Ako vykonať súdne rozhodnutie

Estónsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach znamená použitie aktív dlžníka na uspokojenie nároku uvedeného vo vykonateľnom titule alebo zaviazanie dlžníka, aby uspokojil nárok dotknutej osoby, prípadne aby vykonal určitý úkon alebo sa ho zdržal.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni úradníci (kohtutäiturid) – kontaktné údaje sú k dispozícii na tomto webovom sídle.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdne rozhodnutie sa vykonáva:

1) po nadobudnutí platnosti

Rozsudok súdu nadobúda platnosť, keď ho už ďalej nie je možné napadnúť akýmkoľvek iným spôsobom než postupom preskúmania (teistmismenetlus). Ak je proti rozsudku súdu podané odvolanie v súlade s právnymi predpismi, nadobudnutie platnosti rozsudku sa odloží. Ak je podané čiastočné odvolanie, nenapadnutá časť rozsudku nadobudne platnosť. Ak je proti rozsudku podané odvolanie súvisiace s časťou, ktorá sa netýka určenia procesných výdavkov, časť rozsudku, v ktorej sa určuje výška procesných výdavkov, takisto nenadobúda platnosť. Rozsudok súdu, ktorý nadobudol platnosť, je záväzný pre účastníkov konania v rozsahu, v akom je vyriešený nárok predložený v žalobe alebo protižalobe na základe okolností, ktoré tvoria dôvod žaloby, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Rozsudok súdu sa vykonáva na základe návrhu navrhovateľa.

2) pred nadobudnutím platnosti, ak súd vyhlásil, že rozsudok podlieha okamžitému vykonaniu

Rozsudok, ktorý je vyhlásený za okamžite vykonateľný, sa vykoná pred nadobudnutím platnosti. Súd vyhlási rozsudok za okamžite vykonateľný buď v samotnom rozsudku, alebo prostredníctvom rozhodnutia.

Rozsudky sa vykonávajú na základe vykonateľného titulu.

Medzi vykonateľné tituly v občianskoprávnych a obchodných veciach patria:

  • rozsudky a rozhodnutia v občianskoprávnych veciach, ktoré nadobudli platnosť alebo podliehajú okamžitému vykonaniu,
  • rozhodnutia súdov cudzích štátov, ktoré sú uznané alebo podliehajú vykonaniu bez uznania,
  • rozhodnutia rozhodcovských súdov so stálou pôsobnosťou v Estónsku a rozhodnutia iných rozhodcovských súdov, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné,
  • rozhodnutia prijaté výborom pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon) alebo nájomným výborom (üürikomisjon), ktoré nadobudli platnosť.

Úplný zoznam vykonateľných titulov je uvedený v paragrafe 2 Vykonávacieho poriadku [Täitemenetluse seadustik (TMS)].

Ak sa vykonateľný titul nevykoná dobrovoľne, na základe návrhu navrhovateľa sa môže začať vykonávací postup.

Nároky vyplývajúce z vykonateľných titulov stanovených v právnych predpisoch sa vykonávajú v zmysle Vykonávacieho poriadku. Výkon vykonateľných titulov zabezpečujú súdni úradníci, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

  • Súdny úradník vedie vykonávacie konanie na základe návrhu navrhovateľa a na základe vykonateľného titulu. Súdny úradník vedie vykonávacie konanie bez ohľadu na návrhy navrhovateľa, ak vykonateľným titulom je rozhodnutie o zaplatení poplatku za súdneho úradníka alebo rozhodnutie o platobnom rozkaze týkajúcom sa vykonávacích výdavkov, a v ďalších prípadoch stanovených v právnych predpisoch.
  • V rámci vykonávacej veci sa zriadi vykonávací spis, v ktorom sú v chronologickom poradí uvedené vykonávacie úkony a zaslané oznámenia. Dokumenty prijaté a vydané súdnym úradníkom vo vykonávacej veci alebo ich kópie sa uchovávajú vo vykonávacom spise.
  • Ak sú splnené podmienky na začatie vykonávacieho konania, súdny úradník doručí dlžníkovi oznámenie o výkone rozsudku. Momentom doručenia oznámenia o výkone rozsudku dlžníkovi sa vykonávacie konanie považuje za začaté.
  • Súdny úradník musí dlžníkovi doručiť oznámenie o výkone rozsudku a účastníkom vykonávacieho konania doručí vyhlásenie o zadržaní majetku, správu o dražbe, rozhodnutia o námietkach podaných voči úkonom, ktoré vykonal, a ďalšie dokumenty stanovené v právnych predpisoch.
  • Ak v právnych predpisoch ani v rozhodnutí súdu nie je stanovená žiadna lehota na dobrovoľný výkon vykonateľného titulu, lehotu stanoví súdny úradník. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, pokiaľ nie je vo Vykonávacom poriadku stanovené inak. So súhlasom navrhovateľa môže súdny úradník stanoviť lehotu na dobrovoľný výkon vykonateľného titulu dlhšiu ako 30 dní.

Súdny úradník musí okamžite prijať všetky opatrenia, ktoré mu umožňujú právne predpisy, s cieľom zabezpečiť výkon vykonateľného titulu, získať informácie potrebné na účely vykonávacieho konania a vysvetliť účastníkom vykonávacieho konania ich práva a povinnosti.

  • Súdny úradník môže odložiť vykonávací úkon na základe žiadosti navrhovateľa alebo zodpovedajúceho rozhodnutia súdu alebo v prípade, keď sa zmení osoba, ktorá vedie vykonávacie konanie.
  • Na základe žiadosti dlžníka môže súd vykonávacie konanie prerušiť, prípadne predĺžiť alebo odložiť výkon, ak by pokračovanie konania bolo nespravodlivé voči dlžníkovi. V týchto prípadoch sa musia zohľadniť záujmy navrhovateľa a ďalšie okolnosti vrátane rodinnej a hospodárskej situácie dlžníka.

3.2 Hlavné podmienky

Nevyhnutné predpoklady na výkon vykonateľného titulu:

  1. Na účely výkonu možno prijať rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo platnosť, alebo rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory alebo nájomného výboru, ktoré nadobudlo platnosť, pričom je označené ako rozhodnutie, ktoré nadobudlo platnosť. Označenie nadobudnutia platnosti sa nepripája k rozhodnutiu, ktoré podlieha okamžitému výkonu.
  2. V rámci vykonávacieho konania týkajúceho sa majetku jedného z manželov sa v prospech navrhovateľa predpokladá, že hnuteľný majetok vo vlastníctve jedného z manželov, ktorý je dlžníkom, alebo v spoločnom vlastníctve manželov je vo vlastníctve jedného z manželov, ktorý je dlžníkom. Súdny úradník môže tento hnuteľný majetok zadržať a predať. V prípade predmetu, ktorý je vzhľadom na charakter predmetu vhodný na osobné používanie len jedného z manželov, predpokladá sa, že tento predmet patrí tomu manželskému partnerovi, ktorý by ho vzhľadom na charakter predmetu mal používať.
  3. Uplatniť žiadosť o platbu vo vzťahu k spoločnému majetku manželov je povolené so súhlasom manželského partnera, ktorý nie je dlžníkom, alebo v prípade, ak sa vo vykonateľnom titule vyžaduje, aby záväzok plnili obaja manželia. Navrhovateľ môže požadovať, aby sa spoločný majetok rozdelil a aby sa žiadosť o platbu uplatnila len na tú časť spoločného majetku, ktorá patrí dlžníkovi. Premlčacia lehota v prípade podania, v ktorom sa požaduje rozdelenie majetku, je jeden rok odo dňa zlyhania vykonávacieho konania na uspokojenie nároku zo samostatného majetku dlžníka.
  4. Na uplatnenie žiadosti o platbu vo vzťahu k majetku vo vlastníctve partnerstva sa vyžaduje vykonateľný titul, ktorý sa uplatňuje na všetkých partnerov.
  5. Ak počas vykonávacieho konania dlžník zomrie, konanie vo vzťahu k dlžníkovmu majetku pokračuje, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.
  6. Ak sa vykonateľný titul uplatňuje aj na právneho nástupcu príslušného navrhovateľa alebo dlžníka, súdny úradník prijme vykonateľný titul na účely výkonu, ak sa mu právne nástupníctvo dokáže prostredníctvom súdneho rozhodnutia, výpisu z verejného registra alebo formou notársky overenej listiny. To isté sa uplatňuje aj v prípade výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané vo vzťahu k vlastníkovi spornej veci, pričom po vydaní súdneho rozhodnutia sa zmení vlastník tejto veci.
  7. Ak splatnosť pohľadávky uvedenej vo vykonateľnom titule závisí od uplynutia lehoty, dosiahnutia dňa splatnosti alebo splnenia podmienky, vykonávacie úkony sa môžu začať po uplynutí tejto lehoty, keď nadíde uvedený deň splatnosti alebo po splnení danej podmienky.
  8. Ak vykonávacie konanie závisí od zábezpeky, ktorú má zložiť navrhovateľ, konanie sa môže začať iba v prípade, že zloženie zábezpeky bolo písomne potvrdené a kópia dokumentu bola doručená dlžníkovi, prípadne sa dlžníkovi doručí spolu s oznámením o výkone rozsudku.
  9. Ak výkon vykonateľného titulu závisí od skutočnosti, že navrhovateľ súčasne splní svoj záväzok voči dlžníkovi, súdny úradník nesmie začať vykonávacie konanie, kým navrhovateľ nesplní svoj záväzok, alebo v prípade, ak navrhovateľ alebo súdny úradník predložili dlžníkovi návrh na plnenie záväzku zo strany navrhovateľa, kým dlžník bezdôvodne neodmietne prijať toto plnenie alebo kým dlžník neodloží prijatie tohto plnenia z iných dôvodov.
  10. Ak navrhovateľ potrebuje osvedčenie o dedičskom práve alebo iný doklad na účely núteného výkonu, môže o jeho vydanie požiadať notára alebo správny orgán navrhovateľ namiesto dlžníka. V takom prípade musí navrhovateľ predložiť vykonateľný titul.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Žiadosť o platbu možno uplatniť na hnuteľný a nehnuteľný majetok a na majetkové práva dlžníka. Ak dlh vznikol v dôsledku neplatenia výživného na deti, súd môže v priebehu vykonávacieho konania zastaviť výkon určitých práv dlžníka a povolení vystavených v prospech dlžníka alebo môže zakázať ich vydanie.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Uplatnenie žiadosti o platbu na hnuteľný majetok:

V prípade uplatnenia žiadosti o platbu na hnuteľný majetok sa tento majetok zadrží a predá. Od momentu zadržania dlžník nemôže disponovať so zadržaným majetkom. Nárok navrhovateľa spolu s pokutami za oneskorenú platbu a ďalšími vedľajšími nárokmi, ktorých rozsah je uvedený vo vykonateľnom titule, sa uspokojí z finančných prostriedkov získaných z predaja majetku. Hnuteľný majetok sa nezadrží, ak možno predpokladať, že finančné prostriedky získané z predaja zadržaného majetku by postačovali len na pokrytie vykonávacích výdavkov. Súdny úradník prevedie navrhovateľovi finančné prostriedky zaplatené na úradný bankový účet súdneho úradníka v dôsledku núteného výkonu z aktív dlžníka (ďalej len „vykonávacie príjmy“) do desiatich pracovných dní od prijatia finančných prostriedkov.

Ak bol podaný finančný nárok voči štátu alebo miestnej samospráve, uplatní sa žiadosť o peňažnú platbu. Ak žiadosť o peňažnú platbu nie je v primeranom časovom období úspešná, uplatní sa žiadosť o platbu z predaja vecí.

Od momentu zadržania je navrhovateľ držiteľom zadržiavacieho práva na zadržanú vec. Zadržiavacie právo na zadržané aktíva poskytuje navrhovateľovi rovnaké práva ako zadržiavacie právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy, prípadne iné zákonné zadržiavacie právo, pokiaľ v zákone nie je stanovené inak.

Súdny úradník predá zadržaný hnuteľný majetok na verejnej elektronickej alebo ústnej dražbe, na ktorej nemožno uplatniť predkupné právo. Na základe žiadosti navrhovateľa alebo dlžníka môže súdny úradník predať zadržané predmety iným spôsobom než ústnou alebo elektronickou dražbou, ak dražba bola neúspešná alebo ak možno predpokladať, že predmet na dražbe nebude možné predať, alebo ak predpokladané vykonávacie príjmy z dražby predmetu sú výrazne nižšie v porovnaní s vykonávacími príjmami získanými z predaja predmetu iným spôsobom.

Súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy získané z predaja predmetov medzi navrhovateľov a ďalšie osoby, ktoré majú nárok na tieto príjmy, podľa poradia, v ktorom boli získané zadržiavacie práva, alebo v súlade s dohodou uzavretou medzi navrhovateľmi. Suma, ktorá sa zvýši po odpočítaní vykonávacích výdavkov a uspokojení nárokov, sa vráti dlžníkovi. Ak získané vykonávacie príjmy nepostačujú na uspokojenie všetkých nárokov a navrhovatelia nie sú schopní dosiahnuť dohodu o rozdelení finančných prostriedkov, súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy medzi navrhovateľov zúčastňujúcich sa na vykonávacom konaní podľa plánu rozdeľovania. Z príjmov, ktoré sa majú rozdeliť podľa plánu rozdeľovania, sa odpočítajú vykonávacie výdavky.

Uplatnenie žiadosti o platbu na nehnuteľný majetok:

V prípade uplatnenia žiadosti o platbu na nehnuteľný majetok sa tento majetok buď zadrží a predá, alebo sa naň uvalí nútená správa a v takom prípade sa nárok navrhovateľa uspokojí z výnosov nútenej správy. Žiadosť o platbu možno na nehnuteľný majetok uplatniť, ak je dlžník zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník tohto nehnuteľného majetku, alebo ak je dlžník univerzálnym dedičom vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností. Žiadosť o platbu uplatnená na nehnuteľný majetok zahŕňa aj položky, na ktoré sa vzťahuje hypotéka.

Súdny úradník s cieľom zadržať nehnuteľný majetok zaznamená nehnuteľný majetok, jeho príslušenstvo a všetky ďalšie položky, na ktoré sa vzťahuje hypotéka, vydá zákaz s nimi disponovať a v katastri nehnuteľností vykoná zápis o tomto zákaze. Nehnuteľný majetok po zadržaní zostáva v držbe dlžníka a dlžník ho môže spravovať a používať v rámci obmedzení bežnej správy, pokiaľ nie je na majetok uvalená nútená správa. Od momentu zadržania dlžník nemôže disponovať so zadržaným majetkom. Ak sa po zadržaní nehnuteľného majetku toto zadržanie rozšíri aj na hnuteľný majetok, s týmto hnuteľným majetkom možno disponovať v rámci obmedzení bežnej správy. Nehnuteľný majetok sa predá buď prostredníctvom nútenej dražby, alebo ho dlžník predá pod dohľadom súdneho úradníka, pričom sa vyžaduje predbežný súhlas navrhovateľa.

Na nehnuteľný majetok sa uvalí nútená správa na základe návrhu súdneho úradníka, navrhovateľa alebo dlžníka. Správca má v rámci nútenej správy právo prevziať nehnuteľný majetok na základe rozhodnutia, v ktorom je vymenovaný za správcu. Správca má právo a povinnosť vykonávať všetky transakcie a úkony, ktoré sú potrebné na zachovanie stavu nehnuteľného majetku a na výkon jeho bežnej správy. Nútená správa sa ukončí rozhodnutím súdneho úradníka po uspokojení nároku navrhovateľa.

Súdny úradník rozdelí vykonávacie príjmy získané z predaja a nútenej správy nehnuteľného majetku medzi navrhovateľov a ďalšie osoby, ktoré majú nárok na tieto príjmy, podľa ich klasifikácie uvedenej v katastri nehnuteľností a podľa poradia zadržania alebo na základe dohody uzavretej medzi navrhovateľmi. Z vykonávacích príjmov, ktoré sa majú rozdeliť podľa plánu rozdeľovania, sa odpočítajú vykonávacie výdavky.

Uplatnenie žiadosti o platbu na majetkové práva:

Žiadosť o platbu možno uplatniť na účet dlžníka. Úverová inštitúcia poskytne súdnemu úradníkovi informáciu o existencii alebo neexistencii účtu. Účet sa zadrží na základe zadržiavacieho nástroja v rozsahu uvedenom v tomto nástroji. Finančné prostriedky na účte sa do výšky sumy zadržanej v zmysle zadržiavacieho nástroja prevedú na úradný bankový účet súdneho úradníka, pokiaľ vykonateľným titulom nie je rozhodnutie o zabezpečení konania s výnimkou rozhodnutia o zabezpečení konania, ktoré sa týka nároku na výživné na deti uplatneného počas súdneho konania. Ak v momente zadržania na účte dlžníka nie sú finančné prostriedky vo výške uvedenej v zadržiavacom nástroji, finančné prostriedky prichádzajúce na tento účet po momente zadržania sa takisto považujú za zadržané až do výšky dlžnej sumy. Finančné prostriedky prichádzajúce na účet po momente zadržania sa prevádzajú na úradný bankový účet súdneho úradníka až do vykonania zadržiavacieho nástroja. Ak súdny úradník doručí nástroj na zadržanie účtu dlžníka úverovej inštitúcii na vykonanie, zadržiavací nástroj sa považuje za platný aj vo vzťahu k účtom, ktoré si dlžník otvorí v budúcnosti.

Žiadosť o platbu možno uplatniť na cenné papiere. S cieľom zadržať cenné papiere uvedené v paragrafe 2 estónskeho zákona o správe registra cenných papierov (väärtpaberite keskregistri seadus) súdny úradník vydá pokyn správcovi registra, aby vykonal zápis o zákaze disponovania s právami a povinnosťami. Cenný papier je zadržaný v okamihu, keď sa zmrazí v registri. Súdny úradník predá cenné papiere v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa uplatňovania žiadosti o platbu na hnuteľný majetok. Súdny úradník má právo registrovať registrovaný cenný papier v mene kupujúceho a predkladať na tento účel potrebné žiadosti namiesto dlžníka. Súdny úradník predloží zmenku, šek alebo dlhopis na zaplatenie, ak je to v súvislosti s cenným papierom možné.

Žiadosť o platbu možno uplatniť na podiel v súkromnej akciovej spoločnosti. Ak podiel v súkromnej akciovej spoločnosti nie je zapísaný v registri, ktorý spravuje centrálny depozitár cenných papierov (väärtpaberite keskregister), podiel sa považuje za zadržaný v zmysle postupu stanoveného na zadržanie hnuteľného majetku. Súdny úradník informuje predstavenstvo súkromnej akciovej spoločnosti o zadržaní. Súdny úradník predá podiel v súkromnej akciovej spoločnosti v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa uplatňovania žiadosti o platbu na hnuteľný majetok. Súdny úradník, ktorý predal podiel, do dvoch dní od dražby pošle správcovi obchodného registra (äriregister) oznámenie o prevode podielu v podobe stanovenej ministrom zodpovedným za túto oblasť.

Okrem uvedených možností možno žiadosť o platbu uplatniť aj na finančné záväzky splnené voči tretím stranám, členstvo v stavebnom združení, podiel partnera na majetku partnerstva, nescudziteľné právo a ďalšie majetkové práva.

Obmedzenie práv v prípade neplatenia výživného na deti:

Ak dlžník pravidelne neplatí výživné na deti v priebehu troch mesiacov počas vykonávacieho konania začatého vo veci získania tohto výživného a súdny úradník toto výživné nie je schopný získať z majetku dlžníka, súd so súhlasom navrhovateľa a na základe žiadosti podanej súdnym úradníkom, po upozornení dlžníka, môže vydať rozhodnutie, ktorým sa na neurčito pozastavuje možnosť uplatňovať tieto práva a povolenia:

  • poľovné práva,
  • právo viesť motorové vozidlá,
  • zbrojné pasy a povolenia umožňujúce kúpu zbraní,
  • právo viesť rekreačné plavidlo a osobné vodné plavidlo,
  • licencia na rybolov.

Ak súd pozastaví platnosť práva alebo povolenia dlžníka, v rovnakom rozhodnutí zároveň zakáže udeliť príslušné právo alebo povolenie. Súd môže pozastaviť viacero uvedených práv a povolení súčasne a zakázať ich udelenie.

Súd na základe žiadosti dlžníka prostredníctvom rozhodnutia obnoví právo alebo platnosť povolenia dlžníka a umožní, aby sa dlžníkovi znovu uznalo právo alebo udelilo povolenie:

  • ak dlžník zaplatil výživné na dieťa prinajmenšom za tri mesiace,
  • ak sa dlžník dohodol s navrhovateľom na harmonograme platieb a tento harmonogram dodržal prinajmenšom počas troch za sebou nasledujúcich mesiacov,
  • ak by odmietnutie obnovy práva a opätovného povolenia na udelenie práva bolo nespravodlivé voči dlžníkovi,
  • ak zanikla povinnosť platiť výživné na dieťa.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Premlčacia lehota v prípade nárokov uznaných rozsudkom, ktorý nadobudol platnosť, a v prípade nárokov vyplývajúcich zo súdneho zmieru a zo všetkých ostatných vykonateľných titulov je desať rokov. Premlčacia lehota začína plynúť od nadobudnutia platnosti rozsudku alebo od vydania iného vykonateľného titulu, ale nie pred splatnosťou pohľadávky.

Premlčacia lehota v prípade nároku na plnenie opakovaných záväzkov (s výnimkou nárokov na plnenie vyživovacích povinností) je tri roky v prípade každého jednotlivého záväzku bez ohľadu na právny základ nároku. Premlčacia lehota začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom je splatná pohľadávka zodpovedajúci záväzku. Premlčacia lehota v prípade nároku na plnenie vyživovacích povinností je desať rokov v prípade každého jednotlivého záväzku.

Ak počas vykonávacieho konania dlžník zomrie, konanie vo vzťahu k dlžníkovmu majetku pokračuje, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Pred uplynutím lehoty na vzdanie sa majetku alebo uznanie dedenia sa vykonávacie konanie založené na nároku na majetok môže viesť iba vo vzťahu k tomuto majetku. V tomto prípade nie je možné na majetok uplatniť žiadosť o platbu, ktorá sa týka osobných záväzkov.

Ak sa vykonateľný titul uplatňuje aj na právneho nástupcu príslušného navrhovateľa alebo dlžníka, súdny úradník prijme vykonateľný titul na účely výkonu, ak sa mu právne nástupníctvo dokáže prostredníctvom súdneho rozhodnutia, výpisu z verejného registra alebo formou notársky overenej listiny. To isté sa uplatňuje aj v prípade výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané vo vzťahu k vlastníkovi spornej veci, pričom po vydaní súdneho rozhodnutia sa zmení vlastník tejto veci.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Účastník vykonávacieho konania môže súdnemu úradníkovi predložiť sťažnosť proti rozhodnutiu alebo úkonom súdneho úradníka pri výkone vykonateľného titulu alebo pri odmietnutí výkonu vykonávacieho úkonu, a to do desiatich dní odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mal dozvedieť o príslušnom rozhodnutí alebo úkone, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ktoré sa týka sťažnosti, na miestny súd, v ktorého územnej príslušnosti sa nachádza úrad súdneho úradníka, a to do desiatich dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie proti rozhodnutiu alebo úkonom súdneho úradníka nie je možné podať na súd, ak predtým nebola predložená sťažnosť súdnemu úradníkovi.

V rámci vykonávacieho konania možno podať odvolanie proti rozhodnutiu sudcu, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Účastníci konania môžu podať odvolanie aj proti rozhodnutiu miestneho súdu o pozastavení práva a platnosti povolenia vydaného dlžníkovi a o zákaze udeliť dlžníkovi právo alebo povolenie v súlade s postupom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik). Odvolania možno podať aj proti rozhodnutiu obvodného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu miestneho súdu.

Dlžník môže podať žalobu proti navrhovateľovi na vyhlásenie neprípustnosti núteného výkonu na základe vykonateľného titulu, predovšetkým z dôvodu, že nárok bol uspokojený, odložený alebo vyrovnaný. Úspešnosť žaloby nemá vplyv na platnosť a právnu silu vykonateľného titulu. Takéto námietky sú prípustné len v prípade, ak dôvody, na ktorých sú založené, vznikli až po nadobudnutí platnosti súdneho rozhodnutia. Túto žalobu možno podať do konca vykonávacieho konania (paragraf 221 Vykonávacieho poriadku).

Tretia strana, ktorá má právo k predmetu núteného výkonu, pričom toto právo bráni nútenému výkonu, predovšetkým vlastnícke právo alebo obmedzené vecné právo, môže požiadať o uvoľnenie zadržaného majetku alebo o vyhlásenie núteného výkonu za neprípustné z iných dôvodov, a to na súde, v ktorého právomoci sa realizuje nútený výkon.

Do 30 dní od doručenia správy o dražbe môže účastník vykonávacieho konania podať návrh na súd, aby vyhlásil dražbu za neplatnú, ak bol majetok predaný osobe, ktorá ho nemala právo kúpiť, alebo ak bola dražba vykonaná na základe neplatného zadržania, prípadne ak boli porušené ďalšie nevyhnutné podmienky dražby. Ak je dražba vyhlásená za neplatnú, dlžník môže od kupujúceho požadovať uvoľnenie predanej veci v zmysle paragrafu 80 zákona o majetku, alebo ak to nie je možné, môže si uplatniť nárok na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení; účastník konania môže od súdneho úradníka požadovať náhradu škody v súlade so zákonom o súdnych úradníkoch (kohtutäituri seadus).

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Priebeh vykonávacieho konania je upravený vo Vykonávacom poriadku. Obmedzenia týkajúce sa zadržania majetku sú stanovené v paragrafe 53 ods. 1, v ktorom sa uvádza, že sa zakazuje zadržať viac majetku, ako je potrebné na uspokojenie nároku navrhovateľa a na pokrytie vykonávacích výdavkov, pokiaľ nemožno uspokojiť nárok navrhovateľa iným spôsobom. Zadržanie je neplatné a nevyplývajú z neho žiadne právne dôsledky v prípade závažného porušenia procesných ustanovení týkajúcich sa zadržania, predovšetkým ak:
1) majetok je zadržaný bez platného vykonateľného titulu;

2) dlžníkovi nebolo doručené oznámenie o výkone;

3) majetok zadržala osoba, ktorá na to nemala oprávnenie;

4) dlžník v zásadnej miere nebol informovaný o svojich právach vo vykonávacom konaní, a v dôsledku toho boli porušené práva dlžníka (paragraf 55 Vykonávacieho poriadku).

Zoznam vecí, ktoré nemožno zadržať, je uvedený v paragrafe 66 Vykonávacieho poriadku. V priebehu vykonávacieho konania nemožno zadržať, prípadne predať tieto veci:
1) osobné veci dlžníka a veci v domácnosti, kuchynský riad, odevy, posteľnú bielizeň, postele a ďalšie veci používané na domáce účely, ktoré sú nevyhnutné na uspokojenie potrieb domácnosti, pričom sa zohľadňuje výška dlhu dlžníka;

2) aspoň jedno technické zariadenie, pomocou ktorého sa zabezpečuje, že dlžník môže vykonávať právo na získavanie informácií podľa článku 44 ods. 1 Ústavy Estónskej republiky (Eesti Vabariigi põhiseadus);

3) potraviny, ktoré dlžník a jeho rodina potrebujú na jeden mesiac, a vykurovací materiál potrebný na vykurovanie obytnej jednotky počas jednej vykurovacej sezóny, alebo v prípade, ak v čase výkonu nie sú tieto zásoby k dispozícii a ich obstaranie nie je zabezpečené iným spôsobom, suma finančných prostriedkov potrebná na obstaranie týchto zásob;

4) poľnohospodárske zariadenie, dobytok, hnojivá a primárne poľnohospodárske produkty osoby činnej v poľnohospodárstve, ktoré sú nevyhnutné na vyživovanie dlžníka a jeho rodiny do najbližšej žatvy;

5) veci nevyhnutné na to, aby mohla fyzická osoba pokračovať v hospodárskych alebo profesijných činnostiach, prípadne v zamestnaneckom alebo služobnom pomere;

6) knihy alebo iné veci, ktoré dlžník alebo jeho rodinný príslušník používa na štúdium alebo na náboženské účely;

7) účtovné záznamy, rodinné záznamy, svadobné prstene, rady a vyznamenania patriace dlžníkovi;

8) umelé končatiny, okuliare a ďalšie zdravotnícke pomôcky, ktoré používa dlžník alebo jeho rodinný príslušník a ktoré sú potrebné z dôvodu telesného postihnutia;

9) predmety potrebné na pohreb v rodine dlžníka;

10) muzeálne zbierky štátnych a komunálnych múzeí a múzeí verejnoprávnych právnických osôb a predmety patriace do týchto zbierok; štátne muzeálne zbierky a predmety, ktorých používanie je pridelené nadácii;

11) archívne dokumenty;

12) iné veci, ktorých zadržanie by bolo v rozpore s právnymi predpismi alebo morálkou;

13) štátny majetok v obmedzenom obchode a predmety, ktoré štát alebo miestna samospráva ako dlžníci potrebujú na výkon verejných úloh a ktorých prevod by bol v rozpore s verejnými záujmami. Pred prijatím príslušného rozhodnutia sa musí vypočuť stanovisko zástupcu príslušného ministerstva alebo príslušnej agentúry.

Veci uvedené v bodoch 1), 2), 4) a 5) možno zadržať, ak predávajúci požaduje nútený výkon na základe finančného nároku zabezpečeného výhradou vlastníckeho práva, ktorá sa vzťahuje na predaj týchto vecí. Veci potrebné na náboženské účely uvedené v bode 6) možno zadržať, ak sa tieto veci používajú spôsobom, ktorý je v rozpore s morálkou alebo s právnymi predpismi.

V zmysle paragrafu 67 Vykonávacieho poriadku nemožno zadržať zvieratá chované v domácnosti na nekomerčné účely. Na základe žiadosti navrhovateľa môže súd povoliť zadržanie zvieraťa, ktoré má vysokú hodnotu, ak sú v dôsledku zákazu zadržania výrazne poškodené záujmy navrhovateľa, ktoré sú nadradené záujmom ochrany zvierat a zákonným záujmom dlžníka.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania príjmu sú stanovené v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku. Žiadosť o platbu nemožno uplatniť na tieto druhy príjmu:

1) štátne rodinné dávky;

2) sociálne dávky pre osoby so zdravotným postihnutím;

3) sociálne dávky v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení (sotsiaalhoolekande seadus);

4) náhradu vyplatená na základe paragrafu 351 ods. 3 zákona o umelom oplodnení a ochrane embrya (kunstliku viljastamise ja embrüokaitse seadus);

5) príspevky v nezamestnanosti, podporné dávky, príspevky na dopravu a bývanie a subvencie pre začínajúce podniky vyplatené prostredníctvom Estónskeho fondu poistenia v nezamestnanosti (Eesti Töötukassa);

6) kompenzáciu zaplatenú za spôsobenie ujmy na zdraví alebo zdravotnej poruchy, okrem kompenzácie za ušlý zárobok a kompenzácie za nemajetkové škody;

7) príspevok na práceschopnosť;

8) zákonný príspevok na výživu;

9) rodičovskú dávku;

10) dávku zdravotného poistenia v zmysle zákona o zdravotnom poistení (ravikindlustuse seadus), okrem dávok v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti;

11) štátny dôchodok v rozsahu, ktorý je stanovený v zákone;

12) podpornú dávku pri prepustení z väzenia.

Ak uplatnenie žiadosti o platbu na iný majetok dlžníka nevedie k úplnému uspokojeniu nároku navrhovateľa, prípadne možno predpokladať, že k nemu nepovedie, a ak je zadržanie spravodlivé s ohľadom na druh nároku a veľkosť príjmu, na základe žiadosti navrhovateľa možno žiadosť o platbu uplatniť aj na druhy príjmu uvedené v bodoch 6 – 9. Ak je to možné, súdny úradník pred vydaním rozhodnutia vypočuje dlžníka.

Príjem sa nezadrží, ak neprevyšuje sumu minimálnej mzdy, ktorá je stanovená na jeden mesiac, prípadne zodpovedajúcu časť príjmu za týždeň alebo deň.[2] Ak dlžník vyživuje inú osobu alebo jej platí príspevok na výživu v súlade s právnymi predpismi, suma nepodliehajúca zadržaniu sa zvýši o jednu tretinu minimálnej mesačnej mzdy za každú závislú osobu (pokiaľ predmetom núteného výkonu nie je nárok na výživné na deti). Z príjmu prevyšujúceho sumu nepodliehajúcu zadržaniu možno zadržať až dve tretiny zo sumy zodpovedajúcej päťnásobku minimálnej mzdy a celý príjem prevyšujúci päťnásobok minimálnej mzdy za predpokladu, že suma, ktorá sa má zadržať, neprevyšuje dve tretiny celkového príjmu (toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, ak predmetom núteného výkonu je nárok na podporu).

V zmysle paragrafu 133 Vykonávacieho poriadku súdny úradník na žiadosť dlžníka do troch pracovných dní vyhlási zadržanie účtu dlžníka za neplatné v rozsahu, v ktorom sa pre dlžníka zaručí príjem nepodliehajúci zadržaniu (obmedzenia stanovené v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku). V prípade prevodu príjmu za viac ako jeden mesiac na účet dlžníka súdny úradník do troch pracovných dní na základe žiadosti dlžníka vyhlási zadržanie účtu za neplatné v rozsahu, v ktorom sa pre dlžníka zaručí príjem nepodliehajúci zadržaniu za každý predplatený mesiac v súlade s obmedzeniami stanovenými v paragrafoch 131 a 132 Vykonávacieho poriadku. Ak nie je možné určiť obdobie, počas ktorého sa má využiť príjem prevedený na účet dlžníka, súdny úradník zaručí dlžníkovi príjem nepodliehajúci zadržaniu na jeden mesiac. Kým sa žiadosť nevyrieši, súdny úradník môže pozastaviť prevod finančných prostriedkov zo zadržaného účtu navrhovateľom a oslobodiť účet od zadržania v rozsahu, ktorý je potrebný na vyživovanie dlžníka a jeho rodinných príslušníkov.

[2] Podľa paragrafu 1 ods. 1 nariadenia vlády Estónskej republiky č. 139 z 18. decembra 2015 minimálna mesačná mzda za zamestnanie na plný pracovný čas je 430 EUR od 1. januára 2016, a podľa paragrafu 1 ods. 2 tohto nariadenia minimálna mesačná mzda za zamestnanie na plný pracovný čas je 470 EUR od 1. januára 2017.

 

Ta strona jest częścią portalu Twoja Europa.

Państwa opinia na temat przydatności przedstawionych informacji jest dla nas ważna.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 21/12/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom