže zvýšiť na maximálne 50 % zo mzdy zamestnanca v prípade týchto nárokov:

a) výživné;

b) nároky na mzdy zamestnancov voči dlžníkovi;

c) mzdy zamestnancov a služby sociálneho zabezpečenia získané neoprávnene (oddiel 65 ods. 2 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Z dávok sociálneho zabezpečenia, dávok pri predčasnom odchode do dôchodku, dávok za odpracované roky, výsluhových dôchodkov pre baletných tanečníkov a dočasných príspevkov pre baníkov (spoločne „dôchodkové dávky“) možno dlžníkovi odpočítať najviac 33 % (oddiel 67 ods. 1 zákona o vymáhaní súdnych rozhodnutí).

Zrážka sa môže zvýšiť na maximálne 50 % zo mzdy zamestnanca v prípade týchto nárokov:

a) výživné na deti;

b) dôchodkové dávky získané neoprávnene (oddiel 67 ods. 2 zákona o vymáhaní súdnych rozhodnutí).

Z dávok uchádzačov o zamestnanie (dávky v nezamestnanosti, dávky v nezamestnanosti pred odchodom do dôchodku, dávky na náhrady za činnosť) možno odpočítať najviac 33 % v prípade týchto nárokov:

a) výživné;

b) dávky v nezamestnanosti získané neoprávnene;

c) peňažné dávky poskytované ako súčasť dávok neoprávnene vyplácaných v produktívnom veku.

Zablokovaniu nepodliehajú tieto položky:

– vnútroštátny príspevok na starostlivosť, peňažné dávky pre obete vojny a doživotný dôchodok podľa zákona o odškodnení osôb, ktoré boli nezákonne zbavené svojho života alebo slobody z politických dôvodov,

– pomoc obce, mimoriadna pomoc obce, peňažné dávky poskytované v rámci dávok v produktívnom veku, dávky v starobe, dávky na náhradu príjmu v nezamestnanosti a príspevok na starostlivosť,

– dávky v materstve,

– invalidné dôchodky a osobné dôchodky vyplácané nevidiacim,

– mzdový príplatok za ujmu na zdraví, dočasný mzdový príplatok, príplatok k príjmu, dočasný príplatok k príjmu a banícky dôchodok za ujmu na zdraví,

– zákonom stanovené výživné vrátane výživného na dieťa nariadeného súdom a peňažných dávok na ochranu dieťaťa podľa zákona o ochrane detí a opatrovníctve,

– príspevok na vzdelanie, osobitná podpora a rodinné prídavky vyplácané pestúnom určené na podporu detí umiestnených v dočasnej alebo trvalej starostlivosti alebo mladých dospelých v následnej starostlivosti,

– štipendiá s výnimkou mzdových štipendií na ďalšie vedecké vzdelávanie,

– nahradené náklady na vyslanie, služby v zahraničí a dochádzanie do práce,

– sumy slúžiace na pokrytie osobitných výdavkov,

– dávky v invalidite (oddiel 74 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré spravuje poskytovateľ platobných služieb a ktoré sú splatné fyzickej osobe, suma presahujúca štvornásobok minimálneho starobného dôchodku môže byť predmetom exekúcie bez obmedzenia; pri sume, ktorá je pod týmto limitom, môže byť predmetom exekúcie 50 % sumy medzi minimálnym starobným dôchodkom a štvornásobkom minimálneho starobného dôchodku (oddiel 79/A ods. 2 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Aj v prípade, že dlžník dá súhlas, majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie nemôže byť zhabaný.

Exekúcii nepodliehajú tieto druhy hnuteľného majetku:

– majetok, ktorý dlžník nevyhnutne potrebuje na vykonávanie svojej práce, najmä nevyhnutné nástroje; prístroje; technické, vojenské a iné vybavenie; uniformy; zbrane na sebaobranu a dopravné prostriedky (s výnimkou vozidiel),

– základné vybavenie na pravidelné štúdium, najmä učebnice, školské potreby a hudobné nástroje,

– základné oblečenie: 3 vonkajšie odevy, 1 zimný kabát, 1 zvrchník, 3 páry topánok,

– základná bielizeň: 1 súprava s 2 prestieradlami na osobu,

– nábytok pre počet osôb v domácnosti dlžníka: najviac 3 stoly a 3 skrine alebo zodpovedajúci nábytok a 1 posteľ alebo zodpovedajúci nábytok a 1 kreslo alebo iný zodpovedajúci nábytok na osobu,

– základné vykurovacie a osvetľovacie zariadenia,

– základné kuchynské vybavenie a vybavenie do domácnosti dlžníka, 1 chladnička alebo mraznička a 1 práčka,

– ocenenia (vyznamenania, medaily, odznaky, plakety) udelené dlžníkovi, ak sú potvrdené dokladmi,

– lieky a zdravotnícke a technické pomôcky potrebné vzhľadom na chorobu alebo telesné postihnutie dlžníka a vozidlo dlžníka so zníženou pohyblivosťou,

– predmety používané maloletými osobami v domácnosti dlžníka, ktoré sú určené pre deti,

– potraviny na 1 mesiac a palivo na vykurovanie na 3 mesiace, ktoré dlžník a domácnosť dlžníka potrebujú,

– nepozberané plodiny na koreni, nepozberané plodiny a ovocie,

– predmety, ktoré nemožno považovať za súčasť majetku dlžníka v likvidačnom konaní,

– kultúrny majetok uvedený v osvedčení stanovenom v zákone o osobitnej ochrane zapožičaného kultúrneho majetku počas obdobia osobitnej ochrany (oddiel 90 ods. 1 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

V prípade zhabania vozidla, ktoré dlžník, ktorý je fyzická osoba, potrebuje na výkon svojho povolania – pokiaľ vozidlo nie je zadržané – stačí zhabať osvedčenie o evidencii, ktoré sa spolu s kópiou správy o zhabaní odošle príslušnému dopravnému orgánu, alebo ak takýto nemožno určiť, orgánu, ktorý vozidlo zaevidoval. Pokiaľ vozidlo nebolo zadržané, dlžník ho môže používať až do jeho predaja.

Ak je odhadovaná hodnota vozidla nižšia ako suma uvedená vo vyhláške, ktorú vydalo ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministrom zodpovedným za daňovú politiku, vozidlo je z exekúcie vyňaté.

Zrušenie exekučného listu a vypustenie exekučnej doložky:

Ak súd vydaním exekučného listu konal v rozpore so zákonom, exekučný list musí byť zrušený.

Ak súd pridaním exekučnej doložky do príkazu konal v rozpore so zákonom, táto doložka sa musí vypustiť.

Súd zruší exekučný list alebo vypustí exekučnú doložku, ak na žiadosť dlžníka zistí, že sú splnené podmienky na:

a) zamietnutie výkonu podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 805/2004;

b) zamietnutie výkonu podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1896/2006 alebo článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 861/2007; alebo

c) zamietnutie výkonu podľa článku 21 ods. 2 druhého pododseku nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 alebo článku 46 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

Odvolanie sa proti exekučnému titulu:

Ak súd vydal exekučný titul alebo v prípade, že sa exekučný titul líši od žiadosti, vydal titul týkajúci sa tohto rozdielu, strany môžu proti tomuto titulu podať odvolanie. V dôsledku podania odvolania proti titulu sa nepozastavuje výkon exekučného titulu. Pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, nemožno však podniknúť žiadne kroky na predaj zhabaného majetku a sumu prijatú v priebehu exekúcie nemožno vyplatiť príjemcovi.

Námietka proti výkonu súdneho rozhodnutia:

Strany alebo iné zainteresované strany môžu na súde, ktorý vykonáva exekúciu, vzniesť námietku proti výkonu súdneho rozhodnutia v súvislosti s úkonom alebo opomenutím zo strany súdneho exekútora, ktoré spôsobujú podstatné porušenie pravidiel exekučného konania alebo práv alebo oprávnených záujmov strany, ktorá vzniesla námietku. Pod podstatným porušením pravidiel exekučného konania sa rozumie porušenie, ktoré malo podstatný vplyv na výsledok exekučného konania (oddiel 217 ods. 1 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Ak sporné opatrenie spĺňa zákonné požiadavky alebo nepredstavuje podstatné porušenie, súd potvrdí sporné opatrenie a námietku zamietne. Ak sporné opatrenie predstavuje podstatné porušenie, súd zruší celé napadnuté opatrenie alebo jeho časť alebo – ak to umožňuje zákon a skutočnosti požadované na rozhodnutie možno podložiť – zmení celé exekučné opatrenie alebo jeho časť. Ak sa námietka týkala opomenutia, súd nariadi súdnemu exekútorovi, aby vykonal opomenuté opatrenie (oddiel 217/A ods. 5 zákona o výkone súdnych rozhodnutí).

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia znamená, že súdne rozhodnutie nadobúda účinnosť.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

To závisí od žiadosti. Napríklad registráciu hypotéky vykonáva riaditeľ verejného registra po prijatí overenej kópie súdneho rozhodnutia spolu s potvrdením od súdnej kancelárie, v ktorom sa uvádza, že proti rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a lehota na podanie takéhoto opravného prostriedku uplynula alebo že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Podľa všeobecného zákona, Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní (kapitola 12 maltských zákonov), môžu byť exekučnými titulmi tieto dokumenty:

• súdny list, ak je dlh istý, likvidovaný a splatný a nespočíva v plnení úkonu a ak suma dlhu nepresahuje 25000 EUR. Táto otázka sa upravuje v článku 166A Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní,
• rozsudky a výnosy maltských súdov,
• zmluvy prijaté notárom na Malte alebo iným štátnym zamestnancom oprávneným prijímať ich, ak sa zmluva týka dlhu, ktorý je istý, likvidovaný a splatný a nespočíva v plnení úkonu,
• zdanené účty za súdne poplatky a výdavky vydané v prospech advokáta, prokurátora, notára, súdneho znalca alebo iného súdneho rozhodcu alebo svedka, pokiaľ takéto zdanené účty neboli napadnuté na základe zákona,
• rozhodnutia rozhodcov registrovaných v Maltskom rozhodcovskom stredisku,
• zmenky a dlžné úpisy,
• dohody o mediácii vykonateľné stranami mediácie,
• rozhodnutia súdu pre nároky spotrebiteľov.

Existujú aj rôzne iné exekučné tituly vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, napríklad daňových zákonov.

3.1 Konanie

Medzi úkony, ktorými možno podľa okolností vykonať exekučné tituly, patrí:

• príkaz na zhabanie hnuteľného majetku,
• príkaz na zhabanie nehnuteľného majetku,
• príkaz na zhabanie základného obchodného kapitálu,
• súdna dražba hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo práv na nehnuteľný majetok,
• exekúcia prikázaním pohľadávky,
• príkaz na vysťahovanie z nehnuteľného majetku,
• príkaz in factum,
• príkaz na zadržanie námorných plavidiel,
• príkaz na zadržanie lietadla,
• príkaz in procinctu.

Ak exekučný titul nadobudne platnosť na základe oddielu 166A, žiadateľ o registráciu súdneho listu, ktorý môže slúžiť ako exekučný titul, predloží súdnej kancelárii zákonnú kópiu súdneho listu vrátane dôkazov o doručení a prípadne kópiu každej prijatej odpovede.

Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, postup sa líši podľa ich povahy. Upravuje sa v oddiele 252 a nasl. Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní.

3.2 Hlavné podmienky

Podmienky sa líšia v závislosti od ich povahy. Upravujú sa v oddiele 252 a nasl. Zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môže byť hnuteľný majetok vrátane týchto položiek:

• akcie a podiely v obchodných spoločnostiach,
• licencie vydané príslušným orgánom, ako sa môže stanovovať v nariadeniach ministra spravodlivosti,
• poistné zmluvy,
• úverové cenné papiere a práva duševného alebo priemyselného vlastníctva.

Zhabaniu však nepodliehajú tieto položky:

• oblečenie na každodenné nosenie, posteľná bielizeň, vybavenie a nábytok, ktoré sa považujú za odôvodnene potrebné na dôstojný život dlžníka a jeho rodiny,
• osobné doklady a knihy týkajúce sa povolania dlžníka, jeho manželky alebo jeho detí,
• registre a zápisnice verejných notárov,
• nástroje a náradie potrebné na výučbu alebo vykonávanie vedeckej alebo umeleckej činnosti dlžníka, jeho manželky alebo jeho detí,
• zvieratá a nástroje potrebné na poľnohospodárstvo a plodiny, ktoré zatiaľ neboli pozberané alebo oddelené od pôdy,
• lietadlá výlučne pridelené na štátnu službu vrátane poštových služieb, ale s výnimkou komerčných služieb,
• námorné plavidlá v plnom prenájme maltskej vlády,
• posvätné rúcha a nádoby, ktoré sa používajú vo vysvätenom kostole alebo patria kňazovi, náboženskému rádu alebo jeho členovi,
• majetok člena policajného zboru alebo ozbrojených síl Malty, ako sú zbrane, strelivo, vybavenie, nástroje alebo odev, ktoré používa pri plnení svojich povinností.

Nehnuteľný majetok, obchodné podniky, lode, plavidlá a lietadlá zhabaniu podliehajú.

Exekúciu prikázaním pohľadávky nemožno nariadiť v súvislosti s týmito položkami:

• mzda alebo plat (vrátane bonusu, príspevkov, nadčasov a iných odmien),
• dávka, dôchodok, príspevok alebo pomoc uvedená v zákone o sociálnom zabezpečení alebo iný príspevok osoby, ktorej vláda vypláca dôchodok,
• charitatívny grant alebo dar poskytnutý vládou,
• odkaz výslovne poskytnutý na účely výživného, ak dlžník nemá iné prostriedky na živobytie a samotný dlh nesúvisí s výživným,
• splatná suma výživného, či už priznaná sudcom, alebo verejnou listinou, ak samotný dlh nesúvisí s výživným,
• peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté prostredníctvom zmluvy o pôžičke na výstavbu a údržbu budov, ktoré majú slúžiť ako hlavné obydlie dlžníka,
• prečerpané bankové nástroje s výnimkou kreditných kariet, prostredníctvom ktorých dlžník realizuje svoju obchodnú činnosť,
• bankové záruky a akreditívy.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinok spočíva v uplatňovaní exekučných titulov a prostredníctvom nich sa majetok nadobúda podľa zákona.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

To závisí od konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti platí, že exekučné príkazy zostávajú v platnosti, kým je titul, na základe ktorého boli vydané, vykonateľný. Exekúciu prikázaním pohľadávky nemožno predĺžiť a zostáva v platnosti, kým sa nezruší súdnym výnosom.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Osoba, proti ktorej bol vydaný exekučný príkaz, alebo ktorákoľvek iná zainteresovaná osoba, môže na súde, ktorý príkaz vydal, podať žiadosť o úplné alebo čiastočné zrušenie exekučného opatrenia. Žiadosť sa oznámi protistrane, ktorá do desiatich dní poskytne odpoveď obsahujúcu všetky pripomienky, ktoré chce predložiť. Po vypočutí strán súd rozhodne o žiadosti. Opravný prostriedok proti uvedenému výnosu možno podať prostredníctvom žiadosti do šiestich dní odo dňa prečítania výnosu na verejnom súdnom konaní.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Rozhodnutia vyšších súdov sa môžu stať opäť vykonateľnými po desiatich (10) rokoch od dátumu, ku ktorému bolo možné vykonať súdne rozhodnutie alebo výnos. Rozhodnutia nižších súdov alebo súdov pre veci s nízkou hodnotou sporu sa môžu stať opätovne vykonateľnými po uplynutí piatich rokov. Exekučné tituly založené na zmluve, ak je dlh istý, likvidovaný a splatný, opatrenia podľa oddielu 166A kapitoly 12 maltských zákonov a zmenky a dlžobné úpisy sa môžu stať opätovne vykonateľnými po uplynutí troch rokov. Vykonateľnými sa opätovne stávajú na základe žiadosti podanej na príslušnom súde. Žiadateľ musí zároveň prísahou potvrdiť druh dlhu alebo pohľadávky, v súvislosti s ktorými žiada o exekúciu, a skutočnosť, že dlh, resp. jeho časť, sú stále splatné. Okrem toho sa za týchto okolností uplatňuje lehota tridsať (30) rokov, pričom však táto lehota môže byť na základe uvedenej žiadosti prerušená.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Exekučné právo: všeobecné pravidlo

Konanie sa končí, keď sudca vydá rozsudok. V tomto rozsudku sa môže jednému účastníkovi (dlžníkovi) nariadiť, aby si splnil svoj záväzok voči druhému účastníkovi (veriteľovi). Ak to dlžník neurobí dobrovoľne, veriteľ sa môže domáhať splnenia tohto záväzku odvolaním sa na exekučné právo. Exekučné právo upravuje výkon súdnych rozhodnutí. Na tento účel sa v ňom stanovujú pravidlá týkajúce sa donucovacích opatrení a spôsobu ich uplatňovania. Na výkon súdnych rozhodnutí sú oprávnení exekútori na základe pokynov veriteľa, ktorý si chce vymôcť svoje nároky.

Aby sa mohli prijať donucovacie opatrenia stanovené v exekučnom práve, je potrebné splniť dve podmienky: mať exekučný titul (napríklad vykonateľné súdne rozhodnutie), ktorý sa musí vopred doručiť účastníkovi, od ktorého sa žiada výkon súdneho rozhodnutia.

Hlavnými aktérmi výkonu súdneho rozhodnutia sú osoba, ktorá žiada o výkon súdneho rozhodnutia (veriteľ), osoba, proti ktorej je tento výkon nariadený (dlžník) a exekútor (verejný činiteľ zodpovedný za konkrétny výkon súdneho rozhodnutia na žiadosť veriteľa).

Donucovacie opatrenia

Hlavným donucovacím opatrením je exekučné zablokovanie, ktoré je podrobne opísané v časti 2.1.

Medzi ďalšie donucovacie opatrenia patrí:

1. penále a
2. odňatie slobody (uväznenie za porušenie súdneho rozhodnutia).

Penále je peňažná suma stanovená v súdnom rozhodnutí, ktorú musí odsúdená osoba zaplatiť, ak si nesplní svoju hlavnú povinnosť (povinnosť, ktorá sa má vykonať). V zásade sa používa ako donucovací prostriedok v konaniach o nariadení predbežného opatrenia. Penále sa môže viazať iba na hlavnú povinnosť, ktorá nezahŕňa platbu peňažnej sumy.

Odňatie slobody alebo uväznenie za porušenie súdneho rozhodnutia je donucovací prostriedok, ktorý má účastníka prinútiť, aby splnil daný záväzok. Túto sankciu súdy nenariaďujú často a aj v prípade, že ju nariadia, vykoná sa len zriedkavo. Je možná len vtedy, ak ju nariadi sudca. Sudca môže povoliť takéto odňatie slobody v rámci výkonu rozsudkov alebo súdnych rozhodnutí na žiadosť veriteľa pod podmienkou, že sa týkajú iného odsúdenia než platby peňažnej sumy. Rovnako sa odňatie slobody môže použiť najmä v prípade rozsudkov, súdnych rozhodnutí a verejných listín, ktorými sa nariaďuje platba výživného, napríklad platba výživného v prospech detí, v súlade s knihou 1 Občianskeho zákonníka (pozri článok 585 Občianskeho súdneho poriadku).

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Konanie je opísané ďalej.

Exekučný titul

Exekučnými titulmi sú verdikty holandských súdov (rozsudky, rozhodnutia, nariadenia), verejné listiny (notárske listiny) a niektoré ďalšie dokumenty. Medzi ďalšie dokumenty, ktoré zákon označuje za exekučné tituly, patrí:

• exekučný titul vydaný prokuratúrou,
• exekučný titul vydaný daňovou správou,
• rozhodcovský rozsudok s povolením na výkon,
• zápisnica z urovnania sporu formou zmieru.

Súdna kancelária poskytne navrhovateľovi a odporcovi kópiu rozsudku. Ak ide o konečný rozsudok, účastník, ktorý môže dosiahnuť výkon tohto rozsudku, dostane kópiu vo vykonateľnej podobe. Účastníkom sa bezplatne vydá kópia (grosse) súdneho rozhodnutia. Ide o overenú kópiu súdneho rozhodnutia vydaného vo vykonateľnej podobe. K výkonu môže dôjsť len vtedy, ak bola vydaná takáto kópia. Kópia grosse môže byť vydaná aj vo forme notárskej listiny. Odovzdanie kópie grosse oprávňuje exekútora pristúpiť k výkonu súdneho rozhodnutia.

Pred výkonom súdneho rozhodnutia exekútor doručí dokument (grosse) osobe, od ktorej sa žiada výkon súdneho rozhodnutia. Účelom tohto doručenia je doručiť rozsudok protistrane a informovať ju, že veriteľ žiada, aby rešpektovala tento rozsudok.

Viac informácií o doručovaní exekučných titulov z iných členských štátov EÚ nájdete v nariadení EÚ o tejto záležitosti: nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.

Exekútori

Ich úloha pri výkone súdnych rozhodnutí

Exekútor je hlavným aktérom podieľajúcim sa na výkone súdnych rozhodnutí a koná vždy podľa pokynov osoby, ktorá žiada o výkon súdneho rozhodnutia. Tieto pokyny sa vydávajú odovzdaním kópie grosse (overená kópia súdneho rozhodnutia). Vo všeobecnosti platí, že exekútor nepotrebuje žiadne iné povolenie.

Exekútor môže v rámci výkonu súdneho rozhodnutia vykonať najmä tieto úkony:

1. doručiť exekučný titul osobe, od ktorej sa žiada výkon súdneho rozhodnutia;
2. požadovať splnenie záväzku, napr. požadovať úhradu určitej peňažnej sumy;
3. prijať platbu, ak ju dlžník uhradí;
4. zablokovať majetok a
5. v prípade potreby požiadať o pomoc políciu (napríklad pri zablokovaní majetku).

Poplatky za úkony exekútorov

Úradné úkony vykonávané exekútormi podliehajú pevným poplatkom, ktoré sa môžu účtovať dlžníkovi. Veriteľ neplatí žiadne pevné poplatky; je potrebné sa na nich dohodnúť s exekútorom. Odmeny, ktoré exekútor účtuje dlžníkovi, sú stanovené vo vyhláške zo 4. júla 2001, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa úradných úkonov a odmien exekútorov (Besluit tarieven ambtshandelingen gerechtsdeurwaarders). Viac informácií o sadzbách za úradné úkony od roku 2019 nájdete na webovom sídle Kráľovskej profesijnej organizácie exekútorov Koninklijke Beroepsorganisatie van Gerechtsdeurwaarders.

3.2 Hlavné podmienky

Dve všeobecné podmienky na účely výkonu súdneho rozhodnutia sú:

• držba exekučného titulu a
• doručenie tohto titulu osobe, od ktorej sa žiada výkon súdneho rozhodnutia, pred začatím výkonu.

Ako už bolo uvedené, hlavným donucovacím opatrením v rámci výkonu súdneho rozhodnutia je exekučné zablokovanie.

Je takisto možné prijať opatrenia ešte pred získaním exekučného titulu. O tieto opatrenia možno požiadať pred vyhlásením rozsudku, počas konania alebo dokonca pred začatím konania a označujú sa ako ochranné opatrenia, t. j. ich cieľom je chrániť nároky. Ochranné opatrenia zahŕňajú predbežné obstavenie, zapečatenie a zostavenie súpisu majetku. V tomto informačnom dokumente sa opisuje exekučné zablokovanie.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Predmet aj povaha exekučných opatrení sa môžu líšiť. Je potrebné rozlišovať medzi opatreniami, ktorých cieľom je zaplatenie peňažnej sumy, vydanie majetku, vykonanie úkonu a zdržanie sa určitého konania. Najčastejšou formou zablokovania je zablokovanie, ktorého cieľom je vymoženie peňažnej sumy (zablokovanie na základe nároku).

Ak povinnosťou dlžníka nie je vykonať nejakú činnosť, táto povinnosť môže spočívať vo vykonaní vecného úkonu alebo právneho úkonu. Ak vecný úkon nie je spojený s konkrétnou osobou, veriteľ môže sám požiadať súd o povolenie dosiahnuť výsledok, ku ktorému by viedlo vykonanie tohto úkonu. Ak povinnosť dlžníka spočíva vo vykonaní právneho úkonu, ako je napríklad prijatie ponuky, tento úkon sa môže nahradiť súdnym rozhodnutím. Súd môže takisto nariadiť dlžníkovi, aby sa zdržal určitého konania.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekučného zablokovania môže byť:

1. hnuteľný majetok, ktorý nie je zaregistrovaný. Majetok podliehajúci registrácii zahŕňa: nehnuteľnosti, lode a lietadlá;
2. akcie na meno alebo iné cenné papiere na meno, na majiteľa alebo na príkaz;
3. majetok vo vlastníctve tretej strany (zablokovanie prikázaním pohľadávky);
4. nehnuteľný majetok;
5. lode a
6. lietadlá.

Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, má spravidla možnosť rozhodnúť sa, ktorý majetok chce zablokovať.

V zásade môže byť predmetom zablokovania celý majetok dlžníka. Niektoré druhy majetku nemožno zablokovať, napríklad majetok na uspokojovanie základných potrieb, ako je oblečenie, potraviny, pracovné nástroje, odborná literatúra a predmety používané na vzdelávacie, umelecké a vedecké účely. Od zablokovania je oslobodená aj časť mzdy, výživného alebo dávok. V týchto prípadoch sa uplatňuje úroveň chránených príjmov, aby sa zabezpečilo, že dlžník bude mať v každom prípade dostatočný príjem na zabezpečenie svojich základných potrieb.

Zablokovať nemožno ani majetok určený na verejné služby. Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, môže požadovať súčasné zablokovanie rôznych druhov majetku.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Právne účinky zablokovania nezaregistrovaného hnuteľného majetku

Dôsledkom zablokovania je, že úkonmi, ktoré dlžník vykonáva po zablokovaní, nemôžu byť dotknuté práva strany, ktorá požiadala o zablokovanie. Ak napríklad dlžník majetok predá, kupujúci si v zásade nemôže uplatniť žiadne vlastnícke právo na tento majetok u veriteľa. Ďalším dôsledkom je, že zablokovanie sa vzťahuje aj na všetky príjmy z tohto majetku.

Právne účinky zablokovania akcií, cenných papierov a iných aktív

Neexistujú žiadne osobitné právne účinky. Hlasovacie právo si počas trvania zablokovania ponecháva osoba, na ktorú sa zablokovanie vzťahuje.

Právne účinky zablokovania prikázaním pohľadávky

V prípade zablokovania prikázaním pohľadávky veriteľ (osoba, ktorá požiadala o zablokovanie) požaduje zablokovanie majetku, ktorý je vo vlastníctve tretej strany (inej, ako je dlžník), pretože táto tretia strana má voči dlžníkovi dlh alebo má v držbe majetok, ktorý patrí dlžníkovi.

Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, je po zablokovaní chránená proti právnym úkonom protistrany: tieto úkony nie je možné uplatniť proti tejto strane. Dvomi bežnými formami zablokovania prikázaním pohľadávky je zablokovanie bankového účtu alebo mzdy či dávky zamestnanca.

Právne účinky zablokovania nehnuteľného majetku

Zablokovanie nehnuteľného majetku sa zapisuje do verejných registrov vedených katastrom nehnuteľností. Lode a lietadlá sa po zápise do registrov považujú za nehnuteľný majetok. Zablokovanie nadobúda účinnosť od okamihu jeho zápisu. Zablokovanie sa vzťahuje aj na všetky príjmy z nehnuteľného majetku po jeho zablokovaní. Strana, ktorá požiadala o zablokovanie, je chránená proti právnym úkonom, ktoré dlžník vykonal po zablokovaní. Scudzenie (predaj) nehnuteľného majetku nemožno uplatniť vo vzťahu k strane, ktorá požiadala o zablokovanie.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Premlčacia lehota na výkon súdneho rozhodnutia je spravidla dvadsať rokov a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dátume vydania rozhodnutia. Ak výkon súdneho rozhodnutia podlieha určitým požiadavkám, ktorých splnenie nezávisí od vôle osoby, v prospech ktorej bol rozsudok vydaný, premlčacia lehota na výkon súdneho rozhodnutia je dvadsať rokov a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy boli splnené požiadavky.

Na sumy, ktoré sa majú podľa rozsudku splatiť do jedného roka alebo skôr, sa však vzťahuje premlčacia lehota päť rokov. Pokiaľ ide o úroky, pokuty, penále a iné odsúdenia, premlčanie nadobúda účinnosť najneskôr v momente premlčania pre výkon hlavného odsúdenia, pokiaľ premlčacia lehota nie je prerušená alebo predĺžená.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia

V článku 438 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje všeobecné pravidlo pre spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré sa označujú ako exekučné spory. V rámci takéhoto typu sporu sa môže dlžník pokúsiť zabrániť výkonu opatrenia. Spor sa môže týkať napríklad významu a rozsahu exekučného titulu, vplyvu skutočností, ktoré sa objavili po vydaní rozsudku (exekučného titulu), platnosti zablokovania alebo otázky, komu patrí zablokovaný majetok. Spor týkajúci sa výkonu súdneho rozhodnutia sa týka výlučne otázok výkonu. Neprehodnocuje sa podstata samotnej veci, v súvislosti s ktorou už bol vydaný rozsudok.

V prípade sporu týkajúceho sa výkonu súdneho rozhodnutia môže dlžník napríklad tvrdiť, že strana, ktorá požiadala o zablokovanie, zneužíva svoje právo alebo že zablokovanie je neprimerané vzhľadom na rozsudok. Dlžník (osoba, od ktorej sa žiada výkon súdneho rozhodnutia) už nemôže proti rozsudku predložiť žiadne ďalšie vecné námietky. Ak tak chce urobiť, musí začať námietkové konanie, odvolacie konanie alebo kasačné konanie.

Miestna príslušnosť

Miestna príslušnosť sa týka miesta súdu, ktorý má právomoc zaoberať sa vaším prípadom. Súdom s miestnou príslušnosťou je súd, ktorý je príslušný podľa všeobecných pravidiel o príslušnosti súdov. Je to súd v mieste, v ktorom sa požiadalo alebo sa požiada o zablokovanie, súd v mieste, v ktorom sa nachádza príslušný majetok, alebo súd v mieste, kde sa vykoná súdne rozhodnutie. V súvislosti so všetkými exekučnými opatreniami, ktoré prebiehajú v Holandsku, sa musí zistiť príslušný holandský súd.

Vecná príslušnosť

Otázkou v tomto prípade je, ktorý súd je príslušný na riešenie vášho prípadu. Okresný súd (rechtbank) je príslušným súdom pre všetky spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia bez ohľadu na to, ktorý súd vyhlásil rozsudok, ktorý sa má vykonať. Je príslušný dokonca aj vtedy, ak rozhodnutie vydal odvolací súd (gerechtshof) alebo holandský najvyšší súd (Hoge Raad der Nederlanden).

Spory týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia sa väčšinou riešia v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Súd môže rozhodnúť o pozastavení výkonu súdneho rozhodnutia na určité obdobie alebo o zrušení zablokovania.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Rakúsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia [v Rakúsku nazývaný exekúcia (Exekution) alebo nútený výkon rozhodnutia (Zwangsvollstreckung)] je uplatnenie štátnej donucovacej moci na presadenie vykonateľných pohľadávok a nárokov.

V exekučnom poriadku sú stanovené rôzne druhy exekúcie:

• exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok,
• exekúcia na účel dosiahnutia konania a opomenutia.

Exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok:

V prípade exekúcie na vymáhanie peňažných pohľadávok si musí veriteľ vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zvoliť, na aké majetkové predmety chce siahnuť (výber exekučného prostriedku); môže si pritom vybrať okrem iného medzi exekúciou hnuteľného majetku (exekúcia hnuteľných hmotných vecí), exekúciou pohľadávok, predovšetkým exekúciou mzdy, a nútenou dražbou nehnuteľnosti.

Exekúcia na účel dosiahnutia konania a opomenutia:

V prípade exekúcie na účel dosiahnutia konania a opomenutia musí veriteľ navrhnúť exekučný prostriedok stanovený v exekučnom poriadku na presadenie nároku.

Exekúcia na účel vynútenia nároku na opomenutie konania sa uskutočňuje tým, že na návrh je exekučným súdom pri povolení exekúcie uvalená peňažná pokuta. Pri každom ďalšom konaní v rozpore s rozhodnutím uvalí exekučný súd na návrh ďalšiu peňažnú pokutu alebo väzbu až do celkovej dĺžky trvania jedného roka.

Na účel presadenia konania, ktoré môže uskutočniť tretia strana, je vymáhajúci veriteľ na návrh zmocnený súdom, aby nechal konanie uskutočniť na náklady povinného.

Nárok na konanie, ktoré tretia strana uskutočniť nemôže a ktorého uskutočnenie súčasne závisí výlučne od vôle povinného, sa vykonáva tým, že povinný je na návrh vyzývaný súdom k uskutočneniu konania prostredníctvom peňažných pokút alebo väzby až do celkovej dĺžky trvania šiestich mesiacov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Príslušným pre povolenie exekúcie je v zásade okresný súd ustanovený vykonať exekúciu.

Miestne príslušný súd:

Exekúcia hnuteľného majetku a pohľadávok:

Pre exekúcie voči pohľadávkam je príslušným všeobecný súd (bydliska) dlžníka; V prípade exekúcie hnuteľného majetku je rozhodujúce, kde sa veci, ktoré sú predmetom zabavenia, nachádzajú v čase začatia exekúcie.

Nútená dražba nehnuteľnosti:

Pre exekúciu nehnuteľností (zapísaných v katastri nehnuteľností) je príslušným katastrálny súd.

Po povolení exekúcie je konanie vedené z úradnej moci. Exekučné konanie vedie buď sudca (nútená dražba nehnuteľnosti) alebo súdny úradník (exekúcia hnuteľného majetku a pohľadávok). Súdnym úradníkom je osobitne zaškolený justičný zamestnanec.

Vykonávacie úkony uskutočňujú exekútori, ktorí sú v Rakúsku justičnými zamestnancami a nepôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby a ani ako predstavitelia alebo zástupcovia vymáhajúceho veriteľa. Pôsobia v rozsiahlej miere samostatne, až kým nie je úspech alebo neúspech exekučného konania istý.

Veriteľ je vyzvaný k podaniu návrhov iba vtedy, ak bez nich súd alebo exekútor nemôžu v konaní pokračovať a ak je úradné konanie spojené s nákladmi. Veriteľ však môže už v návrhu poskytnúť doplňujúce údaje, v prípade exekúcie mzdy sa môže napríklad zrieknuť toho, aby zamestnávateľ podal vyhlásenie o tom, či existuje príjem a v akej výške, v prípade exekúcie hnuteľného majetku sa môže zrieknuť vynúteného otvorenia bytu spojeného s nákladmi na zámočníka, ak nie je dlžník zastihnutý.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Exekúcia na účel vymáhania peňažných pohľadávok:

Exekučné konanie je rozdelené na povoľovacie a vykonávacie konanie.

Predpokladom povolenia exekúcie je návrh veriteľa, v ktorom si zvolí exekučný prostriedok, ktorý má byť použitý na presadenie. Ak chce veriteľ vymáhať pohľadávku od podniku, väčšinou si zvolí exekúciu hnuteľného majetku a odovzdanie zoznamu majetku. V rámci tohto konania sa exekútor pokúsi dosiahnuť platbu pohľadávky a ak sa mu to nepodarí, zabaví zistené predmety. Ak tieto predmety vymáhanú pohľadávku nepokryjú, vyzve dlžníka k odovzdaniu zoznamu majetku, v ktorom musí dlžník uviesť svoj celý majetok.

Ak chce veriteľ vymáhať pohľadávku od konzumenta, väčšinou si zvolí exekúciu hnuteľného majetku, exekúciu mzdy a odovzdanie zoznamu majetku. Exekúciu mzdy si veriteľ nemôže zvoliť iba vtedy, keď vie, kde je dlžník zamestnaný alebo od koho poberá príjem. Ak to nevie, musí poznať dátum narodenia povinnej strany; súd zistí miesto vyplácania príjmu od Ústredného zväzu rakúskych nositeľov sociálneho poistenia (Hauptverband der österreichischen Sozialversicherungsträger). Prvým krokom je zabavenie a prevod príjmu dlžníka. Ak sa to podarí, exekúcia hnuteľného majetku sa vykoná iba na návrh veriteľa. Potom sa exekútor pokúsi dosiahnuť platbu pohľadávky a ak sa to nepodarí, zabaví zistené predmety. Ak tieto predmety vymáhanú pohľadávku nepokryjú, vyzve dlžníka k odovzdaniu zoznamu majetku, v ktorom musí dlžník uviesť svoj celý majetok.

Pri podávaní návrhu na exekúciu musí veriteľ použiť formulár (E-Antr 1) alebo podať formátovaný návrh. Pre podanie návrhu na exekúciu sa nevyžaduje zastúpenie advokátom.

3.2 Hlavné podmienky

Aby bolo možné exekúciu vykonať, musí vymáhajúci veriteľ disponovať exekučným titulom, vykonateľným rozhodnutím. Ďalej je stanovené potvrdenie o vykonateľnosti, ktoré udeľuje príslušný orgán v postupe stanovenom právom pre vydanie exekučného titulu. Veriteľ musí poznať aj adresu dlžníka; dátum narodenia je potrebné uviesť iba vtedy, ak chce požiadať o exekúciu mzdy, nepozná však miesto vyplácania príjmu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Dlžník zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, pokiaľ nie sú majetkové predmety nezabaviteľné. V exekučnom konaní sa však zaevidujú iba tie majetkové predmety, na ktoré chce veriteľ siahnuť a ktoré z tohto dôvodu označí v návrhu na exekúciu. V prípade exekúcie hnuteľného majetku však postačuje požiadať o zabavenie všetkých vecí, ktoré sú v úschove dlžníka; v prípade exekúcie pohľadávok musí veriteľ uviesť dlžníka tretej strany, v prípade exekúcie mzdy existuje výnimka. Veriteľ môže uviesť, že dlžníka tretej strany nepozná. Súd ho zistí od Ústredného zväzu rakúskych nositeľov sociálneho poistenia, keď veriteľ oznámi dátum narodenia dlžníka.

Veriteľ môže siahnuť aj na nasledujúce predmety exekúcie: iné pohľadávky ako mzdové nároky, podiel povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným; v prípade nehnuteľnosti povinného má vymáhajúci veriteľ k dispozícii vynútené zriadenie záložného práva, nútenú správu a nútenú dražbu.

V pododseku „obmedzenia núteného výkonu rozhodnutia“ sa uvádza, ktoré majetkové predmety dlžníka sú z núteného výkonu rozhodnutia vyňaté.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinky opatrení núteného výkonu rozhodnutia závisia od exekučného prostriedku:

Exekúcia hnuteľného majetku:

Exekútor zriadi záložné právo na zabaviteľné veci; tie sa vydražia.

Exekúcia pohľadávky, najmä exekúcia mzdy:

Na pohľadávku sa zriadi záložné právo. Dlžníkovi sa zakáže nakladať so svojou pohľadávkou, najmä inkasovať ju. Ak pohľadávka nie je nezabaviteľná, prevedie sa na veriteľa.

Nútená dražba nehnuteľnosti:

Na nehnuteľnosť sa zriadi záložné právo. Od zápisu poznámky o začatí dražby v katastri nehnuteľností sú voči veriteľom a vydražiteľovi nevymáhateľné právne úkony dlžníka, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť a jej príslušenstvo a ktoré nie sú súčasťou riadnej správy. Ak dlžník nehnuteľnosť predá, je schválená dražba vedená ďalej proti nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Trestnoprávne dôsledky sú stanovené, ak povinný zatají, použije, presunie alebo poškodí súčasť svojho majetku, predstiera alebo uzná neexistujúci záväzok alebo inak svoj majetok skutočne alebo zdanlivo zníži, a tým zmarí alebo obmedzí uspokojenie veriteľa prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia alebo prebiehajúceho konania vo veci núteného výkonu rozhodnutia. Rovnako sa dopúšťa trestného činu povinný subjekt, ktorý úradne zabavenú alebo zaistenú vec zničí, poškodí, negatívne zmení, znehodnotí alebo sčasti či úplne odníme z dražby.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekúcia je vedená dovtedy, kým nie je úspešne ukončená alebo zastavená, napríklad z toho dôvodu, že dlžník počas exekučného konania veriteľovi dlh uhradil. Vo výnimočných prípadoch môže byť exekúcia ukončená aj predtým, napríklad ak veriteľ vedie exekúciu mzdy a dlžník zmení pracovné miesto.

Exekučný poriadok pozná aj odklad exekučného konania. Ten je možné dosiahnuť predovšetkým vtedy, ak je podaná žaloba o určení neplatnosti a nevymáhateľnosti exekučného titulu, ak je podaný návrh na zastavenie exekúcie, ak bola podaná odporovacia žaloba (pozri bod 4), ak je proti uzneseniu súdu povoľujúcemu exekúciu podané odvolanie, ak je proti postupu výkonu exekúcie vedená sťažnosť alebo je podaný návrh na zrušenie alebo pozmenenie právoplatného vyhlásenia vykonateľnosti.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti povoleniu na vykonanie exekúcie [v Rakúsku nazývané povolenie exekúcie (Exekutionsbewilligung)] existuje ako opravný prostriedok odvolanie. Odvolanie sa adresuje odvolaciemu súdu (nadriadenému krajinskému súdu), podáva sa však na súde prvého stupňa (okresnom súde). Odvolanie sa musí podať do 14 dní. V zásade je stanovené zastúpenie advokátom. Konanie o odvolaní je čisto spisové konanie, v ktorom platí zákaz navrhovať nové odvolacie dôvody.

Dlžník si môže skutočnosť, že medzičasom vymáhanú pohľadávku uhradil, uplatniť prostredníctvom odporovacieho návrhu alebo odporovacej žaloby (nie však odvolaním proti povoleniu exekúcie). Táto žaloba sa podáva na súde, ktorý exekúciu povolil. So žalobou je možné spojiť návrh na odklad exekúcie. Ak je žalobe právoplatne vyhovené, exekúcia sa z úradnej moci zastaví.

Ak bola exekúcia povolená v zjednodušenom konaní o povolení, potom bola exekúcia povolená výlučne na základe údajov vymáhajúcej strany. V tomto prípade môže dlžník prostredníctvom námietky poukázať na skutočnosť, že chýba exekučný titul pokrývajúci exekúciu vrátane potvrdenia vykonateľnosti alebo že sa exekučný titul nezhoduje s údajmi uvádzanými v návrhu na vykonanie exekúcie. Námietka sa podáva na súde, ktorý povolil exekúciu ako súd prvej inštancie. V prípade vznesenia námietky súd skúma, či existuje exekučný titul, ktorý pokrýva vymáhanú pohľadávku. Námietku je možné podať v lehote do štrnásť dní.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Obmedzenia núteného výkonu rozhodnutia

Všeobecne platí výhrada, že exekúcia nemôže byť vykonaná v širšom rozsahu, než je to potrebné na uskutočnenie nároku označeného v povolení exekúcie.

V zákone sú stanovené isté obmedzenia exekúcie v prospech určitých osôb a združení osôb:

• Na vlastníctvo inštitúcie, ktorá podlieha štátnemu dohľadu a slúži verejnej doprave, smú byť vykonané úkony exekúcie, ktoré by mohli narušiť zachovanie verejnej dopravy, iba po dohode s úradom dohľadu danej inštitúcie;
• pred vykonaním úkonu exekúcie proti osobe, ktorá je v službách federálnej armády alebo federálnej polície, sa vyžaduje oznámiť povolenie exekúcie nadriadenému veliteľstvu tejto osoby;
• vo vojenských budovách musí byť vykonanie úkonu exekúcie vopred oznámené veliteľovi danej budovy a k vykonaniu musí byť pribraný veliteľom budovy pridelený vojak;
• úkony exekúcie voči osobám, ktoré v Rakúsku požívajú imunitu na základe medzinárodného práva a na predmety exekúcie a priestory týchto osôb sa môžu vykonávať iba prostredníctvom Spolkového ministerstva spravodlivosti na základe vzájomnej dohody so Spolkovým ministerstvom pre Európu, integráciu a zahraničné veci;
• voči obci alebo verejnoprávnej a verejnoprospešnej organizácii je možné exekúciu na účel vymáhania peňažnej pohľadávky povoliť iba so zreteľom na tie časti majetku, ktoré je možné použiť na uspokojenie veriteľa bez narušenia ňou chránených verejnoprávnych záujmov. Pokiaľ exekúcia slúži výkonu zmluvného záložného práva, táto výhrada neplatí.

Na účel ochrany povinného sú navyše určité majetkové predmety z exekúcie nutne vyňaté, napríklad:

Exekúcia hnuteľného majetku:

• predmety, ktoré sú v súlade so skromným životným štýlom, slúžia na osobné použitie a udržiavanie domácnosti;
• predmety nevyhnutné na prípravu na povolanie a výkon povolania a učebné pomôcky určené do školy;
• potraviny a palivo pokrývajúce na štyri týždne potrebu povinného a členov rodiny, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti;
• domáce zvieratá;
• rodinné obrazy, listy a iné písomnosti a manželský prsteň povinného;
• pomôcky na vyváženie zdravotného postihnutia a pomôcky na opatrovanie povinného alebo členov rodiny, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, liečivá a pomocné prístroje potrebné na terapeutickú liečbu;
• predmety slúžiace na vykonávanie náboženských obradov;
• hotovosť do výšky sumy nepodliehajúcej zabaveniu až do najbližšieho termínu peňažnej výplaty po zabavení, pokiaľ je príjem povinného zákonne nezabaviteľný alebo iba obmedzene zabaviteľný.

Aj exekútor môže upustiť od zabavenia predmetov malej hodnoty, ak je zrejmé, že výsledkom pokračovania alebo vykonania exekúcie nebude výťažok presahujúci náklady exekúcie.

Exekúcia peňažných pohľadávok (exekúcia mzdy):

• náhrada výdavkov, pokiaľ sa ňou kryjú zvýšené výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní pracovnej činnosti;
• zákonné príspevky, ktoré sú poskytované na pokrytie zvýšených výdavkov spojených s zdravotným postihnutím alebo potrebou opatrovania, napríklad opatrovateľský príspevok;
• zákonné príspevky na úhradu nájomného alebo pokrytie iných nákladov na bývanie;
• rodinné prídavky;
• určité zákonom stanovené dávky, ktoré sú poskytované v dôsledku narodenia dieťaťa, najmä paušálny príspevok na starostlivosť o dieťa;
• určité príspevky, ktoré poskytuje úrad práce;
• náhrada nákladov zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia.

Okrem toho sú nezabaviteľné najmä:

• vecné dávky poskytované podľa zákonov o sociálnom zabezpečení;
• nárok na rozdelenie používaného majetku a úspor manželov, pokiaľ nebol uznaný prostredníctvom zmluvy alebo zmieru a uplatnený súdnou cestou.

Príjmy z pracovnej činnosti, poberaný dôchodok a platby zo zákona, ktoré slúžia ako náhrada v prípade prechodnej nezamestnanosti alebo zníženej pracovnej schopnosti, sú zabaviteľné obmedzene. Výška nezabaviteľnej časti („existenčného minima“) závisí od výšky platby a počtu vyživovacích povinností povinného. Nezabaviteľné sumy, ktoré sa každoročne zvyšujú, vyplývajú z tabuliek uvádzaných na domovskej stránke Spolkového ministerstva spravodlivosti (http://www.justiz.gv.at/web2013/html/default/2c9484852308c2a60123ec387738064b.de.html). V zákone sú v určitých prípadoch zohľadnené osobitné potreby povinného alebo jeho veriteľov tým, že na žiadosť je za určitých okolností umožnené zvýšenie alebo zníženie sumy nepodliehajúcej zabaveniu. V prípade exekúcie z dôvodu zákonného nároku na výživné sa výška sumy nepodliehajúcej zabaveniu znižuje všeobecne o 25 %.

V zákone o nájomnom práve (Mietrechtsgesetz – MRG) je okrem toho pre prípad exekučného titulu na vypratanie bytu, ktorý podlieha zákonu o nájomnom práve, stanovené, že exekúcia vyprataním sa odloží, ak je nájomca vystavený bezdomovectvu.

Lehoty núteného výkonu rozhodnutia

Lehoty, v rámci ktorých sa musia podať návrhy na exekúciu, nie sú stanovené, okrem výnimočných prípadov [titul na vypratanie podľa § 575 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO)]. Povinný však môže čeliť exekúcii námietkou premlčania. Premlčacia lehota pre pohľadávky, na ktoré existuje právoplatný exekučný titul („súdne stanovené dlhy“), je vo všeobecnosti 30 rokov od právoplatnosti exekučného titulu. Pokiaľ sú základom exekučného titulu práva právnických osôb verejného práva alebo súkromného práva, táto premlčacia lehota sa predlžuje na 40 rokov. Výnimka sa však týka plnení, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, ak je pre ne podľa všeobecných ustanovení o premlčacích lehotách stanovená kratšia lehota premlčania.

Premlčanie sa prerušuje každým právoplatným povolením exekúcie a začína plynúť znova s posledným krokom exekúcie resp. ukončením exekúcie.

V určitých prípadoch je stanovené dočasné blokovanie ďalších návrhov na exekúciu alebo pokračovanie exekučného konania:

• Ak neboli pri exekúcii hnuteľného majetku zistené žiadne zabaviteľné predmety, návrh iného vymáhajúceho veriteľa na povolenie exekúcie hnuteľného majetku alebo nové vykonanie exekúcie sa síce schváli, vykoná sa však až šesť mesiacov po poslednom neúspešnom pokuse o vykonanie, pokiaľ nie je skorší pokus o vykonanie sľubný;
• návrh na exekúciu mzdy vo vzťahu k pohľadávkam voči neznámemu dlžníkovi tretej strany môže vymáhajúci veriteľ po povolení exekúcie hnuteľného majetku podať až po uplynutí jedného roka od povolenia; táto čakacia lehota neplatí, ak vymáhajúci veriteľ preukáže, že sa až po návrhu na povolenie exekúcie hnuteľného majetku dozvedel, že povinnému prislúchajú zabaviteľné peňažné pohľadávky. Povinný je viazaný odovzdať nový zoznam majetku iba vtedy, ak veriteľ preukáže, že povinný nadobudol majetok alebo ak uplynul od odovzdania zoznamu majetku viac ako jeden rok.

• V exekučnom poriadku sú stanovené aj lehoty, ktoré majú zabezpečiť rýchle presadenie. Exekútor musí do štyroch týždňov uskutočniť prvý vykonávací úkon a najneskôr do štyroch mesiacov podať veriteľovi správu o vykonaní alebo prekážkach. Exekutívne záložné právo, ktoré je veriteľovi priznané na základe exekúcie hnuteľného majetku voči hmotným veciam povinného, zaniká po dvoch rokoch, ak sa v postup predaja riadne nepokračovalo.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Ako vykonať súdne rozhodnutie - Poľsko

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Pravidlá vykonávania rozsudkov v občianskych súdnych konaniach vrátane obchodných vecí sú stanovené v poľskom Občianskom súdnom poriadku (Kodeks postępowania cywilnego) zo 17. novembra 1964 (Zbierka zákonov z roku 2021, bod 1805).

Exekúcia je použitie donucovacích opatrení zakotvených v právnych predpisoch príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vymôcť dlh voči veriteľom na základe exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína podaním návrhu na exekúciu.

Základom exekúcie je exekučný titul. Exekučným titulom je spravidla exekučný príkaz s doložkou vykonateľnosti (článok 776 Občianskeho súdneho poriadku). Táto doložka sa nevyžaduje pri niektorých súdnych rozhodnutiach vydaných na úrovni členských štátov Európskej únie alebo v dohodách o urovnaní a úradných dokumentoch uvedených v článku 1153 ods. 14 Občianskeho súdneho poriadku. Ak tieto rozsudky, dohody o urovnaní a úradné dokumenty spĺňajú podmienky uvedené v tomto právnom predpise, predstavujú exekučný titul, s ktorým sa veritelia môžu obrátiť priamo na exekučný orgán.

Do exekučného konania sú zapojené dva druhy orgánov:

• súdne orgány – v konaniach o vyznačení doložky vykonateľnosti v exekučnom titule [predsedajúci sudca, okresný súd (sąd rejonowy), krajský súd (sąd okręgowy) a odvolací súd (sąd apelacyjny)],
• exekučné orgány – v príslušných exekučných konaniach; ide o okresné súdy a súdnych exekútorov (článok 758 Občianskeho súdneho poriadku).

Účastníkmi konania o vyhlásení vykonateľnosti aj samotného exekučného konania sú dlžník a veriteľ.

V poľských právnych predpisoch sa rozlišujú tieto druhy exekúcie:

exekúcia peňažných plnení vyplývajúcich z:

• hnuteľného majetku,
• odmien za prácu,
• bankových účtov,
• iných povinností,
• iných majetkových práv,
• nehnuteľného majetku,
• námorných plavidiel,

exekúcia nepeňažných plnení vyplývajúcich z:

• konkurznej správy,
• predaja podniku alebo poľnohospodárskeho podniku,
• platieb výživného. Súd do exekučného titulu vyznačí doložku vykonateľnosti ex officio. V takýchto prípadoch sa exekučný titul doručí veriteľovi ex officio. V prípadoch, keď sa nariadi vyživovacia povinnosť, sa môže exekúcia začať ex officio na žiadosť súdu prvého stupňa, ktorý sa prípadom zaoberal. Táto žiadosť sa podá príslušnému exekučnému orgánu. Súdny exekútor vedie vyšetrovanie ex officio s cieľom zistiť výšku príjmov, majetok a miesto bydliska dlžníka. Ak sa tento postup ukáže ako neúčinný, polícia, konajúca na návrh súdneho exekútora, podnikne primerané kroky na zistenie miesta bydliska a výkonu práce dlžníka. Vyšetrovanie by sa malo vykonávať pravidelne v intervaloch maximálne šiestich mesiacov. Ak sa vyšetrovaním nezistí príjem alebo majetok dlžníka, súdny exekútor požiada súd, aby dlžníkovi nariadil povinnosť priznať svoj majetok. Ak dlžník s platbami mešká viac ako šesť mesiacov, súdny exekútor ex officio podá návrh na Národný súdny register (Krajowy Rejestr Sądowy), aby bol dlžník zaradený do zoznamu insolventných dlžníkov. Nevykonanie exekučného opatrenia nepredstavuje dôvod na zastavenie konania.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Podľa článku 758 Občianskeho súdneho poriadku patria otázky týkajúce sa výkonu súdnych rozhodnutí do právomoci okresných súdov a pri nich pôsobiacich súdnych exekútorov.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Podľa článku 803 Občianskeho súdneho poriadku možno na základe exekučného titulu vymáhať celý nárok v súvislosti so všetkými kategóriami majetku dlžníka, pokiaľ v titule nie je stanovené inak. Exekučný orgán nie je oprávnený skúmať platnosť a uplatniteľnosť exekučného titulu, na ktorý sa vzťahuje daný záväzok.

Základom pre výkon rozhodnutia je spravidla exekučný titul s vyznačenou doložkou vykonateľnosti.

Podľa článku 777 Občianskeho súdneho poriadku sa za exekučný titul považuje:

1. právoplatný alebo okamžite vykonateľný rozsudok a dohoda o urovnaní dosiahnutá na súde;
2. právoplatné alebo okamžite vykonateľné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka (referendarz sądowy);
3. iné rozsudky, dohody o urovnaní a právne nástroje, ktoré sa podľa zákona vykonávajú prostredníctvom súdnej exekúcie;
4. notárska listina, ktorou sa dlžník dobrovoľne podriaďuje exekučnému opatreniu a v ktorej sa požaduje, aby zaplatil určitú sumu alebo odovzdal vymedzené druhy položiek v množstve uvedenom v listine, resp. odovzdal jednotlivo vymedzené položky, pričom v listine sa stanovuje dátum, ku ktorému je potrebné tento záväzok splniť, resp. sa v nej uvádza udalosť, ktorá musí nastať, aby sa mohla začať exekúcia;
5. notárska listina, ktorou sa dlžník dobrovoľne podriaďuje exekučnému opatreniu a v ktorej sa požaduje vyplatenie sumy uvedenej v listine alebo v doložke o indexácii, pričom v listine sa uvádza udalosť, ktorá musí nastať, aby bol tento záväzok splnený, a dátum, ku ktorému veriteľ môže požiadať o vyznačenie doložky vykonateľnosti na listine;
6. notárska listina uvedená v odseku 4 alebo 5, ktorou sa osoba, ktorá nie je osobným dlžníkom a ktorej majetok, pohľadávka alebo právo sú zaťažené hypotékou alebo záložným právom, dobrovoľne podriadila exekučnému opatreniu vzťahujúcemu sa na založený majetok s cieľom uspokojiť peňažnú pohľadávku zabezpečeného veriteľa.

Vyhlásenie dlžníka o dobrovoľnom podriadení sa exekúcii možno predložiť aj v samostatnej notárskej listine.

Len právoplatné súdne rozhodnutia, ktoré majú vyznačenú doložku vykonateľnosti alebo sú okamžite vykonateľné (na základe príkazu na okamžitú exekúciu vydaného ex officio alebo na návrh ktorejkoľvek strany v konaní), môžu predstavovať exekučný titul. Notárska listina sa považuje za rovnocennú exekučnému titulu, ak spĺňa podmienky stanovené v Občianskom súdnom poriadku a notárskych predpisoch.

Medzi ďalšie exekučné tituly patrí: výpis zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní; právoplatná dohoda s bankou; plán rozdelenia súm získaných exekúciou nehnuteľného majetku; bankový exekučný titul stanovený v právnych predpisoch o bankovníctve, ale až po tom, ako súd vyznačí doložku vykonateľnosti; rozsudky vynesené zahraničnými súdmi a dohody o urovnaní dosiahnuté na týchto súdoch po tom, ako ich poľský súd vyhlási za vykonateľné. Rozsudky vynesené súdmi cudzích krajín v občianskoprávnych veciach, ktoré sú vykonateľné prostredníctvom súdnej exekúcie, sa považujú za exekučné tituly po tom, ako ich poľský súd vyhlási za vykonateľné. Vyhlásenie vykonateľnosti sa vykoná, ak je príslušný rozsudok vykonateľný v krajine pôvodu a ak nevznikli žiadne prekážky uvedené v článku 1146 ods. 1 a 2.

3.1 Konanie

Exekučný titul slúži ako základ na začatie exekučného konania. Súd prvého stupňa, ktorý sa vecou zaoberá, vyznačí doložku vykonateľnosti na exekučných tituloch vydaných súdom (článok 781 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrhy na vyznačenie doložky vykonateľnosti súd preskúma bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch dní po predložení návrhu príslušnému orgánu (článok 781 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd vyznačí doložku vykonateľnosti ex officio v prípade titulov vydaných v konaniach, ktoré boli alebo mohli byť začaté ex officio. Súd vyznačí doložku vykonateľnosti ex officio v prípade platobných rozkazov vydaných v elektronickom konaní o platobnom rozkaze bezprostredne po tom, ako nadobudnú právoplatnosť (článok 782 Občianskeho súdneho poriadku).

Exekúcia sa spravidla začína na základe návrhu. Vo veciach, ktoré môžu byť začaté ex officio, môže byť exekučné konanie začaté ex officio na základe žiadosti súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberá vecou podanou na príslušnom súde alebo u súdneho exekútora (článok 796 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh na začatie exekučného konania môže podať veriteľ na príslušnom okresnom súde alebo u súdneho exekútora, ktorý pôsobí na tomto súde. Návrh môže predložiť aj iný príslušný orgán (súd alebo prokuratúra vo veciach týkajúcich sa vymáhania pokút, penále, súdnych poplatkov a trov konania splatných štátnej pokladnici).

Návrh na začatie exekučného konania sa spravidla podáva písomne. K návrhu musí byť priložený exekučný titul.

Pravidlá výberu a výšky poplatkov sa stanovujú v zákone o súdnych exekútoroch a výkone súdnych rozhodnutí (Ustawa o komornikach sądowych i egzekucji) z 29. augusta 1997 (Zbierka zákonov č. 133, bod 882, v znení zmien). Podľa článku 43 uvedeného zákona súdny exekútor ukladá exekučné poplatky za vedenie exekúcie a iné úkony uvedené v zákone.

Rozlišujú sa tieto exekučné poplatky:

1. Za výkon rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prípade peňažnej pohľadávky alebo európskeho príkazu na zablokovanie účtov má súdny exekútor nárok na poplatok vo výške 2 % z hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, ktorý však nesmie byť nižší ako 3 % priemernej mesačnej odmeny a vyšší ako päťnásobok tejto odmeny. Poplatok zaplatí veriteľ pri podávaní návrhu na výkon rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo európskeho príkazu na zablokovanie účtov. V prípade, že veriteľ v čase podania návrhu neuhradil poplatok, súdny exekútor ho vyzve, aby to urobil do siedmich dní. Súdny exekútor nevykoná rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia ani európsky príkaz na zablokovanie účtov, kým veriteľ nezaplatí tento poplatok.
2. Vo veciach týkajúcich sa vymáhania peňažných pohľadávok súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 15 % vymáhanej pohľadávky, nie však menej ako jednu desatinu a nie viac ako tridsaťnásobok priemernej mesačnej odmeny. Ak sa však pohľadávka vymáha z bankových účtov, odmien, dávok sociálneho zabezpečenia alebo platieb vykonaných na základe ustanovení upravujúcich podporu zamestnanosti a inštitúcií trhu práce, dávok v nezamestnanosti, motivačných odmien, štipendií alebo príspevkov na odbornú prípravu, súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 8 % hodnoty vymáhanej pohľadávky, nie však menej ako jednu dvadsatinu a nie viac ako desaťnásobok priemernej mesačnej odmeny.
3. Vo veciach týkajúcich sa vymáhania peňažných pohľadávok vyplývajúcich zo zastavenia exekučného konania na návrh veriteľa a na základe článku 824 ods. 1 bodu 4 Občianskeho súdneho poriadku súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške 5 % hodnoty nesplatenej pohľadávky, nie však menej ako jednu desatinu priemernej mesačnej odmeny a nie viac ako desaťnásobok odmeny. V prípade zastavenia exekučného konania v nadväznosti na návrh podaný veriteľom pred doručením oznámenia o exekučnom konaní dlžníkovi súdny exekútor účtuje dlžníkovi pomerný poplatok vo výške jednej desatiny priemernej mesačnej odmeny.
4. Začatie exekúcie nepeňažných pohľadávok a výkon rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prípade nepeňažnej pohľadávky je podmienené úhradou predbežného poplatku zo strany veriteľa vo výške 10 % priemernej mesačnej odmeny. Konečný poplatok sa rovná 20 % priemernej mesačnej odmeny a účtuje sa za: nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti a vypratanie hnuteľného majetku z nehnuteľnosti; obchodné a priemyselné podniky sú povinné zaplatiť poplatok za každú miestnosť tvoriacu časť priestorov spoločnosti; vymenovanie správcu nehnuteľnosti alebo podniku a správcu vykonávajúceho dohľad nad nehnuteľnosťou; vypratanie objektov alebo vysťahovanie osôb z priestorov, pričom za každú miestnosť sa účtuje osobitný poplatok; výkon odňatia veci.

3.2 Hlavné podmienky

Exekučné opatrenie sa prijme na základe návrhu, ktorý veriteľ predložil spolu s exekučným titulom. V návrhu musí byť určený dlžník a spôsob exekúcie, t. j. musí sa uviesť vlastnícke právo, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať. Pri exekúcii pohľadávok súvisiacich s nehnuteľným majetkom sa musí uviesť aj označenie v katastri nehnuteľností. V prípade exekúcie hnuteľného majetku nie je potrebné podrobne identifikovať každé hnuteľné aktívum, keďže exekúcia sa vzťahuje na celý hnuteľný majetok dlžníka.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť všetky veci alebo vybavenie, ktoré tvoria súčasť majetku dlžníka, t. j. hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, odmena za prácu, bankové účty, podiel nehnuteľného majetku, námorné plavidlá, iné pohľadávky a majetkové práva dlžníka.

V článkoch 829 až 831 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú určité obmedzenia druhov vecí alebo vybavenia, ktoré môžu byť predmetom exekúcie. Podľa týchto ustanovení sú z exekúcie vylúčené tieto veci alebo vybavenie: veci osobnej a domácej potreby, posteľná bielizeň, spodná bielizeň a oblečenie na každodenné nosenie, ktoré môžu byť odôvodnene potrebné na uspokojenie základných domácich potrieb dlžníka a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, ako aj oblečenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie svojich služobných alebo pracovných povinností; zásoby potravín a paliva, ktoré sú potrebné na uspokojenie základných potrieb dlžníka a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, na obdobie jedného mesiaca; nástroje a iné zariadenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie platenej práce, a suroviny, ktoré potrebuje na výrobný proces na obdobie jedného týždňa, okrem motorových vozidiel.

Okrem Občianskeho súdneho poriadku existujú aj ďalšie vnútroštátne predpisy, v ktorých sa vymedzujú druhy nárokov, ktoré sú oslobodené od exekúcie, a rozsah, v akom sa toto oslobodenie uplatňuje [napr. v Zákonníku práce (Kodeks pracy) sa vymedzuje rozsah, v akom možno exekúciu uplatniť na odmenu za prácu].

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Exekučný titul slúži ako základ na vymáhanie celej pohľadávky z celého majetku dlžníka, pokiaľ v titule nie je stanovené inak.

Dlžníci sú oprávnení spravovať svoj majetok, pokiaľ ich súd tohto práva nezbaví.

Po začatí exekúcie hnuteľného majetku súdny exekútor zhabe majetok a spíše protokol o zhabaní. Účinok zhabania je taký, že nakladanie so zhabaným nehnuteľným majetkom po zhabaní nemá vplyv na ďalší priebeh konania a exekučné konanie týkajúce sa zhabaného nehnuteľného majetku možno začať aj voči nadobúdateľovi. Súdny exekútor však môže z významných dôvodov v každom štádiu konania odovzdať kontrolu nad zhabaným hnuteľným majetkom inej osobe vrátane veriteľa.

Ak sa exekúcia týka nehnuteľného majetku, súdny exekútor najprv vyzve dlžníka, aby zaplatil dlh do dvoch týždňov, inak pristúpi k súpisu a odhadu nehnuteľného majetku. Nakladanie s nehnuteľným majetkom po zhabaní nemá vplyv na ďalší priebeh konania. Nadobúdateľ sa môže zúčastniť na konaní ako dlžník.

Ak je dlžník povinný zdržať sa určitého konania alebo povinný nezasahovať do konania veriteľa, súd na základe návrhu veriteľa pokutuje dlžníka, ak dlžník nedodrží túto povinnosť. Dlžníci, ktorí nezaplatia pokutu, sa potrestajú odňatím slobody.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovujú žiadne časové lehoty pre návrh na exekúciu. Podľa poľského práva však platí, že nárok potvrdený právoplatným rozsudkom súdu alebo iného orgánu povereného prerokúvaním takýchto vecí alebo rozsudkom rozhodcovského súdu, alebo nárok potvrdený dohodou dosiahnutou na súde alebo rozhodcovskom súde alebo dohodou dosiahnutou pred mediátorom a potvrdenou súdom sa stane premlčaný po uplynutí šiestich rokov, a to aj vtedy, ak je lehota na premlčanie takýchto nárokov kratšia [článok 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Kodeks cywilny)]. Ak sa takto potvrdený nárok vzťahuje na pravidelné záväzky, na všetky budúce nároky v súvislosti s pravidelnými záväzkami sa bude vzťahovať trojročná premlčacia lehota.

Návrh na exekúciu preskúma príslušný orgán s cieľom určiť, či spĺňa formálne požiadavky a kritériá prípustnosti. Nedodržanie osobitných požiadaviek môže mať za následok zamietnutie návrhu alebo zastavenie exekučného konania.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Účastníci konania sa môžu odvolať proti rozhodnutiu súdu o vyznačení doložky vykonateľnosti.

V samotnom exekučnom konaní sú k dispozícii tieto opravné prostriedky:

• sťažnosť na konanie súdneho exekútora (na okresnom súde, to sa vzťahuje aj na nekonanie súdneho exekútora. Sťažnosť môže podať účastník konania alebo osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené takýmto konaním alebo nekonaním súdneho exekútora. Musí sa podať najneskôr do jedného týždňa odo dňa, keď ku konaniu došlo, alebo dňa, keď sa účastník konania alebo osoba dozvedeli o nekonaní),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o vyznačení doložky vykonateľnosti (článok 795 Občianskeho súdneho poriadku – lehota na podanie odvolania sa v prípade veriteľa počíta odo dňa, keď bol veriteľovi vydaný exekučný titul alebo bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí výkonu súdneho rozhodnutia, a v prípade dlžníka odo dňa doručenia oznámenia o začatí exekučného konania),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa európsky platobný rozkaz vyhlasuje za vykonateľný (článok 795 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu v prípade súbežnej administratívnej a súdnej exekúcie,
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o prerušení alebo zastavení konania (článok 828 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o obmedzení výkonu súdneho rozhodnutia (článok 839 Občianskeho súdneho poriadku),
• rozhodnutie súdu o obmedzení výkonu súdneho rozhodnutia a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu (článok 839 Občianskeho súdneho poriadku),
• žaloba dlžníka podaná na napadnutie exekučného opatrenia (články 840 až 843 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o náhrade výdavkov správcu (článok 859 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o vyhotovení súpisu a odhadu majetku pri exekúcii nehnuteľnosti,
• ústna sťažnosť na konanie súdneho exekútora počas dražby predložená dozornému orgánu (článok 986 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zadaní zákazky (článok 997 Občianskeho súdneho poriadku),
• námietky voči plánu rozdelenia súm získaných exekúciou [do dvoch týždňov od upovedomenia exekučného orgánu, ktorý plán vypracoval (článok 998 Občianskeho súdneho poriadku)],
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o námietkach voči plánu rozdelenia súm získaných exekúciou (článok 1028 Občianskeho súdneho poriadku),
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa dlžník vyzýva konať, odvolanie proti rozhodnutiu súdu o vyňatí veci zo zhabania v exekučnom konaní zahŕňajúcom štátnu pokladnicu (článok 1061 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Podľa článku 829 Občianskeho súdneho poriadku sú z exekúcie vylúčené:

1. veci osobnej a domácej potreby, posteľná bielizeň, spodná bielizeň a oblečenie na každodenné nosenie, ktoré môžu byť odôvodnene potrebné na uspokojenie základných domácich potrieb dlžníka a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, ako aj oblečenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie svojich služobných alebo pracovných povinností;
2. zásoby potravín a paliva, ktoré sú potrebné na uspokojenie základných potrieb dlžníka a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, na obdobie jedného mesiaca;
3. jedna krava, dve kozy alebo tri ovce potrebné na zabezpečenie živobytia dlžníka a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov a dostatočné množstvo krmiva a podstielky, ktoré zvieratá potrebujú, aby prežili do nasledujúceho zberu úrody;
4. nástroje a iné zariadenie, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie platenej práce, a suroviny, ktoré potrebuje na výrobný proces na obdobie jedného týždňa, okrem motorových vozidiel;
5. v prípade dlžníka, ktorý dostáva pravidelnú pevnú odmenu – suma zodpovedajúca časti odmeny, ktorá nie je predmetom exekúcie, na obdobie do nasledujúcej výplaty, a v prípade dlžníka, ktorý nedostáva pevnú odmenu – suma potrebná na zabezpečenie živobytia dlžníka a jeho rodinných príslušníkov na obdobie dvoch týždňov;
6. predmety alebo vybavenie potrebné na vzdelávacie účely, osobné doklady, vyznamenania a predmety používané na náboženské účely, ako aj predmety na každodenné používanie, ktoré by bolo možné predať len za cenu výrazne nižšiu, než je ich pôvodná hodnota, ktoré však majú vysokú úžitkovú hodnotu pre dlžníka;
7. finančné prostriedky na účte uvedenom v článku 36 ods. 4a bode 25 zákona o organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami z 20. apríla 2004 (Ustawa o organizacji rynku mleka i przetworów mlecznych) (Zbierka zákonov z roku 2013, body 50 a 1272);
8. lieky vymedzené v zákone o farmaceutikách zo 6. septembra 2001 (Prawo farmaceutyczne) (Zbierka zákonov z roku 2008, č. 45, bod 271, v znení zmien), ktoré sú potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania zdravotníckeho subjektu v zmysle ustanovení o lekárskej činnosti na obdobie troch mesiacov, a zdravotnícke pomôcky potrebné na zabezpečenie jeho fungovania v zmysle zákona o zdravotníckych pomôckach z 20. mája 2010 (Ustawa o wyrobach medycznych) (Zbierka zákonov č. 107, bod 679; 2011/102, bod 586 a 2011/113, bod 657);
9. predmety alebo vybavenie potrebné z dôvodu zdravotného postihnutia dlžníka alebo jedného či viacerých jeho rodinných príslušníkov.

Podľa článku 831 ods. 1 sú z exekúcie vylúčené:

1. platby a vecné dávky určené na pokrytie výdavkov alebo cestovných nákladov v pracovných záležitostiach;
2. sumy pridelené štátnou pokladnicou na osobitné účely (najmä štipendiá, podpory), pokiaľ vymáhaná pohľadávka nevznikla v súvislosti s plnením týchto cieľov alebo sa netýka vyživovacej povinnosti;
3. zdroje z programov financovaných z prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1, 2 a 3 zákona o verejných financiách z 27. augusta 2009 (Ustawa o finansach publicznych) (Zbierka zákonov z roku 2013, body 885, 938 a 1646), pokiaľ vymáhaná pohľadávka nevznikla v súvislosti s realizáciou projektu, na ktorý boli tieto finančné prostriedky pridelené;
4. neodňateľné práva, pokiaľ nie sú prevoditeľné na základe dohody, pričom predmet plnenia možno vymáhať, resp. výkon práva možno zveriť inému subjektu;
5. poistné plnenie vyplývajúce z osobného poistenia a poistenia majetku v rámci obmedzení vymedzených v nariadení ministra financií a ministra spravodlivosti; netýka sa to exekučných opatrení na uspokojenie nárokov vyplývajúcich z vyživovacej povinnosti;
6. sociálna pomoc v zmysle zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (Ustawa o pomocy społecznej) (Zbierka zákonov z roku 2013, bod 182, v znení zmien);
7. sumy splatné dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo z Národného zdravotného fondu z titulu poskytovania dávok zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o zdravotných službách financovaných z verejných zdrojov z 27. augusta 2004 (Ustawa o świadczeniach opieki zdrowotnej finansowanych ze środków publicznych) (Zbierka zákonov z roku 2008/164, bod 1027, v znení zmien) pred ukončením poskytovania takýchto dávok, vo výške zodpovedajúcej 75 % každej platby, pokiaľ nejde o pohľadávky zamestnancov dlžníka alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uvedených v článku 5 ods. 41 písm. a) a b) zákona o zdravotných službách financovaných z verejných zdrojov z 27. augusta 2004.

Podľa článku 833 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odmena za prácu podlieha exekúcii v rozsahu stanovenom v Zákonníku práce z 26. júna 1974 (Zbierka zákonov z roku 2020, bod 1320). Tieto ustanovenia sa uplatňujú mutatis mutandis na dávky v nezamestnanosti, motivačné odmeny, štipendiá a príspevky na odbornú prípravu splatné podľa ustanovení upravujúcich podporu zamestnanosti a inštitúcie trhu práce.

Podľa článku 87 ods. 1 bodu 1 Zákonníka práce zrážkam nepodlieha odmena za prácu vo výške:

1. minimálnej mzdy stanovenej v osobitných predpisoch, splatnej osobám zamestnaným na plný úväzok po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie a záloh na daň z príjmu fyzických osôb – po odpočítaní súm vymáhaných na základe exekučných titulov na uspokojenie iných nárokov ako platby výživného;
2. 75 % odmeny uvedenej v odseku 1 – po odpočítaní záloh v hotovosti poskytnutých zamestnancovi;
3. 90 % odmeny uvedenej v odseku 1 – po odpočítaní pokút stanovených v článku 108 Zákonníka práce.

Ak zamestnanec pracuje na čiastočný úväzok, sumy sa znížia úmerne k pracovnému času.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach zahŕňa podanie žaloby veriteľom alebo účastníkom konania, ktorý sa domáha výkonu, proti dlžníkovi alebo osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, pričom veriteľ v tejto žalobe od súdu žiada zabezpečenie splnenia záväznej povinnosti, na ktorú má nárok.

Výkon môže mať tri ciele: vyplatenie peňažnej sumy, vydanie určitej veci, prípadne vykonanie alebo nevykonanie úkonu.

Výkon môže mať podobu štandardného súdneho konania (ktoré môže byť riadne, skrátené alebo mimoriadne) alebo osobitného konania.

Všetky vykonávacie konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy majú podobu riadneho štandardného súdneho konania s výnimkou konaní uvedených ďalej, ktoré majú podobu skráteného konania, a takisto s výnimkou vykonávacích konaní týkajúcich sa výživného, ktoré majú podobu osobitného konania.

Skrátené konanie sa využíva vo vykonávacom konaní na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy v týchto prípadoch:

• rozhodcovský alebo súdny rozsudok v prípadoch, keď tento rozsudok nemožno vykonať v rámci samotnej žaloby,
• žiadosť o platobný rozkaz s priloženým vykonateľným titulom,
• mimosúdny vykonateľný titul týkajúci sa peňažného záväzku po splatnosti, ktorý je zabezpečený hypotékou alebo záložným právom,
• mimosúdny vykonateľný titul týkajúci sa peňažného záväzku po splatnosti, ktorého hodnota neprekračuje dvojnásobok hodnoty patriacej do právomoci súdu prvého stupňa.

Aj keď je v rámci konania vydaný jeden z uvedených vykonateľných titulov, uplatní sa riadna forma (a nie skrátená forma) v týchto prípadoch:

• výkon alternatívneho záväzku v závislosti od možnosti alebo podmienky,
• keď si vymáhaný záväzok vyžaduje vyrovnanie vo fáze výkonu a vyrovnanie nezávisí od jednoduchého aritmetického výpočtu,
• keď bol vydaný iný vykonateľný titul ako rozsudok iba proti jednému z manželov a účastník konania, ktorý sa domáha výkonu, v návrhu na výkon tvrdí, že dlh je spoločný,
• vo vykonávacích konaniach vedených len proti vedľajšiemu dlžníkovi, ktorý sa nevzdal výhody poradia (benefício da excussão prévia).

Vykonávacie konania týkajúce sa vydania určitej veci a vykonania úkonu majú podobu jednotného štandardného konania.

Výkon týkajúci sa vydania určitej veci možno pretransformovať na výkon na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, keď nemožno nájsť vec, ktorá sa mala vydať účastníkovi konania, ktorý sa domáha výkonu. V takom prípade môže účastník konania domáhajúci sa výkonu v rovnakom konaní požadovať vyplatenie hodnoty veci, ktorá sa mala vydať, a straty vyplývajúcej z toho, že táto vec nebola vydaná.

Výkon týkajúci sa vykonania úkonu možno pretransformovať na výkon na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, keď účastník konania domáhajúci sa výkonu žiada o náhradu spôsobenej škody a vyplatenie príslušnej sumy.

Výkon týkajúci sa výživného má podobu osobitného konania, pričom:

• účastník konania domáhajúci sa výkonu môže požiadať, aby sa mu vyplácala časť príjmov, platu alebo dôchodku, ktoré sa vyplácajú osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, alebo aby mu boli prevedené prenajaté veci patriace dlžníkovi na účely platenia splátok, ktoré sú splatné alebo sa stávajú splatnými, pričom toto vyplatenie alebo prevod sú nezávislé od zadržania,
• keď účastník konania domáhajúci sa výkonu požiada, aby sa mu vyplácali uvedené sumy, plat alebo dôchodok, subjektu zodpovednému za vykonanie týchto platieb alebo za spracovanie príslušných výplatných pások sa oznámi, že vymedzenú časť má vyplatiť priamo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu,
• keď účastník konania domáhajúci sa výkonu požiada o prevod prenajatých vecí, musí uviesť, ktorého majetku sa to týka, a súdny exekútor vykoná príslušné kroky v súvislosti s majetkom, ktorý považuje za dostatočný na uhradenie platieb, ktoré sú splatné alebo sa stávajú splatnými. Na tento účel možno vypočuť aj osobu, proti ktorej sa výkon navrhuje,
• účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, je po vykonaní zadržania vždy predvolaný, pričom jeho námietky proti výkonu alebo zadržaniu nemajú odkladný účinok na výkon.

Vykonávacie konanie je stanovené v článkoch 550 a 551 (Druhy konania – vykonávacie konanie), v článkoch 703 až 877 (Vykonávacie konanie) a v článkoch 933 až 937 (Osobitné konanie v súvislosti s výživným) Občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil), do ktorého je možné priamo nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Príslušné orgány na zabezpečenie výkonu sú súdy a súdni exekútori.

Samotný výkon sa uskutočňuje prostredníctvom súdneho vykonávacieho procesu, v rámci ktorého sú súdy príslušnými orgánmi, ktorým pomáhajú súdni exekútori. Okrem súdneho konania stanovuje zákon aj „predvýkonný mimosúdny postup“ (procedimento extrajudicial pré-executivo), ktorý je voliteľný a veriteľ ho môže využiť, keď sú splnené určité požiadavky. Príslušnými orgánmi v rámci predvýkonného mimosúdneho postupu sú súdni exekútori.

Súdne vykonávacie konanie

Výkon sa začína podaním návrhu na výkon na súde. Vzor a podmienky podania návrhu na výkon sú stanovené v ministerskom vykonávacom nariadení (Portaria), t. j. v ministerskom vykonávacom nariadení č. 282/2013 z 29. augusta 2013, ktorým sa upravujú rôzne aspekty občianskoprávnych vykonávacích opatrení (zmenenom k dátumu revízie tohto informačného prehľadu nariadením č. 239/2020 z 12. októbra 2020), do ktorého možno nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu.

Formuláre, ktoré môže využiť účastník konania domáhajúci sa výkonu na výkon, pri ktorom sa nevyžaduje právne zastúpenie právnikom, právnickým koncipientom alebo advokátom, sú k dispozícii na portáli CITIUS:

• návrh na výkon
• návrh na výkon rozsudku.

Účastník konania domáhajúci sa výkonu musí určiť súdneho exekútora. Ak to tento účastník konania neurobí, určí ho tajomník súdu (automaticky a na základe náhodného výberu). Vo výnimočných prípadoch stanovených zákonom môže povinnosti súdneho exekútora vykonávať súdny úradník.

Rozdelenie právomocí medzi súdom a súdnym exekútorom je vo všeobecnosti takéto:

• súdny exekútor zodpovedá za všetky formality týkajúce sa výkonu, ktoré nie sú pridelené tajomníkovi a nepatria do právomoci sudcu, t. j. konkrétnejšie ide o predvolania, oznámenia, zverejnenie, náhľad do databázy, zadržania a záznamy o zadržaniach, vyrovnania a platby,
• aj keď konanie nedospeje k rozsudku, súdny exekútor musí zabezpečiť vykonanie úkonov vyplývajúcich z konania, ktoré vyžadujú jeho zásah,
• okrem právomocí výslovne stanovených zákonom tajomník súdu zodpovedá aj za zabezpečenie bezproblémového vybavenia administratívnych záležitostí a priebehu procesu a za vykonanie súdnych príkazov vzťahujúcich sa na predbežnú fázu a určovacie konanie s výnimkou krokov týkajúcich sa predvolaní, za ktoré zodpovedá súdny exekútor,
• tajomník súdu zodpovedá aj za to, aby náležite informoval súdneho exekútora o prebiehajúcich určovacích postupoch alebo krokoch a príslušných vykonaných úkonoch, ktoré môžu ovplyvniť konanie.

Predovšetkým:

je zodpovednosťou sudcu:

• vydať predbežný súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania (v prípade potreby),
• prijať rozhodnutie o námietke proti výkonu a zadržaniu a overiť a určiť poradie nárokov v lehote najviac troch mesiacov odo dňa podania námietky alebo uplatnenia nároku,
• prijať rozhodnutie (bez možnosti odvolania) o výhradách k opatreniam a rozhodnutiam súdneho exekútora,
• rozhodnúť o ďalších otázkach, ktoré predložil súdny exekútor, účastníci konania alebo zainteresované tretie strany.

Zodpovednosťou súdneho exekútora je:

• prijať opatrenia potrebné na overenie zákonnosti vykonateľného titulu a preskúmať počítačové záznamy o výkonoch a online databázy, do ktorých možno priamo nahliadnuť, s cieľom určiť majetok, ktorý možno zadržať,
• doručiť predvolanie osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, vrátane prípadov, v ktorých je dotknutá osoba predvolaná, aby určila majetok na zadržanie, keď sa nepodarilo nájsť žiadny majetok, ktorý by bolo možné zadržať,
• vykonať zadržanie a predvolanie po zadržaní,
• realizovať predaj, vyrovnanie a platbu.

V prípade vykonávacích konaní iniciovaných v Portugalsku je vecná príslušnosť súdov takáto:

(články 111 až 131 zákona č. 62/2013 z 26. augusta 2013, do ktorého je možné nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu)

• vykonávacie sekcie centrálneho okresného súdu (Instância Central do Tribunal de Comarca) sú vecne príslušné v občianskoprávnych vykonávacích konaniach s výnimkou týchto prípadov: v prípade právomoci udelenej súdu duševného vlastníctva, súdu pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, námornému súdu, súdnym sekciám pre veci rodiny a maloletých osôb, súdnym sekciám pre pracovné veci, súdnym sekciám pre obchodné veci, ako aj v prípade výkonu rozsudkov vynesených trestnou súdnou sekciou, ktorými sa v súlade s trestným konaním nemôže zaoberať súdna sekcia pre občianskoprávne veci,
• ak neexistuje vykonávacia súdna sekcia alebo iná súdna sekcia, alebo špecializovaný súd s vecnou príslušnosťou, sú vecne príslušné súdy so všeobecnou príslušnosťou (alebo ak neexistujú, príslušná občianskoprávna súdna sekcia) miestneho okresného súdu (Instância Local do Tribunal de Comarca).

Pokiaľ ide o začatie vykonávacieho konania, miestna príslušnosť portugalských súdov sa určuje takto (články 85 až 90 Občianskeho súdneho poriadku, do ktorého možno nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu):

• Vo všeobecnosti platí, že na nútený výkon je príslušný súd v mieste domicilu dlžníka, ak sa v osobitnom právnom ustanovení alebo v nasledujúcich pravidlách nestanovuje inak.
• Ak je dlžník právnická osoba alebo ak má veriteľ domicil v metropolitnej oblasti Lisabonu alebo Porta a dlžník má domicil v rovnakej metropolitnej oblasti, veriteľ sa môže rozhodnúť pre súd v mieste, kde sa má splniť záväzok.
• Ak sa nútený výkon týka vydania určitého predmetu alebo dlhu zabezpečeného vecným právom, príslušný je súd v mieste, kde sa nachádza predmet alebo zaťažený majetok.
• Ak sa má návrh na nútený výkon podať v oblasti, kde má miesto pobytu dlžník, a dlžník nemá pobyt v Portugalsku, ale má v krajine majetok, príslušný je ten súd, v ktorého obvode sa nachádza tento majetok.
• Súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, je príslušný aj v prípade, že: sa vykonávacie konanie musí konať na portugalskom súde, pretože sa týka platnosti vytvorenia/zániku podnikov/iných právnických osôb so sídlom v Portugalsku alebo platnosti rozhodnutí ich orgánov, pričom nedôjde k žiadnej zo situácií uvedených v predchádzajúcich ani nasledujúcich pravidlách výkonu.
• Vo veciach zahŕňajúcich viacero nútených výkonov, na posúdenie ktorých sú príslušné rôzne súdy, je príslušný súd v mieste domicilu dlžníka.
• V prípade núteného výkonu rozhodnutia portugalskými súdmi sa návrh na nútený výkon podáva v rámci konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, a nútený výkon sa zaznamená v tom istom súdnom spise. Ak bolo následne vo veci podané odvolanie, zašle sa rovnopis spisu. Ak je na nútený výkon príslušná špecializovaná sekcia, rovnopis rozsudku, návrh, ktorý viedol k nútenému výkonu, a sprievodné dokumenty sa musia čo najskôr zaslať tejto špecializovanej sekcii.
• Ak rozhodnutie vydali rozhodcovia v rozhodcovskom konaní, ktoré sa konalo v Portugalsku, príslušným súdom na výkon je okresný súd v mieste, kde sa uskutočnilo rozhodcovské konanie.
• Ak sa vec predložila odvolaciemu súdu alebo Najvyššiemu súdu, príslušný je súd v mieste domicilu dlžníka.
• V prípade vykonávacích konaní, ktoré sa týkajú nákladov, pokút alebo náhrad splatných v dôsledku zneužitia konania, je miestne príslušný súd, na ktorom prebiehalo konanie, ktoré viedlo k oznámeniu príslušného účtu alebo vyrovnania. Vykonávacie konania týkajúce sa nákladov, pokút alebo náhrad sa realizujú prostredníctvom spojenia s príslušnou vecou.
• Ak odvolací alebo najvyšší súd vydal príkaz zaplatiť náklady, pokuty alebo náhradu, výkon sa uskutočňuje na súde prvého stupňa, ktorý je miestne príslušný v oblasti, v ktorej sa vo veci konalo.
• V prípade výkonu, ktorý je založený na zahraničnom rozsudku vrátane európskeho exekučného titulu, je miestne príslušný súd podľa domicilu odporcu.

Predvykonávací mimosúdny postup

Alternatívne k súdnemu konaniu sa veritelia môžu rozhodnúť využiť predbežné správne konanie nazývané PEPEX (procedimento extrajudicial pré-executivo – predvykonávací mimosúdny postup).

Príslušnými orgánmi na vykonanie opatrení v tomto postupe sú súdni exekútori.

Postup PEPEX možno využiť v týchto prípadoch: vnútroštátne rozsudky o výkone, ďalšie vnútroštátne príkazy týkajúce sa výkonu, zahraničné rozsudky vyhlásené za vykonateľné, rozsudky, ktorých vykonateľnosť vyplýva z právnych predpisov EÚ, zo zmlúv alebo z dohovorov, ktoré sú pre Portugalsko záväzné, európske exekučné tituly. Vo všetkých uvedených prípadoch musia byť splnené aj obe tieto požiadavky:

• veriteľ musí byť držiteľom vykonateľného titulu, ktorý spĺňa požiadavky na uplatnenie skrátenej formy štandardného vykonávacieho konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy a

• navrhovateľ a odporca musia mať v Portugalsku pridelené daňové identifikačné číslo bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

Súdni exekútori vyhľadajú údaje o majetku a príjme pomocou daňového čísla odporcu, pričom môžu využiť iba portugalské databázy (nemôžu nahliadať do databáz iných členských štátov). V súlade s portugalskými právnymi predpismi môžu zahraničné právnické aj fyzické osoby požiadať o pridelenie daňového čísla aj v prípade, ak v Portugalsku nevyvíjajú žiadnu činnosť a nemajú v tejto krajine domicil.

PEPEX je „bezpapierový“ elektronický postup, ktorý je rýchly a lacnejší ako súdne konanie. Prvotný návrh podáva priamo veriteľ prostredníctvom tejto IT platformy.

Prístup k portálu daňového a colného orgánu možno získať pomocou prístupových oprávnení alebo prostredníctvom digitálneho certifikátu v rámci občianskeho preukazu (cartão de cidadão).

Keď veriteľ určí splnomocneného zástupcu, advokáti (Advogados) a právni poradcovia (Solicitadores) môžu získať prístup k platforme prostredníctvom digitálneho certifikátu, ktorý im na tento účel vydajú príslušné profesijné orgány.

Po podaní návrhu sa postup automaticky pridelí súdnemu exekútorovi a veriteľom sa rýchlo (spravidla do piatich dní od podania návrhu) poskytnú informácie o tom, či je skutočne možné získať dlžnú sumu, prípadne sa im vydá osvedčenie na daňové účely, že ide o nevymožiteľnú pohľadávku, pričom nie je potrebné začať súdne konanie.

Hlavným cieľom tohto postupu je získať dobrovoľnú platbu. V rámci postupu PEPEX nemožno vykonávať zadržiavacie/exekučné opatrenia. Na tento účel je nutné postup PEPEX pretransformovať na vykonávacie konanie.

Počas postupu PEPEX môže adresát návrhu vykonať dobrovoľnú platbu alebo uzavrieť s navrhovateľom dohodu o platbe.

Vždy, keď sa navrhovateľ rozhodne doručiť oznámenie druhému účastníkovi konania, doručenie vykoná osobne súdny exekútor.

Adresáti návrhu, ktorým bolo platne doručené oznámenie o postupe a ktorí nepodniknú žiadne kroky, sa pridajú na verejný zoznam dlžníkov a možno vydať uvedené osvedčenie o nevymožiteľnosti na právne a daňové účely. Neskôr, po úplnom zaplatení pohľadávky, sa postup zvráti, meno dlžníka sa odstráni zo zoznamu a informuje sa daňový orgán.

V rámci postupu PEPEX môžu účastníci požadovať zásah sudcu: navrhovateľ môže pretransformovať postup PEPEX na vykonávacie konanie, ak nezíska dobrovoľnú platbu; adresát návrhu to môže urobiť tak, že podá námietku proti postupu PEPEX.

Pokiaľ ide o náklady, postup PEPEX je finančne menej náročný ako súdne konanie. Za cenu len 51,00 EUR plus DPH môžu veritelia zistiť, či možno reálne dosiahnuť zaplatenie pohľadávky, bez ohľadu na jej hodnotu. V prípade zaplatenia môžu náklady prekročiť 51,00 EUR v závislosti od konkrétneho prípadu.

Treba takisto poznamenať, že ak sa postup PEPEX pretransformuje na vykonávacie konanie, veritelia nemusia platiť počiatočný súdny poplatok.

Postup PEPEX je stanovený v zákone č. 32/2014 z 30. mája 2014, do ktorého možno nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu, a je upravený vyhláškou č. 233/2014 zo 14. novembra 2014, do ktorej možno nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu: vyhláška o postupe PEPEX.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Celé vykonávacie konanie je založené na titule, v ktorom sa stanovuje účel a obmedzenia vykonávacích opatrení. Vykonateľné tituly zahŕňajú úrok z omeškania platby príslušného záväzku na základe zákonnej úrokovej sadzby.

Rozsudky sú vykonateľné a vykonateľné tituly možno vydať za týchto okolností:

a) Rozsudky proti odporcovi

• rozsudok sa považuje za vykonateľný titul, až keď nadobudne konečnú platnosť s výnimkou prípadu, keď podanie odvolania nemá odkladný účinok,
• z hľadiska vykonateľnosti sú príkazy a všetky ostatné rozhodnutia alebo úkony súdneho orgánu, ktoré si vyžadujú splnenie záväzku, rovnocenné rozsudkom. Rozhodnutia rozhodcovského súdu (Tribunal Arbitral) sú vykonateľné za rovnakých podmienok ako rozhodnutia všeobecných súdov,
• bez ohľadu na ustanovenia zmlúv, dohovorov, právnych predpisov EÚ a osobitných zákonov, rozsudky vydané súdmi alebo rozhodcami v zahraničí môžu slúžiť ako základ pre výkon len v prípade, že ich preskúmal a potvrdil príslušný portugalský súd,
• tituly vydané v zahraničí nie je nutné preskúmať na to, aby boli vykonateľné.

b) Písomnosti vyhotovené alebo overené notárom alebo inými subjektmi alebo odborníkmi s právomocou konať na tento účel, v ktorých sa vyžaduje stanovenie alebo uznanie určitého záväzku

• písomnosti vyhotovené alebo overené notárom alebo inými subjektmi alebo odborníkmi s právomocou konať na tento účel, ktoré predstavujú dohodu o budúcej platbe alebo v ktorých sú stanovené budúce záväzky, môžu slúžiť ako základ pre výkon za predpokladu, že prostredníctvom písomnosti vyhotovenej v súlade s doložkami uvedenými v týchto písomnostiach, alebo ak tieto doložky neexistujú, prostredníctvom samostatne vykonateľnej písomnosti je preukázané, že sa vykonala platba na účely uzavretia obchodnej dohody alebo že sa prijal záväzok na základe dohody medzi účastníkmi konania,
• písomnosti podpísané v mene inej osoby sú vykonateľné len vtedy, keď podpis overil notár alebo iné subjekty alebo odborníci s právomocou konať na tento účel.

c) Dlhové nástroje, aj keď len napísané rukou, za predpokladu, že skutočnosti, ktoré v tomto prípade predstavujú príslušný vzťah, sú uvedené v samotnej písomnosti alebo v návrhu na výkon

• medzi dlhové nástroje patria šeky, cudzie a vlastné zmenky.

d) Písomnosti, ktoré sú vykonateľné na základe osobitného ustanovenia

• Napríklad návrhy na vydanie platobného rozkazu, ku ktorým je pripojený vykonateľný titul a zápisnice zo schôdzí spoločenstva vlastníkov.

3.2 Hlavné podmienky

S ohľadom na pohľadávku

Vymáhaná pohľadávka musí byť istá, splatná a na fixnú sumu. Ak to nevyplýva z titulu, výkon sa začne opatreniami, ktoré zabezpečia, že pohľadávka je istá, splatná a na fixnú sumu.

S ohľadom na veriteľa

Vymáhanú pohľadávku musí predložiť osoba, ktorá je vo vykonateľnom titule uvedená ako veriteľ. Ak je titul cenným papierom na doručiteľa, výkon navrhuje držiteľ titulu.

Ak boli právo alebo záväzok zdedené, výkon musí prebiehať medzi dedičmi osôb, ktoré sú v titule uvedené ako veriteľ alebo ako dlžník vymáhaného záväzku. V samotnom návrhu na výkon musí účastník konania domáhajúci sa výkonu uviesť skutočnosti preukazujúce dedenie.

S ohľadom na dlžníka

Návrh na výkon sa musí predložiť proti osobe, ktorá je v titule uvedená ako dlžník.

Majetok osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje, sa zadrží aj v prípade, že je z akéhokoľvek dôvodu v držbe tretej strany, no bez toho, aby tým boli dotknuté práva, ktoré si táto tretia strana môže nárokovať voči účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu.

Návrh na výkon dlhu zaisteného vecnou zábezpekou na majetok tretej strany sa musí podať priamo proti tejto tretej strane, ak účastník konania domáhajúci sa výkonu chce vykonať zábezpeku, a to bez ohľadu na to, že aj dlžníka možno priamo žalovať.

Ak sa iniciuje vykonávacie konanie len proti tretej strane a je známe, že majetok zaťažený vecnou zábezpekou je nedostatočný, účastník konania domáhajúci sa výkonu môže v rámci toho istého konania požadovať, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní proti dlžníkovi, ktorý sa obžaluje s cieľom zabezpečiť vyrovnanie pohľadávky v plnej výške. Ak zaťažený majetok patrí dlžníkovi, ale je v držbe tretej strany, túto tretiu stranu i dlžníka možno žalovať spoločne.

Vo vykonávacom konaní vedenom proti vedľajšiemu dlžníkovi majetok vedľajšieho dlžníka nemožno zadržať, pokým sa nezadrží všetok majetok hlavného dlžníka, za predpokladu, že vedľajší dlžník v lehote na podanie námietok proti výkonu odôvodnene využije výhodu poradia.

V prípade zadržania spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov, pretože sa predpokladá, že majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, je nedostatočný, sa manželskému partnerovi účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, oznámi, že môže podať návrh na rozdelenie majetku alebo priložiť potvrdenie, že už bol podaný návrh na rozdelenie; v opačnom prípade bude vykonávacie konanie pokračovať tak, že sa bude vzťahovať na spoločný majetok.

Keď vykonávacie konanie prebieha proti jednému z manželov, účastník konania domáhajúci sa výkonu môže odôvodnene tvrdiť, že dlh zaznamenaný v príslušnom nástroji je spoločný (týmto nástrojom nesmie byť rozsudok). V týchto prípadoch sa zisťuje od manželského partnera účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, či na základe uvedených dôvodov súhlasí s tým, že dlh je spoločný; ak sa manželský partner nevyjadrí, dlh sa považuje za spoločný bez toho, aby tým bola dotknutá prípadná námietka, ktorú môže predložiť.

Keď vykonávacie konanie prebieha proti jednému alebo viacerým spoločným vlastníkom samostatného alebo spoločného dedičstva, aktíva zahrnuté v samostatnom dedičstve, prípadne jeho podiel, alebo špecifikovanú časť spoločného dedičstva nemožno zadržať.

V prípade podania návrhu na výkon proti dedičom možno zadržať len majetok získaný od zosnulého. Keď sa zadržanie vzťahuje na iné aktíva, účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže požiadať súdneho exekútora, aby uvoľnil majetok, pričom uvedie, aké veci, ktoré sú predmetom dedičstva, má v držbe. Žiadosti sa vyhovie, keď sa vypočuje účastník konania domáhajúci sa výkonu a ten nemá námietky. Ak účastník konania domáhajúci sa výkonu namietne proti uvoľneniu majetku, účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže dosiahnuť uvoľnenie len v prípade, že dedičstvo bolo prijaté bezpodmienečne (bez začatia procesu inventarizácie) a za predpokladu, že pred súdom uvedie a preukáže, že:

a) zadržaný majetok nepochádza z dedičstva;

b) z dedičstva nezískal viac majetku, ako je uvedené, prípadne ak k tomu došlo, tento ďalší majetok bol všetok použitý na vyrovnanie záväzkov spojených s dedičstvom.

Právne ustanovenia, na ktorých sa tento systém zakladá, sa uvádzajú v odpovedi na otázku č. 1.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Hlavné vykonávacie opatrenia sú:

• zadržanie,
• predaj,
• platba,
• dodanie predmetu,
• vykonanie úkonu iným subjektom na náklady účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje.

Týmto hlavným vykonávacím opatreniam môžu predchádzať alebo po nich môžu nasledovať iné pomocné opatrenia potrebné na ich vykonanie (napr. výber plnenia, keď je záväzok alternatívny; dôkaz o splnení podmienky alebo vykonaní služby, od ktorej závisí vymáhaný záväzok; vyrovnanie vymáhaného záväzku, keď je nelikvidný; ohodnotenie nákladov na zástupné vykonanie treťou stranou; predbežné konzultácie s cieľom lokalizovať a identifikovať zadržateľný majetok; registrácia zadržania; vytvorenie depozitára zadržaného majetku; zverejnenie oznámenia o predaji zadržaného majetku; oznámenie predaja registračnému úradu).

Výber vykonávacích opatrení závisí od účelu výkonu, ktorým môže byť: vyplatenie peňažnej sumy, vydanie určitej veci alebo vykonanie úkonu.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, najvhodnejšími vykonávacími opatreniami na účely tohto vykonávacieho konania sú zadržanie, predaj a platba.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie týkajúce sa vydania určitej veci, najvhodnejším vykonávacím opatrením na účely tohto vykonávacieho konania je vydanie tejto veci súdnym exekútorom. Ak nemožno nájsť predmet, ktorý sa má dodať účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu, tento účastník môže pretransformovať návrh na vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy prostredníctvom vyplatenia hodnoty predmetu a náhrady škody vyplývajúcej z toho, že tento predmet nebol dodaný.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie týkajúce sa vykonania úkonu, existujú dve alternatívne vhodné vykonávacie opatrenia: buď vykonanie úkonu inou osobou na náklady účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, keď úkon možno vykonať prostredníctvom zástupcu, plus kompenzácia za omeškanie, alebo vyplatenie náhrady za spôsobenú škodu, keď úkon nemožno vykonať prostredníctvom zástupcu, pričom v tomto prípade možno pripočítať penále. Keď účastník konania domáhajúci sa výkonu žiada o náhradu za spôsobenú škodu, návrh sa pretransformuje na vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkon sa môže vzťahovať na všetok majetok dlžníka, ktorý možno zadržať.

Výkon môže zahŕňať majetok tretej strany, keď je súčasťou úverovej záruky alebo keď je predmetom úkonu, ktorý poškodzuje veriteľa, a veriteľ proti tomu úspešne podal námietku.

Zadržať možno len veci a nároky, ktoré možno vyjadriť v peňažnej hodnote. Majetok, s ktorým nemožno zákonne obchodovať, nie je možné zadržať.

S ohľadom na uvedené pravidlá môže byť predmetom výkonu tento majetok:

• nehnuteľný majetok,
• hnuteľný majetok,
• úvery,
• cenné papiere,
• nároky,
• budúce nároky,
• bankové vklady,
• príspevky alebo platy,
• nedeliteľný majetok,
• podiely v obchodných spoločnostiach,
• obchodné priestory.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinky zadržania

• s výnimkou prípadov osobitne stanovených zákonom účastník konania domáhajúci sa výkonu získava prostredníctvom zadržania právo prednostnej platby pred všetkými ostatnými veriteľmi, ktorí nedisponujú predbežnou vecnou zábezpekou,
• ak by majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, už bol skonfiškovaný, prednosť zadržania sa vzťahuje na dátum, kedy bol skonfiškovaný,
• bez toho, aby boli dotknuté pravidlá upravujúce registráciu, proti výkonu nemožno využiť žiadne úkony súvisiace s likvidáciou, vecným bremenom, prípadne prenájmom zadržaného majetku,
• ak je pripojený nárok dlžníka, proti výkonu nemožno využiť ani zánik nároku z dôvodu závisiaceho od vôle účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, alebo jeho dlžníka, ak sa tak stalo po zadržaní,
• proti účastníkovi konania, ktorý sa domáha výkonu, nemožno využiť ani platbu v plnej výške, prípadne prevod (pred zadržaním na priradenie) nájomného a poplatkov za prenájom, ktoré ešte nie sú po splatnosti, pretože tieto poplatky sa vzťahujú na obdobia, ktoré v čase zadržania ešte neuplynuli,
• ak sa zadržaná vec stratí, je vyvlastnená alebo jej hodnota klesne a v niektorom z týchto prípadov vzniknú pochybnosti o kompenzácii tretej strany, účastník konania domáhajúci sa výkonu si v podobe dotknutých nárokov alebo peňažných súm vyplatených v rámci kompenzácie ponecháva právo k danej veci.

Účinky predaja

• pri predaji majetku na základe výkonu sa na kupujúceho prevádzajú práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, k predanej veci,
• prevod majetku sa uskutočňuje bez zadržiavacích práv, ktorými môže byť zaťažený, a bez všetkých ostatných prípadných vecných práv, ktoré neboli zaregistrované pred konfiškáciou, zadržaním alebo zárukou s výnimkou tých, ktoré vznikli skôr a ktoré majú účinky na tretie strany bez ohľadu na registráciu,
• uvedené práva tretích strán, ktorých účinnosť uplynie, sa prevedú na príjmy z predaja dotknutého majetku.

Účinky platby

• v dôsledku platby výkon zaniká,
• platbu možno vykonať týmito spôsobmi: peňažnou platbou, prevodom majetku na veriteľa, prevodom príjmu alebo platby v splátkach prostredníctvom dohody medzi účastníkom konania domáhajúcim sa výkonu a účastníkom konania, proti ktorému sa výkon navrhuje.

Účinky vydania veci

• ak účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, dobrovoľne vec nevydá, ako alternatíva sa na vykonanie vydania primerane uplatnia ustanovenia upravujúce zadržanie, pričom sa vykonajú prehliadky a ďalšie potrebné opatrenia,
• vydanie môže zahŕňať majetok vo vlastníctve štátu, iných verejnoprávnych subjektov, koncesionárov verejných prác alebo služieb alebo charitatívnych organizácií,
• ak ide o hnuteľný majetok, ktorý treba prepočítať, odvážiť alebo zmerať, tieto základné operácie sa vykonajú v prítomnosti súdneho exekútora, ktorý vydá požadované množstvo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu,
• ak ide o nehnuteľný majetok, súdny exekútor pridelí vlastníctvo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu tak, že mu odovzdá písomnosti a kľúče (ak existujú) a oznámi to účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, nájomníkom a ďalším zainteresovaným osobám s cieľom zabezpečiť, že uznajú a budú dodržiavať práva účastníka konania, ktorý sa domáha výkonu,
• keď je vec v spoločnom vlastníctve s inými zainteresovanými stranami, účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu sa pridelí vlastníctvo príslušnej časti,
• keď je nehnuteľnosť hlavným bydliskom účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a predpokladá sa, že pri jeho presťahovaní by mohli nastať vážne ťažkosti, súdny exekútor o tejto skutočnosti vopred informuje obecný úrad a príslušné orgány sociálneho zabezpečenia,
• keď je nehnuteľnosť hlavným bydliskom účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a tento účastník si ju prenajíma, súdny exekútor pozastaví vydanie v prípade, že sa mu predloží lekárske potvrdenie, v ktorom je uvedená lehota, počas ktorej je nutné pozastaviť výkon, pretože toto opatrenie by z dôvodu akútneho ochorenia ohrozilo život osoby bývajúcej v daných priestoroch.

Účinky vykonania úkonu

• ak sa účastník konania domáhajúci sa výkonu rozhodne pre vykonanie úkonu inou osobou, môže požiadať, aby bol určený znalec, ktorý posúdi príslušné náklady,
• po vypracovaní posudku sa zadrží majetok potrebný na zaplatenie stanovenej sumy, pričom sa uplatňujú ďalšie podmienky vykonávacieho konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy,
• ak sa od dlžníka požaduje, aby nevykonal žiadny úkon, a on ho vykoná, veriteľ má právo žiadať, aby sa v prípade dokončených prác vykonala demolácia príslušných objektov na náklady osoby, od ktorej sa požadovalo, aby ich nerealizovala,
• toto oprávnenie zaniká a vzniká právo len na vyplatenie kompenzácie v zmysle všeobecných podmienok v prípade, že škoda spôsobená dlžníkovi v dôsledku demolácie by bola výrazne vyššia ako škoda spôsobená veriteľovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Predaj, platba, dodanie predmetu a vykonanie úkonu sú vykonávacie opatrenia, ktoré po vykonaní nemajú lehotu platnosti. To isté platí aj pre zadržanie, hoci v prípade zadržania majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, sa uplatňujú osobitné pravidlá.

Pokiaľ ide o zadržanie nehnuteľného majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, registrácia zadržania je povinná a musí ju vykonať súdny exekútor. V určitých prípadoch, ktoré sú výslovne stanovené zákonom, je nutné vykonať dočasnú registráciu zadržania. V týchto prípadoch dočasná registrácia zanikne, ak sa v uplatniteľnej lehote táto registrácia nepretransformuje na trvalú registráciu, prípadne neobnoví. Preto v prípade zadržania majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, pričom registrácia je dočasná, súdny exekútor musí zabezpečiť pretransformovanie dočasnej registrácie na trvalú registráciu, ak je to medzičasom možné, prípadne zabezpečí jej obnovenie na potrebné obdobie.

Napokon začaté vykonávacie konanie možno ukončiť vo fáze hĺbkovej analýzy na účely lokalizácie majetku dlžníka bez vykonania platby, ak v čase uplynutia lehôt stanovených v Občianskom súdnom poriadku hĺbková analýza neprinesie žiadne výsledky v závislosti od prípadov a uplatniteľnej formy konania.

Právne ustanovenia, na ktorých sa tento systém zakladá, sa uvádzajú v odpovedi na otázku č. 1.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

V širšom zmysle pojem „opravný prostriedok“ (recurso) zahŕňa námietku proti výkonu, námietku proti zadržaniu a opravný prostriedok v užšom zmysle.

Námietka proti výkonu

Osoba, proti ktorej sa výkon navrhuje, môže napadnúť výkon tak, že podá námietky proti výkonu v lehote 20 dní od dátumu predvolania.

Bez ohľadu na ustanovenia medzinárodného práva a práva EÚ, ktoré sú pre Portugalsko záväzné a majú prednosť, v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov sa dôvody na podanie námietky proti výkonu líšia v závislosti od toho, či je výkon založený na rozsudku (obmedzenejšie), rozhodcovskom rozsudku (o niečo obšírnejšie) alebo inom vykonateľnom titule (ešte obšírnejšie).

Keď je výkon založený na rozsudku, námietky môžu byť založené len na týchto dôvodoch:

• titul neexistuje alebo je nevykonateľný,
• spis alebo overená kópia sú pozmenené alebo nepresné, a to má vplyv na podmienky výkonu,
• chýbajúca procedurálna požiadavka, od ktorej závisí riadnosť vykonávacieho konania, bez ohľadu na to, že je splnená,
• neúčasť odporcu na postupe vyhlásenia, ak sa zistí niektorá zo situácií uvedených v článku 696 písm. e) Občianskeho zákonníka (predvolanie nie je doručené alebo predvolanie je neplatné; nedostatočná informovanosť o predvolaní z dôvodu, ktorý nemožno pripísať odporcovi; absencia námietok z dôvodu vyššej moci),
• vymáhaný záväzok je neistý, nevykonateľný alebo nelikvidný, pričom sa to neriešilo v počiatočnej fáze vykonávacieho konania,
• vec bola posúdená pred výkonom rozsudku,
• všetky faktory, v dôsledku ktorých dochádza k zániku alebo zmene záväzku, za predpokladu, že nasledujú po ukončení rozpravy v rámci určovacieho procesu a možno predložiť listinné dôkazy, premlčanie práva alebo záväzok možno dokázať akýmkoľvek spôsobom,
• protinávrh proti osobe domáhajúcej sa výkonu s cieľom dosiahnuť započítanie pohľadávok,
• v prípade rozsudku, v ktorom je schválené prijatie alebo vyrovnanie, akýkoľvek dôvod spôsobujúci neplatnosť týchto úkonov.

Keď je výkon založený na rozhodcovskom rozsudku, okrem uvedených dôvodov na vznesenie námietky proti výkonu možno využiť aj dôvody, na základe ktorých možno požadovať súdne vyhlásenie daného rozhodnutia za nulitné, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zákona o dobrovoľnom rozhodcovskom konaní (Lei da Arbitragem Voluntária).

Keď výkon nie je založený na rozsudku ani na žiadosti o vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, ku ktorej je pripojený vykonateľný titul, okrem už uvedených dôvodov na námietku proti výkonu na základe rozsudku možno využiť všetky ostatné dôvody využiteľné na obhajobu v rámci určovacieho procesu.

Námietka proti zadržaniu

Účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, jeho manželský partner a tretie strany môžu namietať proti zadržaniu určitého majetku v prípadoch uvedených ďalej.

Keď sa zadrží majetok patriaci účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, tento účastník môže namietať proti zadržaniu na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

• neprípustnosť zadržania majetku, ktorý bol skutočne zadržaný, prípadne neprípustnosť rozsahu vykonaného zadržania,
• okamžité zadržanie majetku, ktorý je len doplnkový, pokiaľ ide o vyrovnanie vymáhaného dlhu,
• zadržanie majetku, ktorý dané opatrenie nemalo ovplyvniť, pretože v zmysle hmotného práva sa ním nevyrovnáva vymáhaný dlh.

Ak sa zadržaním alebo akoukoľvek súdne nariadenou konfiškáciou alebo vydaním majetku poruší vlastnícke právo alebo akékoľvek iné právo nezlučiteľné s vykonaním alebo rozsahom opatrenia prináležiace osobe, ktorá nie je účastníkom konania, poškodená strana sa môže brániť tak, že ako tretia strana podá žalobu o navrátenie neprávom odňatých vecí.

Manželský partner, ktorý je v postavení tretej strany, môže bez súhlasu druhého manželského partnera brániť svoje práva týkajúce sa jeho vlastného majetku alebo spoločného majetku, ktorý bol neoprávnene dotknutý zadržaním.

Právne ustanovenia, na ktorých sa tento systém zakladá, sa uvádzajú v odpovedi na otázku č. 1.

Opravné prostriedky

Konanie o riadnom opravnom prostriedku možno začať na odvolacom súde (de apelação) (podanie proti rozsudkom vydaným súdom prvého stupňa) alebo v právnej otázke (de revista) (podanie na najvyšší súd). Riadne opravné prostriedky proti rozsudkom vydaným vo vykonávacom konaní sú upravené v ustanoveniach uplatniteľných na určovací proces.

Riadny opravný prostriedok je spravidla prípustný len v prípade, že hodnota veci prekračuje sumu zodpovedajúcu právomoci súdu, proti rozsudku ktorého sa podáva opravný prostriedok, a napadnuté rozsudky majú na účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok, nepriaznivý dosah v sume, ktorá takisto prekračuje polovicu sumy zodpovedajúcej právomoci súdu. V Portugalsku je suma zodpovedajúca právomoci odvolacieho súdu 30 000,00 EUR a suma zodpovedajúca právomoci súdu prvého stupňa je 5 000,00 EUR.

V rámci vykonávacieho konania sú možné určité predbežné vyhlásenia, ktoré sa môžu, ale nemusia realizovať v závislosti od konkrétneho prípadu – napr. napadnutie výkonu prostredníctvom žaloby o navrátenie neprávom odňatých vecí, ktorú podá účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje; námietka proti zadržaniu podaná účastníkom konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, alebo tretími stranami; overenie a určenie poradia nárokov, keď existujú veritelia, ktorí disponujú vecnou zábezpekou s ohľadom na zadržaný majetok a ktorí si nárokujú vyplatenie svojich príslušných nárokov z príjmov za zadržaný majetok. Opravný prostriedok sa týka aj rozhodnutí vydaných v súvislosti s týmito predbežnými vyhláseniami za podmienok uvedených v predchádzajúcom texte.

Vo vykonávacom konaní sa opravné prostriedky môžu týkať predovšetkým týchto rozhodnutí:

• rozhodnutie, v ktorom sa posudzuje vylúčenie sudcu,
• rozhodnutie, v ktorom sa posudzuje výlučná právomoc súdu,
• rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje prerušenie konania,
• príkaz, ktorým sa prijíma alebo odmieta vyslovené vyjadrenie (articulado) alebo dôkaz,
• rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta alebo iná procesná sankcia,
• rozhodnutie, v ktorom sa nariaďuje zrušenie všetkých registrácií,
• rozhodnutie prijaté po konečnom rozsudku,
• rozhodnutia, ktoré by bolo úplne zbytočné napádať prostredníctvom odvolania proti konečnému rozsudku,
• rozhodnutia, ktorými sa prerušuje alebo anuluje výkon, prípadne rozhodnutia o zániku výkonu,
• rozhodnutia o zrušení predaja,
• rozhodnutia o uplatnení práva prednosti alebo práva na spätné odkúpenie,
• odmietnutie (aj čiastočné) preskúmania návrhu na výkon,
• príkaz na zamietnutie návrhu na výkon.

Opravný prostriedok v právnej otázke sa týka:

• rozhodnutí odvolacieho súdu vydaných pri odvolaní v konaní o vyrovnaní, ktoré nezávisí od jednoduchého aritmetického výpočtu, v konaní o overení a určení poradia nárokov alebo v konaniach o napadnutí výkonu,
• nie sú tým dotknuté prípady, v ktorých je vždy prípustné podať odvolanie na najvyšší súd.

Pravidlá upravujúce opravné prostriedky vo vykonávacích konaniach sú stanovené v článkoch 852 až 854 Občianskeho súdneho poriadku, do ktorého možno nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu: Občiansky súdny poriadok.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Áno, existujú obmedzenia týkajúce sa ochrany dlžníka. Niektoré obmedzenia sa týkajú zadržania, iné obmedzenia sa týkajú výkonu v súvislosti s časovými lehotami.

Obmedzenia zadržania týkajúce sa ochrany dlžníka sú tieto: úplná alebo celková imunita proti zadržaniu, relatívna imunita proti zadržaniu a čiastočná imunita proti zadržaniu určitého majetku dlžníka. Existujú ďalšie dve obmedzenia: obmedzenie týkajúce sa ochrany spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov a ďalšie obmedzenie vyplývajúce zo zásady proporcionality, v zmysle ktorého by sa mal zadržať len majetok potrebný na vyrovnanie dlhu a výdavkov, ktoré vznikli pri výkone.

V dôsledku plynutia času sa môže obmedzovať výkon v prípade premlčania alebo obmedzenia. Po uplynutí príslušných lehôt zaniká právo, ktoré sa má vykonať.

Ďalej je vysvetlené, ako fungujú tieto obmedzenia týkajúce sa ochrany dlžníka a lehôt.

Majetok s úplnou a celkovou imunitou proti zadržaniu

Okrem vecí oslobodených od zadržania podľa osobitného ustanovenia sa úplná imunita proti zadržaniu vzťahuje aj na tento majetok:

• neodňateľné predmety alebo práva,
• majetok vo verejnom vlastníctve štátu a iných verejnoprávnych subjektov,
• predmety, ktorých zadržanie by bolo nemorálne alebo finančne neodôvodnené, pretože ich trhová hodnota je zanedbateľná,
• predmety špecificky určené na vykonávanie verejných bohoslužieb,
• hrobové miesta,
• nástroje a predmety, ktoré sú nevyhnutné pre osoby so zdravotným postihnutím alebo určené na liečbu chorých.

Majetok s relatívnou imunitou proti zadržaniu

• Od zadržania je oslobodený majetok štátu a iných verejnoprávnych subjektov, majetok subjektov, ktoré sú držiteľmi koncesií na verejné práce alebo na poskytovanie verejných služieb, a majetok charitatívnych organizácií, ktoré vykonávajú osobitné činnosti vo verejnom záujme, okrem prípadov, keď sa výkon týka splatenia dlhu s vecnou zábezpekou,
• pracovné nástroje účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a predmety nevyhnutné na výkon jeho povolania alebo odbornej prípravy sú takisto oslobodené od zadržania, pokiaľ: dotknutý účastník konania neuvedie, že môžu byť zadržané, prípadne ak sa výkon týka zaplatenia ich kúpnej ceny alebo nákladov na ich opravu, alebo ak sú zadržané ako hmotný majetok patriaci k obchodným priestorom,
• od zadržania je oslobodený aj majetok, ktorý zahŕňa základné domáce potreby v skutočnom mieste bydliska účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, okrem prípadov, keď sa výkon týka zaplatenia za samotné predmety alebo úhrady nákladov na ich opravu.

Čiastočne zadržateľný majetok

• Dve tretiny čistého platu, mzdy, pravidelných súm prijímaných ako starobný dôchodok alebo iné sociálne dávky, poistenia, odškodnenia z úrazu, anuity alebo platby akéhokoľvek druhu, ktoré zabezpečujú živobytie povinného na plnenie výživného, sú vylúčené z exekúcie.
• na účely výpočtu čistej hodnoty uvedených platieb sa berú do úvahy iba príspevky, ktoré sú povinné zo zákona,
• horná hranica imunity proti zadržaniu je suma zodpovedajúca trojnásobku vnútroštátnej minimálnej mzdy v čase každého zadržania a minimálna hranica, keď dlžník nemá žiadny iný príjem, je suma zodpovedajúca jednej vnútroštátnej minimálnej mzde,
• uvedené hranice sa neuplatňujú, keď sa vymáhaný nárok týka výživného; v takom prípade nie je možné zadržať sumu zodpovedajúcu celému nepríspevkovému dôchodku,
• pri zadržaní peňažných prostriedkov alebo bankových zostatkov nie je možné zadržať sumu zodpovedajúcu vnútroštátnej minimálnej mzde, alebo v prípade vyživovacích povinností, sumu zodpovedajúcu celému nepríspevkovému dôchodku. (Táto imunita proti zadržaniu a čiastočná imunita proti zadržaniu uvedená v predchádzajúcom texte nie sú kumulatívne),
• po posúdení hodnoty a charakteru vymáhaného nároku, ako aj potrieb účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a jeho rodiny, môže súd výnimočne na žiadosť tohto účastníka na obdobie, ktoré považuje za primerané, znížiť časť jeho príjmu, ktorú možno zadržať, alebo dokonca tento príjem úplne oslobodiť od zadržania počas obdobia nepresahujúceho jeden rok.

Imunita proti zadržaniu peňažných súm alebo bankových vkladov

Peňažné sumy alebo bankové vklady, ktoré sú výsledkom vyrovnania nároku chráneného imunitou proti zadržaniu, sú chránené imunitou proti zadržaniu podľa rovnakých podmienok ako pôvodný nárok.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania spoločného majetku vo vykonávacom konaní vedenom proti jednému z manželov

• v prípade zadržania spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov, pretože sa predpokladá, že majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, je nedostatočný, sa manželskému partnerovi dlžníka oznámi, že do 20 dní môže podať návrh na rozdelenie majetku alebo priložiť potvrdenie, že už bol podaný návrh na rozdelenie; v opačnom prípade bude výkon pokračovať tak, že sa bude vzťahovať na spoločný majetok,
• po predložení návrhu na rozdelenie alebo príslušného potvrdenia sa výkon pozastaví, až kým sa nevykoná rozdelenie. Ak po rozdelení zadržaný majetok nepripadne do vlastníctva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, možno zadržať iný majetok, ktorý pripadol do jeho vlastníctva, pričom predchádzajúce zadržanie je platné, až kým sa nevykoná nové zadržanie.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa majetku, ktorý možno zadržať, a obmedzení vzťahujúcich sa na zadržanie sa stanovujú v článkoch 735 až 747 metodiku Občianskeho súdneho poriadku.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania vyplývajúce z proporcionality

Zadržanie sa obmedzuje na majetok potrebný na splatenie vymáhaného dlhu a predpokladaných trov výkonu, ktoré na účely vykonania zadržania a bez toho, aby tým bolo dotknuté neskoršie vyrovnanie, predstavujú 20 %, 10 % a 5 % hodnoty výkonu v závislosti od toho, či je táto hodnota nižšia ako hodnota zodpovedajúca právomoci okresného súdu, alebo prekračuje túto hodnotu, ale nepresahuje štvornásobok hodnoty zodpovedajúcej právomoci odvolacieho súdu, alebo je hodnota výkonu vyššia ako tento štvornásobok. Hodnota zodpovedajúca právomoci okresného súdu je 5 000,00 EUR a hodnota zodpovedajúca právomoci odvolacieho súdu je 30 000,00 EUR (v roku 2021 v čase revízie tohto informačného prehľadu). Tieto dve hodnoty sú stanovené v článku 44 zákona č. 62/2013 z 26. augusta 2013, do ktorého je možné nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu.

Obmedzenia výkonu súvisiace s premlčacou lehotou

Na súdnu ochranu (ktorej existencia alebo zavedenie závisí od vôle účastníkov konania) sa spravidla vzťahuje premlčanie, ak sa nevykoná v lehote stanovenej zákonom.

Súd nemôže stanoviť premlčanie z vlastného podnetu. Premlčanie nadobúda účinnosť, ak sa ho súdne alebo mimosúdne domôže osoba, ktorá má z neho prospech, jej zástupca alebo prokurátor (v prípade nespôsobilosti dotknutej osoby).

Po uplynutí premlčacej lehoty dotknutá osoba (dlžník) môže odmietnuť platbu alebo môže ľubovoľným spôsobom napadnúť vykonanie premlčaného práva. Ak sa proti dotknutej osobe začne vykonávacie konanie, dlžník, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže namietnuť proti výkonu prostredníctvom žaloby o navrátenie neprávom odňatých vecí na základe premlčania. Lehota na predloženie námietok proti výkonu je 20 dní od doručenia predvolania.

Dlžník však nemôže požadovať zaplatenie (vrátenie) splátky, ktorú uhradil samovoľne, aby vyrovnal premlčaný záväzok, hoci to urobil, pretože o premlčaní nevedel. Toto pravidlo sa uplatňuje na všetky formy vykonania premlčaného práva, ako aj na jeho uznanie alebo na poskytnutie záruk.

Veritelia dlžníka a tretie strany s oprávneným záujmom na vyhlásení premlčania môžu využiť premlčanie proti účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu rozhodnutia, hoci dlžník sa rozhodol túto možnosť nevyužiť. Ak sa však dlžník premlčania vzdá, veritelia sa naň môžu odvolávať iba ak sú splnené podmienky týkajúce sa odporovacej žaloby stanovené v občianskom práve (impugnação pauliana).

Ak sa dlžník v prípade vznesenia obvinenia neodvolá na premlčacie lehoty a je odsúdený, konečné rozhodnutie nemá vplyv na uznané právo jeho veriteľov.

Bežná premlčacia lehota je 20 rokov, ale existujú aj krátkodobé premlčania.

V nasledujúcich prípadoch sa uplatňuje päťročná premlčacia lehota:

• doživotné dôchodky a nájomné za pozemky,
• nájomné a poplatky za prenájom, ktoré má zaplatiť nájomca, hoci sa platia iba raz,
• renty za dlhodobý prenájom,
• úrok stanovený v zmluve alebo zákonom vrátane hrubého úroku a podiely na zisku obchodnej spoločnosti,
• kapitálové amortizačné sadzby splatné s úrokom,
• splatné platby výživného,
• všetky ostatné pravidelne obnovované platby.

Zákonom sú stanovené predpokladané premlčania (na základe domnienky zhody) v týchto prípadoch:

• nároky zariadení, ktoré poskytujú ubytovanie, jedlo alebo nápoje, súvisiace s ubytovaním, jedlom alebo nápojmi, ktoré poskytujú, sú premlčané po šiestich mesiacoch bez toho, aby bola dotknutá dvojročná premlčacia lehota uvedená ďalej,
• nároky zariadení, ktoré poskytujú ubytovanie alebo ubytovanie a jedlo alebo nápoje študentom, sú premlčané po dvoch rokoch; to isté v súvislosti s poskytovanými službami platí v prípade zariadení, ktoré poskytujú vzdelávanie, výučbu, pomoc alebo liečbu,
• nároky obchodníkov v prípade predmetov predaných osobe, ktorá nie je obchodníkom, alebo predmetov, ktoré neslúžia na výkon obchodnej činnosti, sú premlčané po dvoch rokoch; to isté v platí v prípade nárokov subjektov, ktoré sa profesijne angažujú v priemysle, dodávajú tovar alebo výrobky, vykonávajú práce alebo riadia záležitosti inej osoby vrátane vzniknutých nákladov, pokiaľ príslušná služba nie je určená na účely priemyselnej činnosti dlžníka,
• nároky týkajúce sa služieb poskytovaných pri výkone slobodných povolaní a refundácie príslušných nákladov sú premlčané po dvoch rokoch.

V prípade premlčacej lehoty, ktorá je v občianskom práve opísaná ako predpokladaná premlčacia lehota, sa uplatňujú tieto pravidlá:

• domnienku zhody v súvislosti s uplynutím lehoty možno vyvrátiť len na základe uznania pôvodným dlžníkom alebo osobou, na ktorú bol nárok prevedený dedením,
• mimosúdne uznanie je platné, len ak je v písomnej podobe,
• nárok sa považuje za uznaný, ak dlžník odmietne vypovedať alebo prisahať pred súdom, alebo ak vykoná právne úkony nezlučiteľné s domnienkou zhody.

V prípade premlčania práv uznaných v rozsudku alebo vykonateľnom titule sa postupuje takto:

• keď sa zákonom stanovuje pre právo premlčacia lehota (hoci len predpokladaná) kratšia ako bežná lehota, na právo sa vzťahuje bežná premlčacia lehota, ak pretrvá rozsudok, ktorý má účinok res judicata a v ktorom sa uznáva právo, alebo iný vykonateľný titul,
• ak sa však rozsudok alebo iný titul týka splátok, ktoré ešte nie sú splatné, na tieto splátky sa aj naďalej vzťahuje kratšia premlčacia lehota.

V Občianskom zákonníku sú stanovené pravidlá týkajúce sa začiatku, pozastavenia a prerušenia premlčacej lehoty. Keď existujú dôvody na pozastavenie (napr. maloleté osoby, vojenská služba, vyššia moc, zlyhanie dlžníka), premlčacia lehota sa nezačne ani neplynie. V prípade prerušenia premlčacej lehoty sa uplynutý čas vôbec nezohľadňuje a začína plynúť nová premlčacia lehota.

Veriteľ, ktorý chce dosiahnuť prerušenie premlčacej lehoty, to môže vykonať prostredníctvom jedného z týchto úkonov:

• predvolanie alebo súdne oznámenie o akomkoľvek úkone, ktorý je priamym alebo nepriamym vyjadrením úmyslu uplatniť právo, bez ohľadu na to, ktorého druhu konania sa úkon týka, a to dokonca aj v prípade, že súd nemá právomoc.

Ak sa predvolanie alebo oznámenie nevykoná do piatich dní od predloženia príslušnej žiadosti z dôvodu, za ktorý žiadateľ nezodpovedá, premlčacia lehota sa preruší po uplynutí piatich dní.

Ak sa zruší platnosť predvolania alebo oznámenia, nebráni to prerušeniu uvedenému v predchádzajúcich odsekoch.

Na účely tohto článku sa všetky ostatné súdne prostriedky na oznámenie úkonu osobe, proti ktorej možno uplatniť právo, považujú za rovnocenné s predvolaním alebo oznámením.

• rozhodcovská zmluva, v dôsledku ktorej sa prerušuje premlčacia lehota týkajúca sa presadzovaného práva,
• uznanie práva pred dotknutým držiteľom osobou, proti ktorej možno uplatniť právo,
• tiché uznanie je relevantné len v prípade, keď je výsledkom udalostí, v rámci ktorých je jednoznačne vyjadrené toto uznanie.

Prerušenie premlčacej lehoty má tieto účinky (pokiaľ zákon výslovne nestanovuje inak):

• všetok čas, ktorý dovtedy ubehol, sa nezohľadňuje,
• nová premlčacia lehota začína plynúť od úkonu prerušenia,
• na nové premlčanie sa vzťahuje pôvodná premlčacia lehota.

Obmedzenia výkonu súvisiace s dátumom uplynutia platnosti

Keď sa podľa zákona alebo z vôle účastníkov konania musí právo uplatniť v určitej lehote, uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa uplynutia platnosti, pokiaľ sa zákonom výslovne neuvádza premlčanie.

Uplynutiu platnosti možno predísť len tak, že sa v zákonnej alebo zmluvnej lehote vykoná úkon, ktorému sa zákonom alebo v zmluve pripisuje preventívny účinok. Samotné podanie určovacej alebo vykonávacej žaloby bráni uplynutiu platnosti, pričom nie je potrebné doručiť predvolanie dlžníkovi. Ak je v zmluve alebo právnom ustanovení stanovená lehota v súvislosti so súdnou ochranou, uznanie tejto ochrany osobou, proti ktorej sa musí uplatniť, takisto bráni uplynutiu platnosti.

Lehota na uplynutie platnosti sa môže pozastaviť alebo prerušiť iba v prípadoch, ak tak stanovuje zákon a ak zákon nestanovuje žiadny iný konkrétny dátum, lehota na uplynutie platnosti začína plynúť od okamihu, keď je možné práva zákonne uplatňovať.

Uplynutie platnosti posudzuje súd ex officio a možno ho uplatniť v ktorejkoľvek fáze konania v prípade neodňateľných práv. Ak sa uplynutie platnosti týka súdnej ochrany a na základe toho sa začne vykonávacie konanie, uplynutia platnosti sa musí domáhať osoba, ktorá má z neho prospech (spravidla dlžník/účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje).

Definície a účinky premlčacej lehoty a dátumu uplynutia platnosti sú stanovené v článkoch 309 až 340 Občianskeho zákonníka, do ktorých je možné nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu.

Upozornenie:

Kontaktné miesto Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci ani iné orgány nie sú viazané informáciami, ktoré sa nachádzajú v tomto prehľade. V každom prípade je zároveň potrebné preštudovať si platné právne predpisy. Tie sa pravidelne aktualizujú a ich interpretácia sa vyvíja s ohľadom na judikatúru.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ustanovenia o výkone súdnych rozhodnutí sa uvádzajú v článkoch 622 až 914 Občianskeho súdneho poriadku. Exekučné konanie je druhou etapou občianskoprávneho konania a jeho účelom je najmä zabezpečenie skutočného výkonu práva uznaného súdnym rozhodnutím alebo iným exekučným titulom. Prostredníctvom exekučného konania si veriteľ, ktorý je držiteľom práva uznaného na základe súdneho rozhodnutia/exekučného titulu, vynucuje, aby si dlžník splnil súvisiace záväzky, ktoré odmietol splniť dobrovoľne.

V rumunskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje zoznam priamych a nepriamych exekučných opatrení.

Formy priamej exekúcie sú tie, ktoré sa týkajú predmetu záväzku stanoveného vykonateľným titulom, t. j. zaistenie hnuteľného majetku – články 893 až 895 Občianskeho súdneho poriadku; zaistenie nehnuteľného majetku – články 896 až 902 Občianskeho súdneho poriadku a vymáhanie splnenia povinnosti vykonať určité kroky alebo sa zdržať určitého konania – články 903 až 914 Občianskeho súdneho poriadku (vrátane osobitných ustanovení o výkone súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých osôb – články 910 až 914) a články 1527 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade vymáhania splnenia záväzku vykonať určité opatrenie sa v zákone rozlišuje medzi záväzkom, ktorý môže vykonať aj iná osoba/subjekt, ako je dlžník, a záväzkom intuitu personae.

Nepriama exekúcia sa týka spôsobu získania peňažnej sumy, na ktorú sa vzťahuje vykonateľný titul, prostredníctvom núteného predaja majetku dlžníka. Medzi príklady nepriamych exekučných opatrení patrí zablokovanie peňažnej sumy alebo zaistenie (a následný predaj) majetku. Ďalším opatrením je zaistenie všeobecných výnosov z nehnuteľného majetku.

Medzi povinnosti, ktoré môžu podliehať exekúcii alebo výkonu rozhodnutia, patria peňažné povinnosti, odovzdanie majetku alebo odovzdanie užívacích práv naň, zbúranie budovy/opustenie plantáže/zastavenie prác, alebo povinnosti súvisiace s určením starostlivosti a bydliska neplnoletých osôb a opatrenia týkajúce sa styku.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdne rozhodnutia a iné exekučné tituly vykonáva súdny exekútor (executor judecătoresc) pôsobiaci na odvolacom súde, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľný majetok v prípade zaistenia nehnuteľného majetku/nezozberaných plodov a v prípade priamej exekúcie nehnuteľného majetku. Zaistenie hnuteľného majetku a priamu exekúciu hnuteľného majetku vykonáva súdny exekútor, ktorý pôsobí na odvolacom súde, v ktorého obvode má dlžník bydlisko/registrované sídlo alebo kde sa nachádza dotknutý majetok. Ak má dlžník bydlisko/registrované sídlo v zahraničí, na výkon súdneho rozhodnutia je oprávnený ktorýkoľvek súdny exekútor.

Zablokovanie na žiadosť veriteľa vykoná súdny exekútor, ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde má bydlisko/registrované sídlo dlžník alebo tretia strana podliehajúca zablokovaniu. V prípade zablokovania bankového účtu (bankových účtov) fyzickej alebo právnickej osoby má exekučnú právomoc súdny exekútor, ktorého úrad sa nachádza v obvode odvolacieho súdu, kde má dlžník bydlisko/registrované sídlo alebo kde má svoje sídlo/pobočku úverová inštitúcia, v ktorej si dlžník otvoril príslušný účet (účty). Ak má dlžník viacero účtov, právomoc zablokovať všetky účty má súdny exekútor v ktoromkoľvek z miest, kde boli tieto účty otvorené. Exekučným súdom je okresný súd (judecătorie), v ktorého obvode má dlžník bydlisko/registrované sídlo v deň postúpenia veci exekučnému orgánu. Ak bydlisko/registrované sídlo dlžníka nie je v Rumunsku, exekučnú právomoc má okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza bydlisko/registrované sídlo veriteľa, a ak sa nenachádza v Rumunsku, okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza úrad súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený veriteľom.

Exekučný súd sa zaoberá žiadosťami o vyhlásenie vykonateľnosti, návrhmi na zastavenie exekúcie a všetkými ostatnými otázkami, ktoré vzniknú v priebehu exekúcie, s výnimkou tých, v ktorých majú zo zákona právomoc iné súdy alebo orgány.

Cena za kolok pri žiadostiach o vyhlásenie vykonateľnosti predstavuje 20 RON za každý exekučný titul (mimoriadne nariadenie vlády č. 80/2013 o súdnych kolkoch v znení zmien).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Exekúciu možno vykonať iba na základe súdneho rozhodnutia (konečné rozsudky, predbežne vykonateľné rozhodnutia) alebo iného písomného aktu, ktorý sa podľa zákona považuje za exekučný titul (notárske listiny, dlhové cenné papiere, rozhodcovské rozsudky atď.).

Po prijatí žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia podanej veriteľom súdny exekútor zaistí jej registráciu. Súdny exekútor vydá rozhodnutie týkajúce sa vyhlásenia vykonateľnosti bez predvolania účastníkov. Vyhlásenie vykonateľnosti umožňuje veriteľovi požiadať príslušného súdneho exekútora, aby na uplatnenie jeho práv vrátane nároku na náhradu výdavkov spojených s exekúciou súčasne alebo postupne využil všetky dostupné exekučné prostriedky. Vyhlásenie vykonateľnosti má celoštátnu účinnosť a vzťahuje sa aj na exekučné tituly, ktoré súdny exekútor vydá v súvislosti so schváleným exekučným konaním.

Procesné písomnosti môže súdny exekútor doručiť buď osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu, a ak to nie je možné, v súlade s právnymi ustanoveniami týkajúcimi sa predvolania a doručovania procesných aktov.

Po prijatí žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia súdny exekútor rozhodne o zaregistrovaní žiadosti a otvorení exekučného spisu, resp. o zamietnutí začatia exekučného konania s uvedením dôvodov tohto odmietnutia. Veriteľ sa o tomto rozhodnutí bezodkladne informuje. Ak súdny exekútor odmietne začať exekučné konanie, veriteľ môže do 15 dní od dátumu oznámenia podať sťažnosť na exekučnom súde.

Najneskôr do troch dní od registrácie žiadosti súdny exekútor požiada exekučný súd o vyhlásenie vykonateľnosti a predloží tomuto súdu riadne overenú kópiu žiadosti veriteľa, exekučný titul, rozhodnutie a doklad o zaplatení súdneho kolku.

O žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti sa rozhodne najneskôr do siedmich dní od jej registrácie na súde na základe rozhodnutia vydaného na neverejnom zasadnutí bez predvolania účastníkov. Rozhodnutie sa môže oneskoriť najviac o 48 hodín a dôvody rozhodnutia sa zverejnia najneskôr do siedmich dní od vydania rozhodnutia.

Vyhlásenie vykonateľnosti umožňuje veriteľovi požiadať súdneho exekútora, ktorý požiadal o vyhlásenie, aby na uplatnenie jeho práv vrátane nároku na náhradu výdavkov spojených s exekúciou súčasne alebo postupne využil všetky dostupné exekučné prostriedky stanovené zákonom. Vyhlásenie vykonateľnosti má celoštátnu účinnosť. Vzťahuje sa aj na exekučné tituly, ktoré súdny exekútor vydá v súvislosti so schváleným exekučným konaním.

Súd môže zamietnuť žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti iba vtedy, ak: žiadosť patrí do právomoci iného exekučného orgánu; rozhodnutie alebo v príslušnom prípade dokument nie je exekučným titulom; dokument, ktorý nie je súdnym rozhodnutím, nespĺňa všetky formálne požiadavky; nárok nie je istý, pevne stanovený a splatný; dlžník má imunitu voči exekúcii; dokument obsahuje ustanovenia, ktoré nemožno exekúciou splniť alebo ak existujú iné prekážky.

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa vyhovuje žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti, nie je možné podať opravný prostriedok, môže však byť preskúmané, ak je napadnutá samotná exekúcia. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti môže podať opravný prostriedok len veriteľ, a to do 15 dní od jeho doručenia.

Národné združenie súdnych exekútorov (Uniunea Națională a Executorilor Judecătorești) na základe súhlasu ministra spravodlivosti stanovuje a aktualizuje minimálne poplatky za služby poskytované súdnymi exekútormi. Dolná a horná hranica týchto poplatkov za vykonávané činnosti boli stanovené nariadením ministra spravodlivosti č. 2550/2006 zo 14. novembra 2006 v znení zmien:

Oznámenie a doručenie procesných písomností: 20 – 400 RON

Priama exekúcia

• vysťahovanie: 150 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba,
• vymáhanie osobnej starostlivosti o neplnoleté osoby alebo určenie bydliska neplnoletých osôb: 50 – 1 000 RON,
• vymáhanie stýkania sa s maloletými osobami: 50 – 500 RON,
• vymáhanie opätovného získania majetku, stanovenie hraníc majetku, vecné bremená, odovzdanie majetku atď.: 60 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba,
• vymáhanie ukončenia prác/zbúrania budovy: 150 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba.

Nepriama exekúcia

Zablokovanie

Nezaplatenie zmenky, vlastnej zmenky alebo šeku: 150 – 400 RON

Zistenie faktov a súpis majetku: 100 – 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 5 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Predaj majetku, ktorý je predmetom súdneho rozdelenia, na verejnej dražbe: 150 – 2 200 RON

Preventívne zhabanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Súdne zhabanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Preventívne zablokovanie: 100 – 1 200 RON pre dlžníka, ktorý je fyzická osoba, 2 200 RON pre dlžníka, ktorý je právnická osoba

Registrácia ponuky: 50 – 350 RON

Konfiškácie: 10 % výnosov (min.) – 10 % výnosov (max.)

Poradenstvo pri príprave exekučných titulov: 20 – 200 RON

3.2 Hlavné podmienky

Pozri odpoveď na otázku 2.1.

Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť, že exekučné opatrenie sa vykoná úplne/čiastočne iba voči peňažným príjmom dlžníka, že predaj zaisteného majetku sa uskutoční po vzájomnej dohode alebo že dlh sa splatí iným spôsobom prípustným podľa zákona.

V prípade súdneho rozhodnutia vydaného zahraničným súdom sa vyžaduje dodatočný postup, a to rozhodnutie, ktorým sa vyhlási vykonateľnosť (exequatur).

Príjmy a majetok dlžníka môžu byť predmetom exekúcie, ak môžu byť zaistené, a len v rozsahu, v akom je to potrebné na uplatnenie práv veriteľov. Majetok, na ktorý sa vzťahuje osobitný režim obehu, možno zaistiť iba v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.

Pokiaľ ide o dlžníka, uplatňuje sa osobitná podmienka, podľa ktorej exekučné konanie nemožno začať, pokiaľ dlžník nebol zodpovedajúcim spôsobom predvolaný, a to pri každej forme exekúcie. Existujú aj iné osobitné ustanovenia vo vzťahu k dlžníkovi, napríklad ustanovenia týkajúce sa dlžníkov, ktorí sú neplnoletí alebo dosiahli plnoletosť a boli vyhlásení za osoby bez právnej spôsobilosti, proti ktorým nemožno prijať exekučné opatrenie, pokiaľ nie je určený poručník alebo opatrovník.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom exekúcie môžu byť príjmy dlžníka vrátane všeobecných príjmov z nehnuteľného majetku, sumy na bankových účtoch, hnuteľný a nehnuteľný majetok atď. Pozri odpoveď na otázku 1.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Po identifikácii hnuteľného majetku vo vlastníctve dlžníka alebo v držbe tretích strán sa majetok zaistí. Na žiadosť súdneho exekútora môže byť zaistenie zaznamenané v obchodnom registri (registrul comerțului), v elektronickom archíve záložných práv na hnuteľný majetok (Arhiva Electronică de Garanţii Reale Mobiliare), v dedičskom registri (registrul succesoral) vedenom komorou notárov (camera notarilor publici) alebo v iných verejných záznamoch. Od okamihu zaistenia majetku ním už dlžník nemôže počas trvania exekúcie disponovať. Za nesplnenie tejto povinnosti sa uloží súdna pokuta okrem prípadu, keď jeho konanie predstavuje trestný čin. Ak sa dlžná suma nezaplatí, súdny exekútor predá zaistený majetok na verejnej dražbe alebo prostredníctvom priameho predaja alebo inými prostriedkami prípustnými podľa zákona (článok 731 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Peňažné sumy, cenné papiere alebo iný nehmotný hnuteľný majetok, ktorý možno zaistiť a ktorý prináleží dlžníkovi alebo ktorý je v mene dlžníka v držbe tretej osoby alebo ktorý mu tretia strana bude dlhovať v budúcnosti v rámci súčasných právnych vzťahov, podlieha zablokovaniu. Všetky zablokované finančné prostriedky a majetok sa zmrazia odo dňa zaslania príkazu na zablokovanie tretej strane, ktorá je predmetom zablokovania. Od okamihu zmrazenia až po úplné splatenie záväzkov uvedených vo vykonateľnom titule tretia strana, ktorej sa zablokovanie týka, nesmie uskutočniť žiadnu platbu ani vykonať žiadny úkon, ktorým by sa mohol zmenšiť zmrazený majetok. Ak si tretia strana, ktorej sa zablokovanie týka, nesplní svoje súvisiace povinnosti, veriteľ požadujúci platbu, dlžník alebo súdny exekútor môžu túto skutočnosť oznámiť súdu, ktorý exekúciu nariadil, na účely potvrdenia tohto zablokovania. Konečné rozhodnutie o potvrdení zablokovania má za následok postúpenie pohľadávky a predstavuje vykonateľný titul voči tretej strane, ktorá je predmetom zablokovania. Po potvrdení zablokovania tretia strana, ktorej sa zablokovanie týka, musí zložiť zálohu alebo zaplatiť sumu vo výške výslovne uvedenej v potvrdzujúcom rozhodnutí. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok začatie exekúcie voči tretej strane, ktorej sa zablokovanie týka, na základe potvrdzujúceho rozhodnutia (článok 781 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Pokiaľ ide o exekúciu nehnuteľného majetku, ak dlžník nesplatí dlh, súdny exekútor začne postup predaja po doručení vyhlásenia vykonateľnosti a jeho zapísaní do katastra nehnuteľností (článok 813 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Uplatniteľná lehota je šesť mesiacov (článok 697 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), ak veriteľ nechal túto lehotu uplynúť od lehoty na splnenie akýchkoľvek exekučných opatrení bez toho, aby vykonal akékoľvek iné opatrenia na vymáhanie.

Premlčacia lehota je tri roky (článok 706 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti samotným exekučným opatreniam možno podať opravný prostriedok; proti vykonateľnému titulu sa možno odvolať z dôvodu objasnenia významu, rozsahu alebo uplatňovania. Ak sa exekúcia vykonáva na základe súdneho rozhodnutia, dlžník ho nemôže napadnúť zo skutkových/právnych dôvodov, ktoré mohol uplatniť v konaní pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom.

Ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré nie je rozsudkom súdu, v odvolaní proti exekúcii sa možno dovolávať aj skutkových alebo právnych dôvodov týkajúcich sa podstaty práva začleneného do daného vykonateľného rozhodnutia, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje právny prostriedok nápravy na zrušenie uvedeného vykonateľného rozhodnutia vrátane žaloby podľa všeobecného práva.

Tá istá strana nemôže podať nový opravný prostriedok z dôvodov, ktoré existovali k dátumu podania prvého opravného prostriedku.

Príslušným súdom je exekučný súd, alebo pokiaľ ide o objasnenie významu, rozsahu a uplatňovania vykonateľného titulu, súd, ktorý vydal súdne rozhodnutie, ktoré sa má vykonať.

Opravný prostriedok možno podať do 15 dní od dátumu, keď:

• odvolateľ bol oboznámený s vykonateľným rozhodnutím,
• príslušná zainteresovaná strana bola informovaná o nariadení zablokovania,
• dlžníkovi bolo doručené predvolanie, alebo dátumu, keď bol oboznámený s prvým exekučným opatrením.

Opravný prostriedok v súvislosti s objasnením významu, rozsahu alebo uplatňovania vykonateľného titulu možno podať kedykoľvek v rámci premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na právo žiadať o výkon. Opravný prostriedok, pri ktorom tretia strana tvrdí, že má vlastnícke/iné vecné právo na zaistený majetok, možno podať do 15 dní od predaja/dátumu núteného odovzdania majetku. Nepodanie opravného prostriedku v rámci uvedenej lehoty nebráni tomu, aby tretia strana uplatnila svoje právo prostredníctvom samostatnej žiadosti.

V prípade uznania opravného prostriedku proti exekúcii súd, ak je to vhodné, zruší vykonateľný titul, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, alebo vydá rozhodnutie o náprave, zrušení alebo ukončení samotného exekučného opatrenia, zrušení alebo objasnení exekučného titulu alebo výkonu exekučného opatrenia, podriadenie sa ktorému bolo odmietnuté. V prípade zamietnutia opravného prostriedku sa na odvolateľa môže vzťahovať povinnosť zaplatiť na základe žiadosti náhradu škody spôsobenej oneskorenou exekúciou a v prípade, že bol opravný prostriedok podaný so zlým úmyslom, bude mu takisto uložená pokuta.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Niektoré druhy majetku sú oslobodené od exekúcie. Oslobodeným hnuteľným majetkom sú: predmety na osobné použitie/pre domácnosť, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život dlžníka a jeho rodiny; náboženské predmety; predmety nevyhnutné pre zdravotne postihnuté osoby alebo predmety, ktoré sú určené na starostlivosť o chorých; potraviny potrebné pre dlžníka a jeho rodinu na obdobie troch mesiacov, a ak sa dlžník venuje výlučne poľnohospodárskej činnosti, potraviny potrebné až do nasledujúceho zberu úrody; zvieratá poskytujúce prostriedky obživy a krmivo potrebné pre tieto zvieratá až do nasledujúceho zberu úrody; palivo potrebné pre dlžníka a jeho rodinu počas troch zimných mesiacov; osobné alebo rodinné listy, fotografie a maľby atď.

Okrem toho mzda/dôchodok dlžníka môžu byť zaistené len do výšky polovice čistého mesačného príjmu v prípade, že dlžná suma je určená na splnenie vyživovacej povinnosti, a do výšky tretiny čistého mesačného príjmu v prípade ostatných druhov záväzkov.

Ak príjem z práce alebo peňažné sumy pravidelne vyplácané dlžníkovi, ktoré zabezpečujú jeho živobytie, sú nižšie ako národná čistá minimálna mzda, zaistiť možno iba sumu, o ktorú presahujú polovicu minimálnej mzdy.

Kategórie príjmov, ktoré sú vylúčené z exekúcie: štátne dávky a prídavky na deti, platby na starostlivosť o choré dieťa, dávky v materstve, dávky pri úmrtí, štátne štipendiá, denné príspevky na stravu a ubytovanie atď.

Pozri aj odpoveď na otázku 4.3.

Súvisiace odkazy

https://www.executori.ro https://www.just.ro

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V Slovinskej republike je výkon súdneho rozhodnutia jednotne upravený zákonom o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju). Výkon súdneho rozhodnutia je nútené vykonanie exekučného titulu súdom, ktorý nariadi uspokojenie nároku (na odovzdanie, vykonanie úkonu, ukončenie konania alebo povolenie). Na základe autentického dokumentu možno vymáhať aj peňažnú pohľadávku. Vo výnimočných prípadoch môže výkon súdneho rozhodnutia v rodinných veciach zahŕňať aj vymáhanie nárokov vyplývajúcich zo vzťahov.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Právomoc vydávať súdne rozhodnutia a zabezpečovať ich výkon majú súdy, konkrétne miestne súdy (okrajna sodišča).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Súd povoľuje výkon súdneho rozhodnutia na základe exekučného titulu.

Enforceable titles include:

• vykonateľné súdne rozhodnutie (rozsudok alebo rozhodcovský rozsudok, rozhodnutie, platobný príkaz alebo iný príkaz súdu alebo rozhodcovského súdu) a súdny zmier (uzatvorený pred súdom),
• vykonateľnú notársku zápisnicu, a
• iné vykonateľné rozhodnutie alebo dokument, ktorý je vymedzený ako exekučný titul v zákonoch, ratifikovanej a zverejnenej medzinárodnej zmluve alebo právnom akte Európskej únie, ktorý je priamo uplatniteľný v Slovinskej republike.

Exekučný titul možno vykonať, ak obsahuje informácie o veriteľovi, dlžníkovi a predmete, druhu, rozsahu záväzku a lehote na jeho splnenie (článok 21 ods. 1 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov). Ak je exekučným titulom rozhodnutie, v ktorom sa nestanovuje lehota na dobrovoľné splnenie záväzku, lehotu určí súd v rozhodnutí o exekúcii.

3.1 Konanie

Exekučné konanie a zabezpečovacie konanie sa začínajú na žiadosť veriteľa. Žiadosť môže podať priamo veriteľ, keďže právne zastúpenie nie je povinné. Zvyčajne sa tieto žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia podávajú prostredníctvom advokáta, ktorý má príslušné právne znalosti. Príslušným súdom v týchto veciach je miestny súd. Bez ohľadu na ustanovenia o miestnej príslušnosti sa žiadosti o exekúciu založené na autentickom dokumente podávajú na Miestnom súde v Ľubľane (Okrajno sodišče v Ljubljani), ktorý o nich rozhoduje. Pokiaľ ide o možnosť alebo nevyhnutnosť elektronického podania žiadostí v exekučnom konaní, pozri časť „automatické spracovanie“.

V čase podania žiadosti o exekúciu, námietky alebo opravného prostriedku proti nej je potrebné uhradiť súdny poplatok. Súdny poplatok sa musí uhradiť do 8 dní od doručenia príkazu na zaplatenie súdneho poplatku. Ak sa súdny poplatok neuhradí v tejto lehote a neexistujú žiadne podmienky, ktoré by umožnili odpustenie alebo odloženie poplatku, resp. zaplatenie poplatku v splátkach, podanie sa považuje za stiahnuté.

Ak súd dostane žiadosť o exekúciu, skontroluje, či žiadosť obsahuje všetky požadované náležitosti a následne vydá rozhodnutie o exekúcii, ktorým žiadosti o exekúciu vyhovie alebo nevyhovie (ak je žiadosť vecne neoprávnená), alebo žiadosť zamietne (z procesných dôvodov). Ak súd žiadosti o exekúciu vyhovie, doručí rozhodnutie o exekúcii veriteľovi aj dlžníkovi. V prípade, že žiadosti nevyhovie, doručí toto rozhodnutie iba veriteľovi. Rozhodnutie o exekúcii, v ktorom sa vymenúva súdny exekútor, alebo rozhodnutie o určení exekučného orgánu súd doručí súdnemu exekútorovi spolu s kópiami všetkých dokumentov potrebných na výkon súdneho rozhodnutia.

V prípade vymáhania peňažných pohľadávok môže súd umožniť exekúciu tých druhov majetku a tie metódy exekúcie, ktoré sú uvedené v žiadosti o exekúciu. Pred skončením exekučného konania môže súd na žiadosť veriteľa povoliť exekúciu iných druhov majetku a ďalšie metódy exekúcie.

Súd môže nariadiť exekúciu inou metódou, než je metóda požadovaná veriteľom, ak by alternatívna metóda postačovala na zaplatenie pohľadávky. Proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť veriteľa o exekúciu, nie je možné podať opravný prostriedok.

Exekúcia nadobúda právny účinok, skôr ako sa rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, pokiaľ sa v právnych predpisoch v prípade konkrétnych exekučných opatrení nestanovuje inak. Veriteľovi sa nesmie pohľadávka uhradiť skôr, ako rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, s výnimkou exekúcie založenej na exekučnom titule vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky dlžníka v platobnej inštitúcii (exekúcia založená na exekučnom titule), pod podmienkou, že k žiadosti o exekúciu je pripojený exekučný titul.

V rozhodnutiach o povolení exekúcie, ktorá si vyžaduje prijatie priamych exekučných opatrení, súd určí súdneho exekútora.

Súdni exekútori

Súdni exekútori sú osoby, ktoré prijímajú priame exekučné a zabezpečovacie opatrenia (fyzicky vykonávajú exekúciu – t. j. zabezpečujú zhabanie majetku, určujú zábezpeku atď.). Súdnych exekútorov vymenúva minister spravodlivosti. Ich počet a sídlo určí minister spravodlivosti tak, aby v každom obvode okresného súdu (okrožno sodiščo) pôsobil najmenej jeden súdny exekútor, zatiaľ čo zvyšní súdni exekútori sa pridelia do obvodov okresných súdov podľa počtu prípadov exekúcie, ktorými sa zaoberajú miestne súdy v každom obvode okresného súdu. V jednotlivých prípadoch exekúcie je súdny exekútor vymenovaný rozhodnutím súdu, ale veriteľ má právo navrhnúť konkrétneho súdneho exekútora. Vo všetkých prípadoch môže súdny exekútor vykonávať opatrenia na území celej Slovinskej republiky. Služba súdnych exekútorov je verejná služba, ktorú súdni exekútori vykonávajú ako nezávislú činnosť.

Súdni exekútori sú zodpovední za všetku škodu, ktorú pri vykonávaní exekučných a zabezpečovacích opatrení spôsobia svojím konaním alebo nesplnením svojich povinností vyplývajúcich zo zákona, jeho vykonávacích predpisov a súdnych príkazov.

V prípade vážneho porušenia povinností môže minister spravodlivosti súdneho exekútora zbaviť funkcie.

Náklady na exekúciu

Náklady na exekúciu uhradí najprv veriteľ. Veriteľ musí zaplatiť aj preddavok na náklady spojené s exekučnými opatreniami, a to vo výške a v lehote, ktorú určí súd. Ak veriteľ nezaplatí zábezpeku, súd exekúciu zastaví. Pokiaľ v súvislosti s exekúciou vznikli náklady, dlžník musí veriteľovi na jeho žiadosť tieto náklady nahradiť, a to vrátane nákladov súvisiacich s vyhľadaním majetku dlžníka a nákladov na konanie začaté z podnetu súdu. Súd musí rozhodnúť o nákladoch do ôsmich dní od doručenia žiadosti.

S cieľom zabezpečiť platbu za prácu a vymáhanie nákladov môže súdny exekútor požiadať veriteľa o zaplatenie zábezpeky v lehote a vo výške uvedenej v sadzobníku. Súdny exekútor musí veriteľovi osobne doručiť výzvu na zaplatenie zábezpeky, ktorá musí obsahovať aj upozornenie na dôsledky v prípade, že veriteľ zábezpeku nezaplatí včas a nepredloží súdnemu exekútorovi potvrdenie o zaplatení. Súdny exekútor musí uviesť aj oznámenie o práve požiadať súd, aby rozhodol o zábezpeke.

Ak veriteľ nesúhlasí so spôsobom platby, s lehotou alebo výškou zábezpeky, môže do ôsmich dní od doručenia výzvy predložiť súdnemu exekútorovi žiadosť, aby o tejto otázke rozhodol súd. Súdny exekútor musí bezodkladne postúpiť žiadosť súdu, ktorý musí o tejto veci rozhodnúť do ôsmich dní od jej doručenia.

Ak veriteľ nezaplatí zábezpeku spôsobom a v lehote určenej súdnym exekútorom alebo súdom alebo nepredloží potvrdenie o zaplatení, súdny exekútor o tom informuje súd, ktorý exekúciu zastaví.

3.2 Hlavné podmienky

Prvá podmienka na umožnenie výkonu súdneho rozhodnutia je existencia základu na výkon. Môže ísť o exekučný titul alebo autentický dokument v súlade s právnymi predpismi.

Vykonateľnosť súdnych rozhodnutí:

Súdne rozhodnutie je vykonateľné, keď nadobudne konečnú platnosť a keď uplynie lehota na dobrovoľné splnenie záväzkov dlžníka. Lehota na dobrovoľné splnenie záväzku začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia dlžníkovi. Súd môže takisto povoliť výkon iba jednej časti rozhodnutia, keď sa táto časť stane vykonateľnou.
Súd povolí výkon na základe súdneho rozhodnutia, ktoré ešte nenadobudlo konečnú platnosť, ak sa v právnych predpisoch stanovuje, že podaním opravného prostriedku sa neprerušuje výkon.

Vykonateľnosť súdneho zmieru:

Súdny zmier je vykonateľný, ak je pohľadávka, ktorej sa zmier týka, splatná. Splatnosť pohľadávky musí byť preukázaná dokumentom o zmieri, verejnou listinou alebo zákonne osvedčeným dokladom. Ak splatnosť nemožno preukázať týmto spôsobom, možno ju preukázať konečným rozhodnutím vydaným v občianskoprávnom konaní, v ktorom je stanovená splatnosť pohľadávky.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice:

Notárska zápisnica je vykonateľná, ak dlžník súhlasil s jej priamou vykonateľnosťou a ak je pohľadávka uvedená v notárskej zápisnici splatná. Splatnosť pohľadávky sa preukazuje notárskou zápisnicou, verejnou listinou alebo zákonne osvedčeným dokladom. Ak splatnosť pohľadávky nezávisí od uplynutia lehoty, ale od inej skutočnosti uvedenej v notárskej zápisnici, notár musí stranám oznámiť, aký dôkaz je dostatočný na preukázanie splatnosti pohľadávky: písomné vyhlásenie veriteľa adresované dlžníkovi o tom, že pohľadávka je splatná, s uvedením dátumu splatnosti a dôkaz o doručení písomného vyhlásenia o splatnosti pohľadávky dlžníkovi. Notár stranám oznámi, že namiesto predloženia dôkazu o doručení písomného vyhlásenia o splatnosti pohľadávky dlžníkovi môžu informovaním dlžníka o splatnosti pohľadávky poveriť notára. Písomné vyhlásenie veriteľa alebo oznámenie notára sa doručí doporučenou poštou.

Druhou podmienkou na to, aby súd umožnil výkon súdneho rozhodnutia, je podanie žiadosti o exekúciu, ktorá musí obsahovať informácie o veriteľovi a dlžníkovi vrátane ich príslušných identifikačných údajov, exekučného titulu alebo autentického dokumentu, záväzku dlžníka, metódy a predmetu exekúcie, ako aj ďalšie informácie potrebné na výkon exekúcie (žiadosť o exekúciu založená na autentickom dokumente musí obsahovať aj požiadavku, aby súd nariadil dlžníkovi zaplatenie pohľadávky spolu s odhadnutými nákladmi do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia alebo v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek alebo šekov do troch dní). V žiadosti o exekúciu musí veriteľ jasne vymedziť exekučný titul, na základe ktorého žiada o exekúciu, a uviesť, že bolo vydané vyhlásenie vykonateľnosti.

Pohľadávka musí byť splatná a lehota na dobrovoľné splnenie záväzku musela uplynúť.

V exekučnom titule alebo v autentickom dokumente sa musí jasne identifikovať dlžník. V žiadosti o exekúciu sa musí uviesť aj meno a adresa (alebo registrované miesto podnikania) dlžníka. V žiadosti o exekúciu musia byť jasne uvedené identifikačné údaje dlžníka (a veriteľa), ktoré sa líšia v závislosti od toho, či ide o fyzické osoby, právnické osoby, podnikateľov alebo súkromné osoby.

Dlžník musí byť existujúcim subjektom (nemôže byť zosnulý ani vyradený zo súdneho registra). Ak sa žiadosť o exekúciu podá proti neexistujúcemu subjektu, musí byť zamietnutá, a zánik subjektu v priebehu exekučného konania je dôvodom na zákonné prerušenie konania (nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie).

V exekučnom konaní sa na dlžníka aj veriteľa vzťahujú domnienky (právna spôsobilosť), ktoré sa pre občianskoprávne konanie stanovujú v Občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku) a článku 15 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Cieľom exekučných opatrení je splatenie pohľadávky veriteľa.

Medzi exekučné opatrenia na zabezpečenie zaplatenia peňažných pohľadávok patrí: predaj hnuteľného majetku dlžníka, predaj nehnuteľného majetku, prevod peňažnej pohľadávky dlžníka, spätné odkúpenie iných majetkových alebo hmotných práv a zaknihovaných cenných papierov, predaj podielu v spoločnosti a prevod peňažných prostriedkov uložených v platobnej inštitúcii (t. j. v bankách).

Medzi exekučné opatrenia na zabezpečenie uspokojenia nepeňažných nárokov patrí: zhabanie a odovzdanie hnuteľného majetku, vypratanie a zhabanie nehnuteľného majetku, nahradenie služby na náklady dlžníka, vynucovanie konania dlžníka prostredníctvom peňažných sankcií, návrat pracovníka do práce, rozdelenie hnuteľného majetku, prejav vôle a odobratie dieťaťa.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Uvedené exekučné opatrenia umožňujú exekúciu akéhokoľvek druhu majetku (akýkoľvek majetok, vlastnícke alebo hmotné právo dlžníka), pokiaľ tento majetok nie je zákonom vyňatý z exekúcie alebo exekúcia tohto majetku nie je zákonom obmedzená – článok 32 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov.

Predmetom exekúcie nemôžu byť:

• predmety, s ktorými sa neobchoduje,
• nerastné suroviny a iné prírodné zdroje,
• zariadenia, prístroje a iné predmety, ktoré štát alebo miestna samospráva potrebujú na plnenie svojich úloh, a hnuteľný a nehnuteľný majetok určený na národnú obranu,
• zariadenia, prístroje a iné predmety, ktoré dlžník potrebuje na výkon verejnej služby, a
• iné predmety a práva stanovené zákonom (napríklad peňažné prostriedky určené na výživu dieťaťa, striktne osobné veci, sociálne dávky, rodičovské príspevky, príspevky na dieťa, invalidný dôchodok, potraviny, vykurovacie palivo, pracovné a chovné zvieratá, vyznamenania, medaily, pomôcky pre zdravotne postihnutú osobu, poľnohospodárska pôda a zariadenia pre poľnohospodárov, ak sú potrebné na zabezpečenie živobytia atď.).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Hlavným cieľom všetkých vykonateľných opatrení je zaplatenie pohľadávky veriteľa. Účinky exekučných opatrení závisia od druhu použitého exekučného opatrenia.

EXEKÚCIA V PRÍPADE PEŇAŽNÝCH NÁROKOV

• Exekúcia hnuteľného majetku sa uskutočňuje zhabaním a predajom hnuteľného majetku. Veriteľ získava záložné právo na zhabané objekty.
• Exekúcia peňažných pohľadávok dlžníka sa vykonáva zablokovaním a prevodom pohľadávok. Rozhodnutím o zablokovaní peňažných pohľadávok súd zakazuje dlžníkovi dlžníka splatiť dlžníkovi dlh a dlžníkovi vymáhať pohľadávku vrátane záložného práva poskytnutého ako zábezpeka alebo disponovať pohľadávkami akýmkoľvek iným spôsobom. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o zablokovaní dlžníkovi dlžníka. Zablokovaním pohľadávok dlžníka súdom na žiadosť veriteľa veriteľ získava záložné právo na zablokované pohľadávky.
• Exekúcia peňažných prostriedkov dlžníka v platobnej organizácii: Rozhodnutím o exekúcii peňažných prostriedkov, ktoré má dlžník uložené v platobnej organizácii, súd nariaďuje platobnej organizácii, aby zmrazila peňažné prostriedky dlžníka na všetkých účtoch až do výšky sumy splatnej podľa rozhodnutia o exekúcii a po tom, ako rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť, vyplatila túto sumu veriteľovi. Toto rozhodnutie má za následok zablokovanie a prevod na účely vymáhania. Keď rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, súd informuje platobnú organizáciu. Platobná organizácia bezodkladne informuje súd o zaplatení pohľadávky veriteľovi.
• Exekúcia pohľadávok vzťahujúcich sa na prevzatie alebo odovzdanie hnuteľného majetku alebo odovzdanie nehnuteľného majetku sa uskutočňuje zablokovaním tejto pohľadávky a jej prevedením na veriteľa, po ktorom nasleduje jej predaj. Prevod zablokovanej pohľadávky dlžníka má za následok prevod peňažnej pohľadávky dlžníka.
• Exekúcia majetkových alebo vecných práv sa vykonáva zablokovaním tohto práva a zhabaním hnuteľného majetku. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o zablokovaní dlžníkovi. V rozhodnutí o exekúcii, ktorým sa povoľuje zablokovanie, súd zakazuje dlžníkovi disponovať týmto právom. Po zablokovaní práva veriteľ získava záložné právo.
• Exekúcia zaknihovaných cenných papierov: Exekúcia zaknihovaných cenných papierov kótovaných na burze sa uskutočňuje zablokovaním a predajom zaknihovaných cenných papierov a vyplatením veriteľa zo sumy získanej ich predajom. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom, keď sa rozhodnutie o zablokovaní zapíše do centrálneho registra zaknihovaných cenných papierov.
• Exekúcia podielu v spoločnosti sa uskutočňuje zápisom rozhodnutia o exekúcii, predajom podielu a vyplatením veriteľa zo sumy získanej jeho predajom. Rozhodnutím o exekúcii súd zakazuje spoločníkovi disponovať jeho podielom. Súd doručí rozhodnutie o exekúcii spoločnosti a zapíše ho do súdneho registra. Týmto zápisom veriteľ nadobúda záložné právo na podiel spoločníka, ktoré má účinok aj voči každej osobe, ktorá následne nadobudne tento podiel.
• Exekúcia nehnuteľného majetku sa uskutočňuje zápisom rozhodnutia o exekúcii do katastra nehnuteľností, stanovením hodnoty nehnuteľného majetku, jeho predajom a vyplatením veriteľa zo sumy získanej jeho predajom. Súd zapíše rozhodnutie o exekúcii nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľností. Týmto zápisom veriteľ nadobúda záložné právo na nehnuteľnosť, ktoré má účinok voči každej osobe, ktorá následne nadobudne vlastnícke právo na túto nehnuteľnosť. Veriteľ, ktorý žiada o exekúciu, ale ešte nenadobudol záložné právo ani pozemkovú zábezpeku (zemljiški dolg), zápisom rozhodnutia o exekúcii nadobúda právo na platbu z nehnuteľného majetku pred osobou, ktorá toto záložné právo nadobudla neskôr.

VÝKON SÚDNYCH ROZHODNUTÍ V PRÍPADE NEPEŇAŽNÝCH NÁROKOV

• Prevzatie a odovzdanie hnuteľného majetku uskutočňuje súdny exekútor, ktorý od dlžníka preberá predmet a odovzdáva ho veriteľovi, ktorý jeho prijatie potvrdí.
• Vypratanie a zhabanie nehnuteľného majetku vykonáva súdny exekútor, ktorý nehnuteľnosť po jej vysťahovaní a vyprataní zhabe a odovzdá ju do vlastníctva veriteľovi. Vypratávanie a zhabanie nehnuteľného majetku možno vykonať 8 dní po doručení rozhodnutia o exekúcii dlžníkovi.
• Povinnosť vykonať úkon, povoliť úkon alebo ukončiť konanie možno vynucovať v spolupráci so súdnym exekútorom spôsobom, ktorý určil súd. V prípade exekučného titulu, podľa ktorého musí dlžník vykonať úkon, ktorý zaňho môže vykonať aj iná osoba, exekúcia prebieha tak, že súd dá veriteľovi oprávnenie, aby týmto úkonom poveril inú osobu na náklady dlžníka alebo ho vykonal sám (nahradenie služby na náklady dlžníka). Ak dlžník musí podľa exekučného titulu vykonať úkon, ktorý zaňho nemôže vykonať iná osoba, súd v rozhodnutí o exekúcii stanoví primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti, a ak si dlžník v stanovenej lehote povinnosť nesplní, uloží mu pokutu (vynucovanie konania dlžníka pod hrozbou pokuty).
• Návrat pracovníka do práce zabezpečuje súd, ktorý v rozhodnutí o exekúcii stanoví primeranú lehotu na splnenie povinností. V rozhodnutí o exekúcii súd takisto uloží pokutu, ak si dlžník v stanovenej lehote túto povinnosť nesplní.
• Rozdelenie majetku sa môže uskutočniť prostredníctvom skutočného fyzického rozdelenia, ak je takéto rozdelenie určené exekučným titulom, alebo predajom majetku.
• Postup prejavu vôle znamená povinnosť poskytnúť katastrálny alebo iný druh prejavu vôle, ako sa stanovuje v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, a považuje sa za vykonaný, keď toto rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť.
• Exekúcia v prípadoch týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo výchovy detí a osobných kontaktov s deťmi je proces, pri ktorom súd v rozhodnutí o výkone uloží osobe povinnosť odovzdať dieťa. Súd určí lehotu, v ktorej sa dieťa musí odovzdať, alebo rozhodne, že dieťa sa musí odovzdať okamžite. Rozhodnutím o výkone sa povinnosť odovzdať dieťa ukladá osobe, na ktorú sa vzťahuje exekučný titul, osobe, od vôle ktorej závisí odovzdanie dieťaťa, a osobe, ktorá je s dieťaťom v čase prijatia rozhodnutia. V rozhodnutí o výkone súd stanoví, že povinnosť odovzdať dieťa sa vzťahuje na každého, s kým je dieťa v čase výkonu.

Exekučný súd môže uložiť pokutu dlžníkovi, ktorý koná v rozpore s rozhodnutím súdu, napríklad tým, že skrýva, poškodzuje alebo ničí svoj majetok, pácha činy, ktoré by mohli veriteľovi spôsobiť nenapraviteľnú škodu alebo ťažko napraviteľnú škodu, bráni súdnemu exekútorovi vo výkone jeho exekučných alebo zabezpečujúcich opatrení, koná v rozpore s rozhodnutím o zábezpeke, bráni práci odborníka alebo platobnej organizácie, bráni zamestnávateľovi alebo inému vykonávateľovi rozhodnutia o exekúcii vo výkone exekúcie alebo bráni kontrole a oceneniu nehnuteľného majetku alebo ich znemožňuje.

Ak dlžník koná v rozpore s rozhodnutím o exekúcii a disponuje svojím majetkom, takáto transakcia je platná iba vtedy, ak bola za tento právny úkon poskytnutá významná protihodnota a ak druhá strana v čase prevodu alebo prevzatia bremena konala v dobrej viere (t. j. nevedela alebo nemohla vedieť, že dlžník nemá právo disponovať svojím majetkom).

Dlžník, ktorý ničí, poškodzuje, prevádza alebo skrýva časť svojho majetku so zámerom zabrániť platbe veriteľovi, a tým poškodzuje veriteľa, je trestne zodpovedný a bude mu uložená pokuta alebo trest odňatia slobody v trvaní až jedného roka.

Banka musí na žiadosť súdu poskytnúť vysvetlenie a doklady preukazujúce, či a akým spôsobom vykonala rozhodnutie súdu o exekúcii a ako vykonala príkaz na vyplatenie pohľadávok vyplývajúci zo zákona. Okrem toho banka musí súdu aj veriteľovi zaslať informácie o bankových účtoch dlžníka. Na základe rozhodnutia o exekúcii musí banka zmraziť peňažné prostriedky dlžníka uložené v banke vo výške stanovenej v rozhodnutí o exekúcii a následne túto sumu vyplatiť veriteľovi.

Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť banke, ktorá v rozpore s rozhodnutím súdu nezablokovala, nepreviedla alebo nevyplatila dlžnú sumu, aby túto sumu veriteľovi zaplatila namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku. V takom prípade je banka voči veriteľovi zodpovedná za škodu, ktorú mu spôsobila tým, že nekonala v súlade s rozhodnutím o exekúcii, alebo za porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa informačnej povinnosti, dodržiavania poradia platieb, výšky a spôsobu vyplatenia záväzku podľa rozhodnutia o exekúcii.

Na základe rozhodnutia o exekúcii musí zamestnávateľ dlžníka vyplatiť veriteľovi paušálnu sumu alebo mu pravidelne platiť peňažné sumy, na ktoré by mal inak dlžník nárok ako na mzdu. Dlžník však musí dostať najmenej 76 % mesačnej minimálnej mzdy. Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť zamestnávateľovi, ktorý v rozpore s rozhodnutím súdu nezrazil a nevyplatil dlžnú sumu, aby tieto sumy veriteľovi zaplatil namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku. V takom prípade je zamestnávateľ voči veriteľovi zodpovedný za škodu, ktorú mu spôsobil tým, že nekonal v súlade s rozhodnutím o exekúcii.

Dlžník dlžníka musí vyhlásiť, či uznáva zablokovanú pohľadávku a v akej výške, ako aj či je povinnosť platiť pohľadávku dlžníka podmienená splnením iného záväzku. Ak takéto vyhlásenie neurobí alebo urobí nepravdivé vyhlásenie, voči veriteľovi nesie zodpovednosť za škodu.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť konkrétneho opatrenia exekučného súdu závisí od povahy opatrenia. Exekučné konanie sa spravidla uzavrie (a účinky rozhodnutia umožňujúceho exekúciu sa ukončia), keď sa uspokojí nárok veriteľa. Ak exekúciu z právnych alebo vecných dôvodov nemožno vykonať, vec sa musí uzavrieť pozastavením exekúcie, čo má za následok zrušenie všetkých exekučných opatrení, s výnimkou prípadov, v ktorých by to bolo v rozpore s právami, ktoré nadobudli tretie strany (napríklad práva kupujúceho na zhabaný hnuteľný majetok). Veriteľ môže požiadať o odloženie exekúcie na obdobie najviac jedného roka, pričom v takom prípade zostáva rozhodnutie umožňujúce exekúciu v platnosti aj vtedy, keď dlžník v čase vydania rozhodnutia nemal žiaden majetok (t. j. existencia faktických prekážok brániacich uspokojeniu nároku veriteľa).

Ak v prípade exekúcie pohľadávok dlžníka z bankových účtov dlžník nemá na účte peňažné prostriedky alebo nemá prístup k peňažným prostriedkom, banka musí zaznamenať rozhodnutie o exekúcii na obdobie jedného roka a vyplatiť veriteľa, keď budú na účte dlžníka k dispozícii peňažné prostriedky alebo keď dlžník získa právo nakladať s peňažnými prostriedkami. Dovtedy nemožno exekúciu pozastaviť.

Ak v priebehu zhabania hnuteľného majetku súdny exekútor neobjaví žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, alebo zhabaný majetok nie je dostatočný na splatenie pohľadávky veriteľa, alebo ak súdny exekútor nemôže vykonať zhabanie, pretože dlžník nie je prítomný alebo mu neposkytne prístup do priestorov, veriteľ môže do troch mesiacov od prvého pokusu o zhabanie požiadať, aby sa súdny exekútor opätovne pokúsil vykonať zhabanie. Dovtedy nemožno exekúciu pozastaviť.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Dlžník, veriteľ, všetky tretie strany, ktoré majú právo na predmet exekúcie brániace exekúcii, a všetci kupujúci predmetov zakúpených v priebehu konania, majú právo proti rozhodnutiam exekučného súdu podať opravné prostriedky.

Bežným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu prvého stupňa je odvolanie. Vo výnimočných prípadoch dlžník alebo tretia strana, ktorá má právo na predmet exekúcie brániace exekúcii, môže proti rozhodnutiu o exekúcii podať námietku. Námietka musí byť odôvodnená. V námietke musí dlžník alebo tretia strana uviesť všetky skutočnosti a predložiť dôkazy, na základe ktorých možno námietku považovať za odôvodnenú (námietka dlžníka). Veriteľ má právo odpovedať na námietku do 8 dní. Proti rozhodnutiu o námietke sa možno odvolať.

Každý, kto preukáže, že pravdepodobne má právo na predmet exekúcie, ktoré bráni exekúcii, môže podať námietku proti rozhodnutiu o exekúcii a žiadať, aby súd vyhlásil, že exekúcia tohto predmetu nie je povolená (námietka tretej strany). Námietku možno podať kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Ak veriteľ neodpovie na námietku v stanovenej lehote alebo vyhlási, že proti námietke nenamieta, súd v celom rozsahu alebo čiastočne zruší rozhodnutie o exekúcii a preruší exekúciu s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ak veriteľ v stanovenej lehote vyhlási, že proti námietke namieta, súd námietku zamietne. Tretia strana, ktorá podala námietku, môže do 30 dní po tom, ako rozhodnutie nadobudlo konečnú platnosť, podať žalobu s cieľom stanoviť, či je exekúcia daného predmetu povolená.

Odvolanie a námietku možno podať na súde, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok. Vo všeobecnosti platí, že ten istý súd, ktorý vydal rozhodnutie o exekúcii, rozhoduje o námietke a o odvolaní rozhoduje súd druhého stupňa. Rozhodnutie o odvolaní je konečné.

Námietka a odvolanie sa musia podať do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vo výnimočných prípadoch možno námietku podať po uplynutí tejto lehoty až do skončenia exekučného konania, pokiaľ sa námietka zakladá na skutočnosti týkajúcej sa skutočného nároku, táto skutočnosť sa zistila až po tom, ako sa rozhodnutie stalo vykonateľným, a nebolo možné ju vzniesť v pôvodnej lehote.

Námietka a odvolanie neprerušujú výkon exekučných opatrení v exekučnom konaní s výnimkou platobnej fázy. Vo všeobecnosti platí, že veriteľa nemožno vyplatiť, kým rozhodnutie o exekúcii nenadobudne konečnú platnosť. Veriteľ môže byť vyplatený, skôr ako rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, iba v prípade exekúcie založenej na exekučnom titule týkajúcom sa peňažných prostriedkov dlžníka v platobnej inštitúcii (exekúcia založená na exekučnom titule) pod podmienkou, že k žiadosti o exekúciu je pripojený exekučný titul, s výnimkou obchodných vecí, v ktorých exekučný titul nemusí byť pripojený.

V exekučnom konaní sú mimoriadne opravné prostriedky obmedzené. Proti rozhodnutiu vydanému v druhom stupni, ktorým je právoplatne rozhodnuté o zamietnutí alebo odmietnutí návrhu na výkon rozhodnutia, je možné sa odvolať za podmienok stanovených zákonom upravujúcim občianskoprávne konania. Obnova konania nie je povolená, ak zákon nestanoví inak.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekúcia peňažných nárokov a zabezpečenie takýchto nárokov nie sú prípustné v prípade predmetov a práv, ktoré sú nevyhnutné na uspokojenie základných životných potrieb dlžníka a osôb, ktoré je dlžník zo zákona povinný živiť, alebo predmetov a práv, ktoré sú nevyhnutné na výkon povolania dlžníka. V prípade niektorých takýchto predmetov a práv je výkon súdneho rozhodnutia povolený len v obmedzenom rozsahu.

Súvisiace odkazy

http://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

http://www.mp.gov.si/si/obrazci_evidence_mnenja_storitve/uporabni_seznami_imeniki_in_evidence/

http://www.sodisce.si/

https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs

http://pisrs.si/

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V zmysle § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku je vykonateľnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Výkon súdnych rozhodnutí v obchodných a občianskoprávnych veciach s výnimkou rozhodnutí vo veciach maloletých je predmetom zákona č. 233/1995 Z.z.  o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) podľa ktorého len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom. EP vymedzuje exekučný titul ako vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. § 45 EP určuje i ďalšie exekučné tituly, na ktorých podklade možno vykonať exekúciu, medzi tieto zaraďujeme i cudzie exekučné tituly a notárske zápisnice.

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa spravuje odlišným právnym režimom a nespadá pod EP, upravuje ho zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v ust. § 370 a nasl. Podľa tohto zákona sa postupuje pri výkone rozhodnutia:

- ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

- o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,

- ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

V ďalšom výklade budeme teda rozlišovať výkon rozhodnutia podľa EP (exekúciu) a výkon rozhodnutia podľa CMP.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Exekúcie podľa EP

Exekúcie vykonáva súdny exekútor, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“) - vykonávanie tejto činnosti je výkonom verejnej moci. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd - súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Zoznam súdnych exekútorov možno nájsť na webovej lokalite http://www.ske.sk/. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, t.j. na výlučne tento súd môžu smerovať návrhy na vykonanie exekúcie, a to bez ohľadu na bydlisko/trvalý pobyt oprávneného a povinného (veriteľa či dlžníka). Súd však v zásade prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa povinného.

Výkon rozhodnutia podľa CMP

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je oprávnený vykonávať len súd, miestne príslušným je v zásade súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd, v ktorého obvode sa maloletý aktuálne zdržuje. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej inštancii.

Výkon rozhodnutia teda de facto vykonáva samotný sudca, tento je však je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Konanie podľa EP

Podľa § 48 EP môže oprávnený (t.j. oprávnený z exekučného titulu, subjekt ktorému vykonateľné rozhodnutie priznáva nárok na plnenie) podať návrh na vykonanie exekúcie ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekučné konanie sa teda začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Ako už bolo uvedené vyššie, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva Okresnému súdu Banská Bystrica elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a za túto činnosť mu patrí odmena a náhrada výdavkov, ktorých výšku a spôsob určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať zákonné náležitosti:

a) označenie súdu, ktorému je určený,

b) označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania

c) označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených (povinnosť ustanoviť si spoločného zástupcu),

d) označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,

e) označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,

f) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,

g) označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného,

h) označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie,

i) uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom, ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,

j) vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov,

k) vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,

l) dátum podania.

K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť

a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť,

b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať,

c) listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu,

d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, oprávnený musí pripojiť aj listiny v závislosti od typu cudzieho exekučného titulu  (§ 48 ods. 5 EP).

Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súd tento preskúma a v prípade splnenia zákonných predpokladov vydá poverenie a doručí ho súdnemu exekútorovi, ktorý zabezpečí jej vykonanie.

Konanie podľa CMP

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia – podľa CMP je však možné konanie začať aj bez návrhu. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia pritom nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené. Súd v rámci výkonu rozhodnutia odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

3.2 Hlavné podmienky

Podmienky exekučného konania podľa EP

Podmienkami exekučného konania podľa EP je existencia exekučného titulu, podanie návrhu na vykonanie exekúcie a zaplatenie súdneho poplatku (16,50 eur). Súdny poplatok je splatný podaním návrhu na vykonanie exekúcie a možno ho platiť len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na účely platenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zúčtovacie údaje oznamujú automatizovaným spôsobom. Súd na zaplatenie súdneho poplatku v konaní nevyzýva.  Ak poplatková povinnosť z návrhu na vykonanie exekúcie nie je splnená celkom do 15 dní od podania návrhu, na návrh na vykonanie exekúcie sa neprihliada; to neplatí, ak ide o oprávneného oslobodeného od platenia súdnych poplatkov. O tejto skutočnosti súd oprávneného upovedomí.

Po začatí exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie môže exekútor oprávneného vyzvať na zloženie preddavku na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania; to neplatí, ak ide o oprávneného, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Ak oprávnený na výzvu exekútora nezloží preddavok v lehote určenej exekútorom nie kratšej ako 15 dní, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.

Exekučným titulom podľa EP je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekučným titulom je aj

a) rozhodnutie inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

b) cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike,

c) notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného,

e) rozhodnutie o dedičstve,

f) vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,

g) platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom,

h) vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iné vykonateľné rozhodnutie, výkaz nedoplatkov alebo schválený zmier, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) doklad vydaný podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu,

k) upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie,

l)exekučný titul podľa osobitného predpisu.

Podmienky výkonu rozhodnutia podľa CMP

Podmienkou výkonu rozhodnutia je len samotný exekučný titul, nakoľko toto konanie možno začať aj bez návrhu. Súd môže totiž nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia je nariadené vždy bez návrhu. Oprávnený súdny poplatok z návrhu neplatí, tieto konania sú oslobodené od súdneho poplatku.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmet exekúcie podľa EP

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať

a) vyprataním,

b) odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,

c) rozdelením spoločnej veci,

d) uskutočnením prác a výkonov.

Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa EP alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

Exekúcii nepodlieha

a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,

b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,

c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,

d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,

e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

Ostatný majetok štátu a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Exekúciu na takýto majetok štátu možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.

Predmet výkonu rozhodnutia podľa CMP

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť (pred vydaním exekučného príkazu) a povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. Upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie ako aj výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote.

Účinky upovedomenia o začatí exekúci

Bežné právne úkony

Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Za bežné právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich činnosti alebo podnikania.  Bežné právne úkony inej fyzickej osoby sú tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej bežných životných potrieb, ako aj bežných životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

Za bežný právny úkon sa nepovažuje najmä

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,

b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,

c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti, prípadne ich zaťaženie právom tretej osoby,

d) uskutočnenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Nakladanie s majetkom v rozpore s týmto zákazom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.

Započítanie pohľadávok

Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

Účinky splnenia vymáhaného nároku

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi, dostane exekútorovi. Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Platnosť týchto opatrení nie je časovo obmedzená.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Odklad exekúcie a zastavenie exekúcie podľa EP

Povinný môže pozastaviť priebeh exekúcie tým, že súdneho exekútora požiada o odklad exekúcie (exekútor následne vydá upovedomenie o odklade exekúcie) a to najmä z nasledovných dôvodov na strane povinného:

a) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva pokiaľ sa jedná o majetok, ktorý má byť predmetom exekúcie,

b) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,

c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

d) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,

e) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,

Povinný môže požiadať o zastavenie exekúcie aj súd, a to z nasledovných dôvodov:

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

Povinný môže takýto návrh, ktorý má odkladný účinok, podať u súdneho exekútora len do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie (ktoré už nemajú odkladný účinok) môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu, ktorý o návrhu rozhodne.

Proti ďalším rozhodnutiam exekútora/súdu v exekučnom konaní v zásade „odvolanie“ nemožno podať, až na zákonné výnimky podľa EP.

Výkon rozhodnutia podľa CMP

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Na návrh súd môže odložiť výkon cudzieho rozhodnutia, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do rozhodnutia o opravnom prostriedku. Súd odloží výkon rozhodnutia aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak

a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,

b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu,

c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať,

d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti,

e) došlo k splneniu povinnosti,

f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Viď bod 4 a 5. Spôsob vykonania exekúcie je exekútor povinný určiť tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

Takisto súd musí zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie ak:

a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom,

b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená,

c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule,

d) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok,

e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,

2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,

3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,

g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo

h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd je ďalej v priebehu exekúcie oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu. Pred rozhodnutím o zmene exekútora prihliadne na vyjadrenia účastníkov konania a exekútora.

V prípade vykonávanie exekúcie zrážkami zo mzdy sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa prvej vety. Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.

Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov . Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len na jednom z nich.

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

Z exekúcie sú vylúčené

a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,

b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,

c) domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,

d) veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura,

e) zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

f) veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu.

g) osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti,

h) snubný prsteň a obrúčka,

i) hotové peniaze do sumy 165 eur,

j) študijná literatúra a hračky.

Z exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov a chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.

Z exekúcie je vylúčený podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde a podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zodpovedajúci výške príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania.

Platné od 1. apríla 2017

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon sa vzťahuje na vymáhanie určitého záväzku nariadeného súdom alebo priamo vykonateľného titulu na výkon rozhodnutia. Vo väčšine prípadov ide o vymáhanie dlhu. Ďalším dôležitým vykonávacím opatrením je vysťahovanie, t. j. povinnosť vysťahovať sa z určitej budovy alebo jej časti. Titul na výkon rozhodnutia môže zahŕňať aj povinnosť previesť určitý majetok na inú stranu, povinnosť vykonať určitý úkon alebo príkaz na zastavenie určitého úkonu. Vymáhať možno aj zaistenie vecí nariadené súdom alebo iné ochranné opatrenia. Fínsky vnútroštátny orgán presadzovania práva je agentúrou patriacou pod ministerstvo spravodlivosti, ktorá nezávisle a nestranne plní zákonné povinnosti týkajúce sa presadzovania práva.

Výkon vo veciach týkajúcich sa právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na deti

Vo veciach týkajúcich sa právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na deti, sa výkon týka vykonávania súdnych príkazov, akým je napríklad príkaz na odovzdanie dieťaťa. Titulom na výkon rozhodnutia môže byť aj dohoda potvrdená sociálnymi službami. Je potrebné uviesť, že vo Fínsku sú práva na styk s dieťaťom právom dieťaťa, nie rodiča. Výkon súdneho rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na starostlivosť o dieťa a/alebo právo na styk s dieťaťom, sa riadi zákonom o vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a práva na styk (619/1996). Tento zákon sa vzťahuje aj na výkon všetkých dočasných príkazov. Výkon sa uskutočňuje v súlade s týmto zákonom aj v prípadoch, keď sú rozsudok alebo rozhodnutie vydané v zahraničí vykonateľné vo Fínsku podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

Súdny úradník môže vykonať príkaz týkajúci sa starostlivosti o dieťa, ak bolo rozhodnutie vo veci vydané v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov. Za iných okolností sa návrh na vydanie vykonateľného titulu musí podať na súd. Súd môže návrh na výkon zamietnuť, iba ak by bol v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Pri výkone príkazov, ktoré sa týkajú starostlivosti o dieťa, súd ukladá druhej strane povinnosť odovzdať dieťa navrhovateľovi pod hrozbou peňažnej sankcie. Alternatívne sa môže vydať príkaz na vyzdvihnutie dieťaťa z konkrétneho miesta. Pri výkone príkazov týkajúcich sa styku s dieťaťom je druhá strana povinná povoliť návštevy a podniknúť akékoľvek ďalšie konkrétne kroky, ktoré považuje za nevyhnutné na umožnenie návštev.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Kontaktné údaje fínskeho vnútroštátneho orgánu presadzovania práva možno nájsť na jeho webovom sídle vo fínčine, švédčine a v angličtine.

Vo Fínsku sú súdni úradníci vládnymi úradníkmi. Navrhovatelia si nemôžu vybrať jednotku pre presadzovanie práva alebo súdneho úradníka, ktorý bude ich prípad riešiť: o poradí, v akom sa veci prejednávajú, sa rozhoduje z úradnej moci.

Úkony presadzovania práva fínskeho vnútroštátneho orgánu presadzovania práva vykonávajú jednotky presadzovania práva.

Väčšinu prípadov vymáhania pohľadávok vybavuje základná vnútroštátna jednotka presadzovania práva elektronicky, takže osobné stretnutia s dlžníkmi nie sú potrebné.

Päť regionálnych jednotiek presadzovania práva patriacich pod vnútroštátny orgán presadzovania práva je zodpovedných za predaj zaisteného majetku a ďalšie náročnejšie úlohy v oblasti presadzovania práva v ich príslušných jurisdikciách.

Osobitná jednotka presadzovania práva sa zaoberá časovo náročnými úkonmi v oblasti presadzovania práva, ktoré si vyžadujú rozsiahle vyšetrovanie. Úzko spolupracuje s ostatnými orgánmi a prispieva k boju proti tieňovej ekonomike a hospodárskym trestným činom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Konanie o výkone rozhodnutia sa začína, keď navrhovateľ požiada o výkon rozhodnutia, a ak je to potrebné, priloží kópiu titulu na výkon rozhodnutia. Navrhovateľ vopred neplatí za výkon rozhodnutia nijaký poplatok.

Viac informácií o konaní na podanie návrhu vo fínčine, švédčine a v angličtine.

Návrh na výkon rozhodnutia možno podať elektronicky prostredníctvom tejto online služby: https://asiointi2.oikeus.fi/ulosotto/#/

Návrh na výkon rozhodnutia je možné podať aj prostredníctvom klasického písomného návrhu alebo elektronickej správy:

Fínski navrhovatelia:

po fínsky: https://www.ulosottolaitos.fi/fi/index/tietoaulosotosta/tietoavelkojalle/ulosotonhakeminen.html

po švédsky: https://www.ulosottolaitos.fi/sv/index/informationomutsokningen/informationtillborgenarer/utsokningsansokan_1.html

návrh na výkon rozhodnutia pre navrhovateľov zo zahraničia (v angličtine): https://oikeus.fi/en/index/oikeuslaitos/forms/enforcement.html

Návrhy podané e-mailom zo zahraničia: ulosotto.uo(at)oikeus.fi

Pokyny na odoslanie zabezpečeného e-mailu (v angličtine): https://oikeus.fi/en/index/oikeuslaitos/submittingdocuments.html

Súdni úradníci sú povinní dodržiavať rozsudky súdov a iné tituly na výkon rozhodnutia stanovené v právnych predpisoch a nemôžu skúmať ich obsah. V záujme začatia vykonávacieho konania musí mať navrhovateľ dôvody na výkon, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, pričom odporcovi musí byť uložená určitá povinnosť. Súdni úradníci skontrolujú, či dlh po vydaní rozsudku súdu napríklad v dôsledku úhrady alebo uplynutia premlčacej lehoty nezanikol. Právo na vyplatenie držiteľov práv zo zábezpeky (akou je hypotéka) sa stanovuje v samostatnom ustanovení.

3.2 Hlavné podmienky

V občianskych a obchodných veciach sa výkon rozhodnutia zvyčajne zakladá na rozsudku alebo rozhodnutí všeobecného súdu. Nie je potrebný osobitný vykonateľný titul zo strany súdu. Medzi všeobecné súdy patria okresné súdy ako súdy prvého stupňa a na odvolacej úrovni odvolacie súdy a najvyšší súd. Titulom na výkon rozhodnutia môže byť aj rozhodcovský rozsudok. V praxi je dôležitým základom pre výkon rozhodnutia dohoda o platení výživného potvrdená príslušným obecným orgánom. Na druhej strane Fínsko neuznáva ako titul na výkon rozhodnutia dokumenty vyhotovené medzi súkromnými osobami.

Rozsudky, proti ktorým bolo podané odvolanie, možno vykonať, ak navrhovateľ poskytne zábezpeku určenú súdnym úradníkom na prípadnú škodu, ktorá by mohla byť spôsobená odporcom. Navrhovateľovi však nemôžu byť poskytnuté žiadne finančné prostriedky, pokiaľ nie sú tituly na výkon rozhodnutia a akékoľvek rozhodnutie o konfiškácii a obstavení konečné.

Hlavné ustanovenia o vykonateľnosti rozsudkov vydaných mimo Fínska sa nachádzajú v právnych predpisoch EÚ [napr. v nariadení Brusel I (č. 44/2001) a v nariadení Brusel IIa (č. 2201/2003)] a v dohovore o uznávaní a výkone rozsudkov v severských krajinách. Ďalšie informácie o cezhraničnom výkone rozhodnutí možno nájsť na webovom sídle ministerstva spravodlivosti vo fínčine, švédčine a v angličtine.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Po začatí vykonávacieho konania sa dlžníkovi zašle oznámenie o konaní a žiadosť o platbu. Ak dlžník neuskutoční platbu v súlade so žiadosťou a dobrovoľne sa v súvislosti s touto platbou neobráti na úrad pre presadzovanie práva, tento úrad začne vyšetrovanie s cieľom zistiť na základe údajov z registrov dlžníkov príjem a majetok.

Nevyhnutnou súčasťou tejto vyšetrovacej činnosti je získavanie informácií od banky. Najčastejšie sa obstaví príjem zo zamestnania a finančné prostriedky na bankových účtoch. Namiesto zrážania určitej sumy zo mzdy vyplácanej v pravidelných intervaloch sa môže zostaviť aj splátkový kalendár. Opatrenia na zisťovanie dlžníkovho príjmu a majetku, ako aj ďalšie vyšetrovanie sa upravuje zákonom. Súdni úradníci majú rozsiahle práva stanovené zákonom, ktoré im umožňujú prístup k informáciám o finančnej situácii dlžníka z rôznych registrov. Súdni úradníci sú takisto povinní zistiť informácie o majetku, ktorý dlžníkovi patrí. Vykonávacie opatrenia sa musia vykonať bez zbytočného odkladu. Ak napríklad dlžník dostáva pravidelný príjem zo zamestnania, prvá platba sa spravidla uvoľní veriteľovi do približne dvoch mesiacov od začatia konania. Dlžník má právo na odvolanie, no inkasovanie platby sa nepreruší, pokiaľ to súd osobitne nenariadi.

Návrh možno podať na úplný alebo obmedzený výkon. Ak dlh nemožno inkasovať okamžite, veritelia môžu požiadať vnútroštátny orgán presadzovania práva aj o to, aby dlh počas dvoch rokov monitoroval prostredníctvom jeho zapísania do pasívneho registra. Na účely výkonu rozhodnutia si netreba najímať právnika či právneho poradcu.

Skonfiškovať možno akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok dlžníka, ktorý nie je chránený alebo ktorý nepatrí do rozsahu práva na výnimku, ako aj práva, pohľadávky či predmety, ktoré majú peňažnú hodnotu. Ak veriteľ podá návrh na obmedzený výkon, skonfiškovať možno len majetok, ktorý je zistiteľný z registrov a v prípade ktorého sa nevyžaduje likvidácia. Ak sa v prípade skonfiškovaného majetku vyžaduje likvidácia, zvyčajne sa predá v nútených dražbách, ktoré sa bežne oznamujú v miestnych novinách a na internete.

Odkazy na záznamy o predaji:

https://www.ulosottolaitos.fi/myynti-ilmoitukset/fi/index.html (vo fínčine a švédčine)

https://huutokaupat.com/ulosotto/.

Fínsky zákon o výkone rozhodnutí obsahuje aj osobitné ustanovenie, podľa ktorého môže okresný súdny úradník rozhodnúť, že nebude prihliadať na umelé usporiadanie majetku. Tvrdenie, že majetok patrí tretej strane, nebráni konfiškácii majetku, ak:

1. sa zistí, že postavenie tretej strany sa zakladá na dohode o majetku alebo iných dohodách s právnym statusom, ktorý nezodpovedá ich skutočnej povahe alebo skutočnému účelu, s prihliadnutím na to, že práva dlžníka sú porovnateľné s právami vlastníka, úkony dlžníka sú porovnateľné s úkonmi vlastníka, ako aj na výhodách, ktoré dlžník požíva v dôsledku dohody a iných podobných faktoroch; a
2. právne postavenie sa zjavne využíva na zabránenie vymáhaniu alebo na zaistenie znemožnenia prístupu veriteľov k majetku; a
3. inak nie je pravdepodobné, že by sa dlh voči navrhovateľovi od dlžníka vymohol v primeranej lehote.

Konfiškáciu však nemožno vykonať, ak tretia strana, ktorej sa dohoda týka, predloží primeraný dôkaz o tom, že konfiškáciou by mohli byť porušené jej skutočné práva. Súdny úradník musí záležitosť v prípade potreby a primeraným spôsobom prekonzultovať s dlžníkom a treťou stranou, ako aj s navrhovateľom, pokiaľ sa tým výkon rozhodnutia značne neskomplikuje.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Začatie vykonávacieho konania má síce určité účinky, no významné právne dôsledky má obstavenie a konfiškácia. Po konfiškácii majetku dlžník nesmie skonfiškovaný majetok zničiť, nakladať s ním, založiť ho ani prijímať iné rozhodnutia týkajúce sa tohto majetku na úkor veriteľa. Úkony vykonané v rozpore s týmto opatrením nemajú vo vzťahu k veriteľovi nijaký právny účinok. Nadobúdateľ alebo tretia strana však v niektorých prípadoch môže využiť ochranu bona fide. Súdni úradníci majú rozsiahly prístup k informáciám získaným nielen od dlžníka, ale aj od tretích strán, ako sú banky. Keď banka dostane informáciu o zmrazení finančných prostriedkov dlžníka, nesmie uvoľniť prostriedky z bankového účtu dlžníka nikomu okrem súdneho úradníka. Vyplatenie pohľadávok alebo miezd či platu v rozpore s týmto opatrením je trestný čin.

Vlastnícke práva k predmetom sa v dôsledku predaja majetku uskutočneného v priebehu vykonávacieho konania zmenia. Finančné prostriedky nadobudnuté v podobe kúpnej ceny sa čo najskôr prevedú na navrhovateľa.

Majetok sa konfiškuje až do výšky sumy, ktorá je potrebná na vyrovnanie dlhu voči navrhovateľovi. V prípadoch, keď sa výkonu rozhodnutia domáhalo viacero veriteľov alebo keď napríklad konfiškovaný majetok podlieha hypotéke, finančné prostriedky sa rozdelia medzi veriteľov podľa hierarchie stanovenej v právnych predpisoch. Poplatky za výkon rozhodnutia splatné štátu sa obvykle účtujú dlžníkovi. Ak pokus o vymáhanie zlyhá, veriteľ bude musieť zaplatiť nízky poplatok za spracovanie. Veriteľovi bude takisto účtovaný poplatok za prevod finančných prostriedkov. Vo veciach, ktoré sa týkajú výživného, sa poplatok účtovať nebude a prednosť bude mať výživné. Platby prevádzané na navrhovateľa sa môžu každý mesiac meniť v závislosti od kolísania príjmu dlžníka a výšky dlhu.

Ďalšie informácie o poplatkoch za výkon rozhodnutia vo fínčine, švédčine a v angličtine.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Súdni úradníci musia v súlade s právnymi predpismi vykonávať svoje povinnosti promptne a bez zbytočného odkladu. Ak dlžník nemá majetok alebo príjem, ktorý možno skonfiškovať alebo obstaviť, vec sa vráti veriteľovi ako uzatvorená pre jeden z týchto dôvodov: chýbajúci majetok, chýbajúci a nezistený majetok alebo iná osobitne špecifikovaná prekážka vo vymáhaní. V takýchto situáciách sa informácie o príjmoch a majetku vždy získavajú z hlavných registrov. Vykonávacie konanie sa skončí, ale veriteľ môže požiadať, aby sa uskutočnilo aj neskôr, a v takomto prípade sa finančná situácia dlžníka prešetrí ešte raz. Navrhovateľ môže napríklad požiadať o výkon rozhodnutia včasným podaním nového návrhu, aby sa zaistilo obstavenie zdroja, akým je napríklad dlžníkov daňový preplatok na konci roka. Navrhovateľ môže takisto požiadať o zápis dlhu do pasívneho registra. Ak sa pri vyšetrovaní inej veci zistí, že dlžník má príjem, ktorý možno obstaviť, alebo majetok, ktorý možno skonfiškovať, alebo že možno dostane daňový preplatok, vo vykonávacom konaní sa zohľadní dlh zapísaný v pasívnom registri. Zápis v pasívnom registri bude platný dva roky odo dňa vydania osvedčenia o prekážke, ktorým sa preukazuje nedostatok prostriedkov.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Proti vykonávacím opatreniam alebo rozhodnutiam súdnych úradníkov sa môže odvolať každá osoba, ktorej práva sú daným opatrením alebo rozhodnutím dotknuté. Odvolania sa podávajú na okresný súd. Odvolacia lehota je tri týždne a spravidla sa počíta odo dňa vydania rozhodnutia alebo odo dňa, keď bolo rozhodnutie dotknutému účastníkovi oznámené.

Podaním odvolania sa zvyčajne vykonávacie konanie nepreruší, pokiaľ súd nerozhodne inak. Ak súd odvolaniu vyhovie, zruší alebo zmení rozhodnutie súdneho úradníka. V niektorých prípadoch môžu súdni úradníci opraviť zjavné chyby aj sami.

Ak si rozhodnutie o argumente alebo nároku predloženom v súvislosti s výkonom vyžaduje rozsiahle vypočutie ústnych dôkazov, o veci môže byť potrebné rozhodnúť v občianskom súdnom konaní (napadnutý výkon).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

V právnych predpisoch sa stanovuje zákaz výkonu, napríklad zo sociálnych dôvodov. Existuje viacero sociálnych dávok, ktoré nemožno obstaviť. Ak je dlžníkom v rámci konania fyzická osoba, predmety, dávky a práva osobitne stanovené v právnych predpisoch nemožno konfiškovať. Okrem toho majetok nemožno skonfiškovať, ak by navrhovateľ alebo navrhovatelia vzhľadom na hodnotu tohto majetku a ďalšie okolnosti po zaplatení trov výkonu rozhodnutia, poplatkov súdneho úradníka a dlhov z tohto majetku získali iba zanedbateľnú sumu.

V rámci výkonu rozhodnutí a plánov platieb sa vždy musí zohľadniť zákonom chránená časť príjmu a majetku dlžníka. Ide o sumu, ktorá zostáva na pokrytie životných nákladov. Vo všeobecnosti nemožno obstaviť viac než jednu tretinu čistej mzdy alebo platu dlžníka. Stanovené chránené časti príjmu a majetku spolu s príkladmi nájdete na webovom sídle fínskeho vnútroštátneho orgánu presadzovania práva vo fínčine, švédčine a v angličtine.

Ak bola fyzickej osobe uložená platobná povinnosť, tituly na výkon rozhodnutia zostávajú vykonateľné počas 15 rokov (premlčacia lehota pre tituly na výkon rozhodnutia). Ak je veriteľ uvedený v titule na výkon rozhodnutia fyzickou osobou alebo ak pohľadávka vychádza z trestného činu, za ktorý bol dlžník odsúdený na trest odňatia slobody alebo na verejnoprospešné práce, premlčacia lehota je 20 rokov.

Premlčacia lehota pre peňažné dlhy na základe dohody s fyzickou osobou je 20 alebo 25 rokov. Premlčacia lehota sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existujú alebo nie dôvody na vymáhanie pohľadávky. Ustanovenie sa vzťahuje len na peňažné dlhy fyzických osôb. Peňažný dlh sa premlčí najneskôr do 20 rokov od jeho splatnosti. Ak je veriteľ fyzickou osobou, premlčacia lehota je 25 rokov.

Ak má fyzická osoba takisto dôvody na vymáhanie peňažnej pohľadávky na základe dohody, premlčacia lehota sa počíta podľa premlčacej lehoty, ktorá sa skončí ako prvá.

Rozsudok súdu alebo iné tituly na výkon rozhodnutia nemožno vykonať, ak nimi udelené právo následne zaniklo z dôvodu splatenia dlhu alebo uplynutia premlčacej lehoty, alebo z nejakého iného dôvodu.

Ďalšie informácie nájdete tu:

webové sídlo fínskeho vnútroštátneho orgánu presadzovania práva vo fínčine, švédčine a v angličtine.

webové sídlo ministerstva spravodlivosti – výkon občianskoprávnych rozsudkov: vo fínčine, švédčine a v angličtine

Exekučný poriadok vo fínčine a švédčine

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku (utsökningsbalken)

Výkon súdneho rozhodnutia znamená, že exekučný orgán vynucuje splnenie záväzku, o ktorom rozhodol súd alebo iný orgán. Exekúcia sa vo všeobecnosti vzťahuje na povinnosť zaplatiť peniaze alebo vysťahovať sa z bydliska. Ďalší druh exekúcie sa týka zhabania alebo iných zabezpečovacích opatrení.

Súdne rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje na povinnosť platiť, sa vykonáva prostredníctvom zablokovania. Zablokovanie umožňuje zhabanie majetku dlžníka. Ak má osoba povinnosť vysťahovať sa, napríklad z obydlia, exekúcia sa uskutočňuje prostredníctvom núteného vysťahovania. V ostatných prípadoch má exekúcia spravidla formu príkazu, ktorým exekučný orgán nariaďuje osobe, o vedenie exekúcie proti ktorej sa požiadalo, aby vykonala nejaký úkon alebo aby vyhovela súdnemu príkazu alebo inému rozhodnutiu. Exekučný orgán môže uložiť pokutu.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch (föräldrabalken)

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch sa týka opatrení, ktorými sa má v praxi vykonať nejaký úkon, ktorý vyplýva z rozhodnutia alebo dohody o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, jeho bydlisku, kontakte s deťmi alebo ich odobratí. Súd, ktorý výkon nariadi, môže uložiť pokutu alebo nariadiť odobratie detí políciou. Rovnaké pravidlá týkajúce sa výkonu sa uplatňujú aj pri výkone cudzích rozhodnutí podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel II), ak sa výkon súdneho rozhodnutia týka osoby dieťaťa. Ak sa však výkon súdneho rozhodnutia týka majetku dieťaťa alebo právnych nákladov, uplatňuje sa exekučný poriadok.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výkonom súdneho rozhodnutia je poverený švédsky exekučný orgán (Kronofogdemyndigheten). Exekučný orgán teda rozhoduje napríklad o zablokovaní. Hlavný exekútor nesie celkovú právnu zodpovednosť za priebeh výkonu, zatiaľ čo samotným výkonom sú zvyčajne poverení iní úradníci (exekútori).

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na účely výkonu súdneho rozhodnutia musí existovať súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul.

Základom výkonu môžu byť tieto exekučné tituly:

• rozsudok, verdikt alebo rozhodnutie,
• zmier, ktorý je potvrdený súdom, alebo dohoda o mediácii, ktorá bola súdom vyhlásená za vykonateľnú,
• schválená trestnoprávna sankcia, schválený príkaz na úhradu alebo schválený príkaz na zaplatenie pokuty za porušenie predpisov,
• rozhodcovský rozsudok,
• písomný záväzok, dosvedčený dvomi osobami, týkajúci sa platby výživného podľa zákonníka o manželstve (äktenskapsbalken) a zákonníka o deťoch a rodičoch (föräldrabalken),
• rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa má vykonať podľa osobitného ustanovenia,
• dokument, ktorý je vykonateľný podľa osobitného ustanovenia,
• verdikt alebo rozhodnutie exekučného orgánu týkajúce sa príkazu na úhradu alebo pomoci pri výkone a európske platobné rozkazy, ktoré boli exekučným orgánom vyhlásené za vykonateľné.

Po vydaní exekučného titulu nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu ani iného orgánu, aby bolo možné začať výkon.

Významná časť činnosti exekučného orgánu spočíva v získavaní informácií o majetku dlžníka. Dlžník je povinný poskytnúť informácie o svojom majetku a pod hrozbou trestnoprávnych sankcií vo vyhlásení alebo pri výsluchu potvrdiť, že informácie, ktoré poskytol, sú pravdivé. Orgán môže dlžníkovi nariadiť, aby tieto informácie poskytol, aj pod hrozbou pokuty. O pokute rozhodne okresný súd na žiadosť exekučného orgánu.

Žiadosť o exekúciu možno podať ústne alebo písomne. Ústna žiadosť si vyžaduje, aby sa žiadateľ (osoba žiadajúca o výkon súdneho rozhodnutia) dostavil pred exekučný orgán. Písomnú žiadosť musí podpísať žiadateľ alebo jeho zástupca.

Náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia (administratívne náklady), sa hradia z poplatkov (poplatky za výkon). Administratívne náklady sa vo všeobecnosti účtujú odporcovi v danej veci (protistrana žiadateľa) po skončení výkonu, ak je to možné. Náklady štátu však vo všeobecnosti znáša žiadateľ. Na toto pravidlo sa môžu vzťahovať výnimky, napríklad v prípade väčšiny žiadostí o platbu výživného.

Všeobecne platí, že za každý exekučný titul, ktorým sa žiada výkon, sa vyberá základný poplatok. V prípade exekúcie týkajúcej sa súkromnoprávneho nároku predstavuje základný poplatok 600 SEK.

Medzi ďalšie poplatky, ktoré možno vyberať, patria poplatky za prípravu, poplatky za predaj a osobitné poplatky.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Výkon sa môže zakladať na rozhodnutí všeobecného súdu o zverení detí do osobnej starostlivosti, ich bydlisku, kontakte s deťmi alebo ich odobratí. Výkon sa môže zakladať aj na dohode o starostlivosti, bydlisku alebo kontakte, ktorú rodičia uzavreli a ktorú schvaľuje rada sociálneho zabezpečenia. Vo Švédsku sa môžu vykonávať aj zahraničné rozhodnutia, napríklad rozhodnutie, ktoré je vykonateľné podľa nariadenia Brusel II.

Rozhodnutia o výkone prijímajú okresné súdy. Žiadosť o výkon sa zvyčajne podáva na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa. Ak dieťa nemá bydlisko vo Švédsku, žiadosť sa musí podať na okresnom súde v Štokholme (Stockholms tingsrätt).

Žiadosť môže podať napríklad rodič, ku ktorému sa má dieťa presťahovať alebo s ktorým má mať kontakt.

V priebehu konania môže súd vydať osobitný pokyn pracovníkovi sociálnych služieb, aby sa pokúsil presvedčiť osobu, ktorá sa stará o dieťa, aby sa dobrovoľne podriadila rozhodnutiu alebo dohode. Ak je vec naliehavá, súd alebo policajný orgán môže rozhodnúť, že starostlivosť o dieťa by sa mala zabezpečiť okamžite. Súd môže uložiť pokutu alebo nariadiť odobratie detí políciou.

Za žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch sa neúčtuje žiadny poplatok. Od ktorejkoľvek zo strán sa však môže požadovať, aby zaplatila náklady druhej strany v danej veci. Strane, ktorá spôsobila vznik nákladov na odobratie dieťaťa alebo starostlivosť o dieťa, môže vzniknúť povinnosť uhradiť tieto náklady štátu.

3.2 Hlavné podmienky

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

V niektorých prípadoch môžu existovať prekážky výkonu, napríklad v prípade, ak je exekučný titul natoľko neurčitý, že ho nemožno použiť ako základ exekúcie.

Ďalším príkladom môže byť prípad, keď si osoba, ktorej bol súdnym rozhodnutím nariadený určitý úkon, nesplnila povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, napríklad povinnosť zaplatiť určitú sumu.

Ďalším príkladom môže byť situácia, keď osoba, ktorej bol nariadený určitý úkon, podala voči žiadateľovi protinárok, t. j. námietku týkajúcu sa započítania. Započítanie predstavuje prekážku výkonu, ak exekučný orgán zistí, že protinárok bol podaný na základe platného exekučného titulu alebo je založený na písomnom potvrdení nároku.

Exekúcia sa nesmie vykonať, ani ak dlžník tvrdí, že nejaká iná záležitosť medzi stranami predstavuje prekážku exekúcie a túto námietku nemožno zamietnuť. Príkladom môžu byť námietky voči premlčacej lehote.

Ak súd zruší exekučný titul, exekúcia musí byť okamžite prerušená.

V niektorých prípadoch môže súd takisto nariadiť, aby bola prebiehajúca exekúcia zastavená (ide o tzv. inhibíciu).

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Predpokladá sa, že to, čo je stanovené v rozhodnutí alebo dohode, je v najlepšom záujme dieťaťa. Súd nemôže v rámci kontroly výkonu opätovne preskúmať rozhodnutie alebo dohodu a hlavnou alternatívou je dosiahnuť dobrovoľné splnenie. Ak je potrebné použiť donucovacie opatrenie, najbežnejším riešením je uloženie pokuty. Fyzické odobratie dieťaťa možno použiť len ako krajný prostriedok.

Niekedy môžu existovať prekážky výkonu súdneho rozhodnutia, napríklad ak je dieťa choré.

Ak dieťa dosiahlo taký vek a úroveň zrelosti, že je potrebné zohľadniť jeho želania, výkon sa nesmie uskutočniť proti vôli dieťaťa s výnimkou prípadu, keď to súd považuje za nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa. Súd by mal odmietnuť výkon aj v prípade, keď je jasné, že by bol v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na to, aby bolo možné majetok zablokovať, musia byť splnené určité podmienky. Majetok musí

• patriť dlžníkovi,
• byť prevoditeľný,
• mať určitú peňažnú hodnotu.

Zablokovanie možno použiť pri nárokoch súvisiacich s akýmkoľvek druhom majetku. Pravidlá týkajúce sa majetku s úžitkovou hodnotou sa vo všeobecnosti vzťahujú iba na fyzické osoby. Zablokovať možno nehnuteľný aj hnuteľný majetok.

Pod hnuteľným majetkom sa rozumejú nielen osobné veci (napríklad autá, lode a iné predmety), ale aj rôzne aktíva (napríklad zostatky bankového účtu) a práva (napríklad užívacie práva alebo podiel na majetku zosnulého).

Predmetom zablokovania môže byť aj zárobok, dôchodky atď.

Niektoré druhy majetku nie je možné zablokovať. Ide o majetok, ktorý má úžitkovú hodnotu. Pravidlá týkajúce sa majetku s úžitkovou hodnotou sa vo všeobecnosti vzťahujú iba na fyzické osoby. Pod pojmom majetok s úžitkovou hodnotou sa rozumie napríklad:

• oblečenie a iné predmety primeranej hodnoty na osobné použitie dlžníka,
• nábytok, domáce spotrebiče a iné vybavenie potrebné na prevádzku a údržbu domácnosti,
• nástroje a iné vybavenie potrebné na živobytie alebo odborné vzdelávanie dlžníka,
• osobné veci, ako sú medaily a športové trofeje, ktoré majú pre dlžníka takú vysokú osobnú hodnotu, že by bolo neprimerané ich zablokovať.

Okrem toho môže byť majetok chránený pred zablokovaním podľa osobitných predpisov. Príkladom takejto situácie je odškodnenie.

Zablokovať možno len tú časť zárobku, ktorá presahuje sumu, ktorú dlžník potrebuje na vlastné živobytie a živobytie svojej rodiny.

V tejto súvislosti majú niektoré nároky prednosť pred inými. Nárok na platbu výživného bude mať prednosť pred ostatnými nárokmi.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Po zablokovaní majetku už nad ním dlžník nemá rovnakú kontrolu ako predtým. Dlžník nesmie používať majetok na úkor žiadateľa prostredníctvom prevodu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, pokiaľ to exekučný orgán nepovolil na základe konkrétnych dôvodov po porade so žiadateľom.

Každá osoba, ktorá neoprávnene využíva zablokovaný majetok, môže čeliť trestnoprávnym sankciám.

Rozhodnutím o zablokovaní sa udeľujú prioritné práva na majetok.

V prípade exekúcie musí tretia strana uviesť, či voči nej dlžník nemá pohľadávky alebo s ňou nemá iné nevyriešené záležitosti, ktoré by mohli zohrávať úlohu pri posudzovaní miery, v akej môže majetok dlžníka podliehať zablokovaniu. Informačná povinnosť sa vzťahuje aj na každú tretiu stranu, ktorá má v držbe majetok dlžníka, napríklad prostredníctvom záložného práva alebo vkladu. Banka je napríklad povinná poskytnúť informácie o bankových účtoch, bezpečnostných schránkach alebo inom majetku dlžníka v úschove banky. Informačnú povinnosť majú aj príbuzní a priatelia dlžníka.

Informácie si od tretích strán možno vyžiadať ústne alebo písomne, a ak je to potrebné, tretie strany možno predvolať na výsluch. V prípade, že nespolupracujú, im môže byť uložená pokuta alebo trest odňatia slobody.

Exekučný orgán môže zablokovaný majetok bezodkladne predať. Povinný predaj sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom verejných dražieb, ale niekedy môže prebehnúť aj súkromnou formou.

Peňažné prostriedky získané exekúciou sa musia nahlásiť a čo najskôr vyplatiť žiadateľovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Na rozhodnutie o zablokovaní sa nevzťahuje žiadna lehota platnosti. V právnych predpisoch sa však stanovuje, že zablokovaný majetok sa bezodkladne predá; pozri bod 3.2.

Pokiaľ je to možné, vysťahovanie by sa malo uskutočniť do štyroch týždňov od doručenia potrebných dokumentov exekučnému orgánu.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Rozhodnutie o výkone nadobúda účinnosť okamžite, pokiaľ nie je uvedené inak. Uplatňuje sa dovtedy, kým sa nestanoví inak. V rozkaze o uložení pokuty sa zvyčajne stanovuje, že opatrenie sa musí prijať v určitej lehote, napríklad dieťa sa musí odovzdať žiadateľovi. V rozhodnutí o výkone v súvislosti s kontaktom s dieťaťom sa zvyčajne uvádza, kedy môže dôjsť ku kontaktu, a obvykle má platnosť niekoľko mesiacov.

Rozhodnutie o výkone nebráni preskúmaniu novej žiadosti.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Výkon súdneho rozhodnutia podľa exekučného poriadku

Proti rozhodnutiam exekučného orgánu vo všeobecnosti možno podať opravný prostriedok. Odvolanie na okresný súd je potrebné predložiť exekučnému orgánu.

Osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, môže proti rozhodnutiu exekučného orgánu podať opravný prostriedok, ak je namierené proti nej. Proti rozhodnutiam o zablokovaní zárobku možno podať opravný prostriedok bez časového obmedzenia. Proti rozhodnutiam o zablokovaní iných aktív možno podať opravný prostriedok do troch týždňov od doručenia. Tretie strany môžu proti zablokovaniu podať opravný prostriedok bez časového obmedzenia.

Okresný súd môže rozhodnúť, že v súčasnosti nie je potrebné prijať žiadne exekučné opatrenie (ide o tzv. inhibíciu), alebo ak na to existujú osobitné dôvody, že prijaté opatrenie sa má zrušiť.

Výkon súdneho rozhodnutia podľa zákonníka o deťoch a rodičoch

Proti rozhodnutiu okresného súdu o výkone možno podať opravný prostriedok na odvolacom súde. Opravné prostriedky sa musia podať písomne a predložiť okresnému súdu. Lehota na podanie opravného prostriedku je tri týždne.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekučný poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré obmedzujú možnosť exekúcie, napríklad v záujme ochrany dlžníka. V obmedzenej miere môže dlžník zabrániť exekúcii prostredníctvom námietok, napríklad preto, lebo nárok sa stane premlčaným. Najbežnejším dôvodom obmedzenia exekúcie je skutočnosť, že niektoré druhy majetku a aktíva nemožno zablokovať, pretože ich dlžník potrebuje. Zo zablokovania hmotného majetku možno napríklad vylúčiť tzv. „beneficium“ („nezablokovateľný majetok“), ako je byt, ktorý je trvalým bydliskom dlžníka, a peňažné prostriedky, ktoré dlžník potrebuje na živobytie. Zo zablokovania zárobku je vylúčená „rezervná suma“ potrebná na pokrytie bežných životných nákladov dlžníka a jeho nákladov na bývanie.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozsudku je súdom nariadené opatrenie, ktoré má prinútiť povinných, aby splnili súdne príkazy.

V rámci právneho systému v Anglicku a vo Walese spočíva výber spôsobu výkonu rozsudku úplne na oprávnenom.

Pri výbere spôsobu, ktorý sa má použiť, musí oprávnený zvážiť, či:

• je pravdepodobné, že od odporcu dostane peniaze a súdny poplatok,
• odporca dlhuje peniaze iným ľuďom alebo či proti nemu neboli vydané iné rozsudky súdu grófstva (county court),
• odporca nevlastní akýkoľvek majetok alebo aktíva, ktoré je možné zabaviť a predať na dražbe,
• odporca pracuje,
• má odporca iné príjmy, napríklad príjmy z investícií,
• má odporca bankový účet, účet stavebného sporenia alebo iný účet,
• odporca vlastní nehnuteľnosť (dom) alebo
• či niekto iný nedlhuje odporcovi peniaze.

Nasledujú informácie o rôznych druhoch exekučných opatrení. Oprávnený by si mal vybrať ten, ktorým s najväčšou pravdepodobnosťou získa dlžné peniaze.

Súd nemôže zaručiť, že oprávnený dostane späť svoje peniaze, a za akékoľvek úkony sa musí zaplatiť súdny poplatok. Hoci súd pripočíta poplatok k peniazom, ktoré už odporca dlhuje, súd nemôže vrátiť to, čo oprávnený zaplatil, ak od odporcu nedostane peniaze. Viac informácií nájdete v letáku o exekučných postupoch.

Všeobecné informácie pre oprávneného nájdete v príručke Ako si uplatniť peňažný nárok na súde (Make a Court Claim for Money).

Všeobecné informácie pre povinného nájdete v týchto príručkách:

Rozsudky súdov grófstva o dlhu (County court judgments for debt)

Prejednanie peňažného nároku na súde (Respond to a court claim for money)

Ako si uplatniť peňažný nárok na súde (Make a court claim for money)

Rôzne spôsoby exekúcie sú:

Prevzatie kontroly nad majetkom (predtým známe ako zabavenie/exekúcia)

Zabavenie majetku pre prípadné odňatie a predaj na dražbe na pokrytie nákladov na súdny dlh.

Aby sa dosiahlo vykonanie rozsudku prostredníctvom prevzatia kontroly nad majetkom, je potrebné požiadať súd o príkaz na kontrolu. Príkaz pomôže, iba ak má odporca:

• na adrese uvedenej oprávneným dostatok majetku, ktorý by sa mohol predať na dražbe, aby sa získali peniaze, alebo
• všetky peniaze požadované v príkaze (na zastavenie predaja majetku).

Súd vydá príkaz, len ak odporca:

• nezaplatil sumu, ktorá mu bola uložená, alebo
• sa omeškal aspoň s jednou zo svojich platieb.

Exekútori nemôžu vždy odňať a predať majetok odporcu. Nemôžu napríklad odňať základné potreby pre domácnosť a remeselnícke nástroje alebo majetok, ktorý je predmetom lízingových alebo nájomných zmlúv. Exekútor nezabaví majetok odporcu, ak nemá dostatočnú hodnotu na zaplatenie príkazu po zaplatení nákladov na prevzatie a predaj majetku. Prostredníctvom predaja majetku v dražbe sa často získa iba zlomok jeho pôvodnej hodnoty. Okrem toho už mohol byť majetok odporcu zabavený exekútormi konajúcimi na základe iného príkazu.

Viac informácií o príkazoch na kontrolu nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Príkazy na zrážky zo mzdy

Pri tomto spôsobe exekúcie sa vydá príkaz, na základe ktorého sa pevne stanovená suma odpočítava zo mzdy alebo z platu povinného v deň výplaty a posiela sa priamo oprávnenému.

Pred vydaním príkazu na zrážky zo mzdy musí byť odporca niekým zamestnaný. Príkaz nemožno vydať, ak je odporca nezamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný. Môže sa tiež stať, že súd nebude môcť vydať príkaz alebo vydá len príkaz na splácanie v malých splátkach, ak sú životné náklady odporcu vyššie ako jeho zárobky.

Viac informácií o zrážkach zo mzdy nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Príkazy na zaistenie majetku – vrátane príkazov na predaj a príkazov na zablokovanie

Príkaz na zaistenie majetku bráni odporcovi v predaji jeho majetku (ako sú nehnuteľnosti, pozemky alebo investície) bez toho, aby zaplatil dlžné sumy oprávnenému. Oprávnený sa vypláca buď z príjmov z predaja, keď oprávnený nehnuteľnosť predá, alebo z príjmov z dedičstva, keď povinný zomrie. Tento proces môže zahŕňať aj dva ďalšie typy súdnych príkazov. Po prvé, ide o príkaz na predaj, keď súd môže vynútiť predaj nehnuteľností na základe príkazu na zaistenie majetku. Po druhé, ide o príkaz na zablokovanie, ktorý zabráni povinnému nakladať s nehnuteľným majetkom, aby sa zabránilo tomu, aby sa proti nemu začalo konanie o príkaze na zaistenie majetku.

Viac informácií o príkazoch na zaistenie majetku nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Príkazy pre dlhy tretích strán (predtým známe ako prikázanie pohľadávky)

Pri tomto spôsobe exekúcie sa vydá príkaz, ktorým sa na príkaz súdu zmrazia bankové účty dlžníka. Suma na pokrytie dlhu sa potom automaticky prevedie na oprávneného na uhradenie pohľadávky. Ak na bankových účtoch nie je dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dlhu, tak sa prostriedky, ktoré sú k dispozícii, použijú na splatenie aspoň časti dlžnej sumy.

Viac informácií o príkazoch pre dlhy tretích strán nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Vo videu nájdete ďalšie informácie.

Konkurzné konanie

Ak predstavuje dlžná suma najmenej 5 000 GBP, oprávnený môže uplatniť postup, na základe ktorého sa odporca dostane do konkurzu. Návrh na toto konanie je možné podať na súde grófstva a na vrchnom súde. Môže to však byť nákladné.

Príkazy na získanie informácií (predtým známe ako ústne preskúmanie)

Aj keď sám osebe nie je spôsobom exekúcie, umožňuje tento postup, aby sa od povinných vyžiadali informácie týkajúce sa ich majetku, aby sa oprávnenému umožnil informovanejší výber, pokiaľ ide o spôsob exekúcie, ktorý by chcel použiť.

Viac informácií o príkazoch na získanie informácií nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

V Anglicku a vo Walese je na výkon príslušný vrchný súd, súd grófstva alebo magistrátny súd. Vrchný súd a súd grófstva vydajú rozsudky a magistrátne súdy vydajú nariadenie o záväzkoch miestnym orgánom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Je možné vykonať súdne aj mimosúdne rozhodnutia. Nie vždy je potrebné požiadať o súdny príkaz, ktorým sa povoľuje výkon rozhodnutia. Prevzatie kontroly nad majetkom sa môže uskutočniť bez predchádzajúceho súhlasu súdu za neplatené nájomné, dane, colné a spotrebné dane a pokuty za parkovanie.

Súd grófstva aj vrchný súd sú príslušné na nariadenie výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď vyniesli rozsudok. Je však potrebné poznamenať, že exekútor súdu grófstva nemôže vymáhať sumy vyššie ako 5 000 GBP (pokiaľ nevykonáva dohodu upravenú zákonom o spotrebiteľských úveroch z roku 1974, ktorú je možné vykonať iba na okresnom súde). Rozsudky súdov grófstva týkajúce sa sumy vyššej ako 5 000 GBP sa musia postúpiť na vrchný súd na výkon exekútorovi. Exekútori na vrchnom súde nemôžu vykonávať rozsudky týkajúce sa súm nižších ako 600 GBP.

Existuje postup, na základe ktorého sa oprávnení môžu rozhodnúť postúpiť rozsudky súdov grófstva týkajúce sa súm od 600 do 5 000 GBP na vrchný súd na výkon prostredníctvom exekúcie. Malo by sa tiež poznamenať, že na vrchnom súde neexistuje konanie pre zrážky zo mzdy; na to, aby sa tento spôsob exekúcie mohol použiť, musí byť vec predložená súdu grófstva.

Ak bola pohľadávka vydaná prostredníctvom služby Money Request Online, o vydanie exekučného príkazu je možné požiadať aj elektronicky.

Postavenie, úlohy, povinnosti a právomoci exekútorov

• Exekútori vrchného súdu (predtým šerifovia) – od 1. apríla 2004 vykonávali exekútori vrchného súdu súdne rozhodnutia vrchného súdu. Sú to odborníci v oblasti výkonu súdnych rozhodnutí, ktorých menuje lord kancelár na vykonávanie rozsudkov v rámci určitých poštových obvodov. Aby mohli byť vymenovaní do funkcie, musia spĺňať početné kritériá, ktoré sa týkajú otázok ako kvalifikácia, finančná bezúhonnosť, členstvo v profesijnom združení a záväzky v oblasti rozmanitosti a vhodné správanie a procesná disciplína. Exekútori vrchného súdu môžu vymáhať peňažné rozsudky súdov grófstva, ak suma, o ktorej vymáhanie sa žiada, presahuje 600 GBP a oprávnený sa rozhodne postúpiť pohľadávku na exekúciu na vrchný súd.

• Exekútori súdov grófstva (County court bailiffs), ktorých zamestnáva Služba Jej Veličenstva pre súdy a tribunály (Her Majesty's Courts and Tribunals Service) a ktorí sú teda štátnymi zamestnancami, sa zaoberajú výkonom rozsudkov a/alebo príkazov, ktoré boli vydané a zaregistrované na súdoch grófstva. Vykonávajú príkazy na kontrolu, odobratie vlastníctva pozemkov prostredníctvom príkazov na vrátenie vlastníctva a vymáhajú majetok na základe príkazov na vrátenie majetku. Okrem toho súdni exekútori súdov grófstva plnia aj iné úlohy vrátane osobného doručovania dokumentov a príkazov na uväznenie.

• Certifikovaní exekútori sú súkromní exekútori oprávnení sudcom, ktorý zasadá na súde grófstva. Zaoberajú sa zabavovaním majetku nájomníka zo strany prenajímateľa s cieľom zabezpečiť zaplatenie nezaplateného nájomného bez zásahu súdu. Podľa niekoľkých zákonov môžu certifikovaní exekútori tiež vymáhať iné špecifické pohľadávky, napríklad obecnú daň, a daň z majetku okrem domácností atď.

• Magistrátne súdy: Civilní exekútori sú zodpovední za výkon príkazov magistrátnych súdov. Môžu zabaviť a predať majetok, aby vymohli dlžnú sumu na základe pokuty alebo oznámenia o sankcii spoločenstva (community penalty notice). Môžu tiež vykonávať príkazy na zatknutie, uväznenie, zadržanie a kontrolu vydané magistrátnym súdom podľa ktoréhokoľvek z rôznych štatútov vrátane tých, ktoré sa týkajú vymáhania pokút a sankcií spoločenstva. Niektoré magistrátne súdy sa môžu rozhodnúť zadať prácu na výkone rozhodnutí certifikovaným exekútorom.

Využívanie právnikov alebo iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva

Oprávnený nie je povinný podať návrh na výkon rozhodnutia prostredníctvom právnika alebo iného odborníka pracujúceho v oblasti práva.

Exekučné postupy však môžu byť komplikované, najmä na vrchnom súde. Oprávnení môžu pred začatím exekučného konania získať poradenstvo od právneho zástupcu, právneho centra alebo prostredníctvom služby Citizens Advice.

Rozsah nákladov na exekúciu

Pri každom zo spôsobov exekúcie sa uplatňujú rôzne súdne poplatky. Ako bolo uvedené, hoci súd pripočíta poplatok k peniazom, ktoré už odporca dlhuje, súd nemôže vrátiť to, čo oprávnený zaplatil, ak od odporcu nedostane peniaze. Aktuálne poplatky za jednotlivé spôsoby exekúcie nájdete na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

3.2 Hlavné podmienky

Ako bolo uvedené, v Anglicku a vo Walese spočíva voľba spôsobu exekúcie, ktorý sa má použiť, úplne na oprávnenom. Zodpovední oprávnení, ktorí získali právoplatný rozsudok na súde a stále im nebolo zaplatené, majú právo vykonať tento rozsudok prostredníctvom najvhodnejších prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Preto, pokiaľ je platný rozsudok a je podaný riadny návrh, súd je povinný riadiť sa želaniami oprávneného a použiť spôsob exekúcie podľa výberu oprávneného.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto aktíva:

• bankové účty prostredníctvom príkazu pre dlh tretej strany (alebo prikázania pohľadávky),
• hmotný hnuteľný majetok využitím kontroly majetku,
• registrované dopravné prostriedky využitím kontroly majetku,
• nehnuteľný majetok prostredníctvom príkazu na zaistenie majetku,
• platy alebo mzdy prostredníctvom zrážok zo mzdy.

Exekútor môže vziať iba majetok, ktorý patrí odporcovi alebo je v spoločnom vlastníctve.  Výnimkou je majetok z tohto zoznamu:

a) predmety alebo vybavenie (napríklad náradie, knihy, telefóny, počítačové vybavenie a vozidlá), ktoré sú potrebné na osobné použitie povinným v jeho zamestnaní, obchodnej činnosti, podnikateľskej činnosti, povolaní, pri štúdiu alebo vzdelávaní, s výnimkou, že celková hodnota predmetov alebo vybavenia, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, v každom prípade nesmie presiahnuť 1350 GBP;

b) také odevy, posteľná bielizeň, nábytok, vybavenie domácnosti, predmety a doplnky, ktoré sa primerane vyžadujú na uspokojenie základných domácich potrieb povinného a každého člena jeho domácnosti vrátane (ale nielen) –

i) sporáka alebo mikrovlnnej rúry;

ii) chladničky;

iii) práčky;

iv) dostatočne veľkého jedálenského stola a dostatočného počtu jedálenských stoličiek na sedenie pre povinného a každého člena domácnosti povinného;

v) postelí a posteľnej bielizne postačujúcich pre povinného a každého člena domácnosti povinného;

vi) jedného pevného telefónu, alebo ak sa v priestoroch nenachádza žiadny pevný telefón, mobilného alebo internetového telefónu, ktorý môže používať povinný alebo člen domácnosti povinného;

vii) akéhokoľvek predmetu alebo vybavenia odôvodnene potrebného na –

lekársku starostlivosť o povinného alebo ktoréhokoľvek člena domácnosti povinného,

bezpečnosť v obydlí, alebo

zabezpečenie obydlia (napríklad poplašný systém) alebo bezpečnosť obydlia;

viii) dostatočného počtu svietidiel alebo ohrievačov alebo iného zariadenia určeného na zabezpečenie osvetlenia alebo vykurovania na uspokojenie základných potrieb osvetlenia a vykurovania domácnosti povinného; ako aj

ix) akéhokoľvek predmetu alebo vybavenia odôvodnene potrebného na starostlivosť o –

osoby mladšie ako 18 rokov,

osoby so zdravotným postihnutím, alebo

staršiu osobu;

c) asistenčné psy (vrátane vodiacich psov, psov pre nepočujúcich a psov pre osoby so zdravotným postihnutím), ovčiarske psy, strážne psy alebo domáce zvieratá;

d) vozidlo s platným označením osoby so zdravotným postihnutím, pretože sa používa alebo v súvislosti s ním existuje dôvodný predpoklad, že sa používa, na prepravu osoby so zdravotným postihnutím;

e) vozidlo (bez ohľadu na to, či je vo verejnom vlastníctve alebo nie), ktoré sa používa alebo v súvislosti s ním existuje dôvodný predpoklad, že sa používa na účely spojené s činnosťami polície, hasičov alebo záchrannej služby; ako aj

f) vozidlo s platným označením British Medical Association alebo iným označením zdravotnej pohotovostnej služby, pretože sa používa alebo v súvislosti s ním existuje dôvodný predpoklad, že sa používa na účely zdravotnej pohotovostnej služby.

Pri akomkoľvek majetku, ktorý exekútor zabaví, musí existovať pravdepodobnosť, že sa jeho predajom na dražbe budú dať získať peňažné prostriedky. Exekútori nezabavia majetok, ak sa domnievajú, že po zaplatení nákladov na jeho zabavenie a predaj na dražbe nezískajú dostatok prostriedkov na zaplatenie aspoň časti pohľadávky.

Pri vydávaní príkazov na zrážky zo mzdy súd zohľadní množstvo prostriedkov, ktoré odporca potrebuje na stravu, nájom alebo hypotéku a základné potreby a na platenie pravidelných účtov, napr. za elektrinu. Toto sa nazýva „chránená sadzba príjmu“. Ak odporca zarába viac, ako je chránená sadzba príjmu, vydá sa príkaz.

V prípade dlhov tretích strán môže povinný, ktorý nemá možnosť vyberať peniaze zo svojho účtu v banke alebo stavebnej sporiteľni, a tvrdí, že on alebo jeho rodina v dôsledku toho zažívajú ťažkosti pri uspokojovaní bežných životných nákladov, požiadať súd o príkaz na platbu v prípade ťažkostí, ktorý umožňuje vykonať jednu alebo viac platieb konkrétnym jednotlivcom.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Pokiaľ ide o povinných, ako aj o tretie strany, neplnenie požiadaviek súdnych príkazov vedie k sankciám za pohŕdanie. Sankcie, ktoré možno uložiť za pohŕdanie, zahŕňajú „ospravedlnenie sa za pohŕdanie“ (to je ospravedlnenie sa sudcovi na verejnom konaní), pokuty a v najzávažnejších prípadoch odňatie slobody až na 14 dní.

Banky majú určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií a zablokovania bankových účtov. Ak banka dostane príkaz pre dlh tretej strany uložený jednému zo svojich klientov, banka nemusí poskytnúť informácie o množstve peňazí na účte. Môže konštatovať, že na účte nie sú peniaze, že nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na pokrytie celej sumy, ale môže sa zaplatiť jej časť, alebo že na pokrytie požadovanej sumy je dostatok finančných prostriedkov. Existujú prísne pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré určujú, aké ďalšie informácie môže banka poskytnúť.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Vo všetkých príkazoch sa uvádza lehota, ktorá sa poskytuje na poskytnutie relevantných informácií alebo na splnenie súdneho príkazu, ako aj maximálne sankcie, ktoré možno uložiť za nedodržanie súdneho príkazu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Súdne spôsoby exekúcie (príkazy na zaistenie majetku, príkazy na zrážky zo mzdy a príkazy pre dlhy tretích strán) spočívajú v dvojfázovom procese. Dočasná fáza procesu je čisto administratívnou súdnou funkciou a povinný v tejto fáze nijako nevstupuje do procesu. Na to, aby príkazy na zrážky zo mzdy a príkazy pre dlhy tretích strán postúpili do záverečnej fázy, musí prebehnúť vypočutie, na ktoré bude predvolaný povinný, ktorý na ňom bude môcť uviesť dôvody, prečo by plánovaný spôsob exekúcie nemal pokračovať. Záverečné vypočutie sa uskutoční na tom istom súde, na ktorý bol podaný pôvodný návrh na tento spôsob exekúcie (pokiaľ nie je uvedené inak). Dátum vypočutia sa oznámi všetkým stranám v dostatočnom časovom predstihu a v každom prípade musí byť medzi „dočasnou“ fázou, oznámením o „záverečnom“ vypočutí a samotným „záverečným“ vypočutím vždy stanovená minimálna lehota, aby sa poskytol povinnému (a akejkoľvek príslušnej, priamo zapojenej tretej strane, napr. banke v prípade príkazu pre dlh tretej strany) čas na prípravu na vypočutie. Ak je termín „záverečného“ vypočutia pre strany nevyhovujúci, môže sa im poskytnúť možnosť presunúť ho na vhodnejší dátum. Ak k tomu dôjde, dočasný príkaz zostane v platnosti, ale až do uskutočnenia tohto vypočutia nemôže byť vydaný „konečný“ príkaz.

Pokiaľ ide o príkazy na zaistenie majetku, oprávnený musí povinnému doručiť predbežný príkaz, a pokiaľ povinný nevznesie námietku, predbežný príkaz nadobudne konečný charakter bez toho, aby bolo potrebné vypočutie, pokiaľ sudca nerozhodne, že vypočutie je potrebné. Povinný musí súdu odpovedať do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o vypočutí. Ak povinný vznesie námietku proti predbežnému príkazu alebo sudca postúpi vec, prípad sa postúpi pôvodnému súdu, na ktorom bol rozsudok vydaný, a stanoví sa dátum vypočutia. Na vypočutí sa zúčastnia oprávnený aj povinný.

Po vydaní príkazu súdom nie je možné odvolať sa proti rozhodnutiu. Za vhodných okolností sa možno odvolať alebo navrhnúť zrušenie iba v prípade pôvodného rozsudku, ktorý oprávnenému v prvom rade umožnil navrhnúť výkon. Súd môže zrušiť proces výkonu rozhodnutia iba v prípade, ak je rozsudok úspešne napadnutý odvolaním alebo návrhom na zrušenie. Ak je napadnutie rozsudku podané po tom, ako súd schválil návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, príkaz možno zrušiť na základe návrhu podaného súdu. Exekútori nesmú odňať majetok, ale musia ho zahrnúť do exekúcie (teda zostaviť zoznam majetku, ktorý by sa neskôr mohol zaistiť a odňať na predaj).

Ak oprávnený podal na súd návrh na exekúciu správne, tento súd nemôže odmietnuť povoliť spôsob exekúcie zvolený oprávneným. Oprávnený preto nemusí mať možnosť odvolania proti rozhodnutiu o povolení opatrenia.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Príkaz alebo rozkaz na kontrolu sú časovo obmedzené. Príkaz a rozkaz sú platné 12 mesiacov a na základe príkazu súdu možno predĺžiť ich platnosť o ďalších 12 mesiacov.

V prípade postupu prevzatia kontroly nad majetkom musí byť povinný informovaný o výkone 7 celých dní pred začatím, aby mal príležitosť zaplatiť dlh a poplatky predtým, ako exekútor prevezme kontrolu nad majetkom. Túto lehotu možno na základe príkazu súdu skrátiť, ak existuje dôkaz o tom, že povinný prevedie majetok, aby sa vyhol výkonu.

Exekútor nesmie prevziať kontrolu nad majetkom skôr ako o 6:00 alebo po 21:00, ak je povinným fyzická osoba.

Exekútor nesmie vstúpiť do priestorov na účely prevzatia kontroly nad majetkom, ak je dieťa alebo zraniteľná osoba (či viaceré alebo kombinácia oboch) jediná osoba prítomná v priestoroch, v ktorých sa majetok nachádza.

Ak je povinný zraniteľnou osobou, poplatok alebo poplatky splatné vo fáze exekúcie nie sú pri prevzatí kontroly nad majetkom vymáhateľné, pokiaľ exekútor nedal pred zabavením majetku povinnému primeranú príležitosť získať pomoc a poradenstvo.

Súvisiace odkazy

ministerstvo spravodlivosti

Civil Enforcement Association

High Court Enforcement Officers Association

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia je právny proces, prostredníctvom ktorého možno vynútiť súlad s rozsudkom, príkazom alebo rozhodnutím súdov.

Severné Írsko má jedinečný systém na výkon občianskoprávnych rozsudkov. Väčšina bežných právnych systémov vykonáva rozsudky prostredníctvom vedľajších súdnych príkazov. V Severnom Írsku občianskoprávne rozsudky týkajúce sa vymáhania peňazí, hnuteľného a nehnuteľného majetku vykonáva ústredný orgán s názvom Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí (Enforcement of Judgments Office), ktorý vykonáva administratívne aj súdne funkcie.

Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí bol založený v roku 1971 a od roku 1979 ho spravuje Služba súdov a tribunálov v Severnom Írsku (Northern Ireland Courts and Tribunals Service). Právomoci a postupy Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí sú obsiahnuté v nariadení o výkone rozsudkov (Severné Írsko) z roku 1981 (ďalej len „nariadenie z roku 1981“) a v pravidlách pre výkon súdnych rozhodnutí (Severné Írsko) z roku 1981 (SR 1981/147).

Rôzne spôsoby exekúcie sú:

Splátkový príkaz – ide o príkaz na platbu v splátkach, ak je Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí presvedčený, že povinný má alebo bude mať prostriedky na vyrovnanie celej dlžnej sumy alebo jej časti v primeranej lehote.

Príkaz na zrážky zo mzdy – ide o príkaz smerujúci k zamestnávateľovi povinného, v ktorom sa od neho vyžadujú pravidelné zrážky zo mzdy alebo z platu povinného a ich vyplácanie Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí. Tento príkaz sa líši od väčšiny ostatných exekučných titulov tým, že Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí nemá právomoc vydať ho bez predchádzajúcej žiadosti oprávneného.  Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí môže tiež pozastaviť doručenie príkazu zamestnávateľovi, ak je presvedčený, že povinný platby úradu uskutoční dobrovoľne.

Príkaz na zaistenie – tento príkaz umožňuje Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí zhabať a predať časť tovaru a iného majetku povinného. Majetok prechádza do úschovy a vlastníctva Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí a je vinkulovaný v prospech oprávneného, v prospech ktorého je príkaz vydaný.

Príkaz na uvalenie bremena na pozemok – tento príkaz sa najčastejšie používa pri vysokých pohľadávkach a zvyčajne sa používa spolu s iným spôsobom exekúcie. Tento príkaz sám osebe nemá vplyv na praktické vymáhanie pohľadávky; oprávnený musí podniknúť kroky na uplatnenie práva na predaj podaním návrhu na výkon záložného práva súdu – v nariadení z roku 1981 je tiež ustanovenie o vydávaní príkazov na uvalenie bremena na iné druhy majetku.

Príkaz na určenie príjemcu a príkaz podľa zákona Crown Proceedings Act – príkaz na určenie príjemcu funguje tak, že sa hlavný exekútor (Chief Enforcement Officer) určí za správcu v prípade akejkoľvek platby, na ktorú by mohol mať povinný nárok. Medzi príklady druhov platieb, pre ktoré je vhodné vydať príkaz na určenie správcu, patrí nájomné a zisky z pozemkov, právo vrátenia na základe závetu alebo sumy splatné samostatne zárobkovo činnému oprávnenému v zmluve alebo platby splatné z občianskoprávneho nároku voči inej osobe alebo spoločnosti.

Prikázanie (zabezpečenie) pohľadávky – pri prikázaní pohľadávky sa vyžaduje, aby dlžník povinného zaplatil pohľadávku oprávnenému alebo v jeho prospech. Poskytuje zabezpečený štatút oprávneného každému oprávnenému, ktorý ho získa, a je uplatniteľné na splatné alebo vznikajúce pohľadávky.

Príkazy na odovzdanie držby pozemkov – rozsudok o držbe pozemkov sa vykonáva príkazom na odovzdanie držby pozemkov a oprávňuje Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí vysťahovať akéhokoľvek držiteľa, či už odporcu, alebo nie.

Príkaz na vydanie majetku – rozsudok o vlastníctve majetku sa vykonáva príkazom na vydanie majetku. Majetok prevezme Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí a vráti ho oprávnenému.  Toto si nemožno zamieňať s príkazom na zaistenie, pretože majetok sa nepredáva.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Enforcement of Judgments Office
Laganside House
23-27 Oxford Street
Belfast
BT1 3LA

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Každá osoba oprávnená na výkon rozsudku môže po zaplatení príslušného poplatku požiadať Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí o výkon tohto rozsudku. Návrhu musí predchádzať „oznámenie o úmysle požiadať o vykonanie rozhodnutia“ povinnému. Ak povinný nesplní podmienky rozsudku do desiatich dní odo dňa oznámenia o úmysle vykonať rozsudok, žiadateľ môže pristúpiť k výkonu rozsudku. Predbežný návrh sa môže podať v prípadoch, keď súčet všetkých splatných súm presahuje 3 000 GBP. To oprávnenému umožňuje získať vydanie príkazu na zaistenie a správy o prostriedkoch povinného s cieľom uskutočniť informovanejšie rozhodnutie o tom, či pokračovať vo vykonávaní.

Po prijatí návrhu Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí okamžite doručí povinnému „príkaz na zaistenie“, na základe ktorého prechádza konkrétny majetok (s niekoľkými výnimkami, ako je napríklad majetok v domácnosti) povinného do držby a pod kontrolu úradu pre výkon súdnych rozhodnutí, takže sa nemôže odpredať. Príkaz na zaistenie sa vydá až po zaplatení sumy uvedenej v rozsudku alebo v prípade, že sa upustí od návrhu na výkon rozhodnutia.

Ďalšou fázou procesu vykonávania rozsudku je zistenie informácií o prostriedkoch povinného a má zásadný význam pre rozhodovanie o návrhu na výkon rozhodnutia. Od povinného sa vyžaduje, aby exekútorovi poskytol také informácie o svojich prostriedkoch, aké exekútor požaduje. S povinným sa v jeho príbytku uskutoční pohovor alebo je predvolaný, aby sa dostavil pred vymenovaného exekútora na preskúmanie.

Po prijatí správy od exekútora vedúci úradu (Master, pozri nižšie) alebo hlavný exekútor vydá dočasné rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o návrhu na výkon rozhodnutia. Iba vedúci úradu môže vydávať príkazy na zaistenie, prikázanie pohľadávky a príkazy na určenie správcov a príkazy podľa zákona Crown Proceedings Act. Zohľadnia sa finančné a iné relevantné okolnosti povinného a určí sa najlepší spôsob exekúcie alebo to, či sa rozsudok vôbec môže vykonať. Strany sú upovedomené a majú možnosť vzniesť námietky. Ak sa nevznesie žiadna námietka, rozhodnutie sa potvrdí, ale ak sa námietka vznesie, vec sa predloží na vypočutie pred vedúcim úradu.

Štatút, úlohy, povinnosti a právomoci exekútorov

Na čele Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí stojí vedúci pracovník so štatútom a funkciou Master (druh súdneho úradníka) a medzi zamestnancov patria hlavný exekútor (a zástupca), menovaní exekútori a exekútori, ktorí sú pridelení do každého z okresov Severného Írska.

Právomoci zverené Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí, ktoré mu umožňujú vykonávať jeho súdnu právomoc, sú stanovené v nariadení z roku 1981. Mimoriadne dôležitá je právomoc vydávať širokú škálu uvedených exekučných príkazov. Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí má vedľajšie právomoci na pomoc pri procese vykonávania rozsudkov. Patrí medzi ne vydávanie príkazov na zaistenie a postupy týkajúce sa predvolávania a výsluchu svedkov, výsluchu povinných, pokiaľ ide o ich prostriedky, vrátane výsluchu tretích strán (ktoré môžu mať informácie o prostriedkoch a majetku povinného) a prijímania peňažných prostriedkov získaných pri výkone rozsudkov.

Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí má tiež právomoc zamietnuť návrh na výkon rozhodnutia. Dôvody, na základe ktorých sa to môže uskutočniť, nie sú uvedené v nariadení z roku 1981, ale spravidla nastanú vtedy, keď navrhovateľ nie je oprávnený vykonať rozsudok. Ak nie je možné rozsudok vykonať v primeranej lehote (vydaním príkazu na výkon rozhodnutia), Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí môže vydať oznámenie a osvedčenie o nevykonateľnosti. Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí má tiež rozsiahlu právomoc pozastaviť výkon akéhokoľvek rozsudku, a to úplne alebo za určitých podmienok.

Využívanie právnikov alebo iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva

Na vypočutie pred vedúcim úradu sa môže ktorákoľvek strana alebo osoba dotknutá príkazom dostaviť osobne alebo prostredníctvom právneho poradcu alebo právneho zástupcu.

Rozsah nákladov na exekúciu

Systém výkonu rozsudkov v Severnom Írsku je financovaný z poplatkov, ktoré platia používatelia. Splatné poplatky sú obsiahnuté v časti 1 dodatku k nariadeniu o poplatkoch za výkon súdnych rozhodnutí (Severné Írsko) z roku 1996 (v znení zmien) (SR 1996/101) a závisia od sumy vymáhateľnej podľa rozsudku, pričom momentálne platné poplatky možno nájsť aj na webovom sídle služby súdov a tribunálov v Severnom Írsku.

3.2 Hlavné podmienky

Súdna právomoc Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí je stanovená v nariadení z roku 1981 a zahŕňa tieto rozsudky:

• peňažné rozsudky vrátane rozsudkov na ktorejkoľvek súdnej úrovni v Severnom Írsku, rozsudky vydané mimo Severného Írska a registrované v Severnom Írsku a niektoré rozsudky vydané podľa európskeho práva pre pohľadávky alebo odškodné spolu s niektorými rozhodnutiami tribunálov a rozhodcovských súdov,
• rozsudky, podľa ktorých má osoba právo vlastniť akýkoľvek pozemok, najmä príkazy na držbu v prospech hypoték, hoci sa vydávajú aj pre súkromných a verejných vlastníkov pozemkov,
• rozsudky, podľa ktorých má osoba nárok na vydanie majetku,
• rozsudky, ktorými sa osobe prikazuje, aby zaplatila peniaze súdu alebo konala v obmedzenej lehote, a rozsudky proti spoločnostiam.
• Právomoc Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí vykonať rozsudok má určité obmedzenia vrátane nasledujúcich:
• ak sa rozsudok môže vykonať iba s povolením súdu, ktorý ho vydal, musí sa najprv získať povolenie súdu,
• ak sa výkon rozsudku pozastavil alebo odložil, návrh na výkon nie je možné prijať, kým sa pozastavenie alebo odklad nezruší,
• ak uplynulo šesť a viac rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, nemožno ho vykonať. Po uplynutí tejto lehoty možno podať vedúcemu úradu návrh na výkon rozhodnutia,
• rozsudok proti osobe v inom než vlastnom mene alebo spôsobe si vyžaduje povolenie predtým, ako sa môže vykonať.

Rozhodnutie o tom, ktorý exekučný príkaz sa vydá, je na Úrade pre výkon súdnych rozhodnutí a žiaden navrhovateľ nemôže vyžadovať použitie konkrétneho spôsobu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Pokiaľ ide o mzdy a platy, môžu sa prijať exekučné opatrenia s použitím zrážok zo mzdy. Zrazená suma sa vypočíta s prihliadnutím na „bežnú sadzbu zrážok“ a „chránenú sadzbu príjmu“. Prvá sadzba je sadzbou, ktorú považuje Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí za vhodné uplatniť na mzdu povinného, aby sa splnili jeho záväzky podľa rozsudku. Druhá sadzba je sadzbou, podľa ktorej Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí rozhoduje o nevykonaní zrážok zo mzdy povinného vzhľadom na jeho zdroje a potreby.

Existujú štyri kategórie majetku, ktoré môžu byť predmetom príkazu na zaistenie:

• hnuteľný majetok, na ktorom má povinný predajný záujem,
• peniaze, zmenky, dlhopisy a vlastné zmenky a akékoľvek iné cenné papiere patriace povinnému,
• akákoľvek životná poistka, v ktorej má povinný výlučný podiel skutočného vlastníka, ako aj
• majetok manžela/manželky povinného, ak sa súdna pohľadávka týka majetku získaného alebo služieb poskytnutých alebo nájomného alebo sadzieb splatných v súvislosti s užívaním priestorov na všeobecné použitie alebo užívaním povinného a jeho rodiny.

Majetok oslobodený od zaistenia zahŕňa oblečenie, nábytok, postele a iný nevyhnutný majetok v domácnosti; nástroje a náradie na obchodnú činnosť povinného do hodnoty 200 GBP; majetok v držbe povinného zverený inej osobe a majetok v rukách správcu, ktorého určil súd.

Príkaz na uvalenie bremena na pozemok sa môže vydať na akýkoľvek pozemok alebo nehnuteľnosť v krajine povinného a „nehnuteľnosť v krajine“ zahŕňa akýkoľvek právny alebo primeraný majetok alebo úrok, vecné bremeno, právo, titul, pohľadávku, dopyt, poplatok, záložné právo alebo zaťaženie na pozemku alebo v súvislosti s ním. Príkaz na uvalenie vecného bremena a iné podobné príkazy sa môžu vydávať aj na iné druhy nehnuteľností okrem pozemkov. Konkrétne ide o prostriedky alebo zásoby vo vládnych orgánoch, verejných podnikoch alebo spoločnostiach, dlhopisy, finančné prostriedky na súde, a podiely v súkromných spoločnostiach.

Okrem zaistenia peňazí, ktoré povinnému dlhuje klient alebo zákazník za poskytnuté práce alebo služby, možno vydať príkaz na zaistenie pohľadávky v súvislosti s akýmikoľvek peniazmi, ktoré má povinný v banke alebo stavebnej sporiteľni.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Akýkoľvek príkaz na výkon rozhodnutia vydaný Úradom pre výkon súdnych rozhodnutí má rovnakú silu a účinok ako príkaz vrchného súdu. V prípade nedodržania príkazu na výkon rozhodnutia sa môžu použiť rôzne vedľajšie vykonávacie právomoci vrátane:

• donucovacej väzby až do šiestich týždňov za úmyselné nezaplatenie splátok splatných na základe splátkového príkazu alebo inej sumy peňazí špecifikovanej v článku 107 nariadenia z roku 1981,
• príkazov na sekvestráciu, ktoré oprávňujú každú osobu určenú za sekvestrátora vstúpiť na všetky pozemky, ktoré sú majetkom osoby, proti ktorej bol rozsudok vydaný, prijímať, sekvestrovať a vyberať nájomné a zisky z týchto pozemkov a odobrať akýkoľvek iný osobný majetok tejto strany a udržiavať ho v sekvestrácii až do splnenia príkazu.

Prípady pohŕdania Úradom pre výkon súdnych rozhodnutí sa môžu postúpiť vrchnému súdu, ktorý sa môže zaoberať deliktom, akoby k nemu došlo na tomto súde.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

K uspokojeniu peňažného rozsudku dôjde, keď je suma uvedená v rozsudku zaplatená alebo uspokojená. Ak k tomu dôjde, je každý príkaz na vykonanie rozsudku v súvislosti s rozsudkom zrušený. Ak bol príkaz na držbu pôdy alebo na vydanie majetku úspešne vykonaný, nemožno podniknúť žiadne ďalšie kroky okrem vymáhania trov a výdavkov na vykonanie.

Oprávnený alebo povinný môžu požiadať Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí o zrušenie alebo zmenu príkazu na výkon rozhodnutia a môže sa uskutočniť vypočutie.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Interné odvolania podáva hlavný exekútor vedúcemu úradu.

Externé odvolania podáva Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí vrchnému súdu vo veciach skutkového a právneho stavu za okolností uvedených v článku 140 nariadenia z roku 1981 a v opačnom prípade na odvolací súd z právnych dôvodov. Príkaz na zrážky zo mzdy je jediným typom príkazu na vykonanie peňažných rozsudkov uvedeným v článku 140 a neexistuje žiadne všeobecné právo odvolať sa proti odmietnutiu vykonať akýkoľvek konkrétny príkaz na vykonanie rozsudku.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Viaceré obmedzenia výkonu sú stanovené v článku 17 nariadenia o výkone súdnych rozhodnutí (Severné Írsko) z roku 1981 a tiež v článku 5 pravidiel výkonu súdnych rozhodnutí (Severné Írsko) z roku 1981.  Obmedzenia existujú a týkajú sa mnohých rôznych scenárov, v ktorých sa žiada výkon rozsudku.  Existujú obmedzenia s cieľom chrániť povinného pred množstvom rôznych situácií, napríklad [ale nielen:]:

a) ak sa pred začiatkom výkonu rozhodnutia musí požadovať povolenie súdu;

b) ak súd pozastavil alebo odložil výkon rozsudku, ktorý by bránil výkonu rozsudku vydaného Úradom pre výkon súdnych rozhodnutí;

c) ak je návrh na výkon rozsudku podaný viac ako 6 rokov odo dňa, keď sa rozsudok stal vykonateľným.  V takom prípade oprávnený požiada úrad o povolenie na výkon svojho rozsudku pred podaním návrhu – rozhodne o tom vedúci Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí;

d) návrh na výkon rozhodnutia nebude prijatý, ak uplynulo viac ako 12 rokov od dátumu, keď sa rozsudok stal vykonateľným;

e) ak je podaný viac ako jeden návrh na výkon toho istého rozsudku,  oprávnený pred podaním ďalšieho návrhu o výkon toho istého rozsudku požiada hlavného exekútora o povolenie;

f) ak oprávnený po vynesení rozsudku postúpil pohľadávku tretej strane;

g) ak súd vložil do rozsudku podmienku, ktorá sa nesplnila a ktorá by bránila výkonu rozsudku vydaného Úradom pre výkon súdnych rozhodnutí;

h) prijatie návrhu na výkon rozhodnutia v prípade, že sa čaká na príkaz na pozastavenie výkonu rozhodnutia podľa pravidla 103.  Povolenie vedúceho úradu musí byť vydané pred podaním akéhokoľvek návrhu na výkon;

i) prijatie návrhu na výkon rozhodnutia, ak bol podľa článku 14 ods. 1 vydaný príkaz na pozastavenie výkonu rozhodnutia z dôvodu platobnej neschopnosti.

