Rozvod a súdna rozluka

Nemecko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú podmienky na dosiahnutie rozvodu?

Manželstvo môže podľa § 1564 prvá veta občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) zaniknúť len rozsudkom súdu na základe návrhu na rozvod jedného z manželov alebo oboch manželov.

Manželstvo môže byť rozvedené, ak sa rozpadlo (§ 1565 ods. 1 prvá veta občianskeho zákonníka. Závisí to od súčasného stavu manželstva a prognózy do budúcnosti. Pokiaľ ide o rozpadnutie manželstva, zákonodarca uvádza tieto domnienky:

  • manželstvo sa považuje za rozpadnuté, ak už manželia nežijú spolu a nie je možné očakávať, že by obnovili manželské spolužitie (§ 1565 ods. 1 druhá veta občianskeho zákonníka).
  • Domnienka rozpadu manželstva sa podľa § 1566 občianskeho zákonníka považuje za nevyvrátiteľnú po určitom časovom období oddeleného života, ak
  • podajú návrh na rozvod obaja manželia a už žili oddelene rok alebo
  • ak návrh na rozvod podá jeden z manželov a odporca s rozvodom súhlasí a už žili oddelene rok alebo
  • ak návrh na rozvod podá jeden z manželov a odporca s rozvodom nesúhlasí, žijú však oddelene už tri roky.
  • Ak ešte manželia nežijú oddelene jeden rok, môže byť manželstvo rozvedené iba v niekoľkých výnimočných prípadoch, napríklad ak je pokračovanie manželstva pre manžela, ktorý podal návrh na rozvod neúnosný z dôvodov, ktoré vyplývajú z osoby odporcu (napr. fyzické zneužívanie odporcom) (§ 1566 ods. 2 občianskeho zákonníka).

2 Aké sú dôvody na rozvod?

Jediným dôvodom na rozvod podľa nemeckého práva je rozpad manželstva. Neexistuje rozvod na základe chyby jedného z manželov.

3 Aké sú právne dôsledky rozvodu, pokiaľ ide o:

3.1 osobné vzťahy medzi manželmi (napr. priezvisko)

Rozvedený manžel/manželka si ponechá priezvisko, ktoré si manželia určili. Prostredníctvom vyhlásenia na matrike si rozvedený manžel/manželka môže znovu vziať priezvisko, ktoré dostal (-a) pri narodení, alebo priezvisko, ktoré používal (-a) pred prijatím manželského priezviska, alebo vložiť rodné priezvisko alebo priezvisko v čase určenia manželského mena pred alebo za manželské priezvisko (§ 1355 ods. 5 občianskeho zákonníka).

3.2 rozdelenie majetku manželov

3.2.1 Rozdelenie bytu a položiek domácnosti

V súlade s §mi 1568a a 1568b občianskeho zákonníka sa vo všeobecnosti uplatňuje na spoločný byt a rozdelenie položiek domácnosti po rozvode: manžel, ktorý je vo väčšej miere závislý od užívania bytu a predmetov domácnosti, môže od druhého manžela vyžadovať, aby mu byt a predmety do domácnosti prenechal. Zohľadnené musia byť najmä životné okolnosti oboch manželov a záujmy spoločných detí.

V prípade prenajatého bytu prechádza nájomný vzťah na manžela, ktorý smie v byte zostať, bez ohľadu na to, či boli nájomcom obaja manželia alebo iba jeden z nich.

V prípade vlastníctva obytnej nehnuteľnosti platí:

  • ak je vlastníkom doterajšieho bytu len jeden z manželov, druhý manžel má právo na používanie len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na to, aby sa predišlo neprimeraným ťažkostiam, pozri § 1568a ods. 2 občianskeho zákonníka.
  • Ak je byt v spoločnom vlastníctve oboch manželov, platí zásady uvádzané v ods. 1.

V oboch prípadoch má manžel, ktorému je byt prenechaný, ako aj manžel, ktorý už nemôže svoj majetok užívať, právo na to, aby bola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva a dohodnuté miestne obvyklé nájomné.

V prípade predmetov do domácnosti sa musí rozlišovať medzi predmetmi, ktoré patria manželom spoločne a tými, ktoré patria iba jednému z nich:

  • v prípade predmetov do domácnosti, ktoré patria obom spoločne, platia zásady uvádzané k tejto otázke v ods. 1. Manžel, ktorý je povinný predmet do domácnosti odovzdať, si môže uplatniť nárok na primeranú kompenzačnú platbu.
  • Na predmety do domácnosti, ktoré patria výlučne jednému z manželov, nemá druhý z manželov nárok.

3.2.2 Majetkové vyrovnanie

Ak manželia žijú v zákonnom režime manželského majetku a pri rozvode sa nedohodnú na majetkovom vyrovnaní, je možné vyrovnať hodnotu, o ktorú sa zvýšil ich majetok počas trvania manželstva, na návrh jedného z manželov v rámci osobitného súdneho konania (§ 1372 a nasl. občianskeho zákonníka). Vykonáva sa to nasledovne:

východiskovým bodom tohto výpočtu je hodnota majetku každého z manželov v čase uzavretia manželstva (pôvodné aktíva, § 1374 občianskeho zákonníka) a v čase skončenia tohto majetku (konečné aktíva, § 1375 občianskeho zákonníka). Aktíva, ktoré boli jedným z nich zdedené alebo získané ako dar počas manželstva, sa pripočítajú k pôvodným aktívam tohto manžela. Relevantným dátumom na výpočet konečných aktív je dátum doručenia návrhu na rozvod druhému manželovi. Hodnota, o ktorú sa zvýšil ich majetok počas trvania manželstva, je suma, o ktorú konečné aktíva manžela alebo manželky presahujú jeho pôvodné aktíva (§ 1373 občianskeho zákonníka). Osobe, ktorá má túto hodnotu nižšiu, prináleží polovica rozdielu hodnoty druhého manžela (vyrovnávacia pohľadávka), § 1378 ods. 1 občianskeho zákonníka. Nárok na vyrovnanie tejto hodnoty je v peňažnej forme. Osoba, ktorá má právo na vyrovnanie spravidla nemôže požadovať, aby boli na ňu prevedené určité majetkové predmety, ktoré patria osobe s povinnosťou majetkového vyrovnania. Vo výnimočných prípadoch však môže rodinný súd previesť aj jednotlivé majetkové predmety (§ 1383 občianskeho zákonníka). Je to však možné len vtedy, ak:

  • je to pre osobu s povinnosťou majetkového vyrovnania únosné a
  • má sa tým zabrániť hrubému znevýhodneniu voči osobe oprávnenej na vyrovnanie, ktoré by inak nastalo v prípade vyrovnania v peniazoch.

Hodnota týchto prevedených majetkových predmetov sa započíta do vyrovnávacej pohľadávky.

Namiesto zákonného režimu manželského majetku si môžu manželia podľa nemeckého práva zvoliť v notárskej zápisnici aj majetkový režim oddelenia majetku (§ 1414 občianskeho zákonníka), bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 1415 až 1518 občianskeho zákonníka) alebo zvolené spoločné vlastníctvo (§ 1519 občianskeho zákonníka).

3.2.3 Dôsledky na starobné zaistenie manželov

Práva na zabezpečenie, ktoré manželia nadobudli počas manželstva (napr. práva na zabezpečenie zo zákonného dôchodkového poistenia, zaistenia úradníkov, profesijného zaistenia, podnikového starobného zaistenia alebo súkromného starobného a invalidného zaistenia), sú pri rozvode rozdelené formou vyrovnania zaistenia na polovicu. Tým sa zabezpečí, aby mali obaja manželia rovnocenný podiel na právach, ktoré získali počas manželstva a aby si každý z manželov zachoval autonómne práva na starobné zaistenie.

3.3 maloleté deti manželov

3.3.1 Rodičovské práva a povinnosti

Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, budú ich vykonávať aj po rozvode. S výnimkou prípadov, keď je dieťa v ohrození, súd nebude skúmať otázku rodičovských práv a povinností a ani o nej nebude rozhodovať, pokiaľ jeden z rodičov nepodá na rodinnom súde návrh na výlučný prevod rodičovských práv a povinností alebo ich časti. Tomuto návrhu sa musí vyhovieť, pokiaľ s ním druhý rodič súhlasí a dieťa, ktoré dosahuje vek minimálne 14 rokov, mu neodporuje alebo ak zrušenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a ich prechod na navrhovateľa pravdepodobne budú v najlepšom záujme dieťaťa (porovnaj s § 1671 ods. 1 občianskeho zákonníka). V nemeckom práve sa vo všeobecnosti predpokladá, že v najlepšom záujme dieťaťa je kontakt s oboma rodičmi, preto sa v ňom dieťaťu dáva právo na kontakt s oboma rodičmi a stanovuje sa v ňom, že obaja rodičia majú právo a povinnosť kontaktu (§ 1684 ods. 1 občianskeho zákonníka). Platí to nezávisle voči rozdeleniu rodičovských práv a povinností.

3.3.2 Výživné

Rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť (§ 1601 občianskeho zákonníka). Ak deti nie sú schopné postarať sa o seba samy, majú nárok na vyživovaciu povinnosť (§ 1602). Vyživovacia povinnosť rodičov podlieha ich schopnosti platiť (§ 1603). Schopnosť rodičov platiť za svoje deti sa však chápe široko, t. j. z hľadiska schopnosti platiť je rozhodujúci dosiahnuteľný príjem a nie iba dostupný príjem (§ 1603 ods. 2). Rodičia musia v zásade platiť výživné na svoje deti úmerne svojej zárobkovej schopnosti a finančnej situácii. Rodič, ktorý sa stará o dieťa, však plní svoju vyživovaciu povinnosť riadnou starostlivosťou o dieťa a jeho opaterou (§ 1606 ods. 3). Po odlúčení rodičov má preto spravidla povinnosť platiť výživné iba jeden rodič, v ktorého domácnosti dieťa nežije.

Vyživovanie dieťaťa zahŕňa všetky životné potreby dieťaťa vrátane nákladov na primerané vzdelanie (§ 1610).

3.4 vyživovaciu povinnosť voči druhému z manželov?

Obaja manželia sa musia po rozvode postarať o seba sami (§ 1569 občianskeho zákonníka). Musia si preto nájsť primeranú zárobkovú činnosť(§ 1574 občianskeho zákonníka). Ak to je potrebné na to, aby si našli primeranú zárobkovú činnosť, musia absolvovať vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu alebo rekvalifikáciu, pričom sa musí dať predpokladať, že toto vzdelávanie úspešne dokončia (§ 1574 ods. 3 občianskeho zákonníka).

Rozvedení manželia majú však nárok na výživné za týchto okolností:

  • pokiaľ a do tej miery, do akej nie je možné očakávať, že si nájdu zárobkovú činnosť, lebo sa starajú o dieťa, v súvislosti s ktorým vykonávajú spoločné rodičovské práva a povinnosti (§ 1570 občianskeho zákonníka), alebo v dôsledku choroby alebo inému telesnému nedostatku alebo slabosti fyzických alebo duševných síl (§ 1572),
  • ak už nie je možné očakávať, že si nájdu zárobkovú činnosť, vzhľadom na ich vek v určitom čase, najmä v čase dátumu rozvodu alebo ukončenia starostlivosti a výchovy spoločného dieťaťa (§ 1571),
  • pokiaľ a do tej miery, do akej absolvujú vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu alebo rekvalifikáciu, aby tak vykompenzovali omeškania vo vzdelávaní alebo nevýhody spôsobené manželstvom, pričom predpokladom k tomu je, že so vzdelávaním, ďalšou odbornou prípravou alebo rekvalifikáciou však musia začať čo najskôr, aby si našli primeranú zárobkovú činnosť, ktorá im poskytne dlhodobé živobytie, pričom sa musí dať predpokladať, že vzdelávanie úspešne dokončia (§ 1575),
  • pokiaľ a do tej miery, do akej nie sú schopní nájsť si po rozvode vhodnú zárobkovú činnosť (§ 1573 ods. 1),
  • pokiaľ a do tej miery, do akej nie je možné očakávať, že si nájdu zárobkovú činnosť z iných závažných dôvodov, a bolo by výrazne neprimerané odmietnuť priznať im výživné s ohľadom na záujmy oboch manželov (§ 1576),
  • do tej miery, do akej príjem z vhodnej zárobkovej činnosti nestačí na pokrytie celkových nákladov na vyživovanie (§ 1573 ods. 2).

