Výživné na rodinu

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

V talianskom právnom systéme existujú rôzne názvy, podmienky a sumy pomoci rodine v závislosti od vzťahu medzi osobou s vyživovacou povinnosťou a oprávnenou osobou. Pojem „výživné“ je vo všeobecnosti vymedzený ako povinnosť odôvodnená ťažkosťami osoby oprávnenej na výživné.

A) Vyživovacia povinnosť (obbligazione alimentare) je hmotná pomoc osobe, ktorá nie je schopná sa sama uživiť. Vyživovaciu povinnosť majú určité osoby identifikované zákonom ako súčasť svojich povinností v rámci rodinnej solidarity.

Pravidlá týkajúce sa vyživovacej povinnosti sú uvedené v článku 433 a nasl. článkoch občianskeho zákonníka. Výživné sa musí platiť, ak:

1. existuje osobitný právny vzťah medzi osobou, ktorá má vyživovaciu povinnosť, a oprávnenou osobou;
2. oprávnená osoba, ktorá nie je schopná zabezpečiť si vlastné živobytie, je v situácii núdze.

Pokiaľ ide o písmeno a), vyživovaciu povinnosť majú tieto osoby v uvedenom poradí:

1. manžel/manželka,
2. deti vrátane adoptovaných detí, alebo v prípade ich neexistencie priami príbuzní v zostupnej línii,
3. rodičia, alebo v prípade ich neexistencie priami príbuzní vo vzostupnej línii; adoptívni rodičia,
4. zaťovia a nevesty,
5. svokrovia a svokry,
6. bratia a sestry alebo nevlastní bratia a nevlastné sestry, pričom vlastní súrodenci majú prednosť pred nevlastnými.

Vyživovaciu povinnosť má najbližší príbuzný podľa uvedeného poradia.

Ak na rovnakej úrovni existuje viac osôb, povinnosť sa medzi nimi rozdelí podľa ich finančnej situácie.

Pokiaľ ide o písmeno b), výška výživného je úmerná potrebám osoby, ktorá o výživné žiada, a finančnej situácii osoby, ktorá ho má platiť. Výživné by však nemalo prekročiť sumu nutnú na pokrytie základných životných potrieb osoby vo finančnej núdzi s ohľadom na jej sociálne postavenie.

B) Kompenzačné výživné medzi manželmi (assegno di mantenimento) je finančná pomoc jedného z manželov druhému v prípade rozluky. Má zabezpečiť, aby si oprávnená osoba udržala životnú úroveň, ktorú mala počas manželstva. Kompenzačné výživné medzi manželmi (assegno di mantenimento) nie je podmienené situáciou núdze oprávnenej osoby a oprávnená osoba má na tento typ výživného nárok aj v prípade, že pracuje. Tento druh výživného možno zrušiť alebo sa môže nahradiť jedinou platbou.

Keďže účelom tohto druhu výživného je zabezpečiť, aby si manžel udržal/manželka udržala podobnú životnú úroveň ako pred rozlukou, toto výživné je zvyčajne vyššie ako výživné typu assegno alimentare. Kompenzačné výživné medzi manželmi (assegno di mantenimento) sa však nevypláca manželovi, ktorý rozluku spôsobil.

V prípade rozvodu môže súd priznať výživné pre rozvedeného manžela (assegno divorzile) manželovi/manželke, ktorý/ktorá nemá dostatočné prostriedky alebo ktorý/ktorá nie je z objektívnych dôvodov schopný/schopná si ich zaobstarať. Zohľadňuje sa pri tom príjem oboch manželov, dôvody daného rozhodnutia, ako aj osobné a finančné príspevky oboch manželov na chod rodiny a ich majetok, pričom tieto faktory sa hodnotia na základe dĺžky trvania ich manželstva. Nárok na výživné pre rozvedeného manžela (assegno divorzile) sa končí, keď oprávnená osoba znova uzavrie manželstvo, alebo si založí novú rodinu. Rozsudkom č. 18287 z 11. júla 2018 však spoločné komory Najvyššieho kasačného súdu (Suprema Corte di Cassazione) vylúčili možnosť, že by výživné pre rozvedeného manžela (assegno divorzile) bolo vo svojej podstate výlučne výživným, keďže dospeli k záveru, že táto forma príspevku nemôže mať iba funkciu podpory, ale do istej miery musí mať aj funkciu náhrady/vyrovnania. Aby bolo možné poskytnúť tento príspevok, je potrebné prijať kombinované kritérium, ktoré s ohľadom na porovnávacie posudzovanie príslušných stavov financií/majetku kladie osobitný dôraz na príspevok bývalého manžela v snahe spojiť spoločný a osobný majetok, a to vo vzťahu k dĺžke trvania manželstva, potenciálnym budúcim príjmom a veku nadobúdateľa.

Výživné pre rozvedeného manžela (assegno di divorzio) môže vyplácať jeden manžel druhému a tiež jeden registrovaný partner druhému. V tomto prípade musia mať účastníci konania uzavreté registrované partnerstvo (zákon č. 76 z roku 2016), ktoré vedie k vytvoreniu rodiny osobami rovnakého pohlavia.

C) Pojem „assegno di mantenimento“ sa vzťahuje aj na finančnú podporu, ktorú rodičia musia platiť vo vzťahu k svojim deťom po rozluke, rozvode alebo ukončení spoločného života (článok 337b občianskeho zákonníka). Deti (či už narodené v manželstve alebo mimo neho) majú právo na výživné od svojich rodičov úmerne k ich prostriedkom a v závislosti od ich schopnosti pracovať v zamestnaní alebo z domu. Po rozluke, rozvode alebo ukončení spoločného života rodičov súd stanoví povinnosť pravidelne platiť výživné a určí jeho výšku, pričom zohľadní potreby dieťaťa, jeho životnú úroveň v čase, keď žilo s oboma rodičmi, obdobia strávené s každým z rodičov, finančné zdroje oboch rodičov a peňažnú hodnotou domácich a opatrovateľských povinností, ktoré každý z rodičov vykonáva.

D) V článku 1 ods. 65 zákona č. 76 z 20. mája 2016 (nariadenie o registrovaných partnerstvách medzi osobami rovnakého pohlavia a ich spolužití) je stanovené, že v prípade, ak partneri ukončia spoločný život, súd určí právo jedného z partnerov na poberanie platieb výživného od druhého partnera, pokiaľ je vo finančnej núdzi a nie je schopný zarobiť si na živobytie. V takých prípadoch sa výživné priznáva na obdobie úmerné dĺžke spoločného života partnerov a v súlade s článkom 438 ods. 2 občianskeho zákonníka. Pri určovaní poradia ľudí povinných platiť výživné, ako je stanovené v článku 433 občianskeho zákonníka, má povinnosť partnera žijúceho v spoločnej domácnosti prednosť pred povinnosťou bratov a sestier.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Deti majú až do dosiahnutia plnoletosti právo na výživné od svojich rodičov (pozri predchádzajúci oddiel). Ak dieťa dosiahlo plnoletosť, ale ešte nie je finančne nezávislé, sudca môže jednému alebo obom rodičom nariadiť platiť pravidelné výživné, zvyčajne priamo dieťaťu. Keď sa dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, stane finančne nezávislým a potom sa opäť dostane do finančnej núdze, rodičia nemusia platiť výživné, ale namiesto toho sú zodpovední iba za výživné „assegno alimentare“ [pozri oddiel 1 písm. A)]. Ak má dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, závažné zdravotné postihnutie, uplatňujú sa pravidlá pre maloleté deti.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Ak chce oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na výživné (alimenti), musí podať návrh na súde v mieste pobytu a priložiť listinné dôkazy.

Po začatí konania je možné požiadať súd o priznanie predbežného výživného pred vydaním konečného rozhodnutia.

O určenie výživného na deti alebo manžela možno požiadať v samostatnom konaní alebo v rámci konania o rozluke, rozvode alebo ukončení spoločného života za účasti oboch partnerov. Súd môže o výživnom rozhodnúť aj počas prvého pojednávania.

Okrem toho, priznanie výživného na deti, manžela alebo registrovaného partnera môže predstavovať jednu z vecí tvoriacich predmet dohody dosiahnutej po rokovaniach v prítomnosti advokátov (článok 6 zákonného dekrétu č.  132/2014): v takej dohode sa účastníci konania zaväzujú vzájomne spolupracovať v dobrej viere a poctivo s cieľom zmierlivo vyriešiť spor medzi nimi týkajúci sa ich rozluky a starostlivosti o všetky deti. Dohoda dosiahnutá po rokovaniach prebiehajúcich v prítomnosti advokátov sa musí do desiatich dní odoslať prokurátorovi na príslušnom súde. Ten dohodu schváli, ak sa domnieva, že je v najlepšom záujme detí. Schválená dohoda je rovnocenná súdnemu príkazu na rozluku alebo rozvod.

Ministerstvo spravodlivosti obežníkom z 22. mája 2018 potvrdilo tieto podmienky. Ak sa dohoda uzavrie na matričnom úrade, ten vydá potvrdenie stanovené v článku 39 nariadenia č. 2201 z roku 2003. Naproti tomu, pokiaľ ide o dohody dosiahnuté po rokovaniach v prítomnosti advokátov, je potrebné konštatovať, že uvedené potvrdenie podľa článku 39 musí vydať prokurátor, ktorý dohodu schválil alebo ktorý vydal príslušné povolenie, keďže advokát sa nemôže považovať za „orgán“ na účely nariadenia č. 2201 z roku 2003. Zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dohoda môže byť platná a účinná (a teda môže byť uznaná a vykonateľná v zahraničí) iba na základe právoplatného príkazu vydaného prokurátorom. V dôsledku toho v prípade, že prokurátor odmietol schváliť dohodu a povolenie vydal predseda súdu (podľa článku 6 ods. 2 zákonného dekrétu), vydanie daného potvrdenia bude vecou súdneho orgánu, ktorý rozhoduje.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Ak daná osoba nie je schopná dostaviť sa na súd (ak ešte nie je plnoletá alebo ak je dospelým človekom s osvedčením o nespôsobilosti), žiadosť o výživné by mal súdu predložiť jej právny zástupca (rodičia v prípade maloletých detí, poručníci v prípade dospelých osôb), ktorý môže byť aj pomocným vykonávateľom určeným v súlade s článkom 404 a nasl. článkami občianskeho zákonníka.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

V súlade s nariadením (ES) č. 4/2009 je v členských štátoch právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

1. súdu v mieste obvyklého pobytu odporcu, alebo
2. súdu v mieste obvyklého pobytu oprávneného, alebo
3. súdu, ktorý má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc viesť konanie o osobnom stave, ak je vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
4. súdu, ktorý má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc viesť konanie o rodičovských právach a povinnostiach, ak je vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Návrh, ktorým sa začína konanie o výživnom, musí podať advokát zastupujúci účastníka na súde.

Zastupovanie advokátom nie je nutné, ak je rozhodnutie o výživnom súčasťou dohody medzi dvoma manželmi, ktorí sa rozchádzajú na základe vzájomného súhlasu. V takom prípade sa dohoda predloží súdu, ktorý ju skontroluje a schváli (článok 711 Občianskeho súdneho poriadku).

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Osoba, ktorá podáva návrh na občianskom súde, musí zaplatiť súdny poplatok (contributo unificato di iscrizione a ruolo). Tento poplatok sa líši v závislosti od druhu a hodnoty veci.

Súdny poplatok sa vzťahuje aj na vydanie súdneho rozhodnutia.

Ani jeden z týchto poplatkov sa však neplatí vo veciach týkajúcich sa vyplácania výživného na deti.

Účastníci musia tiež zaplatiť odmenu a náklady svojho advokáta. Nie je možné uviesť predpokladanú výšku odmeny a nákladov, keďže tá sa mení v závislosti od úrovne zložitosti sporu.

Osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, môžu požiadať o pridelenie advokáta, ktorý im bude pomáhať bezplatne, pričom súvisiace náklady zaplatí štát (právna pomoc).

Na právnu pomoc má nárok žiadateľ s ročným zdaniteľným príjmom v čase podania žiadosti nepresahujúcim sumu 11 493,82 EUR [ministerský dekrét zo 16. januára 2018, uverejnený v Úradnom vestníku (Gazzetta Ufficiale) č. 49 z 28. februára 2018]. Táto hranica sa pravidelne aktualizuje. Ak dotknutá osoba žije so svojím manželom, registrovaným partnerom alebo s inými rodinnými príslušníkmi, vypočíta sa celkový ročný príjem tak, že sa sčítajú príjmy všetkých rodinných príslušníkov vrátane žiadateľa.

Ak dotknutá osoba žije so svojím manželom alebo s inými rodinnými príslušníkmi, vypočíta sa celkový ročný príjem tak, že sa sčítajú príjmy všetkých rodinných príslušníkov vrátane žiadateľa. V takom prípade sa maximálny príjem oprávňujúci na právnu pomoc zvýši o 1 032,91 EUR na každého rodinného príslušníka, s ktorým žiadateľ žije.

Žiadosti o právnu pomoc sa podávajú Rade advokátskej komory (Consiglio dell’Ordine degli Avvocati) v mieste, kde sa nachádza súd príslušný pre danú vec.

V žiadosti musí byť uvedené odôvodnenie a právny základ pohľadávky. K žiadosti sa musia priložiť aj listinné dôkazy. Rada advokátskej komory neprizná právnu pomoc, ak sú pohľadávky uplatňované na súde zjavne neopodstatnené.

Ak Rada advokátskej komory žiadosť prijme, dotknutá osoba si môže vybrať advokáta zo zoznamu schválených advokátov poskytujúcich právnu pomoc.

Niektoré Rady určia advokáta pre danú vec samy.

Žiadosť o právnu pomoc možno podať v akejkoľvek fáze a na akomkoľvek stupni a je platná pre všetky nasledujúce stupne.

Uvedená hranica príjmu sa nesmie prekročiť počas celého trvania konania.

V prípade zamietnutia žiadosti o právnu pomoc ju dotknutá osoba môže opätovne predložiť príslušnému súdu.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného, ktoré sa má vyplácať, a nariaďujúce jeho vyplácanie je vykonateľným rozhodnutím, a preto predstavuje exekučný titul.

Súdne rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok na výživné, ukladá osobe, ktorá je povinná ho hradiť, povinnosť vyplácať oprávnenej osobe sumu potrebnú na uspokojenie jej základných životných potrieb (náklady na živobytie, ubytovanie a oblečenie a náklady na základný tovar a služby potrebné na zachovanie dôstojného života). Pri rozhodovaní o výške výživného musí súd zohľadniť aj finančnú situáciu osoby povinnej platiť výživné.

Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného, ktoré sa má po rozvode alebo rozluke vyplácať oprávnenému manželovi, musí zohľadňovať aj životnú úroveň manželov počas ich manželstva.

Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného pre maloleté deti alebo deti, ktoré dosiahli plnoletosť, ale ešte nie sú finančne nezávislé, musí zohľadňovať ich vzdelávacie potreby.

Výživné sa automaticky upravuje v súlade s indexmi ISTAT alebo inými parametrami, na ktorých sa strany dohodnú alebo ktoré sú uvedené v súdnom rozhodnutí.

Výška vyplácaného výživného sa môže neskôr upraviť, ak oprávnená osoba alebo osoba povinná platiť výživné podá návrh na príslušný súd, ktorým je zvyčajne súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Súd stanoví spôsob platenia.

V prípade súdnej rozluky môže súd nariadiť tretím stranám, ktoré sú povinné platiť (aj pravidelne) osobe povinnej uhrádzať výživné (napríklad jej zamestnávateľovi), aby časť peňazí vyplácali priamo druhému manželovi.

Výživné sa musí vyplácať osobe oprávnenej na výživné.

Výživné na maloleté deti sa zvyčajne vypláca manželovi, ktorý ich má v starostlivosti.

Výživné nariadené súdom na deti, ktoré dosiahli plnoletosť, ale nie sú finančne nezávislé, sa vypláca priamo týmto deťom, pokiaľ súd nerozhodne inak.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak osoba, ktorej bolo nariadené platiť výživné, neplatí výživné dobrovoľne, oprávnená osoba má k dispozícii zvyčajné prostriedky na vymáhanie finančných pohľadávok.

Je možné uplatniť aj článok 614a Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú stanovené stimuly pre dobrovoľné plnenie povinnosti vykonať určitý akt: súd môže na základe žiadosti účastníka konania (a za predpokladu, že také opatrenie nie je zjavne nespravodlivé) príkazom pevne stanoviť sumu výživného, ktoré má zaplatiť osoba povinná uhrádzať výživné za každé nasledujúce porušenie alebo nesplnenie povinnosti, alebo za každé meškanie vo vykonávaní príkazu. Takýto príkaz predstavuje exekučný titul pre vyplácanie dlžných súm za každé porušenie alebo nesplnenie povinnosti.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Právo na výživné sa nepremlčuje. Individuálne splátky, ktoré sú splatné, ale nie sú zaplatené, podliehajú päťročnej premlčacej lehote (článok 2948 ods. 2 občianskeho zákonníka). Premlčacia lehota navyše neplynie medzi manželmi a osobami s rodičovskými právami a povinnosťami vo vzťahu k osobám, ktoré dostávajú výživné.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Pozri nasledujúci oddiel.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Nedávno bol vytvorený štátny fond na vyplácanie výživného manželom vo finančnej núdzi, ktorí nie sú schopní zarobiť si na živobytie, a maloletým deťom, ktoré s nimi žijú, ako aj všetkým dospelým deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, ak druhý z manželov, ktorý musí platiť výživné, výživné neuhrádza.

Aby sa toto výživné mohlo vyplácať [Ministerstvom spravodlivosti (Ministero della Giustizia)], dotknutý účastník konania musí podať žiadosť na súde v mieste bydliska.

Ministerstvo spravodlivosti vykonáva platby vopred. Ministerstvo potom vymáha dlžné sumy od toho manžela, ktorý mešká s vyplatením výživného.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Osoba s nárokom na výživné od osoby žijúcej v inom členskom štáte môže získať pomoc od ústredného orgánu Talianska. Musí podať žiadosť o uznanie rozhodnutia o výživnom a o vyhlásenie jeho vykonateľnosti a výkone v rámci systému spolupráce vytvoreného v súlade s kapitolou VII nariadenia (ES) č. 4/2009 prostredníctvom ústredného orgánu v členskom štáte, v ktorom má osoba povinná platiť výživné obvyklý pobyt.

Ústredným orgánom Talianska, ktorý bol v súlade s článkom 49 nariadenia (ES) č. 4/2009 určený na vymáhanie výživného v cezhraničných sporoch v európskom justičnom priestore, je Oddelenie Ministerstva spravodlivosti pre justíciu mladistvých a komunity (Ministero della Giustizia - Dipartimento per la Giustizia Minorile e di Comunità).

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Kontaktné údaje ústredného orgánu Talianska:

Ministero della Giustizia, Dipartimento per la Giustizia Minorile e di Comunità

Via Damiano Chiesa 24

00136 ROME

Tel. (+39) 0668188326-331-535

Fax (+39) 060668808323

E-mail:  acitalia0409.dgmc@giustizia.it

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Ak oprávnený žije v inom členskom štáte a chce, aby sa v Taliansku vykonalo rozhodnutie o uznaní jeho nároku na výživné, môže požiadať o pomoc ústredný orgán členského štátu, v ktorom žije, a prostredníctvom tohto orgánu podať žiadosť podľa článku 56 nariadenia (ES) č. 4/2009 pomocou systému spolupráce vytvoreného v súlade s kapitolou VII tohto nariadenia.

Oprávnenému žijúcemu v inom členskom štáte nemôže priamo poskytnúť pomoc ústredný orgán Talianska.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Pozri predchádzajúci oddiel.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti v cezhraničných veciach, priamo sa uplatňuje systém stanovený v kapitole V nariadenia (ES) č. 4/2009.

Vo veciach týkajúcich sa uznania alebo uznania a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia, ako aj vo veciach týkajúcich sa výkonu rozhodnutia vydaného v členskom štáte alebo už uznaného rozhodnutia sa preto právna pomoc v prípade, že je žiadateľ osoba mladšia ako 21 rokov, poskytuje automaticky bez ohľadu na príjem alebo na to, či sa žiadosť zdá opodstatnená, ako sa vyžaduje podľa všeobecných pravidiel týkajúcich sa prístupu k právnej pomoci, platných v Taliansku.

V prípade žiadostí o výživné pre deti vo veku 21 rokov a viac, ako aj žiadostí, ktoré nesúvisia s rodičovstvom (teda v prípade žiadostí podaných manželom alebo inou osobou, ktorá je príbuznou oprávneného na výživné alebo s ním má väzbu), sa právna pomoc poskytne v súlade s talianskym právom, ak sú splnené bežné podmienky týkajúce sa príjmu a opodstatnenosti žiadosti (pozri oddiel 7).

Prostredníctvom systému spolupráce stanoveného v kapitole VII nariadenia (ES) č. 4/2009 posiela ústredný orgán Talianska žiadosť o právnu pomoc príslušnej Rade advokátskej komory.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Ústredný orgán Talianska používa na vybavovanie žiadostí o spoluprácu zaslaných v súlade s kapitolou VII tieto metódy:

• podporuje zmierlivé riešenia tým, že osobám povinným uhrádzať výživné posiela výzvy, aby dobrovoľne splnili svoju vyživovaciu povinnosť,
• žiada osoby povinné uhrádzať výživné, aby sa obrátili na ústredný orgán a dohodli sa na postupoch urovnania veci,
• vyhľadáva osoby povinné uhrádzať výživné v databáze národného registra talianskych obcí (Indice nazionale dei comuni italiani) a v databáze správy väzníc (Amministrazione penitenziaria) alebo sa obracia na miestne úrady zodpovedné za evidenciu obyvateľov,
• získava informácie o príjmoch a majetku osôb povinných uhrádzať výživné za pomoci daňovej polície (polizia tributaria),
• uľahčuje získavanie listinných dôkazov v súlade s článkom 51 ods. 2 písm. g) nariadenia v spolupráci so súdnymi orgánmi,
• uľahčuje poskytovanie právnej pomoci, ako je vysvetlené v oddieloch 7 a 18.