

Informácie podľa oblasti
V talianskom právnom systéme existujú rôzne pojmy, podmienky a sumy pomoci rodine v závislosti od vzťahu medzi povinnou a oprávnenou osobou.
Vyživovacia povinnosť (obbligazione alimentare) je hmotná pomoc osobe, ktorá nie je schopná zabezpečiť si vlastnú výživu. Vyživovaciu povinnosť majú určité osoby identifikované zákonom ako súčasť svojich povinností v rámci rodinnej solidarity.
Pravidlá týkajúce sa vyživovacej povinnosti sú uvedené v článku 433 a nasl. občianskeho zákonníka. Výživné sa musí platiť, ak:
– existuje osobitný právny vzťah medzi osobou povinnou na plnenie výživného a oprávnenou osobou,
– oprávnená osoba, ktorá nie je schopná zabezpečiť si vlastné živobytie, je v situácii núdze.
Poradie povinných osôb:
Najbližší príbuzný podľa uvedeného poradia má vyživovaciu povinnosť. Ak na rovnakej úrovni existuje viac osôb, povinnosť sa medzi nimi rozdelí podľa ich finančnej situácie.
Výška výživného je úmerná potrebám oprávnenej osoby a finančnej situácii povinnej osoby. Výživné by však nemalo prekročiť sumu nutnú na pokrytie základných životných potrieb osoby v núdzi s ohľadom na jej sociálne postavenie.
Kompenzačné výživné medzi manželmi (assegno di mantenimento) je finančná pomoc jedného z manželov druhému v prípade rozluky alebo rozvodu. Má zabezpečiť, aby si oprávnená osoba udržala životnú úroveň, ktorú mala počas manželstva. Assegno di mantenimento nie je podmienená situáciou núdze oprávnenej osoby a oprávnená osoba má na tento typ výživného nárok aj v prípade, že pracuje. Tento druh výživného možno zrušiť alebo sa môže nahradiť jedinou platbou.
Keďže účelom tohto druhu výživného je zabezpečiť, aby si manžel udržal podobnú životnú úroveň ako pred rozlukou alebo pred rozvodom, je toto výživné zvyčajne vyššie ako výživné medzi manželmi (assegno alimentare). Assegno di mantenimento sa však nevypláca manželovi, ktorý rozluku alebo rozvod spôsobil.
Pojem „assegno di mantenimento“ sa vzťahuje aj na finančnú podporu, ktorú rodičia musia platiť vo vzťahu ku svojim deťom po rozvode alebo rozluke.
Deti majú právo na výživné od svojich rodičov úmerne k ich prostriedkom a v závislosti od ich schopnosti pracovať v zamestnaní alebo z domu. V prípade rozluky alebo rozvodu súd stanoví povinnosť pravidelne platiť výživné a určí jeho výšku, pričom zohľadní potreby dieťaťa, jeho životnú úroveň v čase, keď žilo s oboma rodičmi, obdobia strávené s každým z rodičov, finančné zdroje oboch rodičov a peňažnú hodnotou domácich a opatrovateľských povinností, ktoré každý z rodičov vykonáva.
Deti majú až do dosiahnutia plnoletosti právo na výživné od svojich rodičov úmerne k ich prostriedkom a v závislosti od ich schopnosti pracovať v zamestnaní alebo z domu. V prípade rozluky alebo rozvodu súd stanoví povinnosť pravidelne platiť výživné (pozri predchádzajúci oddiel).
Ak dieťa dosiahlo plnoletosť, ale ešte nie je finančne nezávislé, sudca môže jednému alebo obom rodičom nariadiť platiť pravidelné výživné, zvyčajne priamo dieťaťu. Keď sa dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, stane finančne nezávislým a následne sa znova dostane do finančných ťažkostí, rodičia sú povinní plniť iba „obbligazione alimentare“.
Ak má dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, závažné zdravotné postihnutie, uplatňujú sa pravidlá pre maloleté deti.
Ak chce oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na výživné (alimenti), musí podať návrh (atto di citazione) na súde v mieste pobytu a priložiť listinné dôkazy.
Po začatí konania je možné požiadať súd o priznanie predbežného výživného pred vydaním konečného rozhodnutia.
O určenie výživného na deti alebo manžela možno požiadať v samostatnom konaní alebo v rámci konania o rozluke alebo rozvode. Súd môže o výživnom rozhodnúť aj počas prvého pojednávania.
V súlade s nariadením (ES) č. 4/2009 má právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch:
a) súd v mieste obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súd v mieste obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súd, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súd, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Návrh, ktorým sa začína konanie o výživnom, musí podať advokát zastupujúci účastníka na súde.
Zastupovanie advokátom nie je nutná, ak je rozhodnutie o výživnom súčasťou dohody medzi dvoma manželmi. V takom prípade sa dohoda predloží súdu, ktorý ju skontroluje a schváli.
Osoba, ktorá podáva návrh na občianskom súde, musí zaplatiť súdny poplatok (contributo unificato di iscrizione a ruolo). Tento poplatok sa líši v závislosti od druhu a hodnoty veci. Súdny poplatok sa vzťahuje aj vydanie súdneho rozhodnutia.
Ani jeden z týchto poplatkov sa však neplatí vo veciach týkajúcich sa vyplácania výživného na deti.
Účastníci musia zaplatiť odmenu a náklady svojho advokáta.
Osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, môžu požiadať o pridelenie advokáta, ktorý im bude pomáhať bezplatne, pričom súvisiace náklady zaplatí štát (právna pomoc).
Na právnu pomoc má nárok žiadateľ s ročným zdaniteľným príjmom maximálne 10 766,33 EUR. Ak dotknutá osoba žije so svojím manželom alebo s inými rodinnými príslušníkmi, vypočíta sa celkový ročný príjem tak, že sa sčítajú príjmy všetkých rodinných príslušníkov vrátane žiadateľa. V takom prípade sa maximálny príjem oprávňujúci na právnu pomoc zvýši o 1 032,91 EUR na každého rodinného príslušníka, s ktorým žiadateľ žije.
Žiadosti o právnu pomoc sa podávajú Rade advokátskej komory (Consiglio dell’Ordine degli Avvocati) v mieste, kde sa nachádza súd príslušný pre danú vec. Žiadosti sa musia podať na tlačivách, ktoré sú dostupné na sekretariáte Rady advokátskej komory a na jej webových stránkach. K tlačivám musia byť priložené dokumenty, ktoré sú na tlačivách uvedené.
V žiadosti musí byť uvedené odôvodnenie a právny základ pohľadávky. K žiadosti sa musia priložiť aj listinné dôkazy. Rada advokátskej komory neprizná právnu pomoc, ak sú pohľadávky uplatňované na súde zjavne neopodstatnené.
Ak Rada advokátskej komory žiadosť prijme, dotknutá osoba si môže vybrať advokáta zo zoznamu schválených advokátov poskytujúcich právnu pomoc. Niektoré Rady určia advokáta pre danú vec samy.
Žiadosť o právnu pomoc možno podať v akejkoľvek fáze a na akomkoľvek stupni a je platná pre všetky nasledujúce stupne za predpokladu, že dotknutá osoba naďalej nemá dostatok prostriedkov.
V prípade zamietnutia žiadosti o právnu pomoc ju dotknutá osoba môže opätovne predložiť príslušnému súdu.
Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného, ktoré sa má vyplácať, a nariaďujúce jeho vyplácanie je vykonateľným rozhodnutím, a preto predstavuje exekučný titul.
Súdne rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok na výživné, ukladá povinnej osobe povinnosť vyplácať oprávnenej osobe sumu potrebnú na uspokojenie jej základných životných potrieb (náklady na živobytie, ubytovanie a oblečenie a náklady na základný tovar a služby potrebné na zachovanie dôstojného života). Pri rozhodovaní o výške výživného musí súd zohľadniť aj finančnú situáciu povinnej osoby.
Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného, ktoré sa má po rozvode alebo rozluke vyplácať oprávnenému manželovi, musí zohľadňovať aj životnú úroveň manželov počas ich manželstva.
Súdne rozhodnutie určujúce výšku výživného pre maloleté deti alebo deti, ktoré dosiahli plnoletosť, ale ešte nie sú finančne nezávislé, musí zohľadňovať ich vzdelávacie potreby.
Výživné sa automaticky upravuje v súlade s indexmi ISTAT alebo inými parametrami, na ktorých sa strany dohodnú alebo ktoré sú uvedené v súdnom rozhodnutí.
Výška vyplácaného výživného sa môže neskôr upraviť, ak oprávnená alebo povinná osoba podá návrh na príslušný súd, ktorým je zvyčajne súd, ktorý vydal pôvodne rozhodnutie.
Súd stanoví spôsob platenia.
V prípade súdnej rozluky môže súd nariadiť tretím stranám, ktoré sú povinné platiť (aj pravidelne) povinnej osobe (napríklad jej zamestnávateľovi), aby časť peňazí vyplácali priamo druhému manželovi.
Výživné sa musí vyplácať osobe oprávnenej na výživné.
Výživné na maloleté deti sa zvyčajne vypláca manželovi, ktorý ich má v starostlivosti.
Výživné nariadené súdom na deti, ktoré dosiahli plnoletosť, ale nie sú finančne nezávislé, sa vypláca priamo týmto deťom.
Ak osoba, ktorej bolo nariadené platiť výživné, ho neplatí dobrovoľne, oprávnená osoba má k dispozícii zvyčajné prostriedky na vymáhanie finančných pohľadávok.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Individuálne splátky, ktoré sú splatné, ale nie sú zaplatené, podliehajú päťročnej premlčacej lehote (oddiel 2948 ods. 2 občianskeho zákonníka). Premlčacia lehota navyše neplynie medzi manželmi a osobami s rodičovskými právami a povinnosťami vo vzťahu k osobám, ktoré dostávajú výživné.
