Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Výživné na rodinu

Poľsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Podľa článku 128 zákona o rodine a poručníctve vyživovacia povinnosť predstavuje povinnosť priamych pokrvných príbuzných a súrodencov poskytovať prostriedky na živobytie (vrátane ošatenia, potravín, ubytovania, palív a liekov) a podľa potreby aj na výchovu (vrátane zabezpečenia fyzického a intelektuálneho rozvoja a prístupu k vzdelaniu a ku kultúre).

Výživné predstavuje peňažnú alebo naturálnu dávku. V prípade detí zahŕňa aj osobný vklad do ich výchovy a prácu v spoločnej domácnosti v súlade s vyživovacou povinnosťou.

Pohľadávka na výživné je právo jednej osoby žiadať od druhej osoby plnenie vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť spravidla vzniká z rôznych druhov rodinných vzťahov. Podľa druhu rodinného vzťahu poľské právo rozlišuje tieto druhy vyživovacej povinnosti:

1. Vyživovacia povinnosť medzi príbuznými (vyživovacia povinnosť voči deťom predstavuje osobitnú kategóriu tejto povinnosti): V prípade príbuzných majú na nárok na poberanie výživného len osoby, ktoré sú v hmotnej núdzi. Rodičia sú povinní poskytovať výživné deťom, ktoré ešte nie sú schopné starať sa o seba, pokiaľ príjmy z majetku dieťaťa nie sú dostatočné na pokrytie nákladov na jeho obživu a výchovu. Po dosiahnutí veku 18 rokov deti strácajú právo na výživné okrem prípadov, keď chcú pokračovať vo vzdelávaní a ich doterajšie výsledky dokazujú opodstatnenosť tohto rozhodnutia alebo keď by sa vyživovacia povinnosť mala zachovať vzhľadom na zdravotný stav alebo osobnú situáciu detí. Rodičia tiež nie sú povinní poskytovať výživné dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 18 rokov, a hoci je pripravené na zamestnanie, začne študovať a potom zanechá štúdium, nezaznamená uspokojivý pokrok, nedosiahne dostatočné známky na postup do vyššieho ročníka a nevykoná skúšky do stanovených konečných termínov, a z týchto dôvodov nedokončí štúdium do času určeného na jeho študijný program.

Ak nie je možné získať výživné alebo ak by jeho získanie prinieslo nadmerné ťažkosti, vyživovacia povinnosť sa môže nariadiť inému príbuznému (napríklad starým rodičom dieťaťa, ktorí sú rodičmi osoby povinnej platiť výživné, ktorá sa ukrýva).

2. Vyživovacia povinnosť vyplývajúca z adopcie: Ak má adopcia vplyv výhradne na vzťah medzi adoptujúcou a adoptovanou osobou, vyživovacia povinnosť adoptujúcej osoby voči adoptovanej osobe má prednosť pred vyživovacou povinnosťou príbuzných vo vzostupnej línii a súrodencov adoptovanej osoby voči tejto osobe, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť adoptovanej osoby voči jej príbuzným vo vzostupnej línii a súrodencom je v poradí posledná. V ostatných aspektoch sa na adoptovanú osobu vzťahujú zásady stanovené v bode 1.

3. Povinnosť medzi príbuznými, ktorých príbuzenský vzťah sa vytvoril sobášom (nevlastná matka, nevlastný otec, nevlastné deti): Nárok na výživné majú len osoby v hmotnej núdzi, a to len ak bude v danej situácii uloženie vyživovacej povinnosti v súlade so všeobecne uznávanými spoločenskými normami. Podľa poľských právnych predpisov a judikatúry pojem „hmotná núdza“ znamená neschopnosť človeka zaistiť svoje primerané potreby z vlastných zdrojov a vlastným úsilím.

4. Povinnosť medzi manželmi počas trvania manželstva: Podľa článku 27 zákona o rodine a poručníctve si môžu členovia rodiny uplatniť právo na „rovnakú životnú úroveň“ pre všetkých členov rodiny.

5. Povinnosť medzi manželmi po skončení manželstva: Ak jeden z manželov bol uznaný za výlučne zodpovedného za rozpad manželstva a rozvod znamená podstatné zhoršenie finančnej situácie druhého manželského partnera, tento druhý partner môže žiadať, aby boli zaistené jeho primerané potreby, aj keby nebol v hmotnej núdzi. V iných prípadoch môže manželský partner v hmotnej núdzi žiadať od svojho bývalého manželského partnera výživné úmerné svojim primeraným potrebám a zárobkovým možnostiam a finančnej situácii bývalého manželského partnera. Vyživovacia povinnosť voči manželskému partnerovi zaniká, keď manželský partner uzavrie iné manželstvo. Ak však vyživovaciu povinnosť znáša rozvedený manželský partner, ktorý nebol uznaný zodpovedným za rozpad manželstva, táto povinnosť zaniká päť rokov po vydaní rozsudku o rozvode, ak súd nerozhodne vo výnimočných prípadoch o predĺžení päťročného obdobia na žiadosť manželského partnera, ktorý má nárok na poberanie výživného.

6. Povinnosť otca dieťaťa, ktoré sa narodilo mimo manželského zväzku, voči matke dieťaťa: Otec, ktorý nie je manželom matky, musí prispievať matke podľa svojich pomerov na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a na trojmesačné výživné počas obdobia pôrodu a šestonedelia. V prípade naliehavých dôvodov môže matka žiadať od otca dieťaťa príspevok na výživné na obdobie dlhšie ako tri mesiace.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré sa nedokáže o seba postarať samo. Keďže deti sú povinné vzdelávať sa až do veku 18 rokov, spravidla sú oprávnené na poberanie výživného, až kým nedosiahnu vek dospelosti alebo až kým neukončia magisterský stupeň štúdia alebo vyššie odborné vzdelávanie.

Dávky zo štátneho fondu pre výživné sa vyplácajú oprávneným osobám až do veku 18 rokov. Tieto osoby sú oprávnené na poberanie dávok, až kým nedosiahnu vek 25 rokov, ak pokračujú vo vzdelávaní v školách alebo inštitúciách vyššieho odborného vzdelávania, a na časovo neobmedzené obdobie, ak boli uznané za osoby s vážnym zdravotným postihnutím.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Áno, možné sú tieto situácie:

1. povinná osoba plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne,

2. strany dosiahnu dohodu o vyživovacej povinnosti,

3. ak povinná osoba neplní svoju povinnosť, návrh na priznanie výživného sa podá na okresný súd (sąd rejonowy), ktorý je príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby (článok 32 občianskeho súdneho poriadku) alebo odporcu (článok 27 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku). Takýto návrh sa podá na krajský súd (sąd okręgowy) počas konania o rozvode alebo rozluke.

Podanie návrhu je oslobodené od súdneho poplatku. Návrh však musí spĺňať požiadavky písomného podania, t. j. musí obsahovať názov súdu, na ktorý sa podáva, mená a priezviská jednotlivých strán, ich zákonných zástupcov a právnych zástupcov, druh podania, jednoznačný opis požiadavky, hodnotu nároku, opis skutočností, ktoré sú dôvodom na podanie návrhu, a v prípade potreby skutočností zakladajúcich príslušnosť súdu, podpis navrhovateľa alebo zákonného zástupcu alebo právneho zástupcu (priložené musí byť splnomocnenie), zoznam príloh, miesta pobytu alebo sídla strán, mená zákonných zástupcov a právnych zástupcov a opis nároku. Následné písomné podania musia obsahovať aj číslo spisu.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Návrh na určenie výživného môže v mene oprávnenej osoby podať:

– oprávnený zástupca (okrem právneho zástupcu a právneho poradcu môžu byť oprávnenými zástupcami aj tieto osoby: rodičia, manželský partner, súrodenci, príbuzní vo vzostupnej línii alebo osoby s adoptívnym vzťahom k osobe oprávnenej na výživné, ako aj osoba, ktorá spravuje majetok osoby oprávnenej na výživné),

– zástupca orgánu miestnej samosprávy zodpovedný za sociálnu pomoc (podľa zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 zbierky zákonov (Dziennik Ustaw) z roku 2004, č. 64, bod 593 sú takýmito zástupcami riaditelia miestnych centier sociálnej pomoci alebo okresných centier rodinnej podpory),

– zástupca organizácie sociálnych služieb poskytujúcej pomoc rodinám (zoznam takýchto organizácií je uvedený v nariadení ministra spravodlivosti z 10. novembra 2000, zbierka zákonov z roku 2000, č. 100, bod 1080),

– prokurátor, ak je to potrebné v záujme presadzovania právneho poriadku a verejného záujmu.