Ak Úrad pre výkon súdnych rozhodnutí potvrdil, že rozsudok nie je vykonateľný [články 19 až 21 nariadenia o výkone rozsudkov (Severné Írsko) z roku 1981], osvedčenie možno zrušiť (na žiadosť oprávneného). Je to však obmedzené na 12 rokov od dátumu vydania osvedčenia o nevymáhateľnosti.

V článku 16 nariadenia o obmedzeniach (Severné Írsko) z roku 1989 sa stanovuje, že obmedzenia výkonu rozsudkov (a úroky) sa nezačnú po 6 rokoch, odkedy sa rozsudok stal vykonateľným.  Vedúci Úradu pre výkon súdnych rozhodnutí to vezme do úvahy pri posudzovaní návrhu na výkon rozsudku, ktorý je starší ako 6 rokov [pozri bod d)].

Súvisiace odkazy

Northern Ireland Courts and Tribunals Service

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

V Škótsku sa pojem exekúcia (diligence) používa na označenie niekoľkých právnych postupov, ktoré je možné vykonať voči povinným, aby sa vymohli platby pohľadávok oprávnených. Exekúcia sa môže kvalifikovane riadiť iba zákonným rozkazom, ako je rozhodnutie súdu alebo dokument o pohľadávke na peňažné plnenie alebo všeobecnejšie príkaz občianskych súdov vo všeobecnosti vrátane príkazu na výkon alebo predchádzanie konaniu.

Medzi druhy exekúcie patria zrážky zo mzdy, zadržanie majetku alebo finančných prostriedkov v rukách tretej strany, zhabanie majetku alebo finančných prostriedkov, inhibícia a adjudikácia pohľadávky.

Adjudikácia pohľadávky

Adjudikácia pohľadávky je veľmi starý druh exekúcie na dedičnom nehnuteľnom majetku, ktorého dôsledkom je súdne dedičné zabezpečenie v prospech oprávneného. Tento zriedka používaný druh exekúcie je postup, ktorý používa výlučne najvyšší civilný súd (Court of Session). Po vydaní rozhodnutia o adjudikácii sa výpis z rozhodnutia zaznamená alebo zapíše do príslušného škótskeho katastra nehnuteľností (Register of Sasines alebo Land Register). Adjudikovaný oprávnený potom spravidla získa rovnaké práva ako ostatní dediční oprávnení s výnimkou práva na predaj. Umožňuje sa tým oprávnenému podať návrh na vysťahovanie povinného, má majetok v držbe, alebo podať návrh na získanie nájomného od nájomcov, ak je nehnuteľnosť prenajatá. Oprávnený sa až po uplynutí desiatich rokov môže obrátiť na súd aby sa mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti a predať ju.

Zadržanie majetku alebo finančných prostriedkov v rukách tretej strany

Zadržanie je druh exekúcie na hnuteľnom majetku, ktorý je v rukách tretej strany. Funguje tak, že bráni tretej strane v uvoľnení zadržaného majetku. Medzi veci, ktoré možno zadržať, patria pohľadávky, prostriedky držané na bankovom účte, akcie, zverený majetok, poistné zmluvy a hmotný hnuteľný majetok. Hmotný hnuteľný majetok v rukách povinného nemožno zadržať, pretože náležitým druhom exekúcie je v tomto prípade zhabanie.

Zhabanie majetku

Hmotný hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného môže oprávnený zhabať a predať na dražbe ako prostriedok na vymoženie nesplatených pohľadávok. Zhabanie sa však nemôže použiť na zaistenie určitých vecí, ako sú remeselnícke nástroje alebo knihy, ktoré potrebuje povinný na výkon svojho povolania, alebo vozidlá, ktoré povinný odôvodnene potrebuje a ktoré nepresahujú stanovenú hodnotu. Zhabanie sa tiež nemôže použiť na prevzatie majetku v obydlí povinného, pokiaľ súdny úradník nevydá príkaz na mimoriadne zhabanie. Zhabanie umožňuje oprávnenému zhabať peniaze (hotovosť vrátane mincí a bankoviek v cudzej mene, poštové poukážky, bankové nástroje atď.), ktoré sa nachádzajú v obchodných priestoroch povinného, hoci peniaze v obydlí alebo v osobnom vlastníctve povinného sa nemôžu zhabať.

Zrážky zo mzdy

Exekúcia na zárobkoch povinného sa môže vykonať vo forme zrážok zo mzdy (na vymoženie jednej pohľadávky), zrážok na výživné (na vymoženie výživného alebo pravidelného príspevku pri rozvode) alebo spojeného príkazu na zrážky (príkaz vydaný súdom na vymáhanie zaplatenia dvoch alebo viacerých pohľadávok rovnakého druhu súčasne). Zrážka zo mzdy sa tiež môže podľa zákona o vyživovacej povinnosti z roku 1991 vykonať proti komukoľvek, kto je povinný platiť výživné na dieťa v rámci zrážok na výživné. Po doručení harmonogramu zrážok musí zamestnávateľ odpočítať sumu zo zárobkov povinného vypočítanú v súlade so zákonom predpísanými tabuľkami každý výplatný deň a vyplácať ju oprávnenému až do vyrovnania pohľadávky alebo do ukončenia pracovného pomeru povinného.

Vypratanie nehnuteľnosti alebo vysťahovanie z nej

Vypratanie sa môže vykonať na základe rozsudku na opätovné získanie vlastníctva dedičného majetku, vysťahovanie alebo vypratanie. Vysťahovanie (removing) je pojem, ktorý sa používa v prípade, že sa prenajímateľ snaží získať späť vlastníctvo majetku od nájomcu. Vypratanie (ejection) je opravným prostriedkom na vysťahovanie bývajúceho, ktorý nemá oprávnenie obývať dedičný majetok.

Inhibícia

Inhibícia je druh osobnej exekúcie, pri ktorom sa zakazuje povinnému predať svoj dedičný majetok alebo inak s ním nakladať alebo poskytnúť akúkoľvek zábezpeku na tento majetok na úkor oprávneného. Dosiahne sa to zápisom inhibície do registra inhibícií a adjudikácií. Inhibícia ponúka inhibítorovi útechu v tom, že povinný bude mať problémy s nakladaním so svojím dedičným majetkom, ale neposkytuje inhibítorovi žiadne skutočné právo na majetok. Inhibícia je negatívny alebo prohibičný druh exekúcie, ktorý zostáva v platnosti päť rokov, ale jeho platnosť sa skončí skôr, ak sa inhibujúci oprávnený dohodne na oddlžení; zvyčajne po vyrovnaní pohľadávky.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

V Škótsku sú príslušnými orgánmi na výkon šerifskí tajomníci a kuriéri (Sheriff Officers a Messengers-at-Arms). Oprávnení ich poučia, aby vykonali súdne príkazy alebo rozkazy proti povinným, ktoré vydávajú šerifské súdy (Sheriff Courts) alebo najvyšší civilný súd (Court of Session), ako aj dokumenty o pohľadávke zapísané v registri Books of Council and Session na účely výkonu.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdne príkazy alebo rozhodnutia, ktoré vydal šerifský súd v ktoromkoľvek šerifstve v Škótsku alebo najvyšší civilný súd a ekvivalentné orgány (napríklad dokument o pohľadávke zapísaný na účely výkonu) sú vykonateľné.  Výpis z rozhodnutia spravidla zahŕňa príkaz na všetky zákonné výkony.

Exekúciu spravidla vykonávajú šerifskí tajomníci a kuriéri. Sú to nezávislí dodávatelia platení z poplatkov, ktorí sú oprávnení hlavným šerifom šerifstva, v ktorom sú oprávnení konať. Títo úradníci podliehajú kontrole a dohľadu súdu, hoci nie sú súdom priamo zamestnaní. V zákone o dlžníkoch (Škótsko) z roku 1987 sa stanovuje zákonný rámec pre kontrolu prijímania, odbornú prípravu a správanie týchto úradníkov pri výkone ich úradných funkcií, zatiaľ čo v zákone o vyrovnaní pohľadávok a obstavení (Škótsko) z roku 2002 a zákone o konkurze a exekúcii atď. (Škótsko) z roku 2007 sa ďalej upravujú ich funkcie a správanie. Od všetkých súdnych úradníkov sa okrem toho vyžaduje, aby vykonávali svoje povinnosti v súlade s ústavou a so stanovami organizácie Society of Messengers-at-Arms and Sheriff Officers.

Iba v niektorých exekučných postupoch je potrebné využiť právnika.

Poplatky, ktoré si účtuje organizácia Society of Messengers-at-Arms and Sheriff Officers za exekúcie sa v súčasnosti stanovujú v zákone Act of Sederunt (poplatky šerifských úradníkov) z roku 2013 (SSI 2013/345) a v zákone Act of Sederunt (Fees of Messengers-at-Arms) z roku 2013 (SSI 2013/346). Tieto tabuľky poplatkov sa pravidelne menia.

3.2 Hlavné podmienky

Na výkon exekúcie obvykle postačuje vydanie rozhodnutia v prospech navrhovateľa (osoby, ktorá podala návrh na začatie konania). Väčšina exekúcií si však vyžaduje doručenie výzvy na zaplatenie a vydanie brožúry o poradenstve a informáciách pre povinných (Debt Advice and Information Package) predtým, ako bude možné pohľadávku vymáhať. Výzva na zaplatenie je formálna žiadosť o platbu doručená povinnému na sumu dlhovanú oprávnenému vrátane všetkých súvisiacich úrokov a nákladov. Poskytuje povinnému lehotu 14 dní na zaplatenie (ak povinný nachádza v Spojenom kráľovstve). Ak sa pohľadávka nevyrovná v stanovenej lehote, oprávnený potom môže pomocou náležitej exekúcie získať späť dlžné sumy. V brožúre o poradenstve a informáciách pre povinných sa poskytujú povinným rady, ako získať finančné poradenstvo.

V prípade mimoriadneho príkazu na zhabanie sa oprávnený musí vrátiť na súd, aby získal špecifické povolenie na zhabanie predmetov v obydlí povinného, ktoré nepatria medzi nevyhnutné. Pri zvažovaní, či má byť vydaný taký príkaz, berie šerif do úvahy rôzne záležitosti. Sú to tieto otázky:

• povaha pohľadávky (a najmä to, či sa pohľadávka vzťahuje na akúkoľvek daň alebo poplatok alebo na akúkoľvek obchodnú alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú povinným),
• či povinný býva v uvedenom obydlí,
• či povinný vykonáva obchodnú alebo podnikateľskú činnosť z tohto obydlia,
• či bolo povinnému poskytnuté finančné poradenstvo,
• či uplynula dostatočná lehota na zaplatenie príkazov alebo rozkazov a
• akákoľvek dohoda medzi povinným a oprávneným o vyrovnaní pohľadávky.

Šerif sa predovšetkým musí ubezpečiť, že povinný podnikol primerané kroky na rokovanie o vyrovnaní pohľadávky a že oprávnený už podnikol kroky na vymáhanie pohľadávky prostredníctvom zadržania majetku a zrážok zo mzdy a že existuje odôvodnený predpoklad, že suma získaná z dražby nepotrebného majetku povinného sa rovná aspoň súčtu rozumného odhadu účtovateľných výdavkov a 100 GBP.

Zadržanie slúži na zaistenie majetku (finančných prostriedkov a hnuteľného majetku) v rukách tretej strany a zabezpečuje preferenčné kritérium pre oprávneného. Ak sú zadržané finančné prostriedky, podliehajú automatickému uvoľneniu po uplynutí štrnástich týždňov, pokiaľ neboli vznesené žiadne námietky. Akákoľvek námietka by sa mala predložiť súdnemu šerifovi a mala by byť založená na tom, že zadržanie je neprimerane tvrdé, že súdny úradník zadržanie nevykonal riadne alebo že zadržané prostriedky patria tretej strane (alebo sú v spoločnom vlastníctve tretej strany a povinného). Na uvoľnenie zadržaného majetku musí oprávnený podať návrh na ďalšie konanie (action of furthcoming), v ktorom, ak to súd povolí, sa dá zadržiavateľovi pokyn na uvoľnenie zadržaného majetku.

V prípade adjudikácie, ak je pohľadávka stále nesplatená po desiatich rokoch („the legal“), môže oprávnený zmeniť svoje právo na právo výhradného vlastníctva. Uskutočňuje sa to prostredníctvom konania na najvyššom civilnom súde, ktoré sa nazýva konanie deklaranta o zániku zákonnosti. Povinný sa môže hájiť proti konaniu deklaranta o zániku zákonnosti z dôvodu zaplatenia pohľadávky.

Inhibícia nadobúda účinnosť dňom, keď sa harmonogram inhibície a osvedčenie o vykonaní inhibície zapíšu v registri inhibícií a adjudikácií.  Ak sa však oznámenie o inhibícii zapíše v registri inhibícií a adjudikácií a harmonogram inhibície a osvedčenie o vykonaní sa zapíšu do 21 dní od tohto oznámenia, inhibícia nadobudne účinnosť dňom svojho zápisu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Existuje exekúcia pre každý druh majetku, s výnimkou hotovosti v rukách povinného.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Adjudikácia pohľadávky

Adjudikácia má za následok súdne dedičné zabezpečenie v prospech oprávneného. Rozhodnutie o adjudikácii nedáva oprávnenému okamžité právo na predaj: iba právo zabezpečiť nájomné, ak je dedičný majetok prenajatý, alebo vysťahovať povinného, ak je v jeho držbe.

Zadržanie majetku alebo finančných prostriedkov v rukách tretej strany

Následkom zadržania je zmrazenie finančných prostriedkov a/alebo hnuteľného majetku patriaceho povinnému v rukách tretej strany. Tretej strane sa zabráni v používaní majetku alebo finančných prostriedkov alebo v nakladaní s nimi alebo v ich uvoľnení povinnému bez súhlasu oprávneného. Aby mohol byť zadržaný majetok uvoľnený oprávnenému, musí oprávnený podať návrh na ďalšie konanie. Zadržané finančné prostriedky v rukách finančnej inštitúcie podliehajú automatickému uvoľneniu po uplynutí 14 týždňov, ak neboli vznesené žiadne námietky. Ak sa zadržiavanému odoberú zadržané veci, zodpovedá za ich hodnotu zadržiavajúcemu oprávnenému. Teoreticky sa tiež môže dopustiť pohŕdania súdom tým, že koná v rozpore so zadržaním. Osoby, na ktoré sa zadržanie vzťahuje, majú zákonnú povinnosť oznámiť zadržiavajúcemu oprávnenému existenciu alebo rozsah aktív spojených so zadržaním. Nedodržanie tejto povinnosti môže mať za následok, že šerif vydá príkaz, v ktorom sa požaduje, aby zadržiavaný zaplatil zadržiavajúcemu oprávnenému peňažné prostriedky.

Zrážky zo mzdy alebo príkaz na zrážky na výživné

Ak bol zamestnávateľovi doručený harmonogram zrážok zo mzdy alebo zrážok na výživné, musí vypočítanú sumu odpočítať a vyplatiť ju oprávnenému.  Ak zamestnávateľ podmienky nedodrží, zodpovedá oprávnenému za peňažné prostriedky, ktoré sa mali vyplatiť.

Vypratanie nehnuteľnosti alebo vysťahovanie z nej

Rozhodnutie o vyprataní alebo vysťahovaní má za následok, že sa osoba požiada, aby sa vysťahovala z nehnuteľnosti uvedenej vo výpise z rozhodnutia. Ak toto osoba, ktorej sa týka vypratanie alebo vysťahovanie, dobrovoľne nesplní a nevysťahuje sa do určeného dátumu, súdni úradníci ju môžu vysťahovať a zaistiť nehnuteľnosť a v prípade potreby môžu požiadať o pomoc políciu. Osobe, ktorá má byť vysťahovaná, musí byť doručené „oznámenie o vysťahovaní z dedičného majetku“ (Charge of Removing from Heritable Property) a pred tým, ako môže dôjsť k vysťahovaniu alebo vyprataniu, musí uplynúť lehota v ňom uvedená, pokiaľ šerif od tejto požiadavky neupustí.

Inhibícia

Zápis inhibície do registra inhibícií a adjudikácií má za následok zabránenie povinnému v predaji jeho dedičného majetku alebo inom naložení s ním alebo v poskytnutí akejkoľvek zábezpeky na tento majetok na úkor inhibítora.  Akékoľvek nakladanie s majetkom či štandardnú zábezpeku alebo iný úkon uskutočnený povinným v rozpore s inhibíciou možno zredukovať na podnet inhibítora.

Rozhodnutie ad factum praestandum je rozhodnutie na vynútenie vykonania iného úkonu, ako je peňažné plnenie, povinným a vyžaduje si dodržanie podmienok. V podmienkach rozhodnutia sa musí presne špecifikovať, čo sa má urobiť, a ak sa to navrhlo na súde, je potrebné pridať alternatívnu žiadosť o náhradu škody pri menej dôkladnom dodržiavaní podmienok. Nedodržanie nemôže mať za následok uväznenie, pokiaľ osoba, ktorá sa pôvodne domáhala rozhodnutia (ďalej len „navrhovateľ“), nepodá návrh na súd, na ktorom bol rozsudok pôvodne vydaný. Je teda na navrhovateľovi, aby ubezpečil súd, že povinný úmyselne odmieta splniť podmienky rozhodnutia. Ak sa súd ubezpečí, môže vydať príkaz na uväznenie odporcu na obdobie nepresahujúce 6 mesiacov. Odňatím slobody sa nezbavuje povinnosti uloženej rozhodnutím.

Zhabanie peňazí

Umožňuje oprávnenému zhabať a odňať peniaze (hotovosť vrátane mincí a bankoviek v cudzej mene, poštové poukážky, bankové nástroje atď.), ktoré sa nachádzajú v obchodných priestoroch povinného, hoci peniaze v obydlí a v rukách povinného sa nemôžu zhabať.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Adjudikácia pohľadávky

Po vydaní rozhodnutia sa výpis zapíše do príslušného škótskeho katastra nehnuteľností.  Rozhodnutie je potom platné a oprávnený sa až po uplynutí desiatich rokov môže obrátiť na súd aby sa mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti a predať ju.

Zadržanie majetku alebo finančných prostriedkov v rukách tretej strany

Zadržanie pri exekúcii je buď úspešné, alebo nie.  Zadržanie možno napríklad vykonať v banke, ale ak povinný nemá účet v tejto banke alebo nemá dostatok prostriedkov na žiadnom z účtov, prostredníctvom zadržania sa nezískajú žiadne prostriedky.

Zhabanie majetku

Zhabanie je účinné iba do dňa šesť mesiacov po dátume, ku ktorému je predmet zhabaný, alebo do dňa 20 dní po dátume, keď bol zhabaný predmet odstránený z miesta, kde bol zhabaný, podľa toho, čo nastane skôr. Vo výnimočnom príkaze na zhabanie sa určuje obdobie, v ktorom sa musí vykonať.

Zrážky zo mzdy alebo príkaz na zrážky na výživné

Doručenie harmonogramu zrážok zo mzdy alebo zrážok na výživné je buď úspešné, alebo nie. Ak povinný nie je v pracovnom pomere s osobou, ktorej je harmonogram doručený, zrážky odpadajú. Ak je povinný v pracovnom pomere, harmonogram zostáva v platnosti dovtedy, kým nie je pohľadávka vyrovnaná alebo kým povinný toto zamestnanie neopustí.

Vypratanie nehnuteľnosti alebo vysťahovanie z nej

Exekúcia podľa rozhodnutia o vyprataní alebo vysťahovaní sa musí vykonať bez zbytočného odkladu.  Neexistuje žiadna definícia toho, čo by mohol predstavovať zbytočný odklad.  Závisí to od konkrétnych okolností každého prípadu.

Inhibícia

Premlčacia lehota inhibície je 5 rokov.  Môže sa obnoviť na základe návrhu podaného na súd inhibítorom.  V rozhodnutí ad factum praestandum sa musí uviesť, čo presne treba urobiť, a lehota, v ktorej to treba urobiť.

Zhabanie peňazí

Zhabanie peňazí je buď úspešné, alebo nie.  Ak napríklad súdny úradník nenájde žiadne prostriedky v obchodných priestoroch povinného, zhabanie peňazí je neúspešné.  Ak je zhabanie peňazí úspešné, musí súdny úradník (Sheriff Officers alebo Messengers-at-Arms) podať správu šerifovi pred uplynutím lehoty 14 dní, ktorá sa začína dňom vykonania zhabania peňazí.  Súdny úradník musí poskytnúť kópiu správy povinnému a oprávnenému.  Zhabanie stratí platnosť, ak šerif odmietne prijať správu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Zamestnávateľ alebo povinný môžu požiadať šerifa, aby vydal príkaz, ktorým by sa vyhlásila neplatnosť existujúceho príkazu na zrážky na výživné alebo zrušila jeho platnosť. Ak môže povinný šerifa ubezpečiť, že je nepravdepodobné, že by znova neuhrádzal platby, šerif môže vydať príkaz na odvolanie.

Povinný, osoba, ktorej sa týka zadržanie, alebo tretia strana môžu prostredníctvom oznámenia o námietke požiadať šerifa o príkaz na zrušenie alebo obmedzenie zadržania.  Toto oznámenie sa musí podať do 4 týždňov od výkonu zadržania.

Proti akémukoľvek rozhodnutiu šerifa, ktoré sa týka zhabania alebo mimoriadneho zhabania, sa možno odvolať.  Odvolanie sa môže podať hlavnému šerifovi iba s povolením šerifa a z právnych dôvodov. Rozhodnutie hlavného šerifa o takomto odvolaní je konečné.

Dôvody na oddlženie alebo zrušenie inhibície existujú vtedy, keď bola inhibícia procesne nevhodná a keď bolo znížené rozhodnutie o platbe.

Po vykonaní rozhodnutia nie je možné odvolať sa proti vyprataniu alebo vysťahovaniu.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Vstúpenie povinného do riešenia pohľadávky

Ak by bol povinný sekvestrovaný alebo by uzavrel trustovú zmluvu, chránenú trustovú zmluvu alebo by vstúpil do programu splácania pohľadávky v rámci systému vyrovnania pohľadávok, oprávnení nemôžu za určitých podmienok proti povinnému podniknúť žiadne ďalšie kroky. Oprávnený si namiesto toho vo všeobecnosti musí uplatniť nárok na dlžné sumy u správcu povinného alebo pripočítaním pohľadávky k akémukoľvek programu splácania pohľadávky.

Moratórium na exekúciu

Má sa zaviesť moratórium na exekúciu v rámci všetkých zákonných možností na riešenie pohľadávky v Škótsku prostredníctvom zmien zákona o konkurze (Škótsko) z roku 1985, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2015 na základe zákona o konkurze a dlhovom poradenstve (Škótsko) z roku 2014. To bude znamenať, že ak jednotlivec oznámi, že chce požiadať o zákonné riešenie pohľadávky, bude mu poskytnutá šesťtýždňová ochrana pred akýmikoľvek exekučnými opatreniami, ktoré by proti nim mohli uplatniť oprávnení. Ide o rovnaké šesťtýždňové obdobie, aké v súčasnosti existuje podľa zákona o konkurze a exekúcii (Škótsko) z roku 2007, ktorým sa zaviedlo moratórium na exekúciu pre povinného, ktorý má v úmysle požiadať o program splácania pohľadávky alebo oň požiadal, alebo šesťtýždňové obdobie od dátumu, keď správcovi systému vyrovnania pohľadávok oznámi, že má v úmysle požiadať o program splácania pohľadávky. Toto šesťtýždňové moratórium sa však za určitých okolností môže skrátiť alebo predĺžiť.  [V rámci škótskeho zákona o koronavírusovej pandémii z roku 2020 sa obdobie ochrany na základe moratória predĺžilo na 6 mesiacov – táto zmena zostane v platnosti do 30. septembra 2020 a nariadeniami sa môže ďalej predĺžiť].

Čas na zaplatenie

Pri vydávaní rozhodnutia o zaplatení určitých druhov pohľadávok proti povinnému môže súd určiť čas na zaplatenie príkazu, aby sa splatná suma mohla vyplatiť v splátkach v priebehu času. Súd môže tiež určiť čas na zaplatenie príkazu aj po začatí exekúcie. Zatiaľ čo je čas na zaplatenie príkazu v platnosti, nie je oprávnený doručiť výzvu na zaplatenie alebo vykonávať akúkoľvek exekúciu s cieľom vymáhať splatenie pohľadávky.

Časové limity na vymáhanie

Ak záväzok existoval po dátume, keď sa stal vykonateľným, nepretržite dvadsať rokov bez toho, aby bol uplatnený príslušný nárok, a bez toho, aby bolo príslušne uznané pretrvanie záväzku, existencia záväzku zaniká. Ak sa preto súdne rozhodnutie alebo súdny dokument o pohľadávke nevykoná počas neprerušeného obdobia 20 rokov bez toho, aby bolo povinným alebo v mene povinného jednoznačne písomne akceptované, povinnosť bude premlčaná. Ak však oprávnený vynaloží úsilie na vykonanie rozhodnutia alebo dokumentu o pohľadávke a povinný jasne prizná oprávnenému, že pohľadávka stále pretrváva, oprávnený dostane ďalších 20 rokov na to, aby sa domáhal úplného uspokojenia pohľadávky voči povinnému.

Súvisiace odkazy

Accountant in Bankruptcy

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vykonanie rozsudku je súdom nariadené opatrenie, ktoré má prinútiť povinných uznaných súdom, aby splnili súdne príkazy. Výber spôsobu vykonania spočíva výlučne na oprávnenom.

Pri výbere spôsobu, ktorý sa má použiť, musí oprávnený zvážiť, či:

• je pravdepodobné, že od odporcu dostane peniaze a súdny poplatok,
• odporca dlhuje iným ľuďom peniaze alebo či proti nemu neboli vydané iné rozsudky okresného súdu,
• odporca nevlastní akýkoľvek majetok alebo aktíva, ktoré je možné zabaviť a predať na dražbe,
• odporca pracuje,
• má odporca iné príjmy, napríklad príjmy z investícií,
• má odporca bankový účet, účet stavebného sporenia alebo iný účet,
• odporca vlastní nehnuteľnosť (dom) alebo
• či niekto iný nedlhuje odporcovi peniaze.

Nasledujú informácie o rôznych druhoch exekučných opatrení. Oprávnený by si mal vybrať ten, ktorým s najväčšou pravdepodobnosťou získa dlžné peniaze.

Súd nemôže zaručiť, že oprávnený dostane späť svoje peniaze, a za akékoľvek úkony sa musí zaplatiť súdny poplatok. Hoci súd pripočíta poplatok k peniazom, ktoré už odporca dlhuje, súd nemôže vrátiť to, čo oprávnený zaplatil, ak od odporcu nedostane peniaze.

Rôzne spôsoby exekúcie sú:

Zaistenie majetku

Exekúcia je výkon občianskoprávnych súdnych rozhodnutí prostredníctvom zaistenia majetku. Aby sa dosiahol výkon rozsudku prostredníctvom exekúcie, je potrebné požiadať súd o príkaz na exekúciu. Príkaz pomôže, iba ak má odporca:

• na adrese uvedenej oprávneným dostatok majetku, ktorý by sa mohol predať na dražbe, aby sa získali peniaze, alebo
• všetky peniaze požadované v príkaze (na zastavenie predaja majetku).

Súd vydá príkaz, len ak odporca:

• nezaplatil sumu, ktorá mu bola uložená, alebo
• sa omeškal aspoň s jednou zo svojich platieb.

Exekútori nemôžu vždy odňať a predať majetok odporcu. Nemôžu napríklad odňať základné potreby pre domácnosť a remeselnícke nástroje alebo majetok, ktorý je predmetom lízingových alebo nájomných zmlúv. Exekútor nezabaví majetok odporcu, ak nemá dostatočnú hodnotu na zaplatenie príkazu po zaplatení nákladov na prevzatie a predaj majetku. Prostredníctvom predaja majetku v dražbe sa často získa iba zlomok jeho pôvodnej hodnoty. Okrem toho už mohol byť majetok odporcu zabavený exekútormi konajúcimi na základe iného príkazu.

Príkazy pre dlhy tretích strán

Oprávnený môže podať návrh na najvyšší súd, aby sa dlh tretej strany voči povinnému zaplatil oprávnenému. V praxi sa tento spôsob používa na zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré môže odporca mať na bankových účtoch. Ak na bankových účtoch nie je dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dlhu, tak sa prostriedky, ktoré sú k dispozícii, použijú na splatenie aspoň časti dlžnej sumy.

Insolvenčné konanie

Ak predstavuje dlžná suma viac ako 750 GBP, oprávnený môže podať návrh, na základe ktorého sa odporca dostane do konkurzu. Návrh na toto konanie sa podáva na najvyšší súd. Môže to však byť nákladné.

Príkaz na predvedenie na súd

V jurisdikcii najvyššieho súdu vo veciach s nízkou hodnotou sporu (pohľadávky do výšky 10 000 GBP) môže oprávnený podať návrh na predvedenie na súd. Súd potom môže uložiť splatenie pohľadávky v splátkach, čo môže za určitých obmedzených okolností viesť k uväzneniu z dôvodu nezaplatenia.

Príkaz na získanie informácií

Aj keď sám osebe nie je spôsobom exekúcie, umožňuje tento postup, aby sa od povinných vyžiadali informácie týkajúce sa ich majetku, aby sa oprávnenému umožnil informovanejší výber, pokiaľ ide o spôsob exekúcie, ktorý by chcel použiť.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

V Gibraltári je na výkon rozhodnutia príslušný najvyšší súd.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Najvyšší súd (vrátane jurisdikcie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) môže nariadiť výkon rozhodnutia v prípadoch, keď vydal rozsudok.

V Gibraltári sú exekútori zamestnancami súdnej služby, a teda štátnymi zamestnancami. Zaoberajú sa výkonom rozsudkov a/alebo príkazov vydaných a zaregistrovaných na súdoch. Vykonávajú exekučné príkazy, vracajú vlastníctvo pozemkov prostredníctvom príkazov na vrátenie vlastníctva a vymáhajú majetok na základe príkazov na vrátenie majetku. Okrem toho exekútori plnia aj iné úlohy vrátane osobného doručovania dokumentov a príkazov na uväznenie.

Využívanie právnikov alebo iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva

Oprávnený nie je povinný podať návrh na výkon rozhodnutia prostredníctvom právnika alebo iného odborníka pracujúceho v oblasti práva.

S výnimkou jurisdikcie najvyššieho súdu vo veciach s nízkou hodnotou sporu môžu byť exekučné postupy zložité. Oprávnení preto môžu pred začatím exekučného konania získať poradenstvo od právneho zástupcu alebo prostredníctvom služby Citizens Advice Bureau.

Rozsah nákladov na exekúciu

Pri každom zo spôsobov exekúcie sa uplatňujú rôzne súdne poplatky. Ako bolo uvedené, hoci súd pripočíta poplatok k peniazom, ktoré už odporca dlhuje, súd nemôže vrátiť to, čo oprávnený zaplatil, ak od odporcu nedostane peniaze. Ak potrebujete ďalšie informácie o príslušných poplatkoch, môžete sa obrátiť na kanceláriu najvyššieho súdu (Supreme Court Registry), 277 Main Street, Gibraltár, telefónne číslo (+350) 200 75608.

3.2 Hlavné podmienky

Ako bolo uvedené, v Gibraltári spočíva voľba spôsobu exekúcie, ktorý sa má použiť, úplne na oprávnenom. Zodpovední oprávnení, ktorí získali právoplatný rozsudok na súde a stále im nebolo zaplatené, majú právo vykonať tento rozsudok prostredníctvom najvhodnejších prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Preto, pokiaľ je platný rozsudok a je podaný riadny návrh, súd je povinný riadiť sa výberom oprávneného.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto aktíva:

• bankové účty prostredníctvom príkazu pre dlh tretej strany,
• hmotný hnuteľný majetok využitím exekúcie,
• nehnuteľný majetok prostredníctvom príkazu na zaistenie majetku.

Neexistujú pevné a rýchle zoznamy majetku, ktorý nepodlieha zabaveniu. Existujú však usmernenia. Exekútor môže vziať iba majetok, ktorý patrí odporcovi alebo je v spoločnom vlastníctve.

Pri akomkoľvek majetku, ktorý exekútor zabaví, musí existovať pravdepodobnosť, že sa jeho predajom na dražbe budú dať získať peňažné prostriedky. Exekútori nezabavia majetok, ak sa domnievajú, že po zaplatení nákladov na jeho zabavenie a predaj na dražbe nezískajú dostatok prostriedkov na zaplatenie aspoň časti pohľadávky.

Exekútori nemôžu zabaviť:

• veci, ktoré odporca potrebuje pre svoju prácu alebo podnikanie, napríklad remeselné nástroje alebo knihy,
• základné potreby pre domácnosť, ktoré odporca a jeho rodina potrebujú, napríklad oblečenie alebo posteľnú bielizeň,
• veci, ktoré sú predmetom prenájmu, lízingu alebo predaja na splátky (vrátane automobilov),
• majetok, ktorý už mohol byť zabavený súdnymi exekútormi konajúcimi na základe iného príkazu, alebo
• vybavenie, ktoré nepatrí podniku (napr. kancelársky nábytok, stroje a lízingové vozidlá).

V prípade dlhov tretích strán môže povinný, ktorý nemá možnosť vyberať peniaze zo svojho účtu v banke alebo stavebnej sporiteľni, a tvrdí, že on alebo jeho rodina v dôsledku toho zažívajú ťažkosti pri uspokojovaní bežných životných nákladov, požiadať súd o príkaz na platbu v prípade ťažkostí, ktorý umožňuje vykonať jednu alebo viac platieb konkrétnym jednotlivcom.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Pokiaľ ide o povinných, ako aj o tretie strany, neplnenie požiadaviek súdnych príkazov vedie k sankciám za pohŕdanie. Sankcie, ktoré možno uložiť za pohŕdanie, zahŕňajú „ospravedlnenie sa za pohŕdanie“ (to je ospravedlnenie sa sudcovi na verejnom konaní), pokuty a v najzávažnejších prípadoch odňatie slobody až na 14 dní.

Banky majú určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií a zablokovania bankových účtov. Ak banka dostane príkaz pre dlh tretej strany uložený jednému zo svojich klientov, banka nemusí poskytnúť informácie o množstve peňazí na účte. Môže konštatovať, že na účte nie sú peniaze, že nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na pokrytie celej sumy, ale môže sa zaplatiť jej časť, alebo že na pokrytie požadovanej sumy je dostatok finančných prostriedkov. Existujú prísne pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré určujú, aké ďalšie informácie môže banka poskytnúť.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Vo všetkých príkazoch sa uvádza lehota, ktorá sa poskytuje na poskytnutie relevantných informácií alebo na splnenie súdneho príkazu, ako aj maximálne sankcie, ktoré možno uložiť za nedodržanie súdneho príkazu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Súdne spôsoby exekúcie (príkazy na zaistenie majetku a príkazy pre dlhy tretích strán) spočívajú v dvojfázovom procese. Dočasná fáza procesu je čisto administratívnou súdnou funkciou a povinný v tejto fáze nijako nevstupuje do procesu. Na to, aby ktorýkoľvek spôsob postúpil do záverečnej fázy, musí prebehnúť vypočutie, na ktoré bude predvolaný povinný, ktorý na ňom bude môcť uviesť dôvody, prečo by plánovaný spôsob exekúcie nemal pokračovať. Dátum vypočutia sa oznámi všetkým stranám v dostatočnom časovom predstihu a v každom prípade musí byť medzi „dočasnou“ fázou, oznámením o „záverečnom“ vypočutí a samotným „záverečným“ vypočutím vždy stanovená minimálna lehota, aby sa poskytol povinnému (a akejkoľvek príslušnej, priamo zapojenej tretej strane, napr. banke v prípade príkazu pre dlh tretej strany) čas na prípravu na vypočutie. Ak je termín „záverečného“ vypočutia pre strany nevyhovujúci, môže sa im poskytnúť možnosť presunúť ho na vhodnejší dátum. Ak k tomu dôjde, dočasný príkaz zostane v platnosti, ale až do uskutočnenia tohto vypočutia nemôže byť vydaný „konečný“ príkaz.

Po vydaní príkazu súdom nie je možné odvolať sa proti rozhodnutiu. Za vhodných okolností sa možno odvolať alebo navrhnúť zrušenie iba v prípade pôvodného rozsudku, ktorý oprávnenému v prvom rade umožnil navrhnúť výkon. Súd môže zrušiť proces výkonu rozhodnutia iba v prípade, ak je rozsudok úspešne napadnutý odvolaním alebo návrhom na zrušenie. Ak je opravný prostriedok proti rozsudku podaný po tom, ako súd schválil návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, príkaz možno zrušiť na základe návrhu podaného súdu. Exekútori nesmú odňať majetok, ale musia ho zahrnúť do exekúcie (teda zostaviť zoznam majetku, ktorý by sa neskôr mohol zaistiť a odňať na predaj).

Ak oprávnený podal na súd návrh na exekúciu správne, tento súd nemôže odmietnuť povoliť spôsob exekúcie zvolený oprávneným. Oprávnený preto nemusí mať možnosť odvolania proti rozhodnutiu o povolení opatrenia.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Príkaz alebo rozkaz na exekúciu sú časovo obmedzené. Príkaz a rozkaz sú platné 12 mesiacov a na základe príkazu súdu možno predĺžiť ich platnosť o ďalších 12 mesiacov.

Pri postupe prevzatia kontroly nad majetkom musí byť povinný upovedomený o tom, že jeho majetok bol zaistený a že má 5 dní na to, aby uzavrel s exekútorom dohodu o „prevzatí držby“ (walking possession). Táto dohoda umožňuje povinnému ponechať si majetok. Ak povinný nepodpíše dohodu do 5 dní, exekútori môžu majetok odobrať a pristúpiť k dražbe.

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.