Prispôsobenie vecných práv

Estónsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

V estónskom práve sa uplatňuje zásada univerzálnej sukcesie, podľa ktorej sa majetok poručiteľa (majetok, ktorý je predmetom dedičstva), t. j. všetky jeho práva a povinnosti, prevádza na inú osobu – dediča. Ak je dedičov viac, majetok, ktorý je predmetom dedičstva, majú v spoločnom vlastníctve v súlade s § 147 zákona o dedičstve (pärimisseadus, PärS). Dedičstvo nevedie k vzniku žiadneho nového vecného práva. Ustanovenia o naložení s majetkom v závete (odkazy a ustanovenia o rozdelení majetku) patria do výlučnej pôsobnosti záväzkového práva.

V určitých prípadoch má pozostalý manžel/pozostalá manželka právo požiadať o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorá bola spoločným bydliskom manželov (§ 16 ods. 3 zákona o dedičstve), no toto bremeno patrí takisto do pôsobnosti záväzkového, a nie majetkového práva.

Nárok dediča disponovať vecnými právami spojenými s majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, môže byť obmedzený, ak je dedič dočasným dedičom a ak sa určil následný dedič (§ 48 zákona o dedičstve). V tom prípade sa v katastri nehnuteľností uvedie, že ide o dočasného dediča [§ 491 zákona o katastri nehnuteľností (kinnistusraamatuseadus, KRS)].

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Nehnuteľnosti a súvisiace vecné práva sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Všetky práva súvisiace s nehnuteľnosťami sa prevádzajú na dediča mimo katastra nehnuteľností. V prípade, že kataster nehnuteľností neobsahuje správne informácie z dôvodu prevodu vecného práva mimo katastra nehnuteľností, oddelenie katastra opraví zápis na základe žiadosti o zápis predloženej novým vlastníkom vecného práva. K žiadosti o zápis treba priložiť osvedčenie o prevode vecného práva (osvedčenie o dedičstve) [§ 651 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, (KRS)]. S cieľom zistiť, či bol poručiteľ jediným vlastníkom vecného práva alebo či je vecné právo spoločným majetkom, treba k žiadosti v niektorých prípadoch okrem osvedčenia o dedičstve priložiť aj potvrdenie o vlastníctve. Žiadosť o zápis musí byť notársky overená alebo elektronicky podpísaná (§ 34 ods. 21 zákona o katastri nehnuteľností).

Oddelenie katastra nehnuteľností môže pod hrozbou pokuty v prípade nesplnenia požiadavky žiadať, aby majiteľ vecného práva alebo vykonávateľ závetu predložil žiadosť o zápis a dokumenty potrebné na opravu a zhotovenie zápisu do katastra nehnuteľností (§ 651 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností).

Všetok ostatný majetok podliehajúci registrácii sa bez ohľadu na typ registrácie takisto prevedie na dediča. Spravidla sa od dediča vyžaduje, aby príslušnému registru predložil potrebné informácie a dokumenty týkajúce sa dedičstva majetku alebo práva. Pri dedičstve akcií spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členstva v stavebnom družstve je však notár povinný po notárskom overení osvedčenia o dedičstve zaslať obchodnému registru oznámenie o zdedení akcií a oznámenie o zdedení členstva.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Všetky vecné práva sa zákonom prevádzajú na dediča bez ohľadu na ich zápis. Zápisy sa zvyčajne stávajú neplatnými, keď sa začne dedičské konanie, a od dediča sa spravidla vyžaduje, aby požiadal o zmenu zápisov.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Podľa § 6291 Občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik, TsMS) môže súd začať konanie na prispôsobenie vecného práva cudzieho štátu na základe návrhu osoby, ktorá má naň nárok. V prípade potreby súd navrhovateľa vypočuje. V rozhodnutí o prispôsobení vecného práva súd uvedie, či sa v estónskych právnych predpisoch stanovuje vecné právo rovnocenné vecnému právu cudzej krajiny, ktoré sa má upraviť. Ak existuje rovnocenné vecné právo, súd to uvedie v rozhodnutí. Ak je na účel výkonu rozhodnutia o úprave vecného práva navrhovateľ povinný kontaktovať mimosúdny register alebo inú osobu alebo inštitúciu, táto skutočnosť musí byť uvedená v rozhodnutí. Navrhovateľ môže proti rozhodnutiu podať odvolanie.

Podľa § 475 ods. 1 bodu 101 Občianskeho súdneho poriadku sa prispôsobenie vecných práv vykonáva v súlade s článkom 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 v nesporovom konaní.

Posledná aktualizácia: 18/04/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.