Insolvency/bankruptcy

If a company or entrepreneur gets into financial distress, or cannot pay its debts, specific proceedings are available in every country to address the situation inclusively, involving all the creditors (parties who are owed money).

Insolvency proceedings differ according to their objectives:

Companies

  • If the company can be saved or the business is viable – its debts may be restructured (usually in agreement with creditors). This is to safeguard the firm and preserve jobs.
  • If the business cannot be saved, the company must be wound up (it 'goes bankrupt').

Entrepreneurs

  • Can usually apply for a procedure involving an ordered repayment plan for their debts and a debt-discharge following a reasonable period of time (3 years, usually). This ensures they are not personally bankrupted and can launch further ventures in future.

In all cases, as soon as the proceedings are formally opened, creditors can no longer take individual action to reclaim their debts. This is to ensure all creditors are on an equal footing and protect the debtor's assets.

To be paid, creditors must prove their claims, either to the court or to the body (generally an administrator or liquidator) responsible for reorganising or liquidating the debtor's assets. In specific circumstances, this can be done by the debtor themself.

Cross-border insolvency (EU rules)

Insolvency cases involving companies or entrepreneurs with activities, assets or affairs in several countries can be resolved under EU law – specifically Regulation 2015/848 (see here for a summary of how it works).

Forms referred to in Regulation 2015/848

National procedures

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Related link

Insolvency registers

Last update: 18/01/2019

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Platobná neschopnosť - Bulharsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Bulharsku neexistuje samostatný zákon, ktorým by sa upravovalo insolvenčné konanie. Všeobecné ustanovenia, ktorými sa upravuje otázka platobnej neschopnosti, sú uvedené v kapitole o platobnej neschopnosti v obchodnom zákonníku. Otázka platobnej neschopnosti bánk a poisťovní sa upravuje osobitnými ustanoveniami stanovenými v zákone o platobnej neschopnosti bánk a zákone o poisťovníctve.

Insolvenčné konania sa začínajú proti insolventným obchodníkom. Insolvenčné konania sa okrem toho začínajú proti spoločnostiam s ručením obmedzeným, akciovým spoločnostiam alebo komanditným spoločnostiam, ktoré sú nadmerne zadlžené.

Insolvenčné konanie sa môže začať aj proti osobe, ktorá podniká utajene prostredníctvom insolventného dlžníka. Pri začatí insolvenčného konania proti obchodnému podniku sa má za to, že konanie sa zároveň začalo proti spoločníkovi s neobmedzeným ručením.

Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločnostiam s jediným spoločníkom, ktorý zomrel alebo bol vyčiarknutý z obchodného registra, pokiaľ bol v čase úmrtia alebo vyčiarknutia insolventný. Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločníkom s neobmedzeným ručením, dokonca aj keď spoločník zomrel alebo bol vyčiarknutý z obchodného registra. Žiadosť o začatie insolvenčného konania sa môže podať do jedného roka od dátumu úmrtia dlžníka alebo jeho vyčiarknutia z obchodného registra.

Insolvenčné konania sa začínajú aj proti insolventným spoločnostiam v likvidácii. Insolvenčné konania proti bankám a poisťovniam sa upravujú pravidlami a postupmi stanovenými v samostatnom zákone.

Záležitosti týkajúce sa platobnej neschopnosti obchodníka, ktorý je verejným podnikom vykonávajúcim štátny monopol alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona, sa upravujú samostatným zákonom. Voči obchodníkovi, ktorý je verejným podnikom vykonávajúcim štátny monopol alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona, sa nemôže začať nijaké insolvenčné konanie.

Vo vnútroštátnom práve neexistuje nijaké ustanovenie o insolvenčnom konaní proti fyzickým osobám, ktoré nie sú živnostníkmi.

Bulharský súd môže začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého vyhlásil za insolventného zahraničný súd, ak vlastní v Bulharsku významné aktíva.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Na všetkých obchodníkov sa uplatňujú tieto podmienky na začatie insolvenčného konania:

1. Dlžník musí byť obchodníkom.

Insolvenčné konanie sa môže začať nielen proti obchodníkovi, ale aj proti osobe, ktorá podniká utajene prostredníctvom insolventného dlžníka, spoločníkovi s neobmedzeným ručením, dokonca aj v prípade, keď zomrel alebo bol vyčiarknutý, a živnostníkovi, ktorý zomrel alebo bol vyčiarknutý.

Podľa článku 612 obchodného zákonníka sa insolvenčné konanie nemôže začať proti verejnému podniku, ktorý vykonáva monopol z poverenia štátu alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona.

2. Žiadosť musí predložiť jedna z osôb uvedených v článkoch 625 a 742 ods. 2 obchodného zákonníka, najmä: dlžník, likvidátor alebo veriteľ dlžníka v prípade obchodnej transakcie, orgán vnútroštátnej finančnej správy (v prípade verejného dlhu voči ústrednej verejnej správe alebo obciam vyplývajúceho z podnikateľskej činnosti dlžníka alebo dlhu v podobe súkromnej pohľadávky verejnej správy) alebo člen riadiaceho orgánu spoločnosti.

Pri vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti musí dlžník podať žiadosť o povolenie na začatie insolvenčného konania v lehote do 30 dní. V prípade živnostníka môže žiadosť podať živnostník alebo jeho nástupca. Ak je dlžníkom spoločnosť, žiadosť podáva riadiaci orgán, spoločník s neobmedzeným ručením alebo zástupca spoločnosti alebo likvidátor ustanovený súdom. V tomto prípade by k žiadosti mali byť priložené tieto dokumenty:

  • kópia najnovšej výročnej finančnej správy osvedčenej registrovaným audítorom a súvaha k dátumu podania žiadosti, pokiaľ má obchodník právnu povinnosť predkladať finančné správy a súvahy,
  • súpis a opis aktív a záväzkov k dátumu podania žiadosti,
  • zoznam veriteľov, v ktorom sa uvedú ich adresy, druh a výška ich pohľadávok a zábezpeka ich pohľadávok,
  • zoznam osobného majetku a bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade živnostníkov a spoločníkov s neobmedzeným ručením,
  • doklad o tom, že o začatí insolvenčného konania bol informovaný orgán vnútroštátnej finančnej správy,
  • výslovné splnomocnenie, ak sa žiadosť podáva prostredníctvom zástupcu.

Ak žiadosť podáva veriteľ, k žiadosti sa musia priložiť všetky dostupné dôkazy na podporu pohľadávky veriteľa a o údajnej platobnej neschopnosti dlžníka, spolu s dokladom o uhradení kolkového poplatku a dokladom, že o podaní žiadosti bol informovaný orgán vnútroštátnej finančnej správy.

3. Podmienky vykonateľnosti:

  • peňažný záväzok dlžníka, ktorý súvisí s obchodnou transakciou alebo z nej vyplýva, vrátane platnosti, plnenia, neplnenia, ukončenia, anulovania a zrušenia transakcie alebo dôsledkov jej ukončenia,
  • dlh podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe a obciam, ktorý vznikol z obchodných činností dlžníka,
  • alebo dlh, ktorý vznikol na základe súkromnej pohľadávky verejnej správy.

„Obchodná transakcia“ je transakcia, ktorú obchodník uzavrel pri výkone svojho povolania, vrátane transakcií výslovne uvedených v článku 1 ods. 1 obchodného zákonníka (kúpa tovaru alebo iných predmetov na ich ďalší predaj v pôvodnej, spracovanej alebo dokončenej forme, predaj vlastných výrobkov, nákup cenných papierov na ich ďalší predaj, obchodné zastúpenie alebo sprostredkovanie, komisionálny obchod, transakcie v oblasti dopravy a prepravy, poistné transakcie, bankové a devízové transakcie, zmenky, vlastné úpisy a šeky, skladové transakcie, licenčné transakcie, dohľad nad tovarom, transakcie v oblasti duševného vlastníctva, prevádzka hotela, cestový ruch, reklama, informácie, divadelná produkcia a produkcia a iné služby v oblasti zábavného priemyslu, kúpa, výstavba alebo zariadenie nehnuteľností na účely predaja a prenájmu) bez ohľadu na postavenie osôb vykonávajúcich tieto transakcie. V prípade pochybnosti sa má za to, že obchodník uzavrel transakciu pri výkone svojho povolania.

Rôzne druhy pohľadávok ústrednej verejnej správy a obcí podľa verejného práva sa stanovujú v článku 162 ods. 2 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ide tieto druhy:

  • dane vrátane spotrebných daní a ciel, povinných príspevkov sociálneho poistenia a iných príspevkov splatných do štátneho rozpočtu,
  • iné splatné záväzky, ktorých základ a výška sa stanovujú zákonom,
  • kolkové poplatky a obecné poplatky stanovené zákonom,
  • výdavky sociálneho poistenia vykonané spôsobom, ktorý nie je v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom,
  • peňažný ekvivalent majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, pokuty a peňažné sankcie a hotovosť, ktorá bola zabavená a prepadla v prospech štátu,
  • dlhy, ktoré vznikli na základe peňažnej sumy, ktorá bola priznaná ústrednej verejnej správe alebo obciam v platných súdnych príkazoch, rozsudkoch alebo rozhodnutiach, a na základe rozhodnutí Európskej komisie o vrátení nezákonne poskytnutej štátnej pomoci,
  • dlhy, ktoré vznikli na základe príkazu na úhradu sankcie,
  • neoprávnene vyplatené alebo nadmerne vyplatené sumy a nezákonne prijaté alebo nezákonne uhradené sumy v rámci projektov spolufinancovaných z predvstupových finančných nástrojov, operačných programov, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie, európskych poľnohospodárskych fondov, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, schengenského nástroja a prechodného fondu vrátane súvisiaceho vnútroštátneho spolufinancovania, ktoré sa môžu vymáhať na základe administratívneho rozhodnutia, a iné pokuty a peňažné sankcie stanovené vo vnútroštátnom práve a práve Európskej únie,
  • úroky splatné z týchto pohľadávok.

Verejné pohľadávky zahŕňajú pohľadávky splatné do rozpočtu Európskej únie na základe rozhodnutí Európskej komisie, Rady Európskej únie, Súdneho dvora Európskej únie a Európskej centrálnej banky, ktorými sa ukladajú peňažné záväzky vymáhateľné na základe článku 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a pohľadávky členských štátov Európskej únie vymáhateľné na základe konečných rozhodnutí o konfiškácii alebo prepadnutí hotovosti alebo hotovostného ekvivalentu skonfiškovaného alebo prepadnutého majetku, ako aj rozhodnutí o uplatnení finančných sankcií uložených v iných členských štátoch Európskej únie, pokiaľ sú v Bulharsku uznané a vymáhateľné.

Bez ohľadu na to, či pohľadávka vznikla na základe obchodnej transakcie alebo verejného práva, musí sa potvrdiť ako platná a existujúca k dátumu vydania rozhodnutia súdu o žiadosti o začatie insolvenčného konania.

4. Insolvenčné konania sa začínajú proti insolventným obchodníkom. Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločnostiam s ručením obmedzeným, akciovým spoločnostiam alebo komanditným spoločnostiam, ktoré sú nadmerne zadlžené. Platobná neschopnosť a nadmerná zadlženosť sú objektívne skutkové stavy, ktoré majú právne vymedzenie v obchodnom zákonníku.

Obchodník je insolventný, keď nedokáže uhradiť:

  • peňažný záväzok, ktorý nadobudol splatnosť a ktorý súvisí s obchodnou transakciou alebo z nej vyplýva, vrátane platnosti, plnenia, neplnenia, ukončenia, anulovania a zrušenia tejto transakcie alebo dôsledkov jej ukončenia,
  • dlh podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe a obciam, ktorý vznikol v súvislosti s obchodnými činnosťami obchodníka,
  • záväzok v podobe súkromných pohľadávok štátu.

Obchodník sa pokladá za neschopného splácať dlh, ktorý nadobudol splatnosť podľa prvej hypotézy, ak pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania tento obchodník počas posledných troch rokov nepredložil finančné správy na uverejnenie v obchodnom registri.

Dlžník sa pokladá za insolventného, ak pozastavil platby. Dlžník sa považuje za subjekt s pozastavenými platbami, aj keď v plnej výške alebo čiastočne splatil svoje dlhy voči niektorým veriteľom. Platobná neschopnosť sa predpokladá aj v prípade, ak v rámci vykonávacieho konania, ktoré sa začalo na základe konečného rozhodnutia v prospech veriteľa, ktorý podal žiadosť o začatie insolvenčného konania, dlh nebol splatený, buď čiastočne, alebo v plnej výške, do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o dobrovoľnú úhradu alebo oznámenia o dobrovoľnej úhrade dlžníkovi.

Spoločnosť sa považuje za nadmerne zadlženú, ak jej aktíva nie sú dostatočné na krytie jej záväzkov.

5. Dlžník nezažíva dočasné ťažkosti, ale je v stave objektívnej a trvalej platobnej neschopnosti a nadmernej zadlženosti.

Príslušný insolvenčný súd je provinčný súd s jurisdikciou nad oblasťou, v ktorej má obchodník sídlo v čase podania žiadosti o začatie insolvenčného konania. Žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktorú podá dlžník alebo likvidátor, súd okamžite prerokuje na uzavretom pojednávaní a oznámenie sa uverejní v obchodnom registri. Žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktorú podá veriteľ, sa prerokuje na uzavretom pojednávaní súdu, na ktoré sa na žiadosť súdu musí dostaviť veriteľ a žiadateľ, a to najneskôr do 14 dní od podania žiadosti. Súd odloží konanie, ktoré sa začalo v súvislosti so žiadosťou o začatie insolvenčného konania, ktorú podal dlžník alebo likvidátor, ak do času, kým vydá rozhodnutie o žiadosti, podá žiadosť o začatie insolvenčného konania veriteľ. Do ukončenia prvého pojednávania v konaní, ktoré sa začalo o žiadosti, ktorú podal veriteľ, môžu byť ostatní veritelia ustanovení ako strany konania a môžu predkladať námietky a písomné dôkazy. V deň podania žiadosti súd pridelí podaniu číslo veci a stanoví dátum, ku ktorému musí o žiadosti rozhodnúť. Dotknuté obdobie nesmie byť dlhšie ako tri mesiace.

Pokiaľ je to potrebné na zachovanie aktív dlžníka, insolvenčný súd môže pred rozhodnutím o žiadosti na návrh veriteľa alebo z vlastnej iniciatívy nariadiť tieto predbežné a preventívne opatrenia:

  • aby sa vymenoval správca konkurznej podstaty,
  • aby sa umožnilo zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zabavenia alebo iných preventívnych opatrení,
  • aby pozastavilo exekučné konanie voči majetku dlžníka, okrem exekučných konaní, ktoré sa začali podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia,
  • aby sa umožnili opatrenia, ktoré sa podľa zákona stanovujú na ochranu dostupných aktív dlžníka,
  • aby sa zapečatili priestory, vybavenie, dopravné prostriedky atď., v ktorých je uložený osobný a hnuteľný majetok dlžníka, okrem priestorov určených na bývanie a ďalších priestorov, ktoré sú potrebné na to, aby dlžník mohol naďalej prevádzkovať alebo uchovávať tovar rýchlo podliehajúci skaze.

Ak veriteľ žiada o prijatie opatrení, súd ich pripustí, pokiaľ je návrh veriteľa podložený presvedčivými písomnými dôkazmi a/alebo pokiaľ sa poskytne zábezpeka vo výške, ktorú určí súd, na odškodnenie dlžníka za akúkoľvek náhradu škody v prípade, ak sa následne rozhodne, že dlžník nie je insolventný ani nadmerne zadlžený. Preventívne opatrenia sú v prospech všetkých veriteľov konkurznej podstaty a súd ich môže zrušiť, ak už nie sú potrebné na zachovanie konkurznej podstaty a zabezpečenie práv veriteľov.

Rozhodnutie sa oznámi strane, na ktorú sa opatrenia vzťahujú, a strane, ktorá žiadala o ich uloženie. Rozhodnutie je okamžite vykonateľné a je možné sa proti nemu odvolať do siedmich dní od doručenia oznámenia. Odvolania nemajú odkladný účinok. Preventívne opatrenia sa považujú za zrušené od dátumu zápisu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o začatie insolvenčného konania. Preventívne opatrenia sa uplatňujú do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Keď sa zistí platobná neschopnosť alebo nadmerná zadlženosť, súd rozhodnutím uvedeným v článku 630 ods. 1 obchodného zákonníka vyhlási platobnú neschopnosť alebo nadmernú zadlženosť, určí dátum jej začiatku, začne insolvenčné konanie, vymenuje predbežného správcu konkurznej podstaty, pripustí zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zabavenia alebo iných preventívnych opatrení a stanoví dátum prvej schôdze veriteľov v lehote najviac jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia.

Ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky sa poškodí konkurzná podstata, súd môže na návrh dlžníka alebo správcu konkurznej podstaty, orgánu vnútroštátnej finančnej správy alebo veriteľa vyhlásiť dlžníka za insolventného rozhodnutím podľa článku 630 ods. 2 obchodného zákonníka a nariadiť, aby prestal podnikať, a to buď od dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania alebo od neskoršieho dátumu pred uplynutím lehoty na navrhnutie plánu ozdravenia. V prípade rozhodnutia o začatí insolvenčného konania proti prevádzkovateľovi vodovodnej a kanalizačnej siete súd nesmie takémuto subjektu nariadiť, aby ukončil činnosť, kým sa v oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania je záväzné pre všetky strany.

Po začatí insolvenčného konania alebo uložení predbežných a preventívnych opatrení súdom dlžník ďalej obchoduje pod dohľadom správcu konkurznej podstaty a môže uzatvárať nové zmluvy len s predchádzajúcim súhlasom správcu konkurznej podstaty a pod podmienkou, že bude naďalej dodržiavať opatrenia, ktoré boli nariadené v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania. Ak súd zistí, že úkonmi dlžníka sa poškodzujú záujmy veriteľov, môže dlžníka zbaviť práva spravovať jeho majetok a nakladať s ním a môže toto právo udeliť správcovi konkurznej podstaty.

Rozhodnutím podľa článku 631 obchodného zákonníka súd zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, ak zistí, že ťažkosti dlžníka sú dočasné alebo že jeho aktíva sú dostatočné na krytie jeho dlhov bez toho, aby boli dotknuté záujmy veriteľov.

Ak dostupné aktíva nie sú dostatočné na úhradu počiatočných trov insolvenčného konania a trovy neboli uhradené vopred, súd prijme rozhodnutie podľa článku 632 ods. 1 obchodného zákonníka, ktorým vyhlási platobnú neschopnosť alebo nadmernú zadlženosť, začne insolvenčné konanie, pripustí zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zabavenia alebo iných preventívnych opatrení, nariadi, aby spoločnosť prestala obchodovať, vyhlási dlžníka za insolventného a pozastaví konanie bez toho, aby nariadil vyčiarknutie obchodníka z obchodného registra. Pozastavené konanie sa môže znovu začať na žiadosť dlžníka alebo veriteľa v lehote do jedného roka od zapísania rozhodnutia v obchodnom registri. Konanie sa môže znovu začať, ak žiadateľ môže preukázať, že sú k dispozícii dostatočné aktíva, alebo ak zloží sumu potrebnú na úhradu počiatočných trov. Ak nijaká zo strán nepožiada o opätovné začatie konania, súd konanie ukončí a nariadi vyčiarknutie dlžníka z obchodného registra. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú, ak sa počas konania zistí, že dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu nákladov insolvenčného konania.

Proti rozhodnutiam podľa článkov 630 a 632 obchodného zákonníka je možné podať odvolanie v lehote do siedmich dní od ich zapísania v obchodnom registri a proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, je možné podať odvolanie v lehote do siedmich dní od dátumu jeho oznámenia v súlade s postupom stanoveným v občianskom súdnom poriadku. Rozhodnutie podľa článku 630 je vykonateľné s okamžitým účinkom.

Insolvenčné konania sa považujú za otvorené od dátumu zápisu rozhodnutia podľa článku 630 ods. 1 obchodného zákonníka. Keď sa rozhodnutie o začatí insolvenčného konania zruší, obstavenie a zabavenie sa považujú za zrušené, práva dlžníka sa obnovujú a právomoci správcu konkurznej podstaty sa ukončujú k dátumu zapísania konečného rozsudku v obchodnom registri.

Súd schvaľuje alebo zamieta plán ozdravenia podniku osobitným rozhodnutím. Ak sa plán ozdravenia schváli, súd ukončí insolvenčné konanie a vymenuje dozorný orgán navrhnutý v pláne alebo zvolený schôdzou veriteľov. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

Rozhodnutím stanoveným v článku 710 obchodného zákonníka vyhlási súd dlžníka za insolventného v prípade, ak sa v príslušnej zákonnej lehote nepredloží nijaký plán ozdravenia, alebo ak navrhnutý plán nie je prijatý alebo schválený. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú v prípadoch stanovených v článkoch 630 ods. 2, 632 ods. 1 a 709 ods. 1 obchodného zákonníka (opätovné začatie konania v prípade, ak dlžník neplní svoje záväzky podľa plánu obnovy). Rovnakým rozhodnutím súd vyhlási dlžníka za insolventného, nariadi, aby insolventný podnik prestal obchodovať, pripustí všeobecné obstavenie a zabavenie majetku dlžníka, ukončí právomoci riadiacich orgánov dlžníka, ktorý je právnickou osobou, odníme dlžníkovi právo spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou a nariadi prevedenie aktív konkurznej podstaty na peniaze a rozdelenie výnosov. Rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti sa uplatňuje na všetky strany a je podmienené zápisom v obchodnom registri. Rozhodnutie je vykonateľné s okamžitým účinkom a je možné sa proti nemu odvolať do siedmich dní od dátumu zápisu.

Od zápisu rozhodnutia o vyhlásení platobnej neschopnosti v obchodnom registri sa nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok dlžníka a jeho pohľadávky od tretích strán v dobrej viere považujú za zablokované. Všeobecné zablokovanie nehnuteľností a plavidiel, ktorých vlastníkom je dlžník, sa zapíše do notárskych registrov alebo lodných registrov na základe rozhodnutia, ktorým bol dlžník vyhlásený za insolventného, ktoré bolo zapísané do obchodného registra. Všetky peňažné a nepeňažné záväzky dlžníka sa stanú voči nemu vykonateľnými od dátumu rozhodnutia o vyhlásení platobnej neschopnosti. Trhová hodnota nepeňažných pohľadávok v peniazoch sa určí k dátumu vydania rozhodnutia. Nepeňažné záväzky sa prevedú na peniaze na základe ich trhovej hodnoty k dátumu vydania rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Rozsudky zahraničných súdov o vyhlásení platobnej neschopnosti sa v Bulharsku uznávajú na základe reciprocity, ak boli vydané orgánom štátu, v ktorom má dlžník svoje sídlo. Na žiadosť dlžníka, správcu konkurznej podstaty vymenovaného zahraničným súdom alebo veriteľa môže bulharský súd začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. V tomto prípade sa rozhodnutie uplatňuje len na aktíva dlžníka v Bulharsku.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Od dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania sa majetok dlžníka stáva konkurznou podstatou, z ktorej sa majú uspokojiť pohľadávky všetkých veriteľov vyplývajúce z obchodných a neobchodných dlhov.

Podľa vnútroštátneho práva konkurzná podstata zahŕňa:

  • aktíva, ktoré dlžník vlastnil k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
  • aktíva, ktoré dlžník nadobudol po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
  • aktíva dlžníka, ktorý je jediným spoločníkom, zahŕňajú polovicu osobného majetku, práva v osobnom majetku a peňažné vklady, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
  • aktíva dlžníka, ktorý je spoločníkom s neobmedzeným ručením, zahŕňajú polovicu osobného majetku, práva v osobnom majetku a peňažné vklady, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podiel alebo príspevok, ktorý neuhradil alebo ktorým neprispel spoločník s ručením obmedzeným, vyberie správca konkurznej podstaty, aby bol zaradený do konkurznej podstaty. Do konkurznej podstaty sa zaradia akékoľvek dodatočné novovybrané pohľadávky dlžníka, výnosy z predaja jeho aktív a sumy splatné veriteľom, ktoré boli nedobytné.

Ak predajná cena majetkovej položky, ktorá sa poskytla ako záloh alebo zábezpeka, presiahne výšku zabezpečenej pohľadávky vrátane kumulovaného úroku, zostatková suma sa zaradí do konkurznej podstaty. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje na veriteľov, ktorým bolo poskytnuté právo na ponechanie zábezpeky.

Ak súd vyhlásil transakciu vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty za neplatnú, aktíva, ktoré poskytla tretia strana, sa vrátia, a ak takéto aktíva nie sú zaradené do konkurznej podstaty alebo ak sa dlhujú peniaze, tretia strana sa ustanoví ako veriteľ v konaní.

Ak výnosy z realizácie aktív, na ktoré sa vzťahujú preventívne opatrenia uložené pred začatím insolvenčného konania na zabezpečenie verejných dlhov alebo vo vzťahu ku ktorým prebieha exekučné konanie na výber verejných dlhov, presiahnu výšku pohľadávky vrátane vzniknutých úrokov a vzniknutých výdavkov na exekúciu, verejný súdny exekútor poukáže zostatkovú sumu na bankový účet konkurznej podstaty. Ak verejný súdny exekútor nerealizuje aktíva počas obdobia šiestich mesiacov od začiatku insolvenčného konania, aktívum prechádza od verejného súdneho exekútora k správcovi konkurznej podstaty a realizuje sa v insolvenčnom konaní. Ak sa platba v prospech žiadateľa uskutoční medzi dátumom, ku ktorému bolo pozastavené exekučné konanie, a zápisom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, vyplatená suma sa vráti do konkurznej podstaty. Ak sa podniknú kroky na realizáciu zábezpeky v prospech zabezpečeného veriteľa, podiel výnosov, ktorý presahuje výšku zábezpeky, sa pripojí ku konkurznej podstate.

Konkurzná podstata nezahŕňa:

  • neskonfiškovateľné aktíva dlžníka a spoločníka s neobmedzeným ručením,
  • finančné záruky uvedené v článkoch 22 písm. h) a 63 písm. a) bode 2 zákona o podzemných prírodných zdrojoch,
  • aktíva prevádzkovateľov vodovodnej a kanalizačnej siete potrebné na ich primárne úkony, kým sa v príslušnej oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete,
  • sumy uložené na bankovom účte uvedenom v článku 60 ods. 2 zákona o nakladaní s odpadom.

Podľa vnútroštátneho práva (články 444 – 447 občianskeho súdneho poriadku) predmetom vykonávania nemôžu byť tieto položky osobného majetku dlžníka, ktorý je fyzickou osobou:

  • predmety určené na bežné používanie dlžníkom a jeho rodinou, ako sa uvádzajú v zozname prijatom radou ministrov,
  • potraviny nevyhnutné na výživu dlžníka a jeho rodiny počas obdobia jedného mesiaca alebo v prípade poľnohospodárskych výrobcov do novej žatvy alebo ich ekvivalent v iných poľnohospodárskych výrobkoch,
  • palivo nevyhnutné na vykurovanie, varenie a osvetlenie na obdobie troch mesiacov,
  • stroje, nástroje, zariadenia a knihy, ktoré sa považujú za základné osobné vlastníctvo a ktoré samostatne zárobkovo činnému odborníkovi alebo remeselníkovi umožňujú pokračovať vo vykonávaní jeho povolania,
  • pôda dlžníka, ktorý je poľnohospodárskym výrobcom, a najmä záhrady a vinohrady s rozlohou až do 0,5 ha alebo polia s rozlohou až do 3 ha vrátane potrebných poľnohospodárskych strojov, nástrojov, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a semien na vysievanie na obdobie jedného roka,
  • záprah ťažných zvierat, krava a päť malých poľnohospodárskych zvierat, desať úľov a domáca hydina vrátane potrebného krmiva až do novej žatvy alebo kým sa zvieratá môžu vypustiť na pastvu,
  • obydlie dlžníka, ak ani dlžník, ani nijaký členovia jeho rodiny, s ktorými sa delí o spoločný obývací priestor, nemajú iné obydlie, bez ohľadu na to, či v ňom dlžník býva alebo nie. Ak obydlie presahuje obývacie potreby dlžníka a členov jeho rodiny, ako sa určuje vyhláškou rady ministrov, nadbytočná časť sa ponúkne na predaj, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 zákona o vlastníctve,
  • iné neskonfiškovateľné majetkové položky a pohľadávky chránené pred exekúciou iným zákonom.

Uvedené zákazy sa neuplatňujú na veriteľov v súvislosti s majetkom, ktorý sa poskytol ako záloh alebo ako zábezpeka hypotéky, keď žiadateľ je veriteľom vo vzťahu k zálohu alebo zábezpeke hypotéky. V súvislosti s pôdou a obydlím dlžníka sa zákazy neuplatňujú na:

  • dlžníkov, ktorý dlhujú platby výživného, náhrady priznané podľa priestupkového zákona a finančné manko, ktoré sa má vyrovnať,
  • dlžníkov v iných prípadoch výslovne stanovených zákonom.

V prípade, že je predmetom exekúcie mzda dlžníka alebo iná odmena prijatá za prácu alebo dôchodok, ktorý presahuje výšku minimálnej mzdy, môžu sa vykonať tieto zrážky:

  1. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, nepresahuje 300 BGN mesačne – štvrtina tejto sumy, ak nemá nijaké deti, a pätina tejto sumy, ak má nezaopatrené deti;
  2. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, predstavuje sumu od 300 BGN do 600 BGN mesačne – tretina tejto sumy, ak nemá nijaké deti, a štvrtina tejto sumy, ak má nezaopatrené deti;
  3. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, predstavuje sumu od 600 BGN do 1200 BGN mesačne – polovica tejto sumy, ak nemá nijaké deti, a tretina tejto sumy, ak má nezaopatrené deti;
  4. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, presahuje 1200 BGN mesačne – suma presahujúca 600 BGN, ak nemá nijaké deti, a suma presahujúca 800 BGN, ak má nezaopatrené deti.

V týchto prípadoch sa mesačná mzda alebo odmena vypočíta po odpočítaní dane a povinných platieb sociálneho poistenia. Tieto obmedzenia sa však neuplatňujú na pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s platbami výživného. V tomto prípade sa suma priznaná na výživnom odpočíta v plnej výške a zrážky zo mzdy alebo z akejkoľvek inej odmeny za prácu alebo z dôchodku za iné záväzky osoby, ktorej bola nariadená úhrada nedoplatkov na výživnom, sa vykonajú zo zostatku celkového príjmu tejto osoby. Exekúcia voči pohľadávkam na výživnom sa nepovoľuje. Exekúcia voči štipendiu sa povoľuje výhradne vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli v súvislosti s platbami výživného.

Ak sa dlžník, ktorý je fyzickou osobou, vzdá ochrany poskytnutej vo vzťahu k jeho osobnému majetku, mzde alebo inej odmene za prácu alebo dôchodku, tento jeho úkon je neplatný.

V článkoch 22 písm. h) a 63 písm. a) bode 2 zákona o podzemných prírodných zdrojoch sa stanovujú požiadavky týkajúce sa finančných záruk, ktoré prevádzkovateľ, držiteľ povolenia alebo koncesionár musí poskytnúť ministerstvu energetiky pred začatím úkonov na základe licencie, a najmä: neodvolateľná banková záruka vydaná v prospech ministerstva energetiky, zverenecký účet v banke, ktorú určí prevádzkovateľ a ktorá je prijateľná pre ministerstvo energetiky, poistná zmluva, v ktorej sa ako príjemca uvedie ministerstvo energetiky, dokumentárny akreditív, podľa ktorého sa finančné prostriedky môžu čerpať len na plnenie určených činností, alebo iná zákonná zábezpeka, ktorá sa prekonzultovala s ministerstvom energetiky.

V článku 60 ods. 2 zákona o nakladaní s odpadom sa stanovujú požiadavky týkajúce sa záruk, ktoré sa majú poskytnúť na krytie budúcich nákladov spojených s uzavretím skládky a následnou starostlivosťou, takto: mesačné zrážky uhrádzané na zverenecký účet regionálnej služby pre kontrolu životného prostredia a vody (RIOSV) zodpovednej za oblasť, v ktorej sa skládka nachádza, mesačné zrážky uhrádzané na účet s osobitným účelom zablokovaný až do dokončenia a schválenia všetkých opatrení súvisiacich s uzavretím skládky a následnou starostlivosťou, okrem prípadov, keď sa použitie vložených finančných prostriedkov výslovne povolí, alebo banková záruka vydaná v prospech príslušnej služby RIOSV zodpovednej za oblasť, v ktorej sa skládka nachádza.

Na záverečnej schôdzi veriteľov sa prijíma uznesenie o nepredajnom osobnom majetku v konkurznej podstate a môže sa rozhodnúť, že osobný majetok so zanedbateľnou hodnotou alebo pohľadávky, ktorých vymáhanie by bolo neprimerane zložité, sa vrátia dlžníkovi.

Po splatení všetkých dlhov v plnej výške sa zostatok konkurznej podstaty vráti dlžníkovi.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník a správca konkurznej podstaty majú v insolvenčnom konaní tieto práva:

  • vznášať námietky proti súvahe a správe, ktoré vypracoval likvidátor, ak sa konanie začalo proti spoločnosti v likvidácii. Súd rozhodne o námietke do štrnástich dní v rozhodnutí, proti ktorému nie je možné odvolanie,
  • požiadať súd, aby vyhlásil dlžníka za insolventného a nariadil mu, aby prestal obchodovať, a to buď k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý však musí nastať pred uplynutím lehoty určenej na predloženie návrhu plánu ozdravenia, ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky by sa spôsobila ujma na konkurznej podstate,
  • požiadať súd, aby pripustil preventívne opatrenia stanovené podľa zákona s cieľom zabezpečiť dostupné aktíva dlžníka,
  • navrhnúť plán ozdravenia,
  • požiadať súd, aby zvolal schôdzu veriteľov.

Úkony dlžníka a správcu konkurznej podstaty sa zaznamenajú vo verejnom registri, ktorý sa môže spravovať v elektronickej forme a je dostupný v podateľni insolvenčného súdu.

Dlžník, jeho zástupca a správca konkurznej podstaty sa nemôžu priamo ani prostredníctvom náhradníka alebo inej spriaznenej strany zúčastňovať na ponukových konaniach ani sa zúčastňovať ako kupujúci na aukciách určených na predaj osobného majetku alebo vlastníckych práv zahrnutých do konkurznej podstaty. Keď vlastnícke právo nadobudne neoprávnený uchádzač, predaj je neplatný a peniaze, ktoré kupujúci zaplatil, sa zadržia a použijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Po začatí insolvenčného konania alebo uložení predbežných a preventívnych opatrení súdom dlžník ďalej obchoduje pod dohľadom správcu konkurznej podstaty a môže uzatvárať nové zmluvy len s predchádzajúcim súhlasom správcu konkurznej podstaty a pod podmienkou, že bude naďalej dodržiavať opatrenia, ktoré boli nariadené v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania.

Ak súd zistí, že úkonmi dlžníka sa poškodzujú záujmy veriteľov, môže dlžníka zbaviť práva spravovať jeho majetok a nakladať s ním a môže toto právo udeliť správcovi konkurznej podstaty.

Dlžník

Pri vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti musí dlžník požiadať súd o povolenie na začatie insolvenčného konania v lehote do 30 dní. Žiadosť podáva dlžník, dedič dlžníka, riadiaci orgán alebo zástupca alebo likvidátor obchodného podniku alebo spoločník s neobmedzeným ručením. Ak žiadosť podáva zástupca, vyžaduje sa výslovné splnomocnenie. Dlžník môže v žiadosti navrhnúť plán ozdravenia a určiť osobu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené pre správcov konkurznej podstaty, ktorí sa majú vymenovať, ak súd nariadi, aby sa začalo insolvenčné konanie.

Dlžník konajúci osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu môže vykonávať všetky potrebné procesné úkony v insolvenčnom konaní a v konaní, ktoré sa začalo vo vzťahu k žalobám o určovací rozsudok a žiadostiam o potvrdenie, s výnimkou tých, ktoré patria do výhradnej právomoci správcu konkurznej podstaty.

Dlžník a jeho rodina majú za určitých podmienok nárok na platby výživného. Výšku platby určí súd a táto suma predstavuje trovy insolvenčného konania.

Dlžník sa môže zúčastňovať na schôdzach veriteľov, ak to považuje za potrebné.

Súd môže na návrh dlžníka zrušiť uznesenie schôdze veriteľov, ak je nezákonné alebo nanajvýš škodlivé pre záujmy niektorých veriteľov.

Dlžník môže do siedmich dní od uverejnenia zoznamov prípustných a zamietnutých pohľadávok v obchodnom registri podať písomnú námietku, ktorej kópia sa zasiela správcovi konkurznej podstaty, proti akejkoľvek pohľadávke, ktorú pripustil alebo zamietol správca konkurznej podstaty. Dlžník môže do štrnástich dní od uverejnenia súdneho príkazu, ktorým sa schvaľuje zoznam v obchodnom registri, podať žalobu o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka, ak súd zamietne námietku dlžníka proti pohľadávke, ktorú schválil veriteľ, alebo ak zahrnie pohľadávku do zoznamu schválených pohľadávok.

Dlžník môže súd požiadať, aby odvolal vymenovaného správcu konkurznej podstaty, ak si správca konkurznej podstaty neplní svoje povinnosti alebo ak koná spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy veriteľa alebo dlžníka.

Dlžník môže namietať proti vydaniu súdneho príkazu súdom pri predaji osobného majetku a vlastníckych práv v konkurznej podstate.

Dlžník môže na súde podať písomnú námietku proti distribučnému účtu a namietať proti súdnemu príkazu, ktorým bol účet schválený.

Dlžník môže súd požiadať, aby v čase schvaľovania plánu ozdravenia osobitným rozhodnutím alebo k neskoršiemu dátumu s cieľom zabezpečiť zachovanie aktív a umožniť vykonávanie plánu určil aktíva, s ktorými môže dlžník disponovať s predchádzajúcim súhlasom dozorného orgánu, alebo v prípade, že neexistuje nijaký dozorný orgán, s predchádzajúcim súhlasom súdu, alebo aby nahradil jedného alebo viacerých členov dozornej rady.

Podľa článku 740 obchodného zákonníka môže dlžník v ktoromkoľvek štádiu konania uzavrieť dohodu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami na urovnanie ich peňažných pohľadávok. V tomto prípade správca konkurznej podstaty nezastupuje dlžníka ako stranu. Ak dlžník neplní svoje záväzky podľa tejto dohody, veritelia, ktorých pohľadávky predstavujú aspoň 15 % celkovej sumy pohľadávok, môžu požiadať o obnovenie insolvenčného konania.

Dlžník môže požiadať o obnovenie insolvenčného konania do jedného roka od dátumu zápisu rozhodnutia o pozastavení konania v obchodnom registri, ak zistí, že sú dispozícii dostatočné aktíva, alebo ak zloží sumu potrebnú na úhradu počiatočných trov konania vopred.

Dlžník môže súd požiadať, aby obnovil pozastavené konanie do jedného roka od dátumu príkazu na pozastavenie konania, ak sa počas tohto obdobia uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktoré neboli známe počas insolvenčného konania.

Dlžník môže súd požiadať, aby mu vydal rozhodnutie restitutio in integrum, pokiaľ ide o jeho obnoviteľné práva, ak v plnej výške splatí všetky dlhy, ktoré boli v konaní uznané ako prípustné, vrátane vzniknutých úrokov a výdavkov. Práva dlžníka sa obnovia bez splatenia všetkých dlhov v plnej výške, ak bola platobná neschopnosť spôsobená nepriaznivým podnikateľským a hospodárskym vývojom. Práva spoločníkov s neobmedzeným ručením sa obnovia za rovnakých podmienok. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa udeľuje restitutio in integrum, nie je možné odvolanie. Dlžník má sedem dní na to, aby napadol rozhodnutie, ktorým sa jeho žiadosť zamieta. Konečné rozhodnutie sa zapíše do spisu insolventného obchodníka, ktorý sa vedie v obchodnom registri.

Dlžník môže predložiť námietky proti záverečnej správe správcu konkurznej podstaty, ktorá bola vypracovaná pred ukončením jeho menovania, do siedmich dní od dátumu, ku ktorému sa správa predkladá súdu. Súd rozhodne o správe do štrnástich dní a proti jeho rozhodnutiu nie je možné odvolanie.

Dlžníkovi sa zostatok konkurznej podstaty, ak existuje, môže odovzdať po úplnom a konečnom vyrovnaní všetkých jeho dlhov.

Ak sa žiadosť veriteľa o vyhlásenie platobnej neschopnosti zamietne v konečnom rozsudku, dlžník, či už fyzická alebo právnická osoba, má nárok na náhradu, ak veriteľ konal úmyselne alebo s hrubou nedbanlivosťou. Náhrada prináleží za každú hmotnú aj nehmotnú škodu, ktorá vznikla ako priamy dôsledok protiprávneho činu. Ak k škodám prispeli úkony dlžníka, náhrada sa môže znížiť. Ak žiadosť o povolenie na začatie insolvenčného konania podali viacerí veritelia, sú zodpovední spoločne a nerozdielne.

Dlžník musí najneskôr do štrnástich dní od začiatku insolvenčného konania predložiť súdu a správcovi konkurznej podstaty tieto dokumenty:

  1. potrebné informácie o podnikaní spoločnosti a majetku dlžníka;
  2. zoznam platieb v hotovosti alebo bankovým prevodom v sume prevyšujúcej 1 200 BGN, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti;
  3. zoznam platieb, ktoré dlžník uhradil spriazneným stranám počas obdobia posledných dvanástich mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti;
  4. notársky overené vyhlásenie, v ktorom sa uvedú všetky položky osobného majetku, vlastnícke práva a pohľadávky s menami a adresami ich dlžníkov.

Dlžník poskytne súdu alebo správcovi konkurznej podstaty informácie o svojich aktívach a podnikaní vrátane všetkých príslušných dokumentov v lehote do siedmich dní od dátumu, keď bol o to písomne požiadaný. Informácie musia byť aktuálne k dátumu tejto žiadosti. Inak súd uloží pokutu.

Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu neuhradenia počiatočných trov insolvenčného konania musí dlžník ukončiť pracovný pomer svojich pracovníkov a zamestnancov, informovať príslušné miestne riaditeľstvo vnútroštátnej finančnej správy, vydať príslušné dokumenty potvrdzujúce pracovnú skúsenosť a dĺžku pracovného pomeru na účely sociálneho poistenia pre uvedených pracovníkov a zamestnancov, vypracovať referenčný dokument, v ktorom sa uvedú všetky osoby so zaručenými pohľadávkami podľa zákona o zaručených pohľadávkach pracovníkov a zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a vyhlášok, ktorými sa stanovujú pravidlá na jeho vykonávanie, a odovzdať záznamy spoločnosti príslušnej miestnej pobočke inštitútu národného poistenia.

Dlžník predkladá najmenej raz za štvrťrok správu o svojej činnosti a opatreniach prijatých na vykonávanie plánu ozdravenia dozornému orgánu stanovenému v tomto pláne a informuje tento orgán o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na ozdravenie.

Riadiace orgány dlžníka musia získať predchádzajúci súhlas dozorných orgánov pred rozhodnutím o týchto záležitostiach:

  • reštrukturalizácia dlžníka,
  • uzavretie alebo prevod podnikov alebo ich podstatných častí,
  • majetkové transakcie, ktoré nie sú bežnými úkonmi, a transakcie súvisiace s riadením obchodnej činnosti dlžníka,
  • podstatná zmena obchodnej činnosti dlžníka,
  • podstatné organizačné zmeny,
  • zriadenie dlhodobej spolupráce, ktorá je nevyhnutná na vykonávanie plánu ozdravenia, alebo prerušenie takejto spolupráce,
  • otvorenie alebo zatvorenie pobočiek.

Plán ozdravenia schválený súdom je pre dlžníka povinný, pričom dlžník by mal bezodkladne vykonať stanovené štrukturálne zmeny.

Dlžník sa musí zdržať úkonov a transakcií uvedených v článkoch 645, 646 a 647 obchodného zákonníka v lehotách a za podmienok, ktoré sú tam špecifikované, inak môžu byť tieto úkony a transakcie vyhlásené za neplatné vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty

Podľa bulharských právnych predpisov je správca konkurznej podstaty fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

  1. nebola v dospelosti odsúdená za úmyselný závažný trestný čin, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje úplná súdna rehabilitácia;
  2. nie je manželom/manželkou ani pokrvným príbuzným dlžníka alebo veriteľa v priamej línii pôvodu; nie je príbuzným dlžníka alebo veriteľa vo vedľajšej línii až po šesť pokolení a v spríbuznenej línii až po tri pokolenia;
  3. nie je veriteľom v insolvenčnom konaní;
  4. nie je insolventným dlžníkom, ktorému nebolo vydané rozhodnutie restitutio in integrum;
  5. nemá s dlžníkom alebo s veriteľom nijaké vzťahy, ktoré by mohli viesť odôvodnenému podozreniu, pokiaľ ide o jej nestrannosť;
  6. má vysokoškolské vzdelanie v oblasti ekonómie alebo práva a najmenej tri roky príslušnej odbornej praxe;
  7. úspešne absolvovala kompetenčnú skúšku v súlade s pravidlami a postupom, ktoré sa stanovujú v osobitnom právnom predpise, a bola zapísaná do zoznamu odborníkov, ktorí spĺňajú kritériá na vymenovanie do funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorý schválilo ministerstvo spravodlivosti a ktorý bol uverejnený v štátnom vestníku;
  8. nebola odvolaná z funkcie správcu konkurznej podstaty z dôvodu porušenia svojich povinností alebo z dôvodu úkonov, ktorými sa poškodili záujmy veriteľov alebo dlžníka; nebola vyčiarknutá z registra, ktorý vedie centrálna banka, alebo odvolaná na základe uváženia fondu alebo na návrh ministerstva financií za porušenie povinnosti alebo za úkon, ktorým sa poškodzujú záujmy veriteľov;
  9. neuplatňovali sa proti nej opatrenia podľa článku 65 ods. 2 bodu 11 zákona o bankách alebo článku 103 ods. 2 bodu 16 zákona o úverových inštitúciách.

Ministerstvo spravodlivosti vyčiarkne správcu konkurznej podstaty zo zoznamu, ak sa zistí porušenie právomocí a povinností zverených kancelárii správcu konkurznej podstaty, bez ohľadu na to, či porušenie stanovil insolvenčný súd, a zabezpečí uverejnenie zmeneného zoznamu v štátnom vestníku.

Právomoci zverené správcovi konkurznej podstaty môže vykonávať viacero osôb. V tomto prípade sa rozhodnutia prijímajú jednomyseľne a úkony sa vykonávajú spoločne, pokiaľ veritelia alebo – v prípade sporu medzi stranami vykonávajúcimi povinnosti správcu konkurznej podstaty – súd nerozhodnú inak. Ak právomoci zverené správcovi konkurznej podstaty vykonáva viacero osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia jednomyseľne a konajú spoločne, ich zodpovednosť je spoločná a nerozdielna.

Správca konkurznej podstaty musí uhrádzať ročný poplatok za kontinuálnu odbornú prípravu. Správca konkurznej podstaty, ktorý včas neuhradí príslušný príspevok, sa vyčiarkne z registra. Najneskôr do troch dní od určenia správcu konkurznej podstaty a pred svojím potvrdením vo funkcii musí správca konkurznej podstaty uzavrieť poistenie zodpovednosti pri výkone povolania na celé trvanie insolvenčného konania, aby bol chránený pred žalobami o náhradu škody, ktoré vzniknú na základe porušenia povinností jeho úradu.

Ministerstvo spravodlivosti v súčinnosti s ministerstvom hospodárstva musí každoročne organizovať kurzy odbornej prípravy pre správcov konkurznej podstaty.

Podľa obchodného zákonníka sa správcovia konkurznej podstaty delia do týchto kategórií:

  • dočasní správcovia konkurznej podstaty vymenovaní rozhodnutím o začatí insolvenčného konania,
  • dočasní správcovia konkurznej podstaty vymenovaní v rámci preventívneho opatrenia,
  • stáli správcovia konkurznej podstaty, ktorí môžu byť zvolení schôdzou veriteľov alebo vymenovaní súdom, ak sa na vymenovaní nezhodne schôdza veriteľov,
  • pomocní správcovia konkurznej podstaty,
  • správcovia konkurznej podstaty ex officio vymenovaní v čase odvolania stáleho správcu konkurznej podstaty, ktorí vykonávajú svoje funkcie až do vymenovania nového stáleho správcu konkurznej podstaty.

Právomoci dočasného správcu konkurznej podstaty sú totožné s právomocami stáleho správcu konkurznej podstaty. Dočasný správca konkurznej podstaty okrem toho do štrnástich dní od dátumu, ku ktorému sa ustanovilo insolvenčné konanie, vyhotoví tieto dokumenty:

  • zoznam veriteľov na základe účtovných kníh dlžníka, v ktorom sa uvedie výška ich pohľadávok a to, ktorí veritelia sú alebo boli spriaznení s dlžníkom v posledných troch rokoch pred začatím insolvenčného konania na základe informácií dostupných v obchodnom registri a v účtovných knihách dlžníka,
  • osvedčenú kópiu účtovných kníh dlžníka,
  • písomnú správu o dôvodoch platobnej neschopnosti, súčasných aktívach dlžníka, opatreniach prijatých na ich zachovanie a možnostiach záchrany podniku.

Dočasný správca konkurznej podstaty sa musí zúčastniť na prvej schôdzi veriteľov.

Insolvenčný súd vymenuje správcu konkurznej podstaty zvoleného na prvej schôdzi veriteľov, ak spĺňa uvedené požiadavky a poskytol svoj predchádzajúci písomný súhlas v podobe notársky overeného vyhlásenia, a určí dátum, ku ktorému sa správca konkurznej podstaty má ujať svojich povinností. Správca konkurznej podstaty v čase svojho menovania predkladá notársky overené vyhlásenie o existencii alebo neexistencii určitých právnych prekážok vykonávania povinností svojho úradu uvedených v obchodnom zákonníku, ako sú postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcionára v akciovej spoločnosti, súbežné vykonávanie povinností likvidátora a správcu konkurznej podstaty a vykonávanie iných platených funkcií. Správca konkurznej podstaty musí vznik ktorejkoľvek z týchto okolností oznámiť insolvenčnému súdu. Správca konkurznej podstaty sa musí ujať funkcie k dátumu, ktorý stanovil súd. Ak to neurobí, súd do siedmich dní nahradí vymenovaného správcu konkurznej podstaty inou osobou vybranou spomedzi osôb, ktoré boli nominované prvou schôdzou veriteľov. Ak neboli preložené nijaké alternatívne nominácie, vymenuje sa správca konkurznej podstaty z príslušného zoznamu a zvolá sa nová schôdza veriteľov. Ak na schôdzi veriteľov nie je možné dospieť k dohode o vymenovaní správcu konkurznej podstaty alebo nie je možné rozhodnúť o jeho odmene, odmenu správcu konkurznej podstaty určí súd.

Súd odvoláva správcu konkurznej podstaty v týchto prípadoch:

  1. na základe písomnej žiadosti správcu konkurznej podstaty;
  2. ak sa správca konkurznej podstaty stane právne nespôsobilým;
  3. ak už správca konkurznej podstaty nespĺňa požiadavky stanovené zákonom;
  4. na žiadosť veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice celkovej výšky pohľadávok;
  5. na základe rozhodnutia prijatého na schôdzi veriteľov;
  6. v prípadoch, keď správca konkurznej podstaty už nie je schopný vykonávať svoje právomoci;
  7. v prípade úmrtia.

Súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh dlžníka, výboru veriteľov alebo veriteľa správcu konkurznej podstaty kedykoľvek odvolať, ak si správca neplní povinnosti alebo ak koná spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy veriteľa alebo dlžníka. Správca konkurznej podstaty odvolaný na vlastnú žiadosť musí plniť svoje povinnosti až do vymenovania nového správcu konkurznej podstaty. Príkaz, ktorým sa správca konkurznej podstaty odvoláva, je okamžite vykonateľný a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok. Zrušením príkazu na odvolanie sa odvolaná strana opätovne neustanovuje za správcu konkurznej podstaty v insolvenčnom konaní. Súd zvolá schôdzu veriteľov s úlohou nominovať nového správcu konkurznej podstaty. Až do výberu náhradníka funkcie správcu konkurznej podstaty vykonáva správca konkurznej podstaty ex officio vymenovaný súdom.

Správca konkurznej podstaty najneskôr do troch dní od prevzatia funkcie požiada o uvoľnenie zapečateného majetku dlžníka a zostaví súpis nehnuteľného a osobného majetku dlžníka, jeho hotovosti, cenností, cenných papierov, zmlúv, pohľadávok atď. vrátane položiek osobného majetku vo vlastníctve tretích strán. Správca konkurznej podstaty zostaví súpis, a ak sa neskôr objavia ďalšie aktíva, vypracuje sa doplňujúci súpis. Od okamihu zostavenia súpisu správca konkurznej podstaty zodpovedá za aktíva, ktoré sú v ňom uvedené, pokiaľ neboli odovzdané do úschovy dlžníkovi alebo tretej strane.

Správca konkurznej podstaty má tieto práva:

  1. zastupovať podnik;
  2. spravovať jeho súčasné záležitosti;
  3. dohliadať nad obchodnou činnosťou dlžníka, pokiaľ nebolo obmedzené jeho právo podnikať;
  4. získavať a uchovávať účtovné knihy a vybavovať obchodnú korešpondenciu podniku;
  5. skúmať a zisťovať aktíva dlžníka;
  6. v prípadoch stanovených zákonom požadovať ukončenie, zrušenie alebo anulovanie zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je dlžník;
  7. zúčastňovať sa na súdnych procesoch, ktorých stranou je podnik, a podávať žaloby v jeho mene;
  8. vymáhať peniaze dlžné dlžníkovi a vkladať výnosy na osobitný účet;
  9. s povolením súdu disponovať peniazmi dlžníka uloženými na bankových účtoch, ak je to potrebné na spravovanie a zachovanie aktív dlžníka;
  10. viesť prešetrovania s cieľom zistiť veriteľov dlžníka;
  11. konať na základe súdneho príkazu s cieľom zvolávať a organizovať schôdze veriteľov;
  12. navrhnúť plán ozdravenia;
  13. vykonávať úkony potrebné na ukončenie vlastníckych podielov dlžníka v iných spoločnostiach;
  14. previesť konkurznú podstatu na peniaze;
  15. vykonávať iné úkony stanovené zákonom a nariadené súdom.

Všetky orgány a inštitúcie verejnej správy sú povinné pomáhať správcovi konkurznej podstaty pri plnení jeho povinností.

Od dátumu, ku ktorému rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobudne konečnú platnosť, správca konkurznej podstaty prijíma peniaze vyplácané na úhradu pohľadávok dlžníka.

Správca konkurznej podstaty zabezpečí uverejnenie zoznamov prípustných a zamietnutých pohľadávok spolu s finančnými správami dlžníka v obchodnom registri hneď po ich dokončení a sprístupní ich veriteľom a dlžníkovi v podateľni súdu.

Správca konkurznej podstaty na účely rozšírenia konkurznej podstaty vymáha nesplatené podiely a príspevky spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným a môže v spojení s insolvenčným konaním podať žalobu podľa článkov 645, 646 a 647 obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách na zabezpečenie zodpovedajúcich úkonov na plnenie v súvislosti s touto pohľadávkou. Keď žalobu podá veriteľ, súd ustanoví správcu konkurznej podstaty za ďalšieho žalobcu sua sponte. Správca konkurznej podstaty sa musí zúčastňovať na konaniach, ktoré sa začali v súvislosti so žalobou o určovací rozsudok, ktorú podal dlžník alebo veriteľ podľa článku 694 obchodného zákonníka.

Správca konkurznej podstaty po získaní povolenia súdu dohodne predaj vlastníckych práv zahrnutých v konkurznej podstate, vypracuje rozpis rozdeľovania dostupných súm, ktoré sa majú rozdeliť medzi veriteľov s pohľadávkami podľa článku 722 ods. 1 obchodného zákonníka v závislosti od ich postavenia, prednostných práv a zábezpeky, zabezpečí zapísanie tohto rozpisu v obchodnom registri a uhrádza platby podľa tohto rozpisu. Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy odložené v čase konečného rozdeľovania na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté.

Ak sa dlžník dohodne na vyrovnaní so všetkými veriteľmi s prípustnými pohľadávkami, správca konkurznej podstaty nezastupuje dlžníka ako stranu.

Správca konkurznej podstaty musí vykonávať právomoci svojho úradu obozretne a riadne. Správca konkurznej podstaty nesmie delegovať svoje právomoci na tretiu stranu bez výslovného povolenia súdu. Správca konkurznej podstaty nesmie rokovať v mene dlžníka ani osobne, ani prostredníctvom spriaznenej osoby. Správca konkurznej podstaty nesmie nijakým spôsobom, ani priamo, ani prostredníctvom inej osoby, nadobúdať osobný majetok alebo vlastnícke práva z konkurznej podstaty. Toto obmedzenie sa uplatňuje na manžela/manželku správcu konkurznej podstaty, jeho príbuzných v priamej línii pôvodu a na jeho príbuzných vo vedľajšej línii až do šesť pokolení a v spríbuznenej línii až do troch pokolení. Správca konkurznej podstaty nesmie zverejniť nijaké skutočnosti, údaje a informácie, o ktorých sa dozvedel v spojení s výkonom právomocí a povinností, ktoré boli zverené jeho úradu.

Ak správca konkurznej podstaty neplní svoje povinnosti alebo ich plní, súd môže uložiť správcovi konkurznej podstaty pokutu až do výšky mesačnej odmeny. Správca konkurznej podstaty je povinný zaplatiť náhradu vo výške rovnajúcej sa úroku určenému uplatnením zákona za akékoľvek oneskorenie vkladov prijatých súm v banke. Správca konkurznej podstaty je povinný nahradiť dlžníkovi a veriteľom akúkoľvek škodu, ktorá bola protiprávne spôsobená pri vykonávaní jeho povinností.

Pri ukončení svojho mandátu musí správca konkurznej podstaty bezodkladne odovzdať účtovné knihy, záznamy a závierky spolu s majetkom, ktorý prijal do úschovy, novému správcovi konkurznej podstaty alebo osobe určenej súdom a v prípade, ak sa plán obnovy prijme na zváženie [na schôdzi veriteľov], dlžníkovi. Právomoci správcu konkurznej podstaty sa končia s ukončením insolvenčného konania. Správca konkurznej podstaty odovzdá účtovné knihy a zostatok majetku dlžníka jeho riadiacemu orgánu. Práva správcu konkurznej podstaty sa opätovne ustanovia, ak sa rozhodne o opätovnom otvorení insolvenčného konania.

V roku 2017 sa zaviedla funkcia pomocného správcu konkurznej podstaty. Pomocný správca konkurznej podstaty je fyzická osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené pre správcov konkurznej podstaty okrem požiadavky, aby mal najmenej dva roky príslušnej odbornej praxe, absolvoval kompetenčnú skúšku v súlade s postupom stanoveným v osobitnom právnom predpise a bol zapísaný do zoznamu odborníkov, ktorí môžu byť vymenovaní za správcu konkurznej podstaty, ktorý prijalo ministerstvo spravodlivosti a ktorý bol uverejnený v štátnom vestníku. Na pomocných správcov konkurznej podstaty sa nesmeli nikdy uplatňovať opatrenia podľa článku 65 ods. 2 bodu 11 zákona o bankách alebo článku 103 ods. 2 bodu 16 zákona o úverových inštitúciách.

Aby bol uchádzač vymenovaný za pomocného správcu konkurznej podstaty, musí absolvovať kompetenčnú skúšku v súlade s postupom stanoveným v právnom predpise. Ministerstvo spravodlivosti vydá príkaz na zapísanie pomocných správcov konkurznej podstaty, ktorí spĺňajú príslušné kompetenčné požiadavky, do osobitného zoznamu.

Pomocní správcovia konkurznej podstaty môžu vykonávať niektoré úkony v právomoci správcu konkurznej podstaty, pričom konajú na pokyn správcu konkurznej podstaty a v súlade s príslušným postupom (na základe splnomocnenia s výslovným povolením súdu). Pomocný správca konkurznej podstaty môže podpisovať niektoré dokumenty súvisiace s činnosťou správcu konkurznej podstaty, pričom k svojmu podpisu doplní slovo „pomocný“. Pomocný správca konkurznej podstaty je so správcom konkurznej podstaty spoločne a nerozdielne zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá bola protiprávne spôsobená pri vykonávaní ich povinností. Vzťahy medzi správcom konkurznej podstaty a pomocným správcom konkurznej podstaty sa upravujú zmluvou. Pri neexistencii osobitných pravidiel sa činnosť pomocných správcov konkurznej podstaty upravuje pravidlami platnými pre správcov konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty vymenovaný rozsudkom, ktorý vydal zahraničný súd, vykonáva práva zverené jeho úradu v krajine, kde sa začalo insolvenčné konanie, pokiaľ jeho činnosť nie je v rozpore s verejným poriadkom v Bulharskej republike. Na žiadosť správcu konkurznej podstaty vymenovaného zahraničným súdom môže bulharský súd začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. Schválenie plánu ozdravenia vo vedľajšom insolvenčnom konaní si vyžaduje súhlas správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní. Návrh na odloženie transakcie, ktorý podal správca konkurznej podstaty v hlavnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní, sa považuje za podaný v oboch konaniach.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V insolvenčnom konaní sa pohľadávka veriteľa môže započítať voči záväzku veriteľa, ktorý má voči dlžníkovi, ak oba dlhy existovali pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, boli vzájomne vykonateľné a rovnakého druhu a pohľadávka veriteľa sa stala splatnou. Ak sa pohľadávka veriteľa stane splatnou počas insolvenčného konania alebo v dôsledku rozhodnutia o vyhlásení dlžníka za insolventného, za predpokladu, že v dôsledku tohto rozhodnutia sú oba dlhy zaradené do rovnakej triedy, veriteľ môže svoj dlh započítať, až keď sa dlh stane splatným alebo ak boli oba dlhy zaradené na rovnakú úroveň. Vyhlásenie o započítaní sa musí oznámiť správcovi konkurznej podstaty.

Započítanie sa môže v prípade veriteľov konkurznej podstaty zrušiť, ak veriteľ pohľadávku získal a ak mu dlh vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pričom v čase získania pohľadávky alebo vzniku dlhu vedel, že dlžník je insolventný alebo nadmerne zadlžený, alebo že bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania. Bez ohľadu na čas, keď vzájomné dlhy vznikli, započítanie, ktoré dlžník uskutočnil po vyhlásení platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr, ako jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť, je vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty neplatné, okrem časti dlhu, ktorú by veriteľ dostal v čase rozdelenia po prevedení aktív na peniaze.

Žalobu o zrušenie započítania môže podať správca konkurznej podstaty alebo v prípade, ak správca konkurznej podstaty žalobu nepodá, ktorýkoľvek veriteľ konkurznej podstaty v lehote do jedného roka od dátumu, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie, alebo k dátumu rozhodnutia o opätovnom začatí pozastaveného insolvenčného konania. Ak sa dlh započítal po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, lehota na podanie žaloby o zrušenie započítania začína plynúť od dátumu započítania.

Začatie insolvenčného konania má odkladný účinok na všetky súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetku, občianskoprávnych a obchodných sporov, v ktorých je dlžník stranou konania (okrem pracovnoprávnych sporov týkajúcich sa peňažných pohľadávok dlžníka). Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak k dátumu začatia insolvenčného konania v inej veci, v ktorej je dlžník odporcom, súd súhlasil s preskúmaním námietky, ktorú dlžník vzniesol proti započítaniu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu neuhradenia počiatočných trov insolvenčného konania (rozhodnutie podľa článku 632 ods. 1 obchodného zákonníka) musí dlžník ukončiť pracovný pomer svojich pracovníkov a zamestnancov, informovať príslušné miestne riaditeľstvo vnútroštátnej finančnej správy, vydať príslušné dokumenty potvrdzujúce pracovnú skúsenosť a dĺžku pracovného pomeru na účely sociálneho poistenia uvedených pracovníkov a zamestnancov, vypracovať referenčný dokument, v ktorom sa uvedú všetky osoby so zaručenými pohľadávkami podľa zákona o zaručených pohľadávkach pracovníkov a zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a vyhlášok, ktorými sa stanovujú pravidlá na jeho vykonávanie, a odovzdať záznamy spoločnosti príslušnej miestnej pobočke inštitútu národného poistenia.

Správca konkurznej podstaty môže ukončiť akúkoľvek zmluvu, ktorej je dlžník zmluvnou stranou, na základe čiastočného alebo zásadného neplnenia zmluvy. Správca konkurznej podstaty oznámi ukončenie zmluvy pätnásť dní vopred a musí odpovedať na žiadosti o informácie, ktoré zaslala druhá strana, pokiaľ ide o to, či sa zmluva ukončí alebo zostane platná na rovnaké obdobie. Ak správca konkurznej podstaty na žiadosť neodpovie, zmluva sa považuje za ukončenú. Ak sa zmluva ukončí, druhá strana má nárok na náhradu škody. V prípade, že zmluva, podľa ktorej dlžník uhrádza platby v pravidelných intervaloch, zostáva platná, správcovi konkurznej podstaty nevzniká nijaká povinnosť vyrovnať akékoľvek nedoplatky podľa tejto zmluvy, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Od dátumu, ku ktorému rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobudne konečnú platnosť, správca konkurznej podstaty prijíma peniaze vyplácané na úhradu pohľadávok dlžníka. Vyrovnanie pohľadávky dlžníka po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, ale pred dátumom zápisu tohto rozhodnutia, je platné, ak strana, ktorá pohľadávku vyrovnala, nebola informovaná o začatí insolvenčného konania, alebo v prípade, ak bola o konaní informovaná, hospodársky úžitok, ktorým bola pohľadávka vyrovnaná, bol zaradený do konkurznej podstaty. Predpokladá sa dobrá viera, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Podľa článku 646 obchodného zákonníka sú tieto úkony vo vzťahu k veriteľom neplatné, ak sa uskutočnili po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným procesným poriadkom:

  • vyrovnanie dlhu, ktorý vznikol pred rozhodnutím o začatí insolvenčného konania,
  • záloh alebo zábezpeka hypotéky, ktoré vznikli vo vzťahu k právu alebo aktívu osobného majetku z konkurznej podstaty,
  • transakcia zahŕňajúca právo alebo aktívum z konkurznej podstaty.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o začatie insolvenčného konania môže súd na žiadosť veriteľa alebo z vlastnej iniciatívy, a ak je to potrebné na zachovanie aktív dlžníka, nariadiť, aby sa pozastavilo exekučné konanie voči aktívam dlžníka, s výnimkou vykonávacieho konania, ktoré sa začalo podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak veriteľ žiada o prijatie opatrení, súd ich pripustí, pokiaľ je návrh veriteľa podložený presvedčivými písomnými dôkazmi a/alebo pokiaľ sa poskytne zábezpeka vo výške, ktorú určí súd, na odškodnenie dlžníka za akúkoľvek náhradu škody v prípade, ak sa následne rozhodne, že dlžník nie je insolventný ani nadmerne zadlžený. Súd môže uložené preventívne opatrenie zrušiť, ak už nie je potrebné na zachovanie konkurznej podstaty.

Rozhodnutie sa oznámi strane, na ktorú sa opatrenia vzťahujú, a strane, ktorá žiadala o ich uloženie. Rozhodnutie je okamžite vykonateľné a je možné sa proti nemu odvolať do siedmich dní od doručenia oznámenia. Odvolania nemajú odkladný účinok. Preventívne opatrenia sa považujú za zrušené od dátumu zápisu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o začatie insolvenčného konania. Uložené preventívne opatrenia zostávajú účinné až do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Od tohto dátumu sa ich účinok ruší účinkom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania má odkladný účinok na exekučné konanie týkajúce sa aktív zahrnutých do konkurznej podstaty okrem aktív podľa článku 193 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak sa platba v prospech žiadateľa uskutoční medzi dátumom, ku ktorému bolo pozastavené exekučné konanie, a zápisom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, vyplatená suma sa vráti do konkurznej podstaty. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia záujmov veriteľov a prijmú sa kroky na realizáciu zábezpeky v prospech zabezpečeného veriteľa, súd môže povoliť pokračovanie konania pod podmienkou, že podiel výnosov, ktorý presiahne výšku zábezpeky, sa pripojí ku konkurznej podstate. Ak sa predloží pohľadávka, ktorá sa uzná v insolvenčnom konaní, pozastavené konanie sa ukončí. Obstavenie a zabavenie uložené vo exekučnom konaní nie sú vykonateľné voči pohľadávkam veriteľov konkurznej podstaty. Uloženie preventívnych opatrení podľa občianskeho súdneho poriadku alebo podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia vo vzťahu k majetku dlžníka po začatí insolvenčného konania sa nepovoľuje.

Aktíva uvedené v článku 193 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia sú aktíva, na ktoré sa vzťahujú preventívne opatrenia, ktoré už boli uložené v exekučnom konaní na vymáhanie verejného dlhu, ktoré sa začalo pred začatím insolvenčného konania. Dotknuté aktíva realizuje verejný súdny vykonávateľ v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v daňovom poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak výnosy z realizácie aktív nepostačujú na úhradu plnej výšky pohľadávky, kumulovaného úroku a poplatkov, ktoré vznikli vo verejnom exekučnom konaní, zostatok pohľadávky ústrednej verejnej správy alebo obce sa uspokojí v súlade so všeobecnými pravidlami. Ak výnosy z realizácie aktív presiahnu plnú výšku pohľadávky, kumulovaného úroku a poplatkov, ktoré vznikli vo verejnom vykonávacom konaní, verejný súdny vykonávateľ uhradí zostatok výnosov na účet konkurznej podstaty. Ak verejný súdny exekútor nerealizuje aktíva počas obdobia šiestich mesiacov od začiatku insolvenčného konania, aktívum prechádza od verejného súdneho exekútora k správcovi konkurznej podstaty a realizuje sa v insolvenčnom konaní.

Po začatí insolvenčného konania sa súdu alebo rozhodcovskému súdu nemôže predložiť nijaký súdny spor podľa občianskeho alebo obchodného práva, ktorý sa týka majetkových sporov, okrem týchto prípadov:

  • na ochranu práv tretích strán, ktoré vlastnia aktíva zaradené do konkurznej podstaty,
  • pracovnoprávne spory,
  • peňažné pohľadávky zabezpečené aktívami, ktoré vlastnia tretie strany.

Žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka na potvrdenie existujúcej pohľadávky, ktorá nebola pripustená v insolvenčnom konaní, alebo na napadnutie existencie uznanej pohľadávky, môžu podať tieto strany:

  • dlžník, ak súd zamietne námietku proti pohľadávke, ktorú uznal správca konkurznej podstaty, alebo zaradí túto pohľadávku do zoznamu uznaných pohľadávok,
  • veriteľ s neuznanou pohľadávkou, ak súd námietku neprerokuje alebo ak pohľadávku vylúči zo zoznamu uznaných pohľadávok,
  • veriteľ, ak súd zamietne jeho námietku proti uznaniu pohľadávky iného veriteľa alebo zaradí pohľadávku iného veriteľa do zoznamu uznaných pohľadávok.

Žiadosť o potvrdenie sa môže podať v lehote do štrnástich dní od dátumu, ku ktorému bolo rozhodnutie o schválení zoznamu uznaných pohľadávok uverejnené v obchodnom registri. Na konaní sa musí zúčastniť správca konkurznej podstaty. Konečné rozhodnutie má určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov v insolvenčnom konaní.

Platnosť predaja aktív zaradených do konkurznej podstaty s cieľom previesť tieto aktíva na peniaze sa môže napadnúť občianskoprávnou žalobou, ak aktívum nadobudla strana, ktorá nemala právo predkladať ponuky v aukcii, alebo ak nebola uhradená predajná cena. V tomto druhom prípade môže kupujúci odvrátiť žalobu, ak uhradí splatnú sumu spolu s úrokom kumulovaným odo dňa, ku ktorému bol vyhlásený za subjekt, ktorý kúpil predané aktívum.

Ak strana už nemá vlastnícke právo po predaji aktíva s cieľom previesť ho na peniaze a nadobudnutí tohto aktíva a nadobudnutí vlastníctva kupujúcim, môže o nápravu žiadať výhradne podaním žaloby vo vzťahu k vlastníctvu.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Začatie insolvenčného konania má odkladný účinok na všetky súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, v ktorých je dlžník stranou konania, okrem pracovnoprávnych sporov týkajúcich sa peňažných pohľadávok dlžníka. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak k dátumu začatia insolvenčného konania v inej veci, v ktorej je dlžník žalovanou stranou, súd pripustil pojednávanie o námietke, ktorú dlžník vzniesol proti započítaniu. Pozastavené konanie sa opäť začne, ak sa pohľadávka uzná v insolvenčnom konaní, t. j. ak sa zaradí do zoznamu uznaných pohľadávok schváleného súdom.

Pozastavené konania sa obnovujú za účasti týchto subjektov: 1. správca konkurznej podstaty a veriteľ, ak pohľadávka nie je zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, alebo do zoznamu pohľadávok schváleného súdom; alebo 2. správca konkurznej podstaty, veriteľ a strana, ktorá vzniesla námietku, ak je pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, ale proti jej zaradeniu bola vznesená námietka. V tomto prípade má rozhodnutie určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov s pohľadávkami voči konkurznej podstate.

Prebiehajúce konanie proti dlžníkovi týkajúce sa peňažných pohľadávok zabezpečených majetkom tretej strany sa nemôže pozastaviť.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku na základe obchodnej transakcie, môže podať žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti a pristúpiť ku konaniu, ktoré sa začalo na základe žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ktorú podal iný veriteľ. Dlžník môže v žiadosti navrhnúť aj plán ozdravenia a určiť osobu, ktorá spĺňa stanovené požiadavky pre správcov konkurznej podstaty a ktorá sa môže vymenovať, ak súd nariadi, aby sa začalo insolvenčné konanie. Veriteľ môže súd požiadať, aby pred tým, ako rozhodne o žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, nariadil predbežné a preventívne opatrenia, ak je to potrebné na zachovanie majetku dlžníka.

Ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky podniku by sa poškodzovala konkurzná podstata, súd môže na návrh veriteľa nariadiť prerušenie úkonov, a to buď k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo k neskoršiemu dátumu, ale pred uplynutím lehoty, v ktorej sa musí predložiť návrh plánu ozdravenia.

Ak dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na pokrytie počiatočných trov insolvenčného konania, súd určí sumu, ktorú má veriteľ vopred uhradiť v určenej lehote, aby sa začalo insolvenčné konanie. Ak aktíva dlžníka nie sú dostatočné alebo ak počiatočné trovy neboli uhradené vopred, veriteľ môže požiadať o opätovné začatie pozastaveného insolvenčného konania do jedného roka od zápisu príkazu na zastavenie konania.

Veritelia môžu napadnúť súdne príkazy a rozhodnutia vydané v insolvenčnom konaní a úkony a rozhodnutia riadiacich orgánov dlžníka, ak boli splnené podmienky stanovené v obchodnom zákonníku.

V insolvenčnom konaní sa výzvy na dostavenie sa a predvolania určené veriteľom, ktorí boli ustanovení ako strany konania, doručujú na ich príslušnú adresu v Bulharsku. Ak veriteľ zmenil adresu bez toho, aby to oznámil súdu, všetky predvolania a dokumenty sa pripoja k spisu a považujú sa za riadne doručené. Ak veriteľ nemá v Bulharsku adresu a jeho sídlo sa nachádza v inej krajine, musí uviesť adresu na doručovanie v Bulharsku. Ak sa neuvedie nijaká adresa na doručovanie v Bulharsku, predvolania sa uverejňujú v obchodnom registri. Po začatí insolvenčného konania sa nenapadnuteľné úkony súdu, ktoré sa nemusia zapísať do obchodného registra alebo oznámiť stranám v súlade s občianskym súdnym poriadkom, považujú za oznámené stranám prostredníctvom ich zápisu do registra, ktorý vedie súd. Ak sa v obchodnom zákonníku stanovuje, že predvolanie sa má stranám doručiť prostredníctvom oznámenia uverejneného v obchodnom registri, pozvánka, oznámenie alebo predvolanie sa musí uverejniť najmenej sedem dní pred plánovaným dátumom schôdze alebo pojednávania.

Na prvej schôdzi veriteľov sa zúčastňujú veritelia zaradení do zoznamu, ktorý zostavil dočasný správca konkurznej podstaty na základe účtovných kníh dlžníka a výňatkov z týchto kníh a ktorý sa predstaví na prvej schôdzi. Veritelia sa na schôdzi zúčastňujú osobne alebo prostredníctvom zástupcu splnomocneného na zastupovanie veriteľa výslovným splnomocnením. Ak je veriteľom fyzická osoba, podpis splnomocňujúceho na splnomocnení musí byť overený notárom. Uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov veriteľov uvedených v zozname, s vylúčením hlasov veriteľov, ktorí sú v súčasnosti prepojení s dlžníkom, veriteľov, ktorí boli s dlžníkom prepojení v období troch rokov pred začatím insolvenčného konania, a veriteľov, ktorí nadobudli pohľadávky od strán, ktoré boli s dlžníkom prepojené v období troch rokov pred začatím insolvenčného konania. Na prvej schôdzi veriteľov sa vykonajú tieto úkony:

  • vypočuje sa správa, ktorú vypracoval dočasný správca konkurznej podstaty,
  • nominuje sa stály správca konkurznej podstaty a nominácia sa predloží súdu,
  • zvolí sa výbor veriteľov.

Schôdza veriteľov sa nezvolá v týchto prípadoch:

  1. dlžník pred podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti počas troch rokov nepredložil svoje výročné finančné správy do obchodného registra;
  2. dlžník si neplní povinnosť spolupracovať so správcom konkurznej podstaty a odmieta odovzdať svoje účtovné knihy alebo sa jeho účtovné knihy uchovávali spôsobom, ktorý je zjavne nesprávny.

V tomto prípade dočasný správca konkurznej podstaty vymenovaný súdom vykonáva svoje povinnosti až kým sa nevymenuje stály správca konkurznej podstaty na schôdzi veriteľov po tom, ako súd schváli pohľadávky, ktoré uznal správca konkurznej podstaty.

Schôdza veriteľov sa môže zvolať na žiadosť dlžníka, správcu konkurznej podstaty, výboru veriteľov alebo veriteľov, ktorí sú držiteľmi jednej pätiny celkovej sumy uznaných pohľadávok. Schôdza veriteľov sa uskutoční bez ohľadu na počet zúčastnených veriteľov a predsedá jej sudca predsedajúci konaniu. Na účely prijímania uznesení má každý veriteľ počet hlasov zodpovedajúci podielu jeho pohľadávky na celkovej sume uznaných pohľadávok, pričom hlasovacie práva udeľuje súd. Hlasovacie práva sa môžu udeliť aj veriteľom v obnovených súdnych procesoch alebo rozhodcovských konaniach proti dlžníkovi týkajúcich sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, pokiaľ je pohľadávka podložená presvedčivými písomnými dôkazmi, veriteľom s neuznanými pohľadávkami, ktorí podali žalobu o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka, a veriteľom s uznanými pohľadávkami, v prípade ktorých bola existencia pohľadávky napadnutá žalobou podľa článku 694 obchodného zákonníka. Hlasovacie práva sa neudeľujú veriteľom s nezabezpečenými pohľadávkami týkajúcimi sa úroku, ktorý vznikol uplatnením zákona alebo podľa zmluvy a ktorý je splatný po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, veriteľom s pohľadávkami týkajúcimi sa úverov, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár, a veriteľom s pohľadávkami vyplývajúcimi z darov alebo výdavkov, ktoré veriteľovi vznikli v konaní, okrem prípadov vopred uhradených trov, keď aktíva dlžníka nie sú dostatočné na pokrytie uhradených trov. Uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, pokiaľ sa v obchodnom zákonníku nestanovuje inak.

Na schôdzi veriteľov sa:

  • vypočuje správa o činnosti správcu konkurznej podstaty,
  • vypočuje správa výboru veriteľov,
  • volí správca konkurznej podstaty, ak správca konkurznej podstaty nebol zvolený,
  • prijímajú rozhodnutia o odvolaní správcu konkurznej podstaty a o jeho nahradení,
  • určuje aktuálna odmena, upravuje odmena a určuje konečná odmena správcu konkurznej podstaty,
  • volí výbor veriteľov, ak výbor veriteľov nebol zvolený, alebo sa mení jeho zloženie,
  • predkladá súdu návrh výšky platieb výživného, ktoré sa má priznať dlžníkovi a jeho rodine,
  • určuje spôsob, akým sa aktíva dlžníka prevedú na peniaze, postup a podmienky ocenenia majetku, výber odhadcov a ich odmena.

Ak na schôdzi veriteľov nie je možné rozhodnúť o vymenovaní správcu konkurznej podstaty, správcu konkurznej podstaty vymenuje súd, a ak nie je možné rozhodnúť o spôsobe a pravidlách prevedenia majetku dlžníka na peniaze, rozhodnutie prijme správca konkurznej podstaty. Súd odvolá správcu konkurznej podstaty na návrh veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice celkovej výšky pohľadávok. Súd môže na návrh veriteľa kedykoľvek odvolať správcu konkurznej podstaty, ak neplní povinnosti svojho úradu alebo ak koná spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy veriteľa alebo dlžníka.

Na schôdzi veriteľov sa môže prijať rozhodnutie o vymenovaní dozorného orgánu s právomocou vykonávať kontrolu nad činnosťou dlžníka na obdobie účinnosti plánu ozdravenia alebo na kratšie obdobie, a to aj vtedy, keď sa to v pláne ozdravenia výslovne nepredpokladá.

So súhlasom schôdze veriteľov môže súd správcovi konkurznej podstaty povoliť predaj osobného majetku dlžníka pred povolením prevodu konkurznej podstaty na peniaze, ak náklady na skladovanie takéhoto osobného majetku do príkazu na prevedenie konkurznej podstaty v súlade so všeobecným postupom presiahnu jeho hodnotu. So súhlasom schôdze veriteľov sa môžu predať ďalšie aktíva zaradené do konkurznej podstaty, ak je to potrebné na pokrytie nákladov insolvenčného konania a ak nikto z veriteľov na základe výzvy nesúhlasil s tým, že náklady uhradí vopred.

Na návrh správcu konkurznej podstaty a v súlade s uznesením prijatým schôdzou veriteľov insolvenčný súd povoľuje predaj aktív dlžníka prostredníctvom priameho predaja alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ak sa osobný majetok a vlastnícke práva, ktoré sa ponúkli na predaj v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva, nepredali pre nedostatok kupujúcich alebo pre odstúpenie kupujúceho.

Uznesenia schôdze veriteľov sú záväzné pre všetkých veriteľov vrátane tých, ktorí nie sú na schôdzi prítomní. Súd môže na návrh veriteľa zrušiť uznesenie schôdze veriteľov, ak je nezákonné alebo nanajvýš škodlivé pre záujmy niektorých veriteľov.

Na schôdzi veriteľov sa môže zvoliť výbor veriteľov zložený najmenej z troch a najviac z deviatich členov. Výbor veriteľov musí byť zložený z členov, ktorí zastupujú zabezpečených a nezabezpečených veriteľov, okrem veriteľov uvedených v článku 616 ods. 2 obchodného zákonníka (veritelia, ktorých pohľadávky sa uspokojujú po uspokojení pohľadávok všetkých ostatných veriteľov v plnej výške). Výbor veriteľov pomáha s úkonmi správcu konkurznej podstaty v súvislosti so správou aktív dlžníka a dohliada nad týmito úkonmi, vykonáva kontroly obchodných záznamov dlžníka a dostupných hotovostných fondov, vydáva stanoviská k pokračovaniu obchodnej činnosti podniku dlžníka a k odmene dočasného správcu konkurznej podstaty a správcu konkurznej podstaty ex officio, opatreniam prijatým v súvislosti s prevodom majetku na hotovosť a k zodpovednosti správcu konkurznej podstaty v iných veciach. Členovia výboru veriteľov majú nárok na odmenu na účet veriteľov v sume určenej v čase ich zvolenia.

Správca konkurznej podstaty nesmie nijakým spôsobom, ani priamo, ani prostredníctvom inej osoby, nadobúdať osobný majetok alebo vlastnícke práva z konkurznej podstaty. Toto obmedzenie sa uplatňuje na manžela/manželku správcu konkurznej podstaty, jeho príbuzných v priamej línii pôvodu a na jeho príbuzných vo vedľajšej línii až do šesť pokolení a v spríbuznenej línii až do troch pokolení.

Pozastavené súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, v ktorých je dlžník stranou konania, sa obnovia a konanie pokračuje za účasti správcu konkurznej podstaty a veriteľa, ak pohľadávka nie je zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, alebo v zozname pohľadávok schválených súdom, alebo za účasti správcu konkurznej podstaty, veriteľa a strany, ktorá vzniesla námietku, ak je pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, ale proti jej zaradeniu bola vznesená námietka.

Insolvenčný súd môže na návrh veriteľa pripustiť preventívne opatrenia stanovené zákonom s cieľom zabezpečiť dostupné aktíva dlžníka.

Veriteľ môže započítať dlh, ktorý má voči dlžníkovi, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 645 obchodného zákonníka. Na účely rozšírenia konkurznej podstaty môže správca konkurznej podstaty v súvislosti s insolvenčným konaním predložiť vec súdu podľa článkov 645, 646 a 647 obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách a podávať žaloby o plnenie v súvislosti s týmito pohľadávkami. Ak veriteľ predložil pohľadávku, druhé podanie vo vzťahu k tej istej pohľadávke sa nepovolí. Druhý veriteľ však môže pred prvým pojednávaním vo veci súd požiadať, aby ho ustanovil ako ďalšieho žalobcu.

Veriteľ môže správcu konkurznej podstaty požiadať, aby mu poskytol register a správu na nahliadnutie a vypracoval osobitnú správu o otázkach záujmu, ktoré neboli zahrnuté v správe za dané obdobie. Veriteľ môže predložiť námietku proti písomnej správe správcu konkurznej podstaty v súvislosti s jeho odvolaním do siedmich dní od dátumu, ku ktorému bola správa predložená.

Veritelia môžu predkladať svoje pohľadávky insolvenčnému súdu písomne. Do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri môžu súdu predkladať písomné námietky proti pohľadávkam, ktoré správca konkurznej podstaty uznal alebo neuznal, a do štrnástich dní od dátumu uverejnenia rozhodnutia, ktorým súd zoznam schválil, v obchodnom registri môžu podávať žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka.

Veritelia môžu predkladať svoje pohľadávky insolvenčnému súdu písomne. Do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri môžu súdu predkladať písomné námietky proti pohľadávkam, ktoré správca konkurznej podstaty uznal alebo neuznal, a následne môžu do siedmich dní od dátumu uverejnenia rozhodnutia, ktorým súd zoznam schválil, v obchodnom registri podávať žaloby o určovací rozsudok na dosiahnutie potvrdenia neprípustných pohľadávok alebo na napadnutie existencie prípustných pohľadávok.

Plán ozdravenia môžu navrhnúť veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej jednej tretiny zabezpečených pohľadávok, a veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej jednej tretiny nezabezpečených pohľadávok, okrem týchto veriteľov: veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok, ktoré vznikli zo zákonného alebo zmluvného úroku z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok, ktoré vznikli z úverov, ktoré dlžníkovi poskytol obchodný partner alebo akcionár; veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok, ktoré vznikli z darov a z výdavkov, ktoré veriteľovi vznikli v insolvenčnom konaní, okrem vopred uhradených trov, keď majetok dlžníka nebol dostatočný na ich pokrytie.

Veriteľ s prípustnou pohľadávkou alebo s hlasovacím právom uznaným súdom môže navrhnúť plán obnovy pre prevádzkovateľov insolventného podniku dlžníka a hlasovať o tomto pláne (a to aj v neprítomnosti, prostredníctvom notársky overeného listu s podpisom veriteľa). Veritelia vrátane veriteľov s neuznanými pohľadávkami, v prípade ktorých bola na súde podaná žaloba o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka, môžu podať námietku proti prijatému plánu do siedmich dní odo dňa, ku ktorému bol plán prijatý.

V prípade, že si dlžník neplní povinnosti vyplývajúce z plánu, veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej 15 % celkovej sumy pohľadávok prevedených na základe plánu, môžu požiadať o opätovné začatie insolvenčného konania.

Veriteľ môže podať písomnú námietku proti rozpisu rozdeľovania a následne sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým súd rozpis schválil.

Ak dlžník neplní mimosúdnu dohodu uzavretú s veriteľmi na základe článku 740 obchodného zákonníka, veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej 15 % celkovej sumy všetkých pohľadávok, môžu súd požiadať o opätovné začatie insolvenčného konania.

Dlžník alebo veriteľ, ktorý je držiteľom uznanej pohľadávky alebo pohľadávky potvrdenej v občianskoprávnom konaní, môže požiadať o opätovné začatie pozastaveného insolvenčného konania do jedného roka od dátumu súdneho príkazu na pozastavenie konania, ak sa počas tohto obdobia uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktorých existencia nebola známa počas insolvenčného konania.

V lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia žiadosti dlžníka o vydanie rozhodnutia restitutio in integrum v obchodnom registri môže každý veriteľ, ktorý je držiteľom prípustnej pohľadávky alebo pohľadávky potvrdenej v občianskoprávnom konaní, podať proti nej námietku.

Na žiadosť veriteľa môže bulharský súd ustanoviť vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. Veriteľ, ktorý prijal čiastočnú úhradu v hlavnom konaní, sa zúčastňuje na rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, ak podiel, ktorý by získal, je väčší ako podiel, ktorý sa má rozdeliť ostatným veriteľom vo vedľajšom konaní.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca konkurznej podstaty má tieto právomoci: skúmať a identifikovať majetok, ktorý patrí dlžníkovi; zúčastňovať sa na súdnych procesoch proti dlžníkovi alebo podávať žaloby v mene dlžníka; v prípadoch vyplývajúcich zo zákona žiadať o ukončenie, zrušenie alebo anulovanie zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je dlžník; vymáhať peniaze dlžné dlžníkovi a vkladať ich na osobitný účet; s povolením súdu disponovať peniazmi dlžníka uloženými na bankových účtoch, ak je to potrebné na spravovanie a zachovanie aktív dlžníka; a previesť aktíva zaradené do konkurznej podstaty na hotovosť.

Správca konkurznej podstaty predáva osobný majetok a vlastnícke práva zaradené do konkurznej podstaty v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva po získaní povolenia súdu a v súlade s rozhodnutím prijatým schôdzou veriteľov. Ak takéto rozhodnutie nebolo prijaté, o spôsobe a postupe prevodu aktív na hotovosť a o pravidlách ich oceňovania vybranými odhadcami rozhodne správca konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty vypracuje oznámenie o predaji, v ktorom sa uvedú informácie o dlžníkovi, opis majetku na predaj, pravidlá a postup predaja, dátum, čas a miesto predaja, lehota na predkladanie ponúk počas dňa a ocenenie majetku na predaj. Správca konkurznej podstaty oznámenie viditeľne vyvesí v priestoroch mestského úradu miesta, v ktorom sa nachádza sídlo podniku dlžníka, a v priestoroch sídla dlžníka najmenej štrnásť dní pred dátumom predaja uvedeným v oznámení. Správca konkurznej podstaty okrem toho vypracuje protokol s podrobným opisom uvedených opatrení a zabezpečí uverejnenie tohto protokolu v osobitnom vestníku ministerstva hospodárstva štrnásť dní pred dátumom predaja uvedeným v oznámení.

Predaj sa uskutoční v kancelárii správcu konkurznej podstaty alebo na adrese sídla podniku dlžníka v deň uvedený oznámení. Dražitelia, ktorí sa chcú na predaji zúčastniť, musia zložiť preddavok vo výške 10% odhadu hodnoty. Každý dražiteľ musí uviesť ponúkanú cenu v číslach a slovom a predložiť ponuku spolu s potvrdením o zaplatení vkladu v zapečatenej obálke. Ponuky sa predkladajú správcovi konkurznej podstaty v deň predaja v stanovenej lehote a zapisujú sa vo vyhradenom registri v poradí, v akom boli prijaté. Po uplynutí stanovenej lehoty správca konkurznej podstaty oznámi doručené ponuky v prítomnosti zúčastnených dražiteľov a vypracuje osobitný záznam z konania. Ponuky neoprávnených dražiteľov a ponuky s ponúkanou cenou nižšou ako odhad hodnoty, ak existujú, sú neplatné. Majetok sa predá dražiteľovi s najvyššou ponukou. Ak najvyššiu sumu ponúkol viac ako jeden dražiteľ, kupujúci sa určí pomocou aukcie, ktorú správca konkurznej podstaty bezodkladne uskutoční v prítomnosti zúčastnených dražiteľov. Víťazný dražiteľ sa uvedie v zázname, ktorý vyhotovil správca konkurznej podstaty a ktorý potom podpíše správca konkurznej podstaty a všetci uchádzači. Kupujúci musí ponúknutú cenu po odpočítaní vkladu vo výške 10% uhradeného vopred zaplatiť do siedmich dní od dátumu predaja. Ak je kupujúcim veriteľ, ktorý je držiteľom uznanej pohľadávky, alebo zabezpečený veriteľ, správca konkurznej podstaty vyhotoví distribučný účet, v ktorom sa uvedie podiel ceny, ktorý má kupujúci uhradiť a ktorý sa má uchovať na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov, a podiel ceny, ktorý sa má započítať voči pohľadávke veriteľa. V tomto prípade musí kupujúci uhradiť sumu, ktorá sa má uchovať na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov, ako sa stanovuje v distribučnom účte, do siedmich dní od dátumu, ku ktorému účet nadobudne účinnosť, alebo ak neexistujú iní veritelia, sumu, o ktorú cena, ktorá sa má uhradiť, prevyšuje jeho pohľadávku. Ak sa cena neuhradí do siedmich dní, správca konkurznej podstaty ponúkne majetok dražiteľovi, ktorý ponúkol druhú najvyššiu cenu, pokiaľ tento dražiteľ svoj vklad nestiahol. So súhlasom tohto dražiteľa ho potom správca konkurznej podstaty vyhlási za kupujúceho. V prípade potreby správca konkurznej podstaty tento proces opakuje, až kým sa majetok neponúkne všetkým dražiteľom, ktorí ponúkli cenu, ktorá nie je nižšia ako odhad hodnoty.

Ak sa neprihlásia nijakí uchádzači alebo ak sa nedoručia nijaké platné ponuky, alebo ak kupujúci nezaplatí cenu, uverejní sa nové oznámenie o predaji a usporiada sa aukcia s otvoreným predkladaním ponúk s úvodnou cenou, ktorá sa rovná 80% odhadu. Ponuky sa zaznamenajú v zozname ponúk a správca konkurznej podstaty určí krok, ktorý sa uvedie v oznámení.

Ak vyhlásený kupujúci uhradí splatnú sumu včas, súd vydá kupujúcemu príkaz o nadobudnutí vlastníctva v deň nasledujúci po úhrade. Ostatní dražitelia v aukcii a dlžník môžu príkaz napadnúť na odvolacom súde. Ak sa príkaz o nadobudnutí vlastníctva zruší alebo ak sa predaj vyhlási za neplatný, po uverejnení nového oznámenia sa uskutoční nová aukcia.

Správca konkurznej podstaty prizná kupujúcemu nadobudnutie vlastníckeho práva na základe účinného príkazu o nadobudnutí vlastníctva a potvrdenia o úhrade príslušných poplatkov za prevod majetku. Riziko straty vlastníckeho práva znáša kupujúci a výdavky na jeho zachovanie, až kým kupujúci nenadobudne vlastníctvo, sa hradia z konkurznej podstaty.

Ak sa v súvislosti s dlhom niektorého z vlastníkov začalo exekučné konanie voči spoločne vlastnenému vlastníckemu právu, uvedie sa opis vlastníckeho práva ako celku, ale predá sa len nehmotná časť, ktorú vlastní dlžník. Majetok sa môže predať v celosti s písomným súhlasom ostatných spoločných vlastníkov.

V prípade predaja majetku, ktorý dlžník poskytol ako zábezpeku hypotéky alebo záloh na zabezpečenie dlhu inej strany alebo ktorý nadobudol zaťažený hypotékou alebo zálohom, správca konkurznej podstaty zašle zabezpečenému veriteľovi oznámenie o čase predaja. Vyhotoví sa samostatný distribučný účet, v ktorom sa uvedú sumy, ktoré sa majú zabezpečenému veriteľovi uhradiť z predaja takéhoto majetku. Správca konkurznej podstaty vyhradí sumu splatnú zabezpečenému veriteľovi v rámci tohto distribučného účtu, ktorá sa odovzdá po predložení exekučného príkazu vo vzťahu k dlhu alebo osvedčenia, že pohľadávka bola uznaná v insolvenčnom konaní. Správca konkurznej podstaty vyhradí sumu splatnú zabezpečenému veriteľovi, ktorý je držiteľom pohľadávky vo vzťahu k dlhu zabezpečenému záložným právom, po predložení osvedčenia z registra s potvrdením zápisu záložného práva a notársky overeného vyhlásenia s podpisom veriteľa, ktorým sa potvrdzuje súčasná výška zabezpečeného úveru.

Na návrh správcu konkurznej podstaty a v súlade s uznesením prijatým schôdzou veriteľov insolvenčný súd povoľuje predaj aktív dlžníka prostredníctvom priameho predaja alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ak sa osobný majetok a vlastnícke práva, ktoré sa ponúkli na predaj v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva, nepredali pre nedostatok kupujúcich alebo pre odstúpenie kupujúceho. Predajná cena nesmie byť nižšia ako 80 % odhadu. Ponuka na nadobudnutie akcií, ktoré dlžník vlastní v iných spoločnostiach, sa musí najprv predložiť ostatným spoločníkom. Ak sa ponuka neprijme v lehote jedného mesiaca, akcie sa predajú. V tomto prípade sa nadobúdacia cena akcií musí uhradiť v lehote, ktoré nepresiahne 60 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa vyberie kupujúci, a zmluva sa uzavrie po splatení ceny v plnej výške.

Ak sa obytné jednotky, ktoré vlastní dlžník, k dátumu uznesenia schôdze veriteľov o pravidlách a postupe ich prevodu na hotovosť prenajímajú pracovníkom a zamestnancom dlžníka, správca konkurznej podstaty musí najprv obytné jednotky ponúknuť na predaj pracovníkom a zamestnancom alebo iným osobám, ktoré sú držiteľmi pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov s dlžníkom, okrem prípadov prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa dotknutých nehnuteľností. Správca konkurznej podstaty zašle každej osobe písomnú výzvu, v ktorej sa uvedie opis nehnuteľnosti, odhad jej hodnoty, lehota na úhradu, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 dní a dlhšia ako 60 dní, a bankový účet, na ktorý sa peniaze musia poukázať. Strany musia na oznámenie odpovedať do štrnástich dní a oznámiť správcovi konkurznej podstaty, či chcú nehnuteľnosť kúpiť za cenu rovnajúcu sa cene uvedenej v odhade hodnoty a v uvedenej lehote. Pri úhrade ceny si pracovníci a zamestnanci môžu započítať svoje pohľadávky v súvislosti s nevyplatenými mzdami, ktoré im dlhuje dlžník. Predajná zmluva sa vyhotoví vo forme listu vlastníctva, ktorý podpíše správca konkurznej podstaty vo funkcii predávajúceho. Výdavky spojené s predajom znáša predávajúci.

Správca konkurznej podstaty požiada o odovzdanie osobného majetku, ktorý sa poskytol ako záloh a ktorého držiteľom je veriteľ alebo tretia strana, a predá ho v súlade s postupom stanoveným v kapitole štyridsaťšesť obchodného zákonníka, pokiaľ zákon neumožňuje, aby predaj uskutočnil veriteľ bez zásadu súdu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V insolvenčnom konaní sa môžu predložiť tieto pohľadávky:

  • pohľadávky týkajúce sa dlhov zabezpečených zálohom alebo zábezpekou hypotéky, alebo pohľadávky týkajúce sa dlhov, ktoré boli zadržané alebo obstavené, zaregistrované v súlade so zákonom o záložnom práve,
  • pohľadávky, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje záložné právo,
  • výdavky, ktoré vznikli v insolvenčnom konaní (kolkový poplatok splatný pri podaní a všetky ďalšie výdavky, ktoré vznikli do nadobudnutia platnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; odmena správcu konkurznej podstaty; pohľadávky pracovníkov a zamestnancov, ak podnik dlžníka neprestal obchodovať; náklady, ktoré vznikli v súvislosti s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty; a platby výživného v prospech dlžníka a jeho rodiny),
  • pohľadávky, ktoré vznikli z pracovnoprávnych zmlúv uzavretých pred začatím insolvenčného konania,
  • zákonná náhrada, ktorú má dlžník zaplatiť tretím stranám,
  • dlhy podľa verejného práva voči ústrednej štátnej správe alebo obciam vrátane okrem iného dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s daňami, clami, poplatkami a povinnými príspevkami sociálneho zabezpečenia, pokiaľ vznikli pred dátumom, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie,
  • pohľadávky, ktoré vznikli po začiatku platobnej neschopnosti a neboli uhradené k príslušnému dátumu splatnosti,
  • akékoľvek zostávajúce nezabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania,
  • zákonný alebo zmluvný úrok z nezabezpečených dlhov splatný po dátume, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie,
  • úvery, ktoré dlžníkovi poskytol obchodný partner alebo akcionár,
  • dary,
  • výdavky, ktoré vznikli veriteľom v súvislosti s insolvenčným konaním, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania).

Veriteľom s pohľadávkami, ktoré vznikli po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, sa úhrada zašle k príslušnému dátumu splatnosti, a pokiaľ sa úhrada nezašle, ich pohľadávky sa uspokoja v súlade s postupom stanoveným v článku 722 ods. 1 obchodného zákonníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia musia svoje pohľadávky predložiť insolvenčnému súdu písomne do jedného mesiaca od zápisu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v obchodnom registri, pričom uvedú dôvod a výšku pohľadávky, prednostné práva a zábezpeky a adresu na doručovanie a poskytnú písomné dôkazy.

Správca konkurznej podstaty najneskôr do siedmich dní od uplynutia tejto jednomesačnej lehoty vyhotoví:

  • zoznam predložených pohľadávok usporiadaných v poradí, v akom boli doručené, v ktorom sa uvedie dôvod a výška pohľadávky, prednostné práva a zábezpeky a dátum podania,
  • zoznam pohľadávok, ktoré má správca konkurznej podstaty zapísať do zoznamu na základe ex officio, najmä: pohľadávky pracovníkov alebo zamestnancov vyplývajúce z ich pracovnoprávnych vzťahov s dlžníkom a verejné dlhy ohodnotené a uvedené v rozhodnutí, ktoré nadobudlo účinnosť,
  • zoznam neprípustných pohľadávok, ktoré boli preložené.

Pohľadávky, ktoré boli predložené po uplynutí jednomesačnej lehoty od zápisu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v obchodnom registri, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, sa doplnia do zoznamu predložených pohľadávok a uznajú sa v súlade s postupom stanoveným zákonom. Po uplynutí tejto druhej lehoty sa nemôžu predkladať nijaké pohľadávky týkajúce sa dlhov, ktoré vznikli do začiatku insolvenčného konania.

Po opätovnom začatí pozastaveného insolvenčného konania sa lehota na predkladanie pohľadávok začína od zápisu rozhodnutia podľa článku 632 ods. 2 obchodného zákonníka (rozhodnutie o obnovení pozastaveného insolvenčného konania).

Pohľadávky týkajúce sa dlhu, ktorý nebol vyrovnaný k dátumu splatnosti a ktorý vznikol po začatí insolvenčného konania a pred schválením plánu ozdravenia, sa predkladajú v súlade s tým istým postupom a zapíšu sa do doplňujúceho zoznamu, ktorý vypracuje správca konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty zabezpečí, aby boli zoznamy bezodkladne uverejnené v obchodnom registri a veriteľom a dlžníkovi ich sprístupní v podateľni súdu.

Dlžník, ako aj ktorýkoľvek veriteľ môže do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri podať súdu písomnú námietku, ktorej kópia sa zasiela správcovi konkurznej podstaty, proti uznanej alebo neuznanej pohľadávke. Pohľadávku, ktorá bola overená vykonateľným rozsudkom vydaným po rozhodnutí o začatí insolvenčného konania, v ktorom bol účastníkom správca konkurznej podstaty, nie je možné napadnúť.

Ak sa proti zoznamu nedoručia nijaké námietky, súd schváli zoznam prípustných pohľadávok a pohľadávok zapísaných na základe ex officio na uzavretom zasadnutí okamžite po uplynutí sedemdňovej lehoty. Ak sa podajú námietky proti zoznamu, súd ich preskúma na otvorenom pojednávaní, na ktoré predvolá správcu konkurznej podstaty, dlžníka, veriteľa, ktorý je držiteľom spornej uznanej alebo neuznanej pohľadávky, a veriteľa, ktorý proti pohľadávke namieta. Pokiaľ je to možné, všetky námietky sa riešia na jednom pojednávaní. Ak sa zistí, že námietka je odôvodnená, súd schváli zoznam po vykonaní potrebných úprav. V opačnom prípade súd námietky zamietne do štrnástich dní od dátumu pojednávania. Rozhodnutie súdu o schválení zoznamu sa uverejní v obchodnom registri a nie je možné sa proti nemu odvolať.

Veriteľ, ktorý predložil pohľadávku po uplynutí jednomesačnej lehoty od zápisu rozhodnutia v obchodnom registri, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, nemôže napadnúť uznanú alebo neuznanú pohľadávku alebo žiadať vyrovnanie dlhu zo zostatku konkurznej podstaty, ak bol nehnuteľný majetok prevedený na peniaze.

Následne podané pohľadávky uznané v súlade s postupom stanoveným zákonom sa doplnia do zoznamu schváleného súdom.

Veriteľ alebo dlžník, ktorý podal zamietnutú námietku proti zoznamu vyhotovenému správcom konkurznej podstaty, a veriteľ s pohľadávkou, ktorá bola vylúčená zo zoznamu uznaných pohľadávok, alebo veriteľ a dlžník vo vzťahu k pohľadávke doplnenej do zoznamu uznaných pohľadávok na základe námietky, ktorú uznal súd, môžu podať podľa článku 694 obchodného zákonníka žiadosť o potvrdenie neprípustnej pohľadávky alebo zrušenie uznanej pohľadávky do siedmich dní od dátumu uverejnenia rozhodnutia súdu o schválení zoznamu uznaných pohľadávok v obchodnom registri. Nadobudnutie platnosti rozhodnutia má určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov v insolvenčnom konaní.

Uznaná pohľadávka v insolvenčnom konaní je pohľadávka zaradená do zoznamu uznaných pohľadávok schváleného súdom okrem pohľadávok, ktoré boli napadnuté v žiadosti o potvrdenie podľa článku 694 obchodného zákonníka.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Podľa obchodného zákonníka sa rozdelenie povoľuje, ak sú k dispozícii dostatočné výnosy z prevodu majetku na peniaze.

Správca konkurznej podstaty vypracuje rozpis na rozdelenie dostupných peňazí medzi veriteľov s prihliadnutím na prioritu postavenia, prednostné práva a zábezpeky. Rozpis rozdeľovania zostáva na čiastočnom základe až do splatenia všetkých pohľadávok v plnej výške alebo do prevodu celej konkurznej podstaty s výnimkou nepredajného osobného majetku na peniaze. Rozpis rozdeľovania sa na štrnásť dní viditeľne vyvesí na vyhradenej nástenke v priestoroch súdu, ktoré sú prístupné verejnosti. Rozpis rozdeľovania sa uverejní v obchodnom registri. Výbor veriteľov a každý veriteľ môže v uvedenej lehote predložiť súdu písomnú námietku proti rozpisu rozdeľovania. Súd rozpis rozdeľovania schváli po vykonaní všetkých potrebných úprav, ktoré zistil z vlastnej iniciatívy alebo na návrh iného subjektu, ktorý namietal proti zákonnosti rozpisu. Rozhodnutie o schválení rozpisu rozdeľovania a námietky, ktoré boli proti nemu vznesené, sa uverejnia v obchodnom registri, a tým oznámia veriteľom a dlžníkovi. Rozhodnutie o schválení rozpisu rozdeľovania môže napadnúť správca konkurznej podstaty, výbor veriteľov alebo veriteľ bez ohľadu na to, či tento veriteľ podal námietku proti rozhodnutiu, ktorým súd zrušil alebo upravil rozpis rozdeľovania. Rozdeľovanie podľa rozpisu schváleného súdom vykonáva správca konkurznej podstaty.

Dodržiava sa tento postup na vyrovnanie pohľadávok rozdeľovaním majetku prevedeného na peniaze, ktorý sa stanovuje v článku 722 obchodného zákonníka:

  1. pohľadávky zabezpečené zálohom alebo zábezpekou hypotéky, obstavením alebo exekúciou, zapísané v súlade so zákonom o záložnom práve – z výnosov z realizácie zábezpeky;
  2. pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým sa uplatňuje záložné právo – z hodnoty aktív, na ktoré sa vzťahuje záložné právo;
  3. výdavky, ktoré vznikli v insolvenčnom konaní (kolkový poplatok splatný pri podaní a všetky ďalšie výdavky, ktoré vznikli do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; odmena správcu konkurznej podstaty; pohľadávky pracovníkov a zamestnancov, ak podnik dlžníka neprestal obchodovať; náklady, ktoré vznikli v súvislosti s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty; a platby výživného v prospech dlžníka a jeho rodiny);
  4. pohľadávky, ktoré vznikli z pracovnoprávnych zmlúv uzavretých pred začatím insolvenčného konania;
  5. zákonná náhrada, ktorú má dlžník zaplatiť tretím stranám;
  6. dlhy podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe alebo obciam vrátane okrem iného dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s daňami, clami, poplatkami a povinnými príspevkami sociálneho zabezpečenia, ak vznikli pred dátumom začiatku insolvenčného konania;
  7. pohľadávky, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a neboli uhradené k príslušnému dátumu splatnosti;
  8. akékoľvek zostávajúce nezabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli pred dátumom začiatku insolvenčného konania;
  9. zákonný alebo zmluvný úrok z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie;
  10. úvery, ktoré dlžníkovi poskytol obchodný partner alebo akcionár;
  11. dary;
  12. výdavky, ktoré vznikli veriteľom v súvislosti s insolvenčným konaním, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania).

Ak nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok uvedených v odsekoch 3 – 12 v plnej výške, každej kategórii veriteľov sa priznajú pomerné úhrady. Ak ústredná verejná správa predloží viacero pohľadávok tej istej kategórie a tieto pohľadávky sa uznajú, sumy sa poukážu v jednej platbe z distribučného účtu na rozdelenie aktív a orgán vnútroštátnej finančnej správy ich po doručení platby rozdelí v súlade s daňovým poriadkom a poriadkom sociálneho zabezpečenia. Orgán vnútroštátnej finančnej správy vykonané rozdelenie bezodkladne oznámi insolvenčnému súdu a správcovi konkurznej podstaty.

Pohľadávky, ktoré vznikli zo zákonného alebo zmluvného úroku z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pohľadávky týkajúce sa dlhov, ktoré vznikli z úverov, ktoré dlžníkovi poskytol obchodný partner alebo akcionár, a veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok, ktoré vznikli z darov a z výdavkov, ktoré veriteľovi vznikli v insolvenčnom konaní, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania), sa môžu uspokojiť až po vyrovnaní pohľadávok všetkých ostatných veriteľov v plnej výške. Veriteľ, ktorý predložil pohľadávku po uskutočnení rozdelenia, sa doplní do zoznamu veriteľov s pohľadávkami, ktoré sa majú vyrovnať z následného rozdeľovania, bez práva na vyrovnanie svojej pohľadávky získaním vyššieho podielu prevedeného majetku v následnom rozdeľovaní ako náhrady za to, že nedostal podiel z predchádzajúceho rozdeľovania.

Zabezpečeným veriteľom zostávajú ich zábezpeky v insolvenčnom konaní. Ich pohľadávky sa uspokojujú ako prvé, pričom toto prednostné právo sa uplatňuje len na výnosy z realizácie príslušnej zábezpeky. Ak predajná cena osobného majetku, ktorý sa poskytol ako záloh alebo zábezpeka hypotéky, nie je dostatočná na pokrytie dlhu v plnej výške spolu s kumulovaným úrokom, veriteľ sa na rozdeľovaní zúčastňuje ako nezabezpečený veriteľ. Ak predajná cena majetkovej položky, ktorá sa poskytla ako záloh alebo zábezpeka hypotéky, presiahne výšku zabezpečeného dlhu vrátane kumulovaného úroku, zostatková suma sa zaradí do konkurznej podstaty. Toto pravidlo sa uplatňuje aj na vyrovnanie pohľadávok veriteľov so záložným právom.

Veriteľ, ktorého pohľadávka bola čiastočne vyrovnaná v hlavnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd, sa zúčastňuje na rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, ktoré sa začalo pred bulharským súdom, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva a podiel, ktorý by veriteľ získal z rozdelenia majetku vo vedľajšom konaní, je väčší ako podiel ostatných veriteľov v tom istom konaní. Aktíva, ktoré zostali po rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, sa prevedú k aktívam v hlavnom konaní.

Pohľadávka, ktorá bola odložená, sa zaradí do počiatočného rozdelenia ako napadnutá pohľadávka a úhrada na jej urovnanie sa uloží na distribučnom účte. Pohľadávka sa z konečného rozdelenia vylúči, ak je podmienka odloženia stále platná. Pohľadávka, na ktorú sa vzťahuje prednostná podmienka, sa však zaradí do rozdelenia ako vyrovnaná ako bezvýhradná pohľadávka.

Úhrady vo výške pohľadávky, ktorá bola napadnutá občianskoprávnou žalobou, sa takisto uložia na distribučnom účte. Ak sa napadne len zábezpeka alebo prednostné právo, pohľadávka sa predbežne zaradí do rozdelenia ako nezabezpečená pohľadávka až do rozhodnutia sporu a úhrada rovná sume, ktorú by veriteľ získal za zabezpečenú pohľadávku, sa uloží na distribučnom účte. Úhrada sa musí vykonať pri pláne obnovy alebo pri rozdelení prevedeného majetku za neuznané pohľadávky, ktoré boli napadnuté žiadosťami o potvrdenie podľa článku 694 obchodného zákonníka.

Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy vyhradené v čase konečného rozdelenia na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté. Dlžníkovi sa zostatok konkurznej podstaty, ak existuje, môže odovzdať po úplnom a konečnom vyrovnaní všetkých jeho dlhov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Súd nariadi ukončenie insolvenčného konania v týchto prípadoch:

  • ak do jedného roka od zapísania rozhodnutia podľa článku 632 ods. 1 obchodného zákonníka (rozhodnutie o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu, že majetok, ktorý je k dispozícii, nie je dostatočný na pokrytie trov insolvenčného konania a počiatočné trovy, ktoré vznikli v konaní, neboli uhradené) nebola podaná nijaká žiadosť o obnovenie konania,
  • vyčerpanie konkurznej podstaty,
  • vyrovnanie všetkých pohľadávok,
  • schválenie plánu ozdravenia,
  • uzavretie dohody medzi dlžníkom a všetkými veriteľmi, ktorí sú držiteľmi uznaných pohľadávok, ak táto dohoda spĺňa platné zákonné požiadavky a ak nebola podaná nijaká žaloba o určovací rozsudok podľa článku 694 obchodného zákonníka, pokiaľ ide o neexistenciu uznanej pohľadávky.

V prvých troch prípadoch insolvenčný súd v rozhodnutí o ukončení konania nariadi vyčiarknutie obchodníka, pokiaľ neboli vyrovnané pohľadávky všetkých dlžníkov a v konkurznej podstate nezostali nerealizované aktíva. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie do siedmich dní od jeho zápisu do obchodného registra.

Insolvenčné konanie sa neukončí, ak boli záväzky dlžníka zabezpečené zábezpekami tretej strany a vykonávacie konanie v súvislosti s týmito zábezpekami stále prebieha alebo ak je dlžník účastníkom neukončeného súdneho konania.

Podľa vnútroštátneho práva je reštrukturalizácia na záchranu podniku dlžníka prvkom hlavného insolvenčného konania.

Ozdravenie podniku je samostatnou nepovinnou fázou v insolvenčnom konaní. Na uskutočnenie ozdravenia je potrebné, aby súdu predložila osobitnú písomnú žiadosť s návrhom plánu ozdravenia niektorá z týchto strán: dlžník, správca konkurznej podstaty, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny zabezpečených pohľadávok, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny nezabezpečených pohľadávok, spoločníci alebo akcionári, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny vlastného imania podniku dlžníka, spoločník s neobmedzeným ručením alebo dvadsať percent celkového počtu pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka.

Plán ozdravenia (alebo plány ozdravenia) sa môže navrhnúť od podania žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti do uplynutia jedného mesiaca od dátumu zápisu rozhodnutia súdu o schválení zoznamu uznaných pohľadávok do obchodného registra. Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s plánom ozdravenia, ktorý navrhol dlžník alebo správca konkurznej podstaty, sa kryjú z konkurznej podstaty a vo všetkých ďalších prípadoch ich hradí strana, ktorá plán navrhla.

Obsah plánu ozdravenia musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 700 ods. 1 obchodného zákonníka a musia sa v ňom riešiť také otázky ako rozsah, v akom sa uspokoja pohľadávky zaradené do zoznamov schválených súdom k dátumu, ku ktorému bol plán navrhnutý; spôsob a harmonogram vyrovnania každej kategórie pohľadávok, záruky na úhradu napadnutých neprípustných pohľadávok, v súvislosti s ktorými sa k dátumu návrhu plánu neukončilo súdne konanie; podmienky, za ktorých sa spoločníci všeobecne alebo komanditné spoločnosti úplne alebo čiastočne oslobodia spod zodpovednosti; rozsah, v akom by sa uspokojili požiadavky jednotlivých kategórií veriteľov v porovnaní s majetkom, ktorý by získali na základe rozdelenia v súlade so všeobecným postupom stanoveným zákonom; záruky poskytnuté jednotlivým kategóriám veriteľov v súvislosti s vykonávaním plánu; riadiace, organizačné, právne, finančné, technické a iné opatrenia, ktoré sa majú prijať na vykonávanie plánu; a vplyv plánu na pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka. V pláne ozdravenia sa okrem toho môžu uviesť navrhované opatrenia alebo transakcie zamerané na obnovenie životaschopnosti podniku vrátane predaja celého podniku alebo jeho časti, podmienok a spôsobu uskutočnenia predaja, konverzie dlhu na kapitál, novácie záväzkov alebo iných opatrení a transakcií (v pláne sa osobitne vylučuje možnosť predaja majetku prevádzkovateľov vodovodnej a kanalizačnej siete potrebného na ich primárne úkony, kým sa v príslušnej oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete), vymenovania dozorného orgánu s právomocou vykonávať kontrolu nad činnosťou dlžníka na obdobie trvania plánu ozdravenia alebo na kratšie obdobie, odročenia alebo odkladu platieb, úplného alebo čiastočného oddlženia, reštrukturalizácie spoločnosti alebo iných opatrení a transakcií.

Ak plán spĺňa požiadavky stanovené zákonom (článok 700 ods. 1 obchodného zákonníka), súd vydá rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prerokovanie plánu na schôdzi veriteľov, a nariadi, aby sa v obchodnom registri uverejnilo oznámenie, v ktorom sa uvedie dátum schôdze. V prípade potreby sa strane, ktorá plán navrhla, zašle oznámenie s pokynom na nápravu zistených nedostatkov. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote siedmich dní.

O pláne môžu hlasovať len veritelia, ktorí sú držiteľmi uznaných alebo potvrdených pohľadávok, alebo veritelia, ktorým hlasovacie práva udelil súd. Veritelia hlasujú samostatne v jednotlivých kategóriách stanovených zákonom a môžu svoj hlas odovzdať bez prítomnosti na schôdzi, a to prostredníctvom notársky overeného splnomocnenia s podpisom veriteľa. Plán prijíma každá kategória veriteľov jednoduchou väčšinou pohľadávok v príslušnej kategórii. Námietky proti prijatému plánu sa môžu insolvenčnému súdu podať do siedmich dní od dátumu hlasovania. Námietky môžu podať aj veritelia, ktorí podali žiadosti o potvrdenie podľa článku 694 obchodného zákonníka. Plán sa zamietne, ak proti nemu hlasuje viac ako polovica veriteľov, ktorí sú držiteľmi uznaných pohľadávok, bez ohľadu na kategóriu týchto pohľadávok. Oznámenie týkajúce sa prijatia plánu sa uverejní v obchodnom registri.

Súd plán ozdravenia schváli, ak spĺňa podmienky uvedené v článku 705 ods. 1 obchodného zákonníka, t. j. ak boli splnené všetky požiadavky stanovené zákonom na jeho prijatie rôznymi kategóriami veriteľov; bol prijatý väčšinou veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice uznaných pohľadávok zahrnutých od zoznamov schválených súdom; ak sa v pláne predpokladá čiastočná úhrada, aspoň jedna kategória veriteľov, ktorí plán prijali, získa čiastočnú úhradu; so všetkými veriteľmi v tej istej kategórii sa zaobchádza rovnako, pokiaľ sa dotknutí veritelia písomne nevzdali svojich námietok proti prijatiu plánu; v pláne sa zabezpečuje, že nesúhlasiaci veriteľ a nesúhlasiaci dlžník získajú rovnakú úhradu, akú by získali, keby sa aktíva rozdelili v súlade so všeobecným postupom stanoveným zákonom; nijaký veriteľ nezíska viac, ako mu náleží podľa jeho prípustnej pohľadávky; spoločníkom alebo akcionárom sa nevyplatí nijaký príjem až do úplného a konečného vyrovnania pohľadávok tej kategórie veriteľov, ktorých záujmy sú ovplyvnené plánom; v prospech živnostníkov, spoločníkov s neobmedzeným ručením a ich rodín sa nevykonajú nijaké platby výživného v sume, ktorá presahuje sumu stanovenú súdom, až do úplného a konečného vyrovnania pohľadávok tej kategórie veriteľov, ktorých záujmy sú ovplyvnené plánom. Ak sa na schôdzi veriteľov prijalo viacero plánov a všetky plány spĺňajú požiadavky stanovené zákonom, súd schváli plán prijatý veriteľmi, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice uznaných pohľadávok.

Plán ozdravenia sa môže pripustiť vo vedľajšom insolvenčnom konaní, ktoré sa začalo pred bulharským súdom, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva, a to so súhlasom správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd.

Rozhodnutím o schválení plánu ozdravenia súd nariadi ukončenie konania a vymenuje dozorný orgán navrhnutý v pláne alebo zvolený výborom veriteľov. Proti rozhodnutiu o schválení plánu ozdravenia a rozhodnutiu, ktorým sa zamieta plán vypracovaný na účely ozdravenia podniku dlžníka prijatý na schôdzi veriteľov, je možné sa odvolať do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

Plán schválený súdom je povinný pre dlžníka a všetkých veriteľov s pohľadávkami týkajúcimi sa dlhov, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Každý veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu v súlade s postupom stanoveným v článku 405 občianskeho súdneho poriadku na účely vymáhania prevedenej pohľadávky bez ohľadu na jej výšku.

Ak dlžník neplní plán ozdravenia, veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok prevedených na základe plánu, ktoré predstavujú aspoň 15 % celkovej výšky pohľadávok, alebo dozorný orgán vymenovaný súdom môžu súd požiadať o obnovenie insolvenčného konania bez požiadavky na preukázanie platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti. V tomto prípade zostáva prevodný účinok plánu týkajúci sa práva a zábezpek veriteľov nedotknutý. V rámci obnoveného insolvenčného konania sa nevedie nijaké konanie na ozdravenie podniku.

Ak sa v schválenom pláne obnovy predpokladá predaj celého podniku alebo jeho časti, dohoda o predaji sa musí uzavrieť do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o schválení plánu. Ak sa dohoda o predaji neuzavrie v lehote stanovenej v schválenom pláne obnovy, každá strana môže do jedného mesiaca od uplynutia mesačnej lehoty na uzavretie dohody o predaji požiadať insolvenčný súd, aby vyhlásil dohodu za uzavretú. Ak nijaká zo strán nepožiada, aby sa dohoda vyhlásila za uzavretú, a niektorý z veriteľov podal žiadosť, insolvenčný súd obnoví konanie a vyhlási dlžníka za insolventného.

V obchodnom zákonníku sa okrem prijatia plánu ozdravenia stanovuje iná možnosť na usporiadanie medzi dlžníkom a veriteľmi. Dlžník môže v ktorejkoľvek fáze konania samostatne a bez toho, aby bol zastúpený správcom konkurznej podstaty, uzavrieť písomnú dohodu o vyrovnaní dlhu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami. Ak dohoda spĺňa požiadavky stanovené zákonom, súd pozastaví konanie, ak boli podané žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 ods. 1 obchodného zákonníka, ktorými bola napadnutá existencia prípustných pohľadávok. Proti rozsudku je možné podať odvolanie do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Na záverečnej schôdzi veriteľov sa prijíma rozhodnutie o nepredajnom osobnom majetku zahrnutom v konkurznej podstate a môže sa rozhodnúť, že osobný majetok so zanedbateľnou hodnotou alebo pohľadávky, ktorých vymáhanie by bolo neprimerane zložité, sa uvoľnia dlžníkovi. Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy vyhradené v čase konečného rozdelenia na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté.

Pri ukončení insolvenčného konania sa zruší všeobecné zabavenie majetku a preventívne opatrenie sa vymaže ex officio k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o ukončení insolvenčného konania.

Všetky pohľadávky, ktoré sa v insolvenčnom konaní nepredložili, a všetky práva, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuplatnili, sa rušia. Pohľadávky, ktoré nebolo možné uspokojiť v insolvenčnom konaní, sa rušia, okrem prípadov, keď sa konanie obnovilo v súlade s článkom 744 ods. 1 obchodného zákonníka (ak sa do jedného roka od dátumu pozastavenia konania uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktorých existencia nebola známa počas insolvenčného konania).

Ak dlžník uzavrel dohodu o vyrovnaní dlhu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami a insolvenčné konanie bolo ukončené, veritelia môžu žiadať nápravu v súlade so všeobecnými pravidlami stanovenými v občianskom práve, pokiaľ sa v obchodnom zákonníku nestanovuje inak. Ak dlžník neplní dohodu o vyrovnaní dlhu, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň 15 % celkových pohľadávok, môžu požiadať o obnovenie insolvenčného konania bez požiadavky na preukázanie platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Pri ukončení insolvenčného konania po schválení plánu obnovy začína plynúť nová zákonná premlčacia lehota podľa článku 110 zákona o záväzkoch a zmluvách, pokiaľ ide o záväzky, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, a to od dátumu účinnosti rozhodnutia o schválení plánu obnovy, ak majú byť dotknuté záväzky vyrovnané okamžite, alebo od dátumu splatnosti záväzkov, ak sa v pláne obnovy stanovuje ich odklad. Podľa článku 110 zákona o záväzkoch a zmluvách sa všetky pohľadávky rušia po uplynutí päťročnej zákonnej premlčacej lehoty, pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak. Ak bola podaná žiadosť o obnovenie insolvenčného konania, plynutie zákonnej premlčacej lehoty pre prípustné pohľadávky sa počas trvania postupu obnovenia pozastaví. Veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu v súvislosti so svojou prevedenou pohľadávkou bez ohľadu na jej výšku na základe plánu ozdravenia schváleného súdom.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Podľa vnútroštátneho práva trovy insolvenčného konania zahŕňajú tieto položky:

  • kolkový poplatok splatný v súvislosti s insolvenčným konaním a všetky ďalšie výdavky, ktoré vznikli do dátumu právoplatnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
  • odmena správcu konkurznej podstaty,
  • pohľadávky pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka, ak neprestal obchodovať,
  • náklady, ktoré vznikli v súvislosti s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty,
  • platby výživného uhrádzané dlžníkovi a jeho rodine.

Kolkový poplatok nie je splatný vopred, ak žiadosť o vyhlásenie insolventnosti podal dlžník. Kolkový poplatok sa hradí z konkurznej podstaty pri rozdelení aktív. Ak žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti podáva veriteľ a ak sa ako strana konania ustanovuje ďalší veriteľ, kolkový poplatok sa vyberá od veriteľa alebo od strany, ktorá bola ustanovená ako ďalší veriteľ.

V prípade, ak dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu počiatočných trov insolvenčného konania alebo ak sa počas insolvenčného konania určí, že dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu trov insolvenčného konania, súd na účely začatia insolvenčného konania určí sumu, ktorú má dlžník alebo veriteľ vopred uhradiť v lehote stanovenej súdom. Počiatočné trovy insolvenčného konania posúdi súd s prihliadnutím na súčasnú odmenu dočasného správcu konkurznej podstaty a odhadované trovy insolvenčného konania. Ak je dlžníkom verejná obchodná spoločnosť, súd rozhodne o úhrade trov, ktorá sa má vykonať vopred, s prihliadnutím na majetok spoločníkov s neobmedzeným ručením.

Po začatí insolvenčného konania sa trovy uhrádzajú z konkurznej podstaty. Súd môže na tento účel vydať príkaz, ktorým sa správca konkurznej podstaty splnomocní na vykonanie potrebných úkonov.

Ak je konanie vo fáze rozširovania konkurznej podstaty, kolkový poplatok sa neuhrádza vopred. Nijaký kolkový poplatok sa nevyberá, ak sa okolnosti súvisiace s platobnou neschopnosťou zapisujú do obchodného registra na základe rozhodnutí a príkazov súdu, a pri zapísaní alebo vymazaní obstavenia alebo všeobecného zabavenia.

V konaní, ktoré sa začalo na návrh na odloženie transakcie na základe článkov 645, 646 a 647 obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách sa kolkový poplatok neuhrádza vopred, a to bez ohľadu na stupeň súdu. Ak sa návrhu vyhovie, kolkový poplatok uhrádza strana, ktorá v konaní neuspela. Ak sa návrh zamietne, kolkový poplatok sa uhrádza z konkurznej podstaty. Ak návrh na odloženie transakcie podal správca konkurznej podstaty a návrh sa zamietne, trovy insolvenčného konania, ktoré vznikli tretím stranám, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty.

Nijaký kolkový poplatok sa neuhrádza vopred v prípade žaloby o určovací rozsudok, ktorú podal veriteľ alebo dlžník podľa článku 694 obchodného zákonníka. Ak sa žaloba zamietne, trovy musí uhradiť žalobca.

Pohľadávka veriteľa, ktorá bola predložená po uplynutí zákonnej lehoty na predloženie pohľadávok, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, sa doplní do zoznamu predložených pohľadávok a uzná sa v súlade s postupom stanoveným zákonom. Dodatočné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uznaním pohľadávky, uhrádza veriteľ, ktorý pohľadávku predložil.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s plánom ozdravenia, ktorý navrhol dlžník alebo správca konkurznej podstaty, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty a vo všetkých ďalších prípadoch ich uhrádza strana, ktorá plán navrhla. Pokiaľ sa v pláne obnovy nestanovuje inak, súd dlžníkovi nariadi, aby uhradil kolkový poplatok a vzniknuté výdavky.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so zachovaním majetku, ktorý sa má previesť na peniaze, kým vlastníctvo neprejde na kupujúceho, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty. Výdavky, ktoré vznikli súvislosti s predajom bytového fondu, ktorého vlastníkom je dlžník a ktorý sa prenajíma jeho pracovníkom a zamestnancom, znáša predávajúci.

Pri rozdelení prevedených aktív sa pohľadávky vyplývajúce z výdavkov, ktoré vznikli v insolvenčnom konaní, uhrádzajú po vyrovnaní zabezpečených pohľadávok a pohľadávok, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje zádržné právo.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

V obchodnom zákonníku sa stanovujú záruky na ochranu veriteľov konkurznej podstaty pred úkonmi a transakciami dlžníka, ktorých cieľom je vyčerpať konkurznú podstatu a poškodiť záujmy veriteľov. Zákonom sa zavádza pojem „podozrivé obdobie“ – nevyvrátiteľný predpoklad, že záujmy veriteľov boli poškodené, ak sa počas tohto obdobia vykonali určité úkony alebo určité transakcie. Dĺžka podozrivého obdobia sa líši v závislosti od druhu transakcie, na ktorú sa uplatňuje zákonný predpoklad škodlivosti. V prípade niektorých transakcií a úkonov sa podozrivé obdobie začína od dátumu platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr ako jeden rok pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, a končí k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. V ostatných prípadoch sa predlžuje na tri roky, dva roky alebo jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, a zahŕňa obdobie od dátumu, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Za škodlivé sa považujú aj niektoré úkony a transakcie, ktoré sa vykonali po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným postupom, t. j. bez predchádzajúceho súhlasu správcu konkurznej podstaty.

Druhy úkonov a transakcií, ktoré sa pokladajú za škodlivé podľa obchodného zákonníka, sa taxatívne vymedzujú a patria do dvoch kategórií: neplatné a nevykonateľné vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty.

Neplatné transakcie sa upravujú článkom 646 ods. 1 obchodného zákonníka. V tomto článku sa stanovuje, že vo vzťahu k veriteľom sú neplatné tieto úkony a transakcie, ak sa vykonali po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným procesným poriadkom:

  1. vyrovnanie dlhu, ktorý vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania;
  2. vznik zálohu alebo zábezpeky hypotéky v súvislosti s vlastníckym právom alebo položkou osobného majetku z konkurznej podstaty;
  3. transakcia zahŕňajúca právo alebo aktívum z konkurznej podstaty.

Iné druhy škodlivých úkonov a transakcií, ktoré sa môžu vyhlásiť za nevykonateľné, sa upravujú ustanoveniami článkov 645 ods. 3, 646 ods. 2 a 647 obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách. Na to, aby boli dotknuté úkony a transakcie nevykonateľné vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty, musia sa vyhlásiť za nevykonateľné rozsudkom, ktorý nadobudol konečnú platnosť.

Podľa článku 646 ods. 2 obchodného zákonníka sa môžu za nevykonateľné vo vzťahu k veriteľom v rámci príslušných lehôt vyhlásiť tieto úkony alebo transakcie, ktoré dlžník vykonal po vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti:

  1. predčasné vyrovnanie záväzku bez ohľadu na spôsob vyrovnania, v lehote jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania;
  2. vznik zábezpeky hypotéky alebo zálohu na zabezpečenie dovtedy nezabezpečenej pohľadávky voči dlžníkovi v lehote jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania;
  3. vyrovnanie záväzku, ktorý sa stal splatným, dlžníkom bez ohľadu na spôsob vyrovnania, v lehote šiestich mesiacov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Ak veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti dlžníka, trvanie podozrivého obdobia sa v prvých dvoch prípadoch predlžuje na dva roky a v treťom prípade na jeden rok. Vedomosť sa predpokladá v prípade, ak sú dlžník a veriteľ spriaznenými stranami alebo ak veriteľ vedel alebo mohol vedieť o okolnostiach, ktoré sú dostatočným odôvodnením na vyvodenie záveru o platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti dlžníka.

Nevykonateľnosti sa nie je možné dovolávať v prvom a treťom prípade, ak sa záväzok vyrovnal v rámci riadnej obchodnej činnosti dlžníka a ak:

  • je to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi stranami a vykoná sa súčasne s poskytnutím tovaru alebo služieb v ekvivalentnej hodnote dlžníkovi alebo do 30 dní od dátumu, ku ktorému splatný záväzok nadobudol splatnosť; alebo
  • po úhrade veriteľ poskytne dlžníkovi tovar alebo služby v ekvivalentnej hodnote.

Nevykonateľnosti sa nie je možné dovolávať v druhom prípade, ak záloh alebo zábezpeka hypotéky vznikli:

  • pred poskytnutím úveru dlžníkovi alebo súbežne s ním,
  • na nahradenie inej zábezpeky in rem, ktoré sa nemôže vyhlásiť za nevykonateľné podľa pravidiel stanovených v oddiele I, kapitole 41 obchodného zákonníka,
  • na zabezpečenie úveru, ktorý sa poskytol na účely nadobudnutia aktíva, ktoré je predmetom zálohu alebo zábezpeky hypotéky.

Neplatnosťou podľa článku 646 ods. 2 obchodného zákonníka nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere pred zapísaním žiadosti, ktorou bola podaná žaloba o odloženie transakcie. Ak je tretia strana spriaznená s dlžníkom alebo s osobou, s ktorou dlžník rokoval, predpokladá sa zlý úmysel, až kým sa nepreukáže opak.

Verejné a súkromné pohľadávky verejnej správy, ktoré sú predmetom súkromného vymáhania a ktoré dlžník uhradil, sa nemôžu vyhlásiť za neplatné vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty v súlade uvedenými s pravidlami a postupom.

Podľa článku 647 ods. 1 obchodného zákonníka sa môžu za neplatné vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty vyhlásiť tieto úkony a transakcie dlžníka, ak sa vykonali v uvedených lehotách:

  1. transakcie bez akejkoľvek protihodnoty, okrem riadnych darov, uzavreté so stranou spriaznenou s dlžníkom v období troch rokov pred dátumom, ku ktorému sa podáva žiadosť o začatie insolvenčného konania;
  2. transakcie bez akejkoľvek protihodnoty uzavreté v období dvoch rokov pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania;
  3. podhodnotené transakcie uzavreté v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
  4. zábezpeky hypotéky, zálohy alebo osobné zábezpeky, ktoré vznikli v súvislosti so záväzkami tretích strán v období jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
  5. zábezpeky hypotéky, zálohy alebo osobné zábezpeky, ktoré vznikli v súvislosti so záväzkami tretích strán v prospech veriteľa spriazneného s dlžníkom v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
  6. transakcie, ktorými sa poškodzujú veritelia, uzavreté so stranou spriaznenou s dlžníkom v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Článok 647 ods. 1 obchodného zákonníka sa uplatňuje aj na úkony a transakcie, ktoré dlžník vykonal v období od podania žiadosti o začatie insolvenčného konania do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Vyhlásením neplatnosti nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere za protihodnotu pred zápisom žiadosti.

Započítanie sa môže vyhlásiť za neplatné aj v prípade veriteľov konkurznej podstaty, ak veriteľ pohľadávku získal a ak mu záväzok voči dlžníkovi vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pričom v čase získania pohľadávky alebo vzniku záväzku vedel, že dlžník je insolventný alebo nadmerne zadlžený alebo že bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania.

Bez ohľadu na čas, keď vzájomné dlhy vznikli, započítanie, ktoré dlžník uskutočnil po vyhlásení platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr ako jeden rok pred dátumom podania žiadosti o začatie insolvenčného konania, je vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty neplatné, okrem časti dlhu, ktorú by veriteľ dostal v čase rozdelenia po prevedení aktív na peniaze.

Článkom 135 zákona o záväzkoch a zmluvách sa upravujú žaloby, ktoré môžu správca konkurznej podstaty alebo veriteľ podať s cieľom dosiahnuť, aby boli za neplatné vyhlásené škodlivé úkony dlžníka, ak bol škodlivý účinok týchto úkonov dlžníkovi známy. Ak je úkon motivovaný ziskom, predpokladá sa, že strana, s ktorou dlžník rokuje, o ujme takisto vedela. Vyhlásením neplatnosti nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere za protihodnotu pred zapísaním žiadosti, ktorou bola podaná žaloba o odloženie transakcie. Vedomosť sa predpokladá, až kým sa nepreukáže opak, ak je treťou stranou manžel/manželka, predok, potomok alebo súrodenec dlžníka. Ak sa úkon vykoná pred vznikom pohľadávky, je neplatný, len ak ho dlžník alebo strana, s ktorou dlžník rokoval, vykonali s úmyslom poškodiť veriteľa.

Žalobu o vyhlásenie úkonov alebo transakcií vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty za neplatné a sprievodné žaloby o plnenie v súvislosti s rozšírením konkurznej podstaty môže podať správca konkurznej podstaty, alebo ak to správca konkurznej podstaty neurobí, ktorýkoľvek veriteľ konkurznej podstaty. Keď žalobu podá veriteľ, súd ustanoví správcu konkurznej podstaty za ďalšieho žalobcu sua sponte. Ak veriteľ predložil pohľadávku, druhé podanie vo vzťahu k tej istej pohľadávke sa nepovolí. Druhý veriteľ však môže pred prvým pojednávaním vo veci súd požiadať, aby ho ustanovil ako ďalšieho žalobcu. Účinný konečný rozsudok je platný a vykonateľný pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov.

Ak súd vyhlásil transakciu vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty za neplatnú, aktíva, ktoré poskytla tretia strana, sa vrátia, a ak takéto aktíva nie sú zaradené do konkurznej podstaty alebo ak sú dlžné peniaze, tretia strana sa ustanoví ako veriteľ v konaní.

Žaloba o odloženie transakcie, ktorú podal správca konkurznej podstaty v hlavnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd, alebo vo vedľajšom konaní, ktoré začal bulharský súd, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva, sa považuje za podanú v oboch konaniach.

Posledná aktualizácia: 04/11/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Česká republika

Právny rámec

Základná úprava insolvenčného konania v Českej republike je zahrnutá v zákone č. 182/2006 Zb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon), pričom podporne sa uplatní zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

Ďalším dôležitým predpisom je zákon č. 312/2006 Zb. o správcoch konkurznej podstaty, ktorý (popri úprave v insolvenčnom zákone) dotvára právny rámec profesie správcu konkurznej podstaty.

Aktuálne znenie týchto predpisov je možné nájsť na portáli verejnej správy: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://portal.gov.cz/app/zakony/.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie je možné začať proti fyzickým aj právnickým osobám bez ohľadu na to, či ide o podnikateľské subjekty.

Jednotlivé druhy insolvenčného konania (konkurz, reštrukturalizácia, oddlženie) sa líšia v tom, pre aké subjekty sú určené. Kým konkurz môže byť začatý voči všetkým subjektom, reštrukturalizácia je predovšetkým pre podnikateľov a oddlženie predovšetkým pre nepodnikateľské subjekty (podrobnejšie pozri nižšie).

Insolvenčné konanie nie je možné začať proti štátu, územnému samosprávnemu celku, politickým stranám a hnutiam v čase volieb a ďalším vybratým subjektom prevažne verejnoprávnej povahy. Osobitné pravidlá sa uplatnia v prípade finančných inštitúcií a poisťovní.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Stav úpadku alebo hroziaceho úpadku

Insolvenčné konanie je súdne konanie, predmetom ktorého je úpadok dlžníka alebo jeho hroziaci úpadok a spôsob jeho riešenia. Základným predpokladom je existencia úpadku alebo hroziaceho úpadku.

Dlžník je v úpadku, ak (kumulatívne podmienky):

  • má niekoľko veriteľov,
  • má nesplatené peňažné záväzky viac ako 30 dní po termíne splatnosti,
  • tieto záväzky nie je schopný plniť.

Predpokladá sa, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky predovšetkým vtedy, ak zastavil platby podstatnej časti svojich peňažných záväzkov, neplní ich dlhšie ako 3 mesiace po termíne splatnosti, prípadne nie je možné dosiahnuť uspokojenie niektorých zo splatných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už právnickou, alebo fyzickou osobou), je v úpadku aj vtedy, ak je predlžený. K predlženiu dochádza vtedy, keď má dlžník viacerých veriteľov a súčet jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku.

O hroziaci úpadok ide vtedy, ak vzhľadom na všetky okolnosti je možné dôvodne predpokladať, že dlžník nebude schopný riadne a včas splniť podstatnú časť svojich peňažných záväzkov.

Druhy insolvenčného konania

České právne predpisy rozlišujú tri základné spôsoby riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníka v insolvenčnom konaní:

  • konkurz,
  • reštrukturalizáciu,
  • oddlženie.

Insolvenčný zákon dáva na výber, ktorý z možných variantov riešenia úpadku bude pre konkrétneho dlžníka vhodný, pričom počíta nielen s likvidačnými postupmi (konkurz), ale aj s prvkom sanačným (reštrukturalizácia a oddlženie). Výber vhodného spôsobu riešenia úpadku dlžníka má byť pritom vedený záujmom o čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov.

Konkurz predstavuje všeobecný spôsob riešenia úpadku spočívajúci v tom, že na základe rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sa zistené pohľadávky veriteľov principiálne pomerne uspokoja z výnosu speňaženia majetkovej podstaty s tým, že neuspokojené pohľadávky alebo ich časti nezanikajú, ak sa v zákone nestanovuje inak. Tento spôsob riešenia úpadku sa použije vždy, keď nie je možné použiť reštrukturalizáciu alebo oddlženie, čiže postupy, ktoré sú voči dlžníkovi miernejšie, alebo sa počas konania zistí, že v takomto spôsobe riešenia úpadku nie je možné pokračovať.

Reštrukturalizáciou je možné riešiť úpadok alebo hroziaci úpadok dlžníka, ktorý je podnikateľom, pričom reštrukturalizácia sa týka jeho podniku. Spravidla sa predpokladá postupné uspokojovanie pohľadávok veriteľov za zachovania prevádzky dlžníkovho podniku, ktoré je zabezpečené opatreniami na ozdravenie hospodárenia tohto podniku podľa reorganizačného plánu schváleného insolvenčným súdom s priebežnou kontrolou jeho plnenia zo strany veriteľov.

Oddlženie je spôsobom riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku určeným pre dlžníkov, ktorí v zásade nemajú dlhy z podnikania a v prípade tých právnických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi. Tento spôsob riešenia úpadku vo väčšej miere zohľadňuje sociálne aspekty pred ekonomickými hľadiskami. Má umožniť dlžníkovi „nový začiatok“ a motivovať ho aktívne sa zapojiť do splácania svojho dlhu, a to aspoň do najnižšej predpokladanej výšky 30 % v prípade nezabezpečených veriteľov. V prípade zabezpečených veriteľov sa počíta s uspokojením zo zabezpečenia. Súčasne je cieľom znížiť aj náklady verejných rozpočtov na sanáciu osôb, ktoré sa ocitli v sociálnej kríze. Oddlženie je možné vykonať speňažením majetkovej podstaty, plnením splátkového kalendára alebo kombináciou týchto možností.

Kto je oprávnený podať insolvenčný návrh

Insolvenčné konanie je možné začať iba na návrh. Začína sa dňom, keď je insolvenčný návrh doručený na vecne príslušný súd. Insolvenčný návrh má oprávnenie podať dlžník alebo jeho veriteľ. Ak ide o insolvenčný návrh v prípade hroziaceho úpadku, môže insolvenčný návrh podať iba dlžník.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už osobou fyzickou, alebo právnickou), má povinnosť podať insolvenčný návrh bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedel alebo sa pri dostatočnej starostlivosti mal dozvedieť o svojom úpadku.

Začatie konkurzu

Insolvenčný súd rozhodne o vyhlásení konkurzu samostatným rozhodnutím alebo toto rozhodnutie vo výnimočných prípadoch spojí s rozhodnutím o úpadku (a to za predpokladu, že dlžníkom je osoba, v prípade ktorej je vylúčená možnosť reštrukturalizácie alebo oddlženia). Účinky vyhlásenia konkurzu začínajú platiť okamihom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

Začatie reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia sa začína na základe rozhodnutia insolvenčného súdu, ktorý o jej povolení rozhoduje na návrh dlžníka alebo prihláseného veriteľa.

Podmienkou na povolenie reštrukturalizácie je, že (buď):

  • celkový ročný čistý obrat dlžníka za posledné účtovné obdobie predchádzajúce insolvenčnému návrhu dosiahol minimálne sumu 50 000 000 Kč, alebo
  • dlžník zamestnáva aspoň 50 zamestnancov v pracovnom pomere, alebo
  • dlžník spoločne s insolvenčným návrhom alebo najneskôr do rozhodnutia o úpadku predložil insolvenčnému súdu plán reštrukturalizácie prijatý aspoň polovicou všetkých zabezpečených veriteľov počítanou podľa výšky ich pohľadávok a aspoň polovicou všetkých nezabezpečených veriteľov počítanou podľa výšky pohľadávok.

Reštrukturalizácia nie je prípustná, ak je dlžníkom právnická osoba v likvidácii, obchodník s cennými papiermi alebo osoba oprávnená obchodovať na komoditnej burze na základe osobitného právneho predpisu.

Ak sú splnené zákonné podmienky, insolvenčný súd reštrukturalizáciu povolí; odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie reštrukturalizácie, a) ak je vzhľadom na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer, alebo b) ktorý znova podala osoba, o ktorej návrhu na povolenie reštrukturalizácie bolo už skôr rozhodnuté, alebo c) ktorý podal veriteľ, ak ho neschváli schôdza veriteľov. Odvolanie proti rozhodnutiu môže podať iba osoba, ktorá návrh podala.

Začatie oddlženia

Návrh na povolenie oddlženia podáva dlžník, a to na predpísanom formulári a prípadne spolu s insolvenčným návrhom (ak nebolo insolvenčné konanie začaté na návrh veriteľa).

Návrh na povolenie oddlženia a jeho prílohy musia predovšetkým obsahovať údaje o minulých a očakávaných budúcich príjmoch dlžníka, zoznam majetku a zoznam záväzkov. Ak sú v tomto prípade osoby ochotné dlžníkovi poskytnúť dar na účely splnenia oddlženia alebo mu v čase trvania oddlženia budú pravidelne platiť peňažné dávky, pripojí dlžník k návrhu na povolenie oddlženia aj písomnú darovaciu zmluvu alebo zmluvu o takýchto dávkach.

Ak sú splnené podmienky, insolvenčný súd rozhodne o povolení oddlženia. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia, ak s ohľadom na všetky okolnosti je možné dôvodne predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer alebo že by nezabezpečení veritelia pri oddlžení dostali menej ako 30 % svojich pohľadávok, okrem prípadu, keď s nižším plnením súhlasia. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia aj vtedy, ak doterajšie výsledky konania dokazujú ľahostajný alebo nedbanlivý prístup dlžníka k plneniu povinností v insolvenčnom konaní. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu sa môže odvolať iba dlžník.

Kedy začínajú platiť účinky začiatku insolvenčného konania

Účinky začiatku insolvenčného konania nastávajú v okamihu zverejnenia vyhlásenia, ktorým sa oznamuje začatie insolvenčného konania, v insolvenčnom registri (pozri ďalej) a trvajú do skončenia insolvenčného konania, ak sa v prípade niektorého zo spôsobov riešenia úpadku zákonom nestanovuje inak.

Predbežné opatrenia pred vydaním rozhodnutia o úpadku

Predbežné opatrenie v čase do rozhodnutia o insolvenčnom návrhu môže insolvenčný súd nariadiť aj bez návrhu, ak sa v zákone nestanovuje inak. Navrhovateľ predbežného opatrenia, ktoré by insolvenčný súd mohol nariadiť aj bez návrhu, nemá povinnosť zložiť zábezpeku. Povinnosť zložiť zábezpeku ako navrhovateľ predbežného opatrenia nemá dlžník.

Takýmto predbežným opatrením môže insolvenčný súd okrem iného:

  • stanoviť predbežného správcu,
  • obmedziť niektorý z účinkov spojených so začatím insolvenčného konania,
  • uložiť niektorým navrhovateľom insolventnosti povinnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy vzniknutej dlžníkovi.

Insolvenčný register

Verejná dostupnosť informácií o insolvenčnom konaní sa zabezpečuje prostredníctvom insolvenčného registra, ktorý spravuje ministerstvo spravodlivosti. Ide o elektronický informačný systém verejnej správy dostupný na stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://isir.justice.cz/.

Základnou úlohou insolvenčného registra je zabezpečiť maximálnu mieru verejnej dostupnosti informácií o insolvenčných konaniach a umožniť sledovanie ich priebehu. Prostredníctvom registra sú zverejňované rozhodnutia insolvenčného súdu vydané v insolvenčnom konaní a v incidenčných sporoch, podania, ktoré sa vkladajú do súdneho spisu, a ďalšie informácie, ak sa tak stanoví insolvenčným zákonom alebo ak o tom rozhodne insolvenčný súd.

Insolvenčný register je verejne dostupný (s výnimkou niektorých údajov) a každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho kópie a výpisy.

Okrem informačnej funkcie má insolvenčný register zásadný význam pri doručovaní písomností, pretože je nástrojom na doručovanie väčšiny súdnych rozhodnutí a iných písomností. V insolvenčnom registri sa začatie insolvenčného konania oznamuje vyhlásením v zásade do dvoch hodín od podania návrhu (resp. do dvoch hodín v rámci pracovného času súdu). Následne sa v insolvenčom registri zverejňujú všetky rozhodnutia súdu a ďalšie písomnosti. Každý tak má prehľad o insolvenčných konaniach vedených v Českej republike.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetková podstata

Ak insolvenčný návrh podal dlžník, do majetkovej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky spojené so začatím insolvenčného konania, ako aj majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania.

Ak insolvenčný návrh podal veriteľ, do majetkovej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky predbežného opatrenia, ktorým insolvenčný súd celkom alebo čiastočne obmedzil právo dlžníka nakladať s jeho majetkom, majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky rozhodnutia o úpadku dlžníka, a majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania po tom, ako nastali účinky týchto rozhodnutí.

Ak je dlžník spoluvlastníkom vyššie uvedeného majetku, do majetkovej podstaty spadá podiel dlžníka na tomto majetku. Takýto majetok spadá do majetkovej podstaty aj vtedy, ak je v spoločnom vlastníctve dlžníka a jeho manželského partnera.

Majetok iných osôb ako dlžníka spadá do majetkovej podstaty, ak sa to stanovuje v zákone, predovšetkým vtedy, ak ide o plnenie z neúčinných (odporovateľných) právnych úkonov. Na účely speňaženia sa takýto majetok považuje za majetok dlžníka.

Ak nie je v zákone stanovené inak, majetkovú podstatu tvoria predovšetkým peňažné prostriedky, hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, súbor vecí a veci hromadné, vkladné knižky, vkladové listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere, obchodné podiely, dlžníkove peňažné aj nepeňažné pohľadávky vrátane podmienených pohľadávok a pohľadávok, ktoré zatiaľ nie sú splatné, dlžníkova mzda, plat, odmena za prácu a príjmy, ktoré dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, ďalšie práva a iné majetkové hodnoty, ak majú hodnotu oceniteľnú peniazmi. Majetkovú podstatu ďalej tvorí aj príslušenstvo, prírastky, plody a úžitky uvedeného majetku.

Ak sa v zákone nestanovuje inak, do majetkovej podstaty nepatrí majetok, ktorý nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Táto problematika je upravená v zákone č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Z vecí vo vlastníctve povinnej osoby sa výkon rozhodnutia nemôže vzťahovať na tie, ktoré povinná osoba nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb, svojich a svojej rodiny, alebo na plnenie svojich pracovných povinností, ako ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (predovšetkým bežné súčasti odevu, zvyčajné vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesné postihnutie, hotovosť do sumy zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca, zvieratá chované ako spoločník človeka). Veci slúžiace na podnikanie dlžníka však z majetkovej podstaty vylúčené nie sú. Ak v zákone nie je stanovené inak, do majetkovej podstaty nepatrí ani majetok, s ktorým je možné podľa osobitného právneho predpisu nakladať iba spôsobom, na ktorý bol určený (napríklad účelové dotácie a návratné formy výpomoci zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu územného samosprávneho celku alebo zo štátneho fondu).

Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania

Ak ide o majetok, ktorý dlžník nadobudol alebo mu pripadol po začatí insolvenčného konania, spravidla platí, že sa zahrnie do majetkovej podstaty. Podľa konkrétneho spôsobu riešenia úpadku sa to môže upraviť. S majetkom v majetkovej podstate môže dlžník nakladať iba v súlade s obmedzeniami podľa konkrétnej fázy insolvenčného konania a podľa spôsobu riešenia úpadku.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Úloha a postavenie správcu konkurznej podstaty

Hlavným poslaním správcu konkurznej podstaty je nakladanie s majetkovou podstatou dlžníka, riešenie incidenčných a ďalších sporov. Cieľom činností správcu konkurznej podstaty je dosiahnuť pomerné, rýchle, hospodárne a čo najvyššie uspokojenie veriteľov.

Správca konkurznej podstaty má povinnosť pri výkone funkcie postupovať svedomito a odborne, má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, ktoré je spravodlivé od neho požadovať, aby boli veritelia uspokojení v čo najvyššej miere. Má povinnosť dať pri výkone funkcie prednosť spoločnému záujmu veriteľov pred svojimi záujmami aj pred záujmami iných osôb.

V rámci konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s majetkovou podstatou. Správca konkurznej podstaty vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do majetkovej podstaty, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je aj speňaženie majetkovej podstaty.

V rámci reštrukturalizácie správca konkurznej podstaty predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou dlžníka s dispozičnými právami, pokračuje v zisťovaní majetkovej podstaty a v jej spisovaní, vedie incidenčné spory, zostavuje a dopĺňa zoznam veriteľov a podáva správy veriteľskému výboru. Na správcu konkurznej podstaty prechádza aj pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia správca konkurznej podstaty vykonáva spolu s insolvenčným súdom a veriteľmi dohľad nad dlžníkom a jeho činnosťou, speňažuje dlžníkov majetok alebo medzi veriteľov rozvrhuje jednotlivé mesačné platby podľa splátkového kalendára.

Postavenie dlžníka

V rámci konkurzu stráca dlžník oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj oprávnenie na výkon ďalších práv a plnenie povinností súvisiacich s majetkovou podstatou. Tieto oprávnenia prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Právne úkony v uvedených záležitostiach, ktoré dlžník vykonal po tom, ako oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou prešlo na správcu konkurznej podstaty, sú proti jeho veriteľom zo zákona neúčinné.

V rámci reštrukturalizácie zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Právne úkony, ktoré majú z hľadiska nakladania s majetkovou podstatou a jej správou zásadný význam, uskutočňuje dlžník s dispozičnými právami iba so súhlasom veriteľského výboru. Porušenie tejto povinnosti má za následok zodpovednosť dlžníka za škodu alebo inú ujmu, ktorú tým veriteľom alebo tretím osobám spôsobil; členovia štatutárneho orgánu dlžníka za takto spôsobenú škodu alebo inú ujmu ručia spoločne a nerozdielne. Za právne úkony, ktoré majú zásadný význam, sa považujú úkony, v dôsledku ktorých sa významne zmení hodnota majetkovej podstaty alebo postavenie veriteľov, prípadne miera uspokojenia veriteľov. Na správcu konkurznej podstaty prechádza pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia takisto zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Dlžník je pod dohľadom insolvenčného súdu, správcu konkurznej podstaty a veriteľov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Všeobecná úprava započítania pohľadávok je súčasťou občianskeho zákonníka. Základným pravidlom je, že ak si strany navzájom dlžia plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich voči druhej strane vyhlásiť, že svoju pohľadávku započítava voči pohľadávke druhej strany. K započítaniu je možné pristúpiť, hneď ako strane vznikne právo požadovať uspokojenie vlastnej pohľadávky a plniť svoj vlastný dlh. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú; ak sa nekryjú úplne, pohľadávka sa započíta podobne ako pri splnení. Tieto účinky nastávajú v okamihu, keď sa obe pohľadávky stali oprávnenými na započítanie.

V rámci insolvenčných konaní platí, že započítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa je po rozhodnutí o úpadku prípustné, ak zákonné podmienky tohto započítania (podľa občianskeho zákonníka) boli splnené pred rozhodnutím o spôsobe riešenia úpadku, ak nie je v insolvenčnom zákone stanovené inak.

Započítanie v rámci insolvenčného konania nie je v prvom rade prípustné, ak sa dlžníkov veriteľ

  • v súvislosti so svojou započítateľnou pohľadávkou nestal prihláseným veriteľom alebo
  • získal započítateľnú pohľadávku neúčinným právnym úkonom, alebo
  • v čase nadobudnutia započítateľnej pohľadávky vedel o dlžníkovom úpadku, alebo
  • zatiaľ neuhradil splatnú pohľadávku dlžníka v rozsahu, v akom prevyšuje započítateľnú pohľadávku tohto veriteľa, alebo
  • v prípadoch stanovených predbežným opatrením insolvenčného súdu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Zmluvy o vzájomných plneniach

Ak je dlžník v okamihu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, prípadne oddlženia, zmluvnou stranou zmluvy o vzájomnom plnení vrátane zmluvy o budúcej zmluve, ktorá v čase vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, prípadne oddlženia ešte nebola celkom splnená ani dlžníkom, ani druhou stranou zmluvy, platí, že:

–          v rámci konkurzu alebo oddlženia správca konkurznej podstaty môže zmluvu splniť namiesto dlžníka a žiadať splnenie od druhej strany zmluvy nebo môže odmietnuť plnenie,

–          v rámci reštrukturalizácie to isté oprávnenie vykonáva dlžník s dispozičnými právami so súhlasom veriteľského výboru.

V rámci konkurzu alebo oddlženia platí, že ak sa správca konkurznej podstaty do 30 dní od vyhlásenia konkurzu alebo povolenia oddlženia nevyjadrí tak, že zmluvu splní, odmietol plnenie; dovtedy nemôže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. V rámci reštrukturalizácie platí, že dlžník s dispozičným právom, ktorý sa do 30 dní od povolenia reorganizácie nevyjadrí tak, že plnenie odmieta, musí zmluvu o vzájomnom plnení splniť

Ak má druhá zmluvná strana povinnosť plniť zmluvu ako prvá, môže svoje plnenie odmietnuť až dovtedy, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie; neplatí to, ak ide o zmluvu uzavretú druhým účastníkom po zverejnení rozhodnutia o úpadku,

Ak správca konkurznej podstaty, respektíve dlžník s dispozičnými právami, odmietne plnenie, môže druhá strana zmluvy uplatňovať náhradu tým spôsobenej škody prihláškou pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní od dňa odmietnutia plnenia. Pohľadávky druhej strany z pokračovania zmluvy po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami voči majetkovej podstate.

Druhá strana zmluvy sa môže domáhať vrátenia čiastočného plnenia, ku ktorému došlo pred rozhodnutím o úpadku, pretože za toto plnenie nedostala od dlžníka vzájomné plnenie.

Zmluvy s presne určeným časom plnenia

Ak bolo dohodnuté, že predmet plnenia, ktorý má trhovú cenu, bude dodaný v presne stanovenom čase alebo v presne určenej lehote, a ak nastane čas plnenia alebo uplynie táto lehota až po vyhlásení konkurzu, nie je možné požadovať splnenie záväzku, ale iba náhradu škody spôsobenej tým, že dlžník záväzok nesplnil. Škodou sa chápe rozdiel medzi dohodnutou cenou a trhovou cenou, ktorá sa platí ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu v mieste určenom zmluvou ako miesto plnenia. Druhá strana zmluvy môže uplatňovať náhradu škody ako veriteľ prihlásením pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní od vyhlásenia konkurzu.

Zmluvy o výpožičke

Ak dlžník uzavrie zmluvu o výpožičke, je správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu oprávnený požadovať vrátenie veci aj pred skončením stanoveného času zapožičania.

Nájom, podnájom

Podrobnejšia úprava sa vzťahuje na nájomné zmluvy a zmluvy o podnájme. Okrem iného v tomto prípade platí, že správca konkurznej podstaty je po vyhlásení konkurzu oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu alebo zmluvu o podnájme uzavretú dlžníkom v lehote stanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na dobu určitú; výpovedná lehota však nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. Ustanovenia občianskeho zákonníka o tom, v ktorých prípadoch a za akých podmienok môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu týmto nie sú dotknuté.

Dlžníkove návrhy zmlúv pri konkurze, ktoré zatiaľ neprijala druhá strana

Vyhlásením konkurzu zanikajú, ak sa vzťahujú na majetkovú podstatu, doteraz neprijaté dlžníkove návrhy na uzavretie zmluvy a dlžníkove prijatie návrhov zmlúv, ak na ich základe zmluva už nevznikla. Návrhy zmlúv, ktoré dlžník v čase vyhlásenia konkurzu ešte neprijal, môže prijať iba správca konkurznej podstaty.

Výhrada vlastníctva

Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu vec predal s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na zmluve. Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatniť vrátenie veci, ak správca konkurznej podstaty splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako ho na to predávajúci vyzval.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

So začatím insolvenčného konania sa spájajú tieto účinky:

  • pohľadávky a iné práva týkajúce sa majetkovej podstaty nemôžu byť uplatnené žalobou, ak je možné ich uplatniť prihláškou,
  • právo na uspokojenie zo zábezpeky, ktoré sa týka majetku vo vlastníctve dlžníka alebo majetku spadajúceho do majetkovej podstaty, je možné uplatniť a nanovo získať iba za podmienok stanovených insolvenčným zákonom, to platí aj pri zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach alebo exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré bolo navrhnuté po začiatku insolvenčného konania,
  • výkon rozhodnutia alebo exekúciu, ktoré by postihli majetok vo vlastníctve dlžníka, ako aj iný majetok, ktorý spadá do majetkovej podstaty, je možné nariadiť alebo začať, nie je možné ich však vykonať; v prípade pohľadávok voči majetkovej podstate a pohľadávok, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, je však možné vykonať rozhodnutie alebo exekúciu, ktoré by postihovali majetok spadajúci do majetkovej podstaty dlžníka, na základe rozhodnutia insolvenčného súdu a s obmedzeniami, ktoré toto rozhodnutie stanovuje,
  • nie je možné uplatniť existujúce právo na základe dohody veriteľa a dlžníka na výplatu zrážok zo mzdy alebo iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou alebo platom.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutím o úpadku sa prerušujú súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach a iných právach týkajúcich sa majetkovej podstaty, ktoré majú byť v insolvenčnom konaní uplatnené prihláškou alebo na ktoré sa v insolvenčnom konaní nazerá ako na prihlásené, prípadne o pohľadávkach, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Ak nie je stanovené inak, v týchto konaniach nie je možné pokračovať v čase, keď trvajú účinky rozhodnutia o úpadku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Zásady súvisiace s účasťou veriteľov

Insolvenčné konanie je založené okrem iného na nasledujúcich zásadách, ktoré sa týkajú účasti veriteľov:

  • insolvenčné konanie musí byť vedené tak, aby žiaden z účastníkov nebol nespravodlivo poškodený ani nedovolene zvýhodnený a aby sa dosiahlo rýchle, hospodárne a čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov,
  • veritelia, ktorí majú podľa zákona v princípe rovnaké alebo podobné postavenie, majú pri insolvenčnom konaní rovnocenné možnosti,
  • ak v zákone nie je stanovené inak, nie je možné práva veriteľa nadobudnuté v dobrej viere pred začiatkom insolvenčného konania obmedziť rozhodnutím insolvenčného súdu ani postupom správcu konkurznej podstaty,
  • veritelia majú povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k uspokojeniu ich pohľadávok mimo insolvenčného konania okrem prípadov, keď to dovoľuje zákon.

Veriteľské orgány

Veriteľské orgány sú:

  • schôdza veriteľov,
  • veriteľský výbor (alebo zástupca veriteľov).

Schôdza veriteľov má právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru a jeho náhradníkov (alebo zástupcu veriteľov). Schôdza veriteľov si môže vyhradiť čokoľvek, čo patrí do pôsobnosti veriteľských orgánov. Ak sa nestanoví veriteľský výbor ani zástupca veriteľov a ak v zákone nie je stanovené inak, schôdza veriteľov vykonáva aj ich pôsobnosť.

Ak je prihlásených viac ako 50 veriteľov, schôdza veriteľov má povinnosť stanoviť veriteľský výbor. V opačnom prípade postačí voľba zástupcu veriteľov.

Veriteľský výbor vykonáva pôsobnosť veriteľských orgánov s výnimkou vecí, ktoré patria do pôsobnosti schôdze veriteľov alebo ktoré si schôdza veriteľov vyhradila. Veriteľský výbor predovšetkým dozerá na činnosť správcu konkurznej podstaty a má oprávnenie podávať insolvenčnému súdu návrhy týkajúce sa priebehu insolvenčného konania. Veriteľský výbor chráni spoločný záujem veriteľov a v súčinnosti so správcom konkurznej podstaty prispieva k naplneniu účelu insolvenčného konania. Ustanovenia o veriteľskom výbore platia analogicky pre zástupcu veriteľov.

Skupiny veriteľov

Zákon rozlišuje zabezpečených a nezabezpečených veriteľov.

Zabezpečeným veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom spadajúcim do majetkovej podstaty, a to iba záložným právom, zádržným právom, obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky na zabezpečenie alebo analogickým právom podľa zahraničnej právnej úpravy.

Zabezpečení veritelia majú možnosť významne ovplyvňovať priebeh insolvenčného konania. Na prijatie uznesení o spôsobe riešenia úpadku (konkurzom alebo reštrukturalizáciou) dlžníka – podnikateľa, v prípade ktorého je podľa insolvenčného zákona prípustná reštrukturalizácia, musí na schôdzi veriteľov hlasovať najmenej polovica všetkých prítomných zabezpečených (a analogicky aj nezabezpečených) veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok, okrem prípadu, keby za ne hlasovalo aspoň 90 % všetkých prítomných veriteľov, počítané podľa výšky pohľadávok. Zabezpečený veriteľ má navyše možnosť vydávať osobe s dispozičnými právami pokyny pri správe predmetu zabezpečenia, ktorými je táto osoba viazaná, ak ich cieľom je náležitá správa. Správca konkurznej podstaty je takisto viazaný pokynmi zabezpečeného veriteľa smerujúcimi k speňaženiu predmetu zabezpečenia. Správca konkurznej podstaty môže tieto pokyny odmietnuť, ak je presvedčený, že predmet zabezpečenia je možné speňažiť výhodnejšie; v takom prípade požiada insolvenčný súd o ich preskúmanie v rámci dozornej činnosti. Speňažením veci, práva, pohľadávky alebo inej majetkovej hodnoty v insolvenčnom konaní zaniká zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, a to aj v prípade, že nepodal prihlášku svojej pohľadávky.

Zabezpečení veritelia sa uspokojujú zo 100 % výnosu speňaženia po odčítaní sumy pridajúcej na odmenu správcu a nákladov na správu a speňaženie, a to kedykoľvek v priebehu konania. Rešpektuje sa pritom čas vzniku zabezpečenia.

Nezabezpečení sú všetci ostatní veritelia. Ich postavenie v insolvenčnom konaní je slabšie a očakávaná výška uspokojenia pohľadávok vyplývajúca zo štatistických údajov je spravidla podstatne nižšia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca konkurznej podstaty môže používať majetok v majetkovej podstate v rámci konkurzu. V tomto prípade naň prechádza oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s majetkovou podstatou. Správca konkurznej podstaty vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do majetkovej podstaty, rozhoduje o obchodnom tajomstve a inej mlčanlivosti, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je aj speňaženie majetkovej podstaty.

V rámci reštrukturalizácie a oddlženia tieto práva, hoci s významným obmedzením, zostávajú dlžníkovi.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky proti majetkovej podstate a pohľadávky, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, môžu byť kedykoľvek uhradené v plnej výške po rozhodnutí o úpadku.

Rozlišujú sa:

  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória (predovšetkým náhrada hotovostných výdavkov a odmena predbežného správcu, likvidátora dlžníka a členov veriteľského výboru, pohľadávky veriteľov z úverového financovania);
  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku (predovšetkým hotovostné výdavky a odmena správcu konkurznej podstaty, dane, poplatky, clá, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti a poistné na verejné zdravotné poistenie);
  • pohľadávky postavené na úroveň pohľadávok proti majetkovej podstate (predovšetkým pracovnoprávne pohľadávky dlžníkových zamestnancov, pohľadávky veriteľov na výživnom zo zákona).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Prihlasovanie pohľadávok

Veritelia podávajú prihlášky pohľadávok na insolvenčnom súde na predpísanom formulári od začatia insolvenčného konania až do uplynutia lehoty stanovenej v rozhodnutí o úpadku. Prihlášky, ktoré sa podajú neskôr, insolvenčný súd neberie do úvahy, a týmto spôsobom uplatnené pohľadávky sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Prihlasujú sa aj pohľadávky, ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj pohľadávky vykonateľné vrátane tých, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Veriteľ, ktorý podal prihlášku pohľadávky alebo ktorý sa považuje za veriteľa prihláseného, môže kedykoľvek v priebehu insolvenčného konania stiahnuť prihlášku pohľadávky.

Prihláška pohľadávky musí obsahovať dôvod vzniku a výšku prihlasovanej pohľadávky. Pohľadávku je nevyhnutné vždy vyčísliť v peniazoch aj vtedy, ak ide o nepeňažnú pohľadávku. K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ v prihláške odvoláva. Vykonateľnosť pohľadávky sa preukazuje verejnou listinou.

Prihláška pohľadávky má na plynutie lehoty na premlčanie alebo na zánik práva rovnaké účinky ako žaloba alebo iné uplatnenie práva na súde, a to odo dňa, kedy bola doručená na insolvenčný súd.

Za správnosť údajov uvedených v prihláške pohľadávky zodpovedá veriteľ. Insolvenčný súd na návrh správcu konkurznej podstaty môže sankcionovať nadhodnotenie výšky prihlásenej pohľadávky (o viac ako 100 %) uložením povinnosti zaplatiť v prospech majetkovej podstaty sumu, ktorú stanoví s ohľadom na všetky okolnosti prihlásenia a preskúmania pohľadávky, najviac však sumu, o ktorú prihlásená suma prevyšovala rozsah, v ktorom bola zistená.

Na veriteľovo právo na uspokojenie prihlásenej pohľadávky zo zabezpečenia sa neberie ohľad, ak bola prihlásená v inom poradí, ako mala byť, alebo ak pred jej preskúmaním vyjde najavo, že miera jej zabezpečenia bola nadhodnotená o viac ako 100 %. Aj v tomto prípade môže byť veriteľ insolvenčným súdom penalizovaný uložením povinnosti zaplatiť finančnú (peňažnú) sumu, a to v prospech zabezpečených veriteľov, ktorí už prihlásili pohľadávku so zabezpečením, ktoré sa viaže k rovnakému majetku. Jej výšku insolvenčný súd určí s ohľadom na všetky okolnosti uplatnenia a preskúmania práva na uspokojenie zo zabezpečenia, maximálne však do výšky, o ktorú hodnota zabezpečenia uvedená v prihláške prevýšila hodnotu zisteného zabezpečenia.

Prieskum prihlásených pohľadávok

Podané prihlášky pohľadávok najskôr preskúma správca konkurznej podstaty. Ten ich posudzuje predovšetkým podľa priložených dokladov a podľa účtovníctva dlžníka alebo jeho evidencie vedenej podľa osobitného právneho predpisu. Ďalej správca konkurznej podstaty vyzve dlžníka, aby sa k prihláseným pohľadávkam vyjadril. V prípade potreby pohľadávky preverí, pričom využije súčinnosť orgánov, ktoré sú povinné mu ju poskytnúť.

Ak má prihláška pohľadávky nedostatky alebo je neúplná, správca konkurznej podstaty vyzve veriteľa, aby ju opravil alebo doplnil do 15 dní, ak nestanoví dlhšiu lehotu. Súčasne ho poučí o tom, ako je opravu alebo doplnenie potrebné vykonať. Prihlášky pohľadávok, ktoré neboli včas a riadne doplnené alebo opravené, predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu na rozhodnutie o tom, že sa na prihlášku pohľadávky nebude prihliadať, o čom musí byť veriteľ poučený.

Správca konkurznej podstaty vytvorí zoznam prihlásených pohľadávok. Zabezpečení veritelia sa v zozname uvádzajú osobitne. V prípade pohľadávok, ktoré správca konkurznej podstaty popiera, to výslovne uvedie. V prípade každého veriteľa musia byť uvedené údaje potrebné na jeho identifikáciu a údaje na posúdenie dôvodu vzniku, výšky a poradia jeho pohľadávky; v prípade zabezpečených veriteľov sa navyše uvádza dôvod a spôsob zabezpečenia.

Zoznam prihlásených pohľadávok zverejní insolvenčný súd v insolvenčnom registri pred dňom, uskutočnenia prieskumného pojednávania. Insolvenčný súd ďalej bez zbytočného odkladu zverejní v insolvenčnom registri každú zmenu zoznamu prihlásených pohľadávok.

Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa potom uskutoční na prieskumnom pojednávaní nariadenom insolvenčným súdom. Termín a miesto prieskumného pojednávania určí insolvenčný súd v rozhodnutí o úpadku. Veriteľ môže až do skončenia prieskumného pojednávania, ak jeho pohľadávka nie je zistená alebo účinne popretá, meniť výšku prihlasovanej pohľadávky. Nemôže však meniť príčinu vzniku prihlasovanej pohľadávky ani jej poradie.

Popretie pohľadávky

Pravosť, výšku a poradie všetkých prihlásených pohľadávok môže poprieť a) správca konkurznej podstaty, b) dlžník, c) prihlásený veriteľ.

Popretie pohľadávky veriteľa zo strany iného priameho veriteľa musí mať rovnaké formálne prvky ako žaloba podľa Občianskeho súdneho poriadku a musí z neho byť zrejmé, či popiera pravosť, výšku alebo poradie pohľadávky. Podáva sa na predpísanom formulári.

Insolvenčný zákon rozoznáva tieto druhy popretia:

  • popretie pravosti pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka nevznikla alebo že už celkom zanikla, alebo že je celkom premlčaná,
  • popretie výšky pohľadávky – namieta sa, že dlžníkov záväzok je nižší ako prihlásená suma (ten, kto popiera výšku pohľadávky, musí súčasne uviesť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky),
  • popretie poradia pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka má menej výhodné poradie, ako je poradie uvedené v prihláške pohľadávky, alebo sa popiera právo na uspokojenie pohľadávky zo zabezpečenia (ten, kto popiera poradie pohľadávky, musí súčasne uviesť, v akom poradí má byť pohľadávka uspokojená).

Ak jeden prihlásený veriteľ poprie pohľadávku iného prihláseného veriteľa, stávajú sa z týchto veriteľov účastníci incidenčného sporu. Správca konkurznej podstaty, ktorý chce pomôcť niektorej zo strán incidenčného sporu, ktorého sa nezúčastňuje, má k dispozícii nástroj vedľajšieho účastníctva.

O otázke pravosti, výške a poradí popretých pohľadávok rozhodne insolvenčný súd.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

K speňaženiu majetkovej podstaty dochádza v rámci konkurzu. Rozumie sa tým prevedenie všetkého majetku, ktorý do nej spadá, na peniaze na pomerné uspokojenie veriteľov. Speňaženie majetkovej podstaty uskutočňuje správca konkurznej podstaty, je k nemu však možné prikročiť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu a po prvej schôdzi veriteľov. Výnimku predstavujú veci bezprostredne ohrozené skazou alebo znehodnotením; výnimku aj z iných dôvodov môže povoliť aj insolvenčný súd. Speňažením majetkovej podstaty zanikajú účinky nariadenia výkonu rozhodnutia alebo exekúcie a ostatné nedostatky spôsobované speňažovaným majetkom, ak nie je v zákone stanovené inak.

Majetkovú podstatu je možné speňažiť

  • verejnou dražbou,
  • predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia,
  • predajom majetku mimo dražby.

Ak dosiahnutý výnos zo speňaženia majetkovej podstaty nestačí na upokojenie všetkých pohľadávok, uspokojí sa najskôr odmena a hotovostné výdavky správcu konkurznej podstaty, potom pohľadávky veriteľov vzniknuté počas trvania moratória, pohľadávky veriteľov z úverového financovania, náklady spojené s udržiavaní a správou majetkovej podstaty, pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka a potom pohľadávky veriteľov na výživnom a na náhradu škody na zdraví. Ostatné požiadavky sa uspokoja pomerne.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Na základe toho vydá insolvenčný súd rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. Pred rozvrhom sa uspokoja doteraz nezaplatené pohľadávky, ktoré sa uspokoja kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, a to

  • pohľadávky proti majetkovej podstate – hotovostné výdavky a odmena správcu konkurznej podstaty, náklady spojené s udržiavaní a správou majetkovej podstaty dlžníka, dane, poplatky, clá, poistné na sociálne zabezpečenie, príspevok na štátnu politiku zamestnanosti a poistné na verejné zdravotné poistenie a pod.,
  • pohľadávky, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň – pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka, pohľadávky veriteľov na náhradu škody spôsobenej na zdraví, pohľadávky štátu a pod.,
  • zabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzu

V závere speňaženia majetkovej podstaty správca konkurznej podstaty predloží insolvenčnému súdu konečnú správu. Konečná správa správcu konkurznej podstaty musí obsahovať celkovú charakteristiku jeho činnosti s vyčíslením jej finančných výsledkov. Výsledkom konečnej správy správcu konkurznej podstaty musí byť vyčíslenie sumy, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov, a označenie týchto veriteľov s údajom o výške ich podielov na tejto sume. Súčasne s konečnou správou predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu aj vyúčtovanie svojej odmeny a výdavkov.

Insolvenčný súd preskúma konečnú správu správcu konkurznej podstaty a jeho vyúčtovanie a odstráni po vypočutí správcu konkurznej podstaty chyby a nezrovnalosti, ktoré sa v nej nachádzajú. O konečnej správe správcu konkurznej podstaty po úprave informuje insolvenčný súd účastníkov konania tak, že ju zverejní vyhlásením. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Insolvenčný súd potom vydá rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. V rozvrhovom uznesení určí insolvenčný súd správcovi konkurznej podstaty lehotu na jeho splnenie. Lehota nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Konkurzné konanie sa ukončí tak, že po prijatí správy správcu konkurznej podstaty o splnení rozvrhového uznesenia, insolvenčný súd rozhodne o zrušení konkurzu. Súd rozhodne o zrušení konkurzu aj v niektorých ďalších prípadoch stanovených zákonom, napr. v prípade, že majetok úpadcu vôbec nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Insolvenčné konanie končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konkurz zrušuje.

Ukončenie reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie reštrukturalizačného plánu alebo jeho dôležitých častí. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Reštrukturalizácia sa môže skončiť aj rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz, čo sa stáva v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa týkajú predovšetkým problémov pri schvaľovaní a dodržiavaní reštrukturalizačného plánu. O zmene reštrukturalizácie na konkurz nemôže insolvenčný súd rozhodnúť, ak bol v dôležitých bodoch splnený plán reštrukturalizácie. Proti rozhodnutiu súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz sa môže odvolať dlžník, navrhovateľ reštrukturalizácie, správca konkurznej podstaty a veriteľský výbor. Rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz začínajú platiť účinky spojené s vyhlásením konkurzu, ak insolvenčný súd vo svojom rozhodnutí neurčí podmienky tejto premeny inak.

Ukončenie oddlženia

Oddlženie končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie oddlženia. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak dlžník riadne a včas splní všetky povinnosti podľa schváleného spôsobu oddlženia, insolvenčný súd vydá na návrh dlžníka uznesenie, ktorým dlžníka oslobodí od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, k akom dovtedy neboli uspokojené.

Oddlženie môže skončiť aj tak, že súd tento postup zruší a súčasne rozhodne o riešení dlžníkovho úpadku konkurzom, k čomu dochádza v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na neplnenie podmienok oddlženia zo strany dlžníka.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade konkurzu na majetok fyzickej osoby (kedykoľvek po zrušení konkurzu) alebo právnickej osoby (do okamihu jej zániku na základe vymazania z verejného registra) môže po zrušení konkurzu dôjsť k nariadeniu exekúcie alebo výkonu rozhodnutia z dôvodu zistenej pohľadávky nepopretej dlžníkom a neuspokojenej v priebehu konkurzného konania. Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné predložiť iba prieskumný list a protokol o preskúmaní predmetnej pohľadávky v rámci konkurzného konania. Toto právo sa premlčí desať rokov od zrušenia konkurzu, premlčacia lehota začína dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

V prípade reštrukturalizácie platí, že po skončení účinnosti reštrukturalizačného plánu je možné proti dlžníkovi nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na vymoženie pohľadávky stanovenej v reštrukturalizačnom pláne. Ak však bola táto pohľadávka popretá, je možné výkon rozhodnutia alebo exekúciu viesť iba v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia insolvenčného súdu o zistení tejto pohľadávky; toto rozhodnutie musí byť k návrhu priložené.

V prípade oddlženia platí, že po skončení oddlženia a priznaní oslobodenia od platenia zostávajúcich pohľadávok nie je možné uplatniť zvyšné pohľadávky veriteľov výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. V tomto prípade je nepodstatné, či bol veriteľ počas oddlženia uspokojený čiastočne alebo či vôbec neprihlásil svoju pohľadávku do insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady – zahŕňajú predovšetkým odmenu a hotovostné výdavky správcu konkurznej podstaty – by sa mali kryť z majetkovej podstaty, t. j. mal by ich znášať dlžník.

Keďže majetková podstata nie vždy stačí na pokrytie nákladov, insolvenčný súd môže pred rozhodnutím o insolvenčnom návrhu nariadiť navrhovateľovi insolvenčného konania, aby v stanovenej lehote zaplatil zálohu na náklady insolvenčného konania, ak je to nevyhnutné na krytie nákladov a prostriedky nie je možné zabezpečiť inak; platí to aj vtedy, keď je zrejmé, že dlžník nemá žiaden majetok. V zákone je stanovená horná hranica možnej výšky zálohy. Ak je navrhovateľov insolvenčného konania niekoľko, majú povinnosť zaplatiť zálohu spoločne a nerozdielne.

Ak majetková podstata nepostačuje na uhradenie nákladov, hradí sa zvyšná časť zo zálohy na náklady insolvenčného konania, t. j. na účet navrhovateľa.

Ak na uhradenie nákladov nestačí ani záloha, náklady zaplatí štát. V osobitnom právnom predpise sa stanovuje horná hranica výšky nákladov, ktoré hradí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Neúčinné sú právne úkony, ktorými dlžník kráti možnosť uspokojenia veriteľov alebo zvýhodňuje niektorých veriteľov na úkor iných. Za právny úkon sa považuje aj opomenutie zo strany dlžníka. Medzi týmito neúčinnými úkonmi sa rozlišujú tri kategórie: a) právne úkony bez primeraného vzájomného plnenia, b) zvýhodňujúce právne úkony, v dôsledku ktorých niektorý veriteľ dosiahne vyššie uspokojenie na úkor ostatných veriteľov než uspokojenie, ktoré by mu prislúchalo v konkurze, c) právne úkony, ktorými dlžník úmyselne krátil uspokojenie veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy alebo jej s ohľadom na všetky okolnosti musel byť známy.

Neúčinnosť dlžníkových právnych úkonov sa stanovuje rozhodnutím insolvenčného súdu o žalobe správcu konkurznej podstaty, ktorou sa odporuje dlžníkovým právnym úkonom (odporovacia žaloba). Správca konkurznej podstaty môže podať odporovaciu žalobu v lehote do 1 roka odo dňa, kedy nastali účinky rozhodnutia o úpadku. Ak ju nepodá v tejto lehote, nárok odporcu zanikne. Dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov spadá do majetkovej podstaty nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vyhovené odporovacej žalobe.

Neúčinnosťou právneho úkonu nie je dotknutá jeho platnosť; v insolvenčnom konaní však dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov spadá do majetkovej podstaty. Ak nie je možné do majetkovej podstaty vydať pôvodné dlžníkove plnenie z neúčinného právneho úkonu, musí byť poskytnutá rovnocenná náhrada.