V Taliansku neexistuje organizácia ani orgán, ktorý by osobám s nárokom na výživné pomáhal pri jeho vymáhaní. Osoba s nárokom na výživné musí sama, ak je plnoletá, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ak je mladšia ako 18 rokov, podať s pomocou advokáta návrh na príslušnom súde.
Nie.
Osoba s nárokom na výživné od osoby žijúcej v inej krajine môže získať pomoc od ústredného orgánu Talianska. Musí podať žiadosť o uznanie rozhodnutia o výživnom a o vyhlásenie jeho vykonateľnosti a výkone v rámci systému spolupráce vytvoreného v súlade s kapitolou VII nariadenia (ES) č. 4/2009 prostredníctvom ústredného orgánu v členskom štáte, v ktorom má povinná osoba obvyklý pobyt.
Ústredným orgánom Talianska, ktorý bol v súlade s článkom 49 nariadenia (ES) č. 4/2009 určený na vymáhanie výživného v cezhraničných sporoch v európskom justičnom priestore, je Oddelenie Ministerstva spravodlivosti pre justíciu mladistvých (Ministero della Giustizia – Dipartimento per la Giustizia Minorile).
Na ústredný orgán Talianska sa možno obrátiť na týchto adresách:
Ministero della Giustizia, Dipartimento per la Giustizia Minorile
Via Damiano Chiesa 23
00136 Rome
Tel: +39 668188325
Fax: +39 668808085
E-mail: acitalia0409.dgm@giustizia.it
Ak oprávnený žije v zahraničí a chce, aby sa v Taliansku vykonalo rozhodnutie o uznaní jeho nároku na výživné, môže požiadať o pomoc ústredný orgán členského štátu, v ktorom žije, a prostredníctvom tohto orgánu podať žiadosť v súlade s článkom 56 nariadenia (ES) č. 4/2009, pomocou systému spolupráce vytvoreného v súlade s kapitolou VII tohto nariadenia.
Žiadosť sa teda neposiela priamo ústrednému orgánu Talianska ani iným orgánom či súkromným organizáciám v Taliansku.
Áno.
Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti v cezhraničných veciach, priamo sa uplatňuje systém stanovený v kapitole V nariadenia (ES) č. 4/2009.
V stručnosti to znamená, že v prípade žiadostí týkajúcich sa výživného na základe rodičovstva podaných prostredníctvom systému opísaného v kapitole VII, sa uplatňuje tento postup:
– vo veciach týkajúcich sa uznania alebo uznania a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia a vo veciach týkajúcich sa výkonu rozhodnutia vydaného v členskom štáte alebo už uznaného rozhodnutia – ak je oprávnená osoba mladšia ako 21 rokov, právna pomoc sa poskytuje automaticky bez ohľadu na príjem alebo na to, či sa žiadosť zdá opodstatnená, ako sa vyžaduje podľa všeobecných pravidiel (pozri oddiel 7).
– v iných druhoch vecí (žiadosti o vydanie alebo zmenu rozhodnutia) – ak sa žiadosť týka osoby mladšej ako 21 rokov, požaduje sa na účely poskytnutia právnej pomoci posúdenie toho, či je žiadosť opodstatnená. Nevyžaduje sa však posúdenie príjmov tejto osoby.
– ak je žiadateľ starší ako 21 rokov, môže v súlade s talianskym právom dostať právnu pomoc, ak spĺňa bežné podmienky týkajúce sa príjmu a opodstatnenosti žiadosti (pozri oddiel 7).
V prípade žiadostí o výživné, ktoré nesúvisia s rodičovstvom (teda v prípade žiadostí podaných manželom alebo inou osobou, ktorá je príbuznou oprávneného na výživné alebo s ním má väzbu), sa právna pomoc poskytne v súlade s talianskym právom, ak sú splnené bežné podmienky týkajúce sa príjmu a opodstatnenosti žiadosti (pozri oddiel 7).
Vo všetkých veciach sa uplatňuje kritérium kontinuity: žiadateľ, ktorý dostával úplnú alebo čiastočnú právnu pomoc v členskom štáte pôvodu, má nárok na právnu pomoc vo veciach začatých na súdoch v Taliansku týkajúcich sa uznania, vykonateľnosti alebo výkonu rozhodnutia.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ústredný orgán Talianska odošle príslušnej Rade advokátskej komory žiadosť o právnu pomoc spolu so všetkými potrebnými dokumentmi predloženými žiadateľom.
Rada advokátskej komory na základe uvedených kritérií rozhodne, či sa má poskytnúť právna pomoc.
Ústredný orgán Talianska používa na vybavovanie žiadostí o spoluprácu zaslaných v súlade s kapitolou VII tieto metódy:
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.