Úroveň výživného sa stanovuje podľa životných podmienok v manželstve a zahŕňa aj náklady na príslušné poistenie proti chorobám a potrebe starostlivosti, ako aj za určitých okolností proti vysokému veku a zníženej zárobkovej schopnosti (§ 1578). Ak manžel, ktorý je povinný poskytovať výživné, nie je vzhľadom na svoje príjmy a finančnú situáciu a na ďalšie svoje povinnosti schopný poskytovať výživné účastníkovi konania, ktorý naň má nárok, bez ohrozenia vlastného primeraného živobytia, musí poskytovať výživné iba do tej miery, do akej to je primerané vzhľadom na potreby, zárobkovú schopnosť a finančnú situáciu rozvedených manželov (§ 1581, prvá veta).

Výživné je možné podľa § 1578b občianskeho zákonníka znížiť a/alebo časovo obmedziť, pokiaľ by bolo neobmedzené pokračujúce platenie neprimerané. Možnosť zníženia/časového obmedzenia podľa § 1578b občianskeho zákonníka sa vzťahuje najmä na §§ 1570 – 1573, pričom podmienky spravodlivosti vyžadované podľa § 1570 na rozšírenie starostlivosti o dieťa po tom, ako dieťa dosiahlo vek 3 rokov, z dôvodov vo vzťahu k dieťaťu resp. rodičovi predstavujú osobitné dojednanie s časovým limitom.

Pri zvážení podľa § 1578b občianskeho zákonníka sa prihliada na záujmy spoločného dieťaťa, ktoré bolo zverené osobe, ktorá má právo na starostlivosť alebo výchovu. Okrem toho sa musí zohľadniť aj to, do akej miery nastúpilo prostredníctvom manželstva znevýhodnenie z hľadiska možnosti postarať sa o vlastné živobytie. Znevýhodnenie podmienené manželstvom vzniká vtedy, ak osoba s oprávnením na výživné dosahuje nižší príjem, než by dosahoval bez manželstva. Podľa § 1578b ods. 1 veta 3 občianskeho zákonníka môže takéto znevýhodnenie vzniknúť najmä v dôsledku starostlivosti o dieťa a organizácie vedenia domácnosti a zamestnanosti. Pri posudzovaní významného znevýhodnenia musia byť v rámci komplexného posúdenia zohľadnené aj všetky okolnosti konkrétneho prípadu vrátane trvania manželstva.

4 Čo znamená v praxi právny pojem „rozluka“?

Ktorýkoľvek z manželov môže žiť oddelene, ak si to želá, bez akýchkoľvek osobitných formalít. Osobitné úpravy na čas oddeleného života sú obsiahnuté v §och 1361 až 1361b občianskeho zákonníka (pozri pod 6).

5 Aké sú podmienky rozluky?

Manželia musia žiť oddelene. Manželia žijú oddelene, ak nemajú spoločnú domácnosť a jeden z nich ju zjavne vytvoriť nechce, pretože manželské spolužitie odmieta (§ 1567 ods. 1 občianskeho zákonníka).

6 Aké sú právne dôsledky rozluky?

Ak manželia žijú oddelene alebo ak jeden z nich chce žiť oddelene, jeden manžel môže druhého manžela požiadať, aby mu prenechal manželský byt alebo jeho časť na jeho výhradné užívanie (tzv. pridelenie bytu), ak to je potrebné v záujme zabránenia vzniku neprimeraných ťažkostí (§ 1361b občianskeho zákonníka). Ak jeden z manželov fyzicky zneužíval alebo ohrozoval druhého z manželov, celý byt sa zvyčajne pridelí tomu manželovi, ktorý bol zneužívaný alebo ohrozovaný. Pridelenie bytu nemá slúžiť na prípravu na rozvod ani na jeho uľahčenie.