Zákonní zástupcovia konajú v mene maloletých oprávnených osôb. Po dosiahnutí veku dospelosti však už musia konať samy za seba.

Osoba žijúca v spoločnej domácnosti ani blízky známy, pokiaľ nepatria medzi uvedené osoby, nemôžu konať v mene osoby oprávnenej na poberanie výživného.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Podľa občianskeho súdneho poriadku sú vo veciach týkajúcich sa výživného vecne príslušné okresné súdy. Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta pobytu osoby oprávnenej na výživné alebo miesta pobytu odporcu. Súdy miestne príslušné v konkrétnych obciach sú uvedené v nariadení ministra spravodlivosti z 25. októbra 2012 o určení sídiel a príslušnosti odvolacích súdov, krajských súdov a okresných súdov (zbierka zákonov z roku 2012, bod 1223).

Krajské súdy sú príslušné vo veciach týkajúcich sa uznávania rozhodnutí súdov členských štátov EÚ v Poľsku (článok 11511 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku), ak bolo rozhodnutie vydané pred tým, než štát, v ktorom bolo vydané, začal byť viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009, s. 17).

Zahraničné rozsudky vydané po 18. júni 2011 v krajinách EÚ okrem Chorvátska, Dánska a Spojeného kráľovstva musí vyhlásiť za vykonateľné okresný súd podľa článku 115311 občianskeho súdneho poriadku.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Zastupovanie právnym zástupcom sa vo veciach týkajúcich sa výživného nevyžaduje. Strany môžu konať vo vlastnom mene alebo prostredníctvom profesionálnych sprostredkovateľov.

Podrobné informácie o možnosti menovania právneho zástupcu určeného z úradnej moci, ktorý koná v mene strany oprávnenej na výživné, sa nachádzajú v bodoch 7 a 20.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Strana, ktorá žiada o priznanie výživného, a odporca vo veci týkajúcej sa zníženia výživného sú podľa poľského práva oslobodení od súdnych trov (článok 96 ods. 1 a 2 zákona o súdnych trovách v občianskych veciach z 28. júla 2005, zbierka zákonov z roku 2005, č. 167, bod 1398, v znení zmien). Tieto osoby sú oslobodené úplne, čo znamená, že neplatia žiadne súdne trovy, odvolacie poplatky ani poplatky za výkon rozhodnutia.

Okrem toho strana, ktorá je oslobodená od súdnych trov, môže požiadať o právnu pomoc vo forme právneho zástupcu určeného z úradnej moci. Ak sa vyhovie žiadosti o určenie právneho zástupcu, poplatky za služby advokáta hradí odporca strany, pre ktorú je právny zástupca určený. Ak táto osoba prípad prehrá, tieto poplatky sa hradia zo štátnej pokladnice.

Práva štátnych príslušníkov členských štátov v tejto záležitosti sú upravené zákonom o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach prejednávaných v členských štátoch Európskej únie zo 17. decembra 2004 (zbierka zákonov z roku 2005, č. 10, bod 67, v znení zmien). Informácie o tomto zákone sú uvedené v informáciách o právnej pomoci, ktoré poskytlo Poľsko.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Výška výživného závisí od zárobkových a finančných možností povinnej osoby a od primeraných potrieb oprávnenej osoby. Medzi primerané potreby oprávnenej patrí všetko potrebné na živobytie, v zmysle hmotných aj nehmotných potrieb (kultúrnych a duchovných). Medzi potreby maloletých osôb patria náklady na ich výchovu. Pri hodnotení zárobkových a finančných možností osôb, ktoré sú povinné platiť výživné, sa neberú do úvahy príjmy, ktoré skutočne zarábajú, ale príjmy, ktoré by mohli zarábať, ak by úplne využili svoj zárobkový potenciál. To znamená, že aj nezamestnanej osobe, ktorá nemá pravidelný príjem, sa môže nariadiť platenie výživného a platby sa od nej môžu vymáhať.

Ak nastane zmena pomerov, možno požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výživnom. O túto zmenu môže požiadať každá zo strán vzťahu týkajúceho sa výživného. V závislosti od konkrétnych pomerov môže strana požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti alebo o zvýšenie alebo zníženie výšky výživného. Výška výživného sa môže zmeniť, ak sa zvýšia alebo znížia primerané potreby osoby oprávnenej na poberanie výživného alebo zárobkové možnosti osoby povinnej platiť výživné.

V Poľsku nie je stanovená pevná výška výživného a výživné sa nevypočítava ako pevný percentuálny podiel zo zárobkov osoby povinnej platiť výživné. V roku 2014 dosahovala minimálna hrubá mzda výšku 1 680 PLN (približne 400 EUR). V roku 2013 dosahovala priemerná hrubá mzda výšku 3 650 PLN (približne 900 EUR) mesačne. V praxi sa výška výživného, ktorú určia súdy, pohybuje od 300 PLN do 1 000 PLN mesačne na jedno dieťa. Výška výživného nepodlieha automatickej indexácii v závislosti od veku dieťaťa ani od úrovne inflácie.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Osoba, ktorá sa v exekučnom titule uvádza ako dlžník, musí výživné platiť. Výživné určené v Poľsku sa spravidla vypláca zákonnému zástupcovi maloletej osoby v poľských zlotých (v hotovosti alebo bankovým prevodom) každý mesiac, zvyčajne do desiateho dňa v mesiaci. Pre prípad meškania platby je v rozsudku stanovený zákonný úrok (od roku 2008 vo výške 13 % ročne) na dlžnú sumu (pozri informácie, ktoré Poľsko poskytuje o zákonnom úroku).

Vyživovaciu povinnosť spravidla plní výlučne osoba povinná platiť výživné. Ak táto osoba neplatí dobrovoľne, osoba oprávnená na poberanie výživného môže požiadať príslušný súdny orgán (spravidla súdneho zriadenca) o začatie exekučného konania. Výkon rozhodnutia môže byť iniciovaný z úradnej moci na žiadosť súdu prvého stupňa, ktorý vydal rozhodnutie o výške výživného. Osoba oprávnená na výživné môže tiež predložiť exekučný titul na pracovisku osoby povinnej platiť výživné alebo v inštitúcii, ktorá tejto osobe vypláca dôchodok, a požiadať, aby sa dlhované výživné odpočítalo od súm vyplácaných osobe povinnej platiť výživné. Takáto žiadosť je pre vyplácajúci orgán záväzná.

Na exekúciu nehnuteľného majetku osoby povinnej platiť výživné je potrebný osobitný návrh.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak osoba povinná platiť výživné neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môže byť k tomu donútená (pozri bod 9).

Okrem toho, podľa článku 209 trestného zákona sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti predstavuje trestný čin, za ktorý je možné uložiť pokutu, iný trest než odňatie slobody alebo odňatie slobody až na dva roky.

V článku 5 ods. 3 bod 3 zákona o pomoci osobám oprávneným na výživné zo 7. septembra 2007 (zbierka zákonov z roku 2009, č. 1, bod 7, v znení zmien) sa uvádza, že príslušný orgán môže požiadať o odobratie vodičského oprávnenia osobe povinnej platiť výživné.

Ak výkon rozhodnutia nie je úspešný, súdny zriadenec môže požiadať o zaradenie dlžníka do zoznamu nesolventných dlžníkov.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

V súlade s článkom 1083 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku dlžné platby výživného sa môžu v celom rozsahu uspokojiť zablokovaním bankového účtu.

V súlade s článkom 833 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku je exekúcia platu zamestnanca možná v rozsahu stanovenom v zákonníku práce. Exekvovať je možné spravidla 60 % platu. Až tri pätiny sumy, ktorú poskytla štátna pokladnica na osobitné účely, najmä vo forme grantov a pomoci, je tiež možné exekvovať (článok 831 ods. 1 a 2 občianskeho súdneho poriadku).

V súlade s článkom 829 občianskeho súdneho poriadku exekúcii nepodliehajú predovšetkým tieto položky:

– zariadenie domácnosti a bežné oblečenie nevyhnutné pre dlžníka a závislých členov jeho rodiny, ako aj oblečenie potrebné na vykonávanie služby alebo profesie,

– nástroje a iné predmety, ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie plateného zamestnania, s výnimkou motorových vozidiel,

– potraviny a palivá, ktoré dlžník a závislí členovia jeho rodiny potrebujú na jeden mesiac,

– peniaze, ktoré dlžník a závislí členovia jeho rodiny potrebujú na živobytie na dva týždne,

– predmety potrebné na štúdium, osobné doklady, ozdoby, predmety používané na náboženské obrady a predmety každodennej potreby, ktoré by sa dali predať iba za cenu výrazne nižšiu, ako je ich hodnota, ale ktoré majú pre dlžníka významnú úžitkovú hodnotu.

Okrem toho sa v článku 831 občianskeho súdneho poriadku uvádza, že exekúcii nepodliehajú až do výšky 75 % jednotlivé platby najmä dávok sociálnej pomoci v zmysle zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (zbierka zákonov z roku 2013, bod 182, v znení zmien) a pohľadávky dlžníka voči štátnemu rozpočtu alebo Národnému fondu zdravia (Narodowy Fundusz Zdrowia) v súvislosti s dávkami na zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona o dávkach na zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov z 27. augusta 2004 (zbierka zákonov z roku 2008, č. 164, bod 1027, v znení zmien).

V článku 137 ods. 1 zákona o rodine a poručníctve je stanovené, že pohľadávky na výživné sa premlčujú po troch rokoch.

V článku 121 ods. 1 občianskeho zákonníka je stanovené, že v prípade pohľadávok detí voči rodičom premlčacia lehota nezačne plynúť (resp. sa preruší) počas trvania rodičovských práv a povinnosti.

Ak osoba povinná platiť výživné spochybňuje platnosť vyživovacej povinnosti voči dospelému dieťaťu, súdny zriadenec môže požiadať osobu, ktorá si uplatňuje nárok na poberanie výživného, aby predložila osvedčenie potvrdzujúce, že pokračuje v štúdiu, nemá žiadne príjmy alebo podstupuje zdravotnú liečbu, a preto stále potrebuje finančnú podporu od osoby povinnej platiť výživné.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Ako sa uvádza v bode 4, návrh na priznanie výživného môžu v mene osoby oprávnenej na výživné predložiť okrem iného riaditelia centier sociálnej pomoci, niektoré spoločenské organizácie, zástupcovia orgánov miestnej samosprávy zodpovední za sociálnu pomoc a v niektorých prípadoch prokurátor. Tieto subjekty môžu podporiť navrhovateľa účasťou v už prebiehajúcom konaní vo veci výživného. Ich úlohou je potom podporovať oprávnenú osobu v konaní pred súdom.

Krajské súdy pomáhajú oprávneným osobám pri podávaní návrhu na vymáhanie výživného v cudzine.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

V zákone o pomoci osobám oprávneným na výživné zo 7. septembra 2007 (zbierka zákonov z roku 2009, č. 1, bod 7, v znení zmien) sú stanovené pravidlá o štátom poskytovanej pomoci osobám oprávneným na výživné v prípadoch, keď bol výkon rozhodnutia neúspešný.

Dávky zo štátneho fondu pre výživné je možné získať, iba ak príjem rodiny na osobu nepresahuje 725 PLN (približne 170 EUR) mesačne. Žiadosť sa podáva na obecnom alebo mestskom úrade, ktorý je príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby.

Ak však oprávnená osoba žije v inštitúcii, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť (napr. v centre sociálnej pomoci, detskom domove, nápravnom ústave pre mládež alebo vo väzbe), alebo v opatrovateľskej rodine, uzavrela manželstvo alebo má dieťa a má nárok na rodinné prídavky, záloha sa tejto osobe neprizná.

Tento zákon je uplatniteľný, len ak má osoba oprávnená na poberanie výživného miesto pobytu v Poľsku počas obdobia, na ktoré boli zálohy na výživné priznané.

Viac informácií je k dispozícii na webovej lokalite: http://www.mpips.gov.pl/wsparcie-dla-rodzin-z-dziecmi/fundusz-alimentacyjny/swiadczenia-z-funduszu-alimentacyjnego/

14 Ak som v Slovenskej republike a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

Ak má povinná osoba miesto pobytu v zahraničí a oprávnená osoba v Poľsku, krajský súd príslušný v mieste pobytu oprávnenej osoby pomáha tejto osobe pri podávaní návrhu na určenie výživného tým, že jej poskytne všetky informácie a pomoc pri vyhotovení príslušných dokumentov a skontroluje, či je návrh formálne správny.

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v Slovenskej republike poskytnúť pomoc?

Áno.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Časť A návrhu podávaného na základe nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti vyplní krajský súd.

Sąd Okręgowy

Adres do korespondencji

Tel ++48

Faks ++48

Poczta elektroniczna

Sąd Okręgowy

w Białymstoku

ul. Marii Skłodowskiej-Curie 1

15-950 Białystok

85 7459220

85 7424640

oz@bialystok.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Bielsku-Białej

ul. Cieszyńska 10

43-300 Bielsko-Biała

33 4990424

33 4990488

33 4990488

bpokusa@bielsko-biala.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Bydgoszczy

ul. Wały Jagiellońskie 2

85-128 Bydgoszcz

52 3253155

52 3253255

oz@bydgoszcz.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Częstochowie

ul. Dąbrowskiego 23/35

42-200 Częstochowa

34 3684425

34 3684427

34 3684708

prezes@czestochowa.so.gov.pl

so.czestochowa@czestochowa.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Elblągu

pl. Konstytucji 1

82-300 Elbląg

55 6112409

55 6112408

55 6112215

oddzial.administracyjny@elblag.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Gdańsku

ul. Nowe Ogrody 30/34

80-803 Gdańsk

58 3213141

58 3213119

58 3213140

58 3213119

 

section.oz@gdansk.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Gliwicach

ul. Kościuszki 15

44-100 Gliwice

32 3380052

32 3380102

oz@gliwice.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Gorzowie Wielkopolskim

ul. Mieszka I 33

66-400 Gorzów Wielkopolski

95 7256718

95 7202807

95 7256790

msamolak@gorzow-wlkp.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Jeleniej Górze

ul. Wojska Polskiego 56

58-500 Jelenia Góra

75 6415113

75 6415113

oz@jelenia-gora.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Kaliszu

al. Wolności 13

62-800 Kalisz

62 7657700

62 7574936

administracja2@kalisz.so.gov.pl

administracja@kalisz.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Katowicach

ul. Francuska 38

40-028 Katowice

32 6070183

32 6070498

32 6070184

32 6070211

 

obrot_zagraniczny@katowice.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Kielcach

ul. Seminaryjska 12 a

25-372 Kielce

41 3402320

41 3402320

41 3402320

41 3402320

oz@kielce.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Koninie

ul. Energetyka 5

62-510 Konin

63 2451443

63 2423022 +172

63 2426569

 

oz@konin.so.gov.pl

administracja@konin.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Koszalinie

ul. Waryńskiego 7

75-541 Koszalin

94 3428750

94 3428897

administracja@koszalin.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Krakowie

ul. Przy Rondzie 7

31-547 Kraków

12 6195697

12 6195241

12 6195648

12 6195648

12 6195373

oz@krakow.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Krośnie

ul. Sienkiewicza 12

38-400 Krosno

13 4373671

13 4373673

Obrot.zagr@krosno.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Legnicy

ul. Złotoryjska 40

59-220 Legnica

76 7225936

76 7225936

76 7225912

oz@legnica.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Lublinie

ul. Krakowskie Przedmieście 43

20-076 Lublin

81 4601004

 

81 4601004

mstec@so.lublin.gov.pl

mzarzeczny@so.lublin.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Łomży

ul. Dworna 16

18-400 Łomża

86 2163807

 

86 2166753

sekretariat@lomza.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Łodzi

pl. Dąbrowskiego 5

90-921 Łódź

42 6778799

42 6778978

oz@lodz.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Nowym Sączu

ul. Pijarska 3

33-300 Nowy Sącz

18 4482145

 

alimenty@nowy-sacz.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy w Olsztynie

Ul. Dąbrowszczaków 44A 10-001 Olsztyn

89 5216049

89 5216160

oz@olsztyn.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Opolu

pl. Daszyńskiego 1

45-064 Opole

77 5418134

 

Obrot.zagr@opole.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Ostrołęce

ul. Gomulickiego 5

07-410 Ostrołęka

29 7650130

 

29 7650181

sekretariat@ostroleka.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Piotrkowie Trybunalskim

ul. Słowackiego 5

97-300 Piotrków Trybunalski

44 6494121

44 6494159

44 6478919

administracja@piotrkow-tryb.so.gov.pl

biblioteka@piotrkow-tryb.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Płocku

pl. Narutowicza 4

09-404 Płock

24 2697220

24 2697220

24 2697364

24 2625253

so.plock.oz@plock.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Poznaniu

al. Marcinkowskiego 32

61-745 Poznań

61 8566205

61 8528751

opzagr@poznan.so.gov.pl

Sąd Okręgowy w Przemyślu

ul. Konarskiego 6

37 - 700 Przemyśl

16 6761336

16 6761353

 

m.telega@przemysl.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Radomiu

ul. Marszałka

J. Piłsudskiego 10

26-600 Radom

48 3680288

 

48 3680287

wizytacje@radom.so.gov.pl

wizytacja@radom.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Rzeszowie

pl. Śreniawitów 3

35-959 Rzeszów

17 8756394

17 8756349

e.czudec@rzeszow.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Siedlcach

ul. Sądowa 2

08-110 Siedlce

25 6407846

 

25 6407812

poczta@siedlce.so.gov.pl

 

 

Sąd Okręgowy

w Sieradzu

al. Zwycięstwa 1

98-200 Sieradz

43 8266650

43 8266607

43 8271287

43 8271014

sekretariat@sieradz.so.gov.pl

administracja@sieradz.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Słupsku

ul. Zamenhofa 7

76-200 Słupsk

59 8469422

59 8469424

 

59 8469424

 

rzecznik.prasowy@slupsk.so.gov.pl

poczta@slupsk.so.gov.pl

administracja@slupsk.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Suwałkach

ul. Waryńskiego 45

16-400 Suwałki

87 5631213

87 5631303

oz@suwalki.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Szczecinie

ul. Kaszubska 42

70-952 Szczecin

91 4830147

91 4830170

91 4830170

 

91 4830170

91 4830170

91 4830170

 

administracyjny@szczecin.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Świdnicy

pl. Grunwaldzki 14

58-100 Świdnica

74 8518 287

 

71 8518270

 

sekretarz@swidnica.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Tarnobrzegu

ul. Sienkiewicza 27

39-400 Tarnobrzeg

15 8234880+425

 

rojek@tarnobrzeg.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Tarnowie

ul. J. Dąbrowskiego 27

33-100 Tarnów

14 6887409

 

sad_okregowy@tarnow.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

w Toruniu

ul. Piekary 51

87-100 Toruń

56 6105609

 

oz@so.torun.pl

Sąd Okręgowy

w Warszawie

al. Solidarności 127

00-951 Warszawa

22 6544443

22 6544411

karcz.19wiz@warszawa.gov.pl

a.kowalczyk@warszawa.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

Warszawa-Praga w Warszawie

al. Solidarności 127

00-951 Warszawa

22 4404040

22 4401066

oz@warszawapraga.so.gov.pl

Sąd Okręgowy

we Włocławku

ul. Wojska Polskiego 22

87-800 Włocławek

54 4120353

54 4118575

oz@wloclawek.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

we Wrocławiu

ul. Sądowa 1

50-950 Wrocław

71 3704391

71 3704391

oz@wroclaw.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Zamościu

ul. Akademicka 1

22-400 Zamość

84 6382970

84 6393 359

84 6382970

84 6393359

prezes@zamosc.so.gov.pl

 

Sąd Okręgowy

w Zielonej Górze

pl. Słowiański 1

65-958 Zielona Góra

68 3220221

68 3220193

oz@zielona-gora.so.gov.pl

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v Slovenskej republike:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Podľa článku 55 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa nevyžaduje, aby sa návrhy podávali prostredníctvom ústredného orgánu štátu, v ktorom má navrhovateľ miesto pobytu. Návrhy sa môžu posielať priamo príslušnému poľskému súdu (tým sú splnené formálne požiadavky stanovené v kapitolách IV a VI uvedeného nariadenia a v občianskom súdnom poriadku).

Podrobnosti o odosielajúcich orgánoch sú k dispozícii na webovej lokalite:

http://bip.ms.gov.pl/pl/ministerstwo/wspolpraca-miedzynarodowa/alimenty/

Odosielajúce orgány zahraničných krajín uvedené v prílohe k nariadeniu poskytnú oprávnenej osobe všetky potrebné informácie, pomôžu jej s vyhotovením príslušných dokumentov, skontrolujú, či je návrh tejto osoby formálne správny a odošlú ho do zahraničia.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Ak súd rozhodol o priznaní výživného a daný prípad spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 4/2009, môže navrhovateľ, ktorý má pobyt v zahraničí, využiť postup stanovený v tomto nariadení a obrátiť sa na príslušný odosielajúci orgán krajiny, v ktorej má miesto pobytu, alebo podať na príslušný súd návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia zahraničného súdu (pozri bod 5). Návrhy na vyhlásenie vykonateľnosti sa podávajú v kancelárii ľubovoľného súdneho zriadenca.

Ak Poľsko a krajina, v ktorej má miesto pobytu navrhovateľ, sú stranami newyorského dohovoru alebo dvojstrannej zmluvy o uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa výživného, pomoc sa poskytuje v rozsahu stanovenom v tejto zmluve. Dvojstranné zmluvy spravidla umožňujú podať návrh priamo na poľský súd alebo ju podať na tento súd prostredníctvom súdu zmluvnej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie. V druhom uvedenom prípade sa návrh odosiela prostredníctvom ústredných orgánov, najčastejšie ministerstva spravodlivosti alebo orgánov, na ktoré sa vzťahuje newyorský dohovor:

http://treaties.un.org/doc/Publication/MTDSG/Volume%20II/Chapter%20XX/XX-1.en.pdf

Podrobnosti o súdoch sú k dispozícii na webovej lokalite:

http://bip.ms.gov.pl/pl/rejestry-i-ewidencje/lista-sadow-powszechnych/

a podrobnosti o súdnych zriadencoch sú k dispozícii na webovej lokalite: http://komornik.pl/

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno, od 18. júna 2011.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Neuplatňuje sa.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

V Poľsku sa uplatňujú pravidlá stanovené v zákone o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach vedených v členských štátoch Európskej únie zo 17. decembra 2004 (zbierka zákonov z roku 2005, č. 10, bod 67, v znení zmien) a v smernici Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch stanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26/41, 31.1.2003, s. 90), ktoré dopĺňajú ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych trovách v občianskych veciach. Strana, ktorá žiada o poskytnutie konkrétnej formy pomoci (napr. určenie právneho zástupcu, preklad dokumentov, preplatenie cestovných nákladov) musí o tom jednoznačne informovať súd a použiť na to formulár EÚ (https://e-justice.europa.eu/content_legal_aid_forms-157-pl.do) alebo poľský formulár (http://ms.gov.pl/pl/dzialalnosc/broszury-i-publikacje/obywatel-w-postepowaniu-cywilnym/).

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

28. apríla 2011 bol prijatý zákon, ktorým sa mení občiansky súdny poriadok a ďalšie zákony (zbierka zákonov z roku 2011, č. 129, bod 735) a na základe ktorého môže poľský ústredný orgán nariadiť orgánu, ktorý je príslušný konať veci dlžníka, aby preskúmal určenie výživného. Ak nie je možné určiť miesto pobytu povinnej osoby alebo účastníka konania, ministerstvo spravodlivosti sa obráti na ústredné a miestne registre a záznamy s cieľom určiť, ktorý súd alebo súdny zriadenec je príslušný, alebo odpovedať na žiadosť o konkrétne opatrenia. V súčasnosti sa nepripravujú žiadne zmeny právneho základu, finančného ani personálneho vybavenia ústredného orgánu zamerané na zabezpečenie činností uvedených v článku 51.

Posledná aktualizácia: 06/10/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom