Prispôsobenie vecných práv

Nemecko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa rakúskeho práva v prípade úmrtia poručiteľa prechádza jeho majetok na dediča ako celok, to znamená všetky práva a povinnosti. Ak poručiteľ zanechá viacerých dedičov, pozostalosť sa stáva podľa § 2032 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuchs - BGB) spoločným vlastníctvom dedičov. Nové vecné práva prípad dedičstva nezakladá. Zvlášť príkazy na rozdelenie pozostalosti alebo odkazy v závetoch majú iba záväzkovoprávne účinky.

Na základe praktických skúseností sa však od uplatňovania nariadenia o dedičskom práve ukazuje, že problémy môžu spôsobovať najmä dispozičné obmedzenia prostredníctvom predbežnej a následnej dedičnej postupnosti nariadenej podľa nemeckého práva (§§ 2100 do 2146 BGB). V prípade predbežnej a následnej dedičnej postupnosti stanoví poručiteľ viacerých dedičov za sebou tým spôsobom, že určitá osoba (následný dedič) sa stáva dedičom až po prechode dedičstva na následného dediča po tom, čo bola dedičom iná osoba (predbežný dedič). Už smrťou poručníka však následný dedič získava právo zakladajúce budúci nárok. Právo zakladajúce budúci nárok je právne zaistené postavenie, ktoré vzniká v prípade viacaktových skutkových podstatách nadobúdania vtedy, ak už prvý nadobúdateľ nemôže jednostranne zamedzovať neskoršie nadobudnutie majetku. Právo zakladajúce budúci nárok nie je v BGB výslovne upravené. Preto ho z dôvodu taxatívneho výpočtu vecných práv (numerus clausus vecného práva) ako také nie je možné charakterizovať. Predstavuje však subjektívne právo s vecným účinkom.

Predbežná a následná dedičná postupnosť znamená pre predbežného dediča množstvo obmedzení a povinností, najmä obmedzenia jeho dispozičného oprávnenia: Disponovanie pozemkami sa stáva po prechode dedičstva na následného dediča neúčinným, pokiaľ obmedzuje práva následného dediča (§ 2113 ods. 1 BGB). To isté platí pre bezodplatné disponovanie (§ 2113 ods. 2 BGB). Poručiteľ však môže predbežného dediča oslobodiť od jednotlivých z týchto obmedzení ustanovením pre prípad úmrtia. Dispozičné obmedzenia následkom substitučnej dedičnej právomoci sa musia zapísať do pozemkovej knihy.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Podľa nemeckého práva prechádzajú všetky práva, ktoré prináležia poručiteľovi, v prípade jeho úmrtia automaticky na dedičov alebo spoločenstvo dedičov bez toho, aby k tomu bola potrebná registrácia, a to aj v prípade práv podliehajúcich zápisu do registra. Pokiaľ ide o práva podliehajúce zápisu do registra, príslušný zápis v registri (pozemková kniha, obchodný register) sa dedením stáva neplatným a musí byť opravený. To si vyžaduje doloženie dedičskej postupnosti verejnými resp. úradne osvedčenými listinami alebo európskym dedičským osvedčením. Oprava zápisom dediča alebo spoločenstva dedičov v pozemkovej knihe je predpokladom pre určité následné úkony (napr. zaťaženie zdedeného pozemku).

Bezprostredne po úmrtí nastávajú aj dispozičné obmedzenia spojené s predbežnou a následnou dedičnou postupnosťou resp. právo zakladajúce budúci nárok následného dediča. Predbežná a následná dedičná postupnosť sa však do pozemkovej knihy zapisuje, aby sa zabránilo nezaťaženému nadobudnutiu v dobrej viere treťou stranou.

Ak majú jednotliví dediči resp. odkazovníci na základe zákona alebo ustanovenia pre prípad smrti (záväzkovoprávny) nárok na určité majetkové predmety, musí byť na nich vlastníctvo voči týmto predmetom príslušnou zmluvou s dedičmi prevedené, v prípade vecných práv k nehnuteľnostiam aj so zápisom do pozemkovej knihy na základe verejných alebo úradne osvedčených listín.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápis vecných práv do registra, ktoré prešli na základe prípadu dedičstva na dedičov alebo spoločenstvo dedičov, je čisto deklaratórny. Predstavuje však základ pre dobrú vôľu tretích strán a je potrebný pre určité následné úkony.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Vecné práva, ktoré nemecké právo nepozná, sa v princípe zo zákona prispôsobia porovnateľnému nemeckému právnemu inštitútu. Keďže v konaní o zápise do registra musí byť vždy predložený bezpečný podklad pre zápis, môže byť prípadne potrebné, aby dedič predložil doplňujúci akt o prevode, ako je to potrebné v prípade záväzkovoprávnych nárokov podľa nemeckého práva. Konania o zápise do registra nie sú nariadením o dedičskom práve podľa čl. 1 ods. 2 písm. l) ErbVO dotknuté.

Posledná aktualizácia: 06/09/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.