Rozvod a súdna rozluka

Slovinsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú podmienky na dosiahnutie rozvodu?

Slovinské právne predpisy uznávajú

  1. rozvod na základe manželskej dohody;
  2. rozvod na základe vzájomnej dohody pred notárom a
  3. rozvod na základe návrhu na ukončenie manželstva (nesporové konanie).

a) V prípade rozvodu na základe dohody medzi manželmi súd rozhodne o rozvode na základe článku 96 zákona o rodine (Družinski zakonik), za predpokladu, že sa manželia dohodli na starostlivosti o spoločné deti, ich výchove a výživnom na deti a na kontakte detí s rodičmi v súlade s ustanoveniami tohto zákona a ak predložili vo forme vykonateľného notárskeho záznamu dohodu o rozdelení spoločného majetku, o tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a o výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia.

Pred rozvodom musí súd určiť, či dohoda manželov zabezpečí starostlivosť o spoločné deti, ich výchovu a výživné na deti a kontakt medzi deťmi a rodičmi v súlade s najlepším záujmom detí. Ak súd zistí, že dohoda manželov nie je v záujme detí, zamietne návrh na ukončenie manželstva na základe vzájomnej dohody.

b) Ak sa manželia, ktorí nemajú spoločné deti, pri ktorých uplatňujú rodičovské práva a povinnosti, chcú rozviesť a dohodnú sa na rozdelení spoločného majetku, na tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a na výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, požiadajú notára, aby vyhotovil notársky záznam dohody manželov o ukončení manželstva. Manželstvo sa končí dňom podpísania notárskeho záznamu. Notárky záznam je právnym základom pre zápis ukončenia manželstva do matriky. Notár zašle notársky záznam administratívnemu oddeleniu, ktoré rozvod zaeviduje do matriky, do ôsmich dní odo dňa od podpísania notárskeho záznamu. (článok 97 zákona o rodine)

c) V prípade, že sa manželstvo z akéhokoľvek dôvodu stalo „neznesiteľným“, ktorýkoľvek z manželov môže požiadať o rozvod. Ak súd ukončí manželstvo na základe predchádzajúceho odseku, súd rozhodne aj o starostlivosti o spoločné deti, ich výchove a výživnom na deti a o ich kontakte s rodičmi v súlade s týmto zákonom. Pred rozhodnutím podľa prechádzajúceho odseku musí súd určiť, ako bude zabezpečený najlepší záujem dieťaťa. (článok 98 zákona o rodine)

Pre podaním žaloby alebo návrhu na rozvod na základe vzájomnej dohody manželia absolvujú návštevu poradne pri centre sociálnej starostlivosti (center za socialno delo), ak nejde o jeden z týchto prípadov:

  • nemajú spoločné deti, nad ktorými vykonávajú rodičovské práva a povinnosti;
  • jeden z manželov nie dostatočne duševne spôsobilý;
  • nie je známe bydlisko jedného z manželov alebo je nezvestný;
  • jeden alebo obaja manželia žijú v zahraničí.

Účelom predchádzajúcej návštevy poradne je pomôcť manželom zistiť, či sú vzťahy rozvrátené natoľko, že sa manželstvo stalo neznesiteľným aspoň pre jedného z nich, alebo či existuje možnosť manželstvo udržať. Na poradenskom dialógu sa manželia zúčastnia osobne, bez prítomnosti zástupcov. (článok 200 zákona o rodine)

2 Aké sú dôvody na rozvod?

V zákone o rodine sa uznáva len jeden dôvod na rozvod: skutočnosť, že sa manželstvo stalo neznesiteľným. To znamená, že manželstvo sa rozpadlo úplne a nenávratne takým spôsobom, že sa už nedá zachrániť. Manželstvo sa považuje za „neznesiteľné“ len vtedy, keď sa vzťahy medzi manželmi nerozpadli iba dočasne, ale zo závažných dôvodov úplne a nenávratne. Neznesiteľnosť sa posudzuje podľa situácie v čase pojednávania s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré viedli k súčasnej situácii. Súd rozhodne o neznesiteľnosť aj vtedy, keď druhý manžel s rozvodom súhlasí.

Manželstvo môže byť ukončené na návrh jedného z manželov, pričom neexistuje požiadavka, že manželstvo musí byť neznesiteľné pre oboch partnerov.

Otázka viny za to, že sa manželstvo stalo neznesiteľným, sa nerieši a súd o nej v priebehu konania nerozhoduje. Preto manželstvo môže byť ukončené aj na návrh toho z manželov, ktorý je zodpovedný za jeho neznesiteľnosť.

3 Aké sú právne dôsledky rozvodu, pokiaľ ide o:

Ďalej sú podrobne uvedené právne dôsledky rozvodu:

3.1 osobné vzťahy medzi manželmi (napr. priezvisko)

Ten z manželov, ktorý pri uzatvorení manželstva zmenil svoje priezvisko, môže do jedného roka od právoplatného rozsudku o rozvode alebo anulovaní manželstva alebo do jedného roka od podpisu notárskeho záznamu alebo iného rovnocenného dokladu o rozvode predloženého príslušnému orgánu, urobiť vyhlásenie, že si želá mať priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva. Toto vyhlásenie môže predložiť len osoba, ktorá si v priebehu manželstva znova nezmenila priezvisko [článok 17 zákona o osobnom mene (Zakon o osebnem imenu)]. Otázka zmeny priezviska je administratívnou záležitosťou, o ktorej nerozhoduje súd, ale správny orgán.

3.2 rozdelenie majetku manželov

Ak manželia neuzavreli dohodu, ktorá by upravovala ich majetkové vzťahy, pri delení spoločného majetku sa uplatňuje právna domnienka, že podiel oboch manželov na spoločnom majetku je rovnaký. Manžel, ktorý sa domnieva, že bude rozdelením majetku na rovnaké podiely znevýhodnený, však môže požiadať, aby sa jeho podiel stanovil v pomere k jeho príspevku k spoločnému majetku. Zanedbateľné rozdiely v príspevkoch každého z manželov k majetku manželov sa nezohľadňujú. Súd pritom zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, najmä príjem každého z manželov, pomoc, ktorú jeden z manželov poskytoval druhému manželovi, starostlivosť o deti a ich výchovu, vykonávanie domácich prác, udržiavanie majetku a iné formy práce a podieľanie sa na správe, udržiavaní a navyšovaní spoločného majetku. (článok 74 zákona o rodine)

3.3 maloleté deti manželov

STAROSTLIVOSŤ O DETI A ICH VÝCHOVA

Ak rodičia nežijú alebo už nebudú žiť spoločne, musia sa dohodnúť na starostlivosti o spoločné deti a ich výchove, a to v záujme týchto detí. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti o deti, aby boli všetky deti zverené do starostlivosti jednému rodičovi alebo aby niektoré deti boli zverené do starostlivosti jednému rodičovi a ostatné deti druhému rodičovi. Ak sa rodičia na týchto záležitostiach nedohodnú sami, je im pri dosahovaní dohody nápomocné centrum sociálnej starostlivosti, na jeho žiadosť potom aj mediátori.

Ak sa rodičia dohodnú na starostlivosti o svoje deti a ich výchove, môžu navrhnúť podpísanie súdneho zmieru. Ak súd stanoví, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, návrh zamietne.

Ak sa rodičia ani s pomocou centra sociálnej starostlivosti nedohodnú na starostlivosti o deti a ich výchove, rozhodne súd na žiadosť jedného alebo oboch rodičov, opatrovníka dieťaťa, dieťaťa, ktoré dosiahlo vek 15 rokov, ak je dieťa schopné pochopiť význam a právne dôsledky svojho konania, alebo centra sociálnej starostlivosti takto:

  • rodičia si ponechajú deti v spoločnej starostlivosti;
  • všetky deti budú zverené do opatery a výchovy jednému z rodičov;
  • niektoré deti budú zverené jednému z rodičov a ostatné deti druhému z rodičov;
  • a v súlade s ustanoveniami tohto zákona môže takisto z úradnej moci rozhodnúť o všetkých opatreniach na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa.

Súd musí pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a ich výchove vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorej dôveruje a ktorú si samo vybralo, a ak je dieťa schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru. Súd pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa a jeho výchove vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa zohľadní stanovisko centra sociálnej starostlivosti získané v súlade s ustanovením zákona upravujúceho nesporové konanie. [články 138 a 143 zákona o rodine, článok 102 zákona o nesporovom konaní (Zakon o nepravdnem postopku)]

KONTAKT

Dieťa má právo na kontakt s obomi rodičmi a obaja rodičia majú právo na kontakt s dieťaťom. Kontakt musí zabezpečiť plnenie záujmov dieťaťa. Rodič, ktorému bola zverená starostlivosť a výchova dieťaťa, alebo iná osoba, ktorej bolo dieťa zverené, sa musí zdržať akéhokoľvek konania, ktoré sťažuje alebo znemožňuje kontakt. Musí sa snažiť zabezpečiť, aby dieťa malo vhodný vzťah s druhým rodičom alebo rodičmi. Kontaktujúci rodič sa musí zdržať všetkého, čo sťažuje kontakt s dieťaťom alebo starostlivosť o dieťa a jeho výchovu.

Rodičia, ktorí nežijú alebo nebudú žiť spoločne, sa dohodnú na kontakte. Ak sa rodičia na týchto záležitostiach nedohodnú sami, je im pri dosahovaní dohody nápomocné centrum sociálnej starostlivosti, na jeho žiadosť potom aj mediátori. Ak rodičia nedosiahnu dohodu o kontakte, môžu navrhnúť podpísanie súdneho zmieru. Ak súd stanoví, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, návrh zamietne. Ak rodičia nedosiahnu dohodu o kontakte, o veci rozhodne súd.

Súdne konanie týkajúce sa kontaktu dieťaťa a týkajúce sa zmeny rozhodnutia, ktoré tieto otázky upravuje, je začaté na žiadosť jedného alebo oboch rodičov, opatrovníka dieťaťa, dieťaťa, ktoré dosiahlo vek 15 rokov, ak je schopné pochopiť význam a právne dôsledky svojho konania, alebo centra centrálnej starostlivosti.

V prípade rozvodu na základe dohody manželov musia manželia k zmluve o rozvode takisto priložiť dohodu o kontakte a súd vloží ich dohodu o kontakte do rozhodnutia o rozvode, pričom k návrhu musí byť priložená aj správa o absolvovaní návštevy poradne. Ak súd potvrdí návrh na rozvod, návrh na zrušenie manželstva alebo návrh na určenie neexistencie manželstva, rozhodne aj o kontakte manželov so spoločnými deťmi.

O kontakte dieťaťa v prvom stupni rozhodujú okresné súdy (okrožna sodišča) v nesporovom konaní.

Pri rozhodovaní o kontakte ma prvoradý význam záujem dieťaťa: za kontakt, ktorý nie je v záujme dieťaťa, sa považuje kontakt, ktorým vzniká psychologický tlak na dieťa, alebo kontakt, ktorý ohrozuje telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Dieťa má takisto právo na kontakt s inými osobami, ktoré sú rodinnými príslušníkmi a majú blízke osobné puto s dieťaťom [napr. starí rodičia dieťaťa a (poloviční) bratia alebo (polovičné) sestry].

Súd môže právo na kontakt zrušiť alebo obmedziť v súlade s článkom 173 zákona o rodine.

Ak rodič, s ktorým dieťa žije, bráni kontaktu medzi dieťaťom a druhým rodičom a kontakt nie je možné nadviazať ani s odbornou pomocou centra sociálnej starostlivosti, môže súd na žiadosť druhého rodiča rozhodnúť, aby rodičovi, ktorý kontakt znemožňuje, bolo dieťa zo starostlivosti odobrané a zverené druhému rodičovi, ak sa súd domnieva, že druhý rodič umožní kontakt a ak je to jediný spôsob, akým možno chrániť záujmy dieťaťa. Súd vydá nové rozhodnutie o kontaktoch s rodičmi, ak si to vyžadujú zmenené okolnosti a najlepší záujem dieťaťa.

Súd musí pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a ich výchove vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorej dôveruje a ktorú si samo vybralo, a ak je dieťa schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru.

Súd pri rozhodovaní o kontakte vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa zohľadní stanovisko centra sociálnej starostlivosti získané v súlade s ustanovením zákona upravujúceho nesporové konanie. (Články 141, 142 a 143 zákona o rodine, článok 102 zákona o nesporovom konaní)

VÝŽIVNÉ na manželov a deti

Manželia sa môžu dohodnúť na podpísaní súdneho zmieru týkajúceho sa výživného na deti. Ak dohoda nie je v záujme dieťaťa, súd návrh zamietne. (článok 191 zákona o rodine)

Ak manželia nedospejú k dohode sami ani s pomocou centra sociálnej starostlivosti, môžu požiadať súd, aby rozhodol. Pred vydaním rozhodnutia si musí súd vyžiadať stanovisko centra sociálnej starostlivosti a musí vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrilo a ak je schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru. (článok 140 a 143 zákona o rodine)

Rodičia sú povinní vyživovať svoje deti až do ich plnoletosti, tým, že im v súlade so svojimi schopnosťami zabezpečia životné podmienky nevyhnutné pre rozvoj dieťaťa.

Rodičia sú tiež povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do stredoškolského vzdelávania po dosiahnutí plného veku, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané a ak nie je evidované ako nezamestnané, t. j. do prvého ukončenia stredoškolského štúdia alebo do ukončenia najvyššieho stupňa všeobecného alebo odborného vzdelávania, ktoré možno získať podľa predpisov o stredoškolskom vzdelávaní. Vyživovacia povinnosť sa končí, keď dieťa dosiahne vek 26 rokov.

Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do vyššieho technického vzdelávania, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané, a ak nie je evidované ako nezamestnané, t. j. až do prvého ukončenia vysokoškolského technického vzdelávania v súlade s ustanoveniami zákona o vysokoškolskom technickom vzdelávaní. Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do vysokoškolského vzdelávania, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané, a ak nie je zaregistrované ako nezamestnané, t. j. až do prvého ukončenia vysokoškolského štúdia alebo magisterského študijného programu alebo integrovaného magisterského študijného programu v súlade s ustanoveniami zákona, ktorým sa riadi vysokoškolské vzdelávanie. Ak študijný program, na ktorom sa dieťa zúčastňuje, trvá viac ako štyri roky, vyživovacia povinnosť sa predlžuje o čas, o ktorý študijný program presahuje tieto štyri roky. Vyživovacia povinnosť sa končí, keď dieťa dosiahne vek 26 rokov. (článok 183 zákona o rodine)

Výživné sa prideľuje v súlade s potrebami žiadateľa a materiálnymi a zárobkovými schopnosťami osoby zodpovednej za poskytovanie výživného. Pri stanovovaní výživného na dieťa je súd povinný vziať do úvahy záujmy dieťaťa, aby bolo výživné dostatočné na zabezpečenie jeho pozitívneho telesného a duševného vývoja. Výživné musí pokrývať náklady na živobytie dieťaťa, najmä náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, obuv, starostlivosť a ochranu, vzdelávanie, školskú dochádzku, rekreáciu, zábavu a iné osobitné potreby. Výživné na dieťa sa upravuje každý rok v súlade s indexom spotrebiteľských cien v Slovinsku. (článok 189, 190 a 198 zákona o rodine)

Manželský partner alebo mimomanželský partner je povinný podporovať maloleté dieťa svojho partnera, ktoré s ním žije, pokiaľ tento alebo iný rodič nie je schopný dieťaťu pomáhať.

Povinnosť manžela alebo partnera v nemanželskom zväzku sa končí ukončením manželstva alebo nemanželského partnerstva s matkou alebo otcom dieťaťa, pokiaľ manželstvo alebo nemanželské partnerstvo neskončí v dôsledku úmrtia matky alebo otca dieťaťa. V takom prípade je pozostalý manžel alebo nemanželský partner povinný podporovať dieťa svojho zosnulého manžela alebo partnera v nemanželskom zväzku len vtedy, ak žilo s dieťaťom v čase skončenia manželstva alebo nemanželského partnerstva. (článok 187 zákona o rodine)

Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, je povinné podporovať svojich rodičov, ak títo rodičia nemajú dostatočné prostriedky na podporu a nie sú schopní získať takéto prostriedky, ale len tak dlho, ako rodičia podporovali dieťa. Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, nie je povinné podporovať rodiča, ktorý si sám svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu bezdôvodne neplnil. (článok 185 zákona o rodine)

3.4 vyživovaciu povinnosť voči druhému z manželov?

Ten z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na podporu a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, má právo požiadať druhého z manželov o výživné v rozvodovom konaní, a to aj prostredníctvom osobitného opravného prostriedku, ktorý sa musí podať do jedného roka od ukončenia manželstva. O výživné možno požiadať len vtedy, ak podmienky na výživné existovali v čase rozvodu a stále existujú v čase žiadosti manžela o výživné. (článok 100 zákona o rodine)

Manželia môžu formou vykonateľného notárskeho záznamu dosiahnuť dohodu o výživnom v prípade rozvodu pri uzatvorení manželstva, počas jeho trvania alebo pri rozvode. (článok 101 zákona o rodine)

Výživné sa stanovuje v súlade s potrebami žiadateľa a možnosťami osoby platiacej výživné. Stanovuje sa vopred ako mesačná suma a môže sa požadovať od okamihu podania žaloby o výživné. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyplatiť ako jednorazová suma alebo iným spôsobom, ak je to odôvodnené osobitnými dôvodmi. Takto stanovená výška výživného však nesmie viesť k tomu, že by sa žalobca dostal do podstatne horšej situácie, ako by sa nachádzal, keby sa výživné platilo vopred ako mesačná suma, ani nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre osobu povinnú platiť výživné. (článok 104 zákona o rodine)

Súd zamietne žiadosť o výživné, ak by platba výživného manželovi, ktorý naň má nárok, bola nespravodlivá voči manželovi, ktorý ho má platiť, vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k tomu, že manželstvo sa stalo neznesiteľným, alebo ak sa žiadajúci manžel pred rozvodom alebo počas rozvodu dopustil trestného činu proti druhému manželovi, dieťaťu alebo rodičom druhého manžela. (článok 100 zákona o rodine)

Medzi rozvedenými manželmi nevzniká žiadna vyživovacia povinnosť, ak by to ohrozilo ich vlastné živobytie alebo živobytie detí, ktoré musia podľa zákona vyživovať. (článok 105 zákona o rodine)

Výživné sa upravuje raz za rok v súlade s indexom spotrebiteľských cien v Slovinsku. (článok 107 zákona o rodine)

4 Čo znamená v praxi právny pojem „rozluka“?

Základným prvkom manželstva je „zväzok založený na spolunažívaní“ (življenjska skupnost) (článok 3 zákona o rodine). Ukončenie zväzku založeného na spolunažívaní (prenehanje življenjske skupnosti) alebo rozluka znamená trvalé ukončenie základných prvkov vzájomných vzťahov existujúcich medzi manželmi. Keď sa ukončí zväzok založený na spolunažívaní, ukončí sa aj hospodársky zväzok, prerušia sa intímne a citové väzby medzi manželmi a pár môže prestať žiť v spoločnej domácnosti atď.

5 Aké sú podmienky rozluky?

V zákone nie sú stanovené podmienky pre rozluku. Súdy rozhodujú o rozluke v každom jednotlivom konaní v súlade s okolnosťami a osobitosťami daného prípadu.

6 Aké sú právne dôsledky rozluky?

Rozluka nemá žiaden vplyv na existenciu manželstva; to znamená, že ukončené je len manželské spolunažívaní, nie manželstvo. Na ukončenie manželstva je potrebné podať návrh na rozvod na základe vzájomnej dohody, u notára požiadať o vyhotovenie notárskeho záznamu o rozvode na základe vzájomnej dohody alebo podať návrh na rozvod (pozri bod 1). Ten z manželov, ktorý nemá žiadne podporné prostriedky, môže požiadať druhého z manželov o výživné v rámci rozvodového konania alebo prostredníctvom osobitného opravného prostriedku, ktorý musí podať do jedného roka od ukončenia manželstva.

7 Čo znamená v praxi pojem „vyhlásenie manželstva za neplatné“ („anulovanie manželstva“)?

Anulovanie manželstva znamená, že v čase uzavretia manželstva neboli splnené podmienky platného manželstva vyžadované zákonom (napr. neexistencia slobodnej vôle, súhlas bol vynútený alebo poskytnutý omylom, manželstvo nebolo uzavreté v súlade s predpísaným postupom, bolo uzavreté neplnoletou osobou alebo duševne nespôsobilou osobou alebo osobou, ktorá bola pri uzatváraní manželstva dočasne duševne nespôsobilá. atď.). Ak je manželstvo zrušené, právne účinky manželstva zanikajú ku dňu jeho zrušeniu.

8 Aké sú podmienky anulovania manželstva?

Manželstvo sa nestáva neplatným ipso iure, ale musí sa anulovať rozhodnutím.

Opravný prostriedok na anulovanie manželstva môžu podať manželia a ktokoľvek, kto má právny záujem na anulovaní manželstva, t. j. ak bolo manželstvo uzavreté maloletou osobou alebo duševne nespôsobilou osobou, ak predchádzajúce manželstvo nebolo ukončené, ak sa manželstvo uzavrelo medzi príbuznými, ak jeden z manželov nebol prítomný v čase uzavretia manželstva, alebo ak manželstvo nebolo uzavreté s úmyslom zachovať spoločnú domácnosť. Opravný prostriedok môže z uvedených dôvodov a v prípade manželstva uzavretého medzi adoptívnym rodičom a osvojeným dieťaťom podať aj štátny prokurátor.

Po zániku dôvodu duševnej nespôsobilosti môže podať žalobu na prehlásenie manželstva za neplatné jeden alebo druhý manžel.

Právo domáhať sa anulovania manželstva nie je premlčané. (článok 48 zákona o rodine)

9 Aké sú právne dôsledky anulovania manželstva?

Právne dôsledky anulovania manželstva nadobudnú účinnosť v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení. V prípade anulovania manželstva sa ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na rozvodové konanie, uplatňujú vo vzťahu k majetkovým vzťahom a darom medzi manželmi. (článok 54 a 55 zákona o rodine)

10 Existujú alternatívne mimosúdne spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa rozvodu bez toho, aby bolo potrebné sa obrátiť na súd?

Zákon o mediácii v občianskych a obchodných veciach (Zakon o mediaciji v civilnih in gospodarskih zadevah), ktorý nadobudol účinnosť v júni 2008, upravuje mediáciu v sporoch, ktoré sa týkajú občianskoprávnych, obchodných, pracovných, rodinných a iných majetkových vzťahov v súvislosti s nárokmi, ktorých sa účastníci konania môžu slobodne domáhať a ktoré môžu urovnávať, pokiaľ sa pre niektorý z týchto druhov sporov v osobitnom zákone nestanovuje inak. Samotné manželstvo nemožno ukončiť bez zásahu súdu; návrh na ukončenie manželstva na základe dohody sa musí podať (pozri bod 1).

11 Kde treba podať žiadosť (návrh) o rozvod / rozluku / anulovanie manželstva? Aké formálne náležitosti treba dodržať a aké doklady musím pripojiť k žiadosti?

Podľa zákona o nesporovom konaní sú konaním vo veciach manželských tieto konania: postupy na určenie neexistencie manželstva, anulovanie manželstva a ukončenie manželstva.

Okresné súdy sú príslušné rozhodovať o takýchto veciach v prvom stupni (článok 10 zákona o nesporovom konaní).

Konanie o neexistencie manželstva sa začína na návrh osoby s právnym záujmom alebo štátneho prokurátora.

Konanie o anulovaní manželstva sa začína na návrh jedného z manželov. Konanie sa môže začať aj na návrh osoby s právnym záujmom alebo štátneho prokurátora, ak to stanovuje zákon o rodine.

Konanie o ukončení manželstva sa začína na návrh jedného z manželov.

Konanie o rozvode na základe vzájomnej dohody sa začína na návrh oboch manželov. Ak bol podaný návrh na rozvod na základe vzájomného súhlasu a jeden z manželov návrh v priebehu konania vzal späť, súd konanie zastaví. (článok 81 zákona o nesporovom konaní)

Pokiaľ ide o obsah návrhu v manželskom spore, v zákone o nesporovom konaní sa stanovuje, že návrh v manželskom spore musí obsahovať aj žiadosť, o ktorej má súd rozhodnúť. K návrhu na ukončenie manželstva musí byť priložený záznam centra sociálnej starostlivosti o absolvovanej návšteve poradne, ak sa v zákone o rodine stanovuje, že žiadateľ musí pred začatím konania najprv navštíviť poradňu. (článok 82 zákona o nesporovom konaní)

  • Rozvod na základe vzájomnej dohody: Súd rozvedie manželstvo na základe dohody manželov, ak sa manželia dohodli v právne dôležitých otázkach, to znamená predložili dohodu o starostlivosti o spoločné deti, ich výchovu a výživné na deti, ich kontaktu s rodičmi a ak takisto predložili vo forme vykonateľného notárskeho záznamu dohodu o rozdelení spoločného majetku, o tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a o výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia. Pred rozvodom musí súd určiť, či dohoda manželov zabezpečí starostlivosť o spoločné deti, ich výchovu a výživné na deti a kontakt medzi deťmi a rodičmi v súlade s najlepším záujmom detí. Ak súd zistí, že dohoda manželov nie je v záujme detí, zamietne návrh na rozvod na základe vzájomnej dohody. (článok 96 zákona o rodine)
  • Rozvod na základe vzájomnej dohody pred notárom: Ak sa manželia, ktorí nemajú spoločné deti, pri ktorých uplatňujú rodičovské práva a povinnosti, chcú rozviesť a dohodnú sa na rozdelení spoločného majetku, na tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a na výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, požiadajú notára, aby vyhotovil notársky záznam dohody manželov o ukončení manželstva. Manželstvo sa končí dňom podpísania notárskeho záznamu. Notárky záznam je právnym základom pre zápis ukončenia manželstva do matriky. Notár zašle notársky záznam administratívnemu oddeleniu, ktoré rozvod zaeviduje do matriky, do ôsmich dní odo dňa od podpísania notárskeho záznamu. (článok 97 zákona o rodine)
  • Rozvod: V prípade, že sa manželstvo z akéhokoľvek dôvodu stalo „neznesiteľným“, ktorýkoľvek z manželov môže požiadať o rozvod. K návrhu musí byť priložený záznam centra sociálnej starostlivosti o absolvovanej návšteve poradne, ak sa v zákone o rodine stanovuje, že žiadateľ musí pred začatím konania najprv navštíviť poradňu. (článok 82 zákona o nesporovom konaní, článok 98 zákona o rodine)

12 Môžem získať právnu pomoc na pokrytie nákladov konania?

Súd úplne alebo čiastočne oslobodí účastníka konania od povinnosti uhradiť súdne poplatky, ak by platba výrazne znížila finančné prostriedky, ktoré má tento účastník konania k dispozícii na vlastné živobytie alebo na výživu svojich rodinných príslušníkov. Cudzinci sú v prípade, že sa tak stanovuje v medzinárodnej zmluve alebo že existujú podmienky reciprocity, oslobodení od platenia súdnych poplatkov [články 10 a 11 zákona o súdnych poplatkoch (Zakon o sodnih taksah, ZST-1)].

Účastník konania môže požiadať o právnu pomoc na pokrytie nákladov na advokáta a znalca. Rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci vydáva okresný súd pokrývajúci oblasť, v ktorej má žiadateľ trvalý pobyt. Pri tomto postupe súd posudzuje kritériá (napr. hmotné, finančné) s ohľadom na ustanovenia zákona o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o brezplačni pravni pomoči).

13 Dá sa odvolať proti rozhodnutiu o rozvode manželstva / rozluke / anulovaní manželstva?

Proti rozhodnutiu vydanému v spore vo veciach manželských možno podať odvolanie na súd vyššieho stupňa (višje sodišče).

Súd prvého stupňa môže na základe včasného opravného prostriedku zmeniť alebo zrušiť predchádzajúce rozhodnutie, ak tým nie sú ovplyvnené práva iných osôb, ktoré sa tohto rozhodnutia dovolávajú, alebo ak tieto osoby súhlasia so zmenou alebo zrušením.

14 Čo musím urobiť pre to, aby bolo rozhodnutie o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktoré vydal súd iného členského štátu, uznané v tomto členskom štáte?

Podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 2201/2003 sa súdne rozhodnutie vydané v inom členskom štáte uznáva bez požiadavky na začatie akéhokoľvek osobitného postupu uznávania.

Každá zainteresovaná strana môže podať návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní súdneho rozhodnutia. V tomto prípade musí účastník podať návrh na vyhlásenie o vykonateľnosti na príslušnom okresnom súde v Slovinsku.

15 Na ktorý súd sa mám obrátiť, ak sa chcem odvolať proti uznaniu rozhodnutia o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktorý vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Na postup podania návrhu sa vzťahujú slovinské právne predpisy.

Účastník konania, ktorý podá návrh na uznanie súdneho rozhodnutia alebo ho napadne, alebo podá návrh na vyhlásenie o vykonateľnosti, musí predložiť:

  • kópiu rozsudku, ktorá spĺňa požiadavky potrebné na preukázanie pravosti;
  • potvrdenie o súdnom rozhodnutí v manželskom spore na štandardnom formulári.

16 Aké rozvodové právo uplatňuje súd v rozvodovom konaní medzi manželmi, ktorí nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, alebo ktorí majú inú štátnu príslušnosť?

Ustanovenia nariadenia (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa) sa vzťahujú predovšetkým a priamo na otázky medzinárodných súdnych právomocí v súvislosti s občanmi členských štátov EÚ alebo osobami, ktoré v nich majú pobyt.

Ak sú obaja manželia v čase podania návrhu občanmi rôznych krajín, uplatňujú sa kumulatívne zákony krajín, ktorých sú občanmi, v súlade s ustanoveniami slovinských vnútroštátnych právnych predpisov [druhý odsek článku 37 zákona o medzinárodnom súkromnom práve a postupoch (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku)].

Ak manželstvo nemožno ukončiť podľa právnych predpisov krajín, ktorých sú manželia občanmi, na ukončenie manželstva sa uplatňujú slovinské právne predpisy, ak mal jeden z manželov v čase podania návrhu trvalý pobyt v Slovinsku.

Ak je jeden z manželov občanom Slovinska bez trvalého pobytu v Slovinsku a manželstvo nemožno ukončiť podľa ustanovenia uvedeného v druhom odseku článku 37 zákona o medzinárodnom súkromnom práve a postupoch, na ukončenie manželstva sa vzťahujú slovinské právne predpisy.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 10/08/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.