Výživné na rodinu

Maďarsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Vyživovacia povinnosť vo všeobecnosti ukladá priamym príbuzným povinnosť navzájom sa vyživovať:

  • rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a dieťa má vyživovaciu povinnosť voči rodičovi,
  • ak dieťa, ktoré má nárok na výživné, nemá rodiča povinného platiť výživné, vyživovacia povinnosť sa prenesie na vzdialenejších príbuzných,
  • ak osoba, ktorá má nárok na výživné, nemá deti, za jej vyživovanie budú zodpovední vzdialenejší potomkovia (oddiel 4:196 ods. 1 až 4 občianskeho zákonníka).

Maloleté deti bez priamych povinných príbuzných musí vyživovať ich starší súrodenec za predpokladu, že môže plniť vyživovaciu povinnosť bez ohrozenia svojej schopnosti zabezpečiť seba, svojho manžela alebo spolužijúceho partnera a svojich závislých priamych príbuzných (oddiel 4:197 občianskeho zákonníka).

Manželia žijúci spolu sú povinní vyživovať vo svojej domácnosti závislé maloleté deti druhého manžela (nevlastné deti), ktoré si druhý manžel priniesol do spoločnej domácnosti so súhlasom vyživujúceho manžela (oddiel 4:198 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Nevlastné deti majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu nevlastnému rodičovi závislému od výživného, ak ich dlhší čas vyživoval (oddiel 4:199 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Deti v pestúnskej starostlivosti majú vyživovaciu povinnosť voči osobe, ktorá sa o ne dlhší čas starala vo svojej domácnosti bez požadovania finančnej náhrady a ktorá nie je biologickým, adoptívnym ani nevlastným rodičom dieťaťa (je jeho pestúnom) (oddiel 4:199 ods. 2 občianskeho zákonníka).

Manžel môže požadovať výživné od druhého manžela v prípade právnej rozluky alebo od bývalého manžela v prípade rozvodu, ak si nie je schopný zabezpečiť živobytie bez vlastného zavinenia (oddiel 4:29 ods. 1 občianskeho zákonníka).

V prípade súdnej rozluky môže bývalý partner, ktorý si nie je schopný zabezpečiť živobytie bez vlastného zavinenia, požadovať výživné od druhého bývalého partnera, pokiaľ vzťah trval aspoň jeden rok a viedol k narodeniu dieťaťa (oddiel 4:86 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Existujú dve formy „výživného“: vecné alebo peňažné.

Vyživovacia povinnosť v prípade maloletého dieťaťa znamená, že rodič dieťaťa má právo a povinnosť starať sa o svoje dieťa v rodine, vychovávať dieťa, vytvárať podmienky potrebné na fyzický, kognitívny, emocionálny a morálny rozvoj dieťaťa – najmä bývanie, stravu a oblečenie – a umožniť mu prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.

Rodič, ktorý sa stará o dieťa a žije s ním v tej istej domácnosti, spĺňa potreby dieťaťa vecným spôsobom, kým rodič žijúci oddelene (alebo v tej istej domácnosti, ale neprispieva k vyživovaniu dieťaťa) zabezpečuje dieťa najmä platením výživného.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Všetky maloleté deti (mladšie ako 18 rokov) majú nárok na výživné za predpokladu existencie núdze, ktorá je stanovená zákonom. Deti mladšie ako 20 rokov majú takisto nárok na výživné za predpokladu, že navštevujú inštitúciu sekundárneho vzdelávania.

Deti v produktívnom veku (vo veku 18 rokov a staršie), ktoré sa ďalej vzdelávajú, majú nárok na výživné bez ohľadu na predpoklad existencie núdze, ak potrebujú výživné na pokračovanie v štúdiu počas primeraného časového obdobia. Dieťa musí bezodkladne informovať rodičov o svojom zámere študovať (oddiel 4:220 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Štúdium zahŕňa akýkoľvek kurz alebo odbornú prípravu potrebnú na získanie kvalifikácie v rámci prípravy na zamestnanie, ako aj nepretržité štúdium v bakalárskom alebo magisterskom programe vysokoškolského vzdelávania alebo vyššieho odborného vzdelávania.

Vo výnimočne odôvodnených prípadoch môžu byť rodičia povinní vyživovať aj dieťa vo veku 25 rokov alebo staršie (oddiel 4:220 ods. 5 občianskeho zákonníka).

Rodičia však nemajú vyživovaciu povinnosť voči študujúcemu dieťaťu v dospelom veku, ak sa dieťa považuje za osobu, ktorá nemá nárok na výživné, ak vlastným zavinením neplní svoje vzdelávacie povinnosti a povinnosti absolvovať skúšky alebo ak by poskytovanie výživného ohrozilo schopnosť rodiča zabezpečiť si vlastnú výživu alebo vyživovať svoje maloleté dieťa. Dospelé dieťa sa takisto považuje za osobu, ktorá nemá nárok na výživné, ak bez legitímneho dôvodu neudržiava vzťahy s rodičom, ktorý je povinný ho vyživovať (oddiel 4:220 ods. 3 a 4 občianskeho zákonníka).

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Pokiaľ ide o výšku a formu výživného, je smerodajnou dohoda medzi osobou oprávnenou na výživné a osobou povinnou platiť výživné (v prípade výživného na dieťa to sú rodičia). Ak neexistuje dohoda, osoba oprávnená na výživné môže požiadať súd o rozhodnutie o výživnom. Ak neexistuje dohoda medzi rodičmi, o výživnom na dieťa rozhodne súd.

Súdne konanie môže v prípade výživného na maloleté dieťa začať aj orgán pre poručníctvo a v prípade výživného na rodiča – za predpokladu jeho súhlasu – aj príslušný okresný úrad. Príbuzní s vyživovacou povinnosťou, ktorí vyživujú osobu oprávnenú na výživné alebo sa o ňu starajú, môžu sami začať súdne konanie proti iným povinným osobám.

Rodič alebo iný zákonný zástupca dieťaťa, ktoré je oprávnené na výživné, môže požiadať orgán pre poručníctvo o predbežnú úhradu výživného, ak výživné nebolo možné vymôcť aspoň počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.

V žiadosti musí byť uvedené, že neexistujú žiadne dôvody vylučujúce poskytnutie predbežnej úhrady, a musí obsahovať dôvody a skutočnosti odôvodňujúce žiadosť.

K žiadosti sa musia priložiť tieto dokumenty: príslušné vyhlásenia o príjme; právoplatné rozhodnutie súdu o výživnom na dieťa, prípadne dokument preukazujúci zápis na denné štúdium v inštitúcii sekundárneho vzdelávania; zápisnica o exekučnom konaní nie staršia ako šesť mesiacov s informáciou o pozastavení výkonu rozhodnutia dokument preukazujúci, že sa začalo konanie na vymoženie splatného výživného.

Orgán pre poručníctvo musí stanoviť, že výživné bolo dočasne – aspoň šesť mesiacov pred podaním žiadosti – nevymožiteľné.

Predbežnú úhradu výživného možno priznať, ak osoba s nárokom na výživné požiadala o výkon rozhodnutia o výživnom a exekúcia týkajúca sa mzdy, iných pravidelných príjmov alebo iného majetku povinného nebola úspešná alebo ak bol výkon rozhodnutia pozastavený alebo ak čiastočne uhradená suma alebo čiastočne vymožená suma nepresahuje 50 % výšky výživného stanoveného súdom.

Orgán pre poručníctvo v prípade potreby požiada súd alebo nezávislého súdneho vykonávateľa (exekútora) o informácie o výsledku vykonávacieho konania začatého navrhovateľom. Ak je to potrebné na objasnenie skutočností, orgán pre poručníctvo požiada zamestnávateľa o informácie o obstavení.

Orgán pre poručníctvo v oznámení o začatí konania vyzve povinného, aby bezodkladne zaplatil výživné a aby v tomto zmysle poskytol vyhlásenie.

Orgán pre poručníctvo oznámi svoje rozhodnutie zamestnávateľovi povinného, vykonávaciemu súdu, nezávislému súdnemu vykonávateľovi (exekútorovi), prokuratúre s pôsobnosťou v mieste bydliska oprávneného a povinného, notárovi s pôsobnosťou v mieste bydliska povinného, daňovému úradu a budapeštianskemu samosprávnemu orgánu alebo krajskému samosprávnemu orgánu, ktorý predbežne vypláca výživné.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Áno, rodič alebo iný zákonný zástupca dieťaťa, ktoré je oprávnené na výživné, môže požiadať o predbežnú úhradu výživného od orgánu pre poručníctvo.

Príbuzní s vyživovacou povinnosťou, ktorí vyživujú osobu oprávnenú na výživné alebo sa o ňu starajú, môžu sami začať súdne konanie proti iným povinným osobám.

Súdne konanie môže v prípade výživného na maloleté dieťa začať orgán pre poručníctvo a v prípade výživného na rodiča – za predpokladu jeho súhlasu – príslušný okresný úrad.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Na základe všeobecných pravidiel súdnej príslušnosti je príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode žije dlžník (povinný).

Ak odporca nemá bydlisko v Maďarsku, príslušnosť sa určí podľa jeho miesta pobytu. Ak miesto pobytu odporcu nie je známe alebo sa nachádza v zahraničí, použije sa jeho posledné miesto bydliska v Maďarsku. Ak sa toto miesto nedá určiť alebo ak odporca žiadne miesto bydliska v Maďarsku nemal, príslušnosť sa určí na základe miesta bydliska navrhovateľa alebo, ak sa to nepodarí, na základe miesta jeho pobytu.

Ak sa miesto stáleho zamestnania a miesto bydliska odporcu nenachádzajú v tej istej oblasti, súd na základe žiadosti odporcu podanej najneskôr na prvom pojednávaní postúpi vec príslušnému súdu v mieste zamestnania odporcu, ktorý vec prejedná a rozhodne (§ 29 občianskeho súdneho poriadku).

Návrh na konanie o výživnom môže osoba s nárokom podať aj na súde v mieste svojho bydliska (§ 34 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku).

Príslušné súdy možno vyhľadať na tejto stránke.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Navrhovateľ nemusí využiť sprostredkovateľa, ak sa chce obrátiť na súd. Navrhovateľ sa môže na súd obrátiť priamo (nemusí byť zastúpený) (pozri otázky 3, 4 a 5).

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Strany konania majú bez ohľadu na svoj príjem a finančnú situáciu – pokiaľ nie sú oslobodené od platby relevantných trov konania zo zákona, na základe priamo a všeobecne uplatniteľného právneho predpisu Európskej únie alebo medzinárodnej dohody – právo na odklad úhrady relevantných trov konania v prípade konania o zákonnom výživnom vrátane konania na získanie výživného od subjektu, ktorý vypláca mzdu povinnému, alebo od inej osoby, konania na zrušenie výživného alebo zmenu jeho výšky, konania na ukončenie alebo obmedzenie výkonu rozhodnutia o výživnom a v prípade konania týkajúceho sa získania osobných údajov povinného v prípade cezhraničného výživného.

V prípade práva odklad relevantných trov konania:

a) štát zaplatí trovy konania (odmeny pre svedkov a znalcov, tlmočníka, správcu a advokáta, trovy samotného procesu a inšpekcie vykonanej na mieste atď.) s výnimkou trov, ktoré neboli zahrnuté do odkladu, a teda ich účastník platí vopred;

b) strane bol priznaný odklad úhrady súdnych poplatkov.

Na odklad úhrady relevantných trov konania sú oprávnení aj cudzí štátni príslušníci, a to aj v prípade neexistencie medzinárodnej zmluvy alebo reciprocity.

Ak v prípade odkladu úhrady relevantných trov konania súd nariadi účastníkovi zaplatiť trovy konania, účastník musí štátu zaplatiť všetky trovy vopred uhradené štátom a všetky stanovené súdne poplatky.

Súdy poplatok za sporové konanie je 6 % alebo minimálne 15 000 HUF a maximálne 1 500 000 HUF. V prípade konania o pohľadávke na výživnom je základom pre súdy poplatok zatiaľ neuhradené výživné ale zohľadňuje sa výživné za max. dvanásť mesiacov.

Ak účastník nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie trov konania, môže na súde podať žiadosť o oslobodenie od trov konania.

Fyzické osoby (vrátane tretích osôb), ktoré nie sú v pozícii zaplatiť trovy konania vzhľadom na svoj príjem a finančnú situáciu, budú na základe návrhu úplne alebo čiastočne oslobodené od ich úhrady, aby im tak bolo umožnené uplatniť si svoje práva.

Ak príjem účastníka (mzda, dôchodok alebo iná pravidelná peňažná dávka) nepresahuje aktuálny minimálny starobný dôchodok stanovený na základe počtu rokov strávených v aktívnom pracovnom pomere a účastník nemá žiadny majetok – okrem zvyčajného zariadenia domácnosti a nábytku –, účastník musí byť oslobodený od úhrady trov. Oslobodenie od úhrady trov konania sa musí priznať – bez skúmania príjmov a finančnej situácie – účastníkom s nárokom na dávky poskytované ľuďom v produktívnom veku alebo účastníkom žijúcim v tej istej domácnosti s blízkym príbuzným osoby, ktorá má nárok na dávky pre ľudí v produktívnom veku.

Oslobodenie od platenia trov konania vo všeobecnosti zahŕňa tieto výhody:

a) oslobodenie od platenia súdnych poplatkov;

b) oslobodenie od platenia preddavkov na trovy konania (odmien pre svedkov a znalcov, tlmočníka, správcu a advokáta, náklady súvisiace s ohliadkou na mieste a s predvolaním účastníkov na ohliadku na mieste atď.) a – pokiaľ sa v príslušnom zákone nestanovuje inak – od ich platenia vo všeobecnosti;

c) oslobodenie od povinnosti zložiť zábezpeku na trovy konania;

d) návrh na schválenie zastupovania advokátom, ak to povoľuje zákon.

Oslobodenie od platenia trov konania schvaľuje na základe žiadosti súd, ktorý rozhoduje aj o zrušení tohto oslobodenia.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Ak neexistuje dohoda medzi rodičmi, o výživnom rozhodne súd.

Pri určovaní výšky výživného sa musia zohľadniť tieto faktory:

a) odôvodnené potreby dieťaťa (pravidelné výdavky potrebné na uhradenie nákladov na živobytie, zdravotnú starostlivosť, výchovu a vzdelanie dieťaťa);

b) príjmy a finančná situácia oboch rodičov;

c) iné deti žijúce v tej istej domácnosti s rodičmi (bez ohľadu na to, či ide o ich vlastné deti, nevlastné deti alebo deti v pestúnskej starostlivosti) a deti, voči ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť;

d) vlastný príjem dieťaťa a

e) príspevky na ochranu dieťaťa, rodinnú podporu, sociálne poistenie a sociálne dávky poskytované na dieťa a rodiča, ktorý vychováva dieťa (oddiel 4:218 ods. 2 občianskeho zákonníka).

Výživné sa musí určiť ako pevná suma. Súd môže rozhodnúť, že výška výživného sa musí každý rok k 1. januáru nasledujúceho roka automaticky upravovať v súlade s nárastom indexu spotrebiteľských cien, ktorý každoročne zverejňuje maďarský Ústredný štatistický úrad (oddiel 4:207 občianskeho zákonníka). Výška výživného na dieťa je vo všeobecnosti stanovená na 15 – 25 % priemerného príjmu osoby povinnej platiť výživné. Vo všeobecnosti sa pri určovaní priemerného príjmu osoby povinnej platiť výživné musí vziať do úvahy jej celkový ročný príjem v roku, ktorý predchádza roku začatia konania vo veci výživného (oddiel 4:218 ods. 4 občianskeho zákonníka).

Ak by zmena v dohode medzi účastníkmi alebo v okolnostiach, ktoré boli základom rozhodnutia súdu o výške výživného, ohrozila dôležitý zákonom chránený záujem jedného z účastníkov v prípade, ak by tento účastník naďalej platil výživné za rovnakých podmienok, tento účastník môže požiadať o zmenu výšky alebo podmienok platby. O zmenu dohodnutého výživného nemôže požiadať účastník, ktorý mal pri uzatváraní dohody o výživnom predpokladať zmenu svojej situácie alebo ktorý je osobne zodpovedný za túto zmenu.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Osoba povinná platiť výživné musí vyplácať výživné osobe s nárokom na výživné pravidelne (napríklad mesačne) a vopred.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak povinný neplatí výživné dobrovoľne, oprávnený si môže svoj nárok uplatniť na súde a súd môže nariadiť výkon rozhodnutia. Pohľadávku na výživné staršiu ako šesť mesiacov možno vymáhať so spätnou účinnosťou, ak má oprávnený dobrý dôvod, prečo podáva svoj návrh na výkon rozhodnutia oneskorene. Pohľadávku na výživné staršiu ako tri roky nemožno vymáhať na súde (oddiel 4:208 ods. 3 občianskeho zákonníka).

Súdne konanie môže v prípade výživného na maloleté dieťa začať orgán pre poručníctvo a v prípade výživného na rodiča – za predpokladu jeho súhlasu – príslušný okresný úrad (oddiel 4:208 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Príbuzní s vyživovacou povinnosťou, ktorí vyživujú osobu s nárokom na výživné alebo sa o ňu starajú, môžu sami začať súdne konanie proti iným osobám s vyživovacou povinnosťou (oddiel 4:208 ods. 2 občianskeho zákonníka).

Súd, ktorý vo svojom rozhodnutí nariadi osobe poberajúcej mzdu zaplatiť výživné môže na návrh oprávneného zároveň vyzvať zamestnávateľa, aby sumu uvedenú v rozhodnutí zrážal zo mzdy povinného a vyplácal ju oprávnenému.

Ak nedošlo k vydaniu takejto priamej súdnej výzvy, ale účastník neskôr podá návrh na výkon rozhodnutia súdu alebo dohody účastníkov schválenej rozhodnutím súdu, súd vydá príkaz na povinné zrážky zo mzdy, ak takto exekvovateľný podiel mzdy pokryje predmetnú sumu.

Zrážky nesmú prevýšiť 50% mzdy zamestnanca. Z príspevku v nezamestnanosti (podpora v nezamestnanosti, podpora v nezamestnanosti pred dôchodkom, vyrovnávací prídavok, príspevok pre uchádzača o zamestnanie) možno na výživné odpočítať maximálne 33%.

Ak povinný nemá pravidelný príjem alebo ak suma, ktorá sa má odpočítať z jeho príjmu, súd nariadi exekúciu. V takom prípade sa výkon nebude týkať len mzdy, ale aj iného majetku podľa zákona o súdnom výkone rozhodnutí.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Navštívte stránku s informáciami o konaniach týkajúcich sa vykonávania rozsudkov.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Pozrite odpoveď na otázku 10.

Rodič alebo iný zákonný zástupca dieťaťa s nárokom na výživné, môže požiadať o predbežné vyplatenie výživného od orgánu pre poručníctvo, ak výživné nebolo možné vymôcť aspoň počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.

Orgán pre poručníctvo v oznámení o začatí konania vyzve povinného, aby bezodkladne zaplatil výživné a aby v tomto zmysle poskytol vyhlásenie.

Orgán pre poručníctvo oznámi svoje rozhodnutie zamestnávateľovi povinného, vykonávaciemu súdu, nezávislému súdnemu vykonávateľovi (exekútorovi), prokuratúre s pôsobnosťou v mieste bydliska oprávneného a povinného, notárovi s pôsobnosťou v mieste bydliska povinného, daňovému úradu a budapeštianskemu samosprávnemu orgánu alebo krajskému samosprávnemu orgánu, ktorý predbežne vypláca výživné.

Neplatenie výživného je trestný čin. Osoba, ktorá vlastným zavinením neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť stanovenú vo vykonateľnom rozhodnutí príslušného orgánu, bude odsúdená na dva roky odňatia slobody.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Áno (pozri otázku 3).

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Maďarské Ministerstvo spravodlivosti poskytuje pomoc na základe žiadosti žiadateľov žijúcich v Maďarsku v súlade s nariadením Rady (ES) č. 4/2009 a medzinárodnými dohodami, pričom priebežne komunikuje s ústredným orgánom zodpovedným za veci týkajúce sa výživného v dotknutom druhom členskom štáte. Žiadateľ môže požiadať o výkon rozhodnutia o platbe výživného vydaného maďarským súdom v zahraničí a – ak také rozhodnutie neexistuje – o určenie výživného v zahraničí alebo o zvýšenie výživného, ktoré sa má vyplácať v zahraničí. Oficiálnu žiadosť neprijíma Ministerstvo spravodlivosti, ale okresný súd stanovený podľa miesta bydliska, miesta pobytu alebo zamestnania žiadateľa alebo okresný súd, ktorý na prvom stupni vydal rozhodnutie, o ktorého výkon sa žiada. Na podanie žiadosti ani začatie konania v zahraničí nie je potrebný advokát. Súd pomôže účastníkovi bez právneho zástupcu s podaním žiadosti. Súd postúpi žiadosť a požadované prílohy Ministerstvu spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti pošle preloženú žiadosť ústrednému orgánu zodpovednému za veci výživného v druhom členskom štáte. Ústredný orgán prijme opatrenia potrebné na začatie konania proti povinnému. Ministerstvo spravodlivosti bude priebežne informovať žiadateľa o vývoji konania na základe informácií prijatých zo zahraničia.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Ministerstvo spravodlivosti, Oddelenie medzinárodného práva súkromného (Igazságügyi Minisztérium, Nemzetközi Magánjogi Főosztály)

Adresa: 1051 Budapest, Nádor utca 22.

Poštová adresa: 1357 Budapest, Pf. 2.

Telefónne číslo: +36 1 795-5397, +36 1 795-3188

Číslo faxu: +36 (1) 550-3946

E-mail: nmfo@im.gov.hu

Web: http://igazsagugyiinformaciok.kormany.hu/nemzetkozi-gyermekelviteli-es-tartasdijjal-kapcsolatos-ugyek

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Nie, žiadosť sa musí podať prostredníctvom ústredného orgánu zodpovedného za veci týkajúce sa výživného v členskom štáte pobytu žiadateľa.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Ústredné orgány členských štátov nájdete na tejto stránke.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Ministerstvo spravodlivosti v súvislosti s prijatými žiadosťami osloví príslušný orgán poskytujúci právnu pomoc, ktorý žiadateľovi žijúcemu v zahraničí pridelí advokáta. V prípade uvedenom v článku 46 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 je zaručené úplné oslobodenie od trov konania, pričom štát uhradí aj odmeny advokáta. V prípadoch uvedených v článku 47 majú účastníci podľa maďarského práva právo na odklad úhrady relevantných nákladov. To znamená, že štát vopred zaplatí trovy konania (napr. súdne poplatky, odmenu advokáta) bez ohľadu na finančnú situáciu dotknutého účastníka, ak však účastník prehrá spor, súd mu môže nariadiť, aby tieto trovy zaplatil. Ak žiadateľ preukáže, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu má podľa maďarského práva nárok na plné osobné oslobodenie od trov, nebude musieť trovy zaplatiť ani v prípade, že spor prehrá.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Uplatňovanie nariadenia o výživnom v Maďarsku upravuje zákon LXVII z roku 2011.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 15/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.