Počas obdobia rozluky sa takisto môže upraviť aj používanie predmetov do domácnosti (§ 1361a občianskeho zákonníka). Ktorýkoľvek z manželov môže pritom požiadať druhého manžela, aby mu prenechal predmety do domácnosti, ktoré mu patria. Neplatí to však, ak osoba, od ktorej je vydanie požadované, tieto predmety potrebuje na chod novej domácnosti a ak je prenechanie predmetov za konkrétnych okolností primerané (napr. prenechanie pračky manželovi, u ktorého žijú deti).

Okrem toho podľa § 1361 nemeckého občianskeho zákonníka môže manžel počas oddeleného života požadovať od druhého manžela výživné, ktoré je zodpovedá životným pomerom a príjmovej a finančnej situácie manželov. Výživné počas oddeleného života prejavom čestnej solidarity a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa manželia nedostali oddelením do núdze. Okrem toho má byť bez ohľadu na ekonomické obmedzenia pre manželov otvorená možnosť návratu k manželskému životu. Preto sú manželia stále v pomerne vysokej miere za seba zodpovední, takže existujú iba obmedzené požiadavky na vlastnú ekonomickú zodpovednosť a povinnosť manžela pracovať. Oprávneným poberať výživné je oddelene žijúci manžel vtedy, ak nie je schopný pokryť svoje potreby z vlastných príjmov a vlastným majetkom.

7 Čo znamená v praxi pojem „vyhlásenie manželstva za neplatné“ („anulovanie manželstva“)?

„Zrušenie“ manželstva neexistuje. Manželstvo možno anulovať len súdnym rozhodnutím na základe návrhu (§ 1313 a nasl. občianskeho zákonníka). Konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné je v praxi zriedkavé.

8 Aké sú podmienky anulovania manželstva?

Dôvodmi na anulovanie manželstva sú porušenie zákona alebo absencia súhlasu pri uzatváraní manželstva. Taxatívnym spôsobom sú uvedené v § 1314 občianskeho zákonníka.

9 Aké sú právne dôsledky anulovania manželstva?

Dôsledky zrušenia manželstva sú rovnaké ako pri rozvode (§ 1318 občianskeho zákonníka). Pozri vysvetlenia v bode 3.

10 Existujú alternatívne mimosúdne spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa rozvodu bez toho, aby bolo potrebné sa obrátiť na súd?

V prípade rozvodu majú rodičia nárok na poradenstvo v rámci pomoci pre deti a mládež prostredníctvom úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt). Toto poradenstvo má rodičom, ktorí žijú oddelene alebo sú rozvedení, pomôcť pri vytváraní podmienok na výkon rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý je v najlepšom záujme dieťaťa alebo mladistvého. Rodičia sú s vhodným zapojením dieťaťa alebo mladistvého podporovaní vo vytváraní plánu spoločného poskytovania rodičovskej starostlivosti. Na webovej lokalite https://www.dajeb.de/ sa nachádza databáza všetkých poradenských centier. Vyriešiť konflikt a dospieť k priateľskej dohode je možné aj za pomoci mediácie. Viac informácií o rodinnej mediácii nájdete na adrese https://www.bafm-mediation.de/

11 Kde treba podať žiadosť (návrh) o rozvod / rozluku / anulovanie manželstva? Aké formálne náležitosti treba dodržať a aké doklady musím pripojiť k žiadosti?

Nemecké právo pozná len rozvod manželstva, anulovanie manželstva alebo určenie existencie alebo neexistencie manželstva (§ 121 zákona o konaní v rodinných veciach a v záležitostiach nesporového konania - FamFG).

Návrh v manželských veciach sa vo všeobecnosti musí podať na miestnom súde (Amtsgericht)/rodinnom súde (Familiengericht) [§ 111, 121 FamFG, § 23 písm. b) zákona o súdnictve (Gerichtsverfassungsgesetz)]. Miestna príslušnosť sa riadi podľa § 122 FamFG. Platí povinnosť nechať sa právne zastupovať.

12 Môžem získať právnu pomoc na pokrytie nákladov konania?

Občan, ktorého osobná a finančná situácia je takej povahy, že si nemôže dovoliť platiť trovy konania, alebo ktorá si môže dovoliť platiť len časť trov alebo ich môže zaplatiť len v splátkach, môže požiadať pre konania pred rodinným súdom o pomoc s trovami konania. Schválenie je podmienené tým, že zamýšľaná žaloba alebo obhajoba má dostatočné vyhliadky na úspech a nie je nedobromyseľná. Tým sa zabezpečí, aby k súdom mali prístup aj osoby, ktoré na tom finančne nie sú tak dobre. Z pomoci s trovami konania sa v závislosti od dostupného príjmu hradí príspevok účastníka konania na súdne trovy. Trovy právneho zastúpenia sú prevzaté vtedy, ak súd právneho zástupcu pridelí. Podrobnejšie informácie k tomu nájdete v brožúre „pomoc poradenstva a s trovami konania“ na webovej lokalite Spolkového ministerstva spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa https://www.bmjv.de/.

13 Dá sa odvolať proti rozhodnutiu o rozvode manželstva / rozluke / anulovaní manželstva?

Proti rozhodnutiam týkajúcim sa rozvodu alebo anulovania manželstva je prípustné odvolanie vo forme sťažnosti podľa § 58 a nasl. FamFG. O odvolaní vo forme sťažnosti rozhoduje vyšší krajinský súd (Oberlandesgericht).Vyšší krajinský súd (Oberlandesgericht) rozhoduje o odvolaní sťažnosti.

14 Čo musím urobiť pre to, aby bolo rozhodnutie o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktoré vydal súd iného členského štátu, uznané v tomto členskom štáte?

Toto rozhodnutie (pokiaľ nie je vydané v Dánsku) sa v Nemecku automaticky uznáva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (ďalej len „Brusel IIa“), teda bez osobitného konania o uznaní. Podľa nariadenia Brusel IIa sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby konania o rozvode, zániku alebo anulovaní boli začaté po 1. marci 2001 (pozrite si článok 64 nariadenia Brusel IIa, ktorý obsahuje výnimky z tohto pravidla). Pre zrušené ustanovenia platí v prvom rade predchádzajúce nariadenie k nariadeniu Brusel IIa, a síce nariadenie Brusel II. Rozhodnutia pochádzajúce z Dánska spravidla stále vyžadujú samostatné konanie o uznaní.

15 Na ktorý súd sa mám obrátiť, ak sa chcem odvolať proti uznaniu rozhodnutia o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktorý vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

V prípade, že sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, súd príslušný prejednávať tento návrh na neuznanie je vo všeobecnosti miestny súd (rodinný súd) v mieste vyššieho krajinského súdu:

  • v ktorého okrese má bežné bydlisko odporca alebo dieťa, ktorého sa rozhodnutie týka, alebo
  • (ak sa táto príslušnosť neuplatňuje), v ktorého okrese majú účastníci konania zjavný záujem uskutočniť konanie alebo existuje potreba starostlivosti,
  • alebo v iných prípadoch pred rodinným súdom v Pankowe/Weißensee.

Výnimka sa uplatňuje v Dolnom Sasku, kde sa príslušnosť všetkých okresov s vyššími krajinskými súdmi podľa týchto kritérií sústreďuje centrálne na miestnom súde v Celle.

Uplatňujú sa procesné požiadavky platné v rodinných veciach a nesporových konaniach.

16 Aké rozvodové právo uplatňuje súd v rozvodovom konaní medzi manželmi, ktorí nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, alebo ktorí majú inú štátnu príslušnosť?

Rozhodné právo pre rozvod v situáciách, v ktorých dochádza ku kolízii právnych poriadkov, je v Nemecku a medzičasom ďalších 16 členských štátoch Európskej únie upravené v ustanoveniach tzv. nariadenia „Rím III“ [nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku]. Právo uvedené v nariadení Rím III sa uplatňuje aj vtedy, ak nie je právnym poriadkom zúčastneného členského štátu. Rozhodné právo stanovené v nariadení Rím III sa uplatňuje aj vtedy, ak nie je právnym poriadkom zúčastneného členského štátu.

Posledná aktualizácia: 19/10/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom