Prispôsobenie vecných práv

Rumunsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Okrem vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva je možné nadobudnúť dedením tieto vecné práva:

1. užívacie právo;

2. právo na používanie;

3. právo na pobyt;

4. právo stavby;

5. právo vecného bremena.

Rumunské právo neumožňuje zákonným dedičom vybrať si v rámci právneho nástupníctva medzi dedičským podielom, na ktorý by mali nárok, a užívacím právom k dedičstvu. Vzhľadom na to, že užívacie práva, práva na používanie a práva na pobyt, ktorých výhody využíva fyzická osoba, sú v najlepšom prípade celoživotné a zanikajú smrťou oprávnenej osoby, nemožno ich nadobudnúť dedením zo zákona, ale na základe ustanovenia o mortis causa. Pokiaľ ide o výkon týchto práv a iných vecných práv, pôvodca môže uložiť určité obmedzenia.

Ak bola zosnulá osoba držiteľom záložného vecného práva (hypotéka na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, záložné právo atď.), toto právo sa prenesie dedením so zabezpečenou pohľadávkou.

Osobitná situácia nastane, ak pozostalý(-á) manžel(-ka) nie je nositeľom(-kou) vecného práva na využívanie obydlia. Po začatí dedenia má takáto osoba prospech zo zákonného práva na pobyt v obydlí, v ktorom žila so zosnulou osobou, ak je predmetné obydlie súčasťou majetku, ktorý je predmetom dedičstva, aj keď iní dedičia budú môcť za určitých okolností požadovať, aby sa právo na pobyt obmedzilo alebo aby sa pobyt zmenil. Právo na pobyt nadobudnuté za takýchto podmienok nemôže pozostalý(-á) manžel(-ka) využiť na peňažný zisk, pretože nemá napríklad právo prenajať obydlie. Právo na pobyt zanikne rozdelením, ale nie skôr ako jeden rok odo dňa začatia dedenia. Toto právo zanikne aj pred uplynutím lehoty jedného roka v prípade opätovného uzavretia manželstva pozostalého(-ej) manžela(-ky).

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Vo všeobecnosti prechod dedičstva nadobudne úplnú účinnosť ku dňu začatia dedičstva samotnou smrťou nositeľa práv a nemusí sa zapísať do registra.

V súlade s Občianskym zákonníkom sa uverejnenie vykoná v katastri nehnuteľností, v elektronickom archíve záložných práv k hnuteľnému majetku, registri obchodných spoločností a inými formami uverejnenia stanovenými zákonom. V súčasnosti zápis do katastra vo všeobecnosti nezakladá právo, ale skôr sa zabezpečí uverejnenie a vykonateľnosť zaregistrovaných práv.

Zápisom vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vznikne právo až po vybavení príslušného katastrálneho úkonu na každej územnej správnej jednotke a otvorení katastrálnych záznamov pre príslušné nehnuteľnosti na základe žiadosti alebo z úradnej moci. Napriek tomu sa aj v takomto prípade vecné práva nadobudnú bez zápisu do katastra nehnuteľností, pokiaľ vyplývajú z dedičstva v súlade s Občianskym zákonníkom. Zápis do katastra však bude potrebný skôr, ako bude mať dedič dispozičné právo medzi živými z hľadiska: predaja, darovania, hypotéky atď.

Vecné práva sa zapíšu do iných registrov (napríklad zápis v elektronickom archíve záložných práv k hnuteľnému majetku, ako dôsledok prenosu zabezpečenej pohľadávky dedením) na účel zverejnenia, ak je prenesené právo takisto zaregistrované.

Zápisy do registrov sa vykonávajú na základe dokumentu preukazujúceho postavenie dediča (osvedčenie o dedičstve, súdne rozhodnutie).

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápisy v registroch slúžia na účel zverejnenia, aby sa zabezpečila vykonateľnosť voči tretím stranám. Z hľadiska účinku zápisu vecných práv k nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v katastri nehnuteľností pozri uvedenú odpoveď.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Podľa právnych predpisov (zákon č. 206/2016) o žiadostiach o úpravu vecných práv podľa článku 31 toho istého nariadenia rozhoduje súd.

Posledná aktualizácia: 31/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.