The European Judicial Network in civil and commercial matters has produced some information sheets on the special rules under national law, imposing restrictions concerning the succession typically involving the following assets:

• certain types of immovable property (real estate)
• certain types of businesses,
• other special categories of assets.

For economic, family and/or social reasons, these rules restrict succession involving such assets.

They apply to a succession, under the country’s national law imposing such restrictions, irrespective of the law on succession.

To consult an information sheet on national law that imposes restrictions on or otherwise affects succession involving certain assets, please click on the appropriate national flag on this page.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Podľa článku 745c Občianskeho zákonníka sa stanovujú osobitné pravidlá za predpokladu, že sa vlastníctvo určitého majetku rozdelí medzi potomkov zosnulého, ktorí nadobudnú holé vlastníctvo a pozostalým manželom, ktorý nadobudol užívacie právo.

V zásade môže pozostalý manžel alebo jeden z holých vlastníkov žiadať o čiastočnú alebo úplnú konverziu užívacieho práva, t. z. je možné kúpiť podiel od inej osoby do holého vlastníctva alebo do užívania.

Niektorý majetok však predstavuje výnimku z pravidla:

• Ak by konverzia užívacieho práva mohla vážne poškodiť záujmy podniku alebo podnikateľskej činnosti, môže rodinný súd konverziu zamietnuť;
• Súhlas pozostalého manžela alebo zákonného partnera žijúceho v spoločnej domácnosti sa vyžaduje, ak nehnuteľnosť a hnuteľné veci, ktorými je táto nehnuteľnosť zariadená, sa v deň začatia dedičského konania určili ako hlavné obydlie rodiny.

V článku 745g Občianskeho zákonníka sa v prospech zákonného partnera žijúceho v spoločnej domácnosti stanovuje podobná ochrana nehnuteľnosti, ktorá bola určená na spoločné bývanie rodiny a hnuteľných vecí, ktorými je zariadená táto nehnuteľnosť.

V článku 915a Občianskeho zákonníka sa okrem toho stanovujú povinné dedičské podiely v prospech pozostalého manžela a uvádza sa, že vo všetkých prípadoch sa tieto povinné dedičské podiely týkajú aspoň nehnuteľnosti, ktorá sa určila ako hlavné obydlie rodiny, a hnuteľných vecí, ktorými je zariadená táto nehnuteľnosť.

Ak dedenie zahŕňa celý poľnohospodársky podnik alebo jeho časť, sú dediči potomkovia v priamej línii oprávnení po ohodnotení odkúpiť hnuteľné veci a nehnuteľnosti, ktoré tvoria poľnohospodársky podnik (článok 1 prvý pododsek zákona z 29. augusta 1988 o režime dedenia poľnohospodárskych podnikov na účely zachovania ich kontinuity).

Za predpokladu, že dedenie nezahŕňa celý poľnohospodársky podnik alebo jeho časť, ale nehnuteľnosti, ktoré tvorili súčasť poľnohospodárskeho podniku zosnulého a jeden dedič potomok v priamej línii je v tomto okamihu prevádzkovateľ tohto majetku v rámci svojho vlastného poľnohospodárskeho podniku, tento dedič je takisto oprávnený odkúpiť po ohodnotení tento majetok s výhradou ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorými sa ustanovujú práva pozostalého manžela a pozostalého zákonného partnera žijúceho v spoločnej domácnosti (článok 1 tretí pododsek zákona z 29. augusta 1988).

Nakoniec, podľa článku 4 zákona zo 16. mája 1900 o režime dedenia malého dedičstva sa stanovuje, že ak dedenie obsahuje všetky alebo časť nehnuteľností, ktorých celkový katastrálny príjem neprekračuje 1565 eur (článok 1 zákona), bez toho, aby boli dotknuté práva priznané pozostalému manželovi podľa článku 1446 Občianskeho zákonníka, je každý z dedičov v priamej línii a prípadne pozostalý nerozvedený a neodlúčený manžel oprávnený odkúpiť po ohodnotení buď obytnú jednotku, ktorú v okamihu úmrtia obýva poručiteľ, jeho manžel(-ka) alebo jeden z jeho potomkov, ako aj bytové zariadenia, alebo dom, hnuteľné veci ako aj pôdu, ktorú obyvateľ domu osobne alebo pre seba využíval, poľnohospodársky materiál a zvieratá spojené s pestovaním alebo tovar, suroviny, pracovný materiál a iné príslušenstvo spojené s obchodnou, remeselnou alebo priemyselnou prevádzkou.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Tieto ustanovenia sú nevyhnutné, ale podľa právnych predpisov sa výslovne neuvádza, či sa musia uplatniť nezávisle od rozhodného práva.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Viaceré postupy sa zaviedli na zabezpečenie týchto práv:

• Schválenie žiadosti o konverziu užívacieho práva rodinným súdom. Rodinný súd pre rodinu môže buď zamietnuť konverziu užívacieho práva a pridelenie úplného vlastníctva, ak by mohli vážne poškodiť záujmy podniku alebo podnikateľskej činnosti, alebo schváliť žiadosť, ak to považuje za spravodlivé vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu (článok 745c §2 Občianskeho zákonníka);
• Odkúpenie poľnohospodárskeho podniku: Ak zainteresovaná osoba alebo jeden z jej veriteľov požiada o odkúpenie, rodinný súd pristúpi k ohodnoteniu. Na tieto účely môže súd menovať jedného alebo viacerých znalcov (článok 4 prvý pododsek zákona z 29. augusta 1988 – preferenčné poradie sa stanovuje v článku 3). V prípade námietky o spôsobe odkúpenia, ak jedna zo zainteresovaných osôb nesúhlasí alebo nie je prítomná, rodinný súd zvolá prostredníctvom súdnych zásielok zainteresované osoby alebo ich zákonných zástupcov najmenej pätnásť dní vopred. V stanovený deň sa zainteresované osoby zhromaždia na zasadnutí, ktorému predsedá sudca, ktorý ich zvolal. Zasadnutie sa môže konať aj v prípade neprítomnosti jedného alebo viacerých zainteresovaných osôb. Sudca, ktorý predsedá zasadnutiu, prípadne menuje notára, aby nahradil neprítomných, prijal ich podiely a udelil absolutórium; odmena notára je na náklady strán, ktoré zastupuje. Sudca urovná spory a na účely spísania listiny odkáže účastníkov na notára, ktorého si zvolia účastníci, alebo na notára menového z úradnej moci, ak sa účastníci nedohodli na jeho výbere (článok 4 tretí pododsek zákona z 29. augusta 1988). Okrem závažného dôvodu, ktorý vopred uznal rodinný súd, kupujúci nemôže scudziť nehnuteľnosti, predmety odkúpenia, počas 10 rokov od spísania listiny o odkúpení (článok 6 prvý pododsek zákona z 29. augusta 1988).
• Odkúpenie malého dedičstva: postup je z väčšej časti rovnaký ako postup odkúpenia poľnohospodárskeho podniku (článok 4 tretí pododsek a piaty pododsek zákona zo 16. mája 1900). Iba obdobie, počas ktorého sa musí konať odpredaj bez toho, aby sa majetok mohol scudziť, je okrem závažného dôvodu, ktorý vopred uznal rodinný súd, 5 rokov od spísania listiny o odkúpení (článok 5 zákona zo 16. mája 1900).

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Platné hmotné právo vylučuje tieto osoby ako dedičov alebo odkazovníkov:

1. všetky osoby, ktoré neboli počaté v čase otvorenia dedičského konania a

2. všetky osoby, ktoré sa narodili mŕtve.

Podľa práva sa všetky osoby, ktoré sa narodili živé, považujú za živé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Okrem uvedených osôb sú tieto osoby vylúčené ako nehodné dedenia:

1. všetky osoby, ktoré úmyselne zabili alebo sa pokúsili zabiť zosnulého, jeho manžela alebo dieťa, a všetci spolupáchatelia v týchto trestných činoch s výnimkou toho, ak bol tento čin spáchaný za okolností vylučujúcich trestnú postihnuteľnosť alebo ak bola dotknutá osoba omilostená;

2. všetky osoby, ktoré falošne obvinili zosnulého z trestného činu, ktorý možno potrestať odňatím slobody alebo prísnejšou trestnou sankciou, s výnimkou toho, ak je falošné obvinenie stíhané na základe žaloby podanej obeťou a ak nebola takáto žaloba podaná;

3. všetky osoby, ktoré násilím alebo podvodom podnietili zosnulého k spísaniu, zmene alebo odvolaní závetu alebo mu v tom zabránili, alebo ktoré zničili, utajili alebo zmenili závet zosnulého alebo vedome využili nepravý závet.

Osoby nehodné dedenia môžu dediť len vtedy, ak ich zosnulý výslovne uznal za hodných pomocou listiny s notársky overenými súhlasmi alebo pomocou závetu.

Ak zosnulý, ktorý si je vedomý dôvodu nehodnosti, spísal závet v prospech osoby nehodnej dedenia bez toho, aby ju výslovne uznal za hodnú, osoba nehodná dedenia dedí len v medziach závetu.

Podľa článku 54 platného zákona o rodine (Semeen kodeks) prestávajú byť bývalí manželia po rozvode vzájomnými zákonnými dedičmi a prichádzajú o všetky výhody, ktoré vyplývajú z ustanovení pre prípad smrti.

Toto pravidlo sa však neuplatňuje v prípade, že závetca výslovne uviedol, že ustanovenia závetu zostanú po rozvode účinné.

V zákone o vlastníctve (Zakon za sobstvenostta) sa stanovujú obmedzenia týkajúce sa dedenia v prospech cudzieho štátu, pričom cudzí štát nemôže zdedením nadobudnúť vlastnícke právo na nehnuteľný majetok v Bulharsku.

V bulharskom právnom poriadku sa stanovujú dve ďalšie obmedzenia v osobitných zákonoch týkajúcich sa dedenia nehnuteľného majetku na základe konkrétnej povahy dotknutého majetku.

V zákone o vlastníctve a užívaní poľnohospodárskeho majetku (Zakon za sobstvenostta i polzvaneto na zemedelskite zemi) sa uvádzajú osobitné pravidlá pre dedenie takéhoto majetku – poľnohospodárskej pôdy.

Podľa článku 3b tohto zákona sú cudzinci, ktorí nadobudnú vlastnícke právo na poľnohospodársku pôdu zákonným dedením, ale nespĺňajú podmienky stanovené v Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky k Európskej únii, alebo ak nie je v medzinárodnej dohode ratifikovanej podľa postupu uvedeného v článku 22 ods. 2 Ústavy Bulharskej republiky stanovené inak, povinní previesť vlastníctvo osobám, ktoré majú nárok na nadobudnutie takéhoto majetku, do troch rokov od otvorenia dedičského konania.

V rovnakom duchu sa v článku 24 ods. 1 zákona o lesoch (Zakon za gorite) stanovuje obmedzenie týkajúce sa majetku, ktorý predstavuje lesnú plochu: cudzinci, ktorí nadobudnú vlastnícke právo na lesy a lesné plochy zákonným dedením, ale nespĺňajú podmienky stanovené v Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky k Európskej únii, alebo ak nie je v medzinárodnej dohode ratifikovanej podľa postupu uvedeného v článku 22 ods. 2 Ústavy Bulharskej republiky stanovené inak, sú povinní previesť vlastníctvo osobám, ktoré majú nárok na nadobudnutie takéhoto majetku, do troch rokov od otvorenia dedičského konania.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Vo všeobecnosti platí, že ak sa pravidlá osobitného zákona dostanú do rozporu so všeobecnými pravidlami, majú prednosť pravidlá osobitného zákona; preto platia uvedené obmedzujúce pravidlá vždy, keď sú pre to splnené hmotnoprávne podmienky.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V zákone o vlastníctve a užívaní poľnohospodárskej pôdy sa stanovuje osobitný postup, ktorým sa zabezpečuje súlad s povinnosťou podľa článku 3b ods. 1 tohto zákona, umožňujúci štátu vykúpiť poľnohospodársku pôdu za ceny stanovené v nariadení Rady ministrov v prípade, že cudzinec neprevedie vlastnícke právo v lehote stanovenej v tomto pravidle.

Podobne v prípade majetku, ktorý predstavuje lesnú plochu, sa v zákone o lesoch stanovuje, že štát môže vykúpiť poľnohospodársku pôdu za ceny stanovené v nariadení Rady ministrov v prípade, že sa nedodrží lehota stanovená v článku 24 ods. 1 tohto zákona.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Neexistujú nijaké osobitné pravidlá tohto druhu.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

–

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Neexistujú nijaké osobitné postupy na zaistenie takéhoto súladu.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Osobitné obmedzenia v zmysle čl. 30 nariadenia o dedičstve sa nachádzajú v Nemecku v práve výlučného dedičstva (Anerbenrecht), ktoré za určitých predpokladov podriaďuje poľnohospodársky užívaný majetok osobitných úpravám dedičského práva.

Takéto úpravy spočívajú v poriadku dedenia poľnohospodárskych dvorov (Höfeordnung), ktorý sa uplatňuje ako čiastočné federálne právo v Hamburgu, Dolnom Sasku, Sevrenom Porýnií-Westfálsku a Šlezvicko-Holštajnsku, ako aj v zákonoch výlučného dedičstva (Anerbengesetze) jednotlivých krajín [badenský zákon o poľnohospodárskych dvoroch (Badisches Hofgütergesetz) a württemberský zákon o výlučnom dedičstve (Württembergisches Anerbengesetz) v Badensku-Württembersku, pričom posledne menovaný sa uplatňuje už iba na prípady dedenia, pri ktorých sa poručitelia narodili pred 1. januárom 1930, hessenský poriadok o pôdnych majetkoch (Hessische Landgüterordnung) v Hessensku, porýnsko-pfalcký poriadok dedenia poľnohospodárskych dvorov (Rheinland-Pfälzische Höfeordnung) v Porýní-Pfalcku a brémsky zákon o poľnohospodárskych dvoroch (Bremisches Höfegesetz) v Brémach]. V iných spolkových krajinách takéto právne úpravy neexistujú. Pri určení príslušného práva výlučného dedičstva sa použije čl. 36 ods. 2 písm. c) nariadenia o dedičstve. V ostatnom sa uplatňuje čiastkové právo pôdnych majetkov (Landguterbrecht) občianskeho zákonníka (§§ 1515 ods. 2, 2049, 2312), ako aj § 13 zákona o prevode pozemkov (Grundstücksverkehrsgesetz), ktorý umožňuje pridelenie podniku iba zákonnému spoludedičovi.

Z obsahového hľadiska zahŕňa poriadok dedenia poľnohospodárskych dvorov (Höfeordnung) osobitné dedičské právo pre určité poľnohospodárske podniky. To slúži účelu zabrániť triešteniu poľnohospodárskych a lesníckych podnikov v prípade dedenia. Úpravy poriadkov dedenia poľnohospodárskych dvorov stanovujú, že majetok získa iba jeden dedič (dedič poľnohospodárskeho dvora), a tým zabezpečujú medzigeneračné zachovanie životaschopných poľnohospodárskych podnikov. Úpravy neslúžia iba súkromným záujmom jednotlivého majiteľa poľnohospodárskeho dvora, ale aj verejnému záujmu zachovať nerozdelené, výkonné poľnohospodárske podniky.

Ostatní spoludediči majú nároky na vyrovnanie, pričom výška týchto nárokov je nižšia ako pri inom dedičskom vysporiadaní, aby bol poľnohospodársky podnik ochránený pred nadmernými a tým jeho existenciu ohrozujúcimi nárokmi na odstupné resp. vyrovnanie.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Na základe regulačného účelu práva výlučného dedičstva, ktoré pozostáva v zabezpečení medzigeneračného zachovania životaschopných poľnohospodárskych podnikov sa musia uvádzané osobitné úpravy bez ohľadu na dedičské právo poručiteľa uplatňovať na poľnohospodársky majetok, ktorý sa nachádza na vnútroštátnom území.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V nemeckom práve sú v rámci procedurálneho poriadku pre veci poľnohospodárskych dvorov (Verfahrensordnung für Höfesachen – HöfeVfO) stanovené určité kontrolné postupy prostredníctvom poľnohospodárskeho súdu (Landwirtschaftsgericht), napríklad či ustanovenia závetu alebo zmluvy o prevode poľnohospodárskych podnikov neporušujú právo o dedení poľnohospodárskych dvorov (Höferecht).

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

V článku 4 zákona o dedičskom práve sa stanovuje, že dedičstvo prechádza na dediča, keď sa otvorí dedičské konanie. To spravidla znamená, že na dediča prechádzajú všetky práva a povinnosti. Jedinými výnimkami sú tie práva a povinnosti, ktoré sú svojou povahou vnútorne spojené s osobou poručiteľa alebo ktoré podľa zákona neprechádzajú z jednej osoby na druhú (článok 130 ods. 1 zákona o dedičskom práve).

Z dôvodov verejného záujmu sú určité druhy vecných práv obmedzené zákonom o obmedzeniach nadobúdania nehnuteľností, neplatí to však pre nadobúdanie nehnuteľného majetku dedením (článok 2 ods. 1, bod 6 zákona).

Na účasť na určitých typoch vlastníctva spoločností sa môžu vzťahovať obmedzenia. Napríklad podľa zákona o advokátskej komore len advokáti môžu byť spoločníkmi v spoločnosti advokátov (článok 54 ods. 1 zákona o advokátskej komore). Ak dedič nie je advokát, bude mu za hodnotu jeho podielu poskytnutá náhrada.

Stanovy akciovej spoločnosti môžu takisto obsahovať obmedzenia, ktoré zamedzujú prevodu akcií na dediča; v takom prípade musí byť dedičovi poskytnutá náhrada aj za hodnotu jeho podielu (článok 153 obchodného zákonníka).

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Uplatňovanie osobitných pravidiel nezávisí od rozhodného práva pre dedenie.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Neexistujú žiadne osobitné postupy.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Grécke právo obsahuje určité osobitné pravidlá zavádzajúce obmedzenia na dedenie majetku nachádzajúceho sa v Grécku z ekonomických, rodinných alebo sociálnych dôvodov.

Takéto osobitné pravidlá sú stanovené vo vzťahu k:

A) dedičstvu mníchov (pozri články 4, 18 a 19 zákona 3414/1909 o všeobecnom cirkevnom fonde a správe kláštorov ponechaného v platnosti prostredníctvom článku 99 zákona zavádzajúceho helénsky Občiansky zákonník, článok 7 ods. 2 a článok 25 zákona 4684/1930, článok 1 zákona 1918/1942 a článok I zákona 2067/1952). V týchto ustanoveniach sa uvádza najmä to, že zo zákona prejde dedičstvo mnícha na kláštor, v ktorom je pochovaný a v ktorého registroch je zapísaný, po odpočítaní povinného dedičského podielu dedičstva pre jeho dedičov. Odkazy majetku v závete, dary a dedičstvá, ktoré prejdú na mnícha po vstupe do kláštora, patria kláštoru a mních si ponechá iba 50 % užívacie právo na majetok, ktorý prešiel na kláštor, zatiaľ čo majetok nadobudnutý mníchom po prijatí jeho sľubov z iných odplatných dôvodov prejde na jeho osobu a môže s ním nakladať, ale nemôže tak urobiť prostredníctvom bezodplatných transakcií. Ak s ním nenakladá, po jeho smrti prejde 50 % tohto majetku na cirkevnú ústrednú finančnú službu a 50 % na kláštor. Treba upozorniť, že existujú ešte konkrétnejšie pravidlá pre mníchov na vrchu Athos (pozri článok 101 charty vrchu Athos, ktorá zostala v platnosti prostredníctvom článku 99 zákona zavádzajúceho helénsky Občiansky zákonník). Ak uvedení mnísi nadobudnú majetok po prijatí sľubov, tento majetok prejde na kláštor bez ohľadu na to, kedy mnísi zomrú a akékoľvek nakladanie s majetkom v závete bude neplatné, ako aj samotný závet.

B) Majetok prevedený dedičstvom, odkazom v závete alebo darovaním gréckemu štátu alebo orgánu, ktorý sa riadi verejným právom alebo na verejnoprospešné účely (pozri zákon 4182/2013 o verejnoprospešných dedičstvách, dedičstve bez dedičov a iné ustanovenia). Minister financií môže buď potvrdiť, alebo odoprieť dedičstvo majetku, pokiaľ to nie je dedičstvo, ktoré prešlo na štát z osoby bez závetu, pričom v takom prípade dedičstvo nie je možné odoprieť. Okrem toho sa predpokladá, že štát vždy prijme takéto dedičstvo s prihliadnutím na súpis majetku a dlžôb, čo znamená, že je zodpovedný za dlhy z dedičstva iba do hodnoty majetku dedičstva.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Tieto osobitné pravidlá sa uplatňujú na dedenie bez ohľadu na právo, ktorým sa spravuje.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Pokiaľ ide o osobitné pravidlá uvedené v bode B), v zákone 4182/2013 je okrem iného stanovené, že ak sa udelí súdne potvrdenie závetu alebo sa udelí súdne potvrdenie závetu v zahraničí, ktorý obsahuje nakladanie s dedičstvom v prospech verejnoprospešného účelu, alebo v prospech štátu, alebo inštitúcie, ktorá sa spravuje verejným právom, súdny úradník a/alebo konzulárny úrad v mieste, kde sa udelí súdne potvrdenie závetu alebo sa podá závet, a súdny úradník aténskeho súdu prvého stupňa, ktorému sa zašle závet, sú povinní zaslať kópiu dokladu o konaní o udelení súdneho potvrdenia závetu na príslušné riaditeľstvo ministerstva financií v priebehu prvých desiatich dní nasledujúceho mesiaca. V tomto zákone sa takisto stanovuje, že majetok zanechaný na verejnoprospešné účely sa má používať spôsobom určeným závetcom alebo darcom a je zakázané zmeniť verejnoprospešné ciele, spôsob a podmienky týkajúce sa správy dedičstva a ustanovenia o spôsobe, akým sa to má realizovať. V prípade akýchkoľvek pochybností o úmysloch závetcu alebo darcu alebo akýchkoľvek spochybnení týchto záležitostí, vyrieši túto záležitosť príslušný súd. Tým istým zákonom sa takisto zriadil register verejnoprospešných dedičstiev (národný register dedičstiev), v ktorom sa musia zaznamenať všetky takéto dedičstvá.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

a) Pre udržanie majetku v tej istej rodinnej vetve, pokiaľ dedí predok v priamej línii, sa v zákone stanovuje, že tento majetok musí byť vyhradený príbuzným tej istej línie (článok 811 španielskeho Občianskeho zákonníka [Código Civil]) a ovdovený manžel musí vyhradiť akýkoľvek majetok zdedený od svojho zosnulého manžela, ak sa znovu vydá/ožení alebo má ďalšie dieťa (článok 968 Občianskeho zákonníka). Predkovia v priamej línii dedia pred akoukoľvek inou stranou akýkoľvek majetok darovaný deťom alebo potomkom, ktorí zomreli bezdetní (článok 812 Občianskeho zákonníka).

b) Majetok nachádzajúci sa v provincii Biskajsko môže prejsť len na určitých príbuzných (článok 17 zákona č. 3/1992), pričom toto právo je priznané všetkým obyvateľom provincie Biskajsko (článok 23 zákona č. 3/1992).

c) S cieľom zabrániť deleniu podnikov z ekonomických dôvodov alebo v záujme rodiny, môže zostavovateľ stanoviť, že jeho ostatným dedičom bude ich podiel vyplatený vrátane odloženej platby, a to aj ak v dedičskej veci nie je dostatok hotovosti (odsek 2 článku 1056 Občianskeho zákonníka).

d) Kapitálová spoločnosť (sociedad de capital) môže vo svojich stanovách obmedziť prevoditeľnosť podielov, a to pre prípad úmrtia držiteľa akcií. Ak takéto obmedzenie existuje, kapitálová spoločnosť musí navrhnúť osobu, ktorá odkúpi podiel prislúchajúci dedičovi, alebo musí podiel sama odkúpiť (článok 124 španielskeho kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/2010 o kapitálových spoločnostiach, [Ley de sociedades de capital]).

e) Z ekonomických dôvodov je stanovená minimálna plocha pre poľnohospodársku pôdu, aby sa zabránilo jej deleniu medzi dedičov (článok 23 a nasl. zákona č. 15/1995 o modernizácii poľnohospodárskych podnikov).

f) Zo sociálnych dôvodov sa stanovia v právnych predpisoch štátu a autonómnych oblastí obmedzenia prevodu sociálneho bývania.

g) Právne predpisy v oblasti poľnohospodárskych prenájmov a prenájmov nehnuteľností umožňujú, aby určení nástupcovia nájomcu nadobudli právo subrogáciou (článok 24 zákona č. 49/2003 o poľnohospodárskych prenájmoch, články 16 a 33 zákona č. 29/1994 o prenájmoch nehnuteľností).

h) Nadobudnutie práv k majetku nachádzajúceho sa v zónach, ktoré vyhlásili, že obmedzujú vlastníctvo cudzích štátnych príslušníkov, podlieha vojenskému súhlasu z dôvodu národnej bezpečnosti alebo štátnej suverenity (články 4, 16 a 18 zákona č. 8/1975 z 12. marca 1975 o zónach a inštaláciách dôležitých z hľadiska národnej bezpečnosti a článok 46 kráľovského dekrétu 689/1978 z 10. februára 1978).

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Odseky b), e), f), g) a h) sa vzťahujú na majetok nachádzajúci sa v Španielsku bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa riadi dedenie; odsek d) sa použije, ak sa spoločnosť riadi španielskym právnym poriadkom.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Notár, ktorý vyhotovuje zápis o prevode a úradník poverený zápisom majetku skontrolujú, či je prevod zákonný. Samozrejme, že sa môže požiadať o vydanie súdneho príkazu.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

V chorvátskych právnych predpisoch sa nenachádzajú žiadne osobitné pravidlá, ktorými sa z hospodárskych, rodinných či sociálnych dôvodov ukladajú obmedzenia týkajúce sa dedenia nehnuteľného majetku, určitých spoločností alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa tam uvádzajú, alebo obmedzenia ovplyvňujúce takýto majetok.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Pozri predchádzajúcu odpoveď.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Pozri predchádzajúcu odpoveď.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Na Cypre neexistujú takéto osobitné pravidlá. V zákone však existujú ustanovenia chrániace zákonných dedičov, ktorými sa zakazuje, aby sa v závete nakladalo s tzv. povinným dedičským podielom na dedičstve.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Pozri uvedenú odpoveď.

Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, uplatňujú sa pravidlá v kapitole 195 zákona o závetoch a dedení v platnom znení.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Na Cypre neexistujú osobitné postupy na zabezpečenie súladu. Postupy na zabezpečenie súladu sú rovnaké vo všetkých prípadoch.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Áno, takéto obmedzenia existujú v luxemburských právnych predpisoch. Ide o povinné dedičské podiely uvedené v Občianskom zákonníku. Je však potrebné spresniť, že v týchto ustanoveniach sa neuvádzajú obmedzenia istého majetku alebo špeciálnych podnikov v zmysle položenej otázky, ani osobitné kategórie uvedeného majetku. Povinnými dedičskými podielmi sa takisto obmedzuje zákonná časť pozostalosti, a to nezávisle od povahy zoskupeného majetku.

Podľa článku 913 Občianskeho zákonníka sa takto stanovujú zásady, podľa ktorých dedičstvo odkázané závetom nemôže prekročiť polovicu majetku závetcu v prípade, ak závetca zanechá po svojej smrti jedno dieťa, tretinu, ak zanechá dve deti a štvrtinu, ak zanechá tri alebo viac detí. Podľa článku 916 Občianskeho zákonníka v prípade neexistencie potomkov možno darovaním medzi živými alebo závetnými dedičmi odkázať celý majetok.

Aj keď tieto obmedzenia nespadajú do dedičského práva, pre úplnosť treba spomenúť zmenený zákon z 18. júla 1983 o zachovávaní a ochrane lokalít a národných pamiatok. Nehnuteľnosti, ktoré sú klasifikované v súlade s ustanoveniami tohoto zákona, podliehajú istým obmedzeniam nezávisle od toho, či prináležia budúcemu alebo začatému dedičskému konaniu. Napríklad v článku 10 prvom pododseku prvej vete vyššie uvedeného zákona sa uvádza, že klasifikovanú nehnuteľnosť nemožno zničiť alebo premiestniť, ani zmeniť jej funkciu, nemožno ju reštaurovať, opravovať, ani nijako meniť, pokiaľ príslušný minister nevydá svoje povolenie. V článku 15 prvom pododseku tohto zákona sa uvádza, že žiadnu novú konštrukciu nemožno priradiť ku klasifikovaným nehnuteľnostiam bez špeciálneho povolenia ministra.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

V právnej vede sa názory líšia, pokiaľ ide o otázku, či sú povinné dedičské podiely súčasťou medzinárodného verejného poriadku a či sa v tomto dôsledku má dodržiavať nezávisle rozhodné právo na dedenie.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Áno, týkajú sa povinných dedičských podielov. V prípade, ak právne úkony nakladania s majetkom medzi živými alebo pre prípad smrti prekračujú disponibilnú časť dedičstva, obmedzia sa na túto časť pri začatí dedičského konania. V článku 920 a nasl. Občianskeho zákonníka sa stanovuje postup obmedzenia darovania a dedičstva uplatniteľného pre tento druh situácií.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

1. Poľnohospodárska a lesná pôda

1.1 Všeobecne

Na základe maďarského právneho poriadku je nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej a lesnej pôdy upravené prísnymi pravidlami. Tieto obmedzenia ovplyvňujú aj nadobudnutie dedením, či už maďarskými štátnymi príslušníkmi, štátnymi príslušníkmi iných členských štátov alebo inými cudzincami. Reštriktívne ustanovenia sa nachádzajú v týchto dvoch aktoch:

• zákon CXXII z roku 2013 o transakciách s poľnohospodárskou a lesnou pôdou (a mező- és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvény) (zákon o transakciách s pôdou) a
• zákon CCXII z roku 2013, ktorým sa stanovujú rôzne ustanovenia a prechodné opatrenia týkajúce sa zákona CXXII z roku 2013 o transakciách s poľnohospodárskou a lesnou pôdou (a mező- és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvénnyel összefüggő egyes rendelkezésekről és átmeneti szabályokról szóló 2013. évi CCXII. törvény) (zákon o prechodných opatreniach z roku 2013).

Tieto pravidlá sú veľmi zložité, hlavné ustanovenia významné z hľadiska dedenia možno zhrnúť takto:

1.2 Nehnuteľný majetok, ktorý patrí do vecnej pôsobnosti obmedzení

Nadobudnutia poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa týkajú právne obmedzenia. Podľa oddielu 5 ods. 17 zákona o transakciách s pôdou zahŕňa pojem „poľnohospodárska a lesná pôda“ (poľnohospodárska pôda) toto:

• všetky pozemky, ktoré sú v registri nehnuteľného majetku zapísané na jeden z týchto účelov: orná pôda, vinohrad, sad, záhrada, lúka, pasienok (trávny porast), tŕstie, les a lesnatá plocha (bez ohľadu na to, či sa pozemok nachádza v mestskom území alebo okrajovej oblasti) a
• pozemky registrované ako vyňaté z obrábania pôdy a ktoré sú zapísané v registri nehnuteľného majetku ako: „oblasť registrovaná ako les vo Vnútroštátnej databáze lesov“.

1.3 Obmedzenia ovplyvňujúce nadobudnutie vlastníctva dedením

V zákone o transakciách s pôdou sa k dedeniu zo zákona a dedeniu zo závetu pristupuje odlišne, pokiaľ ide o nadobudnutie ornej pôdy. Obmedzenia opísané v zákone sa vzťahujú len na nadobudnutie dedením zo závetu a nevzťahujú sa na nadobudnutie ornej pôdy dedením zo zákona.

V zmysle oddielu 8 ods. 1 zákona o prechodných opatreniach z roku 2013 sa prípad, keď sa dedič zo závetu môže stať dedičom zo zákona – ak neexistuje závet a pod podmienkou, že iní dediči sú nespôsobilí dediči –, na účely uplatňovania obmedzení týkajúcich sa nadobudnutia pôdy považuje takisto za nadobudnutie vlastníctva dedením zo zákona.

1.3.1 Pravidlá týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva dedením zo závetu

a) Vyžaduje sa povolenie subjektu verejného sektora

Ak závetca previedol vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v závete, na to, aby dedič oprávnený na základe závetu získal jej vlastníctvo, je potrebný súhlas subjektu verejného sektora (poľnohospodársky správny orgán) vo forme schválenia (oddiel 34 zákona o transakciách s pôdou). Poľnohospodársky správny orgán v rámci schvaľovacieho konania overí,

• či je dedič oprávnený nadobudnúť pôdu a
• že závet nepovedie k porušeniu alebo obídeniu obmedzenia nadobudnutia vlastníctva.

b) Obmedzenia týkajúce sa nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy

V zákone o transakciách s pôdou sa k jednotlivým kategóriám právnych subjektov pristupuje odlišne, pokiaľ ide o oprávnenosť nadobudnúť poľnohospodársku pôdu. V tejto súvislosti treba rozlišovať tieto kategórie subjektov:

i) Právne subjekty, ktoré nemôžu za žiadnych okolností nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy

Medzi ne patria:

• zahraničné fyzické osoby (občania členských štátov nie sú zahrnutí v tomto pojme),
• iné štáty (alebo ich provincie, miestne samosprávy alebo ich orgány),
• domáce alebo zahraničné právnické osoby (s niekoľkými výnimkami).

Výnimka: zákaz nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti pre právnické osoby sa nevzťahuje na etablované cirkvi (ani na „ich organizácie, inštitúcie alebo časti, ktoré majú právnu subjektivitu podľa interných pravidiel cirkvi“).

ii) Osoby, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „poľnohospodár“

Pojem „poľnohospodár“ je vymedzený v oddiele 5 ods. 7 zákona o transakciách s pôdou. Do tohto vymedzenia patria fyzické osoby maďarskej štátnej príslušnosti alebo štátnej príslušnosti iného členského štátu, ktoré príslušné orgány registrovali v úradných registroch vedených na tento účel. Pri registrácii musia byť splnené podmienky stanovené v právnych predpisoch (poľnohospodárska alebo lesnícka odborná kvalifikácia, certifikované poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti a príjmy z takýchto činností atď.).

Pre túto kategóriu osôb je horná hranica plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorú môže ktokoľvek z nich vlastniť– „horná hranica nadobudnutia pôdy“ – 300 hektárov. Táto plocha zahŕňa pôdu, ktorú už vlastní dotknutá osoba, a pôdu, vo vzťahu ku ktorej už vykonáva užívacie práva (oddiel 16 ods. 1 zákona o transakciách s pôdou).

iii) Fyzické osoby, ktoré nie sú „poľnohospodári“, ale ktoré sú štátnymi príslušníkmi Maďarska alebo iného členského štátu

Osoby v tejto kategórii môžu nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy, ak plocha poľnohospodárskej pôdy v ich vlastníctve – spoločne s plochou poľnohospodárskej pôdy, ktorú chcú nadobudnúť – nepresahuje 1 hektár (oddiel 10 ods. 2 zákona o transakciách s pôdou).

Výnimka: uvedené obmedzenie sa neuplatňuje na transakcie medzi blízkymi príbuznými. Horná hranica nadobudnutia pôdy 300 hektárov však platí aj v týchto prípadoch (oddiel 10 ods. 3 a oddiel 16 ods. 1 zákona o transakciách s pôdou).

Na účely uvedených ustanovení sa pojem „štátny príslušník členského štátu“ vzťahuje na tieto osoby (oddiel 5 ods. 24 zákona o transakciách s pôdou):

• štátny príslušník členského štátu Európskej únie (okrem Maďarska),
• štátny príslušník štátu, ktorý je stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
• štátny príslušník iného štátu, s ktorým sa na základe medzinárodnej dohody zaobchádza rovnako ako s uvedenými osobami.

1.3.2 Nadobudnutie vlastníctva dedením zo zákona

Opísané obmedzenia (bod 1.3.1) sa nevzťahujú na nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy dedením zo zákona. Takže osoba, ktorá by nemohla nadobudnúť vlastníctvo maďarskej poľnohospodárskej pôdy dedením zo závetu (alebo transakciou medzi žijúcimi osobami) (napríklad niekto, kto nie je štátny príslušník členského štátu), môže nadobudnúť toto vlastníctvo dedením zo zákona.

2. Strelné zbrane a munícia

2.1 Všeobecne

Na základe maďarských právnych predpisov možno strelné zbrane a muníciu získať len so zbrojnou licenciou. Tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o držbe strelných zbraní:

• zákon XXIV z roku 2004 o strelných zbraniach a munícií (a lőfegyverekről és lőszerekről szóló 2004. évi XXIV. törvény) (zákon o strelných zbraniach),
• nariadenie vlády č. 253/2004 z 31. augusta 2004 o zbraniach a munícii (a fegyverekről és lőszerekről szóló 253/2004 Korm. rendelet) (nariadenie vlády o zbraniach),
• vyhláška ministra vnútra č. 49/2004 z 31. augusta 2004 o strelniciach, uchovávaní strelných zbraní a munície subjektmi verejného sektora a o teoretických znalostiach a zručnostiach potrebných na držbu strelných zbraní (a lőterekről, a lőfegyverek, lőszerek hatósági tárolásáról, a fegyvertartáshoz szükséges elméleti és jártassági követelményekről szóló 49/2004. BM rendelet),
• pokyn hlavného komisára vnútroštátnej polície č. 2/2016 zo 7. januára 2016 o pravidlách uchovávania strelných zbraní subjektmi verejného sektora, ich predaji, prevode, nakladaní so strelnými zbraňami, odovzdaní bez protihodnoty a zničení strelných zbraní (a lőfegyverek hatósági tárolásának, értékesítésének, elidegenítésének, hatástalanításának, érték nélküli leadásának, megsemmisítésének szabályairól szóló 2/2006. ORFK utasítás).

2.2 Aktívum, ktoré patrí do vecnej pôsobnosti obmedzení

Nadobudnutia „strelných zbraní a munície“ sa týkajú zákonné obmedzenia. V zmysle oddielu 2 ods. 16 a ods. 22 zákona o strelných zbraniach:

• strelná zbraň: je akákoľvek prenosná zbraň alebo vzduchovka, z ktorej možno vystreliť projektil z pevného materiálu s hlavňovou energiou väčšou ako 7,5 J,
• munícia: je akýkoľvek náboj zložený z projektilu, pušného prachu a rozbušky, ktorý je vopred zložený v jednom obale.

2.3 Obmedzenia vzťahujúce sa na dedenie zbraní

Keď zomrie držiteľ licencie, podľa oddielu 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky ministra vnútra č. 49/2004 z 31. augusta 2004 dedič môže požiadať – keď sa osvedčenie o dedičstve stane právoplatným –, aby bola strelná zbraň a/alebo munícia

• predaná predajcom strelných zbraní,
• prevedená na osobu alebo organizáciu, ktorá má povolenie na jej nadobudnutie,
• znehodnotená, zničená alebo
• odovzdaná bez protihodnoty.

Ak dedič nevyužije opísané možnosti, polícia môže zničiť uskladnenú strelnú zbraň a/alebo muníciu alebo ich môže odovzdať predajcovi strelných zbraní po ocenení obchodným expertom. Suma z predaja zbrane a/alebo munície sa musí po odpočítaní prípadných nákladov vyplatiť vlastníkovi.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Áno (vo vzťahu ku každému z uvedených aktív).

Pokiaľ ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu (poľnohospodársku pôdu), v samotnej preambule zákona (zákon o transakciách s pôdou) sa uvádzajú hospodárske, rodinné, politické a sociálne faktory (napríklad schopnosť obcí udržať svoju populáciu, zlepšenie vekovej štruktúry ich miestnej populácie, zlepšenie rozvoja vidieka, zabezpečenie stabilnej prevádzky malých poľnohospodárskych podnikov atď.), ktoré jasne dokazujú zámer zákonodarcu, že obmedzenia stanovené v zákone o transakciách s pôdou by sa mali uplatňovať v každom prípade bez ohľadu na to, právnymi predpismi ktorého štátu sa riadi dedenie.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

1. Poľnohospodárska a lesná pôda

Áno.

Ak notár, ktorý vedie pozostalostné konanie, počas konania zistí, že dedičstvo zahŕňa poľnohospodársku alebo lesnú pôdu (poľnohospodársku pôdu) a závetca túto pôdu vo svojom závete previedol, pošle závet poľnohospodárskemu správnemu orgánu príslušnému podľa miesta, kde sa pôda nachádza. Tento orgán má právomoc úradne schváliť nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy (oddiel 34 zákona o transakciách s pôdou). Notár v takýchto prípadoch preruší pozostalostné konanie, kým poľnohospodársky správny orgán neprijme rozhodnutie [oddiel 71 ods. 2 písm. d) zákona XXXVIII z roku 2010 o pozostalostných konaniach].

Poľnohospodársky správny orgán v rámci schvaľovacieho konania overí,

• či je dedič oprávnený nadobudnúť pôdu a
• že závet nepovedie k porušeniu alebo obídeniu obmedzenia nadobudnutia vlastníctva.

Poľnohospodársky správny orgán svoje rozhodnutie vo veci schválenia oznámi aj notárovi. Ak poľnohospodársky správny orgán odmietne dedičovi schváliť na nadobudnutie vlastníctva pôdy, toto ustanovenie závetu sa musí považovať za neplatné (oddiel 34 zákona o transakciách s pôdou). V takomto prípade je teda ustanovenie závetu právne neplatné, čo musí notár zobrať do úvahy, a prevod časti dotknutého dedičstva (predmetná poľnohospodárska pôda) dedičovi oprávnenému na základe závetu nemožno vykonať (oddiel 71 ods. 6 zákona XXXVIII z roku 2010 o pozostalostných konaniach).

Povinnosti poľnohospodárskeho správneho orgánu vykonávajú okresné úrady vlády.

2. Strelné zbrane a munícia

Áno.

Ak osoba, ktorá má zbrojný pas, zomrie, všetky strelné zbrane a munícia musí podľa oddielu 13 vyhlášky ministra vnútra č. 49/2004 z 31. augusta 2004 polícii okamžite oznámiť osoba, ktorá ich má v držbe a ktorá musí zabezpečiť aj ich úschovu do príchodu polície. Polícia prevezme a uchová oznámené strelné zbrane a muníciu a vypracuje o tom záznam.

Keď polícia prevezme strelné zbrane a muníciu, podľa kapitoly III vyhlášky hlavného komisára vnútroštátnej polície č. 2/2016 zo 7. januára 2016:

• písomne informuje úradníka miestnej samosprávy zosnulého držiteľa licencie, ktorý vypracoval súpis dedičstva (inventarizačný úradník), že strelné zbrane a munícia sú v úschove subjektu verejného sektora,
• zároveň požiada, aby boli strelné zbrane a munícia zapísané do súpisu dedičstva,
• a vyžiada si informácie týkajúce sa toho, ktorý notár bude viesť pozostalostné konanie.

Polícia písomne informuje notára, ktorý vedie pozostalostné konanie, o tom, kde sa nachádzajú strelné zbrane a munícia, a požiada, aby jej bolo po ukončení pozostalostného konania poslané právoplatné osvedčenie o dedičstve.

Notár príslušne polícii pošle osvedčenie o dedičstve vydané po ukončení pozostalostného konania. Na základe osvedčenia o dedičstve polícia informuje dediča, že do 180 dní môže požiadať, aby strelné zbrane a muníciu predal predajca strelných zbraní alebo aby sa previedli na osobu alebo organizáciu, ktorá má oprávnenie na ich nadobudnutie, alebo môže iniciovať znehodnotenie, zničenie alebo odovzdanie strelných zbraní a munície bez protihodnoty.

Ak dedič v stanovenej lehote nevyužije opísané možnosti, polícia môže zničiť uskladnené strelné zbrane a/alebo muníciu alebo ich môže odovzdať predajcovi strelných zbraní po ocenení obchodným expertom. Suma z predaja zbraní a munície sa musí po odpočítaní nákladov vyplatiť vlastníkovi (oddiely 13 a 14 vyhlášky ministra vnútra č. 49/2004 z 31. augusta 2004).

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

V Holandsku neexistujú osobitné kategórie majetku uvedené v článku 30 európskeho nariadenia o dedičstve. Nie všetky druhy majetku sú však voľne obchodovateľné a prevoditeľné.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

V Holandsku sa neuplatňujú.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V Holandsku sa neuplatňuje.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Obmedzenia môžu byť stanovené v zákonoch spolkových krajín o prevode nehnuteľností (Grundverkehrsgesetze der Länder). Spolkové krajiny vykonávajú dohodu medzi spolkovou republikou a spolkovými krajinami podľa čl. 15a Spolkového ústavného zákona o občianskoprávnych ustanoveniach o predaji stavebných pozemkov (B-VG über zivilrechtliche Bestimmungen betreffend den Verkehr mit Baugrundstücken; BGBl. č. 260/1993 v znení BGBl. I č. 1/2017, k dispozícii na internetovej stránke https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10001259).

Podľa § 14 zákona o vlastníctve nehnuteľnosti určenej na bývanie (Wohnungseigentumsgesetz 2002 – WEG 2002) platí pri vlastníckom partnerstve v prípade úmrtia jedného z partnerov osobitná úprava: Podiel zosnulého partnera na minimálnom podiele a na spoločnom vlastníctve nehnuteľnosti určenej na bývanie prechádza priamo do vlastníctva pozostalého partnera, ktorý sa však môže prevodu vlastníctva aj zriecť (BGBl. I č. 70/2002 v znení BGBl. I č. 87/2015, k dispozícii na internetovej stránke http://www.ris.bka.gv.at/).

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Vyššie uvádzaná úprava § 14 WEG 2002 o vlastníckom partnerstve s právom nárastu vlastníctva pozostalého partnera spadá v zásade pod výnimku článku 1 (2) (g) Európskeho nariadenia o dedičstve.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Ak je pozostalosť prejednávaná v zahraničí, je v § 14 ods. 7 WEG 2002 na účel dodržania ustanovení určených v § 14 WEG 2002 stanovené, že úlohy a kompetencie principiálne pridelené (rakúskemu) pozostalostnému súdu (Verlassenschaftsgericht) prináležia príslušnému rakúskemu pozemkovoknižnému súdu (Grundbuchsgericht).

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Nie.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Podľa článku 7 zákona zo 4. februára 2011 – Zákon o medzinárodnom práve súkromnom zo 4. februára 2011 (Úradný vestník 2015, položka 1792) – cudzí právny poriadok sa neuplatňuje v prípade, keď sú účinky jeho uplatňovania v rozpore so základnými zásadami právneho systému Poľskej republiky.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Nie.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Obmedzenia dedenia – osobitné pravidlá - Portugalsko

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Áno, existujú pravidlá, ktorými sa ukladajú obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia v súvislosti s určitými kategóriami majetku alebo ktoré majú na ich dedenie vplyv.

V OBČIANSKOM ZÁKONNÍKU

V článku 1476 ods. 1 písm. a) a v článku 1485 Občianskeho zákonníka (Código Civil) sa stanovuje, že užívacie práva a vecné práva na používanie a na užívanie nehnuteľnosti sú vecné práva, ktoré zo zákona zanikajú úmrtím ich nositeľa.

V článkoch 2103-A a 2103-B Občianskeho zákonníka sa upravuje dedičstvo zo zákona: v čase rozdeľovania má pozostalý manžel prednosť, pokiaľ ide o právo na užívanie nehnuteľnosti, ktorá je domácnosťou manželov, a právo na používanie vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, s výhradou určitých podmienok stanovených v zákonníku.

Aktualizované znenie Občianskeho zákonníka je k dispozícii v portugalčine na adrese:

http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=775&tabela=leis&so_miolo=&

V ZÁKONNÍKU O OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTIACH

V článku 184 zákonníka o obchodných spoločnostiach (Código das Sociedades Comerciais) sa stanovuje, že pokiaľ sa v stanovách spoločnosti neuvádza inak, v prípade úmrtia partnera verejnej obchodnej spoločnosti pozostalí partneri alebo spoločnosť musia zaplatiť príslušnú hodnotu dedičovi, ktorý získa práva zosnulého, pokiaľ sa nerozhodnú spoločnosť zrušiť a neinformujú o tom dediča do 90 dní odo dňa, keď sa dozvedeli o úmrtí partnera. Pozostalí partneri však môžu pokračovať v prevádzke spoločnosti spoločne s dedičom zosnulého, a to za predpokladu, že s tým dedič výslovne súhlasí.

V článku 225 zákonníka o obchodných spoločnostiach sa uvádza, že v zmluve spoločnosti s ručením obmedzeným sa môže stanovovať, že v prípade úmrtia partnera sa jeho podiel nesmie previesť na dedičov zosnulého a takisto že prevod môže podliehať istým požiadavkám.

Ak sa v dôsledku takejto zmluvy podiel neprevedie na dedičov zosnulého partnera, spoločnosť musí túto cenu odpísať, nadobudnúť alebo povoliť jej nadobudnutie niektorým z partnerov alebo treťou stranou; ak sa nijaké z týchto opatrení neuskutoční do 90 dní odo dňa, keď sa ktorýkoľvek z riaditeľov dozvedel o úmrtí partnera, podiel sa bude považovať za prevedený.

Ten istý systém sa podľa článkov 469 a 475 zákonníka o obchodných spoločnostiach uplatňuje v prípade úmrtia partnera komanditnej spoločnosti.

Podľa článku 252 ods. 4 zákonníka o obchodných spoločnostiach nesmie byť riadenie spoločnosti s ručením obmedzeným predmetom dedenia na základe úmrtia, a to ani v spojení podielom v spoločnosti.

Aktualizované znenie zákonníka o obchodných spoločnostiach je k dispozícii v portugalčine na adrese:

http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=524&tabela=leis&so_miolo=&

PRÁVNY RÁMEC TÝKAJÚCI SA ZBRANÍ A MUNÍCIE

V článku 37 právneho rámca pre zbrane a muníciu (Regime Jurídico das Armas e Munições), schváleného zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006, sa stanovuje, že nadobudnutie registrovanej zbrane dedením v prípade smrti (mortis causa) je možné len na základe povolenia národného riaditeľa polície [Polícia de Segurança Publica (PSP)], ktoré sa dá získať v súlade s uvedeným právnym ustanovením.

Právny rámec pre zbrane a muníciu, schválený zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006, je k dispozícii v portugalčine na adrese:

http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=692&tabela=leis&so_miolo=

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Odpoveď je kladná v prípade zániku užívacieho práva a vecných práv na používanie a na užívanie nehnuteľnosti v prípade smrti, ako aj v prípade pravidiel stanovených v zákonníku o obchodných spoločnostiach a v právnom rámci pre zbrane a muníciu.

Tento záver vyplýva aj z ustanovení článku 1 ods. 2 písm. h), k) a l) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.

V prípade dedičstva zo zákona stanoveného v článkoch 2103-A a 2103-B Občianskeho zákonníka je odpoveď záporná.

Táto odpoveď však nemá vplyv na odlišný výklad súdov.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V prípade nadobudnutia dedičstva sa v Občianskom zákonníku uvádzajú pravidlá, ktorými sa udeľujú právomoci na správu dedičstva a ktorými sa zabezpečuje súlad s uvedenými osobitnými pravidlami.

Postupy a zásady Občianskeho zákonníka sú:

• ak je dedičstvo stále neúčinné – inými slovami, ak sa začalo dedičské konanie, dedičstvo však ešte nebolo prijaté alebo bolo vyhlásené za nenárokované v prospech štátu – právni nástupcovia (článok 2047) alebo vykonávateľ pozastaveného závetu (článok 2048) môžu dohodnúť správu majetku, ak by omeškanie týchto opatrení mohlo mať škodlivé účinky,
• správa dedičstva po jeho prijatí prechádza na správcu dedičstva (články 2079 a 2087),
• správca dedičstva môže dedičov alebo tretie strany požiadať, aby odovzdali majetok určený na správu, a použiť proti nim opätovné privlastnenie alebo vypratanie s cieľom dodržiavať alebo zabezpečiť opätovné získanie vecí, ktoré podliehajú jeho správe (článok 2088),
• správca dedičstva môže vybrať pohľadávky voči dedičstvu v prípade, keď by ich vymáhanie mohlo byť ohrozené omeškaním alebo keď platba prebehne dobrovoľne (článok 2089),
• dedič navyše môže vzniesť nárok na dedičstvo s cieľom získať súdne uznanie jeho spôsobilosti dediť a vymôcť celý majetok, ktorý je predmetom dedičstva, alebo jeho časť od osôb, ktoré majú tento majetok v držbe ako dedičia alebo na základe iného právneho nároku, či dokonca bez takéhoto nároku (článok 2075).

Pozn.

Informácie uvedené v tomto prehľade nie sú úplné ani záväzné pre kontaktný bod, pre súdy ani pre iné subjekty a orgány. Hoci sa prehľady pravidelne aktualizujú, nemusia obsahovať všetky zmeny právneho poriadku, a preto jeho prečítanie nepredstavuje náhradu za prečítanie aktuálne platných textov právnych predpisov.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Áno.

Rumunské právo obsahuje osobitné ustanovenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku, ktorý sa nachádza v Rumunsku.

Napríklad v rumunskej ústave a príslušných právnych normách sa stanovuje, že cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti môžu nadobudnúť právo na súkromné vlastníctvo pozemku len za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o pristúpení Rumunska k Európskej únii a z iných medzinárodných zmlúv, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou, na základe reciprocity a za podmienok stanovených právnymi predpismi alebo dedením zo zákona. Takéto osoby nemôžu nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom dedením zo závetu.

Okrem toho existujú osobitné regulačné ustanovenia upravujúce niektoré kategórie majetku. Tieto ustanovenia sa uplatňujú bez ohľadu na štátne občianstvo príjemcu, alebo či je dedičstvo zo zákona alebo zo závetu. Napríklad autorské právo sa prevedie dedením podľa občianskoprávnych predpisov na obdobie 70 rokov bez ohľadu na dátum, kedy bolo dielo oprávnene zverejnené.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Áno.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Zákaz je výslovne ustanovený v zákone.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

V zákone o privatizácii (Zakon o denacionalizaciji) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa dedenia sprivatizovaného majetku.

Tieto pravidlá sa uplatňujú v prípade pozostalostného konania, ak sa nerokovalo o majetku, ktorý je predmetom privatizácie, a ešte sa neprijalo rozhodnutie. V takejto situácii môže súd na žiadosť „právneho nástupcu“ vykonať nové mimoriadne pozostalostné konanie týkajúce sa sprivatizovaného majetku. Rozhodnutie o privatizácii sa vypracuje v mene osoby, ktorá bola v čase znárodnenia vlastníkom majetku.

Existujú osobitné pravidlá pre dedenie majetku spoločnosti. Tieto pravidlá sa tykajú prevodu majetku, ktorý zosnulý živnostník používal na vykonávanie zárobkovej činnosti, alebo prevodu účasti/podielov z účasti (členstva) v partnerskej alebo kapitálovej spoločnosti na právneho nástupcu alebo právnych nástupcov. Zákon o dedičstve (Zakon o dedovanju) neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by sa tým zaoberalo. Podľa zákona o dedičstve sa v okamihu smrti závetcu vytvorí spoločenstvo spoludedičov, ktoré trvá až do rozdelenia dedičstva, takže spoločnosť takisto spravujú dedičia spoločne. Ak je zdedeným majetkom spoločnosť, môže vzniknúť niekoľko situácií: ak bol nástupca spoločnosti vymenovaný v závete, ale nechce ďalej prevádzkovať spoločnosť, všetci dedičia musia prijať iné riešenie. Ak závetca napísal závet bez uvedenia nástupcu alebo nezanechal závet, dedičia sa musia dohodnúť na pokračovaní podnikania. Môžu rozhodnúť o tom, že žiadny z nich nebude pokračovať v podnikaní ako živnostník, v dôsledku čoho ukončí podnik svoju činnosť alebo sa predá. Prípadne sa môžu rozhodnúť, že jeden z dedičov bude pokračovať v podnikaní ako živnostník alebo že v podnikaní budú pokračovať niektorí alebo všetci dedičia. V druhom prípade zmenia podnikanie na jednu z foriem spoločností.

Pokiaľ sa v spoločenskej zmluve nestanovuje inak, verejná obchodná spoločnosť smrťou spoločníka zaniká. Účasť zosnulého v spoločnosti s ručením obmedzeným sa môže dediť. Ak existuje viac dedičov, účasť v spoločnosti sa stane spoločným vlastníctvom spoločenstva dedičov. Dedičia musia spravovať dedičstvo spoločne dovtedy, kým sa určia ich príslušné podiely. Pri rozdeľovaní dedičstva môžu vzniknúť dve situácie: účasť zostane vo vlastníctve spoločenstva dedičov, ktorí sa dohodnú, že budú mať rovnaké alebo rozdielne časti účasti, alebo že sa účasť rozdelí na základe dohody, pokiaľ v zakladateľskom dokumente nie je stanovené inak. Ak sa účasť rozdelí, z pôvodnej účastí sa vytvoria nové účasti.

Podiely v akciovej spoločnosti sa môžu dediť. Ak existuje viac dedičov, účasť v spoločnosti sa stane spoločným vlastníctvom spoludedičov. Účasť/podiel spravujú a nakladajú s ním v rámci spoločenstva dedičov.

V zákone o dedení poľnohospodárskych podnikov (Zakon o dedovanju kmetijskih gospodarstev) sú stanovené osobitné pravidlá upravujúce dedenie poľnohospodárskych podnikov.

Hlavnou zásadou týchto pravidiel je zabrániť rozdeleniu poľnohospodárskych podnikov v prípade dedenia. Z tejto zásady vychádzajú ďalšie ustanovenia zákona. Vlastníctvo poľnohospodárskeho podniku je spravidla možné priznať len jednému dedičovi, ale musí spĺňať ďalšie podmienky. Ak bol závetca výlučným vlastníkom chráneného poľnohospodárskeho podniku, poľnohospodársky podnik zdedí dedič, ktorý má v úmysle tam pracovať, a vyberie sa na základe vzájomnej dohody všetkých dedičov. Ak sa dedičia nedokážu dohodnúť, dedič, ktorý preukáže svoj úmysel pracovať v poľnohospodárskom podniku, napríklad tým, že ukončí odbornú prípravu v oblasti poľnohospodárstva, alebo tým, že chodí na odbornú prípravu v tejto oblasti, má prednosť pred všetkými ostatnými dedičmi. Manželský partner zosnulého má za rovnakých podmienok prednosť pred potomkami zosnulého. Ak bol chránený poľnohospodársky podnik spoločným vlastníctvom závetcu a jeho pozostalého manželského partnera alebo konkrétnym majetkom jedného z nich, alebo ak manželia boli spoluvlastníkmi hmotného majetku poľnohospodárskeho podniku, dedičom poľnohospodárskeho podniku je pozostalý manželský partner závetcu. Ak chránený poľnohospodársky podnik vlastnil jeden z rodičov a jeho potomok alebo osvojiteľ a jeho osvojené dieťa, dedičom je potomok alebo osvojené dieťa. Zákonné účasti tých osôb, ktoré poľnohospodársky podnik nezdedili, sa považujú za povinné dedičské podiely. Dedič chráneného poľnohospodárskeho podniku musí byť okrem toho schopný prevziať poľnohospodársky podnik za podmienok, ktoré ho neprimerane nezaťažia.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Dedenie chráneného poľnohospodárskeho podniku predstavuje prípad, keď právo krajiny, v ktorej sa nachádzajú niektoré osobitné kategórie majetku, obsahuje osobitné pravidlá, ktorými sa stanovujú obmedzenia týkajúce sa alebo ovplyvňujúce dedenie tohto majetku. Preto sa v prípadoch, keď je súčasťou dedičstva chránený poľnohospodársky podnik, ktorý sa nachádza v Slovinsku, uplatňuje slovinské právo bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie (zákon o dedení poľnohospodárskych podnikov).

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Zákon o dedení poľnohospodárskych podnikov obsahuje ustanovenia, ktoré sa nenachádzajú v zákone o dedičstve alebo sa odlišujú od týchto ustanovení. V prípade, že v zákone o dedení poľnohospodárskych podnikov sa nenachádzajú konkrétnejšie ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prípady dedenia chránených poľnohospodárskych podnikov, sa uplatňujú všeobecné pravidlá o dedení, t. j. ustanovenia zákona o dedičstve.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Áno, existujú osobitné druhy majetku, pre ktoré sa uplatňuje osobitný režim v súlade s článkom 30 Nariadenia EP a Rady č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Slovenská republika oznámila Komisii tieto druhy majetku a príslušné predpisy platné v čase hlásenia. V tomto dokumente uvádzame v súčasnosti platné predpisy.

Ustanovenia o osobitných režimoch sú rozdelené podľa druhu majetku, ktorý je predmetom dedenia:

A –poľnohospodársky a lesný pozemok:

§23 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v účinnom znení

1/ Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

2/ Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

4/ Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať.

6/ Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva podľa odsekov 2 a 3, sa premlčujú v lehote desiatich rokov a na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo,

7/ Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní rozhodol súd.49)

B - pozemkové spoločenstvo:

§8 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v účinnom znení

1/ Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2 (dedenie v odseku nie je, teda neplatí výnimka). Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva (Občiansky zákonník).

C – nájom bytu a prechod členského podielu v bytovom družstve:

§706-707 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)

Prechod nájmu nie je predmetom dedenia, takže notár vydáva na žiadosť len potvrdenia o okruhu dedičov, na účely naplnenia §706 OZ. Avšak členský podiel, ako majetková hodnota je predmetom dedenia podľa dedičských titulov.

§706 OZ:

1/Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

2/ ...

3/Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel .

§707 OZ:

1/ Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

2/ Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

3/ Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.

D – obchodný podiel  v spoločnosti s ručením obmedzeným:

§116 -§117 zák. č. 513/1991 Zb. v účinnom znení – pokiaľ poručiteľ zomrie od 1.1.1992

§116 ObZ:

1/ ....

2/ Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom;

§117 ObZ:

1/ Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia.

2/ Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.

3/ Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu uvedená v § 109 ods. 1 (Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.).

E – mzda poručiteľa:

§ 35 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v účinnom znení

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

F – dôchodky:

1/ §21 zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v účinnom znení

Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

2/ §40, §40a) zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v účinnom znení

§40

1/ Oprávnenej osobe, ktorú určil sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, vzniká smrťou sporiteľa právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa ku dňu, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľa, zníženej o sumu povinných príspevkov, ktoré boli za zomretého sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu a vyžiadané Sociálnou poisťovňou, a o sumu oprávnene vynaložených nákladov dôchodkovej správcovskej spoločnosti na jej výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny a zvýšenej o sumu povinných príspevkov, ktoré ešte Sociálna poisťovňa nepostúpila. Ak sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení neurčil oprávnenú osobu alebo takej osoby niet, stáva sa tento majetok predmetom dedenia.

2/ Oprávnenej osobe nevzniká právo na vyplatenie sumy podľa odseku 1, ak táto na základe právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa.

§40a)

1/ Oprávnenej osobe, ktorú určil poberateľ doživotného dôchodku v zmluve o poistení dôchodku, vzniká smrťou tohto poberateľa právo na vyplatenie sumy podľa § 32 ods. 2 alebo sumy jednorazového poistného podľa § 46g ods. 5 ku dňu, v ktorom sa poistiteľ dozvedel o smrti tohto poberateľa. Ak poberateľ doživotného dôchodku v zmluve o poistení dôchodku neurčil oprávnenú osobu alebo takej osoby niet, stáva sa suma podľa prvej vety predmetom dedenia.

2/ Oprávnenej osobe podľa odseku 1 nevzniká právo na vyplatenie sumy podľa § 32 ods. 2 alebo sumy jednorazového poistného podľa § 46g ods. 5, ak táto na základe právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť poberateľa doživotného dôchodku.

§118 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení

1/ Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

2/ Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

3/ Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 (prvej vete).

4/ Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

5/ Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Áno. Buď je právom poručiteľa určiť osoby, ktoré nadobudnú majetok po jeho smrti namiesto zákonných dedičov  (napr. zmluva o doplnkovom dôchodkovom sporení) alebo sa jedná o určitý druh majetku, o ktorom  zákon určuje ako s ním naložiť po smrti poručiteľa (napr. opatrenia na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, dávky sociálneho poistenia).

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V prípade nehnuteľností, ak sa v dedičskom konaní nezohľadnia predpisy uvedené v prvej otázke, orgán zodpovedný za vedenie katastra nehnuteľností nezapíše takéto novonadobudnuté práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

V dedičských konaniach vedených na území Slovenska sú predpisy uvedené v prvej otázke uplatňované notárom ktorý vedie dedičské konanie, na základe poverenia súdom. Výsledkom konania je  uznesenie o dedičstve , ktoré môže účastník napadnúť opravným prostriedkom, ak sa domnieva, že  existuje nesúlad s platnými osobitnými režimami.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

Vo Švédsku zostáva niekoľko viazaných pozostalostí (fideikommiss). Dedenie je závetná úprava, v rámci ktorej určitý majetok, s ktorým sa nemôže nakladať, prejde na členov jednej alebo viacerých rodín v určitom poradí. V súlade so zákonom o likvidácii pozostalostí ( lagen (1963:583) om avveckling av fideikommiss) sa pozostalosti likvidujú podľa osobitných opatrení.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Neuplatňuje sa.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

Neuplatňuje sa.

1 Ukladajú osobitné pravidlá v rámci právneho poriadku tohto štátu z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia nehnuteľného majetku, určitých podnikov alebo iných osobitných kategórií majetku, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte, alebo majú na takéto dedenie vplyv?

V zmysle škótskeho práva sa dedenie dediteľného majetku, ktorý sa nachádza mimo Škótska, riadi právnymi predpismi jurisdikcie, v ktorej sa nachádza.

V prípade majetku, ktorý sa nachádza v Škótsku a existuje k nemu závet, má pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka ako ochranu pred vydedením právny nárok na tretinu hnuteľného majetku zosnulého (pod hnuteľným majetkom sa rozumie napríklad hotovosť, nábytok atď.), ak existujú potomkovia (deti), alebo na polovicu hnuteľného majetku, ak neexistujú potomkovia. Potomkovia si delia polovicu hnuteľného majetku, ak neexistuje pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka, alebo tretinu, ak existuje pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka.

Ak osoba zomrie a nezanechá závet, uplatnia sa tieto pravidlá: v zmysle zákona o dedení (Škótsko) z roku 1964.

Prednostné práva

Po splatení dlhov má pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka v prvom rade prednostné práva, ktoré pozostávajú z práva na:

• dom (nehnuteľnosť), v ktorom žije, do hodnoty 473 000 GBP,
• nábytok do hodnoty 29 000 GBP,
• sumu 50 000 GBP alebo 89 000 GBP, podľa toho, či po sebe zosnulý zanechal deti.

Zákonné práva

Po uspokojení prednostných práv podlieha dedičstvo zákonným právam. Zákonné práva si možno uplatniť len na hnuteľný majetok zosnulého.

Pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka má zákonné právo na tretinu hnuteľného majetku zosnulého, ak existujú potomkovia (deti), alebo na polovicu hnuteľného majetku, ak neexistujú potomkovia. Potomkovia si delia polovicu hnuteľného majetku, ak neexistuje pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka, alebo tretinu, ak existuje pozostalý/á manžel/manželka alebo partner/partnerka.

Zvyšné dedičstvo

Zvyšné dedičstvo sa rozdelí medzi vzdialenejších príbuzných v súlade s oddielom 2 zákona o dedení z roku 1964.

2 Podľa právneho poriadku tohto štátu, uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá na dedenie týkajúce sa uvedených druhov majetku bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie?

Ak mal zosnulý domicil v Škótsku, dedenie dediteľného majetku sa stanovuje na základe práva krajiny, v ktorej sa dediteľný majetok nachádza. Dedenie hnuteľného majetku zosnulého sa stanovuje na základe škótskych právnych predpisov bez ohľadu na to, kde sa tento majetok nachádza.

3 Existujú v rámci právneho poriadku tohto štátu osobitné postupy na zabezpečenie súladu s uvedenými osobitnými pravidlami?

V zmysle škótskych právnych predpisov majetok zosnulého zvyčajne spravuje vykonávateľ na základe schválenia šerifským súdom (Sheriff Court). Vykonávateľ má pri spravovaní majetku osobitý vzťah s oprávnenými osobami, ako aj viacero povinností, ktoré musí splniť, vrátane zhromaždenia majetku zosnulého, získania vlastníckeho práva k majetku na základe schválenia súdu, splatenia akýchkoľvek dlhov a rozdelenia zvyšného majetku medzi oprávnené osoby.

Medzi vykonávateľom a oprávnenou osobou existuje fiduciárny vzťah. Vykonávateľ sa nemôže dostať do postavenia, v ktorom je jeho záujem v konflikte s povinnosťou voči oprávnenej osobe. Ak sa vykonávateľ alebo správca dostane do takéhoto postavenia, môže ísť o porušenie dôvery, v prípade ktorého môže oprávnená osoba využiť právne prostriedky a obrátiť sa na súd.