Ako vykonať súdne rozhodnutie

Francúzsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Vymáhanie (pričom sa myslí nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože dobrovoľné splnenie povinností dlžníkom si nevyžaduje konanie) sa vzťahuje na všetky konania umožňujúce donútiť dlžníka plniť povinnosti, ktoré sú mu uložené exekučným titulom. Exekučné tituly sú predovšetkým rozsudky (francúzske alebo zahraničné) a notárske úkony opatrené doložkou vykonateľnosti (pozri bod 2 nižšie). Týmito exekučnými titulmi možno vo francúzskom práve uložiť dlžníkovi tri druhy povinností: zaplatiť, konať alebo zdržať sa konania a napokon dať alebo vrátiť.

Právo na vymáhanie sa vzťahuje výhradne na majetok dlžníka. Vymáhanie voči osobe sa nevykonáva. To napríklad znamená, že dlžníkov nemožno uväzniť iba na základe konštatovania, že nesplácajú svoj dlh. Odmietnutie splniť si určité povinnosti (vyživovacie povinnosti) je však trestným činom, čo vedie k tomu, že na dlžníka sa vzťahuje trestné stíhanie a trest odňatia slobody. To isté platí aj pre podvodné zorganizovanie platobnej neschopnosti dlžníkom.

Povinnosti platiť sa vykonávajú prostredníctvom zabavení peňažných súm či hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi. Ak sa zabavenie týka peňažnej sumy, táto zabavená suma bude postúpená veriteľovi (napríklad: zablokovanie bankového účtu). Ak sa zabavenie týka hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý patrí dlžníkovi, zabavenie povedie k nútenému odpredaju majetku a suma z predaja sa odovzdá veriteľovi do výšky jeho pohľadávky.

Povinnosti dať alebo vrátiť sa líšia v závislosti od povahy majetku. V prípade hnuteľného majetku sa majetok zabavuje prostredníctvom obstavenia, aby sa mohol vrátiť jeho zákonnému vlastníkovi. V prípade nehnuteľného majetku sa vlastníctvo majetku prinavráti jeho majiteľovi vysťahovaním užívateľa.

Keďže sa zakazuje fyzicky donútiť osobu, aby splnila povinnosť konať alebo zdržať sa konania, dlžník sa motivuje splniť tieto povinnosti súdnym rozhodnutím o pokute. Výška pokuty je peňažná suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, ak nesplní svoje povinnosti. Táto dlžná suma sa vypočítava úmerne k času neplnenia (v prípade povinnosti konať) alebo podľa počtu porušení povinnosti zdržať sa konania. Keďže povinnosti platiť, dať alebo vrátiť sa takisto môžu vykladať ako povinnosti konať, môže sa okrem ostatných opatrení núteného výkonu, ktoré možno inak nariadiť, uložiť aj zaplatenie pokuty.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že opatreniam núteného výkonu môžu v zásade podliehať len povinnosti konštatované v exekučnom titule.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni vykonávatelia majú výhradnú právomoc pristupovať k nútenému výkonu rozhodnutí. Sú to štátni úradníci a úradné osoby. V tejto súvislosti ich menuje minister spravodlivosti, ktorý overuje, či vykonávajú svoje právomoci v súlade s prísnymi etickými pravidlami. Ich služby sú platené (pozri bod 8 nižšie). Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník mu ich musí následne uhradiť.

Ak musí rozhodnúť sudca, v zásade je príslušným sudcom sudca poverený výkonom rozhodnutia, ktorý je špecializovaným sudcom súdu prvého stupňa (tribunal de grande instance).

O zabavení miezd rozhodujú výnimočne sudcovia súdov prvého stupňa (juges d’instance).

Napokon, hoci ochranné opatrenia v zásade schvaľuje sudca poverený výkonom rozhodnutia, môže ich výnimočne schváliť aj predseda obchodného súdu, ak vedú k ochrane pohľadávky, ktorá spadá do príslušnosti obchodného súdu.

Na to, aby bolo možné požiadať súdneho vykonávateľa o prijatie opatrení núteného výkonu, nie je potrebné zastúpenie advokátom.

Zastúpenie advokátom je povinné počas celého konania o zabavení nehnuteľného majetku. Výnimočne môže dlžník, ktorého nezastupuje advokát, žiadať sudcu povereného výkonom rozhodnutia o schválenie mimosúdneho predaja jeho nehnuteľného majetku.

V ostatných konaniach o nútenom výkone zastúpenie advokátom nie je povinné, ak sa vec predkladá súdu. Zúčastnené strany sa tak môžu dostaviť osobne pred súd. Ak si to želajú, môže ich tiež zastupovať advokát, manžel(-ka), druh (družka), osoba, s ktorou uzatvorili občiansky pakt solidarity, rodičia alebo príbuzní v priamej línii, rodičia alebo príbuzní v nepriamej línii až do tretieho stupňa vrátane, ako aj osoby výlučne spojené s osobnou službou jednej zo strán alebo jej podnikom.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Zoznam uznaných exekučných titulov vo Francúzsku sa uvádza v článku L. 111-3 Civilného exekučného poriadku. Sú to:

  • rozhodnutia všeobecných súdov a správnych orgánov, ktoré sú vykonateľné, ako aj dohody, ktorým tieto súdy a orgány priznali vykonateľnosť,
  • zahraničné opatrenia a rozsudky, ako aj rozhodcovské rozsudky, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné, a to rozhodnutím, ktoré nemá odkladný účinok na vykonateľnosť, bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva Európskej únie,
  • rozhodnutia, ktoré vyniesol jednotný patentový súd,
  • výňatky zo zmierovacích správ podpísané sudcom a zúčastnenými stranami,
  • notárske úkony opatrené doložkou vykonateľnosti,
  • dohody, podľa ktorých manželia vzájomne súhlasia s rozvodom na základe súkromno-právnej listiny, ktorú podpísali advokáti, a ktoré sú uložené v zápisoch notára podľa podmienok stanovených v článku 229-1 Občianskeho zákonníka,
  • titul vydaný súdnym vykonávateľom v prípade nezaplatenia šeku alebo v prípade dohody medzi veriteľom a dlžníkom podľa podmienok stanovených v článku L. 125-1 Civilného exekučného poriadku,
  • tituly vydané právnickými osobami zriadenými podľa verejného práva, ktoré sú takto označené zákonom, alebo rozhodnutia, ktorým zákon udeľuje rovnaké účinky ako rozsudok.

Rozhodnutia všeobecných súdov sú vykonateľné a môžu preto viesť k opatreniam núteného výkonu, ak nemajú odkladný účinok na vykonateľnosť, t. j. nie je možné proti nim podať odvolanie ani odpor, alebo ak sudca nariadil predbežný výkon svojho rozhodnutia. Rozhodnutia správnych orgánov sú vykonateľné, aj keď proti nim možno podať odvolanie.

Schválené opatrenia núteného výkonu:

Keď osoba využije exekučný titul, môže v zásade prijať všetky opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku bez predchádzajúceho povolenia sudcu. Výnimkou sú dva postupy núteného výkonu, ktoré možno začať len na základe predchádzajúceho povolenia sudcu:

  • zabavenie mzdy schválené súdom prvého stupňa v mieste bydliska dlžníka alebo tretej strany, ak dlžník žije v zahraničí alebo nie je známe miesto jeho trvalého bydliska,
  • zabavenie nehnuteľného majetku, ktoré sa vykonáva pred sudcom povereným výkonom rozhodnutia v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Okrem toho každé zabavenie vo výške menej ako 535 EUR v obytných priestoroch si vyžaduje predchádzajúce povolenie sudcu povereného výkonom rozhodnutia.

Opatrenia núteného výkonu stanovené v Civilnom exekučnom poriadku sú rôzne a líšia sa v závislosti od druhu dotknutého majetku (nehnuteľnosť, hnuteľný hmotný majetok, peniaze atď.; pozri nižšie bod 4.2). V každom prípade sa tieto opatrenia musia obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymáhanie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere týchto opatrení.

Odchylne od zásady, podľa ktorej opatrenia núteného výkonu možno prijať len na základe exekučného titulu, ochranné opatrenia možno vykonať pred využitím exekučného titulu. Umožňujú veriteľovi chrániť jeho práva až do vydania exekučného titulu.

Ochranné opatrenia sú zablokovania a súdne zábezpeky. Schvaľuje ich sudca, ak sa zdá, že pohľadávka žiadateľa je v zásade oprávnená, a ak žiadateľ odôvodní okolnosti, ktoré môžu ohroziť vymáhanie. Predchádzajúce povolenie sudcu nie je potrebné, ak veriteľ využije rozsudok, ktorý ešte nie je vykonateľný. V každom prípade platnosť opatrení prijatých na základe týchto podmienok končí, ak ich súdny vykonávateľ veľmi rýchlo neoznámi dlžníkovi a ak veriteľ ešte nepodal návrh na začatie súdneho konania vo veci samej s cieľom získať súdne rozhodnutie potvrdzujúce jeho pohľadávku.

Čas, kedy možno vykonávať opatrenia núteného výkonu:

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 h do 21.00 h. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutia.

Náklady na opatrenia núteného výkonu:

Služby súdneho vykonávateľa sú platené. Veriteľ zaplatí náklady na úkony núteného výkonu a dlžník ich potom musí pripočítať k výške svojho dlhu. Veriteľ však vždy hradí časť týchto výdavkov.

Odmena súdneho vykonávateľa sa stanovuje v dekréte č. 2016-230 z 26. februára 2016 a vo výnose z 26. februára 2016, v ktorom sa uvádza suma splatná pre každý vykonávací úkon. Táto sadzba zahŕňa predovšetkým:

– pre každý úkon pevne stanovený poplatok, ktorý predstavuje paušálnu sumu stanovenú vo výnose; podľa výšky pohľadávky sa tento pevne stanovený poplatok vynásobí číslom 0,5 (pohľadávka nižšia ako alebo rovná 128 EUR), číslom 1 (pohľadávka vyššia ako 128 EUR a nižšia ako alebo rovná 1 280 EUR) alebo číslom 2 (pohľadávka vyššia ako 1 280 EUR),

– poplatok za začatie trestného stíhania, ktorý možno vybrať len raz za exekučný titul; stanoví sa na 4,29 EUR, ak je pohľadávka nižšia ako 76 EUR; nad túto sumu je úmerný k výške pohľadávky až po hranicu 268,13 EUR,

– poplatok za vymáhanie a inkaso; ide o pomerný zostupný poplatok, ktorý súdny vykonávateľ vyberie, len ak došlo k vymáhaniu alebo celkovému či čiastočnému inkasu pohľadávky; časť tohto poplatku zostane v každom prípade na ťarchu veriteľa (článok A. 444-32 Obchodného zákonníka),

– výdavky na správu spisov; súdny vykonávateľ vyberie sumu 6,42 EUR prostredníctvom zálohy zaplatenej dlžníkom s výnimkou zostatku dlhu, ktorý neoprávňuje na výber tejto sumy; tieto výdavky nemôžu presiahnuť sumu 33 EUR za jeden spis,

– náklady na cestovné vo výške 7,68 EUR (8,80 EUR v prípade doručenia realizovaného výlučne elektronicky),

– DPH (20 %),

– s výhradou niekoľkých výnimiek paušálny poplatok vo výške 14,89 EUR (k 1. januáru 2017), ktorý súdni vykonávatelia uhrádzajú štátu,

– výdavky na poštové zásielky, ktoré predstavujú povinné náležitosti konania,

– výdavky na zámočnícke služby, sťahovanie, autoservis, skladovanie nábytku (na faktúre).

Napríklad pri vymáhanej pohľadávke vo výške 10 000 EUR sú minimálne poplatky za niektoré vykonávacie opatrenia takéto:

  • úkon týkajúci sa zablokovania bankového účtu – 129,64 € vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náklady a paušálny poplatok)
  • úkon týkajúci sa predaja zabaveného hnuteľného majetku – 114,21 € vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náklady a paušálny poplatok)
  • úkon týkajúci zabavenia vozidla vyhlásením na prefektúre – 124,50 € vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náklady a paušálny poplatok)
  • platobný príkaz na účely zabavenia nehnuteľného majetku – 178,55 € vrátane daní (pevne stanovený poplatok, cestovné náklady a paušálny poplatok).

K týmto pevne stanoveným poplatkom sa pripočítavajú najmä proporcionálne poplatky, ktoré za celú pohľadávku predstavujú sumu 707,52 € vrátane daní, pričom 118,46 € splatí dlžník a 589,06 € veriteľ.

3.2 Hlavné podmienky

Na realizáciu vykonávacích opatrení na základe exekučných titulov nie je v zásade potrebné nijaké povolenie súdu (pozri vyššie bod 3.1).

Ak veriteľ nemá exekučný titul, ale sú splnené určité podmienky, môže prijať ochranné opatrenia (pozri vyššie bod 3.1).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

V zásade môže byť predmetom opatrenia núteného výkonu celý majetok dlžníka.

V súlade so zákonom však výnimočne nemožno zabaviť určitý majetok. Ide najmä o tieto prípady:

  • sumy potrebné na živobytie; takto napríklad nemožno osobe zabaviť celú mzdu, lebo si musí ponechať dostatočnú sumu, aby si zabezpečila svoje bežné potreby; výška tejto sumy sa stanovuje každý rok, pričom sa zohľadňuje výška mzdy a počet nezaopatrených osôb,
  • hnuteľný majetok potrebný pre každodenný život a prácu dlžníka; tento majetok možno v zásade zabaviť len na zabezpečenie vyplatenia jeho ceny, alebo ak má veľkú hodnotu; zoznam tohto majetku sa uvádza v článku R. 112-2 Civilného exekučného poriadku; nemožno napríklad zabaviť posteľ alebo stôl dlžníka s výnimkou prípadu, ak je zabavenie odôvodnené nezaplatením ich obstarávacej ceny, alebo ak ide o majetok veľkej hodnoty,
  • majetok nevyhnutný pre zdravotne postihnuté osoby alebo určený na starostlivosť o choré osoby; nemožno napríklad zabaviť invalidný vozík zdravotne postihnutej osoby.

Samostatne zárobkovo činná osoba môže v určitých prípadoch takisto využívať osobitnú ochranu celého svojho majetku alebo jeho časti.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Opatrenia núteného výkonu v súvislosti s hnuteľným majetkom a peňažnými pohľadávkami sa organizujú vo viacerých fázach. Súdny vykonávateľ ich najprv zabaví. Zabavenie znamená, že majetkom nemožno disponovať. Dlžníkovi sa zároveň zakazuje, aby sa zbavil zabaveného hnuteľného majetku. Ak nesplní túto povinnosť ochrany majetku, spácha prečin. Zabavené peňažné sumy zostávajú zablokované na účte dlžníka. Potom súdny vykonávateľ informuje dlžníka o zabavení. Ak dlžník nenamieta pred sudcom povereným výkonom rozhodnutia, súdny vykonávateľ môže zaistiť hnuteľný majetok na účely jeho predaja na verejnej dražbe alebo si nechať odovzdať zabavenú peňažnú sumu. V prípade námietky sudca poverený výkonom rozhodnutia rozhodne, pričom schváli pokračovanie opatrenia núteného výkonu, alebo ho ukončí, ak sa nevykonalo právoplatne.

Opatrenie núteného výkonu týkajúce sa nehnuteľností predstavuje postup zabavenia nehnuteľného majetku. Začína platobným rozkazom, ktorý vydá súdny vykonávateľ dlžníkovi a ktorý sa považuje za zabavenie, čo znamená, že nehnuteľnosťou nemožno disponovať. Potom sa veriteľ obráti na sudcu povereného výkonom rozhodnutia, aby rozhodol o postupe konania. Ak je možný mimosúdny predaj nehnuteľnosti a ak oň žiada dlžník, sudca rozhodne o mimosúdnom predaji a určí termín tohto predaja. Ak mimosúdny predaj nie je možný alebo ak nebol úspešný, sudca nariadi verejnú dražbu nehnuteľnosti. Dražba sa koná na pojednávaní, ktoré prebieha za jeho účasti.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Táto otázka má zmysel len pre:

– ochranné opatrenia, ak veriteľ ešte nevyužíva exekučný titul,

– zabavenia mzdy,

– zabavenia nehnuteľného majetku.

Tieto postupy totiž predstavujú jediné opatrenia núteného výkonu, ktoré musí schváliť sudca poverený výkonom rozhodnutia. Voči súdnemu rozhodnutiu možno podať odvolanie alebo dovolanie podľa výšky pohľadávky.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Exekučné tituly možno v zásade vykonať v lehote desiatich rokov (článok L. 111-4 Civilného exekučného poriadku). Táto lehota začína znova plynúť po úkone núteného výkonu na základe daného titulu.

Opatrenia núteného výkonu možno vykonávať len od 6.00 h do 21.00 h. Nesmú sa vykonávať v nedeľu ani počas sviatkov bez predchádzajúceho povolenia sudcu povereného výkonom rozhodnutia.

Exekučné postupy sa musia navyše obmedziť na to, čo sa ukáže ako nevyhnutné na vymáhanie pohľadávky, pričom nesmie dochádzať k zneužívaniu pri výbere týchto opatrení.

Niektorý majetok navyše nemožno zabaviť (pozri vyššie bod 4.1) a akýkoľvek predaj zabaveného majetku v mieste bydliska dlžníka si vyžaduje predchádzajúce schválenie, ak ide o vymáhanie inej pohľadávky než pohľadávky súvisiacej so živobytím, ktorej výška je nižšia ako 535 EUR (články L. 221-2 a R. 221-2 Civilného exekučného poriadku).

Napokon, ak dlžník využíva imunitu voči exekúcii, nemožno proti jeho majetku, na ktorý sa vzťahuje táto imunita, prijať žiadne opatrenie núteného výkonu. Na to, aby bolo možné vykonať opatrenie núteného výkonu týkajúce sa majetku takejto osoby s odôvodnením, že sa naň nevzťahuje jej imunita voči exekúcii, treba získať predchádzajúce povolenie sudcu (články L. 111-1 až L. 111-3 a R. 111-1 až R. 111-5 Civilného exekučného poriadku).

Súvisiace odkazy

Légifrance

Webové sídlo Národnej komory súdnych vykonávateľov

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 22/12/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.