Ako vykonať súdne rozhodnutie

Francúzsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vymáhanie (pričom sa myslí nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože dobrovoľné splnenie povinností dlžníkom si nevyžaduje konanie) sa vzťahuje na všetky konania umožňujúce donútiť dlžníka plniť povinnosti, ktoré sú mu uložené exekučným titulom. Exekučné tituly sú predovšetkým rozsudky (francúzske alebo zahraničné) a notárske úkony opatrené doložkou vykonateľnosti (pozri bod 2 nižšie). Týmito exekučnými titulmi možno vo francúzskom práve uložiť dlžníkovi tri druhy povinností: zaplatiť, konať alebo zdržať sa konania a napokon vydať alebo vrátiť.

Právo na vymáhanie sa vzťahuje výhradne na majetok dlžníka. Vymáhanie voči osobe sa nevykonáva. To napríklad znamená, že dlžníkov nemožno uväzniť iba na základe konštatovania, že nesplácajú svoj dlh. Odmietnutie splniť si určité povinnosti (vyživovacie povinnosti) je však trestným činom, čo vedie k tomu, že na dlžníka sa vzťahuje trestné stíhanie a hrozí mu trest odňatia slobody. To isté platí aj pre podvodné zorganizovanie platobnej neschopnosti dlžníkom.

Povinnosti zaplatiť sa vykonávajú prostredníctvom zaistenia peňažných súm či hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi. Ak sa zaistenie týka peňažnej sumy, zaistená suma bude postúpená veriteľovi (napríklad: zablokovanie bankového účtu). Ak sa zaistenie týka hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi, zaistenie povedie k nútenému predaju majetku a výťažok z predaja sa odovzdá veriteľovi do výšky jeho pohľadávky.

Povinnosti vydať alebo vrátiť sa líšia v závislosti od povahy majetku. V prípade hnuteľného majetku sa majetok odoberá prostredníctvom zaistenia, aby sa mohol vrátiť jeho zákonnému vlastníkovi. V prípade nehnuteľného majetku sa majetok vráti do užívania majiteľovi vysťahovaním užívateľa.

Keďže sa zakazuje fyzicky donútiť osobu, aby si splnila povinnosť konať alebo zdržať sa konania, dlžník sa motivuje splniť tieto povinnosti súdnym rozhodnutím o pokute. Výška pokuty je peňažná suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, ak si nesplní povinnosť. Táto dlžná suma sa vypočítava úmerne k trvaniu neplnenia (v prípade povinnosti konať) alebo podľa počtu porušení povinnosti zdržať sa konania. Keďže povinnosť zaplatiť, vydať alebo vrátiť sa takisto môže vykladať ako povinnosť konať, môže sa okrem ostatných opatrení núteného výkonu, ktoré možno inak nariadiť, pri nej uložiť aj pokuta.

Zároveň je potrebné poznamenať, že opatreniam núteného výkonu môžu v zásade podliehať len povinnosti konštatované v exekučnom titule.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Výhradnú právomoc pristupovať k nútenému výkonu rozhodnutí majú súdni vykonávatelia (huissiers de justice). Sú to štátni a ministerskí úradníci. Z toho dôvodu ich vymenúva minister spravodlivosti, ktorý overuje, či vykonávajú svoje právomoci v súlade s prísnymi etickými pravidlami. Ich služby sú platené (pozri bod 3 nižšie). Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník mu ich musí následne nahradiť.

Ak musí rozhodnúť sudca, v zásade je príslušným sudcom sudca poverený výkonom rozhodnutí, ktorý je špecializovaným sudcom všeobecného súdu (tribunal judiciaire).

Napokon, hoci ochranné opatrenia v zásade schvaľuje sudca poverený výkonom rozhodnutí, môže ich výnimočne schváliť aj predseda obchodného súdu (tribunal de commerce), ak vedú k zabezpečeniu pohľadávky, ktorá patrí do právomoci obchodného súdu.

Na to, aby bolo možné požiadať súdneho komisára – commissaire de justice (predtým súdneho vykonávateľa – huissier de justice) o prijatie opatrení núteného výkonu, nie je potrebné zastúpenie advokátom.

Zastúpenie advokátom je povinné počas celého konania o zaistení nehnuteľného majetku. Výnimočne môže dlžník, ktorého nezastupuje advokát, požiadať sudcu povereného výkonom rozhodnutí o schválenie mimosúdneho predaja svojho nehnuteľného majetku.

V ostatných konaniach je zastúpenie advokátom v zásade povinné. To neplatí, ak sa sporné opatrenie výkonu rozhodnutia vzťahuje na pohľadávku nepresahujúcu 10 000 EUR. V takom prípade sa môžu účastníci konania dostaviť osobne alebo ich môže zastupovať advokát, manžel (-ka), druh (družka), osoba, s ktorou uzatvorili občiansky pakt solidarity, rodičia alebo príbuzní v priamej línii, rodičia alebo príbuzní v nepriamej línii až do tretieho stupňa vrátane, ako aj osoby vo výlučnej osobnej službe účastníkov alebo ich podniku.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Zoznam uznaných exekučných titulov vo Francúzsku sa uvádza v článku L. 111-3 Civilného exekučného poriadku (Code des procédures civiles d’exécution). Sú to:

  • rozhodnutia všeobecných a správnych súdov, ktoré sú vykonateľné, ako aj dohody, ktorým tieto súdy priznali vykonateľnosť,
  • zahraničné opatrenia a rozsudky, ako aj rozhodcovské rozsudky, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné, a to rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok s odkladným účinkom na vykonateľnosť, bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva Európskej únie,
  • rozhodnutia, ktoré vyniesol jednotný patentový súd,
  • výňatky zo zmierovacích správ podpísané sudcom a zúčastnenými stranami,
  • notárske listiny opatrené doložkou vykonateľnosti,
  • dohody, podľa ktorých manželia vzájomne súhlasia s rozvodom na základe súkromno-právnej listiny, ktorú podpísali advokáti, a ktoré sú uložené medzi notárskymi zápisnicami podľa podmienok stanovených v článku 229-1 Občianskeho zákonníka (Code civil),
  • tituly vydané súdnym komisárom v prípade nezaplatenia šeku alebo v prípade dohody medzi veriteľom a dlžníkom podľa podmienok stanovených v článku L. 125-1 Civilného exekučného poriadku,
  • tituly vydané právnickými osobami zriadenými podľa verejného práva, ktoré sú takto označené zákonom, alebo rozhodnutia, ktorým zákon udeľuje rovnaké účinky, aké má rozsudok,
  • transakcie a listiny konštatujúce dohodu dosiahnutú mediáciou či zmierovacím alebo participatívnym postupom, ak ich podpísali advokáti všetkých účastníkov konania a súdna kancelária príslušného súdu ich opatrila doložkou vykonateľnosti.

Rozhodnutia všeobecných súdov sú vykonateľné a môžu preto viesť k opatreniam núteného výkonu, ak nejestvuje proti nim opravný prostriedok s odkladným účinkom na vykonateľnosť, t. j. nie je možné proti nim podať odvolanie alebo odpor, ak na predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia vznikol nárok (čo sa v zásade týka prvostupňových rozhodnutí) alebo bola osobitne nariadená. Rozhodnutia správnych súdov sú vykonateľné, aj keď proti nim možno podať odvolanie.

Schválené opatrenia núteného výkonu:

Keď osoba využije exekučný titul, môže v zásade iniciovať všetky opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku bez predchádzajúceho povolenia sudcu. Výnimkou sú dva postupy núteného výkonu, ktoré možno začať len na základe predchádzajúceho povolenia sudcu:

  • exekúcia zrážkami zo mzdy schválená sudcom povereným výkonom rozhodnutí v mieste bydliska dlžníka alebo tretej strany, ak dlžník žije v zahraničí alebo miesto jeho bydliska nie je známe,
  • zaistenie nehnuteľného majetku, ktoré sa vykonáva pred sudcom povereným výkonom rozhodnutí v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Okrem toho zaistenie hnuteľného majetku na účel vymáhania pohľadávky vo výške menej ako 535 EUR v obytných priestoroch musí vopred povoliť sudca poverený výkonom rozhodnutí.

Opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku sú rôzne a líšia sa v závislosti od povahy dotknutého majetku (nehnuteľnosť, hnuteľný hmotný majetok, peniaze, pozri bod 4.2 nižšie). V každom prípade sa tieto opatrenia musia obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymoženie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere týchto opatrení.

Odchylne od zásady, podľa ktorej opatrenia núteného výkonu možno prijať len na základe exekučného titulu, ochranné opatrenia možno prijať pred získaním exekučného titulu. Umožňujú ochranu práv veriteľa, kým mu bude vydaný exekučný titul.

Ochranným opatrením je zablokovanie majetku a súdna zábezpeka. Schvaľuje ich sudca, ak je pohľadávka žiadateľa v zásade zjavne oprávnená a ak žiadateľ odôvodní okolnosti, ktoré môžu ohroziť jej vymáhanie. Predchádzajúce povolenie sudcu nie je potrebné, ak veriteľ využije rozsudok, ktorý ešte nie je vykonateľný. V každom prípade sa platnosť opatrení prijatých na základe týchto podmienok končí, ak ich súdny vykonávateľ urýchlene neoznámi dlžníkovi a ak veriteľ ešte nepodal návrh na začatie súdneho konania vo veci samej s cieľom získať súdne rozhodnutie potvrdzujúce jeho pohľadávku.

Čas, keď možno vykonávať opatrenia núteného výkonu:

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 hod. do 21.00 hod. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutí.

Náklady na opatrenia núteného výkonu:

Služby súdneho komisára sú platené. Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník ich potom musí pripočítať k výške svojho dlhu. Veriteľ však vždy hradí časť týchto výdavkov.

Odmena súdneho vykonávateľa sa stanovuje v dekréte č. 2016-230 z 26. februára 2016 a vo výnose z 26. februára 2016, v ktorom sa uvádza suma splatná za každý exekučný úkon. Táto sadzba zahŕňa predovšetkým:

  • pevne stanovený poplatok za každý úkon, ktorý predstavuje paušálnu sumu stanovenú vo výnose; podľa výšky pohľadávky sa tento pevne stanovený poplatok vynásobí číslom 0,5 (pohľadávka neprevyšujúca 128 EUR), číslom 1 (pohľadávka vyššia ako 128 EUR a neprevyšujúca 1 280 EUR) alebo číslom 2 (pohľadávka vyššia ako 1 280 EUR),
  • poplatok za začatie trestného stíhania, ktorý sa platí len raz za exekučný titul; jeho výška je 4,29 EUR, ak je pohľadávka nižšia ako 76 EUR; nad túto sumu je úmerný k výške pohľadávky až po hranicu 268,13 EUR,
  • poplatok za vymáhanie a inkaso; ide o pomerný zostupný poplatok, ktorý súdny komisár vyberie, len ak došlo k vymáhaniu alebo celkovému či čiastočnému inkasu pohľadávky; časť tohto poplatku zostáva v každom prípade na ťarchu veriteľa [článok A. 444-32 Obchodného zákonníka (Code de commerce)],
  • výdavky na správu spisov; súdny komisár vyberie sumu 6,37 EUR prostredníctvom zálohy zaplatenej dlžníkom s výnimkou zostatku dlhu, ktorý neoprávňuje na výber tejto sumy; tieto výdavky nesmú presiahnuť sumu 32,74 EUR za jeden spis,
  • cestovné náhrady vo výške 7,67 EUR (8,80 EUR v prípade doručenia realizovaného výlučne elektronicky),
  • DPH (20 %),
  • s výhradou niekoľkých výnimiek paušálny poplatok vo výške 14,89 EUR (k 1. januáru 2017), ktorý súdni komisári uhrádzajú štátu,
  • výdavky na poštové zásielky, ktoré predstavujú povinné náležitosti konania,
  • výdavky na zámočnícke služby, sťahovanie, autoservis, skladovanie nábytku (na základe faktúry).

Napríklad pri vymáhanej pohľadávke vo výške 10 000 EUR sú minimálne poplatky za niektoré vykonávacie opatrenia takéto:

  • úkon týkajúci sa zablokovania bankového účtu: 129,64 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
  • úkon týkajúci sa predaja zaisteného hnuteľného majetku: 114,21 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
  • úkon týkajúci sa zaistenia vozidla vyhlásením na prefektúre: 124,50 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok),
  • platobný príkaz na účely zaistenia nehnuteľného majetku: 178,55 EUR vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náhrady a paušálny poplatok).

K týmto pevne stanoveným poplatkom sa pripočítavajú najmä pomerné poplatky, ktoré za celú pohľadávku predstavujú sumu 707,52 EUR vrátane daní, pričom 118,46 EUR zaplatí dlžník a 589,06 EUR veriteľ.

3.2 Hlavné podmienky

Na realizáciu vykonávacích opatrení na základe exekučných titulov nie je v zásade potrebné nijaké povolenie súdu (pozri bod 3.1 vyššie).

Ak veriteľ nemá exekučný titul, ale sú splnené určité podmienky, môže iniciovať ochranné opatrenia (pozri bod 3.1 vyššie).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

V zásade môže byť predmetom opatrenia núteného výkonu celý majetok dlžníka.

V súlade so zákonom však výnimočne nemožno zaistiť určitý majetok. Ide najmä o tieto prípady:

  • sumy potrebné na živobytie; takto napríklad nemožno osobe zaistiť celú mzdu, lebo si musí ponechať dostatočnú sumu, aby si zabezpečila svoje bežné potreby; výška tejto sumy sa stanovuje každý rok, pričom sa zohľadňuje výška mzdy a počet nezaopatrených osôb,
  • hnuteľný majetok potrebný pre každodenný život a prácu dlžníka; tento majetok možno v zásade zaistiť len na zabezpečenie vyplatenia jeho ceny alebo ak má veľkú hodnotu; zoznam tohto majetku sa uvádza v článku R. 112-2 Civilného exekučného poriadku; nemožno napríklad zaistiť posteľ alebo stôl dlžníka s výnimkou prípadu, ak je zaistenie odôvodnené nezaplatením ich obstarávacej ceny alebo ak ide o majetok veľkej hodnoty,
  • majetok nevyhnutný pre osoby so zdravotným postihnutím alebo určený na starostlivosť o choré osoby; nemožno napríklad zaistiť invalidný vozík osoby so zdravotným postihnutím.

Samostatne zárobkovo činná osoba môže v určitých prípadoch takisto využívať osobitnú ochranu celého svojho majetku alebo jeho časti.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Opatrenia núteného výkonu v súvislosti s hnuteľným majetkom a peňažnými pohľadávkami sa uskutočňujú vo viacerých fázach. Súdny komisár majetok najprv zaistí. Zaistenie znamená, že majetkom nemožno disponovať. Dlžníkovi sa zároveň zakazuje, aby sa zbavil zaisteného hnuteľného majetku. Ak nesplní túto povinnosť ochrany majetku, spácha prečin. Zaistené peňažné sumy zostávajú zablokované na účte dlžníka. Potom súdny komisár informuje dlžníka o zaistení. Ak dlžník nenamieta pred sudcom povereným výkonom rozhodnutí, súdny komisár môže zaistiť hnuteľný majetok na účely jeho predaja na verejnej dražbe alebo si nechať vydať zaistenú peňažnú sumu. V prípade námietky sudca poverený výkonom rozhodnutí schváli pokračovanie opatrenia núteného výkonu, alebo ho ukončí, ak sa nevykonalo právoplatne.

Opatrenie núteného výkonu týkajúce sa nehnuteľností predstavuje postup zaistenia nehnuteľného majetku. Začína sa platobným rozkazom, ktorý vydá súdny komisár dlžníkovi a ktorý sa považuje za zaistenie, čo znamená, že nehnuteľnosťou nemožno disponovať. Potom sa veriteľ obráti na sudcu povereného výkonom rozhodnutí, aby rozhodol o ďalšom postupe. Ak je možný mimosúdny predaj nehnuteľnosti a ak oň žiada dlžník, sudca rozhodne o mimosúdnom predaji a určí termín tohto predaja. Ak mimosúdny predaj nie je možný alebo ak nebol úspešný, sudca nariadi verejnú dražbu nehnuteľnosti. Dražba sa koná na pojednávaní, ktoré prebieha za jeho účasti.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Táto otázka sa vzťahuje len na:

  • ochranné opatrenia, ak veriteľovi ešte nebol vydaný exekučný titul,
  • príkazy na vydanie alebo vrátenie určitej veci, ak tomu, kto žiada o jej vydanie alebo vrátenie, ešte nebol vydaný exekučný titul,
  • exekúcie zrážkou zo mzdy,
  • zaistenia nehnuteľného majetku.

Tieto postupy totiž predstavujú jediné opatrenia núteného výkonu, ktoré musí povoliť sudca poverený výkonom rozhodnutí. Voči súdnemu rozhodnutiu možno podať odvolanie alebo dovolanie podľa výšky pohľadávky.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 hod. do 21.00 hod. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutí.

Exekučné postupy sa musia navyše obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymoženie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere príslušných opatrení.

Niektorý majetok navyše nemožno zaistiť (pozri bod 4.1 vyššie) a akýkoľvek predaj zaisteného majetku v mieste bydliska dlžníka musí byť vopred povolený, ak ide o vymáhanie inej pohľadávky než plnenie vyživovacej povinnosti do výšky 535 EUR (články L. 221-2 a R. 221-2 Civilného exekučného poriadku).

Napokon, ak je dlžník krytý imunitou voči exekúcii, nemožno proti jeho majetku, na ktorý sa vzťahuje táto imunita, prijať žiadne opatrenie núteného výkonu. Na to, aby bolo možné vykonať opatrenie núteného výkonu týkajúce sa majetku takejto osoby s odôvodnením, že sa naň nevzťahuje jej imunita voči exekúcii, treba vopred získať povolenie sudcu (články L. 111-1 až L. 111-3 a R. 111-1 až R. 111-5 Civilného exekučného poriadku).

Súvisiace odkazy

Legifrance

Webové sídlo Národnej komory súdnych komisárov (Chambre Nationale des Commissaires de Justice)

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 22/08/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.