Pre insolvenčný súd nie je záväzné rozhodnutie iného súdu ani iného orgánu, ktorým sa v priebehu insolvenčného konania rozhodlo o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka, ani inou formou takéhoto rozhodnutia. V priebehu insolvenčného konania posúdi neplatnosť takéhoto konania iba insolvenčný súd, a to buď ako predbežnú otázku, alebo v incidenčnom spore, ktorého predmetom je táto otázka. Žalobu v tomto spore môžu podať účastníci insolvenčného konania s výnimkou dlžníka (okrem dlžníka s dispozičnými právami), správca konkurznej podstaty a štátne zastupiteľstvo (prokuratúra). Žalobcom alebo žalovaným musí byť vždy správca konkurznej podstaty. Ak sa právoplatným rozhodnutím potvrdí neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka, musí byť majetkový prospech získaný plnením vydaný naspäť do majetkovej podstaty.

Ak bola neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka potvrdená rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred začatím insolvenčného konania, považuje sa právny úkon, ktorého sa rozhodnutie týka, za neplatný aj v insolvenčnom konaní.

Osobitné pravidlá týkajúce sa niektorých kategórií pohľadávok

Pre nasledujúce kategórie pohľadávok sa uplatnia osobitné pravidlá:

  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ak vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória,
  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ak vznikli po rozhodnutí o úpadku,
  • pohľadávky postavené na úroveň pohľadávok proti majetkovej podstate,
  • podriadené pohľadávky,
  • pohľadávky spoločníkov alebo členov dlžníka vyplývajúce z ich účasti v spoločnosti alebo v družstve.
Posledná aktualizácia: 21/08/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku estónčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Platobná neschopnosť - Estónsko

V estónskych právnych predpisoch sa stanovujú tri druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie, reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu. Konkurzné konania sa riadia zákonom o konkurze, predpisy týkajúce sa reorganizácie sú stanovené v zákone o reorganizácii a predpisy týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu sú stanovené v zákone o reštrukturalizácii a ochrane dlhu. Tieto zákony sú dostupné v estónčine a angličtine v úradnej elektronickej publikácii Riigi Teataja (úradný vestník).

Cieľom konkurzného konania je uspokojiť pohľadávky veriteľov z majetku dlžníka prostredníctvom prevodu majetku dlžníka alebo obnovou podniku dlžníka. Ak je dlžník fyzická osoba, má možnosť oslobodiť sa od svojich záväzkov prostredníctvom konkurzného konania. V priebehu konkurzného konania sa stanoví príčina platobnej neschopnosti dlžníka.

Cieľom reorganizačného konania je zohľadniť záujmy podnikov, veriteľov a tretích strán a chrániť ich práva v priebehu reorganizácie podniku. Reorganizácia podniku znamená uplatnenie súboru opatrení, aby podnik prekonal hospodárske ťažkosti, obnovil likviditu, zlepšil ziskovosť a zabezpečil udržateľné riadenie svojej činnosti.

Cieľom konania vo veci reštrukturalizácie dlhu je uľahčiť reštrukturalizáciu dlhov fyzickej osoby, ktorá má problémy s platobnou schopnosťou (dlžník), aby dokázala prekonať problémy s platobnou schopnosťou a vyhla sa konkurznému konaniu. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu umožňuje dlžníkovi reštrukturalizovať finančné záväzky (osobné dlhy) formou predĺženia termínu splatnosti záväzku, splácaním záväzku v splátkach alebo znížením záväzku.

Konkurzné konanie patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní. Konkurzné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Podľa estónskych právnych predpisov fyzická osoba je človek, zatiaľ čo právnická osoba je právny subjekt založený podľa právnych predpisov. Právnická osoba je buď právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve alebo právnická osoba pôsobiaca vo verejnom práve. „Právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve“ znamená právnickú osobu založenú v súkromnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby. Právnickými osobami pôsobiacimi v súkromnom práve sú verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, súkromné akciové spoločnosti, verejné akciové spoločnosti, obchodné združenia, nadácie a neziskové združenia. Medzi právnické osoby pôsobiace vo verejnom práve patrí štát, miestne orgány verejnej správy a ďalšie právnické osoby založené vo verejnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby.

1. Konkurzné konanie

Konkurzné konanie možno začať proti právnickým aj fyzickým osobám bez ohľadu na to, či fyzická osoba podniká. Štát a miestny orgán nemôžu byť úpadcom.

2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie sa môže začať len v prípade právnickej osoby pôsobiacej v súkromnom práve.

3. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa môže začať v prípade fyzických osôb, ktoré majú problémy s platobnou schopnosťou, bez ohľadu na to, či podnikajú. O reštrukturalizáciu dlhu môže požiadať dlžník s miestom pobytu v Estónsku, ktorého pobyt v Estónsku trval v čase predloženia návrhu na reštrukturalizáciu dlhu prinajmenšom dva roky.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurzné konanie

Konkurz znamená platobnú neschopnosť dlžníka potvrdenú rozhodnutím súdu. Prvým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je teda skutočnosť, že dlžník je v platobnej neschopnosti.

Dlžník je v platobnej neschopnosti, ak nedokáže uspokojiť pohľadávky veriteľov a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je takisto v platobnej neschopnosti, ak majetok dlžníka nedokáže pokryť jeho záväzky a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, súd konkurz vyhlási aj v prípade, ak je pravdepodobné, že k platobnej neschopnosti dôjde v budúcnosti. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, považuje sa za platobne neschopného.

Druhým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu; tento návrh môže podať dlžník alebo veriteľ.

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, dlžník musí v návrhu odôvodniť svoju platobnú neschopnosť. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá veriteľ, veriteľ musí v návrhu doložiť platobnú neschopnosť dlžníka a dokázať existenciu pohľadávky.

Od veriteľa, ktorý podal návrh, môže súd požadovať, aby zaplatil súdom stanovenú sumu peňazí ako súdny vklad, ktorý slúži na pokrytie výdavkov a odmeny dočasného správcu, ak je dôvod predpokladať, že konkurzná podstata nepostačuje na ich pokrytie. Ak veriteľ vklad nezaplatí, konanie sa ukončí.

Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom, ak sa v návrhu neuvádza, že navrhovateľ má voči dlžníkovi pohľadávku, ak v návrhu nie je doložená platobná neschopnosť dlžníka alebo ak je návrh na vyhlásenie konkurzu založený na pohľadávke, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie alebo plán reštrukturalizácie dlhu. Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade, ak existujú akékoľvek iné dôvody stanovené v občianskom súdnom poriadku.

Súd ukončí konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu.

Súd vyhlási konkurz súdnym rozhodnutím (rozhodnutie o konkurze). V rozhodnutí o konkurze musí byť stanovený čas vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konanie sa začína vyhlásením konkurzu.

If the court has declared bankruptcy, it will publish a notice to this effect (bankruptcy notice) without delay in the official publication Ametlikud Teadaanded (Official Announcements).

Rozhodnutie o konkurze je okamžite vykonateľné. Vykonanie rozhodnutia o konkurze nemožno zastaviť ani odložiť na neskôr a zákonom stanovený spôsob alebo postup vykonania rozhodnutia o konkurze nemožno zmeniť. Ak vyšší súd zruší rozhodnutie o konkurze, nemá to vplyv na platnosť právnych úkonov vykonaných správcom alebo vo vzťahu k správcovi. Dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh, sa môžu odvolať proti rozhodnutiu o konkurze v lehote 15 dní od uverejnenia oznámenia o vyhlásení konkurzu. Dlžník a navrhovateľ konkurzu sa môžu odvolať na Najvyšší súd proti rozhodnutiu okresného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu. Správca nesmie podať odvolanie v mene dlžníka ani ho nesmie zastupovať pri vypočutí odvolania.

Konkurzné konanie v Estónsku trvá pomerne dlho. Konanie, ktoré končí zrušením bez vyhlásenia konkurzu, trvá priemerne 94 dní v prípade právnických osôb a 85 dní v prípade fyzických osôb. V prípade právnických osôb trvá priemerne 462 dní, kým sa podarí odsúhlasiť návrh rozdelenia, na základe ktorého sa vôbec môžu vykonať platby veriteľom; v prípade fyzických osôb to trvá priemerne 455 dní. Konkurzné konanie, ktoré končí vyrovnaním, trvá priemerne 340 dní v prípade právnických osôb a 352 dní v prípade fyzických osôb. Najdlhšie trvajú konkurzné konania, ktoré sa ukončia zrušením po vyhlásení konkurzu, priemerne je to 745 dní v prípade právnických osôb a 709 dní v prípade fyzických osôb. Celé konanie, t. j. od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až do ukončenia konkurzného konania, trvá priemerne 270 – 280 dní.[1]

Ak sa má v rámci konkurzného konania uverejniť oznámenie alebo procesný dokument, toto oznámenie alebo procesný dokument sa musí uverejniť v Ametlikud Teadaanded. Súd môže v Ametlikud Teadaanded uverejniť oznámenie o čase a mieste konania vypočutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd bezodkladne uverejní oznámenie o rozhodnutí o konkurze, ktorým sa vyhlasuje konkurz dlžníka (oznámenie o konkurze), v Ametlikud Teadaanded.

Pred vyhlásením konkurzu a začatím konkurzného konania sa uskutoční tzv. predbežné konanie. Ak súd rozhodne o prijatí návrhu na vyhlásenie konkurzu, vymenuje dočasného správcu. Súd môže po zohľadnení finančnej situácie dlžníka odmietnuť vymenovať dočasného správcu a vyhlásiť konkurz na dlžníka. Ak súd nevymenuje dočasného správcu, konanie nebude pokračovať na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu a konanie sa ukončí. Dočasný správca určí rozsah majetku dlžníka vrátane záväzkov dlžníka a exekučných konaní vzťahujúcich sa na majetok dlžníka a overí, či majetok dlžníka postačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním. Dočasný správca posúdi platobnú schopnosť a finančnú situáciu dlžníka a možnosti dlžníka pokračovať v podnikateľskej činnosti a ak je dlžník právnická osoba, posúdi aj možnosti obnovy dlžníka, zabezpečí ochranu majetku dlžníka atď. Na základe činností dočasného správcu musí byť možné stanoviť, či sa má návrh na vyhlásenie konkurzu prijať alebo odmietnuť.

2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie podniku sa začína tak, že podnik predloží príslušný návrh.

Súd začne reorganizačné konanie, ak návrh na reorganizáciu spĺňa požiadavky stanovené v občianskom súdnom poriadku a v zákone o reorganizácii a ak podnik poskytne podložené tvrdenie, že:

  1. je pravdepodobné, že sa v budúcnosti stane platobne neschopným;
  2. podnik potrebuje reorganizáciu;
  3. je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

Reorganizačné konanie sa nezačne, ak:

  1. na podnik bolo vyhlásené konkurzné konanie;
  2. súd prijal rozhodnutie o povinnom zrušení podniku alebo sa vykonáva dodatková likvidácia;
  3. od ukončenia reorganizačného konania podniku uplynuli menej ako dva roky.

Ak podnik žiada o reorganizáciu obchodnej činnosti, súd môže takisto odmietnuť prijať príslušný návrh, ak podnik neposkytol podložené tvrdenie, že podnik potrebuje reorganizáciu a že je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

Účinnosť reorganizačného konania možno posúdiť na základe schválenia plánu reorganizácie; priemerne to trvá pol roka od podania návrhu na reorganizáciu.[2] Navyše treba zohľadniť aj čas na vykonanie plánu reorganizácie a na dosiahnutie samotných výsledkov; v prípade rôznych reorganizačných konaní to trvá rôzne dlho.

Keď súd rozhodne o začatí reorganizačného konania a vydá rozhodnutie o reorganizácii, reorganizačný poradca bezodkladne pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii, v ktorom ich informuje o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov.

V rámci reorganizačného konania prebieha predbežné konanie, ktoré sa začína podaním návrhu na reorganizáciu a trvá až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania. Počas tohto obdobia súd pozastaví exekučné konanie, ktoré prebieha na majetok podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď exekučné konanie prebieha s cieľom uspokojiť pohľadávku, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti; výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči podniku, sa pozastaví až do schválenia plánu reorganizácie; súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok; na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ, súd odloží prijatie všetkých rozhodnutí vo veci začatia konkurzného konania až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania. Súd vymenuje reorganizačného poradcu až do ukončenia reorganizačného konania.

3. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu umožňuje dlžníkovi, aby reštrukturalizoval svoje finančné záväzky. O dlžníkovi sa predpokladá, že má problémy s platobnou schopnosťou, ak nedokáže plniť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak je pravdepodobné, že ich nedokáže plniť.

Ak dlžník chce začať konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, podá na súd príslušný návrh, ku ktorému musí okrem iného priložiť plán reštrukturalizácie dlhu, v ktorom uvedie záväzky, ktoré sa majú reštrukturalizovať, spôsob ich reštrukturalizácie, ako aj termín vykonania reštrukturalizačného plánu. Skôr než dlžník podá na súd návrh na reštrukturalizáciu dlhu, musí prijať potrebné kroky na mimosúdnu reštrukturalizáciu dlhu.

Súd pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak sú splnené požiadavky stanovené v občianskom súdnom poriadku a v zákone o reštrukturalizácii a ochrane dlhu. Rozhodnutie o prípustnosti návrhu sa oznámi dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Rozhodnutie sa uverejní aj v Ametlikud Teadaanded.

Súd nepripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak:

  1. na dlžníka bol vyhlásený konkurz;
  2. počas obdobia desiatich rokov predchádzajúcich podaniu návrhu súd vyhovel návrhu na reštrukturalizáciu dlhu od daného dlžníka alebo návrhu daného dlžníka na oslobodenie od dlhov v konkurznom konaní;
  3. dlžník nemá žiadne problémy s platobnou schopnosťou alebo ich zjavne dokáže vyriešiť aj bez reštrukturalizácie dlhov okrem iného prostredníctvom predaja majetku na účely zaplatenia svojich dlhov v rozsahu, ktorý možno od dlžníka v primeranej miere očakávať;
  4. návrh alebo jeho prílohy nespĺňajú právne požiadavky.

Súd môže odmietnuť pripustiť návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak:

  1. je nepravdepodobné, že bude schválený dlžníkom navrhnutý plán reštrukturalizácie dlhu alebo že sa tento plán dodrží, pričom sa okrem iného zohľadní platobná schopnosť dlžníka za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na reštrukturalizáciu dlhu a schopnosť dlžníka vykonávať primerane ziskovú činnosť počas obdobia platnosti plánu reštrukturalizácie dlhu s ohľadom na vek, profesiu a vzdelanie dlžníka;
  2. skôr než dlžník podal na súd návrh na reštrukturalizáciu dlhu, neprijal potrebné kroky na mimosúdnu reštrukturalizáciu dlhu;
  3. dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch;
  4. dlžník odmietne prísahou potvrdiť pravdivosť predložených informácií alebo predložiť dodatočné informácie požadované súdom;
  5. dlžník bol odsúdený za trestný čin týkajúci sa konkurzného alebo exekučného konania, daňový trestný čin alebo osobitný trestný čin týkajúci sa obchodných spoločností, pričom informácie o odsúdení neboli vymazané z databázy registra trestov;
  6. počas obdobia troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu alebo po podaní návrhu dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil nesprávne alebo neúplné informácie o svojej finančnej situácii, aby získal pomoc alebo iné výhody od štátu, miestneho orgánu alebo nadácie, alebo na účely daňového úniku;
  7. dlžník zjavne úmyselne uzavrel transakcie, ktoré poškodili veriteľov.

Ak po posúdení návrhu dlžníka súd rozhodne o začatí konania vo veci reštrukturalizácie dlhu, súd oznámi rozhodnutie o prípustnosti návrhu dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Rozhodnutie sa uverejní aj v Ametlikud Teadaanded.

V rámci konania vo veci reštrukturalizácie dlhu sa obdobie od podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu nazýva tzv. predbežné konanie. Ak sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči dlžníkovi, sa pozastaví až do schválenia reštrukturalizačného plánu alebo do ukončenia konania. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na pohľadávky, ktoré dlžník nechce reštrukturalizovať. Ak sa návrh pripustí, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Všetky dohody, ktoré umožňujú veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu alebo schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu, sú neplatné. Keď sa návrh pripustí, súd pozastaví exekučné konanie (alebo nútenú exekúciu) na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu alebo do ukončenia konania. Súd môže pozastaviť aj súdne konanie, ktoré zahŕňa finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, ak v tejto veci ešte súd neprijal rozsudok; zrušiť opatrenia na zabezpečenie činnosti vrátane zaistenia bankového účtu a zakázať veriteľom vykonávať práva vyplývajúce zo zábezpeky, ktorú im poskytol dlžník, vrátane práv vyplývajúcich z predaja zálohu záložného práva alebo zo žiadosti o takýto predaj.


[1] Prieskum účinnosti insolvenčného konania (19. marec 2013) vykonaný spoločnosťou AS Pricewaterhouse Coopers Advisors, zadaný estónskym úradom vlády, Fondom rozumných rozhodnutí, partner: ministerstvo spravodlivosti, s. 7.

[2] Tamže, s. 8.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Po vyhlásení konkurzu sa majetok dlžníka stáva konkurznou podstatou a právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prechádza na konkurzného správcu.

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Majetok, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa riadi podľa exekučného poriadku. V právnych predpisoch sa predpisuje neúplný zoznam predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie. Hlavným cieľom katalógu predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie, je zabezpečenie minimálnej sociálnej ochrany dlžníka. Zákaz predaja vecí, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie, vyplýva aj z toho, že je potrebné chrániť ďalšie základné práva: právo slobodne si zvoliť oblasť činnosti, povolanie a pracovné zaradenie, právo podnikať, právo na vzdelanie, sloboda náboženstva, ochrana súkromného a rodinného života atď. Zaistenie určitých predmetov je navyše v rozpore s prijatými zásadami morálky.

Podľa estónskych právnych predpisov sa obmedzenia uplatňujú aj na zaistenie príjmu a hlavným cieľom je zaručiť, aby dlžník mal minimálne finančné prostriedky na zabezpečenie svojho živobytia a živobytia svojich nezaopatrených rodinných príslušníkov v súlade s podmienkami konania vedeného voči dlžníkovi. Existujú dva typy obmedzení: časť, na ktorú sa nevzťahuje zaistenie a ktorá musí byť naďalej k dispozícii dlžníkovi, a tzv. sociálne dávky, z ktorých prvé zabezpečujú, že dlžník si zachová minimálne finančné prostriedky na živobytie, a v rámci druhých sa uvádza zoznam splatných súm ad hoc na ochranu určitého práva, ktoré sa nemusia použiť na pokrytie žiadneho iného záväzku. Za určitých podmienok však možno čiastočne zaistiť aj sociálne dávky.

Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak majetok zostáva v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Po vyhlásení konkurzu môže len správca prijať plnenie záväzku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty a ktorý je splatný dlžníkovi. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka, tento záväzok sa považuje za splnený, len ak sa majetok prevedený na účely splnenia záväzku zadrží v konkurznej podstate alebo ak sa v dôsledku tohto prevodu zvýši hodnota konkurznej podstaty. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka pred uverejnením oznámenia o konkurze, tento záväzok sa považuje za splnený, ak osoba, ktorá splnila záväzok, v čase splnenia záväzku nevedela o vyhlásení konkurzu a ani nebolo potrebné, aby o tom vedela.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Po vyhlásení konkurzu dlžník, ktorý je fyzickou osobou, stráca právo uzatvárať transakcie týkajúce sa konkurznej podstaty a dlžník, ktorý je právnickou osobou, stráca právo uzatvárať všetky transakcie.

Dlžník poskytuje súdu, správcovi a konkurznému výboru informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s konkurzným konaním, predovšetkým o majetku dlžníka vrátane záväzkov a o obchodných a odborných činnostiach. Dlžník je povinný poskytnúť správcovi súvahu a inventúrny súpis majetku dlžníka vrátane záväzkov ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Súd môže dlžníka požiadať, aby na súde prísahou potvrdil, že informácie predložené súdu o jeho majetku, dlhoch a obchodných a odborných činnostiach sú podľa jeho najlepšieho vedomia správne.

Dlžník musí dočasnému správcovi a správcovi poskytnúť pomoc pri výkone ich úloh.

Po vyhlásení konkurzu a pred zložením prísahy dlžník nesmie bez povolenia súdu opustiť Estónsko.

V prípade nedodržania súdneho príkazu alebo s cieľom zabezpečiť plnenie záväzku stanoveného právnymi predpismi môže súd uložiť pokutu, prikázať predvedenie alebo zadržanie dlžníka.

Dlžník má právo preskúmať dokumentáciu správcu a súdny spis vo veci konkurzu. Správca môže v odôvodnených prípadoch odmietnuť žiadosť dlžníka o preskúmanie dokumentu, ktorý je súčasťou dokumentácie správcu, ak by to poškodilo vykonávanie konkurzného konania.

Konkurzný správca

  • Konkurzný správca vstupuje do transakcií, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a vykonáva aj iné úkony. Práva a povinnosti vyplývajúce z konania správcu patria dlžníkovi. Správca sa namiesto dlžníka v súlade so svojimi úlohami zúčastňuje súdu ako zúčastnená strana sporov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty.
  • Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. V konkurznom konaní dlžníka, ktorý je právnickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou vykonávať a uzatvárať všetky právne úkony. V prípade konkurzu dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou uzatvárať len také transakcie a vykonávať len také právne úkony, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa konkurzného konania a na vykonanie úlohy správcu.
  • Správca chráni práva a záujmy všetkých veriteľov a dlžníka a zabezpečuje zákonnosť, rýchly priebeh a finančnú primeranosť konkurzného konania. Správca musí vykonávať svoje povinnosti so starostlivosťou, ktorú možno očakávať od horlivého a čestného správcu, a zohľadňuje záujmy všetkých veriteľov a dlžníka.
  • Správca stanovuje pohľadávky veriteľov, spravuje konkurznú podstatu, organizuje jej vytvorenie, predaj a uspokojenie pohľadávok veriteľov z konkurznej podstaty; zisťuje príčiny platobnej neschopnosti dlžníka a čas kedy vznikla; v prípade potreby zabezpečuje pokračovanie obchodných činností dlžníka; v prípade potreby vykonáva likvidáciu dlžníka, ktorý je právnickou osobou; v prípadoch, ktoré predpisujú právne predpisy, poskytuje informácie veriteľom a dlžníkovi; podáva správu o svojich činnostiach a poskytuje informácie o konkurznom konaní súdu, dozornému úradníkovi a konkurznému výboru; vykonáva ďalšie povinnosti stanovené zákonom. Ak platobnú neschopnosť dlžníka spôsobila vážna chyba riadenia, správca je povinný nárokovať si náhradu škody od osoby zodpovednej za túto chybu, a to ihneď po tom, ako sa preukáže dostatok dôvodov na uplatnenie nároku. Okrem práv správcu stanovených zákonom disponuje správca aj právami dočasného správcu.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V estónskom konkurznom konaní je povolené započítanie pohľadávok. Pre započítanie pohľadávok v konkurznom konaní platia tieto podmienky:

1. Pohľadávky, ktoré sa majú započítať, musia byť finančné záväzky alebo iné záväzky rovnakého druhu.

2. Započítanie sa musí vykonať v čase, keď veriteľ už má právo splniť si svoj záväzok a aj záväzok dlžníka už je splatný.

3. Veriteľ musí dlžníkovi predložiť vyhlásenie o započítaní, skôr ako sa súdu predloží konečný návrh rozdelenia, a toto vyhlásenie nesmie byť podmienečné ani sa v ňom nesmie stanovovať termín.

4. Právo veriteľa na započítanie pohľadávky voči pohľadávke dlžníka musí vzniknúť pred vyhlásením konkurzu.

Ak bola pohľadávka dlžníka podmienená odkladacou podmienkou alebo ak ešte v čase vyhlásenia konkurzu nebola splatná alebo ak sa netýka plnenia záväzkov rovnakého druhu, takúto pohľadávku možno započítať len po splnení odkladacej podmienky, až keď sa pohľadávka dlžníka stane splatnou alebo keď sa záväzky stanú záväzkami rovnakého druhu. Započítanie nie je povolené, ak sa pohľadávka stane splatnou alebo ak splnenie odkladacej podmienky pohľadávky dlžníka nastane skôr, ako by veriteľ mohol započítať svoju pohľadávku.

Ak už uplynula lehota platnosti pohľadávky veriteľa, veriteľ môže aj tak započítať túto pohľadávku, ak právo na započítanie vzniklo pred uplynutím lehoty platnosti pohľadávky. Veriteľ môže takisto započítať pohľadávku vyplývajúcu z toho, že dlžník nedodržal zmluvu v dôsledku toho, že správca po vyhlásení konkurzu odstúpil od záväzku dlžníka. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a veriteľ v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnil svoj záväzok, veriteľ môže vykonať započítanie, pokiaľ ide o finančný záväzok dlžníka zodpovedajúci danej časti záväzku veriteľa, ktorú už veriteľ splnil. Ak dlžník je prenajímateľom obytných alebo obchodných priestorov a nájomca obytných alebo obchodných priestorov pred vyhlásením konkurzu vopred zaplatil dlžníkovi nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory, predstavuje to pohľadávku voči dlžníkovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si ju môže započítať voči pohľadávke, ktorú voči nemu má dlžník, a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si môže započítať aj pohľadávku za náhradu škody spôsobenú predčasným vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy.

Pohľadávku získanú postúpením možno v konkurznom konaní započítať, len ak k postúpeniu pohľadávky došlo najneskôr tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a dlžník bol o tom v danej lehote písomne informovaný. Pohľadávku voči dlžníkovi získanú postúpením nemožno započítať, ak k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu troch rokov predchádzajúcich vymenovaniu dočasného správcu a dlžník bol v tom čase platobne neschopný a osoba, ktorá získala pohľadávku, vedela v čase postúpenia o platobnej neschopnosti alebo o nej mala vedieť.

Medzi pohľadávky, ktoré nemožno započítať, patria pohľadávky na výživné, pohľadávky na náhradu za škodu spôsobenú na zdraví alebo za smrť osoby a pohľadávky vyplývajúce z nezákonného a úmyselného spôsobenia škody, ktoré má druhá strana voči strane požadujúcej započítanie; pohľadávky druhej strany, na ktoré podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku; zaistená pohľadávka voči pohľadávke danej strany voči druhej strane, ak strana požadujúca započítanie získala pohľadávku po zaistení alebo ak jej pohľadávka nadobudla splatnosť po zaistení a neskôr ako zaistená pohľadávka; pohľadávka, voči ktorej môže druhá strana vzniesť námietky, alebo pohľadávka druhej strany, ktorej započítanie nie je povolené z iných dôvodov vyplývajúcich zo zákona.

Započítania pohľadávok v prípade reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nie sú regulované samostatne, a tak sa na nich uplatňuje všeobecný postup podľa zákona o záväzkoch.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurzné konanie

Správca má právo splniť nesplnený záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavrel dlžník, a požadovať od druhej strany, aby splnila svoje záväzky, alebo odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. Správca nemôže odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, ak je záväzok zabezpečený predbežným oznámením zapísaným do katastra nehnuteľností. Ak správca pokračuje v plnení záväzku dlžníka alebo oznámi, že má v úmysle splniť záväzok, druhá zmluvná strana musí pokračovať v plnení svojich záväzkov. V takomto prípade správca stráca právo odmietnuť plnenie záväzku dlžníka. Ak správca požaduje od druhej zmluvnej strany, aby dodržiavala zmluvu, druhá strana môže správcu požiadať, aby zabezpečil plnenie záväzku dlžníka. Druhá strana môže odmietnuť splniť svoj záväzok, odstúpiť od zmluvy alebo zrušiť zmluvu, až pokým správca nezabezpečí plnenie záväzku dlžníka. Konsolidovaný záväzok je pohľadávka druhej strany voči dlžníkovi, ktorá vyplynula z plnenia záväzku potom, ako správca požiadal druhú stranu, aby splnila svoj záväzok. Ak správca odstúpil od záväzku dlžníka po vyhlásení konkurzu, druhá zmluvná strana môže uplatniť pohľadávku vyplývajúcu z nedodržania zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a druhá strana v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnila svoj záväzok, druhá strana môže požadovať splnenie finančného záväzku dlžníka v miere zodpovedajúcej podielu záväzku druhej strany, ktorý bol splnený, iba ako veriteľ v konkurznom konaní.

V právnych predpisoch sa stanovujú aj osobitné prípady týkajúce sa určitých druhov zmlúv:

1.    Ak dlžník predal hnuteľný majetok s výhradou práva vlastníctva pred vyhlásením konkurzu a previedol držbu hnuteľného majetku na kupujúceho, kupujúci má právo požadovať dodržanie kúpnej zmluvy. V takom prípade správca nemôže odstúpiť od záväzkov dlžníka vyplývajúcich z kúpnej zmluvy.

2.    Konkurz prenajímateľa obytných alebo obchodných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných alebo obchodných priestorov, pokiaľ sa v zmluve nestanovuje inak. Ak sa v zmluve o nájme obytných alebo obchodných priestorov stanovuje, že konkurz je dôvod na vypovedanie zmluvy, správca môže zmluvu zrušiť v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Konkurz prenajímateľa obytných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných priestorov. Ak bolo nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory zaplatené dlžníkovi vopred pred vyhlásením konkurzu, nájomca obytných alebo obchodných priestorov môže z dôvodu bezdôvodného obohatenia započítať túto pohľadávku voči pohľadávke dlžníka voči nájomcovi obytných alebo obchodných priestorov.

3.    V prípade konkurzu nájomcu obytných alebo obchodných priestorov prenajímateľ obytných alebo obchodných priestorov môže vypovedať zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov len v súlade so všeobecným postupom a zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov nemožno zrušiť z dôvodu omeškania platby nájomného, ak sa omeškanie týka platby nájomného, ktoré malo byť zaplatené pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca má právo zrušiť zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov, ktorú uzavrel dlžník, v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Ak v čase vyhlásenia konkurzu nehnuteľný majetok alebo priestory neboli prevedené do držby dlžníka, správca aj druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy môže druhá strana požadovať náhradu za straty spôsobené predčasným vypovedaním zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní alebo formou započítania pohľadávky.

4.    Postup platný pre zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov sa uplatňuje aj na lízingové zmluvy uzavreté dlžníkom.

Správca má právo rozhodnúť o pokračovaní alebo vypovedaní zmluvy, ale ak druhá strana navrhne, aby správca prijal toto rozhodnutie, správca musí bezodkladne, ale najneskôr do siedmich dní, oznámiť, či bude plniť záväzok dlžníka alebo od neho odstúpi. Na žiadosť správcu môže súd túto lehotu predĺžiť. Ak správca v stanovenej lehote neoznámi, či bude záväzok plniť alebo od neho odstúpi, správca nemá právo požadovať od druhej strany dodržanie zmluvy, skôr ako správca splní záväzok dlžníka.

Niektoré zmluvy uzavreté dlžníkom môžu byť spätne vymáhateľné. Súd napríklad zruší zmluvy, ktoré boli uzavreté v období od vymenovania dočasného správcu do vyhlásenia konkurzu. Ďalšia podmienka spätného vymáhania (okrem časovej podmienky) sa týka toho, či v dôsledku zmluvy došlo k poškodeniu záujmov veriteľov. Ak nedošlo k poškodeniu záujmov veriteľov a ak by sa v dôsledku spätného vymáhania nezvýšila hodnota konkurznej podstaty, vykonanie spätného vymáhania by nemalo zmysel.

Vo všeobecnosti ide o dlžníka v konkurze alebo jeho správcu, ktorý nemá právo vykonávať zmeny v zmluvách. Zmluvy však možno zmeniť, ak sa po vyhlásení konkurzu dohodne vyrovnanie. V tomto prípade možno na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľmi znížiť dlhy alebo predĺžiť lehotu ich splatnosti. Rovnaký výsledok možno dosiahnuť aj prostredníctvom reorganizačného konania alebo konania vo veci reštrukturalizácie dlhu. V zákone o konkurze, v zákone o reorganizácii a v zákone o reštrukturalizácii dlhu sa neuvádzajú ustanovenia, ktoré by sa osobitne týkali postúpenia pohľadávok alebo prevzatia záväzkov, a preto sa uplatňuje všeobecný postup stanovený v zákone o záväzkoch.

Reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

V rámci reorganizačného konania je povolená reštrukturalizácia zmlúv. Všetky dohody, ktoré umožňujú veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade začatia reorganizačného konania alebo schválenia plánu reorganizácie, sú neplatné. Pohľadávku vyplývajúcu z pracovnej zmluvy alebo z transakcie s derivátmi nemožno reštrukturalizovať v pláne reorganizácie.

Ak sa návrh na reštrukturalizáciu dlhu schváli, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Dohoda, ktorá umožňuje veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu alebo schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu, je neplatná. Záväzky vyplývajúce z pokračujúcej zmluvy, ktoré vzniknú alebo sú splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, možno reštrukturalizovať v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu. V reštrukturalizačnom pláne možno stanoviť, že po schválení reštrukturalizačného plánu sa vypovedá zmluva o úvere alebo iná pokračujúca zmluva, ktorú dlžník uzavrel pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu a ktorá dlžníkovi ukladá finančné záväzky splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu. Vypovedanie zmluvy má rovnaké následky ako mimoriadne zrušenie zmluvy v dôsledku okolností na strane dlžníka. Záväzky dlžníka vyplývajúce z vypovedania zmluvy možno reštrukturalizovať vopred v rámci reštrukturalizačného plánu. Ak treba reštrukturalizovať záväzky vyplývajúce z lízingovej zmluvy, prenajímateľ, ktorý je veriteľom, môže mimoriadne zrušiť zmluvu v lehote jedného týždňa od schválenia reštrukturalizačného plánu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v konkurznom konaní. Veritelia musia správcovi oznámiť všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Ak sa vyhlási konkurz, exekučné konanie začaté voči dlžníkovi sa musí ukončiť a veriteľ musí predložiť pohľadávku konkurznému správcovi.

V rámci reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nemôžu počas platnosti plánu reorganizácie, resp. plánu reštrukturalizácie dlhu začať nové konanie len tí veritelia, ktorých pohľadávok sa týka daný plán. V prípade reorganizácie sa exekučné konanie pozastaví, s výnimkou exekučného konania na účely splnenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo pohľadávky na zaplatenie vyživovacej povinnosti. V konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu môže súd pozastaviť exekučné konanie ako opatrenie predbežnej právnej ochrany, a to aj pred posúdením alebo podaním návrhu. Súd pripustením návrhu pozastaví exekučné konanie (alebo nútenú exekúciu) na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu alebo do ukončenia konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

V sporoch o konkurznú podstatu alebo o majetok, ktorý môže byť začlenený do konkurznej podstaty, sa právo byť účastníkom súdneho konania namiesto dlžníka prevádza na správcu. Ak sa v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, vypočúva žaloba alebo ľubovoľný iný návrh týkajúci sa konkurznej podstaty, ktorý podal dlžník voči inej osobe, alebo ak je dlžník účastníkom súdneho konania ako tretia strana, správca môže v súlade so svojimi úlohami vstúpiť do takéhoto konania namiesto dlžníka. Ak správca vie o takomto konaní, ale nevstupuje doňho, dlžník môže pokračovať ako žalobca, navrhovateľ alebo tretia strana.

Ak v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, existuje voči dlžníkovi pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom, ale ešte vo veci tejto pohľadávky nebol prijatý žiadny rozsudok, súd v rámci konania k danej žalobe o tejto pohľadávke nerozhodne. Súd opätovne začne konanie na základe návrhu žalobcu, ak vyšší súd zruší platnosť rozhodnutia o konkurze a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu nadobudne účinnosť alebo ak sa konkurzné konanie skončí zrušením po vyhlásení konkurzu.

Ak bola v súdnom konaní, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, voči dlžníkovi uplatnená pohľadávka na vylúčenie predmetu z konkurznej podstaty, súd o tejto pohľadávke rozhodne. V takom prípade konkurzný správca môže vstúpiť do konania namiesto dlžníka. Správca má práva a povinnosti dlžníka ako obvineného. Ak správca nevstúpi do konania, konanie môže na žiadosť navrhovateľa pokračovať.

Ak voči dlžníkovi existuje pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom v rámci súdneho konania, v ktorom sa možno odvolať proti prijatému rozsudku, správca v mene dlžníka môže po vyhlásení konkurzu podať odvolanie. Dlžník môže podať odvolanie so súhlasom správcu.

Ak bol proti dlžníkovi súdne napadnutý administratívny nástroj, lehota na napadnutie tohto administratívneho nástroja sa pozastavuje.

Reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, súd pozastaví súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom v tejto veci ešte nebol prijatý žiadny rozsudok, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Účasť veriteľov na konkurznom konaní

Veriteľ zastupuje svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v Ametlikud Teadaanded. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). Veritelia musia obhájiť svoje pohľadávky na valnom zhromaždení veriteľov (zasadnutie na obhajobu pohľadávok). Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim na zasadnutí na obhajobu pohľadávok nenamieta správca ani žiadny veriteľ. Pohľadávku a jej poradie prijaté na zasadnutí na obhajobu pohľadávok už nemožno neskôr napadnúť.

Okrem toho, že jednotliví veritelia zastupujú svoje pohľadávky a zodpovedajú za ich obhajobu, veritelia sa podieľajú aj na priebehu konkurzného konania prostredníctvom valného zhromaždenia veriteľov. Valné zhromaždenie veriteľov má právomoc schváliť správcu a zvoliť konkurzný výbor, rozhodnúť o pokračovaní alebo zániku podniku dlžníka, rozhodnúť o zániku dlžníka, ak je dlžník právnická osoba, dohodnúť vyrovnanie, rozhodnúť v rozsahu určenom právnymi predpismi o otázkach súvisiacich s predajom konkurznej podstaty, obhajovať pohľadávky, riešiť sťažnosti podané na činnosti správcu, rozhodnúť o odmeňovaní členov konkurzného výboru a riešiť ďalšie otázky, ktoré podľa právnych predpisov patria do právomoci valného zhromaždenia veriteľov. Ak sa valné zhromaždenie veriteľov rozhodne zvoliť konkurzný výbor, je úlohou konkurzného výboru okrem iného chrániť záujmy všetkých veriteľov v konkurznom konaní.

Účasť veriteľov na reorganizačnom konaní

Reorganizačný poradca bezodkladne informuje veriteľov o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov. Na tento účel reorganizačný poradca pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa ma reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie, nesúhlasí s informáciami uvedenými v oznámení o reorganizácii, veriteľ v lehote stanovenej v oznámení o reorganizácii predloží reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Ak reorganizačný poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Reorganizačný poradca svoje tvrdenia odôvodní. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

Účasť veriteľov na konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa týka veriteľov, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi sú splatné v čase podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu. Rozhodnutie o pripustení návrhu na reštrukturalizáciu prijíma súd, ktorý v prípade potreby môže takisto vypočuť stanovisko veriteľa a požiadať o doplňujúce informácie alebo dokumenty. Rozhodnutie o prípustnosti návrhu sa oznámi dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Ak sa návrh pripustí, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Po doručení reštrukturalizačného plánu veriteľovi mu súd poskytne lehotu v trvaní aspoň dvoch týždňov, ale najviac štyroch týždňov od doručenia reštrukturalizačného plánu, aby vyjadril svoje stanovisko súdu alebo poradcovi. Veriteľ vyjadrí svoje stanovisko k tomu, či súhlasí s informáciami od dlžníka o pohľadávke a zaistení, s dlžníkovým výpočtom dlhu a s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník. Ak veriteľ nesúhlasí s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník, veriteľ musí uviesť, či by súhlasil s reštrukturalizáciou dlhu iným spôsobom. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s informáciami, ktoré dlžník uvedie v zozname dlhov, veriteľ v lehote stanovenej súdom oznámi súdu alebo poradcovi (ak tak stanoví súd), v akom ohľade nesúhlasí s pohľadávkou, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s veľkosťou pohľadávky. Ak dlžník alebo poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Pred vyhlásením konkurzu môže súd dlžníkovi zakázať nakladať s majetkom alebo jeho podielmi bez súhlasu dočasného správcu.

Po vydaní rozhodnutia o konkurze musí správca bezodkladne prevziať majetok dlžníka do svojej držby a začať spravovať konkurznú podstatu. Správca musí do konkurznej podstaty opätovne získať majetok dlžníka, ktorý je v držbe tretej strany, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Správa konkurznej podstaty zahŕňa vykonávanie úkonov s konkurznou podstatou, ktoré sú potrebné na zachovanie konkurznej podstaty a vedenie konkurzného konania, ako aj riadenie činností dlžníka, ak je dlžník právnickou osobou, alebo organizovanie obchodných činností dlžníka, ak dlžník vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V rámci konkurzného konania dlžníka, ktorý je právnickou osobou, má správca také práva a povinnosti správnej rady alebo orgánu zastupujúceho správnu radu právnickej osoby, ktoré nie sú v rozpore s cieľom konkurzného konania. Zodpovednosť správcu je rovnaká ako zodpovednosť člena riadiaceho orgánu.

Správca môže uzavrieť transakciu s konkurznou podstatou v hotovosti len s povolením súdu. Správca nesmie vykonávať platby veriteľom v hotovosti na základe pomerného rozdelenia. Správca môže uzavrieť transakcie s mimoriadnym významom z hľadiska konkurzného konania len so súhlasom konkurzného výboru. Medzi transakcie s mimoriadnym významom patrí predovšetkým prijímanie pôžičiek a v prípade podniku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, všetky transakcie, ktoré sú mimo rámca riadnych obchodných činností podniku. Správca nesmie v rámci konkurznej podstaty a na účet konkurznej podstaty uzavrieť žiadne transakcie sám so sebou ani s príbuznými osobami, ani uzavrieť iné transakcie podobného charakteru, transakcie zahŕňajúce konflikt záujmov a nesmie ani žiadať o náhradu nákladov súvisiacich s takýmito transakciami.

Správca môže začať s predajom konkurznej podstaty po prvom valnom zhromaždení veriteľov, pokiaľ veritelia na zasadnutí nerozhodli inak. Ak sa dlžník odvolal proti rozhodnutiu o konkurze, majetok dlžníka nemožno predať bez jeho súhlasu, kým okresný súd nevypočuje podané odvolanie. Tieto obmedzenia sa neuplatňujú na predaj majetku, ktorý veľmi rýchlo podlieha skaze, jeho hodnota rýchlo klesá alebo jeho skladovanie alebo uchovávanie je veľmi nákladovo náročné. Ak podnik dlžníka pokračuje v činnosti, majetok nemožno predať, ak by to bránilo v pokračovaní činnosti podniku. V prípade podania návrhu na vyrovnanie majetok nemožno predať pred vyrovnaním, pokiaľ valné zhromaždenie veriteľov nerozhodne, že ho možno predať bez ohľadu na návrh na vyrovnanie. Konkurzná podstata sa predá formou aukcie v súlade s postupom stanoveným v exekučnom poriadku.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky uplatnené voči konkurznej podstate dlžníka

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi pred vyhlásením konkurzu, treba uplatniť voči konkurznej podstate dlžníka bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné, pokiaľ sa v právnych predpisoch neustanovuje inak. Ak veriteľ podal zodpovedajúcu pohľadávku na súd, ale ešte nebolo prijaté súdne rozhodnutie, súd pozastaví konanie vo veci danej žaloby a veriteľ si musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu. Ak veriteľ podal pohľadávku na súd a súd prijal rozsudok, ktorý nadobudol účinnosť, veriteľ si aj v takomto prípade musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu, ale táto pohľadávka sa už považuje za obhájenú. Ak by dlžník mohol napadnúť súdne rozhodnutie, môže to urobiť konkurzný správca.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v súlade s postupom stanoveným v zákone o konkurze. Pohľadávky možno uplatniť len u konkurzného správcu a uplatniť možno len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzného konania Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzného konania, nemožno uplatniť pred ukončením konkurzného konania. Treba si uvedomiť, že v prípade právnických osôb ukončenie konkurzného konania vo väčšine prípadov zahŕňa likvidáciu právnickej osoby, a preto po ukončení konkurzného konania už neexistuje subjekt, voči ktorému by bolo možné uplatniť pohľadávky. Preto treba byť opatrný a zohľadniť toto riziko pri uzatváraní transakcií s právnickými osobami v konkurze. Pohľadávky voči fyzickej osobe, ktoré vznikli počas konkurzného konania, možno uplatniť po konkurznom konaní v súlade so všeobecným postupom. Záväzky súvisiace s náhradou škody spôsobenej počas konkurzného konania protiprávnym činom dlžníka, ktorý je právnickou osobou, sú konsolidované záväzky, a preto ich dlžník môže byť povinný splniť počas konkurzného konania v súlade so všeobecným postupom. Pokiaľ ide o splnenie záväzkov, na konkurznú podstatu môže prebiehať aj exekučné konanie.

Môže vzniknúť aj situácia, že dlžník po vyhlásení konkurzu nakladá s predmetom patriacim do konkurznej podstaty. Takéto nakladanie je neplatné, pretože vyhlásením konkurzu sa právo spravovať majetok a nakladať s ním prevádza na konkurzného správcu. Ak však dlžník napriek tomu nakladá s majetkom, majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak sa majetok zadrží v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal s predmetom v deň vyhlásenia konkurzu, predpokladá sa, že k nakladaniu došlo po vyhlásení konkurzu. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Počas lehoty platnosti plánu reorganizácie nemožno podať žalobný nárok na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Počas lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu nemožno podať žalobný nárok ani návrh v konaní o návrhu na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje reštrukturalizačný plán. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Schválenie reštrukturalizačného plánu neobmedzuje právo veriteľa napadnúť v súdnom konaní pohľadávky nepripustené do reštrukturalizačného plánu. Veriteľ môže v súdnom konaní napadnúť aj veľkosť pohľadávky v rozsahu rovnajúcom sa veľkosti neprijatého podielu.

Ak dlžník podá návrh na reorganizáciu alebo návrh na reštrukturalizáciu dlhu, pozastaví sa tým premlčacia lehota, pokiaľ ide o pohľadávky voči dlžníkovi. Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, súd pozastaví súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom v tejto veci ešte nebol prijatý žiadny rozsudok, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania.

Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku tejto osoby. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku tejto osoby.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v konkurznom konaní

Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v Ametlikud Teadaanded. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). V dôkaze o pohľadávke sa uvádza obsah, základ a veľkosť pohľadávky a to, či je pohľadávka zaistená záložným právom. K dôkazu o pohľadávke sa priložia dokumenty potvrdzujúce okolnosti uvedené v dôkaze o pohľadávke. Správca je povinný overiť, či sú uplatnené pohľadávky odôvodnené a či existujú zaisťovacie práva na zaistenie pohľadávok. Veritelia a aj dlžník môžu pred zasadnutím na obhajobu pohľadávok predložiť správcovi písomné námietky voči pohľadávkam alebo zaisťovacím právam na zaistenie pohľadávok.

Pohľadávky treba obhájiť na valnom zhromaždení veriteľov (zasadnutie na obhajobu pohľadávok). Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Na zasadnutí na obhajobu pohľadávok sa pohľadávky vypočujú v poradí, v ktorom boli uplatnené. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim na zasadnutí na obhajobu pohľadávok nenamieta správca ani žiadny veriteľ alebo ak správca alebo veriteľ, ktorý podal námietku, na zasadnutí na obhajobu pohľadávok od tejto námietky upustí. Správca je povinný na zasadnutí na obhajobu pohľadávok namietať proti pohľadávke alebo proti právu zaistenia, ak existujú dôvody na podanie námietky. Na zasadnutí na obhajobu pohľadávok sa za prijaté bez obhajoby považujú pohľadávky uspokojené súdnym alebo rozhodcovským rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, práva zaistenia pripustené súdnym alebo rozhodcovským rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, a práva zaistenia zapísané v katastri nehnuteľností, registri plavidiel, obchodnom registri záložných práv alebo v Estónskom centrálnom registri cenných papierov. Vytvorí sa zoznam prijatých pohľadávok.

V zápisnici zo zasadnutia na obhajobu pohľadávok sa uvedie, či sa jednotlivá pohľadávka alebo jednotlivé zaisťovacie právo zaisťujúce pohľadávku pripustilo alebo nepripustilo a kto vzniesol námietku proti pohľadávke, jej poradie alebo zaisťovacie právo zaisťujúce pohľadávku. V zápisnici sa uvedie aj to, kto upustil od vznesenej námietky. Ak sa pohľadávka veriteľa nepripustila a veriteľ nepodal na súd návrh, aby bola pohľadávka pripustená, alebo súd takýto návrh zamietol, na námietky tohto veriteľa proti pohľadávkam iného veriteľa sa neprihliada. Ak proti pohľadávke iného veriteľa neboli podané žiadne iné námietky, táto pohľadávka sa považuje za prijatú. Pohľadávku a jej poradie prijaté na zasadnutí na obhajobu pohľadávok už nemožno neskôr napadnúť.

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v reorganizačnom konaní a v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

V reorganizačnom konaní dlžník predloží zoznam dlhov, v ktorom uvedie všetky pohľadávky, ktoré voči nemu existujú, ako aj príslušných veriteľov. Samotní veritelia teda neuplatňujú svoje pohľadávky. Veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie a ktorý nesúhlasí s veľkosťou svojej pohľadávky v reorganizačnom konaní, môže predložiť reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Dlžník môže vzniesť námietku proti tvrdeniam veriteľa, ale dlžník musí svoje stanoviská odôvodniť. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

V konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu dlžník predloží plán reštrukturalizácie dlhu, v ktorom uvedie záväzky, ktoré sa majú reštrukturalizovať, a spôsob reštrukturalizácie, ktorý požaduje dlžník. Podobne ako v prípade reorganizačného konania samotní veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s informáciami, ktoré dlžník uvedie v zozname dlhov, veriteľ v lehote stanovenej súdom oznámi súdu alebo poradcovi (ak tak stanoví súd), v akom ohľade nesúhlasí s pohľadávkou, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s veľkosťou pohľadávky. Ak dlžník alebo poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Uplatňuje sa zásada, že všetci veritelia sa posudzujú rovnako. Platia však určité výnimky, ktoré niektorým veriteľom poskytujú prednostné právo.

Skôr ako sa na základe pomerného rozdelenia vyplatia peniaze, z konkurznej podstaty sa vykonajú platby súvisiace s konkurzným konaním v tomto poradí:

1. pohľadávky vyplývajúce z následkov vylúčenia alebo vymáhania majetku;

2. vyživovacia povinnosť splatná dlžníkovi a jeho nezaopatreným rodinným príslušníkom;

3. konsolidované záväzky;

4. náklady a výdavky, ktoré vznikli v rámci konkurzného konania.

Po vykonaní týchto platieb sa pohľadávky veriteľov uspokoja v tomto poradí:

1. pripustené pohľadávky zaistené záložným právom;

2. ostatné pripustené pohľadávky, ktoré boli uplatnené v stanovenej lehote;

3. ostatné pohľadávky, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, ale boli pripustené.

Zodpovednosť tretích strán za záväzky dlžníka je možná v prípade solidárnych dlžníkov V takom prípade solidárny dlžník ručí veriteľovi bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka. Ak solidárny dlžník splatí časť dlhu, ktorý veriteľ takisto uplatnil voči dlžníkovi, táto časť sa od pohľadávky odpočíta.

Záväzok dlžníka možno takisto previesť na tretiu osobu na základe právnych predpisov. Ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, t. j. na zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz alebo konkurzné konanie sa skončilo zrušením, zamestnancovi sa vyplatí náhrada za všetky mzdy a odmeny, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, za všetky náhrady mzdy za dovolenku, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, a za všetky príspevky, ktoré mu neboli poskytnuté, keď došlo k zrušeniu pracovnej zmluvy, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného alebo potom. Ak je zamestnávateľ platobne neschopný, veriteľom v konkurznom konaní, pokiaľ ide o poistné v prípade nezamestnanosti, ktoré nebolo odvedené v stanovenej lehote splatnosti, je štát.

V reorganizačnom konaní a konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu nemožno hovoriť o konkurznej podstate a pohľadávky sa uspokojujú podľa plánu reorganizácie alebo podľa plánu reštrukturalizácie dlhu. Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku danej osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti podniku len v rozsahu, v ktorom podnik zodpovedá za plnenie záväzku podľa plánu reorganizácie. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku danej osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti dlžníkovi len v rozsahu, v ktorom dlžník zodpovedá za plnenie záväzku podľa reštrukturalizačného plánu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzného konania a účinky ukončenia

Konkurzné konanie končí zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu, zrušením konkurzného konania, keď prestanú existovať dôvody na konkurz, so súhlasom veriteľov, po schválení záverečnej správy, po schválení vyrovnania alebo z iných dôvodov stanovených zákonom.

Súd ukončí konanie zrušením rozhodnutím bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu. Súd môže takisto ukončiť konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka tvoria najmä pohľadávky na vymáhanie alebo pohľadávky voči tretím stranám, pričom nie je pravdepodobné, že dôjde k uspokojeniu týchto pohľadávok. Súd neukončí konanie zrušením, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana prevedie sumu určenú súdom ako vklad na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním na účet určený na tento účel. Ak konkurzné konanie dlžníka, ktorý je právnickou osobou, skončí zrušením, dočasný správca vykoná likvidáciu právnickej osoby v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o ukončení konania bez likvidačného konania. Ak v čase zrušenia konkurzného konania dlžník má nejaký majetok, najprv sa z neho zaplatí odmena dočasného správcu a potrebné výdavky.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak prestanú existovať dôvody na konkurzné konanie, pokiaľ dlžník dokáže, že nie je platobne neschopný alebo že nie je pravdepodobné, že sa stane platobne neschopným, ak sa konkurz vyhlásil, pretože bolo pravdepodobné, že sa dlžník v budúcnosti stane platobne neschopným. Ak sa konkurzné konanie ukončí, pretože prestali existovať dôvody na konkurzné konanie, právnická osoba sa nezruší.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak všetci veritelia, ktorí uplatnili svoje pohľadávky v stanovenej lehote, súhlasia s ukončením konania. Ak je dlžník, ktorý je právnickou osobou, trvale platobne neschopný, súd rozhodne o likvidácii dlžníka, ktorý je právnickou osobou, rozhodnutím o ukončení konania.

Konkurzné konanie končí schválením záverečnej správy, keď správca predloží záverečnú správu konkurznému výboru a súdu. Správca v záverečnej správe uvedie informácie o konkurznej podstate a peniazoch, ktoré získal jej predajom, o platbách, pohľadávkach pripustených veriteľmi, podaných a ešte nepodaných žalobných návrhoch atď. Veritelia môžu na súd podať námietky proti záverečnej správe. Súd rozhodne o schválení záverečnej správy a ukončení konkurzného konania. Súd odmietne schváliť záverečnú správu a formou rozhodnutia ju vráti správcovi, aby mohlo konkurzné konanie pokračovať, ak sa v záverečnej správe zistí, že v konkurznom konaní došlo k porušeniu práv dlžníka alebo veriteľov.

Konkurzné konanie sa môže skončiť aj vyhlásením vyrovnania. Vyrovnanie je dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi o zaplatení dlhov a zahŕňa zníženie dlhov alebo predĺženie lehoty splatnosti. K vyrovnaniu môžno pristúpiť v konkurznom konaní na návrh dlžníka alebo správcu po vyhlásení konkurzu. Valné zhromaždenie veriteľov prijme uznesenie o vyrovnaní. Súd rozhodne o schválení vyrovnania. Súd ukončí konkurzné konanie formou rozhodnutia, ktorým schváli vyrovnanie.

Ak sa konkurzné konanie neukončí v priebehu dvoch rokov od vyhlásenia konkurzu, správca je povinný predkladať konkurznému výboru a súdu správu každých šesť mesiacov až do ukončenia konkurzného konania. Správca v tejto správe uvedie dôvody, prečo sa konkurzné konanie ešte neukončilo, a poskytne informácie o predanej a nepredanej konkurznej podstate a o spravovaní konkurznej podstaty. Súd po ukončení konkurzného konania správcu uvoľní, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Súd môže odmietnuť uvoľniť správcu, ak v čase ukončenia konkurzného konania sa ešte v plnej miere nepredala konkurzná podstata, ak ešte majú prísť peniaze za konkurznú podstatu, ak ešte neboli vypočuté žalobné návrhy predložené správcom alebo ak má správca v úmysle podať žalobný návrh alebo je povinný ho podať. V takom prípade bude správca naďalej vykonávať svoje úlohy aj po ukončení konkurzného konania. Ak po ukončení konkurzného konania a uvoľnení správcu pribudnú peniaze do konkurznej podstaty, ak sú k dispozícii sumy peňazí vložené pri rozdelení alebo ak je zjavné, že konkurzná podstata zahŕňa predmety, ktoré sa nezohľadnili pri príprave návrhu rozdelenia, súd z vlastnej iniciatívy alebo na návrh správcu alebo veriteľa prijme rozhodnutie o následnom rozdelení.

Ukončenie reorganizačného konania a účinky ukončenia

Reorganizačné konanie sa skončí, keď sa ukončí pred dátumom splatnosti, keď dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie stanovená v tomto pláne. Keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti, reorganizačné konanie sa skončí, ak podnik pred uplynutím lehoty na vykonanie plánu reorganizácie splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe plánu reorganizácie.

Reorganizačné konanie možno ukončiť pred dátumom splatnosti len pred schválením plánu reorganizácie. Súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, ak podnik poruší povinnosť spolupracovať alebo nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov reorganizačného poradcu alebo znalca, ak sa neschváli plán reorganizácie, ak podnik predloží návrh v tomto zmysle, ak prestanú existovať dôvody na začatie reorganizačného konania, ak sa premrhá majetok podniku alebo ak sa poškodia záujmy veriteľov, ak sa plán reorganizácie nepredloží do dátumu splatnosti alebo ak je pohľadávka nejednoznačná. Ak súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, všetky následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať.

Keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, reorganizačné konanie sa ukončí.

Reorganizačné konanie sa môže skončiť aj zrušením plánu reorganizácie. Plán reorganizácie sa zruší, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, ak podnik predloží návrh na zrušenie plánu reorganizácie alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Ak dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať.

Ukončenie konania vo veci reštrukturalizácie dlhu a účinky ukončenia

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa skončí, keď je odmietnutý alebo zamietnutý návrh na reštrukturalizáciu dlhu, keď dôjde k zrušeniu plánu reštrukturalizácie dlhu, keď sa konanie ukončí alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reštrukturalizácie dlhu stanovená v tomto pláne. Keď sa reštrukturalizačný plán vykoná pred dátumom splatnosti, konanie sa skončí, ak dlžník pred uplynutím lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe reštrukturalizačného plánu.

Súd zruší reštrukturalizačný plán na základe návrhu dlžníka a v prípade, ak je na dlžníka vyhlásený konkurz. Súd môže zrušiť reštrukturalizačný plán, ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov poradcu alebo znalca. Ak dôjde k zrušeniu reštrukturalizačného plánu, následky prijatia návrhu na reštrukturalizáciu dlhu retroaktívne prestanú existovať.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Práva veriteľov po ukončení konkurzného konania

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu uplatniť pohľadávky, ktoré bolo možné uplatniť, ale počas konkurzného konania neboli uplatnené, a pohľadávky, ktoré boli podané, ale neboli uspokojené alebo voči nim dlžník podal námietku. V takom prípade sa za obdobie konkurzného konania nepočítajú úroky a úroky z omeškania.

Ak dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oslobodený od svojich záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, znamená to, že zanikajú pohľadávky veriteľov v konkurznom konaní voči dlžníkovi vrátane pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, ktorí neuplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, okrem záväzkov, ktoré sa týkajú náhrady škôd úmyselne spôsobených nezákonným konaním alebo zaplatenia vyživovacej povinnosti na dieťa alebo rodiča.

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi takisto uplatniť pohľadávky vyplývajúce z konsolidovaných záväzkov, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. Pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzného konania a ktoré nebolo možné uplatniť v konkurznom konaní, možno takisto uplatniť voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu. V takom prípade sa premlčacia lehota začína od ukončenia konkurzného konania. V rozsahu, v ktorom pohľadávka veriteľa pripustená v konkurznom konaní nebola uspokojená v konkurznom konaní, predstavuje rozhodnutie exekučný nástroj, pokiaľ dlžník nevzniesol voči pohľadávke námietku alebo súd pripustil pohľadávku veriteľa.

Práva veriteľov po ukončení reorganizačného konania

Ak sa reorganizačné konanie ukončí, keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, veriteľ môže vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa plánu reorganizácie len v rozsahu, ktorý bol dohodnutý v pláne reorganizácie, ale nebol splnený podľa tohto plánu.

Ak dôjde k zrušeniu alebo k predčasnému vypovedaniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Práva veriteľov po ukončení konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Ak je návrh odmietnutý alebo zamietnutý alebo ak dôjde k ukončeniu konania, všetky následky pripustenia návrhu retroaktívne prestanú existovať. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.

Po uplynutí lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu môže veriteľ vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa reštrukturalizačného plánu len v rozsahu, ktorý bol dohodnutý v reštrukturalizačnom pláne, ale nebol splnený podľa tohto plánu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu uspokojený alebo ak sa konkurzné konanie skončí vyrovnaním, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním sa vyplatia z konkurznej podstaty. Ak súd zamietne alebo odmietne veriteľov návrh na vyhlásenie konkurzu alebo ak sa konanie ukončí, pretože veriteľ stiahne návrh na vyhlásenie konkurzu, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním refunduje veriteľ. V prípade zrušenia konkurzného konania súd rozhodne o rozdelení nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním podľa príslušných okolností.

Ak sa konanie začaté na základe návrhu dlžníka ukončí zrušením bez vyhlásenia konkurzu a majetok dlžníka nepostačuje na vykonanie požadovaných platieb, súd nariadi dlžníkovi, aby zaplatil refundovateľné výdavky a odmenu dočasného správcu, ale môže nariadiť aj refundáciu zo štátnych finančných prostriedkov. Refundácia odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov nesmie v žiadnom prípade prekročiť 397 EUR (vrátane zákonom predpísaných daní, okrem dane z pridanej hodnoty). Súd nenariadi refundáciu odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana previedla sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie refundovateľných výdavkov a odmeny dočasného správcu na účet určený na tento účel.

Reorganizačné konanie

Keď sa začne reorganizačné konanie, súd určí lehotu, v ktorej musí podnik previesť sumu stanovenú súdom na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie prvotných výdavkov a prvotnej odmeny reorganizačného poradcu. Ak podnik túto sumu nezaplatí, súd ukončí reorganizačné konanie. O sume refundovateľných výdavkov a odmene reorganizačného poradcu rozhodne súd pri uvoľnení reorganizačného poradcu alebo pri schválení plánu reorganizácie na základe správy o činnostiach a výdavkoch reorganizačného poradcu.

Ak súd zapojí do reorganizačného konania znalcov, majú právo na refundáciu potrebných a odôvodnených výdavkov súvisiacich s výkonom povinností a na odmenu za plnenie svojich úloh. O sume refundovateľných výdavkov a odmene znalca rozhodne súd pri uvoľnení znalca na základe správy o činnostiach a výdavkoch znalca, ktorú predloží v lehote stanovenej súdom. Pri stanovovaní výšky odmeny znalca môže súd vypočuť aj podnik.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Náklady a výdavky súvisiace s konaním vo veci reštrukturalizácie dlhu hradí dlžník. Procesné výdavky veriteľov hradia samotní veritelia. Súd môže dlžníkovi nariadiť, aby uhradil procesné výdavky veriteľov, ak dlžník vedome predložil neopodstatnený návrh na reštrukturalizáciu dlhu alebo inak spôsobil procesné výdavky veriteľom tým, že vedome predložil nesprávne informácie alebo vedome predložil neopodstatnený návrh alebo námietku. Štát dlžníkovi neposkytne žiadnu procesnú pomoc za to, že platí štátny poplatok. Ak sa plán reštrukturalizácie dlhu vykoná, dlžník nemusí refundovať výdavky spojené s procesnou pomocou poskytnutou štátom. Ak sa vymenuje poradca alebo znalec, súd stanoví sumu, ktorú dlžník musí previesť na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov poradcu alebo znalca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurzné konanie

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Súd prostredníctvom postupu vymáhania zruší všetky transakcie a iné úkony dlžníka, ktoré boli uzavreté alebo vykonané pred vyhlásením konkurzu a ktoré poškodzujú záujmy veriteľov. Ak bola v období od vymenovania dočasného správcu do vyhlásenia konkurzu uzavretá vymáhateľná transakcia alebo bol vykonaný akýkoľvek iný vymáhateľný úkon, predpokladá sa, že táto transakcia a tento úkon poškodzujú záujmy veriteľov.

Dlžník, veriteľ alebo správca môžu od súdu požadovať zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov, ak je toto uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo ak bol pri jeho prijatí porušený postup stanovený právnymi predpismi, alebo ak je právo na napadnutie uznesenia priamo predpísané v právnych predpisoch. Zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov možno požadovať aj v prípade, ak uznesenie poškodzuje spoločné záujmy veriteľov.

Ak sa začalo konanie na oslobodenie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, od záväzkov, na žiadosť veriteľa môže súd zrušiť platnosť rozhodnutia o oslobodení dlžníka od záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia, ak vyjde najavo, že dlžník úmyselne porušil svoje povinnosti počas konania na oslobodenie dlžníka od záväzkov, a tak vecne zabránil uspokojeniu pohľadávok veriteľov.

Ak sa dlžník a veritelia po vyhlásení konkurzu dohodnú na vyrovnaní, súd môže vyrovnanie zrušiť, ak dlžník neplní záväzky vyplývajúce z vyrovnania, ak je odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania alebo keď je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti vyrovnania zjavné, že dlžník nedokáže plniť podmienky vyrovnania. Zrušenie vyrovnania má vplyv na všetkých veriteľov, ktorí sa podieľali na vyrovnaní, a tak chráni všeobecné zhromaždenie veriteľov.

Reorganizačné konanie

Súd zruší platnosť plánu reorganizácie, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, alebo na základe návrhu podniku alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške a treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Súd zruší platnosť reštrukturalizačného plánu na základe návrhu dlžníka alebo ak je na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal a reštrukturalizácia pohľadávok veriteľov už z hľadiska veriteľov nie je spravodlivá, pretože okolnosti sa významne zmenili, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.

Posledná aktualizácia: 06/02/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Grécko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodníkom a združeniam osôb s právnou subjektivitou, ktoré sledujú ekonomický cieľ.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa má otvoriť konanie, návrh na jeho začatie musí podať sám dlžník, veriteľ s právnym záujmom alebo generálny prokurátor na súde prvého stupňa (eisangeléas protodikón), ak sa konanie týka verejného záujmu. Podmienky na začatie konania: a) ak návrh podal veriteľ, dlžník musí byť v situácii, kedy pozastavil platby, b) ak návrh podal dlžník, postačí, ak je pravdepodobné, že nie je schopný splácať svoje dlhy. Súd určí dátum zastavenia platieb, ktorý nesmie byť stanovený viac než dva roky pred dňom uverejnenia rozsudku. Predsedajúci sudca môže na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá má právny záujem, nariadiť akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné, aby sa zabránilo akejkoľvek zmene stavu majetku dlžníka, ktorá by poškodila veriteľov. Takéto opatrenie sa prestane uplatňovať automaticky vo chvíli, keď bude vynesený rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Do konkurznej podstaty (ptocheutikí periousía) patrí všetok majetok vo vlastníctve dlžníka bez ohľadu na to, kde sa nachádza, ku dňu, keď sa vyhlási platobná neschopnosť. Jej súčasťou nie je a) akýkoľvek nepostihnuteľný majetok, t. j. veci, ktoré sú celkom nevyhnutné ako základné existenčné minimum dlžníka a jeho rodiny, a veci, ktoré dlžník potrebuje na výkon práce na účely obživy, alebo b) akýkoľvek majetok, ktorý je vyňatý na základe osobitných ustanovení práva. Súčasť konkurznej podstaty netvorí ani majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení platobnej neschopnosti.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník s účinnosťou od vyhlásenia platobnej neschopnosti automaticky stráca právo hospodáriť so svojím majetkom, t. j. spravovať ho a nakladať s ním. Akékoľvek hospodárenie dlžníka s majetkom bez súhlasu správcu (sýndikos) je nevykonateľné. Majetok spravuje správca. Dlžník môže svoj majetok spravovať len vo výnimočných prípadoch stanovených právom. Vymenovaný správca musí byť právnik, ktorý má aspoň päť rokov praxe. Na činnosť správcu dozerá sudca spravodajca (eisigitís dikastís). Niektoré z úkonov správcu si vyžadujú povolenie súdu, ktorý sa zaoberá platobnou neschopnosťou (ďalej len „insolvenčný súd“, ptocheutikó dikastírio). Insolvenčný súd slúži ako najvyšší orgán dohľadu zodpovedný za riadenie insolvenčného konania.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Vyhlásenie platobnej neschopnosti nemá vplyv na právo veriteľa vzniesť nárok na započítanie pohľadávok voči protipohľadávke dlžníka za predpokladu, že podmienky na započítanie pohľadávok boli splnené ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti. Akýkoľvek zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje aj na platobnú neschopnosť.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Všetky dvojstranné zmluvy, ktoré sú v platnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti a ktorých je dlžník zmluvnou stranou, ostanú účinné, pokiaľ sa v zákone o konkurznom konaní nestanovuje inak. Správca má na základe povolenia udeleného sudcom‑ spravodajcom právo plniť každú platnú zmluvu a požadovať ich plnenie protistranami. Všetky zmluvy trvalého charakteru ostávajú v platnosti, pokiaľ to právne predpisy nestanovujú inak. Všetky finančné zmluvy sú vyňaté. Ustanovenia insolvenčného práva nemajú vplyv na právo ukončiť zmluvu v súlade s právom alebo zmluvou. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti poskytuje základ na ukončenie zmlúv osobnej povahy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou. Správca môže previesť zmluvný vzťah, ktorého je dlžník protistranou, na tretiu stranu. Pracovnoprávny vzťah sa ukončí po vyhlásení platobnej neschopnosti.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa automaticky pozastavia všetky konania jednotlivých veriteľov proti dlžníkovi s cieľom uspokojiť alebo splniť pohľadávky v rámci platobnej neschopnosti bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zabezpečených veriteľov, na ktorých sa pozastavenie nevzťahuje do výšky zábezpeky v konkurznej podstate. Pozastavenie na niekoľko mesiacov sa však môže použiť pri tých veriteľoch, ktorí musia spĺňať určité podmienky. Konkrétnejšie, po vyhlásení platobnej neschopnosti sa zakazujú tieto úkony: pokračovanie vo výkone, podávanie žalôb na zabezpečenie vykonania alebo vyhlásenia, pokračovanie v týchto súdnych sporoch, podávanie odvolaní alebo pojednávanie vo veci odvolaní a vydávanie aktov správnej alebo daňovej povahy alebo ich výkon na aktívach konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V každom súdnom konaní prebiehajúcom ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti bude pokračovať správca, ak je dlžník v týchto súdnych konaniach v postavení veriteľa. Ak je v nich dlžníkom, súdne konania sa pozastavia a pokračuje sa podľa postupu na podávanie a overovanie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v registri úpadcov (grammatéas ton ptocheúseon). Všetci veritelia bez ohľadu na prednostné postavenie alebo zabezpečenie vrátane veriteľov, ktorých pohľadávky sú podmienečné, sa stretávajú na zasadnutiach veriteľov (synéleusi ton pistotón). Prvé zasadnutie sa zvolá rozsudkom, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť. Na zasadnutí sa môže zvoliť trojčlenný výbor veriteľov (epitropí pistotón), ktorý potom môže vymenovať spoločného zástupcu všetkých členov. Trojčlenný výbor veriteľov bude monitorovať priebeh insolvenčného konania.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Po dokončení inventarizácie dlžníkovho hnuteľného a nehnuteľného majetku sa správca môže poradiť so sudcom‑ spravodajcom a požiadať o povolenie predať tovar alebo hnuteľné položky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, ale len s cieľom pokryť súčasné potreby. Až po dokončení overovania veriteľov a za predpokladu, že sa neprijme ani neschváli nijaký plán reorganizácie, alebo v prípade, že sa zruší prijatý alebo schválený plán, môže správca pristúpiť k likvidácii majetku dlžníka a rozdeliť výnos veriteľom tým, že predá buď celý podnik, alebo jeho jednotlivé aktíva. S nehnuteľným majetkom dlžníka možno nakladať len s povolením insolvenčného súdu, ktoré sa udelí v reakcii na žiadosť správcu a na základe správy vypracovanej sudcom‑ spravodajcom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia dlžníka môžu prihlásiť svoje pohľadávky a predložiť doklady do registra úpadcov bez ohľadu na to, či sú ich pohľadávky prednostné, a bez ohľadu na to, či sú zabezpečené kolaterálom. Veritelia zapojení do insolvenčného konania sú tí veritelia, ktorí ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti mali zmluvnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá už bola vytvorená a môže sa vymáhať prostredníctvom súdu. Nijakú pohľadávku vytvorenú po začatí insolvenčného konania už nemožno prihlásiť. Od konkurznej podstaty sa po vydaní rozhodnutia o jej likvidácii vopred odpočítajú súdne trovy správcu, náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou konkurznej podstaty a odmena a akékoľvek pohľadávky správcu voči samotnej konkurznej podstate (omadiká pistómata) a uspokoja sa prednostne pred veriteľmi dlžníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pohľadávky sa musia prihlásiť písomne v registri úpadcov a musí sa uviesť typ, príčina, dátum vzniku atď., a to do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia rozsudku, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť, vo Vestníku procesných oznámení právnickej komory (Deltío Dikastikón Dimosieúseon tou Tameíou Nomikón). Ak táto lehota‑ na prihlasovanie uplynie, veriteľ môže ešte podať oznámenie o námietke (anakopí) a požiadať, aby jeho pohľadávku overil insolvenčný súd. Pre overenie platí toto: a) vykonáva ho správca v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu tri dni po uplynutí lehoty‑ určenej na prihlasovanie pohľadávok; b) veriteľ, ktorého pohľadávka sa overuje, sa na tomto procese môže zúčastniť buď osobne, alebo prostredníctvom riadne splnomocnenej tretej strany; c) overenie sa vykoná porovnaním dokumentov veriteľa s účtovnými knihami a dokumentmi dlžníka; d) sudca‑ spravodajca vypracuje správu o overení veriteľov; e) v prípade pochybností sudca‑ spravodajca rozhodne, či sa má pohľadávka uznať, a môže ju predbežne uznať; f) námietky počas overovania môže vzniesť dlžník, správca a veritelia, ktorých pohľadávky už boli prijaté. Neexistuje nijaké vyhradené webové sídlo, na ktorom by sa nachádzali osobitné formuláre pre uvedený postup. Osobitné formuláre však poskytuje register úpadcov na súde prvého stupňa (protodikeío).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Správca po prijatí rozhodnutia o likvidácii konkurznej podstaty bez zbytočného odkladu vypracuje zoznam veriteľov a predloží ho sudcovi‑ spravodajcovi. Sudca spravodajca vyhlási zoznam za vykonateľný a nechá ho zverejniť vo svojom úrade. Pri rozdeľovaní sa zohľadnia tieto všeobecné zásady o prednosti: i) pohľadávky vyplývajúce zo všetkých druhov financovania poskytnutého s cieľom zachovať fungovanie obchodnej činnosti dlžníka; ii) pohľadávky za lekársku starostlivosť a výdavky na pohreb dlžníka; iii) pohľadávky za poskytnutie potrebných potravín; iv) pohľadávky zamestnancov súvisiace ich zamestnaním, poplatky za právne služby; v) pohľadávky poľnohospodárov; vi) pohľadávky gréckeho štátu a miestnych orgánov; vii) pohľadávky záručného fondu (synengyitikó) a osobitné prednostné práva veriteľov, t. j. prednostné pohľadávky pred špecifickým hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom dlžníka alebo pred peňažnou sumou. Ak sa v prípade výnosov z likvidácie majetku alebo peňažnej sumy prednostné práva prekrývajú, uplatnia sa mutatis mutandis zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Plán reorganizácie môže insolvenčnému súdu predložiť dlžník a správca. Tento plán musí obsahovať informácie o finančnej spôsobilosti dlžníka a navrhovanom uspokojovaní veriteľov, opis opatrení, ktoré sa majú prijať, napríklad organizačné zmeny a obchodné plány, vytvorenie práv a celkové poradie všetkých veriteľov atď. Insolvenčný súd automaticky plán predbežne preskúma do 20 dní od jeho predloženia a môže ho zamietnuť na základe konkrétnych dôvodov stanovených v práve. Ak súd plán nezamietne, stanoví veriteľom lehotu‑ najmenej tri mesiace na prijatie plánu alebo na jeho zamietnutie a dátum, keď sa majú veritelia stretnúť. Rokovanie a hlasovanie o pláne sa uskutoční v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu. Na prijatie plánu sa vyžaduje špeciálna väčšina. Keď veritelia prijmú plán reorganizácie, predloží sa súdu na ratifikáciu. Plán sa po vynesení právoplatného rozsudku o schválení plánu stane záväzným pre všetkých veriteľov, bez ohľadu na ich poradie a bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky prihlásili. Insolvenčné konania sa skončia. Veritelia môžu podávať návrhy na súdne konania individuálne.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po vyhlásení ukončenia platobnej neschopnosti sa zruší zbavenie majetku dlžníka, dlžník sa znovu ujme správy svojho majetku a veritelia môžu podávať žaloby individuálne. Konkrétne, po likvidácii majetku sa skončí insolvenčné konanie a správca do jedného mesiaca predloží svoju správu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky spojené s insolvenčným konaním sa zaúčtujú na úkor konkurznej podstaty.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Všetky akty dlžníka v období od zastavenia platieb po vyhlásenie platobnej neschopnosti (tzv. podozrivé obdobie, ýpopti períodos), ktoré sú škodlivé pre väčšinu veriteľov sa môžu zrušiť (akty podliehajúce možnosti zrušenia, práxeis dynitikís anáklisis) alebo sa musia zrušiť (akty podliehajúce povinnému zrušeniu, práxeis ypochreotikís anáklisis) v súlade s podmienkami stanovenými v insolvenčnom práve. Žalobu o zrušenie môže insolvenčnému súdu podať správca alebo, ak sú splnené určité podmienky, veriteľ. Každý, kto nadobudol nejakú časť majetku dlžníka na základe zrušeného aktu, musí túto časť vrátiť do konkurznej podstaty.

Posledná aktualizácia: 13/02/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Španielsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie, tzv. concurso de acreedores (konkurz veriteľov), sa vzťahuje rovnako na dlžníka podľa občianskeho práva, ako aj podnikateľa bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Zákonom č. 25/2015 z 28. júla 2015 sa zaviedli špecifikácie insolvenčného konania pre prípady, v ktorých je dlžníkom fyzická osoba, najmä s cieľom umožniť, aby bol dlžník počas konania oslobodený od nevyrovnaných dlhov.

Za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú osobu (vrátane maloletých osôb alebo osôb nespôsobilých na právne úkony), alebo o právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Právnické osoby sa môžu vyhlásiť za insolventné, aj keď sú v likvidácii. Nezáleží na tom, či sú súčasťou skupiny spoločností, keďže za insolventné možno vyhlásiť jednu alebo viacero spoločností, ktoré tvoria túto skupinu, ale nie skupinu samu osebe.

Insolvenčné konanie sa môže vyhlásiť v súvislosti s dedičstvom, pokiaľ nebolo prijaté bezpodmienečne.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

2.1. Podmienky na vyhlásenie insolvenčného konania:

V zákone sa stanovujú určité subjektívne a objektívne podmienky, ktoré musia byť splnené na účely vyhlásenia insolvenčného konania:

A) Subjektívna podmienka: za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

B) Objektívna podmienka: platobná neschopnosť dlžníka, ktorou sa rozumie neschopnosť riadne splácať svoje splatné peňažné záväzky.

2.2. Strany, ktoré môžu podať návrh na začatie konania

Požiadavky na podanie návrhu na začatie insolvenčného konania sa líšia podľa toho, či návrh podáva dlžník alebo veritelia.

Ak návrh na začatie insolvenčného konania podá dlžník (dobrovoľný konkurz), musí súdu odôvodniť, že sa v súčasnosti nachádza v situácii platobnej neschopnosti alebo mu takáto situácia hrozí, t. j. že nemôže riadne splácať svoje záväzky. Ak je platobná neschopnosť aktuálna, dlžník musí podať návrh na insolvenčné konanie do dvoch mesiacov od chvíle, keď sa o svojej platobnej neschopnosti dozvie, alebo od chvíle, keď sa o nej mal dozvedieť.

V tomto dvojmesačnom období však dlžník môže podľa zákona súdu oznámiť, že rokuje o uzatvorení dohody s veriteľmi o refinancovaní dlhu. V takom prípade sa lehota počas rokovaní pozastaví a veritelia nemôžu začať samostatné vykonávacie konanie voči majetku, ktorý dlžník potrebuje na tri mesiace svojej činnosti. Ak sa dlžníci nedohodnú s veriteľmi, po uplynutí tejto lehoty musia dlžníci do jedného mesiaca podať návrh na insolvenčné konanie.

K návrhu musia dlžníci predložiť určité dokumenty, ako je napríklad správa o ich hospodárskej činnosti, inventúra majetku, zoznam veriteľov s úverovými zárukami, zoznam zamestnancov a ich účty, ak ich dlžníci musia viesť.

Dlžníci, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby, musia podať návrh na insolvenčné konanie v prípade, keď sú v stave aktuálnej platobnej neschopnosti, ktorou sa rozumie situácia, keď osoba nemôže riadne splácať svoje záväzky. Na druhej strane, ak hrozí platobná neschopnosť (ešte neexistuje, ale očakáva sa), dlžníci majú jednoducho nárok podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Podanie návrhu obchodnému súdu (juzgado de lo mercantil) musí byť v súlade s určitými povinnými požiadavkami stanovenými v článku 6 ods. 2 zákona o konkurze (Ley Concursal): správa o finančnej a právnej histórii dlžníka; informácia o tom, či vykonáva nejakú hospodársku činnosť; ak ide o právnickú osobu, musí uviesť svojich akcionárov, správcov alebo likvidátorov a štatutárneho audítora; inventúra majetku a práv s príslušnými informáciami na ich identifikáciu; abecedný zoznam veriteľov s uvedenou adresou, výškou a dobou splatnosti pohľadávok a existujúcimi zárukami; v prípade potreby zoznam zamestnancov; ak má dlžník povinnosť viesť účtovníctvo, musí predložiť účtovné knihy; a ak patrí do skupiny spoločností, musí túto skutočnosť uviesť a predložiť konsolidovanú účtovnú závierku skupiny.

Dlžníci majú povinnosť spolupracovať so sudcom povereným insolvenčným konaním a so správcami nielen pasívne podriaďovaním sa požiadavkám, ktoré sa im kladú, ale aj aktívne prostredníctvom oznamovania všetkých dôležitých informácií. Táto povinnosť sa týka aj povinnosti dostaviť sa (pred súd a pred správcov), spolupracovať a informovať. Tieto povinnosti sa vzťahujú na dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby a štatutárni alebo faktickí zástupcovia právnických osôb, bez ohľadu na to, či túto úlohu plnia v súčasnosti alebo v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nesplnenie tejto povinnosti vedie k predpokladu úmyselného pochybenia alebo hrubej nedbanlivosti na účely vyhlásenia, že je insolventnosť trestná (v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje oddiel o trestnej zodpovednosti; t. j. z dôvodu schválenia škodlivej dohody alebo začatia likvidačného konania).

Dlžníka možno vyhlásiť za zodpovedného za platobnú neschopnosť a pokutovať ho. Jedným z účelov insolvenčného konania je analyzovať príčiny platobnej neschopnosti a najmä to, či k nej prispelo správanie dlžníka či iných osôb, ktoré sú s ním spojené priamo alebo nepriamo, alebo ju zhoršilo. To znamená objasniť príslušné záväzky s použitím tabuľky sankcií uvedenej v článkoch 172 a 172a zákona o konkurze.

2.3. Začatie konania a čas jeho začatia:

Sudca musí preskúmať predloženú dokumentáciu a v prípade, ak je platobná neschopnosť alebo bezprostredne hroziaca platobná neschopnosť odôvodnená, musí dlžníka vyhlásiť za insolventného ku dňu podania návrhu alebo od nasledujúceho dňa. Ak predložená dokumentácia nie je úplná, sudca môže povoliť jedno obdobie trvajúce päť dní na jej doplnenie.

Insolvenčné konanie môže takisto navrhnúť ktorýkoľvek veriteľ, pričom v takom prípade ide o tzv. nútený konkurz (concurso necesario). Veritelia, ktorí podajú návrh na vyhlásenie konkurzu, musia doložiť, že sa dlžník nachádza v situácii platobnej neschopnosti, a musia predložiť dôkaz, že voči dlžníkovi bol vystavený exekučný titul, v ktorom sa uvádza, že na splatenie dlhu nebol získaný dostatočný majetok, alebo musia doložiť určité skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť, napríklad: dlžník vo všeobecnosti prestal uhrádzať záväzky; existencia rozsiahleho zablokovania majetku dlžníka; náhle skrývanie alebo likvidácia majetku; alebo neuhradenie určitých dlhov (daní, sociálneho zabezpečenia, nárokov pracovníkov).

Ak insolvenčné konanie navrhne veriteľ, súd si predvolá dlžníka a umožní mu, aby sa proti vyhláseniu konkurzu bránil. V takýchto prípadoch sudca zvolá pojednávanie, na ktorom strany sporu môžu s určitými obmedzeniami predkladať dôkazy, a sudca musí rozhodnúť, či je dlžník v súčasnosti insolventný, a v prípade potreby musí vyhlásiť konkurz. Konanie sa začne aj vtedy, keď dlžník prijme vyhlásenie konkurzu, nenamieta proti nemu alebo keď sa nedostaví na pojednávanie.

Dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii platobnej neschopnosti alebo ktorým bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a ktorých záväzky sa odhadujú najviac na päť miliónov eur, môžu požiadať o postup na uzatvorenie dohody o mimosúdnom vyrovnaní. Tento postup môžu využiť aj právnické osoby, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 231 zákona o konkurze.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť okamžite po jeho vydaní, a to aj v prípade podania odvolania.

2.4. Zverejnenie vyhlásenia konkurzu:

Vyhlásenie konkurzu sa musí zverejniť, pokiaľ možno prostredníctvom elektronických médií, a výťah z rozhodnutia sa musí uverejniť v štátnom úradnom vestníku, hoci sudca môže nariadiť, aby sa zverejnil vo viacerých médiách, ak to považuje za nevyhnutné.

2.5. Predbežné opatrenia:

Na žiadosť osoby, ktorá podala návrh na insolvenčné konanie, a v náležitých prípadoch po poskytnutí záruky na krytie prípadných záväzkov, keď sudca prijme návrh, môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa s majetkom dlžníka nemohlo nakladať, a to spôsobom stanoveným v rámci všeobecného procesného práva.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

3.1. Majetok, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty

Všetok majetok a práva, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, sú súčasťou konkurznej podstaty alebo „majetku, ktorého sa týka konanie“, ako aj všetok majetok a práva, ktoré dlžník nadobudol alebo ktoré získal späť v priebehu konania. Výnimku predstavuje majetok, ktorý sa v právnom poriadku označuje ako majetok, na ktorý sa nevzťahuje zablokovanie.

Veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty prostredníctvom opatrení, ktoré umožňujú odvetvové právne predpisy.

V prípade insolvenčného konania s dlžníkmi, ktorými sú fyzické osoby v manželskom zväzku, ich samostatné aktíva budú súčasťou majetku, ktorého sa týka konanie, a v prípade, ak majú dohodu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súčasťou konkurznej podstaty bude aj spoločný majetok manželov, ak je tento majetok potrebný na krytie dlžníkových záväzkov.

Dlžník počas insolvenčného konania nemusí prerušiť svoju činnosť a môže pokračovať v prevádzke svojej spoločnosti, a to v súlade s dohodou týkajúcou sa povolenia alebo pozastavenia jeho právomocí. Vo všeobecnosti je povolenie správcov potrebné na účely správy majetku alebo nakladania s ním v prípadoch dohľadu nad právomocami dlžníka, je však možné povoliť určité konanie všeobecnej povahy, ak predstavuje súčasť bežných činností spoločnosti. V zásade platí, že až do schválenia dohody s veriteľmi alebo do začiatku likvidačného konania nemožno bez povolenia sudcu zaťažiť majetok s cieľom financovať insolventnú spoločnosť. V nasledujúcej časti sa vysvetľujú opatrenia na pozastavenie právomocí dlžníka alebo dohľad na nimi.

Polovica financovania prostredníctvom nového hotovostného príjmu v kontexte refinancovania sa považuje za pohľadávku voči konkurznej podstate.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

4.1. Právomoci dlžníka

Východiskom je v podstate rozdiel medzi dobrovoľným a núteným konkurzom (článok 22). V prvom prípade dlžník naďalej spravuje svoj majetok a nakladá s ním a podlieha dohľadu správcu, pričom potrebuje povolenie alebo súhlas správcu. V prípade núteného konkurzu sú právomoci dlžníka spravovať svoj majetok a nakladať s ním pozastavené a dlžníka nahrádza správca. Účelom právnej úpravy nie je trestať dlžníka, ale skôr ochrániť majetok a zabezpečiť výsledok konania.

Kritériom však je pokračovanie hospodárskej činnosti dlžníka. Z tohto dôvodu sa v článku 44 správcovi povoľuje, aby vytvoril prehľad činností, ktoré sú pre svoju povahu a množstvo oslobodené od nevyhnutnej kontroly. Tento systém je pružný, lebo sudca môže formou odôvodneného rozhodnutia nariadiť pozastavenie právomocí v prípade dobrovoľného konkurzu a v prípade núteného konkurzu nariadiť obyčajný dohľad v rámci mechanizmu získania povolenia alebo súhlasu, pričom uvedie riziká, ktorým sa týmto rozhodnutím chce vyhnúť, a výhody, ktoré sa ním dosiahnu.

Podobne sa na žiadosť správcu môže pôvodná dohoda o obmedzení alebo výmene právomocí neskôr upraviť, a to aj formou odôvodneného rozhodnutia a po vypočutí dlžníka (zmena nie je automatická), pričom platí požiadavka, že táto zmena sa musí zverejniť rovnakým spôsobom ako pôvodné vyhlásenie konkurzu.

Hneď po ukončení konania sa skončí aj obmedzenie právomocí. V opačnom prípade sa predlžuje, až kým sa schváli dohoda s veriteľmi, v ktorej sa môžu ustanoviť opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce právomoci dlžníka. Ak sa insolvenčné konanie skončí núteným predajom majetku úpadcu, začatie tejto fázy znamená pozastavenie právomocí dlžníka.

Vo všeobecnosti platí, že cieľom zákona o konkurze je zabezpečiť, že majetok dlžníka, ktorého sa týka insolvenčné konanie, ostane nezmenený. V určitých prípadoch je však možné časť majetku dlžníka predať počas insolvenčného konania s povolením sudcu, čo v určitých prípadoch nie je potrebné. Možný je aj predaj výrobných jednotiek počas insolvenčného konania, a to spôsobom stanoveným v článku 146a.

Ako výnimka zo všeobecného pravidla pokračovať v činnosti dlžníka sa stanovuje, že na žiadosť správcu a po vypočutí dlžníka a zástupcov pracovníkov sa môžu zatvoriť kancelárie dlžníka alebo pozastaviť jeho činnosť. Pokiaľ tento postup zahŕňa hromadné ukončenie, zmenu alebo pozastavenie pracovných zmlúv, sudca musí konať podľa osobitných pravidiel.

V zákone sa stanovujú aj osobitné povinnosti týkajúce sa účtov dlžníka a účinky insolvenčného konania na riadiace orgány insolventných právnických osôb sa regulujú samostatne.

4.2. Vymenovanie a právomoci správcov:

Správca je potrebná osoba alebo orgán, ktorý pomáha sudcovi a ktorý je poverený riadením insolvenčného konania. Po vyhlásení insolvenčného konania sudca nariadi druhú fázu konania, ktorej súčasťou je všetko, čo sa týka vymenovania, právomocí a povinností správcu a ustanovení, ktorými sa správca riadi.

Správca sa vyberá spomedzi fyzických a právnických osôb dobrovoľne registrovaných vo verejnom insolvenčnom registri (Registro Público Concursal) v súlade s podmienkami stanovenými zákonom. Na tieto účely sa rozlišuje medzi insolvenčným konaním malého, stredného a veľkého rozsahu. Prvé vymenovanie zo zoznamu má formu žrebu a ďalší výber prebieha striedavo okrem veľkých konaní, v ktorých sudca môže vymenovať správcu, ktorého považuje za najvhodnejšieho, pričom uvedie dôvody a riadi sa kritériami stanovenými zákonom. V prípade insolvenčného konania, ktoré sa týka úverových inštitúcií sudca musí vymenovať správcu zo zoznamu navrhnutého Fondom pre riadnu reštrukturalizáciu bánk (Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria). Sudca musí vymenovať správcov zo zoznamu, ktorý navrhla Národná komisia pre trhy s cennými papiermi (Comisión Nacional del Mercado de Valores), v prípade, keď ide o konanie týkajúce sa inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad táto komisia, alebo zo zoznamu navrhnutého Konzorciom pre poistné kompenzácie (Consorcio de Compensación de Seguros) v prípade poisťovní.

Obyčajne sa vymenúva iba jeden správca. Vo výnimočných prípadoch môže sudca v insolvenčnom konaní, ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu, ako druhého správcu vymenovať veriteľa, ktorým je verejná správa alebo verejnoprávny subjekt, ktoré sú spojené s danou verejnou správou alebo sa jej zodpovedajú.

Článok 33 zákona o konkurze obsahuje podrobné vysvetlenie povinností správcov, ktoré sa rozdeľujú na tieto kategórie: povinnosti procesnej povahy, povinnosti týkajúce sa dlžníka alebo jeho riadiacich orgánov; povinnosti týkajúce sa pracovných otázok, povinnosti súvisiace s právami veriteľov, povinnosti súvisiace s podávaním správ a hodnotením, povinnosti súvisiace so speňažením alebo s likvidáciou majetku a tajomnícke úlohy. Ich najdôležitejšou úlohou je podať správu podľa článku 75, ku ktorej musia priložiť návrh inventúry majetku a zoznam veriteľov.

Odmeny správcov určuje sudca podľa sadzobníka stanoveného v kráľovskej vyhláške č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004.

Vymenovaný správca musí prijať túto úlohu a sudca ho môže zamietnuť alebo odvolať v prípade, ak na to existuje oprávnená príčina. Správcovia takisto môžu vymenovať delegovaných asistentov, ktorý im v ich úlohách pomáhajú.

4.3. Konkurzný sudca

Právomoc viesť pojednávania v insolvenčných konaniach náleží oblasti obchodného súdnictva ako špecializovanej časti občianskoprávneho súdnictva. Sudca vyhlasuje a vedie insolvenčné konanie. V článku 86b organického zákona č. 6/1985 z 1. júla 1985 o justícii (Ley Orgánica del Poder Judicial) sa stanovuje prehľad právomocí sudcov obchodných súdov najmä vrátane všetkých otázok, ktoré vznikajú v oblasti insolvenčných konaní.

V rámci vyhlásenia konkurzu alebo predtým v zabezpečovacom opatrení, môže sudca obmedziť základné práva dlžníka. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať: a) zadržanie poštovej alebo telefonickej komunikácie; b) povinnosť zdržiavať sa v rovnakej oblasti, ako je jeho adresa, s možnosťou domáceho väzenia a c) vstup do miesta pobytu a jeho prehliadka. Ak je dlžníkom právnická osoba, tieto opatrenia sa môžu prijať aj v súvislosti so všetkými alebo niektorými z jej súčasných riaditeľov alebo likvidátorov a s osobami, ktoré tieto úlohy vykonávali v predchádzajúcich dvoch rokoch.

V článku 8 zákona o konkurze sa konkurznému sudcovi udeľuje „výlučná a vylučujúca“ právomoc nad súborom vecí, ktoré sa týkajú vo všeobecnosti všetkých opatrení, ktoré sú namierené na majetok dlžníka alebo ktoré sú s ním v priamom vzťahu. Sudca má takisto právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa hromadného zrušenia pracovných zmlúv, keď sa zamestnávateľ vyhlási za insolventného, a prerokúvať žaloby týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti proti riaditeľom alebo likvidátorom insolventnej spoločnosti.

V prípade prejudiciálnych rozhodnutí a výlučne na účely konkurzu sa právomoci sudcu týkajú aj administratívnych a sociálnych otázok, ktoré priamo súvisia s insolvenčným konaním.

V zákone o konkurze sa stanovujú pravidlá týkajúce sa medzinárodnej súdnej právomoci a miestnej príslušnosti a osobitné pravidlá priebehu konania, ktoré sa majú dodržiavať a ktoré majú prednosť nad pravidlami stanovenými vo všeobecnom súdnom poriadku.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Po začatí insolvenčného konania nesmie dochádzať k započítaniu pohľadávok alebo dlhov dlžníka. Započítanie pohľadávok je však povolené v prípade, ak boli požiadavky na započítanie splnené pred vyhlásením konkurzu, a to aj vtedy, keď bolo rozhodnutie vydané neskôr. Tieto požiadavky sa uvádzajú vo všeobecnosti v článku 1196 Občianskeho zákonníka (Código Civil) (reciprocita pohľadávok, jednotnosť dlhov a skutočnosť, že sú splatné).

Insolvenčné konania so zahraničným prvkom sú z tohto pravidla vyňaté v prípade, ak právo uplatniteľné na vzájomnú pohľadávku dlžníka umožňuje započítanie v situáciách platobnej neschopnosti.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

6.1. Účinky na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka:

Zákonom o konkurze sa upravujú účinky insolvenčného konania na zmluvy uzatvorené medzi dlžníkom a tretími stranami, ktoré sa mali začať plniť pred vyhlásením konkurzu. Otázka sa posudzuje s ohľadom na dvojstranné zmluvy, keď jednostranné zmluvy rozhodujú o uznaní pohľadávok veriteľov, ktorí sú treťou stranou, alebo požiadavky o zahrnutie ich pohľadávok do majetku, na ktorý sa vzťahuje konanie, ako sa uvádza v článku 61. Zmluvy uzatvorené s verejnou správou sa riadia osobitným správnym právom.

Ako všeobecná zásada sa v článku 61 ods. 2 ustanovuje, že vyhlásenie konkurzu samo osebe nemá vplyv na zmluvy so vzájomnými záväzkami, ktoré čakajú na plnenie dlžníkom alebo inou zmluvnou stranou. Záväzky dlžníka sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Všetky kompenzácie vyplývajúce z vypovedania zmluvy sa takisto považujú za pohľadávku voči konkurznej podstate.

V zákone, ktorý posilňuje platnosť týchto zmlúv, sa za neplatnú považuje každá klauzula, ktorou sa ustanovuje právomoc zrušiť alebo vypovedať zmluvu výlučne z dôvodu, že jedna zo strán bola vyhlásená za insolventnú.

Ak je to v záujme insolvenčného konania, správca (v prípade pozastavenia) alebo dlžník (v prípade dohľadu) môže požiadať o ukončenie zmluvy konkurzným sudcom. V takýchto prípadoch musí sudca predvolať dlžníka, správcu a druhú zmluvnú stranu, aby sa dostavili na súd. Ak subjekty, ktoré sa dostavili na súd, dosiahnu dohodu, sudca vydá príkaz, ktorým sa ukončuje zmluva. V opačnom prípade sa spor bude posudzovať prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania a sudca bude rozhodovať o všetkom, čo súvisí s vrátením platieb a kompenzáciou, ktoré sa zaúčtujú voči konkurznej podstate a ktoré môžu byť významné, pokiaľ ide o vysokú sumu.

6.2. Vypovedanie z dôvodu porušenia zmluvy

V súlade s článkom 62 vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na vypovedanie dvojstrannej zmluvy z dôvodu následného porušenia akoukoľvek stranou. V prípade pokračujúceho plnenia zmlúv sa právomoc vypovedať zmluvu môže využiť aj vtedy, keď k jej porušeniu došlo pred vyhlásením konkurzu. I keď však existujú dôvody na vypovedanie zmluvy, sudca s ohľadom na záujmy insolvenčného konania môže nariadiť splnenie zmluvy, pričom splatné sumy alebo platby, ktoré musí dlžník realizovať, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate.

Žaloba o ukončenie zmlúv sa musí podať konkurznému sudcovi prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Po potvrdení žiadosti (a teda po schválení ukončenia zmluvy) všetky nesplatené záväzky prestanú byť platné. Pokiaľ ide o splatné záväzky, do insolvenčného konania sa zahrnú pohľadávky veriteľov, ktorí splnili svoje zmluvné záväzky, ak dlžník zmluvu porušil pred vyhlásením konkurzu; ak k porušeniu došlo po vyhlásení konkurzu, pohľadávky zmluvných strán, ktoré splnili svoje záväzky, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Pohľadávky budú zahŕňať akúkoľvek náhradu škody (článok 62 ods. 4).

V článku 64 zákona sa uvádzajú osobitné ustanovenia, ktorými sa upravujú účinky na pracovné zmluvy, a v ďalšom článku sa upravujú účinky na zmluvy vyššieho manažmentu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

7.1. Zákaz nových určovacích rozsudkov

Sudcovia občianskych a pracovných súdov nemôžu prijímať žaloby, ktoré by mal prerokúvať konkurzný sudca (v podstate žaloby zamerané voči majetku dlžníka).

Ak by bola niektorá z týchto žalôb omylom prijatá, nariadi sa ukončenie všetkých konaní a akékoľvek prijaté rozhodnutie sa bude považovať za neplatné. Sudcovia obchodného súdu sa tiež musia vyhýbať prijatiu žalôb podaných po začatí insolvenčného konania až do ich ukončenia, pokiaľ sa tieto žaloby týkajú pohľadávok súvisiacich s podnikovými záväzkami voči riaditeľom insolventných kapitálových spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti, ak existujú dôvody pre likvidáciu.

7.2. Účinky vyhlásenia konkurzu na vykonávacie a vymáhacie konanie voči majetku dlžníka:

Vo všeobecnosti platí, že po začatí insolvenčného konania sa nesmie začať súdne alebo mimosúdne vykonávacie konanie, ani voči majetku dlžníka nesmú pokračovať nijaké správne konania či konania na vymáhanie daní. Postihom za porušenie tohto zákazu bude vyhlásenie tejto žaloby za neplatnú. Pravidlom sa stanovujú dve výnimky, pri ktorých vykonávanie môže pokračovať aj napriek vyhláseniu konkurzu a až do schválenia plánu likvidácie: a) správne vykonávacie konania, pri ktorých boli vydané zaisťovacie príkazy a b) pracovnoprávne vykonávacie konania týkajúce sa zablokovania majetku patriaceho dlžníkovi ešte pred vyhlásením konkurzu, a to za predpokladu, že zablokovaný majetok nie je nevyhnutný na pokračovanie podnikania alebo profesijnej činnosti dlžníka.

Pokiaľ ide o prebiehajúce vykonávacie konania, v článku 55 ods. 2 sa stanovuje, že prebiehajúce žaloby sa musia pozastaviť odo dňa vyhlásenia konkurzu, hoci príslušné pohľadávky sa môžu spracovať v rámci insolvenčného konania.

Existujú osobitné pravidlá na vymáhanie kolaterálu, ktoré sa uvádzajú v ďalšej časti, keďže sa týkajú riešenia účinkov na určité pohľadávky.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

8.1. Účinky na určovacie konanie prebiehajúce v čase vyhlásenia konkurzu

Určovacie konanie týkajúce sa dlžníka, ktoré prebiehajú v čase vyhlásenia konkurzu, pokračuje až do vynesenia právoplatného rozsudku, hoci napriek tomu sa konania právnických osôb, ktoré vzniesli nárok na náhradu škody proti svojim riaditeľom, likvidátorom alebo audítorom, pripoja k insolvenčnému konaniu a ich konanie bude pokračovať.

Rozhodcovské konanie: rozhodcovské zmluvy týkajúce sa dlžníka sa počas insolvenčného konania stávajú neplatnými (článok 52). Po vyhlásení konkurzu je preto zakázané začínať rozhodcovské konanie. Prebiehajúce rozhodcovské konania pokračujú až do vynesenia právoplatného rozhodcovského rozsudku.

8.2. Právo dlžníka na podanie žaloby (článok 54):

V zákone sa stanovuje oprávnenosť dlžníka na podanie žaloby podľa právomocí, ktoré si zachoval. Vo všeobecnosti platí, ak je dlžník pod správou, správca má právo podávať žaloby neosobnej povahy; ak je dlžník pod dohľadom, má právo podávať žaloby s náležitým povolením správcu, pokiaľ majú žaloby vplyv na majetok dlžníka. V prípade dohľadu, ak sa správca domnieva, že podanie žaloby je vhodné v záujme insolvenčného konania a dlžník žalobu nepodá, sudca môže správcovi povoliť žalobu podať.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

9.1. Účasť veriteľov na insolvenčnom konaní

Veritelia môžu podať sudcovi návrh na insolvenčné konanie a dlžník môže predložiť námietky proti tomuto návrhu. V takom prípade sa uskutoční vypočutie a sudca vydá rozhodnutie vo forme uznesenia. Ak insolvenčné konanie začne sudca, takéto konanie sa považuje za tzv. nútený konkurz, čo zvyčajne znamená, že dlžník je vylúčený zo správy svojho majetku a z nakladania s ním a v tejto funkcii ho nahrádza správca.

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí. Toto oznámenie musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Veritelia sa takisto zúčastňujú vo fáze dohody a likvidácie. Vo fáze dohody môžu predložiť návrh dohody a takisto môžu ponúknuť, že budú dodržiavať včasný návrh dohody predložený dlžníkom. V každom prípade budú predvolaní na stretnutie veriteľov, kde sa bude o tejto dohode diskutovať a hlasovať o jej schválení. Na to je potrebná účasť väčšiny, ako sa stanovuje v článku 124 zákona o konkurze. Tento proces sa môže uskutočniť aj písomne, ak je počet veriteľov vyšší ako tristo.

Niektorí veritelia môžu vzniesť námietky voči schváleniu dohody (veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí veriteľov, alebo tí, ktorí boli protiprávne pripravení o svoje právo hlasovať) a po jej schválení môžu veritelia požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z dohody.

Veritelia vo fáze likvidácie môžu predložiť pripomienky k plánu likvidácie, ktorý predložil správca, a k záverečnej správe, a to ešte pred vyhlásením insolvenčného konania za ukončené.

Vo fáze klasifikácie majú veritelia postavenie zainteresovanej strany a môžu predkladať pripomienky k správe správcu a k stanovisku generálnej prokuratúry, hoci nemôžu v súlade so zákonom predkladať nezávislé nároky na klasifikáciu.

A napokon, pokiaľ ide o skončenie insolvenčného konania, veritelia môžu predkladať aj pripomienky, v ktorých namietajú proti skončeniu v určitých prípadoch.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

10.1. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty v úvodnej fáze

Vzhľadom na to, že insolvenčným konaním sa neprerušuje činnosť dlžníka, po vyhlásení konkurzu môže dlžník naďalej nakladať so svojím majetkom v súlade s ustanoveným mechanizmom dohľadu: ak je dlžník pod dohľadom, vzťahuje sa naň potreba získať povolenie alebo súhlas správcu, a ak je pod správou, za nakladanie s jeho majetkom zodpovedá správca.

V zásade platí, že až do chvíle, než bude schválená dohoda alebo než sa začne fáza likvidácie, sa s majetkom konkurznej podstaty nesmie nakladať ani sa nesmie zadlžiť bez povolenia sudcu. To sa netýka: a) predaja majetku, ktorý správca považuje za nevyhnutný na zaručenie životaschopnosti spoločnosti alebo požiadaviek na hotovosť vyžadovaných v záujme konania; b) predaja majetku, ktorý nie je potrebný na pokračovanie činnosti dlžníka so zárukou, že cena v podstatnej miere zodpovedá hodnote priradenej majetku v súpise a c) scudzenia majetku, ktorý je nevyhnutný na pokračovanie činnosti dlžníka.

V poslednom uvedenom prípade, ak dlžník nie je vylúčený zo správy svojho majetku a nakladania s ním, správca môže vopred určiť opatrenia alebo operácie podstatné pre podnikanie alebo obchodovanie spoločnosti, ktoré môže dlžník vykonávať sám v závislosti od ich povahy a množstva. Dlžník takisto môže vykonávať tieto činnosti od vyhlásenia konkurzu do chvíle, keď správca prevezme svoje povinnosti.

10.2. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty vo fáze likvidácie:

Proces likvidácie tvoria dve hlavné fázy:

a) Riadenie operácií súvisiacich s likvidáciou v súlade s plánom, ktorý zostavil správca, ktorý podlieha pripomienkovaniu dlžníka, veriteľov a zástupcov zamestnancov a ktorý podlieha schváleniu súdom. Cieľom zákona je vždy, keď je to možné, chrániť spoločnosť a na tento účel sa v ňom stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek. Proti plánu je možné vzniesť námietky pred sudcom a operácie súvisiace s likvidáciou sa musia vykonať podľa ustanovení plánu. Ak plán nebol schválený, v zákone sa stanovujú štandardné pravidlá.

b) Vyplatenie veriteľov s podmienkou, že platby sa môžu začať, hoci sa ešte neskončili operácie súvisiace s likvidáciou.

Treba však uviesť, že nie všetky operácie súvisiace s likvidáciou sa uskutočňujú v tejto fáze konania. Určitý majetok sa môže speňažiť počas úvodnej fázy na iné účely, než je vyplatenie veriteľov, ako napríklad v týchto prípadoch: majetok, na ktorý sa vzťahuje konanie, sa môže zachovať s cieľom udržovať hospodársku činnosť dlžníka; veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty v rámci opatrení, na ktoré majú nárok podľa osobitných právnych predpisov; a napokon, určité v prípade vykonávacích konaní, ktoré začali individuálni prednostní veritelia pred insolvenčným konaním, sa môže pokračovať, ako aj v prípade správnych vykonávacích konaní, pri ktorých boli zaisťovacie príkazy vydané pred vyhlásením konkurzu.

Predaj majetku počas likvidácie prebieha v zásade so značnou voľnosťou v súlade s ustanoveniami plánu likvidácie, ktorý schválil sudca. Správca môže prijať špecializovaný subjekt na predaj určitého majetku, zvyčajne na úkor svojej vlastnej odmeny. V dôsledku reformy, ktorá bola zavedená zákonom č. 9/2015 z 25. mája 2015, sa však stanovila kogentná právna norma, a to najmä pokiaľ ide o majetok a práva, na ktoré sa vzťahujú prednostné nároky. Vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje plán, sa uplatňujú pravidlá nakladania s majetkom v jednotlivých opatreniach na presadzovanie práva v občianskoprávnych konaniach. Obyčajne sa majetok predáva prostredníctvom systému priameho predaja, pričom určité propagačné záruky závisia od povahy dotknutého majetku. Povolené je aj pridelenie týkajúce sa vyplatenia alebo smerujúce k vyplateniu neverejných veriteľov.

V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek počas všetkých fáz insolvenčného konania (ktorý sa riadi zásadou ochrany spoločnosti), a to tak, že s jednou kúpnou zmluvou sa prevedie všetok majetok, a osobitné pravidlá na prevod záväzkov dotknutej činnosti.

V zásade platí, že predaj výrobných jednotiek znamená prevod všetkých zmlúv, ktoré sú vnútorne spojené s činnosťou, ale nie prevzatie dlhov spred insolvenčného konania, okrem prípadov, keď sú kupujúci spojení s dlžníkom alebo keď sa uplatňujú pracovnoprávne pravidlá na prevod podniku. V takých prípadoch môže sudca udeliť súhlas s tým, aby kupujúci nepreberal sumu miezd alebo náhrady škôd, ktoré sa mali vyplatiť pred scudzením a aby bola táto suma krytá záručným mzdovým fondom (Fondo de Garantía Salarial). V záujme zabezpečenia prežitia spoločnosti môže nový nadobúdateľ a pracovníci uzavrieť dohody o zmene kolektívnych pracovných podmienok.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Po začatí insolvenčného konania sa pohľadávky všetkých veriteľov, či už ide o nezabezpečené, alebo o prednostné pohľadávky, a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a domicil, započítajú medzi záväzky dlžníka. Cieľom je na základe zásad par condicio creditorum a na základe súladu so zákonom o dividendách (ley del dividendo) poskytnúť všetkým nárokom rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s overenou platobnou neschopnosťou dlžníka a s vyrovnaním všetkých jeho dlhov (články 49 a 76).

Existuje pôvodný zásadný rozdiel medzi konkurznými veriteľmi a veriteľmi, ktorých sa insolvenčné konanie netýka: veritelia konkurznej podstaty.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sa opisujú v článku 84 ods. 2 zákona o konkurze s obmedzeným zoznamom, čo znamená, že pohľadávky, ktoré nie sú na tomto zozname, sa považujú za konkurzné pohľadávky. V zásade a v prevažnej väčšine prípadov platí, že ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, v dôsledku konania alebo pokračovania činnosti dlžníka, alebo ide o pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku mimozmluvnej zodpovednosti. Patria sem však aj iné prípady, ako sú napríklad mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce pred vyhlásením konkurzu, ktorých výška neprevyšuje dvojnásobok zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy, a pohľadávky na výživné dlžníka alebo ľudí, voči ktorým má zo zákona vyživovaciu povinnosť.

V ostatných prípadoch tieto pohľadávky vyplývajú z rozhodnutí vydaných počas konania; napríklad pri určovaní následkov opatrení na zrušenie úkonov alebo v dôsledku ukončenia zmlúv.

Polovicu sumy pohľadávok vyplývajúcich z nového hotovostného príjmu priznaného v rámci zmluvy o refinancovaní za podmienok stanovených v článku 71a alebo štvrtého doplňujúceho ustanovenia možno považovať aj za pohľadávky voči konkurznej podstate.

V prípade likvidačného konania pohľadávky priznané dlžníkovi v kontexte dohody a v súlade s ustanoveniami článku 100 ods. 5 predstavujú aj pohľadávky voči konkurznej podstate.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sú vopred odpočítateľné. To znamená, že majú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a nevzťahuje sa na ne pozastavenie prírastku úrokov.

Mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce sa musia uhradiť okamžite. Zvyšok pohľadávok voči konkurznej podstate sa vypláca podľa toho, keď sa stanú splatnými, správca však toto pravidlo môže zmeniť, ak je to potrebné v záujme insolvenčného konania a ak existuje dostatok majetku na vyplatenie všetkých pohľadávok voči konkurznej podstate.

V zákone sa však stanovujú osobitné pravidlá (článok 176a) pre prípady, v ktorých dlžníkov majetok podľa všetkého nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate. V takých prípadoch je nevyhnutné ukončiť insolvenčné konanie. Ak to správca predvída, musí informovať sudcu a prejsť k vyplateniu pohľadávok voči konkurznej podstate podľa určitého poradia stanoveného v článku 176a ods. 2.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Na toto oznámenie neexistuje nijaký osobitný formulár. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí, hoci sa uplatňujú ustanovenia článkov 53 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

Oznámenie pohľadávok musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo sa musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Ak veritelia neoznámia svoje pohľadávky včas, stále ich do zoznamu môže zapísať správca alebo sudca pri rozhodovaní o námietkach proti zoznamu veriteľov, budú však mať podriadený štatút. Platí však, že pohľadávky podľa článku 86 ods. 3, pohľadávky vyplývajúce z dokumentácie dlžníka, pohľadávky zaznamenané vo vykonateľnom titule, pohľadávky zabezpečené kolaterálom zapísané vo verejnom registri, pohľadávky, ktoré sú zaznamenané iným spôsobom v rámci insolvenčného konania alebo iného súdneho konania, a pohľadávky, pri ktorých je potrebné overenie verejnej správy, nie sú z týchto dôvodov podriadené a klasifikujú sa náležitým spôsobom.

Pohľadávky, ktoré nespĺňajú ani tieto kritériá na začlenenie do zoznamu a ktoré boli oznámené po uplynutí lehoty, prichádzajú o akúkoľvek pravdepodobnosť, že budú uhradené v rámci insolvenčného konania.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

V zákone sa konkurzné pohľadávky rozdeľujú na tri kategórie (článok 89): prednostné, nezabezpečené a podriadené. Prednostné pohľadávky sa ďalej rozdeľujú na osobitné a všeobecné a potom na jednotlivé triedy spôsobom uvedeným v novom článku 94 ods. 2. Klasifikácia pohľadávok v zákone o konkurze funguje na základe automatického prístupu. Kategória nezabezpečených pohľadávok je zvyšková: všetky pohľadávky, ktoré nepatria do dvoch ďalších kategórií prednostných alebo podriadených pohľadávok, sú nezabezpečené.

A) Medzi osobitne uprednostnené pohľadávky (článok 90) patria:

1. Pohľadávky zabezpečené hypotekárnym úverom na nehnuteľnosť, záložným listom alebo registrovaným záložným právom na majetok alebo práva zaťažené hypotékou alebo založené.

2. Pohľadávky zabezpečené založením príjmu zo zaťaženého majetku.

3. Pohľadávky z úverov na dlhodobý majetok vrátane pohľadávok pracovníkov voči objektom, ktoré vyrobili, pokiaľ sú vlastníctvom alebo v majetku dlžníka.

4. Pohľadávky na platby finančného lízingu alebo zakúpenie na splátky za hnuteľný alebo nehnuteľný majetok v prospech prenajímateľov alebo predávajúcich a v náležitých prípadoch v prospech finančných podporovateľov, za majetok prenajatý alebo predaný s výhradou vlastníctva, so zákazom nakladania s majetkom alebo s podmienkou kľúčovej povahy v prípade neplatenia.

5. Pohľadávky, ktoré sú zaručené cennými papiermi vyjadrenými v účtovných zápisoch, na zaťažené cenné papiere.

6. Pohľadávky, ktoré sú zabezpečené založením ustanoveným úradne osvedčenou listinou, na zastavený majetok alebo práva, ktoré sú vo vlastníctve veriteľa alebo tretej strany. V prípade zabezpečených pohľadávok stačí, aby boli zaznamenané v úradne osvedčenej a datovanej listine, aby tým získali prednosť pred zastaveným majetkom. Záložné právo, ktorým sa zabezpečujú budúce pohľadávky, poskytuje osobitnú prednosť iba pohľadávkam, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a pohľadávkam, ktoré vznikli po ňom, ak sa podľa článku 68 navrátia alebo ak bolo záložné právo zaznamenané vo verejnom registri pred vyhlásením konkurzu.

Osobitná prednosť má vplyv iba na časť pohľadávky, ktorá neprevyšuje hodnotu príslušnej záruky zaznamenanej v zozname veriteľov. Suma pohľadávky, ktorá prevyšuje hodnotu uznanú na účely osobitnej prednosti, sa klasifikuje v súlade s jej povahou.

A) Medzi všeobecne uprednostnené pohľadávky (článok 91) patria:

1. Mzdové pohľadávky, ktoré nemajú osobitnú prednosť, v hodnote, ktorá je výsledkom vynásobenia trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy počtom dní, za ktoré nebola vyplatená mzda; náhrada vyplývajúca z ukončenia zmlúv v hodnote zodpovedajúcej zákonnému minimu vypočítanému na základe maximálne trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy; náhrada vyplývajúca z pracovných úrazov a chorôb z povolania, na ktorú vznikol nárok pred vyhlásením konkurzu.

2. Sumy zodpovedajúce zrážkovej dani a zrážkam na sociálne zabezpečenie, ktoré dlžník dlhuje v súlade s právnym záväzkom.

3. Pohľadávky fyzických osôb vyplývajúce zo slobodného povolania a pohľadávky, ktoré zodpovedajú autorom za prevod práv za využívanie diel podliehajúcich ochrane duševného vlastníctva, ktoré vznikli v období šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

4. Daňové pohľadávky a ďalšie verejnoprávne pohľadávky, ako aj pohľadávky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, ktoré nemajú osobitnú prednosť. Toto prednostné právo sa môže uplatniť až do výšky 50 % celkových pohľadávok daňového orgánu a do výšky celkových pohľadávok systému sociálneho zabezpečenia.

5. Pohľadávky vzniknuté na základe mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti.

6. Pohľadávky vyplývajúce z nového hotovostného príjmu priznaného v kontexte zmluvy o refinancovaní, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 71 ods. 6 a vo výške, ktorá nebola uznaná ako pohľadávka voči konkurznej podstate.

7. Až 50 % sumy pohľadávok veriteľa, ktorý podal návrh na insolvenčné konanie, ktoré sa nepovažujú za podriadené.

C) Podriadené pohľadávky sa uvádzajú v článku 92:

1. Pohľadávky, ktoré, hoci boli oznámené neskoro, sa uvádzajú v zozname veriteľov vypracovanom správcom, a pohľadávky, ktoré neboli oznámené alebo boli oznámení neskoro a sú uvedené v zozname na základe následnej komunikácie alebo ktoré do zoznamu nechal zapísať sudca v rámci rozhodnutia o námietkach voči zoznamu. Pohľadávky podľa článku 86 ods. 3, pohľadávky vyplývajúce z dokumentácie dlžníka, pohľadávky zaznamenané vo vykonateľnom titule, pohľadávky zabezpečené kolaterálom zapísané vo verejnom registri, pohľadávky, ktoré sú zaznamenané iným spôsobom v rámci insolvenčného konania alebo iného súdneho konania, a pohľadávky, pri ktorých je potrebné overenie verejnej správy, nie sú z týchto dôvodov podriadené a klasifikujú sa náležitým spôsobom.

2. Pohľadávky, ktoré sú na základe zmluvnej dohody podriadené všetkým ostatným pohľadávkam voči dlžníkovi.

3. Pohľadávky za príplatky a úroky akéhokoľvek druhu vrátane úrokov z omeškania, s výnimkou pohľadávok zodpovedajúcich pohľadávkam s kolaterálom, ktoré podliehajú obmedzeniu príslušnej záruky.

4. Pohľadávky za pokuty a iné peňažné sankcie.

5. Pohľadávky v držbe akýchkoľvek osôb s osobitným vzťahom k dlžníkovi, ako sa uvádza v ďalšom článku, okrem pohľadávok uvedených v článku 91 ods. 1, keď dlžníkom je fyzická osoba, a pohľadávky, ktoré nevyplývajú z pôžičiek alebo podobných mechanizmov financovania, ktoré sú v držbe akcionárov uvedených v článku 93 ods. 2 body 1 a 3, ktorí spĺňajú podmienky kapitálovej účasti uvedenej v danom článku. Pohľadávky na výživné, ktoré vznikli a nadobudli splatnosť pred vyhlásením konkurzu, sú z tohto pravidla vyňaté a považujú sa za nezabezpečené pohľadávky.

6. Pohľadávky vyplývajúce z opatrení na zrušenie úkonov v prospech osoby, ktorá konala v zlej viere v rámci napadnutého aktu.

7. Pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv so vzájomnými záväzkami uvedené v článkoch 61, 62, 68 a 69, ak sudca na základe správy od správcu zistí, že veriteľ opakovanie bránil plneniu zmluvy na úkor záujmov insolvenčného konania.

13.1. Úhrada pohľadávok

Úhrada pohľadávok s osobitnou prednosťou sa účtuje voči majetku a právam, ktorých sa týka konanie, bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje mechanizmus individuálneho alebo kolektívneho vykonávania. Pre tieto pohľadávky platia osobitné pravidlá, ktoré poverujú správcu vyplatiť ich z konkurznej podstaty bez speňaženia konkrétneho majetku, čím sa uvoľní vecné bremeno. Takisto je možné majetok predať bez ukončenia záložného práva a s tým, že nadobúdateľ prevezme záväzky dlžníka. V prípade predaja tohto majetku sa v zákone stanovujú osobitné pravidlá v článku 155.

Pohľadávky so všeobecnou prednosťou sa vyplácajú v súlade s ich poradím a na základe pomernej výšky v rámci každej kategórie. Potom sa uhradia nezabezpečené pohľadávky, hoci poradie platieb môže zmeniť sudca na žiadosť správcu a za určitých podmienok (článok 157). Nezabezpečené pohľadávky sa vyplácajú na základe pomernej výšky a podľa likvidity majetku konkurznej podstaty.

Podriadené pohľadávky sa vyplácajú ako posledné a v súlade s poradím uvedeným v článku 92.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

14.1. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie“ môže označovať dve odlišné situácie: dohoda veriteľov ako spôsob riešenia insolvenčného konania a možnosť, aby dlžník predišiel insolvenčnému konaniu prostredníctvom dohody s veriteľmi o reorganizácii alebo reštrukturalizácii dlhu. Obidve situácie upravuje zákon o konkurze.

A) Dohoda veriteľov

Po úvodnej fáze insolvenčného konania, keď bol konečne určený majetok a záväzky, ktorých sa týka konanie, existujú dve možné riešenia: dohoda veriteľov alebo likvidácia. Dosiahnutie dohody veriteľov má prednosť, keďže v zákone sa stanovuje, že fáza dohody sa musí začať vždy, pokiaľ dlžník nepožiadal o likvidačné konanie.

Dlžník a veritelia, ktorí držia viac než pätinu jeho záväzkov, môžu po dokončení úvodnej fázy predložiť návrh dohody. Dlžník má povolenie predložiť včasný návrh dohody, hoci niektorí dlžníci sú z tejto možnosti vyňatí (dlžníci usvedčení z určitých trestných činov a dlžníci, ktorí nepredkladajú ročnú účtovnú závierku, keď majú povinnosť tak robiť).

Cieľom včasného návrhu dohody je dosiahnuť, že dlžník a jeho veritelia dospejú k dohode rýchlo a bez vyčerpania všetkých fáz insolvenčného konania. Na spracovanie návrhu ho musí podpísať určitý percentuálny podiel veriteľov. Po predložení návrhu ho musí vyhodnotiť správca a zvyšok veriteľov ho môže podpísať, ak dosiahnu požadovanú väčšinu, sudca vydá rozsudok, ktorým schváli dohodu.

Bežné spracovanie fázy dohody sa začína rozhodnutím súdu, ktorým sa ukončuje úvodná fáza. V tomto rozhodnutí sudca stanoví dátum stretnutia veriteľov, hoci ak počet veriteľov prekročí tristo, proces môže prebiehať písomne. Od tejto chvíle sa začína obdobie, v ktorom dlžník a veritelia predložia svoje návrhy dohody, ktorá musí mať základný minimálny obsah. Ak splnia všetky podmienky, sudca prijme návrhy a tieto návrhy sa pošlú na vyhodnotenie správcovi.

Stretnutiu veriteľov predsedá sudca, a pokiaľ sa má stretnutie považovať za právoplatné, musia sa naň dostaviť veritelia, ktorí predstavujú viac ako polovicu nezabezpečených pohľadávok. Povinnosť zúčastniť sa majú dlžník a správca. Na stretnutí sa rokuje o návrhoch dohody a hlasuje sa o nich a v záujme ich schválenia musia získať väčšinu hlasov stanovenú v článku 124 zákona, podľa ich obsahu. Sudca potom vynesie rozsudok, ktorým schváli návrh prijatý na stretnutí, a správca a veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí alebo boli pripravení o svoje právo vzniesť námietku voči návrhu, môžu využiť predchádzajúci postup.

Dohoda nadobúda platnosť odo dňa rozsudku, ktorým bola schválená, a od tejto chvíle sa končí účinky insolvenčného konania a nahrádzajú ich účinky stanovené v dohode. Skončí sa aj úloha správcu. Dohoda zaväzuje dlžníka a nezabezpečených a podriadených veriteľov, ako aj prednostných veriteľov, ktorí hlasovali za jej prijatie. Môže byť záväzná aj pre prednostných veriteľov, čo závisí od väčšiny dosiahnutej pri schvaľovaní. Po vykonaní dohody sudca túto skutočnosť vyhlási a nariadi ukončiť insolvenčné konanie.

Ak dohoda nebola dodržaná, akýkoľvek veriteľ môže požiadať sudcu o vyhlásenie o nesplnení povinnosti.

B) Reorganizácia dlhu prostredníctvom zmlúv o refinancovaní s cieľom zabrániť insolvenčnému konaniu

Zo skúseností získaných v čase od uverejnenia zákona o konkurze vyplýva, že insolvenčné konanie nefunguje ako prostriedok na dosiahnutie kontinuity činností na základe dohodnutého riešenia. Komisia vo svojom odporúčaní z 12. marca 2014 týkajúcom sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti naliehala na členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie insolvenčným konaniam prostredníctvom dohôd o refinancovaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľmi. Španielsky zákonodarca v posledných reformách zákona o konkurzoch zaviedol v tejto oblasti štyri druhy opatrení: a) vytvorenie systému predchádzajúcej komunikácie, aby dlžník mohol informovať sudcu obchodného súdu, že začal rokovania so svojimi veriteľmi s cieľom dospieť k dohode o refinancovaní, čím sa odloží povinnosť podať návrh na insolvenčné konanie a umožní sa odklad individuálneho výkonu v určitých prípadoch a na určité obdobie; b) vytvorenie ochranných mechanizmov na ochranu dohôd o refinancovaní proti opatreniam na zrušenie úkonov; c) vytvorenie oficiálneho postupu schvaľovania pre dohody o refinancovaní s cieľom posilniť ich účinky a d) motivačné opatrenia na účely konverzie dlhu na vlastné imanie. V tejto časti sa zameriavame na úpravu súdneho schvaľovania dohôd o refinancovaní, ktorá sa nachádza vo štvrtom doplňujúcom ustanovení zákona o konkurze.

Dohody o refinancovaní podpísané veriteľmi, ktoré predstavujú aspoň 51 % finančných záväzkov, môže schváliť súd. V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa výpočtu percentuálnych podielov finančných záväzkov a pravidlá týkajúce sa syndikovaných úverov.

Tento proces zahŕňa predloženie žiadosti zo strany dlžníka alebo veriteľov, ktorá sa doplní osvedčením od audítora, ktorým sa potvrdzuje účasť väčšiny potrebnej v každom prípade, podľa úrovne požadovanej ochrany, s minimálne 51 % finančných záväzkov. Sudca preskúma predloženú žiadosť a ak je prijatá, vydá uznesenie, ktorým vyhlási odklad jednotlivých výkonov v priebehu schvaľovania.

Po zverejnení uznesenia o schválení začne plynúť 15 dňová lehota, aby finanční veritelia, ktorí s dohodou nesúhlasia, mohli vzniesť voči nemu námietky. Jediným dôvodom námietok je buď nesplnenie povinnosti týkajúcej sa formálnych požiadaviek, alebo neprimeranosť požadovanej obete. Námietky sa spracúvajú v rámci vedľajšieho insolvenčného konania, ktoré sa týka dlžníka a zvyšku veriteľov, ktorí sú zmluvnou stranou, a proti vydanému rozsudku sa nemožno odvolať. Takisto sa výslovne stanovuje, že v súvislosti s účinkami súdom schválenej dohody, ktoré sa uplatňujú od prvého dňa po uverejnení rozsudku v štátnom úradnom vestníku, sudca môže uznesením zrušiť akékoľvek zablokovanie vykonávané prostredníctvom individuálnych vykonávacích konaní týkajúcich sa dlhov, na ktoré sa vzťahuje dohoda o refinancovaní.

Účinky súdneho schválenia sa netýkajú iba rozšírenia účinkov dohodnutého rozšírenia smerom od zásady relativity zmlúv. Celkový účinok predstavuje ochranu proti opatreniam na zrušenie úkonov, ale rozšírenie účinkov na veriteľov, ktorí s dohodou nesúhlasia, bude závisieť od percentuálneho podielu súhlasných hlasov. A tak: a) ochrana veriteľov kolaterálom sa odstraňuje; b) účinky dohody sa upravia na základe väčšinového hlasovania pri jej schvaľovaní a v súvislosti s tým, či je pohľadávka účinne krytá kolaterálom.

Veritelia s finančnými pohľadávkami, ktorí dohodu nepodpísali, ktorých sa však dotýka schválenie súdom, si zachovajú svoje práva nad veriteľmi, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovední s dlžníkom, a nad zárukami alebo ručiteľmi, ktorí sa nesmú opierať o prijatie dohody o refinancovaní alebo o účinky schválenia súdom. Pokiaľ ide o finančných veriteľov, ktorí dohodu podpísali, zachovanie jej účinkov na záruky alebo ručiteľov bude závisieť od toho, čo sa dohodlo v ich príslušných právnych vzťahoch.

Každý veriteľ, bez ohľadu na to, či dohodu podpísal, môže požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti sudcu, ktorý dohodu schválil, a to prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Proti rozsudku sa nie je možné odvolať. Ak dôjde k vyhláseniu o nesplnení povinnosti, veritelia môžu požadovať insolvenčné konanie alebo začať individuálne vykonávacie konanie.

Pokiaľ sa práva vyplývajúce z kolaterálu vykonávajú na pohľadávky dotknuté dohodou a ak sa nedohodlo inak, veriteľ môže za určitých podmienok prevziať do držby získané sumy.

14.2. Vyňatie dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby, z nesplatených pohľadávok

Zákonom č. 25/2015 z 28. júla 2015 sa do zákona o konkurze (v novom článku 178a) zaviedol mechanizmus tzv. druhej príležitosti.

Týmto ustanovením sa vynímajú fyzické osoby z pôsobnosti všeobecného pravidla článku 178 ods. 2, podľa ktorého v prípadoch ukončenia insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo pre nedostatočný majetok krytý konaním, dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, nesú zodpovednosť za uhradenie zvyšných pohľadávok.

Na to, aby dlžník mohol túto výnimku uplatniť, musel v minulosti konať v dobrej viere, na čo sa vzťahujú tieto požiadavky:

1. platobná neschopnosť nebola vyhlásená za zavinenú;

2. dlžník nebol v priebehu desiatich rokov predchádzajúcich vyhláseniu konkurzu právoplatne odsúdený za spáchanie majetkovej trestnej činnosti, podvodu alebo trestnej činnosti tzv. bielych golierov, pozmeňovania, zločinov proti daňovým orgánom a systému sociálneho zabezpečenia alebo proti právam pracovníkov;

3. splnením požiadaviek stanovených v článku 231 dlžník uzatvoril alebo sa aspoň pokúsil uzatvoriť dohodu o mimosúdnom vyrovnaní;

4. dlžník úplne vyrovnal pohľadávky voči konkurznej podstate a prednostné konkurzné pohľadávky a ak sa nepokúsil dosiahnuť najprv dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, aspoň 25 % sumy nezabezpečených konkurzných pohľadávok;

5. ako alternatívna možnosť k predchádzajúcemu bodu:

i) dlžník sa podvolí splátkovému kalendáru;

ii) dlžník neporušil povinnosť spolupracovať so sudcom a správcom;

iii) dlžník v posledných desiatich rokoch nevyužil túto výnimku;

iv) dlžník v priebehu štyroch rokov pred vyhlásením konkurzu neodmietol nijakú ponuku na zamestnanie primeranú k jeho schopnostiam;

v) dlžník vyjadril súhlas, pri uplatňovaní výnimky z nesplatených pohľadávok, že jeho prístup k výnimke bude zaznamenaný v osobitnom oddiele verejného insolvenčného registra, a to na obdobie piatich rokov.

Na udelenie tejto výnimky je potrebné, aby sa konanie začalo na žiadosť dlžníka a aby sa na ňom zúčastnil správca a veritelia, ktorí sú stranami konania. Dlžník musí predložiť splátkový kalendár pre pohľadávky, ktoré sú vylúčené z výnimky a ktoré sa musia splatiť najviac do piatich rokov.

Po uplynutí obdobia určeného na splnenie splátkového kalendára, ak nedošlo k zrušeniu výnimky, konkurzný sudca na žiadosť dlžníka vydá uznesenie, ktorým s konečnou platnosťou udelí výnimku pre pohľadávky, ktoré neboli zaplatené počas insolvenčného konania. Sudca v závislosti od okolností prípadu a na základe vypočutia veriteľov takisto môže nariadiť konečnú výnimku týkajúcu sa nesplatených pohľadávok dlžníkov, ktorí nesplnili splátkový kalendár v plnej miere, vyčlenili naň však aspoň polovicu svojich príjmov (ktoré sa nepovažovali za nezablokovateľné) za päť rokov od predbežného udelenia výnimky alebo štvrtinu tohto príjmu, ak dlžník spĺňa podmienky stanovené v právnych predpisoch na ochranu hypotekárnych dlžníkov, ktorým chýbajú prostriedky, a to s ohľadom na príjem rodinnej jednotky a najmä s ohľadom situáciu zraniteľných rodín.

Výnimka sa dotkne všetkých nezabezpečených a podriadených pohľadávok, ktoré neboli ku dňu ukončenia insolvenčného konania splatené, okrem verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživné. Pokiaľ ide o pohľadávky s osobitnou prednosťou, výnimky sa dotkne časti týchto pohľadávok, ktoré nebolo možné vyrovnať vykonaním kolaterálu.

Výnimku možno odvolať na žiadosť konkurzného veriteľa, ak sa v priebehu piatich rokov od jej udelenia potvrdí existencia nezverejneného príjmu, majetku alebo práv, ktoré patria dlžníkovi.

Zrušenie možno uplatniť aj vtedy, ak počas obdobia určeného na dodržanie splátkového kalendára: a) dlžník sa bude nachádzať v jednej zo situácií, ktoré v súlade s ustanoveniami článku 178a ods. 3 bránia udeleniu výnimky týkajúcej sa nesplatených pohľadávok; b) v prípade potreby povinnosť uhradiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, nebola dodržaná v súlade s obsahom splátkového kalendára; alebo c) dlžníkova finančná situácia sa podstatne zlepšila z dôvodu dedičstva, odkazu majetku v závete alebo daru, alebo výhry v hazardných hrách, v takej miere, že by mohol zaplatiť všetky nevyrovnané dlhy bez toho, aby tým bola poškodená jeho vyživovacia povinnosť.

Ak sudca nariadi zrušenie výnimky, veritelia znovu získajú nárok podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať pohľadávky, ktoré ostali nezaplatené pri ukončení insolvenčného konania.

14.3. Ukončenie insolvenčného konania

Dôvody na ukončenie insolvenčného konania sa uvádzajú v článku 176 zákona o konkurze. V podstate sa insolvenčné konania ukončujú z týchto dôvodov:

a) vyhlásenie konkurzu zrušil provinčný súd (Audiencia Provincial);

b) vyhlásil sa súlad s dohodou;

c) potvrdilo sa, že majetok, na ktorý sa vzťahovalo konanie, nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate;

d) potvrdila sa úhrada všetkých uznaných pohľadávok alebo úplné uspokojenie veriteľov inými prostriedkami;

e) po skončení úvodnej fázy všetci veritelia zanechali konanie alebo stiahli návrh na konanie.

Ukončenie musí schváliť sudca a dotknuté strany majú k dispozícii postup na vznesenie námietok proti ukončeniu. Zákon obsahuje osobitné ustanovenia pre prípad ukončenia insolvenčného konania z dôvodu nedostatočného majetku dlžníka, pokiaľ ide o úhradu pohľadávok voči konkurznej podstate. Nedostatočný objem majetku sa môže potvrdiť podaním návrhu na konanie zo strany dlžníka, pričom v takomto prípade sudca vyhlási insolvenčné konanie a jeho ukončenie v tom istom rozhodnutí zároveň.

Vyhlásením ukončenia insolvenčného konania sa skončia všetky obmedzenia právomocí dlžníka. Ak je dlžníkom fyzická osoba, v zákone sa stanovujú osobitné pravidlá pre dlžníka, ktorý môže využiť výnimku z platenia pohľadávok, ktoré neboli vyrovnané v priebehu insolvenčného konania. Požiadavky týkajúce sa tejto výnimky sa stanovujú v článku 178a. Dlžník musí konať v dobrej viere a musí spĺňať určité podmienky. O túto výnimku musí požiadať sám dlžník a správca aj veritelia môžu podať úradnú sťažnosť. Výnimku možno v určitých prípadoch zrušiť, ako napríklad vtedy, keď dlžník zlepší svoju finančnú situáciu alebo keď nedodržiava splátkový kalendár, ku ktorému sa zaviazal s cieľom platiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade ukončenia insolvenčného konania právnických osôb z dôvodu likvidácie, prichádzajú tieto osoby o svoju právnu subjektivitu.

Ak sa ukončenie uskutoční z dôvodu vykonávania dohody, veriteľom sa ich pohľadávky uhradia v súlade s ustanoveniami. Prednostní veritelia, ktorí nepodpísali dohodu veriteľov, môžu za určitých podmienok pokračovať v individuálnom vykonávacom konaní, alebo môžu začať nové konanie.

Počas vykonávania dohody veriteľov je takisto možné, aby dlžník prišiel o svoju právnu subjektivitu prostredníctvom procesu štrukturálnej zmeny, čo vedie k prevzatiu záväzkov novou spoločnosťou alebo nadobúdajúcou spoločnosťou.

V prípade, ak sú dlžníkmi fyzické osoby, ukončenie insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného množstva majetku znamená, že veritelia môžu začať individuálne vykonávacie konanie voči dlžníkovi, pokiaľ nebol vyňatý spod nesplatených pohľadávok spôsobom uvedeným v článku 178a.

15.1. Opätovné začatie insolvenčného konania

Ak bolo vyhlásenie konkurzu vydané v prípade dlžníka, ktorým je fyzická osoba, do piatich rokov od ukončenia predchádzajúceho insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, sa nové konanie bude považovať za opätovné začatie predchádzajúceho konania.

V prípade dlžníkov, ktorými sú právnické osoby, opätovné začatie insolvenčného konania, ktoré bolo ukončené z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, vyhlási rovnaký súd, ktorý prerokúval prvé konanie, spracovanie prebehne v rámci rovnakého konania a skráti sa na fázu likvidácie majetku a práv, ktoré sa objavili neskôr.

V priebehu roka odo dňa rozhodnutia, ktorým sa ukončilo insolvenčné konanie z dôvodu nedostatočného majetku, môžu veritelia podať návrh na opätovné začatie konania na účely vymáhania, pričom uvedú konkrétne opatrenia, ktoré sa majú začať, alebo písomne poskytnú príslušné skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku klasifikácii platobnej neschopnosti ako zavinenej, okrem prípadu, keď bol vynesený rozsudok o klasifikácii v rámci ukončeného insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Podľa článku 84 ods. 2 bodu 2 zákona o konkurze sa všetky právne výdavky potrebné na podanie návrhu na insolvenčné konanie a na ich vykonanie považujú za pohľadávky voči konkurznej podstate. To konkrétne zahŕňa všetky pohľadávky vyplývajúce z trov konania a iných výdavkov potrebných na podanie návrhu na vyhlásenie insolvenčného konania, prijatie zabezpečovacích opatrení, uverejnenie rozhodnutí stanovených v tomto zákone a účasť a zastupovanie dlžníka a správcu počas celého insolvenčného konania a vedľajších konaní, ak je ich účasť zo zákona povinná alebo ak je v záujme konkurznej podstaty, a to až do chvíle, keď vstúpi do platnosti dohoda, alebo inak do ukončenia insolvenčného konania, okrem pohľadávok vyplývajúcich z odvolania proti rozhodnutiam súdu, ak bolo odvolanie úplne alebo čiastočne zamietnuté s výslovným príkazom uhradiť trovy konania.

Ako pohľadávky voči konkurznej podstate sem podľa článku 84 ods. 2 bodu 3 patria trovy konania a iné výdavky vyplývajúce z účasti a zastupovania dlžníka, správcu alebo oprávnených veriteľov na konaniach, ktoré v záujme konkurznej podstaty pokračujú alebo boli začaté v súlade s obsahom tohto zákona, okrem ustanovení týkajúcich sa prípadov späťvzatia žaloby, prijatia, urovnania alebo samostatnej obhajoby dlžníka, a v náležitých prípadoch až do výšky kvantitatívnych limitov stanovených v zákone.

V prípadoch ukončenie insolvenčného konania z dôvodu nedostatočnosti konkurznej podstaty sa pohľadávky týkajúce sa trov konania iných výdavkov uhradia pred zvyškom pohľadávok voči konkurznej podstate, s výnimkou pohľadávok zamestnancov a pohľadávok na výživné (článok 176a ods. 2).

Poplatky správcu sa nárokujú voči konkurznej podstate a určuje ich sudca v súlade so zákonne schváleným sadzobníkom. V súčasnosti sa stále uplatňuje sadzobník schválený kráľovskou vyhláškou č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004. V článku 34 sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa ich určovania a účinnosti.

V zákone sa ustanovuje možnosť vymenovať delegovaných asistentov, ktorí pomáhajú správcovi, a ich odmeny hradí správca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právna úprava opatrení na zrušenie úkonov v insolvenčnom konaní sa nachádza v článkoch 71 až 73 zákona o konkurze. Tieto ustanovenia prešli niekoľkými zmenami, najmä pokiaľ ide o povahu „ochranných mechanizmov“ dohôd o refinancovaní.

Článok 71 obsahuje právny systém pre úkony súvisiace so spätným získavaním založený na všeobecnej klauzule, ktorou sa všetky činy dlžníka, ktoré sú „škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania“, vyhlasujú za „zrušiteľné“ bez ohľadu na to, či v nich bol „úmysel uviesť do omylu“. V záujme zabezpečenia účinkov zrušenia sa ustanovuje konkrétna lehota: dva roky do dátumu vyhlásenia konkurzu.

A) Lehota na zrušenie

V zákone bola zvolená konkrétna lehota na zrušenie: dva roky pred dátumom vyhlásenia konkurzu.

B) Koncepcia „hospodárskej škody“

Opatrenia, ktoré dlžník vykonal počas tzv. podozrivého obdobia, je možné zrušiť, ak sú škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania. Hospodársku škodu musí uspokojivo dokázať strana, ktorá podala sťažnosť. Vzhľadom na ťažkosti, ktoré bývajú pri dokazovaní škodlivých úkonov, však zákon o konkurze uľahčuje podávanie žalôb prostredníctvom vytvorenia súboru domnienok. Podobne ako v iných oblastiach práva, domnienky môžu byť nevyvrátiteľné alebo vyvrátiteľné. A tak: a) hospodárska škoda sa považuje za nevyvrátiteľnú v dvoch prípadoch: i) pri riešení voľného nakladania s majetkom, okrem darov na používanie, a ii) pri riešení platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu, pokiaľ nie sú zabezpečené kolaterálom, a v takom prípade domnienka pripúšťa dôkaz opaku; b) hospodárska škoda sa považuje za vyvrátiteľnú v troch prípadoch: i) pri riešení scudzenia majetku za protihodnotu osobám so špeciálnym vzťahom s konkurzným dlžníkom; ii) pri riešení vzniku poplatkov na majetok v prospech už existujúcich záväzkov alebo v prospech nových záväzkov, ktoré vznikli, aby nahradili predchádzajúce záväzky, a iii) v prípade platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov zabezpečených kolaterálom, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu.

C) Postup

Procesná spôsobilosť podávať žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov v rámci insolvenčného konania spočíva na správcovi. V záujme ochrany veriteľov proti nečinnosti správcov sa však v zákone stanovuje doplnková alebo sekundárna procesná spôsobilosť veriteľov, ktorí písomne vyzvali správcu na podanie žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov, ak v lehote dvoch mesiacov odo dňa žiadosti správca nekoná. Zákon obsahuje pravidlá zamerané na to, aby sa zabezpečilo, že správcovia budú účinne plniť úlohu zabezpečovať, že nedôjde k scudzeniu majetku, ktorý je predmetom konania. V prípade žalôb proti dohodám o refinancovaní má procesnú spôsobilosť výlučne správca, čím sa vylučuje akákoľvek doplnková procesná spôsobilosť.

V záujme ochrany dohôd o refinancovaní sa uplatňujú osobitné pravidlá vyplývajúce z posledných legislatívnych zmien, ktorými sa vymedzili ochranné mechanizmy, v dôsledku ktorých sú tieto dohody (schválené za určitých podmienok) odolné proti opatreniam na zrušenie úkonov (článok 71a).

Posledná aktualizácia: 29/03/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Platobná neschopnosť - Francúzsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Každá osoba vykonávajúca obchodnú alebo remeselnú činnosť, každý poľnohospodár, akákoľvek iná fyzická osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť vrátane slobodného povolania podliehajúceho zákonnej alebo právnej regulácii, alebo ktorej titul je predmetom ochrany, a každý súkromnoprávny subjekt, môžu byť predmetom konania v oblasti ochrany (procédure de sauvegarde), súdneho vyrovnania (redressement judiciaire) alebo súdnej likvidácie (liquidation judiciaire).

Samostatne zárobkovo činná osoba môže využiť začatie insolvenčného konania.

Iba osoba vykonávajúca hospodársku činnosť môže využiť začatie konania v oblasti ochrany. V prípade súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie môže osoba prestať vykonávať hospodársku činnosť už v čase začatia konania.

K súkromným právnickým osobám, ktoré môžu byť predmetom insolvenčného konania, patria obchodné spoločnosti, občianske spoločnosti, zoskupenia hospodárskych záujmov, združenia, odborové zväzy alebo zamestnanecké rady.

Súkromnoprávne zoskupenia bez právnej subjektivity, ako sú spoločné podniky alebo vznikajúce spoločnosti, nemôžu využiť začatie insolvenčného konania.

Vylúčené sú aj všetky verejnoprávne právnické osoby.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník môže využiť zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany, ak jeho účty potvrdil audítor alebo boli vypracované účtovníkom a ak má viac ako 20 zamestnancov alebo jeho obrat bez daní presahuje 3 milióny EUR, alebo jeho celková bilančná suma presahuje 1,5 milióna EUR. Zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany môže takisto začať dlžník, ktorý zostavil konsolidovanú účtovnú závierku.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konanie v oblasti ochrany sa začne vtedy, ak má dlžník neprekonateľné ťažkosti, ale ešte sa nedostal do platobnej neschopnosti.

Súdne vyrovnanie sa začne vtedy, ak dlžník nie je schopný splniť svoje súčasné záväzky prostredníctvom svojich dostupných finančných prostriedkov a prestal uhrádzať platby.

Cieľom súdneho vyrovnania je umožniť zachovanie podnikateľskej činnosti a pracovných miest, ako aj zúčtovanie záväzkov. O začatie tohto konania musí požiadať podnikateľ do 45 dní od ukončenia platieb.

Súdna likvidácia sa začne vtedy, keď podnik prestal uhrádzať platby a keď je zjavne nemožné dospieť k súdnemu vyrovnaniu.

Len dlžník má možnosť požiadať o začatie konania v oblasti ochrany.

Na rozdiel od toho môže o súdne vyrovnanie, ako aj o súdnu likvidáciu požiadať nielen dlžník, ale aj veriteľ alebo prokurátor, a to pod podmienkou, že ešte neprebieha zmierovacie konanie (predbežné insolvenčné konanie).

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť nultou hodinou v deň jeho vydania.

Rozhodnutie o začatí konania sa oznámi dlžníkovi do ôsmich dní od jeho dátumu a oznámi sa insolvenčným správcom a prokuratúre, a to aj v ostatných členských štátoch, v ktorých má dlžník svoje sídlo.

Rozsudok nadobúda účinnosť okamžite vo vzťahu ku všetkým.

Do 15 dní odo dňa jeho vydania sa rozhodnutie o začatí konania zapisuje do obchodného registra a do registra spoločností, do zoznamu povolaní alebo do osobitného registra vedeného v registri súdu prvej inštancie.

Výpis z rozsudku sa vkladá do úradného vestníka civilných a obchodných oznamov Bodacc (Bulletin officiel des annonces civiles et commerciales) a do zoznamu právnych oznámení v mieste sídla alebo obchodnej adresy dlžníka.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Existuje aj zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany sa môže začať na žiadosť dlžníka, ktorý vstúpil do zmierovacieho konania a ktorý predložil dôkaz o tom, že vypracoval návrh plánu na zabezpečenie pokračovania v podnikateľskej činnosti.

Skutočnosť, že dlžník prestal platiť, nepredstavuje prekážku na začatie zrýchleného konania v oblasti ochrany za predpokladu, že táto situácia nepredchádza dátum žiadosti o začatie zmierovacieho konania o viac ako 45 dní.

Zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany sa môže začať za rovnakých podmienok ako skrátené konanie v oblasti ochrany, a ak z účtov dlžníka vyplýva, že jeho zadlženie umožňuje prijatie plánu výhradne veriteľmi, ktorí sú členmi výboru pre úverové inštitúcie.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa vzťahuje na všetok majetok dlžníka.

Ak je dlžníkom individuálny podnikateľ, týka sa to aj jeho osobného majetku.

Hlavné bydlisko individuálneho podnikateľa vykonávajúceho obchodnú, priemyselnú, remeselnú alebo poľnohospodársku činnosť alebo slobodné povolanie je však oslobodené od zákonného zabavenia oprávnenými veriteľmi.

Ďalšie zastavané a nezastavané nehnuteľnosti, ktoré sa nepoužívajú na podnikateľské účely, môžu byť predmetom vyhlásenia o nezabaviteľnosti. Toto vyhlásenie, ktoré musí byť notársky overené a zverejnené, sa vzťahuje len na oprávnených veriteľov, ktorých nároky vznikajú po jeho uverejnení.

Nezabaviteľnosť hlavného bydliska dlžníka oprávnenými veriteľmi slúži na ochranu dlžníka a jeho rodiny.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Odčlenenie dlžníka

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

V prípade začatia konania vo veci ochrany alebo súdneho vyrovnania nie je dlžník zbavený vlastníctva a pokračuje v riadení svojho podniku.

V rámci ochrany správca konkurznej podstaty dohliada alebo pomáha dlžníkovi pri riadení podniku podľa úlohy vymedzenej súdom.

V rámci súdneho vyrovnania správca konkurznej podstaty pomáha dlžníkovi pri riadení alebo ho vykonáva sám, a to celkovo alebo čiastočne, namiesto dlžníka.

Súdna likvidácia

V prípade začatia súdnej likvidácie je dlžník zbavený správy podniku a disponovania s jeho aktívami. Jeho práva a opatrenia týkajúce sa podnikateľského majetku uplatňuje likvidátor. Likvidátor teda zabezpečuje správu jeho aktív.

Insolvenční správcovia

Insolvenční správcovia sú zástupcovia vymenovaní súdom, ktorí sú pod dohľadom prokuratúry a sú členmi regulovaných profesií.

Títo špecializovaní odborníci musia byť zapísaní do vnútroštátnych zoznamov a musia spĺňať prísne podmienky týkajúce sa spôsobilosti a dobrého charakteru.

Medzi nich môžu byť ustanovené aj osoby, ktoré nie sú zapísané v týchto zoznamoch, ale majú osobitné skúsenosti alebo kvalifikáciu v danej veci.

Insolvenčných správcov vymenúva súd pri začatí konania.

Insolvenční správcovia môžu po splnení podmienok spoločného práva uplatňovať svoju občianskoprávnu zodpovednosť.

Odmeny správcov sú určené váhami stanovenými vo vyhláške; ich odmenu podľa týchto sadzieb účtuje sudca dlžníkovi.

Právomoci insolvenčných správcov a dlžníka

Správca konkurznej podstaty

Súd, ktorý začal konanie v oblasti ochrany alebo súdne vyrovnanie, vymenuje správcu konkurznej podstaty, ktorého môže navrhnúť dlžník v rámci konania v oblasti ochrany alebo prokuratúra.

Jeho vymenovanie nie je povinné, ak má dlžník menej ako 20 zamestnancov a jeho obrat bez daní nepresahuje 3 milióny EUR.

V prípade zrýchleného konania v oblasti ochrany alebo zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je vždy povinné vymenovať správcu konkurznej podstaty.

V rámci ochrany správca konkurznej podstaty dohliada alebo pomáha dlžníkovi pri riadení podniku podľa úlohy vymedzenej súdom.

V rámci súdneho vyrovnania pomáha dlžníkovi pri riadení alebo ho namiesto dlžníka vykonáva sám, a to celkovo alebo čiastočne.

Správca konkurznej podstaty musí prijať alebo nechať dlžníka prijať opatrenia nevyhnutné na zachovanie práv podniku voči jeho dlžníkom a opatrenia nevyhnutné na zachovanie výrobnej kapacity.

Správca konkurznej podstaty disponuje osobitnými právomocami, ako napríklad podpisovať bankové účty dlžníka, ktorému bolo zakázané vydávať šeky, požadovať pokračovanie súčasných zmlúv a pristúpiť k nevyhnutným prepúšťaniam zamestnancov.

Konkurzný správca

Súd je povinný vymenovať konkurzného správcu v každom kolektívnom konaní.

Jeho úlohou je zastupovať veriteľov a ich kolektívne záujmy.

Zostavuje zoznam prihlásených pohľadávok vrátane mzdových spolu so svojimi návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu, ktorý zasiela konkurznému sudcovi.

Likvidátor

Súd určí likvidátora v rozhodnutí o súdnej likvidácii.

Likvidátor musí overiť pohľadávky a pristúpiť k realizácii aktív dlžníka s cieľom rozdeliť zvyšné aktíva medzi veriteľov.

Pristupuje k prepúšťaniu zamestnancov a môže sa rozhodnúť o pokračovaní súčasných zmlúv.

Zastupuje dlžníka, ktorému bolo odňaté právo nakladať s majetkom, a teda vykonáva väčšinu jeho práv a opatrení týkajúcich sa majetku počas konania súdnej likvidácie. Na druhej strane však nesmie vykonávať nemajetkové práva dlžníka.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Započítanie pohľadávok je spôsob vyrovnania vzájomných záväzkov do výšky najnižšej sumy.

Môže sa zrealizovať len medzi dvoma osobami so symetricky vzájomnými pohľadávkami a dlhmi.

Započítaním pohľadávok sa tak dosiahne obojsmerná platba vzájomných pohľadávok.

Dlžníkovi sa v zásade zakazuje zaplatiť akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred vydaním rozhodnutia o začatí konania o ochrane alebo súdnom vyrovnaní.

Zákaz platenia predchádzajúcich pohľadávok sa však zruší, aby sa súvisiace pohľadávky mohli uhradiť započítaním. Za súvisiace pohľadávky sa považujú vzájomné pohľadávky, ktoré vznikli alebo vyplývajú z plnenia alebo neplnenia tej istej zmluvy.

Ak po vydaní rozhodnutia o začatí konania vznikne pohľadávka súvisiaca s predchádzajúcou pohľadávkou, môže sa zaplatiť započítaním predchádzajúcej pohľadávky za predpokladu, že bola táto pohľadávka prihlásená.

Vzájomné pohľadávky sa považujú za súvisiace, keď vznikli alebo vyplývajú z plnenia alebo neplnenia tej istej zmluvy alebo zmluvného celku.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Postup pokračovania v súčasných zmluvách

Začatie insolvenčného konania nespochybňuje existenciu súčasných zmlúv medzi dlžníkom a jeho zmluvnými partnermi (dodávateľmi, zákazníkmi) v deň začatia konania.

Súčasná zmluva je zmluva, ktorá existuje a prebieha v čase začatia konania, zmluva, ktorá sa má vykonať postupne a ktorá k tomuto dátumu ešte neuplynula, alebo zmluva, ktorá sa má vykonať okamžite a ktorá ešte nebola vykonaná, ale už bola uzatvorená.

Zmluvný partner súčasnej zmluvy bude mať prednosť a bude vyplatený prednostne pred ostatnými veriteľmi.

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Zmluva a priori automaticky pokračuje; správca konkurznej podstaty má možnosť vychádzajúcu z verejného poriadku, ktorá mu umožňuje požadovať pokračovanie v zmluve pod podmienkou, že sa zaplatí plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté.

V prípade nevymenovania správcu konkurznej podstaty má dlžník možnosť požiadať o plnenie súčasných zmlúv po získaní súhlasu konkurzného správcu.

Pokračujúca zmluva sa vykonáva bežným spôsobom v súlade so zmluvnými ustanoveniami.

Správca konkurznej podstaty má možnosť ukončiť zmluvu z dôvodu očakávaného neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, ak zistí, že nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na plnenie svojich záväzkov.

Súčasná zmluva sa automaticky ukončí, ak si správca konkurznej podstaty po uplynutí lehoty jedného mesiaca výslovne nevyžiadal plnenie súčasnej zmluvy.

To isté platí v prípade nezaplatenia a súhlasu zmluvného partnera s pokračovaním v zmluvných vzťahoch.

Správca konkurznej podstaty môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil vypovedanie súčasnej zmluvy, ak je jej ukončenie nevyhnutné na ochranu alebo vyrovnanie dlžníka, a to pod podmienkou, že sa neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Súdna likvidácia

Všetky platné zmluvy sú v zásade zachované.

Len likvidátor má možnosť požadovať plnenie súčasných zmlúv, a to zabezpečením plnenia, ktoré bolo dlžníkovi prisľúbené.

Súčasná zmluva sa automaticky ukončí, ak si po uplynutí lehoty jedného mesiaca likvidátor výslovne nevyžiadal plnenie súčasnej zmluvy.

To isté platí, ak sa plnenie dlžníka týka zaplatenia peňažnej sumy v deň, keď je zmluvný partner informovaný o rozhodnutí likvidátora nepokračovať ďalej v zmluve, ako aj v prípade neuhradenia platby.

Likvidátor má okrem toho možnosť ukončiť zmluvu z dôvodu očakávaného neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, ak zistí, že nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na plnenie svojich záväzkov.

Ak je plnenie iné ako vyplatenie peňažnej sumy, likvidátor môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil ukončenie zmluvy, ak je to potrebné pre likvidačné operácie a ak sa tým neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Priradenie súčasných zmlúv

V prípade súdneho vyrovnania, ak sa v pláne vyrovnania ustanovuje predaj podniku tretej strane, súd môže nariadiť odstúpenie zmlúv, ktoré sú prospešné pre podnikanie (nájomné zmluvy, zmluvy o dodávkach, franchisingové zmluvy, lízing, prevádzkové licencie).

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

V prípade insolvenčného konania sú veritelia povinní vymáhať svoje práva voči dlžníkovi výlučne v rámci insolvenčného konania a nemôžu podať voči dlžníkovi individuálnu žalobu o zaplatenie.

Rozhodnutie o ukončení súdnej likvidácie z dôvodu nedostatočných aktív nevedie k tomu, že veritelia získajú nárok na individuálne konanie voči dlžníkovi.

Existujú výnimky z tohto pravidla:

– v prípade konaní týkajúcich sa majetku nadobudnutého postúpením počas konania súdnej likvidácie,

– ak má pohľadávka svoj pôvod v trestnom čine, z ktorého bol obvinený dlžník, alebo ak sa týka práv týkajúcich sa osoby veriteľa,

– ak má pohľadávka svoj pôvod v podvodných praktikách spáchaných na úkor organizácií sociálneho zabezpečenia. Podvodný pôvod pohľadávky sa určuje buď rozhodnutím súdu, alebo sankciou, ktorú uložila organizácia sociálneho zabezpečenia.

Veritelia si takisto vymáhajú právo na individuálne konanie v týchto prípadoch:

– dlžník vyhlásil osobný bankrot,

– dlžník bol uznaný vinným z bankrotu,

– ak sa na dlžníka vo vzťahu k akémukoľvek jeho majetku alebo právnickej osobe, ktorú riadil, vzťahovalo predchádzajúce konanie súdnej likvidácie, ktoré bolo ukončené z dôvodu nedostatku majetku, a to menej ako päť rokov pred začatím konania, ktoré sa na neho vzťahuje, a to aj v prípade dlžníka, ktorý počas piatich rokov pred týmto dátumom využil vymazanie dlhu,

– konanie sa začalo ako územné konanie v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

Okrem toho v prípade podvodu voči jednému alebo viacerým veriteľom súd povolí obnovenie individuálneho konania každého veriteľa voči dlžníkovi. Súd vydáva svoje rozhodnutie počas ukončenia konania po vypočutí alebo riadnom predvolaní dlžníka, likvidátora a dozorných orgánov. Na základe žiadosti ktorejkoľvek zainteresovanej strany to môže následne ustanoviť za rovnakých podmienok.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania prerušuje alebo zakazuje opatrenia začaté proti dlžníkovi, ktorého cieľom je získať zaplatenie peňažnej sumy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nevyplatenia peňažných súm.

Vykonávacie konanie a ochranné opatrenia sa takisto prerušujú.

Žaloba veriteľov pred začatím kolektívneho konania sa prerušuje alebo ruší.

Týka sa to teda všetkých predchádzajúcich veriteľov, bez ohľadu na to, či majú zábezpeky, alebo nie.

Prerušenie a zákaz sa vzťahujú na všetky insolvenčné konania.

Prebiehajúce konania sa prerušia, kým veriteľ nepristúpi k prihláseniu svojej pohľadávky.

Potom sa znova automaticky obnovia, ale už len s cieľom potvrdiť pohľadávku a stanoviť jej výšku, s výnimkou odsúdenia dlžníka.

Súdne konania a iné ako uvedené exekučné konania pokračujú aj počas obdobia pozorovania voči dlžníkovi po preskúmaní konkurzným správcom a voči správcovi konkurznej podstaty, ak je jeho úlohou pomáhať alebo zastupovať dlžníka, alebo po obnovení konania z iniciatívy konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

S cieľom prijať plán na ochranu prebiehajú konzultácie s veriteľmi o podmienkach splácania alebo odpustenia dlhu.

Návrhy postúpi správca konkurznej podstaty konkurznému správcovi, ktorý zastupuje veriteľov.

Konkurzný správca jednotlivo alebo kolektívne prijíma dohodu s každým veriteľom, ktorý prihlásil svoju pohľadávku.

Konkurzný správca nie je povinný konzultovať s veriteľmi, pre ktorých sa návrhom plánu platobné podmienky nemenia alebo pre ktorých sa v návrhu plánu stanoví platba v hotovosti v plnej výške hneď po prijatí plánu alebo prijatí pohľadávok.

Výbory veriteľov

Ak má dlžník viac ako 150 zamestnancov a jeho obrat presahuje 20 miliónov EUR, zriadi sa výbor veriteľov, ktorí budú mať možnosť poskytnúť svoje stanovisko k návrhom plánu na vyrovnanie záväzkov.

Výbory veriteľov zvolávajú rôzne kategórie veriteľov na osobitných stretnutiach s cieľom predložiť im návrhy, o ktorých budú môcť diskutovať a o ktorých budú spoločne rozhodovať, t. j. menšiny sa budú musieť riadiť rozhodnutím väčšiny.

Existuje výbor úverových inštitúcií, ktorý sa skladá z finančných spoločností a úverových a podobných inštitúcií, a výbor zložený z hlavných dodávateľov tovarov alebo služieb. V prípade existencie držiteľov dlhopisov sa zvolá valné zhromaždenie všetkých veriteľov vlastniacich dlhopisy vydané vo Francúzsku alebo v zahraničí s cieľom prerokovať návrh plánu prijatého výbormi veriteľov.

Skôr ako súd môže prijať svoje rozhodnutie, musí správca konkurznej podstaty konzultovať s výbormi veriteľov, pokiaľ ide o návrh plánu a jeho hlasovanie.

Tam, kde existujú výbory veriteľov, každý veriteľ, ktorý je členom výboru, môže predložiť alternatívne návrhy k návrhu plánu, ktorý predložil dlžník.

Plán návrhu preto môže pochádzať od dlžníka alebo v prípade súdneho vyrovnania od správcu so súhlasom dlžníka, ale takisto môže byť výsledkom iniciatívy veriteľov, ktorí sú členmi týchto výborov. Plán prijatý výbormi a plán podporený dlžníkom alebo správcom, ak je samostatný, môže byť súdu predložený súčasne.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti ochrany je povinné zriadiť výbory veriteľov – výbor pre úverové inštitúcie a výbor dodávateľov tovarov a služieb – a prípadne aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

S veriteľmi, ktorí nie sú členmi výboru, sa takisto konzultuje individuálne.

Zrýchlené finančné ochranné konanie

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je povinné zriadiť len výbor pre úverové inštitúcie, prípadne aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vydaním rozhodnutia o začatí konania, musia byť prihlásené, a to bez ohľadu na ich povahu alebo charakter: obchodné, občianske, administratívne (štátna pokladnica, dôchodkové inštitúcie a organizácie sociálneho zabezpečenia) alebo trestné (pokuty). Nie je dôležité, či je pohľadávka nezabezpečená alebo prednostná, splatná alebo budúca, istá alebo podmienená.

Pohľadávky, ktoré vznikli riadne po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania alebo výmenou za plnenia poskytnuté dlžníkovi za jeho podnikateľskú činnosť, sa vyplácajú v deň ich splatnosti.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Všetci veritelia, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodnutím o začatí konania, sú povinní prihlásiť svoje pohľadávky konkurznému správcovi v prípade konania v oblasti ochrany alebo súdneho vyrovnania, alebo likvidátorovi v prípade likvidácie.

Lehota na prihlásenie sú dva mesiace od právneho zverejnenia rozhodnutia o začatí konania.

Dlžník si môže takisto sám prihlásiť pohľadávku jedného zo svojich veriteľov za rovnakých podmienok.

Toto prihlásenie sa týka aj niektorých pohľadávok, ktoré vznikli po začatí konania, teda tých, ktoré nemôžu využívať výhodu prednostného vyplatenia v prospech pohľadávok prospešných pre podnik alebo tých, ktoré súvisia s požiadavkami tohto konania.

V prihlásenej pohľadávke sa musí uviesť výška súm s aktuálnou a budúcou splatnosťou, dátumy splatnosti, povaha preferencie alebo existujúcej zábezpeky a pravidlá pre výpočet úroku.

Na prihlásenie pohľadávky nie je stanovená nijaká osobitná forma. Prihlásenie musí samo osebe jednoznačne vyjadriť želanie veriteľa vyplatiť jeho pohľadávku, uviesť stav pohľadávky a zúčastniť sa na konaní.

Po prijatí pripomienok dlžníka konkurzný správca zostaví zoznam prihlásených pohľadávok s návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu.

Tento zoznam sa postúpi konkurznému sudcovi a oznamuje správcovi konkurznej podstaty.

Pred prijatím alebo zamietnutím pohľadávky konkurzný sudca overí jej existenciu, výšku a povahu podľa dôkazov poskytnutých autorom prihlásenia a prípadne podľa dôkazov, ktoré poskytol konkurzný správca a tí, ktorí boli vypočutí.

Veritelia, ktorí sa neprihlásili k svojim pohľadávkam v stanovených lehotách, sú vylúčení, a preto sa nemôžu zúčastniť na vyplácaní dividend alebo si nárokovať dividendy v prípade prijatia plánu alebo realizácie aktív dlžníka, pokiaľ konkurzný sudca nerozhodne o ich vylúčení z preklúzie.

V prípade zrušenia preklúzie sa po svojej žiadosti môžu zúčastniť na rozdelení.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník vypracuje zoznam pohľadávok každého veriteľa, ktorý sa zúčastnil na zmierovacom konaní, ktoré musí byť predmetom prihlásenia pohľadávok. Zoznam je potvrdený audítorom dlžníka a uložený v registri súdu.

Konkurzný správca odovzdá každému veriteľovi výpis zo zoznamu, ktorý sa týka jeho pohľadávky.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Prednostný veriteľ využíva záruku, ktorá mu zabezpečuje prednosť platby pred ostatnými, bežnými nezabezpečeným veriteľmi svojho dlžníka v prípade začatia kolektívneho konania voči dlžníkovi.

Veriteľ môže byť prednostný:

– pretože vlastní záruku poskytnutú jeho dlžníkom alebo ju získal na základe rozhodnutia súdu, alebo

– pretože mu zákon udeľuje prednosť na základe jeho kvality.

Prednostní veritelia si nie sú všetci rovní. Ak medzi sebou súťažia viacerí prednostní veritelia, sú vyplácaní v poradí stanovenom zákonom, ale vždy ešte pred nezabezpečenými veriteľmi.

Nezabezpečení veritelia sa platia z ostatných aktív dlžníka po zaplatení prednostných veriteľov. Distribúcia sa vykonáva pomerne.

Prednostné poradia

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Predajná cena nehnuteľností medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  2. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, realizácie majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
  3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  4. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  5. pohľadávky zaručené všeobecnou preferenciou zamestnancov: vyplácanie odmeny za šesť mesiacov práce pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  6. pohľadávky zaručené osobitnou preferenciou alebo hypotékou;
  7. nezabezpečené pohľadávky.

Predajná cena hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
  2. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  3. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, realizácie majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
  4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. uprednostňovanie verejných financií;
  7. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
  8. pohľadávky zaručené inými všeobecnými hnuteľnými zábezpekami;
  9. nezabezpečené pohľadávky.

Súdna likvidácia

Predajná cena nehnuteľností medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  2. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventúru a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
  3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  4. pohľadávky zaručené osobitnými nehnuteľnými zábezpekami;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. nezabezpečené pohľadávky.

Predajná cena hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
  2. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  3. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventúru a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
  4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. pohľadávky zaručené hypotékou na hnuteľný majetok alebo pohľadávky zaručené záložným právom na materiál a vybavenie;
  7. uprednostňovanie verejných financií;
  8. pohľadávka zaručená osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
  9. ostatné výsady v oblasti hnuteľného majetku (článok 2331 Občianskeho zákonníka) a všeobecné mzdové výsady;
  10. nezabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Postupy v oblasti ochrany a súdneho vyrovnania boli zavedené na účely ochrany podnikania, zachovania podnikateľskej činnosti a pracovných miest a vyrovnania záväzkov prostredníctvom plánu. Plán ochrany alebo súdneho vyrovnania sa môže prijať len vtedy, ak sú splnené uvedené podmienky.

Dlžník v prípade ochrany alebo správca v prípade súdneho vyrovnania vypracuje návrh plánu, ak existuje reálna možnosť na záchranu podniku. Skladá sa z troch častí:

– z ekonomickej a finančnej časti, ktorá určuje vyhliadky na oživenie podnikania na základe možností a metód v oblasti činností, stavu trhu a dostupných finančných prostriedkov,

– z vymedzenia podmienok uhradenia záväzkov a prípadných záruk, ktoré musí podnikateľ poskytnúť na zabezpečenie svojej realizácie,

– zo sociálnej časti, v ktorej stanoví a odôvodní úroveň a vyhliadky zamestnanosti, ako aj sociálne podmienky plánované pre pokračovanie v podnikaní. V prípade, že sa v návrhu ustanovuje prepúšťanie z ekonomických dôvodov, pripomenie opatrenia, ktoré už boli prijaté, a vymedzí opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom uľahčiť rekvalifikáciu a odškodnenie zamestnancov, ktorých pracovné miesta sú ohrozené.

V pláne sa uvádzajú všetky záväzky, ktoré prijali osoby zodpovedné za jeho realizáciu a ktoré sú nevyhnutné na ozdravenie podniku.

Súd potom rozhodne o návrhu plánu, ktorý mu predložil dlžník alebo veriteľ.

Rozhodnutie súdu o pláne na ochranu alebo súdne vyrovnanie, či o pláne odstúpenia predstavuje súdne rozhodnutie. Plán má aj zmluvný aspekt, ak boli zriadené výbory veriteľov.

Trvanie plánu nesmie presiahnuť desať rokov, v prípade poľnohospodárov pätnásť rokov.

Súd určí správcu konkurznej podstaty alebo konkurzného správcu za kontrolóra, aby dohliadal na vykonávanie plánu počas jeho trvania.

Prijatím plánu sa končí obdobie pozorovania. Dlžník nadobudne kontrolu nad svojimi aktívami a môže opäť spravovať svoj podnik, s výhradou opatrení, ktoré mu súd ustanovil v pláne.

Dlžník musí dodržiavať všetky aspekty ustanovení v pláne.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

Zmena na súdnu likvidáciu

Súdna likvidácia sa môže vyhlásiť počas alebo po uplynutí obdobia pozorovania, ktoré sa začalo uznesením o ochrane či uznesením o súdnom vyrovnaní.

Súd musí vyhlásiť súdnu likvidáciu hneď, ako sa preukáže, že pokračovanie podnikania nie je možné, alebo ak nebolo možné prijať nijaký plán odstúpenia v rámci súdneho vyrovnania.

Ukončenie povinností dlžníka fyzickej osoby v rámci súdnej likvidácie

Odčlenenie dlžníka začína plynúť dňom vyhlásenia súdnej likvidácie až do ukončenia likvidácie. Dlžník potom obnoví svoje práva a môže opäť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Dokončenie vykonávania plánu o ochrane alebo súdnom vyrovnaní neumožňuje veriteľom, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, aby konali proti dlžníkovi.

Výslovne sa ustanovuje, že jednotlivé konania sa môžu výnimočne obnoviť len v prípade ukončenia súdnej likvidácie z dôvodu nedostatku aktív.

Čas, keď sa insolvenčné konanie považuje za uzavreté

Obdobie pozorovania je obdobie od dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorým sa začalo konanie, do dňa vyhlásenia rozsudku o prijatí plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, alebo ktorým sa vyhlasuje súdna likvidácia.

V rámci postupu ochrany, ako aj v rámci postupu súdneho vyrovnania sa pokračuje v obchodnej činnosti počas obdobia pozorovania a dlžník v zásade riadi činnosť svojho podniku s určitými obmedzeniami.

Ak existuje reálna možnosť, že podnik je schopný sa zachrániť, obdobie pozorovania sa skončí vypracovaním plánu na ochranu alebo na súdne vyrovnanie.

Prijatie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie umožňuje dlžníkovi získať späť kontrolu nad svojou činnosťou, no nepredstavuje ukončenie konania.

Konanie sa skončí, keď konkurzný sudca schváli správu správcu konkurznej podstaty a konkurzného správcu o ukončení misie. Predseda súdu potom vydá nariadenie na ukončenie konania, pričom ide o opatrenie súdnej správy, ktoré nie je možné odvolať.

V súdnom konaní je teda konanie ukončené po vydaní nariadenia o ukončení.

Účinky konania sa však nekončia vydaním uznesenia o ukončení konania, pretože plán na ochranu alebo súdne vyrovnanie stále prebieha.

Dlžník musí dodržiavať všetky aspekty ustanovení obsiahnutých v pláne.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky vzniknuté v konaní uhrádza podnik, na ktorý sa insolvenčné konanie vzťahuje.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Ak súd začne konanie vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie, za dátum ukončenia platieb dlžníka sa v zásade považuje dátum rozhodnutia o začatí konania.

Súd však môže stanoviť za dátum ukončenia platieb dátum 18 mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania.

Obdobie odo dňa ukončenia platieb do dňa začatia konania vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie sa v tomto prípade označuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony vykonané dlžníkom počas podozrivého obdobia, ktoré sa zdajú byť podvodné, sa rušia.

Návrh o určenie neplatnosti úkonov vykonaných počas podozrivého obdobia patrí do výlučnej právomoci príslušného súdu pre dané konanie.

Žalobu môže podať iba správca konkurznej podstaty, konkurzný správca, likvidátor a prokuratúra.

Veritelia môžu podať žalobu jednotlivo alebo kolektívne prostredníctvom konkurzného správcu o nevymáhateľnosť právnych úkonov dlžníka.

Zákon je neplatný vo vzťahu ku všetkým a spätne zrušený.

Existuje dvanásť prípadov záväznej neplatnosti, ktoré sa týkajú neštandardných úkonov:

  • všetky úkony, ktoré prenášajú vlastníctvo hnuteľného alebo nehnuteľného majetku bez poplatku,
  • každá zámenná zmluva, v ktorej povinnosti dlžníka značne presahujú záväzky druhej strany,
  • akákoľvek platba, bez ohľadu na spôsob, akou bola vykonaná, za dlhy, ktoré nie sú splatné v deň platby,
  • akékoľvek vyplatenie splatných dlhov uskutočnené inak ako v hotovosti, vo forme obchodných zmeniek, bankových prevodov, dokladov o kúpe alebo akékoľvek iné formy platby, ktoré sú bežne akceptované v obchodných vzťahoch,
  • akákoľvek záloha alebo akýkoľvek príkaz na sumy uhradené na základe záložného práva na majetok, ak neexistuje právoplatný súdny rozsudok,
  • akákoľvek zmluvná hypotéka, akákoľvek právna hypotéka, ako aj zákonná hypotéka manželov a akékoľvek záložné právo alebo záložné právo na majetok dlžníka za dlhy, ktoré boli urobené v minulosti,
  • akékoľvek ochranné opatrenie, pokiaľ zápis alebo exekučný príkaz nepredchádza dňu ukončenia platby,
  • akékoľvek povolenie a uplatnenie opcií zamestnancami podniku,
  • akýkoľvek prevod tovaru alebo práv v poručníckom fonde, pokiaľ sa tento prevod neuskutočnil ako záruka za zmluvne dohodnutý dlh,
  • akýkoľvek dodatok k fiduciárnej dohode, ktorý ovplyvňuje práva alebo aktíva, ktoré už boli prevedené v poručníckom fonde na zabezpečenie dlhov, ktoré už boli zmluvne dohodnuté pred týmto dodatkom,
  • ak je dlžník individuálnym podnikateľom s ručením obmedzeným, akékoľvek postúpenie alebo zmena postúpenia majetku podliehajúceho vyplateniu príjmu, ktorý nie je priradený k podnikateľskej činnosti, vedúce k vyčerpaniu aktív, na ktoré sa vzťahuje konanie v prospech iného majetku tohto podnikateľa,
  • notárske vyhlásenie o nezabaviteľnosti vyhotovené dlžníkom.

Tieto akty musia byť zrušené súdom, či už strany konali v dobrej viere, alebo v zlej viere.

Súd môže okrem iného zrušiť akty, ktorými sa bezplatne prevedie vlastnícke právo k hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku a vyhlásenie o nezabaviteľnosti vykonané počas šiestich mesiacov pred dňom zániku platieb. Tieto prípady podliehajú dobrovoľnému zrušeniu.

Posledná aktualizácia: 13/02/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Chorvátsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predkonkurzné konanie a konkurzné konanie možno začať proti právnickým osobám, ako aj voči aktívam individuálneho dlžníka, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Individuálny dlžník na účely zákona o konkurze (Stečajni zakon) – „SZ“) je fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (Zakon o porezu na dohodak) alebo fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov právnických osôb podľa ustanovení zákona o dani z príjmov právnických osôb (Zakon o porezu na dobit).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie sa môže začať, ak súd konštatuje existenciu bezprostrednej platobnej neschopnosti, t. j. súd dospeje k záveru, že dlžník nebude schopný splniť svoje existujúce záväzky v deň ich splatnosti.

Platobná neschopnosť sa považuje za bezprostrednú, ak okolnosti, kvôli ktorým je dlžník považovaný za platobne neschopného, ešte nenastali a ak:

− v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou (Financijska agencija) má dlžník jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, pre ktoré existoval platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez akéhokoľvek ďalšieho schválenia zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov, alebo

− dlžník mešká viac ako 30 dní s vyplatením miezd zamestnancom podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom, alebo

− dlžník nezaplatí do 30 dní príspevky a dane z miezd uvedených v predchádzajúcom pododseku, počnúc dňom, kedy sa od neho požadovalo vyplatenie miezd zamestnancom.

b) Konkurzné konanie možno začať, ak súd konštatuje existenciu dôvodov na vyhlásenie konkurzu, t. j. platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Platobná neschopnosť existuje, ak dlžník sústavne nie je schopný vyrovnať svoje nevyrovnané finančné záväzky. Skutočnosť, že dlžník vyrovnal alebo môže byť schopný úplne alebo čiastočne vyrovnať pohľadávky niektorých veriteľov, neznamená, že dlžník je solventný.

Dlžník sa považuje za insolventného:

− ak v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou má jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, ktoré sú viac ako 60 dní po termíne splatnosti, pre ktoré existuje platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez ďalšieho súhlasu zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov;

− ak nevyplatil svojim zamestnancom tri po sebe nasledujúce mzdy podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom.

Nadmerné zadlženie sa považuje za existujúce, ak majetok dlžníka ako právnickej osoby už nepokrýva jeho existujúce záväzky.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní zahŕňa konkurzná podstata celkový majetok vo vlastníctve dlžníka pri začatí konkurzného konania a majetok nadobudnutý dlžníkom počas konkurzného konania. Konkurzná podstata sa používa na vyrovnanie nákladov na konkurzné konanie, pohľadávok veriteľov dlžníka a pohľadávok, ktorých vyrovnanie bolo zabezpečené určitými právami na majetok dlžníka.

Voľné používanie majetku z konkurznej podstaty osobami predtým oprávnenými zastupovať dlžníka podľa zákona alebo individuálnym dlžníkom po začatí konkurzného konania nemá žiadne právne účinky s výnimkou používania, ktoré sa riadi všeobecnými pravidlami dodržiavajúcimi zásadu dôvery vo verejné registre. Protiplnenie sa vráti protistrane z konkurznej podstaty, ak zvýšilo hodnotu konkurznej podstaty.

Ak individuálny dlžník nadobudol dedičstvo alebo odkaz pred začatím konkurzného konania alebo počas neho, iba dlžník je oprávnený prijať dedičstvo alebo odkaz alebo sa ich zriecť.

Ak dlžník vytvorí spoluvlastníctvo alebo akýkoľvek iný právny vzťah alebo partnerstvo s treťou osobou, rozdelenie majetku sa uskutočňuje mimo konkurzného konania. Na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu sa môže požiadať o samostatné vyrovnanie z podielu dlžníka.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

a) Predkonkurzné konanie – požiadavky na vymenovanie správcu sú rovnaké ako na vymenovanie likvidátora. Ak to súd považuje za potrebné, vymenuje správcu svojím rozhodnutím o začatí predkonkurzného konania. Povinnosti správcu sa skončia dňom prijatia rozhodnutia o potvrdení predkonkurznej dohody, dňom začatia konkurzného konania alebo na základe rozhodnutia veriteľov.

Správca v predkonkurznom konaní je povinný:

1. preskúmať obchodné operácie dlžníka;

2. preskúmať zoznam majetku a záväzkov dlžníka;

3. preskúmať dôveryhodnosť registrovaných pohľadávok;

4. napadnúť pohľadávky, ak má na základe vyhlásení veriteľov alebo z iných dôvodov pochybnosti o ich vierohodnosti;

5. vykonávať dohľad nad obchodnými operáciami dlžníka, najmä nad jeho finančnými operáciami, nad stanovením záväzkov voči tretím osobám a nad vydávaním platobných poistných nástrojov a obchodnými činnosťami pri predaji tovaru alebo služieb, pričom sa zabezpečí, aby nebol poškodený majetok dlžníka;

6. podať podnet na súd, ak dlžník koná v rozpore s ustanoveniami článku 67 SZ;

7. vydávať príkazy a osvedčenia podľa článkov 69 a 71 SZ;

8. zabezpečiť, aby náklady na pred‑konkurzné konanie boli vyrovnané v plnom rozsahu a včas;

9. vykonávať iné činnosti podľa SZ.

Odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia môže dlžník uskutočňovať len platby, ktoré sú nevyhnutné na jeho bežné obchodné operácie. Dlžník v tomto období nesmie vyrovnávať záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými pred začatím predkonkurzného konania, s výnimkou hrubých platobných záväzkov voči zamestnancom a bývalým zamestnancom dlžníka vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, keď sa pohľadávky stali splatnými do dátumu začatia predkonkurzného konania, odstupného do výšky stanovenej zákonom a kolektívnymi zmluvami, nárokov na náhradu škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nárokov založených na mzdách zamestnancov zvýšených o výšku základných príspevkov a iných hmotnoprávnych práv zamestnancov v súlade s pracovnými zmluvami a kolektívnymi zmluvami, ktoré sa stali splatnými po predložení návrhu na začatie predkonkurzného konania, ako aj iných platieb nevyhnutných na bežné obchodné operácie podľa osobitného predpisu.

Odo dňa podania návrhu na začatie predkonkurzného konania do vydania rozhodnutia o začatí predkonkurzného konania dlžník nesmie scudziť ani zaťažiť svoj majetok s výnimkou predchádzajúceho súhlasu správcu alebo súdu, ak nebol vymenovaný žiadny správca.

b) Konkurzné konanie – likvidátor v konkurznom konaní je vybraný náhodne z „A“ zoznamu likvidátorov pre územie pokryté príslušným súdom, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak. Na základe tohto výberu súd vymenuje likvidátora v rozhodnutí o začatí konkurzného konania. Vo výnimočných prípadoch, ak bol správca vymenovaný v predkonkurznom konaní, ktoré predchádzalo konkurznému konaniu, alebo ak bol v konkurznom konaní vymenovaný dočasný likvidátor, súd vymenuje za likvidátora správcu alebo dočasného likvidátora.

Likvidátorovi sú udelené práva a povinnosti právnických osôb dlžníka, ak nie je v SZ stanovené inak. Ak dlžník pokračuje vo vykonávaní svojich obchodných operácií počas konkurzného konania podľa článku 217 ods. 2 SZ, obchodné operácie riadi likvidátor.

Likvidátor zastupuje dlžníka. Likvidátor riadi iba tie operácie individuálneho dlžníka, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a zastupuje dlžníka na základe právomocí právneho zástupcu.

Likvidátor je povinný konať svedomito a riadne, a najmä:

1. do dátumu začatia konkurzného konania dať do poriadku účtovné záznamy;

2. zostaviť odhad predbežných nákladov na konkurzné konanie a predložiť ho výboru veriteľov na schválenie;

3. zriadiť výbor pre súpis majetku;

4. zostaviť počiatočnú bilanciu majetku dlžníka;

5. s náležitou starostlivosťou riadiť uzatváranie začatých, ale nedokončených operácií dlžníka a operácií nevyhnutných na zabránenie škôd na majetku dlžníka;

6. zabezpečiť speňaženie pohľadávok dlžníka;

7. svedomito vykonávať obchodné operácie dlžníka uvedené v článku 217 ods. 2 SZ;

8. doručiť chorvátskemu ústavu dôchodkového poistenia doklady týkajúce sa pracovnoprávneho postavenia príjemcov;

9. speňažiť alebo získať s náležitou starostlivosťou majetok a práva dlžníka, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty;

10. pripraviť rozdelenie medzi veriteľov a vykonať rozdelenie po schválení;

11. poskytnúť výboru veriteľov záverečné vyúčtovanie;

12. vykonať následné rozdelenie medzi veriteľov;

13. po ukončení konkurzného konania zastupovať konkurznú podstatu v súlade so SZ.

Likvidátor musí predložiť písomné správy o priebehu konkurzného konania a o bilancii konkurznej podstaty na štandardnom formulári najmenej raz za tri mesiace.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Ak má veriteľ v čase začatia konkurzného konania v súlade so zákonom alebo zmluvou právo na započítanie pohľadávok, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na uvedené právo.

Ak v čase začatia konkurzného konania existuje jedna alebo viacero pohľadávok, ktoré majú byť započítané za odkladnej podmienky alebo nie sú splatné ani nie sú určené na vykonanie rovnakým spôsobom, k započítaniu pohľadávok dôjde, keď boli splnené potrebné podmienky. Na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje pravidlo, ktorým sa stanovuje, že nesplatené pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania a že nepeňažné pohľadávky alebo pohľadávky na nešpecifikovanú peňažnú sumu sa stanovia na peňažnú hodnotu, na ktorú sa odhadujú v čase začatia konkurzného konania. Ak sa pohľadávka, ktorá sa má použiť na započítanie, stane bezpodmienečnou a splatnou pred tým, ako je možné započítanie, započítanie je vylúčené.

Započítanie pohľadávok nie je vylúčené v prípade pohľadávok denominovaných v odlišných menách alebo zúčtovacích jednotkách za predpokladu, že takéto meny alebo zúčtovacie jednotky sa môžu ľahko zameniť v mieste vyrovnania pohľadávky použitej na započítanie. Konverzia sa uskutočňuje podľa výmenného kurzu platného v mieste vyrovnania v čase prijatia vyhlásenia o započítaní pohľadávok.

Započítanie pohľadávok je neprípustné:

1. ak zodpovednosť veriteľa voči konkurznej podstate vznikla až po začatí konkurzného konania;

2. ak pohľadávku postúpil veriteľovi iný veriteľ až po začatí konkurzného konania;

3. ak veriteľ nadobudol svoju pohľadávku cedovaním v posledných šiestich mesiacoch pred začatím konkurzného konania alebo ak sa nezačalo predkonkurzné konanie v posledných šiestich mesiacoch pred dňom začatia konkurzného konania a veriteľ vedel alebo mal vedieť, že dlžník sa stal insolventným alebo že voči dlžníkovi bol predložený návrh na začatie predkonkurzného konania alebo konkurzného konania. Odchylne je započítanie povolené, ak bola pohľadávka cedovaná v súvislosti s plnením neplnenej zmluvy alebo ak bolo právo na plnenie pohľadávky opätovne nadobudnuté úspešným napadnutím právnemu úkonu dlžníka;‑

4. ak veriteľ získal právo na započítanie pohľadávky podľa zrušiteľného právneho úkonu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník a jeho zmluvná protistrana neplnili alebo neplnili v plnom rozsahu dvojstranne záväznú zmluvu, likvidátor môže plniť zmluvu namiesto dlžníka a žiadať, aby druhá strana plnila zmluvu. Ak likvidátor odmieta plniť zmluvu, druhá strana môže speňažiť svoju pohľadávku iba z dôvodu neplnenia ako konkurzný veriteľ. Ak druhá zmluvná strana vyzve likvidátora predložiť svoje pripomienky k jeho právu voľby, likvidátor musí ihneď, a najneskôr po pojednávaní o výkazníctve, oznámiť druhej strane doporučenou poštou, či má v úmysle požadovať plnenie zmluvy. Odchylne, keby druhá strana do času pojednávania o výkazníctve utrpela značnú škodu a informovala o tom likvidátora, likvidátor je povinný oznámiť druhej strane do ôsmich dní doporučenou poštou, či bude požadovať plnenie zmluvy. Ak tak likvidátor neurobí, nebude oprávnený požadovať plnenie zmluvy.

Ak je dlžné plnenie deliteľné a ak druhá strana v čase začatia konkurzného konania čiastočne splnila svoje povinnosti plnenia, je uvedená strana oprávnená uplatniť svoje právo na protiplnenie zodpovedajúce čiastočnému plneniu ako konkurzný veriteľ, a to aj keď likvidátor požiadal o plnenie zostávajúcej časti. Druhá strana nie je oprávnená požadovať vrátenie hodnoty pridanej k majetku dlžníka na základe čiastočného plnenia z dôvodu neuplatnenia svojho práva na protiplnenie.

Ak bola výhrada zapísaná do katastra nehnuteľností na účely zabezpečenia nároku na nadobudnutie alebo zrušenie práv na jednu z nehnuteľností dlžníka alebo na jedno z práv zapísaných v prospech dlžníka alebo na zabezpečenie nároku na zmenu obsahu alebo priority takéhoto práva, veriteľ môže vyrovnať svoj nárok ako veriteľ z konkurznej podstaty. Platí to aj vtedy, ak dlžník prevzal všetky ostatné záväzky voči veriteľovi, ktoré neskôr úplne alebo čiastočne nesplnil. Toto ustanovenie sa vzťahuje analogicky na výhrady v námornom registri, registri lodí vo výstavbe alebo v registri lietadiel.

Ak pred začatím konkurzného konania dlžník predal svoju hnuteľnú vec s výhradou vlastníctva a dal túto vec do držby kupujúcemu, kupujúci môže požadovať plnenie kúpnopredajnej zmluvy. To platí aj vtedy, ak dlžník prevzal ďalšie záväzky voči kupujúcemu, ktoré v plnej miere nesplnil alebo ktoré splnil len čiastočne. Ak pred začatím konkurzného konania dlžník kúpil nehnuteľnosť s výhradou vlastníctva a dostal ju od predávajúceho do držby, likvidátor má právo voľby v súlade s článkom 181 SZ.

Nájom a prenájom nehnuteľností alebo priestorov nezaniká začatím konkurzného konania. To platí aj pre vzťahy súvisiace s nájmom a prenájmom, ktoré dlžník uzavrel ako prenajímateľ vo vzťahu k predmetom, ktoré boli na účely poistenia prevedené na tretiu osobu, ktorá financovala ich nadobudnutie alebo výrobu. Práva, ktoré sa týkajú času pred začatím konkurzného konania, ako aj škôd spôsobených predčasným ukončením zmluvy, môže vykonávať druhá strana iba vtedy, ak má postavenie konkurzného veriteľa.

Likvidátor môže zrušiť nájom alebo prenájom nehnuteľnosti alebo priestorov, v súvislosti s ktorými dlžník uzavrel zmluvu ako nájomca, bez ohľadu na trvanie zmluvy a v závislosti od zákonnej výpovednej lehoty. Ak likvidátor vyhlási zrušenie, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník neprevzal nehnuteľnosť alebo priestory, likvidátor a druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. Ak likvidátor odstúpi, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Každá strana je povinná na žiadosť druhej strany a do 15 dní informovať druhú stranu o svojom zámere odstúpiť od zmluvy. V prípade, že tak strana neurobí, stráca právo na odstúpenie od zmluvy.

Ak mal dlžník ako prenajímateľ nehnuteľnosti alebo priestorov pred začatím konkurzného konania v držbe pohľadávky týkajúce sa vzťahov súvisiacich s nájmom a prenájmom na budúce obdobie, má to právny účinok, pokiaľ sa to týka nájmu alebo prenájmu na aktuálny kalendárny mesiac v čase začatia konkurzného konania. Ak sa konkurzné konanie začne po pätnástom dni v mesiaci, držba pohľadávok má právny účinok aj na ďalší kalendárny mesiac a týka sa konkrétne vyrovnania nájomného a prenájmu. Pohľadávky, ktoré sú v držbe na základe vymáhania, sú rovnocenné zmluvným pohľadávkam.

Likvidátor môže v mene dlžníka ako prenajímateľa zrušiť vzťah týkajúci sa prenájmu alebo nájmu v rámci zákonnej výpovednej lehoty bez ohľadu na zmluvnú výpovednú lehotu.

Tretia strana, na ktorú likvidátor previedol nehnuteľnosť alebo priestory, ktoré dlžník prenajal, a ktorá preto namiesto dlžníka vstupuje do vzťahu týkajúceho sa prenájmu alebo nájmu, môže zrušiť uvedenú zmluvu v rámci zákonom stanovenej výpovednej lehoty.

Ak je dlžník nájomcom, druhá zmluvná strana nesmie po predložení návrhu na začatie konkurzného konania zrušiť nájomnú zmluvu:

1. z dôvodu oneskoreného zaplatenia nájomného alebo prenájmu, ku ktorému došlo pred začatím konkurzného konania;

2. z dôvodu zhoršenia finančnej situácie dlžníka.

Začatie konkurzného konania nemá za následok ukončenie pracovných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb s dlžníkom. Začatie konkurzného konania je osobitným opodstatneným dôvodom na zrušenie pracovnej zmluvy. Po začatí konkurzného konania môžu zamestnanec a likvidátor v mene dlžníka (ako zamestnávateľa) zrušiť pracovnú zmluvu bez ohľadu na trvanie zmluvy a bez ohľadu na právne alebo zmluvné ustanovenia o ochrane zamestnancov. Výpovedná lehota je jeden mesiac, pokiaľ zákon nestanovuje kratšiu lehotu. Ak sa zamestnanci domnievajú, že zrušenie ich pracovnej zmluvy nie je v súlade so zákonom, môžu požadovať ochranu svojich práv podľa zákonníka práce (Zakon o radu).

Likvidátor môže na základe súhlasu súdu uzatvoriť nové pracovné zmluvy na dobu určitú bez obmedzení stanovených vo všeobecných pravidlách o práci v súvislosti s ‑pracovnými zmluvami na dobu určitú s cieľom dokončiť už začaté obchodné operácie a zabrániť možným škodám. Likvidátor stanovuje mzdy a iné zamestnanecké výhody na základe súhlasu súdu a v súlade so zákonom a kolektívnou zmluvou. Mzdy a zamestnanecké výhody, na ktoré zamestnanci získali nárok po začatí konkurzného konania, sa vyrovnávajú ako záväzky konkurznej podstaty.

Právo zamestnancov na účasť sa skončí začatím konkurzného konania. Dohody s radou pracovníkov nie sú pre likvidátora záväzné.

Príkazy dlžníka týkajúce sa majetku, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty, strácajú platnosť pri začatí konkurzného konania. Ak osoba, ktorá dostala príkaz, nevedela o konkurznom konaní bez vlastného zavinenia a pokračuje vo svojich činnostiach, príkaz sa považuje stále za platný. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz v súvislosti s takýmito pokračujúcimi činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky konkurzného veriteľa. Osoba, ktorá dostala príkaz, musí na účely nápravy škody pokračovať vo svojich činnostiach po začatí konkurzného konania až dovtedy, kým činnosti neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, súvisiace s takýmito činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov zkonkurznej podstaty.

Ponuky predložené dlžníkovi alebo ponuky, ktoré predloží dlžník, strácajú platnosť v deň začatia konkurzného konania, pokiaľ neboli prijaté pred uvedeným dňom.

Pokiaľ ide o obchodné zmluvy, ktorými sa niekto zaviazal vykonávať určité služby v mene dlžníka, a pokiaľ ide o oprávnenie dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý vstupuje do konkurznej podstaty, a keď takéto oprávnenie prestane byť platné v dôsledku začatia konkurzného konania, musí osoba, ktorá prijala príkaz, na účely nápravy škody pokračovať vo vykonávaní činností aj po začatí konkurzného konania, kým vykonávanie činností neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, ktoré vyplývajú z pokračujúcich činností, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov z konkurznej podstaty.

Zmluvné ustanovenia, ktoré vopred vylučujú alebo obmedzujú uplatňovanie ustanovení SZ, nemajú právny účinok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť žiadne vymáhacie, správne alebo záručné konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia pred‑konkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľov:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – po začatí konkurzného konania jednotliví veritelia nesmú žiadať vymáhanie ani záruku proti dlžníkovi, pokiaľ ide o tie časti jeho majetku, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, alebo proti inému majetku dlžníka. Veritelia, ktorí nie sú konkurznými veriteľmi, nie sú oprávnení požadovať vymáhanie ani záruku proti budúcim pohľadávkam jednotlivých dlžníkov na základe ich pracovnoprávneho vzťahu alebo inej služby alebo ich pohľadávkam na uvedenom základe v konkurznom konaní s výnimkou vymáhania alebo záruky na vyrovnanie nárokov na výživné a iných nárokov, ktoré môžu byť vyrovnané z časti príjmu dlžníka zo zamestnania, z ktorého sa nemôžu vyrovnať pohľadávky iných veriteľov. Takéto vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa prerušia. Ihneď po pokračovaní týchto konaní vymáhací súd tieto konania zastaví.

Po začatí konkurzného konania veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka vyňaté z konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), môžu na účely výkonu svojich práv začať proti dlžníkovi vymáhacie a záručné konanie v súlade so všeobecnými pravidlami vymáhacieho konania. Zastavené vymáhacie a záručné konania, ktoré veritelia začali pred začatím konkurzného konania, budú pokračovať a budú vykonané vymáhacím súdom v súlade s pravidlami vymáhacieho konania.

Po začatí konkurzného konania veritelia s právom domáhať sa samostatného uspokojenia (razlučni vjerovnici) nie sú oprávnení začať vymáhacie ani záručné konanie. Vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa zastavia. V zastavených vymáhacích a záručných konaniach bude pokračovať súd, ktorý vedie konkurzné konanie, uplatnením pravidiel pre speňaženie položiek, pre ktoré existuje právo na samostatné uspokojenie v konkurznom konaní.

Po začatí konkurzného konania sa povolí zápis do verejných registrov, ak boli splnené nevyhnutné predpoklady na zápis pred tým, ako nadobudli účinnosť právne dôsledky začatia konkurzného konania.

Vymáhanie vyrovnania pohľadávok z konkurznej podstaty, ktoré nie sú založené na právnych úkonoch likvidátora, nie je povolené počas šiestich mesiacov po začatí konkurzného konania.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na:

1. záväzky konkurznej podstaty z dvojstranne záväznej zmluvy, ktorú sa likvidátor zaviazal plniť;

2. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú po uplynutí prvej lehoty, do ktorej likvidátor mohol zrušiť zmluvu;

3. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú, ak likvidátor dostal protihodnotu v prospech konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť občianske súdne konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia predkonkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľa:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – likvidátor prevezme konania vrátane arbitrážneho konania týkajúce sa majetku tvoriaceho súčasť konkurznej podstaty, ktoré prebiehali v čase začatia konkurzného konania, pričom koná v mene a v zastúpení dlžníka. Konania týkajúce sa pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní nemôžu pokračovať dovtedy, kým nebudú preskúmané na pojednávaní o preskúmaní.

Konania proti dlžníkovi, ktoré prebiehajú v čase začatia konkurzného konania, prevezme likvidátor v jeho mene, ak sa týkajú:

1. vylúčenia majetku z konkurznej podstaty;

2. samostatného vyrovnania;

3. záväzkov týkajúcich sa konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

a) Predkonkurzné konanie – veritelia dlžníka v predkonkurznom konaní sú osoby, ktoré mali v čase začatia predkonkurzného konania voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku. Pravidlá SZ, ktorými sa stanovuje právo na hlasovanie v konkurznom vyrovnaní sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom na právo veriteľov hlasovať o pláne reštrukturalizácie.

Veritelia hlasujú písomne na predpísanom hlasovacom formulári. Hlasovací formulár musí byť predložený súdu najneskôr do začiatku pojednávania týkajúceho sa hlasovania a musí byť podpísaný a osvedčený oprávnenou osobou. Ak do začiatku pojednávania veritelia nepredložia hlasovací formulár alebo predložia hlasovací formulár, z ktorého nemožno jednoznačne určiť, ako hlasovali, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Veritelia prítomní na pojednávaní hlasujú použitím predpísaného hlasovacieho formulára. Ak veritelia oprávnení hlasovať nehlasujú na tomto pojednávaní, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Každá skupina veriteľov oprávnených hlasovať hlasuje samostatne o pláne reštrukturalizácie. Pravidlá klasifikácie účastníkov konkurzného vyrovnania sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahujú na klasifikáciu veriteľov v predkonkurznom konaní.

Predpokladá sa, že veritelia prijali plán reštrukturalizácie, ak zaň hlasovala väčšina všetkých veriteľov a ak je v každej skupine súčet všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali za tento plán, najmenej dvojnásobok súčtu pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu.

Veritelia, ktorí majú spoločné právo alebo ktorých práva tvorili do vzniku dôvodov na predbežný konkurz jediné jednotné právo, sa pri hlasovaní rátajú ako jeden veriteľ.‑ S držiteľmi samostatných práv alebo užívacích práv sa zaobchádza zodpovedajúcim spôsobom.

b) Konkurzné konanie – výbor veriteľov – súd môže na ochranu záujmov veriteľov v konkurznom konaní pred prvým vypočutím veriteľov zriadiť výbor veriteľov a vymenovať jeho členov.

Vo výbore veriteľov musia byť zastúpení veritelia s pohľadávkami v najvyššej sume aj veritelia s pohľadávkami s nízkou hodnotou. Vo výbore veriteľov musí byť zastúpený aj zástupca bývalých zamestnancov dlžníka, pokiaľ sa ako veritelia nezúčastňujú na konaní s pohľadávkami so zanedbateľnou hodnotou.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) a osoby, ktoré nie sú veriteľmi, ale ktoré by svojimi odbornými znalosťami mohli prispieť k práci výboru, môžu byť vymenovaní za členov výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí mať nepárny počet členov, najviac deväť. Ak je počet veriteľov nižší ako päť, všetkým veriteľom sa udelia právomoci výboru veriteľov.

Ak na pojednávaní o preskúmaní boli uznané pohľadávky veriteľov určené v hodnote presahujúcej 50 miliónov HRK a dlžník má v deň začatia konkurzného konania pracovné zmluvy s viac ako 20 zamestnancami, súd je zodpovedný za umožnenie veriteľom rozhodnúť o zriadení výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí dohliadať na likvidátora a pomáhať mu pri vykonávaní obchodných činností, ako aj pri monitorovaní operácií podľa článku 217 SZ, skúmať knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikania a nariadiť kontrolu obratu a výšku hotovosti. Výbor veriteľov môže splnomocniť jednotlivých členov výboru na vykonávanie jednotlivých činností v rámci svojej oblasti zodpovednosti.

Výbor veriteľov v rámci svojej oblasti zodpovednosti najmä:

1. preskúma správy likvidátora o priebehu konkurzného konania a o stave konkurznej podstaty;

2. preskúma obchodné knihy a celú dokumentáciu, ktorú prevzal likvidátor;

3. podá námietky na súd proti úkonom likvidátora;

4. udelí schválenie odhadu nákladov na konkurzné konanie;

5. poskytne súdu stanovisko k likvidácii majetku dlžníka na žiadosť súdu;

6. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k pokračovaniu prebiehajúcich obchodných operácií alebo k činnostiam dlžníka;

7. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k uznaniu oprávnených strát, ktoré boli stanovené v súpise majetku.

(3) Výbor veriteľov musí informovať veriteľov o priebehu konania a o stave konkurznej podstaty.

Zhromaždenie veriteľov

Súd zvolá zhromaždenie veriteľov. Právo na účasť sa udelí všetkým konkurzným veriteľom, všetkým konkurzným veriteľom s právom na samostatné vyrovnanie, likvidátorovi a individuálnemu dlžníkovi.

Na pojednávaní o výkazníctve alebo na akomkoľvek následnom pojednávaní je zhromaždenie veriteľov oprávnené:

1. zriadiť výbor veriteľov, ak ešte nebol zriadený, zmeniť jeho zloženie alebo zrušiť výbor;

2. vymenovať nového likvidátora;

3. rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení činností dlžníka a o spôsobe a podmienkach likvidácie majetku dlžníka;

4. nariadiť likvidátorovi, aby vypracoval konkurzné vyrovnanie;

5. prijať akékoľvek rozhodnutia patriace do právomoci výboru veriteľov;

6. rozhodnúť o iných otázkach relevantných pre vykonávanie a ukončenie konkurzného konania podľa SZ.

Zhromaždenie veriteľov má právo požiadať likvidátora, aby predložil oznámenia a správy o stave záležitostí a obchodných operácií. Ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov, zhromaždenie veriteľov môže nariadiť kontrolu obratu a výšky hotovosti riadené likvidátorom.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

a) Predkonkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú na príslušný útvar finančnej agentúry na štandardnom formulári, ku ktorému sú pripojené kópie dokumentov, z ktorých pohľadávka vyplýva alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Ministerstvo financií – daňová správa (Ministarstvo financija – Porezna uprava) môže prihlásiť pohľadávky vyplývajúce z daní, daňových prirážok a príspevkov na povinné poistenie, ktoré musia byť podľa zákona strhnuté zo zárobkov a platov, ako aj iné pohľadávky, ktoré sú oprávnené vyberať na základe osobitných predpisov, s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z daní a daňových prirážok z príjmov zo zamestnania a príspevkov zo základnej sumy pre osoby poistené v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

V predkonkurznom konaní zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa nemôžu prihlásiť pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu, odstupného do výšky stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky na základe náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; tieto pohľadávky nemôžu byť predmetom pred‑konkurzného konania. Ak žiadateľ neoznámil tieto pohľadávky v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania alebo ak ich uviedol omylom, zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa majú právo podať námietku.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre samostatné uspokojenie a časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a musia vydať vyhlásenie o tom, či sa vzdávajú práva na samostatné vyrovnanie alebo nie.

Veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka oslobodené od konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), sú pri prihlasovaní svojich pohľadávok povinní poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre právo na oslobodenie a o časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na oslobodenie.

Obidva typy veriteľov (razlučni vjerovniciizlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok vydať vyhlásenie o svojom súhlase alebo odmietnutí súhlasu s pozastavením vyrovnania z majetku, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, alebo s pozastavením oddelenia aktív, na ktoré sa vzťahuje ich právo na oslobodenie, na účely vykonávania plánu reštrukturalizácie.

Predkonkurzná dohoda nesmie zasahovať do práva veriteľov na samostatné vyrovnanie z majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na samostatné vyrovnanie, pokiaľ v uvedenej dohode nie je stanovené inak. Ak sa v predkonkurznej dohode výslovne stanovuje inak, musí sa uviesť, ktorá časť práv týchto veriteľov sa má obmedziť, na ako dlho bude vyrovnanie odložené a aké ďalšie ustanovenia týkajúce sa pred‑konkurzného konania sa vzťahujú na uvedené práva.

Ak veriteľ neprihlási pohľadávku, ale pohľadávka bola uvedená v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania, takáto pohľadávka sa považuje za prihlásenú.

Dlžník a správca, ak je vymenovaný, musia uviesť stanovisko k prihláseným pohľadávkam veriteľov. Táto pripomienka sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári, ktorý pre každú pohľadávku obsahuje tieto informácie:

1. číslo pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

2. informácie o identifikácii veriteľov;

3. výšku prihlásenej pohľadávky;

4. vyhlásenie dlžníka a správcu, ak je vymenovaný, v ktorom sa uznáva alebo napáda pohľadávka;

5. napadnutú výšku pohľadávky;

6. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Po uplynutí lehoty na vyjadrenie stanoviska k prihláseným pohľadávkam dlžník aj správca, ak je vymenovaný, už nemôžu namietať voči pohľadávkam, ktoré uznali.

Veriteľ môže napadnúť prihlásenú pohľadávku iného veriteľa.

Napadnutie pohľadávky sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári a musí obsahovať tieto informácie:

1. informácie o identifikácii veriteľa, ktorý napáda pohľadávku;

2. referenčné číslo napadnutej pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

3. informácie na identifikáciu veriteľa, ktorý prihlásil napadnutú pohľadávku;

4. výšku prihlásenej napadnutej pohľadávky;

5. vyhlásenie veriteľa, ktorý napadol pohľadávku;

6. napadnutú výšku pohľadávky;

7. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Finančná agentúra zostaví tabuľku prihlásených pohľadávok a tabuľku napadnutých pohľadávok na štandardnom formulári.

b) Konkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú u likvidátora na štandardnom formulári dvojmo, pričom sa priložia kópie dokumentov, z ktorých vyplýva pohľadávka alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Likvidátor do začatia konkurzného konania zostaví zoznam všetkých pohľadávok zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré sa musia vykazovať v hrubých a čistých sumách; dve kópie prihlášky pohľadávok musia byť predložené na podpis.

Pohľadávky veriteľov s nižšou prioritou sa prihlasujú iba na základe osobitnej výzvy súdu. V prihláške takýchto pohľadávok by sa malo uviesť, že ide o pohľadávky s nízkou prioritou a poradie, na ktoré má veriteľ nárok.

Veritelia oprávnení požiadať o oslobodenie (izlučni vjerovnici) musia informovať likvidátora o svojom práve na oslobodenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje, alebo vo svojom oznámení uviesť svoje právo na náhradu za právo na oslobodenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie (razlučni vjerovniciì) sú povinní informovať likvidátora o svojom práve na samostatné uspokojenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje. Ak takíto veritelia prihlásia pohľadávku aj ako konkurzní veritelia, musia vo svojej prihláške uviesť časť majetku konkurzného dlžníka, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a sumu, do ktorej ich pohľadávka pravdepodobne nebude vyrovnaná uvedeným právom na oddelenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie, ktorí zodpovedajúcim spôsobom nebudú informovať likvidátora o uvedenom práve, nestrácajú právo na samostatné vyrovnanie. Vo výnimočných prípadoch veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie strácajú svoje právo na samostatné vyrovnanie a nemajú nárok na náhradu škody ani na akúkoľvek inú náhradu od konkurzného dlžníka alebo veriteľa, ak bol predmet práva na samostatné uspokojenie speňažený v konkurznom konaní bez nich a právo na oddelenie nebolo zapísané do verejného registra alebo likvidátor o ňom nevedel alebo o ňom nemohol vedieť.

Prihlásené pohľadávky sa preskúmajú z hľadiska ich výšky a poradia priority na pojednávaní o preskúmaní.

Likvidátor musí konkrétne reagovať na to, či uzná alebo napadne každú prihlásenú pohľadávku.

Pohľadávky napadnuté likvidátorom, individuálnym dlžníkom alebo jedným z konkurzných veriteľov sa musia preskúmať samostatne. Práva na oslobodenie a práva na samostatné uspokojenie nepodliehajú preskúmaniu.

Pohľadávka sa považuje za stanovenú, ak je na pojednávaní o preskúmaní uznaná likvidátorom a nie je napadnutá konkurzným veriteľom alebo ak je vznesené napadnutie zamietnuté. -

Súd zostaví tabuľku pohľadávok, ktoré boli preskúmané, do ktorej pre každú prihlásenú pohľadávku zapíše sumu, na ktorú bola pohľadávka stanovená, poradie jej priority a osobu, ktorá pohľadávku napadla. Do tabuľky sa zapíšu aj napadnutia pohľadávok zo strany individuálneho dlžníka. Súd uvedie stanovenie pohľadávky aj na zmenkách a iných dokumentoch o dlhu.

Na základe tabuľky preskúmaných pohľadávok súd rozhodne o určení výšky a poradia stanovených alebo napadnutých individuálnych pohľadávok. Na základe tohto rozhodnutia súd takisto rozhodne o odkázaní na podanie žaloby na stanovenie alebo napadnutie pohľadávok.

Ak likvidátor napadol pohľadávku, súd odkáže veriteľa na podanie žaloby proti dlžníkovi na stanovenie napadnutej pohľadávky.

Ak jeden z konkurzných veriteľov napadol pohľadávku, ktorú uznal likvidátor, súd uvedeného veriteľa odkáže na podanie žaloby na stanovenie napadnutej pohľadávky. V takomto konaní osoba, ktorá namieta voči pohľadávke, koná v mene a v zastúpení dlžníka.

Ak boli napadnuté pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, podá sa žaloba na stanovenie napadnutých pohľadávok v súlade so všeobecnými ustanoveniami v konaní pred súdom a osobitnými ustanoveniami pre konanie v pracovnoprávnych sporoch.

Ak pre napadnutú pohľadávku existuje exekučný titul, súd odkáže namietajúcu stranu na podanie žaloby s cieľom dokázať opodstatnenosť svojho napadnutia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Vysporiadanie veriteľov sa uskutočňuje na základe peňažného toku. Podriadení veritelia sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadňujú. Rozdelenie vykonáva likvidátor. Pred každým rozdelením musí likvidátor získať súhlas výboru veriteľov alebo súdu, ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú najvyššie v poradí, zahŕňajú pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré vznikli do dňa začatia konkurzného konania z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ ide o celkovú hrubú sumu, odstupné vo výške stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky vyplývajúce z náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú druhé v poradí, zahŕňajú všetky ostatné pohľadávky proti dlžníkovi s výnimkou pohľadávok klasifikovaných ako podriadené pohľadávky.

Po vyrovnaní pohľadávok v prvom rade sa pohľadávky klasifikované ako podriadené vyrovnajú v tomto poradí:

1. úroky z pohľadávok konkurzných veriteľov od začatia konkurzného konania;

2. náklady jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli ich účasťou na konaní;

3. pokuty vydané za trestné činy alebo porušenia a náklady vyplývajúce z trestného konania alebo konania o porušení;

4. pohľadávky, ktoré vyžadujú voľné poskytovanie služieb dlžníka;

5. pohľadávky týkajúce sa splatenia pôžičiek s cieľom nahradiť kapitál člena spoločnosti alebo zodpovedajúcu pohľadávku.

Nevyrovnané pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania.

Pohľadávky súvisiace s rozväzovacou podmienkou, ktorá nadobúda účinnosť pri začatí konkurzného konania, sa považujú za bezpodmienečné pohľadávky, dokiaľ takáto podmienka nenadobudne účinnosť.

Náklady na konkurzné konanie a ostatné záväzky konkurznej podstaty sa vyrovnávajú najskôr z konkurznej podstaty. Likvidátor vyrovnáva pohľadávky v poradí ich splatnosti.

Pred rozdelením zostaví likvidátor zoznam pohľadávok, ktoré sa zohľadnia pri rozdelení (rozdeľovací zoznam). Pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka z pracovnoprávneho vzťahu vzniknuté do dňa začatia konkurzného konania sa zohľadňujú v hrubej výške. Zoznam musí obsahovať súčet pohľadávok a dostupnú sumu z konkurznej podstaty, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov.

Veriteľ oprávnený na samostatné uspokojenie, voči ktorému má dlžník aj osobnú zodpovednosť, by mal najneskôr do 15 dní od oznámenia rozdeľovacieho zoznamu predložiť likvidátorovi dôkaz o tom, že sa vzdal práva na samostatné uspokojenie – a v akej výške – alebo že neexistovalo žiadne samostatné vyrovnanie. Ak v náležitej lehote dôkaz nepredloží, jeho pohľadávka sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadní.

Pohľadávky s odkladacou podmienkou sa pri čiastočnom rozdelení zohľadnia v ich plnej výške. Počas rozdelenia sa vyhradí podiel týkajúci sa týchto pohľadávok.

Počas konečného rozdelenia sa pohľadávky s odkladacou podmienkou nezohľadnia, ak je možnosť splnenia podmienky taká vzdialená, že v čase rozdelenia nemá žiadnu dôležitú hodnotu. V tomto prípade sú sumy vyhradené na uspokojenie tejto pohľadávky počas predchádzajúcich rozdelení zahrnuté do majetku, z ktorého sa má uskutočniť konečné rozdelenie.

Veriteľom vylúčeným z čiastočného rozdelenia, ktorí následne splnia podmienky stanovené v článkoch 275 a 276 SZ, sa vyplatí suma rovnajúca sa ostatným veriteľom zo zostatku konkurznej podstaty počas nasledujúceho rozdelenia. Iba potom bude možné pokračovať vo vyrovnaní pohľadávok iných veriteľov.

Konečné rozdelenie sa začne ihneď po dokončení speňaženia konkurznej podstaty. Konečné rozdelenie je možné začať len so súhlasom súdu.

Ak sa pohľadávky všetkých veriteľov môžu vyrovnať v plnej výške pri konečnom rozdelení, likvidátor prevedie akýkoľvek zostávajúci prebytok na individuálneho dlžníka. Ak je dlžníkom právnická osoba, likvidátor ceduje na každú osobu, ktorá má podiel u dlžníka, časť prebytku, na ktorú by táto osoba mala nárok v prípade likvidačného konania mimo konkurzného konania.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

a) Predkonkurzné konanie – ak veritelia prijmú plán reštrukturalizácie, súd na základe rozhodnutia uzná schválenie plánu reštrukturalizácie a potvrdí pred‑konkurznú dohodu, pokiaľ:

– jeden z veriteľov s dostatočnou istotou nestanoví, že plán reštrukturalizácie obmedzuje práva pod úroveň toho, čo by pri primeranom očakávaní dostal pri absencii reštrukturalizácie;

– z plánu reštrukturalizácie sa nezdá pravdepodobné, že jeho realizácia umožní dlžníkovi, aby sa stal solventným v období do konca súčasného roka a v priebehu dvoch nasledujúcich kalendárnych rokov;

– v pláne reštrukturalizácie sa nevymedzilo vyrovnanie súm, ktoré by veritelia dostali, keby ich pohľadávka nebola napadnutá; alebo

– v pláne reštrukturalizácie sa nenavrhla kapitalizácia pohľadávok jedného alebo viacerých veriteľov a členovia dlžníka nevydali rozhodnutie napádajúce takúto činnosť v súlade so zákonom o spoločnostiach (Zakon o trgovačkim društvima).

Ak neboli splnené podmienky na potvrdenie predkonkurzného vyrovnania, súd na základe rozhodnutia určí, že potvrdenie pred‑konkurzného vyrovnania sa odvolá a konanie sa zastaví.

Potvrdená predkonkurzná dohoda má právny účinok voči veriteľom, ktorí sa nezúčastnili na konaní, a veriteľom, ktorí sa zúčastnili na konaní a ich napadnuté pohľadávky sú stanovené následne.

Dlžník, ktorý dosiahol zisk zo záväzkov, ktoré sú odpísané podľa potvrdenej predkonkurznej dohody, si musí podržať takýto nadobudnutý zisk až do uplynutia lehoty na splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z predkonkurznej dohody.

Ak veriteľ odpíše pohľadávku dlžníka v súlade s potvrdenou predkonkurznou dohodou, výška odpísanej pohľadávky sa uzná ako výdavky veriteľa odpočítateľné z daní.

b) Konkurzné konanie – ihneď po dokončení konečného rozdelenia vydá súd rozhodnutie o ukončení konkurzného konania, ktoré je doručené orgánu, ktorý spravuje register, v ktorom je dlžník zaregistrovaný. Po vyškrtnutí z registra dlžník, ktorý je právnickou osobou, prestáva existovať, a dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je zbavený postavenia samostatného obchodníka, podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurzní veritelia môžu po ukončení konkurzného konania proti individuálnemu dlžníkovi pokračovať v neobmedzenom požadovaní svojich zvyšných pohľadávok.

Konkurzní veritelia môžu vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi na základe rozhodnutia, ktorým sa stanovuje stanovenie ich pohľadávok, za predpokladu, že boli pohľadávky boli stanovené a dlžník ich na pojednávaní o preskúmaní nenapadol. Pohľadávka, ktorá bola neúspešne napadnutá, je rovnocenná nenapadnutej pohľadávke.

Na návrh likvidátora alebo ktoréhokoľvek z veriteľov alebo konajúc ex officio súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia, ak po záverečnom pojednávaní:

1. sú splnené nevyhnutné predpoklady pre vyhradené sumy, ktoré sa majú rozdeliť veriteľom;

2. sumy, ktoré boli zaplatené z konkurznej podstaty, sa znovu vrátia do konkurznej podstaty.

3. bol zistený majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

Súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia bez ohľadu na skutočnosť, že konanie bolo ukončené.

Súd môže upustiť od následného rozdelenia a previesť sumu, ktorá je k dispozícii na rozdelenie veriteľom, alebo previesť predmet, ktorý bol zistený, na individuálneho dlžníka, ak to považuje za vhodné vzhľadom na predmetnú zanedbateľnú sumu alebo malú hodnotu predmetu a na náklady na pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia. Súd môže podmieniť pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia zálohovou platbou, ktorou sa vyrovnajú náklady na uvedené konania.

Po vykonaní následného rozdelenia súd vydá rozhodnutie o ukončení konkurzného konania.

Po nariadení následného rozdelenia likvidátor rozdelí podľa konečného zoznamu sumu, ktorou je možné voľne disponovať, alebo sumu získanú zo speňaženia časti konkurznej podstaty, ktorá bola následne zistená. Likvidátor poskytne súdu konečné vyúčtovanie.

Veritelia z konkurznej podstaty, o ktorých pohľadávkach sa likvidátor dozvedel:

1. počas čiastočného rozdelenia po určení časti na rozdelenie;

2. počas konečného rozdelenia po ukončení záverečného pojednávania;

3. počas následného rozdelenia po uverejnení zoznamu pre uvedené rozdelenie;

môžu požiadať o vyrovnanie len zo zvyšného zostatku konkurznej podstaty po rozdelení.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ znáša svoje vlastné náklady na konanie v predkonkurznom a konkurznom konaní, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne úkony, ktoré sa vykonali pred začatím konkurzného konania, ktoré narúšajú jednotné vysporiadanie konkurzných veriteľov (čím sa spôsobí škoda veriteľom) alebo ktoré zvýhodňujú určitých veriteľov na úkor iných (preferenčné zaobchádzanie s veriteľmi), môže likvidátor napadnúť v mene dlžníka a veriteľov v konkurze v súlade s ustanoveniami SZ. Opomenutia, ktoré viedli k strate práva dlžníka alebo na základe ktorých boli založené, vedené alebo zaručené peňažné pohľadávky proti nemu, sa považujú za rovnocenné takýmto právnym úkonom.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie spôsobom a v čase, ktorý zodpovedá podstate jeho práv (kongruentné vyrovnanie) a ktorý sa vykonal v priebehu posledných troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, môže byť napadnutý, ak bol v čase úkonu dlžník v platobnej neschopnosti a veriteľ o tejto platobnej neschopnosti vedel.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie v súlade s podstatou jeho práv, môže byť napadnutý, ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak veriteľ v čase úkonu vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania, ak vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zjavné, že existovala platobná neschopnosť alebo že bol podaný návrh na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli o platobnej neschopnosti a o návrhu na začatie konkurzného konania.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje záruku alebo uspokojenie veriteľovi, ktorý nemal právo na vznesenie nároku alebo nemal právo na vznesenie nároku uvedeným spôsobom alebo v uvedenom čase, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v poslednom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo po podaní návrhu; alebo

2. ak bol vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a dlžník bol v tom čase v platobnej neschopnosti; alebo

3. ak bol úkon vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a veriteľ v čase vykonania úkonu vedel, že spôsobí škodu konkurzným veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že úkon spôsobí škodu iným veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zrejmé, že veritelia utrpia škodu. Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli, že konkurzným veriteľom bude spôsobená škoda.

Právny úkon dlžníka, ktorý priamo vedie k škode spôsobenej konkurzným veriteľom, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v priebehu troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, ak bol dlžník v čase úkonu v platobnej neschopnosti a ak druhá strana vedela o platobnej neschopnosti; alebo

2. ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak druhá osoba vedela alebo mala vedieť v čase právneho úkonu o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

K akémukoľvek právnemu úkonu dlžníka, ktorý vedie ku strate akýchkoľvek práv dlžníka alebo ktorý bráni uplatneniu akýchkoľvek práv dlžníka, alebo k akémukoľvek úkonu, na základe ktorého môže byť peňažná pohľadávka voči dlžníkovi ponechaná v platnosti alebo vymáhaná, sa pristupuje rovnako ako k úkonu, ktorý vedie k priamej škode spôsobenej veriteľom.

Právny úkon, ktorý dlžník vykonal v priebehu posledných desiatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr s úmyslom spôsobiť škodu veriteľom, môže byť napadnutý, ak druhá strana v čase úkonu vedela o zámere dlžníka. Znalosť úmyslu sa predpokladá, ak druhá strana vedela, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že tento úkon spôsobí škodu veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo zrejmé, že dlžník bol v platobnej neschopnosti a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom.

Zmluvy s peňažným plnením, ktoré boli uzatvorené dlžníkom a osobami blízkymi dlžníkovi, môžu byť napadnuté, ak spôsobia priamu škodu veriteľom. Takúto zmluvu nie je možné napadnúť, ak bola uzatvorená viac ako dva roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo ak druhá strana dokáže, že v čase uzatvorenia zmluvy nevedela o zámeroch dlžníka spôsobiť škodu veriteľom.

Právny úkon dlžníka bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou môže byť napadnutý, pokiaľ nebol vykonaný štyri roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania. V prípade príležitostného daru zanedbateľnej hodnoty nemôže byť úkon napadnutý.

Právny úkon, ktorým člen spoločnosti požiada o splatenie pôžičky použitej na náhradu kapitálu alebo ktorým vznesie akýkoľvek iný podobný nárok je neplatný:

1. ak poskytuje záruku a ak bol úkon vykonaný v priebehu posledných piatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr;

2. ak zaručuje vyrovnanie a ak bol úkon vykonaný v poslednom roku pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr.

Právny úkon, ktorým sa úplne alebo čiastočne vráti tichému spoločníkovi podiel tichého spoločníka spoločnosti alebo ktorým sa tichý spoločník úplne alebo čiastočne vzdá svojho podielu na vzniknutej strate, môže byť napadnutý, ak zmluva, na ktorej je takýto úkon založený, bola uzavretá v priebehu posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania proti spoločnosti alebo neskôr. To isté platí v prípade, ak je tichý spoločník zlikvidovaný v súlade so zmluvou.

V prípade kongruentného vyrovnania nemôžu byť platby od dlžníka vyrovnané prostredníctvom zmenky opätovne získané od príjemcu, ak by podľa zákona o prevoditeľných cenných papieroch príjemca v prípade odmietnutia prijatia platby stratil nárok voči ostatným dlžníkom.

Právny úkon sa považuje za vykonaný v čase, keď nastali jeho právne účinky.

Ak sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje zápis do verejnej knihy, registra alebo denníka, predpokladá sa, že právny úkon bol vykonaný, len čo boli splnené iné nevyhnutné predpoklady na platnosť, vyhlásenie dlžníka o zámere vykonať takýto zápis sa stane záväzným a druhá strana podá žiadosť o zápis právnej zmeny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žiadosti o zápis vopred na zaručenie práva na právnu zmenu.

Ak právny úkon podlieha podmienke alebo lehote, zohľadní sa čas, kedy bol vykonaný, a nie čas, kedy nastane táto podmienka alebo uplynie lehota.

Môže byť napadnutý právny úkon, pre ktorý bol získaný exekučný príkaz, a právny úkon vykonaný v rámci procesu vymáhania.

Ak dlžník na svoje plnenie akceptoval protihodnotu rovnakej hodnoty, ktorá sa stala priamo súčasťou jeho majetku, právny úkon, ktorý je základom tohto plnenia, môže byť napadnutý iba za podmienky úmyselnej škody.

Likvidátor môže v mene dlžníka napadnúť právne úkony dlžníka na základe súhlasu súdu. Podnet je podaný proti osobe, voči ktorej bol napadnutý úkon vykonaný.

Likvidátor môže podať podnet s cieľom napadnúť právne úkony do jeden a pol roka odo dňa začatia konkurzného konania.

Každý konkurzný veriteľ môže sám na vlastné náklady podať žalobu s cieľom napadnúť právne úkony, ak:

– likvidátor nepodal žalobu na účely napadnutia právnych úkonov v lehote stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ – do troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ;

– likvidátor stiahne žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia konečného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje stiahnutie žaloby na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda);

– predtým požiadal likvidátora o vyhlásenie a likvidátor vyhlásil, že nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia vyhlásenia likvidátora na elektronickej oznamovacej tabuli súdu;

– predtým požiadal o vyhlásenie likvidátora a likvidátor do troch mesiacov neuviedol, či podá alebo nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia výzvy na predloženie takéhoto vyhlásenia.

Ak bolo vyhovené žiadosti o napadnutie právnych úkonov, napadnutý právny úkon nebude mať žiadny právny účinok voči konkurznej podstate a druhá strana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ. Návrh na vymáhanie založený na rozhodnutí, ktorým sa prijíma žiadosť o napadnutie právnych úkonov, môže podať likvidátor v mene a v zastúpení dlžníka alebo konkurznej podstaty a konkurzný veriteľ vo svojom vlastnom mene a v prospech konkurzného dlžníka alebo konkurznej podstaty.

Osoba, ktorá akceptuje výkon bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou, musí vrátiť, čo dostala, len ak sa ňou obohatila, pokiaľ nevedela alebo nemala vedieť, že takýto výkon spôsobí škodu veriteľom.

Konečné rozhodnutie vydané v rámci žaloby na účely napadnutia právnych úkonov sa vzťahuje na konkurzného dlžníka, konkurznú podstatu a všetkých konkurzných veriteľov, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ.

Ak súd vyhovel žiadosti o napadnutie právneho úkonu, protistrana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu. Po vrátení týchto výhod do konkurznej podstaty majú veritelia, ktorí sú žalobcami, nárok na preferenčné vyrovnanie z uvedených výhod pomerne k výške ich stanovených pohľadávok.

Právne úkony dlžníka je možné napadnúť podaním námietky v rámci konania bez akejkoľvek lehoty.

Právny úkon môže byť napadnutý dokonca aj voči dedičovi alebo inému univerzálnemu právnemu nástupcovi protistrany.

Právny úkon môže byť napadnutý voči iným právnym nástupcom protistrany:

1. ak právny nástupca v čase nadobudnutia vedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

2. ak bol právny nástupca v čase nadobudnutia osobou v blízkom vzťahu s dlžníkom, pokiaľ nepreukáže, že v tom čase nevedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

3. ak to, čo bolo nadobudnuté, bolo prevedené na právneho nástupcu bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou.

Právny úkon vykonaný po začatí konkurzného konania, ktorý zostáva platný podľa pravidiel o ochrane dôvery vo verejné registre, môže byť napadnutý podľa pravidiel o napadnutí právnych úkonov vykonaných pred začatím konkurzného konania.

Posledná aktualizácia: 23/08/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Taliansko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodným subjektom (fyzickým aj právnickým osobám) za predpokladu, že spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) počas troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali aktíva v hodnote 300 000,00 EUR alebo viac;

b) v každom z troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali hrubý ročný príjem vo výške 200 000,00 EUR alebo viac;

c) celkový dlh (ku dňu podania návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi) dosahuje výšku 500 000,00 EUR alebo viac (bez ohľadu na dátum, kedy vznikol).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) v prípade insolvenčného konania sa vyžaduje, aby bol podnik platobne neschopný; o jeho začatie môže požiadať:

– dlžník,

– veriteľ,

– generálny prokurátor,

b) v prípade dohody s veriteľmi (concordato preventivo) sa vyžaduje, aby bol podnik v ťažkostiach (t. j. aby prežíval finančné ťažkosti, ktoré nie sú natoľko závažné, aby spôsobili platobnú neschopnosť); o dohodu môže požiadať len dlžník.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Všetok majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty, okrem tohto majetku:

1. výlučne osobný majetok a práva;

2. výživné, mzdy, dôchodky, platy a to, čo osoby v platobnej neschopnosti zarábajú v práci v rámci toho, čo je nevyhnutné na obživu pre nich a ich rodinu;

3. príjem z majetku detí osoby v platobnej neschopnosti, ktorý má táto osoba k dispozícii zo zákona, majetok vo fondoch odložený pre potreby rodiny (fondo patrimoniale) a príjem z neho, s výnimkou prípadov stanovených v článku 170 Občianskeho zákonníka;

4. položky, ktoré nemožno podľa zákona zablokovať.

Súčasťou konkurznej podstaty je aj všetok majetok nadobudnutý osobou v platobnej neschopnosti po začatí konania, nezahŕňa však záväzky, ktoré vznikli s cieľom nadobudnúť a zachovať tento majetok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurzný správca (správca) má právomoc/povinnosť spravovať majetok, predať ho a rozdeliť výnos medzi veriteľov.

Správca môže osobu v platobnej neschopnosti vypočúvať s cieľom odhaliť informácie a táto osoba môže napadnúť opatrenia prijaté správcom a súdom vymenovaným konkurzným správcom, ale len vtedy, keď boli tieto opatrenia prijaté v rozpore so zákonom (a teda nie iba z dôvodu osobného prospechu).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Každý, kto musí zaplatiť peniaze správcovi, môže vyrovnať tento dlh pohľadávkou (controcredito) vzhľadom na rovnaké konanie, ale len ak dlh aj pohľadávka vznikli pred začatím konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Správca môže rozhodnúť, či zmluvy platné v čase začatia insolvenčného konania by mali platiť aj naďalej alebo by sa mali ukončiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Veritelia môžu podať žalobu po začatí insolvenčného konania len v prípade, že správca nebude konať, t. j. ak (vedome alebo z obyčajného zanedbania) takúto žalobu nepodá.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V žalobách podaných veriteľom na osobu, ktorá sa neskôr vyhlási za insolventnú, môže pokračovať len správca.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Výbor veriteľov tvoria traja alebo piati veritelia a má značné právomoci, pretože:

– povoľuje transakcie, dohody, upustenie od žalôb, uznanie práv tretích strán, zrušenie hypoték, vrátenie zábezpek, uvoľnenie dlhopisov, prijatie dedičstva a darov a všetky ostatné akty podliehajúce špeciálnej správe,

– podáva návrhy na súd týkajúce sa výmeny správcu,

– schvaľuje plán likvidácie,

– povoľuje správcovi prevziať zmluvy účinné ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti,

– zúčastňuje sa na inventarizácii majetku osoby v platobnej neschopnosti,

– má prístup k všetkým dokumentom týkajúcim sa konania,

– povoľuje správcovi vyňať z majetku jednu alebo viacero položiek majetku alebo ukončiť ich likvidáciu, ak sa likvidácia javí ako očividne nevýhodná,

– podáva súdom vymenovanému konkurznému správcovi návrh na pozastavenie predaja majetku.

Okrem uvedených aktívnych správcovských právomocí výbor veriteľov vyjadruje stanoviská k opatreniam prijatým súdom vymenovaným konkurzným správcom alebo súdom, najmä:

– k povereniu zabezpečených veriteľov predajom majetku držaného ako zabezpečenie,

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby pokračoval dočasným vedením spoločnosti (výbor veriteľov musí schváliť pokračovanie),

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby prenajal podnik (výbor veriteľov musí prenájom schváliť).

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže (na základe predchádzajúceho poverenia):

– pokračovať v riadení spoločnosti,

– prenajať spoločnosť,

– predať všetok majetok s cieľom rozdeliť výnos medzi veriteľov,

– rozhodnúť, že majetok s nízkou hodnotou sa nepredá.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Každý veriteľ môže podať na súd návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka. Nie je potrebné, aby veriteľ mal exekučný titul; dôležité je, aby k pohľadávke existovali listinné dôkazy.

Všetci veritelia (teda vrátane veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti a získali ho) musia podať návrh na prijatie svojich pohľadávok po začatí insolvenčného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia môžu predložiť svoje pohľadávky bez právneho zástupcu.

Ich návrhy musia obsahovať listinné dôkazy na podporu pohľadávky a musia sa predložiť elektronicky (pomocou certifikovanej elektronickej pošty).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Výnos z predaja majetku sa rozdelí medzi všetkých veriteľov v poradí podľa prednosti. Na základe zákona sa udeľujú práva prednosti mnohým pohľadávkam (hypotéky, cenné papiere, všeobecné alebo špeciálne prednostné pohľadávky) pred niektorými alebo všetkými aktívami.

Ak (ako sa takmer vždy stáva) výnos z likvidácie nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, rozdelí sa nie pomerne k výške pohľadávky, ale podľa poradia prednosti stanoveného v Občianskom zákonníku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie sa uzavrie, keď:

– neboli predložené nijaké pohľadávky,

– všetky pohľadávky boli splnené,

– celý výnos z predaja majetku bol rozdelený,

– zistilo sa, že neexistuje nijaký majetok na predaj ani iné výnosy.

Po ukončení insolvenčného konania osoba v platobnej neschopnosti znovu získa spôsobilosť na samostatné právne úkony týkajúce sa majetku a môže nadobúdať majetok bez vedomia správcu.

Konania o dohode s veriteľmi sa končia schválením dohody medzi dlžníkom a veriteľom, avšak ak sa v dohode vyžaduje predaj majetku (concordato liquidatorio), konanie pokračuje predajom a ukončí sa teda až po predaji všetkého majetku a rozdelení výnosu medzi veriteľov.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi sa osoba v platobnej neschopnosti oslobodí od všetkých svojich dlhov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Veritelia môžu po skončení insolvenčného konania podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať zvyšok dlhu (t. j. časť dlhu, ktorú správca nevrátil), pokiaľ sa neuskutočnil postup udelenia absolutória. V takom prípade veritelia nemôžu od osoby v platobnej neschopnosti nič vymáhať.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi veritelia nemôžu vzniesť nijaký nárok voči dlžníkovi Ak však dlžník nesplní svoje záväzky, veritelia môžu podať návrh na ukončenie dohody; návrh sa musí podať do jedného roka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady na insolvenčné konanie sa hradia zo samotného insolvenčného konania, a to z výnosu z predaja majetku.

Ak neexistuje nijaký majetok, správcu a náklady spôsobené správcom platí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti pred začatím insolvenčného konania možno zrušiť, ak sa vykonali v určitom období (jeden rok alebo šesť mesiacov) pred začatím konania.

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti po začatí insolvenčného konania sú neplatné.

Akty špeciálnej správy vykonané počas platnosti dohody s veriteľmi a bez povolenia súdu sú neplatné.

Posledná aktualizácia: 29/10/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Cyprus

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konkurz (ptóchevsi): Konkurz sa vyhlási (diátagma ptóchevsis) iba voči fyzickej osobe, ktorá je v platobnej neschopnosti.

Likvidácia (ekkathárisi): Likvidácia sa vyhlási (diátagma ekkathárisis) v prípade akejkoľvek právnickej osoby. Dobrovoľná likvidácia (ekoúsia ekkathárisi), mimosúdna alebo pod dohľadom súdu sa takisto týka právnickej osoby.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurz: Ustanovenia právnych predpisov o konkurze fyzických osôb sa nachádzajú v zákone o konkurze (perí Ptóchevsis Nómos, kap. 5), ktorý bol významne zmenený v posledných dvoch rokoch s cieľom zohľadniť meniacu sa hospodársku a sociálnu situáciu.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať buď veriteľ alebo samotný dlžník, ak dlhy presahujú 15 000 EUR za predpokladu, že vykonali konkurzný úkon a dlžník sa osobne zdržiaval na Cypre alebo mal na Cypre obvyklý pobyt alebo vykonával na Cypre podnikateľskú činnosť alebo bol členom spoločnosti alebo partnerstva, ktoré na Cypre vykonávalo podnikateľskú činnosť.

Dlžník vykoná konkurzný úkon (práxi ptóchevsis) najmä vtedy, ak:

a) veriteľ zabezpečí voči dlžníkovi konečný rozsudok na akúkoľvek sumu a dlžník nezaplatí;

b) dlžník predloží vyhlásenie o platobnej neschopnosti platiť svoje dlhy;

c) podá návrh na vyhlásenie konkurzu;

d) osobný splátkový kalendár, ktorého je účastníkom, sa považuje za nesplnený alebo ukončený v súlade s ustanoveniami zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb (perí Aferengyótitas Fysikón Prosópon Nómos).

Likvidácia spoločností: Spoločnosť sa môže zlikvidovať buď z dôvodu neschopnosti platiť svoje dlhy alebo na základe osobitného uznesenia spoločnosti, aby sa spoločnosť zrušila prostredníctvom likvidácie svojho majetku a splatenie všetkých svojich dlhov alebo ich časti. Likvidáciu je možné vyhlásiť, ak spoločnosť nie je schopná platiť svoje dlhy. Dlžná suma musí prekročiť 5 000 EUR. Návrh na likvidáciu podá na súd buď veriteľ alebo akcionári.

Dobrovoľná likvidácia:

Existujú tri druhy dobrovoľnej likvidácie:

  • Dobrovoľná likvidácia veriteľmi (ekoúsia ekkathárisi apó pistotés): Je to mimosúdna likvidácia, ktorá sa uskutoční v prípade, že spoločnosť je platobne neschopná a jej predstavenstvo sa rozhodne ju zlikvidovať. Dobrovoľná likvidácia veriteľmi sa začne zvolaním schôdze veriteľov, na ktorej sa prerokuje osobitné uznesenie o dobrovoľnej likvidácii prijaté valným zhromaždením akcionárov spoločnosti.
  • Dobrovoľná likvidácii členmi (ekoúsia ekkathárisi apó méli): Je podobná mimosúdnej likvidácii, ktorá sa začne na základe osobitného uznesenia valného zhromaždenia akcionárov, keď je spoločnosť solventná.
  • Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu (ekoúsia ekkathárisi ypó tin epopteía tou Dikastiríou): Ak spoločnosť prijala uznesenie o dobrovoľnej likvidácii, súd môže nariadiť, aby likvidácia pokračovala pod dohľadom súdu.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Konkurzná podstata pozostáva zo všetkého majetku, ktorý patrí úpadcovi alebo ktorý úpadca nadobudol na začiatku konkurzného konania, alebo ktorý získa úpadca alebo sa prevedie na úpadcu pred jeho oddlžením okrem majetku, ktorý je nevyhnutný na prežitie úpadcu a jeho rodiny.

Majetok nadobudnutý po začatí konkurzného konania a pred oddlžením alebo zrušení konkurzu je súčasťou konkurznej podstaty.

Likvidácia: Majetok patriaci do rozsahu pôsobnosti likvidácie je majetok, ktorý patril spoločnosti pred vyhlásením likvidácie alebo pred dátumom prijatia osobitného uznesenia o dobrovoľnom zrušení.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu (epísimos paralíptis) sa oficiálnym konkurzným správcom stane správca konkurznej podstaty. V neskoršej fáze možno za správcu konkurznej podstaty (diacheiristís) vymenovať akéhokoľvek oprávneného správcu (adeiodotiménos sýmvoulos aferengyótitas). Úlohou správcu konkurznej podstaty je predať majetok úpadcu a rozdeliť výnosy veriteľom. Ak oficiálny konkurzný správca alebo akýkoľvek správca vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty, úpadca zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorý nadobudol, avšak majetok bude spravovať výlučne správca konkurznej podstaty od dátumu začatia konkurzného konania.

Likvidácia: Ak po vyhlásení likvidácie veritelia nevymenujú likvidátora, likvidátorom (ekkatharistís) sa automaticky stane oficiálny konkurzný správca, pokiaľ nie je za likvidátora vymenovaný oprávnený správca na návrh oficiálneho konkurzného správcu podaného súdu alebo na základe rozhodnutia schôdze veriteľov a spoločníkov spoločnosti. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti, ktorá sa zrušuje a rozdeliť výnosy veriteľom a spoločníkom spoločnosti. Ak oficiálny konkurzný správca alebo správca prevezme funkciu likvidátora majetku právnickej osoby v likvidácii, hoci spoločnosť zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorí nadobudla, realizáciu likvidácie majetku spravuje likvidátor od dátumu začatia likvidačného konania.

Dobrovoľná likvidácia: V prípade dobrovoľnej likvidácie spoločnosť prestane vykonávať svoju podnikateľskú činnosť od začatia likvidačného konania s výnimkou prípadu, že to je nevyhnutné na prospešnú likvidáciu. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti v likvidácií a rozdeliť výnosy jej veriteľom a spoločníkom.

  • Dobrovoľná likvidácia veriteľmi: Veritelia a spoločnosť nominujú na svojich oddelených stretnutiach správcu, ktorého chcú vymenovať za likvidátora spoločnosti, ale v prípade nezhody medzi oboma stretnutiami sa za likvidátora vymenuje správca nominovaný veriteľmi.
  • Dobrovoľná likvidácia členmi: Spoločnosť vymenuje za likvidátora oprávneného správcu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré je zodpovedné za riešenie záležitosti spoločnosti a rozdelenie jej majetku. Po vymenovaní likvidátora zaniknú právomoci riaditeľov okrem rozsahu právomoci, ktorých pokračovanie vykonávania schváli valné zhromaždenie spoločnosti alebo likvidátor.
  • Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu: Pri nariadení likvidácie, ktorá podlieha dohľadu súdu môže súd prostredníctvom tohto nariadenia alebo nasledujúceho nariadenia vymenovať ďalšieho likvidátora. Likvidátor vymenovaný súdom má rovnaké právomoci, podlieha tým istým povinnostiam a má rovnaké postavenie ako likvidátor vymenovaný osobitným uznesením alebo na základe rozhodnutia veriteľov, ako bolo uvedené.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Konkurz: Právne predpisy stanovujú, že započítanie sa môže uplatniť, ak existujú vzájomné úvery alebo vzájomné dlhy alebo iné vzájomné transakcie medzi úpadcom a treťou osobou pred vyhlásením konkurzu, pokiaľ v čase poskytnutia úveru tretia osoba vedela o konkurznom úkone vykonanom úpadcom.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurz: Existujúce legálne zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je úpadca zostanú v platnosti a úpadca zostane osobne zodpovedným za plnenie ich podmienok.

Likvidácia: Existujúce zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je spoločnosť v likvidácii zostanú v platnosti. To iste platí aj pre legálne zmluvy uzatvorené spoločnosťami, ktoré sú v dobrovoľnej likvidácii.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Konkurz: Ak je podaná žaloba proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu, musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

Likvidácia: Ak je podaná žaloba voči spoločnosti v likvidácii po vyhlásení likvidácie musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurz: Konania, ktoré už prebiehajú voči úpadcovi pokračujú normálne bez potreby povolenia súdu, aby sa v nich mohlo pokračovať.

Likvidácia: Konania, ktoré už prebiehajú voči spoločnosti v likvidácii môžu pokračovať len s povolením súdu. Vybavovanie takýchto konaní sa stáva záležitosťou výlučne pre oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora spoločnosti.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurz: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na konkurznom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu (epalíthevsi chréous) a predložiť všetky podporné dôkazy. Oficiálny konkurzný správca alebo správca, ktorý koná ako správca konkurznej podstaty potom rozhodne o prijatí alebo odmietnutí dôkazov. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. Hneď ako sa ich dôkazy zaregistrujú, veritelia sa môžu zúčastniť stretnutí zvolaných oficiálnym konkurzným správcom alebo správcom, ktorý likviduje spoločnosť.

Likvidácia: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na likvidačnom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu a predložiť všetky podporné dôkazy. Rovnaký postup sa uplatní ako v prípade konkurzu s výnimkou, že tu sa dividenda rozdelí v súlade so zákonom o obchodných spoločnostiach (perí Etaireión Nómos, kap. 113).

To isté platí aj pre dobrovoľnú likvidáciu, a najmä pre veriteľov dobrovoľnej likvidácie, na ktorej sa veritelia priamo podieľajú od začiatku konania, keď sú zvolaní, aby navrhli likvidátora podľa vlastného výberu.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Konkurz: Správca konkurznej podstaty má právomoc a oprávnenie na predaj nehnuteľného majetku akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný a v záujme konania. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz.

Likvidácia: Likvidátor spoločnosti v likvidácii môže predať nehnuteľný majetok spoločnosti akýmkoľvek spôsobom, ktorý považuje za spôsob v záujme konania. Následne sa veriteľom vyplatí dividenda v poradí podľa priorít stanovených v zákone o obchodných spoločnostiach. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia konkurzu alebo likvidácie a ktoré sa vzťahujú na pohľadávky s pevnou sumou. Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu spadajú mimo rámca konkurzného konania a veritelia musia konať voči úpadcovi samostatne.

Likvidácia: Po vyhlásení likvidácie alebo prijatí osobitného uznesenia o dobrovoľnej likvidácii môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia likvidácie alebo osobitného uznesenia a ktoré sa týkajú pohľadávok s pevnou sumou. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení likvidácie alebo osobitného uznesenia spadajú mimo pôsobnosti likvidačného konania a veriteľmi musia konať voči úradníkom spoločnosti v likvidácii.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konkurz: Keď sa vyhlási konkurz, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní.

Likvidácia: Keď sa vyhlási likvidácia, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo likvidátor musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konkurz: Pri rozdelení konkurznej podstaty sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

  • Skutočné výdavky a odmena správcovi konkurznej podstaty
  • Poplatky splatné konkurznému správcovi
  • Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
  • Prednostné pohľadávky
  • Nezabezpečené dlhy

Likvidácia: Po rozdelení majetku v likvidácií sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

  • Skutočné výdavky a odmena likvidátorovi
  • Poplatky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi
  • Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
  • Prednostné pohľadávky
  • Dlhopisy s pohyblivou sadzbou
  • Nezabezpečení veritelia

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konkurz: Úpadca môže predložiť písomný návrh na vyrovnanie (symvivasmós) so svojimi veriteľmi oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Uskutoční sa schôdza veriteľov, na ktorej sa musí schváliť plán 3/4 väčšinou všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. V prípade, že veritelia príjmu návrh, úpadca alebo oficiálne konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty požiada súd o jeho schválenie. Schválenie súdom zaväzuje všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. Ak sa splnenia podmienok vyrovnania, preukázané pohľadávky sa považujú za uspokojené v plnej výške.

Úplné ukončenie konkurzného konania nastane zrušením vyhlásenia konkurzu.

Likvidácia: Úplné ukončenie likvidačného konania nastane konečným rozdelením alebo zrušením vyhlásenia likvidácie.

Dobrovoľné likvidačné konanie sa ukončí a spoločnosť v likvidácii sa úplne zruší tri mesiace po doručení konečných účtovných závierok spoločnosti oficiálnemu konkurznému správcovi, ktoré sa vyhotovili po ukončení akejkoľvek likvidácie a rozdelení majetku spoločnosti.

Ak však ktokoľvek má právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurz: V prípade zrušenia vyhlásenia konkurzu, keď veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenie konkurzu.

Likvidácia: V prípade zrušenia vyhlásenia likvidácie, ak veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenia likvidácie.

Ak má niekto právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurz: Náklady na vyhlásenie konkurzu znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Výdavky vzniknuté v priebehu konkurzného konania sa platia z konkurznej podstaty.

Likvidácia: Náklady na vyhlásenie likvidácie znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

Náklady na podanie a prihlasovanie dokumentov oficiálnym konkurzným správcom, ktoré sa týkajú dobrovoľného likvidačného konania, predstavujú celkovo približne 440 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurz: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konkurzné konanie umožňujú správcovi konkurznej podstaty podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod (dólia metavívasi):

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola dotknutá fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie (dólia protímisi):

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.

Likvidácia: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na likvidačné konanie umožňujú likvidátorovi podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod:

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie:

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.

Posledná aktualizácia: 13/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Luxembursko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Luxemburskom veľkovojvodstve je známych osem insolvenčných konaní.

Tri z nich sa týkajú iba obchodníkov (fyzických osôb a právnických osôb):

  1. Konkurzné konanie sa v Obchodnom zákonníku definuje ako konanie s cieľom zlikvidovať majetok obchodníka, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti a ktorý nie je schopný si zobrať úver.
  2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania podľa zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania predstavuje konanie, ktoré sa za istých podmienok začalo voči dlžníkovi spĺňajúcemu podmienky konkurzu. Ak sa dohoda s veriteľmi uskutoční vzdaním sa majetku, cieľom konania bude umožniť podobne ako v konkurznom konaní likvidáciu majetku obchodníka, ktorý sa majetku vzdal. Toto konanie sa však odlišuje od konkurzného konania, pretože sa obchodník vyhne účinkom vyvolaným konkurzným konaním.
  3. Konanie vo veci kontrolovaného riadenia je podľa vyhlášky Luxemburského veľkovojvodstva z 24. mája 1935 o kontrolovanom riadení konanie s cieľom reorganizovať obchody obchodníka, ktorý o to požiada. Z tohto konania možno však žiadať zisk, ak obchodník chce, aby sa jeho majetok riadne predal.

Okrem týchto konaní existuje v luxemburských právnych predpisoch konanie stanovené v článku 593 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodník môže za istých podmienok získať odklad platby.

  1. Štvrté konanie sa začína výlučne voči fyzickým osobám, ktoré nie sú obchodníkmi: ide o konanie o nadmernom zadĺžení podľa zákona z 8. januára 2013 o nadmernej zadĺženosti, cieľom ktorého je umožniť žiadateľovi ozdraviť svoju finančnú situáciu vypracovaním plánu splatenia svojich dlhov.

Navyše existujú špeciálne insolvenčné konania pre notárov, úverové inštitúcie, poisťovne, ako aj podniky kolektívneho investovania (tieto sú zamerané výlučne na istú profesijnú kategóriu alebo isté odvetvie činnosti, a nebudú predstavené v rámci tohto dokumentu).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurz

Konkurzné konanie začína buď na základe vyhlásenia dlžníka, alebo na základe oznámenia jedného alebo viacerých veriteľov, alebo z úradnej moci.

Vyhlásenie o konkurze musí predložiť obchodník v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach v mieste jeho bydliska alebo sídla. Vyhlásenie sa musí predložiť do jedného mesiaca od okamihu, keď sa splnili podmienky konkurzu.

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia obchodníka, ktorý je dlžníkom, rozhodnú pristúpiť k príkazu na konkurz, musia sa obrátiť na súdneho vykonávateľa, ktorý súdnym príkazom nariadi obchodníkovi, aby sa dostavil na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach do 8 dní (predvolanie s presným dátumom) na účely rozhodnutia o príkaze na konkurz.

Konkurzné konanie môže takisto začať z úradnej moci na základe informácií, ktoré súd získa. V takomto prípade musí súd prostredníctvom súdnej kancelárie predvolať úpadcu pred senát rady, aby bol vypočutý o svojej situácii.

Pred vyhlásením konkurzu obchodníka musí príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach (ďalej len „obchodný súd“) overiť, či dotknutá osoba alebo spoločnosť spĺňa tieto tri podmienky:

  • postavenie obchodníka: fyzická osoba, ktorá vykonáva ako obvyklé povolanie (hlavné alebo doplnkové) úkony považované zákonom za obchodné úkony (napríklad úkony uvedené v článku 2 Obchodného zákonníka), alebo právnická osoba založená podľa jednej z foriem spoločností podľa zmeneného zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach (napríklad: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo...) ;
  • zastavenie platieb: Pod zastavením platieb sa rozumie nezaplatenie niektorých likvidných a splatných dlhov (napríklad: mzdy, sociálne poistenie...), termínované alebo viazané dlhy a jednoducho prirodzené záväzky nestačia; a
  • úverová neschopnosť: obchodník už nie je schopný si zabezpečiť úver v bankách alebo u svojich dodávateľov alebo veriteľov.

Ak odmietnutie alebo neschopnosť zaplatiť jediný dlh (nezávisle od sumy), ktorý je istý, likvidný a splatný, v zásade stačí na vyhlásenie zastavenia platieb, samotný prechodný problém s hotovosťou nevedie ku konkurzu, pokiaľ si obchodník dokáže zabezpečiť potrebný úver, aby pokračoval vo svojich činnostiach a plnil svoje záväzky.

2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania

Právo predbežnej dohody s veriteľmi v prípade konkurzného konania sa vyhradzuje „neúspešnému dlžníkovi, ktorý koná v dobrej viere“. Tieto vlastnosti musí podľa okolností prípadu preskúmať súd.

Po predložení žiadosti obchodný súd poverí jedného zo svojich sudcov, aby preskúmal situáciu žiadateľa a vystavil správu.

Na základe tejto správy môže súd odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť odklad, aby obchodníkovi umožnil predložiť jeho veriteľom návrhy na dohodu.

3. Kontrolované riadenie

Obchodník, ktorý je dlžníkom, musí poslať odôvodnenú žiadosť na obchodný súd, v obvode ktorého má obchodník hlavné miesto podnikania alebo v prípade spoločnosti miesto sídla spoločnosti.

Aby obchodník mohol využiť kontrolované riadenie, musí stratiť schopnosť zobrať si úver alebo úplne plniť svoje záväzky. Navyše cieľom žiadosti musí byť buď reorganizácia obchodov dlžníka, alebo riadny predaj jeho majetku. Podľa judikatúry sa vyžaduje, aby obchodník, ktorý je dlžníkom, konal v dobrej viere. V tomto prípade má súd diskrečnú právomoc, aby podľa skutočností a okolností prípadu posúdil, či dobrá viera vyžadovaná zákonom na získanie tohto prospechu existuje alebo neexistuje.

4. Nadmerné zadĺženie

Situácia nadmerného zadĺženia fyzických osôb je charakteristická zjavnou neschopnosťou dlžníka s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve čeliť všetkým svojim splatným dlhom iným ako podnikateľským a dlhom, ktoré budú splatné, ako aj záväzkom za ručenie alebo solidárnu úhradu dlhu živnostníka alebo spoločnosti, pokiaľ nebol vecne alebo právne jej riadiacim pracovníkom.

Konanie vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov obsahuje tieto 3 fázy:

  • fáza dohodnutého vysporiadania, ktorá sa vo veci nadmerného zadĺženia koná pred mediačnou komisiou,
  • fáza súdneho vyrovnania, ktorá sa koná pred zmierovacím sudcom v mieste bydliska dlžníka vo finančnej núdzi,
  • fáza osobnej obnovy nazývanej „občiansky konkurz“, ktorý sa koná pred zmierovacím sudcom dlžníka vo finančnej núdzi.

Je potrebné poznamenať, že fázu nazývanú osobná obnova, ktorá je druhotná v porovnaní s dvomi ďalšími fázami konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov, možno vyhlásiť len vtedy, ak sa dlžník vo finančnej núdzi nachádza v situácii, ktorú nemožno napraviť a ktorú charakterizuje skutočnosť, že nemožno zaviesť:

  • opatrenia plánu dohodnutého vysporiadania alebo
  • opatrenia navrhnuté mediačnou komisiou v rámci dohodnutého vysporiadania a
  • opatrenia stanovené v rámci konania o súdnom vyrovnaní.

Ešte je potrebné poznamenať, že žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov sa musia predložiť predsedovi mediačnej komisie.

Formulár týkajúci sa prijatia žiadosti o začatie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov možno stiahnuť na internetovej adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

Veritelia dlžníka vo finančnej núdzi sú okrem toho v prípade nadmerného zadĺženia povinní prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Formulár týkajúci sa prihlásenia pohľadávok možno stiahnuť na tejto internetovej adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa úpadca v plnom rozsahu zbavuje správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý môže získať po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu.

Zbavenie sa týka celého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu. Cieľom tohto mechanizmu je chrániť záujmy veriteľov existujúcich v rámci konkurznej podstaty.

Vo všeobecnosti sa správca pohybuje v priestoroch úpadcu, aby zostavil inventarizáciu majetku, ktorý sa tam nachádza. V tejto súvislosti musí správca dbať na roztriedenie na majetok, ktorý patrí in fine úpadcovi, a majetok, na ktorý si môžu uplatniť rôzne vecné práva tretie osoby.

Správca musí ďalej dbať na to, aby v rámci predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku čo najlepšie predal príslušný majetok úpadcu v záujme konkurzného konania. Na prevod tohto majetku musí mať správca súdne povolenie od súdu. Hnuteľný a nehnuteľný majetok sa musí predať vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom. Majetok sa musí pripísať na bankový účet s názvom insolvenčného konania.

2. Nadmerné zadĺženie

Sudca dbá na zostavenie bilancie hospodárskej a sociálnej situácie dlžníka, na overenie pohľadávok a ohodnotenie stavu aktív a pasív.

Po rozhodnutí o začatí konania osobnej obnovy a o existencii majetku na likvidáciu sudca pristúpi k súdnej likvidácii majetku dlžníka.

Zmierovací sudca rozhodne o prípadných pripomienkach týkajúcich sa pohľadávok a vyhlási likvidáciu osobného majetku dlžníka. Vylúčené sú iba hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Súdna likvidácia majetku dlžníka vo finančnej núdzi sa v rámci konania osobnej obnovy uskutočňuje v súlade s cieľom zákona, to znamená obnovou finančnej situácie dlžníka, pričom sa jemu a jeho domácnosti umožní viesť život v súlade s ľudskou dôstojnosťou.

Práva a povinnosti dlžníka týkajúce sa jeho majetku vykonáva počas celého obdobia likvidácie sudcom menovaný likvidátor.

Likvidátor má 6 mesiacov na predaj majetku dlžníka mimosúdnou cestou alebo na uskutočnenie núteného predaja.

Účinky konania osobnej obnovy:

  1. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania;
  2. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku nie je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  3. dlžník nevlastní nič iné ako hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  4. majetok tvorí len majetok bez trhovej hodnoty alebo náklady na predaj majetku by boli zjavne neprimerané vzhľadom na jeho trhovú hodnotu: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku.

Cieľom ukončenia konania z dôvodu nedostatku majetku je vymazanie všetkých dlhov dlžníka iných ako podnikateľských.

Výnimku z vymazania však tvoria dlhy dlžníka, ktoré majú iný ako podnikateľský charakter:

  • dlhy, ktoré ručiteľ alebo spoludlžník zaplatil namiesto dlžníka;
  • dlhy uvedené v článku 46 zákona, a to dlhy na výživnom s bežným termínom a peňažné náhrady priznané obetiam úmyselných násilných trestných činov za spôsobenú ujmu na zdraví.

Dlhy uvedené v článku 46 zákona sa však môžu vymazať, pokiaľ dotknutý veriteľ odsúhlasil odklad, splátkový kalendár alebo vymazanie predmetných dlhov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu je úpadca v plnom rozsahu zbavený správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý mu môže pripadnúť.

Od vynesenia tohto rozsudku sa správa jeho majetku zverí správcovi.

Ak je úpadcom právnická osoba, konkurzná podstata bude obsahovať všetky aktíva a pasíva spoločnosti bez ohľadu na práva, ktoré ako také majú spoločníci.

Správcovia sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré ponúknu čo najviac záruk z hľadiska zmyslu a vierohodnosti ich riadenia.

Prakticky sudcovia príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach vyberú správcov nachádzajúcich sa na zozname advokátov. V prípadoch, keď si to vyžaduje záujem konkurzu, však súd môže takisto menovať notárov alebo účtovných znalcov/audítorov spoločností.

Vo veci konkurzu rozhoduje podobne ako v ostatných konaniach týkajúcich sa obchodníkov obchodný súd.

Obchodný súd vynesie rozsudok o vyhlásení konkurzu, určí dátum zastavenia platieb, menuje jednotlivých účastníkov (konkurzného sudcu, správcu), stanoví dátum prihlásenia pohľadávok a dátum uzatvorenia zápisnice o overení pohľadávok a vyhlási uzatvorenie konkurzného konania.

Správu majetku zverí súd určenému správcovi, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku dlžníka a rozdelenie výnosu z predaja medzi jednotlivých veriteľov, pričom dodrží pravidlá prednostných práv a vecných zabezpečovacích práv.

Konkurzný sudca je zodpovedný za dohliadanie na operácie, riadenie a likvidáciu konkurzu. Na pojednávaní vystaví správu o všetkých pripomienkach, ktoré by mohli vzniknúť, a nariadi potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie a uchovanie majetku konkurznej podstaty. Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu.

Od vyhlásenia konkurzu je obchodník úpadca zbavený správy svojho majetku a už nemôže vykonávať platbu, operácie a iné úkony týkajúce sa majetku.

2. Nadmerné zadĺženie

Pokiaľ ide o povinnosti dlžníka a účinok začatia konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov jeho majetku, je potrebné poznamenať, že dlžník je povinný plniť podmienky dobrého správania.

Počas obdobia dobrého správania je dlžník povinný:

  • spolupracovať s orgánmi a subjektmi zúčastnenými v rámci konania a samovoľne oznámiť všetky informácie o svojom majetku, svojich príjmoch, dlhoch a zmenách, ktoré nastali v jeho situácii;
  • vykonávať pokiaľ možno platenú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam;
  • nezhoršovať svoju platobnú neschopnosť a konať lojálne, aby sa jeho dlh znížil;
  • neuprednostniť veriteľa s výnimkou veriteľov výživného s bežnou lehotou, prenajímateľov v prípade nájomného za byt s bežnou lehotou zodpovedajúci základným potrebám dlžníka, dodávateľov služieb a produktov nevyhnutných pre dôstojný život a veriteľov v prípade exekučného konania proti dlžníkovi z dôvodu platby náhrady škody priznanej na základe úmyselných násilných trestných činov ujmy na zdraví;
  • dodržiavať záväzky prijaté v rámci konania.

V rámci súdneho konania existuje fáza dohodnutého vysporiadania dlhov a fáza súdneho vysporiadania dlhov.

Fáza dohodnutého vysporiadania dlhov prebieha pred mediačnou komisiou. Mediačná komisia sa skladá z členov, ktorých menuje minister, má predsedu a tajomníka a zasadá najmenej jedenkrát za štvrťrok. Aby kandidáti mohli byť prijatí do mediačnej komisie, musia okrem iného predložiť výpis z registra trestov a po vymenovaní sú zo zákona povinní informovať ministra o všetkých trestných stíhaniach alebo odsudzujúcich rozsudkoch vynesených proti nim, aby sa pristúpilo k ich nahradeniu. Členovia mediačnej komisie dostávajú náhradu vo výške 10 eur za každé zasadnutie a predseda dostáva náhradu vo výške 20 eur za zasadnutie.

Mediačná komisia rozhodne najmä o schválení žiadostí o začatie konania a o prípustnosti prihlásenia pohľadávok a schváli alebo zmení návrhy plánov dohodnutého vysporiadania, ktoré jej v prípade nadmerného zadĺženia predloží po súdnom konaní informačná a poradenská služba pre veci nadmerného zadĺženia, ďalej len „služba“.

Ak do šiestich mesiacov od rozhodnutia komisie o prípustnosti zainteresované strany neprijali navrhovaný plán, komisia vystaví zápisnicu o neplnení záväzkov a skonštatuje neúspešné konanie o dohodnutom vysporiadaní. Do dvoch mesiacov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri môže dlžník začať konanie o súdnom vyrovnaní pred zmierovacím sudcom v mieste svojho bydliska. Ak dlžník nepodá odvolanie do stanoveného termínu, môže začať nové konanie o kolektívnom vyrovnaní dlhov len po uplynutí lehoty dvoch rokov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri.

V prípade vyhlásenia fázy súdneho vyrovnania budú účastníci predvolaní pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže žiadať, aby účastníci predložili všetky dokumenty a informácie, ktoré umožnia zostaviť majetok dlžníka (aktíva a pasíva).

Na základe predložených informácií sudca stanoví plán oživenia, ktorý bude zahŕňať opatrenia umožňujúce dlžníkovi čeliť jeho záväzkom.

Sudca stanoví plán oživenia na obdobie maximálneho trvania sedem rokov a môže ho vyhlásiť za neplatný v určitých prípadoch (najmä ak dlžník nedodrží povinnosti, ktoré sú mu uložené v pláne oživenia).

3. Kontrolované riadenie

V rámci konania o kontrolovanom riadení dlžník stráca svoju rozhodovaciu právomoc v prospech audítorov, ktorí boli poverení inventarizáciou a zostavením buď plánu reorganizácie, alebo plánu predaja a rozdelenia majetku. Dlžníkovi sa zakazuje zasahovať takým spôsobom, ktorým by narušil plnenie úloh audítorov menovaných v rámci tohto konania.

4. Dohoda s veriteľmi

Počas konania o dohode s veriteľmi dlžník nemôže majetok scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu. Poverený sudca vykoná inventarizáciu a analýzu stavu podniku a ak to bude potrebné, môže požiadať o pomoc znalcov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Jednotlivé vyššie uvedené konania nepredstavujú koniec prednostných práv veriteľov okrem prípadu konania o dohode s veriteľmi.

1. Dohoda s veriteľmi

Účasť na hlasovaní o dohode s veriteľmi navyše spôsobuje stratu postavenia prednostných veriteľov pred veriteľmi využívajúcimi vecné zabezpečovacie práva (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

2. Konkurz

„Pokiaľ ide o konkurz, z judikatúry vyplýva, že od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu sa už žiadne zákonné, súdne ani dohodnuté započítanie nemôže uskutočniť, dokonca ani medzi existujúcimi pohľadávkami, ak doteraz stratili jednu z vlastností likvidity, splatnosti a vymeniteľnosti. Ak rozsudok o vyhlásení konkurzu môže byť prekážkou v zákonnom započítaní, nemožno z toho usúdiť, že sa tak deje absolútne a retroaktívne. Rozsudkom o vyhlásení konkurzu nie je dotknuté zákonné započítanie, pokiaľ sa splnili príslušné podmienky pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd rozhodol, že „podozrivé obdobie nebráni tomuto typu započítania. Zákonné započítanie sa vykoná napriek zastaveniu platieb. Nepredstavuje úkon dlžníka a vykoná sa bez jeho vedomia; Článok 445 Obchodného zákonníka sa naň nevzťahuje. “

Pokiaľ ide o súdne započítanie, toto nemožno vyhlásiť po začatí kolektívneho konania. Môže sa však vykonať počas podozrivého obdobia za podmienky, že rozsudok, ktorým sa o ňom rozhodlo, nadobudol právoplatnosť (lehota na podanie opravných prostriedkov uplynula). V tomto prípade účinok započítania nastáva len odo dňa vynesenia rozsudku.

Pokiaľ ide o dohodnuté započítanie, toto samozrejme nemôže nastať po začatí kolektívneho konania. Navyše nemôže nastať počas podozrivého obdobia, lebo sa podľa článku 445 Obchodného zákonníka považuje za nezvyčajný spôsob platby, na základe ktorého môže nastať strata práva. [1]“

Je však potrebné poznamenať, že podľa zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách existujú špeciálne výnimky z vyššie opísaných pravidiel, pokiaľ ide napríklad o dohody o započítaní uzatvorené prípadne medzi stranami ku dňu začatia insolvenčného konania (alebo dokonca po začatí konania (pozri článok 18 a nasl. zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách).

3. Kontrolované riadenie

Pokiaľ ide o kontrolované riadenie, dohodu s veriteľmi a odklad platieb, takéto započítania nie sú možné, ak nastali v okamihu, keď dlžník stratil možnosť slobodne nakladať so svojimi právami a svojím majetkom.


[1] „Započítanie ako záruka pohľadávky u dlžníka v konkurze“, Pierre HURT, J.T. 2010, s. 30

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Jedna z prvých ťažkostí, s ktorou sa správca stretne po začatí konkurzného konania, sú prebiehajúce zmluvy uzatvorené pred vyhlásením konkurzu. Mimo pracovných zmlúv, ktorých platnosť v plnom rozsahu končí ku dňu vyhlásenia konkurzu (článok 12-1 Zákonníka práce), sa zvyčajne pripúšťa, že prebiehajúce zmluvy platia dovtedy, kým ich nevypovie správca.

Správca musí zvážiť dotknuté záujmy a rozhodnúť, či je dôvod, aby tieto zmluvy dočasne pokračovali alebo nie. V prípade zmluvných ustanovení o vypovedaní zmluvy v prípade konkurzu jednej zo strán treba rozhodnúť, či správca poprie uplatniteľnosť týchto ustanovení alebo nie (s vedomím skutočnosti, že platnosť týchto ustanovení možno rozporovať; napríklad v Belgicku sa tieto ustanovenia považujú za neplatné v prípade obchodného prenájmu).

V každom prípade prislúcha v zásade správcovi, aby rozhodol medzi plnením a vypovedaním zmlúv. V prípade námietky druhej zmluvnej strany, ktorá žiada automatické vypovedanie zmluvy z dôvodu konkurzu, správca sa vystavuje súdnemu konaniu s neistým výsledkom a vzniku ďalších výdavkov na náklady konkurzného konania [1].


[1] Zdroje: „Kolektívne konania v Luxembursku“, Yvette HAMILIUS a Brice HELLINCKX (autori 3. kapitoly), vydavateľstvo Larcier 2014, s. 86

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

1. Konanie o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení

V prípade konania o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení sú úkony núteného výkonu proti obchodníkovi a jeho majetku pozastavené. Naopak žiadne ustanovenie zákona platné v Luxemburskom veľkovojvodstve nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Vo všetkých týchto konaniach už dlžník nemôže slobodne nakladať so svojím majetkom. „Od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu až do uzatvorenia sa nemôže právoplatne podať žiadna žaloba proti samotnému úpadcovi, pokiaľ ide o dotknutý zbavený majetok. “ (Lux., 12. január 1935, odsek 14, s. 27) „Nezabezpečení veritelia a veritelia, ktorí majú všeobecné výsady, nie sú počas konkurzu oprávnení predvolať úpadcu ani správcu a žiadať pre nich odsudzujúci rozsudok, môžu však konať len prostredníctvom prihlásenia pohľadávky alebo žalobou o schválenie ich pohľadávky“. (Kasačný súd, 13. november 1997, odsek 30, s. 265)

V niektorých prípadoch však úkony týkajúce sa disponovania možno vykonať aj na základe ručenia osoby, ktorú poveril Obchodný súd (v prípade odkladu platby alebo kontrolovaného riadenia).

Navyše rozsudkom o vyhlásení konkurzu sa nesplatné dlhy stávajú splatnými a plynutie úrokov sa prerušuje.

2. Nadmerné zadĺženie

V prípade kolektívneho vysporiadania dlhov vedie rozhodnutie komisie o schválení žiadosti dlžníka v plnom rozsahu k pozastaveniu exekučných opatrení týkajúcich sa majetku dlžníka s výnimkou dlhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, k pozastaveniu plynutia úrokov a k splatnosti nesplatných dlhov.

V prípade neúspešnej fázy dohodnutého vysporiadania môže zmierovací sudca, pred ktorým sa koná fáza súdneho vysporiadania, pozastaviť exekučné opatrenia za rovnakých podmienok, ako sa uvádzajú vyššie.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Súdne konania, ktoré prebiehajú v okamihu začatia insolvenčného konania, právoplatne pokračujú prostredníctvom správcu qualitate qua. Žiadateľ alebo žiadatelia týchto súdnych konaní však musia regulovať konanie za účasti správcu, ktorý jediný má právomoc právoplatne zastupovať dlžníka úpadcu.

V prípade odsudzujúceho rozsudku dlžníka získa veriteľ alebo veritelia, ktorí začali spor pred začatím konkurzného konania dlžníka, právo, ktoré si môžu uplatniť v rámci likvidácie alebo konkurzu. Nútený výkon tohto práva však nie je možný, pokiaľ bol rozsudkom o vyhlásení konkurzu dlžník zbavený správy celého svojho majetku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

1. Konkurz

Uverejnením informácie o konkurze v jednom alebo viacerých denníkoch distribuovaných v Luxembursku sú veritelia informovaní o konkurze ich dlžníka. Vtedy sú povinní prihlásiť v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach svoje pohľadávky so svojimi právami v lehote určenej v rozsudku o vyhlásení konkurzu. Súdny tajomník zaznamená stav a vystaví potvrdenie.

Prihlásenia pohľadávok musia byť podpísané a musí sa v nich uvádzať okrem iného priezvisko, meno, povolanie a bydlisko veriteľov, ako aj suma a príčiny pohľadávky a záruky, prípadne súvisiace práva. Následne sa jednotlivé prihlásené pohľadávky overia za prítomnosti správcu, dlžníka úpadcu a konkurzného sudcu.

V rámci tohto konania možno v prípade námietok predvolať veriteľov, aby sa vyjadrili k podrobnostiam týkajúcim sa ich pohľadávky, a to k odôvodneniu alebo presnej sume v prípade sporných posúdení.

Ak správca zistil existenciu majetku, ktorý možno rozdeliť medzi veriteľov, zvolá ich na zasadnutie predloženia účtov, počas ktorého môžu veritelia zaujať stanovisko v súvislosti s návrhom na rozdelenie.

V prípade nedostatočného majetku sa vyhlási ukončenie konkurzu.

Ak správca neplní svoje povinnosti k spokojnosti veriteľov, veritelia môžu predložiť svoje sťažnosti konkurznému sudcovi, ktorý v prípade potreby môže pristúpiť k nahradeniu správcu.

2. Kontrolované riadenie

V rámci kontrolovaného riadenia musia audítori poslať veriteľom podrobnosti týkajúce sa návrhu na reorganizáciu, prípadne na predaj majetku.

V takomto prípade bude možné veriteľov predvolať, aby uplatnili svoje pripomienky. Do pätnástich dní od informovania veriteľov, musia veritelia upovedomiť kanceláriu súdu o svojom súhlase alebo nesúhlase s návrhom, ktorý možno zrealizovať, len ak súhlasí viac ako polovica veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu pasív.

3. Dohoda s veriteľmi

V rámci dohody s veriteľmi sa zvolá zhromaždenie veriteľov, aby prerokovali návrhy na dohodu stanovené povereným sudcom. Veritelia musia v tomto prípade prihlásiť svoje pohľadávky a okrem iného musia vyhlásiť, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhmi na dohodu.

Následne môžu ešte veritelia počas pojednávania o schválení dohody s veriteľmi uplatniť svoje pripomienky. Môžu takisto podať odvolanie proti rozsudku, ktorým sa schválila dohoda s veriteľmi, ak neboli zvolaní na zhromaždenie veriteľov alebo ak hlasovali proti návrhom na dohodu.

4. Nadmerné zadĺženie

V prvom rade sú veritelia počas fázy dohodnutého vysporiadania povinní prihlásiť svoju pohľadávku v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Následne sa veritelia môžu aktívne zúčastniť na prijímaní návrhu dohodnutého vysporiadania, ktorý prijíma vyššie spomenutá služba.

V prípade nadmerného zadĺženia potom mediačná komisia zvolá veriteľov a predstaví im návrhy vypracované v rámci dohodnutého vysporiadania. Aby sa návrh mohol považovať za prijatý, musí najmenej šesťdesiat percent veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú šesťdesiat percent podstaty pohľadávok, uviesť, či súhlasia s návrhom dohodnutého vysporiadania. Mlčanie veriteľov sa považuje za súhlas.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správcovia konkurznej podstaty zastupujú úpadcu ako aj jeho veriteľov; z tejto dvojitej pozície sú nielen poverení spravovať majetok konkurznej podstaty, ale sú ako navrhovatelia alebo odporcovia oprávnení sledovať všetky činnosti, cieľom ktorých je zachovať majetok, ktorý má slúžiť veriteľom ako záloha, ako aj obnoviť majetok a zvyšovať jeho hodnotu vo všeobecnom záujme veriteľov. (Odvolací súd, 2. júl 1880, odsek 2, s. 49)

Správca vykoná činnosti súvisiace so spoločnou zálohou veriteľov, ktorá predstavuje majetok úpadcu, to znamená činnosti, ktoré vedú k obnove, ochrane alebo likvidácii tohto majetku. (Odvolací súd, 25. február 2015, odsek 37, s. 483)

Pokiaľ ide o prebiehajúce zmluvy po vyhlásení konkurzu, správca musí rozhodnúť, či je vhodné ich vypovedať alebo bude lepšie, pokiaľ umožnia uvoľniť aktíva, pokračovať v ich plnení s cieľom neskoršieho vyrovnania pasív úpadcu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky nezávisle od povahy pohľadávky a od skutočnosti, či využijú prednostné právo alebo nie. Od tohto postupu sa však oslobodzujú pohľadávky konkurznej podstaty, teda tie, ktoré vznikli po začatí a v záujme insolvenčného konania (napr.: poplatky na správcu, splatné nájomné po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu a i.).

Pokiaľ ide o pohľadávky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a ktoré vyplývajú z riadenia konkurzu, prípadne z pokračovania niektorých činností podniku v konkurze, tieto sa vyplácajú ako prvé pred rozdelením zvyšku majetku medzi veriteľov. Pohľadávky konkurznej podstaty sa v každom prípade vyplácajú prioritne pred ostatnými veriteľmi.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

1. Konkurz

V rámci konkurzného konania sa rozsudok o vyhlásení konkurzu zverejní rôznymi spôsobmi (tlač, zápis na obchodnom súde), aby sa veritelia dlžníka úpadcu mohli oboznámiť so situáciou a vyjadriť sa (článok 472 Obchodného zákonníka).

Vtedy musia veritelia prihlásiť svoju pohľadávku v kancelárii obchodného súdu a predložiť listinné dôkazy (článok 496 Obchodného zákonníka).

Príslušný formulár umožňujúci veriteľom prihlásiť túto pohľadávku sa nachádza online na tejto adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/declaration-creance.html.

Pohľadávky overí správca poverený likvidáciou konkurzu a môže proti nim vznieť námietky (článok 500 Obchodného zákonníka).

Akákoľvek prihlásená pohľadávka, proti ktorej sa vznesie námietka, sa musí vrátiť na súd.

Ak však existujú námietky, ktoré z vecného dôvodu neprislúchajú okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach, musia sa vrátiť príslušnému sudcovi na rozhodnutie vo veci samej a na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach, aby rozhodol podľa článku 504, do akej sumy sa môže spochybnený veriteľ zúčastniť na rokovaní o dohode s veriteľmi. (Článok 502).

2. Dohoda s veriteľmi

V prípade dohody s veriteľmi dlžník, ktorý predkladá žiadosť o dohodu s veriteľmi, musí vo svojej žiadosti uviesť totožnosť a bydlisko svojich veriteľov, ako aj sumu ich pohľadávok (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886).

Veritelia budú informovaní doporučeným listom (článok 8 zákona zo 14. apríla 1886). Týmto listom budú vyzvaní, aby sa zúčastnili na zhromaždení veriteľov vo veci dohody.

Zvolanie sa takisto zverejní v tlači.

Na zhromaždení veriteľov oznámia veritelia výšku svojich pohľadávok.

Ako sa uvádza vyššie, účasť na hlasovaní spôsobí stratu postavenia prednostných pohľadávok pred pohľadávkami zabezpečenými vecnou zábezpekou (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

3. Odklad výkonu rozhodnutia

V prípade odkladu výkonu rozhodnutia musí dlžník takisto pripojiť zoznam obsahujúci mená svojich veriteľov, sumu ich pohľadávok a ich bydlisko.

Veritelia budú zvolaní doporučeným listom (článok 596 Obchodného zákonníka) a prostredníctvom tlače.

Na zasadnutí, na ktoré budú pozvaní, musia oznámiť výšku svojich pohľadávok (článok 597 Obchodného zákonníka).

4. Kontrolované riadenie

V prípade kontrolovaného riadenia neexistuje postup prihlásenia pohľadávky a postup schválenia. V žiadosti predloženej súdu dlžník uvedie totožnosť svojich veriteľov.

Súd neskôr oboznámi veriteľov o pláne reorganizácie alebo predaja majetku, ktorý zostavili súdom určení audítori.

5. Konanie o nadmernom zadĺžení:

V prípade nadmerného zadĺženia musia veritelia dlžníka vo finančnej núdzi do jedného mesiaca po zverejnení stanoviska o kolektívnom vysporiadaní dlhov v registri prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia.

Pohľadávka sa musí prihlásiť v súlade s článkom 6 a článkom 7 nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva zo 17. januára 2014 o vykonávaní zákona z 8. januára 2013 o nadmernom zadĺžení.

Odkaz sa zobrazí v novom okneVzor oznámenia majú k dispozícii.

Mediačná komisia analyzuje prípustnosť prihlásenia pohľadávok.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Základná zásada, ktorá prevažuje nad konkurzným právom, spočíva v tom, že každý veriteľ musí dostať rovnaký podiel v pomere k výške svojej pohľadávky.

Niektorí veritelia využívajúci zábezpeku alebo prednostné právo sa vyplácajú prednostne.

Prednostní veritelia sa zoradia podľa zákonného poradia v súlade s verejným poriadkom (prenajímatelia nehnuteľností, hypotekárny veriteľ, záložný veriteľ obchodného podniku a hlavne štátna pokladnica v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti sa správca odvoláva na články 2096 až 2098, článok 2101 a článok 2102 Občianskeho zákonníka.

Správca musí overiť jednotlivé prípady a odvolať sa na zákonné ustanovenia a judikatúru.

Čisté aktíva sa rozdelia v prospech nezabezpečených veriteľov pomerným podielom v súlade s článkom 561 prvým pododsekom Obchodného zákonníka.

Ak správca pozná výšku odmien stanovenú súdom, zoradil prednostných veriteľov a pozná sumu, ktorá sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, zostaví návrh na rozdelenie majetku a predloží ho najprv konkurznému sudcovi. Podľa článku 533 Obchodného zákonníka správca vyzve doporučeným listom všetkých veriteľov na predloženie účtov a k predvolaniu pripojí kópiu návrhu na rozdelenie majetku.

Úpadcu musí vyzvať súdny vykonávateľ, ak ho nevyzve súdny vykonávateľ, musí sa tak vykonať na základe uverejnenia informácie v denníku v Luxembursku.

Ak žiadny veriteľ nevznesie námietky voči predloženým účtom správcu, správca predloží zápisnicu o predložení účtov vystavenú na základe návrhu na rozdelenie majetku na podpis konkurznému sudcovi a súdnemu tajomníkovi.

Po predložení účtov správca vyplatí veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

1. Konkurz

V prípade konkurzu môže po uskutočnení platieb správca podať žiadosť o ukončenie konania, po ktorej sa vynesie rozsudok o ukončení konania a na základe neho, ako hovorí názov, sa konkurzné konanie ukončí.

Podľa článku 536 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do siedmich rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konania pre nedostatok majetku.

Podľa článku 586 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý úplne uhradil všetky dlžné sumy a ich úroky a poplatky, môže získať zahladenie na základe žiadosti predloženej v tejto súvislosti na Najvyššom súde.

2. Dohoda s veriteľmi, odklad platby, kontrolované riadenie

V prípade dohody s veriteľmi, odkladu platby, kontrolovaného riadenia sa konanie ukonči na základe rozhodnutia, ktorým súd schváli požadované opatrenie.

Súd môže uložiť dlžníkovi úpadcovi občiansko-právne sankcie a trestné sankcie.

Ak súd zistí, že konkurz vyplynul zo závažného pochybenia spôsobeného úpadcom, môže rozhodnúť o zákaze vykonávať obchodnú činnosť, a to priamu alebo prostredníctvom inej osoby. Tento zákaz takisto zahŕňa zákaz vykonávať funkciu, z ktorej vyplýva rozhodovacia právomoc v spoločnosti.

Medzi iné občiansko-právne sankcie patrí, pokiaľ ide o konkurz obchodných spoločností, možnosť rozšíriť konkurz na vedúcich predstaviteľov spoločnosti, ako aj možnosť konať podľa článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť) a podľa článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach.

Trestné sankcie (v prípade úpadku) možno takisto uložiť úpadcovi.

Pokiaľ ide o dohodu s veriteľmi, ten, kto takúto dohodu využil, je v prípade zlepšenia majetkovej situácie povinný vyplatiť svojich veriteľov (článok 25 zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania).

Dohoda nemá účinok v súvislosti s týmito dlhmi:

  • dane a iné verejné náklady;
  • pohľadávky zabezpečené prednostným právami, hypotékami alebo záložnými právami;
  • splatné pohľadávky z dôvodu výživného.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania veritelia získajú v prípade existencie majetku celú sumu alebo časť sumy svojej pohľadávky podľa podmienok o rozdelení stanovených v rozsudku o ukončení konania.

Ak úpadca nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do 7 rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konkurzného konania.

Veritelia by takisto mohli podať žalobu na základe článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka za všeobecnú zodpovednosť vedúcich predstaviteľov úpadcu alebo žalobu založenú na článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach (zodpovednosť členov správnej rady a konateľov v rámci výkonu ich mandátu).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Trovy týkajúce sa príkazu na konkurz tvoria súčasť výdavkov konkurznej podstaty.

Keďže ide o výdavky, ktoré vznikli v záujme konkurzného konania, tieto výdavky sa vyplácajú spolu s majetkom úpadcu pred tým, než správca pristúpi k rozdeleniu zvyšku majetku jednotlivým veriteľom.

Podľa zákona z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch sa v článku 1 a článku 2 stanovujú jednotlivé výdavky, ktoré môžu vyplynúť z náležitostí insolvenčného konania, ako aj poradie ich vyplácania v prípade nedostatočného majetku.

Príslušný okresný súd určí odmenu pre správcu na základe nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva z 18. júla 2003.

Prináleží správcovi, aby predložil príslušnému okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach informácie o výdavkoch a odmenách na základe pokrytého majetku.

V článku 536-1 druhom pododseku Obchodného zákonníka sa stanovuje, že výdavkami a odmenami v prípade ukončenia konkurzov pre nedostatok majetku sa bude ďalej zaoberať úrad pre správu registrácie (Administration de l’Enregistrement) podľa podmienok stanovených v zákone z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

1. Konkurz

V rozsudku o vyhlásení konkurzu sa môže stanoviť obdobie zastavenia platieb úpadcu k skoršiemu dátumu, než je dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu. Tento dátum však nemôže byť skorší ako 6 mesiacov pred vynesením rozsudku.

Na účely zachovania záujmov veriteľov obdobie medzi zastavením platieb a vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa kvalifikuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony, ktoré sa vykonajú v tomto období a ktoré by mohli poškodzovať práva veriteľov, sú neplatné a neúčinné. Patrí sem hlavne:

  • akýkoľvek úkon týkajúci sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by úpadca previedol bezplatne alebo za úhradu, ak je predajná cena zjavne príliš nízka v porovnaní s hodnotou daného majetku;
  • akákoľvek uskutočnená platba v hotovosti, prevodom, predajom, zápočtom alebo iným spôsobom za dlhy, ktoré by ešte neboli splatné;
  • akákoľvek platba uskutočnená inak ako v hotovosti alebo prostredníctvom obchodných zmeniek za splatné dlhy;
  • akákoľvek hypotéka alebo všetky iné vecné práva, ktoré odsúhlasí dlžník za zmluvné dlhy pred zastavením platieb.

Pokiaľ ide o iné úkony, naopak zásada neplatnosti nie je automatická.

Niektoré platby uskutočnené úpadcom za splatné dlhy a všetky iné úkony za úhradu vykonané počas podozrivého obdobia sa môžu vyhlásiť za neplatné, ak sa preukáže, že tretie osoby, ktoré prijali platby alebo rokovali s úpadcom, mali vedomosť o jeho stave zastavenia platieb.

Ak veriteľ vie, že jeho dlžník nie je schopný čeliť svojim záväzkom, nesmie sa pokúšať o uprednostnenie na úkor kolektívneho záujmu veriteľov.

Odkaz sa zobrazí v novom okneHypotekárne práva a prednostné práva, ktoré sa právoplatne nadobudli, možno zapísať do dňa vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu. Naopak, zápisy vykonané do 10 dní pred obdobím zastavenia platieb alebo neskôr možno vyhlásiť za neplatné, ak uplynula lehota viac ako 15 dní medzi dátumom úkonu zakladajúcim hypotéku a dátumom zápisu.

Nakoniec, všetky úkony alebo platby uskutočnené podvodom voči veriteľom, to znamená také, ktoré dlžník vykonal s vedomím ujmy spôsobenej veriteľovi (t. j. znížením hodnoty konkurznej podstaty, nedodržaním poradia pohľadávok a i.), sa považujú za neplatné bez ohľadu na dátum vykonania.

Pojem podozrivého obdobia sa neuplatňuje na zmluvy o finančných zárukách, ako aj na prípady budúcich pohľadávok postúpených subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou.

2. Dohoda s veriteľmi

Počas konania dlžník nemôže na účely získania dohody s veriteľmi scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu.

3. Kontrolované riadenie

Od vynesenia rozhodnutia, ktorým sa menuje poverený sudca na účely vykonania inventarizácie podniku, obchodník nemôže, pod hrozbou neplatnosti, scudziť, zakladať záložné alebo hypotekárne právo, zaviazať sa alebo prijať kapitálový majetok bez písomného povolenia povereného sudcu.

Ešte je potrebné poznamenať, že v zákone o kontrolovanom riadení sa stanovujú trestné sankcie pre obchodníka, ktorý by skryl časť svojho majetku alebo neprimerane uviedol výšku svojich pasív, alebo ktorý by nechal zasiahnuť veriteľov, u ktorých by suma pohľadávok bola neprimerane vysoká.

4. Nadmerné zadĺženie

Sudca môže prípadne ustanoviť osoby zodpovedné za pomoc pri vypracovaní sociálneho, vzdelávacieho plánu alebo plánu riadenia financií na účely dohľadu, aby časť príjmov dlžníka, ktorá nie je určená na splatenie dlhov, bola použitá na tie účely, na ktoré je určená.

Pri plnení svojich úloh sú tieto osoby oprávnené prijať akékoľvek opatrenie s cieľom zamedziť, aby sa táto časť príjmu odklonila od pôvodného cieľa alebo aby sa poškodili záujmy domácnosti dlžníka.

Posledná aktualizácia: 29/10/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Maďarsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie právnických osôb sa spravuje zákonom XLIX z roku 1991 o konkurznom a likvidačnom konaní (konkurzný zákon).

Konkurzný zákon upravuje dva druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie a likvidačné konanie.

Konkurzné konanie je reštrukturalizačné konanie, účelom ktorého je poskytnúť dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť, pozastavenie platieb s cieľom dohodnúť sa na dobrovoľnej dohode a na tom, aby sa pokúsil vstúpiť do takejto dohody s cieľom znovu vytvoriť stav solventnosti.

Likvidačné konanie je konanie, ktorého účelom je uspokojiť veriteľov podľa osobitných pravidiel, keď sa dlžník v úpadku zruší bez právneho nástupcu – v priebehu konania zameraného na rozdelenie celkového majetku konkurznej podstaty dlžníka medzi veriteľov. Likvidačné konanie sa však musí ukončiť, ak dlžník zaplatil svoj dlh a náklady na konanie v plnej výške, alebo ak so svojimi veriteľmi uzavrel dobrovoľnú dohodu o podmienkach vyrovnania dlhov a dohoda bola schválená súdom.

Zákony týkajúce sa maďarských pobočiek podnikov so zahraničnými sídlami, organizácií občianskej spoločnosti a podnikov z finančného sektora (úverových inštitúcií, finančných spoločností, poisťovní, investičných spoločností a verejných skladov) obsahujú napríklad osobitné derogačné pravidlá.

Konkurzné konanie neexistuje pre podniky z finančného sektora, avšak kontrolné orgány majú možnosť zasiahnuť hneď v počiatočných štádiách akékoľvek zhoršenia ich finančnej situácie, aby nedošlo k platobnej neschopnosti a musia sa vytvoriť fondy (Fond na vysporiadanie škôd, Fond na ochranu investorov a Fond poistenia vkladov) na ochranu zákazníkov a ich odškodnenie.

V prípade podnikov z finančného sektora môže podať návrh na likvidáciu na súd Maďarská národná banka, ktorá koná v rámci svojich právomocí ako orgán pre finančný dohľad, po tom, čo im zrušila licenciu na vykonávanie týchto činností.

Zákon o organizáciách občianskej spoločnosti zahŕňa niekoľko výnimiek týkajúcich sa konkurzného a likvidačného konania organizácií občianskej spoločnosti (združení, nadácií), inak platia ustanovenia zákona o konkurze.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb (osobný bankrot)

Zákon CV z roku 2015 o vyrovnaní dlhov fyzických osôb nadobudol účinnosť 1. septembra 2015. Cieľom zákona je vytvoriť právny rámec pre vyrovnanie dlhov okrem poskytnutia ochrany pred konkurzom prostredníctvom spolupráce medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Zákon predovšetkým chráni hypotekárnych dlžníkov, najmä tých, ktorí majú dlhodobé nedoplatky, sú dlžní viacerým veriteľom a ktorých nehnuteľnosť určená na bývanie je ohrozená núteným predajom.

Konanie začína mimosúdnou cestou a koordinuje ho prvý hypotekárny veriteľ. Ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu, začne sa súdne konkurzné konanie. Spočiatku je takisto cieľom súdneho konania dosiahnuť dohodu, ale ak nedôjde k odsúhlaseniu takejto dohody, súd určí podmienky na vyrovnanie dlhu.

Vláda zriadila štátnu službu platovej neschopnosti rodín. Táto organizácia zohráva dôležitú úlohu v konaní na vyrovnanie dlhov. Služba platobnej neschopnosti rodín overí, či dlžník spĺňa zákonné požiadavky, vedie štátne záznamy údajov o konaniach a zamestnáva rodinných správcov. V priebehu súdneho vyrovnania dlhov rodinní správcovia vykonávajú prípravné a kolaboratívne úlohy pre súd, vykonávajú súdne rozhodnutia, podporujú dlžníka, dohliadajú na hospodárenie domácnosti dlžníka, predávajú majetok dlžníka, ktorý má komerčnú hodnotu a platia veriteľom.

Výsledkom úspešného vyrovnania dlhu je to, že na dlh vyrovnaný v priebehu konania nie je možné neskôr uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi a veritelia dostanú určitý podiel svojej pohľadávky v predvídateľnom čase.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb ešte nebolo oznámené podľa nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2015/848.

V súlade so zákonom o konkurze konkurzné konanie sa môže začať organizácia dlžníka so súhlasom svojho hlavného rozhodovacieho orgánu pomocou formulára – právne zastúpenie v priebehu konania je povinné. Dlžník nemôže podať takúto žiadosť, ak je predmetom prebiehajúceho konkurzného konania alebo bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi nariadila likvidácia. Podmienky a časové obmedzenia prípustnosti novej žiadosti o začatie konkurzného konania sú uspokojenie pohľadávok veriteľa, ktoré existovali alebo vznikli počas predchádzajúceho konkurzného konania, uplynutie dvoch rokov od konečného rozhodnutia predchádzajúceho konkurzného konania alebo v prípade, keď predchádzajúca žiadosť bola zamietnutá z úradnej moci, uplynutie jedného roka od vyhlásenia konečného rozhodnutia v tejto veci.

Vo všeobecnosti, ak je dlžník platobne neschopný, likvidačné konanie sa môže začať na žiadosť dlžníka alebo jeho veriteľov alebo v určitých prípadoch uvedených v zákone o konkurze môže konanie začať súd z úradnej moci. Konkurzný zákon výslovne stanovuje, kto môže začať likvidačné konanie a upravuje pravidlá pre konanie, buď na žiadosť alebo z úradnej moci.

Obidva druhy konaní sú kolektívnymi konaniami na vyrovnanie dlhov. Veritelia dlžníka sa musia zúčastniť na konaní a počas trvania týchto konaní sa nemôžu domáhať uplatnenia ich pohľadávok iným spôsobom alebo v inom konaní voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie:

Návrh na konkurzné konanie môže podať riaditeľ dlžníka, zatiaľ čo zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom je povinné.

V tom istom čase môže byť proti dlžníkovi začaté iba jedno konkurzné konanie a nemôže proti nemu prebiehať žiadne likvidačné konanie. Obnovené konkurzné konanie sa môže začať len vtedy, ak dlžník vyrovnal svoje dlhy, na ktoré sa uplatnil nárok v predchádzajúcom konaní a neuplynuli odvtedy dva roky. A ak súd z úradnej moci zamietol predchádzajúce konkurzné konanie pre formálne nedostatky, nie je možné začať obnovené konkurzné konanie počas jedného roka.

Likvidačné konanie

Likvidačné konanie môže začať dlžník, veriteľ, správca, ktorý sa zúčastnili na predchádzajúcom dobrovoľnom likvidačnom konaní alebo súd alebo správny orgán v prípadoch stanovených zákonom. Napríklad, likvidačné konanie začne súd, ak sa v priebehu konkurzného konania neuzavrie dobrovoľná dohoda, alebo ak zrušenie firmy vážne porušuje zákon, súd nariadi konanie v rámci svojej právomoci právneho dohľadu ako obchodný súd.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty tvorí súčet všetkého neobežného majetku a obežného majetku v zmysle účtovných právnych predpisov.

Akékoľvek zvýšenie majetku získané počas konkurzného konania tvorí takisto súčasť majetku konkurznej podstaty.

Dlžník si zachová práva súvisiace so správou majetku konkurznej podstaty, avšak pod dohľadom správcu. V likvidačnom konaní si dlžník nezachová práva týkajúce sa správy majetku konkurznej podstaty: tieto práva sa prenesú na likvidátora. Likvidátor je zákonným zástupcom organizácie dlžníka a pod dohľadom súdu vykonáva prihlasovanie a posúdenie pohľadávok veriteľov, predaj majetku a rozdelenie výnosov medzi veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom a likvidačnom konaní môže byť dlžníkom v zmysle zákona o konkurze hospodársky subjekt uvedený v zákone. V konkurznom konaní začne konanie dlžník, ktorý môže pokračovať vo svojej hospodárskej činnosti počas konania. Riadiaci pracovníci a majitelia dlžníka nie sú obmedzení pri výkone svojich práv, ale môžu vykonávať svoje práva len bez toho, aby porušili práva, ktoré sú správcovi poskytnuté zákonom. Dlžník vykoná prihlásenie pohľadávok a určenie ich poradia v spolupráci so správcom a za účasti správcu pripraví program a návrh na rokovania o vyrovnaní na účely získania vyrovnania s cieľom obnovenia alebo zachovania platobnej schopnosti. Vyrovnanie obsahuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o podmienkach vyrovnania dlhu a všetko, čo považujú za dôležité pre reštrukturalizáciu.

Až do začiatku konkurzného alebo likvidačného konania je veriteľom osoba, ktorá má peňažné pohľadávky po lehote splatnosti alebo pohľadávky vyjadrené v peniazoch na základe konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu alebo orgánu verejnej moci, alebo ktoré sú uznané alebo nespochybnené dlžníkom. V konkurznom konaní sa pod pojmom veriteľ rozumie aj akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky splatné v priebehu konkurzného konania alebo neskôr prihlásil správca alebo akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky zaregistroval likvidátor v likvidačnom konaní.

Správca v konkurznom konaní je právnická osoba vymenovaná súdom, oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty. Správca musí menovať ním zamestnanú osobu s náležitou kvalifikáciou pre vykonávanie činností správcu. Povinnosťou tejto osoby je sledovať hospodársku činnosť dlžníka na účely odsúhlasenia vyrovnania berúc do úvahy záujmy veriteľov, prihlasovať pohľadávky veriteľov, spolupracovať pri príprave návrhu na vyrovnanie a podpísať zápisnicu o uzneseniach prijatých počas rokovaní o vyrovnaní.

Likvidátor znamená likvidačná organizácia (právnická osoba oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty) vymenovaná súdom, ktorá je zákonným zástupcom organizácie v likvidácii a ktorá zároveň zabezpečuje záujmy veriteľov a vykonáva úlohy stanovené zákonom. Právne predpisy stanovujú presné osobnostné a odborné požiadavky na likvidačnú organizáciu vrátane pravidelných odborných školení.

Likvidačná organizácia vymenuje správcu, aby vykonával činnosti likvidátora.

Názov likvidačnej organizácie a meno správcu sa zapíšu do súdneho registra právnických osôb.

Konkurzné a likvidačné konanianesporové občianskoprávne konania pred súdom. Vo veciach neupravených v zákone o konkurze sa uplatňujú pravidlá občianskeho súdneho poriadku s výnimkami vyplývajúcimi z osobitostí nesporových konaní. Konkurzné konanie nariadi súd, zatiaľ čo likvidačné konanie nariadi súd v dôsledku vyhlásenia dlžníka za platobne neschopného alebo v iných prípadoch stanovených zákonom alebo na základe žiadosti iného súdu, orgánu verejnej moci alebo správcu. Na začiatku konania súd vymenuje správcu alebo likvidátora zo zoznamu likvidátorov. Ak sa začne likvidačné konanie, súd na žiadosť veriteľov vymenuje likvidátora s právomocou dočasného správcu, ktorý dohliada na konanie dlžníka až do nariadenia likvidácie.

O námietkach vznesených proti akýmkoľvek protiprávnym opatreniam alebo opomenutiam zo strany správcu alebo likvidátora rozhoduje súd a v prípade protiprávneho konania alebo opomenutia súd vyžaduje, aby správca alebo likvidátor vykonávali svoju činnosť v súlade so zákonom a v prípade porušenia sa správca alebo likvidátor z konania vylúči a vymenuje sa nový správca alebo likvidátor.

Počas konkurzného konania dlžník podlieha konkurznej ochrane, exekučné konania sa pozastavia a dlžníkovi sa udelí odklad platby alebo moratórium na úhradu dlhov, ktoré vznikli predtým.

V prípade, že väčšina predpísaná zákonom o konkurze prijme dobrovoľnú dohodu a dohoda je v súlade so zákonnými požiadavkami, súd schváli dohodu a dlžník je ňou viazaný.

Ak nedôjde k odsúhlaseniu dobrovoľnej dohody, súd nariadi dlžníkovi zrušenie z úradnej moci.

Dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi sa môže dosiahnuť aj v likvidačnom konaní. Súd stanoví dátum na rokovania o vyrovnaní v priebehu likvidačného konania a ak je hlasovanie v prospech dobrovoľnej dohody a dohoda je v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli. V likvidácii sú podmienkami na schválenie dobrovoľnej dohody, aby prostredníctvom dohody dlžník prestal byť platobne neschopný a aby sa vyrovnali prednostné pohľadávky, alebo aby bolo k dispozícii krytie pre takéto pohľadávky.

Súd rozhodne o zapísaní konkurzného alebo likvidačného konania za uzavreté alebo o ukončení konania.

Ak sa likvidačné konanie ukončí bez právneho nástupcu dlžníka, na základe oznámenia súdu obchodný súd vyškrtne dlžníka zrušeného likvidáciou z obchodného registra alebo organizácie občianskej spoločnosti z registra organizácií občianskej spoločnosti.

V likvidačnom konaní je vyplatenie miezd zamestnancov zabezpečené zo zdrojov Garančného mzdového fondu za podmienok stanovených v zákone o garančnom mzdovom fonde.

Právne dôsledky začatia konania:

V priebehu konkurzného konania súd podnikne kroky na zverejnenie okamžitého dočasného pozastavenia platieb vo vestníku spoločností na žiadosť dlžníka v súlade so zákonom o konkurze. Ak súd z úradnej moci vydá svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípadoch ustanovených zákonom, následne sa preskúma opodstatnenosť žiadosti. V opačnom prípade rozhodne o vyhlásení konkurzného konania. Konkurzné konanie sa začína zverejnením nariadenia vydaného na tento účel vo vestníku spoločností. V dôsledku začatia konkurzného konania je dlžník oprávnený pozastaviť platby za plnenie peňažných pohľadávok až do 0 hodín na druhý pracovný deň nasledujúci po 120. dni (s niekoľkými výnimkami) a moratórium sa môže predĺžiť až na 365 dní. Počas obdobia pozastavenia platieb sa môžu uskutočniť iba platby pohľadávok uvedených v právnom akte, nedôjde k právnym následkom spojeným s neplnením alebo neskorým plnením platobných záväzkov, pozastaví sa vymáhanie peňažných pohľadávok voči dlžníkovi, dlžník takto získa reálnu príležitosť na prípravu programu zameraného na obnovenie solventnosti a vyrovnanie svojich dlhov.

Ak súd vyhlási platobnú neschopnosť dlžníka, pretože existuje akýkoľvek dôvod na vyhlásenie platobnej neschopnosti uvedený v právnom akte, nariadi sa likvidácia dlžníka a po nadobudnutí účinnosti jeho zápisu sa vymenuje likvidátor prostredníctvom nariadenia uverejneného vo vestníku spoločností, ktoré obsahuje aj výzvu pre veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky. Vlastnícke práva zaniknú, keď sa nariadi likvidačné konanie, ktoré slúži na ochranu majetku konkurznej podstaty a od dátumu začatia likvidácie iba likvidátor, ktorý koná ako zástupca dlžníka, môže robiť právne vyhlásenia týkajúce sa majetku dlžníka. Na začiatku likvidácie každý dlh hospodárskeho subjektu zanikne (stane sa dlhom po lehote splatnosti).

Likvidácia je zameraná na rozdelenie celého majetku dlžníka medzi veriteľov a musí sa ukončiť aj exekučné konanie proti majetku podliehajúcemu likvidačnému konaniu. Sporové a nesporové konania, ktoré sa začali pred dátumom začiatku likvidácie, pokračujú na súde, ktorý koná vo veci. Po dátume začatia likvidácie je možné uplatniť akúkoľvek peňažnú pohľadávku súvisiacu s majetkom konkurznej podstaty len v rámci likvidačného konania. Akékoľvek obmedzenie scudzenia a vecného bremena zriadeného na nehnuteľný majetok dlžníka alebo iný majetok zanikne v deň začatia likvidácie, zatiaľ čo práva spätnej kúpy a kúpne opcie, ako aj záložné právo zaniknú predajom majetku. Oprávnená osoba môže uspokojiť svoju pohľadávku zo zábezpeky poskytnutej dlžníkom až do dátumu začatia likvidácie, potom oprávnená osoba musí odovzdať zvyšnú sumu likvidátorovi.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Počas likvidačného konania môže každý veriteľ uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi len prihlásením sa do konania, započítanie sa nemôže uplatniť mimosúdne s výnimkou konečného zúčtovania uplatneného na základe medzinárodných dohovorov. Ak však medzi veriteľom a dlžníkom prebieha súdny spor, veriteľ môže započítať akékoľvek pohľadávky uplatnené v súdnom spore voči jeho dlhu vo vzťahu k dlžníkovi.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Samotné začatie likvidačného konania nemá právny účinok ukončenia zmlúv, ktoré dlžník predtým uzavrel. Zmluvy možno ukončiť ako súčasť konania, v prípade konkurzného konania pod dohľadom správcu a v prípade likvidačného konania likvidátor ukončí zmluvy ako právny zástupca dlžníka. Likvidátor má právo ukončiť zmluvy s okamžitou platnosťou alebo zrušiť zmluvy.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Majetok dlžníka nemôže podliehať exekúcii, veriteľ, ktorý je záložným veriteľom nemôže predať založený majetok, zatiaľ čo dlhy sa vyrovnajú v priebehu likvidačného konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Predtým začaté súdne konania ukončí súd, ktorý predtým konal. Ak bol dlžník neúspešný v súdnom konaní, úspešný účastník sa zúčastní likvidačného konania ako veriteľ. Ak bol dlžník úspešný v súdnom konaní, akýkoľvek majetok alebo finančné prostriedky splatné za tento majetok sa zahrnú do majetku konkurznej podstaty. Zákon o konkurze predpisuje na viacerých miestach, že poskytovanie informácií veriteľom je úlohou správcu alebo likvidátora.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia môžu vytvoriť výbor veriteľov alebo si zvoliť zástupcu veriteľov, s ktorým likvidátor musí konzultovať, ktorého je likvidátor povinný informovať a ktorého implicitný alebo explicitný súhlas musí získať pre určité opatrenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Likvidátor môže predať majetok dlžníka kupujúcemu s najlepšou ponukou vo verejnej dražbe na kontrolovanom webovom predajnom portáli.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Dlhy, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania a tie, ktoré vznikli po začatí konania môže veriteľ uplatniť oznámením svojej pohľadávky v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní ako veriteľ.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Správca (správca v konkurznom konaní alebo likvidátor v likvidačnom konaní) prihlási pohľadávky veriteľov a predloží napadnuté pohľadávky súdu, ktorý vedie konkurzné konanie alebo likvidačné konanie, aby o nich rozhodol.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Likvidátor použije výnosy z predaja založeného majetku – po odpočítaní určitých výdavkov – na vyplatenie záložného veriteľa. Zostávajúca suma sa rozdelí medzi veriteľov podľa rozdelenia majetku so zohľadnením poradia na uspokojenie veriteľov určeného v zákone o konkurze a na základe predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy.

Po predaji ostatného majetku sa výnos môže rozdeliť po prijatí predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy so zohľadnením rozdelenia majetku schválené súdom a poradia uspokojenia veriteľov uvedeného v zákone o konkurze.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Dlžník môže odsúhlasiť dobrovoľnú dohodu s veriteľmi v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní. Ak je dohoda v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli a vyhlási konanie za ukončené. V takýchto prípadoch dlžník pokračuje vo svojej činnosti. Pohľadávky veriteľa sa uspokoja spôsobom a v rozsahu stanovenom v dohode a dlžník nie je povinný uhradiť akúkoľvek sumu nad rámec dohody.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V konkurznom konaní ukončenom dobrovoľnou dohodou schválenou súdom sa pohľadávky veriteľov uspokoja spôsobom a podľa harmonogramu stanoveného v dohode. Ak dlžník nedodrží dohodu, veritelia môžu podať návrh na exekučné konanie alebo začať likvidáciu dlžníka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Veritelia zaplatia registračný poplatok. Začatie insolvenčného konania (konkurzného konania, likvidačného konania) je spoplatnené. Inak všetky náklady znáša dlžník.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Likvidátor alebo veritelia môžu takéto transakcie napadnúť podaním žiadosti a môžu požiadať o vyhlásenie transakcie za neplatnú. Všetok majetok takto vrátený dlžníkovi zvýši majetok konkurznej podstaty.

Likvidátor alebo veritelia môžu začať súdne konania proti bývalým riaditeľom dlžníka za ich činnosti, ktoré boli na úkor záujmov veriteľov z toho dôvodu, že bývalí riaditelia nevykonávali svoje manažérske funkcie s ohľadom na záujmy veriteľov, keď nastala situácia hroziaca platobnou neschopnosťou, čo viedlo k zníženiu majetku hospodárskeho subjektu alebo zmarilo úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo zanedbanie vyrovnania environmentálnych poplatkov. Ak sa to preukáže, bývalý riaditeľ dlžníka musí nahradiť takto spôsobenú škodu veriteľovi.

Posledná aktualizácia: 03/12/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Malta

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa vnútroštátneho práva možno určiť dve právne formy osôb, ktorých sa môže týkať insolvenčné konanie, a to obchodné spoločnosti a obchodníci. Pre tieto druhy osôb platia rôzne režimy. Obchodné spoločnosti možno rozdeliť na spoločnosti en nom collectif (verejné obchodné spoločnosti), spoločnosti en commandite (komanditné spoločnosti) a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti všetkým týmto osobám (fyzickým a právnickým), uplatnia sa však odlišné postupy, pravidlá a právne predpisy. Konkurzné konanie (kapitola 13 Zbierky zákonov Malty) sa v skutočnosti môže začať proti spoločnostiam en nom collectif, spoločnostiam en commandite a proti obchodníkom.  Spoločnosti en nom collectif a spoločnosti en commandite sa z hľadiska konkurzného konania na všetky účely považujú za obchodníkov. Pojem „obchodník“ sa vymedzuje v kapitole 13 ako akákoľvek osoba, ktorá z povolania vykonáva obchodnú činnosť vo vlastnom mene, a zahŕňa akúkoľvek obchodnú spoločnosť.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Reštrukturalizačné konanie sa môže viesť proti spoločnostiam v zmysle článkov 327 až 329B kapitoly 386 – zákon o spoločnostiach z roku 1995.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, jej predstavenstvo, akýkoľvek držiteľ dlhopisov, veriteľ alebo veritelia či akýkoľvek spoluúčastník alebo spoluúčastníci môžu na súde podať návrh na začatie konania o zrušenie spoločnosti a následnú likvidáciu, ak spoločnosť nedokáže splácať svoje dlhy. Test, ktorý sa uplatní v zmysle článku 214 ods. 2 písm. a) bodu ii) kapitoly 386, je:

Spoločnosť sa považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, pričom sa zohľadnia aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd stranám poskytne príležitosť predložiť svoju vec a nakoniec rozhodne, či boli splnené požiadavky pre vyhlásenie platobnej neschopnosti. V takom prípade súd nariadi zrušenie spoločnosti a za dátum platobnej neschopnosti sa bude považovať deň podania žiadosti na súde v zmysle článku 223 kapitoly 386.

Súd môže kedykoľvek v období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde vymenovať dočasného správcu a poveriť ho správou majetku alebo podnikateľskej činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje. Dočasný správca vykonáva svoju funkciu dovtedy, kým sa vydá príkaz na likvidáciu alebo kým sa zamietne žiadosť o likvidáciu, pokiaľ predtým neodstúpi alebo ho súd neodvolá na základe preukázaných opodstatnených dôvodov.

Platobná neschopnosť – Dobrovoľná likvidácia veriteľmi

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti spoločnosť môže byť zrušená dobrovoľne, a pokiaľ sa riaditelia nazdávajú, že aktíva spoločnosti nestačia na krytie záväzkov, zvolá sa schôdza veriteľov, aby vymenovali správcu (a/alebo výbor pre likvidáciu), ktorý má dôveru veriteľov, ktorý bude poverený likvidáciou spoločnosti bez potreby súdneho konania. Pravidlá, ktorými sa treba riadiť, sú stanovené v článkoch 277 a nasl. kapitoly 386.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Ak spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy alebo je veľmi pravdepodobné, že stratí schopnosť ich splácať, môže sa na súde podať návrh na začatie reštrukturalizačného konania(postup ozdravenia v zmysle článku 329B kapitoly 386). Tento návrh môže podať spoločnosť na základe mimoriadneho uznesenia, riaditelia na základe rozhodnutia predstavenstva alebo veritelia spoločnosti predstavujúci viac ako polovicu hodnoty pohľadávok. Podobne ako v predchádzajúcom prípade sa spoločnosť považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, zohľadnia sa aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd rozhodne, či spoločnosti nariadi reštrukturalizáciu, čiže do dvadsiatich pracovných dní od podania žiadosti na súd vydá príkaz na ozdravenie spoločnosti na účely správy podnikateľskej činnosti spoločnosti na obdobie určené súdom (v súčasnosti obdobie trvajúce jeden rok, ktoré sa môže predĺžiť o ďalší rok, na základe pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa rokuje, sa však toto obdobie skráti na štyri mesiace, ktoré možno predĺžiť o ďalšie štyri mesiace, maximálne na obdobie dvanástich mesiacov).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať každý veriteľ bez ohľadu na to, či v prípade jeho pohľadávky ide o obchodnú pohľadávku alebo iný druh dlhu, a hoci táto pohľadávka ešte nie je splatná, môže v skrátenom konaní proti dlžníkovi alebo jeho zákonnému zástupcovi pred prvou komorou civilného súdu požadovať vyhlásenie, že tento dlžník je v konkurze.

Znakom vyhlásenia konkurzu je pozastavenie splácania dlhu dlžníkom. Súd vynesie svoj rozsudok o vyhlásení konkurzu a vymenuje jedného alebo viacerých správcov konkurznej podstaty, ktorí budú plniť funkcie, čo im boli pridelené v zmysle obchodného zákonníka, kapitola 13.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) (vrátane dobrovoľnej likvidácie veriteľmi)

Všetok majetok spoločnosti sa likviduje s cieľom pokryť záväzky dlžníka. Neexistuje rozdiel medzi aktívami, ktoré už tvorili časť majetku dlžníka, a aktívami, ktoré boli prenesené na dlžníka po začatí insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Pri konkurznom konaní, ktoré sa týka obchodníkov a spoločností en nom collectifen commandite, môže všetok, hnuteľný aj nehnuteľný, byť súčasťou majetku, ktorý sa má likvidovať. V prípade konkurzu je úpadca po vydaní vyhlásenia o konkurze ipso iure zbavený správy všetkého svojho majetku bez ohľadu na to, či tento majetok súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou alebo nie, s výnimkou jeho práva na dennú podporu na živobytie.

Jeho majetok bude v držbe správcu konkurznej podstaty, ktorý má právo predať a previesť majetok so súhlasom súdu. Majetok úpadcu, ktorý podlieha skaze, sa predá prostredníctvom licencovaného licitátora po získaní plnej moci od súdu.

Na predaj tovaru, ktorý nepodlieha skaze, a ďalšieho majetku je tiež potrebná plná moc súdu.

Sudca v prípade takýchto okolností vydá také pokyny, ktoré považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov, aj keby vznikli také okolnosti, ktoré správcovi konkurznej podstaty umožnia obnoviť záležitosti úpadcu alebo zvýšiť jeho aktíva, pokiaľ to je prospešné aj pre veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď súd nariadi zrušenie spoločnosti na základe jej platobnej neschopnosti, vymenuje správcu.

V kapitole 386 sa stanovuje povinnosť, aby týmto správcom bola fyzická osoba, ktorá je kvalifikovaná ako advokát, je certifikovaným účtovníkom a/alebo audítorom alebo je registrovaná v obchodnom registri ako odborná a dôveryhodná na výkon funkcie správcu.

Ďalším obmedzením je, že správca nesmie konať ako správca konkrétnej spoločnosti, ak zastával funkciu riaditeľa či tajomníka spoločnosti alebo ak mal akúkoľvek inú funkciu či bol v inom spojení s danou spoločnosťou kedykoľvek za uplynulé štyri roky pred dňom, keď bola zrušená spoločnosť.

Súd má rozsiahlu diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, kto zaplatí odmenu správcu. Štandardne sa správca odmeňuje z majetku spoločnosti. Ak však majetok nepostačuje, súd môže nariadiť, že platbu uskutočnia iné (prepojené) osoby a na základe pokynov súdu.

Právomoci predstaviteľov spoločnosti (riaditeľov a tajomníka spoločnosti) v zmysle článku 296 kapitoly 386 zaniknú vymenovaním správcu, a preto ani riaditelia vrátane akéhokoľvek delegáta, ani tajomník spoločnosti nemajú právomoc konať v mene spoločnosti v likvidácii alebo za ňu. Správca prevezme do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok a všetky práva, o ktorých má primeraný dôvod sa domnievať, že na ne má spoločnosť nárok.

Správca pri likvidácii súdom má v zmysle článku 238 kapitoly 386 právomoc s povolením súdu alebo výboru pre likvidáciu:

a) podať žalobu či iný návrh na súdne konanie alebo sa súdne brániť v mene spoločnosti alebo za ňu;

b) vykonávať podnikateľskú činnosť spoločnosti, pokiaľ môže byť nevyhnutná pre jej prospešnú likvidáciu;

c) vyplatiť veriteľov v súlade s ich poradím podľa práva;

d) uzatvoriť akúkoľvek dohodu alebo dohovor s veriteľmi alebo osobami, ktoré tvrdia, že sú veritelia, alebo ktoré majú či tvrdia, že majú nejakú pohľadávku, súčasnú alebo budúcu, určitú alebo podmienenú, zistenú alebo takú, ktorá môže byť splatná ako náhrada škody, voči spoločnosti, alebo ktorú môže byť spoločnosť povinná zaplatiť, a predložiť takúto vec na rozhodcovské konanie;

e) vytvárať kúpne opcie pre spoluúčastníkov alebo domnelých spoluúčastníkov a vykonávať akúkoľvek dohodu alebo dohovor týkajúci sa dlhov, záväzkov a pohľadávok spoločnosti, súčasných alebo budúcich, určitých alebo podmienených, zistených alebo takých, ktoré môžu byť splatné ako náhrada škody, trvajúcich alebo takých, o ktorých sa predpokladá, že budú pretrvávať, medzi spoločnosťou a spoluúčastníkom či domnelým spoluúčastníkom alebo iným dlžníkom či domnelým dlžníkom, a všetky otázky, ktoré akokoľvek súvisia majetkom alebo likvidáciou spoločnosti alebo ktoré akokoľvek ovplyvňujú majetok alebo likvidáciu spoločnosti, za takých podmienok, aké mohli byť dohodnuté, a prijímať akékoľvek záruky za uspokojenie každej takejto opcie, dlhu, záväzku alebo pohľadávky a v súvislosti s nimi poskytovať úplné absolutórium;

f) zastupovať spoločnosť vo všetkých záležitostiach a vykonávať všetky také úkony, aké môžu byť nevyhnutné pre likvidáciu obchodných záležitostí spoločnosti a rozdelenie jej majetku.

Súd okrem toho môže stanoviť, že správca v prípade, ak neexistuje výbor pre likvidáciu, môže vykonávať akékoľvek právomoci uvedené v písmenách a) alebo b) bez povolenia súdu.

Správca má pri likvidácii súdom vo všeobecnosti právomoc:

a) predávať hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane všetkých práv spoločnosti prostredníctvom verejnej dražby alebo súkromnej dohody s právomocou previesť celý tento majetok alebo ktorúkoľvek jeho časť;

b) uskutočňovať všetky úkony a v mene spoločnosti alebo za ňu vydávať všetky akty, potvrdenia a iné dokumenty;

c) získavať všetky potrebné peniaze na záruky za aktíva spoločnosti;

d) vymenovať zástupcu, ktorý za neho bude konať ako správca na konkrétne účely.

Výkon právomocí správcu pri likvidácii súdom pridelených na základe tohto článku podlieha kontrole súdu a každý veriteľ alebo spoluúčastník sa môže obrátiť na súd so žiadosťou týkajúcou sa každého výkonu alebo navrhovaného výkonu týchto právomocí.

V prechodnom období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde, ak súd vymenuje dočasného správcu, zaniknú aj právomoci predstaviteľov spoločnosti, a to v miere, v akej súd poverí správcu správou majetku alebo činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Spoločnosť v zmysle článku 329B ods. 6 písm. a) kapitoly 386 v období účinnosti príkazu na ozdravenie (reštrukturalizáciu) spoločnosti naďalej vykonáva svoje bežné činnosti pod správou špeciálneho správcu.

Špeciálny správca musí byť osoba, pri ktorej sa súd uspokojivo presvedčil, že má preukázanú spôsobilosť a skúsenosti pri vedení obchodných podnikov, je kvalifikovaná a ochotná prijať vymenovanie a nemá konflikt záujmov, pokiaľ ide o jej vymenovanie.

Odmenu špeciálneho správcu hradí spoločnosť. Súd v skutočnosti vo vymenovaní stanovuje obdobie nepresahujúce desať pracovných dní od vydania príkazu na ozdravenie spoločnosti, v rámci ktorej spoločnosť na súde uloží sumu peňazí alebo poskytne inú vhodnú záruku či iné vhodné opatrenie, ktoré podľa súdu postačuje na krytie odmeny a poplatkov špeciálneho správcu spojených s týmto poverením.

Pri vymenovaní špeciálneho správcu sa všetky právomoci udelené spoločnosti v zmysle akéhokoľvek práva alebo na základe jej zakladateľského dokumentu a stanov pozastavujú, pokiaľ spoločnosť nezískala súhlas špeciálneho správcu na výkon týchto právomocí, ktorý môže byť všeobecný alebo sa môže týkať konkrétneho prípadu či prípadov. Ak tento súhlas neexistuje, všetky tieto právomoci sa udeľujú špeciálnemu správcovi.

Špeciálny správca má vo všeobecnosti právomoc:

a) prevziať do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok spoločnosti, pričom od tej chvíle nesie zodpovednosť za riadenie jej činností, hospodárskej činnosti a majetku a za dohľad nad nimi;

b) odvolať každého riaditeľa spoločnosti a vymenovať akúkoľvek osobu do riadiacej funkcie, a to po oznámení odvolania a vymenovania súdu;

c) najímať osoby na poskytovanie odborných alebo administratívnych služieb a zaviazať spoločnosť k úhrade príslušného platu alebo poplatkov týmto osobám a

d) zvolať schôdzu členov alebo veriteľov spoločnosti.

Špeciálny správca má navyše právomoc na základe predchádzajúceho výslovného povolenia súdu:

i) zaviazať spoločnosť akýmkoľvek záväzkom v trvaní viac ako šesť mesiacov;

ii) prepúšťať zamestnancov spoločnosti, ak to považuje za potrebné, s cieľom zabezpečiť pokračovanie činnosti spoločnosti celej alebo jej časti ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Ako už bolo vysvetlené, rozhodným právom v súvislosti s obchodníkmi, ktorí vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, a s obchodnými spoločnosťami, je obchodný zákonník v hlave o konkurze.

Pokiaľ ide o právomoci správcu pri konkurze, takýto správca sa označuje ako správca konkurznej podstaty a správca konkurznej podstaty je osoba alebo osoby, ktoré súd považuje za odborne spôsobilé svedomito plniť povinnosti tejto funkcie, aj keby tento správca konkurznej podstaty mohol byť vo vzťahu k úpadcovi alebo by mohlo ísť o veriteľa úpadcu.

Správca konkurznej podstaty po prijatí povinností tejto funkcie prevezme do svojej držby všetok majetok úpadcu a akékoľvek práva, ktoré mu patria.  Úpadca navyše prijme všetky potrebné opatrenia na zachovanie práv úpadcu voči jeho dlžníkom a takisto vo verejnom registri zaznamená každú hypotéku na majetok dlžníkov úpadcu. Správca konkurznej podstaty zodpovedá za svoje konanie voči úpadcovi.

Správca konkurznej podstaty má tiež povinnosť žalovať o úhradu pohľadávok splatných úpadcovi, bolo by však protizákonné, keby správcovia konkurznej podstaty uzatvárali akékoľvek dohody alebo keby akýkoľvek spor predkladali na rozhodcovské konanie bez písomného súhlasu veriteľov predstavujúcich väčšinu hodnoty pohľadávok veriteľov voči úpadcovi, a bez povolenia sudcu.

Správca konkurznej podstaty do jedného mesiaca od vynesenia rozsudku o konkurze vypracuje súpis majetku úpadcu.

Každý veriteľ má právo nazrieť do tohto zoznamu a veriteľ a úpadca majú povinnosť pomáhať pri jeho vypracovaní.

Tento súpis obsahuje samotný zoznam spoločne s opisom a ocenením celého majetku úpadcu.

Správca konkurznej podstaty nemôže s majetkom nakladať bez súhlasu súdu a celý postup je otvorený verejnej kontrole. Výnos z každého predaja, ktorý správca konkurznej podstaty uskutoční v mene úpadcu alebo obchodnej spoločnosti, sa uvedie do zoznamu a riadne sa zdokumentujú všetky potvrdenia a faktúry.

V právomoci súdu je požadovať od správcov konkurznej podstaty, úpadcu a veriteľov, aby pod prísahou vydali všetky informácie, ktoré súd môže považovať za potrebné.

Pokiaľ ide o právomoci dlžníka (v tomto prípade sa myslí osoba alebo obchodná spoločnosť v konkurze), dlžník má právo dozerať na to, že správca konkurznej podstaty vykonáva činnosti súvisiace s konkurzom správne a v súlade s právom.

Dlžník má právo informovať súd, ak správca konkurznej podstaty nevykonáva tieto opatrenia v súlade s podmienkami súdneho rozhodnutia alebo ak dochádza k zlému hospodáreniu s jeho záležitosťami.

Účtovné knihy a doklady úpadcu sú vždy k dispozícii na preskúmanie, čo znamená, že aj dlžník má právo poznať, kontrolovať a overovať opatrenia správcu konkurznej podstaty vymenovaného súdom.

Dlžník má aj zákonné právo na pravidelnú podporu na svoje živobytie, čo znamená, že súd dlžníkovi povolí vyčleniť z jeho vlastného majetku finančné prostriedky, ktoré mu dáva správca konkurznej podstaty a ktoré predstavujú diéty pre jeho živobytie a jeho rodinu, pokiaľ neexistuje domnienka, že úpadca konal podvodne.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Insolvenčné a reštrukturalizačné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Každé ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní alebo každé iné ustanovenie v akejkoľvek zmluve, ktorým sa stanovuje započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami alebo ktoré súvisí so započítaním pohľadávok alebo zúčtovaním súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o vzájomné úvery, vzájomné pohľadávky alebo iné vzájomné konanie, sa podľa kapitoly 459 vymáha v súlade s jej podmienkami či už pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti, alebo po ňom so zreteľom na vzájomné pohľadávky, vzájomné úvery či vzájomné konanie, ku ktorým došlo alebo ktoré sa vyskytli pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti jednej zo zmluvných strán, od:

a) zmluvných strán;

b) každého ručiteľa alebo akejkoľvek osoby, ktorá poskytla záruku za ktorúkoľvek zmluvnú stranu;

c) správcu, konkurzného správcu, správcu konkurznej podstaty, prevádzkovateľa, špeciálneho správcu alebo iného podobného úradníka ktorejkoľvek zmluvnej strany a

d) veriteľov zmluvných strán.

Uvedené ustanovenia sa neuplatňujú v súvislosti s akoukoľvek dohodou o konečnom čistom zúčtovaní uzatvorenou v čase, keď druhá zmluvná strana vedela alebo mala vedieť, že rozhoduje o žiadosti o zrušení a likvidácii spoločnosti z dôvodu platobnej neschopnosti alebo že spoločnosť podnikla oficiálne kroky podľa rozhodného práva, ktorých cieľom je jej zrušenie alebo likvidácia z dôvodu platobnej neschopnosti.

Neuplatňujú sa ani v prípade, keď úpadcom je jednotlivec (nie obchodník) alebo obchodné partnerstvo, ktoré nepredstavuje obchodnú spoločnosť (spoločnosť en nom collectif alebo spoločnosť en commandite), a keď druhá strana vedela alebo mala vedieť o udalostiach rovnakej povahy, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, týkajúcich sa úpadcu.

Vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany sa nerušia nijaké právomoci alebo poverenie vyplývajúce zo zmluvy, ktorých cieľom je vykonávať akékoľvek ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní.

Okrem toho sa stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia v inom vnútroštátnom práve nič nesmie obmedzovať alebo zdržovať uplatňovanie ustanovení ktorejkoľvek zmluvy zabezpečujúcej započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie alebo s nimi súvisiacej, ktoré by sa inak vykonávali, a na uvedené ustanovenia nemá vplyv nijaký súdny príkaz, plná moc, zákaz ani iný podobný príkaz vydaný súdom alebo iným orgánom, ani nijaké súdne konanie. Bez ohľadu na to, čo sa uvádza v tomto odseku, však nič nesmie brániť uplatňovaniu akéhokoľvek práva, na základe ktorého nie je možné v konkrétnom prípade zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok vykonať z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov, a nič nesmie povoliť vykonateľnosť zúčtovania alebo započítania pohľadávok, ak je na základe niektorého ustanovenia zmluvy medzi príslušnými stranami takého zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok neplatné z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov.

V práve sa stanovuje, že sa zmluvné strany môžu zákonne:

  • dohodnúť na systéme alebo mechanizme, ktorý by zmluvným stranám umožňoval premeniť nefinančné záväzky na peňažné záväzky v rovnakej hodnote a oceniť tieto záväzky na účely započítania pohľadávok alebo zúčtovania,
  • dohodnúť na výmennom kurze alebo spôsobe, ktorý sa má použiť na jeho určenie, aby sa tento kurz použil pri započítavaní pohľadávok alebo zúčtovaní, keď sú príslušné započítavané alebo zúčtované sumy v odlišných menách, a určiť menu, v ktorej sa má vyplatiť čistá suma,
  • dohodnúť na tom, že k všetkým transakciám alebo iným úkonom, ktoré sa uskutočňujú na základe akejkoľvek zmluvy, bez ohľadu na to, či sú určené konkrétne alebo prostredníctvom odkazu na typ alebo triedu transakcie či úkonu, sa na účely zmluvných ustanovení týkajúcich sa započítania pohľadávok alebo zúčtovania bude pristupovať ako k jednej transakcii alebo úkonu a že zmluvné strany alebo správca, konkurzný správca, správca konkurznej podstaty, prevádzkovateľ alebo špeciálny správca alebo iný úradník konajúci za zmluvné strany a akýkoľvek súd budú všetky takéto transakcie alebo úkony pokladať za jednu transakciu alebo úkon.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za plnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého spoločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Okrem uvedeného neexistuje nijaké iné ustanovenie, ktoré má priamy účinok na zmluvy.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania na zmluvy sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa obchodného zákonníka, a najmä podľa jeho článku 485, každý prevod majetku alebo každý prevzatý záväzok alebo každé zrieknutie sa prevodu vykonané úpadcom bezplatne alebo za úhradu, ktorého účelom je podviesť jeho veriteľov, možno zrušiť.

Na rozdiel od zákona o spoločnostiach sa v obchodnom zákonníku neurčuje lehota ako v článku 303 kapitoly 386 Zbierky zákonov Malty.

V uvedených prípadoch, ak sa preukáže, že úpadca vedel o existencii okolností, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, v takom prípade možno takéto opatrenia zrušiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Len čo sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku začať (zákaz začínať konania) nijaká žaloba ani konanie, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné pozastaviť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môžepovažovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V prípade, že súd v rámci konkurzného konania vedeného proti obchodníkovi alebo obchodnej spoločnosti už vymenoval správcu konkurznej podstaty, všetky žaloby proti osobe a majetku úpadcu sa môžu podať len na tohto správcu či správcov konkurznej podstaty a nie proti úpadcovi alebo obchodnej spoločnosti v konkurze, a to v súlade s článkom 500 kapitoly 13.

Veriteľ má právo vedieť, kontrolovať a overovať, ako správca konkurznej podstaty spravuje obchodné záležitosti úpadcu, a domáhať sa nápravy na súde, ak správca či správcovia konkurznej podstaty poškodzuje, resp. poškodzujú jeho práva.

Súd v rámci konania na ozdravenie spoločnosti disponuje diskrečnou právomocou vydať dočasné súdne rozhodnutie s cieľom poskytnúť odklad na ozdravenie obchodných záležitostí úpadcu alebo obchodnej spoločnosti.

Na rozdiel od ozdravenia spoločnosti však veritelia stále môžu podať žalobu proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý zastupuje obchodníka alebo obchodnú spoločnosť v konkurze.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku viesť konanie (pozastavenie), pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami, aké súd môže stanoviť. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné prerušiť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Vo vnútroštátnom práve sa podľa obchodného zákonníka neumožňuje nijaké pozastavenie konania.  Je však možné na žiadosť správcu konkurznej podstaty požadovať, aby sa takáto žiadosť predložila súdom, aby ju vypočul rovnaký sudca, ktorý vedie konkurzné konanie, aby tento sudca mohol usmerňovať a viesť záležitosti týkajúce sa konkurzu, ochrániť práva a povinnosti úpadcu a presvedčiť sa, že sa vo veci práv podľa žiadosti predloženej veriteľom uskutočnilo konanie a vynieslo rozhodnutie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veritelia môžu do insolvenčného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom predkladať návrhy.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B kapitoly 329B sa osobitne uvádza, že súd aj špeciálny správca musia okrem iného konať v najlepšom záujme veriteľov.

Špeciálny správca má tiež povinnosť zvolávať schôdze veriteľov a prvá schôdza sa nesmie uskutočniť neskôr ako jeden mesiac po jeho vymenovaní do funkcie.

Špeciálny správca na týchto schôdzach musí vymenovať spoločný výbor veriteľov a členov, ktorý mu bude poskytovať také informácie a pomoc, aké by špeciálny správca mohol potrebovať pri správe záležitostí, podnikateľskej činnosti a majetku spoločnosti a pri jej ozdravení ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia môžu do konkurzného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom uskutočňovať podania.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca konkurznej podstaty, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Veritelia majú aj právo hlasovať a pre konečnú dohodu, pokiaľ ide o navrhovanú dohodu o vyrovnaní, je potrebný súhlas veriteľov predstavujúcich tri štvrtiny hodnoty pohľadávok, ktorí svoje pohľadávky dokázali.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Správca bude schopný predať majetok po prijatí najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Špeciálny správca nebude môcť nakladať s majetkom spoločnosti bez osobitného povolenia súdu alebo, ako sa uvádza v pláne ozdravenia, ktorý sa následne schváli, so zmenami súdu alebo bez týchto zmien. V každom prípade súd riadi alebo schvaľuje spôsob nakladania s aktívami spoločnosti.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Správca konkurznej podstaty pri konkurzných konaniach predá majetok na základe prijatia najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti a po získaní povolenia súdu s týmto predajom.

V rámci postupu ozdravovania obchodnej spoločnosti alebo úpadcu podľa článku 498 kapitoly 13 sa správca konkurznej podstaty riadi plánom ozdravenia, sudca má však širokú diskrečnú právomoc, aby mohol vydávať také pokyny, aké považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov.

Veriteľ však môže namietať proti tejto právomoci sudcu, ak veriteľ z dokázaného oprávneného dôvodu preukáže, že to nie je v záujme veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci insolvenčného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci konkurzného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, v takom poradí, ktoré súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si správca konkurznej podstaty môže riadne vyúčtovať alebo ktoré mu vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli správcovi konkurznej podstaty alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena správcu konkurznej podstaty, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu a tajomníka, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu konkurznej podstaty v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu, ak takéto výdavky existujú, alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil.

Po zaplatení týchto poplatkov a výdavkov sa vyplatia zabezpečení veritelia podľa dátumu zaevidovania ich pohľadávky a po nich sa vyplatia všetci ostatní veritelia podľa toho, kedy boli zaevidovaní. Ak pre neskoršie pohľadávky (nezabezpečení veritelia) chýba dostatok finančných prostriedkov, tieto pohľadávky sa usporiadajú pari passu.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Pohľadávky sa prijímajú na základe vlastného uváženia správcu. Neexistujú nijaké konkrétne pravidlá, ktorými by sa riadil spôsob vzniku pohľadávok. Treba upozorniť, že vždy, keď sa za správcu vymenuje konkurzný správca, pre pohľadávky sa použije tento formulár:

KONKURZNÝ SPRÁVCA

Do rúk: MFSA

Notabile Road

Attard, BKR3000

Podrobné informácie o zrušenej spoločnosti

1

Názov a registračné číslo

2

Dátum vstupu zrušenia do účinnosti

Podrobné informácie o veriteľovi

3

Meno a priezvisko / registračné číslo

4

Adresa

5

E-mailová adresa

6

Telefónne číslo / číslo mobilného telefónu

/

Podrobné informácie o dlhu

7

Celková výška pohľadávky vrátane všetkých splatných nekapitalizovaných úrokov ku dňu zrušenia

8

Celková výška nekapitalizovaných úrokov ku dňu zrušenia

9

Opíšte pôvod dlhu vrátane všetkých príslušných dátumov

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

10

Informácie o dokumentoch a/alebo iných dokladoch na podporu pohľadávky (pripojte postupne overenú kópiu a číslo každého dokumentu)

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

Informácie o záruke (ak existuje)

11

Opíšte typ poskytnutej/získanej záruky

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

12

Dátum/dátumy, keď bola poskytnutá/získaná záruka

13

Výška zabezpečeného dlhu

Vyhlásenie veriteľa

14

Ja, podpísaný/podpísaná, týmto vyhlasujem, že informácie uvedené v tomto formulári sú podľa môjho najlepšieho vedomia pravdivé, správne a úplné:

Podpis veriteľa

Meno a priezvisko paličkovým písmom

Číslo preukazu totožnosti:

15

Ak sa dokument podpisuje v zastúpení právnickej osoby, vyplňte túto časť:

V mene spoločnosti ____________________________________________________

Reg. č. _________________________ vo funkcii _____________________________.

Pokiaľ ide o lehotu, v rámci ktorej sa tieto pohľadávky môžu podávať, súdu sa v článku 255 kapitoly 386 udeľuje právomoc stanoviť lehotu alebo lehoty, v rámci ktorých veritelia musia preukázať svoje dlhy alebo pohľadávky, inak sa vyjmú z rozdeľovania, kým tieto pohľadávky nepreukážu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania, pokiaľ ide o prihlasovanie, overovanie a schvaľovanie pohľadávok, sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Treba poznamenať, že v prípade platobnej neschopnosti sa v maltských právnych predpisoch nestanovuje presné poradie veriteľov, pretože toto poradie sa neuvádza v jednom právnom predpise, ale vo viacerých právnych predpisoch. Právne predpisy, ktoré sa zaoberajú poradím pohľadávok, sa nachádzajú v týchto ustanoveniach:

V článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že pri likvidácii spoločnosti sa aktíva, ktoré nestačia na krytie záväzkov, práva nezabezpečených a zabezpečených veriteľov a prednosť a poradie ich pohľadávok riadia právom, ktoré je účinné v danom čase.

Aj v článku 535 kapitoly 13 sa uvádza, že veritelia so záložnými právami, prednostnými právami alebo hypotékami sa zoradia v súlade s právom účinným v danom čase.

V článku 535 kapitoly 13 aj v článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že poradie pohľadávky sa riadi právom účinným v danom čase.

Podľa maltského práva sa zásada pari passu nepriamo nachádza v článku 1996 občianskeho zákonníka, kapitola 16, v ktorom sa uvádza, že zákonnými dôvodmi pre prednostné zaobchádzanie sú prednostné práva, hypotéky a výnos z rozdelenia majetku. Uvádza sa v ňom aj to, že veriteľ môže zákonne podriadiť, odložiť, vzdať sa alebo inak upraviť svoje súčasné alebo budúce práva na úhradu, vykonanie, usporiadanie a iné podobné súčasné či budúce práva v prospech druhej osoby. Takéto podriadenie, odloženie, vzdanie sa, zmena alebo podobné opatrenie sa môže vykonať na základe dohody s akoukoľvek osobou alebo na základe jednostranného vyhlásenia v prospech akejkoľvek osoby vrátane iného veriteľa bez ohľadu na to, či vo veci v čase uzatvorenia takejto dohody alebo vydania takéhoto vyhlásenia došlo k rozhodnutiu alebo sa vo veci ešte len má rozhodnúť.

Rozdiely v poradí teda vznikajú na základe dohody. Z toho vyplýva, že ak neexistuje nijaké prednostné právo, hypotéky alebo výnosy z rozdelenia majetku, dlžníci sa usporiadajú rovnako.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť na rôzne osobitné právne predpisy, ktorými sa udeľujú prednostné práva určitým pohľadávkam ako v prípade zákona o dani z pridanej hodnoty, kapitola 406, zákona o pracovnoprávnych vzťahoch, kapitola 452, a zákona o sociálnom zabezpečení, kapitola 318.

V článku 62 zákona o DPH sa uvádza:

„Komisár má osobitné prednostné právo na aktíva, ktoré sú súčasťou hospodárskej činnosti osoby vzhľadom na daň splatnú touto osobou podľa tohto zákona a táto daň sa bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia uvedené v iných právnych predpisoch uhrádza pred akoukoľvek pohľadávkou s ľubovoľným prednostným právom, okrem pohľadávky so všeobecnou prednosťou a pohľadávkou uvedenou v článku 2009 písm. a) alebo b) občianskeho zákonníka.“

V článku 20 zákona o pracovnoprávnych vzťahoch sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch každá pohľadávka zamestnanca vo výške maximálne trojmesačnej súčasnej mzdy, ktorú má zamestnancovi zaplatiť zamestnávateľ, a náhrada za dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, spoločne so všetkými úhradami splatnými zamestnancovi v súvislosti s ukončením zamestnania alebo oznámením tohto ukončenia predstavuje prednostnú pohľadávku voči aktívam zamestnávateľa, a jej úhrada sa uprednostní pred všetkými ostatnými pohľadávkami, či už sú prednostné alebo hypotekárne:

za predpokladu, že maximálna suma prednostnej pohľadávky v žiadnom prípade neprevýši ekvivalent vnútroštátnej minimálnej mzdy splatnej v čase vzniku pohľadávky za obdobie šesť mesiacov.“

V článku 116 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch pohľadávka riaditeľa na akúkoľvek sumu splatnú prostredníctvom príspevku triedy jeden alebo triedy dva (Class One or Class Two) podľa tohto článku predstavuje prednostnú pohľadávku na rovnakom mieste v poradí so mzdami zamestnancov vo vzťahu k aktívam zamestnávateľa v prípade príspevku triedy jeden a v prípade príspevku triedy dva vo vzťahu k majetku príslušnej samostatne zárobkovo činnej osoby a uhradia sa prednostne pred všetkými ostatnými pohľadávkami (okrem miezd), a to bez ohľadu na to, či sú ostatné pohľadávky prednostné alebo hypotekárne.“

Články 2088 až 2095 občianskeho zákonníka sa okrem toho osobitne zaoberajú poradím priority prednostných práv. Okrem iného sa v nich uvádza, že pohľadávky sa majú vyplácať v poradí, v akom boli zaevidované. Hypotéky, ktoré boli zaevidované v rovnakom dni, budú mať rovnaké miesto v poradí.

Súd v rámci insolvenčného konania však môže (a vo väčšine prípadov tak aj spraví) v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní hospodárskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Správca v priebehu insolvenčného konania vypracuje správu obsahujúcu poradie veriteľov a režim rozdeľovania, ktorú predloží na súde. Veritelia môžu vznášať námietky, ak nesúhlasia s obsahom tejto správy, a súd môže nariadiť opravu. Súd nakoniec schváli toto poradie a režim a nariadi správcovi, aby vyplatil veriteľov.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Predovšetkým sa režim rozdeľovania, podľa ktorého sa rozdeľujú výnosy, riadi najmä článkom 531 obchodného zákonníka a právnymi predpismi v rámci občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza poradie veriteľov spomedzi veriteľov, ktorí majú podľa práva prednosť, a veriteľov, ktorí majú zabezpečenú hypotéku. Ide o zabezpečených veriteľov, ktorí vychádzajú buď z ustanovení práva, alebo z verejnej listiny podľa dátumu, keď bola táto registrácia zaevidovaná, a ktorí sa riadia aj článkom 535 obchodného zákonníka.

Podľa toho sú obyčajní veritelia (ktorí nie sú registrovanými veriteľmi) zoradení pari passu podľa svojich pohľadávok.

Do desiatich dní od vyhlásenia konkurzu sa uskutoční schôdza, na ktorej sa pred sudcom, tajomníkom, správcom konkurznej podstaty, úpadcom a veriteľmi analyzuje evidencia pohľadávok a vypracuje sa súpis.

Na tejto schôdzi sa vypočuje úpadca, ktorý navrhne podmienky vyrovnania. Na tejto schôdzi sa prediskutuje, či prešetrovaný prípad je vhodný na vyrovnanie, pričom sa určí skupina veriteľov (tí, ktorí nie sú registrovaní veritelia na základe prednostného práva, hypotéky alebo záložného práva), ktorí sa na schôdzi zúčastnia namiesto všetkých veriteľov, a veritelia majú právo do ôsmich dní vzniesť proti tomu aj individuálne námietky.

Uskutoční sa druhá schôdza, pričom sudca bude predsedať opäť aj tejto druhej schôdzi, na ktorej na schválenie skupiny veriteľov musia byť prítomní veritelia, ktorí predstavujú tri štvrtiny sumy, čo dlhuje úpadca.

Po skončení tohto postupu a po vypracovaní súpisu všetkých veriteľov sa uskutoční ďalšia schôdza, pričom tejto schôdzi predsedá sudca po riadnom oznámení schôdze, ktoré bolo zverejnené v súlade s právom.

Na tejto schôdzi každý veriteľ predstaví svoju vec a ak správca konkurznej podstaty nebude s veriteľom súhlasiť, tento veriteľ musí svoju vec dokázať správcovi konkurznej podstaty a skupine veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď správca v priebehu insolvenčného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania platobnej neschopnosti, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a keď sa súd presvedčí, že správca splnil požiadavky kapitoly 386 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, pričom sa zohľadní správa a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu spoločnosti z obchodného registra s účinnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B ods. 12 sa stanovujú rôzne scenáre, ktorých súčasťou je ukončenie postupu na ozdravenie:

a) Ak špeciálny správca kedykoľvek, keď prebieha postup na ozdravenie spoločnosti, dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že pokračovanie tohto postupu neposlúži nijakému užitočnému účelu s ohľadom na spoločnosť, špeciálny správca bezodkladne požiada súd o ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti a v žiadosti uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie a súd nariadi likvidáciu spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

b) Ak špeciálny správca kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predloží súdu žiadosť, v ktorej uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie, a požiada súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

V tomto prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Prerušenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

c) Ak sa riaditelia spoločnosti alebo členovia na mimoriadnom valnom zhromaždení kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti presvedčia, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predložia súdu žiadosť doplnenú vhodnou podpornou dokumentáciou a informáciami, ktoré potvrdzujú ich uspokojenie, a požiadajú súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti, a súd nevydá príkaz, ktorým by vyhovel žiadosti alebo ju zamietol bez toho, aby najprv nevypočul špeciálneho správcu. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

d) Špeciálny správca na konci svojho funkčného obdobia predloží súdu písomnú záverečnú správu, ktorá bude obsahovať jeho podrobné a úplné stanovisko a odôvodnenie, prečo existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že bude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy.

Ak je v záverečnej správe, ktorú predložil špeciálny správca, vyjadrené stanovisko, že existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, pripojí sa k nej navyše presný a podrobný plán ozdravenia, ktorý bude obsahovať všetky návrhy potrebné na to, aby spoločnosť mohla fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, s vysvetleniami, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie tohto ozdravenia, vrátane návrhov týkajúcich sa finančných zdrojov, zotrvania zamestnancov a budúceho riadenia spoločnosti. V tomto pláne ozdravenia sa vysvetlí aj navrhovaný spôsob splatenia všetkých pohľadávok alebo ich časti veriteľom, či už došlo k dobrovoľnej dohode so všetkými veriteľmi, alebo sa navrhuje, aby súd povolil dohodu, ktorú neschválili všetci veritelia.

Súd si po doručení záverečnej správy a plánu ozdravenia môže vyžiadať akékoľvek vysvetlenia a objasnenia, aké môže považovať za vhodné a ktoré sa podľa pokynu súdu poskytujú buď ústne, alebo písomne. Súd potom môže buď navrhovaný plán ozdravenia zamietnuť, alebo ho môže prijať a schváliť ho v jeho úplnosti alebo len jeho časť a môže požadovať zmeny tohto plánu. Ak súd schváli plán ozdravenia, ktorý predložil špeciálny správca, so zmenami alebo bez nich, a to podľa prípadných pokynov súdu, plán ozdravenia sa stane účinným a záväzným pre všetky zainteresované strany na všetky právne účely. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd schváli plán ozdravenia.

e) Ak súd vydá príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti z dôvodu, že neexistujú rozumné vyhliadky, že spoločnosť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že nebude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy, prikáže likvidáciu tejto spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Keď správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania konkurzu, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a až sa súd presvedčí, že správca konkurznej podstaty splnil požiadavky kapitoly 13 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, a zohľadní správu a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu obchodnej spoločnosti z obchodného registra s platnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Uvedený postup sa, samozrejme, týka obchodných spoločností.

Pokiaľ ide o obchodníkov, po vyhlásení konkurzu obchodníka a rozdelenia výnosov, v takom prípade potom úpadca môže podaním žiadosti tajomníkovi súdu požiadať o vypočutie pred sudcom, pričom v ten deň súd predvolá aj veriteľov a správcu konkurznej podstaty zapojených do jeho konkurzu s cieľom stanoviť, či obchodníka možno rehabilitovať, aby mohol opäť obchodovať.

Ak tento obchodník nekoná podvodne alebo so zlým úmyslom, možno ho rehabilitovať, aby mohol obchodovať. Účinkom tejto rehabilitácie je odpustenie všetkých dlhov úpadcu, pokiaľ ide o jeho osobu aj o majetok nadobudnutý neskôr, ktorých úhrada mohla byť kedykoľvek pred vyhlásením konkurzu od neho požadovaná.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veriteľ môže v zmysle článku 315 ods. 1 kapitoly 386 požadovať nápravu svojich práv od každej strany, o ktorej sa súdi, že vykonávala obchodnú činnosť spoločnosti s úmyslom podviesť veriteľov spoločnosti alebo veriteľov inej osoby alebo s iným podvodným úmyslom. V prípadoch po podaní žiadosti na súd, môže súd vyhlásiť, že všetky osoby, ktoré sa vedome zúčastňovali na vykonávaní obchodných činností uvedeným spôsobom, sú osobne zodpovedné bez obmedzenia zodpovednosti za všetky dlhy alebo iné záväzky spoločnosti alebo za akýkoľvek dlh či iný záväzok spoločnosti podľa pokynov súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Nijaký ad hoc právny predpis sa nezaoberá právami veriteľov po ukončení insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia po skončení konkurzného konania obchodnej spoločnosti alebo obchodníka nemajú nijaké práva, pokiaľ veriteľ nemôže dokázať, že obchodník alebo obchodná spoločnosť konali v zlom úmysle alebo podvodne voči veriteľom.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Náklady spôsobila buď osoba, ktorá podala žiadosť o platobnú neschopnosť, alebo spoločnosť, podľa určenia súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Trovy konania pri reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti) znáša spoločnosť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Náklady a výdavky znáša osoba podávajúca žiadosť alebo úpadca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za protiplnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého poločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v konkurzných konaniach alebo v rámci konaní na ozdravenie spoločnosti.

Posledná aktualizácia: 15/02/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Poľsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Poľsku sa insolvenčné konanie v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) riadi dvoma zákonmi:

  • zákonom z 28. februára 2003 – zákon o konkurze [Prawo upadłościowe, Zbierka zákonov (Dziennik Ustaw) 2016, č. 2171], ďalej len „zákon o konkurze“,
  • zákonom z 15. mája 2015 – zákon o reštrukturalizácii (Prawo restrukturyzacyjne, Zbierka zákonov 2016, č. 1574) – ďalej len „zákon o reštrukturalizácii“.

Ustanoveniami zákona o konkurze sa upravuje likvidácia v prípade platobnej neschopnosti, t. j. „konkurz“ (upadłość). Zákonom o reštrukturalizácii sa upravuje reštrukturalizácia týkajúca sa rizika platobnej neschopnosti, t. j. „konanie o schválení vyrovnania“ (postępowanie o zatwierdzenie układu, články 210 – 226), „zrýchlené konanie o vyrovnaní“ (przyspieszone postępowanie układowe, články 227 – 264), „konanie o vyrovnaní“ (postępowanie układowe, články 267 – 282) a „konanie o náprave“ (postępowanie sanacyjne, články 283 – 323).

Cieľom konkurzného konania je v čo najväčšej miere uspokojiť pohľadávky veriteľov a v prípade, že je to primerane možné, zachovať existenciu podniku dlžníka. Konanie sa začína výlučne na základe žiadosti a pozostáva z dvoch fáz: konanie o vyhlásení konkurzu a konanie po vyhlásení konkurzu.

Konanie o schválení vyrovnania umožňuje dlžníkovi samostatne, bez účasti súdu dosiahnuť vyrovnanie zhromaždením hlasov veriteľov. Takéto konanie možno začať, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Zrýchlené konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho zjednodušenom schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o náprave umožňuje dlžníkovi prijať nápravné opatrenia (zamerané na reorganizáciu podniku dlžníka) a dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní a schválení zoznamu pohľadávok. Nápravné opatrenia zahŕňajú právne a praktické opatrenia zamerané na zlepšenie ekonomickej situácie dlžníka a na obnovenie jeho schopnosti plniť si svoje záväzky, pričom ho zároveň chránia pred exekúciou.

Konkurzné konanie možno viesť proti podnikateľovi. Podľa článku 431 poľského Občianskeho zákonníka (kodeks cywilny) je podnikateľom fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity, ktorej sa právna spôsobilosť udeľuje právnymi predpismi, vykonávajúca podnikateľskú alebo odbornú činnosť vo vlastnom mene.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník a každý z jeho osobných veriteľov.

Konkurzné konanie možno viesť aj proti:

  1. spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
  2. spoločníkom v obchodných partnerstvách, ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
  3. spoločníkom v partnerstve.

Konkurzné konanie možno viesť aj proti fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť (článok 4911 a nasl. zákona o konkurze). Takéto konanie sa vedie len na žiadosť dlžníka, ak dlžník nie je bývalý podnikateľ, v takom prípade môže návrh na vyhlásenie konkurzu podať aj veriteľ, a to do jedného roka po výmaze podnikateľa z príslušného registra.

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k:

  1. podnikateľom v zmysle článku 431 Občianskeho zákonníka;
  2. spoločnostiam s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością) a akciovým spoločnostiam (spółka akcyjna), ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
  3. spoločníkom v obchodných partnerstvách (osobowa spółka handlowa), ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
  4. spoločníkom v partnerstve (spółka partnerska).

Reštrukturalizácia sa nevedie vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Reštrukturalizácia sa vedie len na žiadosť dlžníka s výnimkou konania o náprave, ktoré možno začať aj na žiadosť veriteľa, ak je dlžník platobne neschopný.

Konanie o schválení vyrovnania umožňuje dlžníkovi samostatne, bez účasti súdu dosiahnuť vyrovnanie zhromaždením hlasov veriteľov. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok.

Zrýchlené konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho zjednodušenom schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o náprave umožňuje dlžníkovi prijať nápravné opatrenia (zamerané na reorganizáciu podniku dlžníka) a dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní a schválení zoznamu pohľadávok. Nápravné opatrenia zahŕňajú právne a praktické opatrenia zamerané na zlepšenie ekonomickej situácie dlžníka a na obnovenie jeho schopnosti plniť si svoje záväzky, pričom ho zároveň chránia pred exekúciou.

Konkurzné konanie možno viesť proti podnikateľovi. Podľa článku 431 poľského občianskeho zákonníka je podnikateľom fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity, ktorej sa právna spôsobilosť udeľuje právnymi predpismi, vykonávajúca podnikateľskú alebo odbornú činnosť vo vlastnom mene.

Okrem toho možno konkurzné konanie viesť aj proti:

  1. spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
  2. spoločníkom v obchodných partnerstvách, ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
  3. spoločníkom v partnerstve.

Konanie o vyhlásení konkurzu možno viesť aj proti fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť (články 4911 a nasl. zákona o konkurze).

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k:

  1. podnikateľom v zmysle zákona z 23. apríla 1964 – Občiansky zákonník (kodeks cywilny, Zbierka zákonov 2016, položky 380 a 585), ďalej len „Občiansky zákonník“;
  2. spoločnostiam s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością) a akciovým spoločnostiam (spółka akcyjna), ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
  3. spoločníkom v obchodných partnerstvách (osobowa spółka handlowa), ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
  4. spoločníkom v partnerstve (spółka partnerska).

Reštrukturalizácia sa nevedie vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Reštrukturalizácia sa vedie len na žiadosť dlžníka s výnimkou konania o náprave, ktoré možno začať aj na žiadosť veriteľa, ak je dlžník platobne neschopný.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie sa začína voči dlžníkovi, ktorý sa stal platobne neschopným (článok 10 zákona o konkurze).

Dlžník je platobne neschopný, ak nie je schopný plniť svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti. Dlžník sa považuje za neschopného plniť svoje finančné záväzky, ak sú viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Dlžník, ktorý je právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity s právnou spôsobilosťou udelenou podľa osobitného legislatívneho aktu, je platobne neschopný aj vtedy, keď sú jeho finančné záväzky vyššie ako hodnota jeho majetku a tento stav trvá dlhšie ako 24 mesiacov. Súd môže zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu, ak neexistuje krátkodobé riziko, že dlžník nebude schopný plniť svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti.

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k platobne neschopnému dlžníkovi alebo dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť. Platobne neschopný dlžník je dlžník, ktorý je platobne neschopný v zmysle článkov 10 a 11 zákona o konkurze. Dlžník, ktorému hrozí platobná neschopnosť, je dlžník, o ktorom možno na základe jeho ekonomickej situácie usúdiť, že sa v krátkom čase môže stať platobne neschopným.

Súd odmietne začať reštrukturalizáciu, ak by spôsobila ujmu veriteľom.

V zákone o reštrukturalizácii sa okrem toho stanovujú konkrétne podmienky na začatie každého druhu reštrukturalizácie.

Konanie o schválení vyrovnania a zrýchlené konanie o vyrovnaní sa môžu uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní a konanie o náprave sa môžu uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, presahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní. Súd navyše odmietne začať takéto konanie, ak neexistujú žiadne dôkazy prima facie o tom, že dlžník bude schopný uhradiť trovy konania a záväzky, ktoré budú vznikať priebežne po otvorení konania.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurzná podstata v konkurznom konaní zahŕňa majetok vo vlastníctve úpadcu v deň vyhlásenia konkurzu, ako aj majetok, ktorý táto osoba nadobudne v priebehu konkurzného konania (článok 62 zákona o konkurze). Výnimky z tohto pravidla sa uvádzajú v článkoch 63 – 67a zákona o konkurze.

Konkurzná podstata nezahŕňa majetok vylúčený z exekúcie podľa zákona zo 17. novembra 1964 – Občiansky súdny poriadok (Zbierka zákonov 2016, položky 1822, 1823, 1860 a 1948), odmenu za prácu úpadcu v časti, ktorá nepodlieha zablokovaniu, sumu získanú vymáhaním záložného práva alebo hypotekárneho úveru, ak bol úpadca správcom záložného práva alebo hypotekárneho úveru v časti, ktorá na základe dohody o správe patrí iným veriteľom.

Okrem toho sa na základe uznesenia schôdze veriteľov môže z konkurznej podstaty vylúčiť ďalší majetok úpadcu.

Z konkurznej podstaty je vylúčený aj majetok určený na pomoc zamestnancom úpadcu a ich rodinám vo forme peňažných prostriedkov na samostatnom účte fondu sociálnych dávok spoločnosti zriadenom podľa ustanovení o fonde sociálnych dávok spoločnosti spolu so sumami, ktoré sa majú na tento účel zaplatiť po vyhlásení konkurzu vrátane splátok úverov na bývanie, platieb bankových úrokov vyplývajúcich z peňažných prostriedkov v držbe fondu a poplatkov vybraných od osôb využívajúcich sociálne služby a dávky financované z tohto fondu a organizované úpadcom.

V rámci reštrukturalizácie majetok zahrnutý do vyrovnania zahŕňa majetok používaný na činnosť podniku a majetok vo vlastníctve dlžníka (články 240, 273 a 294 zákona o reštrukturalizácii).

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom konaní (konanie zamerané na likvidáciu majetku dlžníka) sa dlžník zbavuje práva spravovať svoj majetok. Správu majetku (konkurznej podstaty) prevezme správca (syndyk). Správca preberá aj ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou podniku dlžníka – riadenie spoločnosti, plnenie ohlasovacích povinností atď.

Dlžník zostáva účastníkom konkurzného konania a môže napadnúť niektoré súdne rozhodnutia vydané v priebehu tohto konania, t. j. rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia majetku z konkurznej podstaty a odmeny správcu.

V rámci reštrukturalizácie sa právomoci dlžníka a správcu líšia podľa druhu konania.

V konaní o schválení vyrovnania môže dlžník vykonávať všetky činnosti s výnimkou obdobia medzi dňom vydania rozhodnutia o schválení vyrovnania a dňom, keď sa toto rozhodnutie stane právoplatným. Počas tohto obdobia sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako v zrýchlenom konaní o vyrovnaní, t. j. dlžník môže vykonávať bežné činnosti riadenia. Pri iných činnostiach než bežné riadenie sa vyžaduje súhlas orgánu dohľadu nad vyrovnaním.

V zrýchlenom konaní o vyrovnaní a konaní o schválení vyrovnania môže dlžník vykonávať bežné činnosti riadenia; pri iných činnostiach ako bežnom riadení sa vyžaduje súhlas súdneho orgánu dohľadu, ak sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov.

V konaní o náprave sa dlžník zbavuje práva riadenia a činnosti vykonáva správca, pokiaľ sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V konkurznom konaní možno pohľadávky úpadcu započítať proti pohľadávkam veriteľa, ak obidve pohľadávky existovali v deň vyhlásenia konkurzu, aj keď jedna z nich ešte nebola splatná (článok 93 zákona o konkurze).

Započítanie pohľadávky nie je prijateľné, ak veriteľ úpadcu získal pohľadávku postúpením alebo potvrdením po vyhlásení konkurzu alebo ju nadobudol v priebehu 12 mesiacov pred vyhlásením konkurzu, pričom vedel, že existujú dôvody na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ nadobudnutie nesúviselo so splatením dlhu, za ktorý bola zodpovedná nadobúdajúca strana (bez ohľadu na to, či ide o osobnú zodpovednosť alebo zodpovednosť krytú určitým majetkom). (Článok 94 zákona o konkurze)

Započítanie pohľadávok nie je prijateľné, ak sa veriteľ stal dlžníkom úpadcu po dni vyhlásenia konkurzu (článok 95 zákona o konkurze).

Veriteľ, ktorý si chce uplatniť právo na započítanie pohľadávok, predloží na tento účel vyhlásenie, a to najneskôr v deň prihlásenia pohľadávky (článok 96 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sú všeobecné pravidlá na započítanie vzájomných pohľadávok obmedzené takto:

  • veriteľ sa stal dlžníkom dlžníka po dni, keď sa začala reštrukturalizácia;
  • po začatí reštrukturalizácie sa dlžník dlžníka, ktorý podlieha reštrukturalizácii, stal jeho veriteľom prostredníctvom nadobudnutia, postúpenia alebo potvrdenia pohľadávky, ktorá vznikla pred dňom začatia reštrukturalizácie.

Vzájomné pohľadávky možno započítať, ak bola pohľadávka nadobudnutá v dôsledku splácania dlhu, za ktorý bola nadobúdajúca strana zodpovedná (osobná zodpovednosť alebo zodpovednosť krytá určitým majetkom) a ak sa nadobúdajúca strana stala zodpovednou za dlh pred dňom podania žiadosti o zrýchlené konanie o vyrovnaní.

Veriteľ, ktorý chce využiť započítanie pohľadávok v reštrukturalizácii, predloží na tento účel vyhlásenie dlžníkovi, alebo ak je dlžník zbavený práva riadenia, správcovi, a to najneskôr 30 dní po začatí reštrukturalizácie, alebo ak dôvody na započítanie pohľadávok vznikli neskôr, najneskôr 30 dní po vzniku dôvodu na započítanie. Vyhlásenie je platné aj v prípade, že sa predloží súdnemu orgánu dohľadu (články 253, 273 a 297 zákona o reštrukturalizácii).

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Osobitné ustanovenia o účinkoch vyhlásenia konkurzu na záväzky úpadcu sa uvádzajú v článkoch 83 – 118 zákona o konkurze, o dedičstve nadobudnutom úpadcom v článkoch 119 – 123 a o majetkových právach vyplývajúcich z manželského zväzku úpadcu v článkoch 124 – 126.

V článkoch 81 až 82 zákona o konkurze sa zakazuje zaťaženie majetku zaradeného do konkurznej podstaty záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je úpadca zmluvnou stranou, brániace dosiahnutiu cieľa konkurzného konania sú vo vzťahu ku konkurznej podstate neplatné. Zmluva o prevode vlastníctva majetku, pohľadávka alebo iné právo uzavreté s cieľom zabezpečenia pohľadávky sú vo vzťahu ku konkurznej podstate platné, ak boli uzatvorené písomne s osvedčeným dátumom, pokiaľ nejde o zmluvu o zriadení finančného zabezpečenia (článok 84 zákona o konkurze).

V článkoch 85 a 85a sa stanovujú podrobné pravidlá rámcových zmlúv o forwardových/futuritných finančných operáciách alebo o predaji cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení.

Finančné záväzky úpadcu, ktoré ešte nie sú splatné, sa stávajú splatnými dňom vyhlásenia konkurzu. V deň vyhlásenia konkurzu sa nefinančné záväzky zmenia na finančné záväzky splatné k danému dňu, aj keď lehota na ich plnenie ešte neuplynula (článok 91 zákona o konkurze).

Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej pri prijatí ponuky predloženej úpadcom môže veriteľ uplatniť v konkurznom konaní iba vtedy, ak bolo vyhlásenie o prijatí ponuky predložené úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.

Ak v deň vyhlásenia konkurzu nie sú záväzky podľa zmluvy o vzájomnom plnení plne alebo čiastočne splnené, správca môže so súhlasom konkurzného sudcu (sędzia komisarz) splniť povinnosti úpadcu a požiadať druhú stranu, aby splnila vzájomný záväzok, alebo odstúpiť od zmluvy s účinnosťou odo dňa vyhlásenia konkurzu. Ak je úpadca v deň vyhlásenia konkurzu zmluvnou stranou akejkoľvek zmluvy, ktorá nie je zmluvou o vzájomnom plnení, správca môže od tejto zmluvy odstúpiť, ak sa v zákone nestanovuje inak.

Na žiadosť predloženú druhou zmluvnou stranou k osvedčenému dátumu správca do troch mesiacov vyhlási, či od zmluvy odstupuje alebo žiada jej plnenie. Ak správca v stanovenom čase nepredloží takéto vyhlásenie, považuje sa to za odstúpenie od zmluvy.

Druhá zmluvná strana, od ktorej sa vyžaduje skoršie splnenie záväzku, môže pozastaviť plnenie svojho záväzku až do splnenia alebo zabezpečenia vzájomného záväzku. Druhá zmluvná strana nie je oprávnená pozastaviť plnenie svojho záväzku, ak v čase uzatvorenia zmluvy vedela alebo mala vedieť o dôvodoch na vyhlásenie konkurzu (článok 98 zákona o konkurze).

Ak správca odstúpi od zmluvy, druhá zmluvná strana má nárok na vrátenie splneného záväzku aj v prípade, že je záväzok súčasťou konkurznej podstaty. Strana môže v konkurznom konaní žiadať o náhradu za splnený záväzok a straty spôsobené predložením týchto pohľadávok konkurznému sudcovi (článok 99 zákona o konkurze).

Predávajúci môže požiadať o vrátenie hnuteľného majetku vrátane cenných papierov, ktorý bol úpadcovi zaslaný bez zaplatenia ceny, ak tento majetok nebol nadobudnutý pred vyhlásením konkurzu úpadcom alebo osobou, ktorú úpadca poveril jeho predajom. Právo na vrátenie majetku má aj príjemca, ktorý majetok poslal úpadcovi. Predávajúci alebo príjemca, ktorému bol majetok vrátený, uhradí náklady, ktoré vznikli alebo majú vzniknúť, a zálohové platby. Správca však môže vrátiť majetok, ak zaplatí alebo zabezpečí cenu splatnú úpadcom a náklady. Správca je oprávnený urobiť to do jedného mesiaca od žiadosti o vrátenie (článok 100 zákona o konkurze).

Zmluva o sprostredkovaní alebo zasielateľská zmluva uzatvorená úpadcom, v ktorej bol úpadca sprostredkovateľom alebo odosielateľom, ako aj dohoda o správe cenných papierov uzatvorená úpadcom vyhlásením konkurzu zaniká. Druhá zmluvná strana môže v deň vyhlásenia konkurzu odstúpiť od zmluvy o sprostredkovaní alebo zasielateľskej zmluvy uzatvorenej úpadcom, v ktorej bol úpadca záujemcom alebo príjemcom (článok 102 zákona o konkurze).

Platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení uplynie dňom, keď ktorákoľvek strana vyhlási konkurz. V prípade konkurzu sprostredkovateľa si môže zástupca v konkurznom konaní uplatniť nárok na stratu, ktorá mu vznikla v dôsledku zrušenia zmluvy (článok 103 zákona o konkurze).

Ak veriteľ alebo dlžník vyhlási konkurz, dohoda o zapožičaní veci zaniká na žiadosť ktorejkoľvek zo strán, ak už bol predmet zmluvy zapožičaný. Ak predmet zmluvy ešte nebol zapožičaný, dohoda zaniká (článok 104 zákona o konkurze).

Ak ktorákoľvek strana dohody o zapožičaní veci vyhlási konkurz, zmluva o zapožičaní zaniká, ak predmet pôžičky ešte nebol zapožičaný (článok 105 zákona o konkurze).

Zmluvou o prenájme nehnuteľnosti alebo nájomnou zmluvou sú zmluvné strany viazané, ak bol predmet zmluvy poskytnutý nájomcovi (články 106 – 108 zákona o konkurze). Na základe rozhodnutia vydaného konkurzným sudcom správca ukončí zmluvu o prenájme nehnuteľnosti alebo nájomnú zmluvu uzatvorenú úpadcom s výpovednou lehotou troch mesiacov, a to aj vtedy, ak by vypovedanie tejto zmluvy úpadcom nebolo povolené (články 109 – 110 zákona o konkurze).

Zmluva o úvere zaniká po vyhlásení konkurzu, ak veriteľ úpadcovi pred týmto dátumom neposkytol finančné prostriedky (článok 111 zákona o konkurze).

Vyhlásenie konkurzu neovplyvňuje zmluvu o bankovom účte úpadcu, dohodu o účte cenných papierov ani dohodu o kolektívnom účte (článok 112 zákona o konkurze).

Počas reštrukturalizácie – odo dňa jej začiatku do dňa jej ukončenia alebo do dňa, keď sa rozhodnutie o jej prerušení stane právoplatným – nemôže dlžník ani správca plniť povinnosti vyplývajúce z pohľadávok, na ktoré sa podľa zákona vzťahuje vyrovnanie.

Zmluvné ustanovenia, ktorými sa upravuje zmena alebo ukončenie právneho vzťahu dlžníka, sa v dôsledku podania návrhu na reštrukturalizáciu alebo začatia reštrukturalizácie stávajú neplatnými.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je dlžník stranou, brániace dosiahnutiu cieľa reštrukturalizácie sú vo vzťahu k majetku zahrnutého do vyrovnania neplatné.

V článku 250 zákona o reštrukturalizácii sa stanovujú podrobné pravidlá rámcových zmlúv o forwardových/futuritných finančných operáciách alebo o predaji cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení.

Odo dňa začiatku reštrukturalizácie do dňa jej ukončenia alebo do dňa, keď sa rozhodnutie o jej prerušení stane právoplatným, nesmie prenajímateľ bez súhlasu výboru veriteľov vypovedať zmluvu o prenájme priestorov alebo nehnuteľnosti, v ktorej pôsobí podnik dlžníka.

Uvedené pravidlá týkajúce sa nájomnej zmluvy sa mutatis mutandis uplatňujú na zmluvy o úvere týkajúce sa finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi pred dňom začatia reštrukturalizácie, na nájomné zmluvy, zmluvy o poistení majetku a o bankovom účte, záručné zmluvy, zmluvy o licenciách udelených dlžníkovi a záruky alebo akreditívy vydané pred dňom začatia reštrukturalizácie (články 256, 273 a 297 zákona o reštrukturalizácii).

V konaniach o náprave môže správca so súhlasom konkurzného sudcu navyše odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, ktorá nebola úplne alebo čiastočne vykonaná pred dňom začatia konania o náprave, ak je plnenie zmluvy druhou stranou nedeliteľné. Ak je plnenie zmluvy druhou stranou deliteľné, toto ustanovenie sa mutatis mutandis uplatňuje v rozsahu, v akom mala zmluvu vykonať druhá strana po začatí konania o náprave. Ak správca odstúpi od zmluvy, druhá strana si môže uplatniť nárok na vrátenie plnenia poskytnutého po začatí konania o náprave a predtým, ako táto strana dostala oznámenie o odstúpení od zmluvy, ak je toto plnenie súčasťou majetku dlžníka. Ak to nie je možné, druhá strana môže žiadať náhradu len za plnenie a za straty, ktoré jej vznikli. Tieto pohľadávky nepodliehajú vyrovnaniu (článok 298 zákona o reštrukturalizácii).

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu môže súd na žiadosť dlžníka, dočasného správcu alebo veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pozastaviť exekučné konanie a zrušiť zablokovanie bankového účtu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov konkurzného konania (článok 39 zákona o konkurze).

Po vyhlásení konkurzu sa exekučné konanie vo vzťahu k majetku zahrnutému v konkurznej podstate, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, zákonom pozastavuje ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konanie sa podľa zákona ukončí, keď sa rozhodnutie o vyhlásení konkurzu stane právoplatným (článok 146 zákona o konkurze).

Po vyhlásení konkurzu môže súdne, správne a súdne správne konanie týkajúce sa konkurznej podstaty začať a viesť iba správca alebo sa tieto konania môžu viesť proti nemu. Veriteľ nesmie začať konanie týkajúce sa pohľadávky podliehajúcej prihláseniu (článok 144 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sa exekučné konanie vo vzťahu k pohľadávke zákonne podliehajúcej vyrovnaniu, ktoré sa začalo pred začatím reštrukturalizácie, podľa zákona ku dňu začatia reštrukturalizácie pozastavuje. (Články 259 a 278 zákona o reštrukturalizácii). V konaniach o náprave sa pozastavenie vzťahuje na všetky exekučné konania týkajúce sa majetku dlžníka zahrnutého do nápravy (článok 312 zákona o reštrukturalizácii).

V deň, keď rozhodnutie o schválení vyrovnania nadobudne právoplatnosť, sa podľa zákona ukončuje zabezpečovacie a exekučné konanie vedené proti dlžníkovi s cieľom uspokojenia pohľadávok, ktoré sú predmetom vyrovnania. Pozastavené zabezpečovacie a exekučné konanie vedené proti dlžníkovi na účel uspokojenia pohľadávok, ktoré nie sú predmetom vyrovnania, možno na žiadosť veriteľa obnoviť (článok 170 zákona o reštrukturalizácii).

Začatie konania o vyrovnaní, zrýchleného konania o vyrovnaní alebo konania o náprave nebráni veriteľovi v tom, aby začal súdne, správne a súdne správne konanie alebo konanie pred arbitrážnymi súdmi s cieľom uplatniť si pohľadávky, ktoré sú zahrnuté do zoznamu pohľadávok (články 257, 276 a 310 zákona o reštrukturalizácii).

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Po vyhlásení konkurzu súd zastaví konanie ex officio, ak sa týka konkurznej podstaty, t. j. ak jeho výsledok môže mať vplyv na konkurznú podstatu (týka sa veci zahrnutej do konkurznej podstaty) a ak bol vyhlásený konkurz a ak bol v konaní vymenovaný povinný správca, ktorý má vyhlásiť konkurz [článok 174 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku (kodeks postępowania cywilnego)]. Súd vyzve správcu alebo núteného správcu, aby sa zúčastnil na konaní (článok 174 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Ak je úpadca (dlžník) navrhovateľom, súd obnoví prerušené konanie ex officio hneď po určení správcu (povinného správcu) (článok 180 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

Konanie proti správcovi možno začať iba vtedy, ak sa pohľadávka v konkurznom konaní nezahrnie do zoznamu pohľadávok po vyčerpaní možností stanovených v Občianskom súdnom poriadku. (Článok 145 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sa prebiehajúce súdne konania (prebiehajúce v okamihu začatia konania) pozastavia, ak sa konanie týka majetku zahrnutého do vyrovnania (alebo do nápravy) a v rámci reštrukturalizácie bol vymenovaný správca alebo ak bol v konaní vymenovaný dočasný správca, aby začal konanie o náprave, a konanie sa týka majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka (článok 174 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku). Súd vyzýva dočasného správcu alebo správcu na účasť na konaní (článok 174 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Schválenie pohľadávky, upustenie od pohľadávky, vyrovnanie alebo pripustenie relevantných skutkových okolností dlžníkom nemá v takýchto prípadoch bez súhlasu súdneho orgánu dohľadu žiadny právny účinok (článok 258 zákona o reštrukturalizácii).

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Účasť veriteľov na konkurznom konaní sa upravuje v článkoch 189 – 213 zákona o konkurze. Veritelia, ktorých pohľadávky boli schválené, majú nárok na účasť na schôdzi a hlasovaní veriteľov.

Konkurzný sudca, konajúc ex officio alebo na požiadanie, zriaďuje výbor veriteľov a vymenúva a odvoláva jeho členov. Výbor pomáha správcovi, kontroluje jeho konanie, skúma stav finančných prostriedkov, ktoré tvoria konkurznú podstatu, udeľuje povolenie na úkony, ktoré možno vykonať len so súhlasom výboru veriteľov, a vyjadruje svoje stanovisko k iným záležitostiam, ak o to požiada konkurzný sudca alebo správca. Výbor veriteľov môže od úpadcu alebo správcu žiadať objasnenie a môže preskúmať účtovníctvo a dokumenty týkajúce sa konkurzu, pokiaľ nedôjde k porušeniu obchodného tajomstva.

Povolenie výboru veriteľov sa vyžaduje pri týchto úkonoch správcu:

  1. pokračujúce riadenie podniku správcom, ak má trvať viac ako tri mesiace po vyhlásení konkurzu;
  2. upustenie od predaja podniku ako celku;
  3. priamy predaj majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;
  4. zmluvné pôžičky alebo úvery a zaťaženie majetku úpadcu obmedzenými vlastníckymi právami;
  5. schválenie vyrovnania, upustenie od vyrovnania sporných pohľadávok a predloženie sporu na arbitrážny súd.

Výnimku možno uplatniť, ak sa jeden z uvedených úkonov musí vykonať okamžite a týka sa maximálnej hodnoty 10 000 PLN – v takom prípade ho môže správca alebo súdny orgán dohľadu vykonať bez povolenia výboru.

Na účel predaja hnuteľného majetku sa nevyžaduje povolenie výboru veriteľov, ak odhadovaná hodnota všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty a sú uvedené v inventúrnom súpise, nepresahuje 50 000 PLN, a nepožaduje sa ani na predaj pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota všetkých pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty a uvedených v inventúrnom súpise nepresahuje 50 000 PLN.

V konkurznom konaní môže veriteľ predložiť návrh na vyrovnanie.

Veritelia môžu napadnúť aj rozhodnutie konkurzného súdu alebo konkurzného sudcu týkajúce sa schválenia účtovných správ správcu, rozhodnutia týkajúce sa zoznamu pohľadávok, a to aj pokiaľ ide o pohľadávky iných veriteľov, distribučný plán, odmenu správcu a rozhodnutie prerušiť alebo ukončiť konkurzné konanie.

Účasť veriteľov na reštrukturalizácii sa upravuje v článkoch 104 až 139 zákona o reštrukturalizácii. Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov a hlasovať majú aj veritelia, ktorých pohľadávky boli zahrnuté do schváleného zoznamu pohľadávok, ako aj veritelia, ktorí sa zúčastnia na schôdzi veriteľov a predložia konkurznému sudcovi exekučný príkaz potvrdzujúci ich pohľadávku.

Na schôdzi veriteľov možno dosiahnuť vyrovnanie, ak sa na stretnutí zúčastní najmenej pätina veriteľov oprávnených hlasovať o vyrovnaní.

Konkurzný sudca zriaďuje výbor veriteľov a ex officio alebo na požiadanie vymenúva a odvoláva jeho členov. Výbor veriteľov pomáha súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi, kontroluje ich konanie, skúma stav finančných prostriedkov, ktoré tvoria majetok zahrnutý do vyrovnania alebo nápravy, udeľuje povolenie na úkony, ktoré možno vykonať len so súhlasom výboru veriteľov, a vyjadruje svoje stanovisko k iným záležitostiam, ak o to požiada konkurzný sudca, orgán súdneho dohľadu, správca alebo dlžník. Stretnutie veriteľov a jeho členovia môžu konkurznému sudcovi predložiť svoje pripomienky k činnosti dlžníka, súdneho orgánu dohľadu alebo správcu. Výbor môže požiadať dlžníka, súdny orgán dohľadu alebo správcu o vysvetlenie a môže preskúmať účtovníctvo a dokumenty dlžníka v prípadoch, keď nejde o porušenie obchodného tajomstva. V ostatných prípadoch a v prípade pochybností konkurzný sudca špecifikuje rozsah právomocí členov výboru veriteľov vo vzťahu k preskúmaniu účtovníctva a dokumentov podniku dlžníka.

Súhlas výboru veriteľov sa vyžaduje pri týchto úkonoch dlžníka alebo správcu:

  • zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
  • prevod vlastníctva predmetu alebo práva s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
  • zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy inými právami;
  • zmluvné úvery alebo pôžičky;
  • uzavretie dohody o prenájme podniku dlžníka alebo jeho organizačnej časti alebo inej podobnej dohody

(ak sa tieto úkony vykonajú so súhlasom výboru veriteľov, nemožno ich vo vzťahu ku konkurznej podstate považovať za nevykonateľné);

  • predaj nehnuteľnosti alebo iného majetku v hodnote nad 500 000 PLN dlžníkom.

Veritelia môžu napadnúť aj rozhodnutie reštrukturalizačného súdu alebo konkurzného sudcu týkajúce sa schválenia účtovných správ správcom, rozhodnutia týkajúce sa zoznamu pohľadávok (v konaniach o vyrovnaní a náprave) a pohľadávky iných veriteľov, odmenu súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi a rozhodnutie prerušiť alebo ukončiť konkurzné konanie.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní správca po vyhlásení konkurzu vykoná inventúrny súpis, odhadne konkurznú podstatu a navrhne plán likvidácie. V pláne likvidácie sa stanovuje navrhovaný spôsob predaja majetku úpadcu, a to najmä pokiaľ ide o podnik, čas predaja, odhad výdavkov a ekonomické zdôvodnenie pokračovania podnikateľskej činnosti (článok 306 zákona o konkurze). Po vykonaní inventúrneho súpisu a vypracovaní finančnej správy alebo po predložení všeobecnej písomnej správy správca likviduje konkurznú podstatu (článok 308 zákona o konkurze).

Po likvidácii môže správca pokračovať v riadení podniku úpadcu, ak je možné vyrovnanie s veriteľmi alebo ak je možné predať celý podnik úpadcu alebo jeho organizačné zložky (článok 312 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie, t. j. zrýchleného konania o vyrovnaní a konania o vyrovnaní, dlžník naďalej vykonáva bežné riadenie svojho podniku. Podľa článku 239 ods. 1 a článku 295 zákona o reštrukturalizácii môže byť dlžník zbavený práva riadenia, ak:

  1. dlžník úmyselne alebo inak porušuje zákon prostredníctvom riadenia vedúceho k ujme pre veriteľov alebo možnej ujme v budúcnosti;
  2. je zrejmé, že spôsob riadenia nie je zárukou vykonania vyrovnania, alebo ak bol pre dlžníka určený správca (kurator) podľa článku 68 ods. 1;
  3. dlžník nedodržiava pokyny vydané konkurzným sudcom alebo súdnym orgánom dohľadu, a to najmä tým, že v lehote stanovenej konkurzným sudcom nepredloží návrhy zákonného vyrovnania.

Ak sa v záujme účinnosti konania o náprave vyžaduje osobná účasť dlžníka alebo jeho zástupcov a ak súčasne zaručujú vhodné riadenie, súd môže dlžníkovi povoliť riadiť celý podnik alebo časť podniku v rozsahu bežného riadenia (článok 288 ods. 3 zákona o reštrukturalizácii).

konaniach o schválení vyrovnania dlžník riadi svoj podnik počas celého trvania konania.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní sa prihlásia všetky pohľadávky osobných veriteľov. Pohľadávku môže prihlásiť aj veriteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom, hypotekárnym úverom na loď alebo iným zápisom do katastra, registra hypotekárnych úverov alebo registra lodí (ak veriteľ pohľadávku neprihlási, môže byť do zoznamu zaradená ex officio). Pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu sa do zoznamu zahŕňajú ex officio (článok 236 ods. 1 a 2 a článok 237 zákona o konkurze).

Ako prvé sa uhrádzajú náklady na konkurzné konanie a ďalej záväzky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu – (článok 230 ods. 2 a článok 343 ods. 1 a 11 zákona o konkurze), a to bez vypracovania distribučného plánu.

V reštrukturalizácii sa zoznam pohľadávok vzťahuje na osobné pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie (článok 76 zákona o reštrukturalizácii). V zozname pohľadávok sa samostatne uvádzajú pohľadávky, ktoré podliehajú zákonnému vyrovnaniu, a pohľadávky, ktoré podliehajú vyrovnaniu so súhlasom veriteľa (článok 86 zákona o reštrukturalizácii).

V reštrukturalizácii sa pohľadávky neprihlasujú. Správca alebo orgán dohľadu vypracuje zoznam pohľadávok na základe účtovníctva dlžníka, jeho ostatných dokladov, zápisov do katastra a registra hypotekárnych úverov a ďalších registrov.

Vyrovnanie je záväzné pre veriteľov, ktorých pohľadávky podľa zákona podliehajú vyrovnaniu, aj keď nie sú zahrnuté v zozname pohľadávok.

Vyrovnanie nie je záväzné pre veriteľov, ktorých dlžník nezverejnil a ktorí sa nezúčastnili na konaní (článok 166 zákona o reštrukturalizácii).

Vyrovnanie sa nemôže vzťahovať na pohľadávky na výživné, dávky vyplácané ako odškodnenie za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti a anuitu priznanú výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy; nároky na prevod majetku a na zastavenie porušovania práv; pohľadávky, za ktoré je dlžník zodpovedný v súvislosti s nadobudnutím dedičstva po začatí reštrukturalizácie, po zaradení dedičstva do vyrovnania alebo nápravy; pohľadávky na časť príspevkov sociálneho poistenia financovaných poisteným, keď je dlžník platiteľom.

Z vyrovnania sú vylúčené pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu a pohľadávky zaručené majetkom dlžníka prostredníctvom hypotekárneho úveru, záložného práva, registrovaného záložného práva, fiškálneho záložného práva alebo hypotekárneho úveru na loď v časti, ktorej hodnota je krytá cenným papierom, pokiaľ veriteľ nesúhlasí s jej zahrnutím do vyrovnania (článok 151 zákona o reštrukturalizácii).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok v konkurznom konaní sa stanovujú v článkoch 239 – 266 zákona o konkurze.

V konkurznom konaní sú za prihlásenie pohľadávok zodpovední veritelia. Pohľadávky sa musia prihlásiť najneskôr do 30 dní od zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Súdnom a obchodnom vestníku (Monitor Sądowy i Gospodarczy), potom v Centrálnom registri reštrukturalizácií a konkurzov (Centralny Rejestr Restrukturyzacji i Upadłości) (článok 51 zákona o konkurze a článok 455 zákona o reštrukturalizácii).

Pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu netreba prihlasovať. Pohľadávky tohto druhu sa do zoznamu pohľadávok zaraďujú ex officio (článok 237 zákona o konkurze).

Veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku písomne v dvoch vyhotoveniach. Prihlásenie by malo obsahovať meno a adresu veriteľa, osobné identifikačné číslo (PESEL) alebo číslo národného súdneho registra (KRS), a ak nie sú k dispozícii, údaje umožňujúce jasne identifikovať veriteľa, vymedziť pohľadávku spolu s náhodnými poplatkami a hodnotou nefinančnej pohľadávky, dôkazy potvrdzujúce existenciu tejto pohľadávky (ak bola pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok vypracovaného v rámci reštrukturalizácie, stačí uviesť túto skutočnosť), kategóriu, do ktorej môže byť pohľadávka zahrnutá, zábezpeky s ňou spojené a stav konania, ak je pohľadávka predmetom prebiehajúceho súdneho, správneho, súdneho správneho alebo arbitrážneho súdneho konania. Ak sa prihlási pohľadávka, pri ktorej úpadca nie je osobným dlžníkom, musí sa uviesť predmet zábezpeky, ktorý sa má použiť na krytie pohľadávky. Ak je veriteľ spoločníkom alebo akcionárom spoločnosti úpadcu, uvedie počet a druh akcií, ktoré vlastní.

Správne predložené prihlásenie konkurzný sudca doručí správcovi, ktorý overí, či sú prihlásené pohľadávky potvrdené účtovníctvom úpadcu alebo inými dokladmi, alebo zápismi do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iných registrov, a úpadcu vyzve, aby v určenej lehote vyhlásil, či pohľadávku potvrdzuje. Ak prihlásená pohľadávka nie je potvrdená účtovníctvom úpadcu alebo inými dokladmi, alebo zápismi do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iných registrov, správca vyzve veriteľa, aby do jedného týždňa predložil dokumenty uvedené v prihlásení pohľadávky pod hrozbou, že pohľadávku odmietne potvrdiť. Správca však môže zohľadniť dokumenty predložené po tomto termíne, ak tým nespôsobí oneskorenie predloženia zoznamu konkurznému sudcovi.

Do dvoch týždňov od oznámenia, že do spisu bol pridaný zoznam pohľadávok, môže veriteľ predložiť konkurznému sudcovi námietku. Aj úpadca môže vzniesť námietku, ak návrh zoznamu pohľadávok nie je v súlade s jeho požiadavkami alebo vyhláseniami. Ak úpadca nepodá žiadne vyhlásenie, hoci k tomu bol vyzvaný, môže vzniesť námietku iba v prípade, že vyhlásenie nepodal z dôvodov, ktoré sú mimo jeho kontroly.

Konkurzný sudca upravuje zoznam pohľadávok po tom, ako rozhodnutie o pohľadávke nadobudne právoplatnosť – a ak je toto rozhodnutie napadnuté, tak po konečnom rozhodnutí súdu – a schvaľuje zoznam pohľadávok. V prípade, že nebola vznesená námietka, sudca po uplynutí lehoty na podanie námietok schváli zoznam pohľadávok. Konkurzný sudca môže upraviť zoznam pohľadávok ex officio. Ak sa zistí, že do zoznamu pohľadávok boli zaradené neexistujúce alebo čiastočne neexistujúce pohľadávky alebo že do zoznamu ex officio neboli zahrnuté požadované pohľadávky, konkurzný sudca môže zoznam pohľadávok upraviť ex officio.

Pohľadávka, ktorej prihlásenie sa nevyžaduje alebo ktorá sa zverejní po uplynutí lehoty, sa uvedie v dodatku k zoznamu pohľadávok. Zoznam pohľadávok sa opraví v súlade s konečnými rozsudkami. Zmena sumy pohľadávok, ktorá nastane po vypracovaní zoznamu pohľadávok, sa zohľadní pri zostavení distribučného plánu alebo pri hlasovaní na schôdzi veriteľov.

Po ukončení alebo prerušení konkurzného konania slúži výpis zo zoznamu pohľadávok, ktorý schválil konkurzný sudca a v ktorom sa uvádza pohľadávka a suma prijatá v súvislosti s touto pohľadávkou zo strany veriteľa, ako exekučný príkaz proti úpadcovi (to neplatí pre veriteľov, vo vzťahu ku ktorým úpadca nebol osobným dlžníkom). Úpadca môže požiadať o to, aby sa pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok vyhlásila za neexistujúcu alebo existujúcu v menšom rozsahu, ak úpadca nepotvrdil pohľadávku prihlásenú v konkurznom konaní a súd ešte v tejto veci neprijal konečný rozsudok. Po tom, ako sa výpis zo zoznamu vyhlási za vykonateľný, môže úpadca vzniesť námietku, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok neexistuje alebo existuje v menšom rozsahu tým, že podá návrh na vyhlásenie exekučného príkazu za nevykonateľný.

V reštrukturalizácii sa otázka vypracovania zoznamu pohľadávok upravuje v článkoch 84 – 102 zákona o reštrukturalizácii.

Orgán dohľadu alebo správca vypracuje zoznam pohľadávok na základe účtovníctva dlžníka, jeho ďalších dokladov, zápisov do katastra a registra hypotekárnych úverov a ďalších registrov. V konaniach o náprave, ktoré sa začali na základe zjednodušenej žiadosti, sa zoznam pohľadávok vypracuje podľa možnosti na základe zoznamu pohľadávok vypracovaných v predchádzajúcom procese reštrukturalizácie. Ak návrh na vyrovnanie zahŕňa rozdelenie veriteľov do skupín, zoznam pohľadávok sa zostavuje s prihliadnutím na navrhované rozdelenie.

V zozname pohľadávok sa samostatne uvádzajú pohľadávky, ktoré sú predmetom vyrovnania podľa zákona, a pohľadávky, ktoré podliehajú vyrovnaniu so súhlasom veriteľa.

V zrýchlenom konaní o vyrovnaní môže dlžník vzniesť námietku proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Takáto pohľadávka sa považuje za spornú pohľadávku. V tomto prípade konkurzný sudca zodpovedajúcim spôsobom upraví zoznam pohľadávok a zoznam sporných pohľadávok.

V konaní o vyrovnaní a v konaní o náprave môžu účastníci konania do dvoch týždňov od oznámenia dátumu predloženia zoznamu pohľadávok a zoznamu sporných pohľadávok vzniesť u konkurzného sudcu námietku proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Dlžník môže vzniesť námietku, ak zoznam pohľadávok nie je v súlade s jeho vyhlásením o schválení alebo odmietnutí schválenia pohľadávky. Ak dlžník neposkytne žiadne vyhlásenie, môže vzniesť námietky len vtedy, ak preukáže, že vyhlásenie nepodal z dôvodov mimo jeho kontroly. V rovnakej lehote môže dlžník alebo veriteľ, ktorý nebol zaradený do zoznamu pohľadávok, namietať proti tomu, že bol zo zoznamu vynechaný.

Námietku podanú po uplynutí uvedenej lehoty alebo námietku neprípustnú z iných dôvodov, či námietku s chybami, ktoré namietajúca strana neopravila, alebo námietku, za ktorú strana nevyplatila príslušný poplatok, konkurzný sudca zamietne.

Konkurzný sudca neprihliada na vyhlásenia a dôkazy, ktoré nie sú obsiahnuté v námietke, pokiaľ namietajúca strana prima facie nepreukáže, že ich do námietky nezahrnula bez vlastného zavinenia, alebo pokiaľ oneskorené vyhlásenia a dôkazy nespôsobia oneskorenie preskúmania prípadu.

Skutočnosti odôvodňujúce námietku možno preukázať len listinnými dokladmi alebo znaleckým posudkom. Ak súd pohľadávku potvrdí konečným rozsudkom, námietka proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok môže byť založená iba na udalostiach, ku ktorým došlo po ukončení súdneho konania, v ktorom bol daný rozsudok prijatý

Námietku do dvoch mesiacov od jej podania na neverejnom zasadnutí preskúma konkurzný sudca, jeho zástupca alebo vymenovaný sudca. Ak sudca skúmajúci námietku rozhodne, že je potrebné vypočutie, oznámi to súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi, dlžníkovi a veriteľovi, ktorý vzniesol námietku, a veriteľovi, proti ktorého pohľadávke bola námietka vznesená. Ich neúčasť na vypočutí, hoci aj odôvodnená, nebráni vydaniu rozhodnutia. Konkurzný sudca, jeho zástupca alebo vymenovaný sudca môže upustiť od dokazovania na základe znaleckého posudku, ak znalec vydal stanovisko v iných konaniach pred súdom, arbitrážnym súdom alebo správnym orgánom. V tomto prípade sú dôkazom dokumenty obsahujúce znalecký posudok.

Proti rozhodnutiu o predmete námietky sa môže odvolať dlžník, súdny orgán dohľadu alebo správca a veritelia.

Zoznam pohľadávok sa upraví v rozsahu uvedenom v rozhodnutí po tom, ako rozhodnutie o námietke nadobudne právoplatnosť. V zrýchlenom konaní o vyrovnaní schvaľuje zoznam pohľadávok konkurzný sudca na schôdzi veriteľov.

V konaní o vyrovnaní a v konaní o náprave konkurzný sudca schvaľuje zoznam pohľadávok po uplynutí lehoty na podanie námietok, alebo ak je vznesená námietka, po tom, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o námietke.

Konkurzný sudca schváli zoznam pohľadávok, ktoré nie sú dotknuté námietkami a ktoré ešte len budú predmetom konečného rozhodnutia, ak súčet pohľadávok, ktorých sa námietky týkajú, nepresahuje 15 % všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní. Súd alebo konkurzný sudca preruší konanie o týchto námietkach, ak vo vzťahu k nim nebolo v čase hlasovania o vyrovnaní prijaté konečné rozhodnutie.

Ak sa zistí, že zoznam obsahuje pohľadávku, ktorá úplne alebo čiastočne neexistuje, alebo sa týka inej osoby, ako je osoba uvedená ako veriteľ v zozname, môže konkurzný sudca odstrániť pohľadávku zo zoznamu ex officio. Rozhodnutie o vylúčení pohľadávky zo zoznamu sa doručuje veriteľovi, ktorého sa týka, dlžníkovi, orgánu dohľadu a správcovi. Tieto osoby sa proti rozhodnutiu nemôžu odvolať.

Orgán dohľadu alebo správca pripraví dodatok k zoznamu pohľadávok, ak sa po predložení zoznamu zverejní pohľadávka, ktorá na ňom nebola uvedená.

Po konečnom odmietnutí schválenia vyrovnania alebo konečnom prerušení reštrukturalizácie slúži výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok s uvedením mena veriteľa a jeho pohľadávky ako exekučný príkaz proti dlžníkovi.

Po konečnom schválení vyrovnania slúži výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok spolu s výpisom z konečného rozhodnutia o schválení vyrovnania ako exekučný príkaz voči dlžníkovi a strane, ktorá poskytla zábezpeky zaručujúce vykonanie vyrovnania, ak bol súdu predložený dokument potvrdzujúci zábezpeku, a voči strane, ktorá je povinná vykonať dodatočnú platbu, ak vyrovnanie umožňuje dodatočné platby medzi veriteľmi.

Dlžník môže požiadať o to, aby bola pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok vyhlásená za neexistujúcu alebo existujúcu v menšom rozsahu, ak dlžník v rámci reštrukturalizácie podal námietku a súd ešte vo vzťahu k tejto námietke neprijal konečné rozhodnutie.

Po tom, ako sa výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok vyhlási za vykonateľný, môže dlžník vzniesť námietku, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok neexistuje alebo existuje v menšom rozsahu, a to podaním návrhu na vyhlásenie exekučného príkazu za nevykonateľný.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Pravidlá upravujúce rozdelenie výnosov v konkurznom konaní sa stanovujú v článkoch 335 – 351 zákona o konkurze.

Najprv sa uhrádzajú trovy konania a potom, ak to výnosy umožnia, ďalšie záväzky vyplývajúce z konkurznej podstaty v takom poradí, v akom sa príslušné sumy pridávajú do konkurznej podstaty.

Pohľadávky na výživné za obdobie po vyhlásení konkurzu musí príjemca uhrádzať v čase ich splatnosti, kým sa nevypracuje konečný distribučný plán, a to každej oprávnenej strane a vo výške, ktorá nie je vyššia ako minimálna mzda. Zvyšok týchto pohľadávok sa z konkurznej podstaty neuhrádza.

Pohľadávky vyplatené z konkurznej podstaty (po úplnom uhradení trov konania, záväzkov z konkurznej podstaty a pohľadávok na výživné) patria do týchto kategórií:

  1. prvá kategória – pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie pred vyhlásením konkurzu (uplatňuje sa mutatis mutandis na pohľadávky z Fondu pre zaručené zamestnanecké požitky na to, aby sa z konkurznej podstaty splatili dávky vyplácané zamestnancom spoločnosti úpadcu) okrem pohľadávok týkajúcich sa odmien zástupcov úpadcu alebo osoby vykonávajúcej činnosti riadenia podniku úpadcu alebo dohľadu nad podnikom úpadcu; pohľadávok poľnohospodárov vyplývajúcich zo zmlúv o dodaní plodín z ich poľnohospodárskych podnikov, pohľadávok na výživné a dávky vyplácané ako odškodnenie za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti a anuity priznanej výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy za posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávok na platby sociálneho poistenia a pohľadávok, ktoré vznikli v rámci reštrukturalizácie a sú výsledkom úkonov správcu, alebo pohľadávok vyplývajúcich z úkonov dlžníka po začatí reštrukturalizácie, pri ktorých sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov alebo súhlas súdneho orgánu dohľadu, alebo vykonávaných so súhlasom výboru veriteľov alebo so súhlasom súdneho orgánu dohľadu, ak bol konkurz vyhlásený v dôsledku preskúmania zjednodušeného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávok týkajúcich sa úverov, pôžičiek, dlhopisov, záruk, akreditívov alebo iných finančných nástrojov uvedených vo vyrovnaní prijatom v rámci reštrukturalizácie a poskytnutých v súvislosti s vykonaním tohto vyrovnania, ak bol konkurz vyhlásený v dôsledku preskúmania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol predložený najneskôr tri mesiace po konečnom zrušení vyrovnania;
  2. druhá kategória – ostatné pohľadávky, ak nie sú uspokojené v iných kategóriách, najmä dane a verejné poplatky, ako aj iné pohľadávky na príspevky sociálneho poistenia;
  3. tretia kategória – úroky z pohľadávok zahrnutých do uvedených kategórií v poradí, v akom sa vyplácajú istiny, ako aj súdne a správne pokuty a pohľadávky týkajúce sa darov a odkazov;
  4. štvrtá kategória – pohľadávky spoločníkov alebo akcionárov týkajúce sa úveru alebo iného právneho úkonu s podobnými účinkami, najmä dodania tovaru na splátky úpadcovi, ktorý bol kapitálovou spoločnosťou počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, s úrokom.

Ak suma, ktorá sa má rozdeliť, nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, pohľadávky z nasledujúcej kategórie sa uspokoja až po úplnom uspokojení pohľadávok z predchádzajúcej kategórie, a ak suma, ktorá sa má rozdeliť, nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok danej kategórie, tieto pohľadávky sa uspokoja v pomere k výške každej z nich.

Pohľadávky zabezpečené hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom a hypotekárnym úverom na loď, ako aj práva, ktoré zanikli v súlade s ustanoveniami zákona a dôsledkami zverejnenia osobných práv a pohľadávok, ktoré zaťažujú nehnuteľnosť, trvalé užívacie právo, vlastnícke právo člena družstva vo vzťahu k obytným priestorom alebo námornému plavidlu zapísanému v registri lodí, sa uspokojujú zo sumy získanej prostredníctvom likvidácie zaťaženej strany zníženej o náklady na likvidáciu tejto strany a iné náklady na konkurzné konanie vo výške najviac jednej desatiny sumy získanej prostredníctvom likvidácie; odpočítaná časť nákladov na konkurzné konanie však nesmie byť vyššia ako časť zodpovedajúca podielu hodnoty zaťaženého predmetu na hodnote celej konkurznej podstaty. Tieto pohľadávky a práva sa uspokojujú v poradí podľa priority. Ak sa suma získaná prostredníctvom likvidácie zaťaženej strany použije na uspokojenie pohľadávok zabezpečených hypotekárnym úverom a zanikajúcimi právami, ako aj na uspokojenie osobných práv a pohľadávok, priorita závisí od toho, kedy nadobudol účinnosť zápis hypotekárneho úveru, práva alebo pohľadávky do katastra a do registra hypotekárnych úverov.

Pohľadávky na zábezpeku kryté cenným papierom sa podľa osobitného Odkaz sa zobrazí v novom okneustanovenia uhrádzajú rovnakým spôsobom ako uvedené pohľadávky. Suma, ktorá patrí veriteľovi, sa počíta najprv voči hlavnej pohľadávke, potom úrokom a ostatným pohľadávkam na zábezpeku, pričom trovy konania sa uhrádzajú nakoniec.

Ak sa nehnuteľnosť, právo na trvalé užívanie, vlastnícke právo člena družstva na obytné priestory alebo námorné plavidlo zapísané do registra lodí predáva pred uspokojením pohľadávok zabezpečených hypotekárnym úverom alebo hypotekárnym úverom na loď a inými právami vrátane osobných práv a pohľadávok, ktorými bol zaťažený predaný predmet a ktorých platnosť vypršala v dôsledku predaja, uspokoja sa pohľadávky na výživné, ako aj dávky vyplácané ako kompenzácia za spôsobenie choroby, pracovnej neschopnosti, zdravotného postihnutia alebo úmrtia a anuita priznaná výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy za obdobie po vyhlásení konkurzu a odmeny za prácu zamestnancov vykonávanú na nehnuteľnosti, plavidle alebo v priestoroch počas troch mesiacov pred predajom, ale iba do výšky trojnásobku výšky minimálnej mzdy.

V rámci reštrukturalizácie sa pohľadávky uhrádzajú na základe vyrovnania schváleného súdom. Pravidlá upravujúce uspokojovanie pohľadávok sú stanovené v článkoch 155 – 163 zákona o reštrukturalizácii.

Vo vyrovnaní sa môžu veritelia rozdeliť do skupín, ktoré zahŕňajú rôzne kategórie záujmov, najmä:

  • veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu, ktorí súhlasili s tým, že budú zahrnutí do vyrovnania;
  • poľnohospodári, ktorí majú pohľadávky súvisiace s dodávkou plodín z vlastného poľnohospodárskeho podniku;
  • veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené majetkom dlžníka prostredníctvom hypotekárneho úveru, záložného práva, registrovaného záložného práva, fiškálneho záložného práva alebo hypotekárnym úverom na loď, ako aj prevodom vlastníctva predmetu, pohľadávky alebo iného práva veriteľovi, pričom títo veritelia súhlasili so zahrnutím do vyrovnania;
  • veritelia, ktorí sú spoločníkmi alebo akcionármi dlžníka, ktorý je kapitálovou spoločnosťou, a ktorí vlastnia akcie spoločnosti, na základe ktorých majú najmenej 5% hlasov v zhromaždení spoločníkov alebo vo valnom zhromaždení.

Podmienky reštrukturalizácie záväzkov dlžníka sú pre všetkých veriteľov rovnaké, a ak hlasovanie o vyrovnaní prebieha v skupinách veriteľov, sú rovnaké aj pre veriteľov patriacich do tej istej skupiny, ak by veriteľ výslovne nesúhlasil s menej priaznivými podmienkami.

Uplatnenie výhodnejších podmienok reštrukturalizácie záväzkov dlžníka je prijateľné pre veriteľa, ktorý po začatí reštrukturalizácie poskytol alebo má poskytnúť financovanie vo forme úveru, dlhopisov, bankových záruk, akreditívov alebo na základe iného finančného nástroja, ktoré je potrebné na vykonanie vyrovnania.

Podmienky reštrukturalizácie pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu nesmú ohroziť minimálnu mzdu pracovníkov.

Reštrukturalizácia sa vzťahuje rovnako na finančné aj nefinančné záväzky. Ak v lehote jedného týždňa od prijatia oznámenia o dátume schôdze veriteľov a kópie návrhu vyrovnania veriteľ podá námietku proti reštrukturalizácii svojej pohľadávky na nepeňažnú pohľadávku, pričom predloží vyhlásenie orgánu dohľadu alebo správcovi, alebo ak vzhľadom na povahu nepeňažnej pohľadávky nie je možná reštrukturalizácia, pohľadávka sa zmení na peňažnú. Tento účinok vzniká po začatí konania.

Podmienky reštrukturalizácie pohľadávok uvedených v článku 161 ods. 1 a ods. 3 sa môžu líšiť podľa priority.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Konkurzné konanie uzatvorí súd po vykonaní konečného distribučného plánu alebo v prípade, že sa v rámci konania uspokojili pohľadávky všetkých veriteľov.

V deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení konkurzného konania úpadca znovu získa právo spravovať svoj majetok a nakladať s ním.

Po skončení konkurzného konania sa ukončia všetky prebiehajúce konania, ktoré správca otvoril s cieľom vyhlásiť úkony úpadcu vedúce k ujme pre veriteľov za neplatné, a zaniknú vzájomné pohľadávky na vrátenie nákladov konania. V iných občianskoprávnych konaniach úpadca nahrádza správcu.

V priebehu 30 dní od oznámenia rozhodnutia o ukončení konkurzného konania môže úpadca, ktorý je fyzická osoba, predložiť žiadosť o vypracovanie splátkového kalendára a na oslobodenie od zvyšného dlhu, ktorý nebol vyrovnaný v konkurznom konaní. Súd žiadosť zamietne v prípade, že úpadca sám spôsobil svoju platobnú neschopnosť alebo významne zvýšil jej rozsah, či už úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou, a takisto v prípade, že:

  1. dôkazy v danom prípade poukazujú na skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie úpadcu z podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby alebo v rámci občianskeho partnerstva a z funkcie člena dozornej rady, člena výboru audítorov, zástupcu fyzickej osoby, ktorá vykonáva obchodnú činnosť v rovnakej oblasti podnikania, obchodnej spoločnosti, štátneho podniku, družstva, nadácie alebo združenia; alebo
  2. úpadca si riadne neplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v konkurznom konaní; alebo
  3. v období desiatich rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadca podliehal konkurznému konaniu, v ktorom došlo k úplnému alebo čiastočnému oddlženiu; okrem prípadov, keď k platobnej neschopnosti úpadcu alebo k zvýšeniu jej rozsahu došlo napriek náležitej starostlivosti zo strany úpadcu; alebo
  4. v desiatich rokoch, ktoré predchádzali podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, bol zrušený splátkový kalendár navrhnutý pre úpadcu podľa článku 370e ods. 1 alebo 2 alebo článku 49120; alebo
  5. v desiatich rokoch, ktoré predchádzali podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa v konečnom konaní zistilo, že právny úkon úpadcu viedol k ujme pre veriteľov,

– pokiaľ oddlženie úpadcu nie je odôvodnené dôvodmi spravodlivosti alebo humanitárnej potreby.

Vo svojom rozhodnutí o návrhu splátkového kalendára súd stanoví, do akej miery a v akom čase (nie viac ako 36 mesiacov) musí dlžník zaplatiť dlhy schválené v zozname pohľadávok a nevyplatené v priebehu konkurzného konania na základe distribučných plánov, ako aj to, od akej časti záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bude úpadca po vykonaní splátkového kalendára oslobodený. Počas vykonávania splátkového kalendára nemožno začať exekučné konanie vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu (s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z povinností uvedených v článku 370f ods. 2 a pohľadávok, ktoré úpadca nezverejnil, ak sa veriteľ nezúčastnil na konaní), a úpadca nesmie vykonať právne úkony, ktoré by mohli narušiť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár (vo výnimočných prípadoch môže súd na žiadosť úpadcu s takýmto právnym úkonom súhlasiť alebo ho schváliť).

Do konca apríla každého roka musí úpadca predložiť súdu správu o vykonávaní splátkového kalendára za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorej uvedie získané príjmy, splatené sumy a nadobudnutý majetok s hodnotou vyššou ako priemerná mesačná odmena v podnikateľskom sektore okrem platieb dividend zo zisku v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka.

Súd môže zmeniť splátkový kalendár, ak úpadca nie je schopný plniť povinnosti stanovené v tomto kalendári, a to na žiadosť úpadcu a po vypočutí veriteľov. Takisto môže predĺžiť lehotu splácania dlhov na maximálne 18 mesiacov.

Ak sa ekonomická situácia úpadcu počas vykonávania splátkového kalendára významne zlepší a toto zlepšenie možno pripísať iným dôvodom než nárastu miezd alebo príjmov z obchodnej činnosti vykonávanej osobne úpadcom, veriteľ a úpadca môžu predložiť žiadosť o zmenu splátkového kalendára. Súd rozhodne o zmene splátkového kalendára po vypočutí úpadcu a veriteľov, na ktorých sa splátkový kalendár vzťahuje.

Súd, konajúc ex officio alebo na žiadosť veriteľa, zruší splátkový kalendár, ak úpadca neplní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári, po vypočutí úpadcu a veriteľov, na ktorých sa splátkový kalendár vzťahuje, pokiaľ neplnenie záväzkov nie je zanedbateľné, alebo ak oslobodenie od zvyšku dlhu nie je odôvodnené dôvodmi spravodlivosti alebo humanitárnej potreby; to platí mutatis mutandis, ak úpadca:

  1. včas nepredloží správu o vykonávaní splátkového kalendára;
  2. v správe o vykonávaní splátkového kalendára nezverejní získané príjmy alebo majetok;
  3. vykoná právny úkon, ktorý by mohol ohroziť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár bez súhlasu súdu alebo bez toho, aby súd schválil daný úkon;
  4. úpadca zatajuje majetok alebo sa v konečnom rozsudku stanoví, že vykonal právne úkony vedúce k ujme pre veriteľov.

Ak sa splátkový kalendár zruší, záväzky úpadcu nie sú vyrovnané.

Súd vydá rozhodnutie potvrdzujúce vykonanie splátkového kalendára a oslobodenie úpadcu od záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a neboli splnené prostredníctvom vykonania splátkového kalendára, po tom, ako úpadca splní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári. Úpadca nemôže byť oslobodený od pohľadávok na výživné, záväzkov súvisiacich s dávkami vyplácanými ako náhrada za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti, od splatných pokút uložených súdom, od povinnosti nahradiť spôsobenú ujmu a utrpenie, od povinnosti dodatočnej náhrady škody alebo peňažných dávok nariadených súdom ako trestné alebo probačné opatrenie, od povinnosti náhrady škody vyplývajúcej z trestného činu či priestupku, ktorý bol potvrdený konečným rozsudkom, a od pohľadávok, ktoré úpadca úmyselne neoznámil, ak sa veriteľ nezúčastnil na konaní.

Zmeny v právnych vzťahoch podľa ustanovení zákona sú pre úpadcu a pre druhú stranu záväzné aj po ukončení konkurzného konania, ak sa v ustanoveniach osobitného legislatívneho aktu nestanovuje inak.

Reštrukturalizácia sa skončí, keď sa rozhodnutie súdu o schválení alebo odmietnutí schválenia vyrovnania stane právoplatným. Dlžník potom opätovne získa právo spravovať svoj majetok, ak mu bolo odňaté alebo bolo obmedzené, ak sa vo vyrovnaní nestanovuje inak (článok 171 zákona o reštrukturalizácii).

Po vykonaní vyrovnania alebo vymožení pohľadávok, na ktoré sa vzťahuje vyrovnanie, súd na žiadosť dlžníka, orgánu dohľadu nad vyrovnaním alebo inej osoby oprávnenej podľa vyrovnania vykonať vyrovnanie alebo dohliadať na jeho vykonanie vydá rozhodnutie potvrdzujúce vykonanie vyrovnania (článok 172 zákona o reštrukturalizácii).

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Ak sa po ukončení konkurzného konania voči fyzickým osobám vykonávajúcim hospodársku alebo odbornú činnosť vypracuje splátkový kalendár, veriteľ môže požiadať súd, aby zrušil splátkový kalendár, ak si úpadca nesplní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári alebo včas nepredloží správu o vykonávaní splátkového kalendára, v správe o vykonávaní splátkového kalendára nezverejní získané príjmy alebo majetok, bez súhlasu súdu vykoná právne úkony, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár, neoznámi majetok alebo sa v konečnom rozsudku potvrdí, že vykonal právne úkony na úkor veriteľov (článok 370e zákona o konkurze).

Pri reštrukturalizácii môže veriteľ požiadať súd o zrušenie vyrovnania, ak dlžník nedodržiava ustanovenia vyrovnania alebo ak je zrejmé, že vyrovnanie nebude vykonané (predpokladá sa, že vyrovnanie nebude vykonané, ak si dlžník neplní svoje záväzky schválené po schválení vyrovnania). Žiadajúca strana sa môže odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti (článok 176 zákona o reštrukturalizácii).

Ak sa vyrovnanie zruší alebo sa skončí jeho platnosť, existujúci veritelia môžu uplatniť svoje pohľadávky v pôvodných sumách a sumy vyplatené na základe vyrovnania sa počítajú voči týmto pohľadávkam. Pohľadávka je zabezpečená hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď až do sumy, ktorá ešte má byť uhradená (článok 177 zákona o reštrukturalizácii).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurzné konanie sa v zásade skladá z dvoch fáz, t. j. konanie o vyhlásení konkurzu a konanie po vyhlásení konkurzu.

Trovy konania na účel vyhlásenia konkurzu sa uhrádzajú najskôr zo zálohovej platby uskutočnenej navrhovateľom vo výške rovnajúcej sa priemernej mesačnej odmene v podnikateľskom sektore okrem platieb dividend zo zisku v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka, ktorú oznamuje predseda Ústredného štatistického úradu. Ak sa konanie začne na žiadosť veriteľa, náklady znáša úpadca v prípade, že sa vyhlási konkurz, alebo ak je žiadosť zamietnutá z dôvodu nedostatočného majetku.

Trovy konania po vyhlásení konkurzu sa uhrádzajú z konkurznej podstaty. Ak majetok platobne neschopného dlžníka nepostačuje na úhradu trov konania alebo postačuje len na ich úhradu, súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu.

Náklady na reštrukturalizáciu znáša dlžník. Náklady, ktoré má uhradiť dlžník zbavený práva riadenia, uhrádza správca na žiadosť súdu alebo konkurzného sudcu.

Účastníci konania znášajú náklady spojené so svojou účasťou.

Trovy konania začatého po podaní námietky proti zahrnutiu pohľadávky iného veriteľa uhrádza dlžník namietajúcemu veriteľovi, ak námietka vyústi do odmietnutia zahrnúť spornú pohľadávku, pokiaľ dlžník nenapadne zaradenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok vo vyhlásení predloženom podľa článku 86 ods. 2 a 9 alebo ak nevznesie námietku.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

V konkurznom konaní sú právne úkony, ktoré úpadca vykoná v súvislosti s konkurznou podstatou, neplatné. Odpredaj celého dedičstva alebo časti dedičstva alebo dedičského podielu úpadcom je takisto neplatný, rovnako ako predaj podielu na predmete zahrnutom v dedičstve a súhlas úpadcu s tým, aby iný dedič odpredal podiel na predmete zahrnutom v dedičstve.

Súhlas veriteľov sa pod hrozbou neplatnosti vyžaduje pri týchto úkonoch (článok 206 zákona o konkurze):

  1. pokračujúce riadenie podniku správcom, ak má trvať viac ako tri mesiace po vyhlásení konkurzu;
  2. upustenie od predaja podniku ako celku;
  3. priamy predaj majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;
  4. zmluvné pôžičky alebo úvery a zaťaženie majetku úpadcu obmedzenými vlastníckymi právami;
  5. schválenie vyrovnania, upustenie od vyrovnania sporných pohľadávok a predloženie sporu na arbitrážny súd.

Výnimku možno uplatniť, ak sa jeden z uvedených úkonov musí vykonať okamžite a týka sa maximálnej hodnoty 10 000 PLN – v takom prípade ho môže správca alebo súdny orgán dohľadu vykonať bez súhlasu výboru.

Na účel predaja hnuteľného majetku sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov, ak odhadovaná hodnota všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty a sú uvedené v inventúrnom súpise, nepresahuje 50 000 PLN, a nevyžaduje sa ani na predaj pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty a uvedených v inventúrnom súpise nepresahuje 50 000 PLN. Týka sa to aj súhlasu s predajom pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota všetkých pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty uvedených v zozname pohľadávok nie je vyššia ako ekvivalent 50 000 PLN.

Zápis do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iného registra zaťažujúceho majetok úpadcu obmedzeným majetkovým právom bez súhlasu požadovaného podľa článku 1 podlieha výmazu z registra ex officio. Základom na výmaz z registra je konečné rozhodnutie konkurzného sudcu, ktorý posúdi zápis ako neprípustný (článok 206 ods. 5 zákona o konkurze).

Konkurzný sudca stanovuje opatrenia, ktoré správca nesmie vykonať bez jeho súhlasu alebo bez súhlasu výboru veriteľov. To znamená, že konkurzný sudca môže rozšíriť katalóg úkonov uvedených v článku 206, pri ktorých sa pod hrozbou neplatnosti vyžaduje súhlas výboru veriteľov.

Právne úkony, ktorými úpadca predal svoj majetok v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, sú neplatné, ak boli vykonané bezplatne alebo za úhradu, no hodnota plnenia úpadcu zjavne prekročila protiplnenie získané úpadcom, vyhradené pre úpadcu alebo pre tretiu stranu. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na súdne vyrovnanie, schválenie pohľadávky alebo odpustenie pohľadávky.

Žiadny účinok nemá ani zábezpeka na dlh a splácanie dlhu, ktorý nie je splatný, ak ho úpadca splatí v priebehu šiestich mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Strana, ktorá získa platbu alebo zábezpeku, však môže prostredníctvom nároku alebo námietky požiadať o schválenie týchto úkonov ako účinných, ak si v čase vykonania úkonov nebola vedomá existencie dôvodov na vyhlásenie konkurzu.

Uvedené pravidlá sa nevzťahujú na záruky vytvorené pred vyhlásením konkurzu v súvislosti s forwardovými/futuritnými finančnými operáciami, pôžičkami z finančných nástrojov alebo predajom cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení uvedených v článku 85 ods. 1.

Na žiadosť tretej strany môže konkurzný sudca nariadiť, aby sa vzájomné plnenie tejto osoby vrátilo z konkurznej podstaty, ak bolo vykonané v súvislosti s právnym úkonom tejto tretej strany a úpadcu v súvislosti s majetkom zahrnutým do konkurznej podstaty. Odkaz sa zobrazí v novom okneUstanovenia o neoprávnenom plnení sa mutatis mutandis uplatnia na tento druh plnenia. Vrátenie tohto plnenia možno nariadiť, ak sa právny úkon vykonal po vyhlásení konkurzu a pred zverejnením rozhodnutia o konkurze v registri, pričom tretia strana uplatňujúca náležitú starostlivosť o vyhlásení konkurzu nemohla vedieť (článok 77 zákona o reštrukturalizácii).

Postúpenie budúcej pohľadávky nemá vplyv na konkurznú podstatu, ak vznikne po vyhlásení konkurzu, pokiaľ sa dohoda o postúpení pohľadávky neuzatvorila najneskôr šesť mesiacov v osvedčenom dátume pred predložením písomného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Právny úkon v súvislosti s konkurznou podstatou vykonaný za odplatu vyhlasuje za neplatný konkurzný sudca ex officio alebo na žiadosť príjemcu, ak ho úpadca vykonal v priebehu šiestich mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu s manželským partnerom, s príbuzným v priamej línii vrátane príbuzného na základe manželstva, s príbuzným v nepriamej línii do druhého stupňa vrátane príbuzného na základe manželstva, s osobou, ktorá je v skutočnom vzťahu s osobou úpadcu, žije s ním v spoločnej domácnosti alebo je jeho adoptívnym rodičom alebo dieťaťom, pokiaľ druhá strana konania nepreukáže, že záujem veriteľov nebol poškodený. Proti rozhodnutiu konkurzného sudcu sa možno odvolať.

Uvedené pravidlo platí aj pre úkony vykonané úpadcom so spoločnosťou, v ktorej je členom správnej rady alebo jediným spoločníkom alebo akcionárom, a so spoločnosťami, v ktorých sú osoby uvedené v prvom odseku členmi predstavenstva alebo jedinými spoločníkmi alebo akcionármi. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na úkony vykonávané úpadcom, ktorý je spoločnosťou alebo právnickou osobou, ak sa vykonávajú s jeho partnermi, ich zástupcami alebo manželmi a s prepojenými podnikmi, ich spoločníkmi a zástupcami a manželskými partnermi týchto osôb, a na úkony vykonávané úpadcom, ktorý je spoločnosťou, s inou spoločnosťou, ak jedna bola materskou spoločnosťou alebo ak je táto spoločnosť materskou spoločnosťou úpadcu aj druhej strany úkonu.

Konajúc ex officio alebo na žiadosť správcu, konkurzný sudca vyhlási určitú časť odmeny, ktorá sa týka obdobia pred vyhlásením konkurzu, nie však viac ako šesť mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, za neplatnú vo vzťahu ku konkurznej podstate, ak je odmena za prácu vykonávanú osobou zastupujúcou úpadcu alebo odmena zamestnanca vykonávajúceho úlohy riadenia podniku, alebo odmena osoby poskytujúcej služby súvisiace s riadením podniku úpadcu alebo dohľadom nad ním uvedená v pracovnej zmluve, zmluve o poskytnutí služby alebo v uznesení riadiaceho orgánu úpadcu uzatvorených/schválených pred vyhlásením konkurzu zjavne vyššia ako priemerná odmena za tento druh práce alebo služieb a nie je odôvodnená množstvom práce, a to aj v prípade, že už bola vyplatená.

Konkurzný sudca môže vyhlásiť odmenu uvedených osôb za obdobie po vyhlásení konkurzu, za úplne alebo čiastočne neplatnú vo vzťahu ku konkurznej podstate, ak nie je odôvodnená množstvom práce, keďže riadenie prevzal správca.

Na žiadosť správcu konkurzný sudca takisto za neplatné v súvislosti s konkurznou podstatou vyhlási tieto úkony:

  • zaťaženie majetku úpadcu hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď, ak úpadca nebol osobným dlžníkom voči zabezpečenému veriteľovi a bremeno bolo zriadené v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom úpadcovi sa neposkytlo žiadne plnenie súvisiace s jeho zriadením;
  • zaťaženie majetku úpadcu hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď, ak bolo bremeno zriadené za plnenie neúmerne nízkej hodnoty v porovnaní s hodnotou zriadenej zábezpeky;
  • už uvedené bremená bez ohľadu na hodnotu plnenia, ak sa nimi zabezpečujú dlhy osôb uvedených v článku 128 zákona o konkurze (osoby blízke úpadcovi), pokiaľ druhá strana nepreukáže, že záujem veriteľov nebol poškodený;
  • zmluvné pokuty za neplnenie alebo nesprávne plnenie záväzku, ak úpadca do veľkej miery záväzok splnil alebo ak je zmluvná sankcia zjavne nadhodnotená.

Právne úkony úpadcu spôsobujúce ujmu veriteľom vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje zákon o konkurze, sa mutatis mutandis riadia ustanoveniami Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho zákonníka o ochrane veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka.

V rámci reštrukturalizácie podliehajú pod hrozbou neplatnosti súhlasu výboru veriteľov (v súlade s článkom 129 zákona o reštrukturalizácii) tieto úkony dlžníka alebo správcu:

  • zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
  • prevod vlastníctva predmetu alebo práva s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
  • zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy inými právami;
  • zmluvné úvery alebo pôžičky;
  • uzavretie dohody o prenájme podniku dlžníka alebo jeho organizačnej časti alebo inej podobnej dohody.

(Uvedené úkony vykonané so súhlasom výboru veriteľov nemožno v súvislosti s konkurznou podstatou považovať za neplatné.)

  • predaj nehnuteľnosti alebo iného majetku v hodnote nad 500 000 PLN dlžníkom.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je dlžník stranou, brániace dosiahnutiu cieľa reštrukturalizácie sú vo vzťahu k vyrovnaniu majetku neplatné (článok 248, článok 273, článok 297 zákona o reštrukturalizácii).

V konaniach o náprave sú vo vzťahu k majetku zahrnutému do nápravy neplatné tie právne úkony dlžníka, prostredníctvom ktorých v posledných 12 mesiacoch pred podaním návrhu na začatie konania predal svoj majetok, ak je hodnota plnenia poskytnutého dlžníkom podstatne vyššia ako hodnota plnenia poskytnutá dlžníkovi alebo vyhradená pre dlžníka alebo tretiu stranu. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na súdne vyrovnanie, schválenie pohľadávky alebo odpustenie pohľadávky.

Neplatné sú aj zábezpeky týkajúce sa majetku zahrnutého do nápravy zriadené v priamej súvislosti s poskytnutím plnenia dlžníkovi, ktoré dlžník zriadil v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania o náprave, ako aj zábezpeky v časti, ktorá je v deň zriadenia zábezpeky, o viac ako polovicu vyššia ako hodnota zabezpečeného plnenia poskytnutého dlžníkovi spolu s pohľadávkami na zábezpeku uvedenými v dokumente, ktorý je podkladom na zriadenie zábezpeky, zriadené v priebehu 12 mesiacov pred predložením návrhu na začatie konania o náprave (článok 304 zákona o reštrukturalizácii).

V konaní o náprave konkurzný sudca, konajúc ex officio alebo na žiadosť správcu, vyhlási určitú časť odmeny, ktorá sa týka obdobia pred vyhlásením konkurzu, nie však viac ako tri mesiace pred podaním návrhu na začatie konania o náprave, za neplatnú vo vzťahu k podstate nápravy, ak je odmena za prácu vykonávanú osobou zastupujúcou dlžníka alebo odmena zamestnanca vykonávajúceho úlohy riadenia podniku, alebo odmena osoby poskytujúcej služby súvisiace s riadením podniku dlžníka alebo dohľadom nad ním uvedená v pracovnej zmluve, zmluve o poskytnutí služby alebo v uznesení riadiaceho orgánu dlžníka uzatvorených/schválených pred začiatkom konania o náprave zjavne vyššia ako priemerná odmena za tento druh práce alebo služieb a nie je odôvodnená množstvom práce, a to aj v prípade, že už bola vyplatená.

Konkurzný sudca môže vyhlásiť odmenu uvedených osôb za obdobie po začatí konania o náprave za úplne alebo čiastočne neplatnú vo vzťahu k majetku zahrnutému nápravy, ak nie je odôvodnená množstvom práce, keďže riadenie prevzal správca (článok 305 zákona o reštrukturalizácii).

Správca môže začať konanie o vyhlásení úkonu za neplatný a iné konania, v rámci ktorých sa nárok zakladá na neplatnosti úkonu.

Opatrenie nemožno vyhlásiť za neplatné po uplynutí jedného roka od začatia konania o náprave, pokiaľ táto právomoc podľa Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho zákonníka nevypršala skôr. Táto lehota sa neuplatňuje, ak sa prostredníctvom námietky podá žiadosť o vyhlásenie opatrenia za neplatné.

Právne úkony úpadcu spôsobujúce ujmu veriteľom vo veciach, na ktoré sa nevzťahujú uvedené ustanovenia, možno napadnúť v súlade s ustanoveniami Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho zákonníka o ochrane veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka (články 306 – 308 zákona o reštrukturalizácii).

Posledná aktualizácia: 06/12/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Rumunsko

Informácie, ktoré sú tu uvedené, sa nevzťahujú na insolvenčné konanie pre fyzické osoby, ktoré sú spotrebiteľmi, nie podnikateľmi. Zákon č. 151/2015 o insolvenčnom konaní pre fyzické osoby (Legea nr. 151/2015 privind procedura insolvenţei persoanelor fizice) sa ešte neuplatňuje  nadobudnutie účinnosti bolo odložené do 31. decembra 2016  a ním upravené konanie ešte nebolo oznámené Komisii, aby ho zaradila do príloh k nariadeniu (EÚ) 2015/848.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konanie, ktoré je upravené zákonom č. 85/2014 o postupe na predchádzanie platobnej neschopnosti a insolvenčnom konaní (Legea nr. 85/2014 privind procedurile de prevenire a insolvenţei şi de insolvenţă), sa vzťahuje na podnikateľov (profesionişti) v zmysle článku 3 ods. 2 občianskeho zákonníka s výnimkou tých, ktorí vykonávajú slobodné povolanie a tých, ktorých platobná neschopnosť je upravená špeciálnymi ustanoveniami (článok 3).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa konanie začína na návrh dlžníka, musí ísť o platobnú neschopnosť, pri ktorej dostupné finančné prostriedky nestačia na splatenie dlhov, ktoré sú určité, likvidné a splatné, a ktoré nepresahujú 40 000 RON. Ak sa konanie začína na návrh veriteľa, musí ísť o platobnú neschopnosť, pri ktorej dostupné finančné prostriedky nie sú dostatočné na splatenie pohľadávky, ktorá je určitá, likvidná a splatná a ktorá presahuje 40 000 RON (nesplatenie dlhu do 60 dní odo dňa splatnosti).

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka pozostáva zo všetkých aktív a majetkových práv vrátane tých, ktoré nadobudol počas insolvenčného konania a ktoré môžu byť predmetom exekúcie (executare silită) podľa Občianskeho súdneho poriadku (článok 5 ods. 5 zákona č. 85/2014).

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Po začatí insolvenčného konania sa vymenuje osobitný správca (administrator special) a insolvenčný správca (practician în insolvenţă). V závislosti od druhu konania je insolvenčným správcom buď súdom ustanovený správca (administrator judiciar) v rámci reorganizácie pod dohľadom súdu, alebo pri likvidácii (faliment) súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar).

Osobitný správca (administrator special) je fyzická alebo právnická osoba vymenovaná valným zhromaždením akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorá je splnomocnená na to, aby zastupovala ich záujmy v konaní, a pokiaľ je dlžník oprávnený rozhodovať o svojich záležitostiach, aby vykonávala nevyhnutné administratívne úkony v mene dlžníka a na jeho účet (článok 5 ods. 4 zákona č. 85/2014).

Osobitný správca má tieto povinnosti:

a) ako dlžníkov zástupca zúčastňovať sa v konaní na takých úkonoch, aké sú uvedené v článkoch 117 až 122 alebo na úkonoch vyplývajúcich z nesplnenia povinnosti podľa článku 84;

b) podávať námietky v konaní upravenom právnymi predpismi;

c) navrhovať plán reštrukturalizácie;

d) po tom, ako bol schválený plán, a za predpokladu, že dlžník nebol pozbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, spravovať záležitosti dlžníka pod dohľadom správcu ustanoveného súdom;

e) po tom, ako sa začala likvidácia, zúčastňovať sa preberania inventára a spísania záznamu, prijať záverečnú správu a záverečné vyúčtovanie a zúčastniť sa na stretnutí zvolanom na účely vyrovnania námietok a schválenie správy;

f) prijať oznámenie o ukončení konania.

Ak je dlžník zbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, zastupuje ho súdom ustanovený správca alebo likvidátor, ktorý tiež vykonáva jeho podnikateľskú činnosť; úloha osobitného správcu je potom obmedzená na zastupovanie záujmov jeho akcionárov, partnerov alebo členov (článok 56 zákona č. 85/2014).

Súdom ustanovený správca (administrator judiciar)

Súdom ustanovený správca môže byť fyzickou alebo právnickou osobou (vrátane zástupcu právnickej osoby) a musí byť insolvenčným správcom v súlade s právnymi predpismi. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného správcu patrí:

a) posúdiť hospodársku situáciu dlžníka a predložené dokumenty, pripraviť správu, v ktorej navrhne začatie zjednodušeného konania alebo pokračovanie obdobia monitorovania ako súčasti riadneho konania a predložiť správu, ktorú má schváliť poverený sudca (judecător-sindic) v lehote určenej sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 20 dní odo dňa vymenovania správcu;

b) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka a pripraviť dôkladnú správu, v ktorej uvedie príčiny a okolnosti, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, pričom uvedie akékoľvek možné predbežné dôkazy alebo indície poukazujúce na osoby, ktorým by bolo možné tento stav pričítať, a dôvody, ktoré by mohli založiť ich zodpovednosť za tento stav, pričom preskúma akúkoľvek možnosť reštrukturalizácie dlžníkovho podnikania alebo uvedie dôvody, pre ktoré reštrukturalizácia nie je možná, nahliadnuť do správy v spise v lehote určenej povereným sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 40 dní odo dňa vymenovania správcu;

c) ak dlžník nesplnil povinnosť poskytnúť svoje účtovné záznamy v zákonom určenej lehote‑, pripraviť tieto záznamy, pokiaľ dlžník tieto účtovné záznamy poskytol, overiť, opraviť a doplniť tieto záznamy;

d) pripraviť plán reštrukturalizácie podnikateľskej činnosti dlžníka v závislosti od správy uvedenej v písm. a);

e) dohliadať na úkony v rámci správy aktív dlžníka;

f) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, v druhom prípade správca dodržiava výslovné pokyny povereného sudcu v súvislosti s povinnosťami správcu a podmienok, za ktorých sa vykonávajú platby z dlžníkovho účtu;

g) zvolávať zhromaždenia veriteľov alebo akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorý je právnickou osobou, predsedať im a poskytovať na nich administratívne služby;

h) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, alebo o neplatnosť určitých úkonov na prevod majetku a obchodných transakcií dlžníka a zábezpek poskytnutých dlžníkom, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;

i) urgentne oznámiť poverenému sudcovi, ak správca zistí, že dlžník nemá žiaden majetok alebo tento majetok nepostačuje na náhradu právnych nákladov;

j) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;

k) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a pripraviť zoznam pohľadávok;

l) vymáhať pohľadávky, uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka alebo finančným čiastkam, ktoré dlžník presunul pred začatím konania, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich; na tento účel môže využiť právnické služby;

m) uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom, vzdať sa uplatňovania záruky, a to so súhlasom povereného sudcu;

n) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie;

o) pripraviť zoznam dlžníkovho majetku;

p) nariadiť ocenenie dlžníkovho majetku, ktoré sa vykoná ku dňu stanovenému k podaniu konečného zoznamu pohľadávok;

q) zaslať oznámenie na zverejnenie vo vestníku insolvenčného konania (BPI) v súvislosti so zaradením hodnotiacej správy do spisu, a to do dvoch dní od zaradenia.

Popri povinnostiam, ktoré sú uvedené v odseku 1, môže poverený sudca rozhodnutím (încheiere) určiť súdom ustanovenému správcovi ďalšie povinnosti s výnimkou tých, ktoré sú zákonom vyhradené poverenému sudcovi.

Súdom ustanovený správca predloží mesačnú správu, v ktorej opíše, akým spôsobom plnil svoje povinnosti, vysvetlí oprávnenosť výdavkov, ktoré mu vznikli pri správe procesov a akýchkoľvek iných výdavkov, ktoré išli na úkor dlžníkovho majetku a podľa možnosti podrobne opíše postup inventarizácie majetku.

Na účely plnenia svojich povinností môže súdom ustanovený správca využiť služby odborníkov, ako napríklad právnikov, účtovníkov, oceňovateľov a iných špecialistov. Súdom ustanovený správca a ktorýkoľvek veriteľ môžu vzniesť námietky proti správam, ktoré boli v prípade vypracované.

Súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar)

Ak poverený sudca vydá príkaz na likvidáciu, ustanoví likvidátora, aby ho vykonal. Povinnosti súdom ustanoveného správcu končia dňom, kedy poverený sudca stanoví likvidátorovi povinnosti. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného likvidátora patrí:

a) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka s ohľadom na skutočnosť, kto začal zjednodušené konanie, a s ohľadom na faktickú situáciu a pripraviť dôkladnú správu o príčinách a okolnostiach, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, s uvedením osôb, ktorým možno stav platobnej neschopnosti pričítať, a dôvodov, ktoré môžu zakladať ich zodpovednosť;

b) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka;

c) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, alebo o neplatnosť určitých úkonov na prevod majetku a obchodných transakcií dlžníka a úkonov uprednostňovania zo strany dlžníka, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;

d) vykonávať zapečatenie, vytvárať inventár majetku a uskutočňovať vhodné úkony na jeho zachovanie;

e) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;

f) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a pripraviť zoznam pohľadávok;

g) uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka v dôsledku presunu majetku alebo finančných čiastok, ktorý dlžník vykonal pred začatím konania, vymáhať pohľadávky, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich, na tento účel môže využiť právnické služby;

h) prijímať platby v mene dlžníka a vkladať ich na dlžníkov účet;

i) v súlade so zákonom predávať dlžníkov majetok;

j) so súhlasom povereného sudcu uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom a vzdať sa uplatňovania záruky;

k) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie;

l) vykonávať akékoľvek iné povinnosti, ktoré mu svojím rozhodnutím nariadi poverený sudca.

V konaní o vyrovnanie s veriteľmi (concordat preventiv) sa dlžník zúčastňuje prostredníctvom svojho zástupcu stanoveného zákonom alebo zvolených zástupcov.

Medzi povinnosti správcu vyrovnania s veriteľmi (administrator concordatar) patrí:

a) pripraviť zoznam veriteľov vrátane tých, ktorých pohľadávky boli napadnuté alebo sa o nich vedie súdne konanie, a zoznam veriteľov, ktorí podpísali vyrovnanie; ak má veriteľ pohľadávku proti viacerým dlžníkom, ktorí sú zodpovední spoločne a nerozdielne v rámci konania o vyrovnanie s veriteľmi, tento veriteľ sa zaradí do zoznamu veriteľov s nominálnou hodnotou pohľadávky, až dokiaľ nebude úplne splnená;

b) spoločne s dlžníkom pripraviť navrhované vyrovnanie s jeho jednotlivými zložkami, respektíve návrh vyrovnania a plán reštrukturalizácie;

c) vykonať úkony smerom k zmierlivému riešeniu akéhokoľvek sporu, ktorý vznikol medzi dlžníkom a veriteľmi alebo medzi veriteľmi navzájom;

d) navrhnúť poverenému sudcovi, aby schválil vyrovnanie;

e) dohliadať na plnenie záväzkov, ktoré dlžníka prevzal v rámci vyrovnania;

f) urgentne informovať zhromaždenie veriteľov ako stranu vyrovnania o akejkoľvek neschopnosti dlžníka plniť alebo riadne plniť svoje záväzky;

g) pripraviť a odoslať zhromaždeniu veriteľov ako strane vyrovnania mesačné alebo štvrťročné správy o postupe správcu vyrovnania a podnikateľskej činnosti dlžníka; správa správcu vyrovnania by mala obsahovať aj jeho stanovisko k existencii či absencii dôvodov pre urýchlené ukončenie vyrovnania;

h) zvolať zhromaždenie veriteľov ako strany vyrovnania;

i) predložiť súdu návrh na ukončenie postupu vyrovnania s veriteľmi;

j) vykonávať akékoľvek iné povinnosti uvedené v tejto kapitole, ktoré sa týkajú vyrovnania s veriteľmi, alebo také, ktoré nariadi poverený sudca (článok 19 zákona č. 85/2014).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Začatie insolvenčného konanie nebráni uplatneniu práva veriteľa na započítanie jeho pohľadávky proti pohľadávke, ktorú proti nemu má dlžník, pokiaľ sú v deň začatia konania splnené požiadavky stanovené zákonom pre započítanie. Započítanie môže zaznamenať aj súdom ustanovený správca alebo likvidátor.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Platné zmluvy zostávajú v platnosti aj po začatí konania. Akékoľvek ustanovenie v zmluve, ktorým sa predpokladá ukončenie zmluvy, strata možnosti ukončiť zmluvu prirodzene alebo predčasná splatnosť zmluvy na základe začatia insolvenčného konania, je neplatné. Pravidlo o zachovaní platnosti platných zmlúv a o neplatnosti ustanovení o ukončení alebo predčasnom plnení záväzkov sa neuplatňuje na kvalifikované finančné zmluvy alebo dvojstranné dohody o započítaní na základe kvalifikovanej finančnej zmluvy alebo dvojstrannej dohody o započítaní.

S cieľom maximalizovať hodnotu dlžníkovho majetku v lehote troch mesiacov od začatia konania môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor ukončiť akúkoľvek zmluvu, akýkoľvek neukončený nájom a akúkoľvek dlhodobú zmluvu, pokiaľ na základe týchto dohôd nebolo poskytnuté plnenie úplne alebo v jeho podstatnej časti všetkými zúčastnenými stranami. Ak sa určitá zmluva ukončí týmto spôsobom, druhá strana môže podať žalobu na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Ak zmluvná strana do troch mesiacov od začatia konania podá oznámenie, v ktorom súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora požiada, aby zmluvu ukončil, správca alebo likvidátor musí odpovedať do 30 dní od prijatia tohto oznámenia. Ak tak neurobí, má sa za to, že zmluva je ukončená a správca alebo likvidátor už nebude môcť vyžadovať plnenie.

Právne predpisy tiež upravujú postavenie určitých osobitných zmlúv, ako napríklad tých, ktoré sa týkajú poskytovania komunálnych služieb, nájmov alebo rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní pohľadávok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Odo dňa oznámenia rozhodnutia o schválení vyrovnania s veriteľmi sa preruší automaticky konanie o individuálnych žalobách veriteľov proti dlžníkom a lehota na uplatnenie práva na vymáhanie svojich pohľadávok voči dlžníkovi.

Na úrokové miery, pokuty a akékoľvek iné výdavky, ktoré veriteľom vznikli, sa prerušenie nevzťahuje s výnimkou prípadu, že udelili písomný súhlas s tým, aby sa prerušenie uplatnilo, pričom tento súhlas treba zaznamenať v návrhu vyrovnania s veriteľmi.

Poverený sudca preruší všetky konania o výkon rozhodnutia príkazom, ktorým nariadi vyrovnanie s veriteľmi.

Na žiadosť správcu vyrovnania a za predpokladu, že dlžník veriteľom poskytol záruky, môže poverený sudca nariadiť veriteľom, ktorí nie sú účastníkmi vyrovnania, odklad termínu splatnosti ich pohľadávok na obdobie nie dlhšie ako 18 mesiacov. Počas tohto obdobia sa k pohľadávke nebudú účtovať žiadne úroky, pokuty ani akékoľvek iné výdavky. Toto pravidlo o odklade termínu splatnosti pohľadávky sa nevzťahuje na kvalifikované finančné zmluvy a dvojstranné dohody o započítaní na základe kvalifikovanej finančnej zmluvy alebo dvojstrannej dohody o započítaní.

Vyrovnanie s veriteľmi nadobúda účinnosť vo vzťahu k veriteľom  verejnoprávnym subjektom (creditori bugetari) v súlade s ustanoveniami právnych predpisov o štátnej pomoci v rámci vnútroštátneho a európskeho práva.

Po schválení vyrovnania s veriteľmi nie je možné začať proti dlžníkovi insolvenčné konanie.

Ak nejaký veriteľ získa vykonateľný titul proti dlžníkovi počas konania, môže požiadať o pripojenie sa k vyrovnaniu alebo môže svoju pohľadávku vymáhať akýmikoľvek inými spôsobmi, ktoré sa právnymi predpismi stanovujú.

Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú. Ich práva možno uplatňovať iba prostredníctvom insolvenčného konania a to podaním návrhu na pripustenie ich pohľadávok. Začatím konania sa prerušujú všetky lehoty na podávanie žalôb.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú.

Pozastavenie sa nevzťahuje na:

a) odvolania podané dlžníkom proti žalobám, ktoré veriteľ alebo veritelia podali pred začatím konania, a civilné žaloby, ktoré boli spojené s trestnoprávnym vyšetrovaním (acţiunile civile din procesele penale) proti dlžníkovi;

b) žaloby podané proti spoludlžníkom a/alebo tretím stranám, ktoré vystupujú ako ručitelia;

c) mimosúdne konania prebiehajúce pred športovými komisiami zriadenými v rámci športových federácií a vykonávajúcimi činnosť na základe zákona č. 69/2000 o telesnej výchove a športe (Legea educaţiei fizice şi sportului nr. 69/2000) v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré sa vzťahujú na jednostranné zrušenie pracovnej zmluvy s hráčmi alebo civilné dohody a športové pokuty týkajúce sa týchto situácií a akékoľvek spory týkajúce sa práva hráčov vystupovať na súťažiach.

Treba poznamenať, že toto pozastavenie žalôb sa uplatňuje iba na súdne spory týkajúce sa pohľadávok voči aktívam dlžníka, a nie na tie, ktoré sa týkajú nepatriačných práv a povinností, ktoré pokračujú na konajúcom súde.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Uskutoční sa zhromaždenie všetkých veriteľov platobne neschopného dlžníka.

Zhromaždenie veriteľov (adunarea creditorilor) zvoláva a predsedá mu súdom ustanovený správca alebo likvidátor. Správca alebo likvidátor zvolá známych veriteľov v prípadoch, ktoré sú výslovne upravené v právnych predpisoch, kedykoľvek to je nevyhnutné.

Veritelia sa zvolávajú pomocou oznámenia uverejneného vo vestníku insolvenčného konania najmenej päť dní pred uskutočnením zhromaždenia, v ktorom musí byť uvedený program zhromaždenia. Veritelia sa na účely zhromaždenia môžu dať zastúpiť prostredníctvom zástupcov, ktorí disponujú špecifickým a pravým splnomocnením, v prípade veriteľov  verejnoprávnych subjektov a iných právnických osôb sa vyžaduje rozhodnutie o poverení podpísané vedúcim oddelenia. Veritelia sú tiež oprávnení hlasovať poštou, pokiaľ to právne predpisy výslovne nezakazujú.

Pokiaľ právne predpisy nevyžadujú osobitnú väčšinu, zhromaždenie veriteľov je uznášaniaschopné, ak sú na ňom prítomné subjekty, ktorých pohľadávky tvoria spolu najmenej 30 % celkovej hodnoty pohľadávok, ktoré majú hlasovacie právo vo vzťahu k majetku dlžníka. Rozhodnutia sa na zhromaždení prijímajú pomocou kladných hlasov vyjadrených väčšinou (podľa hodnoty pohľadávky) veriteľských subjektov s hlasovacím právom. Hlas, ktorý obsahuje podmienky, sa považuje za záporný hlas. Veritelia, ktorí odovzdajú platné hlasy prostredníctvom pošty, sa tiež považujú za prítomných.

Po zvolaní prvého zhromaždenia môže poverený sudca a následne veritelia vymenovať výbor, ktorý sa v závislosti od počtu veriteľov skladá z troch alebo piatich veriteľov spomedzi tých, ktorí majú hlasovacie právo, pričom nasledujú preferenčné pohľadávky, verejnoprávne pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky podľa ich hodnoty. Výbor veriteľov (comitetul creditorilor) má tieto oprávnenia:

a) posúdiť situáciu dlžníka a predložiť zhromaždeniu veriteľov odporúčania v súvislosti s pokračovaním podnikateľskej činnosti dlžníka a navrhovanými plánmi reštrukturalizácie;

b) rokovať so správcom alebo likvidátorom o podmienkach vymenovania osoby, ktorú by súd podľa názoru veriteľov mal vymenovať;

c) brať na vedomie správy pripravené súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom, posudzovať ich a v prípade potreby k nim predkladať námietky;

d) pripravovať správy, ktoré sa majú predložiť na zhromaždení veriteľov v súvislosti s opatreniami, ktoré prijal súdom ustanovený správca alebo likvidátor, a ich účinkami, a navrhovať ďalšie opatrenia s uvedením dôvodov pre ich prijatie;

e) žiadať odňatie práva dlžníka na správu jeho záležitostí;

f) podávať žaloby o neplatnosť určitých podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, ak takú žalobu nepodal súdom ustanovený správca ani likvidátor.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Insolvenčný správca má v závislosti od povahy špecifickej situácie dlžníka a od skutočnosti, či bol dlžník zbavený svojho práva spravovať svoje záležitosti, tieto povinnosti.

Súdom ustanovený správca dohliada na operácie správy majetku dlžníka. Súdom ustanovený správca vykonáva podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, pričom v druhom prípade dodržiava výslovné požiadavky povereného sudcu týkajúce sa jeho povinností a podmienok vykonávania úhrad z účtu dlžníka.

Súdom ustanovený správca vymáha pohľadávky, uzatvára zmiery, pripravuje inventár a predáva majetok patriaci dlžníkovi.

Dlžník môže s majetkom disponovať, iba ak bolo zachované jeho právo spravovať svoje záležitosti a v rozsahu svojej súčasnej podnikateľskej činnosti, pritom na neho dohliada a kontroluje ho súdom ustanovený správca.

Po začatí likvidačného konania súdom ustanovený likvidátor spravuje podnikateľskú činnosť dlžníka, ukončuje zmluvy, vymáha pohľadávky, predáva majetok, uzatvára zmiery, prijíma platby na účet dlžníka apod. V rámci likvidačného konania môže majetkom dlžníka disponovať výlučne súdom ustanovený likvidátor.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, s výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky súdom ustanovený správca eviduje na základe účtovných záznamov, musia podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa konanie začalo, a priložiť k nej potrebné podkladové dokumenty. Všetky pohľadávky, ktoré boli podané na pripustenie a ktoré boli zaznamenané v podateľni súdu, sa považujú za platné a hodnoverné, pokiaľ neboli dlžníkom, súdom ustanoveným správcom alebo veriteľmi napadnuté. Pohľadávky zaradené do zoznamu pohľadávok sa uspokojujú v rámci insolvenčného konania v poradí stanovenom právnymi predpismi.

Pohľadávky, ktoré vznikli po začatí konania v období skúmania alebo v priebehu súdneho konania o reštrukturalizácii, sa uspokojujú v súlade s písomnosťami, ktoré boli predložené na ich odôvodnenie, a nemusia byť zaradené do konkurznej podstaty. Toto pravidlo sa tiež uplatňuje na pohľadávky, ktoré vznikli po začatí likvidačného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

S výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky zaznamenáva súdom ustanovený správca na základe účtovných záznamov, musia všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí o začatí konania. V návrhu musí byť uvedené meno a priezvisko veriteľa, adresa jeho pobytu alebo sídla, dlhovaná suma, dôvody opodstatňujúce pohľadávku a podrobnosti o akýchkoľvek dôvodoch pre prioritné zaobchádzanie. Dokumenty na podporu pohľadávky a dôvody pre prioritné zaobchádzanie treba k návrhu priložiť najneskôr v lehote stanovenej pre podanie samotného návrhu.

Návrh na pripustenie pohľadávky sa musí podať aj v prípade, že pohľadávka nie je preukázaná exekučným titulom. Do konkurznej podstaty sa pripustia aj pohľadávky, ktoré v deň začatia konania nie sú splatné alebo na ktorých viaznu určité podmienky.

Ak sa podá návrh na pripustenie pohľadávky, ktorú uplatňuje poškodená strana v civilnom konaní spojenom s trestnoprávnym vyšetrovaním, pohľadávka sa zaznamená v prospech poškodenej strany, pričom sa až do vydania konečného rozhodnutia v tejto veci považuje za pozastavenú.

Pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na prioritné zaobchádzanie, sa zaradia na konečný zoznam do výšky trhovej hodnoty záruky, ktorá sa stanoví ocenením nariadeným súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom a ktoré vykoná oceňovateľ (evaluator).

Všetky pohľadávky podliehajú overovaciemu postupu s výnimkou pohľadávok vyjadrených vykonateľnými rozsudkami a vykonateľnými rozhodcovskými rozhodnutiami, tento postup sa však nevzťahuje na verejnoprávne pohľadávky, ktoré vznikli na základe exekučného titulu a ktoré neboli napadnuté v lehote stanovenej osobitnými právnymi predpismi.

Súdom ustanovený správca alebo likvidátor pripraví predbežný zoznam pohľadávok, ktorý akákoľvek dotknutá strana, dlžník alebo veriteľ môže napadnúť pred povereným sudcom. S výnimkou prípadu, kedy bolo začatie konania oznámené v rozpore s pravidlami o predvolávaní a doručovaní procesných písomností, držiteľ pohľadávky vzniknutej pred začatím konania, ktorý nepodá návrh na pripustenie pohľadávky v stanovenej lehote (lehota je uvedená v oznámení a nie je dlhšia ako 45 dní od začatia konania), stratí právo na zaradenie do zoznamu veriteľov a nezíska postavenie veriteľa oprávneného na účasť v konaní vo vzťahu k tejto pohľadávke. Po ukončení konania veriteľ nebude oprávnený na výkon svojej pohľadávky proti dlžníkovi ani členom a partnerom s neobmedzenou spôsobilosťou u dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ibaže by bol dlžník odsúdený za kriminálny konkurz (bancrută simplă) alebo podvodný konkurz (bancrută frauduloasă) alebo by sa potvrdila jeho zodpovednosť za podvodné platby alebo transakcie. Stratu tohto oprávnenia potvrdí súdom ustanovený správca alebo likvidátor a následne tohto veriteľa nezaradí do zoznamu veriteľov.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Finančné prostriedky získané predajom aktív a práv pochádzajúcich z dlžníkovho majetku, ktoré sú zabezpečené v prospech veriteľom na základe priority, sa rozdelia v tomto poradí:

  1. poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli pri predaji uvedeného majetku vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, výdavky, ktoré vznikli veriteľom pri nútenom výkone pohľadávok, pohľadávky dodávateľov komunálnych služieb, ktoré vznikli po začatí konania a odmena osobám konajúcim spoločnom záujme všetkých veriteľov ku dňu rozdelenia; tieto pohľadávky sa uspokoja na proporcionálnom základe podľa celkovej hodnoty celého majetku dlžníka,
  2. prioritné pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli v priebehu insolvenčného konania  tieto pohľadávky zahŕňajú kapitál, úroky a prípadné ďalšie pridružené pohľadávky,
  3. prioritné pohľadávky veriteľov vrátane celého kapitálu, úrokov, akýchkoľvek príjmov a pokút.

Ak finančná čiastka získaná z predaja týchto aktív nestačí na úplné splatenie dotknutých pohľadávok, veritelia majú nezabezpečenú alebo verejnoprávnu pohľadávku v závislosti od daného prípadu, a tá sa zaradí k ostatným pohľadávkam do príslušnej kategórie. Ak po splatení pohľadávok uvedených vyššie zostane prebytok, súdom ustanovený likvidátor ho uloží na účet dlžníka. Pohľadávky sa pri likvidácii uspokojujú v tomto poradí:

1. poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli v konaní z toho istého právneho titulu vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, na pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti a na úhradu odmeny osobám, ktoré boli v tomto konaní poverené určitými úlohami,

2. pohľadávky, ktoré vznikli z finančných prostriedkov poskytnutých v priebehu konania,

3. pohľadávky, ktoré vznikli z pracovnoprávnych vzťahov,

4. pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku pokračovania podnikateľskej činnosti dlžníka po začatí konania, pohľadávky voči zmluvným partnerom a tretím stranám  nadobúdateľom v dobrej viere alebo ďalším nadobúdateľom, ktorí svoje aktíva alebo ich hodnotu odovzdajú v prospech majetku dlžníka,

5. verejnoprávne pohľadávky,

6. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré dlžník dlhuje tretím stranám z titulu vyživovacích povinností, dávok pre maloleté deti alebo z dôvodu platby pravidelných súm určených na zabezpečenie živobytia,

7. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré sú na základe rozhodnutia povereného sudcu určené na podporu dlžníka a jeho rodiny, pokiaľ je dlžník fyzickou osobou,

8. pohľadávky, ktoré vznikli z bankových pôžičiek, spolu s príslušnými poplatkami a úrokmi, pohľadávky, ktoré vznikli z dôvodu dodania tovaru, poskytnutia služieb alebo iného druhu činnosti, pohľadávky pochádzajúce z nájmu a pohľadávky týkajúce sa lízingu vrátane dlhopisov,

9. ďalšie nezabezpečené pohľadávky,

10. podriadené pohľadávky v tomto poradí prioritizácie:

a) pohľadávky vyplývajúce z majetku tretích strán, ktoré nadobudli od dlžníka tovar so zlým úmyslom, pohľadávky ďalších nadobúdateľov so zlým úmyslom po pripustení žaloby o neplatnosť, pôžičky, ktoré dlžníkovi  právnickej osobe  poskytol partner alebo akcionár s minimálne 10 % podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach na valnom zhromaždení, alebo prípadne ktoré poskytol člen záujmovej ekonomickej skupiny (grupu de interes economic);

b) pohľadávky, ktoré vznikli na základe konania bez právneho dôvodu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ak sa vyrovnávacie konanie s veriteľmi úspešne ukončí v lehote stanovenej v zmluve, poverený sudca vydá rozhodnutie, v ktorom vysloví, že predmet vyrovnania bol dosiahnutý. Zmeny pohľadávok, ktoré sú uvedené vo vyrovnaní s veriteľmi, sa následne stávajú konečnými (článok 36 zákona č. 85/2014).

Reštrukturalizačné konanie s pokračovaním podnikateľskej činnosti alebo plánovanou likvidáciou (lichidare pe bază de plan) sa ukončí rozsudkom, ktorý sa vydá na základe správy pripravenej súdom ustanoveným správcom, ak ten príde k záveru, že všetky peňažné záväzky prijaté v rámci schváleného plánu boli splnené a všetky splatné pohľadávky boli zaplatené. Ak sa začalo konanie s cieľom reštrukturalizácie a následne sa zmení na likvidačné konanie, ukončí sa v súlade s ustanoveniami o likvidačnom konaní. Odo dňa schválenia plánu reštrukturalizácie pod dohľadom súdu a počas reštrukturalizácie je dlžník oslobodený od rozdielu medzi hodnotou záväzkov, ktoré mal pred schválením tohto plánu, a hodnotou uvedenou v tomto pláne.

Likvidačné konanie sa ukončí po tom, ako poverený sudca schváli záverečnú správu, rozdelia sa všetky finančné prostriedky a aktíva z majetku dlžníka a uložia sa do banky finančné prostriedky, na ktoré nebola vznesená pohľadávka. Po skončení konania sa vydá príkaz na výmaz dlžníka z registrov, v ktorých bol vedený.

Po ukončení konania sú poverený sudca, súdom ustanovený správca alebo likvidátor a všetky osoby, ktoré pomáhali pri výkone ich funkcií, oslobodené od akýchkoľvek povinností a záväzkov týkajúcich sa konania, dlžníka a dlžníkovho majetku, veriteľov, držiteľov prednostného práva, akcionárov a partnerov.

Ukončením likvidačného konania je dlžník, ktorý je fyzickou osobou (vykonávajúcou podnikateľskú činnosť), oslobodený od záväzkov, ktoré mal pred likvidáciou, ibaže by bol odsúdený za podvodný konkurz alebo uskutočňovanie podvodných platieb alebo transakcií  v týchto prípadoch bude oslobodený iba od tých záväzkov, ktoré boli splnené v rámci konania.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania akéhokoľvek druhu veritelia nemôžu u dlžníka uplatňovať pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania.

Veritelia však môžu naďalej uplatňovať celú hodnotu pohľadávok u jeho spoludlžníkov a ručiteľov.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Všetky náklady, ktoré vznikli v rámci konania stanoveného právnymi predpismi vrátane tých, ktoré sa týkajú oznamovania, predvolávania a doručovania procesných písomností od súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, bude znášať dlžník zo svojho majetku (článok 39 zákona č. 85/2014). Ak finančné prostriedky dlžníka nie sú postačujúce, uskutoční sa výzva na zriadenie likvidačného fondu (fondul de lichidare).

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Súdom ‑ustanovený správca alebo likvidátor môže podať žalobu o neplatnosť podvodných úkonov a transakcií, ktoré dlžník vykonal na úkor práv veriteľov dva roky pred začatím konania.

Tieto úkony alebo transakcie dlžníka je možné vyhlásiť za neplatné s cieľom vrátiť späť prevedený majetok alebo hodnotu iných poskytnutých aktív:

a) úkony prevedenia majetku bez toho, aby došlo k plneniu počas dvoch rokov pred začatím konania; sponzorské dary na humanitárne účely sú z tohto pravidla vyňaté;

b) transakcie počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pri ktorých je plnenie poskytnuté dlžníkom zjavne hodnotnejšie než to, ktoré prijal;

c) úkony uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania, ktoré všetky zúčastnené strany vykonali s úmyslom zabrániť tomu, aby si veritelia uplatnili svoje majetkové práva, alebo s úmyslom poškodiť ich práva iným spôsobom;

d) úkony prevodu vlastníctva na veriteľa na účely alebo smerom k uspokojeniu existujúceho dlhu, ktoré boli vykonané počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ je hodnota, ktorú by veriteľ mohol získať v rámci likvidácie, nižšia ako hodnota prevodu vlastníctva;

e) zriadenie práva na prioritné zaobchádzanie vo vzťahu k nezabezpečenej pohľadávke počas šiestich mesiacov pred začatím konania;

f) preddavky na splatenie dlhu poskytnuté počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ termín splatnosti mal byť stanovený po začatí konania;

g) úkony prevodu alebo prijímanie záväzkov zo strany dlžníka počas dvoch rokov pred začatím konania s cieľom zakryť alebo oddialiť stav platobnej neschopnosti alebo vykonať podvod proti veriteľovi.

Tieto úkony alebo transakcie je tiež možné vyhlásiť za neplatné a plnenia na ich základe získať späť, pokiaľ boli uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania v spolupráci s osobami, ktoré sú v právnom vzťahu k dlžníkovi:

a) úkony uzatvorené s komanditistom (asociat comanditat) alebo spoločníkom, ktorý disponuje najmenej 20 % základného imania alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení, pokiaľ je dlžník komanditnou spoločnosťou (societate în comandită) alebo poľnohospodárskou spoločnosťou (societate agricolă) vo forme komanditnej spoločnosti (în nume colectiv), alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným (cu răspundere limitată).

b) úkony uzatvorené s členom alebo riaditeľom, pokiaľ je dlžník zoskupením hospodárskych záujmov;

c) úkony uzatvorené s akcionárom, ktorý disponuje najmenej 20 % akcií v rámci dlžníka alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení akcionárov, pokiaľ je dlžník akciovou spoločnosťou;

d) úkony uzatvorené s riaditeľom, vedúcim alebo členom dozorných orgánov dlžníka, pokiaľ je dlžník družstvom, akciovou spoločnosťou alebo poľnohospodárskou spoločnosťou;

e) úkony uzatvorené s akoukoľvek fyzickou či právnickou osobou, ktorá má pozíciu kontroly nad dlžníkom alebo jeho podnikateľskou činnosťou;

f) úkony uzatvorené so spoluvlastníkom alebo stranou, ktorá má spoluvlastnícky podiel na spoločnom majetku;

g) úkony uzatvorené s manželom/manželkou, pokrvnými príbuznými alebo príbuznými na základe manželstva až do štvrtého stupňa príbuzenstva vrátane s fyzickými osobami uvedeným v písmenách a) až f).

Žalobu o neplatnosť podvodných úkonov, ktoré dlžník vykonal na úkor veriteľov, môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor podať do jedného roka od uplynutia lehoty stanovenej na prípravu prvej správy súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, no najneskôr do 16 mesiacov od začatia konania. Ak sa žaloba pripustí, uvedené strany opätovne získajú svoje postavenie a obnovia sa záväzky existujúce v čase prevodu.

Túto žalobu môže poverenému sudcovi podať výbor veriteľov alebo veriteľ, ktorý disponuje viac než 50 % hodnoty pohľadávok pripustených do konkurznej podstaty, pokiaľ ju nepodá súdom ustanovený správca alebo likvidátor.

Proti konštitutívnemu právnemu úkonu (act de constituire) vecného práva alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva podľa vecného práva nie je možné podať žalobu o neplatnosť, pokiaľ dlžník taký úkon uzatvoril v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti. Návrh na vyhlásenie neplatnosti konštitutívneho právneho úkonu alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva sa automaticky zaznamená do príslušných verejných registrov.

V súvislosti s uvedenými úkonmi, transakciami a operáciami je daná vyvrátiteľná domnienka o tom, že bol vykonaný podvod na úkor veriteľov.

Po začatí insolvenčného konania sú všetky úkony, transakcie a platby, ktoré dlžník vykonal, automaticky neplatné s výnimkou úkonov potrebných na vykonávanie súčasnej podnikateľskej činnosti, a úkonov, ktoré schválil poverený sudca alebo súdom ustanovený správca.

Posledná aktualizácia: 18/12/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Slovinsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie a konanie o preventívnej reštrukturalizácii sú stanovené v Odkaz sa zobrazí v novom oknezákone o finančných operáciách, insolvenčných konaniach a nútenej likvidácii (Zakon o finančnem poslovanju, postopkih zaradi insolventnosti in prisilnem prenehanju) (ďalej len „ZFPPIPP“).

I. INSOLVENČNÉ KONANIE

1. Konanie o finančnej reštrukturalizácii – reorganizácia

Konanie o nútenom vyrovnaní možno začať voči:

– právnickej osobe, ktorá má formu spoločnosti alebo družstva, ak sa zákonom v prípade konkrétnej spoločnosti alebo družstva pri zohľadnení ňou vykonávanej činnosti nestanovuje inak,

– podnikateľovi, alebo

– akejkoľvek inej právnickej osobe, ak sa tak stanovuje zákonom.

Konanie o nútenom vyrovnaní obsahuje aj osobitné pravidlá núteného vyrovnania pre veľké, stredné alebo malé podniky. Toto konanie ponúka široký výber opatrení na finančnú reštrukturalizáciu záväzkov dlžníka (napríklad zabezpečené pohľadávky veriteľa).

Zjednodušené konanie o nútenom vyrovnaní sa povoľuje iba voči spoločnosti, ktorá sa podľa pravidiel zákona o spoločnostiach (Zakon o gospodarskih družbah) považuje za mikropodnik, alebo voči podnikateľovi, ktorý spĺňa kritériá pre mikropodnik alebo malý podnik.

2. Konkurzné konanie

Konkurzné konanie voči právnemu subjektu možno začať voči akémukoľvek právnemu subjektu, ak sa zákonom upravujúcim konkrétnu právnu formu či konkrétny druh právneho subjektu alebo konkrétnu právnickú osobu nestanovuje inak. Konkurzné konanie voči chráneným dielňam možno povoliť iba so súhlasom slovinskej vlády.

Osobný bankrot možno vyhlásiť voči majetku:

– podnikateľa,

– jednotlivca (lekára, notára, právnika, poľnohospodára alebo inej fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom a ktorá vykonáva konkrétnu činnosť ako povolanie), alebo

– spotrebiteľovi.

Bankrot dedičstva možno vyhlásiť voči majetku nadmerne zadlženého závetcu – zosnulej fyzickej osoby.

II. PREDKONKURZNÉ KONANIE

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii sa povoľuje iba voči kapitálovej spoločnosti, ktorá sa podľa ustanovení zákona o spoločnostiach považuje za veľký, stredný alebo malý podnik.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Platobná neschopnosť

Základnou požiadavkou na začatie insolvenčného konania je existencia okolností platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť sa vymedzuje ako situácia, v ktorej:

– je dlžník dlhodobo platobne neschopný, pretože nedokázal splatiť všetky svoje záväzky splatné v danom období, alebo

– sa dlžník stal dlhodobo platobne neschopným, pretože hodnota jeho majetku je nižšia ako súčet jeho záväzkov (nadmerná zadlženosť) alebo strata dlžníckej kapitálovej spoločnosti spolu so stratou, ktorá vznikla v aktuálnom roku, prekračuje polovicu akciového kapitálu a straty nemožno vykryť ziskom alebo rezervami.

Predbežné a hlavné insolvenčné konanie

Insolvenčné konanie sa delí na predbežné a hlavné. Predbežné insolvenčné konanie sa začína predložením návrhu na začatie konania (návrhu na začatie insolvenčného konania). Počas predbežného insolvenčného konania súd rozhodne o podmienkach začatia konania. Hlavné konanie sa začína rozhodnutím súdu o začatí insolvenčného konania (začatie insolvenčného konania).

Strany predbežného a hlavného insolvenčného konania

V predbežnom konaní môže vykonať procesné úkony predkladateľ návrhu na začatie konania, dlžník, voči ktorému bol podaný návrh na začatie konania, ak dlžník nie je predkladateľom návrhu, a veriteľ, ktorý môže preukázať pravdepodobnosť pohľadávky voči dlžníkovi, voči ktorému bol predložený návrh na začatie konania, a to za predpokladu, že veriteľ oznámi svoj zámer zúčastniť sa na predbežnom konaní.

V hlavnom insolvenčnom konaní môže vykonať procesné úkony akýkoľvek veriteľ, ktorý uplatňuje svoju pohľadávku v konaní voči platobne neschopnému dlžníkovi, a platobne neschopný dlžník (pri nútenom vyrovnaní, zjednodušenom nútenom vyrovnaní a osobnom bankrote).

Začatie konania a oznámenie o konaní

Rozhodnutie o začatí konania súd ešte v deň vydania uverejní na webových stránkach, na ktorých sa uverejňujú súdne dokumenty, dokumenty účastníkov a ďalšie informácie týkajúce sa insolvenčného konania. Súd informuje veriteľov o začatí konania oznámením, ktoré sa musí uverejniť v rovnaký deň a v rovnakom čase ako rozhodnutie o začatí konania. V tomto rozhodnutí uverejní dôležité informácie o konaní. Právne dôsledky začatia konania začínajú plynúť v deň uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania.

Predkladateľ návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania o nútenom vyrovnaní môže predložiť iba platobne neschopný dlžník alebo osobne zodpovedný akcionár dlžníckej spoločnosti. Návrh na začatie konania o nútenom vyrovnaní voči veľkému, strednému alebo malému podniku môžu podať aj veritelia, ktorí spoločne vlastnia minimálne 20 % všetkých finančných pohľadávok. Môžu to byť napríklad banky, ktoré sa považujú za dobre informované subjekty a majú k dispozícii požadované informácie, infraštruktúru a zamestnancov na predloženie plánu finančnej reštrukturalizácie platobne neschopného dlžníka.

Konanie o nútenom vyrovnaní sa uskutočňuje so zámerom umožniť platobne neschopnému dlžníkovi získať v krátkodobom a dlhodobom horizonte finančnú platobnú schopnosť vykonaním vhodných opatrení finančnej reštrukturalizácie. S cieľom umožniť dlžníkovi počas obdobia neistoty, keď prebieha konanie o nútenom vyrovnaní, normálne podnikať (a zabezpečiť likviditu požadovanú na súčasné obchodné činnosti) sa nepovoľuje nútený prevod aktív dlžníka. Ako protiváha k tejto „výhode“ a s cieľom zabrániť dlžníkovi v jej zneužití sa obchodné činnosti počas konania obmedzia iba na obvyklú činnosť.

Návrh na začatie zjednodušeného konania o nútenom vyrovnaní môže predložiť iba platobne neschopný dlžník. V tomto konaní sa reštrukturalizácia týka iba nezabezpečených bežných pohľadávok. Zjednodušené konanie o nútenom vyrovnaní nemá žiadny vplyv na prioritné alebo zabezpečené pohľadávky, ani na daňové pohľadávky či pohľadávky týkajúce sa odvodov.

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať dlžník, zodpovedný akcionár dlžníka, veriteľ alebo Verejný záručný, vyživovací a poistný fond Slovinskej republiky (Javni jamstveni, preživninski in invalidski sklad Republike Slovenije). Veriteľ musí preukázať pravdepodobnosť úspešnosti svojej pohľadávky voči dlžníkovi a to, že dlžník mešká so splatením pohľadávky viac než dva mesiace. Verejný záručný, vyživovací a poistný fond Slovinskej republiky musí preukázať pravdepodobnosť existencie pohľadávok zamestnancov voči dlžníkovi v navrhovanom konkurznom konaní, ako aj to, že dlžník mešká so splatením týchto pohľadávok viac než dva mesiace.

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii sa uskutočňuje so zámerom umožniť dlžníkovi, ktorý sa do jedného roka pravdepodobne stane platobne neschopným, vykonať určité opatrenia na reštrukturalizáciu jeho finančných pohľadávok a iné opatrenia finančnej reštrukturalizácie potrebné na odstránenie príčin možnej platobnej neschopnosti, a to na základe dohody o finančnej reštrukturalizácii. Návrh na začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii môže podať iba dlžník. Návrh na začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii musia odsúhlasiť veritelia, ktorí vlastnia minimálne 30 % podiel na všetkých finančných pohľadávkach voči dlžníkovi. Dlžník musí k návrhu priložiť úradne overenú kópiu vyhlásenia veriteľov, v ktorom sa vyjadruje ich súhlas so začatím konania.

Webové stránky na uverejnenie informácií týkajúcich sa insolvenčného konania

Pri všetkých insolvenčných konaniach sa musia na webových stránkach pre verejné publikácie v insolvenčnom konaní uverejniť tieto informácie:

  • informácie o jednotlivých konaniach o nútenom vyrovnaní, konkurzných konaniach, nútenej likvidácii, zjednodušenom nútenom vyrovnaní, preventívnej reštrukturalizácii a bankrote dedičstva,
  • rozhodnutia súdu vydané počas konania (okrem niektorých zákonne stanovených výnimiek),
  • oznámenia o začatí konania, oznámenia o dátumoch vypočutia a ďalšie oznámenia a výzvy na hlasovanie, ktoré vydáva súd podľa zákona,
  • záznamy z vypočutí a zasadnutí výboru veriteľov,
  • správy správcov a platobne neschopných dlžníkov v rámci konania o nútenom vyrovnaní,
  • zoznam overených pohľadávok,
  • predložené dokumenty strán v rámci konania a ďalšie súdne dokumenty, ktoré sa musia uverejniť v súlade so zákonom ZFPPIPP a
  • všetky oznámenia o verejných dražbách v konkurznom konaní a výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa speňaženia konkurznej podstaty.

Webové stránky na uverejnenie informácií týkajúcich sa insolvenčných konaní spravuje Agentúra Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby (Agencija Republike Slovenije za javnopravne evidence in storitve; ďalej len „AJPES“). Platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že strany insolvenčného konania a všetky ostatné osoby sú informované o rozhodnutiach súdu, návrhoch ostatných strán konania a ďalších právnych úkonoch do ôsmich dní od ich uverejnenia. Z tohto dôvodu sú webové stránky Odkaz sa zobrazí v novom okneverejné a bezplatné.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konanie o nútenom vyrovnaní

Po začatí konania o nútenom vyrovnaní si musí dlžník ponechať svoj majetok. Predať môže len majetok, ktorý nepotrebuje na svoju obchodnú činnosť, ak sa predaj takého majetku v pláne finančnej reštrukturalizácie identifikuje ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie. Po začatí konania o nútenom vyrovnaní si môže dlžník vziať pôžičky iba so súhlasom súdu, pričom nesmú prekročiť celkovú hodnotu likvidných aktív požadovaných na financovanie riadnych obchodných činností a na pokrytie nákladov na konanie o nútenom vyrovnaní.

Pohľadávky, ktoré vyplynú z financovania riadnych obchodných činností dlžníka počas konania o nútenom vyrovnaní a konania o preventívnej reštrukturalizácii, sa splatia v potenciálnom následnom konkurznom konaní zo všeobecného rozdelenia konkurznej podstaty pred splatením prioritných pohľadávok (najmä nákladov na konanie).

Konkurzné konanie

Konkurzná podstata dlžníka, ktorý je právnickou osobou, obsahuje majetok dlžníka v konkurze pri začatí konania, všetok majetok získaný speňažením a správou konkurznej podstaty a napadnutím právnych úkonov dlžníka v konkurze a majetok získaný z pokračovania obchodných činností, ak dlžník v konkurze pokračuje v súlade so zákonom ZFPPIPP vo vykonávaní obchodných činností aj po začatí konkurzného konania. Konkurzná podstata obsahuje aj majetok získaný z podávania žalôb voči osobne zodpovedným akcionárom dlžníka v konkurze, s výnimkou aktív, ktoré sú naliehavo potrebné na plnenie základných potrieb.

Konkurzná podstata dlžníka v osobnom bankrote obsahuje všetok majetok, ktorý dlžník v konkurze získa počas obdobia overovania až do oslobodenia od pohľadávok alebo ukončenia konkurzného konania. Pri osobnom bankrote sa z konkurznej podstaty vylučuje toto:

– predmety [predmety na osobné použitie (odev, obuv atď.), predmety v domácnosti (nábytok, chladnička, sporák, práčka atď.), ktoré dlžník a členovia jeho domácnosti naliehavo potrebujú, predmety naliehavo potrebné na výkon práce dlžníka, ocenenia a uznania, snubný prsteň, osobné listy, písomné materiály a ďalšie osobné dokumenty (obrázky a fotografie rodinných príslušníkov atď.)], a

– pohľadávky (pohľadávky za zákonné výživné, pohľadávky za odškodnenie za ujmu na zdraví v súlade s poistením v invalidite, pohľadávky za finančnú sociálnu pomoc atď.).

Konkurzná podstata pri osobnom bankrote okrem toho nezahŕňa príjmy dlžníka potrebné na zabezpečenie minimálneho sociálneho príjmu (dlžník si ponecháva minimálne 76 % minimálnej mzdy a v prípade, ak dlžník živí rodinného príslušníka alebo inú osobu, ktorej vyživovanie mu vyplýva zo zákona, sumu predpísanú na osobu, ktorú živí).

Pri osobnom bankrote sa dlžníkovi zaručuje rovnaký minimálny sociálny príjem, aký by mal v prípade individuálneho vymáhania pohľadávok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Právomoc a úlohy súdu

Okresný súd má právomoc zaoberať sa insolvenčným konaním. Insolvenčnému konaniu predsedá jeden sudca. O odvolaniach vo všetkých insolvenčných konaniach rozhoduje súd vyššieho stupňa v Ľubľane (Višje sodišče v Ljubljani) na základe svojej územnej právomoci.

Menovanie správcu a jeho právomoci

Správca vykonáva v insolvenčnom konaní právomoci a úlohy stanovené zákonom s cieľom chrániť záujmy veriteľov. Správca sa menuje v konaní o nútenom vyrovnaní a konkurznom konaní. Správcu menuje súd rozhodnutím o začatí insolvenčného konania. Pri konaní o nútenom vyrovnaní voči veľkým, stredným alebo malým podnikom súd menuje správcu osobitným rozhodnutím v deň po prijatí návrhu na začatie konania.

V konaní o nútenom vyrovnaní vykonáva správca dohľad na obchodnými činnosťami dlžníka. Na tento účel musí platobne neschopný dlžník poskytnúť všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu a umožniť nahliadanie do svojich obchodných záznamov a dokumentácie. Pri tomto konaní je právna spôsobilosť dlžníka obmedzená. Po začatí konania môže dlžník vykonávať iba riadne (súčasné) obchodné činnosti súvisiace s jeho ekonomickou činnosťou a vyrovnávaním záväzkov podniku. Po začatí konania môže dlžník so svojím majetkom disponovať iba v rozsahu, v akom je to potrebné na vykonávanie riadnych obchodných činností, a nesmie si brať pôžičky ani úvery, poskytovať záruky ani avaly, ani uzatvárať zmluvy či vykonávať iné úkony, ktoré by mali za následok nerovnaké zaobchádzanie s veriteľmi či bránenie vo vykonávaní finančnej reštrukturalizácie. Ak sa predaj majetku uvádza v pláne finančnej reštrukturalizácie ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie, po začatí konania o nútenom vyrovnaní môže dlžník, okrem uzatvárania zmlúv s opakovaným plnením a po získaní súhlasu súdu, predať majetok, ktorý nepotrebuje na svoje podnikanie. Dlžník si môže vziať pôžičky alebo úvery v maximálnej celkovej výške likvidných aktív požadovaných na financovanie riadnych obchodných činností a na pokrytie nákladov na konanie o nútenom vyrovnaní. Súd rozhodne o tom, či udelí súhlas, na základe stanoviska správcu alebo výboru veriteľov.

Po začatí konkurzného konania voči právnemu subjektu sa skončia právomoci zástupcov dlžníka, prokuristu a ďalších osôb, ktoré sú oprávnené zastupovať dlžníka, ako aj právomoci manažmentu na riadenie podniku dlžníka. Správca získa právomoc riadiť podnik platobne neschopného dlžníka počas konkurzného konania podľa potrieb konania a právomoc zastupovať dlžníka pri:

  • procesných a iných právnych úkonoch súvisiacich s overovaním pohľadávok, právom na oddelenie a právom na vylúčenie,
  • procesných a iných právnych úkonoch určených na napadnutie právnych úkonov platobne neschopného dlžníka,
  • právnych zmluvách a iných úkonoch potrebných na speňaženie konkurznej podstaty,
  • uplatnení výnimky a iných práv, ktoré platobne neschopný dlžník nadobudol ako právny dôsledok začatia konkurzného konania, a
  • iných zákonných transakciách, ktoré môže platobne neschopný dlžník vykonávať podľa zákona.

Po začatí konania o osobnom bankrote sa právna spôsobilosť dlžníka v konkurze obmedzuje takto:

1. nemôže uzatvárať zmluvy, ani vykonávať iné zákonné transakcie či úkony, pri ktorých je potrebné disponovať majetkom zahrnutým do konkurznej podstaty, a

2. nemôže bez súhlasu súdu:

  • vziať si pôžičky či úvery, ani poskytovať záruky,
  • otvoriť si bankový účet ani iný peňažný účet, alebo
  • odmietnuť dedičské ani iné majetkové práva.

Zákonná transakcia či iný právny úkon dlžníka v konkurze, ktorý je v rozpore s týmito ustanoveniami, nemá právny účinok, okrem prípadov, keď druhá zmluvná strana pri vykonávaní zákonnej transakcie alebo právneho úkonu týkajúceho sa disponovania s majetkom dlžníka, ktorý je začlenený do konkurznej podstaty, nevedela a nemohla vedieť o začatí konania o osobnom bankrote voči dlžníkovi. Platí, a dôkazy svedčiace o opaku sa nepripúšťajú, že druhá zmluvná strana vedela o začatí konania o osobnom bankrote voči dlžníkovi, ak sa zmluva alebo iná zákonná transakcia uzavrela viac než osem dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania o osobnom bankrote na verejných webových stránkach určených na uverejňovanie informácií týkajúcich sa insolvenčných konaní.

Do konania o preventívnej reštrukturalizácii sa správca nezapája. Právna spôsobilosť dlžníka nie je pri tomto konaní obmedzená. Správca sa nezapája ani do zjednodušeného konania o nútenom vyrovnaní.

Oprávnenie na vykonávanie funkcie správcu

Funkciu správcu môže vykonávať iba osoba s platným oprávnením vydaným ministrom zodpovedným za právne veci, ktoré sa týka vykonávania funkcie správcu v insolvenčnom konaní a konaní o nútenej likvidácii.

Minister zodpovedný za právne veci vydá oprávnenie na vykonávanie funkcie správcu osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky:

  • je štátnym príslušníkom Slovinskej republiky alebo členského štátu EÚ, členského štátu EHP alebo členského štátu OECD a má aktívnu znalosť slovinského jazyka,
  • má právnu spôsobilosť a je v dobrom zdravotnom stave,
  • má minimálne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo porovnateľné vzdelanie získané v zahraničí, ktoré bolo nostrifikované, uznané alebo overené podľa zákona o overovaní a uznávaní vzdelania, alebo má oprávnenie na vykonávanie úloh audítora alebo schváleného audítora,
  • má minimálne tri roky pracovných skúseností v oblasti svojho odborného vzdelania,
  • má poistenie zodpovednosti za škody vo výške minimálne 500 000 EUR ročne,
  • má odbornú skúšku na vykonávanie funkcie správcu,
  • je verejne dôveryhodnou osobou na vykonávanie funkcie správcu,
  • ministrovi zodpovednému za právne veci predložila vyhlásenie, že bude svedomito a zodpovedne vykonávať svoju úlohu správcu a snažiť sa o rýchle zavŕšenie konania s čo najpriaznivejšími podmienkami splatenia dlhov veriteľom pri každom insolvenčnom konaní, pre ktoré je vymenovaná.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Započítanie pohľadávok pri začatí konania o nútenom vyrovnaní

Ak pri začatí konania o nútenom vyrovnaní existuje pohľadávka veriteľa voči platobne neschopnému dlžníkovi a protipohľadávka platobne neschopného dlžníka voči veriteľovi, pohľadávky sa pri začatí konania o nútenom vyrovnaní považujú za vyrovnané. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré nie sú splatné pri začatí konania o nútenom vyrovnaní. Začatie konania o nútenom vyrovnaní nemá žiadny vplyv na zabezpečené a prioritné pohľadávky a práva na vylúčenie. V prípade insolvenčného konania voči veľkým, stredným a malým podnikom môžu zabezpečené pohľadávky podliehať finančnej reštrukturalizácii.

Započítanie pohľadávok pri začatí konkurzného konania

Ak pri začatí konkurzného konania existuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v konkurze a protipohľadávka dlžníka v konkurze voči veriteľovi, pohľadávky sa pri začatí konkurzného konania považujú za vyrovnané. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré nie sú splatné pri začatí konkurzného konania. Veriteľ neoznamuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v konkurznom konaní, ale musí správcu informovať o započítaní pohľadávok do troch mesiacov od uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania. Ak veriteľ neinformuje správcu o započítaní pohľadávok, má zodpovednosť voči dlžníkovi v konkurze za náklady a ďalšie straty, ktoré dlžník v konkurze utrpí v dôsledku opomenutia veriteľa. Ak je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v konkurze podmienená, k započítaniu pohľadávok dôjde, ak oň veriteľ požiada a súd ho odsúhlasí.

Pohľadávka voči veriteľovi v konkurze, ktorá vznikla pred začatím konkurzného konania, alebo pohľadávka, ktorú nadobudol nový veriteľ pred začatím konkurzného konania na základe postúpenia predchádzajúcim veriteľom, nemôže byť vyrovnaná protipohľadávkou dlžníka v konkurze voči novému veriteľovi, ak vznikla pred začatím konkurzného konania.

Pohľadávka voči veriteľovi v konkurze, ktorá vznikla pred začatím konkurzného konania, nemôže byť vyrovnaná protipohľadávkou dlžníka v konkurze voči veriteľovi, ak vznikla po začatí konkurzného konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Platnosť príkazov na uskutočnenie zákonnej transakcie alebo iného právneho úkonu pre dlžníka sa skončí, ak ich dlžník vydal pred začatím konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania nesmie poskytovateľ platobných služieb na základe rozhodnutia o vymáhaní alebo nútenom vymáhaní realizovať žiadne platby z peňažných aktív platobne neschopného dlžníka. Platnosť ponúk predložených dlžníkom v konkurze pred začatím konkurzného konania sa skončí, s výnimkou prípadov, keď adresát ponuku prijal pred začatím konkurzného konania.

Správca môže pri začatí konkurzného konania ukončiť platnosť zmlúv o prenájme alebo nájomných zmlúv, ak ich dlžník v konkurze uzavrel pred začatím konkurzného konania, s jednomesačnou výpovednou lehotou, a to bez ohľadu na všeobecné zákonné ustanovenia a zmluvné podmienky. Ak dlžník v konkurze uplatní svoje právo na ukončenie platnosti, lehota začne plynúť od posledného dňa mesiaca, v ktorom druhá zmluvná strana prijala vyhlásenie dlžníka v konkurze o ukončení platnosti, a uplynie v posledný deň nasledujúceho mesiaca. Druhá zmluvná strana má právo na to, aby jej dlžník v konkurze nahradil škody, ktoré vyplynuli z uplatnenia práva na ukončenie platnosti v rozpore so všeobecnými ustanoveniami. Nárok na náhradu škody sa musí oznámiť v konkurznom konaní a splatí sa z rozdeliteľnej podstaty podľa zákona o úhrade pohľadávok veriteľov.

Začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na dohodu o vyrovnaní ani na oprávnenú finančnú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia dohody o vyrovnaní. Ak sa po vyrovnaní vzájomných práv a povinností podľa ustanovení dohody o vyrovnaní vyskytne voči dlžníkovi v konkurze čistá peňažná pohľadávka ďalšej zmluvnej strany, táto ďalšia zmluvná strana musí pohľadávku oznámiť v konkurznom konaní a pohľadávka sa splatí z rozdeliteľnej podstaty podľa ustanovení zákona o úhrade pohľadávok veriteľov.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Neprípustnosť vymáhania a záložných práv

Po začatí insolvenčného konania voči platobne neschopnému dlžníkovi sa vo všeobecnosti zo zákona nepovoľuje vydanie rozhodnutia o vymáhaní alebo záložnom práve, ak sa v zákone nestanovuje inak.

Po začatí konania o preventívnej reštrukturalizácii voči dlžníkovi sa nepovoľuje vydanie rozhodnutia o vymáhaní alebo záložnom práve na finančnú pohľadávku, ktorej sa týka preventívna reštrukturalizácia.

Ukončenie začatého konania vo veci vymáhania alebo záložného práva

Konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči platobne neschopnému dlžníkovi pred začatím konania o nútenom vyrovnaní, sa pri začatí tohto konania ukončí a môže pokračovať iba na základe rozhodnutia súdu o uskutočnení konania o nútenom vyrovnaní, ktoré je zo zákona základným predpokladom na pokračovanie v konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva.

Začiatok konkurzného konania má na konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči platobne neschopnému dlžníkovi pred začatím konkurzného konania, tieto právne dôsledky:

  • ak pri konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok veriteľ pred začatím konkurzného konania nezískal právo na oddelenie, konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva sa pri začatí konkurzného konania preruší,
  • ak pri konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok veriteľ pred začatím konkurzného konania získal právo na oddelenie a ak sa pred začatím konkurzného konania ešte neuskutočnil predaj majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva sa pri začatí konkurzného konania preruší,
  • ak veriteľ v konaní vo veci vymáhania získa právo na oddelenie pred začatím konkurzného konania a ak sa pred začatím konkurzného konania uskutočnil v rámci konania vo veci vymáhania predaj majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na konanie vo veci vymáhania a
  • konanie vo veci zábezpeky prostredníctvom priebežného alebo predbežného opatrenia sa pri začatí konkurzného konania preruší a všetky činnosti vykonané v rámci tohto konania sa zrušia.

Konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči dlžníkovi pred začatím konania o preventívnej reštrukturalizácii na vymoženie alebo zábezpeku finančnej pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje preventívna reštrukturalizácia, sa pri začatí konania o preventívnej reštrukturalizácii ukončí. O ukončení konania vo veci vymáhania alebo záložného práva rozhodne na základe návrhu dlžníka exekučný súd.

Zásada konsolidácie konkurzného konania

Veriteľ môže svoj nárok na splnenie záväzku vyplývajúceho zo vzťahu k dlžníkovi v konkurze oznámiť do začatia konkurzného konania iba v konkurznom konaní voči danému dlžníkovi a v súlade s pravidlami konania (pravidlami o oznamovaní a overovaní nárokov, pokynmi v súvislosti so súdnymi spormi (podávanie návrhov na súdne konanie) týkajúcimi sa sporných pohľadávok atď.).

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Ak sa veriteľ obrátil na súd s cieľom stanoviť existenciu pohľadávky pred začatím konkurzného konania, súdne konanie sa preruší na základe ustanovení zákona o občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku). Veriteľ, ktorý sa obrátil na súd pred začatím konkurzného konania, musí oznámiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní.

V deň uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok uplynie platnosť dôvodov, na základe ktorých bolo súdne konanie prerušené v dôsledku konkurzného konania. Ak sa pohľadávka veriteľa uzná, jeho právny nárok na súdne konanie týkajúce sa danej pohľadávky sa skončí a súdne konanie sa preruší. Veriteľovi sa vyplatí rovnaký proporčný podiel ako v prípade ostatných veriteľov, ktorých nezabezpečené bežné pohľadávky boli v konkurznom konaní uznané.

Ak pohľadávku veriteľa správca v konkurznom konaní napadne, veriteľ musí podať návrh na pokračovanie prerušeného súdneho konania do jedného mesiaca od uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok. V takom prípade sa musí veriteľ v súdnom konaní žiadať iba o stanovenie existencie pohľadávky. Ak pohľadávku veriteľa napadne iný veriteľ, veriteľ musí do jedného mesiaca od uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok rozšíriť súdne konanie aj o veriteľa – nového odporcu –, ktorý pohľadávku napadol. Ak bola existencia pohľadávky v súdnom konaní stanovená, veriteľovi sa vyplatí rovnaký proporčný podiel ako v prípade ostatných veriteľov, ktorých nezabezpečené bežné pohľadávky boli v konkurznom konaní uznané.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

V hlavnom insolvenčnom konaní môže procesné úkony vykonať akýkoľvek veriteľ v konaní, ktorý sa snaží o stanovenie existencie svojej pohľadávky voči platobne neschopnému dlžníkovi. Vo všeobecnosti platí, že každý veriteľ (ako strana) má v insolvenčnom konaní právo odvolať sa proti každému rozhodnutiu súdu, okrem prípadov, keď sa zákonom stanovuje, že odvolanie proti konkrétnemu rozhodnutiu môžu podať iba určité strany. Odvolanie sa musí podať do 15 dní. 15-dňová lehota pre osoby, ktorým musí byť rozhodnutie doručené podľa zákona ZFPPIPP, začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia; v prípade ostatných osôb začína 15-dňová lehota plynúť odo dňa uverejnenia rozhodnutia.

V insolvenčnom konaní môže veriteľ vykonať procesné úkony aj prostredníctvom výboru veriteľov, ktorý je ako orgán veriteľov zastupujúci všetkých veriteľov, ktorí sú stranami konania, oprávnený vykonávať procesné úkony stanovené zákonom. Výbor veriteľov sa zriaďuje v konaní o nútenom vyrovnaní; v konkurznom konaní sa zriaďuje iba na žiadosť veriteľov.

Konanie o nútenom vyrovnaní

Výbor veriteľov

V konaní o nútenom vyrovnaní súd zriadi výbor veriteľov, ktorý má s cieľom vykonávať svoje práva a právomoci právo na kontrolu obchodných záznamov dlžníka (t. j. kontrolu činností a finančnej situácie dlžníka) na účely ochrany záujmu veriteľov a predkladá návrhy a stanoviská potrebné na ochranu veriteľov v konaní. V konaní o nútenom vyrovnaní môže výbor veriteľov na účely finančnej reštrukturalizácie platobne neschopného dlžníka prijať za určitých legislatívnych podmienok rozhodnutie o navýšení akciového kapitálu prostredníctvom finančných injekcií alebo príspevkov v podobe vecného plnenia, ktorých sa týkajú pohľadávky veriteľov voči platobne neschopnému dlžníkovi.

K legislatívnym zmenám z konca roka 2013, ktoré boli prijaté s cieľom uľahčiť účinnú finančnú reštrukturalizáciu veľkých a stredných podnikov, patrili osobitné ustanovenia o nútenom vyrovnaní voči týmto podnikom, ktorými sa významne posilnilo postavenie veriteľov. Ustanovenia o týchto konaniach sa na základe legislatívnej zmeny z roku 2016 používajú aj v prípade malých podnikov. Na správny výkon úloh správcu v konaní o nútenom vyrovnaní sú potrebné širšie skúsenosti a odborná príprava, a preto sa na menovanie správcu nevzťahuje ustanovenie o menovaní podľa automatickej postupnosti, ale správcu vyberie súd na základe vlastného posúdenia. Ak začatie konania o nútenom vyrovnaní voči platobne neschopnému dlžníkovi navrhnú samotní veritelia podľa nového právneho ustanovenia, súd menuje správcu, ktorého navrhli predkladatelia návrhu. Podľa nového systému môže výbor veriteľov menovať aj zástupcu veriteľov. Tým sa výboru veriteľov umožní účinnejšie sledovať podnikanie dlžníckej spoločnosti a riadiace procesy pri vykonávaní opatrení finančnej reštrukturalizácie, ktoré patria do jeho právomocí (napríklad opatrenia týkajúce sa reštrukturalizácie podniku na optimalizáciu podnikových nákladov alebo zvýšenie efektívnosti podniku). Právomoci výboru veriteľov boli ďalej rozšírené tak, aby výboru veriteľov umožňovali zmeniť plán finančnej reštrukturalizácie.

Právne prostriedky nápravy jednotlivých veriteľov v konaní o nútenom vyrovnaní

Každý veriteľ alebo správca môže podať námietku proti konaniu o nútenom vyrovnaní:

  • ak dlžník nie je platobne neschopný a môže splatiť všetky svoje záväzky v plnej výške a načas,
  • ak platobne neschopný dlžník dokáže splniť svoje záväzky vo väčšom objeme alebo v kratšom čase, než sa uvádza v návrhu na nútené vyrovnanie,
  • ak je nepravdepodobné, že vykonaním plánu finančnej reštrukturalizácie sa z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska umožní dlžníkovi získať platobnú schopnosť,
  • ak je nepravdepodobné, že veritelia budú mať po potvrdení núteného vyrovnania podľa návrhu dlžníka priaznivejšie podmienky splatenia svojich pohľadávok než v prípade začatia konkurzného konania, alebo
  • ak platobne neschopný dlžník koná v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa obmedzuje jeho podnikanie počas konania o nútenom vyrovnaní, alebo viac než 15 dní mešká s výplatou miezd zamestnancov v minimálnej výške alebo so zaplatením daní a odvodov, ktoré musí dlžník vypočítať a vyplatiť v rovnakom čase ako mzdy zamestnancov.

Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak platobne neschopný dlžník môže pohľadávky veriteľa splatiť v plnej výške. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na splatenie pohľadávky, ako je to stanovené v potvrdenom nútenom vyrovnaní. Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak bolo potvrdenie získané podvodom. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o potvrdení núteného vyrovnania.

Konkurzné konanie

Výbor veriteľov

V konkurznom konaní má výbor veriteľov právo na nahliadanie do všetkej dokumentácie správcu v rámci konkurzného konania a na nahliadanie do dokumentácie, ktorú musí správca viesť o konaní. V konkurznom konaní môže výbor veriteľov poskytnúť:

  • svoje stanovisko k uskutočneniu potrebných obchodných činností dlžníka v konkurze,
  • svoj súhlas s pokračovaním obchodných činností dlžníka v konkurze,
  • svoje stanovisko k navrhovanému plánu správcu, ktorý sa týka priebehu konkurzného konania,
  • svoje stanovisko k rozhodnutiu o predaji majetku,
  • svoj súhlas v prípade, ak je počiatočná alebo vyvolávacia cena podľa posúdenia na základe likvidačnej hodnoty nižšia ako polovica hodnoty majetku,
  • svoje stanovisko k posúdeniu nákladov na konkurzné konanie vypracovanému správcom a jeho zmene a
  • svoje stanovisko k uskutočneniu konkurzného konania.

V zjednodušenom nútenom vyrovnaníkonaní o preventívnej reštrukturalizácii sa výbor veriteľov nezriaďuje.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní je správca zákonným zástupcom dlžníka v konkurze a ako taký je oprávnený spravovať konkurznú podstatu a speňažiť ju.

Konkurzný správca spravuje konkurznú podstatu, a to najmä prenajímaním majetku dlžníka v konkurze a zvyšovaním peňažných aktív dlžníka v konkurze. Správca môže uzavrieť aj súdne alebo mimosúdne vyrovnanie, ku ktorému potrebuje stanovisko výboru veriteľov a súhlas súdu. Po začatí konkurzného konania sa majetok dlžníka v konkurze môže prenajímať alebo najímať iba vtedy, ak sa tým neoddiali predaj majetku. Zmluvy o prenájme alebo nájomné zmluvy sa môžu uzatvárať iba na konkrétne obdobie a najviac na jeden rok. Správca môže so súhlasom súdu stanoviť v prospech nájomcu prioritné právo na nákup majetku, ktorý sa prenajíma.

Správca musí pri investovaní peňažných aktív dlžníka v konkurze postupovať podľa zákona. Peňažné aktíva možno investovať iba do dlhových cenných papierov emitovaných Slovinskou republikou alebo iným členským štátom EÚ, Európskou centrálnou bankou, Bankou Slovinska alebo centrálnou bankou iného členského štátu EÚ, alebo do dlhových cenných papierov (okrem podriadených cenných papierov) emitovaných bankou s miestom podnikania v Slovinskej republike alebo úverovou inštitúciou so sídlom v inom členskom štáte EÚ. Bankové peňažné vklady možno uskutočňovať iba v banke s miestom podnikania v Slovinskej republike alebo úverovej inštitúcii s miestom podnikania v inom členskom štáte EÚ.

V rámci speňaženia môže konkurzný správca predať majetok dlžníka v konkurze, uplatniť jeho pohľadávky a vykonávať ďalšie právne úkony na uplatňovanie jeho majetkových práv. Zmluva o predaji majetku dlžníka v konkurze sa môže uzavrieť prostredníctvom verejnej dražby alebo záväznej výzvy na predkladanie ponúk. Len výnimočne možno zmluvu uzavrieť na základe priameho rokovania s kupujúcim. Predaj sa začína (prvým) rozhodnutím súdu o predaji. Súd vydá rozhodnutie o predaji na základe návrhu správcu a stanoviska výboru veriteľov. Ak sa predá majetok, na ktorý má prioritné právo splatenia (stanovené záložné právo) oddelený veriteľ, vyžaduje sa aj stanovisko daného oddeleného veriteľa. V rozhodnutí, v ktorom súd prvýkrát rozhodne o predaji konkrétneho majetku, rozhodne aj o:

1. spôsobe predaja;

2. počiatočnej cene na verejnej dražbe alebo vyvolávacej cene pri záväzných výzvach na predkladanie ponúk; a

3. výške zálohy.

Ak predaj konkrétneho majetku prostredníctvom verejnej dražby alebo výzvy na predkladanie ponúk na základe prvého rozhodnutia o predaji nie je úspešný, súd môže v následnom rozhodnutí o predaji:

1. buď:

– znova rozhodnúť o uskutočnení predaja verejnou dražbou alebo záväznou výzvou na predkladanie ponúk a

– určiť nižšiu počiatočnú alebo vyvolávaciu cenu než v prvom rozhodnutí; alebo

2. rozhodnúť o vydaní nezáväznej výzvy na predkladanie ponúk na predaj na základe priameho rokovania.

Súd stanoví vyvolávaciu cenu v konaní vo veci prijatia záväzných ponúk na základe posúdenej hodnoty majetku. V prvom rozhodnutí o predaji nesmie byť vyvolávacia cena nižšia než polovica hodnoty majetku posúdená na základe jeho likvidačnej hodnoty. V následnom rozhodnutí o predaji môže súd stanoviť počiatočnú alebo vyvolávaciu cenu, ktorá je nižšia než polovica hodnoty majetku posúdená na základe jeho likvidačnej hodnoty, keď to odsúhlasí výbor veriteľov alebo oddelený veriteľ.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní musia veritelia oznámiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze, ktoré vznikli pred začatím konkurzného konania, okrem tých, ktoré sa nemusia podľa zákona oznamovať. Veriteľ, ktorý je zodpovedný za záväzok dlžníka v konkurze ako spoločne a nerozdielne zodpovedný spoludlžník, ručiteľ alebo ručiteľ záruky, musí v konkurznom konaní oznámiť svoj potenciálny regresný nárok, ktorý nevznikol pred začatím konkurzného konania, a to na základe odloženej podmienky, podľa ktorej veriteľ získa regresný nárok voči dlžníkovi v konkurze na základe splatenia pohľadávky, ktoré sa uskutoční po začatí konkurzného konania. Ak sú za plnenie pohľadávky veriteľa okrem dlžníka v konkurze zodpovední aj ďalší spoločne a nerozdielne zodpovední spoludlžníci alebo ručitelia, veriteľ môže v konkurznom konaní oznámiť a usilovať sa o stanovenie plnej výšky pohľadávky, kým nie je v plnej výške splatená, a to na základe rozväzovacej podmienky, ktorá sa uplatňuje, keď pohľadávku veriteľa splatí iný spoločne a nerozdielne zodpovedný spoludlžník alebo ručiteľ. Ak veriteľ nedodrží lehotu na oznámenie, jeho pohľadávka voči dlžníkovi v konkurze sa skončí a súd zamietne neskoré oznámenie pohľadávky.

V konkurznom konaní nie je potrebné oznamovať prioritné pohľadávky za vyplatenie miezd a mzdovej kompenzácie zamestnancov, ktorých pozícia sa stala v dôsledku začatia konkurzného konania nadbytočnou, za obdobie od začatia konkurzného konania až do skončenia oznamovacieho obdobia ani za odstupné pre zamestnancov, ktorých pracovné zmluvy ukončil správca z dôvodu, že ich pozícia sa stala v dôsledku začatia konkurzného konania alebo počas tohto konania nadbytočnou. Neoznamujú sa ani niektoré pohľadávky týkajúce sa výpočtu a platenia daní.

Ak je pohľadávka zabezpečená právom na oddelenie, veriteľ musí oznámiť túto zabezpečenú pohľadávku v konkurznom konaní aj prostredníctvom oznámenia práva na oddelenie. Ak je podľa situácie na začiatku konkurzného konania vlastnícke právo dlžníka v konkurze registrované na nehnuteľnosť a toto vlastnícke právo je obmedzené zaťažením hypotékou alebo maximálnou hypotékou, ktorá začala platiť ešte pred začatím konkurzného konania, hypotéka alebo maximálna hypotéka a pohľadávka, ktorá sa ich týka, sa považujú za včas zapísané v konkurznom konaní.

Veritelia musia oznámiť svoje práva na vylúčenie, ktoré vznikli pred začatím konkurzného konania, do troch mesiacov od uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania. Ak veriteľ nedodrží lehotu na oznámenie práv na vylúčenie, platnosť práva na vylúčenie sa neskončí. Ak správca predá majetok, na ktorý sa vzťahuje neoznámené právo na vylúčenie, veriteľ s právom na vylúčenie stráca právo na vylúčenie, ale môže požiadať o vyplatenie hotovosti získanej z predaja tohto majetku po odpočítaní nákladov, ktoré vznikli pri predaji. Veriteľ s právom na vylúčenie nemá právo požadovať náhradu škody. Veriteľ stráca právo na vylúčenie a právo na vyplatenie hotovosti, ak toto právo neoznámi do uverejnenia plánu na prvé všeobecné rozdelenie.

Záväzky dlžníka v konkurze, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania (s určitými výnimkami), sa považujú za náklady konania. Rozdeľujú sa na:

– bežné náklady (napríklad mzdy a ďalšie odškodnenie strán poskytujúcich služby potrebné pri konkurznom konaní vrátane daní a odvodov, ktoré má dlžník vypočítať a zaplatiť spolu s danými platbami, náklady na správcu; náklady na elektrinu, vodu, kúrenie, telefón a iné náklady súvisiace s využívaním prevádzkových priestorov na konkurzné konanie, poistné na poistenie majetku v konkurznej podstate, náklady na uverejnenie, právne náklady dlžníka v konkurze na napadnutie pohľadávok, náklady na účtovníctvo, správu a ďalšie služby potrebné pri konkurznom konaní atď.) a

– príležitostné náklady (platby pohľadávok veriteľov, ktoré vznikli počas konania o nútenom vyrovnaní, plnenie záväzkov na základe vzájomne nesplnených dvojstranných zmlúv, plnenie záväzkov na uskutočnenie naliehavých zákonných transakcií a pokračovanie v podnikaní, náklady na ohodnotenie majetku a iné úkony týkajúce sa predaja atď.).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Po oznámení pohľadávky veriteľ získa právo na uskutočnenie procesných úkonov v hlavnom insolvenčnom konaní. Pohľadávky musia byť oznámené v predpísanej lehote. Oznamujú sa iba pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania.

V konaní o nútenom vyrovnaní sa oznamovanie a overovanie pohľadávok uskutočňuje najmä s cieľom posúdiť procesnú oprávnenosť veriteľa hlasovať o nútenom vyrovnaní. Pohľadávky sa musia predložiť do 30 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania na webových stránkach Agentúry Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby (AJPES). Neoznámenie alebo neskoré oznámenie nemá pre veriteľa za následok stratu samotnej pohľadávky, ale stratu práva hlasovať.

V konkurznom konaní predstavuje oznamovanie a overovanie pohľadávok základ, podľa ktorého sa určuje rozdelenie konkurznej podstaty. V tomto konaní musia veritelia oznámiť svoje pohľadávky do troch mesiacov odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania na webových stránkach agentúry AJPES.

Pri osobnom bankrote veriteľ nestráca pohľadávku, ak bola oznámená po uplynutí lehoty, ale správca ju zaradí do zoznamu dodatočných pohľadávok.

Veriteľ, voči ktorému sa vedie súdne konanie vo veci napadnutia právnych úkonov dlžníka v konkurze, musí do jedného mesiaca odo dňa doručenia žaloby oznámiť v konkurznom konaní svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávku, ktorá vznikne, ak sa v konečnom rozhodnutí žalobe vyhovie. Veriteľ musí predložiť svoju pohľadávku na náhradu škôd, ktoré vznikli v dôsledku ukončenia platnosti nájomnej zmluvy alebo dvojstranne nesplnených zmlúv správcom, do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia dlžníka v konkurze uplatňujúceho svoje právo na ukončenie alebo stiahnutie.

Obsah pohľadávky

Oznámenie pohľadávky v insolvenčnom konaní musí obsahovať:

1. výšku pohľadávky, ktorá sa má uznať v konaní a

2. opis skutočností, z ktorých vyplýva oprávnenosť pohľadávky, a dôkazy, ktorými sa dokladá, vrátane predloženej dokumentácie.

Oznámenie pohľadávky v konkurznom konaní musí obsahovať aj informácie o bankovom účte, na ktorý sa má platba uskutočniť. Ak veriteľ začal súdne alebo iné konanie pred začatím konkurzného konania, oznámenie musí tiež obsahovať informácie o súde alebo inom príslušnom orgáne, pred ktorým sa konanie uskutočňuje, ako aj referenčné číslo veci.

Žiadosť o overenie pohľadávky musí obsahovať:

1. výšku istiny pohľadávky;

2. ak veriteľ v insolvenčnom konaní žiada okrem istiny aj o úrok: kapitalizovanú výšku akéhokoľvek úroku vypočítaného na obdobie od splatnosti do začatia insolvenčného konania; v prípade prioritných pohľadávok správcu: vypočítanú kapitalizovanú výšku úroku;

3. ak veriteľ v insolvenčnom konaní okrem istiny žiada aj o úhradu nákladov, ktoré vznikli pri vymáhaní pohľadávky na súde alebo v inom konaní začatom pred začatím insolvenčného konania: výšku týchto nákladov;

4. ak veriteľ žiada o stanovenie pohľadávky ako prioritnej: stručný návrh, aby sa pohľadávka považovala pri rozdeľovaní za prioritnú a

5. ak veriteľ žiada o stanovenie pohľadávky ako podmienenej: stručný opis okolností, ktorých výskyt znamená uplatnenie odloženej alebo rozväzovacej podmienky, na ktorú sa pohľadávka vzťahuje.

V insolvenčnom konaní môže veriteľ predložiť viacero pohľadávok v jednej žiadosti.

Postup overenia pohľadávok

Postup overenia pohľadávok má tri fázy:

1. Vyhlásenie správcu o predložených pohľadávkach

Správca vydá vyhlásenie o uznaní alebo napadnutí pohľadávok tak, že vypracuje základný zoznam overených pohľadávok (osnovni seznam preizkušenih terjatev). V zozname správca pri každej pohľadávke uvedie, či je uznaná alebo napadnutá. Súd uverejní zoznam na webových stránkach publikácií v rámci insolvenčného konania. Veritelia môžu namietať proti akýmkoľvek chybám týkajúcim sa oznámených pohľadávok v základnom zozname do 15 dní od jeho uverejnenia, a to podaním námietky proti základnému zoznamu (ugovor proti osnovnem seznamu). Ak je námietka veriteľa opodstatnená, správca musí vydať opravu základného zoznamu.

2. Vyhlásenie veriteľa o oznámených pohľadávkach iných veriteľov

Každý veriteľ, ktorý včas oznámil svoju pohľadávku v konaní, môže namietať proti pohľadávkam ostatných veriteľov podaním námietky proti pohľadávke (ugovor o prerekanju terjatve). Veriteľ musí podať námietku proti pohľadávke v konaní o nútenom vyrovnaní do 15 dní a v konkurznom konaní do jedného mesiaca od uverejnenia základného zoznamu overených pohľadávok. V konaní o osobnom bankrote a v konaní o nútenom vyrovnaní môže takúto námietku podať ako strana konania aj platobne neschopný dlžník. Správca začlení vyhlásenia veriteľov a dlžníka k napadnutým pohľadávkam do doplneného zoznamu overených pohľadávok (dopolnjeni seznam preizkušenih terjatev). Všetky chyby súvisiace s nedostatočným vyjadrením k podanej námietke sa nárokujú v námietke proti doplnenému zoznamu.

3. Rozhodnutie súdu o overení pohľadávok

Súd rozhodne o overení pohľadávok v rozhodnutí o overení pohľadávok (sklep o preizkusu terjatev). Na základe tohto rozhodnutia správca vypracuje konečný zoznam overených pohľadávok (končni seznam preizkušenih terjatev), ktorý súd uverejní spolu s rozhodnutím o overení pohľadávok.

V rozhodnutí o overení pohľadávok súd rozhodne o námietkach, overených a napadnutých pohľadávkach a pohľadávkach, ktoré sa pravdepodobne preukážu, ako aj o tom, kto musí žiadať o vydanie opatrenia na stanovenie pohľadávky v inom konaní (t. j. podať žalobu). Lehota na podanie návrhu na súdne konanie je jeden mesiac.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konkurzná podstata je majetkom dlžníka v konkurze a speňažuje sa s cieľom pokryť náklady na konanie a splatiť pohľadávky veriteľov. V práve sa rozlišuje medzi „konkurznou podstatou“ a „osobitnou konkurznou podstatou“. Osobitná konkurzná podstata je majetok, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, alebo peňažné aktíva získané speňažením daného majetku. V prípade všetkého majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, je potrebné stanoviť oddelenú konkurznú podstatu a tento majetok spravovať oddelene od majetku, ktorý je súčasťou všeobecnej konkurznej podstaty, a majetku patriaceho do inej osobitnej konkurznej podstaty.

Speňažená časť konkurznej podstaty je rozdeliteľná podstata a je určená na splatenie pohľadávok veriteľov. Všeobecná rozdeliteľná podstata sú peňažné aktíva vytvorené speňažením všeobecnej konkurznej podstaty po odpočítaní nákladov na konkurzné konanie. Osobitná rozdeliteľná podstata sú peňažné aktíva vytvorené speňažením osobitnej konkurznej podstaty po odpočítaní nákladov na speňaženie.

Pokiaľ ide o prioritné platby v konkurznom konaní, pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli pred začatím konania, sa klasifikujú takto:

  • zabezpečené pohľadávky, ktorých platba je zabezpečená právom na oddelenie, do ktorého patrí aj právo na prioritné platby pohľadávok z osobitného majetku a
  • nezabezpečené pohľadávky, z ktorých sa ako prvé splatia prioritné pohľadávky, potom bežné pohľadávky, podriadené pohľadávky a nakoniec práva podnikov.

Zabezpečené pohľadávky sú pohľadávky, ktorých platba je zabezpečená právom na oddelenie. Právo na oddelenie je každé právo, ktoré obsahuje právo na prioritnú platbu pohľadávky z osobitného majetku. Najbežnejším právom na oddelenie je záložné právo. V konkurznom konaní sa zabezpečené pohľadávky splácajú ako prioritné z peňazí získaných predajom majetku, na ktorý sa vzťahovalo právo na oddelenie.

Nezabezpečené pohľadávky sú pohľadávky, ktoré nie sú zabezpečené právom na oddelenie. Tieto pohľadávky sú podriadené splateniu zabezpečených pohľadávok, pokiaľ ide o platby z majetku, na ktorý sa vzťahovalo právo na oddelenie. Platby zo zostávajúceho majetku sa vyplácajú v poradí: 1. prioritné pohľadávky; 2. bežné pohľadávky a 3. ostatné podriadené pohľadávky.

  • Prioritné pohľadávky sú (nezabezpečené) pohľadávky, ktoré musia byť zo zákona splatené ako prioritné ešte pred splatením bežných (nezabezpečených) pohľadávok (napríklad mzdy a mzdové kompenzácie za posledných šesť mesiacov pred začatím insolvenčného konania, odstupné zamestnancom, nevyplatené odvody atď.). Ak sa konkurzné konanie začne, pretože konanie o nútenom vyrovnaní bolo neúspešné, pohľadávky, ktoré vznikli počas konania o nútenom vyrovnaní, majú absolútnu prioritu a sú splatné pred platbou prioritných pohľadávok.
  • Bežné pohľadávky sú nezabezpečené pohľadávky, ktoré nie sú ani prioritné, ani podriadené.
  • Podriadené pohľadávky sú nezabezpečené pohľadávky, ktoré sú splatné až po zaplatení všetkých nezabezpečených pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ak sa dlžník stane platobne neschopným. V nútenom vyrovnaní sa môžu podriadené pohľadávky previesť na vlastnícky podiel. Ak sa neprevedú na príspevok v podobe vecného plnenia, potvrdeným núteným vyrovnaním sa zrušia.

Práva podnikov (podiely alebo obchodné podiely) nemajú vlastnosti (právnu povahu) obligačného práva a akcionárom alebo účastinárom dávajú právo na proporčnú časť zostávajúcej konkurznej podstaty.

Pred vyplatením veriteľov sa od konkurznej podstaty (rozdeliteľnej podstaty) odpočíta suma potrebná na úhradu nákladov na konkurzné konanie. Veritelia sa vyplatia v tomto poradí: oddelení veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené právom na oddelenie (napríklad hypotéka), sa vyplatia ako prví z majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka (osobitná rozdeliteľná podstata). Veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmlúv alebo iných zákonných transakcií, ktoré boli uzavreté dlžníkom v konkurze v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní do začatia konkurzného konania podľa pravidiel obmedzenia podnikania v konaní o nútenom vyrovnaní stanovených zákonom, sa vyplatia ako prví zo všeobecnej rozdeliteľnej podstaty. Potom sa vyplatia veritelia s prednostnými pohľadávkami (zamestnanci) a nakoniec ostatní veritelia – veritelia s nezabezpečenými bežnými pohľadávkami a veritelia s podriadenými pohľadávkami. Zostávajúca časť speňaženého majetku sa rozdelí medzi akcionárov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konanie o nútenom vyrovnaní

Nútené vyrovnanie schválené hlasovaním veriteľov musí potvrdiť aj súd. V rozhodnutí o potvrdení núteného vyrovnania súd:

1. rozhodne o tom, či potvrdí nútené vyrovnanie;

2. určí obsah potvrdeného vyrovnania stanovením:

– percentuálneho podielu platby pohľadávok veriteľov,

– lehoty ich splatnosti a

– úrokovej miery pohľadávok veriteľov v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní až do uplynutia lehoty ich splatnosti;

3. rozhodne o tom, ktoré pohľadávky boli overené v konaní o nútenom vyrovnaní a

4. nariadi dlžníkovi splatiť pohľadávky veriteľov overené v konaní o nútenom vyrovnaní, a to pomerne a v lehote a s uplatnením úrokových mier stanovených v potvrdenom nútenom vyrovnaní.

V konaní sa uplatňuje pravidlo absolútnej priority. Vykonanie finančnej reštrukturalizácie podniku dlžníka v konaní o nútenom vyrovnaní znamená, že:

  • akcionári dlžníka si môžu ponechať iba tú časť akciového kapitálu dlžníka, ktorá zodpovedá zostávajúcej časti majetku dlžníka, ktorú by získali, keby sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi,
  • veritelia musia získať priaznivejšie podmienky splatenia svojich pohľadávok než v prípade začatia konkurzného konania voči dlžníkovi, pričom sa zohľadní prioritné poradie a ďalšie pravidlá splácania prioritných, bežných a podriadených pohľadávok a zabezpečených pohľadávok v konkurznom konaní a
  • činnosti podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti pokračujú.

Finančnú reštrukturalizáciu vykonáva dlžník, ktorý požiada veriteľov o súhlas so znížením ich bežných pohľadávok alebo odložením ich splatenia. Dlžník musí ponúknuť všetkým veriteľom rovnaký percentuálny podiel platby za bežné pohľadávky, rovnaké lehoty platby a rovnakú úrokovú mieru od začatia konania o nútenom vyrovnaní do uplynutia lehoty platby. Ak je dlžníkom kapitálová spoločnosť, dlžník môže požiadať veriteľa, aby buď:

  • súhlasil so znížením a odložením dátumu splatnosti bežných pohľadávok, alebo
  • previedol pohľadávky na dlžníka ako príspevok v podobe vecného plnenia na základe zvýšenia akciového kapitálu dlžníka (konverzia dlhu na kapitál).

Nútené vyrovnanie nemá vplyv na prioritné pohľadávky ani na vylúčené práva. Platnosť podriadených pohľadávok sa skončí. Zabezpečené pohľadávky možno v nútenom vyrovnaní reštrukturalizovať iba dobrovoľne. V konaní o nútenom vyrovnaní týkajúcom sa veľkých, stredných a malých podnikov možno zabezpečené pohľadávky reštrukturalizovať odložením splatnosti alebo znížením úrokovej miery tak, aby sa rozhodnutie 75 % väčšiny vzťahovalo aj na veriteľov, ktorí majú právo na oddelenie a nehlasovali za nútené vyrovnanie. V tomto konaní je ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie možné aj vylúčenie životaschopnej časti podniku dlžníka pre inú spoločnosť (spin-off podnik). Povoľuje sa aj reštrukturalizácia práv na oddelenie na právo na spoločné oddelenie (vyžaduje sa 85 % väčšina).

Konkurzné konanie voči právnickej osobe

Konkurzné konanie sa vykonáva s cieľom speňažiť konkurznú podstatu a vyplatiť veriteľov. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o predaji majetku dlžníka v konkurze sa môže uzavrieť prostredníctvom verejnej dražby alebo záväznej výzvy na predkladanie ponúk. Verejnú dražbu možno organizovať navyšovaním počiatočnej ceny alebo znižovaním počiatočnej ceny. V konkurznom konaní sa môže podnik alebo činnosť podniku zachovať predajom spoločnosti vo verejnej dražbe ako podnikovej jednotky alebo predajom jej životaschopných častí (predaj fungujúceho podniku s nepretržitou činnosťou).

Pred vyplatením veriteľov sa od konkurznej podstaty odpočíta suma potrebná na úhradu nákladov na konkurzné konanie. Veritelia sa vyplatia v tomto poradí: oddelení veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené právom na oddelenie (napríklad hypotéka), sa vyplatia ako prví z majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka; potom sa vyplatia veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmlúv alebo iných zákonných transakcií, ktoré boli uzavreté dlžníkom v konkurze v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní do začatia konkurzného konania, a to podľa ustanovení o obmedzení podnikania v konaní o nútenom vyrovnaní stanovených zákonom; potom veritelia s prednostnými pohľadávkami (zamestnanci) a nakoniec ostatní veritelia – veritelia s nezabezpečenými bežnými pohľadávkami a veritelia s podriadenými pohľadávkami. Zostávajúca časť speňaženého majetku sa rozdelí medzi akcionárov.

Osobný bankrot

Rovnako ako v prípade konkurzného konania týkajúceho sa právnych subjektov, aj konanie o osobnom bankrote sa vykonáva s cieľom proporčne a simultánne splatiť všetky pohľadávky veriteľov. Veritelia sa teda vyplácajú z majetku dlžníka proporčne a v rovnakom čase. Konkurzná podstata obsahuje všetok majetok nadmerne zadlženej osoby pri začatí konkurzného konania, ak nie je vylúčený z exekúcie na základe ustanovení zákona o civilnej exekúcii a zábezpeke (Zakon o izvršbi in zavarovanju). Vzhľadom na to, že fyzická osoba, na rozdiel od právnickej, neprestane na konci konkurzného konania existovať, pohľadávky veriteľov, ktoré neboli splatené v konkurznom konaní, nestrácajú platnosť. Na rozdiel od pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní týkajúcom sa právnickej osoby sa výkon pohľadávok v konaní o osobnom bankrote neskončí ukončením konkurzného konania. Rozhodnutie o ukončení konania o osobnom bankrote, ktoré obsahuje zoznam nesplatených uznaných pohľadávok, predstavuje pre veriteľov s nesplatenými pohľadávkami prostriedok na vymáhanie týchto pohľadávok.

S cieľom získať oslobodenie od záväzkov má dlžník v konkurze možnosť podať pred vydaním rozhodnutia o ukončení konania o osobnom bankrote návrh so žiadosťou o oslobodenie od záväzkov, ktoré vznikli pred začatím konania o osobnom bankrote a ktoré nebudú podľa uvedeného konania splatené. Ak dlžník v konkurze podá návrh na oslobodenie od záväzkov a konanie o oslobodení od záväzkov po uplynutí obdobia overovania dopadne v jeho prospech, časť záväzkov, ktorých plnenie by sa od neho inak vyžadovalo na základe rozhodnutia o ukončení konkurzného konania, sa zruší a následne veritelia stratia právo vymáhať ich na súde.

Ani v prípade oslobodenia od uvedených záväzkov sa dlžník neoslobodzuje od týchto druhov záväzkov dlžníka:

1. prioritných práv zamestnancov;

2. pohľadávok voči dlžníkovi v konkurze vyplývajúcich zo zákonného výživného, z odškodnenia vyplývajúceho z obmedzenia základných činností alebo zo zníženia či straty pracovnej schopnosti a odškodnenia za ušlé výživné v dôsledku úmrtia osoby, ktorá ho poskytovala;

3. pohľadávok v súvislosti s peňažnými sankciami alebo vrátením výhod získaných trestnou činnosťou, ktorá bola dokázaná v trestnom konaní;

4. pohľadávok vyplývajúcich z podmienečného odsúdenia, ktoré sú podmienené vrátením finančnej výhody získanej spáchaním trestného činu alebo nápravou škôd spôsobených spáchaním trestného činu;

5. pohľadávok v súvislosti s pokutami alebo vrátením finančných výhod získaných spáchaním priestupku, ktoré bolo dokázané v priestupkovom konaní;

6. pohľadávok v súvislosti s vrátením nezákonne získaného majetku a

7. pohľadávok v súvislosti s poskytnutím nápravy za škody spôsobené úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konanie o nútenom vyrovnaní sa ukončí konečným rozhodnutím súdu, ktorým sa potvrdí nútené vyrovnanie.

Každý veriteľ, ktorého pohľadávky sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak platobne neschopný dlžník môže bežné pohľadávky veriteľa splatiť v plnej alebo značnej výške. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na splatenie pohľadávky, ako je to stanovené v potvrdenom nútenom vyrovnaní.

Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak bolo potvrdenie získané podvodom.

Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o potvrdení núteného vyrovnania.

Súd, ktorý vydal rozhodnutie o potvrdení núteného vyrovnania, je príslušný rozhodnúť o súdnom konaní.

Súd môže v rozhodnutí, ktorým zruší potvrdené nútené vyrovnanie, nariadiť dlžníkovi splatiť všetky nezaplatené časti pohľadávok, ktorých sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, a to v lehote stanovenej súdom, ktorá nemôže presiahnuť jeden rok od nadobudnutia platnosti rozhodnutia.

Ukončenie konkurzného konania voči právnickej osobe

Konkurzné konanie voči právnickej osobe sa ukončí rozhodnutím o ukončení konkurzného konania. Súd vydá toto rozhodnutie na základe záverečnej správy správcu, ktorá sa vypracuje po tom, ako správca uskutoční všetky úkony stanovené zákonom, a na základe stanoviska výboru veriteľov. Správca musí predložiť záverečnú správu súdu do jedného mesiaca od uskutočnenia konečného rozdelenia.

Ak sa po vydaní rozhodnutia súdu o ukončení konkurzného konania zistí majetok patriaci dlžníkovi v konkurze, konkurzné konanie voči dlžníkovi sa môže vzhľadom na neskôr zistený majetok znovu začať na žiadosť veriteľa, ktorý bol oprávnený vykonať procesné úkony v konkurznom konaní voči dlžníkovi a ktorého nárok na účasť sa neskončil pred ukončením konkurzného konania, alebo na žiadosť akcionára dlžníka v konkurze.

Ukončenie osobného bankrotu

Osobný bankrot sa ukončí rozhodnutím o ukončení konkurzného konania.

Ak bol dlžník v osobnom bankrote oslobodený od záväzkov, každý veriteľ, ktorého pohľadávky sa týka konečné rozhodnutie o oslobodení od záväzkov, môže požiadať súd o zrušenie oslobodenia od záväzkov, ktoré bolo predmetom rozhodnutia, ak dlžník získal rozhodnutie o oslobodení od záväzkov zatajením alebo predložením nesprávnych informácií o svojom majetku alebo iným podvodom. Návrh na súdne konanie sa musí podať do troch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o oslobodení od záväzkov (článok 411 zákona ZFPPIPP). Veritelia, ktorí (po nadobudnutí platnosti rozhodnutia o oslobodení od záväzkov) zistia, že dlžník má majetok, ktorý vlastnil pred oslobodením od záväzkov (a zatajil ho), môžu tiež požiadať o zrušenie oslobodenia od záväzkov a žiadať o začatie konkurzného konania týkajúceho sa uvedeného majetku. V takom prípade nemusí byť návrh na súdne konanie o zrušení oslobodenia od záväzkov podaný v trojročnej lehote.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ musí znášať vlastné náklady na účasť na insolvenčnom konaní.

V konaní o nútenom vyrovnaní, ktoré sa začalo na návrh dlžníka, znáša trovy konania a všetky ostatné výdavky dlžník.

V konaní o nútenom vyrovnaní voči veľkým, stredným alebo malým podnikom, ktoré sa začalo na návrh veriteľov, uhrádza počiatočné trovy konania predkladateľ návrhu na konanie. V uvedenom konaní znáša predkladateľ návrhu aj náklady na poplatky správcu. Dlžník, voči ktorému sa vedie konanie, znáša náklady, ktoré vznikli za tieto platby:

– zo zmlúv uzavretých s kvalifikovanými právnymi a finančnými poradcami, ktoré sa týkajú právnych a finančných služieb potrebných na vypracovanie správy o finančnej situácii a činnostiach dlžníka, plánu finančnej reštrukturalizácie a ďalších dokumentov, ktoré sa musia predložiť ako súčasť návrhu na nútené vyrovnanie,

– zo zmluvy uzavretej s audítorom, ktorá sa týka auditu správy o finančnej situácii a činnostiach dlžníka a

– zo zmluvy uzavretej s oprávneným odhadcom, ktorá sa týka preskúmania plánu finančnej reštrukturalizácie.

V konkurznom konaní sa trovy konania a výdavky počas konania účtujú do konkurznej podstaty pred splatením pohľadávok z rozdeliteľnej podstaty. Ak veriteľ podá návrh na začatie konkurzného konania, musí zložiť zálohu na úhradu počiatočných nákladov na konkurzné konanie a ponechá si právo na vymáhanie zálohy zaplatenej podľa ustanovení o úhrade nákladov na konkurzné konanie.

V konaní o preventívnej reštrukturalizácii musí dlžník splatiť proporčný podiel nákladov veriteľov zúčastňujúcich sa na konaní, ktoré podľa všeobecne uznávaných obchodných praktík zvyčajne hradí dlžník. Dlžník a veritelia sa dohodnú na vymáhaní týchto nákladov v dohode o finančnej reštrukturalizácii.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Podmienky odporovateľnosti

Veritelia a správca konkurznej podstaty majú právo napadnúť právny úkon dlžníka. Návrh na súdne konanie alebo námietka sa podávajú voči osobe, v prospech ktorej sa uskutočnil odporovateľný úkon.

Napadnúť možno každý právny úkon (vrátane opomenutia), v dôsledku ktorého dochádza k nerovnakým alebo zníženým platbám veriteľom v rámci konkurzu alebo vzniku výhodnejšieho postavenia konkrétneho veriteľa (zvýhodnenie veriteľov, nazývané objektívny prvok odporovateľnosti). Pri napadnutí musí žiadateľ dokázať, že strana, v prospech ktorej bol odporovateľný úkon uskutočnený, vedela alebo mala vedieť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka (subjektívny prvok odporovateľnosti). V zákone sa stanovujú zákonné predpoklady pre prípady, keď sa táto podmienka považuje za splnenú, a prípady, keď právne úkony nie je možné napadnúť. V zákone sa stanovuje aj obsah žiadosti a podrobná metóda uplatnenia odporovateľnosti.

Obdobie, v ktorom možno vykonať odporovateľné úkony

Právne úkony, ktoré možno napadnúť v konkurznom konaní, sú tie, ktoré boli uskutočnené v období od posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania do začatia konkurzného konania. Nesplatené právne úkony (alebo právne úkony nepomerne nízkej protihodnoty) možno napadnúť, ak boli uskutočnené v období, ktoré sa začalo 36 mesiacov pred podaním žiadosti o začatie konkurzného konania a skončilo sa začatím konkurzného konania. Návrh na súdne konanie vo veci odporovateľnosti musí byť podaný do 12 mesiacov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o začatí konkurzného konania.

Úkony, ktoré nemožno napadnúť

Nie je možné napadnúť právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze počas konania o nútenom vyrovnaní podľa právnych noriem platných pre podnikanie dlžníka počas konania, právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze zamerané na proporčné splatenie pohľadávok veriteľov v lehotách a s úrokovými mierami stanovenými v potvrdenom nútenom vyrovnaní ani platby zmeniek alebo šekov, ak mala platbu dostať iná strana, aby dlžník v konkurze nestratil právo na vymáhanie voči inej osobe zaviazanej zmenkou alebo šekom.

Napadnúť nemožno ani právne úkony uskutočnené dlžníkom na splatenie pohľadávok veriteľov alebo splnenie iných záväzkov v súlade s potvrdenou dohodou o finančnej reštrukturalizácii.

Osobitné prvky pri osobnom bankrote

Obdobie odporovateľnosti za nesplatené právne úkony a právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze v prospech úzko prepojenej osoby je v osobnom bankrote päť rokov. Toto ustanovenie obsahuje zmluvy s úzko prepojenými fyzickými, ako aj právnickými osobami, ktoré sú prepojené s dlžníkom v konkurze alebo úzko prepojenými fyzickými osobami. Ide o právnické osoby, v ktorých má dlžník v konkurze alebo osoby, s ktorými je dlžník úzko prepojený, vlastný individuálny alebo spoločný podiel na úrovni minimálne 25 % upísaného základného imania, 25 % podiel hlasovacích práv alebo právo na vymenovanie a odvolanie osôb oprávnených zastupovať právnickú osobu, alebo o osoby oprávnené zastupovať právnickú osobu v prospech spoločností, ktoré sú k nim pridružené.

Posledná aktualizácia: 23/05/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Platobná neschopnosť - Slovensko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Všetky druhy insolvenčných konaní v Slovenskej republike sa podávajú voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Podmienky pre vyhlásenie jednotlivých druhov insolvenčného konania:

Podmienky na vyhlásenie konkurzu:

  • Konkurzné konanie je rozdelené na dve časti. Prvá časť začína podaním návrhu na konkurz a trvá do vyhlásenia konkurzu. Druhá časť začína vyhlásením konkurzu a trvá do skončenia konkurzu
  • Podmienkami prvej časti je osoba oprávnená podať návrh na začatie konkurzného konania (ak sa začína na návrh), návrh, na základe ktorého možno odôvodnene predpokladať že dlžník je v úpadku a zaplatenie preddavku súdu.
  • Podmienkami druhej časti (teda vyhlásenia konkurzu) je existencia viacerých veriteľov, úpadok dlžníka vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.
  • Osoba oprávnená na podanie návrhu: Konanie sa môže začať na návrh i bez neho. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor alebo iná osoba o ktorej to ustanovuje zákon. Konanie o vyhlásení konkurzu bez návrhu sa začne najmä v prípade neúspešného reštrukturalizačného konania, ktoré sa týmto spôsobom mení na konkurzné. V takomto prípade súd rozhodne jedným uznesením o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu.
  • Návrh – musí spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. Osobitné náležitosti závisia od osoby, ktorá podáva návrh. Ak ho podáva veriteľ, musí obsahovať skutočnosti dokazujúce platobnú neschopnosť dlžníka. Ak ho podáva dlžník, úpadok (vo či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predĺženosti sa predpokladá) a návrh musí obsahovať zoznam jeho majetku, záväzkov, tzv. spriaznených osôb a prípadne poslednú účtovnú závierku.
  • Preddavok – navrhovateľ ho musí zaplatiť pred podaním návrhu na účet súdu.
  • Úpadok dlžníka – dlžník je v úpadku ak je v predlžení alebo v platobnej neschopnosti. Dlžník je v predlžení, ak je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zák. 431/2002 Z.z.), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Dlžník je platobne neschopný ak je právnická osoba viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Dlžník je platobne neschopný, ak je fyzická osoba neschopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
  • Dostatočný majetok – v prípade pochybností o dostatku majetku na úhradu trov konkurzu stanoví súd tzv. predbežného správcu, ktorý vec preskúma.

Podmienky pre začatie reštrukturalizácie:

Reštrukturalizačné konanie, je podobne ako konkurzné, rozdelené na dve časti. V prvej časti (začatie reštrukturalizačného konania) skúma súd či sú splnené podmienky pre reštrukturalizáciu. Táto časť sa Reštrukturalizačné konanie sa začína podaním návrhu oprávnenou osobou (dlžníkom či veriteľom) a pripojením posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Druhá časť sa začína povolením reštrukturalizácie, kde dlžník pod dohľadom správcu a súdu a v súčinnosti s veriteľmi pripravuje, vyjednáva a necháva schvaľovať a súdom potvrdiť reštrukturalizačný plán.

•    Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

•    Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

Podmienky pre začatie konania o oddlžení:

Podmienkami pre začatie konania o oddlžení je dlžník-fyzická osoba (podnikateľ alebo spotrebiteľ), zrušenie konkurzného konania, podanie návrhu dlžníkom a jeho riadne plnenie povinností počas konkurzu. Dlžník však nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. existencia platobnej neschopnosti dlžníka a zároveň jeho vyhlásenie že je v platobnej neschopnosti, uplynutie 10 rokov od posledného oddlženia, existencia exekučného alebo obdobného konania proti dlžníkovi, dlžník musí byť mimo výkonu trestu odňatia slobody.

•    Podanie návrhu: je možné podať spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. podáva ho dlžník, ktorý však musí byť povinne zastúpený Centrom právnej pomoci a podanie sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami

•    Dlžník je oddlžený už uznesením súdu o vyhlásení konkurzu (oddlženie konkurzom) alebo uznesením o určení splátkového kalendára (oddlženie splátkovým kalendárom). Žiadne ďalšie rozhodnutie nie je na oddlženie potrebné

•    Plnenie povinností - Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. Poctivý zámer – u dlžníka sa predpokladá existencia jeho poctivého zámeru. Tento môžu veritelia napadnúť v „klasickom“ civilnom konaní, nie však počas oddlžovacieho konania.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok, podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Úloha rôznych účastníkov v každom druhu konania:

•    všeobecné povinnosti dlžníka:

o    dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nezbavuje dlžníka povinnosti podať tiež návrh na konkurz (v prípade povolenia reštrukturalizácie bude konkurz zastavený).

Úlohy účastníkov konkurzu:

•    Správca:

o    správca počas konkurzu najmä vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku uspokojuje veriteľov úpadcu

o    oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Úlohy účastníkov reštrukturalizácie:

•    Správca:

o    hlavnou úlohou správcu je pripraviť v súčinnosti s dlžníkom a veriteľmi návrh reštrukturalizačného plánu

o    správca skúma, zisťuje a popiera prihlásené pohľadávky

o    právca vykonáva nad dlžníkom dohľad jednou z foriem dohľadu je schvaľovanie právnych úkonov dlžníka, ktoré súd určí v uznesení, ktorým povolí reštrukturalizáciu.

•    Dlžník:

•    plniť úlohy stanovené v reštrukturalizačnom pláne

•    dlžník je tiež oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel

•    dlžník koná vo svojom mene a na svoj účet

Úlohy účastníkov oddlženia (oboch druhov)

•    Dlžník

o    povolením oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

o    Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.

o    Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia.

o    zastúpený Centrom právnej pomoci podáva návrh, kde uvedie svoj životopis, zoznam spriaznených osôb, terajší a minulý majetok, zoznam veriteľov, vyhlási svoju platobnú neschopnosť a doloží existenciu exekučného konania

o    počas konania strpí, že oprávnenie nakladať s majetkom prejde na správcu

•    Správca

o    vyhotovuje súpis majetku konkurznej podstaty a nakladá s ním (majetkom podliehajúcim konkurzu)

o    ukončuje niektoré zmluvy

o    speňažuje majetok konkurznej podstaty , uspokojuje náklady konkurzu, navrhne rozvrh výťažku a následne ho plní

o    v konkurze splátkovým kalendárom zostavuje návrh splátkového kalendára a predkladá ho súdu na schválenie

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

konkurze: Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

V reštrukturalizácii :Platia predpisy občianskeho práva bezo zmeny.

V oddlžení konkurzom: Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

oddlžení splátkovým kalendárom: Platia predpisy občianskeho práva bezo zmeny.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

V konkurze: Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný. Správca môže splniť povinnosti podľa takejto zmluvy o kúpe veci s výhradou vlastníctva, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie. Ak sa vec u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou.

Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva.

V reštrukturalizácii: Druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné. Zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné.

V oddlžení konkurzom: Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku, ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník. Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom.

Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov.

Ustanovenia o predaji veci s výhradou vlastníctva a o zmluve, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva sa uplatnia ako v konkurze.

Vyššie uvedené ustanovenia sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka práce.

V oddlžení splátkovým kalendárom: neexistujú osobitné ustanovenia o zmluvných vzťahoch dlžníka a uplatnia sa „klasické“ predpisy občianskeho a obchodného práva.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Účinky vyhlásenia konkurzu:

  • na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje
    • na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
    • štátne dlhopisy,
    • prevoditeľné cenné papiere
  • Ak podľa osobitného zákona) bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Účinky vyhlásenia reštrukturalizácie:

•    pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, neskôr v konaní sa zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi

  • pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V konkurze

  • vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, lehoty neplynú
    • v konaniach možno pokračovať na návrh správcu, správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu
    • výnimkou z prerušenia sú
      • konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014
      • daňové konanie
      • colné konanie
      • vyvlastňovacie konanie
      • konanie o výživnom
      • trestné konanie, v takomto konaní však nemožno rozhodnúť o náhrade škody
      • ani v týchto konaniach lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov

V reštrukturalizácii

  • súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením reštrukturalizácie prerušujú
  • nároky si možno uplatniť len prihláškou (popretie a zisťovanie pohľadávok)

V konkurze oddlžením

  • súdne konanie o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze sa zastaví, premlčacia lehota však neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu
  • ak sa konkurz neskôr zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na jeho vedenie, na zastavenie konania sa neprihliada
  • ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku, jej popretím má takýto iný veriteľ právo na vstup do konania ako intervenient

V konkurze splátkovým kalendárom

  • nemá účinky na súdne a iné konania

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

V konkurze:

  • Veritelia:
    • prostredníctvom veriteľských orgánov alebo samostatne prejavujú autonómne svoju vôľu týkajúcu sa vedenia konkurzu vykonávajú tak sami vplyv na jeho ďalší priebeh, dohliadajú nad správou a speňažovaním majetku, môžu udeľovať správcovi záväzné pokyny na postup, môžu popierať pohľadávky a iné.
    • súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu

V reštrukturalizácii:

  • Veritelia:
    • o úlohou veriteľov je podieľať sa na príprave a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu prostredníctvom veriteľských orgánov
    • o veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby (inú) prihlásenú pohľadávku poprel

V oddlžení konkurzom

  • Veriteľ
    • musí prihlásiť svoju pohľadávku
    • ako zabezpečený veriteľ zváži prihlásenie svoje pohľadávky, môže však i vykonať svoje zabezpečovacie právo
    • popiera pohľadávky iných veriteľov
    • môže vystupovať ako zástupca veriteľov
  • môže následne (po ukončení konania) žalovať dlžníka o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

V oddlžení splátkovým kalendárom

  • Veriteľ
    • splátkový kalendár sa týka iba nezabezpečených veriteľov, zabezpečení veritelia nie sú oddlžením splátkovým kalendárom dotknutí
    • musí strpieť ochranu pred veriteľmi poskytnutú súdom
    • ak je splátkovým kalendárom dotknutý, môže namietať proti zostaveniu splátkového kalendára po oznámení správcom o zostavení návrhu splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov
    • môže následne (po ukončení konania) žalovať dlžníka o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní

  • oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
  • právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť
  • pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu plniť správcovi, ak ich napriek tomu splnia inej osobe, záväzok dlžníka nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi
  • dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu, inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné
  • ak je konkurz vyhlásený na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa až do zrušenia konkurzu prerušuje
  • v súvislosti so správou majetku, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku ukladá príslušný orgán (veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ, v osobitných prípadoch súd) správcovi pokyny a odporúčania. Patrí sem i prenechanie majetku alebo jeho podstatnej časti do nájmu (s obmedzeniami pri prevádzke podniku).
  • príslušný orgán ukladá záväzný pokyn i pre
    • uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu (teda dlžníka)
    • pokračovanie v prevádzkovaní podniku ak je úpadcom určitý druh finančnej inštitúcie
    • zriadenie záložného práva na majetok úpadcu
    • uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže na pokračujúce plnenia nad určitú dobu alebo nad určité percentá obratu
    • o záväzný pokyn musí správca požiadať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci a musí čakať na pokyn. Ak orgán nereaguje, správca požiada súd o uznesenie ako postupovať, uznesením je súd viazaný. Žiadosť správcu musí obsahovať všetky relevantné informácie.
    • V ostatných veciach môže orgán správcovi odporučiť ako postupovať, ak správca odporúčanie orgánu odmietne, orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie ako postupovať, uznesením súdu je správca viazaný.
    • Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore so záujmami ostatných veriteľov alebo s pravidlami speňažovania, správca pokyn odmietne a vyzve orgán na úpravu pokynu, ak to orgán neurobí, správca požiada súd o uznesenie ako postupovať, uznesením je správca viazaný
    • Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti.
    • pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.
    • Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
    • Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností.
  • Speňažovanie
  • Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
  • Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov.
  • O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej časti súpisu, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré časti a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté časti podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v zozname.
  • Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
  • Správca môže na účely speňaženia majetku
    • a)vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
    • b)poveriť predajom majetku dražobníka,8)
    • c)poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
    • d)zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
    • e)predať majetok iným vhodným spôsobom.
    • Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. (neuplatní sa zásada nemo plus iuris)
    • Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.
    • Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva tomu, kto je z predkupného práva oprávnený, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.
    • Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.
    • Kupujúci pri odplatnom prevode veci nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

V oddlžení konkurzom

  • Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.
  • Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
  • Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci treťou osobou patria do konkurznej podstaty.
  • Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.
  • Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom.
  • Speňaženie obydlia dlžníka
  • Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou .
  • Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (10 000 Eur) nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.
  • Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil, o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať len správca.
  • Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.
  • Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka, je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením(250 Eur.)
  • Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka
  • Speňaženie hnuteľných vecí
  • Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponú