

Informácie podľa oblasti
Jeden z manželov musí podať na súd písomnú žiadosť (návrh). Návrhmi na rozvod manželstva sa zaoberá súd pre rodinné záležitosti (Family court) a manželia musia podať návrh na rozvod na tomto súde. Navrhovateľ musí preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný a musí poskytnúť dôkaz o jednej z piatich skutočností uvedených v ďalšej časti.
Návrh na rozvod manželstva sa môže podať až po uplynutí jedného roka odo dňa uzavretia manželstva, ale návrh na anulovanie manželstva sa môže podať kedykoľvek po uzavretí manželstva. Na preukázanie skutočnosti, že rozpad manželstva je nezvratný, sa však môže použiť aj dôkaz z obdobia pred uplynutím jedného roka odo dňa uzavretia manželstva.
Od marca 2014 môžu v Anglicku a vo Walese uzatvárať manželstvá aj páry rovnakého pohlavia. Pre rozvod platia rovnaké podmienky bez ohľadu na to, či ide o manželský pár opačného alebo rovnakého pohlavia.
Od roku 2005 môžu v Spojenom kráľovstve páry rovnakého pohlavia právne formalizovať svoj vzťah uzavretím registrovaného partnerstva. Ak sa ich partnerstvo rozpadne, registrovaní partneri môžu podať návrh na zrušenie partnerstva alebo rozluku. Postup je obdobný ako pri rozvode, súdnej rozluke a anulovaní manželstva, ako je opísané v ďalšej časti. Viac informácií je k dispozícii na webovej stránke vlády.
V manželstve osôb rovnakého pohlavia tvoria pár manžel a manžel v prípade dvoch mužov alebo manželka a manželka v prípade dvoch žien.
Výhradným dôvodom na rozvod je nezvratný rozpad manželstva. Aby sa preukázalo, že rozpad manželstva je nezvratný, je potrebné poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých manželských „skutočnostiach“:
Súd musí čo najdôkladnejšie preskúmať skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ, a skutočnosti, ktoré uviedol druhý z manželov (odporca). Ak súd na základe dôkazov konštatuje, že rozpad manželstva je nezvratný, sudca súdu pre rodinné záležitosti vydá rozsudok o rozvode.
Ak je súd presvedčený, že rozpad manželstva je nezvratný, vydá najskôr dočasné súdne rozhodnutie o rozvode (interim divorce order). Po uplynutí šiestich týždňov môže navrhovateľ požiadať o vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode (final divorce order). Okrem výnimočných prípadov nie je stanovený časový limit na podanie návrhu na vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode.
Ak sa však návrh na vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode podá viac ako 12 mesiacov po vydaní dočasného súdneho rozhodnutia, navrhovateľ musí priložiť písomné vysvetlenie s uvedením:
Sudca súdu pre rodinné záležitosti môže navrhovateľa požiadať o predloženie čestného vyhlásenia, ktorým doloží svoje vysvetlenie, a sudca môže o návrhu rozhodnúť spôsobom, ktorý uzná za vhodný.
Strany majú právo znovu uzavrieť manželstvo (alebo registrované partnerstvo), ak si to želajú. Môžu sa rozhodnúť, či si ponechajú spoločné priezvisko, ktoré prijali pri uzavretí manželstva, alebo sa vrátia k priezvisku, ktoré používali pred uzavretím manželstva alebo partnerstva.
Súd môže pri vydaní rozhodnutia o rozvode, anulovaní manželstva alebo súdnej rozluke, príp. neskôr, rozhodnúť, že majetok sa má previesť z jedného manžela na druhého alebo na dieťa rodiny alebo na inú osobu v prospech dieťaťa rodiny.
Súdy môžu taktiež nariadiť vykonávanie pravidelných platieb, predaj majetku, rozhodnúť vo vzťahu k dôchodkom, nariadiť jednorazové vyplatenie jednorazovej sumy a prijať ďalšie rozhodnutia. Súdy rozhodujú v každom konkrétnom prípade podľa vlastného uváženia tak, aby splnili požiadavky daného prípadu podľa jeho konkrétnych okolností.
Súdy však musia zohľadňovať záujmy detí rodiny, ktoré sú mladšie ako 18 rokov, ako aj tieto otázky:
Po rozvode budú mať obaja rodičia naďalej rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré z manželstva pochádzajú. Každý z rodičov bude mať naďalej rodičovské práva a povinnosti voči všetkým deťom pochádzajúcim z iných vzťahov, voči ktorým mal rodičovské práva a povinnosti v čase rozvodu. Obaja rodičia budú mať trvajúcu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré žili ako deti rodiny.
Vyživovacia povinnosť voči druhému z manželov vo väčšine prípadov zanikne po ukončení rozvodu (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode) s výnimkou prípadov, keď je rozhodnutie o vyživovacej povinnosti manželov súčasťou rozvodového konania. Okrem toho, akákoľvek povinnosť súvisiaca s platným súdnym rozhodnutím (napríklad o vyživovacej povinnosti manželov) zostane v platnosti a v budúcnosti bude možné zmeniť platné rozhodnutie za predpokladu, že sa podstatne zmenia dôvody, na ktorých sa pôvodné súdne rozhodnutie zakladá.
V Anglicku a vo Walese sa rozluka označuje ako „súdna rozluka“. Ak súd vydá rozhodnutie o rozluke, už sa od manžela, ktorý podal návrh na rozluku, neočakáva, že bude pokračovať v spoločnom živote so svojím manželom alebo svojou manželkou. Manžel ani manželka však nemôžu uzavrieť iné manželstvo. Súdna rozluka je praktická možnosť pre manželov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, ale ktorí nechcú uzavrieť iné manželstvo. Od navrhovateľa sa nevyžaduje dôkaz nezvratného rozpadu manželstva. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke je možné požiadať aj o vydanie rozhodnutia o rozvode.
Registrovaní partneri môžu požiadať o vydanie rozhodnutia o rozluke, ktoré má presne rovnaký účinok.
Navrhovateľ musí poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých skutočnostiach, ktoré sa vyžadujú na preukázanie rozpadu manželstva. Na rozdiel od žiadateľov o rozvod však nemusí čakať na uplynutie jedného roka odo dňa uzavretia manželstva.
Ak strana súdnej rozluky zomrie bez závetu, jej majetok sa rozdelí podľa pravidiel dedenia zo zákona a rozhodnutie o súdnej rozluke má rovnaký účinok ako rozvod. Žiadny z manželov preto nemá potom nárok na majetok strany, ktorá zomrela bez závetu. Ak strana súdnej rozluky zanechala závet, súdna rozluka nemá žiadny účinok na nárok podľa tohto závetu, napríklad ak je žijúca strana súdnej rozluky určená ako oprávnená osoba podľa tohto závetu.
V prípade súdnej rozluky súd môže postupovať podľa rovnakých ustanovení týkajúcich sa rozdelenia majetku ako v prípade rozvodu.
Existujú dve formy anulovania manželstva. Manželstvo sa môže vyhlásiť za „absolútne neplatné“, to znamená, že manželstvo nebolo nikdy platné a nikdy neexistovalo. Za iných okolností môže byť manželstvo „relatívne neplatné“, to znamená, že jeden z manželov môže požiadať o vyhlásenie manželstva za neplatné. Manželstvo môže pokračovať, ak s tým súhlasia obaja manželia.
Manželstvo je absolútne neplatné, ak:
Manželstvo je relatívne neplatné za týchto okolností:
Ak je manželstvo absolútne neplatné, je úplne neplatné a pristupuje sa k nemu, ako keby nikdy existovalo. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na postavenie detí.
Ak je manželstvo relatívne neplatné, považuje sa za neplatné odo dňa, keď rozhodnutie o anulovaní manželstva nadobudne právoplatnosť. Dovtedy sa manželstvo považuje za existujúce.
V prípade absolútne a relatívne neplatných manželstiev môže súd prijať rozhodnutia o rozdelení majetku rovnakým spôsobom ako v prípade rozvodu.
Vláda vo vhodných prípadoch podporuje na riešenie sporov používanie mediácie v manželských veciach. Mediácia môže byť vhodná na riešenie sporov súvisiacich s deťmi a sporov týkajúcich sa majetkových a finančných záležitostí. Pomoc pri súdnom riešení sporov týkajúcich sa detí poskytujú v niektorých oblastiach pracovníci poradenskej a podpornej služby súdu pre rodinné záležitosti a záležitosti detí - CAFCASS (Anglicko) alebo CAFCASS Cymru (Wales). Súd môže prípad odročiť, aby umožnil pokus o riešenie sporu takýmto spôsobom.
Návrh sa môže podať na ktorýkoľvek súd pre rodinné záležitosti a musí v ňom byť uvedené, či ide o žiadosť o rozvod, súdnu rozluku alebo anulovanie manželstva. Podrobnosti o príslušných súdoch a potrebných formulároch sú k dispozícii na webovej stránke ministerstva spravodlivosti.
Pri podaní návrhu sa spravidla platí poplatok, ale existujú výnimky pre osoby, ktorí poberajú štátne dávky alebo môžu preukázať, že zaplatenie poplatku by im spôsobilo neprimerané ťažkosti. Ďalšie podrobnosti o týchto otázkach sú k dispozícii na webovej stránke ministerstva spravodlivosti.
Žiadateľ by mal použiť formulár návrhu (D8) a musí poslať:
V prípadoch rozvodu alebo sporov týkajúcich sa detí a majetku právna pomoc spravidla nie je k dispozícii, pokiaľ nejde o domáce násilie. Preverujú sa aj majetkové pomery a skutková podstata veci. Viac informácií je k dispozícii na webovej stránke vlády.
Ak bolo vydané dočasné rozhodnutie, jeden z manželov môže súdu predložiť dôkazy, prečo by dotknuté rozhodnutie nemalo byť vyhlásené za konečné. Súd môže rozhodnutie zrušiť, vydať konečné rozhodnutie, nariadiť vykonanie ďalšieho vyšetrovania alebo riešiť prípad iným spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.
Proti vydaniu konečného rozhodnutia nie je možné podať ďalší opravný prostriedok s výnimkou mimoriadnych okolností.
Proti rozhodnutiu o súdnej rozluke nie je možné podať opravný prostriedok, toto rozhodnutie je však možné anulovať, ak sa na tom dohodnú obe strany.
V nariadení Rady Európskej únie ES č. 2201/2003 je stanovené, že rozhodnutie vedúce k rozvodu, rozluke (súdnej rozluke) alebo anulovaniu manželstva vydané v jednom členskom štáte môže byť uznané v ostatných členských štátoch. Potrebné dokumenty, ktoré je možné získať od súdu, ktorý vydal rozhodnutie, sa predložia Vrchnému súdu (High Court).
Toto nariadenie sa nedotýka otázok zavinenia, majetkových dôsledkov manželstva, vyživovacej povinnosti ani žiadnych ďalších súvisiacich otázok. Musí existovať reálny vzťah medzi dotknutou stranou a súdne príslušným štátom.
Uznanie rozhodnutia možno odmietnuť, ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom, ak bolo vydané v neprítomnosti odporcu, ak odporcovi neboli poskytnuté príslušné dokumenty v dostatočnom čase, ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím v konaní medzi tými istými stranami v Anglicku a vo Walese alebo ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím v inej krajine za predpokladu, že skoršie rozhodnutie môže byť uznané v Anglicku a vo Walese.
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní rozhodnutia. Vrchný súd môže prerušiť konanie, ak bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu, o ktorého uznanie sa žiada.
Ak rozhodnutie nemôže byť uznané na základe tohto nariadenia, opatrenia pre uznanie rozvodov dosiahnutých v zahraničí sú stanovené v zákone o rodine z roku 1986 (Family Law Act 1986). V oddiele 46 sa uvádza:
Každý môže požiadať súd o vydanie vyhlásenia, že rozhodnutie o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke vydané mimo Anglicka a Walesu sa uznáva v Anglicku a vo Walese. Súd sa môže návrhom zaoberať za predpokladu, že navrhovateľ
S výhradou uvedených podmienok môže ktokoľvek podať na súde pre rodinné záležitosti návrh na vydanie vyhlásenia, že rozhodnutie o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke sa neuznávajú v Anglicku a vo Walese.
Žiadosti o uznanie na základe nariadenia Rady sa musia predkladať Vrchnému súdu. Navrhovateľ musí o návrhu informovať odporcu a poslať mu príslušné dokumenty, aby mu umožnil podať námietku proti uznaniu rozhodnutia, pokiaľ súd nerozhodne, že odporca jednoznačne s rozhodnutím súhlasil.
V nariadení je stanovené, že každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o uznanie alebo neuznanie rozhodnutia. Vrchný súd môže prerušiť konanie, ak bol proti rozhodnutiu, o ktorého uznanie sa žiada, podaný opravný prostriedok v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté.
Súdy v Anglicku a vo Walese budú na predložené veci vždy uplatňovať právo Anglicka a Walesu. Súdy majú právomoc zaoberať sa rozvodom, aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, ak niektorý z manželov:
Rozvod, rozluka a rozvrat vzťahu
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.