Insolvency proceedings differ according to their objectives:

Companies

• If the company can be saved or the business is viable – its debts may be restructured (usually in agreement with creditors). This is to safeguard the firm and preserve jobs.
• If the business cannot be saved, the company must be wound up (it 'goes bankrupt').

Entrepreneurs

• Can usually apply for a procedure involving an ordered repayment plan for their debts and a debt-discharge following a reasonable period of time (3 years, usually). This ensures they are not personally bankrupted and can launch further ventures in future.

In all cases, as soon as the proceedings are formally opened, creditors can no longer take individual action to reclaim their debts. This is to ensure all creditors are on an equal footing and protect the debtor's assets.

To be paid, creditors must prove their claims, either to the court or to the body (generally an administrator or liquidator) responsible for reorganising or liquidating the debtor's assets. In specific circumstances, this can be done by the debtor themself.

Cross-border insolvency (EU rules)

Insolvency cases involving companies or entrepreneurs with activities, assets or affairs in several countries can be resolved under EU law – specifically Regulation 2015/848 (see here for a summary of how it works).

Forms referred to in Regulation 2015/848

• Notice of insolvency proceedings  (288 KB) 
• Lodgement of claims  (294 KB) 
• Objection with regard to group coordination proceedings  (265 Kb) 

National procedures

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Related link

Bankruptcy and insolvency registers

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Bulharsku neexistuje samostatný zákon, ktorým by sa upravovalo insolvenčné konanie. Všeobecné ustanovenia, ktorými sa upravuje otázka platobnej neschopnosti, sú uvedené v kapitole o platobnej neschopnosti v Obchodnom zákonníku. Otázka platobnej neschopnosti bánk a poisťovní sa upravuje osobitnými ustanoveniami uvedenými v zákone o platobnej neschopnosti bánk a zákone o poisťovníctve.

Insolvenčné konania sa začínajú proti insolventným obchodníkom. Insolvenčné konania sa okrem toho začínajú proti spoločnostiam s ručením obmedzeným, akciovým spoločnostiam alebo komanditným spoločnostiam, ktoré sú nadmerne zadlžené.

Insolvenčné konanie sa môže začať aj proti osobe, ktorá podniká utajene prostredníctvom insolventného dlžníka. Pri začatí insolvenčného konania proti obchodnému podniku sa má za to, že konanie sa zároveň začalo proti spoločníkovi s neobmedzeným ručením.

Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločnostiam s jediným spoločníkom, ktorý zomrel alebo bol vyčiarknutý z obchodného registra, pokiaľ bol v čase úmrtia alebo vyčiarknutia insolventný. Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločníkom s neobmedzeným ručením, dokonca aj keď spoločník zomrel alebo bol vyčiarknutý z obchodného registra. Žiadosť o začatie insolvenčného konania sa môže podať do jedného roka od dátumu úmrtia dlžníka alebo jeho vyčiarknutia z obchodného registra.

Insolvenčné konania sa začínajú aj proti insolventným spoločnostiam v likvidácii. Insolvenčné konania proti bankám a poisťovniam sa upravujú pravidlami a postupmi stanovenými v samostatnom zákone.

Záležitosti týkajúce sa platobnej neschopnosti obchodníka, ktorý je verejným podnikom vykonávajúcim štátny monopol alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona, sa upravujú samostatným zákonom. Voči obchodníkovi, ktorý je verejným podnikom vykonávajúcim štátny monopol alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona, sa nemôže začať nijaké insolvenčné konanie.

Vo vnútroštátnom práve neexistuje nijaké ustanovenie o insolvenčnom konaní proti fyzickým osobám, ktoré nie sú živnostníkmi.

Bulharský súd môže začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého vyhlásil za insolventného zahraničný súd, ak vlastní v Bulharsku významné aktíva.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Na všetkých obchodníkov sa uplatňujú tieto podmienky na začatie insolvenčného konania:

1. Dlžník musí byť obchodníkom.

Insolvenčné konanie sa môže začať nielen proti obchodníkovi, ale aj proti osobe, ktorá podniká utajene prostredníctvom insolventného dlžníka, spoločníkovi s neobmedzeným ručením, dokonca aj v prípade, keď zomrel alebo bol vyčiarknutý, a živnostníkovi, ktorý zomrel alebo bol vyčiarknutý.

Podľa článku 612 Obchodného zákonníka sa insolvenčné konanie nemôže začať proti verejnému obchodnému podniku, ktorý vykonáva monopol z poverenia štátu alebo ktorý je zriadený podľa osobitného zákona.

2. Žiadosť musí predložiť jedna z osôb uvedených v článku 625 Obchodného zákonníka alebo osoby uvedené v článku 742 ods. 2 Obchodného zákonníka, konkrétne: dlžník, likvidátor alebo veriteľ dlžníka v prípade obchodnej transakcie, orgán vnútroštátnej finančnej správy (v prípade verejného dlhu voči ústrednej verejnej správe alebo obciam vyplývajúceho z podnikateľskej činnosti dlžníka alebo dlhu v podobe súkromnej pohľadávky verejnej správy), výkonná agentúra „Generálny inšpektorát práce“ v prípade splatných a nevyplatených miezd aspoň tretine zamestnancov obchodníka počas obdobia viac ako dvoch mesiacov, ako aj člen riadiaceho orgánu spoločnosti (v prípade nadmernej zadlženosti).

Pri vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti musí dlžník do 30 dní podať žiadosť o povolenie na začatie insolvenčného konania. V prípade živnostníka môže žiadosť podať živnostník alebo jeho nástupca. Ak je dlžníkom spoločnosť, žiadosť podáva riadiaci orgán, spoločník s neobmedzeným ručením alebo zástupca spoločnosti alebo likvidátor ustanovený súdom. V tomto prípade by k žiadosti mali byť priložené tieto dokumenty:

• kópia najnovšej výročnej finančnej správy osvedčenej registrovaným audítorom a súvaha k dátumu podania žiadosti, pokiaľ má obchodník právnu povinnosť predkladať finančné správy a súvahy,
• súpis a opis aktív a záväzkov k dátumu podania žiadosti,
• zoznam veriteľov, v ktorom sa uvedú ich adresy, druh a výška ich pohľadávok a zábezpeka ich pohľadávok,
• zoznam osobného majetku a bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade živnostníkov a spoločníkov s neobmedzeným ručením,
• doklad o tom, že o začatí insolvenčného konania bol informovaný orgán vnútroštátnej finančnej správy,
• výslovné splnomocnenie, ak sa žiadosť podáva prostredníctvom zástupcu.

Ak žiadosť podáva veriteľ alebo výkonná agentúra „Generálny inšpektorát práce“, k žiadosti sa musia priložiť všetky dostupné dôkazy na podporu ich pohľadávok a o údajnej platobnej neschopnosti dlžníka. Veriteľ musí priložiť aj doklad o uhradení kolkového poplatku a doklad o tom, že o podaní žiadosti bol informovaný orgán vnútroštátnej finančnej správy.

3. Podmienky vykonateľnosti:

• peňažný záväzok dlžníka, ktorý súvisí s obchodnou transakciou alebo z nej vyplýva, vrátane platnosti, plnenia, neplnenia, ukončenia, anulovania a zrušenia transakcie alebo dôsledkov jej ukončenia,
• dlh podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe a obciam, ktorý vznikol z obchodných činností dlžníka,
• alebo dlh, ktorý vznikol na základe súkromnej pohľadávky verejnej správy,
• záväzok úhrady miezd aspoň tretine zamestnancov, ktoré sa nevyplatili počas obdobia viac ako dvoch mesiacov.

Obchodné transakcie sú transakcie, ktoré obchodník uzavrel pri výkone svojho povolania, vrátane transakcií výslovne uvedených v článku 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (kúpa tovaru alebo iných predmetov na ich ďalší predaj v pôvodnej, spracovanej alebo dokončenej forme, predaj vlastných výrobkov, nákup cenných papierov na ich ďalší predaj, obchodné zastúpenie alebo sprostredkovanie, komisionálny obchod, transakcie v oblasti dopravy a prepravy, poistné transakcie, bankové a devízové transakcie, zmenky, vlastné úpisy a šeky, skladové transakcie, licenčné transakcie, dohľad nad tovarom, transakcie v oblasti duševného vlastníctva, prevádzka hotela, cestový ruch, reklama, informačné služby, produkcia v oblasti javiskového umenia a zábavného priemyslu a iné služby, kúpa, výstavba alebo zariadenie nehnuteľností na účely ich predaja, prenájom) bez ohľadu na postavenie osôb vykonávajúcich tieto transakcie. V prípade pochybnosti sa má za to, že obchodník uzavrel transakciu pri výkone svojho povolania.

Rôzne druhy pohľadávok ústrednej verejnej správy a obcí podľa verejného práva sa stanovujú v článku 162 ods. 2 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia.

Ide tieto druhy:

• dane vrátane spotrebných daní a ciel, povinných príspevkov sociálneho poistenia a iných príspevkov splatných do štátneho rozpočtu,
• iné splatné záväzky, ktorých základ a výška sa stanovujú zákonom,
• kolkové poplatky a obecné poplatky stanovené zákonom,
• výdavky sociálneho poistenia vykonané spôsobom, ktorý nie je v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom,
• peňažný ekvivalent majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, pokuty a peňažné sankcie a hotovosť, ktorá bola zabavená a prepadla v prospech štátu,
• dlhy, ktoré vznikli na základe peňažnej sumy, ktorá bola priznaná ústrednej verejnej správe alebo obciam v platných súdnych príkazoch, rozsudkoch alebo rozhodnutiach a na základe rozhodnutí Európskej komisie o vrátení nezákonne poskytnutej štátnej pomoci,
• dlhy, ktoré vznikli na základe rozhodnutia v trestnej veci, ktoré má účinok res judicata,
• neoprávnene vyplatené alebo nadmerne vyplatené sumy a nezákonne prijaté alebo nezákonne uhradené sumy v rámci projektov spolufinancovaných z predvstupových finančných nástrojov, operačných programov, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie, európskych poľnohospodárskych fondov, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, schengenského nástroja a prechodného fondu vrátane súvisiaceho vnútroštátneho spolufinancovania, ktoré sa môžu vymáhať na základe administratívneho rozhodnutia, a iné pokuty a peňažné sankcie stanovené vo vnútroštátnom práve a práve Európskej únie,
• úroky splatné z týchto pohľadávok.

Verejné pohľadávky zahŕňajú pohľadávky splatné do rozpočtu Európskej únie na základe rozhodnutí Európskej komisie, Rady Európskej únie, Súdneho dvora Európskej únie a Európskej centrálnej banky, ktorými sa ukladajú peňažné záväzky vymáhateľné podľa článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), a pohľadávky členských štátov Európskej únie vymáhateľné na základe konečných rozhodnutí o konfiškácii alebo prepadnutí hotovosti alebo hotovostného ekvivalentu skonfiškovaného alebo prepadnutého majetku, ako aj rozhodnutí o uplatnení finančných sankcií uložených v iných členských štátoch Európskej únie, pokiaľ sú v Bulharsku uznané a vymáhateľné.

Bez ohľadu na to, či pohľadávka vznikla na základe obchodnej transakcie alebo verejného práva, musí sa potvrdiť ako platná a existujúca k dátumu vydania rozhodnutia súdu o žiadosti o začatie insolvenčného konania.

4. Insolvenčné konania sa začínajú proti insolventným obchodníkom. Insolvenčné konania sa začínajú aj proti spoločnostiam s ručením obmedzeným, akciovým spoločnostiam alebo komanditným spoločnostiam, ktoré sú nadmerne zadlžené. Platobná neschopnosť a nadmerná zadlženosť sú objektívne skutkové stavy, ktoré majú právne vymedzenie v Obchodnom zákonníku.

Obchodník je insolventný, keď nedokáže uhradiť:

• peňažný záväzok, ktorý nadobudol splatnosť a ktorý súvisí s obchodnou transakciou alebo z nej vyplýva, vrátane platnosti, plnenia, neplnenia, ukončenia, anulovania a zrušenia tejto transakcie alebo dôsledkov jej ukončenia,
• dlh podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe a obciam, ktorý vznikol v súvislosti s obchodnými činnosťami obchodníka,
• záväzok v podobe súkromných pohľadávok štátu,
• záväzok úhrady miezd aspoň tretine zamestnancov, ktoré sa nevyplatili počas obdobia viac ako dvoch mesiacov.

Obchodník sa pokladá za neschopného splácať dlh, ktorý nadobudol splatnosť podľa prvej hypotézy, ak pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania tento obchodník počas posledných troch rokov nepredložil finančné správy na uverejnenie v obchodnom registri.

Dlžník sa pokladá za insolventného, ak pozastavil platby. Dlžník sa považuje za subjekt s pozastavenými platbami, aj keď v plnej výške alebo čiastočne splatil svoje dlhy voči niektorým veriteľom. Platobná neschopnosť sa predpokladá aj v prípade, ak v rámci vykonávacieho konania, ktoré sa začalo na základe konečného rozhodnutia v prospech veriteľa, ktorý podal žiadosť o začatie insolvenčného konania, dlh nebol splatený, buď čiastočne, alebo v plnej výške, do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o dobrovoľnú úhradu alebo oznámenia o dobrovoľnej úhrade dlžníkovi.

Spoločnosť sa považuje za nadmerne zadlženú, ak jej aktíva nie sú dostatočné na krytie jej záväzkov.

5. Dlžník nezažíva dočasné ťažkosti, ale je v stave objektívnej a trvalej platobnej neschopnosti a nadmernej zadlženosti.

Príslušný insolvenčný súd je provinčný súd s jurisdikciou nad oblasťou, v ktorej má obchodník sídlo v čase podania žiadosti o začatie insolvenčného konania. Žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktorú podá dlžník alebo likvidátor, súd okamžite prerokuje na neverejnom pojednávaní a oznámenie sa uverejní v obchodnom registri. Žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktorú podá veriteľ, sa prerokuje na neverejnom pojednávaní súdu, na ktoré sa na žiadosť súdu musí dostaviť veriteľ a žiadateľ, a to najneskôr do 14 dní od podania žiadosti. Súd odloží konanie, ktoré sa začalo v súvislosti so žiadosťou o začatie insolvenčného konania, ktorú podal dlžník alebo likvidátor, ak do času, kým vydá rozhodnutie o žiadosti, podá žiadosť o začatie insolvenčného konania veriteľ. Do ukončenia prvého pojednávania v konaní, ktoré sa začalo v súvislosti so žiadosťou, ktorú podal veriteľ, môžu byť ostatní veritelia ustanovení ako strany konania a môžu predkladať námietky a písomné dôkazy. V deň podania žiadosti súd pridelí podaniu číslo veci a stanoví dátum, ku ktorému musí o žiadosti rozhodnúť.

Dotknutá lehota nesmie byť dlhšia ako tri mesiace. Pokiaľ je to potrebné na zachovanie aktív dlžníka, insolvenčný súd môže pred rozhodnutím o žiadosti na návrh veriteľa alebo z vlastnej iniciatívy nariadiť tieto predbežné a ochranné opatrenia:

• aby sa vymenoval správca konkurznej podstaty,
• aby sa umožnilo zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zaistenia majetku alebo iných ochranných opatrení,
• aby sa pozastavilo exekučné konanie voči majetku dlžníka, s výnimkou exekučných konaní, ktoré sa začali podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia,
• aby sa umožnili opatrenia, ktoré sa podľa zákona stanovujú na ochranu dostupných aktív dlžníka,
• aby sa zapečatili priestory, vybavenie, dopravné prostriedky atď., v ktorých je uložený osobný a hnuteľný majetok dlžníka, okrem priestorov určených na bývanie a ďalších priestorov, ktoré sú potrebné na to, aby dlžník mohol naďalej prevádzkovať činnosť alebo uchovávať tovar rýchlo podliehajúci skaze.

Ak veriteľ žiada o prijatie opatrení, súd ich pripustí, pokiaľ je návrh veriteľa podložený presvedčivými písomnými dôkazmi a/alebo pokiaľ sa poskytne zábezpeka vo výške, ktorú určí súd, na odškodnenie dlžníka, ak sa následne rozhodne, že dlžník nie je insolventný ani nadmerne zadlžený. Ochranné opatrenia sú v prospech všetkých veriteľov konkurznej podstaty a súd ich môže zrušiť, ak už nie sú potrebné na zachovanie konkurznej podstaty a zabezpečenie práv veriteľov.

Rozhodnutie o prijatí opatrení sa oznámi osobe, na ktorú sa opatrenia vzťahujú, a osobe, ktorá žiadala o ich uloženie. Rozhodnutie je okamžite vykonateľné a možno sa proti nemu odvolať do siedmich dní od doručenia oznámenia, pričom odvolanie nemá odkladný účinok. Ochranné opatrenia sa považujú za zrušené od dátumu zápisu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o začatie insolvenčného konania. Ochranné opatrenia sa uplatňujú do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Keď sa zistí platobná neschopnosť alebo nadmerná zadlženosť, súd rozhodnutím uvedeným v článku 630 ods. 1 Obchodného zákonníka vyhlási platobnú neschopnosť alebo nadmernú zadlženosť, určí dátum jej začiatku, začne insolvenčné konanie, vymenuje dočasného správcu konkurznej podstaty, pripustí zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zhabania nehnuteľnosti alebo iných ochranných opatrení a stanoví dátum prvej schôdze veriteľov v lehote najviac jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia.

Ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky sa poškodí konkurzná podstata, súd môže na návrh dlžníka alebo správcu konkurznej podstaty, orgánu vnútroštátnej finančnej správy alebo veriteľa vyhlásiť dlžníka za insolventného rozhodnutím podľa článku 630 ods. 2 Obchodného zákonníka a nariadiť, aby prestal podnikať, a to buď od dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania alebo od neskoršieho dátumu pred uplynutím lehoty na navrhnutie plánu ozdravenia. V prípade rozhodnutia o začatí insolvenčného konania proti prevádzkovateľovi vodovodnej a kanalizačnej siete súd nesmie takémuto subjektu nariadiť, aby ukončil činnosť, kým sa v príslušnej oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania je záväzné pre všetky strany.

Po začatí insolvenčného konania alebo uložení predbežných a ochranných opatrení súdom dlžník ďalej obchoduje pod dohľadom správcu konkurznej podstaty a môže uzatvárať nové zmluvy len s predchádzajúcim súhlasom správcu konkurznej podstaty a pod podmienkou, že bude naďalej dodržiavať opatrenia, ktoré boli nariadené v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania. Ak súd zistí, že úkonmi dlžníka sa poškodzujú záujmy veriteľov, môže dlžníka zbaviť práva spravovať svoj majetok a nakladať s ním a môže toto právo udeliť správcovi konkurznej podstaty.

Rozhodnutím podľa článku 631 Obchodného zákonníka súd zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, ak zistí, že ťažkosti dlžníka sú dočasné alebo že jeho aktíva sú dostatočné na krytie jeho dlhov bez toho, aby boli dotknuté záujmy veriteľov.

Ak dostupné aktíva nie sú dostatočné na úhradu počiatočných trov insolvenčného konania a trovy neboli uhradené vopred, súd prijme rozhodnutie podľa článku 632 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým vyhlási platobnú neschopnosť alebo nadmernú zadlženosť, určí dátum jej začiatku, začne insolvenčné konanie, pripustí zabezpečenie prostredníctvom obstavenia, zhabania nehnuteľnosti alebo iných ochranných opatrení, nariadi, aby spoločnosť prestala obchodovať, vyhlási dlžníka za insolventného a pozastaví konanie bez toho, aby nariadil vyčiarknutie obchodníka z obchodného registra. Pozastavené konanie sa môže znovu začať na žiadosť dlžníka alebo veriteľa do jedného roka od zapísania rozhodnutia v obchodnom registri. Konanie sa môže znovu začať, ak žiadateľ môže preukázať, že sú k dispozícii dostatočné aktíva, alebo ak zloží sumu potrebnú na úhradu počiatočných trov. Ak nijaká zo strán nepožiada o obnovenie konania, súd konanie ukončí a nariadi vyčiarknutie dlžníka z obchodného registra. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú, ak sa počas insolvenčného konania zistí, že dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu nákladov insolvenčného konania.

Proti rozhodnutiam podľa článkov 630 a 632 Obchodného zákonníka je možné podať odvolanie do siedmich dní od ich zapísania v obchodnom registri a proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, je možné podať odvolanie do siedmich dní od dátumu jeho oznámenia v súlade s postupom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku. Rozhodnutie podľa článku 630 je vykonateľné s okamžitým účinkom.

Insolvenčné konania sa považujú za začaté od dátumu zápisu rozhodnutia podľa článku 630 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keď sa rozhodnutie o začatí insolvenčného konania zruší, obstavenie a zhabanie nehnuteľnosti sa považujú za zrušené, práva dlžníka sa obnovujú a právomoci správcu konkurznej podstaty sa ukončujú k dátumu zapísania konečného rozsudku v obchodnom registri.

Súd schvaľuje alebo zamieta plán ozdravenia podniku osobitným rozhodnutím. Schválením plánu ozdravenia súd ukončí insolvenčné konanie a vymenuje dozorný orgán navrhnutý v pláne alebo zvolený schôdzou veriteľov. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

Rozhodnutím stanoveným v článku 710 Obchodného zákonníka vyhlási súd dlžníka za insolventného v prípade, že sa v príslušnej zákonnej lehote nepredloží nijaký plán ozdravenia, alebo ak navrhnutý plán nie je prijatý alebo schválený. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú v prípadoch stanovených v článku 630 ods. 2, článku 632 ods. 1 a článku 709 ods. 1 Obchodného zákonníka (obnovenie konania v prípade, že dlžník neplní svoje záväzky podľa plánu ozdravenia). Rovnakým rozhodnutím súd vyhlási dlžníka za insolventného, nariadi, aby insolventný podnik prestal obchodovať, pripustí všeobecné obstavenie a zhabanie majetku dlžníka, ukončí právomoci riadiacich orgánov dlžníka, ktorý je právnickou osobou, odníme dlžníkovi právo spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou a nariadi speňaženie aktív konkurznej podstaty a rozdelenie výnosov. Rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti sa uplatňuje na všetky strany a je podmienené zápisom v obchodnom registri. Rozhodnutie je vykonateľné s okamžitým účinkom a je možné sa proti nemu odvolať do siedmich dní od dátumu zápisu.

Od zápisu rozhodnutia o vyhlásení platobnej neschopnosti v obchodnom registri sa nehnuteľný a hnuteľný majetok dlžníka a jeho pohľadávky voči tretím stranám v dobrej viere považujú za zablokované. Všeobecné zablokovanie nehnuteľností a plavidiel, ktorých vlastníkom je dlžník, sa zapíše do notárskych registrov a lodných registrov na základe rozhodnutia, ktorým bol dlžník vyhlásený za insolventného a ktoré bolo zapísané do obchodného registra. Všetky peňažné a nepeňažné záväzky dlžníka sa stanú voči nemu vykonateľnými od dátumu rozhodnutia o vyhlásení platobnej neschopnosti. Trhová hodnota nepeňažných pohľadávok v peniazoch sa určí k dátumu vydania rozhodnutia. Nepeňažné záväzky sa speňažia na základe ich trhovej hodnoty k dátumu vydania rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Rozsudky zahraničných súdov o vyhlásení platobnej neschopnosti sa v Bulharsku uznávajú na základe reciprocity, ak boli vydané orgánom štátu, v ktorom má dlžník svoje sídlo. Na žiadosť dlžníka, správcu konkurznej podstaty vymenovaného zahraničným súdom alebo veriteľa môže bulharský súd začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. V tomto prípade sa rozhodnutie uplatňuje len na aktíva dlžníka v Bulharsku.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Od dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania sa majetok dlžníka stáva konkurznou podstatou, z ktorej sa majú uspokojiť pohľadávky všetkých veriteľov vyplývajúce z obchodných a neobchodných dlhov.

Podľa vnútroštátneho práva konkurzná podstata zahŕňa:

• aktíva, ktoré dlžník vlastnil k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• aktíva, ktoré dlžník nadobudol po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• aktíva dlžníka, ktorý je jediným spoločníkom, zahŕňajú polovicu osobného majetku, práva v osobnom majetku a peňažné vklady, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
• aktíva dlžníka, ktorý je spoločníkom s neobmedzeným ručením, zahŕňajú polovicu osobného majetku, práva v osobnom majetku a peňažné vklady, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podiel alebo príspevok, ktorý neuhradil alebo ktorým neprispel spoločník s ručením obmedzeným, vyberie správca konkurznej podstaty, aby bol zaradený do konkurznej podstaty. Do konkurznej podstaty sa zaradia akékoľvek dodatočné novovybrané pohľadávky dlžníka, výnosy z predaja jeho aktív a sumy splatné veriteľom, ktoré boli nedobytné.

Ak predajná cena majetkovej položky, ktorá sa poskytla ako záloh alebo zábezpeka, presiahne výšku zabezpečenej pohľadávky vrátane kumulovaného úroku, zostatková suma sa zaradí do konkurznej podstaty. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje na veriteľov, ktorým bolo poskytnuté právo na ponechanie zábezpeky.

Ak súd vyhlásil transakciu vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty za neplatnú, aktíva, ktoré poskytla tretia strana, sa vrátia, a ak takéto aktíva nie sú zaradené do konkurznej podstaty alebo ak sa dlhujú peniaze, tretia strana sa ustanoví ako veriteľ v konaní.

Ak výnosy zo speňaženia aktív, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia uložené pred začatím insolvenčného konania na zabezpečenie verejných dlhov alebo vo vzťahu ku ktorým prebieha exekučné konanie na výber verejných dlhov, presiahnu výšku pohľadávky vrátane vzniknutých úrokov a vzniknutých výdavkov na exekúciu, súdny vykonávateľ poukáže zostatkovú sumu na bankový účet konkurznej podstaty. Ak súdny vykonávateľ nespeňaží aktíva počas obdobia šiestich mesiacov od začiatku insolvenčného konania, aktívum prechádza od súdneho vykonávateľa k správcovi konkurznej podstaty a speňaží sa v insolvenčnom konaní. Ak sa platba v prospech žiadateľa uskutoční medzi dátumom, ku ktorému bolo pozastavené exekučné konanie, a zápisom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, vyplatená suma sa vráti do konkurznej podstaty. Ak sa podniknú kroky na realizáciu zábezpeky v prospech zabezpečeného veriteľa, podiel výnosov, ktorý presahuje výšku zábezpeky, sa pripojí ku konkurznej podstate.

Konkurzná podstata nezahŕňa:

• neskonfiškovateľné aktíva dlžníka a spoločníka s neobmedzeným ručením,
• finančné záruky uvedené v článkoch 22 písm. h) a 63 písm. a) bode 2 zákona o podzemných prírodných zdrojoch,
• aktíva prevádzkovateľov vodovodnej a kanalizačnej siete potrebné na ich primárne úkony, kým sa v príslušnej oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete,
• sumy uložené na bankovom účte podľa článku 60 ods. 2 zákona o nakladaní s odpadmi.

• predmety určené na bežné používanie dlžníkom a jeho rodinou, ako sa uvádzajú v zozname prijatom Radou ministrov,
• potraviny nevyhnutné na výživu dlžníka a jeho rodiny počas obdobia jedného mesiaca alebo v prípade poľnohospodárskych výrobcov do novej žatvy alebo ich ekvivalent v iných poľnohospodárskych výrobkoch,
• palivo nevyhnutné na vykurovanie, varenie a osvetlenie na obdobie troch mesiacov,
• stroje, nástroje, zariadenia a knihy, ktoré sa považujú za základné osobné vlastníctvo a ktoré samostatne zárobkovo činnému odborníkovi alebo remeselníkovi umožňujú pokračovať vo vykonávaní jeho povolania,
• pozemky dlžníka, ktorý je poľnohospodárskym výrobcom: záhrady a vinohrady s rozlohou až do 0,5 ha alebo polia s rozlohou až do 3 ha vrátane potrebných poľnohospodárskych strojov, nástrojov, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a semien na vysievanie na obdobie jedného roka,
• záprah ťažných zvierat, krava a päť malých poľnohospodárskych zvierat, desať úľov a domáca hydina vrátane potrebného krmiva až do novej žatvy alebo kým sa zvieratá môžu vypustiť na pastvu,
• obydlie dlžníka, ak ani dlžník, ani nijakí členovia jeho rodiny, s ktorými sa delí o spoločný obývací priestor, nemajú iné obydlie, bez ohľadu na to, či v ňom dlžník býva alebo nie. Ak obydlie presahuje obývacie potreby dlžníka a členov jeho rodiny, ako sa určuje vyhláškou Rady ministrov, nadbytočná časť sa ponúkne na predaj, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 zákona o vlastníctve,
• iné neskonfiškovateľné majetkové položky a pohľadávky chránené pred exekúciou iným zákonom.

• dlžníkov, ktorí dlhujú platby výživného, náhrady priznané podľa priestupkového zákona a finančné manko, ktoré sa má vyrovnať,
• dlžníkov v iných prípadoch výslovne stanovených zákonom.

V prípade, že je predmetom exekúcie mzda dlžníka alebo iná odmena prijatá za prácu alebo dôchodok, ktorý presahuje výšku minimálnej mzdy, môžu sa vykonať tieto zrážky:

1. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, predstavuje mesačnú mzdu, ktorá je vyššia ako minimálna mzda a nižšia ako dvojnásobok minimálnej mzdy – tretina tejto sumy, ak nemá nijaké deti, a štvrtina tejto sumy, ak má nezaopatrené deti;
2. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, predstavuje mesačnú mzdu, ktorá je vyššia ako dvojnásobok minimálnej mzdy a nižšia ako štvornásobok minimálnej mzdy – polovica tejto sumy, ak nemá nijaké deti, a tretina tejto sumy, ak má nezaopatrené deti;
3. ak príjem osoby, ktorej bolo nariadené uhradiť uvedené náklady, predstavuje mesačnú mzdu, ktorá je vyššia ako štvornásobok minimálnej mzdy – časť, ktorá presahuje sumu rovnajúcu sa dvojnásobku minimálnej mzdy, ak nemá nijaké deti, a dva a pol násobku minimálnej mzdy, ak má nezaopatrené deti.

V týchto prípadoch sa mesačná mzda alebo odmena vypočíta po odpočítaní dane a povinných platieb sociálneho poistenia. Tieto obmedzenia sa však neuplatňujú na pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s platbami výživného. V tomto prípade sa suma priznaná na výživnom odpočíta v plnej výške a zrážky zo mzdy alebo z akejkoľvek inej odmeny za prácu alebo z dôchodku za iné záväzky osoby, ktorej bola nariadená úhrada nedoplatkov na výživnom, sa vykonajú zo zostatku celkového príjmu tejto osoby. Exekúcia voči pohľadávkam na výživnom sa nepovoľuje. Exekúcia voči štipendiu sa povoľuje výhradne vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli v súvislosti s platbami výživného.

Ak sa dlžník, ktorý je fyzickou osobou, vzdá ochrany poskytnutej vo vzťahu k jeho osobnému majetku, mzde alebo inej odmene za prácu alebo dôchodku, tento jeho úkon je neplatný.

V článku 22 písm. h) a článku 63 písm. a) bode 2 zákona o podzemných prírodných zdrojoch sa stanovujú požiadavky týkajúce sa finančných záruk, ktoré prevádzkovateľ, držiteľ povolenia alebo koncesionár musí poskytnúť ministerstvu energetiky pred začatím úkonov na základe licencie, a najmä: neodvolateľná banková záruka vydaná v prospech ministerstva energetiky, zverenecký účet v banke, ktorú určí prevádzkovateľ a ktorá je prijateľná pre ministerstvo energetiky, poistná zmluva, v ktorej sa ako príjemca uvedie ministerstvo energetiky, dokumentárny akreditív, podľa ktorého sa finančné prostriedky môžu čerpať len na plnenie určených činností, alebo iná zákonné zábezpeky, ktoré sa prekonzultovali s ministerstvom energetiky.

V článku 60 ods. 2 zákona o nakladaní s odpadmi sa stanovujú požiadavky týkajúce sa záruk, ktoré sa majú poskytnúť na krytie budúcich nákladov spojených s uzavretím skládky a následnou starostlivosťou, takto: mesačné zrážky uhrádzané na zverenecký účet regionálnej služby pre kontrolu životného prostredia a vody (RIOSV) zodpovednej za oblasť, v ktorej sa skládka nachádza, mesačné zrážky uhrádzané na účet s osobitným účelom zablokovaný až do dokončenia a schválenia všetkých opatrení súvisiacich s uzavretím skládky a následnou starostlivosťou, okrem prípadov, keď sa použitie vložených finančných prostriedkov výslovne povolí, alebo banková záruka vydaná v prospech príslušnej služby RIOSV zodpovednej za oblasť, v ktorej sa skládka nachádza.

Na záverečnej schôdzi veriteľov sa prijíma uznesenie o nepredajnom osobnom majetku v konkurznej podstate a môže sa rozhodnúť, že osobný majetok so zanedbateľnou hodnotou alebo pohľadávky, ktorých vymáhanie by bolo neprimerane zložité, sa vrátia dlžníkovi.

Po splatení všetkých dlhov v plnej výške sa zostatok konkurznej podstaty vráti dlžníkovi.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník a správca konkurznej podstaty majú v insolvenčnom konaní tieto práva:

• vznášať námietky proti súvahe a správe, ktoré vypracoval likvidátor, ak sa konanie začalo proti spoločnosti v likvidácii. Súd rozhodne o námietke do štrnástich dní v rozhodnutí, proti ktorému nie je možné odvolanie,
• požiadať súd, aby vyhlásil dlžníka za insolventného a nariadil mu, aby prestal obchodovať, a to buď k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý však musí nastať pred uplynutím lehoty určenej na predloženie návrhu plánu ozdravenia, ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky by sa spôsobila ujma na konkurznej podstate,
• požiadať súd, aby pripustil preventívne opatrenia stanovené podľa zákona s cieľom zabezpečiť dostupné aktíva dlžníka,
• navrhnúť plán ozdravenia,
• požiadať súd, aby zvolal schôdzu veriteľov.

Úkony dlžníka a správcu konkurznej podstaty sa zaznamenajú vo verejnom registri, ktorý sa môže spravovať v elektronickej forme a je dostupný v podateľni insolvenčného súdu.

Dlžník, jeho zástupca a správca konkurznej podstaty sa nemôžu priamo ani prostredníctvom náhradníka alebo inej spriaznenej strany zúčastňovať na ponukových konaniach ani sa zúčastňovať ako kupujúci na aukciách určených na predaj osobného majetku alebo vlastníckych práv zahrnutých do konkurznej podstaty. Keď vlastnícke právo nadobudne neoprávnený uchádzač, predaj je neplatný a peniaze, ktoré kupujúci zaplatil, sa zadržia a použijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Po začatí insolvenčného konania alebo uložení predbežných a ochranných opatrení súdom dlžník ďalej obchoduje pod dohľadom správcu konkurznej podstaty a môže uzatvárať nové zmluvy len s predchádzajúcim súhlasom správcu konkurznej podstaty a pod podmienkou, že bude naďalej dodržiavať opatrenia, ktoré boli nariadené v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania.

Ak súd zistí, že úkonmi dlžníka sa poškodzujú záujmy veriteľov, môže dlžníka zbaviť práva spravovať svoj majetok a nakladať s ním a môže toto právo udeliť správcovi konkurznej podstaty.

Dlžník

Pri vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti musí dlžník do 30 dní požiadať súd o povolenie na začatie insolvenčného konania. Žiadosť podáva dlžník, jeho dedič, riadiaci orgán alebo zástupca, likvidátor obchodného podniku alebo spoločník s neobmedzeným ručením. Ak žiadosť podáva zástupca, vyžaduje sa výslovné splnomocnenie. Dlžník môže v žiadosti navrhnúť plán ozdravenia a určiť osobu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené pre správcov konkurznej podstaty, ktorí sa majú vymenovať, ak súd nariadi, aby sa začalo insolvenčné konanie.

Dlžník konajúci osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu môže vykonávať všetky potrebné procesné úkony v insolvenčnom konaní a v konaní, ktoré sa začalo vo vzťahu k žalobám o určovací rozsudok a žiadostiam o potvrdenie, s výnimkou tých, ktoré patria do výhradnej právomoci správcu konkurznej podstaty.

Dlžník a jeho rodina majú za určitých podmienok nárok na platby výživného. Výšku platby určí súd a táto suma predstavuje trovy insolvenčného konania.

Dlžník sa môže zúčastňovať na schôdzach veriteľov, ak to považuje za potrebné.

Súd môže na návrh dlžníka zrušiť uznesenie schôdze veriteľov, ak je nezákonné alebo nanajvýš škodlivé pre záujmy niektorých veriteľov.

Dlžník môže do siedmich dní od uverejnenia zoznamov prípustných a zamietnutých pohľadávok v obchodnom registri podať písomnú námietku, ktorej kópia sa zasiela správcovi konkurznej podstaty, proti akejkoľvek pohľadávke, ktorú pripustil alebo zamietol správca konkurznej podstaty. Dlžník môže do štrnástich dní od uverejnenia súdneho príkazu, ktorým sa schvaľuje zoznam, v obchodnom registri, podať žalobu o určovací rozsudok podľa článku 694 Obchodného zákonníka, ak súd zamietne jeho námietku proti pohľadávke, ktorú schválil správca konkurznej podstaty, alebo ak zahrnie pohľadávku do zoznamu schválených pohľadávok.

Dlžník môže súd požiadať, aby odvolal vymenovaného správcu konkurznej podstaty, ak si správca konkurznej podstaty neplní svoje povinnosti alebo ak koná spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy veriteľa alebo dlžníka.

Dlžník môže namietať proti vydaniu súdneho príkazu pri predaji osobného majetku a vlastníckych práv v konkurznej podstate.

Dlžník môže na súde podať písomnú námietku proti distribučnému účtu a namietať proti súdnemu príkazu, ktorým bol účet schválený.

Dlžník môže súd požiadať, aby v čase schvaľovania plánu ozdravenia osobitným rozhodnutím alebo k neskoršiemu dátumu s cieľom zabezpečiť zachovanie aktív a umožniť vykonávanie plánu určil aktíva, ktorými môže dlžník disponovať len s predchádzajúcim súhlasom dozorného orgánu, alebo v prípade, že neexistuje nijaký dozorný orgán, s predchádzajúcim súhlasom súdu, alebo aby nahradil jedného alebo viacerých členov dozornej rady.

Podľa článku 740 Obchodného zákonníka môže dlžník v ktoromkoľvek štádiu konania uzavrieť dohodu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami na účel urovnania ich peňažných pohľadávok. V tomto prípade správca konkurznej podstaty nezastupuje dlžníka ako stranu. Ak dlžník neplní svoje záväzky podľa tejto dohody, veritelia, ktorých pohľadávky predstavujú aspoň 15 % celkovej sumy pohľadávok, môžu požiadať o obnovenie insolvenčného konania.

Dlžník môže požiadať o obnovenie insolvenčného konania do jedného roka od dátumu zápisu rozhodnutia o pozastavení konania v obchodnom registri, ak zistí, že sú k dispozícii dostatočné aktíva, alebo ak zloží sumu potrebnú na úhradu počiatočných trov konania.

Dlžník môže súd požiadať, aby obnovil pozastavené konanie do jedného roka od dátumu príkazu na pozastavenie konania, ak sa počas tohto obdobia uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktoré neboli známe počas insolvenčného konania.

Dlžník môže súd požiadať, aby mu vydal rozhodnutie restitutio in integrum, pokiaľ ide o jeho obnoviteľné práva, ak v plnej výške splatí všetky dlhy, ktoré boli v konaní uznané ako prípustné, vrátane vzniknutých úrokov a výdavkov. Práva dlžníka sa obnovia bez splatenia všetkých dlhov v plnej výške, ak bola platobná neschopnosť spôsobená nepriaznivým podnikateľským a hospodárskym vývojom. Práva spoločníkov s neobmedzeným ručením sa obnovia za rovnakých podmienok. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa udeľuje restitutio in integrum, nie je možné odvolanie. Dlžník má sedem dní na to, aby napadol rozhodnutie, ktorým sa jeho žiadosť zamieta. Konečné rozhodnutie sa zapíše do spisu insolventného obchodníka, ktorý sa vedie v obchodnom registri.

Dlžník môže predložiť námietky proti záverečnej správe správcu konkurznej podstaty, ktorá bola vypracovaná pred ukončením jeho menovania, do siedmich dní od dátumu, ku ktorému sa správa predložila súdu. Súd rozhodne o správe do štrnástich dní a proti jeho rozhodnutiu nie je možné odvolanie.

Dlžníkovi sa zostatok konkurznej podstaty, ak existuje, môže odovzdať po úplnom a konečnom vyrovnaní všetkých jeho dlhov.

Ak sa žiadosť veriteľa o vyhlásenie platobnej neschopnosti zamietne v konečnom rozsudku, dlžník, či už fyzická alebo právnická osoba, má nárok na náhradu, ak veriteľ konal úmyselne alebo s hrubou nedbanlivosťou. Náhrada prináleží za každú hmotnú aj nehmotnú škodu, ktorá vznikla ako priamy dôsledok protiprávneho činu. Ak k škodám prispeli úkony dlžníka, náhrada sa môže znížiť. Ak žiadosť o povolenie na začatie insolvenčného konania podali viacerí veritelia, sú zodpovední spoločne a nerozdielne.

Dlžník musí najneskôr do štrnástich dní od začiatku insolvenčného konania predložiť súdu a správcovi konkurznej podstaty tieto dokumenty:

1. potrebné informácie o podnikaní spoločnosti a majetku dlžníka;
2. zoznam platieb v hotovosti alebo bankovým prevodom v sume prevyšujúcej 1 200 BGN, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti;
3. zoznam platieb, ktoré dlžník uhradil spriazneným stranám počas obdobia posledných dvanástich mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti;
4. notársky overené vyhlásenie, v ktorom sa uvedú všetky položky osobného majetku, vlastnícke práva a pohľadávky s menami a adresami ich dlžníkov.

Dlžník poskytne súdu alebo správcovi konkurznej podstaty informácie o svojich aktívach a podnikaní vrátane všetkých príslušných dokumentov do siedmich dní od dátumu, keď bol o to písomne požiadaný. Informácie musia byť aktuálne k dátumu tejto žiadosti. Inak súd uloží pokutu.

Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu neuhradenia počiatočných trov insolvenčného konania musí dlžník ukončiť pracovný pomer svojich pracovníkov a zamestnancov, informovať príslušné miestne riaditeľstvo vnútroštátnej finančnej správy, vydať príslušné dokumenty potvrdzujúce pracovnú skúsenosť a dĺžku pracovného pomeru na účely sociálneho poistenia pre uvedených pracovníkov a zamestnancov, vypracovať referenčný dokument, v ktorom sa uvedú všetky osoby so zaručenými pohľadávkami podľa zákona o zaručených pohľadávkach pracovníkov a zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a vyhlášok, ktorými sa stanovujú pravidlá na jeho vykonávanie, a odovzdať záznamy spoločnosti príslušnej miestnej pobočke Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia.

Dlžník predkladá najmenej raz za štvrťrok správu o svojej činnosti a opatreniach prijatých na vykonávanie plánu ozdravenia dozornému orgánu stanovenému v tomto pláne a informuje tento orgán o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na ozdravenie.

Riadiace orgány dlžníka musia získať predchádzajúci súhlas dozorných orgánov pred rozhodnutím o týchto záležitostiach:

• reštrukturalizácia dlžníka,
• uzavretie alebo prevod podnikov alebo ich podstatných častí,
• majetkové transakcie, ktoré nie sú bežnými úkonmi, a transakcie súvisiace s riadením obchodnej činnosti dlžníka,
• podstatná zmena obchodnej činnosti dlžníka,
• podstatné organizačné zmeny,
• zriadenie dlhodobej spolupráce, ktorá je nevyhnutná na vykonávanie plánu ozdravenia, alebo prerušenie takejto spolupráce,
• otvorenie alebo zatvorenie pobočiek.

Plán ozdravenia schválený súdom je pre dlžníka povinný, pričom dlžník musí bezodkladne vykonať stanovené štrukturálne zmeny.

Dlžník sa musí zdržať úkonov a transakcií uvedených v článkoch 645, 646 a 647 Obchodného zákonníka v lehotách a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, inak môžu byť tieto úkony a transakcie vyhlásené za neplatné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní.

Správca konkurznej podstaty

Podľa bulharských právnych predpisov je správca konkurznej podstaty fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

1. nebola v dospelosti odsúdená za úmyselný závažný trestný čin, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje úplná súdna rehabilitácia;
2. nie je manželom/manželkou ani pokrvným príbuzným dlžníka alebo veriteľa v priamej línii; nie je príbuzným dlžníka alebo veriteľa vo vedľajšej línii až po šesť pokolení a v spríbuznenej línii až po tri pokolenia;
3. nie je veriteľom v insolvenčnom konaní;
4. nie je insolventným dlžníkom, ktorému nebolo vydané rozhodnutie restitutio in integrum;
5. nemá s dlžníkom ani s veriteľom nijaké vzťahy, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému podozreniu, pokiaľ ide o jej nestrannosť;
6. má vysokoškolské vzdelanie v oblasti ekonómie alebo práva a najmenej tri roky príslušnej odbornej praxe;
7. úspešne absolvovala kompetenčnú skúšku v súlade s pravidlami a postupom, ktoré sa stanovujú v osobitnom právnom predpise, a bola zapísaná do zoznamu odborníkov, ktorí spĺňajú kritériá na vymenovanie do funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorý schválilo ministerstvo spravodlivosti a ktorý bol uverejnený v štátnom vestníku;
8. nebola odvolaná z funkcie správcu konkurznej podstaty z dôvodu porušenia svojich povinností alebo z dôvodu úkonov, ktorými sa poškodili záujmy veriteľov alebo dlžníka; nebola vyčiarknutá z registra, ktorý vedie centrálna banka, alebo odvolaná na základe uváženia fondu alebo na návrh ministerstva financií za porušenie povinnosti alebo za úkon, ktorým sa poškodzujú záujmy veriteľov;
9. neuplatňovali sa proti nej opatrenia podľa článku 65 ods. 2 bodu 11 zákona o bankách alebo článku 103 ods. 2 bodu 16 zákona o úverových inštitúciách.

Ministerstvo spravodlivosti vyčiarkne správcu konkurznej podstaty zo zoznamu, ak sa zistí porušenie právomocí a povinností zverených kancelárii správcu konkurznej podstaty, bez ohľadu na to, či porušenie stanovil insolvenčný súd, a zabezpečí uverejnenie zmeneného zoznamu v štátnom vestníku.

Právomoci zverené správcovi konkurznej podstaty môže vykonávať viacero osôb. V tomto prípade sa rozhodnutia prijímajú jednomyseľne a úkony sa vykonávajú spoločne, pokiaľ veritelia alebo – v prípade sporu medzi stranami vykonávajúcimi povinnosti správcu konkurznej podstaty – súd nerozhodnú inak. Ak právomoci zverené správcovi konkurznej podstaty vykonáva viacero osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia jednomyseľne a konajú spoločne, ich zodpovednosť je spoločná a nerozdielna.

Správca konkurznej podstaty musí uhrádzať povinný ročný poplatok za svoju odbornú prípravu. Správca konkurznej podstaty, ktorý včas neuhradí príslušný príspevok, sa môže vyčiarknuť z registra. Najneskôr do troch dní od určenia správcu konkurznej podstaty a pred svojím potvrdením vo funkcii musí správca konkurznej podstaty uzavrieť poistenie zodpovednosti pri výkone povolania na celé trvanie insolvenčného konania, aby bol chránený pred žalobami o náhradu škody, ktoré vzniknú na základe porušenia povinností jeho úradu.

Ministerstvo spravodlivosti v súčinnosti s ministerstvom hospodárstva musí každoročne organizovať kurzy odbornej prípravy pre správcov konkurznej podstaty.

Podľa Obchodného zákonníka sa správcovia konkurznej podstaty delia do týchto kategórií:

• dočasní správcovia konkurznej podstaty vymenovaní rozhodnutím o začatí insolvenčného konania,
• dočasní správcovia konkurznej podstaty vymenovaní v rámci ochranného opatrenia,
• stáli správcovia konkurznej podstaty, ktorí môžu byť zvolení schôdzou veriteľov alebo vymenovaní súdom, ak sa na vymenovaní nezhodne schôdza veriteľov,
• pomocní správcovia konkurznej podstaty,
• správcovia konkurznej podstaty ex officio vymenovaní v čase odvolania stáleho správcu konkurznej podstaty, ktorí vykonávajú svoje funkcie až do vymenovania nového stáleho správcu konkurznej podstaty.

Právomoci dočasného správcu konkurznej podstaty sú totožné s právomocami stáleho správcu konkurznej podstaty. Dočasný správca konkurznej podstaty okrem toho do štrnástich dní od dátumu, ku ktorému sa ustanovilo insolvenčné konanie, vyhotoví tieto dokumenty:

• zoznam veriteľov na základe účtovných kníh dlžníka, v ktorom sa uvedie výška ich pohľadávok a to, ktorí veritelia sú alebo boli spriaznení s dlžníkom v posledných troch rokoch pred začatím insolvenčného konania na základe informácií dostupných v obchodnom registri a v účtovných knihách dlžníka,
• osvedčenú kópiu účtovných kníh dlžníka,
• písomnú správu o dôvodoch platobnej neschopnosti, súčasných aktívach dlžníka, opatreniach prijatých na ich zachovanie a možnostiach záchrany podniku.

Dočasný správca konkurznej podstaty sa musí zúčastniť na prvej schôdzi veriteľov.

Insolvenčný súd vymenuje správcu konkurznej podstaty zvoleného na prvej schôdzi veriteľov, ak spĺňa uvedené požiadavky a poskytol svoj predchádzajúci písomný súhlas v podobe notársky overeného vyhlásenia, a určí dátum, ku ktorému sa správca konkurznej podstaty má ujať svojich povinností. Správca konkurznej podstaty v čase svojho menovania predkladá notársky overené vyhlásenie o existencii alebo neexistencii určitých právnych prekážok vykonávania povinností svojho úradu uvedených v Obchodnom zákonníku, ako sú postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcionára v akciovej spoločnosti, súbežné vykonávanie povinností likvidátora a správcu konkurznej podstaty a vykonávanie iných platených funkcií. Správca konkurznej podstaty musí vznik ktorejkoľvek z týchto okolností oznámiť insolvenčnému súdu. Správca konkurznej podstaty sa musí ujať funkcie k dátumu, ktorý stanovil súd. Ak to neurobí, súd do siedmich dní nahradí vymenovaného správcu konkurznej podstaty inou osobou vybranou spomedzi osôb, ktoré boli nominované prvou schôdzou veriteľov. Ak neboli predložené nijaké alternatívne nominácie, vymenuje sa správca konkurznej podstaty z príslušného zoznamu a zvolá sa nová schôdza veriteľov. Ak na schôdzi veriteľov nie je možné dospieť k dohode o vymenovaní správcu konkurznej podstaty alebo nie je možné rozhodnúť o jeho odmene, odmenu správcu konkurznej podstaty určí súd.

Súd odvoláva správcu konkurznej podstaty v týchto prípadoch:

1. na základe písomnej žiadosti správcu konkurznej podstaty;
2. na základe zriadenia poručníctva;
3. ak už správca konkurznej podstaty nespĺňa požiadavky stanovené zákonom;
4. na žiadosť veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice celkovej výšky pohľadávok;
5. na základe rozhodnutia prijatého na schôdzi veriteľov;
6. v prípadoch, keď správca konkurznej podstaty už nie je schopný vykonávať svoje právomoci;
7. v prípade úmrtia.

Súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh dlžníka, výboru veriteľov alebo veriteľa správcu konkurznej podstaty kedykoľvek odvolať, ak si neplní povinnosti alebo ak koná spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy veriteľa alebo dlžníka. Správca konkurznej podstaty odvolaný na vlastnú žiadosť musí plniť svoje povinnosti až do vymenovania nového správcu konkurznej podstaty. Príkaz, ktorým sa správca konkurznej podstaty odvoláva, je okamžite vykonateľný a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok. Zrušením príkazu na odvolanie sa odvolaná strana opätovne neustanovuje za správcu konkurznej podstaty v insolvenčnom konaní. Súd zvolá schôdzu veriteľov s úlohou nominovať nového správcu konkurznej podstaty. Až do výberu náhradníka vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty správca ex officio vymenovaný súdom.

Správca konkurznej podstaty najneskôr do troch dní od prevzatia funkcie požiada o uvoľnenie zapečateného majetku dlžníka a zostaví súpis nehnuteľného a osobného majetku dlžníka, jeho hotovosti, cenností, cenných papierov, zmlúv, pohľadávok atď. vrátane položiek osobného majetku vo vlastníctve tretích strán. Správca konkurznej podstaty zostaví súpis a ak sa neskôr objavia ďalšie aktíva, vypracuje sa doplňujúci súpis. Od okamihu zostavenia súpisu správca konkurznej podstaty zodpovedá za aktíva, ktoré sú v ňom uvedené, pokiaľ neboli odovzdané do úschovy dlžníkovi alebo tretej strane.

Správca konkurznej podstaty má tieto práva:

1. zastupovať podnik;
2. spravovať jeho súčasné záležitosti;
3. dohliadať nad obchodnými činnosťami dlžníka v prípade obmedzenia práv dlžníka;
4. získavať a uchovávať účtovné knihy a vybavovať obchodnú korešpondenciu podniku;
5. skúmať a zisťovať aktíva dlžníka;
6. v prípadoch stanovených zákonom požadovať ukončenie, zrušenie alebo anulovanie zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je dlžník;
7. zúčastňovať sa na súdnych procesoch, ktorých stranou je podnik, a podávať žaloby v jeho mene;
8. vymáhať peniaze dlžné dlžníkovi a vkladať výnosy na osobitný účet;
9. s povolením súdu disponovať peniazmi dlžníka uloženými na bankových účtoch, ak je to potrebné na spravovanie a zachovanie aktív dlžníka;
10. viesť prešetrovania s cieľom identifikovať veriteľov dlžníka;
11. konať na základe súdneho príkazu s cieľom zvolávať a organizovať schôdze veriteľov;
12. navrhnúť plán ozdravenia;
13. vykonávať úkony potrebné na ukončenie vlastníckych podielov dlžníka v iných spoločnostiach;
14. speňažiť konkurznú podstatu;
15. vykonávať iné úkony stanovené zákonom a nariadené súdom.

Všetky orgány a inštitúcie verejnej správy sú povinné pomáhať správcovi konkurznej podstaty pri plnení jeho povinností.

Od dátumu, ku ktorému rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobudne konečnú platnosť, správca konkurznej podstaty prijíma peniaze vyplácané na úhradu pohľadávok dlžníka.

Správca konkurznej podstaty musí zabezpečiť, aby boli zoznamy prípustných a neprípustných pohľadávok a finančné výkazy bezodkladne po ich vypracovaní uverejnené v obchodnom registri a veriteľom a dlžníkovi ich sprístupní v podateľni súdu.

Na účely rozšírenia konkurznej podstaty správca konkurznej podstaty vymáha podiely alebo príspevky, ktoré neuhradil spoločník s ručením obmedzeným, a podľa článkov 645, 646, 647 Obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách môže podať žalobu v súvislosti s insolvenčným konaním, ako aj žaloby o plnenie v súvislosti s týmito pohľadávkami. Keď žalobu podá veriteľ, súd ustanoví z úradnej moci správcu konkurznej podstaty za ďalšieho žalobcu. Správca konkurznej podstaty sa musí zúčastňovať na konaniach, ktoré sa začali v súvislosti so žalobou o určovací rozsudok, ktorú podal dlžník alebo veriteľ podľa článku 694 Obchodného zákonníka.

Správca konkurznej podstaty po získaní povolenia súdu dohodne predaj vlastníckych práv zahrnutých v konkurznej podstate, vypracuje rozpis rozdeľovania dostupných súm, ktoré sa majú rozdeliť medzi veriteľov s pohľadávkami podľa článku 722 ods. 1 Obchodného zákonníka v závislosti od ich postavenia, prednostných práv a zábezpeky, zabezpečí zapísanie tohto rozpisu v obchodnom registri a uhrádza platby podľa tohto rozpisu. Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy odložené v čase konečného rozdeľovania na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté.

Ak sa dlžník dohodne na vyrovnaní so všetkými veriteľmi s prípustnými pohľadávkami, správca konkurznej podstaty nezastupuje dlžníka ako stranu.

Správca konkurznej podstaty musí vykonávať právomoci svojho úradu obozretne a riadne. Správca konkurznej podstaty nesmie delegovať svoje právomoci na tretiu stranu bez výslovného povolenia súdu. Správca konkurznej podstaty nesmie rokovať v mene dlžníka ani osobne, ani prostredníctvom spriaznenej osoby. Správca konkurznej podstaty nesmie nijakým spôsobom, ani priamo, ani prostredníctvom inej osoby, nadobúdať osobný majetok alebo vlastnícke práva z konkurznej podstaty. Toto obmedzenie sa uplatňuje aj na manžela/manželku správcu konkurznej podstaty, jeho príbuzných v priamej línii a na jeho príbuzných vo vedľajšej línii až do šiestich pokolení a v spríbuznenej línii až do troch pokolení. Správca konkurznej podstaty nesmie zverejniť nijaké skutočnosti, údaje ani informácie, o ktorých sa dozvedel v spojení s výkonom právomocí a povinností, ktoré boli zverené jeho úradu.

Ak správca konkurznej podstaty neplní svoje povinnosti alebo ich plní zle, súd môže uložiť správcovi konkurznej podstaty pokutu až do výšky mesačnej odmeny. Správca konkurznej podstaty je povinný zaplatiť náhradu vo výške rovnajúcej sa úroku stanovenému zákonom za akékoľvek oneskorenie vkladov prijatých súm v banke. Správca konkurznej podstaty je povinný nahradiť dlžníkovi a veriteľom akúkoľvek škodu, ktorá bola protiprávne spôsobená pri vykonávaní jeho povinností.

Pri ukončení svojho mandátu musí správca konkurznej podstaty bezodkladne odovzdať účtovné knihy, záznamy a závierky spolu s majetkom, ktorý prijal do úschovy, novému správcovi konkurznej podstaty alebo osobe určenej súdom a v prípade, že sa pred preskúmaním situácie prijme plán ozdravenia, dlžníkovi. Právomoci správcu konkurznej podstaty sa končia uzavretím insolvenčného konania. Správca konkurznej podstaty odovzdá účtovné knihy a zostatok majetku dlžníka jeho riadiacemu orgánu. Práva správcu konkurznej podstaty sa opätovne udelia na základe rozhodnutia o obnovení insolvenčného konania.

V roku 2017 sa zaviedla funkcia pomocného správcu konkurznej podstaty. Pomocný správca konkurznej podstaty je fyzická osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené pre správcov konkurznej podstaty okrem týchto požiadaviek: aby mal najmenej dva roky príslušnej odbornej praxe, aby absolvoval kompetenčnú skúšku v súlade s postupom stanoveným v osobitnom právnom predpise a bol zapísaný do zoznamu odborníkov, ktorí môžu byť vymenovaní za správcu konkurznej podstaty, ktorý prijalo ministerstvo spravodlivosti a ktorý bol uverejnený v štátnom vestníku. Na pomocných správcov konkurznej podstaty sa okrem toho nesmú nikdy uplatňovať opatrenia podľa článku 65 ods. 2 bodu 11 zákona o bankách alebo článku 103 ods. 2 bodu 16 zákona o úverových inštitúciách.

Aby bol uchádzač vymenovaný za pomocného správcu konkurznej podstaty, musí absolvovať kompetenčnú skúšku v súlade s postupom stanoveným v právnom predpise. Ministerstvo spravodlivosti vydá príkaz na zapísanie pomocných správcov konkurznej podstaty, ktorí spĺňajú príslušné kompetenčné požiadavky, do osobitného zoznamu.

Pomocní správcovia konkurznej podstaty môžu vykonávať niektoré úkony v právomoci správcu konkurznej podstaty, pričom konajú na pokyn správcu konkurznej podstaty a v súlade s príslušným postupom (na základe splnomocnenia s výslovným povolením súdu). Pomocný správca konkurznej podstaty môže podpisovať niektoré dokumenty súvisiace s činnosťou správcu konkurznej podstaty, pričom k svojmu podpisu doplní slovo „pomocný“. Pomocný správca konkurznej podstaty je so správcom konkurznej podstaty spoločne a nerozdielne zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá bola protiprávne spôsobená pri vykonávaní ich povinností. Vzťahy medzi správcom konkurznej podstaty a pomocným správcom konkurznej podstaty sa upravujú zmluvou. Pri neexistencii osobitných pravidiel sa činnosť pomocných správcov konkurznej podstaty upravuje pravidlami platnými pre správcov konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty vymenovaný rozsudkom, ktorý vydal zahraničný súd, vykonáva práva zverené jeho úradu v krajine, kde sa začalo insolvenčné konanie, pokiaľ jeho činnosť nie je v rozpore s verejným poriadkom v Bulharskej republike. Na žiadosť správcu konkurznej podstaty vymenovaného zahraničným súdom môže bulharský súd začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. Schválenie plánu ozdravenia vo vedľajšom insolvenčnom konaní si vyžaduje súhlas správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní. Konkurzná odporovacia žaloba, ktorú podal správca konkurznej podstaty v hlavnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní, sa považuje za podanú v oboch konaniach.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V insolvenčnom konaní sa pohľadávka veriteľa môže započítať voči záväzku veriteľa, ktorý má voči dlžníkovi, ak oba dlhy existovali pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, boli vzájomne vykonateľné a rovnakého druhu a pohľadávka veriteľa sa stala splatnou. Ak sa pohľadávka veriteľa stane splatnou počas insolvenčného konania alebo v dôsledku rozhodnutia o vyhlásení dlžníka za insolventného, za predpokladu, že v dôsledku tohto rozhodnutia sú oba dlhy zaradené do rovnakej triedy, veriteľ môže svoj dlh započítať, až keď sa dlh stane splatným alebo ak boli oba dlhy zaradené na rovnakú úroveň. Vyhlásenie o započítaní sa musí oznámiť správcovi konkurznej podstaty.

Započítanie sa môže v prípade veriteľov konkurznej podstaty zrušiť, ak veriteľ pohľadávku získal a ak mu dlh vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pričom v čase získania pohľadávky alebo vzniku dlhu vedel, že dlžník je insolventný alebo nadmerne zadlžený, alebo že bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania. Bez ohľadu na čas, keď vzájomné dlhy vznikli, započítanie, ktoré dlžník uskutočnil po vyhlásení platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr ako jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť, je vo vzťahu k veriteľom konkurznej podstaty neplatné, okrem časti dlhu, ktorú by veriteľ mohol dostať v čase rozdelenia po speňažení aktív.

Žiadosť o zrušenie započítania môže podať správca konkurznej podstaty alebo v prípade, že správca konkurznej podstaty žiadosť nepodá, ktorýkoľvek veriteľ v insolvenčnom konaní do jedného roka od dátumu, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie, alebo k dátumu prijatia rozhodnutia o obnovení pozastaveného insolvenčného konania. Ak sa dlh započítal po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, lehota na podanie žiadosti o zrušenie započítania začína plynúť od dátumu vykonania započítania.

Začatie insolvenčného konania má odkladný účinok na všetky súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetkových, občianskoprávnych a obchodných sporov, v ktorých je dlžník stranou konania (okrem pracovnoprávnych sporov týkajúcich sa peňažných pohľadávok dlžníka). Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak k dátumu začatia insolvenčného konania v inej veci, v ktorej je dlžník odporcom, súd súhlasil s preskúmaním námietky, ktorú dlžník vzniesol proti započítaniu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu neuhradenia počiatočných trov insolvenčného konania (rozhodnutie podľa článku 632 ods. 1 Obchodného zákonníka) musí dlžník ukončiť pracovný pomer svojich pracovníkov a zamestnancov, informovať príslušné miestne riaditeľstvo vnútroštátnej finančnej správy, vydať príslušné dokumenty potvrdzujúce pracovnú skúsenosť a dĺžku pracovného pomeru na účely sociálneho poistenia uvedených pracovníkov a zamestnancov, vypracovať referenčný dokument, v ktorom sa uvedú všetky osoby so zaručenými pohľadávkami podľa zákona o zaručených pohľadávkach pracovníkov a zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a vyhlášok, ktorými sa stanovujú pravidlá na jeho vykonávanie, a odovzdať záznamy spoločnosti príslušnej miestnej pobočke Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia.

Správca konkurznej podstaty môže ukončiť akúkoľvek zmluvu, ktorej je dlžník zmluvnou stranou, na základe čiastočného alebo zásadného neplnenia zmluvy. V prípade vypovedania zmluvy správca konkurznej podstaty oznámi ukončenie zmluvy pätnásť dní vopred a musí odpovedať na žiadosti o informácie, ktoré zaslala druhá strana, pokiaľ ide o to, či sa zmluva ukončí alebo zostane platná na rovnaké obdobie. Ak správca konkurznej podstaty na žiadosť neodpovie, zmluva sa považuje za ukončenú. Ak sa zmluva ukončí, druhá strana má nárok na náhradu škody. V prípade, že zmluva, podľa ktorej dlžník uhrádza platby vo forme splátok, zostáva platná, správcovi konkurznej podstaty nevzniká nijaká povinnosť vyrovnať akékoľvek nedoplatky podľa tejto zmluvy, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Od dátumu, ku ktorému rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobudne konečnú platnosť, správca konkurznej podstaty prijíma peniaze vyplácané na úhradu pohľadávok dlžníka. Vyrovnanie pohľadávky dlžníka po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, ale pred dátumom zápisu tohto rozhodnutia, je platné, ak strana, ktorá pohľadávku vyrovnala, nebola informovaná o začatí insolvenčného konania, alebo v prípade, že bola o konaní informovaná, bol hospodársky úžitok, ktorým bola pohľadávka vyrovnaná, zaradený do konkurznej podstaty. Predpokladá sa dobrá viera, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Podľa článku 646 Obchodného zákonníka sú tieto úkony vo vzťahu k veriteľom neplatné, ak sa uskutočnili po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným procesným poriadkom:

• vyrovnanie dlhu, ktorý vznikol pred rozhodnutím o začatí insolvenčného konania,
• záloh alebo zábezpeka hypotéky, ktoré vznikli vo vzťahu k právu alebo aktívu osobného majetku z konkurznej podstaty,
• transakcia zahŕňajúca právo alebo aktívum z konkurznej podstaty.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o začatie insolvenčného konania môže insolvenčný súd na žiadosť veriteľa alebo z vlastnej iniciatívy, a ak je to potrebné na zachovanie aktív dlžníka, nariadiť, aby sa pozastavilo exekučné konanie voči aktívam dlžníka, s výnimkou exekučného konania, ktoré sa začalo podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak veriteľ žiada o prijatie opatrení, súd ich pripustí, pokiaľ je návrh veriteľa podložený presvedčivými písomnými dôkazmi a/alebo pokiaľ sa poskytne zábezpeka vo výške, ktorú určí súd, na odškodnenie dlžníka, ak sa následne rozhodne, že dlžník nie je insolventný ani nadmerne zadlžený. Súd môže uložené ochranné opatrenie zrušiť, ak už nie je potrebné na zachovanie konkurznej podstaty.

Rozhodnutie sa oznámi strane, na ktorú sa opatrenia vzťahujú, a strane, ktorá žiadala o ich uloženie. Rozhodnutie je okamžite vykonateľné a je možné sa proti nemu odvolať do siedmich dní od doručenia oznámenia. Odvolania nemajú odkladný účinok. Ochranné opatrenia sa považujú za zrušené od dátumu zápisu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o začatie insolvenčného konania. Uložené ochranné opatrenia zostávajú účinné až do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Od tohto dátumu sa ich účinok ruší účinkom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania má odkladný účinok na exekučné konanie týkajúce sa aktív zahrnutých do konkurznej podstaty okrem aktív podľa článku 193 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak sa platba v prospech žiadateľa uskutoční medzi dátumom, ku ktorému bolo pozastavené exekučné konanie, a zápisom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, vyplatená suma sa vráti do konkurznej podstaty. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia záujmov veriteľov a prijmú sa kroky na realizáciu zábezpeky v prospech zabezpečeného veriteľa, súd môže povoliť pokračovanie konania pod podmienkou, že podiel výnosov, ktorý presiahne výšku zábezpeky, sa pripojí ku konkurznej podstate. Ak sa predloží pohľadávka, ktorá sa uzná v insolvenčnom konaní, pozastavené konanie sa ukončí. Obstavenie a zabavenie uložené v exekučnom konaní nie sú vykonateľné voči pohľadávkam veriteľov konkurznej podstaty. Uloženie ochranných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia vo vzťahu k majetku dlžníka po začatí insolvenčného konania sa nepovoľuje.

Aktíva uvedené v článku 193 daňového poriadku a poriadku sociálneho poistenia sú aktíva, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré už boli uložené v exekučnom konaní na vymáhanie verejného dlhu, ktoré sa začalo pred začatím insolvenčného konania. Dotknuté aktíva speňaží verejný súdny vykonávateľ v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v daňovom poriadku a poriadku sociálneho poistenia. Ak výnosy zo speňaženia aktív nepostačujú na úhradu plnej výšky pohľadávky, kumulovaného úroku a poplatkov, ktoré vznikli vo verejnom exekučnom konaní, zostatok pohľadávky ústrednej verejnej správy alebo obce sa uspokojí v súlade so všeobecnými pravidlami. Ak výnosy zo speňaženia aktív presiahnu plnú výšku pohľadávky, kumulovaného úroku a poplatkov, ktoré vznikli vo verejnom exekučnom konaní, verejný súdny vykonávateľ uhradí zostatok výnosov na účet konkurznej podstaty. Ak verejný súdny vykonávateľ nespeňaží aktíva počas obdobia šiestich mesiacov od začiatku insolvenčného konania, aktíva prechádzajú od verejného súdneho vykonávateľa k správcovi konkurznej podstaty a speňažia sa v insolvenčnom konaní.

Po začatí insolvenčného konania sa súdom alebo rozhodcovským súdom nesmú predložiť nové žaloby podľa občianskeho alebo obchodného práva, ktoré sa týkajú majetkových sporov, okrem týchto prípadov:

• žaloby na ochranu práv tretích strán, ktoré vlastnia aktíva zaradené do konkurznej podstaty,
• pracovnoprávne spory,
• peňažné pohľadávky zabezpečené aktívami, ktoré vlastnia tretie strany.

Žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 Obchodného zákonníka na potvrdenie existujúcej pohľadávky, ktorá nebola pripustená v insolvenčnom konaní, alebo na napadnutie existencie uznanej pohľadávky, môžu podať tieto strany:

• dlžník, ak súd zamietne jeho námietku proti pohľadávke, ktorú uznal správca konkurznej podstaty, alebo zaradí túto pohľadávku do zoznamu uznaných pohľadávok,
• veriteľ s neuznanou pohľadávkou, ak súd námietku neprerokuje alebo ak pohľadávku vylúči zo zoznamu uznaných pohľadávok,
• veriteľ, ak súd zamietne jeho námietku proti uznaniu pohľadávky iného veriteľa alebo zaradí pohľadávku iného veriteľa do zoznamu uznaných pohľadávok.

Žiadosť o potvrdenie sa môže podať do štrnástich dní od dátumu, ku ktorému bolo rozhodnutie o schválení zoznamu uznaných pohľadávok uverejnené v obchodnom registri. Na konaní sa musí zúčastniť správca konkurznej podstaty. Konečné rozhodnutie má určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov v insolvenčnom konaní.

Platnosť predaja aktív zaradených do konkurznej podstaty na účel ich speňaženia sa môže napadnúť občianskoprávnou žalobou, ak aktívum nadobudla strana, ktorá nemala právo predkladať ponuky v aukcii, alebo ak nebola uhradená predajná cena. V tomto druhom prípade môže kupujúci odvrátiť žalobu, ak uhradí splatnú sumu spolu s úrokom kumulovaným odo dňa, ku ktorému bol vyhlásený za subjekt, ktorý kúpil predané aktívum.

Ak strana už nemá vlastnícke právo po predaji aktíva v rámci likvidácie konkurznej podstaty, môže o nápravu žiadať výhradne podaním žaloby vo vzťahu k vlastníctvu.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Začatie insolvenčného konania má odkladný účinok na všetky súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, v ktorých je dlžník stranou konania, okrem pracovnoprávnych sporov týkajúcich sa peňažných pohľadávok dlžníka. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak k dátumu začatia insolvenčného konania v inej veci, v ktorej je dlžník žalovanou stranou, súd pripustil preskúmanie vzájomného protinávrhu alebo námietky, ktorú dlžník vzniesol proti započítaniu. Pozastavené konanie sa obnoví, ak sa pohľadávka uzná v insolvenčnom konaní, t. j. ak sa zaradí do zoznamu uznaných pohľadávok schváleného súdom.

Pozastavené konania sa obnovujú za účasti týchto subjektov: 1. správca konkurznej podstaty a veriteľ, ak pohľadávka nie je zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, alebo do zoznamu pohľadávok schváleného súdom; alebo 2. správca konkurznej podstaty, veriteľ a strana, ktorá vzniesla námietku, ak je pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, ale proti jej zaradeniu bola vznesená námietka. V tomto prípade má rozhodnutie určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov s pohľadávkami voči konkurznej podstate.

Prebiehajúce konanie proti dlžníkovi týkajúce sa peňažných pohľadávok zabezpečených majetkom tretej strany sa nemôže pozastaviť.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku na základe obchodnej transakcie, môže podať žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti a pristúpiť ku konaniu, ktoré sa začalo na základe žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ktorú podal iný veriteľ. Dlžník môže v žiadosti navrhnúť aj plán ozdravenia a určiť osobu, ktorá spĺňa stanovené požiadavky pre správcov konkurznej podstaty a ktorá sa môže vymenovať, ak súd nariadi, aby sa začalo insolvenčné konanie. Veriteľ môže súd požiadať, aby pred tým, ako rozhodne o žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, nariadil predbežné a ochranné opatrenia, ak je to potrebné na zachovanie majetku dlžníka.

Ak je zrejmé, že pokračovaním prevádzky podniku by sa poškodzovala konkurzná podstata, súd môže na návrh veriteľa nariadiť prerušenie úkonov, a to buď k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo k neskoršiemu dátumu, ale pred uplynutím lehoty, v ktorej sa musí predložiť návrh plánu ozdravenia.

Ak dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na pokrytie počiatočných trov insolvenčného konania, súd určí sumu, ktorú má veriteľ vopred uhradiť v určenej lehote, aby sa začalo insolvenčné konanie. Ak aktíva dlžníka nie sú dostatočné alebo ak počiatočné trovy neboli uhradené vopred, veriteľ môže požiadať o obnovenie pozastaveného insolvenčného konania do jedného roka od zápisu rozhodnutia o zastavení konania.

Veritelia môžu napadnúť súdne príkazy a rozhodnutia vydané v insolvenčnom konaní a úkony a rozhodnutia riadiacich orgánov dlžníka, ak boli splnené podmienky stanovené v Obchodnom zákonníku.

V insolvenčnom konaní sa výzvy na dostavenie sa a predvolania určené veriteľom, ktorí boli ustanovení ako strany konania, doručujú na ich príslušnú adresu v Bulharsku. Ak veriteľ zmenil adresu bez toho, aby to oznámil súdu, všetky predvolania a dokumenty sa pripoja k spisu a považujú sa za riadne doručené. Ak veriteľ nemá v Bulharsku adresu a jeho sídlo sa nachádza v inej krajine, musí uviesť adresu na doručovanie v Bulharsku. Ak sa neuvedie nijaká adresa na doručovanie v Bulharsku, predvolania sa uverejňujú v obchodnom registri. Po začatí insolvenčného konania sa nenapadnuteľné úkony súdu, ktoré sa nemusia zapísať do obchodného registra alebo oznámiť stranám v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, považujú za oznámené stranám prostredníctvom ich zápisu do registra, ktorý vedie súd. Ak sa v Obchodnom zákonníku stanovuje, že predvolanie sa má stranám doručiť prostredníctvom oznámenia uverejneného v obchodnom registri, pozvánka, oznámenie alebo predvolanie sa musí uverejniť najmenej sedem dní pred plánovaným dátumom schôdze alebo pojednávania.

Na prvej schôdzi veriteľov sa zúčastňujú veritelia zaradení do zoznamu, ktorý zostavil dočasný správca konkurznej podstaty na základe účtovných kníh dlžníka a výňatkov z týchto kníh a ktorý sa predstaví na prvej schôdzi. Veritelia sa na tejto prvej schôdzi zúčastňujú osobne alebo prostredníctvom zástupcu splnomocneného na zastupovanie veriteľa výslovným splnomocnením. Ak je veriteľom fyzická osoba, podpis splnomocňujúceho na splnomocnení musí byť overený notárom. Uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov veriteľov uvedených v zozname, s vylúčením hlasov veriteľov, ktorí sú v súčasnosti prepojení s dlžníkom, veriteľov, ktorí boli s dlžníkom prepojení v období troch rokov pred začatím insolvenčného konania, a veriteľov, ktorí nadobudli pohľadávky od strán, ktoré boli s dlžníkom prepojené v období troch rokov pred začatím insolvenčného konania. Na prvej schôdzi veriteľov sa vykonajú tieto úkony:

• veritelia sa oboznámia so správou, ktorú vypracoval dočasný správca konkurznej podstaty,
• nominuje sa stály správca konkurznej podstaty a nominácia sa predloží súdu,
• zvolí sa výbor veriteľov.

Prvá schôdza veriteľov sa nezvolá v týchto prípadoch:

1. dlžník pred podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti počas troch rokov nepredložil svoje výročné finančné správy do obchodného registra;
2. dlžník si neplnil povinnosti spolupracovať s dočasným správcom konkurznej podstaty a neodovzdal svoje účtovné knihy alebo sa jeho účtovné knihy uchovávali spôsobom, ktorý je zjavne nesprávny.

V tomto prípade dočasný správca konkurznej podstaty vymenovaný súdom vykonáva svoje povinnosti, kým sa nevymenuje stály správca konkurznej podstaty na schôdzi veriteľov po tom, ako súd schváli pohľadávky, ktoré uznal správca konkurznej podstaty.

Schôdza veriteľov sa môže zvolať na žiadosť dlžníka, správcu konkurznej podstaty, výboru veriteľov alebo veriteľov, ktorí sú držiteľmi jednej pätiny celkovej sumy uznaných pohľadávok. Schôdza veriteľov sa uskutoční bez ohľadu na počet zúčastnených veriteľov a predsedá jej sudca, ktorý vedie insolvenčné konanie. Na účely prijímania uznesení má každý veriteľ počet hlasov zodpovedajúci podielu jeho pohľadávky na celkovej sume uznaných pohľadávok, pričom hlasovacie práva udeľuje súd. Hlasovacie práva sa môžu udeliť aj veriteľom v obnovených súdnych procesoch alebo rozhodcovských konaniach proti dlžníkovi týkajúcich sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, pokiaľ je pohľadávka podložená presvedčivými písomnými dôkazmi, veriteľom s neuznanými pohľadávkami, ktorí podali žalobu o určovací rozsudok podľa článku 694 Obchodného zákonníka, a veriteľom s uznanými pohľadávkami, v prípade ktorých bola existencia pohľadávky napadnutá žalobou podľa článku 694 Obchodného zákonníka. Žiadne hlasovacie právo sa neudeľuje veriteľovi s nezabezpečenou pohľadávkou týkajúcou sa úrokov, ktoré vznikli uplatnením zákona alebo podľa zmluvy a ktoré sú splatné po dátume prijatia rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, veriteľom s pohľadávkami týkajúcimi sa úverov, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár, a veriteľom s pohľadávkami vyplývajúcimi z darov alebo z výdavkov, ktoré veriteľovi vznikli v rámci účasti na insolvenčnom konaní, okrem prípadov vopred uhradených trov, keď aktíva dlžníka nie sú dostatočné na pokrytie uhradených trov. Uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, pokiaľ sa v Obchodnom zákonníku nestanovuje inak.

Na schôdzi veriteľov sa:

• veritelia oboznámia so správou o činnosti správcu konkurznej podstaty,
• veritelia oboznámia so správou výboru veriteľov,
• volí správca konkurznej podstaty, ak správca konkurznej podstaty nebol zvolený,
• prijímajú rozhodnutia o odvolaní správcu konkurznej podstaty a o jeho nahradení,
• určuje aktuálna odmena, upravuje odmena a určuje konečná odmena správcu konkurznej podstaty,
• volí výbor veriteľov, ak výbor veriteľov nebol zvolený, alebo sa mení jeho zloženie,
• predkladá súdu návrh výšky platieb výživného, ktoré sa má priznať dlžníkovi a jeho rodine,
• určuje spôsob a prostriedok, akým sa speňažia aktíva dlžníka, postup a podmienky ocenenia majetku, výber odhadcov a ich odmena.

Ak na schôdzi veriteľov nie je možné rozhodnúť o vymenovaní správcu konkurznej podstaty, správcu konkurznej podstaty vymenuje súd, a ak nie je možné rozhodnúť o spôsobe a pravidlách speňaženia majetku dlžníka, rozhodnutie prijme správca konkurznej podstaty. Súd odvolá správcu konkurznej podstaty na návrh veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice celkovej výšky pohľadávok. Súd môže na návrh veriteľa kedykoľvek odvolať správcu konkurznej podstaty, ak neplní povinnosti svojho úradu alebo ak koná spôsobom, ktorý ohrozujú záujmy veriteľa alebo dlžníka.

Na schôdzi veriteľov sa môže prijať rozhodnutie o vymenovaní dozorného orgánu s právomocou vykonávať kontrolu nad činnosťou dlžníka na obdobie účinnosti plánu ozdravenia alebo na kratšie obdobie, a to aj vtedy, keď sa to v pláne ozdravenia výslovne nepredpokladá.

So súhlasom schôdze veriteľov môže súd správcovi konkurznej podstaty povoliť predaj osobného majetku dlžníka pred povolením speňaženia konkurznej podstaty, ak náklady na skladovanie takéhoto osobného majetku do príkazu na prevedenie konkurznej podstaty v súlade so všeobecným postupom presiahnu jeho hodnotu. So súhlasom schôdze veriteľov sa môžu predať ďalšie aktíva zaradené do konkurznej podstaty, ak je to potrebné na pokrytie nákladov insolvenčného konania a ak nikto z veriteľov na základe výzvy nesúhlasil s tým, že náklady uhradí vopred.

Na návrh správcu konkurznej podstaty a v súlade s uznesením prijatým schôdzou veriteľov insolvenčný súd povoľuje predaj aktív dlžníka prostredníctvom priameho predaja alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ak sa osobný majetok a vlastnícke práva, ktoré sa ponúkli na predaj v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva, nepredali pre nedostatok kupujúcich alebo pre odstúpenie kupujúceho.

Uznesenia schôdze veriteľov sú záväzné pre všetkých veriteľov vrátane tých, ktorí nie sú na schôdzi prítomní. Súd môže na návrh veriteľa zrušiť uznesenie schôdze veriteľov, ak je nezákonné alebo nanajvýš škodlivé pre záujmy niektorých veriteľov.

Na schôdzi veriteľov sa môže zvoliť výbor veriteľov zložený najmenej z troch a najviac z deviatich členov. Výbor veriteľov musí byť povinne zložený z členov, ktorí zastupujú zabezpečených a nezabezpečených veriteľov, okrem veriteľov uvedených v článku 616 ods. 2 Obchodného zákonníka (veritelia, ktorých pohľadávky sa uspokojujú po uspokojení pohľadávok všetkých ostatných veriteľov v plnej výške). Výbor veriteľov pomáha s úkonmi správcu konkurznej podstaty v súvislosti so správou aktív a dohliada nad týmito úkonmi, vykonáva kontroly obchodných záznamov dlžníka a dostupných hotovostných prostriedkov, môže navrhnúť odvolanie správcu konkurznej podstaty a predkladať stanoviská k pokračovaniu obchodnej činnosti podniku dlžníka a k odmene dočasného správcu konkurznej podstaty a správcu konkurznej podstaty ex officio, opatreniam prijatým v súvislosti so speňažením majetku a k zodpovednosti správcu konkurznej podstaty, atď. Členovia výboru veriteľov majú nárok na odmenu na účet veriteľov v sume určenej v čase ich zvolenia.

Členovia výboru veriteľov nesmú nijakým spôsobom, ani priamo, ani prostredníctvom inej osoby, nadobúdať majetok alebo vlastnícke práva z konkurznej podstaty. Toto obmedzenie sa uplatňuje aj na manžela/manželku správcu konkurznej podstaty, jeho príbuzných v priamej línii a na jeho príbuzných vo vedľajšej línii až do šiestich pokolení a v spríbuznenej línii až do troch pokolení.

Pozastavené súdne procesy a rozhodcovské konania týkajúce sa majetkových sporov podľa občianskeho alebo obchodného práva, v ktorých je dlžník stranou konania, sa obnovia a konanie pokračuje za účasti správcu konkurznej podstaty a veriteľa, ak pohľadávka nie je zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, alebo v zozname pohľadávok schválených súdom, alebo za účasti správcu konkurznej podstaty, veriteľa a strany, ktorá vzniesla námietku, ak je pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok, ktoré uznal správca konkurznej podstaty, ale proti jej zaradeniu bola vznesená námietka.

Insolvenčný súd môže na návrh veriteľa pripustiť preventívne opatrenia stanovené zákonom s cieľom zabezpečiť dostupné aktíva dlžníka.

Veriteľ môže započítať dlh, ktorý má voči dlžníkovi, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 645 Obchodného zákonníka. Na účely rozšírenia konkurznej podstaty môže správca konkurznej podstaty v súvislosti s insolvenčným konaním predložiť vec súdu podľa článkov 645, 646 a 647 Obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách a podávať žaloby o plnenie v súvislosti s týmito pohľadávkami. Ak veriteľ predložil pohľadávku, druhé podanie vo vzťahu k tej istej pohľadávke sa nepovolí. Druhý veriteľ však môže pred prvým pojednávaním vo veci súd požiadať, aby ho ustanovil ako ďalšieho žalobcu.

Veriteľ môže správcu konkurznej podstaty požiadať, aby mu poskytol register a správu na nahliadnutie a vypracoval osobitnú správu o otázkach záujmu, ktoré neboli zahrnuté v správe za dané obdobie. Veriteľ môže predložiť námietku proti písomnej správe správcu konkurznej podstaty v súvislosti s vyrovnaním jeho pohľadávok do siedmich dní od dátumu, ku ktorému bola správa predložená.

Veritelia môžu predkladať svoje pohľadávky insolvenčnému súdu písomne. Do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri môžu súdu predkladať písomné námietky proti pohľadávkam, ktoré správca konkurznej podstaty uznal alebo neuznal, a do štrnástich dní od dátumu uverejnenia rozhodnutia, ktorým súd zoznam schválil, v obchodnom registri môžu podávať žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 Obchodného zákonníka.

Veritelia môžu predkladať svoje pohľadávky insolvenčnému súdu písomne. Do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri môžu súdu predkladať písomné námietky proti pohľadávkam, ktoré správca konkurznej podstaty uznal alebo neuznal, a následne môžu do siedmich dní od dátumu uverejnenia rozhodnutia, ktorým súd zoznam schválil, v obchodnom registri podávať žaloby o určovací rozsudok na dosiahnutie potvrdenia neprípustných pohľadávok alebo na napadnutie existencie prípustných pohľadávok.

Plán ozdravenia môžu navrhnúť veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej jednej tretiny zabezpečených pohľadávok, a veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej jednej tretiny nezabezpečených pohľadávok, okrem týchto veriteľov: veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok vyplývajúcich zo zákonného alebo zmluvného úroku z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok vyplývajúcich z úverov, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár; veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok vyplývajúcich z darov a z výdavkov, ktoré veriteľovi vznikli v insolvenčnom konaní, okrem vopred uhradených trov, keď majetok dlžníka nebol dostatočný na ich pokrytie.

Veriteľ s prípustnou pohľadávkou alebo s hlasovacím právom uznaným súdom môže navrhnúť plán ozdravenia pre prevádzkovateľov insolventného podniku dlžníka a hlasovať o tomto pláne (a to aj v neprítomnosti, prostredníctvom notársky overeného listu s podpisom veriteľa). Veritelia vrátane veriteľov s neuznanými pohľadávkami, v prípade ktorých bola na súde podaná žaloba o určovací rozsudok podľa článku 694 Obchodného zákonníka, môžu podať námietku proti prijatému plánu do siedmich dní odo dňa, ku ktorému bol plán prijatý.

V prípade, že si dlžník neplní povinnosti vyplývajúce z plánu, veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej 15 % celkovej sumy pohľadávok prevedených na základe plánu, môžu požiadať o obnovenie insolvenčného konania.

Veriteľ môže podať písomnú námietku na súd proti rozpisu rozdeľovania a následne sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým súd rozpis schválil.

Ak si dlžník neplní povinnosti vyplývajúce z mimosúdnej dohody uzavretej s veriteľmi podľa článku 740 Obchodného zákonníka, veritelia, ktorí sú držiteľmi najmenej 15 % celkovej sumy všetkých pohľadávok, môžu súd požiadať o obnovenie insolvenčného konania.

Dlžník alebo veriteľ, ktorý je držiteľom uznanej pohľadávky alebo pohľadávky potvrdenej súdom, môže požiadať o obnovenie pozastaveného insolvenčného konania v lehote jedného roka od dátumu súdneho príkazu na pozastavenie konania, ak sa počas tohto obdobia uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktorých existencia nebola známa pri ukončení insolvenčného konania.

V lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia žiadosti dlžníka o vydanie rozhodnutia restitutio in integrum v obchodnom registri môže každý veriteľ, ktorý je držiteľom prípustnej pohľadávky alebo pohľadávky potvrdenej súdom, podať proti nej námietku.

Na žiadosť veriteľa môže bulharský súd začať vedľajšie insolvenčné konanie proti obchodníkovi, ktorého zahraničný súd vyhlásil za insolventného, ak tento obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva. Veriteľ, ktorý prijal čiastočnú úhradu v hlavnom konaní, sa zúčastňuje na rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, ak podiel, ktorý by získal, je väčší ako podiel, ktorý sa má rozdeliť ostatným veriteľom vo vedľajšom konaní.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca konkurznej podstaty má tieto právomoci: skúmať a identifikovať majetok, ktorý patrí dlžníkovi; zúčastňovať sa na súdnych procesoch proti podniku dlžníkovi alebo podávať žaloby v mene dlžníka; v prípadoch vyplývajúcich zo zákona žiadať o ukončenie, zrušenie alebo anulovanie zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je dlžník; vymáhať peniaze dlžné dlžníkovi a vkladať ich na osobitný účet; s povolením súdu disponovať peniazmi uloženými na bankových účtoch dlžníka, ak je to potrebné na spravovanie a zachovanie aktív dlžníka; a speňažiť aktíva zaradené do konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty predáva osobný majetok a vlastnícke práva zaradené do konkurznej podstaty v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva po získaní povolenia súdu a v súlade s rozhodnutím prijatým schôdzou veriteľov. Ak takéto rozhodnutie nebolo prijaté, o spôsobe a postupe speňaženia aktív a o pravidlách ich oceňovania vybranými odhadcami rozhodne správca konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty vypracuje oznámenie o predaji, v ktorom sa uvedú tieto informácie: údaje o dlžníkovi, opis majetku na predaj, pravidlá a postup predaja, dátum, čas a miesto predaja, lehota na predkladanie ponúk počas dňa a ocenenie majetku na predaj. Správca konkurznej podstaty oznámenie viditeľne vyvesí v priestoroch mestského úradu miesta, v ktorom sa nachádza sídlo dlžníka, a v jeho priestoroch najmenej štrnásť dní pred dátumom predaja uvedeným v oznámení. Správca konkurznej podstaty okrem toho vypracuje protokol s podrobným opisom uvedených opatrení a zabezpečí uverejnenie tohto protokolu v osobitnom vestníku ministerstva hospodárstva štrnásť dní pred dátumom predaja uvedeným v oznámení.

Predaj sa uskutoční v kancelárii správcu konkurznej podstaty alebo na adrese sídla dlžníka v deň uvedený oznámení. Dražitelia, ktorí sa chcú na predaji zúčastniť, musia zložiť zálohu vo výške 10 % odhadu hodnoty. Každý dražiteľ musí uviesť ponúkanú cenu v číslach a slovom a predložiť ponuku spolu s potvrdením o zaplatení zálohy v zapečatenej obálke. Ponuky sa predkladajú správcovi konkurznej podstaty v deň predaja v stanovenej lehote a zapisujú sa vo vyhradenom registri v poradí, v akom boli prijaté. Bezprostredne po uplynutí stanovenej lehoty správca konkurznej podstaty oznámi doručené ponuky v prítomnosti zúčastnených dražiteľov a vypracuje zápisnicu. Ponuky neoprávnených dražiteľov a prípadné ponuky s nižšou navrhovanou cenou, ako je odhad hodnoty, sú neplatné. Majetok sa predá dražiteľovi s najvyššou ponukou. Ak najvyššiu sumu ponúkol viac ako jeden dražiteľ, kupujúci sa určí pomocou okamžitej aukcie, ktorú správca konkurznej podstaty uskutoční v prítomnosti zúčastnených dražiteľov. Víťazný dražiteľ sa uvedie v zázname, ktorý vyhotovil správca konkurznej podstaty a ktorý potom podpíše správca konkurznej podstaty a všetci uchádzači. Kupujúci musí ponúknutú cenu po odpočítaní zálohy vo výške 10 % uhradenej vopred zaplatiť do siedmich dní od ukončenia predaja. Ak je kupujúcim veriteľ, ktorý je držiteľom uznanej pohľadávky, alebo zabezpečený veriteľ, správca konkurznej podstaty vyhotoví distribučný účet, v ktorom sa uvedie podiel ceny, ktorý má kupujúci uhradiť a ktorý sa má uchovať na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov, a podiel ceny, ktorý sa má započítať voči pohľadávke veriteľa. V tomto prípade musí kupujúci do siedmich dní od dátumu, ku ktorému účet nadobudne účinnosť, uhradiť sumu, ktorá sa má uchovať na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov, ako sa stanovuje v distribučnom účte, alebo ak neexistujú iní veritelia, sumu, o ktorú cena, ktorá sa má uhradiť, prevyšuje jeho pohľadávku. Ak sa cena neuhradí do siedmich dní, správca konkurznej podstaty ponúkne majetok dražiteľovi, ktorý ponúkol druhú najvyššiu cenu, pokiaľ tento dražiteľ nestiahol svoj vklad. So súhlasom tohto dražiteľa ho potom správca konkurznej podstaty vyhlási za kupujúceho. V prípade potreby správca konkurznej podstaty tento proces opakuje, až kým sa majetok neponúkne všetkým dražiteľom, ktorí ponúkli cenu, ktorá nie je nižšia ako odhad hodnoty.

Ak sa neprihlásia nijakí uchádzači alebo ak sa nedoručia nijaké platné ponuky, alebo ak kupujúci nezaplatí cenu, uverejní sa nové oznámenie o predaji a usporiada sa aukcia s otvoreným predkladaním ponúk s úvodnou cenou, ktorá sa rovná 80 % odhadu. Ponuky sa zaznamenajú v zozname ponúk a správca konkurznej podstaty určí postup, ktorý sa uvedie v oznámení.

Ak vyhlásený kupujúci uhradí splatnú sumu včas, súd vydá kupujúcemu rozhodnutie o nadobudnutí vlastníctva v deň nasledujúci po úhrade. Ostatní dražitelia v aukcii a dlžník môžu rozhodnutie o nadobudnutí vlastníctva napadnúť na odvolacom súde. Ak sa rozhodnutie o nadobudnutí vlastníctva zruší alebo ak sa predaj vyhlási za neplatný, po uverejnení nového oznámenia sa uskutoční nová aukcia.

Správca konkurznej podstaty prizná kupujúcemu nadobudnutie vlastníckeho práva na základe účinného rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva a potvrdenia o úhrade príslušných poplatkov za prevod majetku a poplatkov za zápis uvedeného rozhodnutia. Riziko straty vlastníckeho práva znáša kupujúci a výdavky na jeho zachovanie, až kým kupujúci nenadobudne vlastníctvo, sa hradia z konkurznej podstaty.

Ak sa v súvislosti s dlhom niektorého z vlastníkov začalo exekučné konanie voči spoločnému vlastníckemu právu, uvedie sa opis vlastníckeho práva ako celku, ale predá sa len nehmotná časť, ktorú vlastní dlžník. Majetok sa môže predať v celosti s písomným súhlasom ostatných spoločných vlastníkov.

V prípade predaja majetku, ktorý dlžník poskytol ako zábezpeku hypotéky alebo záloh na zabezpečenie dlhu inej strany alebo ktorý nadobudol zaťažený hypotékou alebo zálohom, správca konkurznej podstaty zašle zabezpečenému veriteľovi oznámenie o čase predaja. Vyhotoví sa samostatný distribučný účet, v ktorom sa uvedú sumy, ktoré sa majú zabezpečenému veriteľovi uhradiť z predaja takéhoto majetku. Správca konkurznej podstaty vyhradí sumu splatnú zabezpečenému veriteľovi v rámci tohto distribučného účtu, ktorá sa odovzdá po predložení exekučného príkazu vo vzťahu k dlhu alebo osvedčenia, že pohľadávka bola uznaná v insolvenčnom konaní. Správca konkurznej podstaty vyhradí sumu splatnú zabezpečenému veriteľovi, ktorý je držiteľom pohľadávky vo vzťahu k dlhu zabezpečenému záložným právom, po predložení osvedčenia z registra s potvrdením zápisu záložného práva a notársky overeného vyhlásenia s podpisom veriteľa, ktorým sa potvrdzuje súčasná výška zabezpečeného úveru.

Na návrh správcu konkurznej podstaty a v súlade s uznesením prijatým schôdzou veriteľov insolvenčný súd povoľuje predaj aktív dlžníka prostredníctvom priameho predaja alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ak sa osobný majetok a vlastnícke práva, ktoré sa ponúkli na predaj v celosti, ako samostatné časti alebo ako jednotlivé položky a práva, nepredali pre nedostatok kupujúcich alebo pre odstúpenie kupujúceho. Predajná cena nesmie byť nižšia ako 80 % odhadu. Ponuka na nadobudnutie akcií, ktoré dlžník vlastní v iných spoločnostiach, sa musí najprv predložiť ostatným spoločníkom. Ak sa ponuka neprijme v lehote jedného mesiaca, akcie sa predajú. V týchto prípadoch sa nadobúdacia cena akcií musí uhradiť v lehote, ktoré nepresiahne 60 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa vyberie kupujúci, a zmluva sa uzavrie po splatení ceny v plnej výške.

Ak sa obytné jednotky, ktoré vlastní dlžník, k dátumu uznesenia schôdze veriteľov o pravidlách a postupe ich speňaženia prenajímajú pracovníkom a zamestnancom dlžníka, alebo zamestnancom, ktorí sú držiteľmi pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov s dlžníkom, správca konkurznej podstaty musí najprv obytné jednotky ponúknuť na predaj týmto nájomníkom, okrem prípadov prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa dotknutých obytných jednotiek. Správca konkurznej podstaty zašle každej osobe písomnú výzvu, v ktorej sa uvedie opis nehnuteľnosti, odhad jej hodnoty, lehota na úhradu, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 dní a dlhšia ako 60 dní, a bankový účet, na ktorý sa peniaze musia poukázať. Strany majú právo v lehote štrnástich dní písomne oznámiť správcovi konkurznej podstaty, či chcú obytnú jednotku kúpiť za cenu rovnajúcu sa cene uvedenej v odhade hodnoty a v stanovenej lehote. Pri úhrade ceny si pracovníci a zamestnanci môžu započítať svoje pohľadávky v súvislosti s nevyplatenými mzdami, ktoré im dlhuje dlžník. Predajná zmluva sa vyhotoví vo forme listu vlastníctva, ktorý podpíše správca konkurznej podstaty vo funkcii predávajúceho. Výdavky spojené s predajom znáša predávajúci.

Správca konkurznej podstaty požiada o odovzdanie osobného majetku, ktorý sa poskytol ako záloh a ktorého držiteľom je veriteľ alebo tretia strana, a predá ho v súlade s postupom stanoveným v kapitole štyridsaťšesť Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon neumožňuje, aby predaj uskutočnil veriteľ bez zásadu súdu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V insolvenčnom konaní sa môžu predložiť tieto pohľadávky:

• pohľadávky týkajúce sa dlhov zabezpečených zálohom alebo zábezpekou hypotéky, alebo pohľadávky týkajúce sa dlhov, ktoré boli zadržané alebo obstavené, zaregistrované v súlade so zákonom o záložných právach,
• pohľadávky, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje záložné právo,
• výdavky, ktoré vznikli počas insolvenčného konania (kolkový poplatok splatný v súvislosti s insolvenčným konaním a všetky ďalšie výdavky, ktoré vznikli do nadobudnutia platnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; odmena správcu konkurznej podstaty; pohľadávky pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka, ak neprestal obchodovať; náklady súvisiace s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty; platba výživného v prospech dlžníka a jeho rodiny),
• pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov existujúcich pred začatím insolvenčného konania,
• zákonná náhrada, ktorú má dlžník zaplatiť tretím stranám,
• dlhy podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe alebo obciam vrátane okrem iného dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s daňami, clami, poplatkami a povinnými príspevkami sociálneho zabezpečenia, pokiaľ vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• pohľadávky, ktoré vznikli po prijatí rozhodnutia o začatí insolvenčného konania a neboli uhradené k stanovenému dátumu splatnosti,
• ďalšie nezabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli pred prijatím rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• zákonné alebo zmluvné úroky z nezabezpečených dlhov splatné po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• úvery, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár,
• dary,
• výdavky, ktoré vznikli veriteľom v súvislosti s insolvenčným konaním, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) Obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania).

Veriteľom s pohľadávkami, ktoré vznikli po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, sa úhrada zašle k príslušnému dátumu splatnosti, a pokiaľ sa úhrada nezašle, ich pohľadávky sa uspokoja v súlade s postupom stanoveným v článku 722 ods. 1 Obchodného zákonníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia musia svoje pohľadávky predložiť insolvenčnému súdu písomne do jedného mesiaca od zápisu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v obchodnom registri, pričom uvedú dôvod a výšku pohľadávky, prednostné práva a zábezpeky a adresu na doručovanie a poskytnú písomné dôkazy.

Správca konkurznej podstaty do siedmich dní od uplynutia tejto jednomesačnej lehoty vyhotoví:

• zoznam predložených pohľadávok usporiadaných v poradí, v akom boli doručené, v ktorom sa uvedie dôvod a výška pohľadávky, prednostné práva a zábezpeky a dátum podania,
• zoznam pohľadávok, ktoré má správca konkurznej podstaty zapísať do zoznamu ex officio, konkrétne: pohľadávky pracovníkov alebo zamestnancov vyplývajúce z ich pracovnoprávnych vzťahov s dlžníkom a verejné dlhy ohodnotené a uvedené v rozhodnutí, ktoré nadobudlo účinnosť,
• zoznam neprípustných prihlásených pohľadávok.

Pohľadávky, ktoré boli predložené po uplynutí jednomesačnej lehoty od zápisu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v obchodnom registri, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, sa doplnia do zoznamu predložených pohľadávok a uznajú sa v súlade s postupom stanoveným zákonom. Po uplynutí tejto druhej lehoty sa nemôžu predkladať nijaké pohľadávky týkajúce sa dlhov, ktoré vznikli do začiatku insolvenčného konania.

Po obnovení pozastaveného insolvenčného konania sa lehota na predkladanie pohľadávok začína od zápisu rozhodnutia podľa článku 632 ods. 2 Obchodného zákonníka (rozhodnutie o obnovení pozastaveného insolvenčného konania).

Pohľadávky týkajúce sa dlhu, ktorý nebol vyrovnaný k dátumu splatnosti a ktorý vznikol po začatí insolvenčného konania a pred schválením plánu ozdravenia, sa predkladajú v súlade s tým istým postupom a zapíšu sa do doplňujúceho zoznamu, ktorý vypracuje správca konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty zabezpečí, aby boli zoznamy bezodkladne uverejnené v obchodnom registri a veriteľom a dlžníkovi ich sprístupní v podateľni súdu.

Dlžník, ako aj ktorýkoľvek veriteľ môže do siedmich dní od dátumu uverejnenia zoznamu v obchodnom registri podať súdu písomnú námietku, ktorej kópia sa zasiela správcovi konkurznej podstaty, proti uznanej alebo neuznanej pohľadávke. Pohľadávku, ktorá bola overená vykonateľným rozsudkom vydaným po rozhodnutí o začatí insolvenčného konania, v ktorom bol účastníkom správca konkurznej podstaty, nie je možné napadnúť.

Ak sa proti zoznamu nedoručia nijaké námietky, súd schváli zoznam prípustných pohľadávok a pohľadávok zapísaných ex officio na neverejnom pojednávaní okamžite po uplynutí sedemdňovej lehoty. Ak sa podajú námietky proti zoznamu, súd ich preskúma na verejnom pojednávaní, na ktoré predvolá správcu konkurznej podstaty, dlžníka, veriteľa, ktorý je držiteľom spornej uznanej alebo neuznanej pohľadávky, a veriteľa, ktorý proti pohľadávke namieta. Pokiaľ je to možné, všetky námietky sa riešia na jednom pojednávaní. Ak sa zistí, že námietka je odôvodnená, súd schváli zoznam po vykonaní potrebných úprav. V opačnom prípade súd námietky zamietne do štrnástich dní od dátumu pojednávania. Rozhodnutie súdu o schválení zoznamu sa uverejní v obchodnom registri a nie je možné sa proti nemu odvolať.

Veriteľ, ktorý predložil pohľadávku po uplynutí jednomesačnej lehoty od zápisu rozhodnutia v obchodnom registri, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, nemôže napadnúť uznanú pohľadávku alebo vykonané rozdelenie a musí sa uspokojiť zo zostatku konkurznej podstaty, ak sa na speňažený nehnuteľný majetok vzťahovalo rozdelenie.

Pohľadávky, ktoré sa predložia neskôr a prijmú v súlade s konaním stanoveným zákonom, sa doplnia na súdom schválený zoznam.

Veriteľ alebo dlžník, ktorý vzniesol námietku voči zoznamu vypracovanému správcom konkurznej podstaty, a veriteľ, ktorého pohľadávka bola vylúčená zo zoznamu uznaných pohľadávok, alebo aj veriteľ a dlžník, ktorých sa týka pohľadávka doplnená do zoznamu uznaných pohľadávok v dôsledku námietky, ktorú súd uznal, môžu v lehote siedmich dní od dátumu uverejnenia súdneho rozhodnutia o schválení zoznamu uznaných pohľadávok v obchodnom registri podať žalobu podľa článku 694 Obchodného zákonníka, aby sa potvrdila existencia neuznanej pohľadávky alebo zrušila platnosť uznanej pohľadávky. Konečné rozhodnutie má určujúci účinok pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov v insolvenčnom konaní.

Uznaná pohľadávka v insolvenčnom konaní je pohľadávka zaradená do zoznamu uznaných pohľadávok schváleného súdom okrem pohľadávok, ktoré boli napadnuté v žiadosti o potvrdenie podľa článku 694 Obchodného zákonníka.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Podľa Obchodného zákonníka sa rozdelenie povoľuje, ak sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky získané zo speňaženia konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty vypracuje rozpis rozdelenia dostupných peňazí medzi veriteľov s prihliadnutím na prioritu postavenia, prednostné práva a zábezpeky. Rozpis rozdeľovania zostáva čiastočný až do splatenia všetkých pohľadávok v plnej výške alebo do speňaženia celej konkurznej podstaty s výnimkou majetku, ktorý sa nemôže predať. Rozpis rozdeľovania sa na štrnásť dní viditeľne vyvesí na vyhradenej nástenke v priestoroch súdu, ktoré sú prístupné verejnosti. Správca konkurznej podstaty uverejní rozpis rozdeľovania v obchodnom registri. Výbor veriteľov a každý veriteľ môže v uvedenej lehote predložiť súdu písomnú námietku proti rozpisu rozdeľovania. Súd schváli rozpis rozdeľovania po vykonaní všetkých potrebných úprav z vlastnej iniciatívy alebo na návrh iného subjektu, ktorý namietal proti zákonnosti rozpisu. Rozhodnutie o schválení rozpisu rozdeľovania a námietky, ktoré boli proti nemu vznesené, sa uverejňujú v obchodnom registri, a tým sa oznámia veriteľom a dlžníkovi. Rozhodnutie o schválení rozpisu rozdeľovania môže napadnúť správca konkurznej podstaty, výbor veriteľov alebo veriteľ bez ohľadu na to, či tento veriteľ podal námietku proti rozhodnutiu, ktorým súd zrušil alebo upravil rozpis rozdeľovania. Rozdeľovanie podľa rozpisu schváleného súdom vykonáva správca konkurznej podstaty.

Poradie, v akom sa uhrádzajú pohľadávky pri rozdeľovaní speňaženého majetku, sa stanovuje v článku 722 Obchodného zákonníka. Poradie je takéto:

1. pohľadávky zabezpečené zálohom alebo zábezpekou hypotéky, obstavením alebo exekúciou, zapísané v súlade so zákonom o záložnom práve – z výnosov z realizácie zábezpeky;
2. pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým sa uplatňuje záložné právo – z hodnoty aktív, na ktoré sa vzťahuje záložné právo;
3. náklady súvisiace s insolvenčným konaním alebo kolkový poplatok splatný v súvislosti s insolvenčným konaním a ďalšie výdavky, ktoré vznikli do dátumu nadobudnutia platnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania; odmena správcu konkurznej podstaty; pohľadávky pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka, ak neprestal obchodovať; náklady, ktoré vznikli v súvislosti s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty; platby výživného uhrádzané dlžníkovi a jeho rodine);
4. pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov existujúcich pred začatím insolvenčného konania;
5. zákonná náhrada, ktorú má dlžník zaplatiť tretím stranám;
6. dlhy podľa verejného práva voči ústrednej verejnej správe alebo obciam vrátane okrem iného dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s daňami, clami, poplatkami a povinnými príspevkami sociálneho zabezpečenia, ak vznikli pred dátumom začiatku insolvenčného konania;
7. pohľadávky, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a neboli uhradené k príslušnému dátumu splatnosti;
8. akékoľvek zostávajúce nezabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli pred dátumom začiatku insolvenčného konania;
9. zákonný alebo zmluvný úrok z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume, ku ktorému sa začalo insolvenčné konanie;
10. úvery, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár;
11. dary;
12. výdavky, ktoré vznikli veriteľom v súvislosti s insolvenčným konaním, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) Obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania).

Ak nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok uvedených v bodoch 3 – 12 v plnej výške, každej kategórii veriteľov sa priznajú pomerné úhrady. Ak ústredná verejná správa predloží viacero pohľadávok tej istej kategórie a tieto pohľadávky sa uznajú, sumy sa poukážu v jednej platbe z distribučného účtu na rozdelenie aktív a orgán vnútroštátnej finančnej správy ich po doručení platby rozdelí v súlade s daňovým poriadkom a poriadkom sociálneho poistenia. Orgán vnútroštátnej finančnej správy vykonané rozdelenie bezodkladne oznámi insolvenčnému súdu a správcovi konkurznej podstaty.

Pohľadávky, ktoré vznikli zo zákonného alebo zmluvného úroku z nezabezpečených dlhov, ktoré sa stali splatnými po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pohľadávky týkajúce sa úverov, ktoré dlžníkovi poskytol spoločník alebo akcionár, ako aj pohľadávky vyplývajúce z darov a z výdavkov, ktoré veriteľom vznikli v rámci ich účasti v insolvenčnom konaní, okrem výdavkov podľa článku 629 písm. b) Obchodného zákonníka (vopred uhradené počiatočné trovy konania) sa môžu uspokojiť až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov v plnej výške. Veriteľ, ktorý predložil pohľadávku po uskutočnení rozdelenia, sa doplní do zoznamu veriteľov s pohľadávkami, ktoré sa majú vyrovnať z následného rozdeľovania, bez práva na vyrovnanie svojej pohľadávky získaním vyššieho podielu prevedeného majetku v následnom rozdeľovaní ako náhrady za to, že nedostal podiel z predchádzajúceho rozdeľovania.

Zabezpečeným veriteľom zostávajú ich zábezpeky v insolvenčnom konaní. Ich pohľadávky sa uspokojujú ako prvé, pričom toto prednostné právo sa uplatňuje len na výnosy z realizácie príslušnej zábezpeky. Ak predajná cena osobného majetku, ktorý sa poskytol ako záloh alebo zábezpeka hypotéky, nie je dostatočná na pokrytie dlhu v plnej výške spolu s kumulovaným úrokom, veriteľ sa na rozdeľovaní zúčastňuje ako nezabezpečený veriteľ. Ak predajná cena majetkovej položky, ktorá sa poskytla ako záloh alebo zábezpeka hypotéky, presiahne výšku zabezpečeného dlhu vrátane kumulovaného úroku, zostatková suma sa zaradí do konkurznej podstaty. Toto pravidlo sa uplatňuje aj na vyrovnanie pohľadávok veriteľov so záložným právom.

Veriteľ, ktorého pohľadávka bola čiastočne vyrovnaná v hlavnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd, sa zúčastňuje na rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, ktoré sa začalo pred bulharským súdom, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva a podiel, ktorý by veriteľ získal z rozdelenia majetku vo vedľajšom konaní, je väčší ako podiel ostatných veriteľov v tom istom konaní. Aktíva, ktoré zostali po rozdelení majetku vo vedľajšom konaní, sa prevedú k aktívam v hlavnom konaní.

Pohľadávka, ktorá bola podmienene odložená, sa zaradí do počiatočného rozdelenia ako napadnutá pohľadávka a úhrada na jej urovnanie sa uloží na distribučnom účte. Pohľadávka sa z konečného rozdelenia vylúči, ak je podmienka pre odklad stále platná. Pohľadávka, na ktorú sa vzťahuje rozväzovacia podmienka, sa však zaradí do rozdelenia vyrovnaná ako bezvýhradná pohľadávka.

Úhrady vo výške pohľadávky, ktorá bola napadnutá občianskoprávnou žalobou, sa takisto uložia na distribučnom účte. Ak sa napadne len zábezpeka alebo prednostné právo, pohľadávka sa predbežne zaradí do rozdelenia ako nezabezpečená pohľadávka až do vyriešenia sporu a úhrada rovná sume, ktorú by veriteľ získal za zabezpečenú pohľadávku, sa uloží na distribučnom účte. V rámci plánu ozdravenia alebo pri rozdelení speňaženého majetku sa musí vyčleniť rezerva na neuznané pohľadávky, ktoré boli napadnuté žiadosťami o potvrdenie podľa článku 694 Obchodného zákonníka.

Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy vyhradené v čase konečného rozdelenia na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté. Dlžníkovi sa zostatok konkurznej podstaty, ak existuje, môže odovzdať po úplnom a konečnom vyrovnaní všetkých jeho dlhov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Súd nariadi ukončenie insolvenčného konania v týchto prípadoch:

• ak do jedného roka od zapísania rozhodnutia podľa článku 632 ods. 1 Obchodného zákonníka (rozhodnutie o pozastavení insolvenčného konania z dôvodu, že dostupný majetok nepostačuje na pokrytie trov insolvenčného konania a neboli uhradené počiatočné trovy konania) nebola podaná nijaká žiadosť o obnovenie konania,
• vyčerpanie konkurznej podstaty,
• vyrovnanie všetkých pohľadávok,
• schválenie plánu ozdravenia,
• uzavretie dohody medzi dlžníkom a všetkými veriteľmi, ktorí sú držiteľmi uznaných pohľadávok, ak táto dohoda spĺňa platné zákonné požiadavky a ak nebola podaná nijaká žaloba podľa článku 694 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o neexistenciu uznanej pohľadávky.

V prvých troch prípadoch insolvenčný súd v rozhodnutí o ukončení konania nariadi vyčiarknutie obchodníka, pokiaľ neboli vyrovnané pohľadávky všetkých dlžníkov a v konkurznej podstate nezostali nespeňažené aktíva. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie do siedmich dní od jeho zápisu do obchodného registra.

Insolvenčné konanie sa neukončí, ak boli záväzky dlžníka zabezpečené zábezpekami tretej strany a vykonávacie konanie v súvislosti s týmito zábezpekami stále prebieha alebo ak je dlžník účastníkom neukončeného súdneho konania.

Nezávislé reorganizačné postupy zamerané na reorganizáciu podniku dlžníka nie sú stanovené mimo insolvenčného konania.

Ozdravenie podniku je samostatnou nepovinnou fázou v insolvenčnom konaní. Na uskutočnenie ozdravenia je potrebné, aby súdu predložila osobitnú písomnú žiadosť s návrhom plánu ozdravenia niektorá z týchto strán: dlžník, správca konkurznej podstaty, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny zabezpečených pohľadávok, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny nezabezpečených pohľadávok, spoločníci alebo akcionári, ktorí sú držiteľmi aspoň jednej tretiny vlastného imania podniku dlžníka, spoločník s neobmedzeným ručením alebo dvadsať percent celkového počtu pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka.

Plán ozdravenia (alebo plány ozdravenia) sa môže(-u) navrhnúť od podania žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti do uplynutia jedného mesiaca od dátumu zápisu rozhodnutia súdu o schválení zoznamu uznaných pohľadávok do obchodného registra. Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s prípravou plánu ozdravenia, ktorý navrhol dlžník alebo správca konkurznej podstaty, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty a vo všetkých ďalších prípadoch ich uhrádza strana, ktorá plán navrhla.

Obsah plánu ozdravenia musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 700 ods. 1 Obchodného zákonníka a musia sa v ňom riešiť napríklad tieto otázky – rozsah, v akom sa uspokoja pohľadávky zaradené do zoznamov schválených súdom k dátumu, ku ktorému bol plán navrhnutý; spôsob a harmonogram vyrovnania každej kategórie veriteľov, ako aj záruky na úhradu napadnutých neprípustných pohľadávok, v súvislosti s ktorými sa k dátumu návrhu plánu neukončilo súdne konanie; podmienky, za ktorých sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti úplne alebo čiastočne oslobodia od svojich záväzkov; rozsah, v akom by sa uspokojili požiadavky jednotlivých kategórií veriteľov v porovnaní s majetkom, ktorý by získali na základe rozdelenia v súlade so zákonom; záruky poskytnuté jednotlivým kategóriám veriteľov v súvislosti s vykonávaním plánu; riadiace, organizačné, právne, finančné, technické a iné opatrenia, ktoré sa majú prijať na vykonávanie plánu; vplyv plánu na pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka. V pláne ozdravenia sa okrem toho môžu uviesť dodatočné navrhované opatrenia alebo transakcie zamerané na obnovenie životaschopnosti podniku vrátane predaja celého podniku alebo jeho časti, spôsobu a podmienok uskutočnenia predaja, kupujúceho, konverzie dlhu na kapitál, novácie záväzku alebo vykonávania iných opatrení a transakcií (v pláne sa nestanovuje možnosť predaja majetku prevádzkovateľov vodovodnej a kanalizačnej siete potrebného na vykonávanie ich hlavných činností, kým sa v príslušnej oblasti neurčí nový prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej siete), vymenovania dozorného orgánu s právomocou vykonávať kontrolu nad činnosťou dlžníka na obdobie trvania plánu ozdravenia alebo na kratšie obdobie, odročenia alebo odkladu platieb, čiastočného alebo úplného zrušenia záväzkov, reštrukturalizácie spoločnosti alebo výkonu iných opatrení a transakcií.

Ak plán spĺňa požiadavky stanovené zákonom (článok 700 ods. 1 Obchodného zákonníka), súd vydá rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prerokovanie plánu na schôdzi veriteľov, a nariadi, aby sa v obchodnom registri uverejnilo oznámenie, v ktorom sa uvedie dátum schôdze. V prípade potreby sa strane, ktorá plán navrhla, zašle oznámenie s pokynom na nápravu zistených nedostatkov. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote siedmich dní.

O pláne môžu hlasovať len veritelia, ktorí sú držiteľmi uznaných alebo potvrdených pohľadávok, alebo veritelia, ktorým hlasovacie práva udelil súd. Veritelia hlasujú samostatne v jednotlivých kategóriách stanovených zákonom a môžu svoj hlas odovzdať bez prítomnosti na schôdzi, a to prostredníctvom notársky overeného splnomocnenia s podpisom daného veriteľa. Plán prijíma každá kategória veriteľov jednoduchou väčšinou pohľadávok v príslušnej kategórii. Námietka proti prijatému plánu sa môže insolvenčnému súdu podať do siedmich dní od dátumu hlasovania. Námietky môžu podať aj veritelia, ktorí sú držiteľmi neuznaných pohľadávok a ktorí podali žiadosti o potvrdenie podľa článku 694 Obchodného zákonníka. Plán sa zamietne, ak proti nemu hlasuje viac ako polovica veriteľov, ktorí sú držiteľmi uznaných pohľadávok, bez ohľadu na kategóriu týchto pohľadávok. Oznámenie týkajúce sa prijatia plánu sa uverejní v obchodnom registri.

Súd prijatý plán schváli, ak spĺňa podmienky uvedené v článku 705 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. ak boli splnené všetky požiadavky stanovené zákonom na jeho prijatie rôznymi kategóriami veriteľov; plán bol prijatý väčšinou veriteľov, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice uznaných pohľadávok uvedených na zoznamoch schválených súdom; v pláne sa predpokladá čiastočná úhrada, aspoň jedna kategória veriteľov, ktorí plán prijali, získa čiastočnú úhradu; so všetkými veriteľmi v tej istej kategórii sa zaobchádza rovnako, okrem prípadu, ak sa dotknutí veritelia písomne vzdali svojich námietok proti prijatiu plánu; v pláne sa stanovuje, že nesúhlasiaci veriteľ a nesúhlasiaci dlžník získajú úhradu, akú by získali, keby sa aktíva rozdelili v súlade so zákonom; nijaký veriteľ nezíska viac, ako mu náleží podľa jeho prípustnej pohľadávky; spoločníkom alebo akcionárom sa nevyplatí nijaký príjem až do úplného a konečného vyrovnania pohľadávok tej kategórie veriteľov, ktorých záujmy sú ovplyvnené plánom; v prospech živnostníkov, spoločníkov s neobmedzeným ručením a ich rodín sa nevykonajú nijaké platby výživného v sume, ktorá presahuje sumu stanovenú súdom, až do úplného a konečného vyrovnania pohľadávok tej kategórie veriteľov, ktorých záujmy sú ovplyvnené plánom. Ak sa na schôdzi veriteľov prijalo viacero plánov a všetky plány spĺňajú požiadavky stanovené zákonom, súd schváli plán prijatý veriteľmi, ktorí sú držiteľmi viac ako polovice celkovej sumy uznaných pohľadávok.

Plán ozdravenia sa môže pripustiť vo vedľajšom insolvenčnom konaní, ktoré sa začalo pred bulharským súdom, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva, a to so súhlasom správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd.

Rozhodnutím o schválení plánu ozdravenia súd nariadi ukončenie insolvenčného konania a vymenuje dozorný orgán navrhnutý v pláne alebo zvolený na schôdzi veriteľov. Proti rozhodnutiu o schválení plánu ozdravenia a rozhodnutiu, ktorým sa zamieta plán vypracovaný na účely ozdravenia podniku dlžníka prijatý na schôdzi veriteľov, je možné sa odvolať do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

Plán schválený súdom je povinný pre dlžníka a všetkých veriteľov s pohľadávkami týkajúcimi sa dlhov, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Každý veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu v súlade s postupom stanoveným v článku 405 Občianskeho súdneho poriadku na účely vymáhania prevedenej pohľadávky bez ohľadu na jej výšku.

Ak dlžník neplní plán ozdravenia, veritelia, ktorí sú držiteľmi pohľadávok prevedených na základe plánu, ktoré predstavujú aspoň 15 % celkovej výšky pohľadávok, alebo dozorný orgán vymenovaný súdom môžu súd požiadať o obnovenie insolvenčného konania bez požiadavky na preukázanie platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti. V tomto prípade zostáva prevodný účinok plánu týkajúci sa práv a zábezpek veriteľov nedotknutý. V rámci obnoveného insolvenčného konania sa nevedie žiadne konanie zamerané na ozdravenie podniku.

Ak sa v schválenom pláne ozdravenia predpokladá predaj celého podniku alebo jeho časti, dohoda o predaji sa musí uzavrieť do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o schválení plánu. Ak sa dohoda o predaji neuzavrie v tejto lehote v súlade so schváleným plánom ozdravenia, každá strana môže do jedného mesiaca od uplynutia mesačnej lehoty na uzavretie dohody o predaji požiadať súd, aby vyhlásil dohodu za uzavretú. Ak nijaká zo strán nepožiada, aby sa dohoda vyhlásila za uzavretú, a niektorý z veriteľov podal žiadosť, súd obnoví konanie a vyhlási dlžníka za insolventného.

V Obchodnom zákonníku sa okrem prijatia plánu ozdravenia stanovuje iná možnosť usporiadania medzi dlžníkom a veriteľmi. Dlžník môže v ktorejkoľvek fáze konania samostatne a bez toho, aby bol zastúpený správcom konkurznej podstaty, uzavrieť písomnú dohodu o vyrovnaní dlhu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami. Ak dohoda spĺňa požiadavky stanovené zákonom, súd pozastaví konanie za predpokladu, že neboli podané žaloby o určovací rozsudok podľa článku 694 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorými bola napadnutá existencia prípustných pohľadávok. Proti rozsudku je možné podať odvolanie do siedmich dní od dátumu zápisu do obchodného registra.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Na záverečnej schôdzi veriteľov sa prijíma rozhodnutie o nepredajnom osobnom majetku zahrnutom v konkurznej podstate a môže sa rozhodnúť, že osobný majetok so zanedbateľnou hodnotou alebo pohľadávky, ktorých vymáhanie by bolo neprimerane zložité, sa vrátia dlžníkovi. Správca konkurznej podstaty na základe súdneho príkazu vloží do banky sumy vyhradené v čase konečného rozdelenia na pohľadávky, ktoré sa nevymohli alebo ktoré boli napadnuté.

Pri ukončení insolvenčného konania sa zruší všeobecné zabavenie majetku a preventívne opatrenie sa vymaže ex officio k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o ukončení insolvenčného konania.

Všetky pohľadávky, ktoré sa v insolvenčnom konaní nepredložili, a všetky práva, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuplatnili, sa rušia. Pohľadávky, ktoré nebolo možné uspokojiť v insolvenčnom konaní, sa rušia, okrem prípadov, keď sa konanie obnovilo v súlade s článkom 744 ods. 1 Obchodného zákonníka (ak sa do jedného roka od dátumu pozastavenia konania uvoľnia sumy vyhradené pre napadnuté pohľadávky alebo ak sa objavia aktíva, ktorých existencia nebola známa počas insolvenčného konania).

Ak dlžník uzavrel dohodu o vyrovnaní dlhu so všetkými veriteľmi s uznanými pohľadávkami a insolvenčné konanie bolo ukončené, veritelia môžu žiadať nápravu v súlade so všeobecnými pravidlami stanovenými v občianskom práve, pokiaľ sa v Obchodnom zákonníku nestanovuje inak. Ak dlžník neplní dohodu o vyrovnaní dlhu, veritelia, ktorí sú držiteľmi aspoň 15 % celkových pohľadávok, môžu požiadať o obnovenie insolvenčného konania bez požiadavky na preukázanie platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Pri ukončení insolvenčného konania po schválení plánu ozdravenia začína plynúť nová zákonná premlčacia lehota podľa článku 110 zákona o záväzkoch a zmluvách, pokiaľ ide o záväzky, ktoré vznikli pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, a to od dátumu účinnosti rozhodnutia o schválení plánu ozdravenia, ak majú byť dotknuté záväzky vyrovnané okamžite, alebo od dátumu splatnosti záväzkov, ak sa v pláne ozdravenia stanovuje ich odklad. Podľa článku 110 zákona o záväzkoch a zmluvách sa všetky pohľadávky rušia po uplynutí päťročnej zákonnej premlčacej lehoty, pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak. V prípade podania žiadosti o obnovenie insolvenčného konania sa premlčacia lehota neuplatní na pohľadávky uznané počas trvania obnoveného konania. Veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu v súvislosti so svojou prevedenou pohľadávkou bez ohľadu na jej výšku na základe plánu ozdravenia schváleného súdom.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Podľa vnútroštátneho práva Bulharska trovy insolvenčného konania zahŕňajú tieto položky:

• kolkový poplatok splatný v súvislosti s insolvenčným konaním a všetky ďalšie výdavky, ktoré vznikli do dátumu právoplatnosti rozhodnutia o začatí insolvenčného konania,
• odmena správcu konkurznej podstaty,
• pohľadávky pracovníkov a zamestnancov podniku dlžníka, ak neprestal obchodovať,
• náklady, ktoré vznikli v súvislosti s rozšírením, správou, ocenením a rozdelením konkurznej podstaty,
• platby výživného uhrádzané dlžníkovi a jeho rodine.

Kolkový poplatok nie je splatný vopred, ak žiadosť o vyhlásenie insolventnosti podal dlžník. Kolkový poplatok sa hradí z konkurznej podstaty pri rozdelení aktív. Ak žiadosť o začatie insolvenčného konania podáva veriteľ a ak sa ako strana konania ustanovuje ďalší veriteľ, kolkový poplatok sa vyberá od veriteľa alebo od strany, ktorá bola ustanovená ako ďalší veriteľ.

V prípade, že dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu počiatočných trov insolvenčného konania alebo ak sa počas insolvenčného konania určí, že dostupné aktíva dlžníka nie sú dostatočné na úhradu trov insolvenčného konania, súd na účely začatia insolvenčného konania určí sumu, ktorú má dlžník alebo jeden z jeho veriteľov vopred uhradiť v lehote stanovenej súdom. Počiatočné trovy insolvenčného konania stanoví súd s prihliadnutím na súčasnú odmenu dočasného správcu konkurznej podstaty a odhadované trovy insolvenčného konania. Ak je dlžníkom verejná obchodná spoločnosť, súd rozhodne o úhrade trov, ktorá sa má vykonať vopred, s prihliadnutím na majetok spoločníkov s neobmedzeným ručením.

Po začatí insolvenčného konania sa trovy uhrádzajú z konkurznej podstaty. Súd môže na tento účel vydať príkaz, ktorým sa správca konkurznej podstaty splnomocní na vykonanie potrebných úkonov.

Ak je konanie vo fáze rozširovania konkurznej podstaty, kolkový poplatok sa neuhrádza vopred. Nijaký kolkový poplatok sa nevyberá, ak sa okolnosti súvisiace s platobnou neschopnosťou zapisujú do obchodného registra na základe rozhodnutí a príkazov súdu, a pri zapísaní alebo vymazaní obstavenia alebo všeobecného zabavenia.

V konaní, ktoré sa začalo na návrh na odloženie transakcie na základe článkov 645, 646 a 647 Obchodného zákonníka a článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách sa kolkový poplatok neuhrádza vopred, a to bez ohľadu na stupeň súdu. Ak sa návrhu vyhovie, kolkový poplatok uhrádza strana, ktorá v konaní neuspela. Ak sa návrh zamietne, kolkový poplatok sa uhrádza z konkurznej podstaty. Ak návrh na odloženie transakcie podal správca konkurznej podstaty a návrh sa zamietne, trovy insolvenčného konania, ktoré vznikli tretím stranám, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty.

Nijaký kolkový poplatok sa neuhrádza vopred v prípade žaloby o určovací rozsudok, ktorú podal veriteľ alebo dlžník podľa článku 694 Obchodného zákonníka. Ak sa žaloba zamietne, trovy musí uhradiť žalobca.

Pohľadávka veriteľa, ktorá bola predložená po uplynutí zákonnej lehoty na predloženie pohľadávok, ale najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uplynutia, sa doplní do zoznamu predložených pohľadávok a uzná sa v súlade s postupom stanoveným zákonom. Dodatočné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uznaním pohľadávky, uhrádza veriteľ, ktorý pohľadávku predložil.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s plánom ozdravenia, ktorý navrhol dlžník alebo správca konkurznej podstaty, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty a v iných prípadoch ich uhrádza strana, ktorá plán navrhla. Pokiaľ sa v pláne ozdravenia nestanovuje inak, súd dlžníkovi nariadi, aby uhradil kolkový poplatok a vzniknuté výdavky.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so zachovaním majetku, ktorý sa má speňažiť, kým vlastníctvo neprejde na kupujúceho, sa uhrádzajú z konkurznej podstaty. Výdavky, ktoré vznikli súvislosti s predajom bytov, ktorých vlastníkom je dlžník a ktoré sa prenajímajú jeho pracovníkom a zamestnancom, znáša predávajúci.

Pri rozdelení speňažených aktív sa pohľadávky vyplývajúce z výdavkov, ktoré vznikli v insolvenčnom konaní, uhrádzajú po vyrovnaní zabezpečených pohľadávok a pohľadávok, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje zádržné právo.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

V Obchodnom zákonníku sa stanovujú záruky na ochranu veriteľov v insolvenčom konaní pred úkonmi a transakciami dlžníka, ktorých cieľom je vyčerpať konkurznú podstatu a poškodiť záujmy veriteľov. Zákonom sa zavádza pojem „podozrivé obdobie“ – nevyvrátiteľný predpoklad, že záujmy veriteľov boli poškodené, ak sa počas tohto obdobia vykonali určité úkony alebo určité transakcie. Dĺžka podozrivého obdobia sa líši v závislosti od druhu transakcie, na ktorú sa uplatňuje zákonný predpoklad škodlivosti. V prípade niektorých transakcií a úkonov sa podozrivé obdobie začína od dátumu platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr ako jeden rok pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, a končí k dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. V ostatných prípadoch sa predlžuje na tri roky, dva roky alebo jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, a zahŕňa obdobie od dátumu, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Za škodlivé sa považujú aj niektoré úkony a transakcie, ktoré sa vykonali po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným postupom, t. j. bez predchádzajúceho súhlasu správcu konkurznej podstaty.

Druhy úkonov a transakcií, ktoré sa pokladajú za škodlivé podľa Obchodného zákonníka, sa taxatívne vymedzujú a patria do dvoch kategórií: neplatné a nevykonateľné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní.

Neplatné transakcie sa upravujú článkom 646 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto článku sa stanovuje, že vo vzťahu k veriteľom sú neplatné tieto úkony a transakcie, ak sa vykonali po dátume rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v rozpore so stanoveným procesným poriadkom:

1. vyrovnanie dlhu, ktorý vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania;
2. vznik zálohu alebo zábezpeky hypotéky v súvislosti s vlastníckym právom alebo položkou osobného majetku z konkurznej podstaty;
3. transakcia zahŕňajúca právo alebo aktívum z konkurznej podstaty.

Iné druhy škodlivých úkonov a transakcií, ktoré sa môžu vyhlásiť za relatívne neplatné, sa upravujú ustanoveniami článku 645 ods. 3, článku 646 ods. 2 a článku 647 Obchodného zákonníka, ako aj článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách. Na to, aby boli dotknuté úkony a transakcie nevykonateľné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní, sa musia vyhlásiť za nevykonateľné rozsudkom, ktorý nadobudol konečnú platnosť.

Podľa článku 646 ods. 2 Obchodného zákonníka sa môžu za neplatné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní v rámci príslušných lehôt vyhlásiť tieto úkony alebo transakcie, ktoré dlžník vykonal po vzniku platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti:

1. predčasné vyrovnanie záväzku bez ohľadu na spôsob vyrovnania v lehote jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania;
2. vznik zábezpeky hypotéky alebo zálohu na zabezpečenie dovtedy nezabezpečenej pohľadávky voči dlžníkovi v lehote jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania;
3. vyrovnanie záväzku, ktorý sa stal splatným, dlžníkom bez ohľadu na spôsob vyrovnania v lehote šiestich mesiacov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Ak veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti dlžníka, trvanie podozrivého obdobia sa v prvých dvoch prípadoch predlžuje na dva roky a v treťom prípade na jeden rok. Vedomosť sa predpokladá v prípade, ak sú dlžník a veriteľ spriaznenými stranami alebo ak veriteľ vedel alebo mohol vedieť o okolnostiach, ktoré sú dostatočným odôvodnením na vyvodenie záveru o platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti dlžníka.

Relatívnej neplatnosti sa nemožno dovolávať v prvom a treťom prípade, ak sa záväzok vyrovnal v rámci riadnej obchodnej činnosti dlžníka a ak:

• je to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi stranami a záväzok sa vyrovná súčasne s poskytnutím tovaru alebo služieb v ekvivalentnej hodnote dlžníkovi alebo do 30 dní od dátumu, ku ktorému splatný záväzok nadobudol splatnosť; alebo
• po úhrade veriteľ poskytne dlžníkovi tovar alebo služby v ekvivalentnej hodnote.

Relatívnej neplatnosti sa nemožno dovolávať v druhom prípade, ak záloh alebo zábezpeka hypotéky vznikli:

• pred poskytnutím úveru dlžníkovi alebo súbežne s ním,
• na účel nahradenia inej zábezpeky in rem, ktoré sa nemôže vyhlásiť za neplatné podľa pravidiel stanovených v oddiele I, kapitole 41 Obchodného zákonníka,
• na zabezpečenie úveru, ktorý sa poskytol na účely nadobudnutia aktíva, ktoré je predmetom zálohu alebo zábezpeky hypotéky.

Neplatnosťou podľa článku 646 ods. 2 Obchodného zákonníka nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere a bezodplatne pred zapísaním žiadosti, ktorou bola podaná žaloba o odloženie transakcie. Ak je tretia strana spriaznená s dlžníkom alebo s osobou, s ktorou dlžník rokoval, predpokladá sa zlý úmysel, až kým sa nepreukáže opak.

Verejné a súkromné pohľadávky verejnej správy, ktoré sú predmetom súkromného vymáhania a ktoré dlžník uhradil, sa nemôžu vyhlásiť za neplatné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní v súlade uvedenými s pravidlami a postupom.

Podľa článku 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sa môžu za neplatné vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní vyhlásiť tieto úkony a transakcie dlžníka, ak sa vykonali v uvedených lehotách:

1. transakcie bez akejkoľvek protihodnoty, okrem riadnych darov, uzavreté so stranou spriaznenou s dlžníkom v období troch rokov pred dátumom, ku ktorému sa podala žiadosť o začatie insolvenčného konania;
2. transakcie bez akejkoľvek protihodnoty uzavreté v období dvoch rokov pred dátumom, ku ktorému bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania;
3. podhodnotené transakcie uzavreté v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
4. zábezpeka hypotéky, záloh alebo osobné zábezpeky, ktoré vznikli v súvislosti so záväzkami tretích strán v období jedného roka pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
5. zábezpeka hypotéky, záloh alebo osobné zábezpeky, ktoré vznikli v súvislosti so záväzkami tretích strán v prospech veriteľa spriazneného s dlžníkom v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania, ale nie pred vznikom platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti;
6. transakcia, ktorou sa poškodzujú veritelia, uzavretá so stranou spriaznenou s dlžníkom v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Článok 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uplatňuje aj na úkony a transakcie, ktoré dlžník vykonal v období od podania žiadosti o začatie insolvenčného konania do dátumu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania. Vyhlásením neplatnosti nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere a za protihodnotu pred podaním žiadosti o začatie konania.

Započítanie sa navyše môže vyhlásiť za neplatné v prípade veriteľov v insolvenčnom konaní, ak veriteľ pohľadávku získal a ak mu záväzok voči dlžníkovi vznikol pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, pričom v čase získania pohľadávky alebo vzniku záväzku vedel, že dlžník je insolventný alebo nadmerne zadlžený, alebo že bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania.

Bez ohľadu na čas, keď vzájomné dlhy vznikli, započítanie, ktoré dlžník uskutočnil po vyhlásení platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti, ale nie skôr ako jeden rok pred dátumom podania žiadosti o začatie insolvenčného konania, je vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní neplatné, okrem časti dlhu, ktorú by veriteľ dostal v čase rozdelenia po speňažení aktív.

Ustanoveniami článku 135 zákona o záväzkoch a zmluvách sa upravujú žaloby, ktoré môžu správca konkurznej podstaty alebo veriteľ podať s cieľom dosiahnuť, aby boli za relatívne neplatné vyhlásené škodlivé úkony dlžníka, ak bol škodlivý účinok týchto úkonov dlžníkovi známy. Ak je úkon motivovaný ziskom, predpokladá sa, že strana, s ktorou dlžník rokuje, o ujme takisto vedela. Neplatnosťou nie sú dotknuté práva nadobudnuté tretími stranami v dobrej viere a za protihodnotu pred zapísaním návrhu na vyhlásenie neplatnosti. Vedomosť o skutočnostiach sa predpokladá, až kým sa nepreukáže opak, ak je treťou stranou manžel/manželka, predok, potomok alebo súrodenec dlžníka. Ak sa úkon vykoná pred vznikom pohľadávky, je neplatný, len ak ho dlžník alebo strana, s ktorou dlžník rokoval, vykonali s úmyslom poškodiť veriteľa.

Žalobu o vyhlásenie úkonov alebo transakcií vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní za neplatné a sprievodné žaloby o plnenie v súvislosti s rozšírením konkurznej podstaty môže podať správca konkurznej podstaty, alebo ak to správca konkurznej podstaty neurobí, ktorýkoľvek veriteľ v insolvenčnom konaní. Keď žalobu podá veriteľ, súd ustanoví z úradnej moci správcu konkurznej podstaty za ďalšieho žalobcu. Ak veriteľ predložil pohľadávku, druhé podanie vo vzťahu k tej istej pohľadávke sa nepovolí. Druhý veriteľ však môže pred prvým pojednávaním vo veci súd požiadať, aby ho ustanovil ako ďalšieho žalobcu. Konečný rozsudok je účinný a vykonateľný pre dlžníka, správcu konkurznej podstaty a všetkých veriteľov.

Ak súd vyhlásil transakciu vo vzťahu k veriteľom v insolvenčnom konaní za neplatnú, aktíva, ktoré poskytla tretia strana, sa vrátia, a ak takéto aktíva nie sú zaradené do konkurznej podstaty alebo ak sú dlžné peniaze, tretia strana sa ustanoví ako veriteľ v konaní.

Žaloba o odloženie transakcie, ktorú podal správca konkurznej podstaty v hlavnom insolvenčnom konaní, v ktorom obchodníka vyhlásil za insolventného zahraničný súd, alebo vo vedľajšom konaní, ktoré začal bulharský súd, ak obchodník vlastní v Bulharsku značné aktíva, sa považuje za podanú v oboch konaniach.

Právny rámec

Základná úprava insolvenčného konania v Českej republike je zahrnutá v zákone č. 182/2006 Zb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon), pričom podporne sa uplatní zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

Ďalším dôležitým predpisom je zákon č. 312/2006 Zb. o insolvenčných správcoch, ktorý (popri úprave v insolvenčnom zákone) dotvára právny rámec profesie insolvenčného správcu.

Aktuálnu verziu týchto predpisov možno nájsť tu.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie je možné začať proti fyzickým aj právnickým osobám bez ohľadu na to, či ide o podnikateľské subjekty.

Jednotlivé druhy insolvenčného konania (konkurz, reorganizácia, oddlženie) sa líšia v tom, pre aké subjekty sú určené. Kým konkurz môže byť začatý voči všetkým subjektom, reorganizácia je zameraná výlučne na podnikateľov a oddlženie predovšetkým na nepodnikateľské subjekty (podrobnosti pozri nižšie).

Insolvenčné konanie nie je možné začať proti štátu, územnému samosprávnemu celku, politickým stranám a hnutiam v čase volieb a ďalším vybratým subjektom prevažne verejnoprávnej povahy. Osobitné pravidlá sa uplatnia v prípade finančných inštitúcií a poisťovní.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Stav úpadku alebo hroziaceho úpadku

Insolvenčné konanie je súdne konanie, predmetom ktorého je úpadok dlžníka alebo jeho hroziaci úpadok a spôsob jeho riešenia. Základným predpokladom je existencia úpadku alebo hroziaceho úpadku.

Dlžník je v úpadku, ak (kumulatívne platia tieto podmienky):

• má viac veriteľov,
• má nesplatené peňažné záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti,
• nie je schopný plniť tieto záväzky.

Predpokladá sa, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky predovšetkým vtedy, ak zastavil platby podstatnej časti svojich peňažných záväzkov, neplní ich dlhšie ako 3 mesiace po termíne splatnosti, prípadne nie je možné dosiahnuť uspokojenie niektorých zo splatných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už právnickou, alebo fyzickou osobou), je v úpadku aj vtedy, ak je nadmerne zadlžený. K nadmernej zadlženosti dochádza vtedy, keď má dlžník viacerých veriteľov a súčet jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku.

O hroziaci úpadok ide vtedy, ak je vzhľadom na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že dlžník nebude schopný riadne a včas splniť podstatnú časť svojich peňažných záväzkov.

Druhy insolvenčného konania

České právne predpisy rozlišujú tri základné spôsoby riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníka v insolvenčnom konaní:

• konkurz (konkurs),
• reorganizácia (reorganizace),
• oddlženie (oddlužení).

Insolvenčný zákon nestanovuje, ktorý z týchto spôsobov riešenia úpadku má určitý dlžník použiť, ale ponecháva voľbu otvorenú. Popri postupe likvidácie (konkurz) existuje aj prvok sanácie (reorganizácia a oddlženie). Výber vhodného spôsobu riešenia úpadku dlžníka má byť pritom vedený záujmom o čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov.

Konkurz je hlavným spôsobom riešenia úpadku, pričom sa na základe rozhodnutia o vyhlásení konkurzu zistené pohľadávky veriteľov z veľkej časti uspokoja z výnosov speňaženia aktív. Neuspokojené pohľadávky alebo ich časti nezaniknú, ak sa v zákone nestanovuje inak. Tento spôsob riešenia úpadku sa použije vždy, keď nie je možné použiť reorganizáciu alebo oddlženie, čiže postupy, ktoré sú voči dlžníkovi miernejšie, alebo ak sa počas konania zistí, že v takomto spôsobe riešenia úpadku nie je možné pokračovať.

Reorganizáciu možno uplatniť na riešenie úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníkov, ktorí sú podnikateľskými subjektmi. Týka sa reorganizácie podniku. Spravidla sa predpokladá postupné uspokojovanie pohľadávok veriteľov za zachovania prevádzky dlžníkovho podniku v súlade s opatreniami na ozdravenie jeho riadenia podľa reorganizačného plánu schváleného insolvenčným súdom. Plnenie plánu priebežne sledujú veritelia.

Oddlženie je spôsob riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku určený pre dlžníkov, ktorí sú buď fyzickými osobami (bez ohľadu na to, či sú podnikateľmi), alebo právnickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi. Pri tomto spôsobe riešenia úpadku sa sociálne aspekty zohľadňujú vo väčšej miere než ekonomické hľadiská. Má umožniť dlžníkovi „nový začiatok“ a motivovať ho k aktívnemu zapojeniu sa do splácania svojho dlhu. Vo všeobecnosti sa od dlžníkov vyžaduje, aby boli schopní v plnom rozsahu pokryť aspoň odmenu insolvenčného správcu a jeho hotovostné výdavky, pohľadávky ostatných veriteľov prinajmenšom v rovnakej výške a okrem toho v plnej výške akékoľvek pohľadávky na výživné zo zákona a poplatky osoby, ktorá vypracovala návrh na povolenie oddlženia. Určitým kategóriám dlžníkov (poberatelia starobného alebo invalidného dôchodku alebo dlžníci schopní dosiahnuť stanovenú percentuálnu mieru uspokojenia veriteľov) možno priznať oddlženie v kratšej lehote. V prípade zabezpečených veriteľov sa počíta s uspokojením zo zabezpečenia. Súčasne je cieľom znížiť aj náklady verejných rozpočtov na sanáciu osôb, ktoré sa ocitli v sociálnej kríze. Oddlženie možno vykonať speňažením konkurznej podstaty alebo stanovením splátkového kalendára spolu so speňažením konkurznej podstaty.

Kto je oprávnený podať insolvenčný návrh

Insolvenčné konanie je možné začať iba na návrh. Začína sa dňom, keď je insolvenčný návrh doručený na vecne príslušný súd. Insolvenčný návrh má oprávnenie podať dlžník alebo jeho veriteľ. Ak ide o insolvenčný návrh v prípade hroziaceho úpadku, môže insolvenčný návrh podať iba dlžník.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už osobou fyzickou, alebo právnickou), má povinnosť podať insolvenčný návrh bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedel alebo sa pri dostatočnej starostlivosti mal dozvedieť o svojom úpadku.

Začatie konkurzu

Insolvenčný súd rozhoduje o vyhlásení konkurzu samostatným rozhodnutím. Vo výnimočných prípadoch môže toto rozhodnutie spojiť s rozhodnutím o úpadku (ak je dlžník osobou, v prípade ktorej je vylúčená možnosť reorganizácie alebo oddlženia). Účinky vyhlásenia konkurzu začínajú platiť okamihom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

Začatie reorganizácie

Reorganizácia sa začína na základe rozhodnutia insolvenčného súdu, ktorý o jej povolení rozhoduje na návrh dlžníka alebo prihláseného veriteľa.

Povolenie reorganizácie možno udeliť, ak (platia tieto nekumulatívne podmienky):

• celková suma čistého ročného obratu dlžníka v poslednom účtovnom období predchádzajúcom insolvenčnému návrhu dosiahla aspoň 50 000 000 CZK alebo
• dlžník zamestnáva aspoň 50 zamestnancov, alebo
• dlžník spolu s insolvenčným návrhom alebo najneskôr do rozhodnutia o úpadku predložil insolvenčnému súdu plán reorganizácie prijatý aspoň polovicou všetkých zabezpečených veriteľov vypočítanou podľa výšky ich pohľadávok a aspoň polovicou všetkých nezabezpečených veriteľov vypočítanou podľa výšky pohľadávok.

Reorganizácia nie je prípustná, ak je dlžníkom právnická osoba v likvidácii, obchodník s cennými papiermi alebo osoba oprávnená obchodovať na komoditnej burze na základe osobitného právneho predpisu.

Ak sú splnené zákonné podmienky, insolvenčný súd rozhodne o povolení reorganizácie; odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie reorganizácie, ak: a) je s ohľadom na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer; b) návrh znova podala osoba, o ktorej návrhu na povolenie reorganizácie už skôr rozhodol súd; c) návrh podal veriteľ, ale neschválila ho schôdza veriteľov. Odvolanie proti rozhodnutiu môže podať iba osoba, ktorá návrh podala.

Začatie oddlženia

Návrh na povolenie oddlženia podáva dlžník, a to na predpísanom formulári a prípadne spolu s insolvenčným návrhom (ak nebolo insolvenčné konanie začaté na návrh veriteľa). Platia obmedzenia, podľa ktorých návrh na povolenie oddlženia môže podať v mene dlžníka advokát, notár, súdny exekútor, insolvenčný správca alebo osoba akreditovaná vo verejnom záujme. Dlžník je oprávnený podať tento návrh sám, ak absolvoval právnické alebo ekonomické vysokoškolské vzdelanie.

Návrh na povolenie oddlženia a prílohy k nemu musia najmä obsahovať údaje o minulých a očakávaných budúcich príjmoch dlžníka, zoznam majetku a čestné vyhlásenie o tom, že pri vypracovaní insolvenčného návrhu bol informovaný o svojich povinnostiach v insolvenčnom konaní, že v prípade oddlženia bude riadne splácať pohľadávky veriteľov, vynaloží všetko úsilie, ktoré od neho oprávnene možno požadovať, aby ich uspokojil v plnej výške, bude plniť svoje povinnosti podľa insolvenčného zákona a rozhodnutia o schválení oddlženia a prizná všetky svoje príjmy v plnej výške.

Insolvenčný súd rozhodne o povolení oddlženia, ak sú podmienky splnené. Návrh na povolenie oddlženia zamietne, ak so zreteľom na všetky okolnosti môže odôvodnene predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer alebo že dlžník nie je schopný uhradiť ani minimálnu splátku. Minimálna splátka musí v plnej výške pokrývať odmenu a výdavky insolvenčného správcu, nesplatené a priebežné výživné, odmenu osoby, ktorá vypracuje návrh na povolenie oddlženia a určitú splatnú sumu pre bežných nezabezpečených veriteľov. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia aj vtedy, ak doterajšie výsledky konania dokazujú ľahostajný alebo nedbanlivý prístup dlžníka k plneniu povinností v insolvenčnom konaní. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia aj v prípade, že a) dlžníkovi bolo v priebehu posledných desiatich rokov priznané oddlženie, b) sa v priebehu posledných piatich rokov ukončilo oddlženie z dôvodu nepoctivého zámeru alebo c) sa v priebehu posledných troch mesiacov zastavilo konanie z dôvodu stiahnutia návrhu dlžníkom. K zamietnutiu z uvedených dôvodov nedochádza, ak sa dlžník zaviazal z ospravedlniteľného dôvodu alebo ak existuje výrazný nepomer medzi výškou dlhu a poskytnutými splátkami. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu sa môže odvolať iba dlžník.

Kedy začínajú platiť účinky začiatku insolvenčného konania

Účinky začiatku insolvenčného konania nastávajú v okamihu zverejnenia oznámenia o začatí insolvenčného konania v insolvenčnom registri (pozri ďalej). Účinky začiatku konania trvajú do skončenia insolvenčného konania, pokiaľ sa v prípade niektorého zo spôsobov riešenia úpadku zákonom nestanovuje inak.

Predbežné opatrenia pred vydaním rozhodnutia o úpadku

Predbežné opatrenie v čase do rozhodnutia o insolvenčnom návrhu môže insolvenčný súd nariadiť aj bez návrhu, ak sa v zákone nestanovuje inak. Navrhovateľ predbežného opatrenia, ktoré by insolvenčný súd mohol nariadiť aj bez návrhu, nemá povinnosť zložiť zábezpeku. Povinnosť zložiť zábezpeku ako navrhovateľ predbežného opatrenia nemá dlžník.

Takýmto predbežným opatrením môže insolvenčný súd okrem iného:

• určiť predbežného správcu,
• obmedziť niektoré účinky súvisiace so začatím insolvenčného konania,
• nariadiť ktorémukoľvek navrhovateľovi insolvenčného konania, aby zložil zábezpeku na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej dlžníkovi.

Insolvenčný register

Verejná dostupnosť informácií o insolvenčnom konaní sa zabezpečuje prostredníctvom insolvenčného registra, ktorý spravuje ministerstvo spravodlivosti. Toto je elektronický informačný systém verejnej správy, ktorý je dostupný na adrese https://isir.justice.cz.

Základnou úlohou insolvenčného registra je zabezpečiť maximálnu mieru verejnej dostupnosti informácií o insolvenčných konaniach a umožniť sledovanie ich priebehu. Prostredníctvom registra sú zverejňované rozhodnutia insolvenčného súdu vydané v insolvenčnom konaní a v incidenčných sporoch, podania, ktoré sa vkladajú do súdneho spisu, a ďalšie informácie, ak sa tak stanoví insolvenčným zákonom alebo ak o tom rozhodne insolvenčný súd.

Insolvenčný register je verejne dostupný (s výnimkou niektorých údajov) a každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho kópie a výpisy.

Okrem informačnej funkcie má insolvenčný register zásadný význam pri doručovaní písomností, pretože je nástrojom na doručovanie väčšiny súdnych rozhodnutí a iných písomností. V insolvenčnom registri sa začatie insolvenčného konania oznamuje vyhlásením v zásade do dvoch hodín od podania návrhu (resp. do dvoch hodín v rámci pracovného času súdu). Následne sa v insolvenčom registri zverejňujú všetky rozhodnutia súdu a ďalšie písomnosti. Každý tak má prehľad o insolvenčných konaniach vedených v Českej republike.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurzná podstata

Ak insolvenčný návrh podal dlžník, do konkurznej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky spojené so začatím insolvenčného konania, ako aj majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania.

Ak insolvenčný návrh podal veriteľ, do konkurznej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky predbežného opatrenia, ktorým insolvenčný súd celkom alebo čiastočne obmedzil právo dlžníka nakladať so svojím majetkom, majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky rozhodnutia o úpadku dlžníka, a majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania po tom, ako nastali účinky týchto rozhodnutí.

Ak je dlžník spoluvlastníkom vyššie uvedeného majetku, do konkurznej podstaty spadá podiel dlžníka na tomto majetku. Takýto majetok spadá do konkurznej podstaty aj vtedy, ak je v spoločnom vlastníctve dlžníka a jeho manželského partnera.

Majetok iných osôb ako dlžníka spadá do konkurznej podstaty, ak sa to stanovuje v zákone, predovšetkým vtedy, ak ide o plnenie z neúčinných (odporovateľných) právnych úkonov. Na účely speňaženia sa takýto majetok považuje za majetok dlžníka.

Ak nie je v zákone stanovené inak, konkurznú podstatu tvoria predovšetkým peňažné prostriedky, hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, súbor vecí a veci hromadné, vkladné knižky, vkladové listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere, obchodné podiely, dlžníkove peňažné aj nepeňažné pohľadávky vrátane podmienených pohľadávok a pohľadávok, ktoré zatiaľ nie sú splatné, dlžníkova mzda, plat, odmena za prácu a príjmy, ktoré dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, ďalšie práva a iné majetkové hodnoty, ak majú hodnotu oceniteľnú peniazmi. Konkurznú podstatu ďalej tvorí aj príslušenstvo, prírastky, plody a úžitky uvedeného majetku.

Ak sa v zákone nestanovuje inak, do konkurznej podstaty nepatrí majetok, ktorý nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Táto problematika je upravená v zákone č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Z vecí vo vlastníctve povinnej osoby sa výkon rozhodnutia nemôže vzťahovať na veci, ktoré povinná osoba nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a hmotných potrieb svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných povinností, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (predovšetkým bežné súčasti odevu, zvyčajné vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesné postihnutie, hotovosť do sumy zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca, zvieratá chované ako spoločník človeka). Veci slúžiace na podnikanie dlžníka však z konkurznej podstaty vylúčené nie sú. Ak v zákone nie je stanovené inak, do konkurznej podstaty nepatrí ani majetok, s ktorým je možné podľa osobitného právneho predpisu nakladať iba spôsobom, na ktorý bol určený (napríklad účelové dotácie a návratné formy výpomoci zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu územného samosprávneho celku alebo zo štátneho fondu).

Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo ktorý mu pripadne po začatí insolvenčného konania

Ak ide o majetok, ktorý dlžník nadobudol alebo ktorý mu pripadol po začatí insolvenčného konania, spravidla platí, že sa zahrnie do konkurznej podstaty. Podľa konkrétneho spôsobu riešenia úpadku sa to môže upraviť. S majetkom v konkurznej podstate môže dlžník nakladať iba v súlade s obmedzeniami podľa konkrétnej fázy insolvenčného konania a podľa spôsobu riešenia úpadku.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Úloha a postavenie insolvenčného správcu (ďalej len „správca“)

Hlavným poslaním správcu je nakladanie s konkurznou podstatou dlžníka a riešenie incidenčných a ďalších sporov. Cieľom činností správcu je dosiahnuť pomerné, rýchle, hospodárne a čo najvyššie uspokojenie veriteľov.

Správca má povinnosť postupovať pri výkone funkcie svedomito a odborne; má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, ktoré je spravodlivé od neho požadovať, aby boli veritelia uspokojení v čo najvyššej miere. Má povinnosť dať pri výkone funkcie prednosť spoločnému záujmu veriteľov pred svojimi záujmami aj pred záujmami iných osôb.

V rámci konkurzu prechádza na správcu oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s konkurznou podstatou. Správca vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do konkurznej podstaty, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je spravidla speňaženie konkurznej podstaty.

V rámci reorganizácie správca predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou dlžníka s dispozičnými právami, pokračuje v zisťovaní konkurznej podstaty a v jej spisovaní, vedie incidenčné spory, zostavuje a dopĺňa zoznam veriteľov a podáva správy veriteľskému výboru. Na správcu prechádza aj pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia správca vykonáva spolu s insolvenčným súdom a veriteľmi dohľad nad dlžníkom a jeho činnosťou, speňažuje dlžníkov majetok alebo medzi veriteľov rozvrhuje jednotlivé mesačné platby podľa splátkového kalendára.

Postavenie dlžníka

V rámci konkurzu stráca dlžník oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou, ako aj oprávnenie na výkon ďalších práv a plnenie povinností súvisiacich s konkurznou podstatou. Tieto oprávnenia prechádzajú na správcu. Právne úkony v uvedených záležitostiach, ktoré dlžník vykonal po tom, ako oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou prešlo na správcu, sú proti jeho veriteľom zo zákona neúčinné.

V rámci reorganizácie zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Právne úkony, ktoré majú z hľadiska nakladania s konkurznou podstatou a jej správou zásadný význam, uskutočňuje dlžník s dispozičnými právami iba so súhlasom veriteľského výboru. Porušenie tejto povinnosti má za následok zodpovednosť dlžníka za škodu alebo inú ujmu, ktorú tým spôsobil veriteľom alebo tretím osobám; členovia štatutárneho orgánu dlžníka za takto spôsobenú škodu alebo inú ujmu ručia spoločne a nerozdielne. Za právne úkony, ktoré majú zásadný význam, sa považujú úkony, v dôsledku ktorých sa významne zmení hodnota konkurznej podstaty alebo postavenie veriteľov, prípadne miera uspokojenia veriteľov. Na správcu prechádza pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia takisto zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Dlžník je pod dohľadom insolvenčného súdu, správcu a veriteľov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Všeobecná úprava započítania pohľadávok je súčasťou občianskeho zákonníka. Základným pravidlom je, že ak si strany navzájom dlžia plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich voči druhej strane vyhlásiť, že svoju pohľadávku započítava voči pohľadávke druhej strany. K započítaniu je možné pristúpiť hneď, ako strane vznikne právo požadovať uspokojenie vlastnej pohľadávky a plniť svoj vlastný dlh. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú; ak sa nekryjú úplne, pohľadávka sa započíta podobne ako pri splnení. Tieto účinky nastávajú v okamihu, keď sa obe pohľadávky stali oprávnenými na započítanie.

V rámci insolvenčných konaní platí, že započítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa je po rozhodnutí o úpadku prípustné, ak zákonné podmienky tohto započítania (podľa občianskeho zákonníka) boli splnené pred rozhodnutím o spôsobe riešenia úpadku, ak nie je v insolvenčnom zákone stanovené inak (napr. v prípade predĺženia lehoty v súvislosti s pohľadávkami vzniknutými pri prenájme bytu).

Započítanie v rámci insolvenčného konania nie je v prvom rade prípustné, ak dlžníkov veriteľ

• nie je prihláseným veriteľom, pokiaľ ide o započítateľnú pohľadávku alebo
• dostal započítateľnú pohľadávku na základe neúčinného právneho úkonu, alebo
• vedel o dlžníkovom úpadku v čase nadobudnutia započítateľnej pohľadávky, alebo
• zatiaľ neuhradil splatnú pohľadávku dlžníka do výšky, v akej prevyšuje veriteľovu započítateľnú pohľadávku, alebo
• v prípadoch stanovených v predbežnom opatrení insolvenčného súdu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Zmluvy o vzájomných plneniach

Ak je dlžník v okamihu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reorganizácie či oddlženia zmluvnou stranou zmluvy o vzájomnom plnení vrátane zmluvy o budúcej zmluve, ktorá v čase vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reorganizácie či oddlženia ešte nebola celkom splnená ani dlžníkom, ani druhou stranou zmluvy, platí, že:

– v rámci konkurzu alebo oddlženia správca môže zmluvu splniť namiesto dlžníka a žiadať splnenie od druhej strany zmluvy alebo môže odmietnuť plnenie,

– v rámci reorganizácie to isté oprávnenie vykonáva dlžník s dispozičnými právami so súhlasom veriteľského výboru.

V rámci konkurzu alebo oddlženia platí, že ak sa správca do 30 dní od vyhlásenia konkurzu alebo povolenia oddlženia nevyjadrí tak, že zmluvu splní, odmietol plnenie; dovtedy nemôže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. V rámci reorganizácie platí, že dlžník s dispozičným právom, ktorý sa do 30 dní od povolenia reorganizácie nevyjadrí tak, že plnenie odmieta, musí splniť zmluvu o vzájomnom plnení.

Ak má druhá zmluvná strana povinnosť plniť zmluvu ako prvá, môže svoje plnenie odmietnuť až dovtedy, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie; neplatí to, ak ide o zmluvu uzavretú druhým účastníkom po zverejnení rozhodnutia o úpadku.

Ak správca, respektíve dlžník s dispozičnými právami, odmietne plnenie, môže druhá strana zmluvy uplatňovať náhradu tým spôsobenej škody prihláškou pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní odo dňa odmietnutia plnenia. Pohľadávky druhej strany z pokračovania zmluvy po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami voči konkurznej podstate.

Druhá strana zmluvy sa môže domáhať vrátenia čiastočného plnenia, ku ktorému došlo pred rozhodnutím o úpadku, pretože za toto plnenie nedostala od dlžníka vzájomné plnenie.

Zmluvy s presne určeným časom plnenia

Ak bolo dohodnuté, že predmet plnenia, ktorý má trhovú cenu, bude dodaný v presne stanovenom čase alebo v presne určenej lehote, a ak nastane čas plnenia alebo uplynie táto lehota až po vyhlásení konkurzu, nie je možné požadovať splnenie záväzku, ale iba náhradu škody spôsobenej tým, že dlžník záväzok nesplnil. Škodou sa chápe rozdiel medzi dohodnutou cenou a trhovou cenou, ktorá sa platí ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu v mieste určenom zmluvou ako miesto plnenia. Druhá strana zmluvy môže uplatňovať náhradu škody ako veriteľ prihlásením pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní od vyhlásenia konkurzu.

Zmluvy o výpožičke

Ak dlžník uzavrie zmluvu o výpožičke, je správca po vyhlásení konkurzu oprávnený požadovať vrátenie veci aj pred skončením stanoveného času zapožičania.

Nájom, podnájom

Podrobnejšia úprava sa vzťahuje na nájomné zmluvy a zmluvy o podnájme. Okrem iného v tomto prípade platí, že správca je po vyhlásení konkurzu oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu alebo zmluvu o podnájme uzavretú dlžníkom v lehote stanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na dobu určitú; výpovedná lehota však nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. Ustanovenia občianskeho zákonníka o tom, v ktorých prípadoch a za akých podmienok môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, týmto nie sú dotknuté.

Dlžníkove návrhy zmlúv pri konkurze, ktoré zatiaľ neprijala druhá strana

Vyhlásením konkurzu zanikajú, ak sa vzťahujú na konkurznú podstatu, doteraz neprijaté dlžníkove návrhy na uzavretie zmluvy a dlžníkove prijatie návrhov zmlúv, pokiaľ už nevznikla zmluva na ich základe. Návrhy zmlúv, ktoré dlžník v čase vyhlásenia konkurzu ešte neprijal, môže prijať iba správca.

Výhrada vlastníctva

Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu vec predal s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na zmluve. Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatniť vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako ho na to predávajúci vyzval.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

So začatím insolvenčného konania sa spájajú tieto účinky:

• pohľadávky a iné práva týkajúce sa konkurznej podstaty nemôžu byť uplatnené žalobou, ak je možné ich uplatniť prihláškou,
• právo na uspokojenie zo zábezpeky, ktoré sa týka majetku vo vlastníctve dlžníka alebo majetku spadajúceho do konkurznej podstaty, možno vykonať a znovu nadobudnúť len za podmienok stanovených v insolvenčnom zákone. Toto platí aj pri zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach alebo exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré bolo navrhnuté po začiatku insolvenčného konania,
• výkon rozhodnutia alebo exekúciu, ktoré by postihli majetok vo vlastníctve dlžníka, ako aj iný majetok, ktorý spadá do konkurznej podstaty, je možné nariadiť alebo začať, nie je možné ich však vykonať; v prípade pohľadávok voči konkurznej podstate a pohľadávok, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, je však možné vykonať rozhodnutie alebo exekúciu, ktoré by postihovali majetok spadajúci do konkurznej podstaty dlžníka, na základe rozhodnutia insolvenčného súdu a s obmedzeniami, ktoré toto rozhodnutie stanovuje,
• nie je možné uplatniť existujúce právo na základe dohody veriteľa a dlžníka na výplatu zrážok zo mzdy alebo iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou alebo platom.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutím o úpadku sa prerušujú súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach a iných právach týkajúcich sa konkurznej podstaty, ktoré majú byť v insolvenčnom konaní uplatnené prihláškou alebo na ktoré sa v insolvenčnom konaní nazerá ako na prihlásené, prípadne o pohľadávkach, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Ak nie je stanovené inak, v týchto konaniach nie je možné pokračovať v čase, keď trvajú účinky rozhodnutia o úpadku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Zásady súvisiace s účasťou veriteľov

Insolvenčné konanie je založené okrem iného na nasledujúcich zásadách, ktoré sa týkajú účasti veriteľov:

• insolvenčné konanie musí byť vedené tak, aby žiaden z účastníkov nebol nespravodlivo poškodený ani nedovolene zvýhodnený a aby sa dosiahlo rýchle, hospodárne a čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov,
• veritelia, ktorí majú podľa zákona v princípe rovnaké alebo podobné postavenie, majú pri insolvenčnom konaní rovnocenné možnosti,
• ak v zákone nie je stanovené inak, nie je možné práva veriteľa nadobudnuté v dobrej viere pred začiatkom insolvenčného konania obmedziť rozhodnutím insolvenčného súdu ani postupom správcu,
• veritelia majú povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k uspokojeniu ich pohľadávok mimo insolvenčného konania okrem prípadov, keď to dovoľuje zákon.

Veriteľské orgány

Veriteľské orgány sú:

• schôdza veriteľov,
• veriteľský výbor (alebo zástupca veriteľov).

Schôdza veriteľov má právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru a jeho náhradníkov (alebo zástupcu veriteľov). Schôdza veriteľov si môže vyhradiť čokoľvek, čo patrí do pôsobnosti veriteľských orgánov. Ak sa neustanoví veriteľský výbor ani zástupca veriteľov a ak v zákone nie je stanovené inak, schôdza veriteľov vykonáva aj ich pôsobnosť.

Ak je prihlásených viac ako 50 veriteľov, schôdza veriteľov má povinnosť ustanoviť veriteľský výbor. Ak to nie je povinné, môže ho nahradiť zástupcom veriteľov.

Veriteľský výbor vykonáva pôsobnosť veriteľských orgánov s výnimkou vecí, ktoré patria do pôsobnosti schôdze veriteľov alebo ktoré si schôdza veriteľov vyhradila. Veriteľský výbor predovšetkým dozerá na činnosť správcu a má oprávnenie podávať insolvenčnému súdu návrhy týkajúce sa priebehu insolvenčného konania. Veriteľský výbor chráni spoločný záujem veriteľov a v súčinnosti so správcom prispieva k naplneniu účelu insolvenčného konania. Ustanovenia o veriteľskom výbore platia analogicky pre zástupcu veriteľov.

Skupiny veriteľov

Zákon rozlišuje zabezpečených a nezabezpečených veriteľov.

Zabezpečeným veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom spadajúcim do konkurznej podstaty, a to iba záložným právom, zádržným právom, obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky na zabezpečenie alebo analogickým právom podľa zahraničnej právnej úpravy.

Zabezpečení veritelia majú možnosť významne ovplyvňovať priebeh insolvenčného konania. Na prijatie uznesení o spôsobe riešenia úpadku (konkurzom alebo reorganizáciou) dlžníka – podnikateľa, v prípade ktorého je podľa insolvenčného zákona prípustná reorganizácia, musí na schôdzi veriteľov hlasovať najmenej polovica všetkých prítomných zabezpečených (a analogicky aj nezabezpečených) veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok, okrem prípadu, keby za ne hlasovalo aspoň 90 % všetkých prítomných veriteľov, počítaných podľa výšky pohľadávok. Zabezpečený veriteľ má navyše možnosť vydávať osobe s dispozičnými právami pokyny pri správe predmetu zabezpečenia, ktorými je táto osoba viazaná, ak ich cieľom je náležitá správa. Správca je takisto viazaný pokynmi zabezpečeného veriteľa smerujúcimi k speňaženiu predmetu zabezpečenia. Správca môže tieto pokyny odmietnuť, ak je presvedčený, že predmet zabezpečenia je možné speňažiť výhodnejšie; v takom prípade požiada insolvenčný súd o ich preskúmanie v rámci dozornej činnosti. Speňažením veci, práva, pohľadávky alebo inej majetkovej hodnoty v insolvenčnom konaní zaniká zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, a to aj v prípade, že nepodal prihlášku svojej pohľadávky.

Zabezpečení veritelia sa v zásade uspokojujú zo 100 % výnosu speňaženia po odčítaní sumy pripadajúcej na odmenu správcu a nákladov na správu a speňaženie, a to kedykoľvek v priebehu konania. Rešpektuje sa pritom čas vzniku zabezpečenia. Neuspokojená časť pohľadávok zabezpečených veriteľov v konkurze nezaniká, ale uspokojuje sa v pomere k pohľadávkam nezabezpečených veriteľov a v rovnakom čase ako tieto pohľadávky.

Nezabezpečení sú všetci ostatní veritelia. Ich postavenie v insolvenčnom konaní je slabšie a očakávaná výška uspokojenia pohľadávok vyplývajúca zo štatistických údajov je spravidla podstatne nižšia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže používať majetok v konkurznej podstate v rámci konkurzu. V tomto prípade naň prechádza oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s konkurznou podstatou. Správca vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do konkurznej podstaty, rozhoduje o obchodnom tajomstve a inej mlčanlivosti, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je spravidla speňaženie konkurznej podstaty.

V rámci reorganizácie a oddlženia tieto práva, hoci s významným obmedzením, zostávajú dlžníkovi.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky proti konkurznej podstate a pohľadávky, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, môžu byť uhradené v plnej výške kedykoľvek po rozhodnutí o úpadku.

Rozlišujú sa:

• pohľadávky proti konkurznej podstate, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória (predovšetkým náhrada hotovostných výdavkov a odmena predbežného správcu, likvidátora dlžníka a členov veriteľského výboru, pohľadávky veriteľov z úverového financovania),
• pohľadávky proti konkurznej podstate, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku (predovšetkým hotovostné výdavky a odmena správcu, dane, poplatky, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti a poistné na verejné zdravotné poistenie),
• pohľadávky postavené na úroveň pohľadávok proti konkurznej podstate (predovšetkým pracovnoprávne pohľadávky dlžníkových zamestnancov, pohľadávky veriteľov na výživnom zo zákona).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Prihlasovanie pohľadávok

Veritelia podávajú prihlášky pohľadávok na insolvenčnom súde na predpísanom formulári od začatia insolvenčného konania až do uplynutia lehoty stanovenej v rozhodnutí o úpadku, ktorá je pre všetky spôsoby riešenia úpadku stanovená na dva mesiace. Na pohľadávky prihlásené po uplynutí stanovenej lehoty insolvenčný súd neprihliada a takéto pohľadávky sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Prihlasujú sa aj pohľadávky, ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj vykonateľné pohľadávky vrátane tých, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Veriteľ, ktorý podal prihlášku pohľadávky alebo ktorý sa považuje za prihláseného veriteľa, môže kedykoľvek v priebehu insolvenčného konania stiahnuť prihlášku pohľadávky.

Prihláška pohľadávky musí obsahovať vysvetlenie vzniku a výšku prihlasovanej pohľadávky. Pohľadávka musí byť vždy vyčíslená v peňažnom vyjadrení, aj keď ide o nepeňažnú pohľadávku. K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ v prihláške odvoláva. Vykonateľnosť pohľadávky sa preukazuje verejnou listinou.

Prihláška pohľadávky má na plynutie lehoty na premlčanie alebo na zánik práva rovnaké účinky ako žaloba alebo iné uplatnenie práva na súde, a to odo dňa, keď bola doručená na insolvenčný súd.

Za správnosť údajov uvedených v prihláške pohľadávky zodpovedá veriteľ. Insolvenčný súd môže na návrh správcu sankcionovať nadhodnotenie skutočnej výšky prihlásenej pohľadávky (o viac ako 100 %) uložením povinnosti zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu, ktorú stanoví s ohľadom na všetky okolnosti prihlásenia a preskúmania pohľadávky, najviac však sumu, o ktorú prihlásená suma prevyšovala rozsah, v ktorom bola zistená.

Na veriteľovo právo na uspokojenie prihlásenej pohľadávky zo zabezpečenia sa neberie ohľad, ak bola prihlásená v inom poradí, ako mala byť, alebo ak pred jej preskúmaním vyjde najavo, že miera jej zabezpečenia bola nadhodnotená o viac ako 100 %. Aj v tomto prípade môže byť veriteľ insolvenčným súdom penalizovaný uložením povinnosti zaplatiť (peňažnú) sumu, a to v prospech zabezpečených veriteľov, ktorí už prihlásili pohľadávku so zabezpečením, ktoré sa viaže k rovnakému majetku. Jej výšku insolvenčný súd určí s ohľadom na všetky okolnosti uplatnenia a preskúmania práva na uspokojenie zo zabezpečenia, maximálne však do výšky, o ktorú hodnota zabezpečenia uvedená v prihláške prevýšila hodnotu zisteného zabezpečenia.

Preskúmanie prihlásených pohľadávok

Podané prihlášky pohľadávok najskôr preskúma správca. Ten ich posudzuje predovšetkým podľa priložených dokladov a podľa účtovníctva dlžníka alebo jeho evidencie vedenej podľa osobitného právneho predpisu. Ďalej správca vyzve dlžníka, aby sa k prihláseným pohľadávkam vyjadril. V prípade potreby pohľadávky preverí, pričom využije súčinnosť orgánov, ktoré sú povinné mu ju poskytnúť.

Ak má prihláška pohľadávky nedostatky alebo je neúplná, správca vyzve veriteľa, aby ju opravil alebo doplnil do 15 dní, (ak nestanoví dlhšiu lehotu) a poučí ho, ako má opravu alebo doplnenie vykonať. Prihlášky pohľadávok, ktoré sa riadne a včas nedoplnia alebo neopravia, predloží správca insolvenčnému súdu na rozhodnutie o tom, že na prihlášku sa nebude prihliadať. Veriteľ o tom musí byť poučený.

Správca vytvorí zoznam prihlásených pohľadávok. Zabezpečení veritelia sa v zozname uvádzajú osobitne. V prípade pohľadávok, ktoré správca popiera, to výslovne uvedie. V prípade každého veriteľa musia byť uvedené údaje potrebné na jeho identifikáciu a údaje na posúdenie dôvodu vzniku, výšky a poradia jeho pohľadávky; v prípade zabezpečených veriteľov sa navyše uvádza dôvod a spôsob zabezpečenia.

Zoznam prihlásených pohľadávok zverejní insolvenčný súd v insolvenčnom registri pred dňom uskutočnenia konania o overení. Insolvenčný súd ďalej bez zbytočného odkladu zverejní v insolvenčnom registri každú zmenu zoznamu prihlásených pohľadávok.

Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa potom uskutoční na konaní o overení nariadenom insolvenčným súdom. Termín a miesto konania o overení určí insolvenčný súd v rozhodnutí o úpadku. Veriteľ môže až do skončenia konania o overení, ak jeho pohľadávka nie je zistená, meniť výšku prihlasovanej pohľadávky. Nemôže však meniť príčinu vzniku prihlasovanej pohľadávky ani jej poradie.

Popretie pohľadávky

Pravosť, výšku a poradie všetkých prihlásených pohľadávok môže poprieť: a) správca; b) dlžník alebo c) prihlásený veriteľ.

Popretie veriteľovej pohľadávky iným prihláseným veriteľom musí mať rovnaké formálne prvky ako žaloba podľa Občianskeho súdneho poriadku a musí byť z neho zrejmé, či popiera pravosť, výšku alebo poradie pohľadávky. Podáva sa na predpísanom formulári.

Insolvenčný zákon rozoznáva tieto druhy popretia:

• popretie pravosti pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka nevznikla alebo že už celkom zanikla, alebo že je celkom premlčaná,
• popretie výšky pohľadávky – namieta sa, že dlžníkov záväzok je nižší ako prihlásená suma (ten, kto popiera výšku pohľadávky, musí súčasne uviesť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky),
• popretie poradia pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka má menej výhodné poradie, ako je poradie uvedené v prihláške pohľadávky, alebo sa popiera právo na uspokojenie pohľadávky zo zabezpečenia (ten, kto popiera poradie pohľadávky, musí súčasne uviesť, v akom poradí má byť pohľadávka uspokojená).

Ak jeden prihlásený veriteľ poprie pohľadávku iného prihláseného veriteľa, stávajú sa z týchto veriteľov účastníci incidenčného sporu. Správca, ktorý chce pomôcť niektorej zo strán incidenčného sporu, na ktorom sa nezúčastňuje, má k dispozícii nástroj vedľajšieho účastníctva.

O otázke pravosti, výšky a poradia popretých pohľadávok rozhodne insolvenčný súd.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

K speňaženiu konkurznej podstaty dochádza v rámci konkurzu. Rozumie sa tým premena všetkého majetku, ktorý do nej spadá, na peňažné prostriedky určené na pomerné uspokojenie veriteľov. Speňaženie konkurznej podstaty uskutočňuje správca. Je k nemu však možné prikročiť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu a po prvej schôdzi veriteľov. Výnimku predstavujú veci bezprostredne ohrozené skazou alebo znehodnotením; výnimku aj z iných dôvodov môže povoliť aj insolvenčný súd. Speňažením konkurznej podstaty zanikajú účinky nariadenia výkonu rozhodnutia alebo exekúcie a ostatné nedostatky spôsobované speňažovaným majetkom, ak nie je v zákone stanovené inak.

Konkurznú podstatu je možné speňažiť

• verejnou dražbou,
• predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia.
• predajom majetku mimo dražby,
• dražbou, ktorú vykoná súdny exekútor.

Ak dosiahnutý výnos zo speňaženia konkurznej podstaty nestačí na upokojenie všetkých pohľadávok, uspokojí sa najskôr odmena a hotovostné výdavky správcu, potom pohľadávky veriteľov vzniknuté počas trvania moratória a pohľadávky veriteľov z úverového financovania, potom náklady spojené s udržiavaním a správou konkurznej podstaty (pomerne) a pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka, potom pohľadávky veriteľov na výživnom a napokon pohľadávky na náhradu škody na zdraví. Ostatné pohľadávky sa uspokoja pomerne.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Na základe toho vydá insolvenčný súd rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. Pred rozvrhom sa uspokoja doteraz nezaplatené pohľadávky, ktoré je možné uspokojovať kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, a to

• pohľadávky proti konkurznej podstate – hotovostné výdavky a odmenu správcu, náklady spojené s údržbou a správou konkurznej podstaty, dane, poplatky, príspevky na sociálne zabezpečenie dlžníka, príspevok na štátnu politiku zamestnanosti, poistné na verejné zdravotné poistenie atď.
• pohľadávky postavené na rovnakú úroveň – pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka, pohľadávky veriteľov na náhradu za škody na zdraví, pohľadávky štátu atď.;
• zabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzu

V závere speňaženia konkurznej podstaty správca predloží insolvenčnému súdu konečnú správu. Konečná správa správcu musí obsahovať celkovú charakteristiku jeho činnosti s vyčíslením jej finančných výsledkov. Výsledkom konečnej správy správcu musí byť vyčíslenie sumy, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov, a označenie týchto veriteľov s údajom o výške ich podielov na tejto sume. Súčasne s konečnou správou predloží správca insolvenčnému súdu aj vyúčtovanie svojej odmeny a výdavkov.

Insolvenčný súd preskúma konečnú správu správcu a jeho vyúčtovanie a odstráni po vypočutí správcu chyby a nezrovnalosti, ktoré sa v nej nachádzajú. O konečnej správe správcu po úprave informuje insolvenčný súd účastníkov konania tak, že ju zverejní vyhlásením. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Insolvenčný súd potom vydá rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. V rozvrhovom uznesení určí insolvenčný súd správcovi lehotu na jeho splnenie. Lehota nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Konkurzné konanie sa ukončí tak, že po prijatí správy správcu o splnení rozvrhového uznesenia insolvenčný súd rozhodne o zrušení konkurzu. Súd rozhodne o zrušení konkurzu aj v niektorých ďalších prípadoch stanovených zákonom, napr. v prípade, že majetok úpadcu vôbec nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Insolvenčné konanie končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje konkurz.

Ukončenie reorganizácie

Reorganizácia končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie reorganizačného plánu alebo jeho dôležitých častí. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Reorganizácia sa môže skončiť aj rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reorganizácie na konkurz, čo sa stáva v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa týkajú predovšetkým problémov pri schvaľovaní a dodržiavaní reorganizačného plánu. O zmene reorganizácie na konkurz nemôže insolvenčný súd rozhodnúť, ak bol v dôležitých bodoch splnený plán reorganizácie. Proti rozhodnutiu súdu o zmene reorganizácie na konkurz sa môže odvolať dlžník, navrhovateľ reorganizácie, správca a veriteľský výbor. Rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reorganizácie na konkurz začínajú platiť účinky spojené s vyhlásením konkurzu, ak insolvenčný súd vo svojom rozhodnutí neurčí podmienky tejto premeny inak.

Ukončenie oddlženia

Oddlženie končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie oddlženia, inak rozhodne o nesplnení oddlženia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu môže podať dlžník, správca alebo veritelia. Ak insolvenčný súd rozhodne o splnení oddlženia a dlžník splní všetky povinnosti podľa schváleného spôsobu oddlženia riadne a včas, insolvenčný súd spojí s rozhodnutím o splnení oddlženia rozhodnutie, ktorým dlžníka oslobodí od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v ktorom dosiaľ neboli uspokojené. Oslobodenie sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku.

Oddlženie môže skončiť aj tak, že súd zruší schválené oddlženie. Súčasne buď rozhodne o riešení dlžníkovho úpadku konkurzom, alebo zastaví insolvenčné konanie, ak je dlžník úplne bez prostriedkov. K zrušeniu schváleného oddlženia dochádza v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na neplnenie podmienok oddlženia dlžníkom.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade konkurzu na majetok fyzickej osoby (kedykoľvek po zrušení konkurzu) alebo právnickej osoby (do okamihu jej zániku na základe vymazania z verejného registra) môže po zrušení konkurzu dôjsť k nariadeniu exekúcie alebo výkonu rozhodnutia z dôvodu zistenej pohľadávky nepopretej dlžníkom a neuspokojenej v priebehu konkurzného konania. Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné predložiť iba tzv. přezkumný list (doklad o prihlásení pohľadávky) a protokol o preskúmaní predmetnej pohľadávky v rámci konkurzného konania. Toto právo sa premlčí desať rokov od zrušenia konkurzu, premlčacia lehota začína dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

V prípade reorganizácie platí, že po skončení účinnosti reorganizačného plánu je možné proti dlžníkovi nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na vymoženie pohľadávky stanovenej v reorganizačnom pláne. Ak však bola táto pohľadávka popretá, je možné výkon rozhodnutia alebo exekúciu viesť iba v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia insolvenčného súdu o zistení tejto pohľadávky; toto rozhodnutie musí byť priložené k návrhu.

V prípade oddlženia platí, že po skončení oddlženia a priznaní oslobodenia od platenia zostávajúcich pohľadávok nie je možné uplatniť zvyšné pohľadávky veriteľov výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. V tomto prípade je nepodstatné, či bol veriteľ počas oddlženia uspokojený čiastočne alebo či vôbec neprihlásil svoju pohľadávku do insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady – zahŕňajú predovšetkým odmenu a hotovostné výdavky správcu – by sa mali kryť z konkurznej podstaty, t. j. mal by ich znášať dlžník.

Keďže konkurzná podstata nie vždy stačí na pokrytie nákladov, insolvenčný súd môže pred rozhodnutím o insolvenčnom návrhu nariadiť navrhovateľovi insolvenčného konania, aby v stanovenej lehote zaplatil zálohu na náklady insolvenčného konania, ak je to nevyhnutné na krytie nákladov a prostriedky nie je možné zabezpečiť inak; platí to aj vtedy, keď je zrejmé, že dlžník nemá žiaden majetok. V zákone je stanovená horná hranica možnej výšky zálohy. Ak je navrhovateľov insolvenčného konania niekoľko, majú povinnosť zaplatiť zálohu spoločne a nerozdielne.

Ak konkurzná podstata nepostačuje na uhradenie nákladov, hradí sa zvyšná časť zo zálohy na náklady insolvenčného konania, t. j. na účet navrhovateľa.

Ak náklady nepokryje ani záloha, náklady uhradí štát, ale odmenu správcu iba do výšky 50 000 CZK a hotovostné výdavky správcu len do výšky 50 000 CZK.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Neúčinné sú právne úkony, ktorými dlžník kráti možnosť uspokojenia veriteľov alebo zvýhodňuje niektorých veriteľov na úkor iných. Za právny úkon sa považuje aj opomenutie zo strany dlžníka. Medzi týmito neúčinnými úkonmi sa rozlišujú tri kategórie: a) právne úkony bez primeraného vzájomného plnenia; b) zvýhodňujúce právne úkony, v dôsledku ktorých niektorý veriteľ dosiahne vyššie uspokojenie na úkor ostatných veriteľov než uspokojenie, ktoré by mu prislúchalo v konkurze; c) právne úkony, ktorými dlžník úmyselne krátil uspokojenie veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy alebo jej s ohľadom na všetky okolnosti musel byť známy.

Ak nie je v insolvenčnom zákone stanovené inak, neúčinnosť právnych úkonov dlžníka vrátane tých, ktoré sú v insolvenčnom zákone označené za neúčinné a ktoré dlžník vykonal potom, ako sa účinky spojené s vyhlásením insolvenčného konania stali uplatniteľnými, sa stanoví rozhodnutím insolvenčného súdu o žalobe správcu, ktorou sa odporuje dlžníkovým právnym úkonom (odporovacia žaloba). Správca môže podať odporovaciu žalobu v lehote jedného roku odo dňa, keď začnú platiť účinky rozhodnutia o úpadku. Ak ju nepodá v tejto lehote, nárok na odporovanie zanikne. Dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov pripadne do konkurznej podstaty nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené odporovacej žalobe.

Neúčinnosťou právneho úkonu nie je dotknutá jeho platnosť; v insolvenčnom konaní však dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov spadá do konkurznej podstaty. Ak nie je možné do konkurznej podstaty vydať pôvodné dlžníkove plnenie z neúčinného právneho úkonu, musí byť poskytnutá rovnocenná náhrada.

Pre insolvenčný súd nie je záväzné rozhodnutie iného súdu ani iného orgánu, ktorým sa v priebehu insolvenčného konania rozhodlo o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka, ani iná forma takéhoto rozhodnutia. V priebehu insolvenčného konania posudzuje neplatnosť takého právneho úkonu iba insolvenčný súd. Ak bola neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka následne potvrdená rozhodnutím, musí byť majetkový prospech získaný plnením vydaný späť do konkurznej podstaty.

Ak bola neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka potvrdená rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred začatím insolvenčného konania, považuje sa právny úkon, ktorého sa rozhodnutie týka, za neplatný aj v insolvenčnom konaní.

Osobitné pravidlá týkajúce sa určitých kategórií pohľadávok

Osobitné pravidlá sa uplatňujú na tieto kategórie pohľadávok:

• pohľadávky proti konkurznej podstate, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória,
• pohľadávky proti konkurznej podstate, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku,
• pohľadávky rovnocenné s pohľadávkami proti konkurznej podstate,
• podriadené pohľadávky,
• pohľadávky akcionárov alebo členov dlžníka vyplývajúce z ich účasti v spoločnosti alebo v družstve,
• pohľadávky, ktoré sú v insolvenčnom konaní úplne vylúčené z uspokojovania.

Úvod

Konkurzné právo a právo o insolvenčnom konaní sú v nemeckej legislatíve upravené v konkurznom poriadku (Insolvenzordnung – InsO), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1999. Konkurzný poriadok sa líši od ostatných rokovacích poriadkov v tom, že obsahuje nielen procesné, ale aj hmotnoprávne ustanovenia. Ako príklad hmotnoprávnych úprav je možné použiť predpisy, ktoré stanovujú účinky začatia insolvenčného konania (§ 80 až § 147 InsO).

Konkurzný poriadok pritom primárne sleduje cieľ spoločne uspokojiť veriteľov dlžníka tým, že majetok dlžníka sa speňaží a výťažok sa rozdelí alebo sa v reštrukturalizačnom pláne prijme opatrenie odlišné od zákonnej úpravy najmä so zameraním na zachovanie podniku (§ 1 prvá veta InsO). Spoločné uspokojenie (gemeinschaftliche Befriedigung) znamená, že veritelia sú uspokojovaní v zásade v pomere k ich príslušným pohľadávkam. Okrem toho má insolvenčné konanie ponúknuť poctivému dlžníkovi možnosť oslobodiť sa od svojich zvyšných záväzkov (§ 1 druhá veta InsO).

Charakteristickou zásadou nemeckého insolvenčného konania je popri zásade rovnosti zaobchádzania s veriteľmi zásada autonómie veriteľov (Gläubigerautonomie). Veritelia disponujú rozsiahlymi právami priamej účasti na konaní, najmä z hľadiska spôsobu speňaženia majetku dlžníka. Dispozícii veriteľov podlieha aj konkrétna podoba insolvenčného konania. Pretože okrem riadneho konania poskytuje zákon zabezpečeným veriteľom a bežným veriteľom možnosť, aby boli speňaženie konkurznej podstaty, rozdelenie účastníkom, priebeh insolvenčného konania a zodpovednosť dlžníka po ukončení insolvenčného konania upravené v reštrukturalizačnom pláne odlišne od predpisov konkurzného poriadku osobným autonómnym spôsobom. Reštrukturalizačnému plánu prináleží centrálny význam najmä pri ozdravení podniku, môže však stanovovať aj rámcové podmienky pre likvidáciu podniku.

Pre nemecké právo o insolvenčnom konaní je okrem toho príznačný princíp jednotnosti. To znamená, že v zákone o ozdravení a likvidácii (Gesetz für Sanierung und Liquidation) sa nestanovujú rozdielne druhy konaní. Ako likvidácia tak aj ozdravenie sa môžu uskutočniť v riadnom konaní alebo v konaní o reštrukturalizačnom pláne.

Pri každej reorganizácii podniku treba vziať do úvahy aj zákon o rámci stabilizácie a reštrukturalizácie pre podniky (Gesetz über den Stabilisierungs- und Restrukturierungsrahmen, známy aj ako Unternehmensstabilisierungs- und -restrukturierungsgesetz alebo StaRUG), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021. Zákon StaRUG poskytuje rad nástrojov umožňujúcich podniku v ťažkostiach, ktorý však zatiaľ nie je v úpadku alebo nadmerne zadlžený, reorganizáciu na základe plánu reštrukturalizácie prijatého väčšinou veriteľov, a to bez insolvenčného konania v súlade s InsO. Od 17. júla 2022 je možné konanie podľa StaRUG na požiadanie viesť aj verejne, t. j. informácie o konaní, mieste a čase súdnych pojednávaní, ako aj rozhodnutia súdu sa zverejňujú na reštrukturalizačnom portáli v súlade s § 84 až § 86 StaRUG. Spĺňajú tak aj požiadavky insolvenčného konania v súlade s článkom 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie možno začať na majetok každej právnickej alebo fyzickej osoby, aj pokiaľ táto osoba nie je podnikateľom alebo sa nevenuje samostatnej zárobkovej činnosti (tieto fyzické osoby sa nazývajú spotrebitelia). Insolvenčné konanie možno začať aj na majetok spoločnosti bez právnej subjektivity [napr. verejnej obchodnej spoločnosti (offene Handelsgesellschaft) alebo komanditnej spoločnosti (Kommanditgesellschaft) alebo na zvláštny majetok, ako napríklad dedičstvo. Pre verejnoprávne právnické osoby platí osobitný predpis § 12 InsO, v ktorom je stanovené, že je neprípustné vyhlásiť insolvenčné konanie na majetok spolkového štátu alebo niektorej zo spolkových krajín (Land), (§ 12 ods. 1 č. 1 InsO).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa začína iba na návrh, a nie z úradnej moci. Návrh môže podať dlžník alebo niektorý z veriteľov. V záujme ochrany súdu a dlžníkov pred unáhleným podávaním žiadostí alebo žiadostí, ktorých cieľom je len úmyselné škodenie, je potrebné, aby pri predkladaní žiadosti veriteľom tento dôveryhodne potvrdil, že existuje dôvod platobnej neschopnosti a že on je majiteľom pohľadávky voči dlžníkovi.

Pre orgány kapitálových spoločností existuje v prípade platobnej neschopnosti povinnosť pod hrozbou trestu k podaniu žiadosti. Ak je porušená, prichádza do úvahy nárok veriteľov na náhradu škody. Ak dlžník v kríze koná v rozpore s povinnosťou, vystavuje sa za určitých okolností trestným postihom [pozri § 283 a nasl. trestného zákonníka (Strafgesetzbuch)].

Všeobecným dôvodom začatia insolvenčného konania je platobná neschopnosť. O platobnej neschopnosti hovoríme vtedy, ak dlžník nie je schopný plniť splatné záväzky, pričom je spravidla možné sa domnievať, že ide o platobnú neschopnosť, ak dlžník svoje platby zastavil (§ 17 ods. 2 InsO). Ak ide o právnickú osobu alebo o spoločnosť, v ktorej nie je žiadny zo spoločníkov fyzickou osobou, ktorá ručí neobmedzene, potom je dôvodom začatia konania aj nadmerná zadlženosť. Dlžník je nadmerne zadlžený, ak jeho majetok už nekryje existujúce záväzky, okrem prípadu, ak je vzhľadom na okolnosti veľmi pravdepodobné, že podnik bude ďalej existovať nasledujúcich 12 mesiacov (§ 19 ods. 2 InsO). Pri hodnotení majetku dlžníka treba brať za základ pokračovanie činnosti podniku, ak je takáto možnosť s ohľadom na okolnosti vysoko pravdepodobná. Na to, aby žiadosť podal dlžník, stačí aj hrozba, že platobná neschopnosť môže nastať (§ 18 ods. 1 InsO). Platobná neschopnosť dlžníka hrozí vtedy, ak predbežne nebude schopný plniť existujúce záväzky v čase ich splatnosti (§ 18 ods. 2 InsO). Základom na posúdenie toho, či dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, je zvyčajne prognózované obdobie 24 mesiacov. Aby sa konanie mohlo začať, je navyše potrebné, aby boli zabezpečené prostriedky na úhradu trov insolvenčného konania. Žiadosť na vyhlásenie konkurzu sa zamieta, ak majetok dlžníka s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť na pokrytie trov konania (§ 26 ods. 1 prvá veta InsO).

Ak sú splnené uvedené podmienky, insolvenčný súd (Insolvenzgericht) vydá rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, ktoré sa zverejňuje. Zverejnenie sa uskutoční na podnet súdu na internete (http://www.insolvenzbekanntmachungen.de/). V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania vyzve súd bežných veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili do určitej lehoty správcovi konkurznej podstaty. Stanoví dátum stretnutia, na ktorom veritelia na základe správy správcu konkurznej podstaty rozhodnú o postupe insolvenčného konania, a termín konania o overení, v rámci ktorého sa vykoná overovanie prihlásených pohľadávok (§ 29 ods. 1 InsO).

Ako už bolo uvedené na úvod, konkurzný poriadok nestanovuje pre ozdravenie a likvidáciu rozdielne druhy konaní. Okrem riadneho konania poskytuje zákon možnosť reštrukturalizačného plánu ako nástroja likvidácie aj ozdravenia.

Keďže kontrola podmienok začatia konania prostredníctvom insolvenčného súdu trvá často dlhšie, súd prijme v konaní o začatí predbežné opatrenia, ktoré považuje za potrebné k tomu, aby sa do rozhodnutia o žiadosti zabránilo zmene majetkovej situácie dlžníka v neprospech veriteľov (§ 21 ods. 1 prvá veta InsO). V praxi súd určí „silného“ alebo „slabého“ predbežného správcu konkurznej podstaty (voräufiger Insolvenzverwalter). Ak je vymenovaný „slabý“ predbežný správca konkurznej podstaty, dlžník si ponecháva právo nakladať s majetkom a súd stanoví jednotlivé povinnosti správcu konkurznej podstaty, ktoré však nesmú prekračovať povinnosti „silného“ predbežného správcu konkurznej podstaty (§ 22 ods. 2 druhá veta InsO). Súd môže napríklad nariadiť, že právne úkony nakladania dlžníka s majetkom sú účinné iba so súhlasom predbežného správcu konkurznej podstaty. Na rozdiel od vymenovania „silného“ predbežného správcu konkurznej podstaty vymenovanie „slabého“ predbežného správcu nemá za následok prerušenie nerozhodnutých súdnych sporov (Spolkový súdny dvor, rozsudok z 21. júna 1999 – II ZR 70/98 – odsek 4). Ak súd dlžníkovi uloží všeobecný zákaz nakladať s majetkom, takže právomoc spravovať majetok dlžníka a nakladať s ním prechádza na správcu konkurznej podstaty, ide o silného predbežného správcu konkurznej podstaty (§ 22 ods. 1 prvá veta InsO).

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Ku konkurznej podstate (Insolvenzmasse) patrí okrem majetku, ktorý patril dlžníkovi v čase začatia konania, aj nový majetok nadobudnutý počas konania (t. j. do zrušenia alebo zastavenia konania). Nevzťahuje sa to na výlučne osobné práva dlžníka a nezhabateľné majetkové predmety, pretože tie by nepodliehali ani jednotlivým opatreniam na vymáhanie. Pracovné príjmy sa napríklad počítajú do konkurznej podstaty len do tej miery, do akej presahujú existenčné minimum dlžníka. Zhabanie majetku dlžníka sa rovnako nevzťahuje na majetok, ktorý bol uvoľnený správcom konkurznej podstaty.

V nemeckej legislatíve prechádza právomoc spravovať majetok dlžníka, ktorý spadá do konkurznej podstaty, a právomoc nakladať s týmto majetkom v zásade začatím konania na správcu konkurznej podstaty [výnimkou je vlastná správa (Eigenverwaltung, § 270 a nasl. InsO)], takže určenie zábezpek v prospech veriteľov, ktorí poskytnú tzv. úver patriaci do konkurznej podstaty, prislúcha správcovi konkurznej podstaty. V prípade mimoriadne významných obchodných transakcií, ako napríklad zobratie úveru, ktorý by významne zaťažil konkurznú podstatu, potrebuje správca konkurznej podstaty súhlas schôdze veriteľov, resp. ustanoveného výboru veriteľov (§ 160 InsO). Záväzky z úverov a iné záväzky, ktoré založil správca konkurznej podstaty, predstavujú záväzky patriace do konkurznej podstaty, ktoré sú z konkurznej podstaty uspokojované prednostne, teda pred bežnými veriteľmi. Týmto spôsobom je zabezpečené, že po začatí insolvenčného konania voči platobne neschopnému dlžníkovi sa ho zmluvní partneri zúčastnia.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Keďže po začatí insolvenčného konania dôležitú úlohu spravidla prevezme správca konkurznej podstaty (výnimkou je vlastná správa), insolvenčnému súdu prináležia v tejto fáze konania (popri osobitných právomociach napr. v konaní o reštrukturalizačnom pláne alebo v rámci vlastnej správy) v podstate právomoci dohľadu a vedenia konania (pozri § 58 a § 76 InsO). Ústredné rozhodnutia v začatom insolvenčnom konaní (speňaženie, likvidácia, ozdravenie a reštrukturalizačný plán) sa prenechávajú veriteľom. Osobitné právomoci a úlohy však plní v štádiu začatia konania súd. Rozhoduje napr. o vyhlásení konkurzu, o predbežných opatreniach na zabezpečenie majetku a o vymenovaní správcu konkurznej podstaty. Súdu prislúcha dohľad aj nad správcom konkurznej podstaty. Kontroluje však výlučne zákonnosť jeho konania, nie jeho účelnosť, a nevydáva ani žiadne pokyny. V snahe zabezpečiť plynulý priebeh insolvenčného konania možno proti rozhodnutiam insolvenčného súdu použiť opravné prostriedky len vtedy, ak je možnosť okamžitej sťažnosti (sofortige Beschwerde) stanovená v zákone (pozri § 6 ods. 1 InsO). Okamžitú sťažnosť možno podať na insolvenčnom súde alebo na regionálnom súde (Landgericht), ktorý je nadriadený insolvenčnému súdu, buď písomne, alebo ústne na príslušnom pracovisku (Geschäftstelle). Sťažnosť nemá odkladný účinok; súd pojednávajúci o sťažnosti alebo insolvenčný súd však môže nariadiť dočasné pozastavenie výkonu rozhodnutia.

Hlavným aktérom insolvenčného konania je správca konkurznej podstaty. Za správcu konkurznej podstaty môžu byť vymenované iba fyzické osoby, nie však právnické osoby (§ 56 ods. 1 prvá veta InsO). Na vymenovanie do tejto funkcie prichádzajú do úvahy najmä advokáti, účtovníci alebo daňoví poradcovia. Začatím insolvenčného konania získava správca konkurznej podstaty právomoc spravovať majetok dlžníka a nakladať s ním (§ 80 ods. 1 InsO). Správca konkurznej podstaty je povinný očistiť majetok dlžníka, ktorý prevzal pri začatí insolvenčného konania, od majetkových predmetov, ktoré dlžníkovi nepatria. Okrem toho by mal do majetku dlžníka previesť tie predmety, ktoré z hľadiska právnej zodpovednosti patria k majetku dlžníka, ale v momente začatia insolvenčného konania sa ešte v jeho majetku nenachádzali. Takto vymedzený majetok dlžníka predstavuje tzv. konkurznú podstatu (Insolvenzmasse, § 35 InsO), ktorú správca konkurznej podstaty speňaží a z ktorej sa potom uspokojujú veritelia. K ďalším úlohám správcu konkurznej podstaty okrem iného patria:

• výplata miezd zamestnancom dlžníka v konkurznom konaní,
• rozhodovanie o pokračovaní alebo ukončení nerozhodnutých súdnych sporov (§ 85 a nasl. InsO) a o nie úplne zrealizovaných zmluvách (§ 103 a nasl. InsO),
• zostavenie súpisu majetku a záväzkov (§ 153 ods. 1 prvá veta InsO),
• odporovanie právnym úkonom, ktoré boli vykonané pred začatím insolvenčného konania a ktoré znevýhodňujú bežných veriteľov (§ 129 a nasl. InsO).

Správca konkurznej podstaty podlieha dohľadu insolvenčného súdu (§ 58 ods. 1 InsO). Ak je zriadený výbor veriteľov, vykonáva dohľad nad správcom konkurznej podstaty pri vedení správy a poskytuje mu podporu (§ 69 prvá veta InsO).

Keď po začatí konania prejde na správcu konkurznej podstaty právomoc nakladať s majetkom dlžníka, môže s majetkovými predmetmi, ktoré patria do konkurznej podstaty, v zásade voľne nakladať. Obmedzenia existujú jednak pre mimoriadne významné právne úkony, ako napríklad odpredaj podniku alebo skladu tovaru ako celku. Pre takéto mimoriadne významné právne úkony sa vyžaduje súhlas schôdze veriteľov, resp. výboru veriteľov. Porušenie požiadavky súhlasu však nemá žiadny vonkajší účinok, za následok má iba zodpovednosť správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty ďalej musí zohľadniť rozhodnutie schôdze veriteľov o ukončení činnosti podniku s následnou likvidáciou alebo o jej pokračovaní (§ 157 a § 159 InsO).

Ak správca konkurznej podstaty úmyselne poruší povinnosti, ktoré mu prislúchajú podľa konkurzného poriadku, je povinný nahradiť škodu všetkým účastníkom (§ 60 ods. 1 InsO). V § 60 ods. 1 InsO sa stanovuje: „Správca konkurznej podstaty je povinný nahradiť škodu všetkým účastníkom, ak úmyselne poruší svoje povinnosti, ktoré mu prislúchajú podľa tohto zákona. Musí zodpovedať za riadne a svedomité vykonávanie svojich úloh ako správcu konkurznej podstaty.“

Správca konkurznej podstaty má nárok na odmenu za vedenie správy a náhradu primeraných výdavkov (§ 63 ods. 1 prvá veta InsO). Odmena je upravená v nariadení ku konkurznému právu o odmenách (Insolvenzrechtsvergütungsverordnung – InsVV) a stanovuje sa podľa hodnoty konkurznej podstaty v čase ukončenia insolvenčného konania. V tomto nariadení sú stanovené odstupňované štandardné sadzby, ktoré je však možné zvýšiť v závislosti od rozsahu a zložitosti povinností správcu konkurznej podstaty.

Konkurzný dlžník zostáva aj po začatí insolvenčného konania nositeľom speňažovaného majetku, na ktorý si uplatňujú pohľadávky bežní veritelia (§ 38 a § 39 InsO). Zásadne ručí celým svojím majetkom. Právomoc spravovať majetok podliehajúci konkurznej podstate a právomoc nakladať s ním však prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Na žiadosť dlžníka súd môže v rozhodnutí o začatí konania nariadiť aj vlastnú správu podľa § 270 a nasl. InsO. Dlžník musí k žiadosti pripojiť plán vlastnej správy, ktorého podrobnosti sú upravené v § 270a InsO. Vlastná správa sa nariadi, ak plán vlastnej správy je súdržný a úplný a nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali, že plán vlastnej správy v zásadných aspektoch vychádza z nesprávnych skutočností (§ 270b ods. 1 a § 270f ods. 1 InsO). Navyše sa nedá uplatniť žiadny z dôvodov na ukončenie predbežného opatrenia týkajúceho sa vlastnej správy uvedených v § 270e (§ 270b ods. 1 InsO). Zásadne totiž platia všeobecné úpravy konkurzného práva (§ 270 ods. 1 druhá veta InsO). V prípade vlastnej správy si však dlžník právo spravovať majetok a nakladať s ním ponecháva a vykonáva ho pod dohľadom správcu (Sachverwalter) vymenovaného súdom (§ 270 ods. 1 prvá veta InsO). V prípade vlastnej správy sú kompetencie, ktoré prislúchajú správcovi konkurznej podstaty, spravidla rozdelené medzi dlžníka a správcu.

Začatie insolvenčného konania zakladá pre dlžníka početné oznamovacie povinnosti a povinnú súčinnosť. Súčasne má však konkurzný dlžník nárok byť účastníkom konania.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Ustanovenia § 94 a nasl. InsO sa týkajú toho, či si bežný veriteľ môže započítať pohľadávku platobne neschopného dlžníka. Zákon v zásade rozlišuje, či možnosť započítania existovala už v čase začatia insolvenčného konania alebo či vznikla až po začatí insolvenčného konania. V prvom prípade je započítanie v zásade prípustné, takže bežný veriteľ nemusí svoju pohľadávku prihlasovať do zoznamu bežných veriteľov (Tabelle), ale môže byť uspokojený prostredníctvom vyhlásenia o započítaní voči správcovi konkurznej podstaty. Vyhlásenie o započítaní je však neúčinné, ak veriteľ nadobudol možnosť započítania prostredníctvom odporovateľného právneho úkonu (§ 96 ods. 1 č. 3 InsO).

V druhom prípade je potrebné rozlíšiť nasledujúce situácie:

Ak pohľadávka, ktorá má byť započítaná, existovala už v čase začatia konania, nebola však ešte splatná, ani zameraná na plnenie rovnakého druhu a ani nepodliehala odkladnej podmienke, je započítanie aj po začatí prípustné, a to po odstránení prekážky započítania.

Ak ešte nebola pohľadávka dlžníka v čase začatia konania odôvodnená alebo veriteľ získal pohľadávku voči dlžníkovi až po začatí konania, je započítanie podľa § 96 ods. 1 č. 1 a č. 2 InsO vylúčené s tým, že dlžník môže od veriteľa požadovať plnenie do konkurznej podstaty, veriteľ však môže svoju pohľadávku iba prihlásiť ako konkurznú pohľadávku do zoznamu bežných veriteľov a bude uspokojený iba do výšky kvóty.

Ak však veriteľ nezískal pohľadávku po začatí insolvenčného konania od iného veriteľa, ale pohľadávka vznikla po začatí konania priamo jemu, napríklad uzatvorením zmluvy so správcom konkurznej podstaty, je ako veriteľ pohľadávky proti konkurznej podstate oprávnený na započítanie.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce zmluvy sú v nemeckej legislatíve upravené v § 103 a nasl. InsO. V zásade môžu existujúce zmluvné vzťahy začatím insolvenčného konania zaniknúť alebo trvať ďalej alebo je správcovi konkurznej podstaty poskytnuté právo zvoliť si medzi plnením a ukončením.

Pri niektorých právnych úkonoch sú účinky insolvenčného konania výslovne stanovené v právnych predpisoch (§ 103 až § 118 InsO). Pre zákazky, obstarávacie zmluvy alebo plné moci, ktoré sa vzťahujú na majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, napríklad platí, že začatím insolvenčného konania zanikajú, kým nájomné vzťahy dlžníka voči pozemkom a pracovným vzťahom s účinkom pre konkurznú podstatu trvajú ďalej.

Pre obojstranne záväzné zmluvy, ktoré nie sú dlžníkom alebo druhou stranou splnené alebo úplne splnené, poskytuje § 103 ods. 1 InsO správcovi konkurznej podstaty právo zvoliť si medzi plnením a neplnením zmluvy. Ak sa správca konkurznej podstaty rozhodne pre plnenie v prospech konkurznej podstaty, protipohľadávka veriteľa bude uspokojená prednostne, pretože podľa § 55 ods. 1 č. 2 InsO predstavuje záväzok patriaci do konkurznej podstaty. Ak sa správca konkurznej podstaty rozhodne proti plneniu, nemôže už požadovať žiadne plnenie v rámci zmluvy. Veriteľ si môže uplatniť pohľadávku z titulu náhrady škody pre neplnenie iba ako bežný veriteľ tak, že svoju pohľadávku prihlási do zoznamu bežných veriteľov (§ 103 ods. 2 prvá veta InsO). Ak si správca konkurznej podstaty nevyberie, zmluvná strana môže správcu vyzvať, aby výber uskutočnil. V tomto prípade musí správca bezodkladne vyhlásiť, či chce plnenie požadovať. Ak to opomenie, nemôže na plnení trvať. Pre finančné služby a termínované obchody zákon právo voľby správcu konkurznej podstaty vylučuje (§ 104 InsO).

Ak nie je osud zmluvného vzťahu v § 103 až § 118 InsO osobitne právne upravený, zmluva ďalej trvá aj po začatí insolvenčného konania.

Prípustnosť zmluvných doložiek o rozviazaní zmluvného vzťahu je sporná. Východiskovým bodom je predbežne ustanovenie § 119 InsO, ktoré vyhlasuje za neúčinné tie dohody, ktorými sa vopred vylučuje alebo obmedzuje uplatnenie § 103 a nasl. InsO. Prípustné sú podľa tohto predpisu takzvané doložky o rozviazaní zmluvného vzťahu nezávislé od platobnej neschopnosti, ktoré sa neviažu na začatie insolvenčného konania alebo podanie žiadosti, ale na omeškanie s platbou dlžníka. Problematickými sú však tzv. doložky o rozviazaní zmluvného vzťahu závislé od platobnej neschopnosti, a to najmä vzhľadom na rozsudok Spolkového súdneho dvora (Bundesgerichtshof) z 15. novembra 2012 (IX ZR 169, 11, BGHZ 195, 348). V rozsudku z 15. novembra 2012 rozhodol Spolkový súdny dvor na príklade zmluvy o dodávke energie, že doložka o rozviazaní zmluvného vzťahu závislá od platobnej neschopnosti, ktorá bola predmetom sporu, bola neúčinná. Spolkový súdny dvor však nevyhlásil doložky o rozviazaní zmluvného vzťahu závislé od platobnej neschopnosti za neúčinné; za prípustné považoval doložky o rozviazaní zmluvného vzťahu, ktoré zodpovedajú možnosti rozviazania zmluvného vzťahu stanovenej právnymi predpismi. Posúdenie doložiek o rozviazaní zmluvného vzťahu závislých od platobnej neschopnosti preto nie je stanovené s konečnou platnosťou. Pre prípad zmluvných doložiek o rozviazaní zmluvného vzťahu pri termínovaných obchodoch a finančných službách obsahuje § 104 ods. 3 a 4 InsO osobitné pravidlá.

Pokiaľ bol medzi dlžníkom a veriteľom účinne dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky podľa všeobecne platných predpisov, je tým viazaný aj správca konkurznej podstaty. V hospodárskom styku je však takýto zákaz postúpenia pohľadávky pravidelne neúčinný, pretože aj odstúpenie peňažnej pohľadávky je napriek zmluvne dohodnutému zákazu postúpenia pohľadávky účinné, ak sú dlžník a veriteľ obchodníci [§ 354a ods. 1 obchodného zákonníka (Handelsgesetzbuch)].

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Keďže insolvenčné konanie je zamerané na rovnomerné uspokojenie všetkých veriteľov, § 87 InsO objasňuje, že bežní veritelia si môžu svoje pohľadávky uplatňovať iba podľa predpisov o insolvenčnom konaní. Začatie insolvenčného konania preto má účinok zákazu exekúcie, podľa ktorého nemôžu bežní veritelia počas doby insolvenčného konania vykonávať exekučné konanie týkajúce sa konkurznej podstaty ani iného majetku dlžníka (§ 89 ods. 1 InsO). Zákaz exekúcie sa musí dodržať z úradnej moci, takže už začaté exekučné konanie musí byť z úradnej moci zastavené, bez ohľadu na to, či bolo veriteľovi začatie insolvenčného konania známe a či dlžník požiadal o zastavenie exekučného konania.

V § 88 InsO je zahrnuté ustanovenie týkajúce sa zrušenia účinku exekučných opatrení (Rückschlagsperre) pred začatím insolvenčného konania, pričom sa stanovuje, že zábezpeky, ktoré boli nadobudnuté exekúciou počas posledného mesiaca pred podaním žiadosti alebo po ňom, sa stávajú začatím insolvenčného konania neúčinnými. Aj v tomto prípade je nepodstatné, či veriteľ vedel o zamýšľanom podaní žiadosti.

Ak bola zábezpeka z exekučného opatrenia nadobudnutá už dlhší čas pred podaním žiadosti, zábezpeka síce nie je podľa § 88 ods. 1 InsO neúčinná, môže však byť za určitých podmienok odporovateľná (Spolkový súdny dvor, rozsudok z 22. januára 2004 – IX ZR 39/03).

Začatím insolvenčného konania stráca dlžník svoju procesnú spôsobilosť. Tá prechádza na správcu konkurznej podstaty, ktorý je ako strana procesne spôsobilý z moci svojho úradu. Správca konkurznej podstaty teda môže pohľadávky, ktoré patria ku konkurznej podstate, uplatniť vo vlastnom mene.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Keďže konkurzný dlžník stráca začatím insolvenčného konania svoju procesnú spôsobilosť, už začaté konanie, ktoré sa týka konkurznej podstaty, sa predbežne preruší [§ 240 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung)].

Aktívny proces (ako napríklad právny spor, v ktorom je dlžník žalobcom alebo v ktorom uplatňuje námietky voči nároku už priznanému exekučným titulom) môže správca konkurznej podstaty otvoriť alebo otvorenie odmietnuť (§ 85 ods. 1 prvá veta InsO). Ak právny spor otvorí, v konaní sa pokračuje. Ak otvorenie odmietne s dôsledkom, že predmet konkurznej podstaty sa uvoľní, môžu právny spor otvoriť dlžník aj odporca (§ 85 ods. 2 InsO).

Ak je dlžník žalovaným, je potrebné rozlíšiť nasledujúce situácie: Ak nebol v čase začatia insolvenčného konania právny spor o konkurznú pohľadávku ukončený, pohľadávka sa prihlási do zoznamu bežných veriteľov (pozri § 87 InsO). Ak správca konkurznej podstaty alebo bežný veriteľ namieta, je potrebné stanoviť pohľadávku otvorením prerušeného právneho sporu (§ 180 ods. 2 InsO).

Ak však nejde o konkurznú pohľadávku, ale napríklad o nárok o vylúčenie alebo konkurzné záväzky, môžu právny spor otvoriť správca konkurznej podstaty aj odporca (§ 86 InsO).

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Ako už bolo uvedené na úvod, konkurzný poriadok priznáva veriteľom významný vplyv na insolvenčné konanie. Veritelia vykonávajú svoje právomoci prostredníctvom schôdze veriteľov (Gläubigerversammlung, § 74 a nasl. InsO) alebo výboru veriteľov (Glläubigerausschuss), ktorý fakultatívne zvoláva schôdzu veriteľov (§ 68 a nasl. InsO). Kým schôdza veriteľov je základným orgánom samosprávy veriteľov, v prípade výboru veriteľov ide o dozorný orgán veriteľov. Schôdzu veriteľov zvoláva (§ 74 ods. 1 prvá veta InsO) a vedie (§ 76 ods. 1 InsO) insolvenčný súd. Právo na účasť na schôdzi veriteľov majú všetci prednostní veritelia, všetci bežní veritelia, správca konkurznej podstaty, členovia výboru veriteľov a dlžník (§ 74 ods. 1 druhá veta InsO). Rozhodnutia schôdze veriteľov sú v zásade prijímané jednoduchou väčšinou, pričom pre väčšinu nie je rozhodujúci počet hlasov, ale súčet výšky pohľadávok hlasujúcich veriteľov (§ 76 ods. 2 InsO). Ak podnik prekročí určité kritériá veľkosti, insolvenčný súd musí už pred začatím insolvenčného konania ustanoviť predbežný výbor veriteľov (§ 22a InsO). Ten spolurozhoduje pri menovaní správcu konkurznej podstaty a v rámci rozhodovania o nariadení vlastnej správy (§ 56a a §270b ods. 3 InsO).

Dôležitosť schôdze veriteľov odráža skutočnosť, že jej prináleží rozhodovať o postupe konania, najmä o spôsobe speňaženia majetku dlžníka. Ďalšie úlohy schôdze veriteľov sú tieto:

• voľba iného správcu konkurznej podstaty (§ 57 prvá veta InsO),
• dohľad nad správcom konkurznej podstaty (§ 66, § 79 a § 197 ods. 1 č. 1 InsO),
• rozhodnutie o ukončení činnosti podniku alebo o jej pokračovaní (§ 157 InsO),
• vyjadrenie súhlasu s mimoriadne významnými právnymi úkonmi správcu konkurznej podstaty (§ 160 ods. 1 InsO).

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

K téme právomocí správcu konkurznej podstaty z hľadiska predmetov, ktoré patria ku konkurznej podstate, pozri text uvádzaný k otázke „Aké právomoci má dlžník, resp. správca konkurznej podstaty?“.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

1. Vyčlenení veritelia

Vyčlenení veritelia (aussonderungsberechtigte Gläubiger) sú veritelia, ktorí môžu na základe vecného alebo osobného práva uplatniť výnimku, že určitý predmet nepatrí do konkurznej podstaty (§ 47 prvá veta InsO). Vyčlenení veritelia nie sú bežnými veriteľmi, preto nemusia svoje pohľadávky prihlásiť do zoznamu bežných veriteľov, ale môžu ich uplatniť podľa všeobecných predpisov cestou žaloby (§ 47 druhá veta InsO). Žalovaným však nie je dlžník, ale správca konkurznej podstaty ako strana z moci svojho úradu. K vyčleneniu oprávňuje vlastníctvo (pokiaľ to nie je zaisťovací majetok, pretože ten oprávňuje vlastníka iba na to, aby bol zabezpečeným veriteľom, § 51 č. 1 InsO) alebo jednoduchá výhrada vlastníctva, ale aj právo na vrátenie podľa záväzkového práva (napr. prenajímateľa voči nájomcovi).

2. Zabezpečení veritelia

Zabezpečení veritelia (absonderungsberechtigte Gläubiger, „veritelia s právom na samostatné uspokojenie“) sú tí, ktorým prináleží právo na prednostné uspokojenie zo speňaženia predmetu patriaceho do konkurznej podstaty. Nezúčastňujú sa schvaľovacieho konania, ale sú vybavení prednostne, pretože sa smú uspokojiť z príslušného predmetu pred inými podriadenými alebo nezabezpečenými bežnými veriteľmi. Iba prípadný prebytok zo speňaženia je pripočítaný ku konkurznej podstate a je k dispozícii na uspokojenie ostatných veriteľov. Takéto právo na oddelené uspokojenie je založené napr. záložnými právami na nehnuteľnosť, k hnuteľným veciam alebo zaisťovacím majetkom (§ 49, § 50 a § 51 InsO).

Ak dosiahnutý výťažok nepostačuje na uspokojenie a zabezpečenému veriteľovi prináleží popri vecnom práve osobná pohľadávka voči dlžníkovi, môže okrem zabezpečenej pohľadávky požadovať úmerné uspokojenie z konkurznej podstaty tým, že svoju osobnú pohľadávku, pokiaľ nebola uspokojená, prihlási do zoznamu bežných veriteľov (§ 52 druhá veta InsO).

3. Veritelia pohľadávok proti podstate

Ani pohľadávky veriteľov proti podstate (Massegläubiger) sa neprihlasujú, ale sú prednostne uspokojené. K záväzkom proti podstate patria podľa § 53 InsO náklady insolvenčného konania a iné záväzky, ktoré vznikli po vyhlásení konania v súvislosti s realizáciou konkurzu správcom (napr. mzdové nároky zamestnancov, ktorí naďalej pracujú v podniku, alebo pohľadávky advokáta, ktorého správca konkurznej podstaty poveril uplatňovaním nárokov na súde). Dôvodom pre ich prednostné uspokojovanie je fakt, že správca konkurznej podstaty môže riadne doviesť konanie do konca len vtedy, keď má možnosť zakladať nové záväzky, pri ktorých je zabezpečené úplné plnenie. Záväzky z bezdôvodného obohatenia konkurznej podstaty, ako aj určité záväzky z predbežného insolvenčného konania sú takisto záväzkami konkurznej podstaty.

4. Bežní veritelia

Na schvaľovacom konaní sa zúčastňujú iba bežní veritelia (Insolvenzgläubiger, § 174 ods. 1 prvá veta InsO). Bežní veritelia sú podľa § 38 InsO všetci osobní veritelia, ktorí majú v čase začatia insolvenčného konania odôvodnenú pohľadávku voči dlžníkovi. Pohľadávky podriadených bežných veriteľov (nachrangige Insolvenzgläubiger) uvedených v § 39 ods. 1 InsO sa musia prihlásiť iba vtedy, ak insolvenčný súd osobitne vyzve na ich prihlásenie (§ 174 ods. 3 prvá veta InsO). Podriadené konkurzné pohľadávky sú uspokojované v poradí po ostatných pohľadávkach bežných veriteľov. Patria sem napríklad bežné úroky od začatia insolvenčného konania a úroky z omeškania na pohľadávky bežných veriteľov alebo peňažné sankcie a pokuty.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pohľadávky je potrebné písomne prihlásiť u správcu konkurznej podstaty v rámci lehoty stanovenej insolvenčným súdom v rozhodnutí o začatí konania spolu s uvedením dôvodu a sumy pohľadávky a priložením kópií listín, z ktorých pohľadávka vyplýva (§ 174 ods. 1 prvá a druhá veta a ods. 2 InsO). Pohľadávka však bude zohľadnená aj v prípade oneskoreného prihlásenia (§ 177 InsO). Prihlásiť je potrebné všetky konkurzné pohľadávky bez ohľadu na to, či je právny vzťah, na ktorom sa zakladajú, občianskoprávnej alebo verejnoprávnej povahy (ako napríklad daňové záväzky).

Pre zahraničných veriteľov platia nasledujúce osobitosti: V článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (nariadenie EÚ o insolvenčnom konaní) sa zahraničným veriteľom umožňuje prihlásiť svoje pohľadávky prostredníctvom štandardného formulára. Pohľadávky možno prihlasovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku inštitúcií Únie. Od veriteľa sa však môže vyžadovať preklad do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa začalo konanie, alebo do iného jazyka, ktorý tento štát uviedol ako ním akceptovateľný. Pohľadávky sa v zásade prihlasujú v lehote, ktorú stanovuje právo štátu, v ktorom sa začalo konanie. V prípade zahraničných veriteľov nesmie byť táto lehota kratšia ako 30 dní od uverejnenia oznamu o začatí insolvenčného konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začalo konanie.

Správca konkurznej podstaty musí každú prihlásenú pohľadávku, ktorá zodpovedá minimálnym požiadavkám riadneho prihlásenia, zapísať do zoznamu bežných veriteľov (Tabelle). Overovanie obsahu sa na tomto mieste neuskutočňuje. Až na konaní o overení, ktoré rovnako stanovuje insolvenčný súd, sú pohľadávky overované z hľadiska ich sumy a poradia (§ 176 prvá veta InsO). Ak na konaní o overení správca konkurznej podstaty ani žiadny z bežných veriteľov nevznesú námietku proti pohľadávke alebo ak je takáto námietka odstránená, pohľadávka sa považuje za potvrdenú a veriteľ sa svojou kvótou podieľa na výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty. Námietkou dlžníka síce nie je dotknuté potvrdenie pohľadávky (§ 178 ods. 1 druhá veta InsO), vedie však k tomu, že bežný veriteľ nemôže v tomto prípade po zrušení vykonať exekučné konanie na základe zápisu do zoznamu bežných veriteľov, ale musí zažalovať dlžníka insolvenčného konania (§ 201 ods. 2 prvá veta InsO).

Ak na konaní o overení naproti tomu podá námietku správca konkurznej podstaty alebo iný bežný veriteľ, je ponechané na veriteľovi pohľadávky, či podá určovaciu žalobu proti tomu, kto popiera jeho pohľadávku (§ 179 ods. 1 InsO). Na výťažku sa však môže podieľať iba vtedy, ak bolo v procese schvaľovania právoplatne potvrdené, že pohľadávka existuje (§ 180 a nasl. InsO). Pred rozdelením výťažku správca konkurznej podstaty vypracuje rozvrh rozdelenia (Verteilungsverzeichnis) (§ 188 InsO). V lehote dvoch týždňov po zverejnení rozvrhu rozdelenia musí byť preukázané podanie určovacej žaloby (§ 189 ods. 1 InsO). Ak sa tak nestane, nebude pohľadávka pri rozdelení výťažku zohľadnená, a to ani ak by bola medzičasom právoplatne potvrdená (§ 189 ods. 3 InsO). Ak však bol dôkaz včas predložený, podiel rozdelenia pripadajúci na pohľadávku bude zadržaný dovtedy, kým nebude právny spor ukončený (§ 189 ods. 2 InsO). Ak bude určovacia žaloba právoplatne zamietnutá, zadržaný podiel sa rozdelí medzi ostatných bežných veriteľov. Ak už pre spornú pohľadávku exekučný titul existuje, uplatnenie námietky neprislúcha prihlásenému veriteľovi, ale tomu, kto pohľadávku popiera (§ 179 ods. 2 InsO). Rozsudok, ktorým je potvrdená pohľadávka alebo námietka vyhlásená za odôvodnenú, nemá len účinok inter partes, ale zaväzuje aj správcu konkurznej podstaty a všetkých bežných veriteľov (§ 183 ods. 1 InsO).

Ak bežný veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do zoznamu bežných veriteľov, nemôže sa podieľať na výťažku zo speňaženia a ani inak jeho pohľadávku uplatniť (§ 87 InsO). Žaloby o zaplatenie proti správcovi konkurznej podstaty musia byť zamietnuté ako neprípustné.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Pokiaľ nie je v reštrukturalizačnom pláne stanovené odlišne, správca konkurznej podstaty speňaží majetok patriaci do konkurznej podstaty, aby sa konkurzná podstata previedla na peniaze a tieto peniaze boli rozdelené veriteľom. O konkrétnom spôsobe speňaženia rozhoduje správca konkurznej podstaty podľa starostlivej úvahy tak, aby sa dosiahol čo najvyšší výťažok z predaja. Do úvahy prichádza odpredaj podniku dlžníka alebo jeho jednotlivých závodov ako celku alebo tiež rozdelenie podniku a izolovaný predaj jednotlivých majetkových predmetov.

Pred tým, ako je možné výťažok zo speňaženia rozdeliť medzi bežných veriteľov, musia byť najskôr zaplatené pohľadávky zabezpečených veriteľov a veriteľov pohľadávok proti podstate. Základom rozdelenia výťažku je rozvrh rozdelenia (§ 188 InsO), ktorý vypracuje správca konkurznej podstaty na základe zoznamu bežných veriteľov (§ 175 InsO). Musia v ňom byť uvedené všetky konkurzné pohľadávky, ktoré sa pri rozdelení berú do úvahy. Výťažok predaja sa potom rozdelí rovnomerne medzi veriteľov podľa výšky konkurzných pohľadávok. Podriadení konkurzní veritelia sú v poradí za bežnými veriteľmi. Tí sú uspokojení iba vtedy, ak sú plne uspokojení všetci bežní veritelia. Keďže ich vyhliadky na uspokojenie sú nízke, svoje pohľadávky môžu prihlásiť, len ak ich na to vyzve insolvenčný súd (§ 174 ods. 3 InsO).

Rozdeľovanie majetku sa spravidla nezačína až po ukončení speňaženia konkurznej podstaty. Oveľa častejšie sa vyplácajú jednotlivé splátky, len čo sú v konkurznej podstate k dispozícii dostatočné prostriedky v hotovosti (§ 187 ods. 2 prvá veta InsO). Po skončení speňaženia sa uskutoční konečné rozdelenie (§ 196 ods. 1 InsO). To si vyžaduje súhlas insolvenčného súdu (§ 196 ods. 2 InsO). Po uspokojení pohľadávok všetkých bežných veriteľov (vrátane podriadených veriteľov) v plnej výške (čo je v praxi zriedkavým prípadom) vydá správca konkurznej podstaty zostávajúci prebytok konkurznému dlžníkovi (§ 199 prvá veta InsO).

Ak veriteľovi prináleží právo na zabezpečenú pohľadávku voči predmetu patriacemu do konkurznej podstaty a získaný výťažok nepostačuje na plné uspokojenie, veriteľ môže prihlásiť ďalšiu svoju osobnú pohľadávku do zoznamu bežných veriteľov len vtedy, ak jeho pohľadávka nebola uspokojená (prípadne sa môže zabezpečenej pohľadávky vzdať a namiesto toho prihlásiť do zoznamu bežných veriteľov svoju osobnú pohľadávku voči dlžníkovi v plnej výške) (§ 52 druhá veta InsO).

Ak pohľadávku veriteľa krytého vecným právom voči dlžníkovi zaplatí tretia strana, táto nenastupuje automaticky na miesto osobitne zabezpečeného veriteľa. Postúpenie pohľadávky je však v určitých prípadoch zákonne stanovené a môže byť dohovorené aj právnym úkonom. Nepredstavuje to však žiadnu osobitnosť insolvenčného konania, ale vyplýva zo všeobecných predpisov. Ak je napríklad veriteľ krytý vecným právom a nie je uspokojený zo strany dlžníka, ale treťou stranou, ktorá za pohľadávku platobne neschopného dlžníka ručí, pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi prechádza prostredníctvom zákonnej subrogácie na ručiteľa [§ 774 ods. 1 prvá veta občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch – BGB)]. Pri doplňujúcich zábezpekách, ako napríklad hypotéke alebo záložných právach, občiansky zákonník výslovne stanovuje, že tieto prechádzajú na ručiteľa (§ 412 a § 401 BGB). Samostatné zábezpeky, napríklad vecné bremeno zriadené ako zábezpeka pohľadávky, neprechádzajú zo zákona na ručiteľa. Veriteľ je však na základe dohody v súlade so záväzkovým právom podľa § 412, § 401 občianskeho zákonníka (BGB) obdobne povinný previesť na ručiteľa samostatné zábezpeky, ak sa strany nedohodli inak. Ručiteľ potom nastupuje na miesto veriteľa krytého vecným právom.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

1. Riadne konanie

Po vykonaní konečného rozdelenia je insolvenčné konanie z úradnej moci zrušené (§ 200 ods. 1 InsO). Rozhodnutie o zrušení sa zverejní. Zrušením insolvenčného konania získava dlžník späť právo spravovať majetok v konkurze a nakladať s ním.

Po zrušení insolvenčného konania môžu bežní veritelia svoje zostávajúce pohľadávky voči dlžníkovi v zásade neobmedzene uplatňovať, keďže pohľadávka zaniká iba vo výške zaplatenej kvóty. V prípade exekúcie neuspokojeného podielu pohľadávky sa v § 201 ods. 2 InsO stanovuje, že bežní veritelia môžu vykonať exekučné konanie voči dlžníkovi na základe zápisu do zoznamu bežných veriteľov ako na základe vykonateľného rozsudku, ak bola pohľadávka potvrdená a dlžník ju na konaní o overení nepoprel. Naopak, ako vyplýva z výkladu k § 201 ods. 2 InsO, v ostatných prípadoch veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku cestou žaloby proti dlžníkovi.

Pre fyzické osoby bola stanovená výnimka. Tým je na návrh otvorená možnosť konania o zbavení nesplateného zvyšku dlhov (Restschuldbefriedigung) (§ 201 ods. 3 a § 286 a nasl. InsO). Zbavenie nesplateného zvyšku dlhov možno priznať všeobecne po uplynutí troch rokov dobrého správania, pričom dlžník musí previesť na správcu (Treuhänder) všetky príjmy, ktoré sú dostupné na exekúciu; zbavenie má záväzný účinok voči všetkým bežným veriteľom vrátane tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky neprihlásili (§ 301 ods. 1 InsO). To znamená, že bežným veriteľom je s konečnou platnosťou zabránené uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi (výnimkou sú pohľadávky uvedené v § 302 InsO, ktoré sú vylúčené zo zbavenia nesplateného zvyšku dlhov).

Právnická osoba, voči majetku ktorej sa uskutočnilo insolvenčné konanie a ktorá už žiadny majetok nevlastní, je z úradnej moci vymazaná z obchodného registra a prestáva existovať.

2. Konanie o reštrukturalizačnom pláne

Konanie o reštrukturalizačnom pláne umožňuje zabezpečeným veriteľom a bežným veriteľom, aby speňaženie konkurznej podstaty, jej rozdelenie účastníkom, priebeh konania a zodpovednosť dlžníka po ukončení insolvenčného konania upravili v reštrukturalizačnom pláne odlišne od predpisov konkurzného poriadku osobným autonómnym spôsobom (§ 217 ods. 1 prvá veta InsO). Ozdravenie a reštrukturalizačný plán nie sú totožné. Reštrukturalizačný plán má síce v rámci ozdravenia podniku centrálny význam, môže však byť aj základom pre likvidáciu podniku tým, že napríklad speňaženie konkurznej podstaty a jej rozdelenie účastníkom upraví odlišne od predpisov konkurzného poriadku.

Reštrukturalizačný plán ponúka okrem možnosti zbavenia dlžníka nesplateného zvyšku dlhov dôležitý prostriedok na prehlasovanie obštruujúcich veriteľov. V § 245 InsO sa totiž stanovuje, že súhlas skupiny hlasujúcich sa považuje za určitých podmienok za udelený aj vtedy, ak nebola dosiahnutá požadovaná väčšina.

Predložiť reštrukturalizačný plán je oprávnený buď správca konkurznej podstaty, alebo dlžník (§ 218 ods. 1 prvá veta InsO). Reštrukturalizačný plán pozostáva z opisnej časti (darstellender Teil) a zo záväznej časti (gestaltender Teil) (§ 219 prvá veta InsO). V opisnej časti sa opisujú opatrenia, ktoré už boli prijaté po začatí insolvenčného konania a ktoré ešte budú prijaté s cieľom vytvoriť základ plánovaného usporiadania práv dotknutých strán (§ 220 ods. 1 InsO). V záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa určuje, ako by sa mali zmeniť práva dotknutých účastníkov (§ 221 prvá veta InsO). Podľa § 217 druhej vety InsO, ak dlžník nie je fyzická osoba, do reštrukturalizačného plánu možno zahrnúť aj členské práva a majetkové účasti na dlžníkovi. Na základe § 225a ods. 2 InsO sa umožňuje konverzia dlhu na kapitál, ktorou sa pohľadávky veriteľov transformujú v súlade s právom obchodných spoločností na majetkové účasti na dlžníkovi. Osobitný význam má mechanizmus hlasovania stanovený v § 243 a nasl. InsO. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu sú najskôr vytvorené rôzne skupiny. Reštrukturalizačný plán je prijatý iba vtedy, ak v každej skupine s plánom súhlasí väčšina hlasujúcich veriteľov (väčšina veriteľov), a súčet pohľadávok veriteľov, ktorí vyslovili súhlas, predstavuje viac ako polovicu súčtu pohľadávok hlasujúcich veriteľov (väčšina sumy pohľadávok). V zákone je však súhlas skupiny hlasujúcich za určitých podmienok simulovaný aj vtedy, ak požadovaná väčšina nebola dosiahnutá (§ 245 InsO). Týmto tzv. zákazom obštrukcií (Obstruktionsverbot) sa má zabrániť zmareniu plánu jednotlivými veriteľmi alebo vlastníkmi podielov. Podľa § 247 InsO musí plán odsúhlasiť aj dlžník. Jeho námietka je však neúčinná, ak sa plánom pravdepodobne nezhorší jeho situácia v porovnaní so stavom bez plánu a ak žiadny z veriteľov nedostane hodnotu prekračujúcu plnú sumu jeho pohľadávky.

Po prijatí reštrukturalizačného plánu účastníkmi a odsúhlasení dlžníkom nasleduje jeho potvrdenie insolvenčným súdom. Súd potvrdí reštrukturalizačný plán, ak boli splnené všetky podstatné procedurálne požiadavky a nie je podaný žiadny návrh veriteľa alebo vlastníka podielov, v ktorom by tvrdil, že plánom sa jeho situácia v porovnaní s predchádzajúcim stavom pravdepodobne zhorší (§ 251 InsO). S cieľom zabrániť tomu, aby plán zlyhal na takejto námietke, je možné v záväznej časti plánu vyhradiť prostriedky pre prípad, že účastník zhoršenie svojej situácie preukáže (§ 251 ods. 3 InsO).

Rozhodnutie, ktorým bol plán potvrdený, možno napadnúť len v obmedzenom rozsahu (§ 253 InsO).

Len čo je potvrdenie právoplatné, a ak sa v reštrukturalizačnom pláne nestanoví inak, insolvenčný súd insolvenčné konanie ukončí (§ 258 ods. 1 InsO). Dlžník získa opätovne právomoc nakladať s majetkom. S účinnosťou ku dňu potvrdenia insolvenčným súdom vstupujú do platnosti účinky v prospech všetkých účastníkov i proti nim, uvedené v záväznej časti reštrukturalizačného plánu, bez ohľadu na to, či ako bežní veritelia prihlásili svoje konkurzné pohľadávky alebo ako dotknutí účastníci vzniesli námietku voči reštrukturalizačnému plánu (§ 254b InsO). To znamená, že odpustenie alebo odklad splátok atď. stanovené v reštrukturalizačnom pláne majú účinok ipso iure bez toho, aby si vyžadovali osobitné vyhlásenie o úmysle (§ 254a ods. 1 InsO). Práva bežných veriteľov voči tretím stranám v zásade nie sú reštrukturalizačným plánom dotknuté. Ak je to stanovené v pláne, výnimka sa vzťahuje na zábezpeky tretej strany v rámci skupiny (gruppeninterne Drittsicherheiten), ktoré poskytol veriteľovi podnik prepojený s dlžníkom v zmysle § 15 zákona o akciových spoločnostiach (AktG), napr. dcérska spoločnosť (§ 217 ods. 2 a § 223a InsO).

S cieľom zabezpečiť, aby dlžník splnil záväzky určené v reštrukturalizačnom pláne, je možné stanoviť dohľad nad dlžníkom prostredníctvom správcu konkurznej podstaty. Počas obdobia dohľadu musí správca konkurznej podstaty podať každý rok súdu a výboru veriteľov, pokiaľ je menovaný, správu o aktuálnom stave a ďalších výhľadoch plnenia reštrukturalizačného plánu (§ 261 ods. 2 prvá veta InsO).

Nezávisle od nariadenia dohľadu je plnenie plánu dlžníkom zabezpečené doložkou o obnove (Wiederauflebensklausel) stanovenou v § 255 InsO. Ak boli na základe záväznej časti reštrukturalizačného plánu pohľadávky bežných veriteľov odložené alebo čiastočne odpustené, úprava stanovuje, že odklad alebo odpustenie sa stáva neplatným pre veriteľa, voči ktorému dlžník výrazne zaostáva v plnení plánu (§ 255 ods. 1 InsO). To isté platí s ohľadom na všetkých bežných veriteľov, ak sa počas fázy plnenia plánu začne nové insolvenčné konanie na majetok dlžníka (§ 255 ods. 2 InsO). Na základe právoplatne potvrdeného reštrukturalizačného plánu v spojení so zápisom do zoznamu bežných veriteľov môžu bežní veritelia, ktorých pohľadávky boli potvrdené a dlžník ich na konaní o overení nepoprel, vykonať exekučné konanie voči dlžníkovi ako na základe vykonateľného rozsudku (§ 257 ods. 1 prvá veta InsO).

Ak je reštrukturalizačný plán základom pre ozdravenie podniku, sú často nevyhnutné úvery na ozdravenie. Na účely zabezpečenia veriteľa je možné stanoviť v záväznej časti reštrukturalizačného plánu úverový rámec (§ 264 InsO). Ak dôjde k pohybu pohľadávky nového veriteľa v tomto rámci, dohoda o takomto novom úverovom rámci spôsobí, že bežní veritelia budú v novom insolvenčnom konaní voči danému veriteľovi podriadení.

V konaní o reštrukturalizačnom pláne je dlžníkovi umožnené zbaviť sa nesplateného zvyšku dlhov nezávisle voči uvedenému konaniu o zbavení nesplateného zvyšku dlhov. Zákonom je totiž stanovené, že dlžník, ktorý svojich veriteľov uspokojil tak, ako je to upravené v reštrukturalizačnom pláne, je oslobodený od svojich zostávajúcich záväzkov voči veriteľom, pokiaľ nie je v reštrukturalizačnom pláne ustanovené inak (§ 227 ods. 1 InsO).

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

K téme práv veriteľov po ukončení insolvenčného konania pozri podrobný text uvádzaný k otázke „Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?“.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Trovy insolvenčného konania sú podľa nemeckej legislatívy uspokojené z konkurznej podstaty prednostne a majú prednosť pred pohľadávkami bežných veriteľov ako záväzky konkurznej podstaty (§ 53 InsO). K trovám insolvenčného konania patria súdne trovy insolvenčného konania, ako aj odmeny a výdavky predbežného správcu konkurznej podstaty, správcu konkurznej podstaty a členov výboru veriteľov (§ 54 InsO).

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Aby sa zabránilo znevýhodneniu veriteľov, je nadobudnutie predmetov konkurznej podstaty po začatí konania v zásade neplatné, pričom ak sú predmety, ktoré by po začatí konania patrili ku konkurznej podstate, nadobudnuté pred začatím konania, je toto nadobudnutie v zásade platné, avšak za určitých podmienok odporovateľné.

Keďže začatím insolvenčného konania prechádza právomoc dlžníka nakladať s majetkom na správcu konkurznej podstaty, sú právne úkony nakladania dlžníka s predmetom konkurznej podstaty po začatí insolvenčného konania v zásade (s hlavnou výnimkou nadobudnutia pozemkov v dobrej viere, ktoré je však odporovateľné) absolútne neúčinné (§ 81 ods. 1 prvá veta 1 InsO). Ak dlžník už pred začatím insolvenčného konania nakladal majetkovým predmetom patriacim do konkurznej podstaty, výsledok však nastúpil až po začatí konania, nie je ani vtedy v zásade možné právne nadobudnutie predmetu patriaceho do konkurznej podstaty (§ 91 ods. 1 InsO) [s výnimkou nadobudnutia pozemkov (§ 91 ods. 2 InsO)]. Aj zábezpeky, ktoré boli nadobudnuté exekúciou počas posledného mesiaca pred podaním alebo po podaní žiadosti o začatie insolvenčného konania, sa stávajú začatím insolvenčného konania neúčinnými (§ 88 ods. 1 InsO).

Nadobudnutie z konkurznej podstaty pred začatím konania je na rozdiel od nadobudnutia po začatí konania v zásade platné, no za určitých podmienok odporovateľné (§ 129 a nasl. InsO). Právo na odporovanie právnemu úkonu má rozhodujúci význam z hľadiska funkčnosti konkurzného práva, keďže správcovi konkurznej podstaty umožňuje prístup k úbytkom majetku dlžníka pred začatím konania. Odporovanie právnemu úkonu slúži rozhodne zvyšovaniu konkurznej podstaty, a tým významne prispieva k tomu, aby konkurzné právo plnilo svoj cieľ zabezpečiť veriteľom v rámci riadneho postupu rovnomerné uspokojenie a zabrániť uprednostňovaniu jednotlivých veriteľov. Ak správca konkurznej podstaty úspešne uplatní právo na odporovanie právnemu úkonu, potom musí oprávnený z konania, proti ktorému bol podaný odpor, vrátiť všetko, čo bolo z majetku konkurzného dlžníka na základe tohto odporovateľného konania odňaté. Ak to povaha veci nedovoľuje, musí poskytnúť náhradu škody. Správca konkurznej podstaty môže uplatniť právo na vrátenie cestou žaloby a odvolať sa na prípadné protipráva veriteľa. Ak príjemca odporovateľného plnenia vráti získaný majetok, nadobudnú prípadné protinároky príjemcu opäť platnosť (§ 144 InsO).

Podmienkou odporovania je to, aby mal právny úkon uskutočnený pred vyhlásením insolvenčného konania za následok poškodenie bežných veriteľov (§ 129 InsO) a aby existoval niektorý z dôvodov podľa § 130 až § 136 InsO oprávňujúcich na podanie odporu. Predmetom odporu môže byť každý právny úkon, teda každé správanie (aj opomenutie, § 129 ods. 2 InsO), ktoré vyvoláva právny účinok (BGH, rozsudok z 12. februára 2004 – IX ZR 98/03 – bod 12). Ak nie je zákonom stanovené inak, je nepodstatné, či právny úkon vykonal dlžník. Ďalej nie je rozhodujúce ani to, či ide o právny následok na základe právneho úkonu alebo zo zákona (BGH, rozsudok zo 7. mája 2013 – IX ZR 191/12 – bod 6).

Hlavné dôvody odporovania právnemu úkonu:

• bezodplatné plnenie dlžníka okrem prípadov, ktoré sa vyskytli viac ako štyri roky pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania (§ 134 InsO),
• právne úkony, ktoré dlžník uskutočnil za posledných desať rokov pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania s úmyslom poškodiť svojich veriteľov, ak strana žiadajúca o popretie platnosti daného úkonu poznala úmysel dlžníka (§ 133 InsO); pričom toto obdobie predstavuje len štyri roky v prípade, že právnym úkonom sa druhej strane poskytla záruka alebo umožnilo uspokojenie,
• právny úkon, ktorý dlžník uskutočnil za posledné tri mesiace pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania a ktorý priamo poškodzuje bežných veriteľov, pokiaľ dlžník už bol platobne neschopný a strana žiadajúca o popretie platnosti daného úkonu o tom vedela (§ 132 ods. 1 č. 1 InsO),
• právny úkon, ktorým sa bežnému veriteľovi poskytuje záruka alebo uspokojenie, na ktoré nemá nárok, ak boli vykonané v poslednom mesiaci pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania (§ 131 ods. 1 č. 1 InsO),
• právny úkon, ktorým sa bežnému veriteľovi poskytuje záruka alebo uspokojenie, na ktoré nemá nárok, ak bol vykonaný za posledné tri mesiace pred podaním žiadosti o začatie insolvenčného konania a dlžník bol ku dňu tohto úkonu už platobne neschopný a druhá strana o tom vedela (§ 130 ods. 1 č. 1 InsO).

Okrem toho sa na tieto prípady vzťahuje aj trestnoprávna zodpovednosť tak dlžníka, ako aj zvýhodneného veriteľa [§ 283 až § 283d trestného zákonníka (Strafgesetzbuch)].

Platobná neschopnosť spotrebiteľov

Platobná neschopnosť spotrebiteľov (Verbraucherinsolvenzverfahren) sa týka fyzických osôb, ktoré nevykonávajú alebo nevykonávali žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť, a tých, ktorí síce samostatnú zárobkovú činnosť vykonávali, ich majetkové pomery sú však prehľadné a neexistujú voči nim žiadne pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu (§ 304 ods. 1 prvá veta InsO). Na rozdiel od riadneho insolvenčného konania tu ťažisko v skutočnosti nepredstavuje speňaženie majetku, ale oddlženie spotrebiteľa.

Osobitosti vo vzťahu k riadnemu konaniu vznikajú predovšetkým vtedy, keď žiadosť podal (aj) dlžník. Pretože v takomto prípade rozhodnutiu o začatí insolvenčného konania predchádza fáza mimosúdneho vyrovnania s cieľom dosiahnuť s veriteľmi dohodu v súvislosti s vyrovnaním dlhov, ktorá vychádza z plánu (§ 305 ods. 1 č. 1 InsO). Ak sú pokusy o mimosúdne vyrovnanie neúspešné, dlžník môže podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.

Nasleduje fáza, počas ktorej je konanie o začatí pozastavené a insolvenčný súd poskytne veriteľom možnosť dohodnúť sa s dlžníkom na pláne vyrovnania dlhov (Schuldenbereinigungsplan). Ak vznikne plán vyrovnania dlhov, pohľadávky veriteľov sa riadia už iba týmto plánom, ktorý je vykonateľný rovnakým spôsobom ako súdny zmier (Prozessvergleich) (§ 308 ods. 1 druhá veta InsO). Žiadosti o začatie insolvenčného konania a o zbavenie dlžníka nesplateného zvyšku dlhov sa považujú za stiahnuté (§ 308 ods. 2 InsO). Ak sa nedosiahne dohoda o pláne vyrovnania dlhov, konanie o začatí pokračuje.

V estónskych právnych predpisoch sa stanovujú tri druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie, reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu. Podávanie a spracúvanie návrhov na vyhlásenie konkurzu a vedenie konkurzného konania voči právnickej osobe sa riadi zákonom o konkurze. Reorganizačné konanie, pomocou ktorého môže právnická osoba reštrukturalizovať svoje záväzky, sa riadi zákonom o reorganizácii. Začatie a vedenie insolvenčného konania voči fyzickej osobe bez ohľadu na to, či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, sa riadi zákonom o platobnej neschopnosti fyzických osôb. Zákonom o platobnej neschopnosti fyzickej osoby sa upravuje aj podávanie návrhov na vyhlásenie platobnej neschopnosti voči fyzickej osobe. Podaním návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti možno začať všetky druhy insolvenčných konaní voči dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou: vyhlásiť konkurz, vyhlásiť konkurz a začať konanie na oslobodenie dlžníka od jeho záväzkov alebo začať konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu. Ak sa vyhlási konkurz, zákonom o platobnej neschopnosti fyzických osôb sa tento konkurz neupravuje; konkurzné konanie sa vedie podľa ustanovení zákona o konkurze. Konkurzné konanie voči právnickým osobám aj fyzickým osobám sa vedie podobným spôsobom. Tieto zákony sú dostupné v estónčine a angličtine v úradnej elektronickej zbierke Riigi Teataja (Štátny vestník).

Cieľom konkurzného konania je uspokojiť pohľadávky veriteľov z majetku dlžníka prostredníctvom prevodu majetku dlžníka alebo obnovou podniku dlžníka. Ak je dlžník fyzická osoba, má možnosť oslobodiť sa od svojich záväzkov prostredníctvom konkurzného konania. V priebehu konkurzného konania sa stanoví príčina platobnej neschopnosti dlžníka.

Cieľom reorganizácie podniku je prekonať hospodárske ťažkosti, obnoviť likviditu, zlepšiť ziskovosť a zabezpečiť udržateľné riadenie jeho činnosti uplatňovaním súboru opatrení na základe plánu reorganizácie. Reorganizáciou podniku sa neobmedzujú jeho ďalšie možnosti zabránenia platobnej neschopnosti. V rámci reorganizačného konania je dôležité chrániť a zohľadňovať záujmy a práva podniku, veriteľov a akýchkoľvek tretích strán.

Cieľom reštrukturalizácie dlhu je prekonať problémy dlžníka s platobnou schopnosťou a vyhnúť sa konkurznému konaniu. Zohľadňujú sa oprávnené záujmy dlžníka a jeho veriteľov. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu umožňuje dlžníkovi reštrukturalizovať finančné záväzky (osobné dlhy) formou predĺženia termínu splatnosti záväzku, splácaním záväzku v splátkach alebo znížením záväzku.

Konkurzné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Podľa estónskych právnych predpisov je fyzická osoba človek, pričom v insolvenčnom práve sa medzi fyzickými osobami nerozlišuje podľa toho, či konajú v rámci výkonu svojej obchodnej alebo odbornej činnosti (inými slovami, nerozlišuje sa medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a spotrebiteľmi). Právnická osoba je právny subjekt založený podľa právnych predpisov. Právnická osoba je buď právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve alebo právnická osoba pôsobiaca vo verejnom práve. „Právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve“ je právnická osoba založená v súkromnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby. Právnickými osobami pôsobiacimi v súkromnom práve sú verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, súkromné akciové spoločnosti, verejné akciové spoločnosti, obchodné združenia, nadácie a neziskové združenia. Medzi právnické osoby pôsobiace vo verejnom práve patrí štát, miestne orgány verejnej správy a ďalšie právnické osoby založené vo verejnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby.

1. Konkurzné konanie

Konkurzné konanie sa vedie proti platobne neschopným právnickým a fyzickým osobám. Štát a miestny orgán nemôžu byť úpadcom.

2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie sa vedie len proti právnickej osobe pôsobiacej v súkromnom práve.

3. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa vedie proti fyzickým osobám, ktoré majú problémy s platobnou schopnosťou.

4. Konanie na oslobodenie od záväzkov

Konanie na oslobodenie fyzickej osoby od záväzkov sa vedie proti fyzickým osobám, ktoré majú problémy s platobnou schopnosťou.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Začatie insolvenčného konania voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou

1.1. Konkurzné konanie

Konkurz znamená platobnú neschopnosť dlžníka potvrdenú rozhodnutím súdu. Prvým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je teda skutočnosť, že dlžník je v platobnej neschopnosti.

Dlžník je v platobnej neschopnosti, ak nedokáže uspokojiť pohľadávky veriteľov, ktoré sú splatné, a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je takisto v platobnej neschopnosti, ak majetok dlžníka nedokáže pokryť jeho záväzky a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Pohľadávky, ktoré nie sú splatné, sa takisto považujú za záväzky. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, súd konkurz vyhlási aj v prípade, ak je pravdepodobné, že k platobnej neschopnosti dôjde v budúcnosti. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, považuje sa za platobne neschopného.

Druhým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu; tento návrh môže podať dlžník alebo veriteľ. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, dlžník musí v návrhu odôvodniť svoju platobnú neschopnosť. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá veriteľ, veriteľ musí v návrhu doložiť platobnú neschopnosť dlžníka a dokázať existenciu pohľadávky. V zákonom stanovených prípadoch môžu návrhy na vyhlásenie konkurzu podávať aj iné osoby, pričom v takýchto prípadoch sa na osoby vzťahujú ustanovenia o veriteľoch, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak.

Od veriteľa, ktorý podal návrh, môže súd požadovať, aby zaplatil súdom stanovenú sumu peňazí ako súdny vklad, ktorý slúži na pokrytie výdavkov a odmeny dočasného správcu, ak je dôvod predpokladať, že konkurzná podstata nepostačuje na ich pokrytie. Ak veriteľ vklad nezaplatí, konanie sa ukončí. Ak sú veritelia, ktorí podali návrh, zamestnancami platobne neschopného zamestnávateľa a nezaplatia sumu stanovenú ako súdny vklad na účely pokračovania konkurzného konania, majú nárok požiadať o insolvenčnú náhradu od štátu [prostredníctvom Estónskeho poisťovacieho fondu v nezamestnanosti (Eesti Töötukassa)].

Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom, ak sa v návrhu neuvádza, že navrhovateľ má voči dlžníkovi pohľadávku, ak v návrhu nie je doložená platobná neschopnosť dlžníka alebo ak je návrh na vyhlásenie konkurzu založený na pohľadávke, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie. Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade, ak existujú akékoľvek iné dôvody stanovené v Občianskom súdnom poriadku.

Pred vyhlásením konkurzu a začatím konkurzného konania sa uskutoční tzv. predbežné konanie. Ak súd rozhodne o prijatí návrhu na vyhlásenie konkurzu, vymenuje dočasného správcu. Súd môže po zohľadnení finančnej situácie dlžníka odmietnuť vymenovať dočasného správcu a vyhlásiť konkurz na dlžníka. Ak súd nevymenuje dočasného správcu, konanie nebude pokračovať na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu a konanie sa ukončí. Dočasný správca určí rozsah majetku dlžníka vrátane záväzkov dlžníka a exekučných konaní vzťahujúcich sa na majetok dlžníka a overí, či majetok dlžníka postačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním. Dočasný správca posúdi platobnú schopnosť a finančnú situáciu dlžníka a možnosti dlžníka pokračovať v podnikateľskej činnosti a ak je dlžník právnická osoba, posúdi aj možnosti obnovy dlžníka, zabezpečí ochranu majetku dlžníka atď. Na základe činností dočasného správcu musí byť možné stanoviť, či sa má návrh na vyhlásenie konkurzu prijať alebo odmietnuť.

Súd ukončí konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu.

Súd vyhlási konkurz súdnym rozhodnutím (rozhodnutie o konkurze). V rozhodnutí o konkurze musí byť stanovený čas vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konanie sa začína vyhlásením konkurzu.

Ak súd vyhlásil konkurz, bezodkladne o tom uverejní oznámenie (oznámenie o konkurze) v úradnej zbierke Ametlikud Teadaanded (úradné oznamy).

Rozhodnutie o konkurze je okamžite vykonateľné. Vykonanie rozhodnutia o konkurze nemožno zastaviť ani odložiť na neskôr a zákonom stanovený spôsob alebo postup vykonania rozhodnutia o konkurze nemožno zmeniť. Ak vyšší súd zruší rozhodnutie o konkurze, nemá to vplyv na platnosť právnych úkonov vykonaných správcom alebo vo vzťahu k správcovi. Dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh, sa môžu odvolať proti rozhodnutiu o konkurze v lehote 15 dní od uverejnenia oznámenia o vyhlásení konkurzu. Dlžník a navrhovateľ konkurzu sa môžu odvolať na najvyšší súd proti rozhodnutiu okresného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu. Správca nesmie podať odvolanie v mene dlžníka ani ho nesmie zastupovať pri vypočutí odvolania.

Ak sa má v rámci konkurzného konania uverejniť oznámenie alebo procesná písomnosť, toto oznámenie alebo táto procesná písomnosť sa musí uverejniť v zbierke úradných oznamov Ametlikud Teadaanded. Súd môže v zbierke úradných oznamov Ametlikud Teadaanded uverejniť oznámenie o čase a mieste konania vypočutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd bezodkladne uverejní oznámenie o rozhodnutí o konkurze, ktorým sa vyhlasuje konkurz dlžníka (oznámenie o konkurze), v zbierke úradných oznamov Ametlikud Teadaanded.

1.2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie podniku sa začína tak, že podnik predloží príslušný návrh.

Súd začne reorganizačné konanie, ak návrh na reorganizáciu spĺňa požiadavky stanovené v Občianskom súdnom poriadku a v zákone o reorganizácii a ak podnik poskytne podložené tvrdenie, že:

1. je pravdepodobné, že sa v budúcnosti stane platobne neschopným;
2. podnik potrebuje reorganizáciu;
3. je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

So súhlasom podniku môže návrh na reorganizáciu v súvislosti s podnikom podať aj veriteľ tohto podniku.

Reorganizačné konanie sa začne, ak návrh na reorganizáciu spĺňa požiadavky stanovené v zákone a ak podnik alebo veriteľ poskytne podložené tvrdenie preukazujúce, že podnik nie je trvalo platobne neschopný, ale že je pravdepodobné, že sa v budúcnosti stane platobne neschopným; podnik potrebuje reorganizáciu; je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

Reorganizačné konanie sa nezačne, ak bolo na podnik vyhlásené konkurzné konanie; súd prijal rozhodnutie o povinnom zrušení podniku alebo sa vykonáva dodatková likvidácia; od ukončenia reorganizačného konania podniku uplynuli menej ako dva roky.

Súd začne reorganizačné konanie prostredníctvom rozhodnutia o reorganizácii v priebehu siedmich dní od prijatia návrhu na reorganizáciu.

V rozhodnutí o reorganizácii sa okrem iného uvedú tieto body:

1. údaje o osobe vymenovanej za reorganizačného poradcu;
2. lehota na prijatie plánu reorganizácie;
3. lehota, v ktorej sa má plán reorganizácie predložiť súdu na schválenie (spravidla nesmie presiahnuť 60 dní; v prípade potreby môže súd predĺžiť lehotu na 90 dní);
4. suma, ktorú má podnik zaplatiť na určený účet ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov reorganizačného poradcu, a lehota, do ktorej ju podnik musí zaplatiť.

Začatie reorganizačného konania má tieto účinky:

1. súd pozastaví exekučné konanie alebo iný nútený výkon, ktoré sa vedú v súvislosti s majetkom podniku až do schválenia plánu reorganizácie alebo do skončenia reorganizačného konania, s výnimkou exekučného konania na účely splnenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu;
2. súd zruší zaistenie majetku podniku, ktoré mu bolo uložené, alebo zmení jeho obsah na základe žiadosti podniku alebo reorganizačného poradcu okrem prípadu, keď sa zaistenie uplatňuje na majetok podniku s cieľom zabezpečiť prípadnú konfiškáciu alebo nahradenie konfiškácie v trestnom konaní alebo zabezpečiť pohľadávku vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu, ak je to potrebné na účely vedenia reorganizačného konania;
3. výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči podniku, sa pozastaví až do schválenia plánu reorganizácie;
4. súd môže na základe žiadosti podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k žiadosti, alebo na základe žiadosti reorganizačného poradcu pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce pohľadávku voči podniku, ktorá je zabezpečená vlastníckym právom a o ktorej ešte nebolo vydané rozhodnutie, a to až do schválenia reorganizačného plánu alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu, zatiaľ čo súd súdne konanie v trestnej veci nepreruší;
5. na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ, súd odloží prijatie všetkých rozhodnutí o vymenovaní dočasného správcu až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania;
6. podnik si po začatí reorganizačného konania ponecháva právo nakladať s majetkom podniku, musí však bezodkladne informovať reorganizačného poradcu o všetkých transakciách, ktoré nepatria do rámca riadnych obchodných činností.

Ak podnik požiada o pozastavenie iných opatrení, najmä výkonu zaisťovacieho práva, súd môže na základe žiadosti podniku alebo reorganizačného poradcu tieto opatrenia pozastaviť až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania, ak je to potrebné na účely reorganizácie alebo ak to pomáha pri rokovaniach o pláne reorganizácie, ktoré sa majú uskutočniť. Opatrenia nemožno pozastaviť v prípade, že pohľadávky vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu.

Po začatí reorganizačného konania sa lehota na vymáhanie transakcií alebo iných úkonov stanovená v zákone o konkurze a v exekučnom poriadku predlžuje o časové obdobie od začatia reorganizačného konania až do jeho ukončenia. Predĺžená lehota nesmie presiahnuť osem rokov pred vymenovaním dočasného správcu alebo pred začiatkom plynutia lehôt na vymáhanie stanovených v exekučnom poriadku.

Keď súd rozhodne o začatí reorganizačného konania a vydá rozhodnutie o reorganizácii, reorganizačný poradca bezodkladne pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii, v ktorom ich informuje o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov.

2. Začatie insolvenčného konania voči dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou

2.1. Podanie návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti, vymenovanie dôveryhodného správcu a vypočutie návrhu

Návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti voči dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, môže podať samotný dlžník alebo veriteľ dlžníka. Dlžní manželia môžu podať spoločný návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti. Návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti možno použiť na začatie všetkých druhov insolvenčných konaní voči dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, vrátane vyhlásenia konkurzu.

Návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti sa musí podať v súlade s formulármi stanovenými na základe § 9 zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb. Jeho použitie je povinné.

V návrhu musí dlžník vysvetliť povahu svojich problémov s platobnou schopnosťou a poskytnúť prehľad svojej finančnej situácie vrátane majetku, záväzkov, príjmov a výdavkov. V návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti musí veriteľ takisto odôvodniť platobnú neschopnosť dlžníka alebo vysvetliť, v čom spočíva povaha problémov dlžníka s platobnou schopnosťou.

Návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti sa predkladá okresnému súdu buď v mieste pobytu dlžníka, alebo v mieste sídla podniku samostatne zárobkovo činnej osoby. Predpokladá sa, že miesto pobytu uvedené v registri obyvateľstva jeden rok pred podaním návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti je miestom pobytu fyzickej osoby a že sídlo uvedené v registri jeden rok pred podaním návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti je sídlom podniku samostatne zárobkovo činnej osoby, pokiaľ sa nepreukáže, že miesto pobytu alebo sídlo dlžníka sa nachádza na inom mieste. Spoločný návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti manželov sa predkladá okresnému súdu miesta spoločného pobytu manželov. Ak manželia nemajú spoločný pobyt, návrh sa predkladá okresnému súdu v mieste pobytu alebo sídla podniku jedného z manželov, a to podľa voľby manželov.

Súd rozhodne, či návrh pripustí. Ak súd návrh pripustí, vymenuje dôveryhodného správcu dlžníka.

Ak sa vymenuje dôveryhodný správca, výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči dlžníkovi, sa pozastaví až do schválenia reštrukturalizačného plánu alebo do ukončenia konania vo veci reštrukturalizácie dlhu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na pohľadávky, ktoré dlžník nechce reštrukturalizovať alebo ak je na dlžníka vyhlásený konkurz. Ak sa vymenuje dôveryhodný správca, veriteľ nemôže vypovedať zmluvu, ktorá bola uzavretá s dlžníkom, na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti, ani odmietnuť plniť si záväzky vyplývajúce z takejto zmluvy, pokiaľ to súd nepovolí.

Súd vymenovaním dôveryhodného správcu pozastaví exekučné konanie alebo inú nútenú exekúciu na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do vyhlásenia konkurzného konania, schválenia reštrukturalizačného plánu alebo ukončenia konania. Súd môže do toho istého času:

1. pozastaviť súdne konanie, ktoré zahŕňa finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, ak v tejto veci ešte súd neprijal rozsudok;
2. zrušiť opatrenia na zabezpečenie činnosti vrátane zaistenia platobného účtu;
3. zakázať veriteľom vykonávať práva vyplývajúce zo zábezpeky, ktorú im poskytol dlžník, vrátane práv vyplývajúcich z predaja zálohu záložného práva alebo zo žiadosti o takýto predaj;
4. uplatniť ďalšie opatrenie predbežnej právnej ochrany vrátane opatrení na zabezpečenie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Súd nepozastaví súdne konanie týkajúce sa rozhodnutia o uložení peňažného trestu alebo konfiškácie alebo jej nahradenia v trestnom konaní ani súdne konanie o odvolaní proti pokutám uloženým vo veciach prečinov a nebude používať iné opatrenia uvedené v odseku 3 tohto oddielu v súvislosti so zaistením alebo súdnym založením majetku dlžníka s cieľom zabezpečiť prípadnú konfiškáciu alebo nahradenie konfiškácie v trestnom konaní.

S prihliadnutím na oprávnené záujmy veriteľa môže súd na základe návrhu veriteľa povoliť, aby pozastavené exekučné konanie pokračovalo, ako aj umožniť veriteľovi uplatniť si práva vyplývajúce zo zaistení zo strany dlžníka pred vyhlásením konkurzu, schválením reštrukturalizačného plánu alebo ukončením konania.

Dôveryhodný správca zistí finančnú situáciu dlžníka, vypracuje zoznam majetku a dlhov dlžníka a predloží ho súdu v mene dlžníka a s jeho súhlasom. Dôveryhodný správca poskytne súdu aj posúdenie toho, aké konanie by sa malo začať na účely posúdenia problémov dlžníka s platobnou schopnosťou. Súd nie je týmto posúdením viazaný.

Následne sa súd zaoberá návrhom na vyhlásenie platobnej neschopnosti a vydá jeden z týchto rozsudkov:

1. vyhlási na dlžníka konkurz;
2. vyhlási na dlžníka konkurz a začne konanie na oslobodenie dlžníka od jeho záväzkov;
3. začne konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu;
4. zamietne návrh alebo
5. konanie ukončí zrušením.

2.2. Začatie konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Súd začne konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, ak má dlžník problémy s platobnou schopnosťou, ale ešte nie je trvalo platobne neschopný, najmä ak problémy s platobnou schopnosťou dlžníka nemožno jednoznačne prekonať bez toho, aby sa uskutočnilo konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, okrem iného predajom majetku dlžníka na účely pokrytia jeho dlhov v takom rozsahu, ktorý možno od dlžníka primerane očakávať. O dlžníkovi sa predpokladá, že má problémy s platobnou schopnosťou, ak nedokáže plniť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak je pravdepodobné, že ich nedokáže plniť.

Pred začatím konania vo veci reštrukturalizácie dlhu súd určí sumu, ktorú musí dlžník previesť na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov dôveryhodného správcu, ako aj lehotu, do ktorej ju dlžník musí zaplatiť. S prihliadnutím na finančnú situáciu dlžníka môže súd povoliť, aby sa určená suma zaplatila v splátkach počas konania.

Súd môže odmietnuť začať konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, ak:

1. dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch;
2. dlžník odmietne prísahou potvrdiť pravdivosť predložených informácií alebo predložiť dodatočné informácie požadované súdom;
3. dlžník bol odsúdený za trestný čin týkajúci sa konkurzného alebo exekučného konania, daňový trestný čin alebo trestný čin uvedený v § 381 a 381¹ Trestného zákona, pričom informácie o odsúdení neboli vymazané z databázy registra trestov;
4. počas obdobia troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu alebo po podaní návrhu dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil nesprávne alebo neúplné informácie o svojej finančnej situácii, aby získal pomoc alebo iné výhody od štátu, miestneho orgánu alebo nadácie, alebo na účely daňového úniku;
5. počas obdobia troch rokov predchádzajúcich vymenovaniu dôveryhodného správcu alebo po vymenovaní dôveryhodného správcu dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti bránil uspokojeniu pohľadávok veriteľov alebo úmyselne uzavrel transakcie, ktoré poškodili veriteľov, pričom v tejto súvislosti môže poškodenie záujmov veriteľov zahŕňať okrem iného skrývanie majetku alebo mrhanie majetkom;
6. dlžník nezaplatil sumu určenú súdom na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov dôveryhodného správcu.

Súd odmietne začať konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, ak už začal konanie týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu dlžníka počas obdobia desiatich rokov predchádzajúcich podaniu návrhu alebo sa rozhodol oslobodiť dlžníka od jeho záväzkov.

Ak súd začne konanie týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu dlžníka, určí lehotu najviac 60 dní, v ktorej musí dôveryhodný správca predložiť súdu reštrukturalizačný plán. V prípade potreby môže súd túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

Ak súd začne konanie týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu dlžníka, lehota na vymáhanie transakcií alebo iných úkonov stanovená v zákone o konkurze a v exekučnom poriadku sa predlžuje o časové obdobie od vymenovania dôveryhodného správcu až do ukončenia konania vo veci reštrukturalizácie dlhu, najviac však o osem rokov pred vymenovaním dôveryhodného správcu alebo začiatkom plynutia lehôt na vymáhanie stanovených v exekučnom poriadku.

Po začatí konania dôveryhodný správca v spolupráci s dlžníkom vypracuje plán reštrukturalizácie dlhu dlžníka a predloží ho súdu v mene dlžníka a s jeho súhlasom na schválenie.

2.3. Začatie konkurzného konania a/alebo konania na oslobodenie od záväzkov

Súd vyhlási voči dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, konkurz a vedie konkurzné konanie v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze. Spôsob vedenia konkurzného konania voči fyzickej osobe je podobný spôsobu vedenia konkurzného konania voči právnickej osobe (pozri oddiel 1.1).

Spolu s vyhlásením konkurzu možno začať konanie na oslobodenie od záväzkov. V konkurznom konaní možno oslobodiť dlžníka od jeho záväzkov, ktoré ešte neboli splnené. Záväzky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, možno zahrnúť do konkurzného konania. Konanie na oslobodenie od záväzkov trvá spravidla tri roky. Počas tohto obdobia musí dlžník v najväčšej možnej miere splniť pohľadávky veriteľov. V priebehu konkurzného konania sa všetok majetok dlžníka predá a použije sa na splnenie pohľadávok veriteľov. Dlžník musí takisto vykonávať ziskovú činnosť alebo vynaložiť primerané úsilie na to, aby si takúto činnosť našiel. Na účely splnenia pohľadávok veriteľov sa použijú aj príjmy dlžníka. V právnych predpisoch sa na účely zabezpečenia životného minima dlžníka stanovuje suma, na ktorú sa nevzťahuje zaistenie, a táto suma sa nepoužije na splnenie pohľadávok veriteľov. Ak dlžník uhradil značnú časť pohľadávok veriteľov, dlžníka možno oslobodiť od záväzkov ešte pred uplynutím troch rokov, ale najskôr však jeden rok od začatia konania. Ak dlžník poruší svoje povinnosti, ale toto porušenie nie je závažné, súd môže predĺžiť lehotu na oslobodenie dlžníka od záväzkov najviac o jeden rok. Ak je porušenie závažné, súd môže odmietnuť oslobodiť dlžníka od jeho záväzkov.

3. Začatie konkurzného konania týkajúceho sa dedičstva fyzickej osoby

Ak sa v prípade úmrtia dlžníka dedičstvo po tomto dlžníkovi ocitne v platobnej neschopnosti, možno podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dedičstvo dlžníka. Okrem toho môže v prípade úmrtia dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka aj nástupca dlžníka, vykonávateľ dlžníkovho závetu alebo správca dlžníkovho dedičstva. V takom prípade sa na návrh na vyhlásenie konkurzu vzťahujú ustanovenia týkajúce sa vyhlásenia konkurzu zo strany dlžníkov. Konkurzné konanie týkajúce sa dedičstva sa vedie v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Po vyhlásení konkurzu sa majetok dlžníka stáva konkurznou podstatou a právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prechádza na konkurzného správcu.

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Majetok, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa riadi podľa exekučného poriadku. V právnych predpisoch sa predpisuje neúplný zoznam predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie. Hlavným cieľom katalógu predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie, je zabezpečenie minimálnej sociálnej ochrany dlžníka. Zákaz predaja majetku, na ktorý sa nevzťahuje zaistenie, vyplýva aj z toho, že je potrebné chrániť ďalšie základné práva: právo slobodne si zvoliť oblasť činnosti, povolanie a pracovné zaradenie, právo podnikať, právo na vzdelanie, sloboda náboženstva, ochrana súkromného a rodinného života atď. Zaistenie určitých predmetov je navyše v rozpore s prijatými zásadami morálky.

Podľa estónskych právnych predpisov sa obmedzenia uplatňujú aj na zaistenie príjmu a hlavným cieľom je zaručiť, aby dlžník mal minimálne finančné prostriedky na zabezpečenie svojho živobytia a živobytia svojich nezaopatrených rodinných príslušníkov v súlade s podmienkami konania vedeného voči dlžníkovi.

Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak majetok zostáva v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Po vyhlásení konkurzu môže len správca prijať plnenie záväzku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty a ktorý je splatný dlžníkovi. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka, tento záväzok sa považuje za splnený, len ak sa majetok prevedený na účely splnenia záväzku zadrží v konkurznej podstate alebo ak sa v dôsledku tohto prevodu zvýši hodnota konkurznej podstaty. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka pred uverejnením oznámenia o konkurze, tento záväzok sa považuje za splnený, ak osoba, ktorá splnila záväzok, v čase splnenia záväzku nevedela o vyhlásení konkurzu a ani nebolo potrebné, aby o tom vedela.

Podnik si po začatí reorganizačného konania ponecháva právo nakladať s majetkom podniku, musí však bezodkladne informovať reorganizačného poradcu o transakciách, ktoré nepatria do rámca riadnych obchodných činností.

V rámci konania vo veci reštrukturalizácie dlhu si dlžník, ktorý je fyzickou osobou, bez ohľadu na to, či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ponecháva právo nakladať so svojím majetkom.

Ak konanie v súvislosti s oslobodením od záväzkov pokračuje aj po ukončení konkurzného konania, v rámci tohto konania príjem dlžníka podlieha postúpeniu alebo prevodu na dôveryhodného správcu. Dlžník nemusí previesť príjem alebo časť príjmu, na ktorý nemožno uplatniť žiadnu platobnú pohľadávku v súlade s ustanoveniami exekučného poriadku, alebo uvedený príjem alebo časť príjmu podlieha vráteniu dlžníkovi zo strany dôveryhodného správcu.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Po vyhlásení konkurzu dlžník, ktorý je fyzickou osobou, stráca právo uzatvárať transakcie týkajúce sa konkurznej podstaty a dlžník, ktorý je právnickou osobou, stráca právo uzatvárať všetky transakcie.

Dlžník bezodkladne poskytne súdu, dočasnému správcovi, konkurznému výboru a oddeleniu pre platobnú neschopnosť informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s konkurzným konaním pred vyhlásením konkurzu, ako aj po ňom, predovšetkým o majetku dlžníka vrátane záväzkov a o obchodných a odborných činnostiach. Dlžník je povinný poskytnúť správcovi súvahu a inventúrny súpis majetku dlžníka vrátane záväzkov ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Súd môže dlžníka požiadať, aby na súde prísahou potvrdil, že informácie predložené súdu o jeho majetku, dlhoch a obchodných a odborných činnostiach sú podľa jeho najlepšieho vedomia správne.

Dlžník musí dočasnému správcovi a správcovi poskytnúť pomoc pri výkone ich úloh.

Po vyhlásení konkurzu a pred zložením prísahy dlžník nesmie bez povolenia súdu opustiť Estónsko.

V prípade nedodržania súdneho príkazu alebo s cieľom zabezpečiť plnenie záväzku stanoveného právnymi predpismi môže súd uložiť pokutu, prikázať predvedenie alebo zadržanie dlžníka.

Dlžník má právo preskúmať dokumentáciu správcu a súdny spis vo veci konkurzu. Správca môže v odôvodnených prípadoch odmietnuť žiadosť dlžníka o preskúmanie dokumentu, ktorý je súčasťou dokumentácie správcu, ak by to poškodilo vykonávanie konkurzného konania.

Konkurzný správca

• Konkurzný správca vstupuje do transakcií, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a vykonáva aj iné úkony. Práva a povinnosti vyplývajúce z konania správcu patria dlžníkovi. Správca sa namiesto dlžníka v súlade so svojimi úlohami zúčastňuje na súde v sporoch, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty.
• Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. V konkurznom konaní dlžníka, ktorý je právnickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou vykonávať a uzatvárať všetky právne úkony. V prípade konkurzu dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou uzatvárať len také transakcie a vykonávať len také právne úkony, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa konkurzného konania a na vykonanie úlohy správcu.
• Správca chráni práva a záujmy všetkých veriteľov a dlžníka a zabezpečuje zákonnosť, rýchly priebeh a finančnú primeranosť konkurzného konania. Správca musí vykonávať svoje povinnosti so starostlivosťou, ktorú možno očakávať od horlivého a čestného správcu, a zohľadňuje záujmy všetkých veriteľov a dlžníka.
• Správca stanovuje pohľadávky veriteľov, spravuje konkurznú podstatu, organizuje jej vytvorenie, predaj a uspokojenie pohľadávok veriteľov z konkurznej podstaty; zisťuje príčiny platobnej neschopnosti dlžníka a čas jej vzniku; v prípade potreby zabezpečuje pokračovanie obchodných činností dlžníka; v prípade potreby vykonáva likvidáciu dlžníka, ktorý je právnickou osobou; v zákonom predpísaných prípadoch poskytuje informácie veriteľom a dlžníkovi; podáva správu o svojich činnostiach a poskytuje informácie o konkurznom konaní súdu, dozornému úradníkovi a konkurznému výboru; vykonáva ďalšie povinnosti stanovené zákonom. Ak platobnú neschopnosť dlžníka spôsobila vážna chyba riadenia, správca je povinný nárokovať si náhradu škody od osoby zodpovednej za túto chybu, a to ihneď po tom, ako sa preukáže dostatok dôvodov na uplatnenie nároku. Okrem práv správcu stanovených zákonom disponuje správca aj právami dočasného správcu.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V estónskom konkurznom konaní je povolené započítanie pohľadávok. Pre započítanie pohľadávok v konkurznom konaní platia tieto podmienky:

1. Pohľadávky, ktoré sa majú započítať, musia byť finančné záväzky alebo iné záväzky rovnakého druhu.
2. Započítanie sa musí vykonať v čase, keď veriteľ už má právo splniť si svoj záväzok a aj záväzok dlžníka už je splatný.
3. Veriteľ musí dlžníkovi predložiť vyhlásenie o započítaní pred tým, ako sa schváli zoznam veriteľov, a toto vyhlásenie nesmie byť podmienečné ani sa v ňom nesmie stanovovať termín.
4. Právo veriteľa na započítanie pohľadávky voči pohľadávke dlžníka musí vzniknúť pred vyhlásením konkurzu.

Ak bola pohľadávka dlžníka podmienená odkladacou podmienkou alebo ak ešte v čase vyhlásenia konkurzu nebola splatná alebo ak sa netýka plnenia záväzkov rovnakého druhu, takúto pohľadávku možno započítať len po splnení odkladacej podmienky, až keď sa pohľadávka dlžníka stane splatnou alebo keď sa záväzky stanú záväzkami rovnakého druhu. Započítanie nie je povolené, ak sa pohľadávka stane splatnou alebo ak splnenie odkladacej podmienky pohľadávky dlžníka nastane skôr, ako by veriteľ mohol započítať svoju pohľadávku.

Ak už uplynula lehota platnosti pohľadávky veriteľa, veriteľ môže aj tak započítať túto pohľadávku, ak právo na započítanie vzniklo pred uplynutím lehoty platnosti pohľadávky. Veriteľ môže takisto započítať pohľadávku vyplývajúcu z toho, že dlžník nedodržal zmluvu v dôsledku toho, že správca po vyhlásení konkurzu odstúpil od záväzku dlžníka. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a veriteľ v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnil svoj záväzok, veriteľ môže vykonať započítanie, pokiaľ ide o finančný záväzok dlžníka zodpovedajúci danej časti záväzku veriteľa, ktorú už veriteľ splnil. Ak dlžník je prenajímateľom obytných alebo obchodných priestorov a nájomca obytných alebo obchodných priestorov pred vyhlásením konkurzu vopred zaplatil dlžníkovi nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory, predstavuje to pohľadávku voči dlžníkovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si ju môže započítať voči pohľadávke, ktorú voči nemu má dlžník, a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si môže započítať aj pohľadávku za náhradu škody spôsobenú predčasným vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy.

Pohľadávku získanú postúpením možno v konkurznom konaní započítať, len ak k postúpeniu pohľadávky došlo najneskôr tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a dlžník bol o tom v danej lehote písomne informovaný. Pohľadávku voči dlžníkovi získanú postúpením nemožno započítať, ak k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu troch rokov predchádzajúcich vymenovaniu dočasného správcu a dlžník bol v tom čase platobne neschopný a osoba, ktorá získala pohľadávku, vedela v čase postúpenia o platobnej neschopnosti alebo o nej mala vedieť.

Pripustenú pohľadávku zaistenú záložným právom, a to aj v prípade, že pohľadávka bola získaná postúpením, možno započítať po predaji toho istého predmetu záložného práva za kúpnu cenu predmetu záložného práva v rozsahu zodpovedajúcom sume, na ktorú by mal veriteľ nárok pri rozdelení sumy peňazí získanej z predaja predmetu, ktorý veriteľ kúpil, a od ktorej sa odpočítajú platby a výdavky, ako sú konsolidované záväzky a náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním, a to pod podmienkou úhrady pred vyplatením peňazí na základe pomerného rozdelenia. Akúkoľvek časť kúpnej ceny, ktorú nemožno započítať voči pohľadávke veriteľa, uhradí veriteľ do konkurznej podstaty.

Medzi pohľadávky, ktoré nemožno započítať, patria pohľadávky na výživné, pohľadávky na náhradu za škodu spôsobenú na zdraví alebo za smrť osoby a pohľadávky vyplývajúce z nezákonného a úmyselného spôsobenia škody, ktoré má druhá strana voči strane požadujúcej započítanie; pohľadávky druhej strany, na ktoré podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku; zaistená pohľadávka voči pohľadávke danej strany voči druhej strane, ak strana požadujúca započítanie získala pohľadávku po zaistení alebo ak jej pohľadávka nadobudla splatnosť po zaistení a neskôr ako zaistená pohľadávka; pohľadávka, voči ktorej môže druhá strana vzniesť námietky, alebo pohľadávka druhej strany, ktorej započítanie nie je povolené z iných dôvodov vyplývajúcich zo zákona.

Započítania pohľadávok v prípade reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nie sú regulované samostatne, a tak sa na nich uplatňuje všeobecný postup podľa zákona o záväzkoch.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurzné konanie

Správca má právo splniť nesplnený záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavrel dlžník, a požadovať od druhej strany, aby splnila svoje záväzky, alebo odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. Správca nemôže odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, ak je záväzok zabezpečený predbežným oznámením zapísaným do katastra nehnuteľností. Ak správca pokračuje v plnení záväzku dlžníka alebo oznámi, že má v úmysle splniť záväzok, druhá zmluvná strana musí pokračovať v plnení svojich záväzkov. V takomto prípade správca stráca právo odmietnuť plnenie záväzku dlžníka. Ak správca požaduje od druhej zmluvnej strany, aby dodržiavala zmluvu, druhá strana môže správcu požiadať, aby zabezpečil plnenie záväzku dlžníka. Druhá strana môže odmietnuť splniť svoj záväzok, odstúpiť od zmluvy alebo zrušiť zmluvu, až pokým správca nezabezpečí plnenie záväzku dlžníka. Konsolidovaný záväzok je pohľadávka druhej strany voči dlžníkovi, ktorá vyplynula z plnenia záväzku potom, ako správca požiadal druhú stranu, aby splnila svoj záväzok. Ak správca odstúpil od záväzku dlžníka po vyhlásení konkurzu, druhá zmluvná strana môže uplatniť pohľadávku vyplývajúcu z nedodržania zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a druhá strana v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnila svoj záväzok, druhá strana môže požadovať splnenie finančného záväzku dlžníka v miere zodpovedajúcej podielu záväzku druhej strany, ktorý bol splnený, iba ako veriteľ v konkurznom konaní.

V právnych predpisoch sa stanovujú aj osobitné prípady týkajúce sa určitých druhov zmlúv:

1. Ak dlžník predal hnuteľný majetok s výhradou práva vlastníctva pred vyhlásením konkurzu a previedol držbu hnuteľného majetku na kupujúceho, kupujúci má právo požadovať dodržanie kúpnej zmluvy. V takom prípade správca nemôže odstúpiť od záväzkov dlžníka vyplývajúcich z kúpnej zmluvy.

2. Konkurz prenajímateľa obytných alebo obchodných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných alebo obchodných priestorov, pokiaľ sa v zmluve nestanovuje inak. Ak sa v zmluve o nájme obytných alebo obchodných priestorov stanovuje, že konkurz je dôvod na vypovedanie zmluvy, správca môže zmluvu zrušiť v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Konkurz prenajímateľa obytných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných priestorov. Ak bolo nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory zaplatené dlžníkovi vopred pred vyhlásením konkurzu, nájomca obytných alebo obchodných priestorov môže z dôvodu bezdôvodného obohatenia započítať túto pohľadávku voči pohľadávke dlžníka voči nájomcovi obytných alebo obchodných priestorov.

3. V prípade konkurzu nájomcu obytných alebo obchodných priestorov prenajímateľ obytných alebo obchodných priestorov môže vypovedať zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov len v súlade so všeobecným postupom a zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov nemožno zrušiť z dôvodu omeškania platby nájomného, ak sa omeškanie týka platby nájomného, ktoré malo byť zaplatené pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca má právo zrušiť zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov, ktorú uzavrel dlžník, v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Ak v čase vyhlásenia konkurzu nehnuteľný majetok alebo priestory neboli prevedené do držby dlžníka, správca aj druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy môže druhá strana požadovať náhradu za straty spôsobené predčasným vypovedaním zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní alebo formou započítania pohľadávky.

4. Postup platný pre zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov sa uplatňuje aj na lízingové zmluvy uzavreté dlžníkom.

Správca má právo rozhodnúť o pokračovaní alebo vypovedaní zmluvy, ale ak druhá strana navrhne, aby správca prijal toto rozhodnutie, správca musí bezodkladne, ale najneskôr do siedmich dní, oznámiť, či bude plniť záväzok dlžníka alebo od neho odstúpi. Na žiadosť správcu môže súd túto lehotu predĺžiť. Ak správca v stanovenej lehote neoznámi, či bude záväzok plniť alebo od neho odstúpi, správca nemá právo požadovať od druhej strany dodržanie zmluvy, skôr ako správca splní záväzok dlžníka.

Niektoré zmluvy uzavreté dlžníkom môžu byť spätne vymáhateľné. Súd napríklad zruší zmluvy, ktoré boli uzavreté v období od vymenovania dočasného správcu do vyhlásenia konkurzu. Ďalšia podmienka spätného vymáhania (okrem časovej podmienky) sa týka toho, či v dôsledku zmluvy došlo k poškodeniu záujmov veriteľov. Ak nedošlo k poškodeniu záujmov veriteľov a ak by sa v dôsledku spätného vymáhania nezvýšila hodnota konkurznej podstaty, vykonanie spätného vymáhania by nemalo zmysel.

Vo všeobecnosti ide o dlžníka v konkurze alebo jeho správcu, ktorý nemá právo vykonávať zmeny v zmluvách. Zmluvy však možno zmeniť, ak sa po vyhlásení konkurzu dohodne vyrovnanie. V tomto prípade možno na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľmi znížiť dlhy alebo predĺžiť lehotu ich splatnosti. Rovnaký výsledok možno dosiahnuť aj prostredníctvom reorganizačného konania alebo konania vo veci reštrukturalizácie dlhu. V zákone o konkurze, v zákone o reorganizácii a v zákone o platobnej neschopnosti fyzických osôb sa neuvádzajú ustanovenia, ktoré by sa osobitne týkali postúpenia pohľadávok alebo prevzatia záväzkov, a preto sa uplatňuje všeobecný postup stanovený v zákone o záväzkoch.

Reorganizačné konanie

V rámci reorganizačného konania je povolená reštrukturalizácia zmlúv pomocou plánu reorganizácie.

Dohoda, ktorá umožňuje veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy, urýchliť, vypovedať alebo akýmkoľvek iným spôsobom v neprospech podniku zmeniť zmluvu z dôvodu podania návrhu na reorganizáciu, začatia reorganizačného konania, schválenia plánu reorganizácie, podania žiadosti o pozastavenie opatrení na vymáhanie pohľadávok alebo pozastavenia takýchto opatrení, je neplatná.

Veriteľ nesmie pozastaviť plnenie zmluvy, urýchliť, vypovedať alebo akýmkoľvek iným spôsobom v neprospech podniku zmeniť základné nesplnené zmluvy počas pozastavenia opatrení, a to v dôsledku dlhov, ktoré vznikli pred pozastavením opatrení na vymáhanie pohľadávok uvedených v zákone o reorganizácii a jedine na základe skutočnosti, že ich podnik nezaplatil. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zmluvy o úveroch a financovaní. Ak je uloženie obmedzenia veriteľovi neprimerane zaťažujúce, súd ho môže predčasne ukončiť.

Pohľadávku vyplývajúcu z pracovnej zmluvy alebo z transakcie s derivátmi nemožno reštrukturalizovať v pláne reorganizácie.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Ak sa vymenuje dôveryhodný správca, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Dohoda, ktorá umožňuje veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade podania návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti alebo schválenia reštrukturalizačného plánu, je neplatná. Ak je pokračujúce plnenie zmluvy voči veriteľovi z hľadiska dlžníka nekalé a nepotrebné, najmä ak je nepravdepodobné, že sa začne konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, alebo ak nie je potrebné pokračovať v plnení zmluvy na účely vedenia konania vo veci reštrukturalizácie dlhu, súd môže veriteľovi povoliť vypovedať zmluvu na základe návrhu veriteľa.

Záväzky vyplývajúce z pokračujúcej zmluvy, ktoré vzniknú alebo sú splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, možno reštrukturalizovať v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu. V reštrukturalizačnom pláne možno stanoviť, že po schválení reštrukturalizačného plánu sa vypovedá zmluva o úvere alebo iná pokračujúca zmluva, ktorú dlžník uzavrel pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu a ktorá dlžníkovi ukladá finančné záväzky splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu. Vypovedanie zmluvy má rovnaké následky ako mimoriadne zrušenie zmluvy v dôsledku okolností na strane dlžníka. Záväzky dlžníka vyplývajúce z vypovedania zmluvy možno reštrukturalizovať vopred v rámci reštrukturalizačného plánu. Ak treba reštrukturalizovať záväzky vyplývajúce z lízingovej zmluvy, prenajímateľ, ktorý je veriteľom, môže mimoriadne zrušiť zmluvu v lehote jedného týždňa od schválenia reštrukturalizačného plánu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v konkurznom konaní. Veritelia musia správcovi oznámiť všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Ak sa vyhlási konkurz, exekučné konanie začaté voči dlžníkovi sa musí ukončiť a veriteľ musí predložiť pohľadávku konkurznému správcovi.

V rámci reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nemôžu počas platnosti plánu reorganizácie, resp. plánu reštrukturalizácie dlhu začať nové konanie len tí veritelia, ktorých pohľadávok sa týka daný plán. V prípade reorganizácie sa exekučné konanie pozastaví, s výnimkou exekučného konania na účely splnenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu. V konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu môže súd pozastaviť exekučné konanie ako opatrenie predbežnej právnej ochrany, a to aj pred posúdením alebo podaním návrhu. Súd vymenovaním dôveryhodného správcu pozastaví exekučné konanie (alebo nútenú exekúciu) na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do vyhlásenia konkurzného konania, schválenia reštrukturalizačného plánu alebo ukončenia konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

V sporoch o konkurznú podstatu alebo o majetok, ktorý môže byť začlenený do konkurznej podstaty, sa právo byť účastníkom súdneho konania namiesto dlžníka prevádza na správcu. Ak sa v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, vypočúva žaloba alebo ľubovoľný iný návrh týkajúci sa konkurznej podstaty, ktorý podal dlžník voči inej osobe, alebo ak je dlžník účastníkom súdneho konania ako tretia strana, správca môže v súlade so svojimi úlohami vstúpiť do takéhoto konania namiesto dlžníka. Ak správca do takéhoto konania nevstupuje, dlžník môže pokračovať ako žalobca, navrhovateľ alebo tretia strana.

Ak existuje voči dlžníkovi pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom alebo odvolanie proti administratívnemu nástroju, ktorý bol dlžníkovi vydaný v súvislosti s finančnou pohľadávkou vo verejnom práve v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, ale ešte nebolo prijaté žiadne rozhodnutie týkajúce sa tejto pohľadávky alebo odvolania, súd odmietne zaoberať sa pohľadávkou alebo odvolaním okrem rozhodnutia o uložení peňažného trestu alebo konfiškácie alebo jej nahradenia v trestnom konaní, pohľadávky týkajúcej sa vyživovacej povinnosti v občianskom súdnom konaní alebo odvolania proti pokute uloženej vo veci prečinu. Súd opätovne začne konanie na základe návrhu žalobcu, ak vyšší súd zruší platnosť rozhodnutia o konkurze a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu nadobudne účinnosť alebo ak sa konkurzné konanie skončí zrušením po vyhlásení konkurzu.

Ak bola v súdnom konaní, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, voči dlžníkovi uplatnená pohľadávka na vylúčenie predmetu z konkurznej podstaty, súd o tejto pohľadávke rozhodne. V takom prípade konkurzný správca môže vstúpiť do konania namiesto dlžníka. Správca má práva a povinnosti dlžníka ako obvineného. Ak správca nevstúpi do konania, konanie môže na žiadosť navrhovateľa pokračovať.

Ak existuje voči dlžníkovi pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom alebo odvolanie proti administratívnemu nástroju, ktorý bol dlžníkovi vydaný v súvislosti s finančnou pohľadávkou vo verejnom práve v rámci súdneho konania a rozhodnutie v tejto veci je predmetom odvolania, správca môže v mene dlžníka po vyhlásení konkurzu podať odvolanie. Dlžník môže podať odvolanie so súhlasom správcu. Dlžník môže podať odvolanie proti uloženiu peňažného trestu alebo konfiškácii alebo jej nahradeniu v trestnom konaní, proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej v dôsledku trestného činu alebo proti uloženiu pokuty v priestupkovom konaní bez ohľadu na súhlas správcu. Ak bol proti dlžníkovi súdne napadnutý administratívny nástroj, lehota na napadnutie tohto administratívneho nástroja sa pozastavuje.

Osoba, ktorá má voči dlžníkovi pohľadávku na výživné, ktorá je splatná po vyhlásení konkurzu voči dlžníkovi, nie je v konkurznom konaní v súvislosti s touto pohľadávkou veriteľom a túto pohľadávku nemožno uplatniť v rámci konkurzného konania. Túto pohľadávku možno uplatniť na súde a súdne konanie sa môže viesť počas konkurzného konania.

Reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh fyzickej osoby na vyhlásenie platobnej neschopnosti, súd vymenuje dôveryhodného správcu, v nadväznosti na čo súd môže pozastaviť súdne konanie týkajúce sa finančnej pohľadávky voči dlžníkovi, pričom v tejto veci sa ešte nevyniesol rozsudok. Súd môže konanie pozastaviť až do vyhlásenia konkurzu, schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu alebo ukončenia konania.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Účasť veriteľov na konkurznom konaní

Veriteľ zastupuje svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v zbierke úradných oznamov Ametlikud Teadaanded. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). Pohľadávky sa obhajujú písomne. Po tom, ako všetci veritelia oznámia správcovi svoje pohľadávky, správca vypracuje predbežný zoznam veriteľov. Zoznam sa predloží veriteľom na preskúmanie. Veritelia a dlžník môžu podať námietky voči pohľadávkam všetkých veriteľov. Ak je na to dôvod, správca musí podať aj svoje námietky. Následne veritelia, voči ktorých pohľadávkam boli vznesené námietky, môžu správcovi vyjadriť svoje stanoviská. Správca vypracuje konečný zoznam veriteľov na základe pohľadávok, námietok a k nim vyjadrených stanovísk a predloží ho súdu na schválenie. Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim na zasadnutí na obhajobu pohľadávok nenamieta správca ani žiadny veriteľ a ak súd schváli zoznam veriteľov. Prijatú pohľadávku alebo jej poradie už nemožno neskôr napadnúť.

Okrem toho, že jednotliví veritelia zastupujú svoje pohľadávky a zodpovedajú za ich obhajobu, veritelia sa podieľajú aj na priebehu konkurzného konania prostredníctvom valného zhromaždenia veriteľov. Valné zhromaždenie veriteľov má právomoc schváliť správcu a zvoliť konkurzný výbor, rozhodnúť o pokračovaní alebo zániku podniku dlžníka, rozhodnúť o zániku dlžníka, ak je dlžník právnická osoba, dohodnúť vyrovnanie, rozhodnúť v rozsahu určenom právnymi predpismi o otázkach súvisiacich s predajom konkurznej podstaty, obhajovať pohľadávky, riešiť sťažnosti podané na činnosti správcu, rozhodnúť o odmeňovaní členov konkurzného výboru a riešiť ďalšie otázky, ktoré podľa právnych predpisov patria do právomoci valného zhromaždenia veriteľov. Ak sa valné zhromaždenie veriteľov rozhodne zvoliť konkurzný výbor, je úlohou konkurzného výboru okrem iného chrániť záujmy všetkých veriteľov v konkurznom konaní.

Účasť veriteľov na reorganizačnom konaní

Reorganizačný poradca bezodkladne informuje veriteľov o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov. Na tento účel reorganizačný poradca pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa ma reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie, nesúhlasí s informáciami uvedenými v oznámení o reorganizácii, veriteľ v lehote stanovenej v oznámení o reorganizácii predloží reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Reorganizačný poradca overí, či je pohľadávka veriteľa, ktorý nesúhlasil s pohľadávkou, zákonná a posúdi, či je pohľadávka, ktorá sa má reštrukturalizovať, preukázaná, a informuje súd o každej pohľadávke, ktorá v skutočnosti neexistuje, ktorej veľkosť je nejasná alebo v prípade ktorej nemožno posúdiť, či je pohľadávka zákonná alebo preukázaná. Ak reorganizačný poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Reorganizačný poradca svoje tvrdenia odôvodní. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

Účasť veriteľov na konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa týka veriteľov, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi sú splatné v čase podania návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti. Okrem toho záväzky vyplývajúce z pokračujúcej zmluvy, ktoré vzniknú alebo sú splatné po podaní návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti, možno za určitých podmienok reštrukturalizovať.

Po vypracovaní reštrukturalizačného plánu a pred jeho predložením súdu ho dôveryhodný správca bezodkladne doručí spolu s návrhom, so zoznamom majetku a dlhov dlžníka a s ďalšími prílohami veriteľom, ktorých mená sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne a ktorých pohľadávky sa majú na základe žiadosti reštrukturalizovať. Po doručení reštrukturalizačného plánu poskytne dôveryhodný správca veriteľovi lehotu v trvaní aspoň dvoch týždňov, ale najviac štyroch týždňov od doručenia reštrukturalizačného plánu, aby vyjadril svoje stanovisko dôveryhodnému správcovi. Veriteľ vyjadrí svoje stanovisko k tomu, či súhlasí s informáciami od dlžníka o pohľadávke a zaistení, s dlžníkovým výpočtom dlhu a s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník. Ak veriteľ nesúhlasí s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník, veriteľ musí uviesť, či by súhlasil s reštrukturalizáciou dlhu iným spôsobom. Dôveryhodný správca uvedie aj dôsledky nevyjadrenia stanoviska. Dôveryhodný správca zašle stanoviská veriteľov spolu s plánom reštrukturalizácie súdu.

Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s veľkosťou pohľadávky a inými informáciami uvedenými v zozname dlhov, veriteľ v stanovenej lehote predloží dôveryhodnému správcovi návrh, v ktorom uvedie okolnosti, s ktorými v zozname dlhov nesúhlasí, a predloží dôkazy na podloženie svojich námietok. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Ak dôveryhodný správca nesúhlasí s námietkou uvedenou v návrhu veriteľa, spolu s reštrukturalizačným plánom predloží návrh s dôkazmi súdu a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Spolu s reštrukturalizačným plánom dôveryhodný správca predloží súdu aj stanoviská, návrhy a dôkazy predložené veriteľmi. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd pri schvaľovaní plánu rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia. V prípade potreby súd vopred vypočuje dlžníka a dotknutého veriteľa. Súd môže odmietnuť určiť veľkosť pohľadávky veriteľa alebo ju určiť len čiastočne, ak podľa názoru súdu pohľadávka, ktorá sa má reštrukturalizovať, v skutočnosti neexistuje, jej veľkosť je nejasná alebo nemožno primerane posúdiť, či je pohľadávka zákonná alebo preukázaná. Po schválení reštrukturalizačného plánu sa na dlžníka a osobu, ktorej práva sú reštrukturalizačným plánom dotknuté, začnú uplatňovať právne dôsledky, ktoré sú v ňom stanovené.

Účasť veriteľov na konaní na oslobodenie od záväzkov

Ak sa začne konanie na oslobodenie od záväzkov, uskutočňuje sa súčasne s vyhlásením konkurzu. Pokiaľ konkurzné konanie pokračuje, veritelia sa zúčastňujú na konaní v súlade s ustanoveniami o konkurznom konaní. Ak sa konkurzné konanie ukončí a konanie na oslobodenie od záväzkov následne pokračuje, veritelia, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurznom konaní a ktorých pohľadávka alebo časť ich pohľadávky nebola uspokojená, majú počas obdobia oslobodenia od záväzkov právo prijímať platby.

Počas konania na oslobodenie dlžníka od jeho záväzkov veritelia v konkurznom konaní vrátane veriteľov v konkurznom konaní, ktorí počas konkurzného konania neuplatnili svoje pohľadávky, nemôžu uplatniť žiadne platobné pohľadávky voči majetku dlžníka. Veritelia, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli po vyhlásení konkurzu, nemôžu počas konania na oslobodenie dlžníka od jeho záväzkov uplatniť žiadne platobné pohľadávky voči peňažným sumám, ktoré sa majú previesť na dôveryhodného správcu.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Pred vyhlásením konkurzu môže súd dlžníkovi zakázať nakladať s majetkom alebo jeho podielmi bez súhlasu dočasného správcu.

Po vydaní rozhodnutia o konkurze musí správca bezodkladne prevziať majetok dlžníka do svojej držby a začať spravovať konkurznú podstatu. Správca musí do konkurznej podstaty opätovne získať majetok dlžníka, ktorý je v držbe tretej strany, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Správa konkurznej podstaty zahŕňa vykonávanie úkonov s konkurznou podstatou, ktoré sú potrebné na zachovanie konkurznej podstaty a vedenie konkurzného konania, ako aj riadenie činností dlžníka, ak je dlžník právnickou osobou, alebo organizovanie obchodných činností dlžníka, ak dlžník vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V rámci konkurzného konania dlžníka, ktorý je právnickou osobou, má správca také práva a povinnosti správnej rady alebo orgánu zastupujúceho správnu radu právnickej osoby, ktoré nie sú v rozpore s cieľom konkurzného konania. Zodpovednosť správcu je rovnaká ako zodpovednosť člena riadiaceho orgánu.

Správca môže uzavrieť transakciu s konkurznou podstatou v hotovosti len s povolením súdu. Správca nesmie vykonávať platby veriteľom v hotovosti na základe pomerného rozdelenia. Správca môže uzavrieť transakcie s mimoriadnym významom z hľadiska konkurzného konania len so súhlasom konkurzného výboru. Medzi transakcie s mimoriadnym významom patrí predovšetkým prijímanie pôžičiek a v prípade podniku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, všetky transakcie, ktoré sú mimo rámca riadnych obchodných činností podniku. Správca nesmie v rámci konkurznej podstaty a na účet konkurznej podstaty uzavrieť žiadne transakcie sám so sebou ani s príbuznými osobami, ani uzavrieť iné transakcie podobného charakteru, transakcie zahŕňajúce konflikt záujmov a nesmie ani žiadať o náhradu nákladov súvisiacich s takýmito transakciami.

Správca môže začať s predajom konkurznej podstaty po prvom valnom zhromaždení veriteľov, pokiaľ veritelia na zasadnutí nerozhodli inak. Ak sa dlžník odvolal proti rozhodnutiu o konkurze, majetok dlžníka nemožno predať bez jeho súhlasu, kým okresný súd nevypočuje podané odvolanie. Tieto obmedzenia sa neuplatňujú na predaj majetku, ktorý veľmi rýchlo podlieha skaze, jeho hodnota rýchlo klesá alebo jeho skladovanie alebo uchovávanie je veľmi nákladovo náročné. Ak podnik dlžníka pokračuje v činnosti, majetok nemožno predať, ak by to bránilo v pokračovaní činnosti podniku. V prípade podania návrhu na vyrovnanie majetok nemožno predať pred vyrovnaním, pokiaľ valné zhromaždenie veriteľov nerozhodne, že ho možno predať bez ohľadu na návrh na vyrovnanie. Konkurzná podstata sa predá formou aukcie v súlade s postupom stanoveným v exekučnom poriadku.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky uplatnené voči konkurznej podstate dlžníka

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi pred vyhlásením konkurzu, treba uplatniť voči konkurznej podstate dlžníka bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné, pokiaľ sa v právnych predpisoch neustanovuje inak. Ak veriteľ podal zodpovedajúcu pohľadávku na súd, ale ešte nebolo prijaté súdne rozhodnutie, súd pozastaví konanie vo veci danej žaloby a veriteľ si musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu. Ak veriteľ podal pohľadávku na súd a súd prijal rozsudok, ktorý nadobudol účinnosť, veriteľ si aj v takomto prípade musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu, ale táto pohľadávka sa už považuje za obhájenú. Ak by dlžník mohol napadnúť súdne rozhodnutie, môže to urobiť konkurzný správca.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v súlade s postupom stanoveným v zákone o konkurze. Pohľadávky možno uplatniť len u konkurzného správcu a uplatniť možno len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzného konania. Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzného konania, nemožno uplatniť pred ukončením konkurzného konania. Treba si uvedomiť, že v prípade právnických osôb ukončenie konkurzného konania vo väčšine prípadov zahŕňa likvidáciu právnickej osoby, a preto po ukončení konkurzného konania už neexistuje subjekt, voči ktorému by bolo možné uplatniť pohľadávky. Preto treba byť opatrný a zohľadniť toto riziko pri uzatváraní transakcií s právnickými osobami v konkurze. Pohľadávky voči fyzickej osobe, ktoré vznikli počas konkurzného konania, možno uplatniť po konkurznom konaní v súlade so všeobecným postupom, čo však podlieha určitým obmedzeniam, ak sa vedie aj konanie na oslobodenie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, od jeho záväzkov. Záväzky súvisiace s náhradou škody spôsobenej počas konkurzného konania protiprávnym činom dlžníka, ktorý je právnickou osobou, sú konsolidované záväzky, a preto ich dlžník môže byť povinný splniť počas konkurzného konania v súlade so všeobecným postupom. Pokiaľ ide o splnenie záväzkov, na konkurznú podstatu môže prebiehať aj exekučné konanie.

Môže vzniknúť aj situácia, že dlžník po vyhlásení konkurzu nakladá s predmetom patriacim do konkurznej podstaty. Takéto nakladanie je neplatné, pretože vyhlásením konkurzu sa právo spravovať majetok a nakladať s ním prevádza na konkurzného správcu. Ak však dlžník napriek tomu nakladá s majetkom, majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak sa majetok zadrží v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal s predmetom v deň vyhlásenia konkurzu, predpokladá sa, že k nakladaniu došlo po vyhlásení konkurzu. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Počas lehoty platnosti plánu reorganizácie nemožno podať žalobný nárok na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Počas lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu nemožno podať žalobný nárok ani návrh v konaní o návrhu na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje reštrukturalizačný plán. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Schválenie reštrukturalizačného plánu neobmedzuje právo veriteľa napadnúť v súdnom konaní pohľadávky nepripustené do reštrukturalizačného plánu. Veriteľ môže v súdnom konaní napadnúť aj veľkosť pohľadávky v rozsahu rovnajúcom sa veľkosti neprijatého podielu.

Ak dlžník podá návrh na reorganizáciu alebo návrh na reštrukturalizáciu dlhu, pozastaví sa tým premlčacia lehota, pokiaľ ide o pohľadávky voči dlžníkovi. Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, súd pozastaví súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom v tejto veci ešte nebol prijatý žiadny rozsudok, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania.

Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku tejto osoby. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku tejto osoby.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v konkurznom konaní

Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v zbierke úradných oznamov Ametlikud Teadaanded. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). V dôkaze o pohľadávke sa uvádza obsah, základ a veľkosť pohľadávky a to, či je pohľadávka zaistená záložným právom. K dôkazu o pohľadávke sa priložia dokumenty potvrdzujúce okolnosti uvedené v dôkaze o pohľadávke.

Pohľadávky sa obhajujú v písomnom konaní. Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Na základe predložených dôkazov o pohľadávke správca vypracuje predbežný zoznam veriteľov. Námietky voči pohľadávkam veriteľov môžu podať všetci veritelia a dlžník. V prípade potreby musí námietky podať aj správca. Veritelia, ktorým sa doručila námietka, dostanú možnosť vyjadriť stanovisko k tejto námietke. Správca vypracuje konečný zoznam veriteľov na základe dôkazov o pohľadávke, námietok a predložených stanovísk a predloží ho súdu na schválenie.

Pri schvaľovaní zoznamu veriteľov súd rozhodne o podstate predložených námietok, stanovísk, žiadostí a návrhov pripojených k zoznamu, určí veľkosť, poradie a pomerné rozdelenie pohľadávok a rozhodnutím súdu schváli zoznam veriteľov. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim nenamieta správca ani žiadny veriteľ alebo ak správca alebo veriteľ, ktorý podal námietku, od tejto námietky upustí. Na upustenie od námietky treba podať návrh na súd.

Za prijaté bez obhajoby sa považujú:

1. pohľadávky uspokojené súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, alebo rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným nástrojom podľa § 2 ods. 1 bodu 6 alebo § 6¹ exekučného poriadku;
2. zaisťovacie práva pripustené súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, alebo rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným nástrojom podľa § 2 ods. 1 bodu 6 alebo § 6¹ exekučného poriadku alebo zaisťovacie práva zapísané v katastri nehnuteľností, registri plavidiel, obchodnom registri záložných práv alebo v registri cenných papierov;
3. pohľadávky uspokojené rozhodnutiami a rozkazmi Jednotného patentového súdu, ktoré nadobudli účinnosť a sú stanovené v článku 82 Dohody o jednotnom patentovom súde (Ú. v. EÚ C 175, 20.6.2013, s. 1);
4. pohľadávky uspokojené rozhodnutiami súdov cudzích štátov, ktoré sú vyhlásené za vykonateľné alebo sú predmetom výkonu bez uznania v Estónsku;
5. pohľadávky na plnenie finančných záväzkov vo verejnom práve, ktoré vyplývajú z administratívneho nástroja uvedeného v § 2 ods. 1 exekučného poriadku, ak lehota na napadnutie administratívneho nástroja uplynula pred vyhlásením konkurzu, ako aj v prípade, že takéto pohľadávky vyplývajú z úradného dokumentu cudzieho štátu, ktorý je vyhlásený za vykonateľný alebo predmetom výkonu bez uznania v Estónsku.

V zozname veriteľov, ktorý sa má schváliť rozhodnutím súdu, sa uvádza:

1. meno veriteľa;
2. registračný kód alebo osobný identifikačný kód veriteľa;
3. veľkosť pripustenej pohľadávky veriteľa;
4. poradie pripustenej pohľadávky a pomerného rozdelenia;
5. či je pohľadávka zaistená právom zaistenia;
6. či je pohľadávka solidárnym záväzkom alebo pohľadávkou vyplývajúcou z podmienenej transakcie alebo administratívneho nástroja s druhoradou podmienkou;
7. či je pohľadávka predmetom námietky zo strany dlžníka.

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v reorganizačnom konaní a v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

V reorganizačnom konaní dlžník predloží zoznam dlhov, v ktorom uvedie všetky pohľadávky, ktoré voči nemu existujú, ako aj príslušných veriteľov. Samotní veritelia teda neuplatňujú svoje pohľadávky. Veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie a ktorý nesúhlasí s veľkosťou svojej pohľadávky v reorganizačnom konaní, môže predložiť reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Dlžník môže vzniesť námietku proti tvrdeniam veriteľa, ale dlžník musí svoje stanoviská odôvodniť. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

V rámci konania vo veci reštrukturalizácie dlhu v návrhu dlžník poskytne prehľad svojich dlhov a dôveryhodný správca vypracuje podrobný zoznam dlhov. V pláne reštrukturalizácie dlhu sa uvádzajú záväzky, ktoré sa majú reštrukturalizovať, a spôsob reštrukturalizácie, ktorý požaduje dlžník. Podobne ako v prípade reorganizačného konania samotní veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s informáciami, ktoré dlžník uvedie v zozname dlhov, veriteľ v lehote stanovenej súdom oznámi súdu alebo poradcovi (ak tak stanoví súd), v akom ohľade nesúhlasí s pohľadávkou, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Ak dlžník alebo dôveryhodný správca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Uplatňuje sa zásada, že všetci veritelia sa posudzujú rovnako. Platia však určité výnimky, ktoré niektorým veriteľom poskytujú prednostné právo.

Skôr ako sa na základe pomerného rozdelenia vyplatia peniaze, z konkurznej podstaty sa vykonajú platby súvisiace s konkurzným konaním v tomto poradí:

1. pohľadávky vyplývajúce z následkov vylúčenia alebo vymáhania majetku;
2. vyživovacia povinnosť splatná dlžníkovi a jeho nezaopatreným rodinným príslušníkom;
3. v prípade konkurzného konania týkajúceho sa dedičstva – výdavky uvedené v § 142 ods. 1 bode 1 zákona o dedičskom práve;
4. konsolidované záväzky;
5. náklady a výdavky, ktoré vznikli v rámci konkurzného konania.

Po vykonaní týchto platieb sa pohľadávky veriteľov uspokoja v tomto poradí:

1. pripustené pohľadávky zaistené záložným právom;
2. ostatné pripustené pohľadávky, ktoré boli uplatnené v stanovenej lehote;
3. ostatné pohľadávky, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, ale boli pripustené.
4. v prípade konkurzného konania týkajúceho sa dedičstva – pohľadávky uvedené v § 142 ods. 1 bode 3 zákona o dedičskom žiadosti a pohľadávky na zákonné časti.

Ak sa v zmluve stanovuje, že pohľadávka veriteľa sa má uspokojiť v nižšom poradí, ako bolo uvedené, pohľadávka sa uspokojí v poradí stanovenom v zmluve. To znamená, že možno zohľadniť dobrovoľné podriadenie záväzkov.

Zodpovednosť tretích strán za záväzky dlžníka je možná v prípade solidárnych dlžníkov. V takom prípade solidárny dlžník ručí veriteľovi bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka. Ak solidárny dlžník splatí časť dlhu, ktorý veriteľ takisto uplatnil voči dlžníkovi, táto časť sa od pohľadávky odpočíta.

Záväzok dlžníka možno takisto previesť na tretiu osobu na základe právnych predpisov. Ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, t. j. na zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz alebo konkurzné konanie sa skončilo zrušením, zamestnancovi sa vyplatí náhrada za všetky mzdy a odmeny, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, za všetky náhrady mzdy za dovolenku, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, a za všetky príspevky, ktoré mu neboli poskytnuté, keď došlo k zrušeniu pracovnej zmluvy, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného alebo potom. Ak je zamestnávateľ platobne neschopný, veriteľom v konkurznom konaní, pokiaľ ide o poistné v prípade nezamestnanosti, ktoré nebolo odvedené v stanovenej lehote splatnosti, je štát.

V reorganizačnom konaní a konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu nemožno hovoriť o konkurznej podstate a pohľadávky sa uspokojujú podľa plánu reorganizácie alebo podľa plánu reštrukturalizácie dlhu. Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku tejto osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti podniku len v rozsahu, v ktorom podnik zodpovedá za plnenie záväzku podľa plánu reorganizácie. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku tejto osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti dlžníkovi len v rozsahu, v ktorom dlžník zodpovedá za plnenie záväzku podľa reštrukturalizačného plánu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzného konania a účinky ukončenia

Konanie týkajúce sa návrhu na vyhlásenie konkurzu možno ukončiť ešte pred vyhlásením konkurzu. Po vypočutí návrhu na vyhlásenie konkurzu súd vyhlási konkurz, zamietne návrh alebo ukončí konanie zrušením.

Súd ukončí konanie zrušením rozhodnutím bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu. Súd môže takisto ukončiť konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka tvoria najmä pohľadávky na vymáhanie alebo pohľadávky voči tretím stranám, pričom nie je pravdepodobné, že dôjde k uspokojeniu týchto pohľadávok. Súd neukončí konanie zrušením, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana prevedie sumu určenú súdom ako vklad na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním na účet určený na tento účel alebo ak súd vyhovie návrhu oddelenia pre platobnú neschopnosť na vedenie konkurzného konania voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou, ako verejného vyšetrovania. Ak konkurzné konanie dlžníka, ktorý je právnickou osobou, skončí zrušením, dočasný správca vykoná likvidáciu právnickej osoby v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o ukončení konania bez likvidačného konania. Ak v čase zrušenia konkurzného konania dlžník má nejaký majetok, najprv sa z neho zaplatí odmena dočasného správcu a potrebné výdavky.

Konkurzné konanie sa skončí zrušením konkurzného konania, keď prestanú existovať dôvody na konkurz, so súhlasom veriteľov, po schválení záverečnej správy, po schválení vyrovnania alebo z iných dôvodov stanovených zákonom.

Súd ukončí konkurzné konanie zrušením, ak konkurzná podstata nepostačuje na pokrytie konsolidovaných záväzkov a nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním. Ak ide o dlžníka, ktorý je právnickou osobou, súd predloží oddeleniu pre platobnú neschopnosť návrh na podanie žiadosti o vedenie konkurzného konania ako verejného vyšetrovania, pričom poskytne primeranú lehotu na podanie žiadosti. Ak sa žiadosti vyhovie, konanie sa neukončí a bude pokračovať ako verejné vyšetrovanie.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak prestanú existovať dôvody na konkurzné konanie, pokiaľ dlžník dokáže, že nie je platobne neschopný alebo že nie je pravdepodobné, že sa stane platobne neschopným, ak sa konkurz vyhlásil, pretože bolo pravdepodobné, že sa dlžník v budúcnosti stane platobne neschopným. Ak sa konkurzné konanie ukončí, pretože prestali existovať dôvody na konkurzné konanie, právnická osoba sa nezruší.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak všetci veritelia, ktorí uplatnili svoje pohľadávky v stanovenej lehote, súhlasia s ukončením konania. Ak je dlžník, ktorý je právnickou osobou, trvale platobne neschopný, súd rozhodne o likvidácii dlžníka, ktorý je právnickou osobou, rozhodnutím o ukončení konania.

Konkurzné konanie končí schválením záverečnej správy, keď správca predloží záverečnú správu konkurznému výboru a súdu. Správca v záverečnej správe uvedie informácie o konkurznej podstate a peniazoch, ktoré získal jej predajom, o platbách, pohľadávkach pripustených veriteľmi, podaných a ešte nepodaných žalobných návrhoch atď. Veritelia môžu na súd podať námietky proti záverečnej správe. Súd rozhodne o schválení záverečnej správy a ukončení konkurzného konania. Súd odmietne schváliť záverečnú správu a formou rozhodnutia ju vráti správcovi, aby mohlo konkurzné konanie pokračovať, ak sa v záverečnej správe zistí, že v konkurznom konaní došlo k porušeniu práv dlžníka alebo veriteľov.

Konkurzné konanie sa môže skončiť aj vyhlásením vyrovnania. Vyrovnanie je dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi o zaplatení dlhov a zahŕňa zníženie dlhov alebo predĺženie lehoty splatnosti. K vyrovnaniu možno pristúpiť v konkurznom konaní na návrh dlžníka alebo správcu po vyhlásení konkurzu. Valné zhromaždenie veriteľov prijme uznesenie o vyrovnaní. Súd rozhodne o schválení vyrovnania. Súd ukončí konkurzné konanie formou rozhodnutia, ktorým schváli vyrovnanie.

Ak sa konkurzné konanie neukončí v priebehu dvoch rokov od vyhlásenia konkurzu, správca je povinný predkladať konkurznému výboru a súdu správu každých šesť mesiacov až do ukončenia konkurzného konania. Správca v tejto správe uvedie dôvody, prečo sa konkurzné konanie ešte neukončilo, a poskytne informácie o predanej a nepredanej konkurznej podstate a o spravovaní konkurznej podstaty. Súd po ukončení konkurzného konania správcu uvoľní, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Súd môže odmietnuť uvoľniť správcu, ak v čase ukončenia konkurzného konania sa ešte v plnej miere nepredala konkurzná podstata, ak ešte majú prísť peniaze za konkurznú podstatu, ak ešte neboli vypočuté žalobné návrhy predložené správcom alebo ak má správca v úmysle podať žalobný návrh alebo je povinný ho podať. V takom prípade bude správca naďalej vykonávať svoje úlohy aj po ukončení konkurzného konania. Ak po ukončení konkurzného konania a uvoľnení správcu pribudnú peniaze do konkurznej podstaty, ak sú k dispozícii sumy peňazí vložené pri rozdelení alebo ak je zjavné, že konkurzná podstata zahŕňa predmety, ktoré sa nezohľadnili pri príprave návrhu rozdelenia, súd z vlastnej iniciatívy alebo na návrh správcu alebo veriteľa prijme rozhodnutie o následnom rozdelení.

Ukončenie reorganizačného konania a účinky ukončenia

Reorganizačné konanie sa skončí, keď sa ukončí pred dátumom splatnosti, keď dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie stanovená v tomto pláne. Keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti, reorganizačné konanie sa skončí, ak podnik pred uplynutím lehoty na vykonanie plánu reorganizácie splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe plánu reorganizácie.

Reorganizačné konanie možno ukončiť pred dátumom splatnosti len pred schválením plánu reorganizácie. Súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, ak podnik poruší povinnosť spolupracovať alebo nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov reorganizačného poradcu alebo znalca, ak sa neschváli plán reorganizácie, ak podnik predloží návrh v tomto zmysle, ak prestanú existovať dôvody na začatie reorganizačného konania, ak sa premrhá majetok podniku alebo ak sa poškodia záujmy veriteľov, ak sa plán reorganizácie nepredloží do dátumu splatnosti alebo ak podnik predložil nesprávne informácie o pohľadávkach. Ak súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, všetky následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať.

Keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, reorganizačné konanie sa ukončí.

Reorganizačné konanie sa môže skončiť aj zrušením plánu reorganizácie. Plán reorganizácie sa zruší, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, ak podnik predloží návrh na zrušenie plánu reorganizácie alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Ak dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať. Medzi následky začatia reorganizačného konania patrí aj predĺženie lehôt na vymáhanie určených v každom prípadnom následnom konkurznom konaní alebo exekučnom konaní. Tento následok neprestane existovať.

Ukončenie konania vo veci reštrukturalizácie dlhu a účinky ukončenia

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa skončí, keď dôjde k zrušeniu plánu reštrukturalizácie dlhu, keď sa konanie ukončí alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reštrukturalizácie dlhu stanovená v tomto pláne. Keď sa reštrukturalizačný plán vykoná pred dátumom splatnosti, konanie sa skončí, ak dlžník pred uplynutím lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe reštrukturalizačného plánu.

Súd zruší reštrukturalizačný plán na základe návrhu dlžníka a v prípade, ak je na dlžníka vyhlásený konkurz. Súd môže zrušiť reštrukturalizačný plán, ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov poradcu alebo znalca. Ak dôjde k zrušeniu reštrukturalizačného plánu, následky prijatia návrhu na reštrukturalizáciu dlhu retroaktívne prestanú existovať. Medzi následky začatia konania vo veci reštrukturalizácie patrí aj predĺženie lehôt na vymáhanie určených v každom prípadnom následnom konkurznom konaní alebo exekučnom konaní. Tento následok neprestane existovať.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Práva veriteľov po ukončení konkurzného konania

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu uplatniť pohľadávky, ktoré bolo možné uplatniť, ale počas konkurzného konania neboli uplatnené, a pohľadávky, ktoré boli podané, ale neboli uspokojené alebo voči nim dlžník podal námietku. V takom prípade sa za obdobie konkurzného konania nepočítajú úroky a úroky z omeškania.

Ak dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oslobodený od svojich záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, znamená to, že zanikajú pohľadávky veriteľov v konkurznom konaní voči dlžníkovi vrátane pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, ktorí neuplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, okrem záväzkov, ktoré sa týkajú náhrady škôd úmyselne spôsobených nezákonným konaním alebo zaplatenia vyživovacej povinnosti na dieťa alebo rodiča.

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi takisto uplatniť pohľadávky vyplývajúce z konsolidovaných záväzkov, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. Pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzného konania a ktoré nebolo možné uplatniť v konkurznom konaní, možno takisto uplatniť voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu. V takom prípade sa premlčacia lehota začína od ukončenia konkurzného konania. V rozsahu, v ktorom pohľadávka veriteľa pripustená v konkurznom konaní nebola uspokojená v konkurznom konaní, predstavuje rozhodnutie exekučný nástroj, pokiaľ dlžník nevzniesol voči pohľadávke námietku alebo súd pripustil pohľadávku veriteľa.

Práva veriteľov po ukončení reorganizačného konania

Ak sa reorganizačné konanie ukončí, keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, veriteľ môže vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa plánu reorganizácie len v rozsahu, ktorý bol dohodnutý v pláne reorganizácie, ale nebol splnený podľa tohto plánu.

Ak dôjde k zrušeniu alebo k predčasnému vypovedaniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Práva veriteľov po ukončení konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Po uplynutí lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu môže veriteľ vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa plánu len v rozsahu, ktorý bol v pláne dohodnutý, ale nebol splnený. Ak dôjde k zrušeniu plánu, právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu uspokojený alebo ak sa konkurzné konanie skončí vyrovnaním, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním sa vyplatia z konkurznej podstaty. Ak súd zamietne alebo odmietne veriteľov návrh na vyhlásenie konkurzu alebo ak sa konanie ukončí, pretože veriteľ stiahne návrh na vyhlásenie konkurzu, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním refunduje veriteľ. V prípade zrušenia konkurzného konania súd rozhodne o rozdelení nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním podľa príslušných okolností.

Ak sa konanie začaté na základe návrhu dlžníka ukončí zrušením bez vyhlásenia konkurzu a majetok dlžníka nepostačuje na vykonanie požadovaných platieb, súd nariadi dlžníkovi, aby zaplatil refundovateľné výdavky a odmenu dočasného správcu, ale môže nariadiť aj refundáciu zo štátnych finančných prostriedkov. Refundácia odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov nesmie v žiadnom prípade prekročiť výšku jednej minimálnej mesačnej mzdy (vrátane zákonom predpísaných daní, okrem dane z pridanej hodnoty). Súd nenariadi refundáciu odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana previedla sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie refundovateľných výdavkov a odmeny dočasného správcu na účet určený na tento účel.

V prípade návrhu na vyhlásenie platobnej neschopnosti podaného zo strany dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, prípadne proti nemu, sa uplatňuje podobný postup. Namiesto dočasného správcu bude fyzickej osobe pridelený dôveryhodný správca.

Reorganizačné konanie

Keď sa začne reorganizačné konanie, súd určí lehotu, v ktorej musí podnik previesť sumu stanovenú súdom na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie prvotných výdavkov a prvotnej odmeny reorganizačného poradcu. Ak podnik túto sumu nezaplatí, súd ukončí reorganizačné konanie. O sume refundovateľných výdavkov a odmene reorganizačného poradcu rozhodne súd pri uvoľnení reorganizačného poradcu alebo pri schválení plánu reorganizácie na základe správy o činnostiach a výdavkoch reorganizačného poradcu.

Ak súd zapojí do reorganizačného konania znalcov, majú právo na refundáciu potrebných a odôvodnených výdavkov súvisiacich s výkonom povinností a na odmenu za plnenie svojich úloh. O sume refundovateľnej odmeny a refundovateľných výdavkov znalca rozhodne súd. Pri stanovovaní výšky odmeny znalca môže súd vypočuť aj podnik.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Náklady a výdavky súvisiace s konaním vo veci reštrukturalizácie dlhu hradí dlžník. Procesné výdavky veriteľov hradia samotní veritelia. Súd môže dlžníkovi nariadiť, aby uhradil procesné výdavky veriteľov, ak dlžník vedome predložil neopodstatnený návrh na reštrukturalizáciu dlhu alebo inak spôsobil procesné výdavky veriteľom tým, že vedome predložil nesprávne informácie alebo vedome predložil neopodstatnený návrh alebo námietku. Ak sa plán reštrukturalizácie dlhu vykoná, dlžník nemusí refundovať výdavky spojené s procesnou pomocou poskytnutou štátom. Ak sa začne konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, súd určí sumu, ktorú musí dlžník previesť na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov dôveryhodného správcu, ako aj lehotu, do ktorej ju dlžník musí zaplatiť. Ak súd vymenuje znalca, môže určiť aj sumu, ktorú musí dlžník vopred previesť ako náhradu odmeny a výdavkov znalca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurzné konanie

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Súd prostredníctvom postupu vymáhania zruší všetky transakcie a iné úkony dlžníka, ktoré boli uzavreté alebo vykonané pred vyhlásením konkurzu a ktoré poškodzujú záujmy veriteľov. Ak bola v období od vymenovania dočasného správcu alebo dôveryhodného správcu do vyhlásenia konkurzu uzavretá vymáhateľná transakcia alebo bol vykonaný akýkoľvek iný vymáhateľný úkon, predpokladá sa, že táto transakcia alebo iný úkon poškodzujú záujmy veriteľov.

Dlžník, veriteľ alebo správca môžu od súdu požadovať zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov, ak je toto uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo ak bol pri jeho prijatí porušený postup stanovený právnymi predpismi, alebo ak je právo na napadnutie uznesenia priamo predpísané v právnych predpisoch. Zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov možno požadovať aj v prípade, ak uznesenie poškodzuje spoločné záujmy veriteľov.

Ak sa začalo konanie na oslobodenie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, od záväzkov, na žiadosť veriteľa môže súd zrušiť platnosť rozhodnutia o oslobodení dlžníka od záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia, ak vyjde najavo, že dlžník úmyselne porušil svoje povinnosti počas konania na oslobodenie dlžníka od záväzkov, a tak vecne zabránil uspokojeniu pohľadávok veriteľov.

Ak sa dlžník a veritelia po vyhlásení konkurzu dohodnú na vyrovnaní, súd môže vyrovnanie zrušiť, ak dlžník neplní záväzky vyplývajúce z vyrovnania, ak je odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania alebo keď je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti vyrovnania zjavné, že dlžník nedokáže plniť podmienky vyrovnania. Zrušenie vyrovnania má vplyv na všetkých veriteľov, ktorí sa podieľali na vyrovnaní, a tak chráni všeobecné zhromaždenie veriteľov.

Reorganizačné konanie

Súd zruší platnosť plánu reorganizácie, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, alebo na základe návrhu podniku alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške a treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Súd zruší platnosť reštrukturalizačného plánu na základe návrhu dlžníka alebo ak je na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal a reštrukturalizácia pohľadávok veriteľov už z hľadiska veriteľov nie je spravodlivá, pretože okolnosti sa významne zmenili, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Írsko

Právo v oblasti platobnej neschopnosti fyzických osôb sa v Írsku riadi zákonom o konkurze z roku 1988 (v znení zmien) a zákonmi o platobnej neschopnosti fyzických osôb z rokov 2012 – 2015 (ďalej len „zákon o platobnej neschopnosti fyzických osôb“). V zákone o platobnej neschopnosti fyzických osôb sa stanovujú tri metódy riešenia dlhu a zavádzajú sa zmeny právnych predpisov v oblasti konkurzu.

Všetky insolvenčné konania o oddlžení fyzických osôb vrátane konkurzu spravuje Írsky insolvenčný úrad (ISI); ide o nezávislý štatutárny orgán zriadený v roku 2013, ktorý pôsobí pod záštitou ministerstva spravodlivosti a rovnosti.

Insolvenčné konania, ktoré sa riadia zákonom o platobnej neschopnosti fyzických osôb, zahŕňajú tieto tri opatrenia:

1. Oznámenie o dlhovej úľave (Debt Relief Notice – DRN): v prípade dlhov vo výške najviac 35 000 EUR u osôb, ktoré nevlastnia prakticky žiadny majetok, pričom ich príjem je veľmi nízky.
2. Opatrenie týkajúce sa vyrovnania dlhu (Debt Settlement Arrangement – DSA): v prípade dohodnutého vyrovnania neobmedzených nezabezpečených dlhov počas obdobia trvajúceho najviac päť rokov (za určitých okolností možno toto obdobie predĺžiť na šesť rokov).
3. Opatrenie týkajúce sa platobnej neschopnosti fyzických osôb (Personal Insolvency Arrangement – PIA): v prípade dohodnutého vyrovnania alebo reštrukturalizácie zabezpečeného dlhu vo výške najviac 3 milióny EUR (túto sumu možno zvýšiť prostredníctvom reštrukturalizačnej dohody) a neobmedzeného nezabezpečeného dlhu počas obdobia trvajúceho najviac šesť rokov (za určitých okolností možno toto obdobie predĺžiť na sedem rokov).

V prípade DSA aj PIA sa postupuje v troch fázach:

Fáza 1: Príslušný súd vydá ochranné osvedčenie (Protective Certificate – PC), na základe ktorého sa vo veci zamedzuje určitým menovaným alebo „špecifikovaným“ veriteľom, aby s cieľom vymáhania dlhu podali žalobu alebo návrh na začatie konania proti dlžníkovi vrátane návrhu na vyhlásenie konkurzu. Keď príslušný súd vydá ochranné osvedčenie, uplatňuje sa 70 dní, ale jeho platnosť možno z určitých dôvodov predĺžiť o ďalších 40 dní.[i]

Fáza 2: Táto fáza zahŕňa vyjednávanie insolvenčného správcu v mene dlžníka so špecifikovanými veriteľmi a schválenie návrhu formou hlasovania na štatutárnej schôdzi veriteľov. V nedávno prijatých právnych predpisoch sa (len v prípade PIA) stanovila možnosť, že dlžník môže požiadať súd o preskúmanie návrhu v prípade, ak veritelia na schôdzi zamietli návrh PIA.[ii]

Fáza 3: Vykonávanie opatrení vrátane pravidelných platieb veriteľom od správcu a v prípade potreby výročné preskúmania vypracované správcom.

Dlžník môže využiť DRN, DSA alebo PIA iba raz.

Konkurz je možnosť určená pre dlžníkov, ktorí vzhľadom na príslušné okolnosti nespĺňajú kritériá oprávnenosti vzťahujúce sa na uvedené tri riešenia dlhu alebo v minulosti využili jednu z možností na riešenie dlhu, ale ukázalo sa, že dohoda s veriteľmi je neudržateľná.

Ak daná osoba preukáže, že jej finančnú situáciu nemožno vyriešiť insolvenčným opatrením, pričom disponuje príslušným písomným potvrdením správcu, môže požiadať najvyšší súd o vyhlásenie konkurzu. Táto osoba požiada examinátorský úrad najvyššieho súdu o prijatie adjudikačného uznesenia (uznesenia o konkurze) a zaplatí začiatočný poplatok vo výške 200 EUR. Žiadateľov vypočuje najvyšší súd; po vyhlásení konkurzu je dotknutá osoba zo zákona povinná dodržiavať pokyny úradného nadobúdateľa v prípade konkurzu a jeho úradu (oddelenie pre konkurz v rámci Írskeho insolvenčného úradu), ktorý zodpovedá za správu konkurznej podstaty.

Po vyhlásení konkurzu sa dlžníkove nezabezpečené dlhy v plnej miere odpíšu, ale všetok jeho majetok sa stáva vlastníctvom úradného nadobúdateľa v prípade konkurzu, ktorý je správcom konkurznej podstaty určeným najvyšším súdom.

Konkurzné konanie možno začať dvoma spôsobmi:

1. Na podnet veriteľa, ktorý predloží na najvyšší súd žiadosť o vyhlásenie konkurzu na osobu, ktorá je jeho dlžníkom, pričom preukáže, že je veriteľom tejto osoby a že táto osoba sa nepokúša uspokojivým spôsobom vyrovnať svoje dlhy.
2. Na podnet samotnej osoby (tzv. samoadjudikačný konkurz).

Po uplynutí jedného roka odo dňa adjudikácie je úpadca automaticky zbavený konkurzu, ak sa na neho nevzťahuje uznesenie o predĺžení konkurzu (vydané úradným nadobúdateľom v prípadoch nesplnenia povinností).

V rámci zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb bolo vytvorené nové povolanie regulované Írskym insolvenčným úradom, pričom toto povolanie patrí do dvoch kategórií:

1. Schválení sprostredkovatelia (Approved Intermediaries – AI): fyzická alebo právnická osoba, ktorú Írsky insolvenčný úrad oprávnil, aby poskytovala podporu dlžníkom, ktorí chcú požiadať o DRN.

2. Insolvenční správcovia v konaniach o oddlžení fyzických osôb (Personal Insolvency Practitioners – PIP): osoba, ktorú Írsky insolvenčný úrad oprávnil, aby pôsobila ako prostredník medzi dlžníkom a veriteľom (veriteľmi) na účely zabezpečenia DSA alebo PIA. Insolvenčný správca je právne povinný konať v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti fyzických osôb a súvisiacimi právnymi predpismi.[iii]

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Návrh na začatie insolvenčného konania môžu v Írsku podať fyzické osoby (vrátane partnerstiev fyzických osôb) prostredníctvom postupov stanovených v zákone o platobnej neschopnosti fyzických osôb. Veritelia môžu podať návrh na začatie konkurzného konania proti dlžníkovi alebo dlžník môže požiadať o vyhlásenie konkurzu z vlastnej iniciatívy.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie

Základnou podmienkou začatia insolvenčného konania je platobná neschopnosť dlžníka, t. j. dlžníci nie sú schopní splácať svoje dlhy v termíne splatnosti.  Na základe charakteru a výšky dlhov a výšky príjmov dlžníka sa stanoví, ktorý z troch typov opatrení je vhodný.

S cieľom zabezpečiť, že si osoba, na ktorú sa vzťahuje insolvenčné opatrenie, zachová primeranú životnú úroveň, Írsky insolvenčný úrad vypracoval usmernenia (po rozsiahlom procese konzultácií) s názvom Primerané výdavky na živobytie (Reasonable Living Expenses – RLE). V týchto usmerneniach sa zabezpečuje udržateľnosť insolvenčného opatrenia, napomáha sa zaručeniu zákonného práva dlžníka na primeranú životnú úroveň a stanovuje sa spravodlivá a transparentná metóda na štandardizáciu každodenných životných nákladov v prípade dlžníkov v ťažkostiach. Keď dlžník žiada o využitie insolvenčného opatrenia, schválený sprostredkovateľ alebo insolvenčný správca vypočíta primerané výdavky na živobytie dlžníka na základe vzoru, ktorý stanovil Írsky insolvenčný úrad.

1. Oznámenie o dlhovej úľave (DRN)

Ak chce dlžník žiadať o DRN:

• nemôže byť schopný splácať svoje dlhy v plnej výške v termíne splatnosti,
• jeho čistý mesačný disponibilný príjem musí byť najviac 60 EUR po odrátaní primeraných výdavkov na živobytie,
• hodnota jeho majetku nesmie prevyšovať 400 EUR. Dlžníci majú zároveň povolené vlastniť:
  • jeden šperk najviac v hodnote 750 EUR,
  • jedno motorové vozidlo najviac v hodnote 2 000 EUR a
  • domáce vybavenie alebo nástroje za predpokladu, že ich spoločná celková hodnota neprevyšuje 6 000 EUR,
• musí mať trvalý pobyt v Írskej republike alebo za posledný rok musí mať obvyklý pobyt alebo miesto podnikania na území Írska,
• musí vyplniť a podpísať predpísaný finančný výkaz (Prescribed Financial Statement – PFS) a priložiť čestné vyhlásenie, že údaje uvedené v tomto výkaze sú pravdivé a správne.

Medzi typické príklady dlhov zahrnutých v rámci oznámení DRN patria pohľadávky z kreditných kariet, kontokorentné úvery, osobné úvery, úvery v rámci úverových spoločenstiev, vyúčtovania za energie a zákaznícke karty.

2. Opatrenie týkajúce sa vyrovnania dlhu (DSA)

Dlžník môže požiadať o využitie opatrenia DSA, ak:

• nie je schopný splácať svoje dlhy v plnej výške v termíne splatnosti,
• má jedného alebo viacerých nezabezpečených veriteľov,
• má trvalý pobyt v Írsku alebo mal za posledný rok obvyklý pobyt alebo miesto podnikania na území Írska,
• vyplnil predpísaný finančný výkaz (PFS) a predložil podpísané čestné vyhlásenie, že uvedené informácie sú pravdivé a správne,
• insolvenčný správca mu poskytol vyhlásenie, v ktorom potvrdzuje, že sa domnieva, že:
  • informácie uvedené vo výkaze PFS sú pravdivé a správne,
  • dlžník je oprávnený predložiť návrh na využitie opatrenia DSA,
  • po preskúmaní výkazu PFS, ktorý predložil dlžník, je absolútne nepravdepodobné, že by sa dlžník stal v nasledujúcich piatich rokoch solventným,
  • ak sa na dlžníka uplatní opatrenie DSA, možno odôvodnene predpokladať, že sa v nasledujúcich piatich rokoch stane solventným.

Okrem dlhov uvedených v prípade DRN môžu dlhy, pri ktorých sa využíva opatrenie DSA, zvyčajne zahŕňať aj pôžičky a osobné záruky.

3. Opatrenie týkajúce sa platobnej neschopnosti fyzických osôb (PIA)

Dlžník môže požiadať o využitie opatrenia PIA, ak:

• nie je schopný splácať svoje dlhy v plnej výške v termíne splatnosti,
• dlhuje aspoň jednému zabezpečenému veriteľovi, ktorý je držiteľom zábezpeky vzťahujúcej sa na írske nehnuteľnosti alebo aktíva,
• celková výška jeho zabezpečených dlhov je nižšia ako 3 milióny EUR (v prípade súhlasu všetkých zabezpečených veriteľov možno túto hraničnú hodnotu zvýšiť),
• počas obdobia šiestich mesiacov spolupracoval so zabezpečeným veriteľom, pokiaľ ide o hlavné súkromné miesto pobytu, v rámci procesu hypotekárnych nedoplatkov (napr. v rámci procesu riešenia hypotekárnych nedoplatkov, ktorý riadi Centrálna banka Írska) a:
  • výsledkom bolo, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o alternatívnom spôsobe splatenia, alebo
  • zabezpečený veriteľ potvrdil, že takúto dohodu neprijme, alebo
  • dlžník uzavrel dohodu o alternatívnom spôsobe splatenia a usiluje sa ju dodržiavať, a to potvrdil aj insolvenčný správca,
• má trvalý pobyt v Írsku alebo mal za posledný rok obvyklý pobyt alebo miesto podnikania na území Írska,
• vyplnil a podpísal predpísaný finančný výkaz (PFS) a priložil čestné vyhlásenie, že údaje uvedené v tomto výkaze sú pravdivé a správne,
• insolvenčný správca mu poskytol vyhlásenie, v ktorom potvrdzuje, že sa domnieva, že:
  • informácie uvedené vo výkaze PFS sú pravdivé a správne,
  • dlžník je oprávnený predložiť návrh na využitie opatrenia PIA,
  • po preskúmaní výkazu PFS je absolútne nepravdepodobné, že by sa dlžník stal v nasledujúcich piatich rokoch solventným,
  • ak sa na dlžníka uplatní opatrenie PIA, možno odôvodnene predpokladať, že sa v nasledujúcich piatich rokoch stane solventným.

Okrem dlhov uvedených v prípade DRN a DSA môžu dlhy, pri ktorých sa využíva opatrenie PIA, zvyčajne zahŕňať aj úvery na bývanie určené na financovanie hlavného súkromného miesta pobytu, úvery na financovanie investičného nehnuteľného majetku, hypotéky/úvery na financovanie kúpy nehnuteľnosti určenej na prenájom.

Konkurz

V Írsku majú fyzické osoby právo požiadať o samoadjudikačný konkurz, t. j. na najvyšší súd môžu predložiť žiadosť, aby na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Túto žiadosť možno predložiť, ak sú splnené tieto podmienky:

• fyzická osoba alebo dlžník nie je schopný splácať svoje dlhy v termíne splatnosti,
• výška dlhov dlžníka musí prevyšovať hodnotu jeho majetku najmenej o 20 000 EUR,
• dlžník sa primeraným spôsobom pokúsil využiť jedno z troch uvedených insolvenčných opatrení na vyrovnanie svojich dlhov. Táto skutočnosť musí byť súdne preukázaná listom od insolvenčného správcu alebo schváleného sprostredkovateľa.

Aj veriteľ môže podať návrh na začatie konkurzného konania.  Veriteľ môže podať návrh na začatie konkurzného konania za predpokladu, že neodôvodnene neodmietol prijať návrh na využitie opatrení DSA alebo PIA.

Žiadosť o prijatie uznesenia o konkurze sa podáva formou návrhu, v rámci ktorého je žiadateľ povinný examinátorskému úradu najvyššieho súdu predložiť rôzne dokumenty a miestoprísažné vyhlásenia predpísané najvyšším súdom. Po prijatí nadobúda uznesenie o konkurze účinnosť v čase, keď bolo skutočne prijaté; nevzniká retrospektívny účinok k dátumu vydania návrhu na začatie konkurzu ako v prípade niektorých iných jurisdikcií.

Do prijatia adjudikačného uznesenia o konkurze veriteľ podľa zákona o konkurze nemá k dispozícii žiadny osobitný prostriedok nápravy, v rámci ktorého by mohol vymenovať dočasného správcu; v článku 23 zákona o konkurze sa po adjudikácii umožňuje zatknutie úpadcu, ak plánuje opustiť jurisdikciu s úmyslom vyhnúť sa konkurzu.

Dlžník alebo veriteľ môže namietať proti uzneseniu o konkurze tak, že na najvyšší súd podá návrh a miestoprísažné vyhlásenia, v ktorých uvedie dôvody námietky.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Hlavným cieľom, z ktorého vychádza zákon o platobnej neschopnosti fyzických osôb, je poskytnúť čo najväčšiu ochranu hlavného súkromného miesta pobytu a s týmto úmyslom sú formulované aj príslušné ustanovenia právnych predpisov.

Majetok v rámci insolvenčného konania

V prípade DSA alebo PIA insolvenčný správca v konaní o oddlžení fyzickej osoby zvyčajne fyzicky nenadobúda držbu ani vlastníctvo majetku dlžníka; namiesto toho správca nadobúda kontrolu nad príjmami dlžníka počas obdobia trvania opatrenia a z týchto príjmov uspokojuje pohľadávky veriteľa na základe podmienok opatrenia. Z príjmu sa najskôr odrátajú primerané výdavky na živobytie, nájomné alebo hypotekárne splátky a ďalšie platby v prípade osobitných okolností, ako sú výdavky na zdravotnú starostlivosť, a zostatok príjmového toku je k dispozícii na uspokojenie pohľadávok. Zabezpečené úverové splátky veriteľovi zvyčajne platí priamo dlžník v súlade s podmienkami opatrenia.  Ak sa v rámci opatrenia predáva majetok, zvyčajne ho predáva priamo dlžník.

Majetok v rámci konkurzu

V zmysle právnych predpisov v oblasti konkurzu sa všetok majetok patriaci úpadcovi v deň adjudikácie okamžite prevádza na úradného nadobúdateľa (to znamená, že úradný nadobúdateľ vlastní všetok majetok patriaci do konkurznej podstaty). Na objasnenie, tento majetok zahŕňa:

• peňažnú hotovosť,
• účty vo finančných inštitúciách vrátane bežných, sporiacich a investičných účtov atď.,
• všetky pozemky a budovy vrátane budov, ktoré sa považujú za rodinné domy,
• stroje, vybavenie, obchodné nástroje, nábytok, potreby pre domácnosť a domáce spotrebiče,
• všetky vozidlá,
• dôchodky (okrem niektorých výnimiek), investičné produkty, akcie a podiely,
• skladové zásoby všetkých podnikov, ktoré úpadca vlastní na vlastné meno alebo v rámci partnerstva,
• dlhy voči úpadcovi.

Platia tieto výnimky:

• dlžníci môžu požadovať uplatnenie výnimky na osobný majetok najviac v hodnote 6 000 EUR, pričom môžu požiadať najvyšší súd o zvýšenie tejto sumy,
• majetok nadobudnutý v dôsledku porušenia osobných práv je vylúčený z konkurzu, pretože nejde o nároky, ktoré by sa mali previesť na správcu v prospech veriteľov, keďže fyzická osoba k nim má osobný vzťah,
• určité dôchodkové nároky (podrobnejšie informácie sú uvedené v príslušných právnych predpisoch).

Úpadca je povinný informovať úradného nadobúdateľa v prípade, keď má úpadca počas trvania konkurzu nadobudnúť majetok bez ohľadu na to, akým spôsobom sa majetok nadobúda. Tento majetok sa na požiadanie prevádza na úradného nadobúdateľa a stáva sa súčasťou konkurznej podstaty.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Insolvenčné konanie

Insolvenčný správca po angažovaní dlžníkom pôsobí ako vyjednávač medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. V zmysle právnych predpisov sa insolvenční správcovia zaväzujú konať v najlepšom záujme dlžníka, ako aj veriteľa (veriteľov), a preto sú povinní navrhnúť najlepšie možné dojednanie pre všetky zúčastnené strany v rámci insolvenčného opatrenia.

Úloha a funkcie insolvenčného správcu:

• spolupracovať s dlžníkom, ktorý uvažuje o predložení návrhu na využitie insolvenčného opatrenia,
• prijať vymenovanie za insolvenčného správcu,
• preskúmať predpísaný finančný výkaz (PFS) vypracovaný dlžníkom a poskytovať poradenstvo dlžníkovi o možnostiach a oprávnenosti na predloženie návrhu na vyrovnanie dlhu alebo využitie opatrenia týkajúceho sa platobnej neschopnosti fyzických osôb,
• overiť, že finančné informácie, ktoré im dlžník poskytol, sú správne a úplné,
• na základe kritérií stanovených v právnych predpisoch poskytnúť stanovisko k tomu, ktorý typ insolvenčného opatrenia (DSA alebo PIA) je vzhľadom na situáciu dlžníka najvhodnejší,
• poskytovať informácie o vybratom postupe, všeobecnom účinku a predpokladaných nákladoch v súvislosti s účasťou na insolvenčnom opatrení,
• žiadať v mene dlžníka o vydanie ochranného osvedčenia (PC),
• informovať všetkých veriteľov o vydaní ochranného osvedčenia, vymenovaní insolvenčného správcu, pričom sa priloží kópia predpísaného finančného výkazu dlžníka,
• pripraviť návrh pre veriteľov a zvolať štatutárnu schôdzu veriteľov, aby posúdili návrh a hlasovali o ňom,
• v prípade schválenia návrhu informovať Írsky insolvenčný úrad a všetkých veriteľov o výsledku,
• po schválení súdom alebo pod súdnym dohľadom vykonávať podmienky opatrenia vrátane výberu finančných prostriedkov od dlžníka a vykonávania platieb veriteľom počas trvania opatrenia,
• monitorovať vykonávanie počas celého trvania opatrenia,
• prehodnotiť opatrenie prinajmenšom raz ročne.

Úlohou dlžníka v insolvenčnom konaní je čestne sa zúčastňovať na procese, odsúhlasiť opatrenie, ktoré dohodol správca, a dodržiavať požadované podmienky opatrenia.

Konkurz

Po vyhlásení konkurzu sa úpadcovi odoberá všetok majetok a prevádza sa na úradného konkurzného nadobúdateľa. Úradný nadobúdateľ je nezávislý štatutárny úradník, ktorého úlohou je spravovať konkurzné podstaty a riadiť oddelenie pre konkurz v rámci Írskeho insolvenčného úradu.

V Írsku môže byť za konkurzného správcu vymenovaná súkromná osoba, ktorá nahrádza úradného konkurzného nadobúdateľa patriaceho pod najvyšší súd. V praxi je však takýto postup zriedkavý. V zákone o konkurze nie sú v prípade týchto vymenovaní uvedené žiadne kvalifikácie.

Právomoci dlžníka v konkurze sú obmedzené na možnosť podať žiadosť na najvyšší súd s cieľom napadnúť určité rozhodnutia úradného nadobúdateľa. Dlžník je povinný vyhovieť požiadavkám úradu úradného nadobúdateľa, pokiaľ ide o správu konkurznej podstaty.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V zmysle zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb aj v zmysle zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien) je možné uplatniť započítanie. Je stanovené, že pri určovaní hodnoty majetku alebo výšky dlžnej sumy, všetky dlhy a preplatky (b) vzťahujúce sa na rovnakého veriteľa možno započítať a zodpovedajúco upraviť pôvodnú sumu (a). Výsledný zostatok sa teda považuje za dlh alebo majetok, ktorý môže byť predmetom dlhu voči dlžníkovi alebo jeho veriteľovi (veriteľom).[iv]

Ak má dlžník úspory v úverovom spoločenstve, voči ktorému má zároveň dlh, úverové spoločenstvo započíta tieto úspory a odpočíta ich od sumy, ktorú dlžník dlhuje.[v]

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Insolvenčné konanie

Počas platnosti ochranného osvedčenia nemôže veriteľ podnikať žiadne kroky.  V rámci konečného opatrenia sa stanovia aj dojednania týkajúce sa existujúcich zmlúv.

Konkurz

Konkurz nemá vplyv na práva zabezpečeného veriteľa v súvislosti so zábezpekou, t. j. zabezpečený veriteľ si zachováva všetky práva, ktoré mal podľa podmienok zábezpeky pred vyhlásením konkurzu; jediný rozdiel je v tom, že vlastníkom majetku je úradný nadobúdateľ, nie úpadca.

Úradný nadobúdateľ má povinnosť realizovať (predať alebo zlikvidovať) všetok majetok zahrnutý do konkurznej podstaty s cieľom v čo najväčšom rozsahu uspokojiť záväzky podstaty. Preto sa všetky nároky zmluvnej zodpovednosti voči dlžníkovi stávajú záväzkami podstaty. Úradný nadobúdateľ len za výnimočných okolností pokračuje v zmluvách založených na poskytovaní služieb, ktorých zmluvnou stranou je úpadca.

Ak úradný nadobúdateľ pokračuje v zmluve, preberá osobnú zodpovednosť s právom odškodnenia z finančných prostriedkov podstaty.[vi]

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Insolvenčné konanie

DSA alebo PIA: Dlžník, ktorý chce využiť DSA/PIA, musí v prvom rade podať na príslušný súd žiadosť o vydanie ochranného osvedčenia. V prípade vydania ochranného osvedčenia sa zamedzuje určitým menovaným alebo špecifikovaným veriteľom, na ktorých sa vzťahuje osvedčenie, aby vykonali akékoľvek kroky proti dlžníkovi na účely získania alebo vymáhania špecifikovaných dlhov. V dôsledku toho veriteľ nesmie:

• začať súdne konanie v súvislosti s dlhom,
• pokračovať v súdnych konaniach vrátane súdnych nariadení/rozsudkov atď., ktoré sa začali pred vydaním ochranného osvedčenia, t. j. tieto súdne konania sa počas trvania ochranného osvedčenia považujú za pozastavené,
• podniknúť žiadne kroky na získanie alebo zabezpečenie splátky dlhu,
• kontaktovať dlžníka v súvislosti s dlhom, pokiaľ ho o to dlžník nepožiada,
• zmeniť ani ukončiť žiadnu dohodu s dlžníkom a
• podať návrh na začatie konkurzného konania proti dlžníkovi.

Keď dlžník uzatvorí dohodu o opatrení, na veriteľa sa počas platnosti dohody uplatňujú rovnaké vykonávacie obmedzenia (uvedené v predchádzajúcom odseku).

DRN: Keď príslušný súd umožní využitie DRN, počas trvania DRN sa uplatňujú rovnaké ochranné prostriedky ako v prípade DSA/PIA.

Konkurz

V rámci konkurzu sa zachováva rozdielny prístup k zabezpečených a nezabezpečeným veriteľom. Jediná možnosť nezabezpečených veriteľov úpadcu na vymáhanie dlhov je v rámci konkurzu prihlásiť výšku svojich pohľadávok. Po dátume adjudikácie už nezabezpečení veritelia nemôžu podať návrh na začatie súdneho konania proti úpadcovi. Je to priamy a automatický dôsledok uznesenia o konkurze, ktoré prijal najvyšší súd. Konkurzné konanie nemá vplyv na práva zabezpečených veriteľov.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie

DSA, PIA, DRN:

Pozri odpoveď na otázku 7.

Konkurz

Takisto ako v prípade majetku patriaceho do konkurznej podstaty úradný nadobúdateľ nahrádza úpadcu v úlohe odporcu vo všetkých existujúcich súdnych sporoch, ktoré začali veritelia proti úpadcovi. Úradný nadobúdateľ má možnosť obhajoby, urovnania alebo zanechania konania. V prípade úspešnej obhajoby v rámci konania sa všetky protipohľadávky a náklady vyplácajú späť do konkurznej podstaty v prospech všetkých veriteľov. V prípade úspešného konania alebo v prípade dosiahnutia urovnania sa dohodnutá suma stáva uplatniteľnou pohľadávkou v rámci konkurzu.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Na základe spolupráce zúčastnených strán Írsky insolvenčný úrad vytvoril štandardný protokolový dokument na účely DSA a PIA. V tomto dokumente sa stanovujú povinnosti dlžníkov a veriteľov počas vykonávania opatrenia. Vzorové protokolové dokumenty na účely DSA a PIA sú priložené k tomuto dokumentu.

Účasť veriteľa je takáto:

1. Dôkaz o existencii dlhu: V prípadoch DSA a PIA, keď súd vydal dlžníkovi ochranné osvedčenie, insolvenčný správca dlžníka je povinný písomne informovať veriteľov o svojom vymenovaní, pričom ich vyzve, aby predložili dôkaz o existencii dlhov a návrh spôsobu zaobchádzania s dlhom podľa podmienok opatrenia.

V rámci konkurzu je nutné, aby všetci veritelia pred vyplatením dividendy predložili formálny dôkaz o existencii dlhu.

2. Hlasovanie: Keď správca konajúci v mene dlžníka, ktorý chce využiť DSA alebo PIA, zvolá schôdzu veriteľov, dotknutí veritelia sú oprávnení hlasovať o podmienkach dohody za predpokladu, že preukázali existenciu dlhu.

3. Námietky: Veriteľ môže na súde vzniesť námietky, kým podmienky DSA alebo PIA nenadobudnú účinnosť. Osobitné podmienky sú stanovené v príslušných právnych predpisoch.[vii]

4. Ponuka vyrovnania: Veritelia sú oprávnení hlasovať o ponuke vyrovnania, ktorú predložil úpadca. Dochádza k tomu v prípade, keď sa úpadca snaží dosiahnuť urovnanie s niektorými alebo všetkými veriteľmi pred uplynutím konkurzu s cieľom zachovať si všetok majetok.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

-

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie

V rámci opatrení DSA a PIA veriteľ formálne neprihlasuje pohľadávky voči dlžníkovi. V prvej fáze procesu dlžník vyplní predpísaný finančný výkaz (PFS). Vo výkaze PFS je uvedený zoznam všetkých veriteľov a súm splatných jednotlivým veriteľom; tento výkaz slúži ako skutkový základ na vydanie ochranného osvedčenia.  Po vydaní ochranného osvedčenia môže správca vyzvať veriteľov, aby preukázali existenciu dlhu predtým, ako pripraví návrh insolvenčného opatrenia.  Ak veriteľ na požiadanie nepredloží dôkaz o existencii dlhu, má to vplyv na hlasovacie práva o opatrení a na dividendový podiel.

Pokiaľ ide o žiadosť o DRN, veriteľ formálne neprihlasuje svoje pohľadávky, ale schválený sprostredkovateľ ho môže požiadať o potvrdenie výšky splatnej sumy, ktorú uviedol dlžník.

Opatrenie sa nevzťahuje na dlhy, ktoré vzniknú po dátume jeho prijatia.  Ak sa zmení veľkosť existujúcich dlhov, môže byť potrebné upraviť celé opatrenie (napríklad v prípade podmieneného záväzku).

Konkurz

Pri konkurze sa profil konkurznej podstaty (súhrn všetkých aktív a pasív) stanoví pomocou dvoch formulárov, ktoré úpadca vyplní a predloží konkurznému inšpektorovi v deň adjudikácie: výkaz finančnej situácie a výkaz osobných informácií. Všetky druhy pasív sú v rámci konkurzu zahrnuté ako nepreukázané pohľadávky za predpokladu, že dlžníkovi vznikli pred dátumom adjudikácie, t. j. pred dátumom začatia konkurzu. Dlhy, ktoré úpadcovi vznikli po dátume adjudikácie, nemožno začleniť ako pohľadávku v rámci konkurzu.[viii]

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Insolvenčné konanie

Po vydaní ochranného osvedčenia v insolvenčnom konaní DSA a PIA sa špecifikovaným veriteľom oznámi vydanie tohto osvedčenia a poskytne sa im kópia PFS dlžníka. Veriteľa možno požiadať, aby predložil dôkaz o existencii dlhu, pričom sa vyzve, aby sa vyjadril, aký spôsob nakladania so svojím dlhom uprednostňuje. Dlh veriteľa sa dokazuje takisto ako dlh úpadcu v zmysle zákona o konkurze.

Keď veriteľ preukáže svoj dlh, má právo hlasovať na štatutárnej schôdzi veriteľov, ktorá sa zvoláva s cieľom schváliť návrh dlžníka.  Ak veriteľ nepredloží dôkaz o existencii dlhu alebo ak sú predložené dôkazy nepostačujúce, veriteľ sa nemôže zúčastniť na schôdzi veriteľov ani na výplate dividend, ktorá sa stanovila v rámci opatrenia.

Konkurz

Deň po adjudikácii konkurzu v prípade fyzickej osoby zašle oddelenie pre konkurz Írskeho insolvenčného úradu určeným finančným inštitúciám a vládnym orgánom oznámenie o fyzických osobách, na ktoré bol súdne vyhlásený konkurz. Oznámenie o týchto adjudikáciách je zverejnené aj na webovom sídle Írskeho insolvenčného úradu a v írskom úradnom vestníku Iris Oifigiul.

Všetkým zabezpečeným veriteľom v rámci konkurzu sa písomne alebo e-mailom zašle oznámenie, že do tridsiatich dní od dátumu adjudikácie majú preukázať svoje pohľadávky z konkurznej podstaty. Takýto dôkaz o existencii dlhu môže mať podobu hypotekárnych listín, faktúr, výkazov alebo účtov; v niektorých situáciách sa od veriteľa môže vyžadovať predloženie miestoprísažného vyhlásenia.

Pred výplatou dividend veriteľom konkurznej podstaty Írsky insolvenčný úrad zverejní nadchádzajúce platby a prípady, ktorých sa týkajú. Veritelia (zabezpečení aj nezabezpečení) majú znova tridsať dní na to, aby prihlásili svoje pohľadávky na Írsky insolvenčný úrad, pričom platí rovnaké dôkazné bremeno.

Oddelenie pre konkurz Írskeho insolvenčného úradu vo všetkých prípadoch od veriteľov požaduje, aby vyplnili štandardizované formuláre určené na preukázanie existencie dlhu; tieto formuláre sú k dispozícii na webovom sídle ISI.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Preferenčný dlh

V prípade opatrení týkajúcich sa platobnej neschopnosti fyzických osôb (PIA) a v prípade opatrení týkajúcich sa vyrovnania dlhu (DSA) sa preferenčné dlhy vyplácajú v zmysle podmienok dohody; v prípade konkurzu sú preferenčné dlhy v poradí hneď za konkurznými poplatkami a nákladmi a výdavkami, ktoré vznikli úradnému nadobúdateľovi pri správe konkurznej podstaty. Za preferenčné sa považujú tieto dlhy:

• určité sumy splatné finančnému úradu, napr. daň z príjmov, daň z kapitálových ziskov, DPH, priebežne vyberaná daň, odvody na sociálne poistenie atď.,
• určité poplatky odvádzané miestnym orgánom, ak vznikli v priebehu 12 mesiacov pred dátumom adjudikácie alebo predtým, ako dlžník uzavrel dohodu o opatrení (dátum začiatku). Patria tu aj miestne dane a poplatky,
• mzdy a platy, ktoré dlžník dlhuje svojim zamestnancom za obdobie štyroch mesiacov pred dátumom začiatku,
• všetky platby splatné týmto zamestnancom, ak súvisia s dôchodkom, dovolenkou alebo práceneschopnosťou.[ix]

Zabezpečený dlh

Zabezpečený veriteľ v rámci PIA je viazaný podmienkami dohody. V rámci normálneho opatrenia PIA sa zabezpečený veriteľ vypláca z dlžníkovho príjmu, pričom výška platby závisí od dohody stanovenej v rámci opatrenia. Prípadný zostávajúci mesačný príjem dlžníka (po odrátaní primeraných výdavkov na živobytie dlžníka a poplatkov určených pre správcu) sa vypláca nezabezpečeným veriteľom vo forme dividend.

Konkurz nemá vplyv na práva zabezpečeného veriteľa. Pokiaľ ide o zabezpečený dlh, takýto veriteľ si môže vybrať jednu z týchto troch možností:

• spoľahnúť sa na svoju zábezpeku – to znamená, že účinne nevstupuje do procesu konkurzu,
• realizovať alebo zhodnotiť svoju zábezpeku a žiadať o vyplatenie prípadného rozdielu (straty) – veriteľ vypočíta objektívnu trhovú hodnotu zabezpečeného majetku a túto sumu odpočíta od celkového dlhu. Výsledný rozdiel (stratu) možno uplatniť ako nezabezpečenú pohľadávku voči konkurznej podstate. Zabezpečený veriteľ môže počas tohto procesu predať dotknutý majetok,
• zrieknuť sa zábezpeky – zabezpečený veriteľ má možnosť úplne sa zrieknuť svojej zábezpeky, pričom svoju pohľadávku môže uplatniť voči konkurznej podstate ako nezabezpečenú pohľadávku.

Nezabezpečený dlh

V prípade PIA aj v prípade DSA sa dlhy nezabezpečených veriteľov uhrádzajú v zmysle podmienok dohodnutých v rámci opatrenia. V prípade DRN, ak dôjde k zlepšeniu situácie dotknutej osoby, táto osoba má povinnosť informovať Írsky insolvenčný úrad a v závislosti od miery zmeny môže byť vyzvaná, aby prispela k dlžnej sume.

Pri stanovovaní poradia majú pohľadávky nezabezpečených veriteľov konkurznej podstaty rovnaké postavenie. Tieto dlhy sa uhrádzajú z finančných prostriedkov, ktoré zostanú po zaplatení konkurzných poplatkov, výdavkov úradného nadobúdateľa a po vyrovnaní preferenčných dlhov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie

Všeobecnou podmienkou úspešného ukončenia insolvenčného konania je skutočnosť, že dlžník počas celého obdobia platnosti opatrenia dodržiaval povinnosti vyplývajúce z tohto opatrenia. Ak je táto podmienka splnená, dlžník je oddlžený a jeho nezabezpečené dlhy sú zrušené.  Stav zabezpečeného dlhu závisí od špecifických podmienok opatrenia.

Ak dlžník poruší podmienky DRN, DSA alebo PIA, príslušné opatrenie môže byť ukončené. Ak omeškanie platobných nedoplatkov dosiahne šesť mesiacov, dohoda sa považuje za neúspešnú. Dlžník v každom prípade v plnej výške zodpovedá za splatné dlhy vrátane všetkých nedoplatkov, poplatkov a úrokov, ktoré vznikli počas obdobia nesplácania týchto dlhov.

Konkurz

Úpadca, ktorý dodržiaval podmienky konkurzného procesu, je po uplynutí jedného roka automaticky zbavený konkurzu. Úpadca môže kedykoľvek počas trvania konkurzu predložiť veriteľom ponuku (vyrovnanie) s cieľom dosiahnuť splatenie dlhov. Úpadca musí najvyšší súd požiadať o prerušenie konkurzného konania; v dôsledku toho už úradný nadobúdateľ nebude ďalej realizovať žiadny majetok konkurznej podstaty. Úpadca potom môže na najvyššom súde navrhnúť svojim veriteľom vyrovnanie. O ponuke vyrovnania hlasujú veritelia úpadcu; ponuka je schválená, ak s jej podmienkami súhlasí aspoň 60 % týchto veriteľov (z hľadiska počtu veriteľov i hodnoty dlhu).

Platbu sumy dohodnutej v zmysle ponuky vyrovnania možno financovať z dividend z konkurznej podstaty alebo prostredníctvom finančných prostriedkov samotného úpadcu. Musia sa uhradiť všetky poplatky a výdavky, ktoré vznikli úradu úradného nadobúdateľa pri správe konkurzu, ako aj všetky preferenčné dlhy. Keď úradný nadobúdateľ odsúhlasí ponuku vyrovnania sprostredkovanú najvyšším súdom, úpadca je zbavený konkurzu.

Insolvenčné konanie

Nezabezpečení veritelia – neuplatňuje sa.

Zabezpečení veritelia – stav zabezpečeného dlhu závisí od špecifických podmienok opatrenia.

Konkurz

V rámci konkurzu si veritelia nemôžu od úpadcu uplatňovať žiadne existujúce dlhy po dátume adjudikácie (dlhy, ktoré úpadcovi vznikli po adjudikácii, možno uplatniť bežným spôsobom); namiesto toho sa musia obrátiť priamo na úradného nadobúdateľa. Keď je úpadca zbavený konkurzu (vo väčšine prípadov je to po uplynutí jedného roka; v prípade nesplnenia povinností atď. možno toto obdobie predĺžiť až na 15 rokov), dochádza k oddlženiu všetkých nezabezpečených dlhov (vrátane preferenčných dlhov). Dlhy spojené so zabezpečenými veriteľmi v prípade, ak sa rozhodnú využiť možnosť spoľahnúť sa na svoju zábezpeku, pretrvávajú aj po dátume oddlženia. V prípade zabezpečených veriteľov konkurzné konanie nemá vplyv na ich práva na zabezpečený majetok.

Ak zabezpečený veriteľ zhodnotil svoju zábezpeku a v rámci konkurzu si uplatnil stratu (ako nezabezpečený dlh), časť zostávajúca po vyplatení všetkých dividend sa po oddlžení odpíše. Treba poznamenať, že aj keď zabezpečený veriteľ uplatní len možnosť spoľahnúť sa na svoju zábezpeku (a v rámci konkurzu si neuplatní stratu), nebude si môcť od dlžníka uplatniť žiadnu stratu po tom, čo je dlžník zbavený konkurzu. Celkový účinok konkurzu v čistom vyjadrení na zabezpečený dlh (alebo hypotéku) v takejto situácii je ten, že so všetkými časťami dlhu nad rámec hodnoty prepojeného majetku (v čase adjudikácie) sa zaobchádza ako s nezabezpečeným dlhom.

15 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie

DSA alebo PIA: V rámci insolvenčného konania vo všeobecnosti platí, že náklady spojené s opatrením hradia veritelia. Poplatky správcu sa odpočítajú od dostupných finančných prostriedkov dlžníka v zmysle dohody s veriteľmi v čase hlasovania o opatrení a jeho schválenia alebo v zmysle následného súdneho súhlasu s preskúmaním. Ak veriteľ namieta proti vydaniu ochranného osvedčenia alebo proti opatreniu, vo všeobecnosti platí, že veriteľ hradí svoje náklady.[x]  Ak veriteľ namieta proti navrhovanému opatreniu PIA, môže požiadať súd o úhradu nákladov, ak sa jeho námietke vyhovie.[xi] Za bežných okolností sa náklady spájajú s udalosťou, t. j. náklady musí uhradiť strana, ktorej konanie spôsobilo vznik nákladov.

DRN: S DRN sa nespájajú žiadne náklady.

Konkurz

Náklady konkurzu hradia veritelia, pričom tieto náklady sa vyplácajú z finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci konkurznej podstaty.

16 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Insolvenčné konanie

Jednou z podmienok, ktoré dlžník musí splniť, ak chce vstúpiť do insolvenčného konania, je ustanovenie, že musí vypracovať úplný a správny výkaz svojej finančnej situácie a predložiť podpísané čestné vyhlásenie potvrdzujúce tieto informácie. Insolvenčný správca sa takisto musí uistiť, že dlžník v plnej miere uvádza všetky príslušné informácie týkajúce sa finančnej situácie a že tieto informácie sú pravdivé. Veriteľ alebo správca, alebo Írsky insolvenčný úrad výhradne v prípade DRN, môže požiadať súd o ukončenie insolvenčného konania na základe určitých dôvodov stanovených v zákone o platobnej neschopnosti fyzických osôb vrátane týchto dôvodov:

• dlžník si svojím konaním zorganizoval svoju finančnú situáciu tak, aby sa stal oprávneným na využitie opatrenia alebo DRN,
• procedurálne požiadavky zákona nie sú splnené,
• nepresnosti alebo vynechanie údajov v predpísanom finančnom výkaze dlžníka, čo viedlo alebo môže viesť k hmotnému poškodeniu veriteľa,
• dlžník nesplnil požiadavky oprávnenosti,
• dlžník uprednostnil tretiu stranu, a tak znížil sumu, ktorá je k dispozícii na splatenie jeho dlhov, alebo
• dlžník spáchal priestupok v zmysle zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

Veritelia nemajú právo usilovať sa o zrušenie transakcií alebo prevodov majetku pred začiatkom insolvenčného konania. Ak sa však dôjde k záveru, že dlžník nadmerne prispieval do dôchodkového fondu, veriteľ môže od súdov žiadať finančnú úľavu. Môže to viesť k súdnemu nariadeniu, na základe ktorého správca fondu v plnej výške nahradí príslušnú sumu a tá sa rozdelí medzi veriteľov v rámci daného opatrenia.

Konkurz

Predchádzajúce prevody majetku a platby, ktoré úpadcovia vykonali v prospech veriteľov alebo iných fyzických osôb, možno zrušiť v zmysle konkurzných právnych predpisov. Platí to aj pre tieto situácie:

• Úpadca vyplatil sumu alebo previedol majetok veriteľovi tak, že ho uprednostnil pred inými veriteľmi, ktorých je dlžníkom. Úradný nadobúdateľ sa môže pokúsiť o zrušenie týchto platieb, ktoré boli vykonané počas obdobia troch rokov pred dátumom adjudikácie. V prípade, že úradný nadobúdateľ uspeje, príslušná suma sa vráti späť do konkurznej podstaty na prospech všetkých veriteľov.[xii]
• Úpadca previedol alebo daroval majetok tretej strane za nižšiu sumu, ako je jeho objektívna trhová hodnota. Úradný nadobúdateľ predloží príslušnú žiadosť na najvyšší súd, a ak uspeje, takéto prevody uskutočnené počas obdobia troch rokov pred dátumom adjudikácie možno zrušiť, pričom rozdiel (strata) sa vyplatí do konkurznej podstaty na prospech všetkých veriteľov.[xiii]
• Úpadca previedol majetok alebo vykonal platbu, pričom tento úkon možno považovať za transakciu s cieľom vyhnúť sa povinnostiam, t. j. úpadca sa snažil vyhnúť tomu, aby majetok alebo peňažná suma boli posúdené ako súčasť konkurznej podstaty. V týchto prípadoch sa uplatňujú dve lehoty:
  • každú takúto transakciu vykonanú v období troch rokov pred konkurzom možno zrušiť v prípade, že úradný nadobúdateľ uspeje s príslušnou žiadosťou na najvyššom súde, a
  • každú takúto transakciu vykonanú v období piatich rokov pred konkurzom možno zrušiť za predpokladu, že úpadca nie je schopný preukázať, že v čase vykonania transakcie bol solventný.[xiv]

Vo všetkých uvedených prípadoch musí úradný nadobúdateľ pred najvyšším súdom prostredníctvom miestoprísažného vyhlásenia preukázať, že transakcie boli vykonané takým spôsobom, že z hľadiska najvyššieho súdu sú splnené podmienky stanovené v právnych predpisoch, a teda že tieto transakcie/prevody poškodzujú veriteľov konkurznej podstaty.

[i] Právne predpisy týkajúce sa ochranných osvedčení sú uvedené v kapitole 3 článkoch 59 – 64 (DSA) a v kapitole 4 článkoch 93 – 98 (PIA) zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[ii] Článok 115A zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[iii] Legislatívny základ týkajúci sa insolvenčného správcu je uvedený v časti 5 zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb z roku 2012 a kvalifikačné kritériá, regulačné predpisy a požiadavky na udelenie oprávnenia sú uvedené v predpisoch týkajúcich sa zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb z roku 2012 (oprávnenie a dohľad nad insolvenčnými správcami v konaniach o oddlžení fyzických osôb) z roku 2013 (právny predpis č. 209 z roku 2013).

[iv] Článok 135 zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien) a článok 17 prvého dodatku k zákonu o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[v] Článok 135 ods. 2 zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[vi] Články 61 a 136 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[vii] Článok 87 (DSA) a článok 120 (PIA) zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[viii] Článok 75 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[ix] Články 81 a 101 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[x] Článok 97 zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[xi] Článok 115 písm. a) zákona o platobnej neschopnosti z roku 2012 (v znení zmien).

[xii] Článok 57 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[xiii] Článok 58 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

[xiv] Článok 59 zákona o konkurze z roku 1988 (v znení zmien).

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodníkom a združeniam osôb s právnou subjektivitou, ktoré sledujú ekonomický cieľ.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa má otvoriť konanie, návrh na jeho začatie musí podať sám dlžník, veriteľ s právnym záujmom alebo generálny prokurátor na súde prvého stupňa (eisangeléas protodikón), ak sa konanie týka verejného záujmu. Podmienky na začatie konania: a) ak návrh podal veriteľ, dlžník musí byť v situácii, kedy pozastavil platby, b) ak návrh podal dlžník, postačí, ak je pravdepodobné, že nie je schopný splácať svoje dlhy. Súd určí dátum zastavenia platieb, ktorý nesmie byť stanovený viac než dva roky pred dňom uverejnenia rozsudku. Predsedajúci sudca môže na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá má právny záujem, nariadiť akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné, aby sa zabránilo akejkoľvek zmene stavu majetku dlžníka, ktorá by poškodila veriteľov. Takéto opatrenie sa prestane uplatňovať automaticky vo chvíli, keď bude vynesený rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Do konkurznej podstaty (ptocheutikí periousía) patrí všetok majetok vo vlastníctve dlžníka bez ohľadu na to, kde sa nachádza, ku dňu, keď sa vyhlási platobná neschopnosť. Jej súčasťou nie je a) akýkoľvek nepostihnuteľný majetok, t. j. veci, ktoré sú celkom nevyhnutné ako základné existenčné minimum dlžníka a jeho rodiny, a veci, ktoré dlžník potrebuje na výkon práce na účely obživy, alebo b) akýkoľvek majetok, ktorý je vyňatý na základe osobitných ustanovení práva. Súčasť konkurznej podstaty netvorí ani majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení platobnej neschopnosti.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník s účinnosťou od vyhlásenia platobnej neschopnosti automaticky stráca právo hospodáriť so svojím majetkom, t. j. spravovať ho a nakladať s ním. Akékoľvek hospodárenie dlžníka s majetkom bez súhlasu správcu (sýndikos) je nevykonateľné. Majetok spravuje správca. Dlžník môže svoj majetok spravovať len vo výnimočných prípadoch stanovených právom. Vymenovaný správca musí byť právnik, ktorý má aspoň päť rokov praxe. Na činnosť správcu dozerá sudca spravodajca (eisigitís dikastís). Niektoré z úkonov správcu si vyžadujú povolenie súdu, ktorý sa zaoberá platobnou neschopnosťou (ďalej len „insolvenčný súd“, ptocheutikó dikastírio). Insolvenčný súd slúži ako najvyšší orgán dohľadu zodpovedný za riadenie insolvenčného konania.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Vyhlásenie platobnej neschopnosti nemá vplyv na právo veriteľa vzniesť nárok na započítanie pohľadávok voči protipohľadávke dlžníka za predpokladu, že podmienky na započítanie pohľadávok boli splnené ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti. Akýkoľvek zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje aj na platobnú neschopnosť.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Všetky dvojstranné zmluvy, ktoré sú v platnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti a ktorých je dlžník zmluvnou stranou, ostanú účinné, pokiaľ sa v zákone o konkurznom konaní nestanovuje inak. Správca má na základe povolenia udeleného sudcom‑ spravodajcom právo plniť každú platnú zmluvu a požadovať ich plnenie protistranami. Všetky zmluvy trvalého charakteru ostávajú v platnosti, pokiaľ to právne predpisy nestanovujú inak. Všetky finančné zmluvy sú vyňaté. Ustanovenia insolvenčného práva nemajú vplyv na právo ukončiť zmluvu v súlade s právom alebo zmluvou. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti poskytuje základ na ukončenie zmlúv osobnej povahy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou. Správca môže previesť zmluvný vzťah, ktorého je dlžník protistranou, na tretiu stranu. Pracovnoprávny vzťah sa ukončí po vyhlásení platobnej neschopnosti.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa automaticky pozastavia všetky konania jednotlivých veriteľov proti dlžníkovi s cieľom uspokojiť alebo splniť pohľadávky v rámci platobnej neschopnosti bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zabezpečených veriteľov, na ktorých sa pozastavenie nevzťahuje do výšky zábezpeky v konkurznej podstate. Pozastavenie na niekoľko mesiacov sa však môže použiť pri tých veriteľoch, ktorí musia spĺňať určité podmienky. Konkrétnejšie, po vyhlásení platobnej neschopnosti sa zakazujú tieto úkony: pokračovanie vo výkone, podávanie žalôb na zabezpečenie vykonania alebo vyhlásenia, pokračovanie v týchto súdnych sporoch, podávanie odvolaní alebo pojednávanie vo veci odvolaní a vydávanie aktov správnej alebo daňovej povahy alebo ich výkon na aktívach konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V každom súdnom konaní prebiehajúcom ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti bude pokračovať správca, ak je dlžník v týchto súdnych konaniach v postavení veriteľa. Ak je v nich dlžníkom, súdne konania sa pozastavia a pokračuje sa podľa postupu na podávanie a overovanie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v registri úpadcov (grammatéas ton ptocheúseon). Všetci veritelia bez ohľadu na prednostné postavenie alebo zabezpečenie vrátane veriteľov, ktorých pohľadávky sú podmienečné, sa stretávajú na zasadnutiach veriteľov (synéleusi ton pistotón). Prvé zasadnutie sa zvolá rozsudkom, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť. Na zasadnutí sa môže zvoliť trojčlenný výbor veriteľov (epitropí pistotón), ktorý potom môže vymenovať spoločného zástupcu všetkých členov. Trojčlenný výbor veriteľov bude monitorovať priebeh insolvenčného konania.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Po dokončení inventarizácie dlžníkovho hnuteľného a nehnuteľného majetku sa správca môže poradiť so sudcom‑ spravodajcom a požiadať o povolenie predať tovar alebo hnuteľné položky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, ale len s cieľom pokryť súčasné potreby. Až po dokončení overovania veriteľov a za predpokladu, že sa neprijme ani neschváli nijaký plán reorganizácie, alebo v prípade, že sa zruší prijatý alebo schválený plán, môže správca pristúpiť k likvidácii majetku dlžníka a rozdeliť výnos veriteľom tým, že predá buď celý podnik, alebo jeho jednotlivé aktíva. S nehnuteľným majetkom dlžníka možno nakladať len s povolením insolvenčného súdu, ktoré sa udelí v reakcii na žiadosť správcu a na základe správy vypracovanej sudcom‑ spravodajcom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia dlžníka môžu prihlásiť svoje pohľadávky a predložiť doklady do registra úpadcov bez ohľadu na to, či sú ich pohľadávky prednostné, a bez ohľadu na to, či sú zabezpečené kolaterálom. Veritelia zapojení do insolvenčného konania sú tí veritelia, ktorí ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti mali zmluvnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá už bola vytvorená a môže sa vymáhať prostredníctvom súdu. Nijakú pohľadávku vytvorenú po začatí insolvenčného konania už nemožno prihlásiť. Od konkurznej podstaty sa po vydaní rozhodnutia o jej likvidácii vopred odpočítajú súdne trovy správcu, náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou konkurznej podstaty a odmena a akékoľvek pohľadávky správcu voči samotnej konkurznej podstate (omadiká pistómata) a uspokoja sa prednostne pred veriteľmi dlžníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pohľadávky sa musia prihlásiť písomne v registri úpadcov a musí sa uviesť typ, príčina, dátum vzniku atď., a to do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia rozsudku, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť, vo Vestníku procesných oznámení právnickej komory (Deltío Dikastikón Dimosieúseon tou Tameíou Nomikón). Ak táto lehota‑ na prihlasovanie uplynie, veriteľ môže ešte podať oznámenie o námietke (anakopí) a požiadať, aby jeho pohľadávku overil insolvenčný súd. Pre overenie platí toto: a) vykonáva ho správca v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu tri dni po uplynutí lehoty‑ určenej na prihlasovanie pohľadávok; b) veriteľ, ktorého pohľadávka sa overuje, sa na tomto procese môže zúčastniť buď osobne, alebo prostredníctvom riadne splnomocnenej tretej strany; c) overenie sa vykoná porovnaním dokumentov veriteľa s účtovnými knihami a dokumentmi dlžníka; d) sudca‑ spravodajca vypracuje správu o overení veriteľov; e) v prípade pochybností sudca‑ spravodajca rozhodne, či sa má pohľadávka uznať, a môže ju predbežne uznať; f) námietky počas overovania môže vzniesť dlžník, správca a veritelia, ktorých pohľadávky už boli prijaté. Neexistuje nijaké vyhradené webové sídlo, na ktorom by sa nachádzali osobitné formuláre pre uvedený postup. Osobitné formuláre však poskytuje register úpadcov na súde prvého stupňa (protodikeío).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Správca po prijatí rozhodnutia o likvidácii konkurznej podstaty bez zbytočného odkladu vypracuje zoznam veriteľov a predloží ho sudcovi‑ spravodajcovi. Sudca spravodajca vyhlási zoznam za vykonateľný a nechá ho zverejniť vo svojom úrade. Pri rozdeľovaní sa zohľadnia tieto všeobecné zásady o prednosti: i) pohľadávky vyplývajúce zo všetkých druhov financovania poskytnutého s cieľom zachovať fungovanie obchodnej činnosti dlžníka; ii) pohľadávky za lekársku starostlivosť a výdavky na pohreb dlžníka; iii) pohľadávky za poskytnutie potrebných potravín; iv) pohľadávky zamestnancov súvisiace ich zamestnaním, poplatky za právne služby; v) pohľadávky poľnohospodárov; vi) pohľadávky gréckeho štátu a miestnych orgánov; vii) pohľadávky záručného fondu (synengyitikó) a osobitné prednostné práva veriteľov, t. j. prednostné pohľadávky pred špecifickým hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom dlžníka alebo pred peňažnou sumou. Ak sa v prípade výnosov z likvidácie majetku alebo peňažnej sumy prednostné práva prekrývajú, uplatnia sa mutatis mutandis zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Plán reorganizácie môže insolvenčnému súdu predložiť dlžník a správca. Tento plán musí obsahovať informácie o finančnej spôsobilosti dlžníka a navrhovanom uspokojovaní veriteľov, opis opatrení, ktoré sa majú prijať, napríklad organizačné zmeny a obchodné plány, vytvorenie práv a celkové poradie všetkých veriteľov atď. Insolvenčný súd automaticky plán predbežne preskúma do 20 dní od jeho predloženia a môže ho zamietnuť na základe konkrétnych dôvodov stanovených v práve. Ak súd plán nezamietne, stanoví veriteľom lehotu‑ najmenej tri mesiace na prijatie plánu alebo na jeho zamietnutie a dátum, keď sa majú veritelia stretnúť. Rokovanie a hlasovanie o pláne sa uskutoční v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu. Na prijatie plánu sa vyžaduje špeciálna väčšina. Keď veritelia prijmú plán reorganizácie, predloží sa súdu na ratifikáciu. Plán sa po vynesení právoplatného rozsudku o schválení plánu stane záväzným pre všetkých veriteľov, bez ohľadu na ich poradie a bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky prihlásili. Insolvenčné konania sa skončia. Veritelia môžu podávať návrhy na súdne konania individuálne.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po vyhlásení ukončenia platobnej neschopnosti sa zruší zbavenie majetku dlžníka, dlžník sa znovu ujme správy svojho majetku a veritelia môžu podávať žaloby individuálne. Konkrétne, po likvidácii majetku sa skončí insolvenčné konanie a správca do jedného mesiaca predloží svoju správu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky spojené s insolvenčným konaním sa zaúčtujú na úkor konkurznej podstaty.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Všetky akty dlžníka v období od zastavenia platieb po vyhlásenie platobnej neschopnosti (tzv. podozrivé obdobie, ýpopti períodos), ktoré sú škodlivé pre väčšinu veriteľov sa môžu zrušiť (akty podliehajúce možnosti zrušenia, práxeis dynitikís anáklisis) alebo sa musia zrušiť (akty podliehajúce povinnému zrušeniu, práxeis ypochreotikís anáklisis) v súlade s podmienkami stanovenými v insolvenčnom práve. Žalobu o zrušenie môže insolvenčnému súdu podať správca alebo, ak sú splnené určité podmienky, veriteľ. Každý, kto nadobudol nejakú časť majetku dlžníka na základe zrušeného aktu, musí túto časť vrátiť do konkurznej podstaty.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Španielsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie, tzv. concurso de acreedores (konkurz veriteľov), sa vzťahuje rovnako na dlžníka podľa občianskeho práva, ako aj podnikateľa bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Túto oblasť upravujú pravidlá stanovené v prepracovanom znení zákona o konkurze. (Texto Refundido de la Ley Concursal), schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/2020 z 5. mája 2020. Toto prepracované znenie takisto zahŕňa a vysvetľuje zmeny a osobitné prvky vyhlásenia platobnej neschopnosti fyzickej osoby, ktoré bolo zavedené do španielskych právnych predpisov o platobnej neschopnosti prostredníctvom zákona č. 25/2015, aby umožňovalo oddlženie od nezaplatených pohľadávok v rámci insolvenčného konania.

Za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú osobu (vrátane maloletých osôb alebo osôb nespôsobilých na právne úkony), alebo o právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Právnické osoby sa môžu vyhlásiť za insolventné, aj keď sú v likvidácii. Nezáleží na tom, či sú súčasťou skupiny spoločností, keďže za insolventné možno vyhlásiť jednu alebo viacero spoločností, ktoré tvoria túto skupinu, ale nie skupinu samu osebe.

Insolvenčné konanie sa môže vyhlásiť v súvislosti s dedičstvom, pokiaľ nebolo prijaté bezpodmienečne.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

2.1. Podmienky na vyhlásenie insolvenčného konania:

V zákone sa stanovujú určité subjektívne a objektívne podmienky, ktoré musia byť splnené na účely vyhlásenia insolvenčného konania:

A) Subjektívna podmienka: za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

B) Objektívna podmienka: platobná neschopnosť dlžníka, ktorou sa rozumie neschopnosť riadne splácať svoje splatné peňažné záväzky.

2.2. Strany, ktoré môžu podať návrh na začatie konania

Požiadavky na podanie návrhu na začatie insolvenčného konania sa líšia podľa toho, či návrh podáva dlžník alebo veritelia.

Ak návrh na začatie insolvenčného konania podá dlžník (dobrovoľný konkurz), musí súdu odôvodniť, že sa v súčasnosti nachádza v situácii platobnej neschopnosti alebo mu takáto situácia hrozí, t. j. že nemôže riadne splácať svoje záväzky. Ak je platobná neschopnosť aktuálna, dlžník musí podať návrh na insolvenčné konanie do dvoch mesiacov od chvíle, keď sa o svojej platobnej neschopnosti dozvie, alebo od chvíle, keď sa o nej mal dozvedieť.

V tomto dvojmesačnom období však dlžník môže podľa zákona súdu oznámiť, že rokuje o uzatvorení dohody s veriteľmi o refinancovaní dlhu. V takom prípade sa lehota počas rokovaní pozastaví a veritelia nemôžu začať samostatné vykonávacie konanie voči majetku, ktorý dlžník potrebuje na tri mesiace svojej činnosti. Ak sa dlžníci nedohodnú s veriteľmi, po uplynutí tejto lehoty musia dlžníci do jedného mesiaca podať návrh na insolvenčné konanie.

K návrhu musia dlžníci predložiť určité dokumenty, ako je napríklad správa o ich hospodárskej činnosti, inventúra majetku, zoznam veriteľov s úverovými zárukami, zoznam zamestnancov a ich účty, ak ich dlžníci musia viesť.

Dlžníci, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby, musia podať návrh na insolvenčné konanie v prípade, keď sú v stave aktuálnej platobnej neschopnosti, ktorou sa rozumie situácia, keď osoba nemôže riadne splácať svoje záväzky. Na druhej strane, ak hrozí platobná neschopnosť (ešte neexistuje, ale očakáva sa), dlžníci majú jednoducho nárok podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Podanie návrhu obchodnému súdu (juzgado de lo mercantil) musí byť v súlade s určitými povinnými požiadavkami stanovenými v článku 6 a 7 prepracovaného znenia zákona o konkurze: správa o finančnej a právnej histórii dlžníka; informácia o tom, či vykonáva nejakú hospodársku činnosť; ak ide o právnickú osobu, musí uviesť svojich akcionárov, správcov alebo likvidátorov a štatutárneho audítora; inventúra majetku a práv s príslušnými informáciami na ich identifikáciu; abecedný zoznam veriteľov s uvedenou adresou, výškou a dobou splatnosti pohľadávok a existujúcimi zárukami; v prípade potreby zoznam zamestnancov; ak má dlžník povinnosť viesť účtovníctvo, musí predložiť účtovné knihy; a ak patrí do skupiny spoločností, musí túto skutočnosť uviesť a predložiť konsolidovanú účtovnú závierku skupiny.

Dlžníci majú povinnosť spolupracovať so sudcom povereným insolvenčným konaním a so správcami nielen pasívne podriaďovaním sa požiadavkám, ktoré sa im kladú, ale aj aktívne prostredníctvom oznamovania všetkých dôležitých informácií. Táto povinnosť sa týka aj povinnosti dostaviť sa (pred súd a pred správcov), spolupracovať a informovať. Tieto povinnosti sa vzťahujú na dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby a štatutárni alebo faktickí zástupcovia právnických osôb, bez ohľadu na to, či túto úlohu plnia v súčasnosti alebo v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nesplnenie tejto povinnosti vedie k predpokladu úmyselného pochybenia alebo hrubej nedbanlivosti na účely vyhlásenia, že je insolventnosť trestná (v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje oddiel o trestnej zodpovednosti; t. j. z dôvodu schválenia škodlivej dohody alebo začatia likvidačného konania).

Dlžníka možno vyhlásiť za zodpovedného za platobnú neschopnosť a pokutovať ho. Jedným z účelov insolvenčného konania je analyzovať príčiny platobnej neschopnosti, a najmä to, či k nej prispelo správanie dlžníka či iných osôb, ktoré sú s ním spojené priamo alebo nepriamo, alebo ju zhoršilo. To znamená objasniť príslušné záväzky s použitím tabuľky sankcií uvedenej v článkoch 455 a 456 prepracovaného znenia zákona o konkurze.

2.3. Začatie konania a čas jeho začatia:

Sudca musí preskúmať predloženú dokumentáciu a v prípade, ak je platobná neschopnosť alebo bezprostredne hroziaca platobná neschopnosť odôvodnená, musí dlžníka vyhlásiť za insolventného ku dňu podania návrhu alebo od nasledujúceho dňa. Ak predložená dokumentácia nie je úplná, sudca môže povoliť jedno obdobie trvajúce päť dní na jej doplnenie.

Insolvenčné konanie môže takisto navrhnúť ktorýkoľvek veriteľ, pričom v takom prípade ide o tzv. nútený konkurz (concurso necesario). Veritelia, ktorí podajú návrh na vyhlásenie konkurzu, musia doložiť, že sa dlžník nachádza v situácii platobnej neschopnosti, a musia predložiť dôkaz, že voči dlžníkovi bol vystavený exekučný titul, v ktorom sa uvádza, že na splatenie dlhu nebol získaný dostatočný majetok, alebo musia doložiť určité skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť, napríklad: dlžník vo všeobecnosti prestal uhrádzať záväzky; existencia rozsiahleho zablokovania majetku dlžníka; náhle skrývanie alebo likvidácia majetku; alebo neuhradenie určitých dlhov (daní, sociálneho zabezpečenia, nárokov pracovníkov).

Ak insolvenčné konanie navrhne veriteľ, súd si predvolá dlžníka a umožní mu, aby sa proti vyhláseniu konkurzu bránil. V takýchto prípadoch sudca zvolá pojednávanie, na ktorom strany sporu môžu s určitými obmedzeniami predkladať dôkazy, a sudca musí rozhodnúť, či je dlžník v súčasnosti insolventný, a v prípade potreby musí vyhlásiť konkurz. Konanie sa začne aj vtedy, keď dlžník prijme vyhlásenie konkurzu, nenamieta proti nemu alebo keď sa nedostaví na pojednávanie.

Dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii platobnej neschopnosti alebo ktorým bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a ktorých záväzky sa odhadujú najviac na päť miliónov eur, môžu požiadať o postup na uzatvorenie dohody o mimosúdnom vyrovnaní. Tento postup môžu využiť aj právnické osoby, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 631 prepracovaného znenia zákona o konkurze.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť okamžite po jeho vydaní, a to aj v prípade podania odvolania.

2.4. Zverejnenie vyhlásenia konkurzu:

Vyhlásenie konkurzu sa musí zverejniť, pokiaľ možno prostredníctvom elektronických médií, a výťah z rozhodnutia sa musí uverejniť v štátnom úradnom vestníku, hoci sudca môže nariadiť, aby sa zverejnil vo viacerých médiách, ak to považuje za nevyhnutné.

2.5. Predbežné opatrenia:

Na žiadosť osoby, ktorá podala návrh na insolvenčné konanie, a v náležitých prípadoch po poskytnutí záruky na krytie prípadných záväzkov, keď sudca prijme návrh, môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa s majetkom dlžníka nemohlo nakladať, a to spôsobom stanoveným v rámci všeobecného procesného práva.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

3.1. Majetok, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty

Všetok majetok a práva, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, sú súčasťou konkurznej podstaty alebo „majetku, ktorého sa týka konanie“, ako aj všetok majetok a práva, ktoré dlžník nadobudol alebo ktoré získal späť v priebehu konania. Výnimku predstavuje majetok, ktorý sa v právnom poriadku označuje ako majetok, na ktorý sa nevzťahuje zablokovanie.

Veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty prostredníctvom opatrení, ktoré umožňujú odvetvové právne predpisy.

V prípade insolvenčného konania s dlžníkmi, ktorými sú fyzické osoby v manželskom zväzku, ich samostatné aktíva budú súčasťou majetku, ktorého sa týka konanie, a v prípade, ak majú dohodu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súčasťou konkurznej podstaty bude aj spoločný majetok manželov, ak je tento majetok potrebný na krytie dlžníkových záväzkov.

Dlžník počas insolvenčného konania nemusí prerušiť svoju činnosť a môže pokračovať v prevádzke svojej spoločnosti, a to v súlade s dohodou týkajúcou sa povolenia alebo pozastavenia jeho právomocí. Vo všeobecnosti je povolenie správcov potrebné na účely správy majetku alebo nakladania s ním v prípadoch dohľadu nad právomocami dlžníka, je však možné povoliť určité konanie všeobecnej povahy, ak predstavuje súčasť bežných činností spoločnosti. V zásade platí, že až do schválenia dohody s veriteľmi alebo do začiatku likvidačného konania nemožno bez povolenia sudcu zaťažiť majetok s cieľom financovať insolventnú spoločnosť. V nasledujúcej časti sa vysvetľujú opatrenia na pozastavenie právomocí dlžníka alebo dohľad na nimi.

Polovica financovania prostredníctvom nového hotovostného príjmu v kontexte refinancovania sa považuje za pohľadávku voči konkurznej podstate.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

4.1. Právomoci dlžníka

Východiskom je v podstate rozdiel medzi dobrovoľným a núteným konkurzom (článok 29). V prvom prípade dlžník naďalej spravuje svoj majetok a nakladá s ním a podlieha dohľadu správcu, pričom potrebuje povolenie alebo súhlas správcu. V prípade núteného konkurzu sú právomoci dlžníka spravovať svoj majetok a nakladať s ním pozastavené a dlžníka nahrádza správca. Účelom právnej úpravy nie je trestať dlžníka, ale skôr ochrániť majetok a zabezpečiť výsledok konania.

Kritériom však je pokračovanie hospodárskej činnosti dlžníka. Z tohto dôvodu sa v článku 111 správcovi povoľuje, aby vytvoril prehľad činností, ktoré sú pre svoju povahu a množstvo oslobodené od nevyhnutnej kontroly. Tento systém je pružný, lebo sudca môže formou odôvodneného rozhodnutia nariadiť pozastavenie právomocí v prípade dobrovoľného konkurzu a v prípade núteného konkurzu nariadiť obyčajný dohľad v rámci mechanizmu získania povolenia alebo súhlasu, pričom uvedie riziká, ktorým sa týmto rozhodnutím chce vyhnúť, a výhody, ktoré sa ním dosiahnu.

Podobne sa na žiadosť správcu môže pôvodná dohoda o obmedzení alebo výmene právomocí neskôr upraviť, a to aj formou odôvodneného rozhodnutia a po vypočutí dlžníka (zmena nie je automatická), pričom platí požiadavka, že táto zmena sa musí zverejniť rovnakým spôsobom ako pôvodné vyhlásenie konkurzu.

Hneď po ukončení konania sa skončí aj obmedzenie právomocí. V opačnom prípade sa predlžuje, až kým sa schváli dohoda s veriteľmi, v ktorej sa môžu ustanoviť opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce právomoci dlžníka. Ak dôjde k ukončeniu insolvenčného konania likvidáciou, znamená začatie tejto fázy pozastavenie právomocí dlžníka. Vo všeobecnosti platí, že cieľom zákona o konkurze je zabezpečiť, aby majetok dlžníka, ktorého sa týka insolvenčné konanie, zostal nezmenený. V určitých prípadoch je však možné časť majetku dlžníka predať počas konkurzného konania s povolením sudcu, čo v určitých prípadoch nie je potrebné.

V priebehu insolvenčného konania je takisto možný aj predaj výrobných jednotiek, a to spôsobom stanoveným v článku 215 a nasl. prepracovaného znenia konkurzného zákona.

Ako výnimka zo všeobecného pravidla pokračovať v činnosti dlžníka sa stanovuje, že na žiadosť správcu a po vypočutí dlžníka a zástupcov pracovníkov sa môžu zatvoriť kancelárie dlžníka alebo pozastaviť jeho činnosť. Pokiaľ tento postup zahŕňa hromadné ukončenie, zmenu alebo pozastavenie pracovných zmlúv, sudca musí konať podľa osobitných pravidiel.

V zákone sa stanovujú aj osobitné povinnosti týkajúce sa účtov dlžníka a účinky insolvenčného konania na riadiace orgány insolventných právnických osôb sa regulujú samostatne.

4.2. Vymenovanie a právomoci správcov:

Správca je potrebná osoba alebo orgán, ktorý pomáha sudcovi a ktorý je poverený riadením insolvenčného konania. Po vyhlásení insolvenčného konania sudca nariadi druhú fázu konania, ktorej súčasťou je všetko, čo sa týka vymenovania, právomocí a povinností správcu a ustanovení, ktorými sa správca riadi.

Správca sa vyberá spomedzi fyzických a právnických osôb dobrovoľne registrovaných vo verejnom insolvenčnom registri (Registro Público Concursal) v súlade s podmienkami stanovenými zákonom. Na tieto účely sa rozlišuje medzi insolvenčným konaním malého, stredného a veľkého rozsahu. Prvé vymenovanie zo zoznamu má formu žrebu a ďalší výber prebieha striedavo okrem veľkých konaní, v ktorých sudca môže vymenovať správcu, ktorého považuje za najvhodnejšieho, pričom uvedie dôvody a riadi sa kritériami stanovenými zákonom. V prípade insolvenčného konania, ktoré sa týka úverových inštitúcií sudca musí vymenovať správcu zo zoznamu navrhnutého Fondom pre riadnu reštrukturalizáciu bánk (Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria). Sudca musí vymenovať správcov zo zoznamu, ktorý navrhla Národná komisia pre trhy s cennými papiermi (Comisión Nacional del Mercado de Valores), v prípade, keď ide o konanie týkajúce sa inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad táto komisia, alebo zo zoznamu navrhnutého Konzorciom pre poistné kompenzácie (Consorcio de Compensación de Seguros) v prípade poisťovní.

Obyčajne sa vymenúva iba jeden správca. Vo výnimočných prípadoch môže sudca v insolvenčnom konaní, ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu, ako druhého správcu vymenovať veriteľa, ktorým je verejná správa alebo verejnoprávny subjekt, ktoré sú spojené s danou verejnou správou alebo sa jej zodpovedajú.

Ustanovenie článku 57 a nasl. prepracovaného znenia zákona o konkurze obsahuje podrobné vysvetlenie povinností správcov, ktoré sa rozdeľujú na tieto kategórie: povinnosti procesnej povahy, povinnosti týkajúce sa dlžníka alebo jeho riadiacich orgánov; povinnosti týkajúce sa pracovných otázok, povinnosti súvisiace s právami veriteľov, povinnosti súvisiace s podávaním správ a hodnotením, povinnosti súvisiace so speňažením alebo s likvidáciou majetku a tajomnícke úlohy. Ich najdôležitejšou úlohou je podať správu podľa článku 292, ku ktorej musia priložiť návrh inventúry majetku a zoznam veriteľov.

Odmeny správcov určuje sudca podľa sadzobníka stanoveného v kráľovskej vyhláške č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004.

Vymenovaný správca musí prijať túto úlohu a sudca ho môže zamietnuť alebo odvolať v prípade, ak na to existuje oprávnená príčina. Správcovia takisto môžu vymenovať delegovaných asistentov, ktorý im v ich úlohách pomáhajú.

4.3. Konkurzný sudca

Právomoc viesť pojednávania v insolvenčných konaniach náleží oblasti obchodného súdnictva ako špecializovanej časti občianskoprávneho súdnictva. Sudca vyhlasuje a vedie insolvenčné konanie. V článku 86b organického zákona č. 6/1985 z 1. júla 1985 o justícii (Ley Orgánica del Poder Judicial) sa stanovuje prehľad právomocí sudcov obchodných súdov najmä vrátane všetkých otázok, ktoré vznikajú v oblasti insolvenčných konaní.

V rámci vyhlásenia konkurzu alebo predtým v zabezpečovacom opatrení, môže sudca obmedziť základné práva dlžníka. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať: a) zadržanie poštovej alebo telefonickej komunikácie; b) povinnosť zdržiavať sa v rovnakej oblasti, ako je jeho adresa, s možnosťou domáceho väzenia a c) vstup do miesta pobytu a jeho prehliadka. Ak je dlžníkom právnická osoba, tieto opatrenia sa môžu prijať aj v súvislosti so všetkými alebo niektorými z jej súčasných riaditeľov alebo likvidátorov a s osobami, ktoré tieto úlohy vykonávali v predchádzajúcich dvoch rokoch.

V článku 52 a 53 sa konkurznému sudcovi udeľuje „výlučná a vylučujúca“ právomoc nad súborom vecí, ktoré sa týkajú vo všeobecnosti všetkých opatrení, ktoré sú namierené na majetok dlžníka alebo ktoré sú s ním v priamom vzťahu. Sudca má takisto právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa hromadného zrušenia pracovných zmlúv, keď sa zamestnávateľ vyhlási za insolventného, a prerokúvať žaloby týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti proti riaditeľom alebo likvidátorom insolventnej spoločnosti.

V prípade prejudiciálnych rozhodnutí a výlučne na účely konkurzu sa právomoci sudcu týkajú aj administratívnych a sociálnych otázok, ktoré priamo súvisia s insolvenčným konaním.

V zákone o konkurze sa stanovujú pravidlá týkajúce sa medzinárodnej súdnej právomoci a miestnej príslušnosti a osobitné pravidlá priebehu konania, ktoré sa majú dodržiavať a ktoré majú prednosť nad pravidlami stanovenými vo všeobecnom súdnom poriadku.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Po začatí insolvenčného konania nesmie dochádzať k započítaniu pohľadávok alebo dlhov dlžníka. Započítanie pohľadávok je však povolené v prípade, ak boli požiadavky na započítanie splnené pred vyhlásením konkurzu, a to aj vtedy, keď bolo rozhodnutie vydané neskôr. Tieto požiadavky sa uvádzajú vo všeobecnosti v článku 1196 Občianskeho zákonníka (Código Civil) (reciprocita pohľadávok, jednotnosť dlhov a skutočnosť, že sú splatné).

Insolvenčné konania so zahraničným prvkom sú z tohto pravidla vyňaté v prípade, ak právo uplatniteľné na vzájomnú pohľadávku dlžníka umožňuje započítanie v situáciách platobnej neschopnosti.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

6.1. Účinky na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka:

Prepracovaným znením zákona o konkurze sa upravujú účinky insolvenčného konania na zmluvy uzatvorené medzi dlžníkom a tretími stranami podľa článku 156 a nasl., ktoré sa mali začať plniť pred vyhlásením konkurzu. Otázka sa posudzuje s ohľadom na dvojstranné zmluvy, keď jednostranné zmluvy rozhodujú o uznaní pohľadávok veriteľov, ktorí sú treťou stranou, alebo požiadavky o zahrnutie ich pohľadávok do majetku, na ktorý sa vzťahuje konanie, ako sa uvádza v článku 157. Zmluvy uzatvorené s verejnou správou sa riadia osobitným správnym právom.

Ako všeobecná zásada sa v článku 156 ustanovuje, že vyhlásenie konkurzu samo osebe nemá vplyv na zmluvy so vzájomnými záväzkami, ktoré čakajú na plnenie dlžníkom alebo inou zmluvnou stranou. Záväzky dlžníka sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Všetky kompenzácie vyplývajúce z vypovedania zmluvy sa takisto považujú za pohľadávku voči konkurznej podstate.

V zákone, ktorý posilňuje platnosť týchto zmlúv, sa za neplatnú považuje každá klauzula, ktorou sa ustanovuje právomoc zrušiť alebo vypovedať zmluvu výlučne z dôvodu, že jedna zo strán bola vyhlásená za insolventnú.

Ak je to v záujme insolvenčného konania, správca (v prípade pozastavenia) alebo dlžník (v prípade dohľadu) môže požiadať o ukončenie zmluvy konkurzným sudcom. V takýchto prípadoch musí sudca predvolať dlžníka, správcu a druhú zmluvnú stranu, aby sa dostavili na súd. Ak subjekty, ktoré sa dostavili na súd, dosiahnu dohodu, sudca vydá príkaz, ktorým sa ukončuje zmluva. V opačnom prípade sa spor bude posudzovať prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania a sudca bude rozhodovať o všetkom, čo súvisí s vrátením platieb a kompenzáciou, ktoré sa zaúčtujú voči konkurznej podstate a ktoré môžu byť významné, pokiaľ ide o vysokú sumu.

6.2. Vypovedanie z dôvodu porušenia zmluvy:

Vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na vypovedanie dvojstrannej zmluvy z dôvodu následného porušenia akoukoľvek stranou. V prípade pokračujúceho plnenia zmlúv sa právomoc vypovedať zmluvu môže využiť aj vtedy, keď k jej porušeniu došlo pred vyhlásením konkurzu. I keď však existujú dôvody na vypovedanie zmluvy, sudca s ohľadom na záujmy insolvenčného konania môže nariadiť splnenie zmluvy, pričom splatné sumy alebo platby, ktoré musí dlžník realizovať, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate.

Žaloba o ukončenie zmlúv sa musí podať konkurznému sudcovi prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Po potvrdení žiadosti (a teda po schválení ukončenia zmluvy) všetky nesplatené záväzky prestanú byť platné. Pokiaľ ide o splatné záväzky, do insolvenčného konania sa zahrnú pohľadávky veriteľov, ktorí splnili svoje zmluvné záväzky, ak dlžník zmluvu porušil pred vyhlásením konkurzu; ak k porušeniu došlo po vyhlásení konkurzu, pohľadávky zmluvných strán, ktoré splnili svoje záväzky, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Pohľadávky budú zahŕňať akúkoľvek náhradu škody.

V článku 169 a nasl. prepracovaného znenia zákona sa uvádzajú osobitné ustanovenia, ktorými sa upravujú účinky na pracovné zmluvy, a v ďalšom článku sa upravujú účinky na zmluvy vyššieho manažmentu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

7.1. Zákaz nových určovacích rozsudkov

Sudcovia občianskych a pracovných súdov nemôžu prijímať žaloby, ktoré by mal prerokúvať konkurzný sudca (v podstate žaloby zamerané voči majetku dlžníka).

Ak by bola niektorá z týchto žalôb omylom prijatá, nariadi sa ukončenie všetkých konaní a akékoľvek prijaté rozhodnutie sa bude považovať za neplatné. Sudcovia obchodného súdu sa tiež musia vyhýbať prijatiu žalôb podaných po začatí insolvenčného konania až do ich ukončenia, pokiaľ sa tieto žaloby týkajú pohľadávok súvisiacich s podnikovými záväzkami voči riaditeľom insolventných kapitálových spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti, ak existujú dôvody pre likvidáciu.

7.2. Účinky vyhlásenia konkurzu na vykonávacie a vymáhacie konanie voči majetku dlžníka:

Vo všeobecnosti platí, že po začatí insolvenčného konania sa nesmie začať súdne alebo mimosúdne vykonávacie konanie, ani voči majetku dlžníka nesmú pokračovať nijaké správne konania či konania na vymáhanie daní. Postihom za porušenie tohto zákazu bude vyhlásenie tejto žaloby za neplatnú. Pravidlom sa stanovujú dve výnimky, pri ktorých vykonávanie môže pokračovať aj napriek vyhláseniu konkurzu a až do schválenia plánu likvidácie: a) správne vykonávacie konania, pri ktorých boli vydané zaisťovacie príkazy a b) pracovnoprávne vykonávacie konania týkajúce sa zablokovania majetku patriaceho dlžníkovi ešte pred vyhlásením konkurzu, a to za predpokladu, že zablokovaný majetok nie je nevyhnutný na pokračovanie podnikania alebo profesijnej činnosti dlžníka.

Pokiaľ ide o prebiehajúce vykonávacie konania, v článku 55 ods. 2 sa stanovuje, že prebiehajúce žaloby sa musia pozastaviť odo dňa vyhlásenia konkurzu, hoci príslušné pohľadávky sa môžu spracovať v rámci insolvenčného konania.

Existujú osobitné pravidlá na vymáhanie kolaterálu, ktoré sa uvádzajú v ďalšej časti, keďže sa týkajú riešenia účinkov na určité pohľadávky.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

8.1. Účinky na určovacie konanie prebiehajúce v čase vyhlásenia konkurzu

Určovacie konanie týkajúce sa dlžníka, ktoré prebiehajú v čase vyhlásenia konkurzu, pokračuje až do vynesenia právoplatného rozsudku, hoci napriek tomu sa konania právnických osôb, ktoré vzniesli nárok na náhradu škody proti svojim riaditeľom, likvidátorom alebo audítorom, pripoja k insolvenčnému konaniu a ich konanie bude pokračovať.

Rozhodcovské konanie: rozhodcovské zmluvy týkajúce sa dlžníka sa počas insolvenčného konania stávajú neplatnými (článok 52). Po vyhlásení konkurzu je preto zakázané začínať rozhodcovské konanie. Prebiehajúce rozhodcovské konania pokračujú až do vynesenia právoplatného rozhodcovského rozsudku.

8.2. Právo dlžníka na podanie žaloby:

V zákone sa stanovuje oprávnenosť dlžníka na podanie žaloby podľa právomocí, ktoré si zachoval. Vo všeobecnosti platí, ak je dlžník pod správou, správca má právo podávať žaloby neosobnej povahy; ak je dlžník pod dohľadom, má právo podávať žaloby s náležitým povolením správcu, pokiaľ majú žaloby vplyv na majetok dlžníka. V prípade dohľadu, ak sa správca domnieva, že podanie žaloby je vhodné v záujme insolvenčného konania a dlžník žalobu nepodá, sudca môže správcovi povoliť žalobu podať.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

9.1. Účasť veriteľov na insolvenčnom konaní

Veritelia môžu podať sudcovi návrh na insolvenčné konanie a dlžník môže predložiť námietky proti tomuto návrhu. V takom prípade sa uskutoční vypočutie a sudca vydá rozhodnutie vo forme uznesenia. Ak insolvenčné konanie začne sudca, takéto konanie sa považuje za tzv. nútený konkurz, čo zvyčajne znamená, že dlžník je vylúčený zo správy svojho majetku a z nakladania s ním a v tejto funkcii ho nahrádza správca.

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí. Toto oznámenie musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Veritelia sa takisto zúčastňujú vo fáze dohody a likvidácie. Vo fáze dohody môžu predložiť návrh dohody a takisto môžu ponúknuť, že budú dodržiavať včasný návrh dohody predložený dlžníkom. V každom prípade budú predvolaní na stretnutie veriteľov, kde sa bude o tejto dohode diskutovať a hlasovať o jej schválení. Na to je potrebná účasť väčšiny, ako sa stanovuje v článku 124 zákona o konkurze. Tento proces sa môže uskutočniť aj písomne, ak je počet veriteľov vyšší ako tristo.

Niektorí veritelia môžu vzniesť námietky voči schváleniu dohody (veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí veriteľov, alebo tí, ktorí boli protiprávne pripravení o svoje právo hlasovať) a po jej schválení môžu veritelia požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z dohody.

Veritelia vo fáze likvidácie môžu predložiť pripomienky k plánu likvidácie, ktorý predložil správca, a k záverečnej správe, a to ešte pred vyhlásením insolvenčného konania za ukončené.

Vo fáze klasifikácie majú veritelia postavenie zainteresovanej strany a môžu predkladať pripomienky k správe správcu a k stanovisku generálnej prokuratúry, hoci nemôžu v súlade so zákonom predkladať nezávislé nároky na klasifikáciu.

A napokon, pokiaľ ide o skončenie insolvenčného konania, veritelia môžu predkladať aj pripomienky, v ktorých namietajú proti skončeniu v určitých prípadoch.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

10.1. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty v úvodnej fáze

Vzhľadom na to, že insolvenčným konaním sa neprerušuje činnosť dlžníka, po vyhlásení konkurzu môže dlžník naďalej nakladať so svojím majetkom v súlade s ustanoveným mechanizmom dohľadu: ak je dlžník pod dohľadom, vzťahuje sa naň potreba získať povolenie alebo súhlas správcu, a ak je pod správou, za nakladanie s jeho majetkom zodpovedá správca.

V zásade platí, že až do chvíle, než bude schválená dohoda alebo než sa začne fáza likvidácie, sa s majetkom konkurznej podstaty nesmie nakladať ani sa nesmie zadlžiť bez povolenia sudcu. To sa netýka: a) predaja majetku, ktorý správca považuje za nevyhnutný na zaručenie životaschopnosti spoločnosti alebo požiadaviek na hotovosť vyžadovaných v záujme konania; b) predaja majetku, ktorý nie je potrebný na pokračovanie činnosti dlžníka so zárukou, že cena v podstatnej miere zodpovedá hodnote priradenej majetku v súpise a c) scudzenia majetku, ktorý je nevyhnutný na pokračovanie činnosti dlžníka.

V poslednom uvedenom prípade, ak dlžník nie je vylúčený zo správy svojho majetku a nakladania s ním, správca môže vopred určiť opatrenia alebo operácie podstatné pre podnikanie alebo obchodovanie spoločnosti, ktoré môže dlžník vykonávať sám v závislosti od ich povahy a množstva. Dlžník takisto môže vykonávať tieto činnosti od vyhlásenia konkurzu do chvíle, keď správca prevezme svoje povinnosti.

10.2. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty vo fáze likvidácie:

Proces likvidácie tvoria dve hlavné fázy:

a) Riadenie operácií súvisiacich s likvidáciou v súlade s plánom, ktorý zostavil správca, ktorý podlieha pripomienkovaniu dlžníka, veriteľov a zástupcov zamestnancov a ktorý podlieha schváleniu súdom. Cieľom zákona je vždy, keď je to možné, chrániť spoločnosť a na tento účel sa v ňom stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek. Proti plánu je možné vzniesť námietky pred sudcom a operácie súvisiace s likvidáciou sa musia vykonať podľa ustanovení plánu. Ak plán nebol schválený, v zákone sa stanovujú štandardné pravidlá.

b) Vyplatenie veriteľov s podmienkou, že platby sa môžu začať, hoci sa ešte neskončili operácie súvisiace s likvidáciou.

Treba však uviesť, že nie všetky operácie súvisiace s likvidáciou sa uskutočňujú v tejto fáze konania. Určitý majetok sa môže speňažiť počas úvodnej fázy na iné účely, než je vyplatenie veriteľov, ako napríklad v týchto prípadoch: majetok, na ktorý sa vzťahuje konanie, sa môže zachovať s cieľom udržovať hospodársku činnosť dlžníka; veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty v rámci opatrení, na ktoré majú nárok podľa osobitných právnych predpisov; a napokon, určité v prípade vykonávacích konaní, ktoré začali individuálni prednostní veritelia pred insolvenčným konaním, sa môže pokračovať, ako aj v prípade správnych vykonávacích konaní, pri ktorých boli zaisťovacie príkazy vydané pred vyhlásením konkurzu.

Predaj majetku počas likvidácie prebieha v zásade so značnou voľnosťou v súlade s ustanoveniami plánu likvidácie, ktorý schválil sudca. Správca môže prijať špecializovaný subjekt na predaj určitého majetku, zvyčajne na úkor svojej vlastnej odmeny. V dôsledku reformy, ktorá bola zavedená zákonom č. 9/2015 z 25. mája 2015, sa však stanovila kogentná právna norma, a to najmä pokiaľ ide o majetok a práva, na ktoré sa vzťahujú prednostné nároky. Vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje plán, sa uplatňujú pravidlá nakladania s majetkom v jednotlivých opatreniach na presadzovanie práva v občianskoprávnych konaniach. Obyčajne sa majetok predáva prostredníctvom systému priameho predaja, pričom určité propagačné záruky závisia od povahy dotknutého majetku. Povolené je aj pridelenie týkajúce sa vyplatenia alebo smerujúce k vyplateniu neverejných veriteľov.

V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek počas všetkých fáz insolvenčného konania (ktorý sa riadi zásadou ochrany spoločnosti), a to tak, že s jednou kúpnou zmluvou sa prevedie všetok majetok, a osobitné pravidlá na prevod záväzkov dotknutej činnosti.

V zásade platí, že predaj výrobných jednotiek znamená prevod všetkých zmlúv, ktoré sú vnútorne spojené s činnosťou, ale nie prevzatie dlhov spred insolvenčného konania, okrem prípadov, keď sú kupujúci spojení s dlžníkom alebo keď sa uplatňujú pracovnoprávne pravidlá na prevod podniku. V takých prípadoch môže sudca udeliť súhlas s tým, aby kupujúci nepreberal sumu miezd alebo náhrady škôd, ktoré sa mali vyplatiť pred scudzením a aby bola táto suma krytá záručným mzdovým fondom (Fondo de Garantía Salarial). V záujme zabezpečenia prežitia spoločnosti môže nový nadobúdateľ a pracovníci uzavrieť dohody o zmene kolektívnych pracovných podmienok.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Po začatí insolvenčného konania sa pohľadávky všetkých veriteľov, či už ide o nezabezpečené, alebo o prednostné pohľadávky, a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a domicil, započítajú medzi záväzky dlžníka. Cieľom je na základe zásad par condicio creditorum a na základe súladu so zákonom o dividendách (ley del dividendo) poskytnúť všetkým nárokom rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s overenou platobnou neschopnosťou dlžníka a s vyrovnaním všetkých jeho dlhov.

Existuje pôvodný zásadný rozdiel medzi konkurznými veriteľmi a veriteľmi, ktorých sa insolvenčné konanie netýka: veritelia konkurznej podstaty.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sa opisujú v článku 242 ods. 2 prepracovaného znenia zákona o konkurze s obmedzeným zoznamom, čo znamená, že pohľadávky, ktoré nie sú na tomto zozname, sa považujú za konkurzné pohľadávky. V zásade a v prevažnej väčšine prípadov platí, že ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, v dôsledku konania alebo pokračovania činnosti dlžníka, alebo ide o pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku mimozmluvnej zodpovednosti. Patria sem však aj iné prípady, ako sú napríklad mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce pred vyhlásením konkurzu, ktorých výška neprevyšuje dvojnásobok zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy, a pohľadávky na výživné dlžníka alebo ľudí, voči ktorým má zo zákona vyživovaciu povinnosť.

V ostatných prípadoch tieto pohľadávky vyplývajú z rozhodnutí vydaných počas konania; napríklad pri určovaní následkov opatrení na zrušenie úkonov alebo v dôsledku ukončenia zmlúv.

Polovicu sumy pohľadávok vyplývajúcich z nového hotovostného príjmu priznaného v rámci zmluvy o refinancovaní možno považovať aj za pohľadávky voči konkurznej podstate.

V prípade likvidačného konania pohľadávky priznané dlžníkovi v kontexte dohody a v súlade s ustanoveniami článku predstavujú aj pohľadávky voči konkurznej podstate.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sú vopred odpočítateľné. To znamená, že majú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a nevzťahuje sa na ne pozastavenie prírastku úrokov.

Mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce sa musia uhradiť okamžite. Zvyšok pohľadávok voči konkurznej podstate sa vypláca podľa toho, keď sa stanú splatnými, správca však toto pravidlo môže zmeniť, ak je to potrebné v záujme insolvenčného konania a ak existuje dostatok majetku na vyplatenie všetkých pohľadávok voči konkurznej podstate.

V zákone sa však stanovujú osobitné pravidlá (článok 473) pre prípady, v ktorých dlžníkov majetok podľa všetkého nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate. V takých prípadoch je nevyhnutné ukončiť insolvenčné konanie. Ak to správca predvída, musí informovať sudcu a prejsť k vyplateniu pohľadávok voči konkurznej podstate podľa určitého poradia.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Na toto oznámenie neexistuje nijaký osobitný formulár. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí, hoci sa uplatňujú ustanovenia článkov 53 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

Oznámenie pohľadávok musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo sa musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Ak veritelia neoznámia svoje pohľadávky včas, stále ich do zoznamu môže zapísať správca alebo sudca pri rozhodovaní o námietkach proti zoznamu veriteľov, budú však mať podriadený štatút. Platí však, že pohľadávky podľa článku 86 ods. 3, pohľadávky vyplývajúce z dokumentácie dlžníka, pohľadávky zaznamenané vo vykonateľnom titule, pohľadávky zabezpečené kolaterálom zapísané vo verejnom registri, pohľadávky, ktoré sú zaznamenané iným spôsobom v rámci insolvenčného konania alebo iného súdneho konania, a pohľadávky, pri ktorých je potrebné overenie verejnej správy, nie sú z týchto dôvodov podriadené a klasifikujú sa náležitým spôsobom.

Pohľadávky, ktoré nespĺňajú ani tieto kritériá na začlenenie do zoznamu a ktoré boli oznámené po uplynutí lehoty, prichádzajú o akúkoľvek pravdepodobnosť, že budú uhradené v rámci insolvenčného konania.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

V zákone sa konkurzné pohľadávky rozdeľujú na tri kategórie (článok 269): prednostné, nezabezpečené a podriadené. Prednostné pohľadávky sa ďalej rozdeľujú na osobitné a všeobecné a potom na jednotlivé triedy spôsobom uvedeným v novom článku 287. Klasifikácia pohľadávok v zákone o konkurze funguje na základe automatického prístupu. Kategória nezabezpečených pohľadávok je zvyšková: všetky pohľadávky, ktoré nepatria do dvoch ďalších kategórií prednostných alebo podriadených pohľadávok, sú nezabezpečené.

A) Medzi osobitne uprednostnené pohľadávky (článok 270) patria: Medzi osobitne uprednostnené pohľadávky patria:

1. Pohľadávky zabezpečené hypotekárnym úverom na nehnuteľnosť, záložným listom alebo registrovaným záložným právom na majetok alebo práva zaťažené hypotékou alebo založené.

2. Pohľadávky zabezpečené založením príjmu zo zaťaženého majetku.

3. Pohľadávky z úverov na dlhodobý majetok vrátane pohľadávok pracovníkov voči objektom, ktoré vyrobili, pokiaľ sú vlastníctvom alebo v majetku dlžníka.

4. Pohľadávky na platby finančného lízingu alebo zakúpenie na splátky za hnuteľný alebo nehnuteľný majetok v prospech prenajímateľov alebo predávajúcich a v náležitých prípadoch v prospech finančných podporovateľov, za majetok prenajatý alebo predaný s výhradou vlastníctva, so zákazom nakladania s majetkom alebo s podmienkou kľúčovej povahy v prípade neplatenia.

5. Pohľadávky, ktoré sú zaručené cennými papiermi vyjadrenými v účtovných zápisoch, na zaťažené cenné papiere.

6. Pohľadávky, ktoré sú zabezpečené založením ustanoveným úradne osvedčenou listinou, na zastavený majetok alebo práva, ktoré sú vo vlastníctve veriteľa alebo tretej strany.

Osobitná prednosť má vplyv iba na časť pohľadávky, ktorá neprevyšuje hodnotu príslušnej záruky zaznamenanej v zozname veriteľov. Suma pohľadávky, ktorá prevyšuje hodnotu uznanú na účely osobitnej prednosti, sa klasifikuje v súlade s jej povahou.

A) Medzi všeobecne uprednostnené pohľadávky (článok 280) patria:

1. Mzdové pohľadávky, ktoré nemajú osobitnú prednosť, v hodnote, ktorá je výsledkom vynásobenia trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy počtom dní, za ktoré nebola vyplatená mzda; náhrada vyplývajúca z ukončenia zmlúv v hodnote zodpovedajúcej zákonnému minimu vypočítanému na základe maximálne trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy; náhrada vyplývajúca z pracovných úrazov a chorôb z povolania, na ktorú vznikol nárok pred vyhlásením konkurzu.

2. Sumy zodpovedajúce zrážkovej dani a zrážkam na sociálne zabezpečenie, ktoré dlžník dlhuje v súlade s právnym záväzkom.

3. Pohľadávky fyzických osôb vyplývajúce zo slobodného povolania a pohľadávky, ktoré zodpovedajú autorom za prevod práv za využívanie diel podliehajúcich ochrane duševného vlastníctva, ktoré vznikli v období šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

4. Daňové pohľadávky a ďalšie verejnoprávne pohľadávky, ako aj pohľadávky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, ktoré nemajú osobitnú prednosť. Toto prednostné právo sa môže uplatniť až do výšky 50 % celkových pohľadávok daňového orgánu a do výšky celkových pohľadávok systému sociálneho zabezpečenia.

5. Pohľadávky vzniknuté na základe mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti.

6. Pohľadávky vyplývajúce z nového hotovostného príjmu priznaného v kontexte zmluvy o refinancovaní, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 71 ods. 6 a vo výške, ktorá nebola uznaná ako pohľadávka voči konkurznej podstate.

7. Až 50 % sumy pohľadávok veriteľa, ktorý podal návrh na insolvenčné konanie, ktoré sa nepovažujú za podriadené.

C) Podriadené pohľadávky sa uvádzajú v článku 281:

1. Pohľadávky, ktoré boli oznámené neskoro, ak sa netýkajú povinne uznávaných pohľadávok alebo nevyplývajú zo súdnych rozhodnutí.

2. Pohľadávky, ktoré nie sú na základe zmluvnej dohody podriadené.

3. Pohľadávky týkajúce sa príplatkov a úrokov.

4. Pohľadávky vyplývajúce z pokút a iných sankcií.

5. Pohľadávky osôb, ktoré majú k dlžníkovi osobitný vzťah, ako sa uvádza v tomto zákone.

6. Pohľadávky vyplývajúce z opatrení na zrušenie úkonov v prospech osoby, ktorá konala v zlej viere v rámci napadnutého aktu.

7. Pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv so vzájomnými záväzkami alebo v prípade obnovenia v situáciách stanovených v príslušnom ustanovení.

13.1. Úhrada pohľadávok

Úhrada pohľadávok s osobitnou prednosťou sa účtuje voči majetku a právam, ktorých sa týka konanie, bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje mechanizmus individuálneho alebo kolektívneho vykonávania. Pre tieto pohľadávky platia osobitné pravidlá, ktoré poverujú správcu vyplatiť ich z konkurznej podstaty bez speňaženia konkrétneho majetku, čím sa uvoľní vecné bremeno. Takisto je možné majetok predať bez ukončenia záložného práva a s tým, že nadobúdateľ prevezme záväzky dlžníka. V prípade predaja tohto majetku sa v zákone v článku 429 a nasl. stanovujú osobitné pravidlá.

Pohľadávky so všeobecnou prednosťou sa vyplácajú v súlade s ich poradím a na základe pomernej výšky v rámci každej kategórie. Potom sa uhradia nezabezpečené pohľadávky, hoci poradie platieb môže zmeniť sudca na žiadosť správcu a za určitých podmienok. Nezabezpečené pohľadávky sa vyplácajú na základe pomernej výšky a podľa likvidity majetku konkurznej podstaty.

Podriadené pohľadávky sa vyplácajú ako posledné a v súlade s poradím uvedeným v článku 309.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

14.1. Reorganizačné konanie

„Reorganizačné konanie“ môže označovať dve odlišné situácie: dohoda veriteľov ako spôsob riešenia insolvenčného konania a možnosť, aby dlžník predišiel insolvenčnému konaniu prostredníctvom dohody s veriteľmi o reorganizácii alebo reštrukturalizácii dlhu. Obidve situácie upravuje zákon o konkurze.

A) Dohoda veriteľov

Po úvodnej fáze insolvenčného konania, keď bol konečne určený majetok a záväzky, ktorých sa týka konanie, existujú dve možné riešenia: dohoda veriteľov alebo likvidácia. Dosiahnutie dohody veriteľov má prednosť, keďže v zákone sa stanovuje, že fáza dohody sa musí začať vždy, pokiaľ dlžník nepožiadal o likvidačné konanie.

Dlžník a veritelia, ktorí držia viac než pätinu jeho záväzkov, môžu po dokončení úvodnej fázy predložiť návrh dohody. Dlžník má povolenie predložiť včasný návrh dohody, hoci niektorí dlžníci sú z tejto možnosti vyňatí (dlžníci usvedčení z určitých trestných činov a dlžníci, ktorí nepredkladajú ročnú účtovnú závierku, keď majú povinnosť tak robiť).

Cieľom včasného návrhu dohody je dosiahnuť, že dlžník a jeho veritelia dospejú k dohode rýchlo a bez vyčerpania všetkých fáz insolvenčného konania. Na spracovanie návrhu ho musí podpísať určitý percentuálny podiel veriteľov. Po predložení návrhu ho musí vyhodnotiť správca a zvyšok veriteľov ho môže podpísať, ak dosiahnu požadovanú väčšinu, sudca vydá rozsudok, ktorým schváli dohodu.

Bežné spracovanie fázy dohody sa začína rozhodnutím súdu, ktorým sa ukončuje úvodná fáza. V tomto rozhodnutí sudca stanoví dátum stretnutia veriteľov, hoci ak počet veriteľov prekročí tristo, proces môže prebiehať písomne. Od tejto chvíle sa začína obdobie, v ktorom dlžník a veritelia predložia svoje návrhy dohody, ktorá musí mať základný minimálny obsah. Ak splnia všetky podmienky, sudca prijme návrhy a tieto návrhy sa pošlú na vyhodnotenie správcovi.

Stretnutiu veriteľov predsedá sudca, a pokiaľ sa má stretnutie považovať za právoplatné, musia sa naň dostaviť veritelia, ktorí predstavujú viac ako polovicu nezabezpečených pohľadávok. Povinnosť zúčastniť sa majú dlžník a správca. Na stretnutí sa rokuje o návrhoch dohody a hlasuje sa o nich a v záujme ich schválenia musia získať väčšinu hlasov stanovenú v článku 124 zákona, podľa ich obsahu. Sudca potom vynesie rozsudok, ktorým schváli návrh prijatý na stretnutí, a správca a veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí alebo boli pripravení o svoje právo vzniesť námietku voči návrhu, môžu využiť predchádzajúci postup.

Dohoda nadobúda platnosť odo dňa rozsudku, ktorým bola schválená, a od tejto chvíle sa končí účinky insolvenčného konania a nahrádzajú ich účinky stanovené v dohode. Takisto končí aj úloha správcu. Dohoda zaväzuje dlžníka a nezabezpečených a podriadených veriteľov, ako aj prednostných veriteľov, ktorí hlasovali za jej prijatie. Môže byť záväzná aj pre prednostných veriteľov, čo závisí od väčšiny dosiahnutej pri schvaľovaní. Po vykonaní dohody sudca túto skutočnosť vyhlási a nariadi ukončiť insolvenčné konanie.

Ak dohoda nebola dodržaná, akýkoľvek veriteľ môže požiadať sudcu o vyhlásenie o nesplnení povinnosti.

B) Reorganizácia dlhu prostredníctvom zmlúv o refinancovaní s cieľom zabrániť insolvenčnému konaniu

Zo skúseností získaných v čase od uverejnenia zákona o konkurze vyplýva, že insolvenčné konanie nefunguje ako prostriedok na dosiahnutie kontinuity činností na základe dohodnutého riešenia. Komisia vo svojom odporúčaní z 12. marca 2014 týkajúcom sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti naliehala na členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie insolvenčným konaniam prostredníctvom dohôd o refinancovaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľmi. Španielsky zákonodarca v posledných reformách zákona o konkurzoch zaviedol v tejto oblasti štyri druhy opatrení: a) vytvorenie systému predchádzajúcej komunikácie, aby dlžník mohol informovať sudcu obchodného súdu, že začal rokovania so svojimi veriteľmi s cieľom dospieť k dohode o refinancovaní, čím sa odloží povinnosť podať návrh na insolvenčné konanie a umožní sa odklad individuálneho výkonu v určitých prípadoch a na určité obdobie; b) vytvorenie ochranných mechanizmov na ochranu dohôd o refinancovaní proti opatreniam na zrušenie úkonov; c) vytvorenie oficiálneho postupu schvaľovania pre dohody o refinancovaní s cieľom posilniť ich účinky a d) motivačné opatrenia na účely konverzie dlhu na vlastné imanie. V tejto časti sa zameriavame na úpravu súdneho schvaľovania dohôd o refinancovaní, ktorá sa nachádza vo štvrtom doplňujúcom ustanovení zákona o konkurze.

Dohody o refinancovaní podpísané veriteľmi, ktoré predstavujú aspoň 51 % finančných záväzkov, môže schváliť súd. V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa výpočtu percentuálnych podielov finančných záväzkov a pravidlá týkajúce sa syndikovaných úverov.

Tento proces zahŕňa predloženie žiadosti zo strany dlžníka alebo veriteľov, ktorá sa doplní osvedčením od audítora, ktorým sa potvrdzuje účasť väčšiny potrebnej v každom prípade, podľa úrovne požadovanej ochrany, s minimálne 51 % finančných záväzkov. Sudca preskúma predloženú žiadosť a ak je prijatá, vydá uznesenie, ktorým vyhlási odklad jednotlivých výkonov v priebehu schvaľovania.

Po zverejnení uznesenia o schválení začne plynúť 15 dňová lehota, aby finanční veritelia, ktorí s dohodou nesúhlasia, mohli vzniesť voči nemu námietky. Jediným dôvodom námietok je buď nesplnenie povinnosti týkajúcej sa formálnych požiadaviek, alebo neprimeranosť požadovanej obete. Námietky sa spracúvajú v rámci vedľajšieho insolvenčného konania, ktoré sa týka dlžníka a zvyšku veriteľov, ktorí sú zmluvnou stranou, a proti vydanému rozsudku sa nemožno odvolať. Takisto sa výslovne stanovuje, že v súvislosti s účinkami súdom schválenej dohody, ktoré sa uplatňujú od prvého dňa po uverejnení rozsudku v štátnom úradnom vestníku, sudca môže uznesením zrušiť akékoľvek zablokovanie vykonávané prostredníctvom individuálnych vykonávacích konaní týkajúcich sa dlhov, na ktoré sa vzťahuje dohoda o refinancovaní.

Účinky súdneho schválenia sa netýkajú iba rozšírenia účinkov dohodnutého rozšírenia smerom od zásady relativity zmlúv. Celkový účinok predstavuje ochranu proti opatreniam na zrušenie úkonov, ale rozšírenie účinkov na veriteľov, ktorí s dohodou nesúhlasia, bude závisieť od percentuálneho podielu súhlasných hlasov. A tak: a) ochrana veriteľov kolaterálom sa odstraňuje; b) účinky dohody sa upravia na základe väčšinového hlasovania pri jej schvaľovaní a v súvislosti s tým, či je pohľadávka účinne krytá kolaterálom.

Veritelia s finančnými pohľadávkami, ktorí dohodu nepodpísali, ktorých sa však dotýka schválenie súdom, si zachovajú svoje práva nad veriteľmi, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovední s dlžníkom, a nad zárukami alebo ručiteľmi, ktorí sa nesmú opierať o prijatie dohody o refinancovaní alebo o účinky schválenia súdom. Pokiaľ ide o finančných veriteľov, ktorí dohodu podpísali, zachovanie jej účinkov na záruky alebo ručiteľov bude závisieť od toho, čo sa dohodlo v ich príslušných právnych vzťahoch.

Každý veriteľ, bez ohľadu na to, či dohodu podpísal, môže požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti sudcu, ktorý dohodu schválil, a to prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Proti rozsudku sa nie je možné odvolať. Ak dôjde k vyhláseniu o nesplnení povinnosti, veritelia môžu požadovať insolvenčné konanie alebo začať individuálne vykonávacie konanie.

Pokiaľ sa práva vyplývajúce z kolaterálu vykonávajú na pohľadávky dotknuté dohodou a ak sa nedohodlo inak, veriteľ môže za určitých podmienok prevziať do držby získané sumy.

14.2. Vyňatie dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby, z nesplatených pohľadávok

Zákonom č. 25/2015 z 28. júla 2015 sa do zákona o konkurze (v novom článku 178a) zaviedol mechanizmus tzv. druhej príležitosti.

Týmto ustanovením sa vynímajú fyzické osoby z pôsobnosti všeobecného pravidla článku 178 ods. 2, podľa ktorého v prípadoch ukončenia insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo pre nedostatočný majetok krytý konaním, dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, nesú zodpovednosť za uhradenie zvyšných pohľadávok.

Na to, aby dlžník mohol túto výnimku uplatniť, musel v minulosti konať v dobrej viere, na čo sa vzťahujú tieto požiadavky:

1. platobná neschopnosť nebola vyhlásená za zavinenú;

2. dlžník nebol v priebehu desiatich rokov predchádzajúcich vyhláseniu konkurzu právoplatne odsúdený za spáchanie majetkovej trestnej činnosti, podvodu alebo trestnej činnosti tzv. bielych golierov, pozmeňovania, zločinov proti daňovým orgánom a systému sociálneho zabezpečenia alebo proti právam pracovníkov;

3. splnením požiadaviek stanovených v článku 231 dlžník uzatvoril alebo sa aspoň pokúsil uzatvoriť dohodu o mimosúdnom vyrovnaní;

4. dlžník úplne vyrovnal pohľadávky voči konkurznej podstate a prednostné konkurzné pohľadávky a ak sa nepokúsil dosiahnuť najprv dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, aspoň 25 % sumy nezabezpečených konkurzných pohľadávok;

5. ako alternatívna možnosť k predchádzajúcemu bodu:

i) dlžník sa podvolí splátkovému kalendáru;

ii) dlžník neporušil povinnosť spolupracovať so sudcom a správcom;

iii) dlžník v posledných desiatich rokoch nevyužil túto výnimku;

iv) dlžník v priebehu štyroch rokov pred vyhlásením konkurzu neodmietol nijakú ponuku na zamestnanie primeranú k jeho schopnostiam;

v) dlžník vyjadril súhlas, pri uplatňovaní výnimky z nesplatených pohľadávok, že jeho prístup k výnimke bude zaznamenaný v osobitnom oddiele verejného insolvenčného registra, a to na obdobie piatich rokov.

Na udelenie tejto výnimky je potrebné, aby sa konanie začalo na žiadosť dlžníka a aby sa na ňom zúčastnil správca a veritelia, ktorí sú stranami konania. Dlžník musí predložiť splátkový kalendár pre pohľadávky, ktoré sú vylúčené z výnimky a ktoré sa musia splatiť najviac do piatich rokov.

Po uplynutí obdobia určeného na splnenie splátkového kalendára, ak nedošlo k zrušeniu výnimky, konkurzný sudca na žiadosť dlžníka vydá uznesenie, ktorým s konečnou platnosťou udelí výnimku pre pohľadávky, ktoré neboli zaplatené počas insolvenčného konania. Sudca v závislosti od okolností prípadu a na základe vypočutia veriteľov takisto môže nariadiť konečnú výnimku týkajúcu sa nesplatených pohľadávok dlžníkov, ktorí nesplnili splátkový kalendár v plnej miere, vyčlenili naň však aspoň polovicu svojich príjmov (ktoré sa nepovažovali za nezablokovateľné) za päť rokov od predbežného udelenia výnimky alebo štvrtinu tohto príjmu, ak dlžník spĺňa podmienky stanovené v právnych predpisoch na ochranu hypotekárnych dlžníkov, ktorým chýbajú prostriedky, a to s ohľadom na príjem rodinnej jednotky, a najmä s ohľadom situáciu zraniteľných rodín.

Výnimka sa dotkne všetkých nezabezpečených a podriadených pohľadávok, ktoré neboli ku dňu ukončenia insolvenčného konania splatené, okrem verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživné. Pokiaľ ide o pohľadávky s osobitnou prednosťou, výnimky sa dotkne časti týchto pohľadávok, ktoré nebolo možné vyrovnať vykonaním kolaterálu.

Výnimku možno odvolať na žiadosť konkurzného veriteľa, ak sa v priebehu piatich rokov od jej udelenia potvrdí existencia nezverejneného príjmu, majetku alebo práv, ktoré patria dlžníkovi.

Zrušenie možno uplatniť aj vtedy, ak počas obdobia určeného na dodržanie splátkového kalendára: a) dlžník sa bude nachádzať v jednej zo situácií, ktoré v súlade s ustanoveniami článku 178a ods. 3 bránia udeleniu výnimky týkajúcej sa nesplatených pohľadávok; b) v prípade potreby povinnosť uhradiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, nebola dodržaná v súlade s obsahom splátkového kalendára; alebo c) dlžníkova finančná situácia sa podstatne zlepšila z dôvodu dedičstva, odkazu majetku v závete alebo daru, alebo výhry v hazardných hrách, v takej miere, že by mohol zaplatiť všetky nevyrovnané dlhy bez toho, aby tým bola poškodená jeho vyživovacia povinnosť.

Ak sudca nariadi zrušenie výnimky, veritelia znovu získajú nárok podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať pohľadávky, ktoré ostali nezaplatené pri ukončení insolvenčného konania.

14.3. Ukončenie insolvenčného konania

Dôvody na ukončenie insolvenčného konania sa uvádzajú v článku 465 prepracovaného znenia zákona o konkurze. V podstate sa insolvenčné konania ukončujú z týchto dôvodov:

a) vyhlásenie konkurzu zrušil provinčný súd (Audiencia Provincial);

b) vyhlásil sa súlad s dohodou;

c) potvrdilo sa, že majetok, na ktorý sa vzťahovalo konanie, nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate;

d) potvrdila sa úhrada všetkých uznaných pohľadávok alebo úplné uspokojenie veriteľov inými prostriedkami;

e) po skončení úvodnej fázy všetci veritelia zanechali konanie alebo stiahli návrh na konanie.

Ukončenie musí schváliť sudca a dotknuté strany majú k dispozícii postup na vznesenie námietok proti ukončeniu. Zákon obsahuje osobitné ustanovenia pre prípad ukončenia insolvenčného konania z dôvodu nedostatočného majetku dlžníka, pokiaľ ide o úhradu pohľadávok voči konkurznej podstate. Nedostatočný objem majetku sa môže potvrdiť podaním návrhu na konanie zo strany dlžníka, pričom v takomto prípade sudca vyhlási insolvenčné konanie a jeho ukončenie v tom istom rozhodnutí zároveň.

Ak je insolvenčné konanie vyhlásené za ukončené, všetky obmedzenia výkonu právomocí dlžníka strácajú platnosť. Ak je dlžníkom fyzická osoba, v zákone sa stanovujú osobitné pravidlá pre dlžníka, ktorý môže využiť výnimku z platenia pohľadávok, ktoré neboli vyrovnané v priebehu insolvenčného konania. Požiadavky pre túto výnimku sú stanovené v článku 486 a nasl.. Dlžník musel konať v dobrej viere a musí plniť určité povinnosti. O túto výnimku musí požiadať sám dlžník a správca aj veritelia môžu podať úradnú sťažnosť. Výnimku možno v určitých prípadoch zrušiť, ako napríklad vtedy, keď dlžník zlepší svoju finančnú situáciu alebo keď nedodržiava splátkový kalendár, ku ktorému sa zaviazal s cieľom platiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade ukončenia insolvenčného konania právnických osôb z dôvodu likvidácie, prichádzajú tieto osoby o svoju právnu subjektivitu.

Ak sa ukončenie uskutoční z dôvodu vykonávania dohody, veriteľom sa ich pohľadávky uhradia v súlade s ustanoveniami. Prednostní veritelia, ktorí nepodpísali dohodu veriteľov, môžu za určitých podmienok pokračovať v individuálnom vykonávacom konaní, alebo môžu začať nové konanie.

Počas vykonávania dohody veriteľov je takisto možné, aby dlžník prišiel o svoju právnu subjektivitu prostredníctvom procesu štrukturálnej zmeny, čo vedie k prevzatiu záväzkov novou spoločnosťou alebo nadobúdajúcou spoločnosťou.

V prípade, ak sú dlžníkmi fyzické osoby, ukončenie insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného množstva majetku znamená, že veritelia môžu začať individuálne vykonávacie konanie voči dlžníkovi, pokiaľ nebol vyňatý spod nesplatených pohľadávok spôsobom uvedeným v článku 178a.

15.1. Opätovné začatie insolvenčného konania

Ak bolo vyhlásenie konkurzu vydané v prípade dlžníka, ktorým je fyzická osoba, do piatich rokov od ukončenia predchádzajúceho insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, sa nové konanie bude považovať za opätovné začatie predchádzajúceho konania.

V prípade dlžníkov, ktorými sú právnické osoby, opätovné začatie insolvenčného konania, ktoré bolo ukončené z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, vyhlási rovnaký súd, ktorý prerokúval prvé konanie, spracovanie prebehne v rámci rovnakého konania a skráti sa na fázu likvidácie majetku a práv, ktoré sa objavili neskôr.

V priebehu roka odo dňa rozhodnutia, ktorým sa ukončilo insolvenčné konanie z dôvodu nedostatočného majetku, môžu veritelia podať návrh na opätovné začatie konania na účely vymáhania, pričom uvedú konkrétne opatrenia, ktoré sa majú začať, alebo písomne poskytnú príslušné skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku klasifikácii platobnej neschopnosti ako zavinenej, okrem prípadu, keď bol vynesený rozsudok o klasifikácii v rámci ukončeného insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Podľa článku 242 prepracovaného znenia zákona o konkurze sa všetky právne výdavky potrebné na podanie návrhu na insolvenčné konanie a na ich vykonanie považujú za pohľadávky voči konkurznej podstate. To konkrétne zahŕňa všetky pohľadávky vyplývajúce z trov konania a iných výdavkov potrebných na podanie návrhu na vyhlásenie insolvenčného konania, prijatie zabezpečovacích opatrení, uverejnenie rozhodnutí stanovených v tomto zákone a účasť a zastupovanie dlžníka a správcu počas celého insolvenčného konania a vedľajších konaní, ak je ich účasť zo zákona povinná alebo ak je v záujme konkurznej podstaty, a to až do chvíle, keď vstúpi do platnosti dohoda, alebo inak do ukončenia insolvenčného konania, okrem pohľadávok vyplývajúcich z odvolania proti rozhodnutiam súdu, ak bolo odvolanie úplne alebo čiastočne zamietnuté s výslovným príkazom uhradiť trovy konania.

Ako pohľadávky voči konkurznej podstate sem podľa článku 84 ods. 2 bodu 3 patria trovy konania a iné výdavky vyplývajúce z účasti a zastupovania dlžníka, správcu alebo oprávnených veriteľov na konaniach, ktoré v záujme konkurznej podstaty pokračujú alebo boli začaté v súlade s obsahom tohto zákona, okrem ustanovení týkajúcich sa prípadov späťvzatia žaloby, prijatia, urovnania alebo samostatnej obhajoby dlžníka, a v náležitých prípadoch až do výšky kvantitatívnych limitov stanovených v zákone.

V prípadoch ukončenie insolvenčného konania z dôvodu nedostatočnosti konkurznej podstaty sa pohľadávky týkajúce sa trov konania iných výdavkov uhradia pred zvyškom pohľadávok voči konkurznej podstate, s výnimkou pohľadávok zamestnancov a pohľadávok na výživné (článok 473).

Poplatky správcu sa nárokujú voči konkurznej podstate a určuje ich sudca v súlade so zákonne schváleným sadzobníkom. V súčasnosti sa stále uplatňuje sadzobník schválený kráľovskou vyhláškou č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004. V článku 84 sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa ich určovania a účinnosti.

V zákone sa ustanovuje možnosť vymenovať delegovaných asistentov, ktorí pomáhajú správcovi, a ich odmeny hradí správca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právna úprava opatrení na zrušenie úkonov v insolvenčnom konaní sa nachádza v článku 226 a nasl. prepracovaného znenia zákona o konkurze. Tieto ustanovenia prešli niekoľkými zmenami, najmä pokiaľ ide o povahu „ochranných mechanizmov“ dohôd o refinancovaní.

Článok 226 obsahuje právny systém pre úkony súvisiace so spätným získavaním založený na všeobecnej klauzule, ktorou sa všetky činy dlžníka, ktoré sú „škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania“, vyhlasujú za „zrušiteľné“ bez ohľadu na to, či v nich bol „úmysel uviesť do omylu“. V záujme zabezpečenia účinkov zrušenia sa ustanovuje konkrétna lehota: dva roky do dátumu vyhlásenia konkurzu.

A) Lehota na zrušenie

V zákone bola zvolená konkrétna lehota na zrušenie: dva roky pred dátumom vyhlásenia konkurzu.

B) Koncepcia „hospodárskej škody“

Opatrenia, ktoré dlžník vykonal počas tzv. podozrivého obdobia, je možné zrušiť, ak sú škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania. Hospodársku škodu musí uspokojivo dokázať strana, ktorá podala sťažnosť. Vzhľadom na ťažkosti, ktoré bývajú pri dokazovaní škodlivých úkonov, však zákon o konkurze uľahčuje podávanie žalôb prostredníctvom vytvorenia súboru domnienok. Podobne ako v iných oblastiach práva, domnienky môžu byť nevyvrátiteľné alebo vyvrátiteľné. A tak: a) hospodárska škoda sa považuje za nevyvrátiteľnú v dvoch prípadoch: i) pri riešení voľného nakladania s majetkom, okrem darov na používanie, a ii) pri riešení platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu, pokiaľ nie sú zabezpečené kolaterálom, a v takom prípade domnienka pripúšťa dôkaz opaku; b) hospodárska škoda sa považuje za vyvrátiteľnú v troch prípadoch: i) pri riešení scudzenia majetku za protihodnotu osobám so špeciálnym vzťahom s konkurzným dlžníkom; ii) pri riešení vzniku poplatkov na majetok v prospech už existujúcich záväzkov alebo v prospech nových záväzkov, ktoré vznikli, aby nahradili predchádzajúce záväzky, a iii) v prípade platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov zabezpečených kolaterálom, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu.

C) Postup

Procesná spôsobilosť podávať žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov v rámci insolvenčného konania spočíva na správcovi. V záujme ochrany veriteľov proti nečinnosti správcov sa však v zákone stanovuje doplnková alebo sekundárna procesná spôsobilosť veriteľov, ktorí písomne vyzvali správcu na podanie žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov, ak v lehote dvoch mesiacov odo dňa žiadosti správca nekoná. Zákon obsahuje pravidlá zamerané na to, aby sa zabezpečilo, že správcovia budú účinne plniť úlohu zabezpečovať, že nedôjde k scudzeniu majetku, ktorý je predmetom konania. V prípade žalôb proti dohodám o refinancovaní má procesnú spôsobilosť výlučne správca, čím sa vylučuje akákoľvek doplnková procesná spôsobilosť.

V záujme ochrany dohôd o refinancovaní sa uplatňujú osobitné pravidlá vyplývajúce z posledných legislatívnych zmien, ktorými sa vymedzili ochranné mechanizmy, v dôsledku ktorých sú tieto dohody (schválené za určitých podmienok) odolné proti opatreniam na zrušenie úkonov (článok 604 prepracovaného znenia zákona o konkurze).

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Francúzsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Každá osoba vykonávajúca obchodnú alebo remeselnú činnosť, každý poľnohospodár, akákoľvek iná fyzická osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť vrátane slobodného povolania podliehajúceho zákonnej alebo právnej regulácii, alebo ktorej titul je predmetom ochrany, a každý súkromnoprávny subjekt môžu byť predmetom konania v oblasti ochrany (procédure de sauvegarde), súdneho vyrovnania (redressement judiciaire) alebo súdnej likvidácie (liquidation judiciaire).

Samostatne zárobkovo činná osoba môže využiť začatie insolvenčného konania.

Iba osoba vykonávajúca hospodársku činnosť môže využiť začatie konania v oblasti ochrany. V prípade súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie môže osoba prestať vykonávať hospodársku činnosť už v čase začatia konania.

K súkromným právnickým osobám, ktoré môžu byť predmetom insolvenčného konania, patria obchodné spoločnosti, občianske spoločnosti, zoskupenia hospodárskych záujmov, združenia, odborové zväzy alebo zamestnanecké rady.

Súkromnoprávne zoskupenia bez právnej subjektivity, ako sú spoločné podniky alebo vznikajúce spoločnosti, nemôžu využiť začatie insolvenčného konania.

Vylúčené sú aj všetky verejnoprávne právnické osoby.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník môže využiť zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany, ak jeho účty potvrdil audítor alebo boli vypracované účtovníkom a ak má viac ako 20 zamestnancov alebo jeho obrat pred zdanením presahuje 3 milióny EUR, alebo jeho celková súvaha presahuje 1,5 milióna EUR. Zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany môže takisto začať dlžník, ktorý zostavil konsolidovanú účtovnú závierku.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konanie v oblasti ochrany sa začne vtedy, ak má dlžník neprekonateľné ťažkosti, ale ešte sa nedostal do platobnej neschopnosti.

Súdne vyrovnanie sa začne vtedy, ak dlžník nie je schopný splniť svoje súčasné záväzky prostredníctvom svojich dostupných finančných prostriedkov a prestal uhrádzať platby.

Cieľom súdneho vyrovnania je umožniť zachovanie podnikateľskej činnosti a pracovných miest, ako aj zúčtovanie záväzkov. O začatie tohto konania musí požiadať podnikateľ do 45 dní od zastavenia platieb.

Súdna likvidácia sa začne vtedy, keď podnik prestane uhrádzať platby a keď je zjavne nemožné dospieť k súdnemu vyrovnaniu.

Len dlžník má možnosť požiadať o začatie konania v oblasti ochrany.

Na rozdiel od toho môže o súdne vyrovnanie, ako aj o súdnu likvidáciu požiadať nielen dlžník, ale aj veriteľ alebo prokurátor, a to pod podmienkou, že ešte neprebieha zmierovacie konanie (predbežné insolvenčné konanie).

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť nultou hodinou v deň jeho vydania.

Rozhodnutie o začatí konania sa oznámi dlžníkovi do ôsmich dní od jeho dátumu a oznámi sa insolvenčným správcom a prokuratúre, a to aj v ostatných členských štátoch, v ktorých má dlžník svoje sídlo.

Rozsudok nadobúda účinnosť okamžite vo vzťahu ku všetkým.

Do 15 dní odo dňa jeho vydania sa rozhodnutie o začatí konania zapisuje do obchodného registra a do registra spoločností, do zoznamu povolaní alebo do osobitného registra vedeného v kancelárii súdu prvej inštancie.

Výpis z rozsudku sa vkladá do úradného vestníka civilných a obchodných oznamov Bodacc (Bulletin officiel des annonces civiles et commerciales) a do zoznamu právnych oznámení v mieste sídla alebo obchodnej adresy dlžníka.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Existujú aj zrýchlené konania v oblasti ochrany a v oblasti finančnej ochrany.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany sa môže začať na žiadosť dlžníka, ktorý vstúpil do zmierovacieho konania a ktorý predložil dôkaz o tom, že vypracoval návrh plánu na zabezpečenie pokračovania v podnikateľskej činnosti.

Skutočnosť, že dlžník prestal platiť, nepredstavuje prekážku na začatie zrýchleného konania v oblasti ochrany za predpokladu, že táto situácia nepredchádza dátumu žiadosti o začatie zmierovacieho konania o viac ako 45 dní.

Zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany sa môže začať za rovnakých podmienok ako skrátené konanie v oblasti ochrany a ak z účtov dlžníka vyplýva, že jeho zadlženie umožňuje prijatie plánu výhradne veriteľmi, ktorí sú členmi výboru pre úverové inštitúcie.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa vzťahuje na všetok majetok dlžníka.

Ak ide o právnickú osobu, týka sa to len jej majetku.

Ak je dlžníkom individuálny podnikateľ, týka sa to aj jeho osobného majetku.

Hlavné bydlisko individuálneho podnikateľa vykonávajúceho obchodnú, priemyselnú, remeselnú alebo poľnohospodársku činnosť alebo slobodné povolanie je však oslobodené od zákonného zabavenia oprávnenými veriteľmi.

Ďalšie zastavané a nezastavané nehnuteľnosti, ktoré sa nepoužívajú na podnikateľské účely, môžu byť predmetom vyhlásenia o nezabaviteľnosti. Toto vyhlásenie, ktoré musí byť notársky overené a zverejnené, sa vzťahuje len na oprávnených veriteľov, ktorých nároky vzniknú po jeho uverejnení.

Nezabaviteľnosť hlavného bydliska dlžníka oprávnenými veriteľmi slúži na ochranu dlžníka a jeho rodiny.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Zbavenie dlžníka práva nakladať s majetkom

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

V prípade začatia konania vo veci ochrany alebo súdneho vyrovnania nie je dlžník zbavený práva nakladať s majetkom a pokračuje v riadení svojho podniku.

V rámci ochrany môže súd vymenovať správcu konkurznej podstaty, aby dohliadal na dlžníka alebo mu pomáhal pri riadení podniku podľa poverenia vymedzeného súdom v rozhodnutí. V niektorých prípadoch (podnik, ktorý má aspoň 20 zamestnancov a ktorého obrat pred zdanením je prinajmenšom rovný sume 3 milióny EUR alebo vyšší) je toto vymenovanie povinné.

V rámci súdneho vyrovnania môže súd vymenovať aj správcu konkurznej podstaty, ktorý bude pomáhať dlžníkovi pri riadení alebo ho bude vykonávať sám, a to celkovo alebo čiastočne, namiesto dlžníka. Toto vymenovanie je povinné v rovnakých prípadoch ako vymenovanie v rámci ochrany.

Súdna likvidácia

V prípade začatia súdnej likvidácie je dlžník zbavený správy podniku a disponovania s jeho aktívami. Jeho práva a opatrenia týkajúce sa podnikateľského majetku uplatňuje likvidátor. Likvidátor teda zabezpečuje správu jeho aktív.

Insolvenční správcovia

Insolvenční správcovia sú zástupcovia vymenovaní súdom, ktorí sú pod dohľadom prokuratúry a sú členmi regulovaných profesií.

Títo špecializovaní odborníci musia byť zapísaní do vnútroštátnych zoznamov a musia spĺňať prísne podmienky týkajúce sa spôsobilosti a dobrého charakteru.

Vymenované môžu byť aj osoby, ktoré nie sú zapísané v týchto zoznamoch, ale majú osobitné skúsenosti alebo kvalifikáciu v danej veci.

Insolvenčných správcov vymenúva súd pri začatí konania.

Insolvenčným správcom môže vzniknúť občianskoprávna alebo trestná zodpovednosť podľa podmienok všeobecného práva.

Odmeny správcov sú určené sadzobníkom stanoveným vo vyhláške; ich odmenu podľa týchto sadzieb účtuje sudca dlžníkovi.

Právomoci insolvenčných správcov a dlžníka

Správca konkurznej podstaty

Súd, ktorý začal konanie v oblasti ochrany alebo súdne vyrovnanie, vymenuje správcu konkurznej podstaty, ktorého môže navrhnúť dlžník v rámci konania v oblasti ochrany alebo prokuratúra.

Jeho vymenovanie nie je povinné, ak má dlžník menej ako 20 zamestnancov a jeho obrat pred zdanením nepresahuje 3 milióny EUR.

V prípade zrýchleného konania v oblasti ochrany alebo zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je vždy povinné vymenovať správcu konkurznej podstaty.

V rámci ochrany dlžník nie je zbavený práva nakladať s majetkom a naďalej disponuje svojím majetkom a spravuje ho, ak súd nerozhodne inak.

Ak je vymenovaný správca konkurznej podstaty, tento dohliada na dlžníka alebo mu pomáha pri riadení podniku podľa poverenia vymedzeného súdom.

V rámci súdneho vyrovnania pomáha dlžníkovi pri riadení alebo ho namiesto dlžníka vykonáva sám, a to celkovo alebo čiastočne.

Správca konkurznej podstaty musí prijať alebo nechať dlžníka prijať opatrenia nevyhnutné na zachovanie práv podniku voči jeho dlžníkom a opatrenia nevyhnutné na zachovanie výrobnej kapacity.

Správca konkurznej podstaty disponuje osobitnými právomocami, napríklad právomocou podpisovať bankové účty dlžníka, ktorému bolo zakázané vydávať šeky, požadovať pokračovanie súčasných zmlúv či pristúpiť k nevyhnutnému prepúšťaniu zamestnancov.

Konkurzný správca

Súd je povinný vymenovať konkurzného správcu v každom kolektívnom konaní.

Jeho úlohou je zastupovať veriteľov a ich kolektívne záujmy.

Zostavuje zoznam prihlásených pohľadávok vrátane mzdových pohľadávok spolu so svojimi návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu, ktorý zasiela konkurznému sudcovi.

Likvidátor

Súd určí likvidátora v rozhodnutí o súdnej likvidácii.

Likvidátor musí overiť pohľadávky a pristúpiť k realizácii aktív dlžníka s cieľom vyplatiť veriteľov.

Pristupuje k prepúšťaniu zamestnancov a môže rozhodnúť o pokračovaní súčasných zmlúv.

Zastupuje dlžníka, ktorému bolo odňaté právo nakladať s majetkom, a teda vykonáva väčšinu jeho práv a opatrení týkajúcich sa majetku počas konania súdnej likvidácie. Na druhej strane však nesmie vykonávať nemajetkové práva dlžníka.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Započítanie pohľadávok je spôsob vyrovnania vzájomných záväzkov do výšky najnižšej sumy.

Môže sa zrealizovať len medzi dvoma osobami so symetricky vzájomnými pohľadávkami a dlhmi.

Započítaním pohľadávok sa tak dosiahne obojsmerná platba vzájomných pohľadávok.

Dlžníkovi sa v zásade zakazuje zaplatiť akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred vydaním rozhodnutia o začatí konania o ochrane alebo súdnom vyrovnaní.

Zákaz platenia predchádzajúcich pohľadávok sa však zruší, aby sa súvisiace pohľadávky mohli uhradiť započítaním. Za súvisiace pohľadávky sa považujú vzájomné pohľadávky rovnakej povahy, ktoré vznikli alebo vyplývajú z plnenia alebo neplnenia tej istej zmluvy alebo zmluvného rámca.

Ak po vydaní rozhodnutia o začatí konania vznikne pohľadávka súvisiaca s predchádzajúcou pohľadávkou, môže sa zaplatiť započítaním predchádzajúcej pohľadávky za predpokladu, že bola táto pohľadávka prihlásená.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Postup pokračovania v súčasných zmluvách

Začatie insolvenčného konania nespochybňuje existenciu súčasných zmlúv medzi dlžníkom a jeho zmluvnými partnermi (dodávateľmi, zákazníkmi) v deň začatia konania.

Súčasná zmluva je zmluva, ktorá existuje a prebieha v čase začatia konania, zmluva, ktorá sa má vykonať postupne a ktorá k tomuto dátumu ešte neuplynula, alebo zmluva, ktorá sa má vykonať okamžite a ktorá ešte nebola vykonaná, ale už bola uzatvorená.

Osobitné ustanovenia súvisiace so súčasnými zmluvami sa nevzťahujú na pracovné zmluvy.

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Zmluva a priori automaticky pokračuje.

Zmluvný partner musí preto splniť svoje záväzky napriek tomu, že dlžník nevykonal záväzky pred vydaním rozhodnutia o začatí konania.

Zmluvný partner bude vyplatený za poskytnuté plnenie v lehote splatnosti po vydaní rozhodnutia o začatí konania.

Jedine správca konkurznej podstaty má právomoc vychádzajúcu z verejného poriadku, ktorá mu umožňuje požadovať pokračovanie v zmluve pod podmienkou, že sa zaplatí plnenie, ktoré mu bude poskytnuté.

V prípade nevymenovania správcu konkurznej podstaty má dlžník možnosť požiadať o plnenie súčasných zmlúv po získaní súhlasu konkurzného správcu.

Správca konkurznej podstaty má tiež možnosť ukončiť zmluvu, ktorá sa má vykonať, alebo platbu v splátkach, ak zistí, že nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na plnenie záväzkov dlžníka.

Zmluvný partner môže vyzvať správcu konkurznej podstaty (alebo dlžníka v prípade nevymenovania správcu), aby sa vyjadril k budúcnosti zmluvy.

Súčasná zmluva sa automaticky ukončí, ak správca konkurznej podstaty (alebo dlžník) po uplynutí lehoty jedného mesiaca neodpovedal na výzvu.

To isté platí v prípade nezaplatenia a súhlasu zmluvného partnera s pokračovaním v zmluvných vzťahoch.

Správca konkurznej podstaty (alebo v prípade jeho nevymenovania dlžník) môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil vypovedanie súčasnej zmluvy, ak je jej ukončenie nevyhnutné na ochranu alebo vyrovnanie dlžníka, a to pod podmienkou, že sa neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Súdna likvidácia

Rovnako ako v prípade konania v oblasti ochrany a súdneho vyrovnania, všetky platné zmluvy sú v zásade zachované. Zmluvný partner musí preto plniť svoje záväzky napriek tomu, že dlžník nevykonal záväzky pred vydaním rozhodnutia o začatí konania.

Zmluvný partner bude vyplatený za poskytnuté plnenie v lehote splatnosti po vydaní rozhodnutia o začatí konania.

Len likvidátor má možnosť požadovať plnenie súčasných zmlúv, a to zabezpečením plnenia, ktoré bolo dlžníkovi prisľúbené.

Zmluvný partner môže vyzvať likvidátora, aby sa vyjadril k budúcnosti zmluvy.

Zmluva sa automaticky ukončí, ak po uplynutí lehoty jedného mesiaca likvidátor neodpovedal na výzvu. To isté platí, ak sa plnenie dlžníka týka zaplatenia peňažnej sumy v deň, keď je zmluvný partner informovaný o rozhodnutí likvidátora nepokračovať v zmluve, ako aj v prípade neuhradenia platby, ak zmluvný partner nesúhlasí s pokračovaním zmluvných vzťahov.

Ak je plnenie iné ako vyplatenie peňažnej sumy, likvidátor môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil ukončenie zmluvy, ak je to potrebné pre likvidačné operácie a ak sa tým neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Odčlenenie súčasných zmlúv

Ak je v prípade konania v oblasti ochrany, súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie nariadené úplné alebo čiastočné odčlenenie podniku, súd môže určiť lízingové zmluvy, nájomné zmluvy alebo zmluvy o dodávkach tovaru alebo služieb potrebné na zachovanie činnosti, ktoré budú odčlenené.

Zmluvný partner, ktorého zmluva nebola predmetom takéhoto odčlenenia, môže požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil vypovedanie tejto zmluvy, ak správca, dlžník v prípade nevymenovania správcu alebo likvidátor nepožiada o pokračovanie jej plnenia.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

V prípade insolvenčného konania sú veritelia povinní vymáhať svoje práva voči dlžníkovi výlučne v rámci insolvenčného konania a nemôžu podať voči dlžníkovi individuálnu žalobu o zaplatenie.

Rozhodnutie o ukončení súdnej likvidácie z dôvodu nedostatočných aktív nevedie k tomu, že veritelia získajú nárok na individuálne konanie voči dlžníkovi.

Existujú výnimky z tohto pravidla:

• v prípade konaní týkajúcich sa majetku nadobudnutého postúpením počas konania súdnej likvidácie,
• ak má pohľadávka svoj pôvod v trestnom čine, z ktorého bol obvinený dlžník, alebo ak sa týka práv súvisiacich s osobou veriteľa,
• ak má pohľadávka svoj pôvod v podvodných praktikách spáchaných na úkor organizácií sociálneho zabezpečenia. Podvodný pôvod pohľadávky sa určuje buď rozhodnutím súdu, alebo sankciou, ktorú uložila organizácia sociálneho zabezpečenia.

Veritelia si takisto vymáhajú právo na individuálne konanie v týchto prípadoch:

• dlžník vyhlásil osobný bankrot,
• dlžník bol uznaný vinným z bankrotu,
• ak sa na dlžníka v súvislosti s akýmkoľvek jeho majetkom alebo právnickou osobou, ktorú riadil, vzťahovalo predchádzajúce konanie súdnej likvidácie, ktoré bolo ukončené z dôvodu nedostatku majetku, a to menej ako päť rokov pred začatím konania, ktoré sa na neho vzťahuje, a to aj v prípade dlžníka, ktorý počas piatich rokov pred týmto dátumom využil vymazanie dlhu,
• konanie sa začalo ako územné konanie v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

Okrem toho v prípade podvodu voči jednému alebo viacerým veriteľom súd povolí obnovenie individuálneho konania každého veriteľa voči dlžníkovi. Súd vydáva svoje rozhodnutie počas ukončenia konania po vypočutí alebo riadnom predvolaní dlžníka, likvidátora a dozorných orgánov. Na základe žiadosti ktorejkoľvek zainteresovanej strany môže vydať rozhodnutie následne za rovnakých podmienok.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutím o začatí insolvenčného konania sa prerušujú alebo zakazujú opatrenia začaté proti dlžníkovi, ktorých cieľom je získať zaplatenie peňažnej sumy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nevyplatenia peňažných súm.

Exekučné konanie a ochranné opatrenia sa takisto prerušujú.

Žaloba veriteľov podaná pred začatím kolektívneho konania sa prerušuje alebo ruší.

Týka sa to teda všetkých predchádzajúcich veriteľov, bez ohľadu na to, či majú zábezpeky alebo nie.

Prerušenie a zákaz sa vzťahujú na všetky insolvenčné konania.

Prebiehajúce konania sa prerušia, kým veriteľ nepristúpi k prihláseniu svojej pohľadávky.

Potom sa znova automaticky obnovia, ale už len s cieľom potvrdiť pohľadávku a stanoviť jej výšku, s výnimkou odsúdenia dlžníka.

Súdne konania a iné ako uvedené exekučné konania voči dlžníkovi pokračujú aj počas obdobia pozorovania po preskúmaní konkurzným správcom a správcom konkurznej podstaty, ak je jeho úlohou pomáhať dlžníkovi alebo ho zastupovať, alebo po obnovení konania z iniciatívy konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

S cieľom prijať plán na ochranu prebiehajú konzultácie s veriteľmi o podmienkach splácania alebo odpustenia dlhu.

Návrhy postúpi správca konkurznej podstaty (alebo v prípade jeho nevymenovania dlžník) konkurznému správcovi, ktorý zastupuje veriteľov.

Konkurzný správca jednotlivo alebo kolektívne prijíma dohodu s každým veriteľom, ktorý prihlásil svoju pohľadávku.

Konkurzný správca nie je povinný konzultovať s veriteľmi, pre ktorých sa návrhom plánu platobné podmienky nemenia alebo pre ktorých sa v návrhu plánu stanoví platba v hotovosti v plnej výške hneď po prijatí plánu alebo prijatí pohľadávok.

Výbory veriteľov

Ak má dlžník viac ako 150 zamestnancov a jeho obrat presahuje 20 miliónov EUR, zriadi sa výbor veriteľov, ktorí budú mať možnosť poskytnúť svoje stanovisko k návrhom plánu na vyrovnanie záväzkov. Súd môže rozhodnúť o uplatnení týchto ustanovení aj v prípade nižšieho počtu zamestnancov či obratu.

Cieľom výborov veriteľov je zvolávať rôzne kategórie veriteľov na osobitné stretnutia s cieľom predložiť im návrhy, o ktorých budú môcť diskutovať a o ktorých budú spoločne rozhodovať, t. j. menšinoví veritelia sa budú musieť riadiť rozhodnutím väčšinových veriteľov.

Existuje výbor úverových inštitúcií, ktorý sa skladá z finančných spoločností a úverových alebo podobných inštitúcií, a výbor zložený z hlavných dodávateľov tovarov alebo služieb. V prípade existencie držiteľov dlhopisov sa zvolá valné zhromaždenie všetkých veriteľov vlastniacich dlhopisy vydané vo Francúzsku alebo v zahraničí s cieľom prerokovať návrh plánu prijatého výbormi veriteľov.

Skôr ako súd môže prijať svoje rozhodnutie, musí správca konkurznej podstaty konzultovať s výbormi veriteľov, pokiaľ ide o návrh plánu a jeho odhlasovanie.

V prípadoch, keď existujú výbory veriteľov, každý veriteľ, ktorý je členom výboru, môže predložiť alternatívne návrhy k návrhu plánu, ktorý predložil dlžník.

Návrh plánu preto môže pochádzať od dlžníka (v prípade potreby je vypracovaný s pomocou správcu konkurznej podstaty) alebo v prípade súdneho vyrovnania od správcu spolupracujúceho s dlžníkom, ale takisto môže byť výsledkom iniciatívy veriteľov, ktorí sú členmi týchto výborov. Plán prijatý výbormi a plán podporený dlžníkom alebo správcom, ak je samostatný, môžu byť súdu predložené súčasne.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti ochrany je povinné zriadiť výbory veriteľov – výbor pre úverové inštitúcie a výbor dodávateľov tovarov a služieb – a prípadne aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

S veriteľmi, ktorí nie sú členmi výboru, sa takisto konzultuje individuálne.

Zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je povinné zriadiť len výbor pre úverové inštitúcie a v príslušných prípadoch aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Aktíva dlžníka sa môžu realizovať v rámci úplného alebo čiastočného odčlenenia podniku alebo v rámci samostatných odčlenení. Tieto úkony sa riadia rôznymi režimami.

Odčlenenie podniku nariaďuje súd a nevykonáva ho insolvenčný správca.

V prípade konania v oblasti ochrany môže byť odčlenenie podniku iba čiastočné. V prípade súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie je čiastočné alebo úplné.

V takom prípade súd vydá rozhodnutie, v ktorom stanoví lehotu, v ktorej musia byť ponuky na prevzatie doručené konkurznému správcovi, likvidátorovi alebo prípadne správcovi. Ponuky musia byť písomné a musia obsahovať niekoľko povinných údajov.

Samostatné odčlenenia aktív podliehajú odlišným pravidlám.

Počas obdobia ochrany a súdneho vyrovnania, ak dlžník nie je zbavený práva nakladať s majetkom, môže naďalej sám disponovať svojím majetkom s výhradou úloh správcu.

Ak sa disponovanie, ktoré vedie k realizácii aktív, netýka bežnej správy podniku, musí sa získať predchádzajúce povolenie od konkurzného sudcu.

V priebehu realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie dlžník získa späť všetky svoje právomoci týkajúce sa jeho majetku

Pri súdnej likvidácii musí likvidátor získať povolenie konkurzného sudcu na odčlenenie aktív.

Predaj budov sa uskutočňuje na základe postupu súdnej dražby. Cenu a základné podmienky predaja určuje konkurzný sudca. Konkurzný sudca môže tiež povoliť predaj v súkromnej dražbe s vyvolávacou cenou, ktorú stanoví. Nakoniec môže povoliť aj priamy predaj za cenu a za podmienok, ktoré stanoví.

Likvidátor potom rozdelí výnosy z predaja podľa poradia veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vydaním rozhodnutia o začatí konania, musia byť prihlásené, a to bez ohľadu na ich povahu alebo charakter: obchodné, občianske, administratívne (štátna pokladnica, dôchodkové inštitúcie a organizácie sociálneho zabezpečenia) alebo trestné (pokuty). Nie je dôležité, či je pohľadávka nezabezpečená alebo prednostná, splatná alebo budúca, istá alebo podmienená. Tieto ustanovenia sa netýkajú zamestnancov.

Pohľadávky, ktoré vznikli riadne po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania alebo výmenou za plnenia poskytnuté dlžníkovi za jeho podnikateľskú činnosť, sa vyplácajú v deň ich splatnosti.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Všetci veritelia, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodnutím o začatí konania, sú povinní prihlásiť svoje pohľadávky konkurznému správcovi v prípade konania v oblasti ochrany alebo súdneho vyrovnania, alebo likvidátorovi v prípade likvidácie.

Lehota na prihlásenie je dva mesiace od právneho zverejnenia rozhodnutia o začatí konania.

Dlžník môže takisto sám prihlásiť pohľadávku jedného zo svojich veriteľov za rovnakých podmienok.

Toto prihlásenie sa týka aj niektorých pohľadávok, ktoré vznikli po začatí konania, teda tých, na ktoré sa nevzťahuje prednostné vyplatenie v prospech pohľadávok prospešných pre podnik alebo tých, ktoré súvisia s potrebami konania. V prihlásenej pohľadávke sa musí uviesť výška súm s aktuálnou a budúcou splatnosťou, dátumy splatnosti, povaha preferencie alebo existujúcej zábezpeky a pravidlá pre výpočet úroku.

Na prihlásenie pohľadávky nie je stanovená nijaká osobitná forma. Prihlásenie musí samo osebe jednoznačne vyjadriť želanie veriteľa nárokovať si vyplatenie pohľadávky, figurovať v zozname pohľadávok a zúčastniť sa na konaní.

Po prijatí pripomienok dlžníka konkurzný správca zostaví zoznam prihlásených pohľadávok s návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu.

Tento zoznam sa postúpi konkurznému sudcovi a oznamuje správcovi konkurznej podstaty.

Pred prijatím alebo zamietnutím pohľadávky konkurzný sudca overí jej existenciu, výšku a povahu podľa dôkazov poskytnutých autorom prihlásenia a prípadne podľa dôkazov, ktoré poskytol konkurzný správca a tí, ktorí boli vypočutí.

Veritelia, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky v stanovených lehotách, sú vylúčení, a preto sa nemôžu zúčastniť na vyplácaní dividend alebo si nárokovať dividendy v prípade prijatia plánu alebo realizácie aktív dlžníka, pokiaľ konkurzný sudca nerozhodne o ich vylúčení z preklúzie.

V prípade zrušenia preklúzie sa po podaní svojej žiadosti môžu zúčastniť na rozdelení.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník vypracuje zoznam pohľadávok každého veriteľa, ktorý sa zúčastnil na zmierovacom konaní, ktoré musia byť prihlásené. Zoznam je potvrdený audítorom dlžníka a uložený v registri súdu.

Konkurzný správca odovzdá každému veriteľovi výpis zo zoznamu, ktorý sa týka jeho pohľadávky.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Prednostný veriteľ využíva záruku, ktorá mu zabezpečuje prednosť platby pred ostatnými, bežnými nezabezpečenými veriteľmi jeho dlžníka v prípade začatia kolektívneho konania voči dlžníkovi.

Veriteľ môže byť prednostný:

• pretože vlastní záruku poskytnutú jeho dlžníkom alebo ju získal na základe rozhodnutia súdu, alebo
• pretože mu zákon udeľuje prednosť na základe jeho postavenia.

Prednostní veritelia si nie sú všetci rovní. Ak medzi sebou súťažia viacerí prednostní veritelia, sú vyplácaní v poradí stanovenom zákonom, ale vždy ešte pred nezabezpečenými veriteľmi.

Nezabezpečení veritelia sa vyplatia z ostatných aktív dlžníka po vyplatení prednostných veriteľov. Distribúcia sa vykonáva pomerne.

Prednostné poradia

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Realizácia predajnej ceny nehnuteľnosti medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

1. „najprednostnejšie“ mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
2. súdne výdavky, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, speňaženia majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú ich veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho udržanie;
4. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
5. pohľadávky zaručené všeobecnou preferenciou zamestnancov: vyplácanie odmeny za šesť mesiacov práce pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
6. pohľadávky zaručené osobitnou preferenciou alebo hypotékou;
7. nezabezpečené pohľadávky.

Realizácia predajnej ceny hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
2. „najprednostnejšie“ mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
3. súdne výdavky, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, speňaženia majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú ich veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho udržanie;
5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
6. uprednostňovanie štátnej pokladnice;
7. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
8. pohľadávky zaručené inými všeobecnými hnuteľnými zábezpekami;
9. nezabezpečené pohľadávky.

Súdna likvidácia

Realizácia predajnej ceny nehnuteľnosti medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

1. „najprednostnejšie“ mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
2. súdne výdavky, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventár a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú ich veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho udržanie;
4. pohľadávky zaručené osobitnými nehnuteľnými zábezpekami;
5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
6. nezabezpečené pohľadávky.

Realizácia predajnej ceny hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
2. „najprednostnejšie“ mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
3. súdne výdavky, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventár a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu;
5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
6. pohľadávky zaručené hypotékou na hnuteľný majetok alebo pohľadávky zaručené záložným právom na materiál alebo vybavenie;
7. uprednostňovanie štátnej pokladnice;
8. pohľadávka zaručená osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
9. ostatné výsady v oblasti hnuteľného majetku (článok 2331 Občianskeho zákonníka) a všeobecné mzdové výsady;
10. nezabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Postupy v oblasti ochrany a súdneho vyrovnania boli zavedené na účely ochrany podnikania, zachovania podnikateľskej činnosti a pracovných miest a vyrovnania záväzkov prostredníctvom plánu. Plán ochrany alebo súdneho vyrovnania sa môže prijať len vtedy, ak sú splnené uvedené podmienky.

Dlžník v prípade ochrany, správca v prípade súdneho vyrovnania alebo veriteľ v prípade zriadenia výborov veriteľov vypracuje návrh plánu, ak existuje reálna možnosť na záchranu podniku. Skladá sa z troch častí:

• z ekonomickej a finančnej časti, ktorá určuje vyhliadky na oživenie podnikania na základe možností a metód v oblasti činností, stavu trhu a dostupných finančných prostriedkov,
• z vymedzenia podmienok uhradenia záväzkov a prípadných záruk, ktoré musí podnikateľ poskytnúť na zabezpečenie jeho realizácie,
• zo sociálnej časti, v ktorej stanoví a odôvodní úroveň a vyhliadky zamestnanosti, ako aj sociálne podmienky plánované pre pokračovanie v podnikaní. V prípade, že sa v návrhu ustanovuje prepúšťanie z ekonomických dôvodov, pripomenie opatrenia, ktoré už boli prijaté, a vymedzí opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom uľahčiť rekvalifikáciu a odškodnenie zamestnancov, ktorých pracovné miesta sú ohrozené.

V pláne sa uvádzajú všetky záväzky, ktoré prijali osoby zodpovedné za jeho realizáciu a ktoré sú nevyhnutné na ozdravenie podniku.

Súd potom rozhodne o návrhu plánu, ktorý mu predložil dlžník alebo veriteľ.

Rozhodnutie súdu o pláne na ochranu alebo súdne vyrovnanie, či o pláne odstúpenia predstavuje súdne rozhodnutie. Plán má aj zmluvný aspekt, ak boli zriadené výbory veriteľov.

Trvanie plánu nesmie presiahnuť desať rokov, v prípade poľnohospodárov pätnásť rokov.

Súd určí správcu konkurznej podstaty alebo konkurzného správcu za kontrolóra, aby dohliadal na vykonávanie plánu počas jeho trvania.

Prijatím plánu sa končí obdobie pozorovania. Dlžník nadobudne kontrolu nad svojimi aktívami a môže opäť spravovať svoj podnik, s výhradou opatrení, ktoré mu súd stanovil v pláne.

Dlžník musí dodržiavať ustanovenia plánu vo všetkých aspektoch.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

Zmena na súdnu likvidáciu

Súdna likvidácia sa môže vyhlásiť počas alebo po uplynutí obdobia pozorovania, ktoré sa začalo uznesením o ochrane či uznesením o súdnom vyrovnaní.

Súd musí vyhlásiť súdnu likvidáciu hneď, ako sa preukáže, že pokračovanie podnikania nie je možné, alebo ak nebolo možné prijať nijaký plán odčlenenia v rámci súdneho vyrovnania.

Ukončenie povinností dlžníka fyzickej osoby v rámci súdnej likvidácie

Zbavenie dlžníka práva nakladať s majetkom začína plynúť dňom vyhlásenia súdnej likvidácie až do ukončenia likvidácie. Dlžník potom obnoví svoje práva a môže opäť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Dokončenie vykonávania plánu o ochrane alebo súdnom vyrovnaní neumožňuje veriteľom, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, aby konali proti dlžníkovi.

Výslovne sa ustanovuje, že jednotlivé konania sa môžu výnimočne obnoviť len v prípade ukončenia súdnej likvidácie z dôvodu nedostatku aktív.

Čas, keď sa insolvenčné konanie považuje za uzavreté

Obdobie pozorovania je obdobie od dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorým sa začalo konanie, do dňa vyhlásenia rozsudku o prijatí plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, alebo ktorým sa vyhlasuje súdna likvidácia.

V rámci postupu ochrany, ako aj v rámci postupu súdneho vyrovnania sa pokračuje v obchodnej činnosti počas obdobia pozorovania a dlžník v zásade riadi činnosť svojho podniku s určitými obmedzeniami.

Ak existuje reálna možnosť, že podnik je schopný sa zachrániť, obdobie pozorovania sa skončí vypracovaním plánu na ochranu alebo na súdne vyrovnanie.

Prijatie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie umožňuje dlžníkovi získať späť kontrolu nad svojou činnosťou, no nepredstavuje ukončenie konania.

Konanie sa skončí, keď konkurzný sudca schváli správu správcu konkurznej podstaty a konkurzného správcu o ukončení poverenia. Predseda súdu potom vydá nariadenie na ukončenie konania, pričom ide o opatrenie súdnej správy, ktoré nie je možné odvolať.

V súdnom konaní je teda konanie ukončené po vydaní nariadenia o ukončení.

Účinky konania sa však nekončia vydaním uznesenia o ukončení konania, pretože plán na ochranu alebo súdne vyrovnanie stále prebieha.

Dlžník musí dodržiavať ustanovenia plánu vo všetkých aspektoch.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky vzniknuté v konaní uhrádza podnik, na ktorý sa insolvenčné konanie vzťahuje.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Ak súd začne konanie vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie, za dátum ukončenia platieb dlžníka sa v zásade považuje dátum rozhodnutia o začatí konania.

Súd však môže stanoviť za dátum ukončenia platieb aj predchádzajúci dátum, a to až 18 mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania.

Obdobie odo dňa ukončenia platieb do dňa začatia konania vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie sa v tomto prípade označuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony vykonané dlžníkom počas podozrivého obdobia, ktoré sa zdajú byť podvodné, sa rušia.

Návrh na určenie neplatnosti úkonov vykonaných počas podozrivého obdobia patrí do výlučnej právomoci príslušného súdu pre dané konanie.

Návrh môže podať iba správca konkurznej podstaty, konkurzný správca, likvidátor a prokuratúra.

Veritelia môžu podať návrh na určenie neplatnosti úkonov dlžníka jednotlivo alebo kolektívne prostredníctvom konkurzného správcu.

Daný úkon je neplatný vo vzťahu ku všetkým a spätne zrušený.

Existuje dvanásť prípadov záväznej neplatnosti, ktoré sa týkajú neštandardných úkonov:

• všetky úkony, ktoré prevádzajú vlastníctvo hnuteľného alebo nehnuteľného majetku bez poplatku,
• každá zámenná zmluva, v ktorej povinnosti dlžníka značne presahujú záväzky druhej strany,
• akákoľvek platba, bez ohľadu na spôsob, akým bola vykonaná, za dlhy, ktoré nie sú splatné v deň platby,
• akékoľvek vyplatenie splatných dlhov uskutočnené inak ako v hotovosti, napríklad vo forme obchodných zmeniek, bankových prevodov či dokladov o kúpe, alebo akékoľvek iné formy platby, ktoré sú bežne akceptované v obchodných vzťahoch,
• akákoľvek záloha alebo akýkoľvek príkaz na sumy uhradené na základe záložného práva na majetok, ak neexistuje právoplatné súdne rozhodnutie,
• akákoľvek zmluvná hypotéka, akákoľvek právna hypotéka, ako aj zákonná hypotéka manželov a akékoľvek záložné právo alebo záložné právo na majetok dlžníka za dlhy, ktoré boli zmluvne dohodnuté v minulosti,
• akékoľvek ochranné opatrenie, pokiaľ zápis alebo exekučný príkaz nepredchádza dňu ukončenia platby,
• akékoľvek povolenie a uplatnenie opcií zamestnancami podniku,
• akýkoľvek prevod majetku alebo práv v trustovom fonde, pokiaľ sa tento prevod neuskutočnil ako záruka za zmluvne dohodnutý dlh,
• akýkoľvek dodatok k trustovej zmluve, ktorý ovplyvňuje práva alebo majetok, ktoré už boli prevedené v trustovom fonde na zabezpečenie dlhov, ktoré boli zmluvne dohodnuté pred týmto dodatkom,
• ak je dlžník individuálnym podnikateľom s ručením obmedzeným, akékoľvek postúpenie alebo zmena postúpenia majetku podliehajúceho vyplateniu príjmu, ktorý nie je priradený k podnikateľskej činnosti, vedúce k vyčerpaniu aktív, na ktoré sa vzťahuje konanie v prospech iného majetku tohto podnikateľa,
• notárske vyhlásenie o nezabaviteľnosti vyhotovené dlžníkom.

Tieto úkony musia byť zrušené súdom, či už strany konali v dobrej viere, alebo v zlej viere.

Súd môže okrem iného zrušiť úkony, ktorými sa bezplatne prevedie vlastnícke právo k hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku, a vyhlásenie o nezabaviteľnosti vykonané počas šiestich mesiacov pred dňom ukončenia platieb. Tieto prípady podliehajú dobrovoľnému zrušeniu.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Chorvátsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predkonkurzné konanie a konkurzné konanie možno začať proti právnickým osobám, ako aj voči aktívam individuálneho dlžníka, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Individuálny dlžník na účely zákona o konkurze (Stečajni zakon) – „SZ“) je fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (Zakon o porezu na dohodak) alebo fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov právnických osôb podľa ustanovení zákona o dani z príjmov právnických osôb (Zakon o porezu na dobit).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie sa môže začať, ak súd konštatuje existenciu bezprostrednej platobnej neschopnosti, t. j. súd dospeje k záveru, že dlžník nebude schopný splniť svoje existujúce záväzky v deň ich splatnosti.

Platobná neschopnosť sa považuje za bezprostrednú, ak okolnosti, kvôli ktorým je dlžník považovaný za platobne neschopného, ešte nenastali a ak:

− v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou (Financijska agencija) má dlžník jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, pre ktoré existoval platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez akéhokoľvek ďalšieho schválenia zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov, alebo

− dlžník mešká viac ako 30 dní s vyplatením miezd zamestnancom podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom, alebo

− dlžník nezaplatí do 30 dní príspevky a dane z miezd uvedených v predchádzajúcom pododseku, počnúc dňom, kedy sa od neho požadovalo vyplatenie miezd zamestnancom.

b) Konkurzné konanie možno začať, ak súd konštatuje existenciu dôvodov na vyhlásenie konkurzu, t. j. platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Platobná neschopnosť existuje, ak dlžník sústavne nie je schopný vyrovnať svoje nevyrovnané finančné záväzky. Skutočnosť, že dlžník vyrovnal alebo môže byť schopný úplne alebo čiastočne vyrovnať pohľadávky niektorých veriteľov, neznamená, že dlžník je solventný.

Dlžník sa považuje za insolventného:

− ak v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou má jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, ktoré sú viac ako 60 dní po termíne splatnosti, pre ktoré existuje platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez ďalšieho súhlasu zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov;

− ak nevyplatil svojim zamestnancom tri po sebe nasledujúce mzdy podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom.

Nadmerné zadlženie sa považuje za existujúce, ak majetok dlžníka ako právnickej osoby už nepokrýva jeho existujúce záväzky.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní zahŕňa konkurzná podstata celkový majetok vo vlastníctve dlžníka pri začatí konkurzného konania a majetok nadobudnutý dlžníkom počas konkurzného konania. Konkurzná podstata sa používa na vyrovnanie nákladov na konkurzné konanie, pohľadávok veriteľov dlžníka a pohľadávok, ktorých vyrovnanie bolo zabezpečené určitými právami na majetok dlžníka.

Voľné používanie majetku z konkurznej podstaty osobami predtým oprávnenými zastupovať dlžníka podľa zákona alebo individuálnym dlžníkom po začatí konkurzného konania nemá žiadne právne účinky s výnimkou používania, ktoré sa riadi všeobecnými pravidlami dodržiavajúcimi zásadu dôvery vo verejné registre. Protiplnenie sa vráti protistrane z konkurznej podstaty, ak zvýšilo hodnotu konkurznej podstaty.

Ak individuálny dlžník nadobudol dedičstvo alebo odkaz pred začatím konkurzného konania alebo počas neho, iba dlžník je oprávnený prijať dedičstvo alebo odkaz alebo sa ich zriecť.

Ak dlžník vytvorí spoluvlastníctvo alebo akýkoľvek iný právny vzťah alebo partnerstvo s treťou osobou, rozdelenie majetku sa uskutočňuje mimo konkurzného konania. Na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu sa môže požiadať o samostatné vyrovnanie z podielu dlžníka.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

a) Predkonkurzné konanie – požiadavky na vymenovanie správcu sú rovnaké ako na vymenovanie likvidátora. Ak to súd považuje za potrebné, vymenuje správcu svojím rozhodnutím o začatí predkonkurzného konania. Povinnosti správcu sa skončia dňom prijatia rozhodnutia o potvrdení predkonkurznej dohody, dňom začatia konkurzného konania alebo na základe rozhodnutia veriteľov.

Správca v predkonkurznom konaní je povinný:

1. preskúmať obchodné operácie dlžníka;

2. preskúmať zoznam majetku a záväzkov dlžníka;

3. preskúmať dôveryhodnosť registrovaných pohľadávok;

4. napadnúť pohľadávky, ak má na základe vyhlásení veriteľov alebo z iných dôvodov pochybnosti o ich vierohodnosti;

5. vykonávať dohľad nad obchodnými operáciami dlžníka, najmä nad jeho finančnými operáciami, nad stanovením záväzkov voči tretím osobám a nad vydávaním platobných poistných nástrojov a obchodnými činnosťami pri predaji tovaru alebo služieb, pričom sa zabezpečí, aby nebol poškodený majetok dlžníka;

6. podať podnet na súd, ak dlžník koná v rozpore s ustanoveniami článku 67 SZ;

7. vydávať príkazy a osvedčenia podľa článkov 69 a 71 SZ;

8. zabezpečiť, aby náklady na pred‑konkurzné konanie boli vyrovnané v plnom rozsahu a včas;

9. vykonávať iné činnosti podľa SZ.

Odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia môže dlžník uskutočňovať len platby, ktoré sú nevyhnutné na jeho bežné obchodné operácie. Dlžník v tomto období nesmie vyrovnávať záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými pred začatím predkonkurzného konania, s výnimkou hrubých platobných záväzkov voči zamestnancom a bývalým zamestnancom dlžníka vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, keď sa pohľadávky stali splatnými do dátumu začatia predkonkurzného konania, odstupného do výšky stanovenej zákonom a kolektívnymi zmluvami, nárokov na náhradu škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nárokov založených na mzdách zamestnancov zvýšených o výšku základných príspevkov a iných hmotnoprávnych práv zamestnancov v súlade s pracovnými zmluvami a kolektívnymi zmluvami, ktoré sa stali splatnými po predložení návrhu na začatie predkonkurzného konania, ako aj iných platieb nevyhnutných na bežné obchodné operácie podľa osobitného predpisu.

Odo dňa podania návrhu na začatie predkonkurzného konania do vydania rozhodnutia o začatí predkonkurzného konania dlžník nesmie scudziť ani zaťažiť svoj majetok s výnimkou predchádzajúceho súhlasu správcu alebo súdu, ak nebol vymenovaný žiadny správca.

b) Konkurzné konanie – likvidátor v konkurznom konaní je vybraný náhodne z „A“ zoznamu likvidátorov pre územie pokryté príslušným súdom, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak. Na základe tohto výberu súd vymenuje likvidátora v rozhodnutí o začatí konkurzného konania. Vo výnimočných prípadoch, ak bol správca vymenovaný v predkonkurznom konaní, ktoré predchádzalo konkurznému konaniu, alebo ak bol v konkurznom konaní vymenovaný dočasný likvidátor, súd vymenuje za likvidátora správcu alebo dočasného likvidátora.

Likvidátorovi sú udelené práva a povinnosti právnických osôb dlžníka, ak nie je v SZ stanovené inak. Ak dlžník pokračuje vo vykonávaní svojich obchodných operácií počas konkurzného konania podľa článku 217 ods. 2 SZ, obchodné operácie riadi likvidátor.

Likvidátor zastupuje dlžníka. Likvidátor riadi iba tie operácie individuálneho dlžníka, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a zastupuje dlžníka na základe právomocí právneho zástupcu.

Likvidátor je povinný konať svedomito a riadne, a najmä:

1. do dátumu začatia konkurzného konania dať do poriadku účtovné záznamy;

2. zostaviť odhad predbežných nákladov na konkurzné konanie a predložiť ho výboru veriteľov na schválenie;

3. zriadiť výbor pre súpis majetku;

4. zostaviť počiatočnú bilanciu majetku dlžníka;

5. s náležitou starostlivosťou riadiť uzatváranie začatých, ale nedokončených operácií dlžníka a operácií nevyhnutných na zabránenie škôd na majetku dlžníka;

6. zabezpečiť speňaženie pohľadávok dlžníka;

7. svedomito vykonávať obchodné operácie dlžníka uvedené v článku 217 ods. 2 SZ;

8. doručiť chorvátskemu ústavu dôchodkového poistenia doklady týkajúce sa pracovnoprávneho postavenia príjemcov;

9. speňažiť alebo získať s náležitou starostlivosťou majetok a práva dlžníka, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty;

10. pripraviť rozdelenie medzi veriteľov a vykonať rozdelenie po schválení;

11. poskytnúť výboru veriteľov záverečné vyúčtovanie;

12. vykonať následné rozdelenie medzi veriteľov;

13. po ukončení konkurzného konania zastupovať konkurznú podstatu v súlade so SZ.

Likvidátor musí predložiť písomné správy o priebehu konkurzného konania a o bilancii konkurznej podstaty na štandardnom formulári najmenej raz za tri mesiace.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Ak má veriteľ v čase začatia konkurzného konania v súlade so zákonom alebo zmluvou právo na započítanie pohľadávok, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na uvedené právo.

Ak v čase začatia konkurzného konania existuje jedna alebo viacero pohľadávok, ktoré majú byť započítané za odkladnej podmienky alebo nie sú splatné ani nie sú určené na vykonanie rovnakým spôsobom, k započítaniu pohľadávok dôjde, keď boli splnené potrebné podmienky. Na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje pravidlo, ktorým sa stanovuje, že nesplatené pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania a že nepeňažné pohľadávky alebo pohľadávky na nešpecifikovanú peňažnú sumu sa stanovia na peňažnú hodnotu, na ktorú sa odhadujú v čase začatia konkurzného konania. Ak sa pohľadávka, ktorá sa má použiť na započítanie, stane bezpodmienečnou a splatnou pred tým, ako je možné započítanie, započítanie je vylúčené.

Započítanie pohľadávok nie je vylúčené v prípade pohľadávok denominovaných v odlišných menách alebo zúčtovacích jednotkách za predpokladu, že takéto meny alebo zúčtovacie jednotky sa môžu ľahko zameniť v mieste vyrovnania pohľadávky použitej na započítanie. Konverzia sa uskutočňuje podľa výmenného kurzu platného v mieste vyrovnania v čase prijatia vyhlásenia o započítaní pohľadávok.

Započítanie pohľadávok je neprípustné:

1. ak zodpovednosť veriteľa voči konkurznej podstate vznikla až po začatí konkurzného konania;

2. ak pohľadávku postúpil veriteľovi iný veriteľ až po začatí konkurzného konania;

3. ak veriteľ nadobudol svoju pohľadávku cedovaním v posledných šiestich mesiacoch pred začatím konkurzného konania alebo ak sa nezačalo predkonkurzné konanie v posledných šiestich mesiacoch pred dňom začatia konkurzného konania a veriteľ vedel alebo mal vedieť, že dlžník sa stal insolventným alebo že voči dlžníkovi bol predložený návrh na začatie predkonkurzného konania alebo konkurzného konania. Odchylne je započítanie povolené, ak bola pohľadávka cedovaná v súvislosti s plnením neplnenej zmluvy alebo ak bolo právo na plnenie pohľadávky opätovne nadobudnuté úspešným napadnutím právnemu úkonu dlžníka;‑

4. ak veriteľ získal právo na započítanie pohľadávky podľa zrušiteľného právneho úkonu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník a jeho zmluvná protistrana neplnili alebo neplnili v plnom rozsahu dvojstranne záväznú zmluvu, likvidátor môže plniť zmluvu namiesto dlžníka a žiadať, aby druhá strana plnila zmluvu. Ak likvidátor odmieta plniť zmluvu, druhá strana môže speňažiť svoju pohľadávku iba z dôvodu neplnenia ako konkurzný veriteľ. Ak druhá zmluvná strana vyzve likvidátora predložiť svoje pripomienky k jeho právu voľby, likvidátor musí ihneď, a najneskôr po pojednávaní o výkazníctve, oznámiť druhej strane doporučenou poštou, či má v úmysle požadovať plnenie zmluvy. Odchylne, keby druhá strana do času pojednávania o výkazníctve utrpela značnú škodu a informovala o tom likvidátora, likvidátor je povinný oznámiť druhej strane do ôsmich dní doporučenou poštou, či bude požadovať plnenie zmluvy. Ak tak likvidátor neurobí, nebude oprávnený požadovať plnenie zmluvy.

Ak je dlžné plnenie deliteľné a ak druhá strana v čase začatia konkurzného konania čiastočne splnila svoje povinnosti plnenia, je uvedená strana oprávnená uplatniť svoje právo na protiplnenie zodpovedajúce čiastočnému plneniu ako konkurzný veriteľ, a to aj keď likvidátor požiadal o plnenie zostávajúcej časti. Druhá strana nie je oprávnená požadovať vrátenie hodnoty pridanej k majetku dlžníka na základe čiastočného plnenia z dôvodu neuplatnenia svojho práva na protiplnenie.

Ak bola výhrada zapísaná do katastra nehnuteľností na účely zabezpečenia nároku na nadobudnutie alebo zrušenie práv na jednu z nehnuteľností dlžníka alebo na jedno z práv zapísaných v prospech dlžníka alebo na zabezpečenie nároku na zmenu obsahu alebo priority takéhoto práva, veriteľ môže vyrovnať svoj nárok ako veriteľ z konkurznej podstaty. Platí to aj vtedy, ak dlžník prevzal všetky ostatné záväzky voči veriteľovi, ktoré neskôr úplne alebo čiastočne nesplnil. Toto ustanovenie sa vzťahuje analogicky na výhrady v námornom registri, registri lodí vo výstavbe alebo v registri lietadiel.

Ak pred začatím konkurzného konania dlžník predal svoju hnuteľnú vec s výhradou vlastníctva a dal túto vec do držby kupujúcemu, kupujúci môže požadovať plnenie kúpnopredajnej zmluvy. To platí aj vtedy, ak dlžník prevzal ďalšie záväzky voči kupujúcemu, ktoré v plnej miere nesplnil alebo ktoré splnil len čiastočne. Ak pred začatím konkurzného konania dlžník kúpil nehnuteľnosť s výhradou vlastníctva a dostal ju od predávajúceho do držby, likvidátor má právo voľby v súlade s článkom 181 SZ.

Nájom a prenájom nehnuteľností alebo priestorov nezaniká začatím konkurzného konania. To platí aj pre vzťahy súvisiace s nájmom a prenájmom, ktoré dlžník uzavrel ako prenajímateľ vo vzťahu k predmetom, ktoré boli na účely poistenia prevedené na tretiu osobu, ktorá financovala ich nadobudnutie alebo výrobu. Práva, ktoré sa týkajú času pred začatím konkurzného konania, ako aj škôd spôsobených predčasným ukončením zmluvy, môže vykonávať druhá strana iba vtedy, ak má postavenie konkurzného veriteľa.

Likvidátor môže zrušiť nájom alebo prenájom nehnuteľnosti alebo priestorov, v súvislosti s ktorými dlžník uzavrel zmluvu ako nájomca, bez ohľadu na trvanie zmluvy a v závislosti od zákonnej výpovednej lehoty. Ak likvidátor vyhlási zrušenie, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník neprevzal nehnuteľnosť alebo priestory, likvidátor a druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. Ak likvidátor odstúpi, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Každá strana je povinná na žiadosť druhej strany a do 15 dní informovať druhú stranu o svojom zámere odstúpiť od zmluvy. V prípade, že tak strana neurobí, stráca právo na odstúpenie od zmluvy.

Ak mal dlžník ako prenajímateľ nehnuteľnosti alebo priestorov pred začatím konkurzného konania v držbe pohľadávky týkajúce sa vzťahov súvisiacich s nájmom a prenájmom na budúce obdobie, má to právny účinok, pokiaľ sa to týka nájmu alebo prenájmu na aktuálny kalendárny mesiac v čase začatia konkurzného konania. Ak sa konkurzné konanie začne po pätnástom dni v mesiaci, držba pohľadávok má právny účinok aj na ďalší kalendárny mesiac a týka sa konkrétne vyrovnania nájomného a prenájmu. Pohľadávky, ktoré sú v držbe na základe vymáhania, sú rovnocenné zmluvným pohľadávkam.

Likvidátor môže v mene dlžníka ako prenajímateľa zrušiť vzťah týkajúci sa prenájmu alebo nájmu v rámci zákonnej výpovednej lehoty bez ohľadu na zmluvnú výpovednú lehotu.

Tretia strana, na ktorú likvidátor previedol nehnuteľnosť alebo priestory, ktoré dlžník prenajal, a ktorá preto namiesto dlžníka vstupuje do vzťahu týkajúceho sa prenájmu alebo nájmu, môže zrušiť uvedenú zmluvu v rámci zákonom stanovenej výpovednej lehoty.

Ak je dlžník nájomcom, druhá zmluvná strana nesmie po predložení návrhu na začatie konkurzného konania zrušiť nájomnú zmluvu:

1. z dôvodu oneskoreného zaplatenia nájomného alebo prenájmu, ku ktorému došlo pred začatím konkurzného konania;

2. z dôvodu zhoršenia finančnej situácie dlžníka.

Začatie konkurzného konania nemá za následok ukončenie pracovných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb s dlžníkom. Začatie konkurzného konania je osobitným opodstatneným dôvodom na zrušenie pracovnej zmluvy. Po začatí konkurzného konania môžu zamestnanec a likvidátor v mene dlžníka (ako zamestnávateľa) zrušiť pracovnú zmluvu bez ohľadu na trvanie zmluvy a bez ohľadu na právne alebo zmluvné ustanovenia o ochrane zamestnancov. Výpovedná lehota je jeden mesiac, pokiaľ zákon nestanovuje kratšiu lehotu. Ak sa zamestnanci domnievajú, že zrušenie ich pracovnej zmluvy nie je v súlade so zákonom, môžu požadovať ochranu svojich práv podľa zákonníka práce (Zakon o radu).

Likvidátor môže na základe súhlasu súdu uzatvoriť nové pracovné zmluvy na dobu určitú bez obmedzení stanovených vo všeobecných pravidlách o práci v súvislosti s ‑pracovnými zmluvami na dobu určitú s cieľom dokončiť už začaté obchodné operácie a zabrániť možným škodám. Likvidátor stanovuje mzdy a iné zamestnanecké výhody na základe súhlasu súdu a v súlade so zákonom a kolektívnou zmluvou. Mzdy a zamestnanecké výhody, na ktoré zamestnanci získali nárok po začatí konkurzného konania, sa vyrovnávajú ako záväzky konkurznej podstaty.

Právo zamestnancov na účasť sa skončí začatím konkurzného konania. Dohody s radou pracovníkov nie sú pre likvidátora záväzné.

Príkazy dlžníka týkajúce sa majetku, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty, strácajú platnosť pri začatí konkurzného konania. Ak osoba, ktorá dostala príkaz, nevedela o konkurznom konaní bez vlastného zavinenia a pokračuje vo svojich činnostiach, príkaz sa považuje stále za platný. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz v súvislosti s takýmito pokračujúcimi činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky konkurzného veriteľa. Osoba, ktorá dostala príkaz, musí na účely nápravy škody pokračovať vo svojich činnostiach po začatí konkurzného konania až dovtedy, kým činnosti neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, súvisiace s takýmito činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov zkonkurznej podstaty.

Ponuky predložené dlžníkovi alebo ponuky, ktoré predloží dlžník, strácajú platnosť v deň začatia konkurzného konania, pokiaľ neboli prijaté pred uvedeným dňom.

Pokiaľ ide o obchodné zmluvy, ktorými sa niekto zaviazal vykonávať určité služby v mene dlžníka, a pokiaľ ide o oprávnenie dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý vstupuje do konkurznej podstaty, a keď takéto oprávnenie prestane byť platné v dôsledku začatia konkurzného konania, musí osoba, ktorá prijala príkaz, na účely nápravy škody pokračovať vo vykonávaní činností aj po začatí konkurzného konania, kým vykonávanie činností neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, ktoré vyplývajú z pokračujúcich činností, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov z konkurznej podstaty.

Zmluvné ustanovenia, ktoré vopred vylučujú alebo obmedzujú uplatňovanie ustanovení SZ, nemajú právny účinok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť žiadne vymáhacie, správne alebo záručné konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia pred‑konkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľov:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – po začatí konkurzného konania jednotliví veritelia nesmú žiadať vymáhanie ani záruku proti dlžníkovi, pokiaľ ide o tie časti jeho majetku, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, alebo proti inému majetku dlžníka. Veritelia, ktorí nie sú konkurznými veriteľmi, nie sú oprávnení požadovať vymáhanie ani záruku proti budúcim pohľadávkam jednotlivých dlžníkov na základe ich pracovnoprávneho vzťahu alebo inej služby alebo ich pohľadávkam na uvedenom základe v konkurznom konaní s výnimkou vymáhania alebo záruky na vyrovnanie nárokov na výživné a iných nárokov, ktoré môžu byť vyrovnané z časti príjmu dlžníka zo zamestnania, z ktorého sa nemôžu vyrovnať pohľadávky iných veriteľov. Takéto vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa prerušia. Ihneď po pokračovaní týchto konaní vymáhací súd tieto konania zastaví.

Po začatí konkurzného konania veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka vyňaté z konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), môžu na účely výkonu svojich práv začať proti dlžníkovi vymáhacie a záručné konanie v súlade so všeobecnými pravidlami vymáhacieho konania. Zastavené vymáhacie a záručné konania, ktoré veritelia začali pred začatím konkurzného konania, budú pokračovať a budú vykonané vymáhacím súdom v súlade s pravidlami vymáhacieho konania.

Po začatí konkurzného konania veritelia s právom domáhať sa samostatného uspokojenia (razlučni vjerovnici) nie sú oprávnení začať vymáhacie ani záručné konanie. Vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa zastavia. V zastavených vymáhacích a záručných konaniach bude pokračovať súd, ktorý vedie konkurzné konanie, uplatnením pravidiel pre speňaženie položiek, pre ktoré existuje právo na samostatné uspokojenie v konkurznom konaní.

Po začatí konkurzného konania sa povolí zápis do verejných registrov, ak boli splnené nevyhnutné predpoklady na zápis pred tým, ako nadobudli účinnosť právne dôsledky začatia konkurzného konania.

Vymáhanie vyrovnania pohľadávok z konkurznej podstaty, ktoré nie sú založené na právnych úkonoch likvidátora, nie je povolené počas šiestich mesiacov po začatí konkurzného konania.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na:

1. záväzky konkurznej podstaty z dvojstranne záväznej zmluvy, ktorú sa likvidátor zaviazal plniť;

2. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú po uplynutí prvej lehoty, do ktorej likvidátor mohol zrušiť zmluvu;

3. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú, ak likvidátor dostal protihodnotu v prospech konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť občianske súdne konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia predkonkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľa:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – likvidátor prevezme konania vrátane arbitrážneho konania týkajúce sa majetku tvoriaceho súčasť konkurznej podstaty, ktoré prebiehali v čase začatia konkurzného konania, pričom koná v mene a v zastúpení dlžníka. Konania týkajúce sa pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní nemôžu pokračovať dovtedy, kým nebudú preskúmané na pojednávaní o preskúmaní.

Konania proti dlžníkovi, ktoré prebiehajú v čase začatia konkurzného konania, prevezme likvidátor v jeho mene, ak sa týkajú:

1. vylúčenia majetku z konkurznej podstaty;

2. samostatného vyrovnania;

3. záväzkov týkajúcich sa konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

a) Predkonkurzné konanie – veritelia dlžníka v predkonkurznom konaní sú osoby, ktoré mali v čase začatia predkonkurzného konania voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku. Pravidlá SZ, ktorými sa stanovuje právo na hlasovanie v konkurznom vyrovnaní sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom na právo veriteľov hlasovať o pláne reštrukturalizácie.

Veritelia hlasujú písomne na predpísanom hlasovacom formulári. Hlasovací formulár musí byť predložený súdu najneskôr do začiatku pojednávania týkajúceho sa hlasovania a musí byť podpísaný a osvedčený oprávnenou osobou. Ak do začiatku pojednávania veritelia nepredložia hlasovací formulár alebo predložia hlasovací formulár, z ktorého nemožno jednoznačne určiť, ako hlasovali, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Veritelia prítomní na pojednávaní hlasujú použitím predpísaného hlasovacieho formulára. Ak veritelia oprávnení hlasovať nehlasujú na tomto pojednávaní, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Každá skupina veriteľov oprávnených hlasovať hlasuje samostatne o pláne reštrukturalizácie. Pravidlá klasifikácie účastníkov konkurzného vyrovnania sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahujú na klasifikáciu veriteľov v predkonkurznom konaní.

Predpokladá sa, že veritelia prijali plán reštrukturalizácie, ak zaň hlasovala väčšina všetkých veriteľov a ak je v každej skupine súčet všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali za tento plán, najmenej dvojnásobok súčtu pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu.

Veritelia, ktorí majú spoločné právo alebo ktorých práva tvorili do vzniku dôvodov na predbežný konkurz jediné jednotné právo, sa pri hlasovaní rátajú ako jeden veriteľ.‑ S držiteľmi samostatných práv alebo užívacích práv sa zaobchádza zodpovedajúcim spôsobom.

b) Konkurzné konanie – výbor veriteľov – súd môže na ochranu záujmov veriteľov v konkurznom konaní pred prvým vypočutím veriteľov zriadiť výbor veriteľov a vymenovať jeho členov.

Vo výbore veriteľov musia byť zastúpení veritelia s pohľadávkami v najvyššej sume aj veritelia s pohľadávkami s nízkou hodnotou. Vo výbore veriteľov musí byť zastúpený aj zástupca bývalých zamestnancov dlžníka, pokiaľ sa ako veritelia nezúčastňujú na konaní s pohľadávkami so zanedbateľnou hodnotou.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) a osoby, ktoré nie sú veriteľmi, ale ktoré by svojimi odbornými znalosťami mohli prispieť k práci výboru, môžu byť vymenovaní za členov výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí mať nepárny počet členov, najviac deväť. Ak je počet veriteľov nižší ako päť, všetkým veriteľom sa udelia právomoci výboru veriteľov.

Ak na pojednávaní o preskúmaní boli uznané pohľadávky veriteľov určené v hodnote presahujúcej 50 miliónov HRK a dlžník má v deň začatia konkurzného konania pracovné zmluvy s viac ako 20 zamestnancami, súd je zodpovedný za umožnenie veriteľom rozhodnúť o zriadení výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí dohliadať na likvidátora a pomáhať mu pri vykonávaní obchodných činností, ako aj pri monitorovaní operácií podľa článku 217 SZ, skúmať knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikania a nariadiť kontrolu obratu a výšku hotovosti. Výbor veriteľov môže splnomocniť jednotlivých členov výboru na vykonávanie jednotlivých činností v rámci svojej oblasti zodpovednosti.

Výbor veriteľov v rámci svojej oblasti zodpovednosti najmä:

1. preskúma správy likvidátora o priebehu konkurzného konania a o stave konkurznej podstaty;

2. preskúma obchodné knihy a celú dokumentáciu, ktorú prevzal likvidátor;

3. podá námietky na súd proti úkonom likvidátora;

4. udelí schválenie odhadu nákladov na konkurzné konanie;

5. poskytne súdu stanovisko k likvidácii majetku dlžníka na žiadosť súdu;

6. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k pokračovaniu prebiehajúcich obchodných operácií alebo k činnostiam dlžníka;

7. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k uznaniu oprávnených strát, ktoré boli stanovené v súpise majetku.

(3) Výbor veriteľov musí informovať veriteľov o priebehu konania a o stave konkurznej podstaty.

Zhromaždenie veriteľov

Súd zvolá zhromaždenie veriteľov. Právo na účasť sa udelí všetkým konkurzným veriteľom, všetkým konkurzným veriteľom s právom na samostatné vyrovnanie, likvidátorovi a individuálnemu dlžníkovi.

Na pojednávaní o výkazníctve alebo na akomkoľvek následnom pojednávaní je zhromaždenie veriteľov oprávnené:

1. zriadiť výbor veriteľov, ak ešte nebol zriadený, zmeniť jeho zloženie alebo zrušiť výbor;

2. vymenovať nového likvidátora;

3. rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení činností dlžníka a o spôsobe a podmienkach likvidácie majetku dlžníka;

4. nariadiť likvidátorovi, aby vypracoval konkurzné vyrovnanie;

5. prijať akékoľvek rozhodnutia patriace do právomoci výboru veriteľov;

6. rozhodnúť o iných otázkach relevantných pre vykonávanie a ukončenie konkurzného konania podľa SZ.

Zhromaždenie veriteľov má právo požiadať likvidátora, aby predložil oznámenia a správy o stave záležitostí a obchodných operácií. Ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov, zhromaždenie veriteľov môže nariadiť kontrolu obratu a výšky hotovosti riadené likvidátorom.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

a) Predkonkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú na príslušný útvar finančnej agentúry na štandardnom formulári, ku ktorému sú pripojené kópie dokumentov, z ktorých pohľadávka vyplýva alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Ministerstvo financií – daňová správa (Ministarstvo financija – Porezna uprava) môže prihlásiť pohľadávky vyplývajúce z daní, daňových prirážok a príspevkov na povinné poistenie, ktoré musia byť podľa zákona strhnuté zo zárobkov a platov, ako aj iné pohľadávky, ktoré sú oprávnené vyberať na základe osobitných predpisov, s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z daní a daňových prirážok z príjmov zo zamestnania a príspevkov zo základnej sumy pre osoby poistené v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

V predkonkurznom konaní zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa nemôžu prihlásiť pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu, odstupného do výšky stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky na základe náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; tieto pohľadávky nemôžu byť predmetom pred‑konkurzného konania. Ak žiadateľ neoznámil tieto pohľadávky v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania alebo ak ich uviedol omylom, zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa majú právo podať námietku.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre samostatné uspokojenie a časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a musia vydať vyhlásenie o tom, či sa vzdávajú práva na samostatné vyrovnanie alebo nie.

Veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka oslobodené od konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), sú pri prihlasovaní svojich pohľadávok povinní poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre právo na oslobodenie a o časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na oslobodenie.

Obidva typy veriteľov (razlučni vjerovnici a izlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok vydať vyhlásenie o svojom súhlase alebo odmietnutí súhlasu s pozastavením vyrovnania z majetku, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, alebo s pozastavením oddelenia aktív, na ktoré sa vzťahuje ich právo na oslobodenie, na účely vykonávania plánu reštrukturalizácie.

Predkonkurzná dohoda nesmie zasahovať do práva veriteľov na samostatné vyrovnanie z majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na samostatné vyrovnanie, pokiaľ v uvedenej dohode nie je stanovené inak. Ak sa v predkonkurznej dohode výslovne stanovuje inak, musí sa uviesť, ktorá časť práv týchto veriteľov sa má obmedziť, na ako dlho bude vyrovnanie odložené a aké ďalšie ustanovenia týkajúce sa pred‑konkurzného konania sa vzťahujú na uvedené práva.

Ak veriteľ neprihlási pohľadávku, ale pohľadávka bola uvedená v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania, takáto pohľadávka sa považuje za prihlásenú.

Dlžník a správca, ak je vymenovaný, musia uviesť stanovisko k prihláseným pohľadávkam veriteľov. Táto pripomienka sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári, ktorý pre každú pohľadávku obsahuje tieto informácie:

1. číslo pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

2. informácie o identifikácii veriteľov;

3. výšku prihlásenej pohľadávky;

4. vyhlásenie dlžníka a správcu, ak je vymenovaný, v ktorom sa uznáva alebo napáda pohľadávka;

5. napadnutú výšku pohľadávky;

6. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Po uplynutí lehoty na vyjadrenie stanoviska k prihláseným pohľadávkam dlžník aj správca, ak je vymenovaný, už nemôžu namietať voči pohľadávkam, ktoré uznali.

Veriteľ môže napadnúť prihlásenú pohľadávku iného veriteľa.

Napadnutie pohľadávky sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári a musí obsahovať tieto informácie:

1. informácie o identifikácii veriteľa, ktorý napáda pohľadávku;

2. referenčné číslo napadnutej pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

3. informácie na identifikáciu veriteľa, ktorý prihlásil napadnutú pohľadávku;

4. výšku prihlásenej napadnutej pohľadávky;

5. vyhlásenie veriteľa, ktorý napadol pohľadávku;

6. napadnutú výšku pohľadávky;

7. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Finančná agentúra zostaví tabuľku prihlásených pohľadávok a tabuľku napadnutých pohľadávok na štandardnom formulári.

b) Konkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú u likvidátora na štandardnom formulári dvojmo, pričom sa priložia kópie dokumentov, z ktorých vyplýva pohľadávka alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Likvidátor do začatia konkurzného konania zostaví zoznam všetkých pohľadávok zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré sa musia vykazovať v hrubých a čistých sumách; dve kópie prihlášky pohľadávok musia byť predložené na podpis.

Pohľadávky veriteľov s nižšou prioritou sa prihlasujú iba na základe osobitnej výzvy súdu. V prihláške takýchto pohľadávok by sa malo uviesť, že ide o pohľadávky s nízkou prioritou a poradie, na ktoré má veriteľ nárok.

Veritelia oprávnení požiadať o oslobodenie (izlučni vjerovnici) musia informovať likvidátora o svojom práve na oslobodenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje, alebo vo svojom oznámení uviesť svoje právo na náhradu za právo na oslobodenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie (razlučni vjerovniciì) sú povinní informovať likvidátora o svojom práve na samostatné uspokojenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje. Ak takíto veritelia prihlásia pohľadávku aj ako konkurzní veritelia, musia vo svojej prihláške uviesť časť majetku konkurzného dlžníka, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a sumu, do ktorej ich pohľadávka pravdepodobne nebude vyrovnaná uvedeným právom na oddelenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie, ktorí zodpovedajúcim spôsobom nebudú informovať likvidátora o uvedenom práve, nestrácajú právo na samostatné vyrovnanie. Vo výnimočných prípadoch veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie strácajú svoje právo na samostatné vyrovnanie a nemajú nárok na náhradu škody ani na akúkoľvek inú náhradu od konkurzného dlžníka alebo veriteľa, ak bol predmet práva na samostatné uspokojenie speňažený v konkurznom konaní bez nich a právo na oddelenie nebolo zapísané do verejného registra alebo likvidátor o ňom nevedel alebo o ňom nemohol vedieť.

Prihlásené pohľadávky sa preskúmajú z hľadiska ich výšky a poradia priority na pojednávaní o preskúmaní.

Likvidátor musí konkrétne reagovať na to, či uzná alebo napadne každú prihlásenú pohľadávku.

Pohľadávky napadnuté likvidátorom, individuálnym dlžníkom alebo jedným z konkurzných veriteľov sa musia preskúmať samostatne. Práva na oslobodenie a práva na samostatné uspokojenie nepodliehajú preskúmaniu.

Pohľadávka sa považuje za stanovenú, ak je na pojednávaní o preskúmaní uznaná likvidátorom a nie je napadnutá konkurzným veriteľom alebo ak je vznesené napadnutie zamietnuté. -

Súd zostaví tabuľku pohľadávok, ktoré boli preskúmané, do ktorej pre každú prihlásenú pohľadávku zapíše sumu, na ktorú bola pohľadávka stanovená, poradie jej priority a osobu, ktorá pohľadávku napadla. Do tabuľky sa zapíšu aj napadnutia pohľadávok zo strany individuálneho dlžníka. Súd uvedie stanovenie pohľadávky aj na zmenkách a iných dokumentoch o dlhu.

Na základe tabuľky preskúmaných pohľadávok súd rozhodne o určení výšky a poradia stanovených alebo napadnutých individuálnych pohľadávok. Na základe tohto rozhodnutia súd takisto rozhodne o odkázaní na podanie žaloby na stanovenie alebo napadnutie pohľadávok.

Ak likvidátor napadol pohľadávku, súd odkáže veriteľa na podanie žaloby proti dlžníkovi na stanovenie napadnutej pohľadávky.

Ak jeden z konkurzných veriteľov napadol pohľadávku, ktorú uznal likvidátor, súd uvedeného veriteľa odkáže na podanie žaloby na stanovenie napadnutej pohľadávky. V takomto konaní osoba, ktorá namieta voči pohľadávke, koná v mene a v zastúpení dlžníka.

Ak boli napadnuté pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, podá sa žaloba na stanovenie napadnutých pohľadávok v súlade so všeobecnými ustanoveniami v konaní pred súdom a osobitnými ustanoveniami pre konanie v pracovnoprávnych sporoch.

Ak pre napadnutú pohľadávku existuje exekučný titul, súd odkáže namietajúcu stranu na podanie žaloby s cieľom dokázať opodstatnenosť svojho napadnutia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Vysporiadanie veriteľov sa uskutočňuje na základe peňažného toku. Podriadení veritelia sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadňujú. Rozdelenie vykonáva likvidátor. Pred každým rozdelením musí likvidátor získať súhlas výboru veriteľov alebo súdu, ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú najvyššie v poradí, zahŕňajú pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré vznikli do dňa začatia konkurzného konania z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ ide o celkovú hrubú sumu, odstupné vo výške stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky vyplývajúce z náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú druhé v poradí, zahŕňajú všetky ostatné pohľadávky proti dlžníkovi s výnimkou pohľadávok klasifikovaných ako podriadené pohľadávky.

Po vyrovnaní pohľadávok v prvom rade sa pohľadávky klasifikované ako podriadené vyrovnajú v tomto poradí:

1. úroky z pohľadávok konkurzných veriteľov od začatia konkurzného konania;

2. náklady jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli ich účasťou na konaní;

3. pokuty vydané za trestné činy alebo porušenia a náklady vyplývajúce z trestného konania alebo konania o porušení;

4. pohľadávky, ktoré vyžadujú voľné poskytovanie služieb dlžníka;

5. pohľadávky týkajúce sa splatenia pôžičiek s cieľom nahradiť kapitál člena spoločnosti alebo zodpovedajúcu pohľadávku.

Nevyrovnané pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania.

Pohľadávky súvisiace s rozväzovacou podmienkou, ktorá nadobúda účinnosť pri začatí konkurzného konania, sa považujú za bezpodmienečné pohľadávky, dokiaľ takáto podmienka nenadobudne účinnosť.

Náklady na konkurzné konanie a ostatné záväzky konkurznej podstaty sa vyrovnávajú najskôr z konkurznej podstaty. Likvidátor vyrovnáva pohľadávky v poradí ich splatnosti.

Pred rozdelením zostaví likvidátor zoznam pohľadávok, ktoré sa zohľadnia pri rozdelení (rozdeľovací zoznam). Pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka z pracovnoprávneho vzťahu vzniknuté do dňa začatia konkurzného konania sa zohľadňujú v hrubej výške. Zoznam musí obsahovať súčet pohľadávok a dostupnú sumu z konkurznej podstaty, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov.

Veriteľ oprávnený na samostatné uspokojenie, voči ktorému má dlžník aj osobnú zodpovednosť, by mal najneskôr do 15 dní od oznámenia rozdeľovacieho zoznamu predložiť likvidátorovi dôkaz o tom, že sa vzdal práva na samostatné uspokojenie – a v akej výške – alebo že neexistovalo žiadne samostatné vyrovnanie. Ak v náležitej lehote dôkaz nepredloží, jeho pohľadávka sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadní.

Pohľadávky s odkladacou podmienkou sa pri čiastočnom rozdelení zohľadnia v ich plnej výške. Počas rozdelenia sa vyhradí podiel týkajúci sa týchto pohľadávok.

Počas konečného rozdelenia sa pohľadávky s odkladacou podmienkou nezohľadnia, ak je možnosť splnenia podmienky taká vzdialená, že v čase rozdelenia nemá žiadnu dôležitú hodnotu. V tomto prípade sú sumy vyhradené na uspokojenie tejto pohľadávky počas predchádzajúcich rozdelení zahrnuté do majetku, z ktorého sa má uskutočniť konečné rozdelenie.

Veriteľom vylúčeným z čiastočného rozdelenia, ktorí následne splnia podmienky stanovené v článkoch 275 a 276 SZ, sa vyplatí suma rovnajúca sa ostatným veriteľom zo zostatku konkurznej podstaty počas nasledujúceho rozdelenia. Iba potom bude možné pokračovať vo vyrovnaní pohľadávok iných veriteľov.

Konečné rozdelenie sa začne ihneď po dokončení speňaženia konkurznej podstaty. Konečné rozdelenie je možné začať len so súhlasom súdu.

Ak sa pohľadávky všetkých veriteľov môžu vyrovnať v plnej výške pri konečnom rozdelení, likvidátor prevedie akýkoľvek zostávajúci prebytok na individuálneho dlžníka. Ak je dlžníkom právnická osoba, likvidátor ceduje na každú osobu, ktorá má podiel u dlžníka, časť prebytku, na ktorú by táto osoba mala nárok v prípade likvidačného konania mimo konkurzného konania.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

a) Predkonkurzné konanie – ak veritelia prijmú plán reštrukturalizácie, súd na základe rozhodnutia uzná schválenie plánu reštrukturalizácie a potvrdí pred‑konkurznú dohodu, pokiaľ:

– jeden z veriteľov s dostatočnou istotou nestanoví, že plán reštrukturalizácie obmedzuje práva pod úroveň toho, čo by pri primeranom očakávaní dostal pri absencii reštrukturalizácie;

– z plánu reštrukturalizácie sa nezdá pravdepodobné, že jeho realizácia umožní dlžníkovi, aby sa stal solventným v období do konca súčasného roka a v priebehu dvoch nasledujúcich kalendárnych rokov;

– v pláne reštrukturalizácie sa nevymedzilo vyrovnanie súm, ktoré by veritelia dostali, keby ich pohľadávka nebola napadnutá; alebo

– v pláne reštrukturalizácie sa nenavrhla kapitalizácia pohľadávok jedného alebo viacerých veriteľov a členovia dlžníka nevydali rozhodnutie napádajúce takúto činnosť v súlade so zákonom o spoločnostiach (Zakon o trgovačkim društvima).

Ak neboli splnené podmienky na potvrdenie predkonkurzného vyrovnania, súd na základe rozhodnutia určí, že potvrdenie pred‑konkurzného vyrovnania sa odvolá a konanie sa zastaví.

Potvrdená predkonkurzná dohoda má právny účinok voči veriteľom, ktorí sa nezúčastnili na konaní, a veriteľom, ktorí sa zúčastnili na konaní a ich napadnuté pohľadávky sú stanovené následne.

Dlžník, ktorý dosiahol zisk zo záväzkov, ktoré sú odpísané podľa potvrdenej predkonkurznej dohody, si musí podržať takýto nadobudnutý zisk až do uplynutia lehoty na splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z predkonkurznej dohody.

Ak veriteľ odpíše pohľadávku dlžníka v súlade s potvrdenou predkonkurznou dohodou, výška odpísanej pohľadávky sa uzná ako výdavky veriteľa odpočítateľné z daní.

b) Konkurzné konanie – ihneď po dokončení konečného rozdelenia vydá súd rozhodnutie o ukončení konkurzného konania, ktoré je doručené orgánu, ktorý spravuje register, v ktorom je dlžník zaregistrovaný. Po vyškrtnutí z registra dlžník, ktorý je právnickou osobou, prestáva existovať, a dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je zbavený postavenia samostatného obchodníka, podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurzní veritelia môžu po ukončení konkurzného konania proti individuálnemu dlžníkovi pokračovať v neobmedzenom požadovaní svojich zvyšných pohľadávok.

Konkurzní veritelia môžu vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi na základe rozhodnutia, ktorým sa stanovuje stanovenie ich pohľadávok, za predpokladu, že boli pohľadávky boli stanovené a dlžník ich na pojednávaní o preskúmaní nenapadol. Pohľadávka, ktorá bola neúspešne napadnutá, je rovnocenná nenapadnutej pohľadávke.

Na návrh likvidátora alebo ktoréhokoľvek z veriteľov alebo konajúc ex officio súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia, ak po záverečnom pojednávaní:

1. sú splnené nevyhnutné predpoklady pre vyhradené sumy, ktoré sa majú rozdeliť veriteľom;

2. sumy, ktoré boli zaplatené z konkurznej podstaty, sa znovu vrátia do konkurznej podstaty.

3. bol zistený majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

Súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia bez ohľadu na skutočnosť, že konanie bolo ukončené.

Súd môže upustiť od následného rozdelenia a previesť sumu, ktorá je k dispozícii na rozdelenie veriteľom, alebo previesť predmet, ktorý bol zistený, na individuálneho dlžníka, ak to považuje za vhodné vzhľadom na predmetnú zanedbateľnú sumu alebo malú hodnotu predmetu a na náklady na pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia. Súd môže podmieniť pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia zálohovou platbou, ktorou sa vyrovnajú náklady na uvedené konania.

Po vykonaní následného rozdelenia súd vydá rozhodnutie o ukončení konkurzného konania.

Po nariadení následného rozdelenia likvidátor rozdelí podľa konečného zoznamu sumu, ktorou je možné voľne disponovať, alebo sumu získanú zo speňaženia časti konkurznej podstaty, ktorá bola následne zistená. Likvidátor poskytne súdu konečné vyúčtovanie.

Veritelia z konkurznej podstaty, o ktorých pohľadávkach sa likvidátor dozvedel:

1. počas čiastočného rozdelenia po určení časti na rozdelenie;

2. počas konečného rozdelenia po ukončení záverečného pojednávania;

3. počas následného rozdelenia po uverejnení zoznamu pre uvedené rozdelenie;

môžu požiadať o vyrovnanie len zo zvyšného zostatku konkurznej podstaty po rozdelení.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ znáša svoje vlastné náklady na konanie v predkonkurznom a konkurznom konaní, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne úkony, ktoré sa vykonali pred začatím konkurzného konania, ktoré narúšajú jednotné vysporiadanie konkurzných veriteľov (čím sa spôsobí škoda veriteľom) alebo ktoré zvýhodňujú určitých veriteľov na úkor iných (preferenčné zaobchádzanie s veriteľmi), môže likvidátor napadnúť v mene dlžníka a veriteľov v konkurze v súlade s ustanoveniami SZ. Opomenutia, ktoré viedli k strate práva dlžníka alebo na základe ktorých boli založené, vedené alebo zaručené peňažné pohľadávky proti nemu, sa považujú za rovnocenné takýmto právnym úkonom.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie spôsobom a v čase, ktorý zodpovedá podstate jeho práv (kongruentné vyrovnanie) a ktorý sa vykonal v priebehu posledných troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, môže byť napadnutý, ak bol v čase úkonu dlžník v platobnej neschopnosti a veriteľ o tejto platobnej neschopnosti vedel.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie v súlade s podstatou jeho práv, môže byť napadnutý, ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak veriteľ v čase úkonu vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania, ak vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zjavné, že existovala platobná neschopnosť alebo že bol podaný návrh na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli o platobnej neschopnosti a o návrhu na začatie konkurzného konania.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje záruku alebo uspokojenie veriteľovi, ktorý nemal právo na vznesenie nároku alebo nemal právo na vznesenie nároku uvedeným spôsobom alebo v uvedenom čase, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v poslednom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo po podaní návrhu; alebo

2. ak bol vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a dlžník bol v tom čase v platobnej neschopnosti; alebo

3. ak bol úkon vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a veriteľ v čase vykonania úkonu vedel, že spôsobí škodu konkurzným veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že úkon spôsobí škodu iným veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zrejmé, že veritelia utrpia škodu. Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli, že konkurzným veriteľom bude spôsobená škoda.

Právny úkon dlžníka, ktorý priamo vedie k škode spôsobenej konkurzným veriteľom, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v priebehu troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, ak bol dlžník v čase úkonu v platobnej neschopnosti a ak druhá strana vedela o platobnej neschopnosti; alebo

2. ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak druhá osoba vedela alebo mala vedieť v čase právneho úkonu o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

K akémukoľvek právnemu úkonu dlžníka, ktorý vedie ku strate akýchkoľvek práv dlžníka alebo ktorý bráni uplatneniu akýchkoľvek práv dlžníka, alebo k akémukoľvek úkonu, na základe ktorého môže byť peňažná pohľadávka voči dlžníkovi ponechaná v platnosti alebo vymáhaná, sa pristupuje rovnako ako k úkonu, ktorý vedie k priamej škode spôsobenej veriteľom.

Právny úkon, ktorý dlžník vykonal v priebehu posledných desiatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr s úmyslom spôsobiť škodu veriteľom, môže byť napadnutý, ak druhá strana v čase úkonu vedela o zámere dlžníka. Znalosť úmyslu sa predpokladá, ak druhá strana vedela, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že tento úkon spôsobí škodu veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo zrejmé, že dlžník bol v platobnej neschopnosti a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom.

Zmluvy s peňažným plnením, ktoré boli uzatvorené dlžníkom a osobami blízkymi dlžníkovi, môžu byť napadnuté, ak spôsobia priamu škodu veriteľom. Takúto zmluvu nie je možné napadnúť, ak bola uzatvorená viac ako dva roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo ak druhá strana dokáže, že v čase uzatvorenia zmluvy nevedela o zámeroch dlžníka spôsobiť škodu veriteľom.

Právny úkon dlžníka bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou môže byť napadnutý, pokiaľ nebol vykonaný štyri roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania. V prípade príležitostného daru zanedbateľnej hodnoty nemôže byť úkon napadnutý.

Právny úkon, ktorým člen spoločnosti požiada o splatenie pôžičky použitej na náhradu kapitálu alebo ktorým vznesie akýkoľvek iný podobný nárok je neplatný:

1. ak poskytuje záruku a ak bol úkon vykonaný v priebehu posledných piatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr;

2. ak zaručuje vyrovnanie a ak bol úkon vykonaný v poslednom roku pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr.

Právny úkon, ktorým sa úplne alebo čiastočne vráti tichému spoločníkovi podiel tichého spoločníka spoločnosti alebo ktorým sa tichý spoločník úplne alebo čiastočne vzdá svojho podielu na vzniknutej strate, môže byť napadnutý, ak zmluva, na ktorej je takýto úkon založený, bola uzavretá v priebehu posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania proti spoločnosti alebo neskôr. To isté platí v prípade, ak je tichý spoločník zlikvidovaný v súlade so zmluvou.

V prípade kongruentného vyrovnania nemôžu byť platby od dlžníka vyrovnané prostredníctvom zmenky opätovne získané od príjemcu, ak by podľa zákona o prevoditeľných cenných papieroch príjemca v prípade odmietnutia prijatia platby stratil nárok voči ostatným dlžníkom.

Právny úkon sa považuje za vykonaný v čase, keď nastali jeho právne účinky.

Ak sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje zápis do verejnej knihy, registra alebo denníka, predpokladá sa, že právny úkon bol vykonaný, len čo boli splnené iné nevyhnutné predpoklady na platnosť, vyhlásenie dlžníka o zámere vykonať takýto zápis sa stane záväzným a druhá strana podá žiadosť o zápis právnej zmeny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žiadosti o zápis vopred na zaručenie práva na právnu zmenu.

Ak právny úkon podlieha podmienke alebo lehote, zohľadní sa čas, kedy bol vykonaný, a nie čas, kedy nastane táto podmienka alebo uplynie lehota.

Môže byť napadnutý právny úkon, pre ktorý bol získaný exekučný príkaz, a právny úkon vykonaný v rámci procesu vymáhania.

Ak dlžník na svoje plnenie akceptoval protihodnotu rovnakej hodnoty, ktorá sa stala priamo súčasťou jeho majetku, právny úkon, ktorý je základom tohto plnenia, môže byť napadnutý iba za podmienky úmyselnej škody.

Likvidátor môže v mene dlžníka napadnúť právne úkony dlžníka na základe súhlasu súdu. Podnet je podaný proti osobe, voči ktorej bol napadnutý úkon vykonaný.

Likvidátor môže podať podnet s cieľom napadnúť právne úkony do jeden a pol roka odo dňa začatia konkurzného konania.

Každý konkurzný veriteľ môže sám na vlastné náklady podať žalobu s cieľom napadnúť právne úkony, ak:

– likvidátor nepodal žalobu na účely napadnutia právnych úkonov v lehote stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ – do troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ;

– likvidátor stiahne žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia konečného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje stiahnutie žaloby na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda);

– predtým požiadal likvidátora o vyhlásenie a likvidátor vyhlásil, že nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia vyhlásenia likvidátora na elektronickej oznamovacej tabuli súdu;

– predtým požiadal o vyhlásenie likvidátora a likvidátor do troch mesiacov neuviedol, či podá alebo nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia výzvy na predloženie takéhoto vyhlásenia.

Ak bolo vyhovené žiadosti o napadnutie právnych úkonov, napadnutý právny úkon nebude mať žiadny právny účinok voči konkurznej podstate a druhá strana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ. Návrh na vymáhanie založený na rozhodnutí, ktorým sa prijíma žiadosť o napadnutie právnych úkonov, môže podať likvidátor v mene a v zastúpení dlžníka alebo konkurznej podstaty a konkurzný veriteľ vo svojom vlastnom mene a v prospech konkurzného dlžníka alebo konkurznej podstaty.

Osoba, ktorá akceptuje výkon bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou, musí vrátiť, čo dostala, len ak sa ňou obohatila, pokiaľ nevedela alebo nemala vedieť, že takýto výkon spôsobí škodu veriteľom.

Konečné rozhodnutie vydané v rámci žaloby na účely napadnutia právnych úkonov sa vzťahuje na konkurzného dlžníka, konkurznú podstatu a všetkých konkurzných veriteľov, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ.

Ak súd vyhovel žiadosti o napadnutie právneho úkonu, protistrana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu. Po vrátení týchto výhod do konkurznej podstaty majú veritelia, ktorí sú žalobcami, nárok na preferenčné vyrovnanie z uvedených výhod pomerne k výške ich stanovených pohľadávok.

Právne úkony dlžníka je možné napadnúť podaním námietky v rámci konania bez akejkoľvek lehoty.

Právny úkon môže byť napadnutý dokonca aj voči dedičovi alebo inému univerzálnemu právnemu nástupcovi protistrany.

Právny úkon môže byť napadnutý voči iným právnym nástupcom protistrany:

1. ak právny nástupca v čase nadobudnutia vedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

2. ak bol právny nástupca v čase nadobudnutia osobou v blízkom vzťahu s dlžníkom, pokiaľ nepreukáže, že v tom čase nevedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

3. ak to, čo bolo nadobudnuté, bolo prevedené na právneho nástupcu bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou.

Právny úkon vykonaný po začatí konkurzného konania, ktorý zostáva platný podľa pravidiel o ochrane dôvery vo verejné registre, môže byť napadnutý podľa pravidiel o napadnutí právnych úkonov vykonaných pred začatím konkurzného konania.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Taliansko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodným subjektom (fyzickým aj právnickým osobám) za predpokladu, že spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) počas troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali aktíva v hodnote 300 000,00 EUR alebo viac;

b) v každom z troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali hrubý ročný príjem vo výške 200 000,00 EUR alebo viac;

c) celkový dlh (ku dňu podania návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi) dosahuje výšku 500 000,00 EUR alebo viac (bez ohľadu na dátum, kedy vznikol).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) v prípade insolvenčného konania sa vyžaduje, aby bol podnik platobne neschopný; o jeho začatie môže požiadať:

– dlžník,

– veriteľ,

– generálny prokurátor,

b) v prípade dohody s veriteľmi (concordato preventivo) sa vyžaduje, aby bol podnik v ťažkostiach (t. j. aby prežíval finančné ťažkosti, ktoré nie sú natoľko závažné, aby spôsobili platobnú neschopnosť); o dohodu môže požiadať len dlžník.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Všetok majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty, okrem tohto majetku:

1. výlučne osobný majetok a práva;

2. výživné, mzdy, dôchodky, platy a to, čo osoby v platobnej neschopnosti zarábajú v práci v rámci toho, čo je nevyhnutné na obživu pre nich a ich rodinu;

3. príjem z majetku detí osoby v platobnej neschopnosti, ktorý má táto osoba k dispozícii zo zákona, majetok vo fondoch odložený pre potreby rodiny (fondo patrimoniale) a príjem z neho, s výnimkou prípadov stanovených v článku 170 Občianskeho zákonníka;

4. položky, ktoré nemožno podľa zákona zablokovať.

Súčasťou konkurznej podstaty je aj všetok majetok nadobudnutý osobou v platobnej neschopnosti po začatí konania, nezahŕňa však záväzky, ktoré vznikli s cieľom nadobudnúť a zachovať tento majetok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurzný správca (správca) má právomoc/povinnosť spravovať majetok, predať ho a rozdeliť výnos medzi veriteľov.

Správca môže osobu v platobnej neschopnosti vypočúvať s cieľom odhaliť informácie a táto osoba môže napadnúť opatrenia prijaté správcom a súdom vymenovaným konkurzným správcom, ale len vtedy, keď boli tieto opatrenia prijaté v rozpore so zákonom (a teda nie iba z dôvodu osobného prospechu).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Každý, kto musí zaplatiť peniaze správcovi, môže vyrovnať tento dlh pohľadávkou (controcredito) vzhľadom na rovnaké konanie, ale len ak dlh aj pohľadávka vznikli pred začatím konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Správca môže rozhodnúť, či zmluvy platné v čase začatia insolvenčného konania by mali platiť aj naďalej alebo by sa mali ukončiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Veritelia môžu podať žalobu po začatí insolvenčného konania len v prípade, že správca nebude konať, t. j. ak (vedome alebo z obyčajného zanedbania) takúto žalobu nepodá.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V žalobách podaných veriteľom na osobu, ktorá sa neskôr vyhlási za insolventnú, môže pokračovať len správca.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Výbor veriteľov tvoria traja alebo piati veritelia a má značné právomoci, pretože:

– povoľuje transakcie, dohody, upustenie od žalôb, uznanie práv tretích strán, zrušenie hypoték, vrátenie zábezpek, uvoľnenie dlhopisov, prijatie dedičstva a darov a všetky ostatné akty podliehajúce špeciálnej správe,

– podáva návrhy na súd týkajúce sa výmeny správcu,

– schvaľuje plán likvidácie,

– povoľuje správcovi prevziať zmluvy účinné ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti,

– zúčastňuje sa na inventarizácii majetku osoby v platobnej neschopnosti,

– má prístup k všetkým dokumentom týkajúcim sa konania,

– povoľuje správcovi vyňať z majetku jednu alebo viacero položiek majetku alebo ukončiť ich likvidáciu, ak sa likvidácia javí ako očividne nevýhodná,

– podáva súdom vymenovanému konkurznému správcovi návrh na pozastavenie predaja majetku.

Okrem uvedených aktívnych správcovských právomocí výbor veriteľov vyjadruje stanoviská k opatreniam prijatým súdom vymenovaným konkurzným správcom alebo súdom, najmä:

– k povereniu zabezpečených veriteľov predajom majetku držaného ako zabezpečenie,

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby pokračoval dočasným vedením spoločnosti (výbor veriteľov musí schváliť pokračovanie),

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby prenajal podnik (výbor veriteľov musí prenájom schváliť).

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže (na základe predchádzajúceho poverenia):

– pokračovať v riadení spoločnosti,

– prenajať spoločnosť,

– predať všetok majetok s cieľom rozdeliť výnos medzi veriteľov,

– rozhodnúť, že majetok s nízkou hodnotou sa nepredá.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Každý veriteľ môže podať na súd návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka. Nie je potrebné, aby veriteľ mal exekučný titul; dôležité je, aby k pohľadávke existovali listinné dôkazy.

Všetci veritelia (teda vrátane veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti a získali ho) musia podať návrh na prijatie svojich pohľadávok po začatí insolvenčného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia môžu predložiť svoje pohľadávky bez právneho zástupcu.

Ich návrhy musia obsahovať listinné dôkazy na podporu pohľadávky a musia sa predložiť elektronicky (pomocou certifikovanej elektronickej pošty).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Výnos z predaja majetku sa rozdelí medzi všetkých veriteľov v poradí podľa prednosti. Na základe zákona sa udeľujú práva prednosti mnohým pohľadávkam (hypotéky, cenné papiere, všeobecné alebo špeciálne prednostné pohľadávky) pred niektorými alebo všetkými aktívami.

Ak (ako sa takmer vždy stáva) výnos z likvidácie nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, rozdelí sa nie pomerne k výške pohľadávky, ale podľa poradia prednosti stanoveného v Občianskom zákonníku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie sa uzavrie, keď:

– neboli predložené nijaké pohľadávky,

– všetky pohľadávky boli splnené,

– celý výnos z predaja majetku bol rozdelený,

– zistilo sa, že neexistuje nijaký majetok na predaj ani iné výnosy.

Po ukončení insolvenčného konania osoba v platobnej neschopnosti znovu získa spôsobilosť na samostatné právne úkony týkajúce sa majetku a môže nadobúdať majetok bez vedomia správcu.

Konania o dohode s veriteľmi sa končia schválením dohody medzi dlžníkom a veriteľom, avšak ak sa v dohode vyžaduje predaj majetku (concordato liquidatorio), konanie pokračuje predajom a ukončí sa teda až po predaji všetkého majetku a rozdelení výnosu medzi veriteľov.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi sa osoba v platobnej neschopnosti oslobodí od všetkých svojich dlhov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Veritelia môžu po skončení insolvenčného konania podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať zvyšok dlhu (t. j. časť dlhu, ktorú správca nevrátil), pokiaľ sa neuskutočnil postup udelenia absolutória. V takom prípade veritelia nemôžu od osoby v platobnej neschopnosti nič vymáhať.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi veritelia nemôžu vzniesť nijaký nárok voči dlžníkovi Ak však dlžník nesplní svoje záväzky, veritelia môžu podať návrh na ukončenie dohody; návrh sa musí podať do jedného roka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady na insolvenčné konanie sa hradia zo samotného insolvenčného konania, a to z výnosu z predaja majetku.

Ak neexistuje nijaký majetok, správcu a náklady spôsobené správcom platí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti pred začatím insolvenčného konania možno zrušiť, ak sa vykonali v určitom období (jeden rok alebo šesť mesiacov) pred začatím konania.

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti po začatí insolvenčného konania sú neplatné.

Akty špeciálnej správy vykonané počas platnosti dohody s veriteľmi a bez povolenia súdu sú neplatné.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konkurz (ptóchevsi): Konkurz sa vyhlási (diátagma ptóchevsis) iba voči fyzickej osobe, ktorá je v platobnej neschopnosti.

Likvidácia (ekkathárisi): Likvidácia sa vyhlási (diátagma ekkathárisis) v prípade akejkoľvek právnickej osoby. Dobrovoľná likvidácia (ekoúsia ekkathárisi), mimosúdna alebo pod dohľadom súdu sa takisto týka právnickej osoby.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurz: Ustanovenia právnych predpisov o konkurze fyzických osôb sa nachádzajú v zákone o konkurze (perí Ptóchevsis Nómos, kap. 5), ktorý bol významne zmenený v posledných dvoch rokoch s cieľom zohľadniť meniacu sa hospodársku a sociálnu situáciu.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať buď veriteľ alebo samotný dlžník, ak dlhy presahujú 15 000 EUR za predpokladu, že vykonali konkurzný úkon a dlžník sa osobne zdržiaval na Cypre alebo mal na Cypre obvyklý pobyt alebo vykonával na Cypre podnikateľskú činnosť alebo bol členom spoločnosti alebo partnerstva, ktoré na Cypre vykonávalo podnikateľskú činnosť.

Dlžník vykoná konkurzný úkon (práxi ptóchevsis) najmä vtedy, ak:

a) veriteľ zabezpečí voči dlžníkovi konečný rozsudok na akúkoľvek sumu a dlžník nezaplatí;

b) dlžník predloží vyhlásenie o platobnej neschopnosti platiť svoje dlhy;

c) podá návrh na vyhlásenie konkurzu;

d) osobný splátkový kalendár, ktorého je účastníkom, sa považuje za nesplnený alebo ukončený v súlade s ustanoveniami zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb (perí Aferengyótitas Fysikón Prosópon Nómos).

Likvidácia spoločností: Spoločnosť sa môže zlikvidovať buď z dôvodu neschopnosti platiť svoje dlhy alebo na základe osobitného uznesenia spoločnosti, aby sa spoločnosť zrušila prostredníctvom likvidácie svojho majetku a splatenie všetkých svojich dlhov alebo ich časti. Likvidáciu je možné vyhlásiť, ak spoločnosť nie je schopná platiť svoje dlhy. Dlžná suma musí prekročiť 5 000 EUR. Návrh na likvidáciu podá na súd buď veriteľ alebo akcionári.

Dobrovoľná likvidácia:

Existujú tri druhy dobrovoľnej likvidácie:

• Dobrovoľná likvidácia veriteľmi (ekoúsia ekkathárisi apó pistotés): Je to mimosúdna likvidácia, ktorá sa uskutoční v prípade, že spoločnosť je platobne neschopná a jej predstavenstvo sa rozhodne ju zlikvidovať. Dobrovoľná likvidácia veriteľmi sa začne zvolaním schôdze veriteľov, na ktorej sa prerokuje osobitné uznesenie o dobrovoľnej likvidácii prijaté valným zhromaždením akcionárov spoločnosti.

• Dobrovoľná likvidácii členmi (ekoúsia ekkathárisi apó méli): Je podobná mimosúdnej likvidácii, ktorá sa začne na základe osobitného uznesenia valného zhromaždenia akcionárov, keď je spoločnosť solventná.

• Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu (ekoúsia ekkathárisi ypó tin epopteía tou Dikastiríou): Ak spoločnosť prijala uznesenie o dobrovoľnej likvidácii, súd môže nariadiť, aby likvidácia pokračovala pod dohľadom súdu.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Konkurzná podstata pozostáva zo všetkého majetku, ktorý patrí úpadcovi alebo ktorý úpadca nadobudol na začiatku konkurzného konania, alebo ktorý získa úpadca alebo sa prevedie na úpadcu pred jeho oddlžením okrem majetku, ktorý je nevyhnutný na prežitie úpadcu a jeho rodiny.

Majetok nadobudnutý po začatí konkurzného konania a pred oddlžením alebo zrušení konkurzu je súčasťou konkurznej podstaty.

Likvidácia: Majetok patriaci do rozsahu pôsobnosti likvidácie je majetok, ktorý patril spoločnosti pred vyhlásením likvidácie alebo pred dátumom prijatia osobitného uznesenia o dobrovoľnom zrušení.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu (epísimos paralíptis) sa oficiálnym konkurzným správcom stane správca konkurznej podstaty. V neskoršej fáze možno za správcu konkurznej podstaty (diacheiristís) vymenovať akéhokoľvek oprávneného správcu (adeiodotiménos sýmvoulos aferengyótitas). Úlohou správcu konkurznej podstaty je predať majetok úpadcu a rozdeliť výnosy veriteľom. Ak oficiálny konkurzný správca alebo akýkoľvek správca vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty, úpadca zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorý nadobudol, avšak majetok bude spravovať výlučne správca konkurznej podstaty od dátumu začatia konkurzného konania.

Likvidácia: Ak po vyhlásení likvidácie veritelia nevymenujú likvidátora, likvidátorom (ekkatharistís) sa automaticky stane oficiálny konkurzný správca, pokiaľ nie je za likvidátora vymenovaný oprávnený správca na návrh oficiálneho konkurzného správcu podaného súdu alebo na základe rozhodnutia schôdze veriteľov a spoločníkov spoločnosti. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti, ktorá sa zrušuje a rozdeliť výnosy veriteľom a spoločníkom spoločnosti. Ak oficiálny konkurzný správca alebo správca prevezme funkciu likvidátora majetku právnickej osoby v likvidácii, hoci spoločnosť zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorí nadobudla, realizáciu likvidácie majetku spravuje likvidátor od dátumu začatia likvidačného konania.

Dobrovoľná likvidácia: V prípade dobrovoľnej likvidácie spoločnosť prestane vykonávať svoju podnikateľskú činnosť od začatia likvidačného konania s výnimkou prípadu, že to je nevyhnutné na prospešnú likvidáciu. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti v likvidácií a rozdeliť výnosy jej veriteľom a spoločníkom.

• Dobrovoľná likvidácia veriteľmi: Veritelia a spoločnosť nominujú na svojich oddelených stretnutiach správcu, ktorého chcú vymenovať za likvidátora spoločnosti, ale v prípade nezhody medzi oboma stretnutiami sa za likvidátora vymenuje správca nominovaný veriteľmi.
• Dobrovoľná likvidácia členmi: Spoločnosť vymenuje za likvidátora oprávneného správcu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré je zodpovedné za riešenie záležitosti spoločnosti a rozdelenie jej majetku. Po vymenovaní likvidátora zaniknú právomoci riaditeľov okrem rozsahu právomoci, ktorých pokračovanie vykonávania schváli valné zhromaždenie spoločnosti alebo likvidátor.
• Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu: Pri nariadení likvidácie, ktorá podlieha dohľadu súdu môže súd prostredníctvom tohto nariadenia alebo nasledujúceho nariadenia vymenovať ďalšieho likvidátora. Likvidátor vymenovaný súdom má rovnaké právomoci, podlieha tým istým povinnostiam a má rovnaké postavenie ako likvidátor vymenovaný osobitným uznesením alebo na základe rozhodnutia veriteľov, ako bolo uvedené.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Konkurz: Právne predpisy stanovujú, že započítanie sa môže uplatniť, ak existujú vzájomné úvery alebo vzájomné dlhy alebo iné vzájomné transakcie medzi úpadcom a treťou osobou pred vyhlásením konkurzu, pokiaľ v čase poskytnutia úveru tretia osoba vedela o konkurznom úkone vykonanom úpadcom.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurz: Existujúce legálne zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je úpadca zostanú v platnosti a úpadca zostane osobne zodpovedným za plnenie ich podmienok.

Likvidácia: Existujúce zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je spoločnosť v likvidácii zostanú v platnosti. To iste platí aj pre legálne zmluvy uzatvorené spoločnosťami, ktoré sú v dobrovoľnej likvidácii.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Konkurz: Ak je podaná žaloba proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu, musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

Likvidácia: Ak je podaná žaloba voči spoločnosti v likvidácii po vyhlásení likvidácie musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurz: Konania, ktoré už prebiehajú voči úpadcovi pokračujú normálne bez potreby povolenia súdu, aby sa v nich mohlo pokračovať.

Likvidácia: Konania, ktoré už prebiehajú voči spoločnosti v likvidácii môžu pokračovať len s povolením súdu. Vybavovanie takýchto konaní sa stáva záležitosťou výlučne pre oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora spoločnosti.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurz: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na konkurznom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu (epalíthevsi chréous) a predložiť všetky podporné dôkazy. Oficiálny konkurzný správca alebo správca, ktorý koná ako správca konkurznej podstaty potom rozhodne o prijatí alebo odmietnutí dôkazov. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. Hneď ako sa ich dôkazy zaregistrujú, veritelia sa môžu zúčastniť stretnutí zvolaných oficiálnym konkurzným správcom alebo správcom, ktorý likviduje spoločnosť.

Likvidácia: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na likvidačnom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu a predložiť všetky podporné dôkazy. Rovnaký postup sa uplatní ako v prípade konkurzu s výnimkou, že tu sa dividenda rozdelí v súlade so zákonom o obchodných spoločnostiach (perí Etaireión Nómos, kap. 113).

To isté platí aj pre dobrovoľnú likvidáciu, a najmä pre veriteľov dobrovoľnej likvidácie, na ktorej sa veritelia priamo podieľajú od začiatku konania, keď sú zvolaní, aby navrhli likvidátora podľa vlastného výberu.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Konkurz: Správca konkurznej podstaty má právomoc a oprávnenie na predaj nehnuteľného majetku akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný a v záujme konania. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz.

Likvidácia: Likvidátor spoločnosti v likvidácii môže predať nehnuteľný majetok spoločnosti akýmkoľvek spôsobom, ktorý považuje za spôsob v záujme konania. Následne sa veriteľom vyplatí dividenda v poradí podľa priorít stanovených v zákone o obchodných spoločnostiach. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia konkurzu alebo likvidácie a ktoré sa vzťahujú na pohľadávky s pevnou sumou. Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu spadajú mimo rámca konkurzného konania a veritelia musia konať voči úpadcovi samostatne.

Likvidácia: Po vyhlásení likvidácie alebo prijatí osobitného uznesenia o dobrovoľnej likvidácii môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia likvidácie alebo osobitného uznesenia a ktoré sa týkajú pohľadávok s pevnou sumou. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení likvidácie alebo osobitného uznesenia spadajú mimo pôsobnosti likvidačného konania a veriteľmi musia konať voči úradníkom spoločnosti v likvidácii.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konkurz: Keď sa vyhlási konkurz, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní.

Likvidácia: Keď sa vyhlási likvidácia, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo likvidátor musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konkurz: Pri rozdelení konkurznej podstaty sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

• Skutočné výdavky a odmena správcovi konkurznej podstaty
• Poplatky splatné konkurznému správcovi
• Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
• Prednostné pohľadávky
• Nezabezpečené dlhy

Likvidácia: Po rozdelení majetku v likvidácií sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

• Skutočné výdavky a odmena likvidátorovi
• Poplatky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi
• Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
• Prednostné pohľadávky
• Dlhopisy s pohyblivou sadzbou
• Nezabezpečení veritelia

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konkurz: Úpadca môže predložiť písomný návrh na vyrovnanie (symvivasmós) so svojimi veriteľmi oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Uskutoční sa schôdza veriteľov, na ktorej sa musí schváliť plán 3/4 väčšinou všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. V prípade, že veritelia príjmu návrh, úpadca alebo oficiálne konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty požiada súd o jeho schválenie. Schválenie súdom zaväzuje všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. Ak sa splnenia podmienok vyrovnania, preukázané pohľadávky sa považujú za uspokojené v plnej výške.

Úplné ukončenie konkurzného konania nastane zrušením vyhlásenia konkurzu.

Likvidácia: Úplné ukončenie likvidačného konania nastane konečným rozdelením alebo zrušením vyhlásenia likvidácie.

Dobrovoľné likvidačné konanie sa ukončí a spoločnosť v likvidácii sa úplne zruší tri mesiace po doručení konečných účtovných závierok spoločnosti oficiálnemu konkurznému správcovi, ktoré sa vyhotovili po ukončení akejkoľvek likvidácie a rozdelení majetku spoločnosti.

Ak však ktokoľvek má právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurz: V prípade zrušenia vyhlásenia konkurzu, keď veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenie konkurzu.

Likvidácia: V prípade zrušenia vyhlásenia likvidácie, ak veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenia likvidácie.

Ak má niekto právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurz: Náklady na vyhlásenie konkurzu znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Výdavky vzniknuté v priebehu konkurzného konania sa platia z konkurznej podstaty.

Likvidácia: Náklady na vyhlásenie likvidácie znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

Náklady na podanie a prihlasovanie dokumentov oficiálnym konkurzným správcom, ktoré sa týkajú dobrovoľného likvidačného konania, predstavujú celkovo približne 440 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurz: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konkurzné konanie umožňujú správcovi konkurznej podstaty podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod (dólia metavívasi):

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola dotknutá fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie (dólia protímisi):

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.

Likvidácia: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na likvidačné konanie umožňujú likvidátorovi podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod:

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie:

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Zákon o platobnej neschopnosti, ktorým sa upravuje insolvenčné konanie v Lotyšsku, sa uplatňuje na právnické a fyzické osoby, na ktoré sa môže vzťahovať insolvenčné konanie podľa tohto zákona.

V zákone o platobnej neschopnosti sa stanovujú tri typy insolvenčných konaní: konanie o právnej ochrane (reštrukturalizačné konanie), insolvenčné konanie právnickej osoby a insolvenčné konanie fyzickej osoby.

Zákon o platobnej neschopnosti sa neuplatňuje na insolvenčné konanie úverových inštitúcií, ktoré sa riadi zákonom o úverových inštitúciách.

Konanie o právnej ochrane [vrátane mimosúdneho konania o právnej ochrane (s vopred dohodnutým plánom, tzv. pre-pack)] je konanie o reštrukturalizácii dlhu, ktoré sa môže uplatniť iba na právnické osoby. Do pôsobnosti konania o právnej ochrane nepatria osobitné subjekty finančného a kapitálového trhu, ako sú napríklad poisťovne, spoločnosti sprostredkujúce poistenie alebo investície, súkromné dôchodkové fondy atď.

Insolvenčné konanie právnickej osoby je postup na likvidáciu dlžníka (právnickej osoby) a vzťahuje sa na právnické osoby, partnerstvá a živnostníkov. Partnerstvá nemajú postavenie právnickej osoby, ale môžu nadobúdať práva a preberať záväzky. Fyzická osoba s postavením živnostníka môže uskutočňovať obchodné transakcie (použitím svojho obchodného mena), ako aj iné ekonomické transakcie ako fyzická osoba. V súčasnosti sa na osobu s postavením živnostníka vzťahuje najprv insolvenčné konanie právnickej osoby, po ktorom môže táto osoba požiadať o insolvenčné konanie fyzickej osoby v súvislosti s akýmikoľvek zostávajúcimi záväzkami. Riešenie pre živnostníkov platí aj pre poľnohospodárske a rybárske podniky.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby sa vzťahuje na fyzické osoby vrátane hospodárskych subjektov a spotrebiteľov a jeho cieľom je pomôcť oslobodiť dlžníkov od ich dlhu a obnoviť ich platobnú schopnosť. Insolvenčné konanie fyzickej osoby sa môže vzťahovať na akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá bola daňovníkom v Lotyšsku za posledných šesť mesiacov.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Podľa zákona o platobnej neschopnosti môže žiadosť o konanie o právnej ochrane podať len dlžník, a to vtedy, keď nastali finančné ťažkosti alebo sa predpokladá, že nastanú. V zákone o platobnej neschopnosti sa nevymedzujú žiadne osobitné ukazovatele, ktorých prítomnosť by oprávňovala dlžníka požiadať o konanie o právnej ochrane. Ak nastanú finančné ťažkosti, dlžník musí posúdiť, či mu miera finančných ťažkostí umožňuje dosiahnuť mimosúdnu dohodu s veriteľmi, alebo by mal požiadať o konanie o právnej ochrane s cieľom reštrukturalizovať svoje záväzky pod súdnou ochranou.

Za podanie žiadosti o konanie o právnej ochrane treba zaplatiť štátny poplatok vo výške 145 EUR.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

V prípadoch uvedených v zákone o platobnej neschopnosti môže o začatie insolvenčného konania právnickej osoby požiadať dlžník, ako aj jeho veritelia (vrátane jeho zamestnancov). Rovnako môže žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby podať osoba uvedená v článku 37 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2015/848.

V zákone o platobnej neschopnosti sa stanovujú prípady, v ktorých je dlžník povinný bezodkladne podať žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby. Za nepodanie žiadosti o insolvenčné konanie nesie dlžník zodpovednosť v rámci správneho práva. Dlžník je povinný podať žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby v týchto prípadoch:

• dlžník neuhradil dlh, ktorého splatnosť vypršala pred viac ako dvoma mesiacmi, a s veriteľmi nedosiahol dohodu o predĺžení splatnosti ani sa nezačalo konanie o právnej ochrane (treba zdôrazniť, že začatie konania o právnej ochrane nie je predpokladom na podanie žiadosti o insolvenčné konanie právnickej osoby; toto ustanovenie iba zbavuje dlžníka zodpovednosti v rámci správneho práva, ak sa pokúsil vyriešiť svoje finančné ťažkosti v čase, keď vznikli, ale dostal sa do platobnej neschopnosti),
• podľa prvotnej finančnej správy v rámci likvidačného konania má dlžník nedostatok majetku na uspokojenie všetkých oprávnených pohľadávok veriteľov, prípadne sa tento stav zistí v priebehu likvidačného konania,
• dlžník už nie je schopný plniť plán opatrení konania o právnej ochrane.

Veriteľ je oprávnený podať žiadosť o insolvenčné konanie, ak:

• rozhodnutie súdu o vymáhaní dlhu od dlžníka nebolo možné vykonať exekučnými opatreniami,
• dlžník (spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť) neuhradil istinu dlhu vo výške 4 268 EUR a veriteľ mu oznámil svoj zámer podať žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby,
• dlžník (iná právnická osoba ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť) neuhradil istinu dlhu vo výške 2 134 EUR a veriteľ mu oznámil svoj zámer podať žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby,
• dlžník nevyplatil zamestnancovi plnú mzdu, náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo neodviedol povinné príspevky na sociálne poistenie do dvoch mesiacov od stanoveného dňa platby (pokiaľ deň platby nie je stanovený v pracovnej zmluve, za deň platby sa považuje prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca). V takomto prípade je výška neuhradenej platby nepodstatná.

Súd vyhlási začatie insolvenčného konania právnickej osoby, ak v deň preskúmania žiadosti zistí, že existuje ukazovateľ uvedený v žiadosti.

Treba poznamenať, že pri podaní žiadosti o insolvenčné konanie musia dlžník aj veriteľ zaplatiť štátny poplatok, t. j. prevádzkový poplatok za preskúmanie žiadosti súdom. Výška poplatku je 70 EUR pre dlžníka a 355 EUR pre veriteľa. Rovnako pred podaním žiadosti o insolvenčné konanie právnickej osoby musia dlžník aj veriteľ zaplatiť zálohu vo výške dvoch minimálnych mesačných miezd v Lotyšsku.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Na dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, sa môže vzťahovať insolvenčné konanie fyzickej osoby, ak existuje ktorýkoľvek z týchto ukazovateľov platobnej neschopnosti fyzickej osoby:

1. osoba nie je schopná uhradiť svoje splatné dlhy a celkový dlh je vyšší ako 5 000 EUR;
2. osoba z preukázateľných dôvodov nebude schopná uhradiť dlhy, ktoré budú splatné do jedného roka, a celkový dlh je vyšší ako 10 000 EUR;
3. osoba nie je schopná uhradiť dlhy, pričom aspoň jeden z nich pochádza z nevysporiadaných vedľajších záväzkov alebo spoločných záväzkov dlžníka a manželského partnera alebo príbuzného dlžníka, prípadne príbuzného do druhého stupňa, ak je celkový dlh vyšší ako 5 000 EUR.

Žiadosť o insolvenčné konanie fyzickej osoby môže podať iba dlžník; veritelia na to nemajú právo.

Za žiadosť o insolvenčné konanie fyzickej osoby je takisto potrebné zaplatiť štátny poplatok vo výške 70 EUR a zložiť zálohu vo výške dvoch minimálnych mesačných miezd.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Konkurzná podstata v rámci konania o právnej ochrane zahŕňa všetok majetok dlžníka, pričom dlžníkovi zostávajú všetky práva na nakladanie s majetkom. Podľa zákona o platobnej neschopnosti je jednou z metód v rámci konania o právnej ochrane odpredaj hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo jeho zaťaženie vecnými právami s cieľom dosiahnuť predĺženie lehoty na uspokojenie nárokov veriteľov alebo uhradenie ich pohľadávok. Uskutočniteľnosť a postup realizácie príslušnej metódy musia byť stanovené v pláne opatrení konania o právnej ochrane.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Po oznámení insolvenčného konania právnickej osoby dlžník stráca právo nakladať so svojím majetkom, ako aj s majetkom vo vlastníctve tretích osôb, ktorý má pod kontrolou alebo v držbe, a tieto práva prechádzajú na správcu.

Podľa zákona o platobnej neschopnosti sa konkurzná podstata skladá z týchto častí:

1. nehnuteľný a hnuteľný majetok dlžníka vrátane peňazí;
2. peniaze získané z predaja majetku dlžníka;
3. majetok vymožený v priebehu insolvenčného konania (napr. finančné prostriedky vymožené na základe pohľadávok voči tretím stranám, ako aj finančné prostriedky prijaté od členov riadiacich orgánov právnickej osoby na základe ich zodpovednosti za spôsobenú škodu);
4. príjmy z majetku dlžníka prijaté v priebehu insolvenčného konania právnickej osoby;
5. iný majetok zákonne nadobudnutý v priebehu insolvenčného konania právnickej osoby.

Počas insolvenčného konania právnickej osoby sa všetok majetok dlžníka predá a výnosy sa použijú na úhradu trov insolvenčného konania právnickej osoby a vysporiadanie pohľadávok veriteľov. Správca insolvenčného konania (ďalej len „správca“) je zodpovedný za predaj majetku dlžníka v súlade s plánom predaja majetku. Správca musí zabezpečiť, aby sa majetok dlžníka predal za najvyššiu možnú cenu v snahe v čo najvyššej možnej miere uspokojiť pohľadávky veriteľov.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby dlžník stráca právo nakladať so svojím majetkom, ako aj s majetkom vo vlastníctve tretích osôb, ktorý má pod kontrolou alebo v držbe (s výnimkou majetku, ktorý je vylúčený z exekúcie), a tieto práva prechádzajú na správcu. Počas insolvenčného konania fyzickej osoby sa všetok majetok dlžníka predá a výnosy sa použijú na pokrytie priamych trov insolvenčného konania fyzickej osoby a vysporiadanie pohľadávok veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konanie o právnej ochrane

Dlžník. Po oznámení realizácie konania o právnej ochrane si dlžník ponecháva kontrolu nad svojou spoločnosťou a spravuje svoj vlastný majetok a majetok, ktorý má pod kontrolou alebo v držbe, v súlade s plánom opatrení konania o právnej ochrane, na ktorom sa dohodli veritelia a ktorý schválil súd. Zároveň sa na dlžníka vzťahuje niekoľko povinností a obmedzení s cieľom zabezpečiť zákonnosť konania o právnej ochrane a kontrolu nad realizáciou plánu opatrení, ktorú vykonáva orgán dohľadu nad konaním o právnej ochrane (ďalej len „orgán dohľadu“) a veritelia.

Hlavnou povinnosťou dlžníka je plniť plán opatrení konania o právnej ochrane. Okrem toho má dlžník tieto povinnosti:

1. uhradiť trovy konania o právnej ochrane;
2. najmenej raz mesačne predkladať orgánu dohľadu písomné správy o realizácii plánu opatrení konania o právnej ochrane;
3. na žiadosť orgánu dohľadu písomne a bezodkladne predložiť všetky informácie o realizácii plánu opatrení konania o právnej ochrane a poskytnúť mu možnosť osobne preskúmať hospodárske činnosti a dokumenty dlžníka;
4. ihneď oznámiť orgánu dohľadu akékoľvek okolnosti, ktoré môžu dlžníkovi brániť v realizácii plánu opatrení konania o právnej ochrane, atď.

Pokiaľ ide o obmedzenia, v priebehu konania o právnej ochrane má dlžník zakázané:

1. uskutočňovať akékoľvek transakcie alebo vykonávať činnosti, ktoré môžu zhoršiť jeho finančnú situáciu alebo poškodiť kolektívny záujem veriteľov;
2. poskytovať pôžičky (úvery) okrem prípadov, keď poskytovanie pôžičiek (úverov) predstavuje hlavnú činnosť dlžníka a táto skutočnosť je zohľadnená v pláne opatrení konania o právnej ochrane;
3. vydávať záruky, poskytovať dary alebo dotácie, dávať bonusy alebo iné druhy dodatočnej vecnej odmeny členom predstavenstva alebo rady dlžníka.

Orgán dohľadu. Po tom, ako dlžník vypracuje plán opatrení konania o právnej ochrane, orgán dohľadu nad konaním o právnej ochrane vydá svoje stanovisko k plánu a posúdi jeho súlad so zákonom. Súčasťou musí byť aj posúdenie toho, či je pomocou plánu možné dosiahnuť cieľ konania o právnej ochrane stanovený zákonom. Stanovisko orgánu dohľadu nad konaním o právnej ochrane sa predkladá súdu spolu s plánom opatrení konania o právnej ochrane. Po oznámení realizácie konania o právnej ochrane orgán dohľadu nad konaním o právnej ochrane preberá zodpovednosť za dohľad nad realizáciou plánu opatrení konania o právnej ochrane, poskytovanie informácií veriteľom a monitorovanie dodržiavania obmedzení stanovených v zákone o platobnej neschopnosti zo strany dlžníka.

Počas konania o právnej ochrane musí orgán dohľadu spravovať dokumenty súvisiace s konaním v elektronickom systéme insolvenčného účtovníctva (ďalej len „systém“).

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Dlžník. Po oznámení insolvenčného konania dlžník stráca všetky práva riadiacich orgánov vymedzené v predpisoch, stanovách dlžníka alebo zmluvách a tieto práva prechádzajú na správcu. Správca vymenuje zástupcu dlžníka, ktorý sa musí zúčastňovať na insolvenčnom konaní. Za zástupcu dlžníka je spravidla vymenovaný jeden člen (alebo viacerí členovia) výkonného orgánu dlžníka. Ihneď po dni oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby musí zástupca dlžníka prostredníctvom vyhlásenia o prevode a prijatí previesť na správcu všetok majetok dlžníka a dokumenty týkajúce sa organizácie, zamestnancov a účtovníctva. Zástupca dlžníka musí vypracovať zoznam majetku a dokumentov dlžníka, ktoré sa majú previesť, a v čase prevodu musia byť dokumenty usporiadané v súlade s predpismi o vedení záznamov. V priebehu insolvenčného konania musí zástupca dlžníka poskytovať správcovi informácie, o ktoré požiada, a zúčastňovať sa na zasadnutiach veriteľov.

Správca. Správca získava všetky práva, povinnosti a zodpovednosti riadiacich orgánov určené v predpisoch, stanovách alebo zmluvách dlžníka.

Správca môže okrem iného prijať rozhodnutie týkajúce sa pokračovania obchodných činností dlžníka sčasti alebo v plnom rozsahu, ak je takéto pokračovanie ekonomicky opodstatnené, je zodpovedný za zaplatenie bežných daní a môže likvidovať dcérske spoločnosti dlžníka.

Správca vykonáva aj činnosti súvisiace s realizáciou insolvenčného konania: sumarizovanie a preskúmavanie pohľadávok veriteľov a rozhodovanie o nich; zisťovanie majetku dlžníka a podnikanie krokov v súvislosti s vymáhaním majetku dlžníka [vrátane prihlasovania pohľadávok voči členom riadiacich orgánov právnickej osoby a spoločníkom (akcionárom) kapitálovej spoločnosti na náhradu škody, ktorú spôsobili]; predaj majetku dlžníka a vysporiadanie pohľadávok veriteľov v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti; posudzovanie transakcií uskutočnených pred insolvenčným konaním; ďalšie činnosti potrebné na účely konania, ako napríklad odovzdávanie dokumentov dlžníka do štátneho archívu.

Počas insolvenčného konania právnickej osoby je správca zodpovedný za vedenie záznamov o konaní v systéme.

Po skončení insolvenčného konania právnickej osoby správca vykoná všetky zákonné činnosti na vymazanie dlžníka z verejného registra, v ktorom bol zapísaný, napr. výmaz dlžníka (obchodného prevádzkovateľa) z obchodného registra.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Dlžník. Po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby dlžník stráca právo nakladať so svojím majetkom, ako aj s majetkom vo vlastníctve tretích osôb, ktorý má pod kontrolou alebo v držbe (s výnimkou majetku, ktorý je vylúčený z exekúcie), a tieto práva prechádzajú na správcu. Po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby sa dlžníkovi zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu poškodiť veriteľov. Dlžník musí poskytnúť správcovi všetky informácie potrebné na účely insolvenčného konania.

Všetok majetok vo vlastníctve dlžníka sa predá v rámci konkurzného konania a výnosy z predaja sa použijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti.

Počas konania o vysporiadaní záväzkov musí dlžník získať príjem v rozsahu svojich schopností a previesť časť svojho bežného príjmu na uspokojenie pohľadávok veriteľov v súlade s plánom vysporiadania záväzkov.

Správca.

Ak má dlžník peniaze alebo majetok, ktorý sa má predať počas konkurzného konania, správca v jeho mene otvorí účet v úverovej inštitúcii na účely predmetného insolvenčného konania. Podobne ako v prípade insolvenčného konania právnickej osoby je správca zodpovedný za vykonávanie činností potrebných na účely insolvenčného konania: sumarizovanie a preskúmavanie pohľadávok veriteľov a rozhodovanie o nich; zisťovanie majetku dlžníka a podnikanie krokov v súvislosti s vymáhaním majetku dlžníka (vrátane prihlasovania pohľadávok na vyhlásenie transakcií, ktoré dlžník uskutočnil, za neplatné, ak sa zistí, že dlžník nekonal v dobrej viere); predaj majetku dlžníka a uspokojovanie pohľadávok veriteľov v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Konanie o právnej ochrane

V konaní o právnej ochrane je započítanie prípustné, ak pohľadávka dlžníka voči veriteľovi vznikla najmenej tri mesiace pred rozhodnutím súdu o začatí konania o právnej ochrane.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

V insolvenčnom konaní právnickej osoby je započítanie prípustné, ak vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa vznikli najmenej šesť mesiacov pred oznámením insolvenčného konania právnickej osoby.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Neexistujú žiadne osobitné pravidlá pre započítanie v insolvenčnom konaní fyzickej osoby, preto v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti sú v tomto prípade uplatniteľné ustanovenia pre insolvenčné konanie právnickej osoby, t. j. započítanie je prípustné, ak vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa vznikli najmenej šesť mesiacov pred oznámením insolvenčného konania fyzickej osoby.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konanie o právnej ochrane

Keďže dlžník si ponecháva kontrolu nad svojou spoločnosťou, t. j. spravuje svoj vlastný majetok a majetok, ktorý má v držbe alebo pod kontrolou, po začatí konania o právnej ochrane môže pokračovať v zmluvách uzavretých pred začatím tohto konania. Stanovisko týkajúce sa užitočnosti pokračovania v zmluvách poskytujú veritelia pri preskúmaní plánu opatrení konania o právnej ochrane, orgán dohľadu nad konaním o právnej ochrane pri príprave svojej správy a súd pri schvaľovaní plánu opatrení konania o právnej ochrane. Výdavky v rámci týchto zmlúv musia byť schválené v pláne opatrení konania o právnej ochrane.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Ak sa ku dňu oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby zmluva uzavretá dlžníkom nerealizovala alebo sa realizovala čiastočne, správca môže požiadať druhú zmluvnú stranu, aby zmluvu realizovala alebo od nej jednostranne odstúpila. Správca môže zmluvu realizovať, ak sa tým nezníži majetok dlžníka.

Ak správca jednostranne odstúpi od zmluvy, druhá zmluvná strana môže prihlásiť svoju pohľadávku ako veriteľ.

Pretrvávajúca realizácia zmlúv, ktoré neboli ukončené v prípadoch stanovených zákonom, a realizácia zmlúv s tretími stranami podpísaných správcom v mene dlžníka počas insolvenčného konania právnickej osoby sa financuje z finančných prostriedkov dlžníka.

Ak je dlžníkom poisťovňa, správca s ohľadom na záujmy poistníkov posúdi potrebu prevodu, ukončenia alebo pokračovania existujúcich poistných zmlúv a podnikne všetky potrebné právne kroky na ich prevod, ukončenie alebo pokračovanie.

Ak dlžník postúpil svoj majetok, ktorý je predmetom nárokov veriteľov, oprávnenému zástupcovi (prokuristovi či obchodnému zástupcovi), takéto postúpenie sa stáva neplatným ku dňu oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby.

Po oznámení insolvenčného konania dlžníka môže správca ukončiť pracovnú zmluvu so zamestnancom dlžníka.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

V zákone o platobnej neschopnosti sa nestanovujú žiadne osobitné ustanovenia na preskúmanie alebo ukončenie zmlúv podpísaných dlžníkom, takže podľa zákona o platobnej neschopnosti sú v tomto prípade uplatniteľné ustanovenia pre insolvenčné konanie právnickej osoby, t. j. správca je oprávnený preskúmať zmluvy podpísané dlžníkom pred oznámením insolvenčného konania fyzickej osoby a odstúpiť od nich. Táto prax je zakotvená aj v judikatúre. Po oznámení insolvenčného konania správca preberá zodpovednosť za nakladanie s majetkom osoby s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa plnenia jej povinností a vysporiadania pohľadávok veriteľov. To zároveň znamená, že insolventný dlžník stráca právo vystupovať ako účastník konania na súde vo veciach majetkových nárokov a toto právo nadobúda správca ako jeho právny zástupca.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Bez ohľadu na insolvenčné konanie sa v zákone o platobnej neschopnosti stanovuje zásada zákazu svojvôle, t. j. jednotlivé činnosti veriteľa a dlžníka nesmú poškodzovať kolektívny záujem veriteľov.

Konanie o právnej ochrane

Poverený exekútor pozastaví výkon exekúcie, ak sa začne konanie o právnej ochrane dlžníka alebo sa prijme rozhodnutie o začatí konania o právnej ochrane v prípade mimosúdneho konania o právnej ochrane. Ak v čase začatia konania už boli v dôsledku exekučnej činnosti vymožené finančné prostriedky, poverený exekútor z nich zrazí výdavky na exekúciu a uspokojí pohľadávku inkasanta. Exekúcia sa pozastavuje na celý čas trvania konania o právnej ochrane až do jeho ukončenia s výnimkou prípadov, keď sa na realizáciu konania o právnej ochrane nevyžaduje založený majetok, a preto nie je zahrnutý do plánu opatrení konania o právnej ochrane, alebo súd umožní zabezpečenému veriteľovi predať založený majetok.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Ak sa exekúcia začne pred oznámením insolvenčného konania právnickej osoby, musí sa ukončiť v súlade s postupom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku. Poverený exekútor konkrétne dokončí prebiehajúci predaj majetku, ak už bol oznámený alebo ak bol majetok prevedený na obchodnú spoločnosť na účely predaja. Správca môže požiadať o zrušenie ohlásených aukcií, aby sa tento majetok mohol predať ako súčasť zhromaždených položiek majetku. Poverený exekútor z prijatej sumy zrazí výdavky na exekúciu a zostatok prevedie na správcu na vysporiadanie pohľadávok veriteľov v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti, pričom zohľadní záujmy zabezpečeného veriteľa. Poverený exekútor upozorní držiteľa majetku na povinnosť previesť na správcu majetok, ktorého predaj sa nezačal.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby sa veriteľovi zakazuje vykonávať akékoľvek individuálne činnosti, ktoré môžu poškodiť ostatných veriteľov. Majetkové práva veriteľa alebo tretej strany vyplývajúce z takýto činností sa považujú za neplatné.

Poverený exekútor pozastaví exekúciu, ak bolo voči dlžníkovi oznámené insolvenčné konanie fyzickej osoby. Poverený exekútor môže dokončiť prebiehajúci predaj majetku iba vtedy, ak už bol oznámený alebo majetok bol prevedený na obchodnú spoločnosť na účely predaja s výnimkou prípadov, keď sa v pláne predaja majetku fyzickej osoby stanovuje odloženie predaja obytnej jednotky podľa článku 148 zákona o platobnej neschopnosti. Poverený exekútor z prijatej sumy zrazí výdavky na exekúciu a zostatok prevedie na správcu na vysporiadanie pohľadávok veriteľov v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti, pričom zohľadní záujmy zabezpečeného veriteľa.

Zároveň sa nepozastavujú exekučné konania týkajúce sa pohľadávok, ktorých vysporiadanie nesúvisí so súborom zhromaždeného majetku alebo peňazí dlžníka.

Ak sa insolvenčné konanie fyzickej osoby skončí bez zrušenia záväzkov, obnoví sa exekučné konanie v súvislosti so zostávajúcou sumou.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Podľa zákona o platobnej neschopnosti začatie konania o právnej ochrane nemá vplyv na súdne konania, v ktorých je dlžník jedným z účastníkov.

Treba poznamenať, že na rozdiel od insolvenčného konania konanie o právnej ochrane nezahŕňa postupy uznávania pohľadávok. V judikatúre sa však uznáva, že jednostranným rozhodnutím o oprávnenosti pohľadávky by dlžník mohol neodôvodnene vylúčiť veriteľa zo zoznamu osôb, ktorých schválenie je potrebné pre plán opatrení konania o právnej ochrane. Zároveň žiadosť o vymáhanie dlhu, ktorú veriteľ predložil na súde, neposkytuje právne dôvody na ignorovanie záujmov veriteľa v konaní o právnej ochrane. Judikatúra teda uznáva aj to, že ak sú záväzky dlžníka zohľadnené v jeho účtovníctve a orgán dohľadu nad konaním o právnej ochrane nezistil, že by pohľadávka bola nepravá prima facie, má sa pohľadávka zahrnúť do plánu opatrení konania o právnej ochrane medzi pohľadávky veriteľov, a to aj vtedy, ak sú dlžník a veriteľ účastníkmi súdneho konania.

Takisto platí, že ak súd zistí, že plán opatrení konania o právnej ochrane obsahuje záväzky, ktoré sú predmetom sporu týkajúceho sa práv, pričom výška záväzkov výrazne ovplyvňuje proces schvaľovania plánu opatrení, súd nepodnikne žiadne ďalšie kroky v súvislosti so žiadosťou o konanie o právnej ochrane.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Rozsudok súdu, ktorým sa oznamuje insolvenčné konanie právnickej osoby, je dôvodom na pozastavenie súdneho konania v majetkových veciach voči dlžníkovi. Po oznámení insolvenčného konania právnickej osoby môžu veritelia predložiť svoje pohľadávky správcovi v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti.

Podobne rozsudok súdu, ktorým sa oznamuje insolvenčné konanie právnickej osoby, je dôvodom na zrušenie zabezpečenia pohľadávok v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Rozhodnutie súdu, ktorým sa oznamuje insolvenčné konanie fyzickej osoby, je dôvodom na pozastavenie súdneho konania voči dlžníkovi a zrušenie zabezpečenia pohľadávok v súlade s postupom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku. Po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby môžu veritelia predložiť svoje pohľadávky správcovi v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Aby bolo možné dosiahnuť cieľ insolvenčného konania, je dôležité, aby sa veritelia do konania aktívne zapojili. V zákone o platobnej neschopnosti je zakotvená zásada rovnosti veriteľov: veritelia majú rovnaké príležitosti zúčastniť sa na konaní a uspokojiť svoje pohľadávky v súlade so záväzkami, ktoré sa pred začatím konania stanovili medzi nimi a dlžníkom.

Konanie o právnej ochrane

Dlžník zašle plán opatrení konania o právnej ochrane všetkým veriteľom a vyzve ich, aby odsúhlasili plán a stanovili lehotu na schválenie. Veriteľ je oprávnený predložiť dlžníkovi písomné námietky voči plánu opatrení konania o právnej ochrane do piatich dní od prijatia plánu. Ak dlžník považuje námietky za opodstatnené, zodpovedajúcim spôsobom zmení plán opatrení konania o právnej ochrane. Lehotu na realizáciu konania o právnej ochrane možno predĺžiť, ak s tým súhlasí väčšina veriteľov. Veritelia sú oprávnení žiadať a prijímať od orgánu dohľadu informácie o pokroku v konaní o právnej ochrane a realizácii plánu a predkladať sťažnosti. Rovnako môže veriteľ požiadať súd o ukončenie konania o právnej ochrane, ak dlžník nedodržiava plán schválený súdom.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Insolvenčné konanie právnickej osoby môže začať aj veriteľ, a to tak, že predloží súdu žiadosť. Veritelia sú takisto oprávnení predložiť svoje pohľadávky v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti. Správca overí, či sú pohľadávky veriteľov oprávnené a či spĺňajú legislatívne požiadavky, a rozhodne o ich uznaní, zamietnutí alebo čiastočnom uznaní. Veriteľ môže do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správcu podať na súd odvolanie proti tomuto rozhodnutiu alebo môže do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správcu podať na súd návrh na preskúmanie sporných práv. Veriteľ má právo nahliadnuť do registra pohľadávok veriteľov. Každý veriteľ je oprávnený k ôsmemu dňu po uplynutí lehoty na predloženie pohľadávok veriteľov pozrieť si pohľadávky všetkých veriteľov a ich podporné dôkazy. Správca poskytne veriteľom informácie v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti. Ak majú veritelia námietky v súvislosti s predmetnými informáciami, musia ich oznámiť správcovi. Ak sa námietky nezohľadnia, správca musí veriteľovi poskytnúť odôvodnenú odpoveď. Ak veritelia nesúhlasia s oznámeným rozhodnutím správcu, sú oprávnení podať námietku voči činnostiam správcu, požiadať súd o náhradu škody spôsobenej správcom alebo navrhnúť zvolanie schôdze veriteľov. Schôdza veriteľov prijíma rozhodnutia o odmene správcu, navrhuje jeho odvolanie, schvaľuje oprávnenosť výdavkov v rámci insolvenčného konania, spôsob predaja majetku dlžníka alebo predĺženie lehoty na predaj a ďalšie kroky týkajúce sa majetku vylúčeného z plánu predaja majetku. Podobne veritelia, ktorí zastupujú aspoň 25 % uznanej sumy istín pohľadávok v skupine zabezpečených alebo nezabezpečených veriteľov, môžu požiadať o vykonanie auditu práce správcu v rámci príslušného insolvenčného konania externým certifikovaným audítorom alebo spoločnosťou certifikovaných audítorov.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Veritelia sú oprávnení predložiť svoje pohľadávky v súlade s postupom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti. Ktorýkoľvek veriteľ môže zvolať schôdzu veriteľov. Do dvoch mesiacov odo dňa, keď bolo do insolvenčného registra zapísané oznámenie o insolvenčnom konaní týkajúcom sa dlžníka, môžu veritelia predložiť správcovi návrh na ukončenie insolvenčného konania fyzickej osoby, ak majú prístup k informáciám uvedeným v zákone o platobnej neschopnosti, informáciám týkajúcim sa obmedzení uplatňovania insolvenčného konania alebo konania na vysporiadanie záväzkov. Veritelia sú takisto oprávnení predložiť svoje námietky a návrhy týkajúce sa plánu na vysporiadanie záväzkov, ktorý vypracoval dlžník.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Konanie o právnej ochrane

Dlžník si ponecháva kontrolu nad svojou spoločnosťou a sám nakladá so svojím majetkom.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Po začatí insolvenčného konania právnickej osoby predstavenstvo stráca svoje právomoci a majetok a finančné prostriedky dlžníka na jeho bankových účtoch spravuje a nakladá s nimi vymenovaný správca. Správca nadobúda právo na rozdelenie majetku dlžníka, ako aj právo požadovať vrátenie majetku vloženého do správy, prípadne jeho zahrnutie do plánu predaja majetku. Podobne po oznámení insolvenčného konania právnickej osoby správca prijme rozhodnutie o ukončení alebo pokračovaní obchodných činností dlžníka sčasti alebo v plnom rozsahu.

Do dvoch mesiacov od oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby musí správca vypracovať plán predaja majetku dlžníka alebo správu potvrdzujúcu neexistenciu majetku. Majetok možno predať v aukcii a za ľubovoľnú cenu, na ktorej sa dohodnú veritelia na návrh správcu. Majetok dlžníka sa predá za najvyššiu možnú cenu s cieľom uspokojiť pohľadávky veriteľov. Výnosy z predaja majetku sa použijú na vysporiadanie pohľadávok veriteľov.

Ak majetok dlžníka nemožno predať alebo náklady na jeho predaj sú vyššie ako očakávané výnosy, správca tieto položky vylúči z plánu predaja majetku, okamžite informuje všetkých veriteľov a vyzve ich, aby si majetok ponechali za pôvodnú cenu.

Pri zostavovaní plánu predaja majetku správca zváži možnosť predaja spoločnosti dlžníka alebo jej nezávislej časti. Zisk veriteľov z predaja spoločnosti alebo jej nezávislej časti musí byť vyšší, ako keby sa majetok dlžníka predal samostatne.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Správca insolvenčného konania je zodpovedný za predaj majetku dlžníka v súlade s plánom predaja majetku. Správca začne s predajom majetku najskôr dva mesiace po oznámení insolvenčného konania fyzickej osoby.

Dlžník je oprávnený ponechať si príjem, ktorý je potrebný na pokrytie nepriamych trov insolvenčného konania fyzickej osoby, a majetok, ktorý je absolútne nevyhnutný na dosahovanie príjmu. V Občianskom súdnom poriadku sa uvádza aj majetok, ktorý nemožno vymáhať.

Podľa zákona o platobnej neschopnosti si dlžník môže ponechať obytnú jednotku zaťaženú hypotékou od zabezpečeného veriteľa na základe dohody s týmto zabezpečeným veriteľom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Po oznámení konania o právnej ochrane zabezpečení veritelia nemôžu uplatňovať svoje práva na majetok dlžníka zaťažený hypotékou, ktorý je zahrnutý do plánu opatrení konania o právnej ochrane, a to až do ukončenia konania.

Zabezpečený veriteľ môže požiadať, aby sa majetok dlžníka zaťažený hypotékou predal, ak obmedzenie, ktoré bráni zabezpečenému veriteľovi predať majetok dlžníka zaťažený hypotékou, výrazne poškodzuje záujmy tohto veriteľa (vrátane prípadov, keď existuje riziko zničenia majetku zaťaženého hypotékou alebo výrazného zníženia jeho hodnoty). O povolení predaja majetku zaťaženého hypotékou rozhoduje súd, na ktorom bolo začaté príslušné konanie o právnej ochrane.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby sa majetok dlžníka použitý ako zábezpeka (majetok zaťažený hypotékou) predal dva mesiace po dátume oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby.

Majetok vo vlastníctve tretích strán, ktorý má dlžník pod kontrolou alebo v držbe, sa nezahrnie do majetku dlžníka, na ktorý sa vzťahujú pohľadávky veriteľov. Správca uchováva majetok vo vlastníctve tretích strán, až kým im ho neodovzdá. Tretie strany musia uhradiť náklady na uskladnenie svojho majetku, ak si ho neprevezmú po výzve správcu. Ak sa majetok vo vlastníctve tretích strán počas insolvenčného konania predal, účastník konania, ktorý zapríčinil predaj tohto majetku, musí tretím stranám nahradiť jeho hodnotu. Ak výnosy z predaja majetku dlžníka zaťaženého hypotékou nepokrývajú pohľadávky zabezpečených veriteľov, títo veritelia rozhodnutím správcu získavajú práva nezabezpečených veriteľov na zvyšnú časť pohľadávky.

Záväzky dlžníka, ktoré nadobudnú splatnosť po dátume oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby, sa považujú za splatné ku dňu oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby. Pohľadávky, ktoré vo všeobecnosti vzniknú po oznámení insolvenčného konania právnickej osoby, sa považujú za trovy insolvenčného konania.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Záväzky dlžníka, ktoré nadobudnú splatnosť po dátume oznámenia insolvenčného konania fyzickej osoby, sa považujú za splatné ku dňu oznámenia insolvenčného konania. Pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí insolvenčného konania fyzickej osoby, sa považujú za trovy insolvenčného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konanie o právnej ochrane

Dlžník je zodpovedný za uvedenie všetkých pohľadávok v pláne opatrení konania o ochrane, ktorý podlieha schváleniu veriteľov. Do plánu opatrení konania o ochrane musia byť zahrnutí všetci veritelia. Dlžník sa nemôže rozhodnúť zahrnúť do plánu konkrétnych veriteľov a ostatných vynechať.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa musia predložiť správcovi do jedného mesiaca odo dňa zápisu insolvenčného konania týkajúceho sa dlžníka do insolvenčného registra. Ak veriteľ zmeškal lehotu na prihlásenie pohľadávok uvedenú v prvom odseku tohto článku, môže predložiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi do šiestich mesiacov odo dňa zápisu insolvenčného konania týkajúceho sa dlžníka do insolvenčného registra, najneskôr však do dňa, keď bol vypracovaný plán na vysporiadanie pohľadávok veriteľov v súlade s postupmi stanovenými v tomto zákone. Po tomto termíne uplynie premlčacia lehota a veriteľ stráca postavenie veriteľa spolu s právom na prihlásenie pohľadávok voči dlžníkovi.

Správca overí, či sú pohľadávky veriteľov oprávnené a či spĺňajú legislatívne požiadavky. Ak pohľadávka veriteľa nespĺňa legislatívne požiadavky, správca okamžite požiada veriteľa o nápravu zistených nezrovnalostí do desiatich dní od odoslania žiadosti správcu. Ak veriteľ napraví nezrovnalosti v danej lehote, pohľadávka veriteľa sa považuje za predloženú v stanovenej lehote. Ak veriteľ nenapraví nezrovnalosti v danej lehote, správca do desiatich dní od lehoty určenej na vyriešenie nezrovnalostí prijme rozhodnutie, ktorým sa pohľadávka veriteľa zamietne alebo sa prijme čiastočne.

Po overení pohľadávok veriteľov správca prijme odôvodnené rozhodnutie o uznaní, zamietnutí alebo čiastočnom uznaní pohľadávky veriteľa. Pohľadávku, ktorá je predmetom sporu medzi dlžníkom a veriteľom, správca čiastočne alebo v plnom rozsahu zamietne. Pohľadávku veriteľa stanovenú súdnym rozhodnutím môže správca zamietnuť alebo čiastočne uznať len vtedy, ak existuje dôkaz, že dlžník čiastočne alebo úplne vysporiadal svoje záväzky po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia súdu.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa predkladajú, overujú a uznávajú v súlade s postupom insolvenčného konania právnickej osoby. Ak veriteľ zmeškal lehotu na prihlásenie pohľadávok, môže predložiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi do šiestich mesiacov odo dňa zápisu insolvenčného konania týkajúceho sa dlžníka do insolvenčného registra, najneskôr však do dňa, keď bol vypracovaný konečný zoznam výdavkov v rámci konkurzného konania v súlade s postupmi stanovenými v tomto zákone.

Ak veriteľ nepredloží svoju pohľadávku do uvedenej lehoty, premlčacia lehota uplynie a veriteľ stráca postavenie veriteľa spolu s právom prihlásiť pohľadávky voči dlžníkovi v insolvenčnom konaní fyzickej osoby, ako aj neskôr, keď bude dlžník zbavený svojich záväzkov. Premlčacia lehota sa nevzťahuje na výživné, pohľadávky vyplývajúce zo zakázaných činností a pohľadávky vyplývajúce zo sankcií uložených v rámci správneho priestupkového konania, sankcií stanovených v trestnom práve a náhrady spôsobenej škody.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konanie o právnej ochrane

Plán opatrení konania o právnej ochrane môže obsahovať výhody pre osoby, ktoré vyčlenia finančné prostriedky na realizáciu plánu, a to v pomere k výške vyčlenených finančných prostriedkov.

V pláne opatrení konania o právnej ochrane možno stanoviť len proporcionálne vysporiadanie alebo zníženie istiny dlhu, sankcie alebo úrokov v rámci skupiny veriteľov a pre každý druh pohľadávky veriteľa (istina dlhu, sankcia alebo úroky). V pláne opatrení konania o právnej ochrane možno stanoviť výrazne nepriaznivejšie podmienky pre jedného veriteľa v porovnaní s ostatnými veriteľmi len so súhlasom tohto veriteľa.

Konanie o právnej ochrane sa nevzťahuje na zamestnancov, pokiaľ s tým výslovne nesúhlasili.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Výnosy z insolvenčného konania právnickej osoby sa rozdeľujú predovšetkým na základe druhu pohľadávky (napr. zabezpečená alebo nezabezpečená pohľadávka). V osobitných prípadoch možno zohľadniť postavenie veriteľa (napr. daňová správa).

Výnosy z predaja majetku dlžníka použitého ako zábezpeka sa použijú na uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Z výnosov z predaja založeného majetku sa v prvom rade zrazia náklady na aukciu vrátane nákladov na ocenenie založeného majetku a poplatku správcu, pričom zostávajúca suma sa použije na vysporiadanie pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Ak po uhradení uvedených nákladov a uspokojení pohľadávky zostanú nejaké finančné prostriedky, zahrnú sa do majetku dlžníka a použijú sa na uspokojenie pohľadávok ďalších veriteľov.

Zvyšné finančné prostriedky dlžníka sa v prvom rade použijú na úplné pokrytie trov insolvenčného konania právnickej osoby.

Po uhradení trov sa vysporiada pohľadávka Úradu pre reguláciu platobnej neschopnosti (Insolvency Control Service), ak sa na uspokojenie pohľadávok zamestnancov dlžníka použil záručný fond pre pohľadávky zamestnancov. Potom sa vysporiadajú pohľadávky zamestnancov a daňovej správy.

Po úplnom vysporiadaní pohľadávok uvedených veriteľov sa zvyšné finančné prostriedky dlžníka rozdelia na vysporiadanie istiny pohľadávok (bez úrokov) ostatných nezabezpečených veriteľov. V tomto kole sa vysporiada aj nezabezpečená časť pohľadávok zabezpečených veriteľov a nevysporiadaná časť pohľadávok zabezpečených veriteľov.

Ak finančné prostriedky dlžníka nestačia na pokrytie celej sumy pohľadávok veriteľov uvedených v piatom odseku tohto článku, tieto pohľadávky sa musia uspokojiť v pomere k sume dlžnej každému veriteľovi.

Finančné prostriedky dlžníka, ktoré zostali po vysporiadaní istiny pohľadávok nezabezpečených veriteľov, sa použijú na vysporiadanie vedľajších pohľadávok nezabezpečených veriteľov (v pomere k sume dlžnej každému veriteľovi).

Finančné prostriedky dlžníka, ktoré zostali po vysporiadaní všetkých uvedených pohľadávok, sa rozdelia medzi účastníkov (akcionárov) alebo spoločníkov dlžníka v pomere k výške ich individuálnej investície, dlžníka (fyzickú osobu), jeho dediča (prostredníctvom dedenia) alebo osoby, ktoré majú nárok na majetok združenia alebo nadácie podľa právnych predpisov alebo stanov príslušného združenia alebo nadácie.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Počas konkurzného konania je dlžník je oprávnený ponechať si príjem, ktorý je potrebný na pokrytie nepriamych trov insolvenčného konania fyzickej osoby, a majetok, ktorý je absolútne nevyhnutný na dosahovanie príjmu.

Z finančných prostriedkov dlžníka sa prednostne uhradí výživné vrátane príspevkov do záručného fondu pre výživné a trovy insolvenčného konania fyzickej osoby.

Výnosy z predaja majetku dlžníka použitého ako zábezpeka sa použijú na uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa.

Pohľadávky nezabezpečených veriteľov sa spoja do jednej skupiny bez poradia. Zvyšné finančné prostriedky sa použijú na vysporiadanie pohľadávok nezabezpečených veriteľov v pomere k istine dlžnej každému veriteľovi. Finančné prostriedky dlžníka, ktoré zostali po vysporiadaní istiny pohľadávok nezabezpečených veriteľov, sa použijú na vysporiadanie vedľajších pohľadávok nezabezpečených veriteľov (v pomere k sume dlžnej každému veriteľovi).

V priebehu konania o vysporiadaní záväzkov si dlžník môže ponechať až dve tretiny svojich príjmov na pokrytie nákladov na živobytie a majetok nevyhnutný na dosahovanie príjmu.

Dlžník preto po zohľadnení ustanovení plánu na vysporiadanie záväzkov prevedie jednu tretinu svojho príjmu (ale minimálne jednu tretinu hrubej minimálnej mesačnej mzdy v Lotyšsku) na vysporiadanie pohľadávok veriteľov. Pri vypracovaní plánu na vysporiadanie záväzkov dlžník zahrnie istiny pohľadávok všetkých veriteľov a určí ich vysporiadanie v pomere k pohľadávke každého veriteľa.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Konanie o právnej ochrane

Súd ukončí konanie o právnej ochrane, ak:

1. väčšina veriteľov vymedzených v zákone o platobnej neschopnosti nepodporila plán opatrení konania o právnej ochrane v súlade s postupom a časovým rámcom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti;
2. plán opatrení konania o právnej ochrane nie je v súlade s ustanoveniami zákona o platobnej neschopnosti.

Súd ukončí konanie o právnej ochrane a začne insolvenčné konanie právnickej osoby, ak:

1. konanie o právnej ochrane dlžníka sa začalo druhýkrát za rok, ale realizácia konania o právnej ochrane nebola oznámená;
2. po doručení žiadosti veriteľa, ak dlžník nerealizuje plán opatrení konania o právnej ochrane viac ako 30 dní a nepredložil súdu žiadne zmeny plánu;
3. po doručení žiadosti predloženej zástupcom väčšiny veriteľov podľa vymedzenia v zákone o platobnej neschopnosti, ak dlžník nevykonal opatrenia stanovené v zákone o platobnej neschopnosti alebo poskytol nepravdivé informácie, ak dlžník nerealizuje plán opatrení konania o právnej ochrane viac ako 30 dní a nepredložil súdu žiadne zmeny plánu alebo ak dlžník nedodržiava obmedzenia činnosti stanovené v zákone o platobnej neschopnosti.

Ak bol plán opatrení konania o právnej ochrane realizovaný, dlžník predloží súdu žiadosť o ukončenie konania o právnej ochrane. Naopak, ak dlžník nie je schopný vysporiadať záväzky vymedzené v pláne opatrení konania o právnej ochrane, dlžník predloží súdu žiadosť o insolvenčné konanie spolu so žiadosťou o ukončenie konania o právnej ochrane.

Ukončenie konania o právnej ochrane po realizovaní plánu opatrení konania o právnej ochrane je dôvodom na zrušenie obmedzení činnosti uložených dlžníkovi v rámci konania o právnej ochrane a na ukončenie uplatňovania metódy použitej v konaní.

Ak väčšina veriteľov neschválila plán opatrení konania o právnej ochrane v súlade s postupom a časovým rámcom stanoveným v zákone o platobnej neschopnosti a konanie o právnej ochrane bolo ukončené, obmedzenia spojené s oznámením konania o právnej ochrane sa zrušia a výška sankcií, úrokov a poplatkov za omeškanie za nevysporiadané záväzky sa vypočítajú v plnej výške.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Insolvenčné konanie sa ukončí rozhodnutím súdu po tom, ako správca zrealizuje plán predaja majetku dlžníka a plán vysporiadania pohľadávok veriteľov. Podobne súd ukončí insolvenčné konanie, ak správca vo svojej správe o neexistencii majetku navrhol, aby sa insolvenčné konanie ukončilo, a veritelia návrh schválili. V takom prípade sa dlžník (právnická osoba) vymaže z príslušného verejného registra.

Insolvenčné konanie sa ukončí rozhodnutím súdu, ak bol schválený plán opatrení právnej ochrany a súd sa rozhodol zmeniť insolvenčné konanie právnickej osoby na konanie o právnej ochrane. V takom prípade dlžník pokračuje vo svojej činnosti v predchádzajúcom stave.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Insolvenčné konanie fyzickej osoby možno ukončiť bez začatia konania na vysporiadanie záväzkov. Súd ukončí konkurzné konanie spolu s insolvenčným konaním fyzickej osoby, ak boli zistené obmedzenia týkajúce sa uplatnenia insolvenčného konania fyzickej osoby na dlžníka. V takom prípade správca predloží žiadosť o ukončenie konkurzného konania do troch mesiacov od oznámenia insolvenčného konania fyzickej osoby. Súd môže takisto ukončiť konkurzné konanie spolu s insolvenčným konaním fyzickej osoby, ak veritelia neprihlásili žiadne pohľadávky. V tomto prípade dlžník predloží žiadosť o ukončenie konkurzného konania do mesiaca od uplynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Ak sa insolvenčné konanie fyzickej osoby ukončí spolu s naplnením alebo ukončením konkurzného konania, skončia sa aj právomoci správcu a obmedzenia, ktoré bránia dlžníkovi nakladať so svojím majetkom, veritelia znova nadobudnú právo požadovať vysporiadanie záväzkov dlžníka v rozsahu, v akom neboli uspokojené v rámci insolvenčného konania fyzickej osoby, a obnovia sa konania týkajúce sa vymáhania dlhu, ktorý bol uznaný, ale ešte nebol inkasovaný, a súdne konania o oddlžení.

Ak dlžník úspešne splnil kroky stanovené v pláne na vysporiadanie záväzkov fyzickej osoby, záväzky dlžníka, ktoré boli vymedzené v pláne, ale po realizácii plánu zostali neuhradené, sa zrušia a ukončí sa exekučné konanie na vymáhanie zrušených záväzkov.

Konanie na vysporiadanie záväzkov sa neuplatní alebo sa ukončí v týchto prípadoch:

• dlžník v priebehu troch rokov pred oznámením insolvenčného konania fyzickej osoby alebo počas insolvenčného konania uskutočnil transakcie, ktoré viedli k jeho platobnej neschopnosti alebo poškodeniu veriteľov, ak si bol vedomý alebo si mal byť vedomý toho, že takéto transakcie môžu viesť k jeho platobnej neschopnosti alebo poškodeniu veriteľov,
• dlžník vedome poskytol nepravdivé informácie o svojej finančnej situácii a neuviedol svoj skutočný príjem,
• dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce z konkurzného konania alebo konania na vysporiadanie záväzkov, čo výrazne bráni postupu v insolvenčnom konaní.

Ak sa konanie na vysporiadanie záväzkov ukončí bez toho, aby sa dlžník zbavil svojich záväzkov, pohľadávky veriteľov sa obnovia a vypočítajú v plnom rozsahu a obnovia sa aj súdne konania a exekúcie, ktoré boli predtým pozastavené.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Po ukončení konania o právnej ochrane sa na prevádzku dlžníka a práva veriteľa uplatňujú bežné ustanovenia.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Do piatich dní od doručenia súdneho rozhodnutia o ukončení konania správca podá žiadosť do registra podnikov o výmaz dlžníka z príslušného registra. Po výmaze z registra dôjde k ukončeniu činnosti dlžníka a veritelia stratia právo prihlasovať pohľadávky voči dlžníkovi, pretože dlžník prestane existovať.

Treba dodať, že veriteľ môže do jedného roka od ukončenia insolvenčného konania prihlásiť pohľadávku voči členom predstavenstva dlžníka v rozsahu nevysporiadanej sumy pohľadávky, ak správca insolvenčného konania nedostal účtovné doklady dlžníka alebo ak boli v takom stave, ktorý neumožnil získať jasnú predstavu o transakciách a finančnej situácii dlžníka v priebehu troch rokov pred oznámením insolvenčného konania. Pred ukončením insolvenčného konania môže takúto pohľadávku prihlásiť správca insolvenčného konania v mene dlžníka, zatiaľ čo veriteľ je oprávnený vstúpiť do konania ako tretia strana.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Ak sa insolvenčné konanie ukončí pred splnením postupu vysporiadania záväzkov, skončia sa aj právomoci správcu a obmedzenia, ktoré bránia dlžníkovi nakladať so svojím majetkom podľa zákona o platobnej neschopnosti, veritelia znova nadobudnú právo požadovať vysporiadanie záväzkov dlžníka v rozsahu, v akom neboli uspokojené v rámci insolvenčného konania fyzickej osoby, a obnovia sa konania týkajúce sa vymáhania dlhu, ktorý bol uznaný, ale ešte nebol inkasovaný, a súdne konania o oddlžení.

Ak dlžník úspešne splnil kroky stanovené v pláne na vysporiadanie záväzkov fyzickej osoby, záväzky dlžníka, ktoré boli vymedzené v pláne, ale po realizácii plánu zostali neuhradené, sa zrušia a ukončí sa exekučné konanie na vymáhanie zrušených záväzkov.

Dlžník nie je zbavený zostávajúcich záväzkov uvedených v pláne na vysporiadanie záväzkov fyzickej osoby, ak neprijal opatrenia vymedzené v pláne.

Nasledujúce pohľadávky nezaniknú v rámci konania na vysporiadanie záväzkov, a to ani vtedy, ak bol plán na vysporiadanie záväzkov úspešne zrealizovaný:

• nárok na výživné,
• pohľadávky vyplývajúce zo zakázaných činností,
• zabezpečená pohľadávka, ak si dlžník ponechal obytnú jednotku použitú ako zabezpečenie predmetnej pohľadávky, pokiaľ sa dlžník a zabezpečený veriteľ nedohodli inak. Exekučné konania na vysporiadanie uvedených záväzkov sa obnovia v rozsahu nevysporiadanej sumy dlhu,
• pohľadávky vyplývajúce zo sankcií uložených v rámci správneho priestupkového konania a sankcií stanovených v trestnom práve, ako aj náhrady škôd.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konanie o právnej ochrane

Trovy konania o právnej ochrane zahŕňajú odmenu orgánu dohľadu nad konaním o právnej ochrane a výdavky vynaložené na zákonné a efektívne vedenie konania o právnej ochrane. Trovy konania o právnej ochrane sa hradia z finančných prostriedkov dlžníka.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Trovy insolvenčného konania právnickej osoby (odmena správcu aj výdavky insolvenčného konania) sa hradia z finančných prostriedkov dlžníka.

Ak náklady, ktoré vznikli v priebehu insolvenčného konania právnickej osoby, nemožno uhradiť z finančných prostriedkov dlžníka, možno na ich úhradu použiť finančné prostriedky veriteľov alebo inej fyzickej či právnickej osoby, ak sa takáto dohoda dosiahla v súlade s právnymi predpismi.

V prípadoch, keď trovy insolvenčného konania právnickej osoby nemožno uhradiť z uvedených zdrojov a správca pri plánovaní ukončenia insolvenčného konania právnickej osoby vypracuje správu potvrdzujúcu neexistenciu majetku dlžníka, trovy konania sa uhradia zo zálohy na insolvenčné konanie právnickej osoby, ktorá sa prevedie na správcu v záujme úhrady trov insolvenčného konania právnickej osoby a odmeny.

Ak žiadosť o insolvenčné konanie právnickej osoby podal zamestnanec dlžníka, ktorý je čiastočne alebo úplne oslobodený od povinnosti zaplatiť zálohu, trovy insolvenčného konania právnickej osoby sa hradia zo záručného fondu pre pohľadávky zamestnancov.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

V insolvenčnom konaní fyzickej osoby sa rozlišujú priame a nepriame trovy.

Priame trovy insolvenčného konania fyzickej osoby zahŕňajú náklady súvisiace so zabezpečením konania:

• náklady na reklamu, aukcie, otvorenie, vedenie a zrušenie platobného účtu,
• náklady na poštové korešpondenčné služby,
• náklady súvisiace s ocenením majetku fyzickej osoby,
• náklady na notárske služby,
• náklady súvisiace s uskladnením majetku fyzickej osoby, ak bol prevedený na správcu, overením transakcií a poistením majetku a transakcií.

Tieto výdavky sa hradia z výnosov z predaja majetku fyzickej osoby, ale ak majetok neexistuje alebo nestačí na pokrytie priamych trov, správca môže požadovať, aby ich uhradil dlžník. Treba však zdôrazniť, že dlžník si môže ponechať dve tretiny svojho príjmu a nemôže sa od neho vyžadovať prevod viac ako jednej tretiny na pokrytie priamych trov.

Nepriame trovy insolvenčného konania fyzickej osoby, napríklad platby bežných daní alebo ciel, bežné platby výživného, nájomné a platby za energie, sa hradia z príjmu fyzickej osoby (z dvoch tretín príjmu, ktoré si môže dlžník ponechať).

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konanie o právnej ochrane

Orgán dohľadu nie je oprávnený spochybniť transakcie uskutočnené pred začatím konania o právnej ochrane. Po začatí konania o právnej ochrane je činnosť dlžníka obmedzená: nemôže uskutočňovať žiadne transakcie ani vykonávať činnosti, ktoré môžu zhoršiť jeho finančnú situáciu alebo poškodiť kolektívny záujem veriteľov.

Insolvenčné konanie právnickej osoby

Správca musí posúdiť transakcie dlžníka a požiadať súd, aby vyhlásil príslušnú transakciu za neplatnú bez ohľadu na jej typ, ak bola transakcia vykonaná:

1. po dátume oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby alebo štyri mesiace pred dátumom oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby a ak poškodila dlžníka, bez ohľadu na to, či osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bola transakcia uskutočnená, vedela o poškodení veriteľov;
2. tri roky pred dátumom oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby a ak poškodila dlžníka a osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bola transakcia uskutočnená, vedela alebo mala vedieť o poškodení veriteľov.

Ak sa transakcia, ktorá poškodila dlžníka, uskutočnila so stranami alebo v prospech strán, ktoré majú podiel v spoločnosti dlžníka, považujú sa za strany, ktoré vedeli o spôsobenej škode, pokiaľ nepreukážu opak.

Zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby sa transakcia uskutočnená správcom vyhlásila za neplatnú, ak sa predmetná transakcia týka majetku založeného na zabezpečenie pohľadávky a ohrozuje tak záujmy zabezpečeného veriteľa.

Správca musí posúdiť a požiadať súd o vrátenie majetku alebo jeho časti, ktorú dlžník daroval, ak bola transakcia uskutočnená v priebehu troch rokov pred dátumom oznámenia insolvenčného konania alebo po tomto dátume, ak nerovnosť záväzkov strán naznačuje, že bol naozaj poskytnutý dar. Proti daru možno podať odvolanie a žiadať o jeho vrátenie len vtedy, ak bol nezákonný alebo sa nepoužil v súlade so zamýšľaným účelom.

Peňažné sumy, ktoré dlžník zaplatil na pokrytie dlhov v priebehu šiestich mesiacov pred oznámením insolvenčného konania právnickej osoby a po dátume oznámenia (okrem súm, ktoré zaplatil správca počas insolvenčného konania právnickej osoby) sa vrátia, ak sa zistí niektorá z týchto skutočností:

1. platba sa uskutočnila pred splatnosťou záväzkov, ak neboli splnené iné záväzky, ktoré už boli splatné, a je možné obnoviť práva a povinnosti strán uvedené v treťom odseku tohto článku;
2. dlh bol splatený osobám s podielom v spoločnosti dlžníka, pričom ostatné záväzky, ktoré boli splatné pred dňom splatnosti záväzkov voči osobám s podielom, neboli splnené. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na dlhy, ktoré inkasujú súdni úradníci vykonávajúci zrážky nákladov na exekúcie.

Veriteľ vráti sumu zaplatenú dlžníkom v priebehu troch mesiacov pred dátumom oznámenia insolvenčného konania právnickej osoby s cieľom zabrániť oznámeniu konania z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka na základe žiadosti predloženej veriteľom, ktorý sumu dostal.

Ak sa sumy vynaložené na splatenie dlhu vrátia v prípadoch uvedených v prvom a druhom odseku tohto článku, obnovia sa záväzky strán (vrátane posilnenia záväzkov) a príslušné práva, ktoré boli platné pred vysporiadaním dlhu.

Okrem toho je správca povinný požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti záložnej zmluvy, ak bolo záložné právo zriadené po tom, ako bolo oznámenie insolvenčného konania týkajúceho sa dlžníka zapísané do insolvenčného registra.

Insolvenčné konanie fyzickej osoby

Transakcie uskutočnené dlžníkom možno napadnúť v súlade s postupom insolvenčného konania právnickej osoby, ak sa v priebehu insolvenčného konania zistí, že:

• dlžník v priebehu troch rokov pred oznámením insolvenčného konania fyzickej osoby alebo počas insolvenčného konania uskutočnil transakcie, ktoré viedli k jeho platobnej neschopnosti alebo poškodeniu veriteľov, ak si bol vedomý alebo si mal byť vedomý toho, že takéto transakcie môžu viesť k jeho platobnej neschopnosti alebo poškodeniu veriteľov,
• dlžník vedome poskytol nepravdivé informácie o svojej finančnej situácii a neuviedol svoj skutočný príjem,
• dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce z konkurzného konania alebo konania na vysporiadanie záväzkov, čo výrazne bráni postupu v insolvenčnom konaní.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Návrh na začatie insolvenčného konania je možné podať proti právnickým a fyzickým osobám.

Právnické osoby podliehajú konkurznému konaniu, mimosúdnemu konkurznému konaniu a konaniu o reštrukturalizácii.

Návrh na začatie konkurzného konania alebo mimosúdneho konkurzného konania možno podať proti právnickým osobám akéhokoľvek druhu s výnimkou rozpočtových subjektov, politických strán, odborových zväzov a náboženských spoločností a združení.

Po začatí konkurzného konania alebo mimosúdneho konkurzného konania sa majetok právnickej osoby predá a výťažok sa použije na uspokojenie záujmov veriteľov, pričom samotná právnická osoba sa zlikviduje na základe konkurzu.

Konanie o reštrukturalizácii možno začať proti právnickým osobám akéhokoľvek právneho druhu s výnimkou rozpočtových subjektov, politických strán, odborových zväzov, náboženských spoločností a združení, úverových inštitúcií, platobných subjektov, inštitúcií elektronického peňažníctva, poisťovní a zaisťovní, správcovských spoločností, investičných spoločností a obchodníkov s verejnými cennými papiermi. Konanie o reštrukturalizácii je určené na to, aby sa právnickým osobám, ktoré čelia finančným problémom, umožnilo obnoviť platobnú schopnosť, udržať a rozvíjať ich činnosti, platiť ich dlhy a vyhnúť sa konkurzu, pričom zároveň pokračujú vo svojich podnikateľských činnostiach. Na tento účel sa záväzky právnickej osoby v rámci reštrukturalizácie rozdelia do štvorročného obdobia na základe reštrukturalizačného plánu, ktorý musia schváliť spoločníci aj veritelia právnickej osoby. Obdobie vykonávania plánu možno predĺžiť o ďalší rok. Mimosúdne konanie o reštrukturalizácii nie je možné.

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať jedna fyzická osoba proti druhej vrátane poľnohospodárov a samostatne zárobkovo činných osôb. Mimosúdny konkurz vo vzťahu k fyzickej osobe nie je možný.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Návrh na začatie konkurzného konania možno proti právnickej osobe podať, ak súd určil existenciu aspoň jednej z týchto okolností:

• spoločnosť je v platobnej neschopnosti,
• spoločnosť mešká s platbami súvisiacimi s pracovnoprávnymi vzťahmi so svojimi zamestnancami,
• spoločnosť nie je alebo nebude schopná splniť svoje záväzky.

Platobná neschopnosť spoločnosti sa chápe ako stav, v ktorom spoločnosť nie je schopná plniť svoje záväzky (neplatí dlhy, nevykonáva práce, za ktoré dostala platbu vopred, atď.) a záväzky spoločnosti (dlhy, nevykonaná práca atď.) po dátume splatnosti prevyšujú polovicu účtovnej hodnoty jej majetku.

V prípade právnickej osoby je možné aj mimosúdne konkurzné konanie, ak neprebieha žiadne súdne konanie o majetkových nárokoch voči spoločnosti a ak sa proti spoločnosti nevykonáva žiadne vymáhanie na základe vykonateľných titulov vydaných súdmi alebo inými orgánmi. V mimosúdnom konkurznom konaní rozhoduje o otázkach, ktoré patria do právomoci súdu, zhromaždenie veriteľov spoločnosti.

Návrh na začatie konania o reštrukturalizácii možno začať proti právnickej osobe, ktorá:

• neukončila svoje činnosti,
• nejde do konkurzu ani nie je v konkurze,
• bola založená minimálne tri roky pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu na súd,
• ak prešlo aspoň päť rokov od:

a) súdneho rozhodnutia, ktorým sa uzavrel prípad reštrukturalizácie;

b) súdneho príkazu na ukončenie reštrukturalizácie, pretože všetci veritelia stiahli svoje pohľadávky alebo spoločnosť v reštrukturalizácii uspokojila požiadavky všetkých veriteľov pred uplynutím lehoty stanovenej v reštrukturalizačnom pláne.

Konkurzné konanie možno začať vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je platobne neschopná a koná dobromyseľne. Fyzickú osobu možno vyhlásiť za platobne neschopnú, ak nie je schopná uhradiť svoje dlžné záväzky po dátume splatnosti vo výške prevyšujúcej 25-násobok minimálnej mesačnej mzdy schválenej litovskou vládou.

Dobromyseľnosť na strane fyzickej osoby sa určuje na základe posúdenia toho, či poskytla úplné a presné informácie a či konala dobromyseľne, keď sa stala platobne neschopnou, t. j. či konanie fyzickej osoby počas posledných troch rokov spĺňa kritériá náležitej opatrnosti a starostlivosti a či sa ním vedome neumožnilo hromadenie nesplatených dlhov.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Všetok majetok spoločnosti v konkurze alebo reštrukturalizácii bez ohľadu na jeho povahu (hnuteľný alebo nehnuteľný, hmotný alebo nehmotný, vlastnícke práva atď.) alebo polohu tvorí konkurznú podstatu spoločnosti. Majetok alebo výnosy, ktoré spoločnosť získa v priebehu konkurzu alebo reštrukturalizácie, takisto patria do konkurznej podstaty spoločnosti a použijú sa na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V prípade konkurzu sa poradie pohľadávok veriteľov stanovuje v právnych predpisoch, zatiaľ čo v prípade reštrukturalizácie sa stanovuje v reštrukturalizačnom pláne. V rámci konkurzného konania sa celé konkurzná podstata speňaží a získaný príjem sa použije na úhradu nákladov konkurznej správy a pohľadávok veriteľov. V prípade reštrukturalizácie sa naopak speňaží iba majetok vymedzený v reštrukturalizačnom pláne.

Osobitný postup sa uplatňuje na výnosy z podnikateľských činností podniku v konkurze. Tieto výnosy sa použijú na pokrytie príslušných prevádzkových nákladov. Všetky platby spojené s podnikateľskými činnosťami sa spracúvajú na osobitnom účte spoločnosti určenom na podnikateľské činnosti (podnikateľský účet spoločnosti), ktorý nemožno použiť na platby iným veriteľom.

V prípade konkurzu fyzickej osoby sa započíta celý jej majetok bez ohľadu na jeho povahu (hnuteľný, resp. nehnuteľný, hmotný, resp. nehmotný, vlastnícke práva atď.) alebo polohu. Zo započítania sa vylúčia iba peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré má fyzická osoba a ktoré neprevyšujú jednu minimálnu mesačnú mzdu. Záujmy veriteľov sa uspokojujú z výťažku z predaja celého majetku osoby (s výnimkami uvedenými v ďalšom texte).

V rámci konkurzného konania vo vzťahu k fyzickým osobám má fyzická osoba v konkurze právo použiť určitú sumu zo svojho príjmu na uspokojenie svojich základných potrieb. Túto sumu stanoví súd pri začatí konkurzného konania s ohľadom na potreby fyzickej osoby a jej závislých osôb. Keď súd schváli plán obnovy platobnej schopnosti fyzickej osoby, suma, ktorá je fyzickej osobe k dispozícii, sa stanoví v tomto pláne.

Osobitný status sa udelí aj jedinému obydliu fyzickej osoby potrebnému na uspokojovanie základných potrieb fyzickej osoby a/alebo jej závislých osôb, ako aj všetkému majetku potrebnému na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a/alebo poľnohospodárskych činností fyzickej osoby. Fyzická osoba v konkurze si môže takisto ponechať právo k danému majetku, a to aj vtedy, keď sa naň vzťahuje hypotekárny úver, ak sa na tom dohodla s poskytovateľom hypotekárneho úveru a ponechanie práva nezasiahne do práv iných veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V rámci konkurzného konania proti spoločnosti menovaný konkurzný správca preberie riadenie spoločnosti, nakladá s konkurznou podstatou, zorganizuje predaj konkurznej podstaty, pomocou výťažku sa vyrovná s veriteľmi a prijme všetky kroky potrebné na likvidáciu spoločnosti. Kľúčové úlohy konkurzného správcu spoločnosti sú:

• zastupovať spoločnosť a brániť jej záujmy a záujmy všetkých jej veriteľov,
• prevziať riadenie spoločnosti v konkurze a konkurznej podstaty,
• vypovedať zmluvy spoločnosti, ktoré sa už nebudú vykonávať (vrátane zmlúv s členmi riadiacich orgánov a zamestnancami),
• požiadať o finančné prostriedky zo záručného fondu s cieľom vyrovnať sa s veriteľmi, resp. zamestnancami,
• v prípade potreby uzavrieť dočasné pracovné zmluvy alebo zmluvy o poskytnutí služby potrebné na účely konkurzného konania,
• overiť prihlásené pohľadávky veriteľov a predložiť ich zoznam na schválenie súdu,
• vykonávať dohľad nad podnikateľskými činnosťami spoločnosti v konkurze,
• kontrolovať transakcie, do ktorých spoločnosť vstúpila v období troch rokov pred začatím konkurzného konania,
• napadnúť transakcie spoločnosti na súde, ak sú v rozpore s prevádzkovými cieľmi spoločnosti a mohli prispieť k neschopnosti spoločnosti zaplatiť svojím veriteľom,
• v odôvodnenom prípade podať na súd návrh na vyhlásenie konkurzu za úmyselný,
• zvolávať zhromaždenia veriteľov,
• vypracúvať správy o činnosti a predkladať ich zhromaždeniu veriteľov,
• zostaviť a doručiť ročnú a priebežnú účtovnú závierku spoločnosti,
• vykonať rozhodnutia súdu a zhromaždenia veriteľov,
• poskytovať informácie o konkurznom konaní,
• organizovať predaj majetku spoločnosti v konkurze,
• použiť peňažné prostriedky získané počas konkurzného konania na vyrovnanie s veriteľmi,
• vykonať všetky opatrenia potrebné na likvidáciu spoločnosti a jej vyškrtnutie z registra.

V prípade reštrukturalizácie spoločnosti poverený reštrukturalizačný správca koná ako odborný konzultant a nezávislá osoba, ktorá riadi postup reštrukturalizácie. Kľúčové úlohy reštrukturalizačného správcu sú:

• prispievať k návrhu reštrukturalizačného plánu spoločnosti a úvahám o ňom a prijímať opatrenia s cieľom zaistiť, aby sa reštrukturalizačný plán navrhol, predložil na schválenie a vykonal v lehotách stanovených súdom,
• pripraviť písomný záver o uskutočniteľnosti návrhu reštrukturalizačného plánu,
• vykonávať dohľad nad činnosťami riadiacich orgánov spoločnosti v reštrukturalizácii, pokiaľ sa týkajú vykonávania reštrukturalizačného plánu, oznamovať členom riadiacich orgánov spoločnosti nedostatky zistené v ich činnosti a stanoviť lehoty na ich nápravu, ako aj podať na súd návrh na odvolanie riadiacich orgánov spoločnosti,
• zvolávať zhromaždenia spoločníkov spoločnosti, vlastníkov zástupcov subjektu, ktorý vykonáva práva a povinnosti vlastníka štátneho alebo samosprávneho podniku, a zúčastňovať sa na týchto zhromaždeniach bez hlasovacích práv,
• poskytovať informácie v súvislosti s konaním o reštrukturalizácii a informovať súd o pokroku reštrukturalizačného plánu.

Reštrukturalizačný správca spolu s riadiacimi orgánmi spoločnosti v reštrukturalizácii zodpovedajú za vykonanie reštrukturalizačného plánu schváleného súdom.

V prípade konkurzu fyzickej osoby poverený konkurzný správca nakladá s majetkom fyzickej osoby, zorganizuje jeho predaj a použije výťažok na vyrovnanie s veriteľmi. Kľúčové úlohy konkurzného správcu fyzickej osoby sú:

• nakladať s majetkom fyzickej osoby a finančnými prostriedkami na vkladovom účte,
• viesť účtovné záznamy o všetkých finančných prostriedkoch prijatých fyzickou osobou a ich použití,
• organizovať predaj majetku fyzickej osoby a vyrovnať sa s veriteľmi,
• zvolávať zhromaždenia veriteľov a zúčastňovať sa na nich bez hlasovacích práv,
• poskytovať informácie o konkurznom konaní v prípade fyzickej osoby a predložiť správu o vykonávaní plánu obnovy,
• navrhnúť zmeny v pláne obnovy platobnej schopnosti,
• zastupovať fyzickú osobu v konaní týkajúcom sa vymáhania majetku v mene fyzickej osoby v konkurze a prijať opatrenia na vymáhanie dlhov od dlžníkov,
• chrániť práva a oprávnené záujmy fyzickej osoby a všetkých veriteľov,
• hodnotiť účelnosť samostatnej zárobkovej činnosti alebo poľnohospodárskych činností fyzickej osoby.

Fyzická osoba v konkurze musí vynaložiť maximálne úsilie, aby uspokojila pohľadávky veriteľov. Na tento účel musí mať fyzická osoba v konkurze, pokiaľ je to možné, prácu alebo vykonávať iné činnosti, z ktorých jej vzniká príjem, musí si aktívne hľadať zamestnanie alebo prácu s vyšším zárobkom, rozdeľovať príjem, aby uspokojila pohľadávky veriteľov, navrhnúť a po schválení súdom vykonať plán obnovy platobnej schopnosti a spolupracovať s povereným konkurzný správcom.

Počas konkurzného konania má fyzická osoba v konkurze právo získavať informácie od konkurzného správcu, zúčastňovať sa na zhromaždeniach veriteľov a namietať proti ich nezákonným rozhodnutiam, požiadať o výmenu konkurzného správcu a uplatniť si náhradu škody v prípade, že si správca riadne neplní svoje úlohy.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V prípade konkurzu spoločnosti, ako aj jednotlivca je započítanie pohľadávok osoby v konkurze a pohľadávok veriteľov zakázané od začatia konkurzného konania rozhodnutím súdu s výnimkou započítania, ktoré sa povoľuje v ustanoveniach daňových právnych predpisov týkajúcich sa započítania v prípade preplatku dane (rozdiel dane).

Od dátumu začatia konania o reštrukturalizácii vo vzťahu k spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia do dátumu súdneho rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje reštrukturalizačný plán, sú pozastavené všetky započítania pohľadávok spoločnosti voči pohľadávkam jej veriteľov. Takéto započítanie je následne možné v súlade s reštrukturalizačným plánom schváleným súdom.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

V prípade konkurzu spoločnosti poverený konkurzný správca do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa začína konkurzné konanie, informuje dotknuté osoby, že súčasné zmluvy spoločnosti (s výnimkou pracovných zmlúv a zmlúv, na základe ktorých vzniká právo na pohľadávku zo strany spoločnosti v konkurze) sa nebudú vykonávať a mali by sa považovať za zmluvy, ktorých platnosť uplynula.

Nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa začína konkurzné konanie, strácajú riadiace orgány spoločnosti svoje právomoci a správca spoločnosti po predchádzajúcom písomnom upovedomení 15 dní vopred vypovie pracovné alebo občianskoprávne zmluvy s členmi predstavenstva a vedúcimi pracovníkmi spoločnosti.

Konkurzný správca oznámi ostatným zamestnancom pripravované vypovedanie ich pracovných zmlúv v lehote troch pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa začína konkurzné konanie proti spoločnosti, a vypovie pracovné zmluvy so zamestnancami v lehote 15 pracovných dní od uvedeného oznámenia. S prepustenými zamestnancami, ktorí sú naďalej potrební na vykonávanie konkurzného konania spoločnosti, sa uzavrú pracovné zmluvy na určitú dobu. Požadovaný počet takýchto zamestnancov podľa jednotlivých pozícií určí zhromaždenie veriteľov.

Reštrukturalizácia spoločnosti nemá vplyv na súčasné zmluvy právnickej osoby. Všetky podpísané zmluvy sa hodnotia z hľadiska účelnosti a v reštrukturalizačnom pláne sa stanoví vypovedanie nefunkčných zmlúv. Tie sa vypovedia v súlade so všeobecným postupom, keďže v právnych predpisoch sa v prípade konania o reštrukturalizácii osobitne neustanovuje vypovedanie zmlúv.

V prípade konkurzného konania v súvislosti s fyzickou osobou sa v pláne obnovy platobnej schopnosti vymedzujú zmluvy, ktoré sa majú vypovedať, a tie, ktorých vykonávanie má pokračovať. Po schválení plánu obnovy platobnej schopnosti súdom musí fyzická osoba v konkurze informovať dotknuté osoby o zmluvách, ktoré sa majú podľa plánu obnovy platobnej schopnosti vypovedať.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

V prípade konkurzu spoločnosti alebo fyzickej osoby sa musia pohľadávky jednotlivých veriteľov previesť na povereného konkurzného správcu. Pohľadávky následne schváli súd, zatiaľ čo spor o skutkovom základe alebo výške konkrétnej pohľadávky sa rieši v konkurznom konaní.

V prípade konania o reštrukturalizácii spoločnosti sa pohľadávky, ktoré časovo predchádzali začatiu konania o reštrukturalizácii, v lehote stanovenej súdom prihlásia u povereného reštrukturalizačného správcu. Pohľadávky následne schváli súd, zatiaľ čo spor o skutkovom základe alebo výške konkrétnej pohľadávky sa rieši v konaní o reštrukturalizácii. Pohľadávky jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli po začatí konania o reštrukturalizácii, sa predložia a príslušné spory sa vyriešia v rámci všeobecného postupu.

Po začatí konkurzného konania alebo konania o reštrukturalizácii musí súdny úradník pozastaviť opatrenia v rámci núteného výkonu a konania o nútenom výkone a postúpiť vykonateľné tituly súdu, ktorý začal príslušné konkurzné konanie alebo konanie o reštrukturalizácii.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Ak sa pred vydaním súdneho príkazu, ktorým sa nariadi pojednávanie v konaní, v ktorom sa voči odporcovi uplatnili vlastnícke nároky, ukáže, že sa proti odporcovi začalo konkurzné konanie, konanie v súvislosti s majetkovými nárokmi voči odporcovi sa pozastaví a postúpi sa na súd, ktorý koná vo veci konkurzu.

V iných prípadoch, t. j. a) ak v čase, keď sa zistí, že sa proti odporcovi začalo konkurzné konanie, už došlo k vydaniu súdneho príkazu, ktorým sa nariaďuje pojednávanie vo veci, alebo b) ak sa vo vzťahu k odporcovi začalo konanie o reštrukturalizácii, nie je skutočnosť, že došlo k začatiu konania o reštrukturalizácii vo vzťahu k odporcovi dôvodom na postúpenie veci súdu, ktorý koná vo veci príslušného konkurzného konania alebo konania o reštrukturalizácii.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Kľúčové práva veriteľov v konkurznom konaní proti spoločnosti sú:

• podať na súd návrh, v ktorom požiadajú o začatie konkurzného konania proti spoločnosti v platobnej neschopnosti,
• rozhodnúť o začatí mimosúdneho konkurzného konania,
• v lehote stanovenej súdom postúpiť svoje pohľadávky poverenému konkurznému správcovi spoločnosti,
• zúčastňovať sa na zhromaždeniach veriteľov a hlasovať o:
  • schválení správ o činnosti predložených správcom,
  • schválení a úprave odhadu nákladov správy,
  • schválení ceny predaja majetku spoločnosti,
  • schválení ročnej účtovnej závierky vypracovanej počas konkurzného konania proti spoločnosti,
  • podnikateľských činnostiach spoločnosti (ich pokračovaní, obnovení, obmedzení a prerušení, schválení odhadu nákladov atď.),
  • počte a pozíciách zamestnancov, ktorí sa majú zamestnať počas konkurzného konania proti spoločnosti,
  • odmene správcu,
  • dohodách s veriteľmi,
  • návrhu na odvolanie správcu,
  • iných otázkach,
• v rámci postupu stanoveného zhromaždením veriteľov prijímať od správcu informácie o pokroku konkurzného konania proti spoločnosti,
• odporovať transakciu vykonanú spoločnosťou (actio Pauliana),
• požiadať súd, aby konkurz vyhlásil za úmyselný,
• napádať rozhodnutia zhromaždenia veriteľov,
• požiadať súd, aby odvolal správcu,
• uspokojiť svoje pohľadávky z majetku a príjmu prijatého spoločnosťou v konkurze,

Kľúčové práva veriteľov v konkurznom konaní proti fyzickej osobe sú:

• v časovej lehote stanovenej súdom prihlásiť u konkurzného správcu svoje pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím konkurzného konania proti fyzickej osobe,
• požadovať uspokojenie svojich pohľadávok v súlade s postupom stanoveným v pláne,
• zúčastňovať sa na zhromaždeniach veriteľov (po prijatí plánu obnovy platobnej schopnosti fyzickej osoby v konkurze sa musia zhromaždenia veriteľov zvolávať minimálne raz za šesť mesiacov) a hlasovať o:
  • sťažnostiach veriteľov proti konaniu konkurzného správcu,
  • požiadavke, aby konkurzný správca doručil svoje správy o činnosti,
  • schválení a úprave odhadu nákladov konkurznej správy,
  • schválení ceny predaja majetku dlžníka,
  • samostatnej zárobkovej činnosti a/alebo poľnohospodárskych činnostiach fyzickej osoby (ich pokračovaní, začatí, obnove, obmedzení, ukončení atď.),
  • návrhoch na aktualizáciu plánu obnovy platobnej schopnosti,
  • návrhu na výmenu konkurzného správcu,
  • iných otázkach,
• v rámci postupu stanoveného zhromaždením veriteľov prijímať od konkurzného správcu informácie o pokroku konkurzného konania,
• poskytovať pomoc pri plnení dlžných záväzkov,
• predkladať návrhy v súvislosti s plánom obnovy platobnej schopnosti,
• obracať sa na zhromaždenie veriteľov v súvislosti s činnosťami alebo výmenou konkurzného správcu alebo navrhnúť na pozíciu konkurzného správcu iného kandidáta,
• podať odvolanie voči rozhodnutiam zhromaždenia veriteľov v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto rozhodnutiach dozvedeli alebo mali dozvedieť,
• navrhnúť súdu ukončenie konkurzného konania proti fyzickej osobe,
• navrhnúť súdu odvolanie konkurzného správcu,
• uspokojiť svoje pohľadávky z majetku a príjmu prijatého fyzickou osobou v konkurze.

Kľúčové práva veriteľov v konaní o reštrukturalizácii proti spoločnosti sú:

• prihlasovať u povereného reštrukturalizačného správcu pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím konania o reštrukturalizácii vo vzťahu k dlžníkovi,
• zúčastňovať sa na zhromaždeniach veriteľov a hlasovať o:
  • schválení reštrukturalizačného plánu,
  • odvolaní reštrukturalizačného správcu a návrhu iného kandidáta na pozíciu reštrukturalizačného správcu,
  • návrhu na obmedzenie právomoci riadiacich orgánov spoločnosti,
  • návrhu na ukončenie konania o reštrukturalizácii spoločnosti v prípade nevykonania alebo nedostatočného vykonania reštrukturalizačného plánu,
  • žiadosti o predĺženie obdobia vykonania reštrukturalizačného plánu,
  • iných otázkach,
• prijímať od riadiaceho orgánu spoločnosti a reštrukturalizačného správcu informácie o reštrukturalizácii spoločnosti s výnimkou informácií, ktoré predstavujú obchodné, resp. priemyselné tajomstvo,
• poskytovať pomoc pri plnení dlžných záväzkov,
• predkladať reštrukturalizačnému správcovi alebo riadiacemu orgánu spoločnosti návrh reštrukturalizačného plánu,
• obracať sa na zhromaždenie veriteľov v súvislosti s činnosťami alebo výmenou reštrukturalizačného správcu,
• podať odvolanie voči rozhodnutiam zhromaždenia, resp. výboru veriteľov v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto rozhodnutiach dozvedeli alebo museli dozvedieť,
• počas obdobia reštrukturalizácie uspokojiť pohľadávky.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V prípade spoločnosti v konkurze jej riadiace orgány po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa začína konkurzné konanie proti spoločnosti, strácajú svoj právomoc, zatiaľ čo poverený konkurzný správca riadi a používa majetok spoločnosti v konkurze a nakladá s finančnými prostriedkami spoločnosti na bankových účtoch. Správca organizuje predaj majetku spoločnosti v konkurze a predáva ho veriteľom alebo ho na nich prevádza. Na predaj rôznych druhov majetku sa uplatňujú rôzne postupy. Nehnuteľnosť alebo majetok, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, ako aj majetok s hodnotou prevyšujúcou 250 základných sociálnych dávok sa napríklad predávajú na verejnej dražbe, zatiaľ čo predmety podliehajúce skaze sa predávajú za cenu stanovenú správcom na základe trhových cien. Postup predaja a cenu iného majetku stanoví zhromaždenie veriteľov spoločnosti v konkurze. V prípade predaja majetku určitých druhov (ako sú cenné papiere a rádioaktívny materiál) navyše existujú dodatočné regulačné požiadavky.

Pri reštrukturalizácii spoločnosti riadiace orgány spoločnosti naďalej dohliadajú na jej činnosti a nakladajú s jej majetkom, ale musia dodržiavať schválený reštrukturalizačný plán. Počas reštrukturalizácie dohliada na činnosti riadiacich orgánov spoločnosti súdom menovaný reštrukturalizačný správca. V období od začatia konania o reštrukturalizácii do schválenia reštrukturalizačného plánu (t. j. počas obdobia prípravy reštrukturalizačného plánu) je zakázané bez súhlasu súdu predávať spoločnosť alebo jej časť, jej dlhodobý majetok, nehnuteľnosti klasifikované ako krátkodobý majetok alebo vlastnícke práva, prevádzať ich vlastníctvo alebo ich dávať k dispozícii na bezplatné používanie, zatiaľ čo spoločnosť v reštrukturalizácii nemôže poskytovať žiadne záruky ani zábezpeky, ani iným spôsobom zabezpečovať plnenie záväzkov iných strán.

Fyzická osoba v konkurze nemôže nakladať s majetkom vo svojej držbe. S majetkom fyzickej osoby v konkurze nakladá konkurzný správca na základe súdom schváleného plánu obnovy platobnej schopnosti fyzickej osoby. Fyzická osoba v konkurze môže použiť iba mesačnú sumu pridelenú na uspokojovanie jej základných potrieb a finančné prostriedky nevyhnutné na pokračovanie v činnosti. V období od začatia konkurzného konania do schválenia plánu obnovy platobnej schopnosti stanovuje sumu nevyhnutnú na uspokojenie základných potrieb súd. Po schválení plánu obnovy platobnej schopnosti je suma určená v tomto pláne.

Počas konkurzného konania proti fyzickej osobe organizuje predaj majetku potrebného na uspokojenie pohľadávok veriteľov konkurzný správca v súlade s poradím a lehotami vymedzenými v pláne obnovy platobnej schopnosti. Pokiaľ ide o predajnú cenu majetku stanovenú v pláne obnovy platobnej schopnosti a trhovú cenu predávaného majetku, počiatočnú predajnú cenu majetku schvaľuje zhromaždenie veriteľov. Majetok možno predať za nižšiu cenu ako je cena stanovená v pláne obnovy platobnej schopnosti iba so súhlasom fyzickej osoby v konkurze.

Nehnuteľnosti a majetok, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, sa predávajú na verejnej dražbe (s výnimkou majetku, ktorý bol na začiatku ocenený na nižšiu hodnotu ako je náhrada za organizáciu verejnej dražby). Cenu majetku, ktorý sa nepodarilo predať na dvoch verejných dražbách, ako aj predajnú cenu a postup v prípade iného majetku stanovuje zhromaždenie veriteľov. So súhlasom zhromaždenia veriteľov a na žiadosť veriteľov sa im môže nepredaný majetok vydať.

Ak s fyzickou osobou žijú maloleté deti (osvojené deti) a/alebo osoby v poručníctve, resp. opatrovníctve, ich jediné obydlie (či sa naň vzťahuje hypotekárny úver alebo nie) možno na základe súdneho rozhodnutia predať najskôr šesť mesiacov po schválení plánu. Počas tohto obdobia si musí fyzická osoba nájsť nové obydlie, ktoré si kúpi alebo prenajme. Fyzická osoba má právo dohodnúť sa s poskytovateľom hypotekárneho úveru, že počas konkurzného konania si ponechá právo na majetok, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver (zvyčajne obydlie). Takýto majetok nemožno predať.

Na predaj určitých druhov majetku (ako sú cenné papiere a rádioaktívny materiál) sa môžu uplatňovať dodatočné regulačné požiadavky.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Po začatí konkurzného konania proti spoločnosti sa jej podnikateľské činnosti zvyčajne ukončia, preto z nich vo vzťahu k spoločnosti nemôžu vzniknúť žiadne nové pohľadávky. Ak spoločnosť po začatí konkurzu pokračuje vo svojich činnostiach (je to možné, ak sa činnosťami znižujú straty), pohľadávky vznikajúce z týchto činností sa uhrádzajú z výnosov z týchto činností. Všetky pohľadávky, ktoré sa nemohli uhradiť z týchto výnosov, sú pohľadávkami na treťom mieste v poradí, ktoré sa majú uspokojiť v rámci všeobecného postupu (pozri aj odpoveď na otázku 13).

Pohľadávky, ktoré sa objavia po začatí reštrukturalizácie spoločnosti, sa uspokoja v rámci všeobecného postupu, pretože v právnych predpisoch sa v tomto smere nenachádzajú žiadne osobitné ustanovenia.

Po začatí konkurzného konania proti fyzickej osobe súd prijme a schváli pohľadávky veriteľov zamerané na samostatnú zárobkovú činnosť a/alebo poľnohospodárske činnosti, ako aj dlžné záväzky, ktoré fyzická osoba v konkurze prevzala s cieľom vykonávať tieto činnosti a/alebo vykonať konkurzné konanie. Po schválení týchto pohľadávok sa aktualizuje plán obnovy platobnej schopnosti fyzickej osoby v konkurze. Ostatné pohľadávky, ktoré sa predložia po začatí konkurzného konania proti fyzickej osobe, sa uspokoja v rámci všeobecného postupu, pretože v právnych predpisoch sa v tomto smere nenachádzajú žiadne osobitné ustanovenia.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

V prípade konkurzu spoločností a fyzických osôb, ako aj v prípade reštrukturalizácie spoločnosti stanoví súd, ktorý začína konkurz alebo reštrukturalizáciu, lehotu, v ktorej môžu veritelia prihlasovať svoje pohľadávky u povereného konkurzného alebo reštrukturalizačného správcu a predkladať príslušné dôkazy na podloženie týchto pohľadávok. V prípade konkurzu alebo reštrukturalizácie spoločnosti sa stanoví obdobie trvajúce najviac 45 dní a v prípade konkurzu fyzickej osoby obdobie trvajúce najmenej 15 dní, ale nie viac ako 30 dní. Poverený správca overí prihlásené pohľadávky a ak neexistuje žiadny spor, pokiaľ ide o ich existenciu alebo výšku, predloží ich na schválenie súdu. Napadnutie pohľadávok alebo ich časti správcom rieši súd. Proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa schvaľuje pohľadávka veriteľa, možno podať odvolanie. Ak sa pohľadávky predložia po lehote, ktorú súd stanovil na ich predkladanie, lehotu možno predĺžiť, ak sa dôvody jej zmeškania považujú za opodstatnené.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Pohľadávky veriteľov zabezpečené záložným právom alebo hypotekárnym úverom sa na začiatku uspokojujú z finančných prostriedkov získaných predajom majetku dlžníka, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, alebo prevodom majetku, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, na veriteľa. Ak hodnota majetku, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, nepostačuje na úhradu pohľadávky poskytovateľa hypotekárneho úveru, zostávajúca neuspokojená časť pohľadávky je v prípade konkurzu spoločnosti pohľadávkou na treťom mieste v poradí a v prípade reštrukturalizácie alebo konkurzu fyzickej osoby pohľadávkou na druhom mieste v poradí. V prípade konkurzu fyzickej osoby možno uzavrieť dohodu o tom, že majetok, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, sa nepredá. V takom prípade sa v pláne obnovy platobnej schopnosti stanovujú mesačné platby poskytovateľovi hypotekárneho úveru.

Ak sa predajom majetku, na ktorý sa vzťahuje hypotekárny úver, získa viac finančných prostriedkov, ako je potrebné na vyrovnanie s poskytovateľom hypotekárneho úveru, zostávajúca časť peňažných prostriedkov sa pridelí na úhradu pohľadávok ostatných veriteľov.

Pohľadávky ostatných veriteľov sa uspokoja na základe poradia pohľadávky a jednotlivých fáz.

V prípade konkurzu spoločnosti sa pohľadávky veriteľov uspokojujú v dvoch fázach. V prvej fáze sa pohľadávky veriteľov uhradia bez úroku a sankcií za omeškanie. Úrok a sankcie sa vyplácajú v druhej fáze. V každej fáze sa pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí nižšie, uspokojujú po tom, ako sa v danej fáze úplne uspokojili pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí vyššie. Ak majetok nie je dostatočný na to, aby sa v jednej fáze úplne uspokojili pohľadávky s rovnakým poradím, dané pohľadávky sa uspokoja pomerne k sume, ktorá sa má uhradiť každému veriteľovi.

Pohľadávky na prvom mieste v poradí sú pohľadávky zamestnancov, ktoré vznikli z pracovnoprávneho vzťahu; nároky na náhradu škody z dôvodu zmrzačenia alebo iného ublíženia na zdraví, vzniku choroby z povolania alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu (tieto pohľadávky sa môžu uhradiť zo záručného fondu) a pohľadávky poľnohospodárskych podnikov, ktoré požadujú platbu za predané poľnohospodárske výrobky (takéto pohľadávky možno až do výšky 40 % vyplatiť zo štátnych rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento účel ministerstvom poľnohospodárstva).

Pohľadávky na druhom mieste v poradí sú pohľadávky vo vzťahu k daniam a iným odvodom štátu a do rozpočtov sociálneho poistenia a odvody povinného zdravotného poistenia; vo vzťahu k peňažným prostriedkom požičaným v mene štátu a pôžičkám zabezpečeným zárukou poskytnutou štátom alebo záručnou inštitúciou, za ktorú ručí štát, a vo vzťahu k podpore z finančných prostriedkov Európskej únie a štátnych rozpočtových prostriedkov.

Všetky ostatné pohľadávky veriteľov sú na treťom mieste v poradí.

V prípade reštrukturalizácie spoločnosti sa pohľadávky veriteľov uspokojujú v dvoch fázach. V prvej fáze sa pohľadávky veriteľov uhradia bez úroku a sankcií za omeškanie. Úrok a sankcie sa vyplácajú v druhej fáze.

Pohľadávky na prvom mieste v poradí sú pohľadávky zamestnancov, ktoré vznikli z pracovnoprávneho vzťahu; nároky na náhradu škody z dôvodu zmrzačenia alebo iného ublíženia na zdraví, vzniku choroby z povolania alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu; pohľadávky fyzických a právnických osôb, ktoré požadujú platbu za poľnohospodárske produkty dodané na spracovanie, a pohľadávky veriteľov zabezpečené záložným právom a/alebo hypotekárnym úverom neprevyšujúce hodnotu majetku, ktorý bol založený a nie je počas reštrukturalizácie na predaj.

Pohľadávky na druhom mieste v poradí sú ostatné pohľadávky veriteľov okrem pohľadávok na treťom mieste v poradí a zabezpečených pohľadávok, v prípade ktorých založený majetok nie je počas reštrukturalizácie ponúknutý na predaj.

Pohľadávky v súvislosti s pôžičkami poskytnutými počas reštrukturalizácie, ktoré nie sú zabezpečené, sa uspokoja po vyrovnaní pohľadávok na prvom mieste v poradí a pred vyrovnaním pohľadávok na druhom mieste.

Pohľadávky na treťom mieste v poradí sú pohľadávky spoločníkov podniku v reštrukturalizácii, ktorí nie sú zamestnanci, stali sa veriteľmi podniku pred začatím konania o reštrukturalizácii a samostatne alebo s inými spoločníkmi ovládajú podnik v reštrukturalizácii.

V každej fáze sa pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí nižšie, uspokojujú po tom, ako sa v danej fáze úplne uspokojili pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí vyššie. Ak majetok nie je dostatočný na to, aby sa v jednej fáze úplne uspokojili pohľadávky s rovnakým poradím, dané pohľadávky sa uspokoja pomerne k sume, ktorá sa má uhradiť každému veriteľovi.

V prípade konkurzu fyzickej osoby sa pohľadávky veriteľov uspokojujú v dvoch fázach. V prvej fáze sa pohľadávky veriteľov uhradia bez úroku a sankcií za omeškanie. Úrok a sankcie sa vyplácajú v druhej fáze.

Pohľadávky na prvom mieste v poradí sú pohľadávky zamestnancov, ktoré vznikli z pracovnoprávneho vzťahu; nároky na náhradu škody z dôvodu zmrzačenia alebo iného ublíženia na zdraví, vzniku choroby z povolania alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu (tieto pohľadávky sa môžu uhradiť zo záručného fondu); pohľadávky výživného vo vzťahu k dieťaťu a pohľadávky poľnohospodárskych podnikov, ktoré požadujú platbu za predané poľnohospodárske výrobky (takéto pohľadávky možno vyplatiť z osobitných finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel litovským ministerstvom poľnohospodárstva).

Medzi prvým a druhým miestom sa v poradí nachádzajú pohľadávky veriteľov, ktoré počas konkurzného konania vo vzťahu k fyzickej osobe vznikli zo samostatnej zárobkovej činnosti a/alebo poľnohospodárskych činností, a pohľadávky, ktoré vznikli z dlžných záväzkov vo vzťahu k samostatnej zárobkovej činnosti a nákladom konkurznej správy.

Všetky ostatné pohľadávky veriteľov sú na druhom mieste v poradí.

V každej fáze sa pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí nižšie, uspokojujú po tom, ako sa v danej fáze úplne uspokojili pohľadávky veriteľov, ktoré sú v poradí vyššie. Ak majetok nie je dostatočný na to, aby sa v jednej fáze úplne uspokojili pohľadávky veriteľov s rovnakým poradím, dané pohľadávky sa uspokoja pomerne k sume, ktorá sa má uhradiť každému veriteľovi.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Počas konkurzného konania proti spoločnosti možno dosiahnuť dohodu s veriteľmi. Po podpise takejto dohody sa konkurzné konanie ukončí a spoločnosť naďalej vykonáva bežné činnosti a zároveň danú dohodu.

V prípade konkurzu spoločnosti môže dôjsť k dohode s veriteľmi v každej fáze konkurzného konania pred tým, ako nadobudne právoplatnosť súdne rozhodnutie, ktorým sa spoločnosť likviduje z dôvodu konkurzu. Takéto dohody môžu navrhnúť veritelia, správca a vlastníci spoločnosti. Konkurzný správca musí navrhnúť dohodu s veriteľmi pred začatím vymáhania prostredníctvom majetku vlastníka podniku s neobmedzeným ručením (ak takýto podnik nemá majetok alebo jeho majetok nepostačuje na úhradu právnych a správnych nákladov a uspokojenie pohľadávok veriteľov). V dohode by sa mali uviesť úľavy, ktoré veritelia poskytli spoločnosti, ich pohľadávky, záväzky spoločnosti, metódy a lehoty uspokojenia pohľadávok veriteľov a zodpovednosť za nedodržanie dohody.

Dohoda s veriteľmi sa považuje za uzavretú, ak ju podpísali veritelia, ktorých nezaplatené pohľadávky predstavujú aspoň dve tretiny hodnoty všetkých nezaplatených pohľadávok, ktoré zostávali pred dňom uzavretia dohody. Dohodu schváli súd alebo v prípade mimosúdneho konkurzného konania notár.

V prípade reštrukturalizácie spoločnosti a konkurzu fyzickej osoby nie je dohoda s veriteľmi možná. Konanie o reštrukturalizácii a konkurzné konanie, ktoré sa týka fyzickej osoby, však možno ukončiť, keď veritelia stiahnu svoje pohľadávky alebo dlžník uhradí všetky pohľadávky veriteľov schválené súdom a zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne alebo v prípade fyzickej osoby v pláne obnovy platobnej schopnosti.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po tom, ako sa v prípade konkurzu spoločnosti predá všetok jej majetok, spoločnosť sa zlikviduje a vyškrtne z registra právnických osôb. Všetky zostávajúce nezaplatené pohľadávky veriteľov sa nevyrovnajú. Ak sa po likvidácii objaví akýkoľvek majetok spoločnosti, jeho hodnota sa použije na uspokojenie zostávajúcich nezaplatených pohľadávok veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie spoločnosť pokračuje v normálnej činnosti a veritelia požívajú rovnaké práva ako v prípade normálne fungujúcej spoločnosti.

Po ukončení konkurzného konania vo vzťahu k fyzickej osobe majú veritelia právo požadovať, aby fyzická osoba uspokojila ich zostávajúce neuspokojené nároky na náhradu škody z dôvodu zmrzačenia alebo iného ublíženia na zdraví, na výživné vo vzťahu k dieťaťu, na vyplatenie pokút štátu za akékoľvek porušenia správnych predpisov alebo trestné činy fyzickej osoby a náhradu škody spôsobenej trestnými činmi, ako aj uspokojenie akýchkoľvek nezaplatených pohľadávok zabezpečených záložným právom alebo hypotekárnym úverom (ak založený majetok nebol počas konkurzného konania určený na predaj). Všetky ostatné pohľadávky veriteľov uvedené v pláne obnovy platobnej schopnosti, ktoré zostali nezaplatené, sa odpíšu a veritelia strácajú svoje právo nárokovať si ich uspokojenie.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

V rámci konkurzu spoločnosti sa administratívne náklady vrátane akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli počas konkurzného konania, uhrádzajú z finančných prostriedkov spoločnosti. Ak spoločnosť nemá žiadne finančné prostriedky alebo jej finančné prostriedky nepostačujú na úhradu nákladov konkurznej správy, môže ich uhradiť osoba, ktorá podala návrh na začatie konkurzného konania, alebo možno vymenovať konkurzného správcu, ktorý súhlasí, že na seba preberie riziko, že finančné prostriedky získané v priebehu konkurzného konania nemusia postačovať na úhradu právnych a správnych nákladov a v takom prípade sa náklady konkurznej správy uhradia zo zdrojov správcu.

Pri začatí konkurzného konania proti spoločnosti súd stanoví sumu finančných prostriedkov, ktorú môže správca použiť na úhradu správnych nákladov spoločnosti v konkurze, kým zhromaždenie veriteľov neschváli odhad správnych nákladov. V nasledujúcich obdobiach schvaľuje odhad nákladov konkurznej správy zhromaždenie veriteľov spoločnosti v konkurze. Konkurzný správca nemá právo prekročiť schválený odhad správnych nákladov, s výnimkou prípadu, keď sú z nepredvídateľných dôvodov potrebné naliehavé opatrenia na ochranu záujmov spoločnosti a jej veriteľov.

V rámci reštrukturalizácie spoločnosti sa administratívne náklady vrátane akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli počas konania o reštrukturalizácii, uhrádzajú z finančných prostriedkov spoločnosti.

Pri začatí konania o reštrukturalizácii súd schváli odhad správnych nákladov na obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa začína konanie o reštrukturalizácii, do dňa nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje reštrukturalizačný plán. Výška nákladov reštrukturalizácie na ďalšie obdobie sa stanoví v schválenom reštrukturalizačnom pláne.

Náklady konkurznej správy sa v prípade fyzickej osoby hradia z finančných prostriedkov fyzickej osoby akéhokoľvek druhu vrátane prostriedkov prijatých počas konkurzného konania. Odhad nákladov konkurznej správy schvaľuje a mení zhromaždenie veriteľov, zatiaľ čo výška odmeny konkurzného správcu sa stanovuje v komisionárskej zmluve medzi fyzickou osobou a konkurzným správcom.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Každú transakciu dlžníka, ktorá porušuje práva veriteľov, môže poverený konkurzný správca alebo konkrétny veriteľ odporovať na základe actio Pauliana v jednoročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, keď sa o transakcii dozvedel alebo mal dozvedieť. Na úspešné napadnutie transakcie na základe actio Pauliana je potrebné splnenie všetkých týchto podmienok:

1. veriteľ musí mať nespochybniteľné a platné právo na pohľadávku, t. j. dlžník si buď vôbec nesplniť svoj záväzok alebo ho splnil neprimerane;
2. daná transakcia musí porušovať práva veriteľa. Práva veriteľov sa porušujú, ak sa transakciou stane dlžník platobne neschopným alebo ak platobne schopný dlžník uprednostní iného veriteľa, alebo ak sa transakciou dlžník síce nestane platobne neschopným, ale zmení (zníži) sa jeho schopnosť splniť svoj záväzok voči veriteľovi, napríklad sa ňou zníži hodnota dlžníkovho majetku (k takejto situácii môže dôjsť napríklad vtedy, keď je cena prijatá za predaj majetku podstatne nižšia ako trhová cena);
3. dlžník nebol nútený vstúpiť do napádanej transakcie;
4. dlžník nekonal dobromyseľne, pretože vedel, že transakciou poruší práva veriteľov;
5. tretia strana, ktorá s dlžníkom uzavrela dvojstrannú transakciu výmenou za odmenu, nekonala dobromyseľne.

Počas konkurzu alebo reštrukturalizácie je navyše nakladanie s majetkom dlžníka obmedzené v právnych predpisoch (pozri aj odpoveď na otázku 10) a transakcie dlžníka uzavreté v rozpore s týmito obmedzeniami sú od momentu ich uzavretia neplatné.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Luxembursko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Luxemburskom veľkovojvodstve je známych osem insolvenčných konaní.

Tri z nich sa týkajú iba obchodníkov (fyzických osôb a právnických osôb):

1. Konkurzné konanie sa v Obchodnom zákonníku definuje ako konanie s cieľom zlikvidovať majetok obchodníka, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti a ktorý nie je schopný si zobrať úver.
2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania podľa zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania predstavuje konanie, ktoré sa za istých podmienok začalo voči dlžníkovi spĺňajúcemu podmienky konkurzu. Ak sa dohoda s veriteľmi uskutoční vzdaním sa majetku, cieľom konania bude umožniť podobne ako v konkurznom konaní likvidáciu majetku obchodníka, ktorý sa majetku vzdal. Toto konanie sa však odlišuje od konkurzného konania, pretože sa obchodník vyhne účinkom vyvolaným konkurzným konaním.
3. Konanie vo veci kontrolovaného riadenia je podľa vyhlášky Luxemburského veľkovojvodstva z 24. mája 1935 o kontrolovanom riadení konanie s cieľom reorganizovať obchody obchodníka, ktorý o to požiada. Z tohto konania možno však žiadať zisk, ak obchodník chce, aby sa jeho majetok riadne predal.

Okrem týchto konaní existuje v luxemburských právnych predpisoch konanie stanovené v článku 593 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodník môže za istých podmienok získať odklad platby.

4. Štvrté konanie sa začína výlučne voči fyzickým osobám, ktoré nie sú obchodníkmi: ide o konanie o nadmernom zadĺžení podľa zákona z 8. januára 2013 o nadmernej zadĺženosti, cieľom ktorého je umožniť žiadateľovi ozdraviť svoju finančnú situáciu vypracovaním plánu splatenia svojich dlhov.

Navyše existujú špeciálne insolvenčné konania pre notárov, úverové inštitúcie, poisťovne, ako aj podniky kolektívneho investovania (tieto sú zamerané výlučne na istú profesijnú kategóriu alebo isté odvetvie činnosti, a nebudú predstavené v rámci tohto dokumentu).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurz

Konkurzné konanie začína buď na základe vyhlásenia dlžníka, alebo na základe oznámenia jedného alebo viacerých veriteľov, alebo z úradnej moci.

Vyhlásenie o konkurze musí predložiť obchodník v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach v mieste jeho bydliska alebo sídla. Vyhlásenie sa musí predložiť do jedného mesiaca od okamihu, keď sa splnili podmienky konkurzu.

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia obchodníka, ktorý je dlžníkom, rozhodnú pristúpiť k príkazu na konkurz, musia sa obrátiť na súdneho vykonávateľa, ktorý súdnym príkazom nariadi obchodníkovi, aby sa dostavil na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach do 8 dní (predvolanie s presným dátumom) na účely rozhodnutia o príkaze na konkurz.

Konkurzné konanie môže takisto začať z úradnej moci na základe informácií, ktoré súd získa. V takomto prípade musí súd prostredníctvom súdnej kancelárie predvolať úpadcu pred senát rady, aby bol vypočutý o svojej situácii.

Pred vyhlásením konkurzu obchodníka musí príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach (ďalej len „obchodný súd“) overiť, či dotknutá osoba alebo spoločnosť spĺňa tieto tri podmienky:

• postavenie obchodníka: fyzická osoba, ktorá vykonáva ako obvyklé povolanie (hlavné alebo doplnkové) úkony považované zákonom za obchodné úkony (napríklad úkony uvedené v článku 2 Obchodného zákonníka), alebo právnická osoba založená podľa jednej z foriem spoločností podľa zmeneného zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach (napríklad: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo...) ;
• zastavenie platieb: Pod zastavením platieb sa rozumie nezaplatenie niektorých likvidných a splatných dlhov (napríklad: mzdy, sociálne poistenie...), termínované alebo viazané dlhy a jednoducho prirodzené záväzky nestačia; a
• úverová neschopnosť: obchodník už nie je schopný si zabezpečiť úver v bankách alebo u svojich dodávateľov alebo veriteľov.

Ak odmietnutie alebo neschopnosť zaplatiť jediný dlh (nezávisle od sumy), ktorý je istý, likvidný a splatný, v zásade stačí na vyhlásenie zastavenia platieb, samotný prechodný problém s hotovosťou nevedie ku konkurzu, pokiaľ si obchodník dokáže zabezpečiť potrebný úver, aby pokračoval vo svojich činnostiach a plnil svoje záväzky.

2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania

Právo predbežnej dohody s veriteľmi v prípade konkurzného konania sa vyhradzuje „neúspešnému dlžníkovi, ktorý koná v dobrej viere“. Tieto vlastnosti musí podľa okolností prípadu preskúmať súd.

Po predložení žiadosti obchodný súd poverí jedného zo svojich sudcov, aby preskúmal situáciu žiadateľa a vystavil správu.

Na základe tejto správy môže súd odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť odklad, aby obchodníkovi umožnil predložiť jeho veriteľom návrhy na dohodu.

3. Kontrolované riadenie

Obchodník, ktorý je dlžníkom, musí poslať odôvodnenú žiadosť na obchodný súd, v obvode ktorého má obchodník hlavné miesto podnikania alebo v prípade spoločnosti miesto sídla spoločnosti.

Aby obchodník mohol využiť kontrolované riadenie, musí stratiť schopnosť zobrať si úver alebo úplne plniť svoje záväzky. Navyše cieľom žiadosti musí byť buď reorganizácia obchodov dlžníka, alebo riadny predaj jeho majetku. Podľa judikatúry sa vyžaduje, aby obchodník, ktorý je dlžníkom, konal v dobrej viere. V tomto prípade má súd diskrečnú právomoc, aby podľa skutočností a okolností prípadu posúdil, či dobrá viera vyžadovaná zákonom na získanie tohto prospechu existuje alebo neexistuje.

4. Nadmerné zadĺženie

Situácia nadmerného zadĺženia fyzických osôb je charakteristická zjavnou neschopnosťou dlžníka s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve čeliť všetkým svojim splatným dlhom iným ako podnikateľským a dlhom, ktoré budú splatné, ako aj záväzkom za ručenie alebo solidárnu úhradu dlhu živnostníka alebo spoločnosti, pokiaľ nebol vecne alebo právne jej riadiacim pracovníkom.

Konanie vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov obsahuje tieto 3 fázy:

• fáza dohodnutého vysporiadania, ktorá sa vo veci nadmerného zadĺženia koná pred mediačnou komisiou,
• fáza súdneho vyrovnania, ktorá sa koná pred zmierovacím sudcom v mieste bydliska dlžníka vo finančnej núdzi,
• fáza osobnej obnovy nazývanej „občiansky konkurz“, ktorý sa koná pred zmierovacím sudcom dlžníka vo finančnej núdzi.

Je potrebné poznamenať, že fázu nazývanú osobná obnova, ktorá je druhotná v porovnaní s dvomi ďalšími fázami konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov, možno vyhlásiť len vtedy, ak sa dlžník vo finančnej núdzi nachádza v situácii, ktorú nemožno napraviť a ktorú charakterizuje skutočnosť, že nemožno zaviesť:

• opatrenia plánu dohodnutého vysporiadania alebo
• opatrenia navrhnuté mediačnou komisiou v rámci dohodnutého vysporiadania a
• opatrenia stanovené v rámci konania o súdnom vyrovnaní.

Ešte je potrebné poznamenať, že žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov sa musia predložiť predsedovi mediačnej komisie.

Formulár týkajúci sa prijatia žiadosti o začatie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov možno stiahnuť na internetovej adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

Veritelia dlžníka vo finančnej núdzi sú okrem toho v prípade nadmerného zadĺženia povinní prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Formulár týkajúci sa prihlásenia pohľadávok možno stiahnuť na tejto internetovej adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa úpadca v plnom rozsahu zbavuje správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý môže získať po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu.

Zbavenie sa týka celého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu. Cieľom tohto mechanizmu je chrániť záujmy veriteľov existujúcich v rámci konkurznej podstaty.

Vo všeobecnosti sa správca pohybuje v priestoroch úpadcu, aby zostavil inventarizáciu majetku, ktorý sa tam nachádza. V tejto súvislosti musí správca dbať na roztriedenie na majetok, ktorý patrí in fine úpadcovi, a majetok, na ktorý si môžu uplatniť rôzne vecné práva tretie osoby.

Správca musí ďalej dbať na to, aby v rámci predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku čo najlepšie predal príslušný majetok úpadcu v záujme konkurzného konania. Na prevod tohto majetku musí mať správca súdne povolenie od súdu. Hnuteľný a nehnuteľný majetok sa musí predať vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom. Majetok sa musí pripísať na bankový účet s názvom insolvenčného konania.

2. Nadmerné zadĺženie

Sudca dbá na zostavenie bilancie hospodárskej a sociálnej situácie dlžníka, na overenie pohľadávok a ohodnotenie stavu aktív a pasív.

Po rozhodnutí o začatí konania osobnej obnovy a o existencii majetku na likvidáciu sudca pristúpi k súdnej likvidácii majetku dlžníka.

Zmierovací sudca rozhodne o prípadných pripomienkach týkajúcich sa pohľadávok a vyhlási likvidáciu osobného majetku dlžníka. Vylúčené sú iba hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Súdna likvidácia majetku dlžníka vo finančnej núdzi sa v rámci konania osobnej obnovy uskutočňuje v súlade s cieľom zákona, to znamená obnovou finančnej situácie dlžníka, pričom sa jemu a jeho domácnosti umožní viesť život v súlade s ľudskou dôstojnosťou.

Práva a povinnosti dlžníka týkajúce sa jeho majetku vykonáva počas celého obdobia likvidácie sudcom menovaný likvidátor.

Likvidátor má 6 mesiacov na predaj majetku dlžníka mimosúdnou cestou alebo na uskutočnenie núteného predaja.

Účinky konania osobnej obnovy:

1. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania;
2. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku nie je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
3. dlžník nevlastní nič iné ako hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
4. majetok tvorí len majetok bez trhovej hodnoty alebo náklady na predaj majetku by boli zjavne neprimerané vzhľadom na jeho trhovú hodnotu: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku.

Cieľom ukončenia konania z dôvodu nedostatku majetku je vymazanie všetkých dlhov dlžníka iných ako podnikateľských.

Výnimku z vymazania však tvoria dlhy dlžníka, ktoré majú iný ako podnikateľský charakter:

• dlhy, ktoré ručiteľ alebo spoludlžník zaplatil namiesto dlžníka;
• dlhy uvedené v článku 46 zákona, a to dlhy na výživnom s bežným termínom a peňažné náhrady priznané obetiam úmyselných násilných trestných činov za spôsobenú ujmu na zdraví.

Dlhy uvedené v článku 46 zákona sa však môžu vymazať, pokiaľ dotknutý veriteľ odsúhlasil odklad, splátkový kalendár alebo vymazanie predmetných dlhov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu je úpadca v plnom rozsahu zbavený správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý mu môže pripadnúť.

Od vynesenia tohto rozsudku sa správa jeho majetku zverí správcovi.

Ak je úpadcom právnická osoba, konkurzná podstata bude obsahovať všetky aktíva a pasíva spoločnosti bez ohľadu na práva, ktoré ako také majú spoločníci.

Správcovia sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré ponúknu čo najviac záruk z hľadiska zmyslu a vierohodnosti ich riadenia.

Prakticky sudcovia príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach vyberú správcov nachádzajúcich sa na zozname advokátov. V prípadoch, keď si to vyžaduje záujem konkurzu, však súd môže takisto menovať notárov alebo účtovných znalcov/audítorov spoločností.

Vo veci konkurzu rozhoduje podobne ako v ostatných konaniach týkajúcich sa obchodníkov obchodný súd.

Obchodný súd vynesie rozsudok o vyhlásení konkurzu, určí dátum zastavenia platieb, menuje jednotlivých účastníkov (konkurzného sudcu, správcu), stanoví dátum prihlásenia pohľadávok a dátum uzatvorenia zápisnice o overení pohľadávok a vyhlási uzatvorenie konkurzného konania.

Správu majetku zverí súd určenému správcovi, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku dlžníka a rozdelenie výnosu z predaja medzi jednotlivých veriteľov, pričom dodrží pravidlá prednostných práv a vecných zabezpečovacích práv.

Konkurzný sudca je zodpovedný za dohliadanie na operácie, riadenie a likvidáciu konkurzu. Na pojednávaní vystaví správu o všetkých pripomienkach, ktoré by mohli vzniknúť, a nariadi potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie a uchovanie majetku konkurznej podstaty. Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu.

Od vyhlásenia konkurzu je obchodník úpadca zbavený správy svojho majetku a už nemôže vykonávať platbu, operácie a iné úkony týkajúce sa majetku.

2. Nadmerné zadĺženie

Pokiaľ ide o povinnosti dlžníka a účinok začatia konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov jeho majetku, je potrebné poznamenať, že dlžník je povinný plniť podmienky dobrého správania.

Počas obdobia dobrého správania je dlžník povinný:

• spolupracovať s orgánmi a subjektmi zúčastnenými v rámci konania a samovoľne oznámiť všetky informácie o svojom majetku, svojich príjmoch, dlhoch a zmenách, ktoré nastali v jeho situácii;
• vykonávať pokiaľ možno platenú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam;
• nezhoršovať svoju platobnú neschopnosť a konať lojálne, aby sa jeho dlh znížil;
• neuprednostniť veriteľa s výnimkou veriteľov výživného s bežnou lehotou, prenajímateľov v prípade nájomného za byt s bežnou lehotou zodpovedajúci základným potrebám dlžníka, dodávateľov služieb a produktov nevyhnutných pre dôstojný život a veriteľov v prípade exekučného konania proti dlžníkovi z dôvodu platby náhrady škody priznanej na základe úmyselných násilných trestných činov ujmy na zdraví;
• dodržiavať záväzky prijaté v rámci konania.

V rámci súdneho konania existuje fáza dohodnutého vysporiadania dlhov a fáza súdneho vysporiadania dlhov.

Fáza dohodnutého vysporiadania dlhov prebieha pred mediačnou komisiou. Mediačná komisia sa skladá z členov, ktorých menuje minister, má predsedu a tajomníka a zasadá najmenej jedenkrát za štvrťrok. Aby kandidáti mohli byť prijatí do mediačnej komisie, musia okrem iného predložiť výpis z registra trestov a po vymenovaní sú zo zákona povinní informovať ministra o všetkých trestných stíhaniach alebo odsudzujúcich rozsudkoch vynesených proti nim, aby sa pristúpilo k ich nahradeniu. Členovia mediačnej komisie dostávajú náhradu vo výške 10 eur za každé zasadnutie a predseda dostáva náhradu vo výške 20 eur za zasadnutie.

Mediačná komisia rozhodne najmä o schválení žiadostí o začatie konania a o prípustnosti prihlásenia pohľadávok a schváli alebo zmení návrhy plánov dohodnutého vysporiadania, ktoré jej v prípade nadmerného zadĺženia predloží po súdnom konaní informačná a poradenská služba pre veci nadmerného zadĺženia, ďalej len „služba“.

Ak do šiestich mesiacov od rozhodnutia komisie o prípustnosti zainteresované strany neprijali navrhovaný plán, komisia vystaví zápisnicu o neplnení záväzkov a skonštatuje neúspešné konanie o dohodnutom vysporiadaní. Do dvoch mesiacov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri môže dlžník začať konanie o súdnom vyrovnaní pred zmierovacím sudcom v mieste svojho bydliska. Ak dlžník nepodá odvolanie do stanoveného termínu, môže začať nové konanie o kolektívnom vyrovnaní dlhov len po uplynutí lehoty dvoch rokov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri.

V prípade vyhlásenia fázy súdneho vyrovnania budú účastníci predvolaní pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže žiadať, aby účastníci predložili všetky dokumenty a informácie, ktoré umožnia zostaviť majetok dlžníka (aktíva a pasíva).

Na základe predložených informácií sudca stanoví plán oživenia, ktorý bude zahŕňať opatrenia umožňujúce dlžníkovi čeliť jeho záväzkom.

Sudca stanoví plán oživenia na obdobie maximálneho trvania sedem rokov a môže ho vyhlásiť za neplatný v určitých prípadoch (najmä ak dlžník nedodrží povinnosti, ktoré sú mu uložené v pláne oživenia).

3. Kontrolované riadenie

V rámci konania o kontrolovanom riadení dlžník stráca svoju rozhodovaciu právomoc v prospech audítorov, ktorí boli poverení inventarizáciou a zostavením buď plánu reorganizácie, alebo plánu predaja a rozdelenia majetku. Dlžníkovi sa zakazuje zasahovať takým spôsobom, ktorým by narušil plnenie úloh audítorov menovaných v rámci tohto konania.

4. Dohoda s veriteľmi

Počas konania o dohode s veriteľmi dlžník nemôže majetok scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu. Poverený sudca vykoná inventarizáciu a analýzu stavu podniku a ak to bude potrebné, môže požiadať o pomoc znalcov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Jednotlivé vyššie uvedené konania nepredstavujú koniec prednostných práv veriteľov okrem prípadu konania o dohode s veriteľmi.

1. Dohoda s veriteľmi

Účasť na hlasovaní o dohode s veriteľmi navyše spôsobuje stratu postavenia prednostných veriteľov pred veriteľmi využívajúcimi vecné zabezpečovacie práva (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

2. Konkurz

„Pokiaľ ide o konkurz, z judikatúry vyplýva, že od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu sa už žiadne zákonné, súdne ani dohodnuté započítanie nemôže uskutočniť, dokonca ani medzi existujúcimi pohľadávkami, ak doteraz stratili jednu z vlastností likvidity, splatnosti a vymeniteľnosti. Ak rozsudok o vyhlásení konkurzu môže byť prekážkou v zákonnom započítaní, nemožno z toho usúdiť, že sa tak deje absolútne a retroaktívne. Rozsudkom o vyhlásení konkurzu nie je dotknuté zákonné započítanie, pokiaľ sa splnili príslušné podmienky pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd rozhodol, že „podozrivé obdobie nebráni tomuto typu započítania. Zákonné započítanie sa vykoná napriek zastaveniu platieb. Nepredstavuje úkon dlžníka a vykoná sa bez jeho vedomia; Článok 445 Obchodného zákonníka sa naň nevzťahuje. “

Pokiaľ ide o súdne započítanie, toto nemožno vyhlásiť po začatí kolektívneho konania. Môže sa však vykonať počas podozrivého obdobia za podmienky, že rozsudok, ktorým sa o ňom rozhodlo, nadobudol právoplatnosť (lehota na podanie opravných prostriedkov uplynula). V tomto prípade účinok započítania nastáva len odo dňa vynesenia rozsudku.

Pokiaľ ide o dohodnuté započítanie, toto samozrejme nemôže nastať po začatí kolektívneho konania. Navyše nemôže nastať počas podozrivého obdobia, lebo sa podľa článku 445 Obchodného zákonníka považuje za nezvyčajný spôsob platby, na základe ktorého môže nastať strata práva. [1]“

Je však potrebné poznamenať, že podľa zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách existujú špeciálne výnimky z vyššie opísaných pravidiel, pokiaľ ide napríklad o dohody o započítaní uzatvorené prípadne medzi stranami ku dňu začatia insolvenčného konania (alebo dokonca po začatí konania (pozri článok 18 a nasl. zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách).

3. Kontrolované riadenie

Pokiaľ ide o kontrolované riadenie, dohodu s veriteľmi a odklad platieb, takéto započítania nie sú možné, ak nastali v okamihu, keď dlžník stratil možnosť slobodne nakladať so svojimi právami a svojím majetkom.

[1] „Započítanie ako záruka pohľadávky u dlžníka v konkurze“, Pierre HURT, J.T. 2010, s. 30

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Jedna z prvých ťažkostí, s ktorou sa správca stretne po začatí konkurzného konania, sú prebiehajúce zmluvy uzatvorené pred vyhlásením konkurzu. Mimo pracovných zmlúv, ktorých platnosť v plnom rozsahu končí ku dňu vyhlásenia konkurzu (článok 12-1 Zákonníka práce), sa zvyčajne pripúšťa, že prebiehajúce zmluvy platia dovtedy, kým ich nevypovie správca.

Správca musí zvážiť dotknuté záujmy a rozhodnúť, či je dôvod, aby tieto zmluvy dočasne pokračovali alebo nie. V prípade zmluvných ustanovení o vypovedaní zmluvy v prípade konkurzu jednej zo strán treba rozhodnúť, či správca poprie uplatniteľnosť týchto ustanovení alebo nie (s vedomím skutočnosti, že platnosť týchto ustanovení možno rozporovať; napríklad v Belgicku sa tieto ustanovenia považujú za neplatné v prípade obchodného prenájmu).

V každom prípade prislúcha v zásade správcovi, aby rozhodol medzi plnením a vypovedaním zmlúv. V prípade námietky druhej zmluvnej strany, ktorá žiada automatické vypovedanie zmluvy z dôvodu konkurzu, správca sa vystavuje súdnemu konaniu s neistým výsledkom a vzniku ďalších výdavkov na náklady konkurzného konania [1].

[1] Zdroje: „Kolektívne konania v Luxembursku“, Yvette HAMILIUS a Brice HELLINCKX (autori 3. kapitoly), vydavateľstvo Larcier 2014, s. 86

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

1. Konanie o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení

V prípade konania o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení sú úkony núteného výkonu proti obchodníkovi a jeho majetku pozastavené. Naopak žiadne ustanovenie zákona platné v Luxemburskom veľkovojvodstve nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Vo všetkých týchto konaniach už dlžník nemôže slobodne nakladať so svojím majetkom. „Od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu až do uzatvorenia sa nemôže právoplatne podať žiadna žaloba proti samotnému úpadcovi, pokiaľ ide o dotknutý zbavený majetok. “ (Lux., 12. január 1935, odsek 14, s. 27) „Nezabezpečení veritelia a veritelia, ktorí majú všeobecné výsady, nie sú počas konkurzu oprávnení predvolať úpadcu ani správcu a žiadať pre nich odsudzujúci rozsudok, môžu však konať len prostredníctvom prihlásenia pohľadávky alebo žalobou o schválenie ich pohľadávky“. (Kasačný súd, 13. november 1997, odsek 30, s. 265)

V niektorých prípadoch však úkony týkajúce sa disponovania možno vykonať aj na základe ručenia osoby, ktorú poveril Obchodný súd (v prípade odkladu platby alebo kontrolovaného riadenia).

Navyše rozsudkom o vyhlásení konkurzu sa nesplatné dlhy stávajú splatnými a plynutie úrokov sa prerušuje.

2. Nadmerné zadĺženie

V prípade kolektívneho vysporiadania dlhov vedie rozhodnutie komisie o schválení žiadosti dlžníka v plnom rozsahu k pozastaveniu exekučných opatrení týkajúcich sa majetku dlžníka s výnimkou dlhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, k pozastaveniu plynutia úrokov a k splatnosti nesplatných dlhov.

V prípade neúspešnej fázy dohodnutého vysporiadania môže zmierovací sudca, pred ktorým sa koná fáza súdneho vysporiadania, pozastaviť exekučné opatrenia za rovnakých podmienok, ako sa uvádzajú vyššie.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Súdne konania, ktoré prebiehajú v okamihu začatia insolvenčného konania, právoplatne pokračujú prostredníctvom správcu qualitate qua. Žiadateľ alebo žiadatelia týchto súdnych konaní však musia regulovať konanie za účasti správcu, ktorý jediný má právomoc právoplatne zastupovať dlžníka úpadcu.

V prípade odsudzujúceho rozsudku dlžníka získa veriteľ alebo veritelia, ktorí začali spor pred začatím konkurzného konania dlžníka, právo, ktoré si môžu uplatniť v rámci likvidácie alebo konkurzu. Nútený výkon tohto práva však nie je možný, pokiaľ bol rozsudkom o vyhlásení konkurzu dlžník zbavený správy celého svojho majetku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

1. Konkurz

Uverejnením informácie o konkurze v jednom alebo viacerých denníkoch distribuovaných v Luxembursku sú veritelia informovaní o konkurze ich dlžníka. Vtedy sú povinní prihlásiť v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach svoje pohľadávky so svojimi právami v lehote určenej v rozsudku o vyhlásení konkurzu. Súdny tajomník zaznamená stav a vystaví potvrdenie.

Prihlásenia pohľadávok musia byť podpísané a musí sa v nich uvádzať okrem iného priezvisko, meno, povolanie a bydlisko veriteľov, ako aj suma a príčiny pohľadávky a záruky, prípadne súvisiace práva. Následne sa jednotlivé prihlásené pohľadávky overia za prítomnosti správcu, dlžníka úpadcu a konkurzného sudcu.

V rámci tohto konania možno v prípade námietok predvolať veriteľov, aby sa vyjadrili k podrobnostiam týkajúcim sa ich pohľadávky, a to k odôvodneniu alebo presnej sume v prípade sporných posúdení.

Ak správca zistil existenciu majetku, ktorý možno rozdeliť medzi veriteľov, zvolá ich na zasadnutie predloženia účtov, počas ktorého môžu veritelia zaujať stanovisko v súvislosti s návrhom na rozdelenie.

V prípade nedostatočného majetku sa vyhlási ukončenie konkurzu.

Ak správca neplní svoje povinnosti k spokojnosti veriteľov, veritelia môžu predložiť svoje sťažnosti konkurznému sudcovi, ktorý v prípade potreby môže pristúpiť k nahradeniu správcu.

2. Kontrolované riadenie

V rámci kontrolovaného riadenia musia audítori poslať veriteľom podrobnosti týkajúce sa návrhu na reorganizáciu, prípadne na predaj majetku.

V takomto prípade bude možné veriteľov predvolať, aby uplatnili svoje pripomienky. Do pätnástich dní od informovania veriteľov, musia veritelia upovedomiť kanceláriu súdu o svojom súhlase alebo nesúhlase s návrhom, ktorý možno zrealizovať, len ak súhlasí viac ako polovica veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu pasív.

3. Dohoda s veriteľmi

V rámci dohody s veriteľmi sa zvolá zhromaždenie veriteľov, aby prerokovali návrhy na dohodu stanovené povereným sudcom. Veritelia musia v tomto prípade prihlásiť svoje pohľadávky a okrem iného musia vyhlásiť, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhmi na dohodu.

Následne môžu ešte veritelia počas pojednávania o schválení dohody s veriteľmi uplatniť svoje pripomienky. Môžu takisto podať odvolanie proti rozsudku, ktorým sa schválila dohoda s veriteľmi, ak neboli zvolaní na zhromaždenie veriteľov alebo ak hlasovali proti návrhom na dohodu.

4. Nadmerné zadĺženie

V prvom rade sú veritelia počas fázy dohodnutého vysporiadania povinní prihlásiť svoju pohľadávku v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Následne sa veritelia môžu aktívne zúčastniť na prijímaní návrhu dohodnutého vysporiadania, ktorý prijíma vyššie spomenutá služba.

V prípade nadmerného zadĺženia potom mediačná komisia zvolá veriteľov a predstaví im návrhy vypracované v rámci dohodnutého vysporiadania. Aby sa návrh mohol považovať za prijatý, musí najmenej šesťdesiat percent veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú šesťdesiat percent podstaty pohľadávok, uviesť, či súhlasia s návrhom dohodnutého vysporiadania. Mlčanie veriteľov sa považuje za súhlas.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správcovia konkurznej podstaty zastupujú úpadcu ako aj jeho veriteľov; z tejto dvojitej pozície sú nielen poverení spravovať majetok konkurznej podstaty, ale sú ako navrhovatelia alebo odporcovia oprávnení sledovať všetky činnosti, cieľom ktorých je zachovať majetok, ktorý má slúžiť veriteľom ako záloha, ako aj obnoviť majetok a zvyšovať jeho hodnotu vo všeobecnom záujme veriteľov. (Odvolací súd, 2. júl 1880, odsek 2, s. 49)

Správca vykoná činnosti súvisiace so spoločnou zálohou veriteľov, ktorá predstavuje majetok úpadcu, to znamená činnosti, ktoré vedú k obnove, ochrane alebo likvidácii tohto majetku. (Odvolací súd, 25. február 2015, odsek 37, s. 483)

Pokiaľ ide o prebiehajúce zmluvy po vyhlásení konkurzu, správca musí rozhodnúť, či je vhodné ich vypovedať alebo bude lepšie, pokiaľ umožnia uvoľniť aktíva, pokračovať v ich plnení s cieľom neskoršieho vyrovnania pasív úpadcu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky nezávisle od povahy pohľadávky a od skutočnosti, či využijú prednostné právo alebo nie. Od tohto postupu sa však oslobodzujú pohľadávky konkurznej podstaty, teda tie, ktoré vznikli po začatí a v záujme insolvenčného konania (napr.: poplatky na správcu, splatné nájomné po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu a i.).

Pokiaľ ide o pohľadávky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a ktoré vyplývajú z riadenia konkurzu, prípadne z pokračovania niektorých činností podniku v konkurze, tieto sa vyplácajú ako prvé pred rozdelením zvyšku majetku medzi veriteľov. Pohľadávky konkurznej podstaty sa v každom prípade vyplácajú prioritne pred ostatnými veriteľmi.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

1. Konkurz

V rámci konkurzného konania sa rozsudok o vyhlásení konkurzu zverejní rôznymi spôsobmi (tlač, zápis na obchodnom súde), aby sa veritelia dlžníka úpadcu mohli oboznámiť so situáciou a vyjadriť sa (článok 472 Obchodného zákonníka).

Vtedy musia veritelia prihlásiť svoju pohľadávku v kancelárii obchodného súdu a predložiť listinné dôkazy (článok 496 Obchodného zákonníka).

Príslušný formulár umožňujúci veriteľom prihlásiť túto pohľadávku sa nachádza online na tejto adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/declaration-creance.html.

Pohľadávky overí správca poverený likvidáciou konkurzu a môže proti nim vznieť námietky (článok 500 Obchodného zákonníka).

Akákoľvek prihlásená pohľadávka, proti ktorej sa vznesie námietka, sa musí vrátiť na súd.

Ak však existujú námietky, ktoré z vecného dôvodu neprislúchajú okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach, musia sa vrátiť príslušnému sudcovi na rozhodnutie vo veci samej a na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach, aby rozhodol podľa článku 504, do akej sumy sa môže spochybnený veriteľ zúčastniť na rokovaní o dohode s veriteľmi. (Článok 502).

2. Dohoda s veriteľmi

V prípade dohody s veriteľmi dlžník, ktorý predkladá žiadosť o dohodu s veriteľmi, musí vo svojej žiadosti uviesť totožnosť a bydlisko svojich veriteľov, ako aj sumu ich pohľadávok (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886).

Veritelia budú informovaní doporučeným listom (článok 8 zákona zo 14. apríla 1886). Týmto listom budú vyzvaní, aby sa zúčastnili na zhromaždení veriteľov vo veci dohody.

Zvolanie sa takisto zverejní v tlači.

Na zhromaždení veriteľov oznámia veritelia výšku svojich pohľadávok.

Ako sa uvádza vyššie, účasť na hlasovaní spôsobí stratu postavenia prednostných pohľadávok pred pohľadávkami zabezpečenými vecnou zábezpekou (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

3. Odklad výkonu rozhodnutia

V prípade odkladu výkonu rozhodnutia musí dlžník takisto pripojiť zoznam obsahujúci mená svojich veriteľov, sumu ich pohľadávok a ich bydlisko.

Veritelia budú zvolaní doporučeným listom (článok 596 Obchodného zákonníka) a prostredníctvom tlače.

Na zasadnutí, na ktoré budú pozvaní, musia oznámiť výšku svojich pohľadávok (článok 597 Obchodného zákonníka).

4. Kontrolované riadenie

V prípade kontrolovaného riadenia neexistuje postup prihlásenia pohľadávky a postup schválenia. V žiadosti predloženej súdu dlžník uvedie totožnosť svojich veriteľov.

Súd neskôr oboznámi veriteľov o pláne reorganizácie alebo predaja majetku, ktorý zostavili súdom určení audítori.

5. Konanie o nadmernom zadĺžení:

V prípade nadmerného zadĺženia musia veritelia dlžníka vo finančnej núdzi do jedného mesiaca po zverejnení stanoviska o kolektívnom vysporiadaní dlhov v registri prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia.

Pohľadávka sa musí prihlásiť v súlade s článkom 6 a článkom 7 nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva zo 17. januára 2014 o vykonávaní zákona z 8. januára 2013 o nadmernom zadĺžení.

Vzor oznámenia majú k dispozícii.

Mediačná komisia analyzuje prípustnosť prihlásenia pohľadávok.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Základná zásada, ktorá prevažuje nad konkurzným právom, spočíva v tom, že každý veriteľ musí dostať rovnaký podiel v pomere k výške svojej pohľadávky.

Niektorí veritelia využívajúci zábezpeku alebo prednostné právo sa vyplácajú prednostne.

Prednostní veritelia sa zoradia podľa zákonného poradia v súlade s verejným poriadkom (prenajímatelia nehnuteľností, hypotekárny veriteľ, záložný veriteľ obchodného podniku a hlavne štátna pokladnica v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti sa správca odvoláva na články 2096 až 2098, článok 2101 a článok 2102 Občianskeho zákonníka.

Správca musí overiť jednotlivé prípady a odvolať sa na zákonné ustanovenia a judikatúru.

Čisté aktíva sa rozdelia v prospech nezabezpečených veriteľov pomerným podielom v súlade s článkom 561 prvým pododsekom Obchodného zákonníka.

Ak správca pozná výšku odmien stanovenú súdom, zoradil prednostných veriteľov a pozná sumu, ktorá sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, zostaví návrh na rozdelenie majetku a predloží ho najprv konkurznému sudcovi. Podľa článku 533 Obchodného zákonníka správca vyzve doporučeným listom všetkých veriteľov na predloženie účtov a k predvolaniu pripojí kópiu návrhu na rozdelenie majetku.

Úpadcu musí vyzvať súdny vykonávateľ, ak ho nevyzve súdny vykonávateľ, musí sa tak vykonať na základe uverejnenia informácie v denníku v Luxembursku.

Ak žiadny veriteľ nevznesie námietky voči predloženým účtom správcu, správca predloží zápisnicu o predložení účtov vystavenú na základe návrhu na rozdelenie majetku na podpis konkurznému sudcovi a súdnemu tajomníkovi.

Po predložení účtov správca vyplatí veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

1. Konkurz

V prípade konkurzu môže po uskutočnení platieb správca podať žiadosť o ukončenie konania, po ktorej sa vynesie rozsudok o ukončení konania a na základe neho, ako hovorí názov, sa konkurzné konanie ukončí.

Podľa článku 536 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do siedmich rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konania pre nedostatok majetku.

Podľa článku 586 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý úplne uhradil všetky dlžné sumy a ich úroky a poplatky, môže získať zahladenie na základe žiadosti predloženej v tejto súvislosti na Najvyššom súde.

2. Dohoda s veriteľmi, odklad platby, kontrolované riadenie

V prípade dohody s veriteľmi, odkladu platby, kontrolovaného riadenia sa konanie ukonči na základe rozhodnutia, ktorým súd schváli požadované opatrenie.

Súd môže uložiť dlžníkovi úpadcovi občiansko-právne sankcie a trestné sankcie.

Ak súd zistí, že konkurz vyplynul zo závažného pochybenia spôsobeného úpadcom, môže rozhodnúť o zákaze vykonávať obchodnú činnosť, a to priamu alebo prostredníctvom inej osoby. Tento zákaz takisto zahŕňa zákaz vykonávať funkciu, z ktorej vyplýva rozhodovacia právomoc v spoločnosti.

Medzi iné občiansko-právne sankcie patrí, pokiaľ ide o konkurz obchodných spoločností, možnosť rozšíriť konkurz na vedúcich predstaviteľov spoločnosti, ako aj možnosť konať podľa článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť) a podľa článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach.

Trestné sankcie (v prípade úpadku) možno takisto uložiť úpadcovi.

Pokiaľ ide o dohodu s veriteľmi, ten, kto takúto dohodu využil, je v prípade zlepšenia majetkovej situácie povinný vyplatiť svojich veriteľov (článok 25 zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania).

Dohoda nemá účinok v súvislosti s týmito dlhmi:

• dane a iné verejné náklady;
• pohľadávky zabezpečené prednostným právami, hypotékami alebo záložnými právami;
• splatné pohľadávky z dôvodu výživného.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania veritelia získajú v prípade existencie majetku celú sumu alebo časť sumy svojej pohľadávky podľa podmienok o rozdelení stanovených v rozsudku o ukončení konania.

Ak úpadca nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do 7 rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konkurzného konania.

Veritelia by takisto mohli podať žalobu na základe článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka za všeobecnú zodpovednosť vedúcich predstaviteľov úpadcu alebo žalobu založenú na článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach (zodpovednosť členov správnej rady a konateľov v rámci výkonu ich mandátu).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Trovy týkajúce sa príkazu na konkurz tvoria súčasť výdavkov konkurznej podstaty.

Keďže ide o výdavky, ktoré vznikli v záujme konkurzného konania, tieto výdavky sa vyplácajú spolu s majetkom úpadcu pred tým, než správca pristúpi k rozdeleniu zvyšku majetku jednotlivým veriteľom.

Podľa zákona z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch sa v článku 1 a článku 2 stanovujú jednotlivé výdavky, ktoré môžu vyplynúť z náležitostí insolvenčného konania, ako aj poradie ich vyplácania v prípade nedostatočného majetku.

Príslušný okresný súd určí odmenu pre správcu na základe nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva z 18. júla 2003.

Prináleží správcovi, aby predložil príslušnému okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach informácie o výdavkoch a odmenách na základe pokrytého majetku.

V článku 536-1 druhom pododseku Obchodného zákonníka sa stanovuje, že výdavkami a odmenami v prípade ukončenia konkurzov pre nedostatok majetku sa bude ďalej zaoberať úrad pre správu registrácie (Administration de l’Enregistrement) podľa podmienok stanovených v zákone z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

1. Konkurz

V rozsudku o vyhlásení konkurzu sa môže stanoviť obdobie zastavenia platieb úpadcu k skoršiemu dátumu, než je dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu. Tento dátum však nemôže byť skorší ako 6 mesiacov pred vynesením rozsudku.

Na účely zachovania záujmov veriteľov obdobie medzi zastavením platieb a vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa kvalifikuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony, ktoré sa vykonajú v tomto období a ktoré by mohli poškodzovať práva veriteľov, sú neplatné a neúčinné. Patrí sem hlavne:

• akýkoľvek úkon týkajúci sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by úpadca previedol bezplatne alebo za úhradu, ak je predajná cena zjavne príliš nízka v porovnaní s hodnotou daného majetku;
• akákoľvek uskutočnená platba v hotovosti, prevodom, predajom, zápočtom alebo iným spôsobom za dlhy, ktoré by ešte neboli splatné;
• akákoľvek platba uskutočnená inak ako v hotovosti alebo prostredníctvom obchodných zmeniek za splatné dlhy;
• akákoľvek hypotéka alebo všetky iné vecné práva, ktoré odsúhlasí dlžník za zmluvné dlhy pred zastavením platieb.

Pokiaľ ide o iné úkony, naopak zásada neplatnosti nie je automatická.

Niektoré platby uskutočnené úpadcom za splatné dlhy a všetky iné úkony za úhradu vykonané počas podozrivého obdobia sa môžu vyhlásiť za neplatné, ak sa preukáže, že tretie osoby, ktoré prijali platby alebo rokovali s úpadcom, mali vedomosť o jeho stave zastavenia platieb.

Ak veriteľ vie, že jeho dlžník nie je schopný čeliť svojim záväzkom, nesmie sa pokúšať o uprednostnenie na úkor kolektívneho záujmu veriteľov.

Hypotekárne práva a prednostné práva, ktoré sa právoplatne nadobudli, možno zapísať do dňa vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu. Naopak, zápisy vykonané do 10 dní pred obdobím zastavenia platieb alebo neskôr možno vyhlásiť za neplatné, ak uplynula lehota viac ako 15 dní medzi dátumom úkonu zakladajúcim hypotéku a dátumom zápisu.

Nakoniec, všetky úkony alebo platby uskutočnené podvodom voči veriteľom, to znamená také, ktoré dlžník vykonal s vedomím ujmy spôsobenej veriteľovi (t. j. znížením hodnoty konkurznej podstaty, nedodržaním poradia pohľadávok a i.), sa považujú za neplatné bez ohľadu na dátum vykonania.

Pojem podozrivého obdobia sa neuplatňuje na zmluvy o finančných zárukách, ako aj na prípady budúcich pohľadávok postúpených subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou.

2. Dohoda s veriteľmi

Počas konania dlžník nemôže na účely získania dohody s veriteľmi scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu.

3. Kontrolované riadenie

Od vynesenia rozhodnutia, ktorým sa menuje poverený sudca na účely vykonania inventarizácie podniku, obchodník nemôže, pod hrozbou neplatnosti, scudziť, zakladať záložné alebo hypotekárne právo, zaviazať sa alebo prijať kapitálový majetok bez písomného povolenia povereného sudcu.

Ešte je potrebné poznamenať, že v zákone o kontrolovanom riadení sa stanovujú trestné sankcie pre obchodníka, ktorý by skryl časť svojho majetku alebo neprimerane uviedol výšku svojich pasív, alebo ktorý by nechal zasiahnuť veriteľov, u ktorých by suma pohľadávok bola neprimerane vysoká.

4. Nadmerné zadĺženie

Sudca môže prípadne ustanoviť osoby zodpovedné za pomoc pri vypracovaní sociálneho, vzdelávacieho plánu alebo plánu riadenia financií na účely dohľadu, aby časť príjmov dlžníka, ktorá nie je určená na splatenie dlhov, bola použitá na tie účely, na ktoré je určená.

Pri plnení svojich úloh sú tieto osoby oprávnené prijať akékoľvek opatrenie s cieľom zamedziť, aby sa táto časť príjmu odklonila od pôvodného cieľa alebo aby sa poškodili záujmy domácnosti dlžníka.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie právnických osôb sa spravuje zákonom XLIX z roku 1991 o konkurznom a likvidačnom konaní (konkurzný zákon).

Konkurzný zákon upravuje dva druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie a likvidačné konanie.

Konkurzné konanie je reštrukturalizačné konanie, účelom ktorého je poskytnúť dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť, pozastavenie platieb s cieľom dohodnúť sa na dobrovoľnej dohode a na tom, aby sa pokúsil vstúpiť do takejto dohody s cieľom znovu vytvoriť stav solventnosti.

Likvidačné konanie je konanie, ktorého účelom je uspokojiť veriteľov podľa osobitných pravidiel, keď sa dlžník v úpadku zruší bez právneho nástupcu – v priebehu konania zameraného na rozdelenie celkového majetku konkurznej podstaty dlžníka medzi veriteľov. Likvidačné konanie sa však musí ukončiť, ak dlžník zaplatil svoj dlh a náklady na konanie v plnej výške, alebo ak so svojimi veriteľmi uzavrel dobrovoľnú dohodu o podmienkach vyrovnania dlhov a dohoda bola schválená súdom.

Zákony týkajúce sa maďarských pobočiek podnikov so zahraničnými sídlami, organizácií občianskej spoločnosti a podnikov z finančného sektora (úverových inštitúcií, finančných spoločností, poisťovní, investičných spoločností a verejných skladov) obsahujú napríklad osobitné derogačné pravidlá.

Konkurzné konanie neexistuje pre podniky z finančného sektora, avšak kontrolné orgány majú možnosť zasiahnuť hneď v počiatočných štádiách akékoľvek zhoršenia ich finančnej situácie, aby nedošlo k platobnej neschopnosti a musia sa vytvoriť fondy (Fond na vysporiadanie škôd, Fond na ochranu investorov a Fond poistenia vkladov) na ochranu zákazníkov a ich odškodnenie.

V prípade podnikov z finančného sektora môže podať návrh na likvidáciu na súd Maďarská národná banka, ktorá koná v rámci svojich právomocí ako orgán pre finančný dohľad, po tom, čo im zrušila licenciu na vykonávanie týchto činností.

Zákon o organizáciách občianskej spoločnosti zahŕňa niekoľko výnimiek týkajúcich sa konkurzného a likvidačného konania organizácií občianskej spoločnosti (združení, nadácií), inak platia ustanovenia zákona o konkurze.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb (osobný bankrot)

Zákon CV z roku 2015 o vyrovnaní dlhov fyzických osôb nadobudol účinnosť 1. septembra 2015. Cieľom zákona je vytvoriť právny rámec pre vyrovnanie dlhov okrem poskytnutia ochrany pred konkurzom prostredníctvom spolupráce medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Zákon predovšetkým chráni hypotekárnych dlžníkov, najmä tých, ktorí majú dlhodobé nedoplatky, sú dlžní viacerým veriteľom a ktorých nehnuteľnosť určená na bývanie je ohrozená núteným predajom.

Konanie začína mimosúdnou cestou a koordinuje ho prvý hypotekárny veriteľ. Ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu, začne sa súdne konkurzné konanie. Spočiatku je takisto cieľom súdneho konania dosiahnuť dohodu, ale ak nedôjde k odsúhlaseniu takejto dohody, súd určí podmienky na vyrovnanie dlhu.

Vláda zriadila štátnu službu platovej neschopnosti rodín. Táto organizácia zohráva dôležitú úlohu v konaní na vyrovnanie dlhov. Služba platobnej neschopnosti rodín overí, či dlžník spĺňa zákonné požiadavky, vedie štátne záznamy údajov o konaniach a zamestnáva rodinných správcov. V priebehu súdneho vyrovnania dlhov rodinní správcovia vykonávajú prípravné a kolaboratívne úlohy pre súd, vykonávajú súdne rozhodnutia, podporujú dlžníka, dohliadajú na hospodárenie domácnosti dlžníka, predávajú majetok dlžníka, ktorý má komerčnú hodnotu a platia veriteľom.

Výsledkom úspešného vyrovnania dlhu je to, že na dlh vyrovnaný v priebehu konania nie je možné neskôr uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi a veritelia dostanú určitý podiel svojej pohľadávky v predvídateľnom čase.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb ešte nebolo oznámené podľa nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2015/848.

V súlade so zákonom o konkurze konkurzné konanie sa môže začať organizácia dlžníka so súhlasom svojho hlavného rozhodovacieho orgánu pomocou formulára – právne zastúpenie v priebehu konania je povinné. Dlžník nemôže podať takúto žiadosť, ak je predmetom prebiehajúceho konkurzného konania alebo bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi nariadila likvidácia. Podmienky a časové obmedzenia prípustnosti novej žiadosti o začatie konkurzného konania sú uspokojenie pohľadávok veriteľa, ktoré existovali alebo vznikli počas predchádzajúceho konkurzného konania, uplynutie dvoch rokov od konečného rozhodnutia predchádzajúceho konkurzného konania alebo v prípade, keď predchádzajúca žiadosť bola zamietnutá z úradnej moci, uplynutie jedného roka od vyhlásenia konečného rozhodnutia v tejto veci.

Vo všeobecnosti, ak je dlžník platobne neschopný, likvidačné konanie sa môže začať na žiadosť dlžníka alebo jeho veriteľov alebo v určitých prípadoch uvedených v zákone o konkurze môže konanie začať súd z úradnej moci. Konkurzný zákon výslovne stanovuje, kto môže začať likvidačné konanie a upravuje pravidlá pre konanie, buď na žiadosť alebo z úradnej moci.

Obidva druhy konaní sú kolektívnymi konaniami na vyrovnanie dlhov. Veritelia dlžníka sa musia zúčastniť na konaní a počas trvania týchto konaní sa nemôžu domáhať uplatnenia ich pohľadávok iným spôsobom alebo v inom konaní voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie:

Návrh na konkurzné konanie môže podať riaditeľ dlžníka, zatiaľ čo zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom je povinné.

V tom istom čase môže byť proti dlžníkovi začaté iba jedno konkurzné konanie a nemôže proti nemu prebiehať žiadne likvidačné konanie. Obnovené konkurzné konanie sa môže začať len vtedy, ak dlžník vyrovnal svoje dlhy, na ktoré sa uplatnil nárok v predchádzajúcom konaní a neuplynuli odvtedy dva roky. A ak súd z úradnej moci zamietol predchádzajúce konkurzné konanie pre formálne nedostatky, nie je možné začať obnovené konkurzné konanie počas jedného roka.

Likvidačné konanie

Likvidačné konanie môže začať dlžník, veriteľ, správca, ktorý sa zúčastnili na predchádzajúcom dobrovoľnom likvidačnom konaní alebo súd alebo správny orgán v prípadoch stanovených zákonom. Napríklad, likvidačné konanie začne súd, ak sa v priebehu konkurzného konania neuzavrie dobrovoľná dohoda, alebo ak zrušenie firmy vážne porušuje zákon, súd nariadi konanie v rámci svojej právomoci právneho dohľadu ako obchodný súd.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty tvorí súčet všetkého neobežného majetku a obežného majetku v zmysle účtovných právnych predpisov.

Akékoľvek zvýšenie majetku získané počas konkurzného konania tvorí takisto súčasť majetku konkurznej podstaty.

Dlžník si zachová práva súvisiace so správou majetku konkurznej podstaty, avšak pod dohľadom správcu. V likvidačnom konaní si dlžník nezachová práva týkajúce sa správy majetku konkurznej podstaty: tieto práva sa prenesú na likvidátora. Likvidátor je zákonným zástupcom organizácie dlžníka a pod dohľadom súdu vykonáva prihlasovanie a posúdenie pohľadávok veriteľov, predaj majetku a rozdelenie výnosov medzi veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom a likvidačnom konaní môže byť dlžníkom v zmysle zákona o konkurze hospodársky subjekt uvedený v zákone. V konkurznom konaní začne konanie dlžník, ktorý môže pokračovať vo svojej hospodárskej činnosti počas konania. Riadiaci pracovníci a majitelia dlžníka nie sú obmedzení pri výkone svojich práv, ale môžu vykonávať svoje práva len bez toho, aby porušili práva, ktoré sú správcovi poskytnuté zákonom. Dlžník vykoná prihlásenie pohľadávok a určenie ich poradia v spolupráci so správcom a za účasti správcu pripraví program a návrh na rokovania o vyrovnaní na účely získania vyrovnania s cieľom obnovenia alebo zachovania platobnej schopnosti. Vyrovnanie obsahuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o podmienkach vyrovnania dlhu a všetko, čo považujú za dôležité pre reštrukturalizáciu.

Až do začiatku konkurzného alebo likvidačného konania je veriteľom osoba, ktorá má peňažné pohľadávky po lehote splatnosti alebo pohľadávky vyjadrené v peniazoch na základe konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu alebo orgánu verejnej moci, alebo ktoré sú uznané alebo nespochybnené dlžníkom. V konkurznom konaní sa pod pojmom veriteľ rozumie aj akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky splatné v priebehu konkurzného konania alebo neskôr prihlásil správca alebo akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky zaregistroval likvidátor v likvidačnom konaní.

Správca v konkurznom konaní je právnická osoba vymenovaná súdom, oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty. Správca musí menovať ním zamestnanú osobu s náležitou kvalifikáciou pre vykonávanie činností správcu. Povinnosťou tejto osoby je sledovať hospodársku činnosť dlžníka na účely odsúhlasenia vyrovnania berúc do úvahy záujmy veriteľov, prihlasovať pohľadávky veriteľov, spolupracovať pri príprave návrhu na vyrovnanie a podpísať zápisnicu o uzneseniach prijatých počas rokovaní o vyrovnaní.

Likvidátor znamená likvidačná organizácia (právnická osoba oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty) vymenovaná súdom, ktorá je zákonným zástupcom organizácie v likvidácii a ktorá zároveň zabezpečuje záujmy veriteľov a vykonáva úlohy stanovené zákonom. Právne predpisy stanovujú presné osobnostné a odborné požiadavky na likvidačnú organizáciu vrátane pravidelných odborných školení.

Likvidačná organizácia vymenuje správcu, aby vykonával činnosti likvidátora.

Názov likvidačnej organizácie a meno správcu sa zapíšu do súdneho registra právnických osôb.

Konkurzné a likvidačné konania sú nesporové občianskoprávne konania pred súdom. Vo veciach neupravených v zákone o konkurze sa uplatňujú pravidlá občianskeho súdneho poriadku s výnimkami vyplývajúcimi z osobitostí nesporových konaní. Konkurzné konanie nariadi súd, zatiaľ čo likvidačné konanie nariadi súd v dôsledku vyhlásenia dlžníka za platobne neschopného alebo v iných prípadoch stanovených zákonom alebo na základe žiadosti iného súdu, orgánu verejnej moci alebo správcu. Na začiatku konania súd vymenuje správcu alebo likvidátora zo zoznamu likvidátorov. Ak sa začne likvidačné konanie, súd na žiadosť veriteľov vymenuje likvidátora s právomocou dočasného správcu, ktorý dohliada na konanie dlžníka až do nariadenia likvidácie.

O námietkach vznesených proti akýmkoľvek protiprávnym opatreniam alebo opomenutiam zo strany správcu alebo likvidátora rozhoduje súd a v prípade protiprávneho konania alebo opomenutia súd vyžaduje, aby správca alebo likvidátor vykonávali svoju činnosť v súlade so zákonom a v prípade porušenia sa správca alebo likvidátor z konania vylúči a vymenuje sa nový správca alebo likvidátor.

Počas konkurzného konania dlžník podlieha konkurznej ochrane, exekučné konania sa pozastavia a dlžníkovi sa udelí odklad platby alebo moratórium na úhradu dlhov, ktoré vznikli predtým.

V prípade, že väčšina predpísaná zákonom o konkurze prijme dobrovoľnú dohodu a dohoda je v súlade so zákonnými požiadavkami, súd schváli dohodu a dlžník je ňou viazaný.

Ak nedôjde k odsúhlaseniu dobrovoľnej dohody, súd nariadi dlžníkovi zrušenie z úradnej moci.

Dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi sa môže dosiahnuť aj v likvidačnom konaní. Súd stanoví dátum na rokovania o vyrovnaní v priebehu likvidačného konania a ak je hlasovanie v prospech dobrovoľnej dohody a dohoda je v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli. V likvidácii sú podmienkami na schválenie dobrovoľnej dohody, aby prostredníctvom dohody dlžník prestal byť platobne neschopný a aby sa vyrovnali prednostné pohľadávky, alebo aby bolo k dispozícii krytie pre takéto pohľadávky.

Súd rozhodne o zapísaní konkurzného alebo likvidačného konania za uzavreté alebo o ukončení konania.

Ak sa likvidačné konanie ukončí bez právneho nástupcu dlžníka, na základe oznámenia súdu obchodný súd vyškrtne dlžníka zrušeného likvidáciou z obchodného registra alebo organizácie občianskej spoločnosti z registra organizácií občianskej spoločnosti.

V likvidačnom konaní je vyplatenie miezd zamestnancov zabezpečené zo zdrojov Garančného mzdového fondu za podmienok stanovených v zákone o garančnom mzdovom fonde.

Právne dôsledky začatia konania:

V priebehu konkurzného konania súd podnikne kroky na zverejnenie okamžitého dočasného pozastavenia platieb vo vestníku spoločností na žiadosť dlžníka v súlade so zákonom o konkurze. Ak súd z úradnej moci vydá svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípadoch ustanovených zákonom, následne sa preskúma opodstatnenosť žiadosti. V opačnom prípade rozhodne o vyhlásení konkurzného konania. Konkurzné konanie sa začína zverejnením nariadenia vydaného na tento účel vo vestníku spoločností. V dôsledku začatia konkurzného konania je dlžník oprávnený pozastaviť platby za plnenie peňažných pohľadávok až do 0 hodín na druhý pracovný deň nasledujúci po 120. dni (s niekoľkými výnimkami) a moratórium sa môže predĺžiť až na 365 dní. Počas obdobia pozastavenia platieb sa môžu uskutočniť iba platby pohľadávok uvedených v právnom akte, nedôjde k právnym následkom spojeným s neplnením alebo neskorým plnením platobných záväzkov, pozastaví sa vymáhanie peňažných pohľadávok voči dlžníkovi, dlžník takto získa reálnu príležitosť na prípravu programu zameraného na obnovenie solventnosti a vyrovnanie svojich dlhov.

Ak súd vyhlási platobnú neschopnosť dlžníka, pretože existuje akýkoľvek dôvod na vyhlásenie platobnej neschopnosti uvedený v právnom akte, nariadi sa likvidácia dlžníka a po nadobudnutí účinnosti jeho zápisu sa vymenuje likvidátor prostredníctvom nariadenia uverejneného vo vestníku spoločností, ktoré obsahuje aj výzvu pre veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky. Vlastnícke práva zaniknú, keď sa nariadi likvidačné konanie, ktoré slúži na ochranu majetku konkurznej podstaty a od dátumu začatia likvidácie iba likvidátor, ktorý koná ako zástupca dlžníka, môže robiť právne vyhlásenia týkajúce sa majetku dlžníka. Na začiatku likvidácie každý dlh hospodárskeho subjektu zanikne (stane sa dlhom po lehote splatnosti).

Likvidácia je zameraná na rozdelenie celého majetku dlžníka medzi veriteľov a musí sa ukončiť aj exekučné konanie proti majetku podliehajúcemu likvidačnému konaniu. Sporové a nesporové konania, ktoré sa začali pred dátumom začiatku likvidácie, pokračujú na súde, ktorý koná vo veci. Po dátume začatia likvidácie je možné uplatniť akúkoľvek peňažnú pohľadávku súvisiacu s majetkom konkurznej podstaty len v rámci likvidačného konania. Akékoľvek obmedzenie scudzenia a vecného bremena zriadeného na nehnuteľný majetok dlžníka alebo iný majetok zanikne v deň začatia likvidácie, zatiaľ čo práva spätnej kúpy a kúpne opcie, ako aj záložné právo zaniknú predajom majetku. Oprávnená osoba môže uspokojiť svoju pohľadávku zo zábezpeky poskytnutej dlžníkom až do dátumu začatia likvidácie, potom oprávnená osoba musí odovzdať zvyšnú sumu likvidátorovi.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Počas likvidačného konania môže každý veriteľ uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi len prihlásením sa do konania, započítanie sa nemôže uplatniť mimosúdne s výnimkou konečného zúčtovania uplatneného na základe medzinárodných dohovorov. Ak však medzi veriteľom a dlžníkom prebieha súdny spor, veriteľ môže započítať akékoľvek pohľadávky uplatnené v súdnom spore voči jeho dlhu vo vzťahu k dlžníkovi.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Samotné začatie likvidačného konania nemá právny účinok ukončenia zmlúv, ktoré dlžník predtým uzavrel. Zmluvy možno ukončiť ako súčasť konania, v prípade konkurzného konania pod dohľadom správcu a v prípade likvidačného konania likvidátor ukončí zmluvy ako právny zástupca dlžníka. Likvidátor má právo ukončiť zmluvy s okamžitou platnosťou alebo zrušiť zmluvy.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Majetok dlžníka nemôže podliehať exekúcii, veriteľ, ktorý je záložným veriteľom nemôže predať založený majetok, zatiaľ čo dlhy sa vyrovnajú v priebehu likvidačného konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Predtým začaté súdne konania ukončí súd, ktorý predtým konal. Ak bol dlžník neúspešný v súdnom konaní, úspešný účastník sa zúčastní likvidačného konania ako veriteľ. Ak bol dlžník úspešný v súdnom konaní, akýkoľvek majetok alebo finančné prostriedky splatné za tento majetok sa zahrnú do majetku konkurznej podstaty. Zákon o konkurze predpisuje na viacerých miestach, že poskytovanie informácií veriteľom je úlohou správcu alebo likvidátora.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia môžu vytvoriť výbor veriteľov alebo si zvoliť zástupcu veriteľov, s ktorým likvidátor musí konzultovať, ktorého je likvidátor povinný informovať a ktorého implicitný alebo explicitný súhlas musí získať pre určité opatrenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Likvidátor môže predať majetok dlžníka kupujúcemu s najlepšou ponukou vo verejnej dražbe na kontrolovanom webovom predajnom portáli.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Dlhy, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania a tie, ktoré vznikli po začatí konania môže veriteľ uplatniť oznámením svojej pohľadávky v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní ako veriteľ.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Správca (správca v konkurznom konaní alebo likvidátor v likvidačnom konaní) prihlási pohľadávky veriteľov a predloží napadnuté pohľadávky súdu, ktorý vedie konkurzné konanie alebo likvidačné konanie, aby o nich rozhodol.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Likvidátor použije výnosy z predaja založeného majetku – po odpočítaní určitých výdavkov – na vyplatenie záložného veriteľa. Zostávajúca suma sa rozdelí medzi veriteľov podľa rozdelenia majetku so zohľadnením poradia na uspokojenie veriteľov určeného v zákone o konkurze a na základe predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy.

Po predaji ostatného majetku sa výnos môže rozdeliť po prijatí predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy so zohľadnením rozdelenia majetku schválené súdom a poradia uspokojenia veriteľov uvedeného v zákone o konkurze.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Dlžník môže odsúhlasiť dobrovoľnú dohodu s veriteľmi v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní. Ak je dohoda v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli a vyhlási konanie za ukončené. V takýchto prípadoch dlžník pokračuje vo svojej činnosti. Pohľadávky veriteľa sa uspokoja spôsobom a v rozsahu stanovenom v dohode a dlžník nie je povinný uhradiť akúkoľvek sumu nad rámec dohody.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V konkurznom konaní ukončenom dobrovoľnou dohodou schválenou súdom sa pohľadávky veriteľov uspokoja spôsobom a podľa harmonogramu stanoveného v dohode. Ak dlžník nedodrží dohodu, veritelia môžu podať návrh na exekučné konanie alebo začať likvidáciu dlžníka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Veritelia zaplatia registračný poplatok. Začatie insolvenčného konania (konkurzného konania, likvidačného konania) je spoplatnené. Inak všetky náklady znáša dlžník.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Likvidátor alebo veritelia môžu takéto transakcie napadnúť podaním žiadosti a môžu požiadať o vyhlásenie transakcie za neplatnú. Všetok majetok takto vrátený dlžníkovi zvýši majetok konkurznej podstaty.

Likvidátor alebo veritelia môžu začať súdne konania proti bývalým riaditeľom dlžníka za ich činnosti, ktoré boli na úkor záujmov veriteľov z toho dôvodu, že bývalí riaditelia nevykonávali svoje manažérske funkcie s ohľadom na záujmy veriteľov, keď nastala situácia hroziaca platobnou neschopnosťou, čo viedlo k zníženiu majetku hospodárskeho subjektu alebo zmarilo úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo zanedbanie vyrovnania environmentálnych poplatkov. Ak sa to preukáže, bývalý riaditeľ dlžníka musí nahradiť takto spôsobenú škodu veriteľovi.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa vnútroštátneho práva možno určiť dve právne formy osôb, ktorých sa môže týkať insolvenčné konanie, a to obchodné spoločnosti a obchodníci. Pre tieto druhy osôb platia rôzne režimy. Obchodné spoločnosti možno rozdeliť na spoločnosti en nom collectif (verejné obchodné spoločnosti), spoločnosti en commandite (komanditné spoločnosti) a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti všetkým týmto osobám (fyzickým a právnickým), uplatnia sa však odlišné postupy, pravidlá a právne predpisy. Konkurzné konanie (kapitola 13 Zbierky zákonov Malty) sa v skutočnosti môže začať proti spoločnostiam en nom collectif, spoločnostiam en commandite a proti obchodníkom.  Spoločnosti en nom collectif a spoločnosti en commandite sa z hľadiska konkurzného konania na všetky účely považujú za obchodníkov. Pojem „obchodník“ sa vymedzuje v kapitole 13 ako akákoľvek osoba, ktorá z povolania vykonáva obchodnú činnosť vo vlastnom mene, a zahŕňa akúkoľvek obchodnú spoločnosť.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Reštrukturalizačné konanie sa môže viesť proti spoločnostiam v zmysle článkov 327 až 329B kapitoly 386 – zákon o spoločnostiach z roku 1995.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, jej predstavenstvo, akýkoľvek držiteľ dlhopisov, veriteľ alebo veritelia či akýkoľvek spoluúčastník alebo spoluúčastníci môžu na súde podať návrh na začatie konania o zrušenie spoločnosti a následnú likvidáciu, ak spoločnosť nedokáže splácať svoje dlhy. Test, ktorý sa uplatní v zmysle článku 214 ods. 2 písm. a) bodu ii) kapitoly 386, je:

Spoločnosť sa považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, pričom sa zohľadnia aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd stranám poskytne príležitosť predložiť svoju vec a nakoniec rozhodne, či boli splnené požiadavky pre vyhlásenie platobnej neschopnosti. V takom prípade súd nariadi zrušenie spoločnosti a za dátum platobnej neschopnosti sa bude považovať deň podania žiadosti na súde v zmysle článku 223 kapitoly 386.

Súd môže kedykoľvek v období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde vymenovať dočasného správcu a poveriť ho správou majetku alebo podnikateľskej činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje. Dočasný správca vykonáva svoju funkciu dovtedy, kým sa vydá príkaz na likvidáciu alebo kým sa zamietne žiadosť o likvidáciu, pokiaľ predtým neodstúpi alebo ho súd neodvolá na základe preukázaných opodstatnených dôvodov.

Platobná neschopnosť – Dobrovoľná likvidácia veriteľmi

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti spoločnosť môže byť zrušená dobrovoľne, a pokiaľ sa riaditelia nazdávajú, že aktíva spoločnosti nestačia na krytie záväzkov, zvolá sa schôdza veriteľov, aby vymenovali správcu (a/alebo výbor pre likvidáciu), ktorý má dôveru veriteľov, ktorý bude poverený likvidáciou spoločnosti bez potreby súdneho konania. Pravidlá, ktorými sa treba riadiť, sú stanovené v článkoch 277 a nasl. kapitoly 386.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Ak spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy alebo je veľmi pravdepodobné, že stratí schopnosť ich splácať, môže sa na súde podať návrh na začatie reštrukturalizačného konania(postup ozdravenia v zmysle článku 329B kapitoly 386). Tento návrh môže podať spoločnosť na základe mimoriadneho uznesenia, riaditelia na základe rozhodnutia predstavenstva alebo veritelia spoločnosti predstavujúci viac ako polovicu hodnoty pohľadávok. Podobne ako v predchádzajúcom prípade sa spoločnosť považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, zohľadnia sa aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd rozhodne, či spoločnosti nariadi reštrukturalizáciu, čiže do dvadsiatich pracovných dní od podania žiadosti na súd vydá príkaz na ozdravenie spoločnosti na účely správy podnikateľskej činnosti spoločnosti na obdobie určené súdom (v súčasnosti obdobie trvajúce jeden rok, ktoré sa môže predĺžiť o ďalší rok, na základe pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa rokuje, sa však toto obdobie skráti na štyri mesiace, ktoré možno predĺžiť o ďalšie štyri mesiace, maximálne na obdobie dvanástich mesiacov).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať každý veriteľ bez ohľadu na to, či v prípade jeho pohľadávky ide o obchodnú pohľadávku alebo iný druh dlhu, a hoci táto pohľadávka ešte nie je splatná, môže v skrátenom konaní proti dlžníkovi alebo jeho zákonnému zástupcovi pred prvou komorou civilného súdu požadovať vyhlásenie, že tento dlžník je v konkurze.

Znakom vyhlásenia konkurzu je pozastavenie splácania dlhu dlžníkom. Súd vynesie svoj rozsudok o vyhlásení konkurzu a vymenuje jedného alebo viacerých správcov konkurznej podstaty, ktorí budú plniť funkcie, čo im boli pridelené v zmysle obchodného zákonníka, kapitola 13.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) (vrátane dobrovoľnej likvidácie veriteľmi)

Všetok majetok spoločnosti sa likviduje s cieľom pokryť záväzky dlžníka. Neexistuje rozdiel medzi aktívami, ktoré už tvorili časť majetku dlžníka, a aktívami, ktoré boli prenesené na dlžníka po začatí insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Pri konkurznom konaní, ktoré sa týka obchodníkov a spoločností en nom collectif a en commandite, môže všetok, hnuteľný aj nehnuteľný, byť súčasťou majetku, ktorý sa má likvidovať. V prípade konkurzu je úpadca po vydaní vyhlásenia o konkurze ipso iure zbavený správy všetkého svojho majetku bez ohľadu na to, či tento majetok súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou alebo nie, s výnimkou jeho práva na dennú podporu na živobytie.

Jeho majetok bude v držbe správcu konkurznej podstaty, ktorý má právo predať a previesť majetok so súhlasom súdu. Majetok úpadcu, ktorý podlieha skaze, sa predá prostredníctvom licencovaného licitátora po získaní plnej moci od súdu.

Na predaj tovaru, ktorý nepodlieha skaze, a ďalšieho majetku je tiež potrebná plná moc súdu.

Sudca v prípade takýchto okolností vydá také pokyny, ktoré považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov, aj keby vznikli také okolnosti, ktoré správcovi konkurznej podstaty umožnia obnoviť záležitosti úpadcu alebo zvýšiť jeho aktíva, pokiaľ to je prospešné aj pre veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď súd nariadi zrušenie spoločnosti na základe jej platobnej neschopnosti, vymenuje správcu.

V kapitole 386 sa stanovuje povinnosť, aby týmto správcom bola fyzická osoba, ktorá je kvalifikovaná ako advokát, je certifikovaným účtovníkom a/alebo audítorom alebo je registrovaná v obchodnom registri ako odborná a dôveryhodná na výkon funkcie správcu.

Ďalším obmedzením je, že správca nesmie konať ako správca konkrétnej spoločnosti, ak zastával funkciu riaditeľa či tajomníka spoločnosti alebo ak mal akúkoľvek inú funkciu či bol v inom spojení s danou spoločnosťou kedykoľvek za uplynulé štyri roky pred dňom, keď bola zrušená spoločnosť.

Súd má rozsiahlu diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, kto zaplatí odmenu správcu. Štandardne sa správca odmeňuje z majetku spoločnosti. Ak však majetok nepostačuje, súd môže nariadiť, že platbu uskutočnia iné (prepojené) osoby a na základe pokynov súdu.

Právomoci predstaviteľov spoločnosti (riaditeľov a tajomníka spoločnosti) v zmysle článku 296 kapitoly 386 zaniknú vymenovaním správcu, a preto ani riaditelia vrátane akéhokoľvek delegáta, ani tajomník spoločnosti nemajú právomoc konať v mene spoločnosti v likvidácii alebo za ňu. Správca prevezme do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok a všetky práva, o ktorých má primeraný dôvod sa domnievať, že na ne má spoločnosť nárok.

Správca pri likvidácii súdom má v zmysle článku 238 kapitoly 386 právomoc s povolením súdu alebo výboru pre likvidáciu:

a) podať žalobu či iný návrh na súdne konanie alebo sa súdne brániť v mene spoločnosti alebo za ňu;

b) vykonávať podnikateľskú činnosť spoločnosti, pokiaľ môže byť nevyhnutná pre jej prospešnú likvidáciu;

c) vyplatiť veriteľov v súlade s ich poradím podľa práva;

d) uzatvoriť akúkoľvek dohodu alebo dohovor s veriteľmi alebo osobami, ktoré tvrdia, že sú veritelia, alebo ktoré majú či tvrdia, že majú nejakú pohľadávku, súčasnú alebo budúcu, určitú alebo podmienenú, zistenú alebo takú, ktorá môže byť splatná ako náhrada škody, voči spoločnosti, alebo ktorú môže byť spoločnosť povinná zaplatiť, a predložiť takúto vec na rozhodcovské konanie;

e) vytvárať kúpne opcie pre spoluúčastníkov alebo domnelých spoluúčastníkov a vykonávať akúkoľvek dohodu alebo dohovor týkajúci sa dlhov, záväzkov a pohľadávok spoločnosti, súčasných alebo budúcich, určitých alebo podmienených, zistených alebo takých, ktoré môžu byť splatné ako náhrada škody, trvajúcich alebo takých, o ktorých sa predpokladá, že budú pretrvávať, medzi spoločnosťou a spoluúčastníkom či domnelým spoluúčastníkom alebo iným dlžníkom či domnelým dlžníkom, a všetky otázky, ktoré akokoľvek súvisia majetkom alebo likvidáciou spoločnosti alebo ktoré akokoľvek ovplyvňujú majetok alebo likvidáciu spoločnosti, za takých podmienok, aké mohli byť dohodnuté, a prijímať akékoľvek záruky za uspokojenie každej takejto opcie, dlhu, záväzku alebo pohľadávky a v súvislosti s nimi poskytovať úplné absolutórium;

f) zastupovať spoločnosť vo všetkých záležitostiach a vykonávať všetky také úkony, aké môžu byť nevyhnutné pre likvidáciu obchodných záležitostí spoločnosti a rozdelenie jej majetku.

Súd okrem toho môže stanoviť, že správca v prípade, ak neexistuje výbor pre likvidáciu, môže vykonávať akékoľvek právomoci uvedené v písmenách a) alebo b) bez povolenia súdu.

Správca má pri likvidácii súdom vo všeobecnosti právomoc:

a) predávať hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane všetkých práv spoločnosti prostredníctvom verejnej dražby alebo súkromnej dohody s právomocou previesť celý tento majetok alebo ktorúkoľvek jeho časť;

b) uskutočňovať všetky úkony a v mene spoločnosti alebo za ňu vydávať všetky akty, potvrdenia a iné dokumenty;

c) získavať všetky potrebné peniaze na záruky za aktíva spoločnosti;

d) vymenovať zástupcu, ktorý za neho bude konať ako správca na konkrétne účely.

Výkon právomocí správcu pri likvidácii súdom pridelených na základe tohto článku podlieha kontrole súdu a každý veriteľ alebo spoluúčastník sa môže obrátiť na súd so žiadosťou týkajúcou sa každého výkonu alebo navrhovaného výkonu týchto právomocí.

V prechodnom období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde, ak súd vymenuje dočasného správcu, zaniknú aj právomoci predstaviteľov spoločnosti, a to v miere, v akej súd poverí správcu správou majetku alebo činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Spoločnosť v zmysle článku 329B ods. 6 písm. a) kapitoly 386 v období účinnosti príkazu na ozdravenie (reštrukturalizáciu) spoločnosti naďalej vykonáva svoje bežné činnosti pod správou špeciálneho správcu.

Špeciálny správca musí byť osoba, pri ktorej sa súd uspokojivo presvedčil, že má preukázanú spôsobilosť a skúsenosti pri vedení obchodných podnikov, je kvalifikovaná a ochotná prijať vymenovanie a nemá konflikt záujmov, pokiaľ ide o jej vymenovanie.

Odmenu špeciálneho správcu hradí spoločnosť. Súd v skutočnosti vo vymenovaní stanovuje obdobie nepresahujúce desať pracovných dní od vydania príkazu na ozdravenie spoločnosti, v rámci ktorej spoločnosť na súde uloží sumu peňazí alebo poskytne inú vhodnú záruku či iné vhodné opatrenie, ktoré podľa súdu postačuje na krytie odmeny a poplatkov špeciálneho správcu spojených s týmto poverením.

Pri vymenovaní špeciálneho správcu sa všetky právomoci udelené spoločnosti v zmysle akéhokoľvek práva alebo na základe jej zakladateľského dokumentu a stanov pozastavujú, pokiaľ spoločnosť nezískala súhlas špeciálneho správcu na výkon týchto právomocí, ktorý môže byť všeobecný alebo sa môže týkať konkrétneho prípadu či prípadov. Ak tento súhlas neexistuje, všetky tieto právomoci sa udeľujú špeciálnemu správcovi.

Špeciálny správca má vo všeobecnosti právomoc:

a) prevziať do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok spoločnosti, pričom od tej chvíle nesie zodpovednosť za riadenie jej činností, hospodárskej činnosti a majetku a za dohľad nad nimi;

b) odvolať každého riaditeľa spoločnosti a vymenovať akúkoľvek osobu do riadiacej funkcie, a to po oznámení odvolania a vymenovania súdu;

c) najímať osoby na poskytovanie odborných alebo administratívnych služieb a zaviazať spoločnosť k úhrade príslušného platu alebo poplatkov týmto osobám a

d) zvolať schôdzu členov alebo veriteľov spoločnosti.

Špeciálny správca má navyše právomoc na základe predchádzajúceho výslovného povolenia súdu:

i) zaviazať spoločnosť akýmkoľvek záväzkom v trvaní viac ako šesť mesiacov;

ii) prepúšťať zamestnancov spoločnosti, ak to považuje za potrebné, s cieľom zabezpečiť pokračovanie činnosti spoločnosti celej alebo jej časti ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Ako už bolo vysvetlené, rozhodným právom v súvislosti s obchodníkmi, ktorí vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, a s obchodnými spoločnosťami, je obchodný zákonník v hlave o konkurze.

Pokiaľ ide o právomoci správcu pri konkurze, takýto správca sa označuje ako správca konkurznej podstaty a správca konkurznej podstaty je osoba alebo osoby, ktoré súd považuje za odborne spôsobilé svedomito plniť povinnosti tejto funkcie, aj keby tento správca konkurznej podstaty mohol byť vo vzťahu k úpadcovi alebo by mohlo ísť o veriteľa úpadcu.

Správca konkurznej podstaty po prijatí povinností tejto funkcie prevezme do svojej držby všetok majetok úpadcu a akékoľvek práva, ktoré mu patria.  Úpadca navyše prijme všetky potrebné opatrenia na zachovanie práv úpadcu voči jeho dlžníkom a takisto vo verejnom registri zaznamená každú hypotéku na majetok dlžníkov úpadcu. Správca konkurznej podstaty zodpovedá za svoje konanie voči úpadcovi.

Správca konkurznej podstaty má tiež povinnosť žalovať o úhradu pohľadávok splatných úpadcovi, bolo by však protizákonné, keby správcovia konkurznej podstaty uzatvárali akékoľvek dohody alebo keby akýkoľvek spor predkladali na rozhodcovské konanie bez písomného súhlasu veriteľov predstavujúcich väčšinu hodnoty pohľadávok veriteľov voči úpadcovi, a bez povolenia sudcu.

Správca konkurznej podstaty do jedného mesiaca od vynesenia rozsudku o konkurze vypracuje súpis majetku úpadcu.

Každý veriteľ má právo nazrieť do tohto zoznamu a veriteľ a úpadca majú povinnosť pomáhať pri jeho vypracovaní.

Tento súpis obsahuje samotný zoznam spoločne s opisom a ocenením celého majetku úpadcu.

Správca konkurznej podstaty nemôže s majetkom nakladať bez súhlasu súdu a celý postup je otvorený verejnej kontrole. Výnos z každého predaja, ktorý správca konkurznej podstaty uskutoční v mene úpadcu alebo obchodnej spoločnosti, sa uvedie do zoznamu a riadne sa zdokumentujú všetky potvrdenia a faktúry.

V právomoci súdu je požadovať od správcov konkurznej podstaty, úpadcu a veriteľov, aby pod prísahou vydali všetky informácie, ktoré súd môže považovať za potrebné.

Pokiaľ ide o právomoci dlžníka (v tomto prípade sa myslí osoba alebo obchodná spoločnosť v konkurze), dlžník má právo dozerať na to, že správca konkurznej podstaty vykonáva činnosti súvisiace s konkurzom správne a v súlade s právom.

Dlžník má právo informovať súd, ak správca konkurznej podstaty nevykonáva tieto opatrenia v súlade s podmienkami súdneho rozhodnutia alebo ak dochádza k zlému hospodáreniu s jeho záležitosťami.

Účtovné knihy a doklady úpadcu sú vždy k dispozícii na preskúmanie, čo znamená, že aj dlžník má právo poznať, kontrolovať a overovať opatrenia správcu konkurznej podstaty vymenovaného súdom.

Dlžník má aj zákonné právo na pravidelnú podporu na svoje živobytie, čo znamená, že súd dlžníkovi povolí vyčleniť z jeho vlastného majetku finančné prostriedky, ktoré mu dáva správca konkurznej podstaty a ktoré predstavujú diéty pre jeho živobytie a jeho rodinu, pokiaľ neexistuje domnienka, že úpadca konal podvodne.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Insolvenčné a reštrukturalizačné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Každé ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní alebo každé iné ustanovenie v akejkoľvek zmluve, ktorým sa stanovuje započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami alebo ktoré súvisí so započítaním pohľadávok alebo zúčtovaním súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o vzájomné úvery, vzájomné pohľadávky alebo iné vzájomné konanie, sa podľa kapitoly 459 vymáha v súlade s jej podmienkami či už pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti, alebo po ňom so zreteľom na vzájomné pohľadávky, vzájomné úvery či vzájomné konanie, ku ktorým došlo alebo ktoré sa vyskytli pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti jednej zo zmluvných strán, od:

a) zmluvných strán;

b) každého ručiteľa alebo akejkoľvek osoby, ktorá poskytla záruku za ktorúkoľvek zmluvnú stranu;

c) správcu, konkurzného správcu, správcu konkurznej podstaty, prevádzkovateľa, špeciálneho správcu alebo iného podobného úradníka ktorejkoľvek zmluvnej strany a

d) veriteľov zmluvných strán.

Uvedené ustanovenia sa neuplatňujú v súvislosti s akoukoľvek dohodou o konečnom čistom zúčtovaní uzatvorenou v čase, keď druhá zmluvná strana vedela alebo mala vedieť, že rozhoduje o žiadosti o zrušení a likvidácii spoločnosti z dôvodu platobnej neschopnosti alebo že spoločnosť podnikla oficiálne kroky podľa rozhodného práva, ktorých cieľom je jej zrušenie alebo likvidácia z dôvodu platobnej neschopnosti.

Neuplatňujú sa ani v prípade, keď úpadcom je jednotlivec (nie obchodník) alebo obchodné partnerstvo, ktoré nepredstavuje obchodnú spoločnosť (spoločnosť en nom collectif alebo spoločnosť en commandite), a keď druhá strana vedela alebo mala vedieť o udalostiach rovnakej povahy, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, týkajúcich sa úpadcu.

Vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany sa nerušia nijaké právomoci alebo poverenie vyplývajúce zo zmluvy, ktorých cieľom je vykonávať akékoľvek ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní.

Okrem toho sa stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia v inom vnútroštátnom práve nič nesmie obmedzovať alebo zdržovať uplatňovanie ustanovení ktorejkoľvek zmluvy zabezpečujúcej započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie alebo s nimi súvisiacej, ktoré by sa inak vykonávali, a na uvedené ustanovenia nemá vplyv nijaký súdny príkaz, plná moc, zákaz ani iný podobný príkaz vydaný súdom alebo iným orgánom, ani nijaké súdne konanie. Bez ohľadu na to, čo sa uvádza v tomto odseku, však nič nesmie brániť uplatňovaniu akéhokoľvek práva, na základe ktorého nie je možné v konkrétnom prípade zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok vykonať z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov, a nič nesmie povoliť vykonateľnosť zúčtovania alebo započítania pohľadávok, ak je na základe niektorého ustanovenia zmluvy medzi príslušnými stranami takého zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok neplatné z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov.

V práve sa stanovuje, že sa zmluvné strany môžu zákonne:

• dohodnúť na systéme alebo mechanizme, ktorý by zmluvným stranám umožňoval premeniť nefinančné záväzky na peňažné záväzky v rovnakej hodnote a oceniť tieto záväzky na účely započítania pohľadávok alebo zúčtovania,
• dohodnúť na výmennom kurze alebo spôsobe, ktorý sa má použiť na jeho určenie, aby sa tento kurz použil pri započítavaní pohľadávok alebo zúčtovaní, keď sú príslušné započítavané alebo zúčtované sumy v odlišných menách, a určiť menu, v ktorej sa má vyplatiť čistá suma,
• dohodnúť na tom, že k všetkým transakciám alebo iným úkonom, ktoré sa uskutočňujú na základe akejkoľvek zmluvy, bez ohľadu na to, či sú určené konkrétne alebo prostredníctvom odkazu na typ alebo triedu transakcie či úkonu, sa na účely zmluvných ustanovení týkajúcich sa započítania pohľadávok alebo zúčtovania bude pristupovať ako k jednej transakcii alebo úkonu a že zmluvné strany alebo správca, konkurzný správca, správca konkurznej podstaty, prevádzkovateľ alebo špeciálny správca alebo iný úradník konajúci za zmluvné strany a akýkoľvek súd budú všetky takéto transakcie alebo úkony pokladať za jednu transakciu alebo úkon.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za plnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého spoločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Okrem uvedeného neexistuje nijaké iné ustanovenie, ktoré má priamy účinok na zmluvy.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania na zmluvy sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa obchodného zákonníka, a najmä podľa jeho článku 485, každý prevod majetku alebo každý prevzatý záväzok alebo každé zrieknutie sa prevodu vykonané úpadcom bezplatne alebo za úhradu, ktorého účelom je podviesť jeho veriteľov, možno zrušiť.

Na rozdiel od zákona o spoločnostiach sa v obchodnom zákonníku neurčuje lehota ako v článku 303 kapitoly 386 Zbierky zákonov Malty.

V uvedených prípadoch, ak sa preukáže, že úpadca vedel o existencii okolností, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, v takom prípade možno takéto opatrenia zrušiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Len čo sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku začať (zákaz začínať konania) nijaká žaloba ani konanie, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné pozastaviť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môžepovažovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V prípade, že súd v rámci konkurzného konania vedeného proti obchodníkovi alebo obchodnej spoločnosti už vymenoval správcu konkurznej podstaty, všetky žaloby proti osobe a majetku úpadcu sa môžu podať len na tohto správcu či správcov konkurznej podstaty a nie proti úpadcovi alebo obchodnej spoločnosti v konkurze, a to v súlade s článkom 500 kapitoly 13.

Veriteľ má právo vedieť, kontrolovať a overovať, ako správca konkurznej podstaty spravuje obchodné záležitosti úpadcu, a domáhať sa nápravy na súde, ak správca či správcovia konkurznej podstaty poškodzuje, resp. poškodzujú jeho práva.

Súd v rámci konania na ozdravenie spoločnosti disponuje diskrečnou právomocou vydať dočasné súdne rozhodnutie s cieľom poskytnúť odklad na ozdravenie obchodných záležitostí úpadcu alebo obchodnej spoločnosti.

Na rozdiel od ozdravenia spoločnosti však veritelia stále môžu podať žalobu proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý zastupuje obchodníka alebo obchodnú spoločnosť v konkurze.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku viesť konanie (pozastavenie), pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami, aké súd môže stanoviť. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné prerušiť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Vo vnútroštátnom práve sa podľa obchodného zákonníka neumožňuje nijaké pozastavenie konania.  Je však možné na žiadosť správcu konkurznej podstaty požadovať, aby sa takáto žiadosť predložila súdom, aby ju vypočul rovnaký sudca, ktorý vedie konkurzné konanie, aby tento sudca mohol usmerňovať a viesť záležitosti týkajúce sa konkurzu, ochrániť práva a povinnosti úpadcu a presvedčiť sa, že sa vo veci práv podľa žiadosti predloženej veriteľom uskutočnilo konanie a vynieslo rozhodnutie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veritelia môžu do insolvenčného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom predkladať návrhy.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B kapitoly 329B sa osobitne uvádza, že súd aj špeciálny správca musia okrem iného konať v najlepšom záujme veriteľov.

Špeciálny správca má tiež povinnosť zvolávať schôdze veriteľov a prvá schôdza sa nesmie uskutočniť neskôr ako jeden mesiac po jeho vymenovaní do funkcie.

Špeciálny správca na týchto schôdzach musí vymenovať spoločný výbor veriteľov a členov, ktorý mu bude poskytovať také informácie a pomoc, aké by špeciálny správca mohol potrebovať pri správe záležitostí, podnikateľskej činnosti a majetku spoločnosti a pri jej ozdravení ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia môžu do konkurzného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom uskutočňovať podania.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca konkurznej podstaty, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Veritelia majú aj právo hlasovať a pre konečnú dohodu, pokiaľ ide o navrhovanú dohodu o vyrovnaní, je potrebný súhlas veriteľov predstavujúcich tri štvrtiny hodnoty pohľadávok, ktorí svoje pohľadávky dokázali.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Správca bude schopný predať majetok po prijatí najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Špeciálny správca nebude môcť nakladať s majetkom spoločnosti bez osobitného povolenia súdu alebo, ako sa uvádza v pláne ozdravenia, ktorý sa následne schváli, so zmenami súdu alebo bez týchto zmien. V každom prípade súd riadi alebo schvaľuje spôsob nakladania s aktívami spoločnosti.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Správca konkurznej podstaty pri konkurzných konaniach predá majetok na základe prijatia najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti a po získaní povolenia súdu s týmto predajom.

V rámci postupu ozdravovania obchodnej spoločnosti alebo úpadcu podľa článku 498 kapitoly 13 sa správca konkurznej podstaty riadi plánom ozdravenia, sudca má však širokú diskrečnú právomoc, aby mohol vydávať také pokyny, aké považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov.

Veriteľ však môže namietať proti tejto právomoci sudcu, ak veriteľ z dokázaného oprávneného dôvodu preukáže, že to nie je v záujme veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci insolvenčného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci konkurzného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, v takom poradí, ktoré súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si správca konkurznej podstaty môže riadne vyúčtovať alebo ktoré mu vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli správcovi konkurznej podstaty alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena správcu konkurznej podstaty, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu a tajomníka, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu konkurznej podstaty v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu, ak takéto výdavky existujú, alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil.

Po zaplatení týchto poplatkov a výdavkov sa vyplatia zabezpečení veritelia podľa dátumu zaevidovania ich pohľadávky a po nich sa vyplatia všetci ostatní veritelia podľa toho, kedy boli zaevidovaní. Ak pre neskoršie pohľadávky (nezabezpečení veritelia) chýba dostatok finančných prostriedkov, tieto pohľadávky sa usporiadajú pari passu.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Pohľadávky sa prijímajú na základe vlastného uváženia správcu. Neexistujú nijaké konkrétne pravidlá, ktorými by sa riadil spôsob vzniku pohľadávok. Treba upozorniť, že vždy, keď sa za správcu vymenuje konkurzný správca, pre pohľadávky sa použije tento formulár:

KONKURZNÝ SPRÁVCA

Do rúk: MFSA

Notabile Road

Attard, BKR3000

Pokiaľ ide o lehotu, v rámci ktorej sa tieto pohľadávky môžu podávať, súdu sa v článku 255 kapitoly 386 udeľuje právomoc stanoviť lehotu alebo lehoty, v rámci ktorých veritelia musia preukázať svoje dlhy alebo pohľadávky, inak sa vyjmú z rozdeľovania, kým tieto pohľadávky nepreukážu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania, pokiaľ ide o prihlasovanie, overovanie a schvaľovanie pohľadávok, sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Treba poznamenať, že v prípade platobnej neschopnosti sa v maltských právnych predpisoch nestanovuje presné poradie veriteľov, pretože toto poradie sa neuvádza v jednom právnom predpise, ale vo viacerých právnych predpisoch. Právne predpisy, ktoré sa zaoberajú poradím pohľadávok, sa nachádzajú v týchto ustanoveniach:

V článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že pri likvidácii spoločnosti sa aktíva, ktoré nestačia na krytie záväzkov, práva nezabezpečených a zabezpečených veriteľov a prednosť a poradie ich pohľadávok riadia právom, ktoré je účinné v danom čase.

Aj v článku 535 kapitoly 13 sa uvádza, že veritelia so záložnými právami, prednostnými právami alebo hypotékami sa zoradia v súlade s právom účinným v danom čase.

V článku 535 kapitoly 13 aj v článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že poradie pohľadávky sa riadi právom účinným v danom čase.

Podľa maltského práva sa zásada pari passu nepriamo nachádza v článku 1996 občianskeho zákonníka, kapitola 16, v ktorom sa uvádza, že zákonnými dôvodmi pre prednostné zaobchádzanie sú prednostné práva, hypotéky a výnos z rozdelenia majetku. Uvádza sa v ňom aj to, že veriteľ môže zákonne podriadiť, odložiť, vzdať sa alebo inak upraviť svoje súčasné alebo budúce práva na úhradu, vykonanie, usporiadanie a iné podobné súčasné či budúce práva v prospech druhej osoby. Takéto podriadenie, odloženie, vzdanie sa, zmena alebo podobné opatrenie sa môže vykonať na základe dohody s akoukoľvek osobou alebo na základe jednostranného vyhlásenia v prospech akejkoľvek osoby vrátane iného veriteľa bez ohľadu na to, či vo veci v čase uzatvorenia takejto dohody alebo vydania takéhoto vyhlásenia došlo k rozhodnutiu alebo sa vo veci ešte len má rozhodnúť.

Rozdiely v poradí teda vznikajú na základe dohody. Z toho vyplýva, že ak neexistuje nijaké prednostné právo, hypotéky alebo výnosy z rozdelenia majetku, dlžníci sa usporiadajú rovnako.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť na rôzne osobitné právne predpisy, ktorými sa udeľujú prednostné práva určitým pohľadávkam ako v prípade zákona o dani z pridanej hodnoty, kapitola 406, zákona o pracovnoprávnych vzťahoch, kapitola 452, a zákona o sociálnom zabezpečení, kapitola 318.

V článku 62 zákona o DPH sa uvádza:

„Komisár má osobitné prednostné právo na aktíva, ktoré sú súčasťou hospodárskej činnosti osoby vzhľadom na daň splatnú touto osobou podľa tohto zákona a táto daň sa bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia uvedené v iných právnych predpisoch uhrádza pred akoukoľvek pohľadávkou s ľubovoľným prednostným právom, okrem pohľadávky so všeobecnou prednosťou a pohľadávkou uvedenou v článku 2009 písm. a) alebo b) občianskeho zákonníka.“

V článku 20 zákona o pracovnoprávnych vzťahoch sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch každá pohľadávka zamestnanca vo výške maximálne trojmesačnej súčasnej mzdy, ktorú má zamestnancovi zaplatiť zamestnávateľ, a náhrada za dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, spoločne so všetkými úhradami splatnými zamestnancovi v súvislosti s ukončením zamestnania alebo oznámením tohto ukončenia predstavuje prednostnú pohľadávku voči aktívam zamestnávateľa, a jej úhrada sa uprednostní pred všetkými ostatnými pohľadávkami, či už sú prednostné alebo hypotekárne:

za predpokladu, že maximálna suma prednostnej pohľadávky v žiadnom prípade neprevýši ekvivalent vnútroštátnej minimálnej mzdy splatnej v čase vzniku pohľadávky za obdobie šesť mesiacov.“

V článku 116 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch pohľadávka riaditeľa na akúkoľvek sumu splatnú prostredníctvom príspevku triedy jeden alebo triedy dva (Class One or Class Two) podľa tohto článku predstavuje prednostnú pohľadávku na rovnakom mieste v poradí so mzdami zamestnancov vo vzťahu k aktívam zamestnávateľa v prípade príspevku triedy jeden a v prípade príspevku triedy dva vo vzťahu k majetku príslušnej samostatne zárobkovo činnej osoby a uhradia sa prednostne pred všetkými ostatnými pohľadávkami (okrem miezd), a to bez ohľadu na to, či sú ostatné pohľadávky prednostné alebo hypotekárne.“

Články 2088 až 2095 občianskeho zákonníka sa okrem toho osobitne zaoberajú poradím priority prednostných práv. Okrem iného sa v nich uvádza, že pohľadávky sa majú vyplácať v poradí, v akom boli zaevidované. Hypotéky, ktoré boli zaevidované v rovnakom dni, budú mať rovnaké miesto v poradí.

Súd v rámci insolvenčného konania však môže (a vo väčšine prípadov tak aj spraví) v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní hospodárskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Správca v priebehu insolvenčného konania vypracuje správu obsahujúcu poradie veriteľov a režim rozdeľovania, ktorú predloží na súde. Veritelia môžu vznášať námietky, ak nesúhlasia s obsahom tejto správy, a súd môže nariadiť opravu. Súd nakoniec schváli toto poradie a režim a nariadi správcovi, aby vyplatil veriteľov.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Predovšetkým sa režim rozdeľovania, podľa ktorého sa rozdeľujú výnosy, riadi najmä článkom 531 obchodného zákonníka a právnymi predpismi v rámci občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza poradie veriteľov spomedzi veriteľov, ktorí majú podľa práva prednosť, a veriteľov, ktorí majú zabezpečenú hypotéku. Ide o zabezpečených veriteľov, ktorí vychádzajú buď z ustanovení práva, alebo z verejnej listiny podľa dátumu, keď bola táto registrácia zaevidovaná, a ktorí sa riadia aj článkom 535 obchodného zákonníka.

Podľa toho sú obyčajní veritelia (ktorí nie sú registrovanými veriteľmi) zoradení pari passu podľa svojich pohľadávok.

Do desiatich dní od vyhlásenia konkurzu sa uskutoční schôdza, na ktorej sa pred sudcom, tajomníkom, správcom konkurznej podstaty, úpadcom a veriteľmi analyzuje evidencia pohľadávok a vypracuje sa súpis.

Na tejto schôdzi sa vypočuje úpadca, ktorý navrhne podmienky vyrovnania. Na tejto schôdzi sa prediskutuje, či prešetrovaný prípad je vhodný na vyrovnanie, pričom sa určí skupina veriteľov (tí, ktorí nie sú registrovaní veritelia na základe prednostného práva, hypotéky alebo záložného práva), ktorí sa na schôdzi zúčastnia namiesto všetkých veriteľov, a veritelia majú právo do ôsmich dní vzniesť proti tomu aj individuálne námietky.

Uskutoční sa druhá schôdza, pričom sudca bude predsedať opäť aj tejto druhej schôdzi, na ktorej na schválenie skupiny veriteľov musia byť prítomní veritelia, ktorí predstavujú tri štvrtiny sumy, čo dlhuje úpadca.

Po skončení tohto postupu a po vypracovaní súpisu všetkých veriteľov sa uskutoční ďalšia schôdza, pričom tejto schôdzi predsedá sudca po riadnom oznámení schôdze, ktoré bolo zverejnené v súlade s právom.

Na tejto schôdzi každý veriteľ predstaví svoju vec a ak správca konkurznej podstaty nebude s veriteľom súhlasiť, tento veriteľ musí svoju vec dokázať správcovi konkurznej podstaty a skupine veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď správca v priebehu insolvenčného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania platobnej neschopnosti, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a keď sa súd presvedčí, že správca splnil požiadavky kapitoly 386 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, pričom sa zohľadní správa a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu spoločnosti z obchodného registra s účinnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B ods. 12 sa stanovujú rôzne scenáre, ktorých súčasťou je ukončenie postupu na ozdravenie:

a) Ak špeciálny správca kedykoľvek, keď prebieha postup na ozdravenie spoločnosti, dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že pokračovanie tohto postupu neposlúži nijakému užitočnému účelu s ohľadom na spoločnosť, špeciálny správca bezodkladne požiada súd o ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti a v žiadosti uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie a súd nariadi likvidáciu spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

b) Ak špeciálny správca kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predloží súdu žiadosť, v ktorej uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie, a požiada súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

V tomto prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Prerušenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

c) Ak sa riaditelia spoločnosti alebo členovia na mimoriadnom valnom zhromaždení kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti presvedčia, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predložia súdu žiadosť doplnenú vhodnou podpornou dokumentáciou a informáciami, ktoré potvrdzujú ich uspokojenie, a požiadajú súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti, a súd nevydá príkaz, ktorým by vyhovel žiadosti alebo ju zamietol bez toho, aby najprv nevypočul špeciálneho správcu. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

d) Špeciálny správca na konci svojho funkčného obdobia predloží súdu písomnú záverečnú správu, ktorá bude obsahovať jeho podrobné a úplné stanovisko a odôvodnenie, prečo existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že bude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy.

Ak je v záverečnej správe, ktorú predložil špeciálny správca, vyjadrené stanovisko, že existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, pripojí sa k nej navyše presný a podrobný plán ozdravenia, ktorý bude obsahovať všetky návrhy potrebné na to, aby spoločnosť mohla fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, s vysvetleniami, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie tohto ozdravenia, vrátane návrhov týkajúcich sa finančných zdrojov, zotrvania zamestnancov a budúceho riadenia spoločnosti. V tomto pláne ozdravenia sa vysvetlí aj navrhovaný spôsob splatenia všetkých pohľadávok alebo ich časti veriteľom, či už došlo k dobrovoľnej dohode so všetkými veriteľmi, alebo sa navrhuje, aby súd povolil dohodu, ktorú neschválili všetci veritelia.

Súd si po doručení záverečnej správy a plánu ozdravenia môže vyžiadať akékoľvek vysvetlenia a objasnenia, aké môže považovať za vhodné a ktoré sa podľa pokynu súdu poskytujú buď ústne, alebo písomne. Súd potom môže buď navrhovaný plán ozdravenia zamietnuť, alebo ho môže prijať a schváliť ho v jeho úplnosti alebo len jeho časť a môže požadovať zmeny tohto plánu. Ak súd schváli plán ozdravenia, ktorý predložil špeciálny správca, so zmenami alebo bez nich, a to podľa prípadných pokynov súdu, plán ozdravenia sa stane účinným a záväzným pre všetky zainteresované strany na všetky právne účely. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd schváli plán ozdravenia.

e) Ak súd vydá príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti z dôvodu, že neexistujú rozumné vyhliadky, že spoločnosť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že nebude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy, prikáže likvidáciu tejto spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Keď správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania konkurzu, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a až sa súd presvedčí, že správca konkurznej podstaty splnil požiadavky kapitoly 13 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, a zohľadní správu a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu obchodnej spoločnosti z obchodného registra s platnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Uvedený postup sa, samozrejme, týka obchodných spoločností.

Pokiaľ ide o obchodníkov, po vyhlásení konkurzu obchodníka a rozdelenia výnosov, v takom prípade potom úpadca môže podaním žiadosti tajomníkovi súdu požiadať o vypočutie pred sudcom, pričom v ten deň súd predvolá aj veriteľov a správcu konkurznej podstaty zapojených do jeho konkurzu s cieľom stanoviť, či obchodníka možno rehabilitovať, aby mohol opäť obchodovať.

Ak tento obchodník nekoná podvodne alebo so zlým úmyslom, možno ho rehabilitovať, aby mohol obchodovať. Účinkom tejto rehabilitácie je odpustenie všetkých dlhov úpadcu, pokiaľ ide o jeho osobu aj o majetok nadobudnutý neskôr, ktorých úhrada mohla byť kedykoľvek pred vyhlásením konkurzu od neho požadovaná.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veriteľ môže v zmysle článku 315 ods. 1 kapitoly 386 požadovať nápravu svojich práv od každej strany, o ktorej sa súdi, že vykonávala obchodnú činnosť spoločnosti s úmyslom podviesť veriteľov spoločnosti alebo veriteľov inej osoby alebo s iným podvodným úmyslom. V prípadoch po podaní žiadosti na súd, môže súd vyhlásiť, že všetky osoby, ktoré sa vedome zúčastňovali na vykonávaní obchodných činností uvedeným spôsobom, sú osobne zodpovedné bez obmedzenia zodpovednosti za všetky dlhy alebo iné záväzky spoločnosti alebo za akýkoľvek dlh či iný záväzok spoločnosti podľa pokynov súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Nijaký ad hoc právny predpis sa nezaoberá právami veriteľov po ukončení insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia po skončení konkurzného konania obchodnej spoločnosti alebo obchodníka nemajú nijaké práva, pokiaľ veriteľ nemôže dokázať, že obchodník alebo obchodná spoločnosť konali v zlom úmysle alebo podvodne voči veriteľom.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Náklady spôsobila buď osoba, ktorá podala žiadosť o platobnú neschopnosť, alebo spoločnosť, podľa určenia súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Trovy konania pri reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti) znáša spoločnosť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Náklady a výdavky znáša osoba podávajúca žiadosť alebo úpadca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za protiplnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého poločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v konkurzných konaniach alebo v rámci konaní na ozdravenie spoločnosti.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Platobná neschopnosť - Rakúsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Rakúske konkurzné právo sa neobmedzuje na podnikateľov. Podliehanie konkurznému konaniu je skôr definované ako časť právnej spôsobilosti v oblasti súkromného práva: kto môže byť nositeľom práv a povinností, podlieha aj konkurznému konaniu. Spôsobilosť na právne úkony však zohľadnená nie je. Konkurzným dlžníkom teda môže byť každá fyzická osoba (aj dieťa), rovnako aj právnické osoby (spravované súkromným alebo verejným právom), registrované osobné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť) a pozostalosti. Konkurznému konaniu však nepodlieha tichá spoločnosť a občiansko-právna spoločnosť.

Po zrušení právnickej osoby alebo registrovanej osobnej spoločnosti je začatie insolvenčného konania prípustné dovtedy, kým nie je majetok rozdelený [§ 68 konkurzného poriadku (Insolvenzordnung – IO)].

Vo vzťahu k majetku úverových inštitúcií, investičných spoločností, spoločností poskytujúcich investičné služby a poisťovní síce možno začať konkurzné konanie, nie však reštrukturalizačné konanie [§ 82 ods. 1 zákona o bankách (Bankwesengesetz – BWG), § 79 zákona o dohľade nad cennými papiermi z roku 2018 (Wertpapieraufsichtsgesetz 2018 – WAG 2018), § 309 ods. 3 zákona o dohľade nad poisťovníctvom z roku 2016 (Versicherungsaufsichtsgesetz 2016 – VAG 2016)].

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

V rakúskom práve je od pozmeňovacieho zákona o konkurznom práve z roku 2010 (Insolvenzrechtsänderungsgesetz 2010) zakotvené už iba jedno jednotné insolvenčné konanie. Súčasne sú však v závislosti od konkrétneho priebehu konania stanovené rôzne označenia:

Insolvenčné konanie je označované ako konkurzné konanie, ak pri začatí konania ešte neexistuje reštrukturalizačný plán. V zásade sú v rámci konkurzného konania možné speňaženie aj reštrukturalizácia.

Insolvenčné konanie je označované ako reštrukturalizačné konanie, ak reštrukturalizačný plán existuje už pri začatí konania. Konanie je zamerané na reštrukturalizáciu dlžníka. Je k dispozícii fyzickým osobám, ktoré prevádzkujú podnik, právnickým osobám, osobným spoločnostiam a pozostalostiam (§ 166 IO).

Reštrukturalizačné konanie je možné s vlastnou správou alebo bez vlastnej správy dlžníka. Dlžník si ponecháva vlastnú správu vtedy (pod dohľadom správcu v reštrukturalizačnom konaní), ak konkurzným veriteľom ponúkne v reštrukturalizačnom pláne podiel vo výške minimálne 30 % a okrem toho sú predložené ďalšie podklady. Vyžaduje sa finančný plán, z ktorého vyplýva, že financovanie je zabezpečené na 90 dní.

Ďalším variantom insolvenčného konania je usporiadanie dlhov prístupné pre fyzické osoby, ktoré neprevádzkujú žiadny podnik.

Na začatie insolvenčného konania je potrebná žiadosť buď samotného dlžníka, alebo veriteľa. V prípade reštrukturalizačného konania sú rozhodne potrebné žiadosť dlžníka aj reštrukturalizačný plán.

Základnou podmienkou začatia insolvenčného konania je to, že dlžník je platobne neschopný (§ 66 IO). Insolvenčné konanie vo forme reštrukturalizačného konania možno začať aj v prípade hrozby platobnej neschopnosti (§ 167 ods. 2 IO). Začatie insolvenčného konania voči registrovaným osobným spoločnostiam, v prípade ktorých žiadny neobmedzene ručiaci spoločník nie je fyzickou osobou, sa na majetok právnických osôb a na pozostalosti uskutočňuje aj v prípade nadmernej zadlženosti (§ 67 IO).

Ďalšou podmienkou začatia insolvenčného konania je majetok na pokrytie trov konania. Pokryté musia byť minimálne počiatočné náklady insolvenčného konania (výnimka: usporiadanie dlhov v určitých prípadoch).

Insolvenčné konanie sa začína uznesením zverejneným v databáze úradných oznámení na internete (www.edikte.gv.at). Právne účinky začatia insolvenčného konania nastupujú dňom, ktorý nasleduje po zverejnení uznesenia. Okrem toho sa začatie insolvenčného konania vyznačí vo verejných registroch (pozemková kniha, obchodný register atď.).

Ak nie je možné začať insolvenčné konanie okamžite, konkurzný súd na účel zabezpečenia konkurznej podstaty, najmä zastavenia odporovateľných právnych úkonov a zabezpečenie pokračovania podniku, nariadi predbežné opatrenia, pokiaľ nie je žiadosť o začatie konania zjavne neodôvodnená (§ 73 IO). Súd môže dlžníkovi určité právne úkony (napr. predaj alebo zaťaženie nehnuteľností) zakázať alebo ich podmieniť súdnym schválením. Možné je aj vymenovať predbežného správcu.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Začatím insolvenčného konania sa dlžníkovi odníma právomoc voľne nakladať s celým majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý v danom čase patrí dlžníkovi, alebo ktorý dlžník počas insolvenčného konania získa (§ 2 ods. 2 IO). Stáva sa súčasťou konkurznej podstaty.

Ku konkurznej podstate teda patria všetky hnuteľné a nehnuteľné veci dlžníka, ako napríklad podiely na nehnuteľnostiach, spoluvlastnícke podiely, pohľadávky, práva na zásobách, dedičstvo atď. Do konkurznej podstaty nepatria nároky dlžníka na naturálne výživné, osobná pracovná sila, nezhabateľná časť príjmov (existenčné minimum). Do konkurznej podstaty rovnako nepatria nezhabateľné hnuteľné veci (napr. predmety osobnej potreby) ani výlučne osobné práva (napr. živnostenské práva).

Ak dlžník obýva dom (alebo byt v osobnom vlastníctve), ktorý patrí do konkurznej podstaty, musia byť jemu a jeho rodine nevyhnutné bytové priestory predbežne prenechané (§ 5 ods. 3 IO). Nebráni to však tomu, aby bol dom (byt v osobnom vlastníctve) speňažený v insolvenčnom konaní. Konkurzný súd musí prenechať dlžníkovi voľne k dispozícii aj nájomné práva (alebo iné užívacie práva) k bytovým priestorom, ktoré sú pre dlžníka a jeho rodinu nevyhnutné (§ 5 ods. 4 IO). Prenechanie takýchto práv dlžníkovi voľne k dispozícii má za účinok ich vylúčenie z konkurznej podstaty.

Výbor veriteľov môže so súhlasom konkurzného súdu rozhodnúť, že pohľadávky, ktorých vymáhanie nedáva nádej na úspech, alebo veci bez veľkého významu možno z konkurznej podstaty vylúčiť (§ 119 ods. 5 IO). Zmysel takéhoto vylúčenia spočíva v zamedzení vzniku nákladov spojených so speňažením tých predmetov patriacich do konkurznej podstaty, ktoré neprinášajú pre konkurznú podstatu žiadny zisk.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurzné konanie

• Dlžník
  • má právo podať žiadosť o začatie konkurzného konania a uplatniť opravné prostriedky proti začatiu konkurzného konania,
  • začatím konkurzného konania stráca právomoc nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty,
  • má právo zúčastňovať sa na schôdzach zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov,
  • má právo podať návrh na ukončenie reštrukturalizačného plánu.

• Správca konkurznej podstaty
  • je zodpovedný za praktické uskutočnenie insolvenčného konania,
  • skúma hospodársku situáciu dlžníka,
  • vedie podnik ďalej, pokiaľ ešte nie je pri začatí konania uzatvorený a jeho pokračovaním nie sú znevýhodnení veritelia,
  • overuje prihlásené pohľadávky,
  • skúma, či je reštrukturalizačný plán v záujme veriteľov a či ho predbežne bude možné splniť,
  • zisťuje a speňažuje aktíva,
  • spravuje a zastupuje konkurznú podstatu,
  • vykonáva odporovateľné právne úkony týkajúce sa konkurznej podstaty,
  • rozdeľuje výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty.

V prípade konkurzných konaní týkajúcich sa fyzických osôb, ktoré neprevádzkujú žiadny podnik (usporiadanie dlhov), je vymenovanie správcu konkurznej podstaty výnimkou. Ak konkurzný súd od vymenovania správcu konkurznej podstaty upustí, musí sám vykonávať agendu, ktorá je podľa konkurzného poriadku priradená správcovi konkurznej podstaty.

Reštrukturalizačné konanie bez vlastnej správy

• Dlžník
  • požiada o začatie reštrukturalizačného konania a o dohodu o reštrukturalizačnom pláne,
  • začatím insolvenčného konania stráca právomoc nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty,
  • má právo zúčastňovať sa na schôdzach zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

• Správca konkurznej podstaty
  • je zodpovedný za praktické uskutočnenie insolvenčného konania,
  • skúma hospodársku situáciu dlžníka,
  • vedie podnik ďalej, pokiaľ ešte nie je pri začatí konania uzatvorený a jeho pokračovaním nie sú znevýhodnení veritelia,
  • overuje prihlásené pohľadávky,
  • skúma, či je reštrukturalizačný plán v záujme veriteľov a či ho predbežne bude možné splniť,
  • spravuje a zastupuje konkurznú podstatu,
  • vykonáva odporovateľné právne úkony týkajúce sa konkurznej podstaty.

Reštrukturalizačné konanie s vlastnou správou

• Dlžník
  • požiada o začatie reštrukturalizačného konania s vlastnou správou a o dohodu o reštrukturalizačnom pláne a okrem toho predloží so žiadosťou podklady potrebné na vlastnú správu,
  • si ponecháva svoju (obmedzenú) právomoc nakladať s majetkom a v zásade naďalej sám svoj majetok spravuje,
  • je pod dohľadom správcu v reštrukturalizačnom konaní a konkurzného súdu.

• Správca v reštrukturalizačnom konaní
  • kontroluje dlžníka a jeho vedenie podniku,
  • udeľuje alebo odopiera súhlas s právnymi úkonmi, ktoré nepatria k bežnej prevádzke podniku,
  • zastupuje dlžníka vo všetkých záležitostiach, na ktoré dlžník nemá dispozičnú právomoc,
  • zisťuje hospodársku situáciu dlžníka,
  • overuje, či bude reštrukturalizačný plán možné zrealizovať a či existujú dôvody na odňatie vlastnej správy,
  • overuje prihlásené pohľadávky,
  • vykonáva odporovateľné právne úkony týkajúce sa konkurznej podstaty.

Konkurzný súd monitoruje činnosť správcu konkurznej podstaty. Môže mu vydávať písomné alebo ústne pokyny, vyžiadať si správy a vysvetľujúce informácie, nahliadať do faktúr a písomností a vykonávať potrebné zisťovanie. Súd môže rovnako nariadiť, aby si správca konkurznej podstaty vyžiadal k jednotlivým otázkam pokyny výboru veriteľov. Určité obchody musí správca konkurznej podstaty pred ich dohodnutím oznámiť súdu (§ 116 IO), iné obchody si nutne vyžadujú súhlas výboru veriteľov a konkurzného súdu (§ 117 IO).

Vymenovanie a odmena správcu konkurznej podstaty:

Správca konkurznej podstaty je pri začatí insolvenčného konania vymenovaný konkurzným súdom z úradnej moci. Má ním byť bezúhonná, spoľahlivá a odborne skúsená osoba, ktorá má znalosti v oblasti konkurzného práva (§ 80 ods. 2 IO). V oblasti platobnej neschopnosti podnikov sú potrebné dostatočné znalosti hospodárskeho práva alebo podnikovej ekonomiky (§ 80 ods. 3 IO). Osoby so záujmom pre oblasť nútenej správy sa môžu dať zapísať do zoznamu správcov konkurznej podstaty. Zoznam je uvedený na internete (www.iv.justiz.gv.at) a slúži konkurzným sudcom na uľahčenie výberu vhodného správcu konkurznej podstaty.

Správca konkurznej podstaty nesmie byť blízkym rodinným príslušníkom (§ 32 IO), ale ani konkurentom dlžníka a musí byť od dlžníka aj veriteľa nezávislý (§ 80b ods. 1 IO).

Za správcu konkurznej podstaty môžu byť vymenované aj právnické osoby. Súdu musia nahlásiť meno fyzickej osoby, ktorá ich zastupuje pri výkone nútenej správy (§ 80 ods. 5 IO).

Správca konkurznej podstaty má nárok na náhradu svojich výdavkov v hotovosti a na odmenu za vynaložené úsilie vrátane dane z obratu (§ 82, prvá veta, IO). Výšku odmeny správcu upravuje zákon (§ 82 IO) a riadi sa hrubým výťažkom, ktorý správca konkurznej podstaty dosiahol pri speňažovaní. Patria sem však iba tie výťažky, o ktorých vymoženie sa zaslúžil správca konkurznej podstaty. Ako minimálna odmena prislúcha správcovi konkurznej podstaty suma vo výške 3 000 EUR. Dodatočná odmena existuje v prípade prijatia reštrukturalizačného plánu alebo splátkového kalendára (§ 82a IO) a za speňaženie osobitnej konkurznej podstaty (§ 82d IO). Osobitne sa odmeňuje aj pokračovanie podniku (§ 82 ods. 3 IO).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Možnosť započítania voči pohľadávke dlžníka zostáva v zásade v platnosti aj počas insolvenčného konania.

Predpokladom však je, že pohľadávky boli voči sebe započítateľné v čase začatia konania. Započítanie je neprípustné, ak sa konkurzný veriteľ stal dlžníkom konkurznej podstaty až po začatí insolvenčného konania alebo ak bola pohľadávka voči dlžníkovi nadobudnutá až po začatí insolvenčného konania (§ 20 ods. 1, prvá veta, IO). Okrem toho je započítanie vylúčené, ak tretia strana nadobudla protipohľadávku voči dlžníkovi počas posledných šiestich mesiacov pred začatím insolvenčného konania a mala alebo musela mať v čase nadobudnutia vedomosť o platobnej neschopnosti (§ 20 ods. 1 a 2 IO). V takých prípadoch tretiu stranu poškodzuje už ľahká nedbanlivosť.

V insolvenčnom konaní je možné aj započítanie pomocou podmienenej pohľadávky, pričom je nepodstatné, či je podmienenou pohľadávkou konkurzného veriteľa alebo dlžníka. Ak má podmienenú pohľadávku konkurzný veriteľ, konkurzný súd môže započítanie viazať na poskytnutie zábezpeky (§ 19 ods. 2 IO). Zmarenie započítania v insolvenčnom konaní nespôsobuje ani to, že pohľadávka konkurzného veriteľa sa nevzťahuje na peniaze (§ 19 ods. 2 IO). Nie je to prekážkou, pretože takéto nároky sa začatím insolvenčného konania transformujú na peňažné pohľadávky (§ 14 ods. 1 IO).

Konkurzní veritelia so započítateľnými pohľadávkami tieto pohľadávky, pokiaľ sú kryté protipohľadávkami, nemusia prihlasovať v insolvenčnom konaní (§ 19 ods. 1 IO). Najvyšší súd však vyhlásil, že konkurzný veriteľ, ktorý si zákonnú možnosť započítania počas insolvenčného konania podľa § 19 ods. 1 IO neuplatní, môže po právoplatnom potvrdení reštrukturalizačného plánu a zrušení insolvenčného konania uskutočniť riadne započítanie už iba s podielom svojej pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu (RIS-Justiz RS0051601 [T4]).

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Dvojstranné zmluvy

Ak dvojstranná zmluva nie je v čase začatia insolvenčného konania ešte dlžníkom a druhou stranou splnená alebo nie je splnená úplne, môže správca konkurznej podstaty (úplne) splniť zmluvu namiesto dlžníka a požadovať plnenie od druhej strany alebo môže od zmluvy odstúpiť (§ 21 ods. 1 IO). V reštrukturalizačnom konaní s vlastnou správou je dlžník povolaný podať vyhlásenie podľa § 21 IO. Ak chce odstúpiť, je k tomu potrebný súhlas správcu v reštrukturalizačnom konaní (§ 171 ods. 1 IO). Ak má obchodný partner dlžníka povinnosť plnenia vopred, môže svoje plnenie do zloženia zábezpeky odoprieť, okrem prípadu, ak mu bola v čase uzatvorenia zmluvy zlá majetková situácia známa (§ 21 ods. 3 IO).

Nájomné zmluvy

V prípade insolvenčného konania voči nájomcovi má správca konkurznej podstaty právo vypovedať nájomnú zmluvu pri dodržaní zákonnej alebo kratšej dohodnutej výpovednej lehoty (§ 23 IO).

Pracovné zmluvy

Ak je dlžník zamestnávateľom a pracovný pomer bol už uzatvorený, možno ho v zásade zrušiť do jedného mesiaca po uverejnení uznesenia, ktorým sa nariaďuje, schvaľuje alebo konštatuje zatvorenie podniku alebo jeho časti, a to buď zo strany zamestnanca tým, že predčasne odstúpi od pracovnej zmluvy, alebo výpoveďou zo strany správcu konkurznej podstaty pri dodržaní zákonnej výpovednej lehoty, výpovednej lehoty stanovenej v kolektívnej zmluve alebo povolenej dohodnutej kratšej výpovednej lehoty zohľadnením zákonných obmedzení týkajúcich sa výpovede. Osobitné ustanovenia existujú pre insolvenčné konanie s vlastnou správou.

Prekážka zrušenia zmluvy

Ak by mohlo zrušenie zmluvy ohroziť pokračovanie podniku, môžu zmluvní partneri dlžníka zmluvy uzatvorené s dlžníkom do uplynutia šiestich mesiacov od začatia insolvenčného konania zrušiť iba zo závažného dôvodu. Za závažný dôvod sa nepovažuje zhoršenie hospodárskej situácie dlžníka a omeškanie dlžníka s plnením pohľadávok, ktoré nadobudli splatnosť pred začatím insolvenčného konania (§ 25a ods. 1 IO). Obmedzenia neplatia, ak je zrušenie zmluvy nevyhnutné na odvrátenie závažných osobných a hospodárskych znevýhodnení zmluvného partnera, v prípade nárokov na vyplatenie úverov a v prípade pracovných zmlúv (§ 25a ods. 2 IO).

Neplatné dohody

Podľa § 25b ods. 2 IO je dohoda o práve na odstúpenie od zmluvy alebo zrušenie zmluvy pre prípad začatia insolvenčného konania neprípustná. V zásade to platí pre všetky zmluvy [niekoľko málo výnimiek sa týka zmlúv podľa zákona o bankovníctve (Bankwesengesetz) alebo zákona o burze (Börsegesetz)].

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Konkurzní veritelia si od okamihu začatia insolvenčného konania nemôžu viac jednotlivo ani mimo insolvenčného konania uplatňovať voči dlžníkovi svoje pohľadávky súdnou cestou (prekážka konania, § 6 ods. 1 IO). Nemôžu byť vydané ani predbežné opatrenia v prospech konkurzných pohľadávok. Iba v reštrukturalizačnom konaní s vlastnou správou zostáva dlžník, ak ide o záležitosť vlastnej správy, oprávnený na vedenie právnych sporov a iných konaní (§ 173 IO). Ak je v rozpore s § 6 ods. 1 IO po začatí insolvenčného konania podaná žaloba dlžníkom alebo proti nemu, musí byť zamietnutá.

Ďalej nemožno od momentu začatia insolvenčného konania získať na základe konkurznej pohľadávky exekučné záložné právo alebo právo na uspokojenie (prekážka exekúcie, § 10 ods. 1 IO). Pre práva na vylúčenie veci z konkurznej podstaty a práva na oddelené uspokojenie, ktoré boli odôvodnené už pred začatím insolvenčného konania, neexistuje žiadna všeobecná prekážka exekúcie; preto sa môžu exekutívne uplatňovať aj v insolvenčnom konaní.

Prekážky konania a exekúcie musia byť dodržiavané z úradnej moci a vzťahujú sa na všetkých konkurzných veriteľov.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Už prebiehajúce konania vo vzťahu ku konkurznej podstate sa začatím insolvenčného konania prerušujú ex lege (§ 7 ods. 1 IO). Prerušenie sa dodržiava z úradnej moci.

Konania o konkurzných pohľadávkach zostávajú v každom prípade prerušené až do prieskumného pojednávania (§ 7 ods. 3 IO). Ak správca konkurznej podstaty alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, nárok počas prieskumného pojednávania poprie, je možné v prerušenom konaní pokračovať vo forme prieskumného konania (§ 113 IO).

Konania o nárokoch, ktoré nepodliehajú prihláseniu v insolvenčnom konaní, je možné začať ihneď.

Exekučné konanie, ktoré sa začalo pred začatím insolvenčného konania, sa v zásade neprerušuje. Exekučné záložné práva a práva na uspokojenie, ktoré boli získané počas posledných 60 dní pred začatím insolvenčného konania, však zanikajú ex lege, okrem prípadu, ak boli založené v prospech verejnoprávneho nároku (§ 12 ods. 1 IO). V prípade zániku musí byť exekutívne speňaženie na žiadosť konkurzného súdu alebo na žiadosť správcu konkurznej podstaty zastavené (§ 12 ods. 2 IO).

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Zhromaždenie veriteľov

Zhromaždenie veriteľov tvorí celkový počet konkurzných veriteľov a slúži na to, aby konkurzným veriteľom umožňovalo podieľať sa na konaní. Zvolanie a vedenie zhromaždenia veriteľov prislúcha konkurznému súdu (§ 91 ods. 1 IO). Prvé zhromaždenie veriteľov sa zvoláva pri príležitosti začatia insolvenčného konania a je predpísané zákonom. Ďalšie zhromaždenia zvoláva konkurzný súd podľa úvahy. Zhromaždenie veriteľov sa zvoláva najmä vtedy, ak o to požiadajú správca konkurznej podstaty, výbor veriteľov alebo aspoň dvaja veritelia, ktorých pohľadávky predstavujú približne jednu štvrtinu konkurzných pohľadávok, pričom uvedú predmet rokovania.

Zhromaždenie veriteľov má právo na podanie určitých žiadostí (napr. o zriadenie výboru veriteľov alebo odvolanie správcu konkurznej podstaty). Okrem toho mu prislúcha hlasovať o prijatí reštrukturalizačného plánu.

Na prijímanie uznesení a žiadostí zhromaždenia veriteľov sa spravidla vyžaduje absolútna väčšina hlasov, ktorá sa stanoví podľa sumy pohľadávok (§ 92 ods. 1 IO).

Výbor veriteľov

Výbor veriteľov nie je povinne vymenovaný v každom insolvenčnom konaní, ale iba vtedy, ak sa to javí ako vhodné vzhľadom na osobitný charakter alebo mimoriadny rozsah podniku. Výbor veriteľov je vymenovaný vždy vtedy, ak sa má podnik alebo jeho časť predať alebo prenajať (§ 117 ods. 1 č. 1 IO). Slúži ako dohľad nad správcom konkurznej podstaty a na jeho podporu (§ 89 ods. 1 IO). V prípade dôležitých opatrení si správca musí vyžiadať vyjadrenie výboru veriteľov (§ 114 ods. 1 IO). Pre určité obchody (napr. odpredaj podniku) je súhlas výboru veriteľov podmienkou ich platnosti.

Výbor veriteľov pozostáva z troch až siedmych členov. Vymenovanie sa uskutočňuje z úradnej moci alebo na návrh súdu. Za členov nie sú vymenovaní iba veritelia, ale aj iné fyzické alebo právnické osoby.

Združenia na ochranu veriteľov

V praxi záujmy konkurzných veriteľov často zastupujú združenia na ochranu veriteľov. Tie vykonávajú prihlasovanie pohľadávok, zúčastňujú sa prieskumného pojednávania a v prípade reštrukturalizačného plánu vykonávajú hlasovacie právo konkurzných veriteľov, ktorých zastupujú. Združenia na ochranu veriteľov kontrolujú aj úhrady zo strany správcu konkurznej podstaty.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Veci patriace do konkurznej podstaty speňažuje správca konkurznej podstaty v zásade mimosúdne, najmä prostredníctvom voľného predaja. Len výnimočne, ak to schváli konkurzný súd na žiadosť správcu konkurznej podstaty, dochádza k súdnemu vydraženiu podľa exekučného poriadku.

Výbor veriteľov môže so súhlasom konkurzného súdu rozhodnúť o tom, že dlžníkovi bude ponechané právo voľne nakladať s pohľadávkami, ktorých vymáhanie nedáva nádej na úspech, a vecami bez veľkého významu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konkurzné pohľadávky

Konkurzné pohľadávky sú pohľadávky veriteľov, ktorí mali v okamihu začatia insolvenčného konania majetkovoprávne nároky voči dlžníkovi (§ 51 IO). Konkurznými pohľadávkami však nie sú úroky, ktoré vzniknú od okamihu začatia insolvenčného konania, náklady na účasť na insolvenčnom konaní, peňažné pokuty z titulu trestného konania akéhokoľvek druhu a nároky z darovania a v prípade insolvenčného konania v súvislosti s pozostalosťou ani nároky z odkazov (§ 58 IO).

Pre konkurzné pohľadávky platí zásada rovnakého zaobchádzania. Ani verejné orgány, ani zamestnanci nemajú v insolvenčnom konaní prednosť.

Podriadenými pohľadávkami sú však pohľadávky spoločníka na splatenie pôžičky spoločníkom nahrádzajúcej vlastné imanie.

Ak chce byť veriteľ uspokojený z konkurznej podstaty, musí svoju konkurznú pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní, a to aj vtedy, ak v súvislosti v ňou nie je rozhodnutý súdny spor alebo už existuje rozsudok.

Pohľadávky proti podstate

Za pohľadávky proti podstate sa považujú určité zákonom výslovne stanovené pohľadávky, ktoré vznikli až po začatí insolvenčného konania. Pohľadávky proti podstate sú nároky proti konkurznej podstate uspokojované prednostne, t. j. pred konkurznými veriteľmi (§ 47 ods. 1 IO). Najdôležitejšie pohľadávky proti podstate (§ 46 ods. 1 IO) sú

• trovy insolvenčného konania,
• náklady na zachovanie, správu a hospodárenie s konkurznou podstatou,
• všetky verejnoprávne odvody týkajúce sa konkurznej podstaty, ktorých skutková podstata nadobudla platnosť po začatí insolvenčného konania,
• pohľadávky zamestnancov v súvislosti s bežnou odmenou za obdobie po začatí insolvenčného konania,
• nároky z plnenia dvojstranných zmlúv uzatvorených správcom konkurznej podstaty,
• nároky z právnych úkonov správcu konkurznej podstaty,
• nároky z bezdôvodného obohatenia konkurznej podstaty,
• nároky z ukončenia pracovného pomeru, ak ho správca konkurznej podstaty počas insolvenčného konania znovu uzavrel.

Pohľadávky proti podstate netreba v insolvenčnom konaní prihlasovať. Ak správca konkurznej podstaty odmieta uspokojenie splatných pohľadávok proti podstate, môže veriteľ uplatniť svoje nároky súdnou cestou.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konkurzné pohľadávky sa prihlasujú písomne na konkurznom súde. Prihlasovanie sa uskutočňuje v domácej mene (euro), pričom pre prepočet je rozhodujúci deň začatia insolvenčného konania. V prihláške sa uvedú výška pohľadávky a skutočnosti, na ktorých sa zakladá, ako aj dôkazné prostriedky, ktorými je možné nárokovanú pohľadávku preukázať. Veriteľ musí uviesť, či v súvislosti s pohľadávkou existuje výhrada vlastníckeho práva a aký majetok je predmetom výhrady vlastníckeho práva a či sa požaduje započítanie pohľadávok, a ak áno, sumy vzájomných pohľadávok, ktoré existujú v čase začatia insolvenčného konania. Veriteľ by mal uviesť aj svoju e-mailovú adresu a bankové údaje.

Na prihlásenie sa má použiť formulár uverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (www.justiz.gv.at). Ak veriteľ uplatňuje pohľadávku inak ako prostredníctvom tohto formulára, musí jeho prihlásenie pohľadávky obsahovať informácie, ktoré sú v ňom uvedené.

Na prihlásenie pohľadávky zahraničného veriteľa v zmysle nariadenia EÚ o konkurznom konaní sa uplatňuje toto nariadenie. Ak veriteľ nepoužíva štandardný formulár podľa vykonávacieho nariadenia, prihlásenie musí obsahovať údaje, ktoré sa požadujú v nariadení EÚ o konkurznom konaní.

Konkurzné pohľadávky treba prihlásiť v rámci lehoty na prihlásenie, ktorá je uvedená v konkurznom uznesení. V prípade oneskoreného prihlásenia môže veriteľ znášať náklady osobitného prieskumného pojednávania, ktoré tým boli spôsobené. Pohľadávky, ktoré boli prihlásené neskôr ako 14 dní pred pojednávaním na preskúmanie konečného vyúčtovania, nie sú zohľadnené (§ 107 ods. 1, posledná veta, IO).

Ak správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku uzná a žiadny iný konkurzný veriteľ ju nepoprie, považuje sa za potvrdenú v insolvenčnom konaní. To predovšetkým znamená, že konkurzný veriteľ sa v rámci rozdelenia zohľadní.

Ak správca konkurznej podstaty alebo konkurzný veriteľ prihlásenú pohľadávku poprie, túto pohľadávku možno preskúmať iba v občianskom súdnom konaní. Či bude pohľadávka považovaná v insolvenčnom konaní za potvrdenú, závisí od výsledku občianskeho súdneho konania.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Rozdelenie výťažku konkurznej podstaty je upravené v §§ 128 až 138 IO.

Z konkurznej podstaty sú prednostne uspokojované pohľadávky proti podstate, potom konkurzní veritelia.

Veritelia pohľadávok proti podstate musia byť uspokojení bez ohľadu na stav konania, hneď ako sú ich nároky uznané a splatné. Ak existujúce prostriedky nepostačujú na úplné pokrytie pohľadávok proti podstate, sú uspokojené v tomto poradí (§ 47 IO):

• správcom konkurznej podstaty zálohovo uhradené výdaje v hotovosti,
• ostatné náklady konania,
• treťou stranou zložená záloha na náklady, pokiaľ bola potrebná na pokrytie nákladov konania,
• pohľadávky zamestnancov, pokiaľ nie sú zabezpečené podľa zákona o zabezpečení odmeny pre prípad platobnej neschopnosti (Insolvenz-Entgeltsicherungsgesetz),
• nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, pokiaľ nie sú zabezpečené podľa zákona o zabezpečení odmeny pre prípad platobnej neschopnosti,
• ostatné pohľadávky proti podstate.

Zostávajúca suma po úplnom pokrytí pohľadávok proti podstate sa pomerne rozdelí konkurzným veriteľom. S uspokojovaním konkurzných veriteľov je možné začať až po všeobecnom prieskumnom pojednávaní. Rozdelenie musí správca konkurznej podstaty v zásade vykonať po vypočutí výboru veriteľov a v súlade so schválením návrhu rozdelenia konkurzným súdom.

Krytí veritelia majú, pokiaľ sú ich pohľadávky kryté zaisťovacím majetkom (napr. zálohom), prednosť pred konkurznými veriteľmi a veriteľmi pohľadávok proti podstate. Prebytok výťažku zo speňaženia je pripočítaný do spoločnej konkurznej podstaty (§ 48 ods. 1 a 2 IO).

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán je dohoda dlžníka s konkurznými veriteľmi o znížení a odklade konkurzných pohľadávok, ktorá je uzatvorená v rámci insolvenčného konania a slúži na oddlženie. Podlieha schváleniu väčšiny veriteľov a potvrdeniu konkurzným súdom. Ak je v insolvenčnom konaní návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka prijatý väčšinou veriteľov a reštrukturalizačný plán je potvrdený konkurzným súdom, dlžník je oslobodený od svojich záväzkov, pokiaľ prekračujú podiel reštrukturalizačného plánu.

Dlžník môže uzavrieť reštrukturalizačný plán v každej forme insolvenčného konania, teda nie iba v reštrukturalizačnom konaní, ale aj v konkurznom konaní (konkurzné konanie nie je primárne zamerané na speňaženie a úpadok; oveľa častejšie sa aj v konkurznom konaní najskôr skúma, či prichádza do úvahy reštrukturalizačný plán).

V reštrukturalizačnom pláne musí dlžník konkurzným veriteľom ponúknuť, že v priebehu dvoch rokov zaplatí minimálne 20 % konkurzných pohľadávok. V prípade fyzických osôb, ktoré neprevádzkujú žiadny podnik, môže platobná lehota trvať až päť rokov. Reštrukturalizačným plánom nesmú byť dotknuté nároky veriteľov na vylúčenie veci z konkurznej podstaty a na oddelené uspokojenie. Veritelia pohľadávok proti podstate musia byť uspokojení v plnej miere a ku konkurzným veriteľom sa v zásade musí pristupovať rovnocenne.

Insolvenčné konanie je označované ako reštrukturalizačné konanie, ak reštrukturalizačný plán existuje už pri začatí konania.

Usporiadanie dlhov

Reštrukturalizačný plán nie je k dispozícii iba podnikom a právnickým osobám, ale aj fyzickým osobám, ktoré neprevádzkujú žiadny podnik. Ak v rámci usporiadania dlhov nedôjde k reštrukturalizačnému plánu, potom sa majetok dlžníka speňaží. Ďalšou možnosťou na oddlženie je splátkový kalendár alebo zrážky z príjmu ako podporné opatrenie. V prípade splátkového kalendára ide o osobitnú formu reštrukturalizačného plánu. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že tu nie je vyčíslený minimálny podiel.

Ak veritelia so splátkovým kalendárom nesúhlasia, potom o žiadosti dlžníka na vykonanie zrážok z príjmu s oslobodením od zvyšku dlhu rozhoduje súd. Súhlas veriteľov v takomto prípade nie je potrebný. Predmetom zrážky je predovšetkým založiteľná časť príjmu. Príslušné pohľadávky (proti platu) musí dlžník na päť rokov odstúpiť správcovi určenému veriteľmi. Po uplynutí obdobia odstúpenia musí súd vyhlásiť konanie o zrážkach z príjmu, ktoré nebolo pozastavené, za ukončené a zároveň vyhlásiť, že dlžník je oslobodený od záväzkov, ktoré voči insolvenčným veriteľom neboli v konaní splnené (oslobodenie od zvyšného dlhu).

Zrušenie insolvenčného konania

Ak konkurzný súd potvrdí reštrukturalizačný plán (alebo splátkový kalendár), nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o potvrdení sa zruší insolvenčné konanie. Automatické zrušenie insolvenčného konania vyplýva aj z právoplatného začatia zrážok z príjmu.

Ak k žiadnemu reštrukturalizačnému plánu alebo splátkovému kalendáru nedôjde, konkurzný súd zruší insolvenčné konanie, keď sa preukáže vykonanie záverečného rozvrhu.

Ďalej sa insolvenčné konanie zruší vtedy, keď s tým súhlasia všetci veritelia pohľadávok proti podstate a konkurzní veritelia alebo ak sa v priebehu insolvenčného konania zistí, že existujúci majetok nie je dostatočný na krytie nákladov na insolvenčné konanie.

Uznesenia o zrušení insolvenčného konania sa uverejnenia v databáze insolvenčných konaní (Insolvenzdatei).

Právoplatným zrušením insolvenčného konania získava dlžník (okrem prípadu začatia zrážok z príjmu) znovu plnú právomoc nakladať so svojím majetkom; právomoci správcu konkurznej podstaty sa skončia. Okrem toho dlžník znovu získa neobmedzenú aktívnu a pasívnu procesnú spôsobilosť. V prebiehajúcich procesoch sa uskutoční prechod majetku z konkurznej podstaty na dlžníka. V určitých oblastiach platia správne (napr. podľa živnostenského poriadku) alebo profesijné (napr. podľa advokátskeho poriadku) obmedzenia dlžníka týkajúce sa opätovného prevádzkovania podniku. Trestné sankcie hrozia v prípade úmyselného poškodzovania veriteľov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Ak sa insolvenčné konanie neskončí odpustením dlhu (v dôsledku reštrukturalizačného plánu, splátkového kalendára alebo odpustenia zvyšku dlhu po zrážkach z príjmu), majú konkurzní veritelia po právoplatnom zrušení insolvenčného konania slobodné právo na dodatočné pohľadávky, t. j. zvyšok pohľadávok, ktorý nebol splatený v insolvenčnom konaní, si teraz môžu znovu uplatniť cestou žaloby, resp. exekúcie voči bývalému konkurznému dlžníkovi.

Varianty odpustenia dlhu insolvenčného konania majú naopak ten účinok, že zvyšok pohľadávok, ktorý prekračuje podiel, predstavuje už iba naturálnu obligáciu, teda dlh bez ručenia, ktorý je síce splatný, nie je však vynútiteľný.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady na insolvenčné konanie sú hradené z konkurznej podstaty.

Ak chýba majetok na pokrytie nákladov konania, insolvenčné konanie sa začne napriek tomu vtedy, ak veriteľ, ktorý podal žiadosť, sumu na pokrytie nákladov zloží vo forme preddavku. Nárok veriteľa na spätnú pohľadávku má prednosť voči pohľadávkam iných veriteľov pohľadávok proti podstate (§ 46 č. 1 IO).

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne úkony dlžníka pred začatím insolvenčného konania

Určité právne úkony, ktoré boli vykonané pred začatím insolvenčného konania a veriteľov znevýhodňujú, sú odporovateľné (§ 27 a nasl. IO). Predmetom odporovania môžu byť pozitívne právne úkony aj opomenutia, ktoré sa vzťahujú na majetok dlžníka. Podmienkou úspešného odporovania je, že právny úkon, ktorý je napadnutý, viedol k znevýhodneniu konkurzného veriteľa. To je dané vtedy, ak bola napadnutým právnym úkonom spôsobená ostatným veriteľom strata pri uspokojovaní, napríklad znížením aktív alebo zvýšením pasív. Ďalšou podmienkou úspešného odporovania je, že odporovaním sa vyhliadky na uspokojenie na strane veriteľov zlepšia. Okrem týchto všeobecných podmienok musia byť splnené znaky niektorej z týchto skutkových podstát odporovania:

• Odporovanie z dôvodu úmyslu poškodiť veriteľov (§ 28 č. 1 až 3 IO)

Ak dlžník konal s úmyslom poškodiť veriteľov a táto skutočnosť bola tretej strane pozitívne známa, odporovateľnosť zahŕňa časové obdobie desať rokov pred začatím insolvenčného konania (§ 28 č. 1 IO). V prípade neznalosti z nedbanlivosti, pokiaľ ide o úmysel poškodiť veriteľov, napadnutie sa obmedzuje na časové obdobie dvoch rokov pred začatím insolvenčného konania.

• Odporovanie z dôvodu mrhania majetkom (§ 28 č. 4 IO)

Odporovateľné sú kúpne, výmenné a dodacie zmluvy uzatvorené v poslednom roku pred začatím insolvenčného konania, ak spôsobili mrhanie majetkom, ktoré znevýhodňuje veriteľov, a druhá strana to rozpoznala alebo musela rozpoznať.

• Odporovanie z dôvodu bezodplatného disponovania (§ 29 IO)

Odporovateľné je aj bezodplatné disponovanie dlžníka uskutočnené počas posledných dvoch rokov pred začatím insolvenčného konania.

• Odporovanie z dôvodu nadržovania (§ 30 IO)

Tento skutkový stav umožňuje odporovanie určitých právnych úkonov, na základe ktorých bol určitý veriteľ zvýhodnený pred inými. Predpokladom odporovania je vykonanie úkonu v rámci posledného roka pred začatím insolvenčného konania. Súčasne sa predpokladá, že nastala platobná neschopnosť alebo nadmerná zadlženosť alebo existuje žiadosť o začatie insolvenčného konania alebo bol úkon vykonaný počas posledných 60 dní pred začatím insolvenčného konania. Ak bolo krytie (uspokojenie alebo zaistenie) neprimerané (t. j. veriteľ si ho nemohol nárokovať podľa obsahu právneho vzťahu alebo druhovo alebo časovo), neexistujú žiadne ďalšie (subjektívne) predpoklady odporovania. Aj primerané (t. j. druhej strane druhovo a časovo náležité) uspokojenie alebo zaistenie môže byť podľa § 30 IO odporovateľné. V týchto prípadoch predpokladá odporovanie zámer nadržovania zo strany dlžníka a znalosť alebo neznalosť z nedbanlivosti o tejto skutočnosti u druhej strany.

• Odporovanie z dôvodu vedomosti o platobnej neschopnosti (§ 31 IO)

Tento skutkový stav zahŕňa určité právne úkony, ktoré boli vykonané v rámci posledných šiestich mesiacov pred začatím insolvenčného konania a po začatí platobnej neschopnosti (nadmernej zadlženosti), pokiaľ druhej strane bola známa alebo jej aspoň musela byť známa platobná neschopnosť, nadmerná zadlženosť alebo žiadosť o začatie konania. Predpokladom je aj to, že veriteľ nadobudol právnym úkonom zaistenie alebo uspokojenie alebo že je právny úkon priamo nevýhodný.

Právo odporovania má iba správca konkurznej podstaty. Predtým si musí vyžiadať vyjadrenie výboru veriteľov (§ 114 ods. 1 IO). Odporovanie sa uplatňuje prostredníctvom žaloby, námietky (§ 43 ods. 1 IO), odporu v exekučnom speňažení alebo prihlásenia žalovaného v insolvenčnom konaní. Odporovacia žaloba musí byť podaná do jedného roka po začatí insolvenčného konania, inak nárok zaniká. Táto lehota sa predĺži, ak s tým správca konkurznej podstaty a žalovaný súhlasia; predĺženie sa môže dohodnúť iba raz a nesmie prekročiť tri mesiace (§ 43 ods. 2 IO).

Právne úkony dlžníka po začatí insolvenčného konania

Ak dlžníkovi neprislúcha vlastná správa, právne úkony dlžníka, ktoré sú vykonané po začatí insolvenčného konania a týkajú sa konkurznej podstaty, nemajú už voči konkurzným veriteľom v zásade žiadny účinok (§ 3 ods. 1 IO). Ide o tzv. relatívnu neplatnosť. Dlžník síce môže aj po začatí konania vstupovať do právnych záväzkov, z nich vyvodené pohľadávky však nemôžu byť do zrušenia insolvenčného konania uplatnené na úkor konkurzných veriteľov. Správca konkurznej podstaty však môže takýto obchod uviesť do platnosti dodatočným schválením.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Platobná neschopnosť - Poľsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Poľsku sa insolvenčné konanie v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) riadi dvoma zákonmi:

• zákonom z 28. februára 2003 – zákon o konkurze [Prawo upadłościowe, Zbierka zákonov (Dziennik Ustaw) 2016, č. 2171], ďalej len „zákon o konkurze“,
• zákonom z 15. mája 2015 – zákon o reštrukturalizácii (Prawo restrukturyzacyjne, Zbierka zákonov 2016, č. 1574) – ďalej len „zákon o reštrukturalizácii“.

Ustanoveniami zákona o konkurze sa upravuje likvidácia v prípade platobnej neschopnosti, t. j. „konkurz“ (upadłość). Zákonom o reštrukturalizácii sa upravuje reštrukturalizácia týkajúca sa rizika platobnej neschopnosti, t. j. „konanie o schválení vyrovnania“ (postępowanie o zatwierdzenie układu, články 210 – 226), „zrýchlené konanie o vyrovnaní“ (przyspieszone postępowanie układowe, články 227 – 264), „konanie o vyrovnaní“ (postępowanie układowe, články 267 – 282) a „konanie o náprave“ (postępowanie sanacyjne, články 283 – 323).

Cieľom konkurzného konania je v čo najväčšej miere uspokojiť pohľadávky veriteľov a v prípade, že je to primerane možné, zachovať existenciu podniku dlžníka. Konanie sa začína výlučne na základe žiadosti a pozostáva z dvoch fáz: konanie o vyhlásení konkurzu a konanie po vyhlásení konkurzu.

Konanie o schválení vyrovnania umožňuje dlžníkovi samostatne, bez účasti súdu dosiahnuť vyrovnanie zhromaždením hlasov veriteľov. Takéto konanie možno začať, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Zrýchlené konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho zjednodušenom schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o náprave umožňuje dlžníkovi prijať nápravné opatrenia (zamerané na reorganizáciu podniku dlžníka) a dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní a schválení zoznamu pohľadávok. Nápravné opatrenia zahŕňajú právne a praktické opatrenia zamerané na zlepšenie ekonomickej situácie dlžníka a na obnovenie jeho schopnosti plniť si svoje záväzky, pričom ho zároveň chránia pred exekúciou.

Konkurzné konanie možno viesť proti podnikateľovi. Podľa článku 43¹ poľského Občianskeho zákonníka (kodeks cywilny) je podnikateľom fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity, ktorej sa právna spôsobilosť udeľuje právnymi predpismi, vykonávajúca podnikateľskú alebo odbornú činnosť vo vlastnom mene.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník a každý z jeho osobných veriteľov.

Konkurzné konanie možno viesť aj proti:

1. spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
2. spoločníkom v obchodných partnerstvách, ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
3. spoločníkom v partnerstve.

Konkurzné konanie možno viesť aj proti fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť (článok 491¹ a nasl. zákona o konkurze). Takéto konanie sa vedie len na žiadosť dlžníka, ak dlžník nie je bývalý podnikateľ, v takom prípade môže návrh na vyhlásenie konkurzu podať aj veriteľ, a to do jedného roka po výmaze podnikateľa z príslušného registra.

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k:

1. podnikateľom v zmysle článku 43¹ Občianskeho zákonníka;
2. spoločnostiam s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością) a akciovým spoločnostiam (spółka akcyjna), ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
3. spoločníkom v obchodných partnerstvách (osobowa spółka handlowa), ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
4. spoločníkom v partnerstve (spółka partnerska).

Reštrukturalizácia sa nevedie vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Reštrukturalizácia sa vedie len na žiadosť dlžníka s výnimkou konania o náprave, ktoré možno začať aj na žiadosť veriteľa, ak je dlžník platobne neschopný.

Konanie o schválení vyrovnania umožňuje dlžníkovi samostatne, bez účasti súdu dosiahnuť vyrovnanie zhromaždením hlasov veriteľov. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok.

Zrýchlené konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho zjednodušenom schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní umožňuje dlžníkovi dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní zoznamu pohľadávok a jeho schválení. Takéto konanie sa môže uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o náprave umožňuje dlžníkovi prijať nápravné opatrenia (zamerané na reorganizáciu podniku dlžníka) a dosiahnuť vyrovnanie po vypracovaní a schválení zoznamu pohľadávok. Nápravné opatrenia zahŕňajú právne a praktické opatrenia zamerané na zlepšenie ekonomickej situácie dlžníka a na obnovenie jeho schopnosti plniť si svoje záväzky, pričom ho zároveň chránia pred exekúciou.

Konkurzné konanie možno viesť proti podnikateľovi. Podľa článku 43¹ poľského občianskeho zákonníka je podnikateľom fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity, ktorej sa právna spôsobilosť udeľuje právnymi predpismi, vykonávajúca podnikateľskú alebo odbornú činnosť vo vlastnom mene.

Okrem toho možno konkurzné konanie viesť aj proti:

1. spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
2. spoločníkom v obchodných partnerstvách, ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
3. spoločníkom v partnerstve.

Konanie o vyhlásení konkurzu možno viesť aj proti fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť (články 491¹ a nasl. zákona o konkurze).

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k:

1. podnikateľom v zmysle zákona z 23. apríla 1964 – Občiansky zákonník (kodeks cywilny, Zbierka zákonov 2016, položky 380 a 585), ďalej len „Občiansky zákonník“;
2. spoločnostiam s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością) a akciovým spoločnostiam (spółka akcyjna), ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť;
3. spoločníkom v obchodných partnerstvách (osobowa spółka handlowa), ktorí celým svojím majetkom neobmedzene ručia za splnenie svojich záväzkov;
4. spoločníkom v partnerstve (spółka partnerska).

Reštrukturalizácia sa nevedie vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Reštrukturalizácia sa vedie len na žiadosť dlžníka s výnimkou konania o náprave, ktoré možno začať aj na žiadosť veriteľa, ak je dlžník platobne neschopný.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie sa začína voči dlžníkovi, ktorý sa stal platobne neschopným (článok 10 zákona o konkurze).

Dlžník je platobne neschopný, ak nie je schopný plniť svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti. Dlžník sa považuje za neschopného plniť svoje finančné záväzky, ak sú viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Dlžník, ktorý je právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity s právnou spôsobilosťou udelenou podľa osobitného legislatívneho aktu, je platobne neschopný aj vtedy, keď sú jeho finančné záväzky vyššie ako hodnota jeho majetku a tento stav trvá dlhšie ako 24 mesiacov. Súd môže zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu, ak neexistuje krátkodobé riziko, že dlžník nebude schopný plniť svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti.

Reštrukturalizácia sa môže začať vo vzťahu k platobne neschopnému dlžníkovi alebo dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť. Platobne neschopný dlžník je dlžník, ktorý je platobne neschopný v zmysle článkov 10 a 11 zákona o konkurze. Dlžník, ktorému hrozí platobná neschopnosť, je dlžník, o ktorom možno na základe jeho ekonomickej situácie usúdiť, že sa v krátkom čase môže stať platobne neschopným.

Súd odmietne začať reštrukturalizáciu, ak by spôsobila ujmu veriteľom.

V zákone o reštrukturalizácii sa okrem toho stanovujú konkrétne podmienky na začatie každého druhu reštrukturalizácie.

Konanie o schválení vyrovnania a zrýchlené konanie o vyrovnaní sa môžu uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, nepresahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní.

Konanie o vyrovnaní a konanie o náprave sa môžu uskutočniť, ak sporné pohľadávky, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní, presahujú 15% všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní. Súd navyše odmietne začať takéto konanie, ak neexistujú žiadne dôkazy prima facie o tom, že dlžník bude schopný uhradiť trovy konania a záväzky, ktoré budú vznikať priebežne po otvorení konania.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurzná podstata v konkurznom konaní zahŕňa majetok vo vlastníctve úpadcu v deň vyhlásenia konkurzu, ako aj majetok, ktorý táto osoba nadobudne v priebehu konkurzného konania (článok 62 zákona o konkurze). Výnimky z tohto pravidla sa uvádzajú v článkoch 63 – 67a zákona o konkurze.

Konkurzná podstata nezahŕňa majetok vylúčený z exekúcie podľa zákona zo 17. novembra 1964 – Občiansky súdny poriadok (Zbierka zákonov 2016, položky 1822, 1823, 1860 a 1948), odmenu za prácu úpadcu v časti, ktorá nepodlieha zablokovaniu, sumu získanú vymáhaním záložného práva alebo hypotekárneho úveru, ak bol úpadca správcom záložného práva alebo hypotekárneho úveru v časti, ktorá na základe dohody o správe patrí iným veriteľom.

Okrem toho sa na základe uznesenia schôdze veriteľov môže z konkurznej podstaty vylúčiť ďalší majetok úpadcu.

Z konkurznej podstaty je vylúčený aj majetok určený na pomoc zamestnancom úpadcu a ich rodinám vo forme peňažných prostriedkov na samostatnom účte fondu sociálnych dávok spoločnosti zriadenom podľa ustanovení o fonde sociálnych dávok spoločnosti spolu so sumami, ktoré sa majú na tento účel zaplatiť po vyhlásení konkurzu vrátane splátok úverov na bývanie, platieb bankových úrokov vyplývajúcich z peňažných prostriedkov v držbe fondu a poplatkov vybraných od osôb využívajúcich sociálne služby a dávky financované z tohto fondu a organizované úpadcom.

V rámci reštrukturalizácie majetok zahrnutý do vyrovnania zahŕňa majetok používaný na činnosť podniku a majetok vo vlastníctve dlžníka (články 240, 273 a 294 zákona o reštrukturalizácii).

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom konaní (konanie zamerané na likvidáciu majetku dlžníka) sa dlžník zbavuje práva spravovať svoj majetok. Správu majetku (konkurznej podstaty) prevezme správca (syndyk). Správca preberá aj ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou podniku dlžníka – riadenie spoločnosti, plnenie ohlasovacích povinností atď.

Dlžník zostáva účastníkom konkurzného konania a môže napadnúť niektoré súdne rozhodnutia vydané v priebehu tohto konania, t. j. rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia majetku z konkurznej podstaty a odmeny správcu.

V rámci reštrukturalizácie sa právomoci dlžníka a správcu líšia podľa druhu konania.

V konaní o schválení vyrovnania môže dlžník vykonávať všetky činnosti s výnimkou obdobia medzi dňom vydania rozhodnutia o schválení vyrovnania a dňom, keď sa toto rozhodnutie stane právoplatným. Počas tohto obdobia sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako v zrýchlenom konaní o vyrovnaní, t. j. dlžník môže vykonávať bežné činnosti riadenia. Pri iných činnostiach než bežné riadenie sa vyžaduje súhlas orgánu dohľadu nad vyrovnaním.

V zrýchlenom konaní o vyrovnaní a konaní o schválení vyrovnania môže dlžník vykonávať bežné činnosti riadenia; pri iných činnostiach ako bežnom riadení sa vyžaduje súhlas súdneho orgánu dohľadu, ak sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov.

V konaní o náprave sa dlžník zbavuje práva riadenia a činnosti vykonáva správca, pokiaľ sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V konkurznom konaní možno pohľadávky úpadcu započítať proti pohľadávkam veriteľa, ak obidve pohľadávky existovali v deň vyhlásenia konkurzu, aj keď jedna z nich ešte nebola splatná (článok 93 zákona o konkurze).

Započítanie pohľadávky nie je prijateľné, ak veriteľ úpadcu získal pohľadávku postúpením alebo potvrdením po vyhlásení konkurzu alebo ju nadobudol v priebehu 12 mesiacov pred vyhlásením konkurzu, pričom vedel, že existujú dôvody na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ nadobudnutie nesúviselo so splatením dlhu, za ktorý bola zodpovedná nadobúdajúca strana (bez ohľadu na to, či ide o osobnú zodpovednosť alebo zodpovednosť krytú určitým majetkom). (Článok 94 zákona o konkurze)

Započítanie pohľadávok nie je prijateľné, ak sa veriteľ stal dlžníkom úpadcu po dni vyhlásenia konkurzu (článok 95 zákona o konkurze).

Veriteľ, ktorý si chce uplatniť právo na započítanie pohľadávok, predloží na tento účel vyhlásenie, a to najneskôr v deň prihlásenia pohľadávky (článok 96 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sú všeobecné pravidlá na započítanie vzájomných pohľadávok obmedzené takto:

• veriteľ sa stal dlžníkom dlžníka po dni, keď sa začala reštrukturalizácia;
• po začatí reštrukturalizácie sa dlžník dlžníka, ktorý podlieha reštrukturalizácii, stal jeho veriteľom prostredníctvom nadobudnutia, postúpenia alebo potvrdenia pohľadávky, ktorá vznikla pred dňom začatia reštrukturalizácie.

Vzájomné pohľadávky možno započítať, ak bola pohľadávka nadobudnutá v dôsledku splácania dlhu, za ktorý bola nadobúdajúca strana zodpovedná (osobná zodpovednosť alebo zodpovednosť krytá určitým majetkom) a ak sa nadobúdajúca strana stala zodpovednou za dlh pred dňom podania žiadosti o zrýchlené konanie o vyrovnaní.

Veriteľ, ktorý chce využiť započítanie pohľadávok v reštrukturalizácii, predloží na tento účel vyhlásenie dlžníkovi, alebo ak je dlžník zbavený práva riadenia, správcovi, a to najneskôr 30 dní po začatí reštrukturalizácie, alebo ak dôvody na započítanie pohľadávok vznikli neskôr, najneskôr 30 dní po vzniku dôvodu na započítanie. Vyhlásenie je platné aj v prípade, že sa predloží súdnemu orgánu dohľadu (články 253, 273 a 297 zákona o reštrukturalizácii).

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Osobitné ustanovenia o účinkoch vyhlásenia konkurzu na záväzky úpadcu sa uvádzajú v článkoch 83 – 118 zákona o konkurze, o dedičstve nadobudnutom úpadcom v článkoch 119 – 123 a o majetkových právach vyplývajúcich z manželského zväzku úpadcu v článkoch 124 – 126.

V článkoch 81 až 82 zákona o konkurze sa zakazuje zaťaženie majetku zaradeného do konkurznej podstaty záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je úpadca zmluvnou stranou, brániace dosiahnutiu cieľa konkurzného konania sú vo vzťahu ku konkurznej podstate neplatné. Zmluva o prevode vlastníctva majetku, pohľadávka alebo iné právo uzavreté s cieľom zabezpečenia pohľadávky sú vo vzťahu ku konkurznej podstate platné, ak boli uzatvorené písomne s osvedčeným dátumom, pokiaľ nejde o zmluvu o zriadení finančného zabezpečenia (článok 84 zákona o konkurze).

V článkoch 85 a 85a sa stanovujú podrobné pravidlá rámcových zmlúv o forwardových/futuritných finančných operáciách alebo o predaji cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení.

Finančné záväzky úpadcu, ktoré ešte nie sú splatné, sa stávajú splatnými dňom vyhlásenia konkurzu. V deň vyhlásenia konkurzu sa nefinančné záväzky zmenia na finančné záväzky splatné k danému dňu, aj keď lehota na ich plnenie ešte neuplynula (článok 91 zákona o konkurze).

Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej pri prijatí ponuky predloženej úpadcom môže veriteľ uplatniť v konkurznom konaní iba vtedy, ak bolo vyhlásenie o prijatí ponuky predložené úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.

Ak v deň vyhlásenia konkurzu nie sú záväzky podľa zmluvy o vzájomnom plnení plne alebo čiastočne splnené, správca môže so súhlasom konkurzného sudcu (sędzia komisarz) splniť povinnosti úpadcu a požiadať druhú stranu, aby splnila vzájomný záväzok, alebo odstúpiť od zmluvy s účinnosťou odo dňa vyhlásenia konkurzu. Ak je úpadca v deň vyhlásenia konkurzu zmluvnou stranou akejkoľvek zmluvy, ktorá nie je zmluvou o vzájomnom plnení, správca môže od tejto zmluvy odstúpiť, ak sa v zákone nestanovuje inak.

Na žiadosť predloženú druhou zmluvnou stranou k osvedčenému dátumu správca do troch mesiacov vyhlási, či od zmluvy odstupuje alebo žiada jej plnenie. Ak správca v stanovenom čase nepredloží takéto vyhlásenie, považuje sa to za odstúpenie od zmluvy.

Druhá zmluvná strana, od ktorej sa vyžaduje skoršie splnenie záväzku, môže pozastaviť plnenie svojho záväzku až do splnenia alebo zabezpečenia vzájomného záväzku. Druhá zmluvná strana nie je oprávnená pozastaviť plnenie svojho záväzku, ak v čase uzatvorenia zmluvy vedela alebo mala vedieť o dôvodoch na vyhlásenie konkurzu (článok 98 zákona o konkurze).

Ak správca odstúpi od zmluvy, druhá zmluvná strana má nárok na vrátenie splneného záväzku aj v prípade, že je záväzok súčasťou konkurznej podstaty. Strana môže v konkurznom konaní žiadať o náhradu za splnený záväzok a straty spôsobené predložením týchto pohľadávok konkurznému sudcovi (článok 99 zákona o konkurze).

Predávajúci môže požiadať o vrátenie hnuteľného majetku vrátane cenných papierov, ktorý bol úpadcovi zaslaný bez zaplatenia ceny, ak tento majetok nebol nadobudnutý pred vyhlásením konkurzu úpadcom alebo osobou, ktorú úpadca poveril jeho predajom. Právo na vrátenie majetku má aj príjemca, ktorý majetok poslal úpadcovi. Predávajúci alebo príjemca, ktorému bol majetok vrátený, uhradí náklady, ktoré vznikli alebo majú vzniknúť, a zálohové platby. Správca však môže vrátiť majetok, ak zaplatí alebo zabezpečí cenu splatnú úpadcom a náklady. Správca je oprávnený urobiť to do jedného mesiaca od žiadosti o vrátenie (článok 100 zákona o konkurze).

Zmluva o sprostredkovaní alebo zasielateľská zmluva uzatvorená úpadcom, v ktorej bol úpadca sprostredkovateľom alebo odosielateľom, ako aj dohoda o správe cenných papierov uzatvorená úpadcom vyhlásením konkurzu zaniká. Druhá zmluvná strana môže v deň vyhlásenia konkurzu odstúpiť od zmluvy o sprostredkovaní alebo zasielateľskej zmluvy uzatvorenej úpadcom, v ktorej bol úpadca záujemcom alebo príjemcom (článok 102 zákona o konkurze).

Platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení uplynie dňom, keď ktorákoľvek strana vyhlási konkurz. V prípade konkurzu sprostredkovateľa si môže zástupca v konkurznom konaní uplatniť nárok na stratu, ktorá mu vznikla v dôsledku zrušenia zmluvy (článok 103 zákona o konkurze).

Ak veriteľ alebo dlžník vyhlási konkurz, dohoda o zapožičaní veci zaniká na žiadosť ktorejkoľvek zo strán, ak už bol predmet zmluvy zapožičaný. Ak predmet zmluvy ešte nebol zapožičaný, dohoda zaniká (článok 104 zákona o konkurze).

Ak ktorákoľvek strana dohody o zapožičaní veci vyhlási konkurz, zmluva o zapožičaní zaniká, ak predmet pôžičky ešte nebol zapožičaný (článok 105 zákona o konkurze).

Zmluvou o prenájme nehnuteľnosti alebo nájomnou zmluvou sú zmluvné strany viazané, ak bol predmet zmluvy poskytnutý nájomcovi (články 106 – 108 zákona o konkurze). Na základe rozhodnutia vydaného konkurzným sudcom správca ukončí zmluvu o prenájme nehnuteľnosti alebo nájomnú zmluvu uzatvorenú úpadcom s výpovednou lehotou troch mesiacov, a to aj vtedy, ak by vypovedanie tejto zmluvy úpadcom nebolo povolené (články 109 – 110 zákona o konkurze).

Zmluva o úvere zaniká po vyhlásení konkurzu, ak veriteľ úpadcovi pred týmto dátumom neposkytol finančné prostriedky (článok 111 zákona o konkurze).

Vyhlásenie konkurzu neovplyvňuje zmluvu o bankovom účte úpadcu, dohodu o účte cenných papierov ani dohodu o kolektívnom účte (článok 112 zákona o konkurze).

Počas reštrukturalizácie – odo dňa jej začiatku do dňa jej ukončenia alebo do dňa, keď sa rozhodnutie o jej prerušení stane právoplatným – nemôže dlžník ani správca plniť povinnosti vyplývajúce z pohľadávok, na ktoré sa podľa zákona vzťahuje vyrovnanie.

Zmluvné ustanovenia, ktorými sa upravuje zmena alebo ukončenie právneho vzťahu dlžníka, sa v dôsledku podania návrhu na reštrukturalizáciu alebo začatia reštrukturalizácie stávajú neplatnými.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je dlžník stranou, brániace dosiahnutiu cieľa reštrukturalizácie sú vo vzťahu k majetku zahrnutého do vyrovnania neplatné.

V článku 250 zákona o reštrukturalizácii sa stanovujú podrobné pravidlá rámcových zmlúv o forwardových/futuritných finančných operáciách alebo o predaji cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení.

Odo dňa začiatku reštrukturalizácie do dňa jej ukončenia alebo do dňa, keď sa rozhodnutie o jej prerušení stane právoplatným, nesmie prenajímateľ bez súhlasu výboru veriteľov vypovedať zmluvu o prenájme priestorov alebo nehnuteľnosti, v ktorej pôsobí podnik dlžníka.

Uvedené pravidlá týkajúce sa nájomnej zmluvy sa mutatis mutandis uplatňujú na zmluvy o úvere týkajúce sa finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi pred dňom začatia reštrukturalizácie, na nájomné zmluvy, zmluvy o poistení majetku a o bankovom účte, záručné zmluvy, zmluvy o licenciách udelených dlžníkovi a záruky alebo akreditívy vydané pred dňom začatia reštrukturalizácie (články 256, 273 a 297 zákona o reštrukturalizácii).

V konaniach o náprave môže správca so súhlasom konkurzného sudcu navyše odstúpiť od zmluvy o vzájomnom plnení, ktorá nebola úplne alebo čiastočne vykonaná pred dňom začatia konania o náprave, ak je plnenie zmluvy druhou stranou nedeliteľné. Ak je plnenie zmluvy druhou stranou deliteľné, toto ustanovenie sa mutatis mutandis uplatňuje v rozsahu, v akom mala zmluvu vykonať druhá strana po začatí konania o náprave. Ak správca odstúpi od zmluvy, druhá strana si môže uplatniť nárok na vrátenie plnenia poskytnutého po začatí konania o náprave a predtým, ako táto strana dostala oznámenie o odstúpení od zmluvy, ak je toto plnenie súčasťou majetku dlžníka. Ak to nie je možné, druhá strana môže žiadať náhradu len za plnenie a za straty, ktoré jej vznikli. Tieto pohľadávky nepodliehajú vyrovnaniu (článok 298 zákona o reštrukturalizácii).

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu môže súd na žiadosť dlžníka, dočasného správcu alebo veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pozastaviť exekučné konanie a zrušiť zablokovanie bankového účtu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov konkurzného konania (článok 39 zákona o konkurze).

Po vyhlásení konkurzu sa exekučné konanie vo vzťahu k majetku zahrnutému v konkurznej podstate, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, zákonom pozastavuje ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konanie sa podľa zákona ukončí, keď sa rozhodnutie o vyhlásení konkurzu stane právoplatným (článok 146 zákona o konkurze).

Po vyhlásení konkurzu môže súdne, správne a súdne správne konanie týkajúce sa konkurznej podstaty začať a viesť iba správca alebo sa tieto konania môžu viesť proti nemu. Veriteľ nesmie začať konanie týkajúce sa pohľadávky podliehajúcej prihláseniu (článok 144 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sa exekučné konanie vo vzťahu k pohľadávke zákonne podliehajúcej vyrovnaniu, ktoré sa začalo pred začatím reštrukturalizácie, podľa zákona ku dňu začatia reštrukturalizácie pozastavuje. (Články 259 a 278 zákona o reštrukturalizácii). V konaniach o náprave sa pozastavenie vzťahuje na všetky exekučné konania týkajúce sa majetku dlžníka zahrnutého do nápravy (článok 312 zákona o reštrukturalizácii).

V deň, keď rozhodnutie o schválení vyrovnania nadobudne právoplatnosť, sa podľa zákona ukončuje zabezpečovacie a exekučné konanie vedené proti dlžníkovi s cieľom uspokojenia pohľadávok, ktoré sú predmetom vyrovnania. Pozastavené zabezpečovacie a exekučné konanie vedené proti dlžníkovi na účel uspokojenia pohľadávok, ktoré nie sú predmetom vyrovnania, možno na žiadosť veriteľa obnoviť (článok 170 zákona o reštrukturalizácii).

Začatie konania o vyrovnaní, zrýchleného konania o vyrovnaní alebo konania o náprave nebráni veriteľovi v tom, aby začal súdne, správne a súdne správne konanie alebo konanie pred arbitrážnymi súdmi s cieľom uplatniť si pohľadávky, ktoré sú zahrnuté do zoznamu pohľadávok (články 257, 276 a 310 zákona o reštrukturalizácii).

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Po vyhlásení konkurzu súd zastaví konanie ex officio, ak sa týka konkurznej podstaty, t. j. ak jeho výsledok môže mať vplyv na konkurznú podstatu (týka sa veci zahrnutej do konkurznej podstaty) a ak bol vyhlásený konkurz a ak bol v konaní vymenovaný povinný správca, ktorý má vyhlásiť konkurz [článok 174 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku (kodeks postępowania cywilnego)]. Súd vyzve správcu alebo núteného správcu, aby sa zúčastnil na konaní (článok 174 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Ak je úpadca (dlžník) navrhovateľom, súd obnoví prerušené konanie ex officio hneď po určení správcu (povinného správcu) (článok 180 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

Konanie proti správcovi možno začať iba vtedy, ak sa pohľadávka v konkurznom konaní nezahrnie do zoznamu pohľadávok po vyčerpaní možností stanovených v Občianskom súdnom poriadku. (Článok 145 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie sa prebiehajúce súdne konania (prebiehajúce v okamihu začatia konania) pozastavia, ak sa konanie týka majetku zahrnutého do vyrovnania (alebo do nápravy) a v rámci reštrukturalizácie bol vymenovaný správca alebo ak bol v konaní vymenovaný dočasný správca, aby začal konanie o náprave, a konanie sa týka majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka (článok 174 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku). Súd vyzýva dočasného správcu alebo správcu na účasť na konaní (článok 174 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Schválenie pohľadávky, upustenie od pohľadávky, vyrovnanie alebo pripustenie relevantných skutkových okolností dlžníkom nemá v takýchto prípadoch bez súhlasu súdneho orgánu dohľadu žiadny právny účinok (článok 258 zákona o reštrukturalizácii).

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Účasť veriteľov na konkurznom konaní sa upravuje v článkoch 189 – 213 zákona o konkurze. Veritelia, ktorých pohľadávky boli schválené, majú nárok na účasť na schôdzi a hlasovaní veriteľov.

Konkurzný sudca, konajúc ex officio alebo na požiadanie, zriaďuje výbor veriteľov a vymenúva a odvoláva jeho členov. Výbor pomáha správcovi, kontroluje jeho konanie, skúma stav finančných prostriedkov, ktoré tvoria konkurznú podstatu, udeľuje povolenie na úkony, ktoré možno vykonať len so súhlasom výboru veriteľov, a vyjadruje svoje stanovisko k iným záležitostiam, ak o to požiada konkurzný sudca alebo správca. Výbor veriteľov môže od úpadcu alebo správcu žiadať objasnenie a môže preskúmať účtovníctvo a dokumenty týkajúce sa konkurzu, pokiaľ nedôjde k porušeniu obchodného tajomstva.

Povolenie výboru veriteľov sa vyžaduje pri týchto úkonoch správcu:

1. pokračujúce riadenie podniku správcom, ak má trvať viac ako tri mesiace po vyhlásení konkurzu;
2. upustenie od predaja podniku ako celku;
3. priamy predaj majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;
4. zmluvné pôžičky alebo úvery a zaťaženie majetku úpadcu obmedzenými vlastníckymi právami;
5. schválenie vyrovnania, upustenie od vyrovnania sporných pohľadávok a predloženie sporu na arbitrážny súd.

Výnimku možno uplatniť, ak sa jeden z uvedených úkonov musí vykonať okamžite a týka sa maximálnej hodnoty 10 000 PLN – v takom prípade ho môže správca alebo súdny orgán dohľadu vykonať bez povolenia výboru.

Na účel predaja hnuteľného majetku sa nevyžaduje povolenie výboru veriteľov, ak odhadovaná hodnota všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty a sú uvedené v inventúrnom súpise, nepresahuje 50 000 PLN, a nepožaduje sa ani na predaj pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota všetkých pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty a uvedených v inventúrnom súpise nepresahuje 50 000 PLN.

V konkurznom konaní môže veriteľ predložiť návrh na vyrovnanie.

Veritelia môžu napadnúť aj rozhodnutie konkurzného súdu alebo konkurzného sudcu týkajúce sa schválenia účtovných správ správcu, rozhodnutia týkajúce sa zoznamu pohľadávok, a to aj pokiaľ ide o pohľadávky iných veriteľov, distribučný plán, odmenu správcu a rozhodnutie prerušiť alebo ukončiť konkurzné konanie.

Účasť veriteľov na reštrukturalizácii sa upravuje v článkoch 104 až 139 zákona o reštrukturalizácii. Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov a hlasovať majú aj veritelia, ktorých pohľadávky boli zahrnuté do schváleného zoznamu pohľadávok, ako aj veritelia, ktorí sa zúčastnia na schôdzi veriteľov a predložia konkurznému sudcovi exekučný príkaz potvrdzujúci ich pohľadávku.

Na schôdzi veriteľov možno dosiahnuť vyrovnanie, ak sa na stretnutí zúčastní najmenej pätina veriteľov oprávnených hlasovať o vyrovnaní.

Konkurzný sudca zriaďuje výbor veriteľov a ex officio alebo na požiadanie vymenúva a odvoláva jeho členov. Výbor veriteľov pomáha súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi, kontroluje ich konanie, skúma stav finančných prostriedkov, ktoré tvoria majetok zahrnutý do vyrovnania alebo nápravy, udeľuje povolenie na úkony, ktoré možno vykonať len so súhlasom výboru veriteľov, a vyjadruje svoje stanovisko k iným záležitostiam, ak o to požiada konkurzný sudca, orgán súdneho dohľadu, správca alebo dlžník. Stretnutie veriteľov a jeho členovia môžu konkurznému sudcovi predložiť svoje pripomienky k činnosti dlžníka, súdneho orgánu dohľadu alebo správcu. Výbor môže požiadať dlžníka, súdny orgán dohľadu alebo správcu o vysvetlenie a môže preskúmať účtovníctvo a dokumenty dlžníka v prípadoch, keď nejde o porušenie obchodného tajomstva. V ostatných prípadoch a v prípade pochybností konkurzný sudca špecifikuje rozsah právomocí členov výboru veriteľov vo vzťahu k preskúmaniu účtovníctva a dokumentov podniku dlžníka.

Súhlas výboru veriteľov sa vyžaduje pri týchto úkonoch dlžníka alebo správcu:

• zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
• prevod vlastníctva predmetu alebo práva s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
• zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy inými právami;
• zmluvné úvery alebo pôžičky;
• uzavretie dohody o prenájme podniku dlžníka alebo jeho organizačnej časti alebo inej podobnej dohody

(ak sa tieto úkony vykonajú so súhlasom výboru veriteľov, nemožno ich vo vzťahu ku konkurznej podstate považovať za nevykonateľné);

• predaj nehnuteľnosti alebo iného majetku v hodnote nad 500 000 PLN dlžníkom.

Veritelia môžu napadnúť aj rozhodnutie reštrukturalizačného súdu alebo konkurzného sudcu týkajúce sa schválenia účtovných správ správcom, rozhodnutia týkajúce sa zoznamu pohľadávok (v konaniach o vyrovnaní a náprave) a pohľadávky iných veriteľov, odmenu súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi a rozhodnutie prerušiť alebo ukončiť konkurzné konanie.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní správca po vyhlásení konkurzu vykoná inventúrny súpis, odhadne konkurznú podstatu a navrhne plán likvidácie. V pláne likvidácie sa stanovuje navrhovaný spôsob predaja majetku úpadcu, a to najmä pokiaľ ide o podnik, čas predaja, odhad výdavkov a ekonomické zdôvodnenie pokračovania podnikateľskej činnosti (článok 306 zákona o konkurze). Po vykonaní inventúrneho súpisu a vypracovaní finančnej správy alebo po predložení všeobecnej písomnej správy správca likviduje konkurznú podstatu (článok 308 zákona o konkurze).

Po likvidácii môže správca pokračovať v riadení podniku úpadcu, ak je možné vyrovnanie s veriteľmi alebo ak je možné predať celý podnik úpadcu alebo jeho organizačné zložky (článok 312 zákona o konkurze).

V rámci reštrukturalizácie, t. j. zrýchleného konania o vyrovnaní a konania o vyrovnaní, dlžník naďalej vykonáva bežné riadenie svojho podniku. Podľa článku 239 ods. 1 a článku 295 zákona o reštrukturalizácii môže byť dlžník zbavený práva riadenia, ak:

1. dlžník úmyselne alebo inak porušuje zákon prostredníctvom riadenia vedúceho k ujme pre veriteľov alebo možnej ujme v budúcnosti;
2. je zrejmé, že spôsob riadenia nie je zárukou vykonania vyrovnania, alebo ak bol pre dlžníka určený správca (kurator) podľa článku 68 ods. 1;
3. dlžník nedodržiava pokyny vydané konkurzným sudcom alebo súdnym orgánom dohľadu, a to najmä tým, že v lehote stanovenej konkurzným sudcom nepredloží návrhy zákonného vyrovnania.

Ak sa v záujme účinnosti konania o náprave vyžaduje osobná účasť dlžníka alebo jeho zástupcov a ak súčasne zaručujú vhodné riadenie, súd môže dlžníkovi povoliť riadiť celý podnik alebo časť podniku v rozsahu bežného riadenia (článok 288 ods. 3 zákona o reštrukturalizácii).

V konaniach o schválení vyrovnania dlžník riadi svoj podnik počas celého trvania konania.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní sa prihlásia všetky pohľadávky osobných veriteľov. Pohľadávku môže prihlásiť aj veriteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom, hypotekárnym úverom na loď alebo iným zápisom do katastra, registra hypotekárnych úverov alebo registra lodí (ak veriteľ pohľadávku neprihlási, môže byť do zoznamu zaradená ex officio). Pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu sa do zoznamu zahŕňajú ex officio (článok 236 ods. 1 a 2 a článok 237 zákona o konkurze).

Ako prvé sa uhrádzajú náklady na konkurzné konanie a ďalej záväzky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu – (článok 230 ods. 2 a článok 343 ods. 1 a 1¹ zákona o konkurze), a to bez vypracovania distribučného plánu.

V reštrukturalizácii sa zoznam pohľadávok vzťahuje na osobné pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie (článok 76 zákona o reštrukturalizácii). V zozname pohľadávok sa samostatne uvádzajú pohľadávky, ktoré podliehajú zákonnému vyrovnaniu, a pohľadávky, ktoré podliehajú vyrovnaniu so súhlasom veriteľa (článok 86 zákona o reštrukturalizácii).

V reštrukturalizácii sa pohľadávky neprihlasujú. Správca alebo orgán dohľadu vypracuje zoznam pohľadávok na základe účtovníctva dlžníka, jeho ostatných dokladov, zápisov do katastra a registra hypotekárnych úverov a ďalších registrov.

Vyrovnanie je záväzné pre veriteľov, ktorých pohľadávky podľa zákona podliehajú vyrovnaniu, aj keď nie sú zahrnuté v zozname pohľadávok.

Vyrovnanie nie je záväzné pre veriteľov, ktorých dlžník nezverejnil a ktorí sa nezúčastnili na konaní (článok 166 zákona o reštrukturalizácii).

Vyrovnanie sa nemôže vzťahovať na pohľadávky na výživné, dávky vyplácané ako odškodnenie za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti a anuitu priznanú výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy; nároky na prevod majetku a na zastavenie porušovania práv; pohľadávky, za ktoré je dlžník zodpovedný v súvislosti s nadobudnutím dedičstva po začatí reštrukturalizácie, po zaradení dedičstva do vyrovnania alebo nápravy; pohľadávky na časť príspevkov sociálneho poistenia financovaných poisteným, keď je dlžník platiteľom.

Z vyrovnania sú vylúčené pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu a pohľadávky zaručené majetkom dlžníka prostredníctvom hypotekárneho úveru, záložného práva, registrovaného záložného práva, fiškálneho záložného práva alebo hypotekárneho úveru na loď v časti, ktorej hodnota je krytá cenným papierom, pokiaľ veriteľ nesúhlasí s jej zahrnutím do vyrovnania (článok 151 zákona o reštrukturalizácii).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok v konkurznom konaní sa stanovujú v článkoch 239 – 266 zákona o konkurze.

V konkurznom konaní sú za prihlásenie pohľadávok zodpovední veritelia. Pohľadávky sa musia prihlásiť najneskôr do 30 dní od zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Súdnom a obchodnom vestníku (Monitor Sądowy i Gospodarczy), potom v Centrálnom registri reštrukturalizácií a konkurzov (Centralny Rejestr Restrukturyzacji i Upadłości) (článok 51 zákona o konkurze a článok 455 zákona o reštrukturalizácii).

Pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu netreba prihlasovať. Pohľadávky tohto druhu sa do zoznamu pohľadávok zaraďujú ex officio (článok 237 zákona o konkurze).

Veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku písomne v dvoch vyhotoveniach. Prihlásenie by malo obsahovať meno a adresu veriteľa, osobné identifikačné číslo (PESEL) alebo číslo národného súdneho registra (KRS), a ak nie sú k dispozícii, údaje umožňujúce jasne identifikovať veriteľa, vymedziť pohľadávku spolu s náhodnými poplatkami a hodnotou nefinančnej pohľadávky, dôkazy potvrdzujúce existenciu tejto pohľadávky (ak bola pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok vypracovaného v rámci reštrukturalizácie, stačí uviesť túto skutočnosť), kategóriu, do ktorej môže byť pohľadávka zahrnutá, zábezpeky s ňou spojené a stav konania, ak je pohľadávka predmetom prebiehajúceho súdneho, správneho, súdneho správneho alebo arbitrážneho súdneho konania. Ak sa prihlási pohľadávka, pri ktorej úpadca nie je osobným dlžníkom, musí sa uviesť predmet zábezpeky, ktorý sa má použiť na krytie pohľadávky. Ak je veriteľ spoločníkom alebo akcionárom spoločnosti úpadcu, uvedie počet a druh akcií, ktoré vlastní.

Správne predložené prihlásenie konkurzný sudca doručí správcovi, ktorý overí, či sú prihlásené pohľadávky potvrdené účtovníctvom úpadcu alebo inými dokladmi, alebo zápismi do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iných registrov, a úpadcu vyzve, aby v určenej lehote vyhlásil, či pohľadávku potvrdzuje. Ak prihlásená pohľadávka nie je potvrdená účtovníctvom úpadcu alebo inými dokladmi, alebo zápismi do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iných registrov, správca vyzve veriteľa, aby do jedného týždňa predložil dokumenty uvedené v prihlásení pohľadávky pod hrozbou, že pohľadávku odmietne potvrdiť. Správca však môže zohľadniť dokumenty predložené po tomto termíne, ak tým nespôsobí oneskorenie predloženia zoznamu konkurznému sudcovi.

Do dvoch týždňov od oznámenia, že do spisu bol pridaný zoznam pohľadávok, môže veriteľ predložiť konkurznému sudcovi námietku. Aj úpadca môže vzniesť námietku, ak návrh zoznamu pohľadávok nie je v súlade s jeho požiadavkami alebo vyhláseniami. Ak úpadca nepodá žiadne vyhlásenie, hoci k tomu bol vyzvaný, môže vzniesť námietku iba v prípade, že vyhlásenie nepodal z dôvodov, ktoré sú mimo jeho kontroly.

Konkurzný sudca upravuje zoznam pohľadávok po tom, ako rozhodnutie o pohľadávke nadobudne právoplatnosť – a ak je toto rozhodnutie napadnuté, tak po konečnom rozhodnutí súdu – a schvaľuje zoznam pohľadávok. V prípade, že nebola vznesená námietka, sudca po uplynutí lehoty na podanie námietok schváli zoznam pohľadávok. Konkurzný sudca môže upraviť zoznam pohľadávok ex officio. Ak sa zistí, že do zoznamu pohľadávok boli zaradené neexistujúce alebo čiastočne neexistujúce pohľadávky alebo že do zoznamu ex officio neboli zahrnuté požadované pohľadávky, konkurzný sudca môže zoznam pohľadávok upraviť ex officio.

Pohľadávka, ktorej prihlásenie sa nevyžaduje alebo ktorá sa zverejní po uplynutí lehoty, sa uvedie v dodatku k zoznamu pohľadávok. Zoznam pohľadávok sa opraví v súlade s konečnými rozsudkami. Zmena sumy pohľadávok, ktorá nastane po vypracovaní zoznamu pohľadávok, sa zohľadní pri zostavení distribučného plánu alebo pri hlasovaní na schôdzi veriteľov.

Po ukončení alebo prerušení konkurzného konania slúži výpis zo zoznamu pohľadávok, ktorý schválil konkurzný sudca a v ktorom sa uvádza pohľadávka a suma prijatá v súvislosti s touto pohľadávkou zo strany veriteľa, ako exekučný príkaz proti úpadcovi (to neplatí pre veriteľov, vo vzťahu ku ktorým úpadca nebol osobným dlžníkom). Úpadca môže požiadať o to, aby sa pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok vyhlásila za neexistujúcu alebo existujúcu v menšom rozsahu, ak úpadca nepotvrdil pohľadávku prihlásenú v konkurznom konaní a súd ešte v tejto veci neprijal konečný rozsudok. Po tom, ako sa výpis zo zoznamu vyhlási za vykonateľný, môže úpadca vzniesť námietku, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok neexistuje alebo existuje v menšom rozsahu tým, že podá návrh na vyhlásenie exekučného príkazu za nevykonateľný.

V reštrukturalizácii sa otázka vypracovania zoznamu pohľadávok upravuje v článkoch 84 – 102 zákona o reštrukturalizácii.

Orgán dohľadu alebo správca vypracuje zoznam pohľadávok na základe účtovníctva dlžníka, jeho ďalších dokladov, zápisov do katastra a registra hypotekárnych úverov a ďalších registrov. V konaniach o náprave, ktoré sa začali na základe zjednodušenej žiadosti, sa zoznam pohľadávok vypracuje podľa možnosti na základe zoznamu pohľadávok vypracovaných v predchádzajúcom procese reštrukturalizácie. Ak návrh na vyrovnanie zahŕňa rozdelenie veriteľov do skupín, zoznam pohľadávok sa zostavuje s prihliadnutím na navrhované rozdelenie.

V zozname pohľadávok sa samostatne uvádzajú pohľadávky, ktoré sú predmetom vyrovnania podľa zákona, a pohľadávky, ktoré podliehajú vyrovnaniu so súhlasom veriteľa.

V zrýchlenom konaní o vyrovnaní môže dlžník vzniesť námietku proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Takáto pohľadávka sa považuje za spornú pohľadávku. V tomto prípade konkurzný sudca zodpovedajúcim spôsobom upraví zoznam pohľadávok a zoznam sporných pohľadávok.

V konaní o vyrovnaní a v konaní o náprave môžu účastníci konania do dvoch týždňov od oznámenia dátumu predloženia zoznamu pohľadávok a zoznamu sporných pohľadávok vzniesť u konkurzného sudcu námietku proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Dlžník môže vzniesť námietku, ak zoznam pohľadávok nie je v súlade s jeho vyhlásením o schválení alebo odmietnutí schválenia pohľadávky. Ak dlžník neposkytne žiadne vyhlásenie, môže vzniesť námietky len vtedy, ak preukáže, že vyhlásenie nepodal z dôvodov mimo jeho kontroly. V rovnakej lehote môže dlžník alebo veriteľ, ktorý nebol zaradený do zoznamu pohľadávok, namietať proti tomu, že bol zo zoznamu vynechaný.

Námietku podanú po uplynutí uvedenej lehoty alebo námietku neprípustnú z iných dôvodov, či námietku s chybami, ktoré namietajúca strana neopravila, alebo námietku, za ktorú strana nevyplatila príslušný poplatok, konkurzný sudca zamietne.

Konkurzný sudca neprihliada na vyhlásenia a dôkazy, ktoré nie sú obsiahnuté v námietke, pokiaľ namietajúca strana prima facie nepreukáže, že ich do námietky nezahrnula bez vlastného zavinenia, alebo pokiaľ oneskorené vyhlásenia a dôkazy nespôsobia oneskorenie preskúmania prípadu.

Skutočnosti odôvodňujúce námietku možno preukázať len listinnými dokladmi alebo znaleckým posudkom. Ak súd pohľadávku potvrdí konečným rozsudkom, námietka proti zaradeniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok môže byť založená iba na udalostiach, ku ktorým došlo po ukončení súdneho konania, v ktorom bol daný rozsudok prijatý

Námietku do dvoch mesiacov od jej podania na neverejnom zasadnutí preskúma konkurzný sudca, jeho zástupca alebo vymenovaný sudca. Ak sudca skúmajúci námietku rozhodne, že je potrebné vypočutie, oznámi to súdnemu orgánu dohľadu alebo správcovi, dlžníkovi a veriteľovi, ktorý vzniesol námietku, a veriteľovi, proti ktorého pohľadávke bola námietka vznesená. Ich neúčasť na vypočutí, hoci aj odôvodnená, nebráni vydaniu rozhodnutia. Konkurzný sudca, jeho zástupca alebo vymenovaný sudca môže upustiť od dokazovania na základe znaleckého posudku, ak znalec vydal stanovisko v iných konaniach pred súdom, arbitrážnym súdom alebo správnym orgánom. V tomto prípade sú dôkazom dokumenty obsahujúce znalecký posudok.

Proti rozhodnutiu o predmete námietky sa môže odvolať dlžník, súdny orgán dohľadu alebo správca a veritelia.

Zoznam pohľadávok sa upraví v rozsahu uvedenom v rozhodnutí po tom, ako rozhodnutie o námietke nadobudne právoplatnosť. V zrýchlenom konaní o vyrovnaní schvaľuje zoznam pohľadávok konkurzný sudca na schôdzi veriteľov.

V konaní o vyrovnaní a v konaní o náprave konkurzný sudca schvaľuje zoznam pohľadávok po uplynutí lehoty na podanie námietok, alebo ak je vznesená námietka, po tom, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o námietke.

Konkurzný sudca schváli zoznam pohľadávok, ktoré nie sú dotknuté námietkami a ktoré ešte len budú predmetom konečného rozhodnutia, ak súčet pohľadávok, ktorých sa námietky týkajú, nepresahuje 15 % všetkých pohľadávok, z ktorých veriteľom vyplýva právo hlasovať o vyrovnaní. Súd alebo konkurzný sudca preruší konanie o týchto námietkach, ak vo vzťahu k nim nebolo v čase hlasovania o vyrovnaní prijaté konečné rozhodnutie.

Ak sa zistí, že zoznam obsahuje pohľadávku, ktorá úplne alebo čiastočne neexistuje, alebo sa týka inej osoby, ako je osoba uvedená ako veriteľ v zozname, môže konkurzný sudca odstrániť pohľadávku zo zoznamu ex officio. Rozhodnutie o vylúčení pohľadávky zo zoznamu sa doručuje veriteľovi, ktorého sa týka, dlžníkovi, orgánu dohľadu a správcovi. Tieto osoby sa proti rozhodnutiu nemôžu odvolať.

Orgán dohľadu alebo správca pripraví dodatok k zoznamu pohľadávok, ak sa po predložení zoznamu zverejní pohľadávka, ktorá na ňom nebola uvedená.

Po konečnom odmietnutí schválenia vyrovnania alebo konečnom prerušení reštrukturalizácie slúži výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok s uvedením mena veriteľa a jeho pohľadávky ako exekučný príkaz proti dlžníkovi.

Po konečnom schválení vyrovnania slúži výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok spolu s výpisom z konečného rozhodnutia o schválení vyrovnania ako exekučný príkaz voči dlžníkovi a strane, ktorá poskytla zábezpeky zaručujúce vykonanie vyrovnania, ak bol súdu predložený dokument potvrdzujúci zábezpeku, a voči strane, ktorá je povinná vykonať dodatočnú platbu, ak vyrovnanie umožňuje dodatočné platby medzi veriteľmi.

Dlžník môže požiadať o to, aby bola pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok vyhlásená za neexistujúcu alebo existujúcu v menšom rozsahu, ak dlžník v rámci reštrukturalizácie podal námietku a súd ešte vo vzťahu k tejto námietke neprijal konečné rozhodnutie.

Po tom, ako sa výpis zo schváleného zoznamu pohľadávok vyhlási za vykonateľný, môže dlžník vzniesť námietku, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok neexistuje alebo existuje v menšom rozsahu, a to podaním návrhu na vyhlásenie exekučného príkazu za nevykonateľný.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Pravidlá upravujúce rozdelenie výnosov v konkurznom konaní sa stanovujú v článkoch 335 – 351 zákona o konkurze.

Najprv sa uhrádzajú trovy konania a potom, ak to výnosy umožnia, ďalšie záväzky vyplývajúce z konkurznej podstaty v takom poradí, v akom sa príslušné sumy pridávajú do konkurznej podstaty.

Pohľadávky na výživné za obdobie po vyhlásení konkurzu musí príjemca uhrádzať v čase ich splatnosti, kým sa nevypracuje konečný distribučný plán, a to každej oprávnenej strane a vo výške, ktorá nie je vyššia ako minimálna mzda. Zvyšok týchto pohľadávok sa z konkurznej podstaty neuhrádza.

Pohľadávky vyplatené z konkurznej podstaty (po úplnom uhradení trov konania, záväzkov z konkurznej podstaty a pohľadávok na výživné) patria do týchto kategórií:

1. prvá kategória – pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie pred vyhlásením konkurzu (uplatňuje sa mutatis mutandis na pohľadávky z Fondu pre zaručené zamestnanecké požitky na to, aby sa z konkurznej podstaty splatili dávky vyplácané zamestnancom spoločnosti úpadcu) okrem pohľadávok týkajúcich sa odmien zástupcov úpadcu alebo osoby vykonávajúcej činnosti riadenia podniku úpadcu alebo dohľadu nad podnikom úpadcu; pohľadávok poľnohospodárov vyplývajúcich zo zmlúv o dodaní plodín z ich poľnohospodárskych podnikov, pohľadávok na výživné a dávky vyplácané ako odškodnenie za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti a anuity priznanej výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy za posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávok na platby sociálneho poistenia a pohľadávok, ktoré vznikli v rámci reštrukturalizácie a sú výsledkom úkonov správcu, alebo pohľadávok vyplývajúcich z úkonov dlžníka po začatí reštrukturalizácie, pri ktorých sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov alebo súhlas súdneho orgánu dohľadu, alebo vykonávaných so súhlasom výboru veriteľov alebo so súhlasom súdneho orgánu dohľadu, ak bol konkurz vyhlásený v dôsledku preskúmania zjednodušeného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávok týkajúcich sa úverov, pôžičiek, dlhopisov, záruk, akreditívov alebo iných finančných nástrojov uvedených vo vyrovnaní prijatom v rámci reštrukturalizácie a poskytnutých v súvislosti s vykonaním tohto vyrovnania, ak bol konkurz vyhlásený v dôsledku preskúmania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol predložený najneskôr tri mesiace po konečnom zrušení vyrovnania;
2. druhá kategória – ostatné pohľadávky, ak nie sú uspokojené v iných kategóriách, najmä dane a verejné poplatky, ako aj iné pohľadávky na príspevky sociálneho poistenia;
3. tretia kategória – úroky z pohľadávok zahrnutých do uvedených kategórií v poradí, v akom sa vyplácajú istiny, ako aj súdne a správne pokuty a pohľadávky týkajúce sa darov a odkazov;
4. štvrtá kategória – pohľadávky spoločníkov alebo akcionárov týkajúce sa úveru alebo iného právneho úkonu s podobnými účinkami, najmä dodania tovaru na splátky úpadcovi, ktorý bol kapitálovou spoločnosťou počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, s úrokom.

Ak suma, ktorá sa má rozdeliť, nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, pohľadávky z nasledujúcej kategórie sa uspokoja až po úplnom uspokojení pohľadávok z predchádzajúcej kategórie, a ak suma, ktorá sa má rozdeliť, nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok danej kategórie, tieto pohľadávky sa uspokoja v pomere k výške každej z nich.

Pohľadávky zabezpečené hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom a hypotekárnym úverom na loď, ako aj práva, ktoré zanikli v súlade s ustanoveniami zákona a dôsledkami zverejnenia osobných práv a pohľadávok, ktoré zaťažujú nehnuteľnosť, trvalé užívacie právo, vlastnícke právo člena družstva vo vzťahu k obytným priestorom alebo námornému plavidlu zapísanému v registri lodí, sa uspokojujú zo sumy získanej prostredníctvom likvidácie zaťaženej strany zníženej o náklady na likvidáciu tejto strany a iné náklady na konkurzné konanie vo výške najviac jednej desatiny sumy získanej prostredníctvom likvidácie; odpočítaná časť nákladov na konkurzné konanie však nesmie byť vyššia ako časť zodpovedajúca podielu hodnoty zaťaženého predmetu na hodnote celej konkurznej podstaty. Tieto pohľadávky a práva sa uspokojujú v poradí podľa priority. Ak sa suma získaná prostredníctvom likvidácie zaťaženej strany použije na uspokojenie pohľadávok zabezpečených hypotekárnym úverom a zanikajúcimi právami, ako aj na uspokojenie osobných práv a pohľadávok, priorita závisí od toho, kedy nadobudol účinnosť zápis hypotekárneho úveru, práva alebo pohľadávky do katastra a do registra hypotekárnych úverov.

Pohľadávky na zábezpeku kryté cenným papierom sa podľa osobitného ustanovenia uhrádzajú rovnakým spôsobom ako uvedené pohľadávky. Suma, ktorá patrí veriteľovi, sa počíta najprv voči hlavnej pohľadávke, potom úrokom a ostatným pohľadávkam na zábezpeku, pričom trovy konania sa uhrádzajú nakoniec.

Ak sa nehnuteľnosť, právo na trvalé užívanie, vlastnícke právo člena družstva na obytné priestory alebo námorné plavidlo zapísané do registra lodí predáva pred uspokojením pohľadávok zabezpečených hypotekárnym úverom alebo hypotekárnym úverom na loď a inými právami vrátane osobných práv a pohľadávok, ktorými bol zaťažený predaný predmet a ktorých platnosť vypršala v dôsledku predaja, uspokoja sa pohľadávky na výživné, ako aj dávky vyplácané ako kompenzácia za spôsobenie choroby, pracovnej neschopnosti, zdravotného postihnutia alebo úmrtia a anuita priznaná výmenou za práva v rámci anuitnej zmluvy za obdobie po vyhlásení konkurzu a odmeny za prácu zamestnancov vykonávanú na nehnuteľnosti, plavidle alebo v priestoroch počas troch mesiacov pred predajom, ale iba do výšky trojnásobku výšky minimálnej mzdy.

V rámci reštrukturalizácie sa pohľadávky uhrádzajú na základe vyrovnania schváleného súdom. Pravidlá upravujúce uspokojovanie pohľadávok sú stanovené v článkoch 155 – 163 zákona o reštrukturalizácii.

Vo vyrovnaní sa môžu veritelia rozdeliť do skupín, ktoré zahŕňajú rôzne kategórie záujmov, najmä:

• veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu, ktorí súhlasili s tým, že budú zahrnutí do vyrovnania;
• poľnohospodári, ktorí majú pohľadávky súvisiace s dodávkou plodín z vlastného poľnohospodárskeho podniku;
• veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené majetkom dlžníka prostredníctvom hypotekárneho úveru, záložného práva, registrovaného záložného práva, fiškálneho záložného práva alebo hypotekárnym úverom na loď, ako aj prevodom vlastníctva predmetu, pohľadávky alebo iného práva veriteľovi, pričom títo veritelia súhlasili so zahrnutím do vyrovnania;
• veritelia, ktorí sú spoločníkmi alebo akcionármi dlžníka, ktorý je kapitálovou spoločnosťou, a ktorí vlastnia akcie spoločnosti, na základe ktorých majú najmenej 5% hlasov v zhromaždení spoločníkov alebo vo valnom zhromaždení.

Podmienky reštrukturalizácie záväzkov dlžníka sú pre všetkých veriteľov rovnaké, a ak hlasovanie o vyrovnaní prebieha v skupinách veriteľov, sú rovnaké aj pre veriteľov patriacich do tej istej skupiny, ak by veriteľ výslovne nesúhlasil s menej priaznivými podmienkami.

Uplatnenie výhodnejších podmienok reštrukturalizácie záväzkov dlžníka je prijateľné pre veriteľa, ktorý po začatí reštrukturalizácie poskytol alebo má poskytnúť financovanie vo forme úveru, dlhopisov, bankových záruk, akreditívov alebo na základe iného finančného nástroja, ktoré je potrebné na vykonanie vyrovnania.

Podmienky reštrukturalizácie pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu nesmú ohroziť minimálnu mzdu pracovníkov.

Reštrukturalizácia sa vzťahuje rovnako na finančné aj nefinančné záväzky. Ak v lehote jedného týždňa od prijatia oznámenia o dátume schôdze veriteľov a kópie návrhu vyrovnania veriteľ podá námietku proti reštrukturalizácii svojej pohľadávky na nepeňažnú pohľadávku, pričom predloží vyhlásenie orgánu dohľadu alebo správcovi, alebo ak vzhľadom na povahu nepeňažnej pohľadávky nie je možná reštrukturalizácia, pohľadávka sa zmení na peňažnú. Tento účinok vzniká po začatí konania.

Podmienky reštrukturalizácie pohľadávok uvedených v článku 161 ods. 1 a ods. 3 sa môžu líšiť podľa priority.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Konkurzné konanie uzatvorí súd po vykonaní konečného distribučného plánu alebo v prípade, že sa v rámci konania uspokojili pohľadávky všetkých veriteľov.

V deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení konkurzného konania úpadca znovu získa právo spravovať svoj majetok a nakladať s ním.

Po skončení konkurzného konania sa ukončia všetky prebiehajúce konania, ktoré správca otvoril s cieľom vyhlásiť úkony úpadcu vedúce k ujme pre veriteľov za neplatné, a zaniknú vzájomné pohľadávky na vrátenie nákladov konania. V iných občianskoprávnych konaniach úpadca nahrádza správcu.

V priebehu 30 dní od oznámenia rozhodnutia o ukončení konkurzného konania môže úpadca, ktorý je fyzická osoba, predložiť žiadosť o vypracovanie splátkového kalendára a na oslobodenie od zvyšného dlhu, ktorý nebol vyrovnaný v konkurznom konaní. Súd žiadosť zamietne v prípade, že úpadca sám spôsobil svoju platobnú neschopnosť alebo významne zvýšil jej rozsah, či už úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou, a takisto v prípade, že:

1. dôkazy v danom prípade poukazujú na skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie úpadcu z podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby alebo v rámci občianskeho partnerstva a z funkcie člena dozornej rady, člena výboru audítorov, zástupcu fyzickej osoby, ktorá vykonáva obchodnú činnosť v rovnakej oblasti podnikania, obchodnej spoločnosti, štátneho podniku, družstva, nadácie alebo združenia; alebo
2. úpadca si riadne neplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v konkurznom konaní; alebo
3. v období desiatich rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadca podliehal konkurznému konaniu, v ktorom došlo k úplnému alebo čiastočnému oddlženiu; okrem prípadov, keď k platobnej neschopnosti úpadcu alebo k zvýšeniu jej rozsahu došlo napriek náležitej starostlivosti zo strany úpadcu; alebo
4. v desiatich rokoch, ktoré predchádzali podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, bol zrušený splátkový kalendár navrhnutý pre úpadcu podľa článku 370e ods. 1 alebo 2 alebo článku 491²⁰; alebo
5. v desiatich rokoch, ktoré predchádzali podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa v konečnom konaní zistilo, že právny úkon úpadcu viedol k ujme pre veriteľov,

– pokiaľ oddlženie úpadcu nie je odôvodnené dôvodmi spravodlivosti alebo humanitárnej potreby.

Vo svojom rozhodnutí o návrhu splátkového kalendára súd stanoví, do akej miery a v akom čase (nie viac ako 36 mesiacov) musí dlžník zaplatiť dlhy schválené v zozname pohľadávok a nevyplatené v priebehu konkurzného konania na základe distribučných plánov, ako aj to, od akej časti záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bude úpadca po vykonaní splátkového kalendára oslobodený. Počas vykonávania splátkového kalendára nemožno začať exekučné konanie vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu (s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z povinností uvedených v článku 370f ods. 2 a pohľadávok, ktoré úpadca nezverejnil, ak sa veriteľ nezúčastnil na konaní), a úpadca nesmie vykonať právne úkony, ktoré by mohli narušiť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár (vo výnimočných prípadoch môže súd na žiadosť úpadcu s takýmto právnym úkonom súhlasiť alebo ho schváliť).

Do konca apríla každého roka musí úpadca predložiť súdu správu o vykonávaní splátkového kalendára za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorej uvedie získané príjmy, splatené sumy a nadobudnutý majetok s hodnotou vyššou ako priemerná mesačná odmena v podnikateľskom sektore okrem platieb dividend zo zisku v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka.

Súd môže zmeniť splátkový kalendár, ak úpadca nie je schopný plniť povinnosti stanovené v tomto kalendári, a to na žiadosť úpadcu a po vypočutí veriteľov. Takisto môže predĺžiť lehotu splácania dlhov na maximálne 18 mesiacov.

Ak sa ekonomická situácia úpadcu počas vykonávania splátkového kalendára významne zlepší a toto zlepšenie možno pripísať iným dôvodom než nárastu miezd alebo príjmov z obchodnej činnosti vykonávanej osobne úpadcom, veriteľ a úpadca môžu predložiť žiadosť o zmenu splátkového kalendára. Súd rozhodne o zmene splátkového kalendára po vypočutí úpadcu a veriteľov, na ktorých sa splátkový kalendár vzťahuje.

Súd, konajúc ex officio alebo na žiadosť veriteľa, zruší splátkový kalendár, ak úpadca neplní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári, po vypočutí úpadcu a veriteľov, na ktorých sa splátkový kalendár vzťahuje, pokiaľ neplnenie záväzkov nie je zanedbateľné, alebo ak oslobodenie od zvyšku dlhu nie je odôvodnené dôvodmi spravodlivosti alebo humanitárnej potreby; to platí mutatis mutandis, ak úpadca:

1. včas nepredloží správu o vykonávaní splátkového kalendára;
2. v správe o vykonávaní splátkového kalendára nezverejní získané príjmy alebo majetok;
3. vykoná právny úkon, ktorý by mohol ohroziť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár bez súhlasu súdu alebo bez toho, aby súd schválil daný úkon;
4. úpadca zatajuje majetok alebo sa v konečnom rozsudku stanoví, že vykonal právne úkony vedúce k ujme pre veriteľov.

Ak sa splátkový kalendár zruší, záväzky úpadcu nie sú vyrovnané.

Súd vydá rozhodnutie potvrdzujúce vykonanie splátkového kalendára a oslobodenie úpadcu od záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a neboli splnené prostredníctvom vykonania splátkového kalendára, po tom, ako úpadca splní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári. Úpadca nemôže byť oslobodený od pohľadávok na výživné, záväzkov súvisiacich s dávkami vyplácanými ako náhrada za spôsobenie choroby, práceneschopnosti, zdravotného postihnutia alebo smrti, od splatných pokút uložených súdom, od povinnosti nahradiť spôsobenú ujmu a utrpenie, od povinnosti dodatočnej náhrady škody alebo peňažných dávok nariadených súdom ako trestné alebo probačné opatrenie, od povinnosti náhrady škody vyplývajúcej z trestného činu či priestupku, ktorý bol potvrdený konečným rozsudkom, a od pohľadávok, ktoré úpadca úmyselne neoznámil, ak sa veriteľ nezúčastnil na konaní.

Zmeny v právnych vzťahoch podľa ustanovení zákona sú pre úpadcu a pre druhú stranu záväzné aj po ukončení konkurzného konania, ak sa v ustanoveniach osobitného legislatívneho aktu nestanovuje inak.

Reštrukturalizácia sa skončí, keď sa rozhodnutie súdu o schválení alebo odmietnutí schválenia vyrovnania stane právoplatným. Dlžník potom opätovne získa právo spravovať svoj majetok, ak mu bolo odňaté alebo bolo obmedzené, ak sa vo vyrovnaní nestanovuje inak (článok 171 zákona o reštrukturalizácii).

Po vykonaní vyrovnania alebo vymožení pohľadávok, na ktoré sa vzťahuje vyrovnanie, súd na žiadosť dlžníka, orgánu dohľadu nad vyrovnaním alebo inej osoby oprávnenej podľa vyrovnania vykonať vyrovnanie alebo dohliadať na jeho vykonanie vydá rozhodnutie potvrdzujúce vykonanie vyrovnania (článok 172 zákona o reštrukturalizácii).

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Ak sa po ukončení konkurzného konania voči fyzickým osobám vykonávajúcim hospodársku alebo odbornú činnosť vypracuje splátkový kalendár, veriteľ môže požiadať súd, aby zrušil splátkový kalendár, ak si úpadca nesplní povinnosti uvedené v splátkovom kalendári alebo včas nepredloží správu o vykonávaní splátkového kalendára, v správe o vykonávaní splátkového kalendára nezverejní získané príjmy alebo majetok, bez súhlasu súdu vykoná právne úkony, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť vykonávať splátkový kalendár, neoznámi majetok alebo sa v konečnom rozsudku potvrdí, že vykonal právne úkony na úkor veriteľov (článok 370e zákona o konkurze).

Pri reštrukturalizácii môže veriteľ požiadať súd o zrušenie vyrovnania, ak dlžník nedodržiava ustanovenia vyrovnania alebo ak je zrejmé, že vyrovnanie nebude vykonané (predpokladá sa, že vyrovnanie nebude vykonané, ak si dlžník neplní svoje záväzky schválené po schválení vyrovnania). Žiadajúca strana sa môže odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti (článok 176 zákona o reštrukturalizácii).

Ak sa vyrovnanie zruší alebo sa skončí jeho platnosť, existujúci veritelia môžu uplatniť svoje pohľadávky v pôvodných sumách a sumy vyplatené na základe vyrovnania sa počítajú voči týmto pohľadávkam. Pohľadávka je zabezpečená hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom, fiškálnym záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď až do sumy, ktorá ešte má byť uhradená (článok 177 zákona o reštrukturalizácii).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurzné konanie sa v zásade skladá z dvoch fáz, t. j. konanie o vyhlásení konkurzu a konanie po vyhlásení konkurzu.

Trovy konania na účel vyhlásenia konkurzu sa uhrádzajú najskôr zo zálohovej platby uskutočnenej navrhovateľom vo výške rovnajúcej sa priemernej mesačnej odmene v podnikateľskom sektore okrem platieb dividend zo zisku v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka, ktorú oznamuje predseda Ústredného štatistického úradu. Ak sa konanie začne na žiadosť veriteľa, náklady znáša úpadca v prípade, že sa vyhlási konkurz, alebo ak je žiadosť zamietnutá z dôvodu nedostatočného majetku.

Trovy konania po vyhlásení konkurzu sa uhrádzajú z konkurznej podstaty. Ak majetok platobne neschopného dlžníka nepostačuje na úhradu trov konania alebo postačuje len na ich úhradu, súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu.

Náklady na reštrukturalizáciu znáša dlžník. Náklady, ktoré má uhradiť dlžník zbavený práva riadenia, uhrádza správca na žiadosť súdu alebo konkurzného sudcu.

Účastníci konania znášajú náklady spojené so svojou účasťou.

Trovy konania začatého po podaní námietky proti zahrnutiu pohľadávky iného veriteľa uhrádza dlžník namietajúcemu veriteľovi, ak námietka vyústi do odmietnutia zahrnúť spornú pohľadávku, pokiaľ dlžník nenapadne zaradenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok vo vyhlásení predloženom podľa článku 86 ods. 2 a 9 alebo ak nevznesie námietku.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

V konkurznom konaní sú právne úkony, ktoré úpadca vykoná v súvislosti s konkurznou podstatou, neplatné. Odpredaj celého dedičstva alebo časti dedičstva alebo dedičského podielu úpadcom je takisto neplatný, rovnako ako predaj podielu na predmete zahrnutom v dedičstve a súhlas úpadcu s tým, aby iný dedič odpredal podiel na predmete zahrnutom v dedičstve.

Súhlas veriteľov sa pod hrozbou neplatnosti vyžaduje pri týchto úkonoch (článok 206 zákona o konkurze):

1. pokračujúce riadenie podniku správcom, ak má trvať viac ako tri mesiace po vyhlásení konkurzu;
2. upustenie od predaja podniku ako celku;
3. priamy predaj majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;
4. zmluvné pôžičky alebo úvery a zaťaženie majetku úpadcu obmedzenými vlastníckymi právami;
5. schválenie vyrovnania, upustenie od vyrovnania sporných pohľadávok a predloženie sporu na arbitrážny súd.

Výnimku možno uplatniť, ak sa jeden z uvedených úkonov musí vykonať okamžite a týka sa maximálnej hodnoty 10 000 PLN – v takom prípade ho môže správca alebo súdny orgán dohľadu vykonať bez súhlasu výboru.

Na účel predaja hnuteľného majetku sa nevyžaduje súhlas výboru veriteľov, ak odhadovaná hodnota všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty a sú uvedené v inventúrnom súpise, nepresahuje 50 000 PLN, a nevyžaduje sa ani na predaj pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty a uvedených v inventúrnom súpise nepresahuje 50 000 PLN. Týka sa to aj súhlasu s predajom pohľadávok a iných práv, ak nominálna hodnota všetkých pohľadávok a iných práv zahrnutých do konkurznej podstaty uvedených v zozname pohľadávok nie je vyššia ako ekvivalent 50 000 PLN.

Zápis do katastra nehnuteľností a registra hypotekárnych úverov alebo do iného registra zaťažujúceho majetok úpadcu obmedzeným majetkovým právom bez súhlasu požadovaného podľa článku 1 podlieha výmazu z registra ex officio. Základom na výmaz z registra je konečné rozhodnutie konkurzného sudcu, ktorý posúdi zápis ako neprípustný (článok 206 ods. 5 zákona o konkurze).

Konkurzný sudca stanovuje opatrenia, ktoré správca nesmie vykonať bez jeho súhlasu alebo bez súhlasu výboru veriteľov. To znamená, že konkurzný sudca môže rozšíriť katalóg úkonov uvedených v článku 206, pri ktorých sa pod hrozbou neplatnosti vyžaduje súhlas výboru veriteľov.

Právne úkony, ktorými úpadca predal svoj majetok v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, sú neplatné, ak boli vykonané bezplatne alebo za úhradu, no hodnota plnenia úpadcu zjavne prekročila protiplnenie získané úpadcom, vyhradené pre úpadcu alebo pre tretiu stranu. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na súdne vyrovnanie, schválenie pohľadávky alebo odpustenie pohľadávky.

Žiadny účinok nemá ani zábezpeka na dlh a splácanie dlhu, ktorý nie je splatný, ak ho úpadca splatí v priebehu šiestich mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Strana, ktorá získa platbu alebo zábezpeku, však môže prostredníctvom nároku alebo námietky požiadať o schválenie týchto úkonov ako účinných, ak si v čase vykonania úkonov nebola vedomá existencie dôvodov na vyhlásenie konkurzu.

Uvedené pravidlá sa nevzťahujú na záruky vytvorené pred vyhlásením konkurzu v súvislosti s forwardovými/futuritnými finančnými operáciami, pôžičkami z finančných nástrojov alebo predajom cenných papierov na základe dohôd o spätnom odkúpení uvedených v článku 85 ods. 1.

Na žiadosť tretej strany môže konkurzný sudca nariadiť, aby sa vzájomné plnenie tejto osoby vrátilo z konkurznej podstaty, ak bolo vykonané v súvislosti s právnym úkonom tejto tretej strany a úpadcu v súvislosti s majetkom zahrnutým do konkurznej podstaty. Ustanovenia o neoprávnenom plnení sa mutatis mutandis uplatnia na tento druh plnenia. Vrátenie tohto plnenia možno nariadiť, ak sa právny úkon vykonal po vyhlásení konkurzu a pred zverejnením rozhodnutia o konkurze v registri, pričom tretia strana uplatňujúca náležitú starostlivosť o vyhlásení konkurzu nemohla vedieť (článok 77 zákona o reštrukturalizácii).

Postúpenie budúcej pohľadávky nemá vplyv na konkurznú podstatu, ak vznikne po vyhlásení konkurzu, pokiaľ sa dohoda o postúpení pohľadávky neuzatvorila najneskôr šesť mesiacov v osvedčenom dátume pred predložením písomného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Právny úkon v súvislosti s konkurznou podstatou vykonaný za odplatu vyhlasuje za neplatný konkurzný sudca ex officio alebo na žiadosť príjemcu, ak ho úpadca vykonal v priebehu šiestich mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu s manželským partnerom, s príbuzným v priamej línii vrátane príbuzného na základe manželstva, s príbuzným v nepriamej línii do druhého stupňa vrátane príbuzného na základe manželstva, s osobou, ktorá je v skutočnom vzťahu s osobou úpadcu, žije s ním v spoločnej domácnosti alebo je jeho adoptívnym rodičom alebo dieťaťom, pokiaľ druhá strana konania nepreukáže, že záujem veriteľov nebol poškodený. Proti rozhodnutiu konkurzného sudcu sa možno odvolať.

Uvedené pravidlo platí aj pre úkony vykonané úpadcom so spoločnosťou, v ktorej je členom správnej rady alebo jediným spoločníkom alebo akcionárom, a so spoločnosťami, v ktorých sú osoby uvedené v prvom odseku členmi predstavenstva alebo jedinými spoločníkmi alebo akcionármi. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na úkony vykonávané úpadcom, ktorý je spoločnosťou alebo právnickou osobou, ak sa vykonávajú s jeho partnermi, ich zástupcami alebo manželmi a s prepojenými podnikmi, ich spoločníkmi a zástupcami a manželskými partnermi týchto osôb, a na úkony vykonávané úpadcom, ktorý je spoločnosťou, s inou spoločnosťou, ak jedna bola materskou spoločnosťou alebo ak je táto spoločnosť materskou spoločnosťou úpadcu aj druhej strany úkonu.

Konajúc ex officio alebo na žiadosť správcu, konkurzný sudca vyhlási určitú časť odmeny, ktorá sa týka obdobia pred vyhlásením konkurzu, nie však viac ako šesť mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, za neplatnú vo vzťahu ku konkurznej podstate, ak je odmena za prácu vykonávanú osobou zastupujúcou úpadcu alebo odmena zamestnanca vykonávajúceho úlohy riadenia podniku, alebo odmena osoby poskytujúcej služby súvisiace s riadením podniku úpadcu alebo dohľadom nad ním uvedená v pracovnej zmluve, zmluve o poskytnutí služby alebo v uznesení riadiaceho orgánu úpadcu uzatvorených/schválených pred vyhlásením konkurzu zjavne vyššia ako priemerná odmena za tento druh práce alebo služieb a nie je odôvodnená množstvom práce, a to aj v prípade, že už bola vyplatená.

Konkurzný sudca môže vyhlásiť odmenu uvedených osôb za obdobie po vyhlásení konkurzu, za úplne alebo čiastočne neplatnú vo vzťahu ku konkurznej podstate, ak nie je odôvodnená množstvom práce, keďže riadenie prevzal správca.

Na žiadosť správcu konkurzný sudca takisto za neplatné v súvislosti s konkurznou podstatou vyhlási tieto úkony:

• zaťaženie majetku úpadcu hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď, ak úpadca nebol osobným dlžníkom voči zabezpečenému veriteľovi a bremeno bolo zriadené v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom úpadcovi sa neposkytlo žiadne plnenie súvisiace s jeho zriadením;
• zaťaženie majetku úpadcu hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď, ak bolo bremeno zriadené za plnenie neúmerne nízkej hodnoty v porovnaní s hodnotou zriadenej zábezpeky;
• už uvedené bremená bez ohľadu na hodnotu plnenia, ak sa nimi zabezpečujú dlhy osôb uvedených v článku 128 zákona o konkurze (osoby blízke úpadcovi), pokiaľ druhá strana nepreukáže, že záujem veriteľov nebol poškodený;
• zmluvné pokuty za neplnenie alebo nesprávne plnenie záväzku, ak úpadca do veľkej miery záväzok splnil alebo ak je zmluvná sankcia zjavne nadhodnotená.

Právne úkony úpadcu spôsobujúce ujmu veriteľom vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje zákon o konkurze, sa mutatis mutandis riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka.

V rámci reštrukturalizácie podliehajú pod hrozbou neplatnosti súhlasu výboru veriteľov (v súlade s článkom 129 zákona o reštrukturalizácii) tieto úkony dlžníka alebo správcu:

• zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy hypotekárnym úverom, záložným právom, registrovaným záložným právom alebo hypotekárnym úverom na loď s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
• prevod vlastníctva predmetu alebo práva s cieľom zabezpečiť pohľadávku, ktorá nie je predmetom vyrovnania;
• zaťaženie prvkov majetku zahrnutého do vyrovnania alebo nápravy inými právami;
• zmluvné úvery alebo pôžičky;
• uzavretie dohody o prenájme podniku dlžníka alebo jeho organizačnej časti alebo inej podobnej dohody.

(Uvedené úkony vykonané so súhlasom výboru veriteľov nemožno v súvislosti s konkurznou podstatou považovať za neplatné.)

• predaj nehnuteľnosti alebo iného majetku v hodnote nad 500 000 PLN dlžníkom.

Ustanovenia zmluvy, ktorej je dlžník stranou, brániace dosiahnutiu cieľa reštrukturalizácie sú vo vzťahu k vyrovnaniu majetku neplatné (článok 248, článok 273, článok 297 zákona o reštrukturalizácii).

V konaniach o náprave sú vo vzťahu k majetku zahrnutému do nápravy neplatné tie právne úkony dlžníka, prostredníctvom ktorých v posledných 12 mesiacoch pred podaním návrhu na začatie konania predal svoj majetok, ak je hodnota plnenia poskytnutého dlžníkom podstatne vyššia ako hodnota plnenia poskytnutá dlžníkovi alebo vyhradená pre dlžníka alebo tretiu stranu. Toto pravidlo sa mutatis mutandis uplatní na súdne vyrovnanie, schválenie pohľadávky alebo odpustenie pohľadávky.

Neplatné sú aj zábezpeky týkajúce sa majetku zahrnutého do nápravy zriadené v priamej súvislosti s poskytnutím plnenia dlžníkovi, ktoré dlžník zriadil v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania o náprave, ako aj zábezpeky v časti, ktorá je v deň zriadenia zábezpeky, o viac ako polovicu vyššia ako hodnota zabezpečeného plnenia poskytnutého dlžníkovi spolu s pohľadávkami na zábezpeku uvedenými v dokumente, ktorý je podkladom na zriadenie zábezpeky, zriadené v priebehu 12 mesiacov pred predložením návrhu na začatie konania o náprave (článok 304 zákona o reštrukturalizácii).

V konaní o náprave konkurzný sudca, konajúc ex officio alebo na žiadosť správcu, vyhlási určitú časť odmeny, ktorá sa týka obdobia pred vyhlásením konkurzu, nie však viac ako tri mesiace pred podaním návrhu na začatie konania o náprave, za neplatnú vo vzťahu k podstate nápravy, ak je odmena za prácu vykonávanú osobou zastupujúcou dlžníka alebo odmena zamestnanca vykonávajúceho úlohy riadenia podniku, alebo odmena osoby poskytujúcej služby súvisiace s riadením podniku dlžníka alebo dohľadom nad ním uvedená v pracovnej zmluve, zmluve o poskytnutí služby alebo v uznesení riadiaceho orgánu dlžníka uzatvorených/schválených pred začiatkom konania o náprave zjavne vyššia ako priemerná odmena za tento druh práce alebo služieb a nie je odôvodnená množstvom práce, a to aj v prípade, že už bola vyplatená.

Konkurzný sudca môže vyhlásiť odmenu uvedených osôb za obdobie po začatí konania o náprave za úplne alebo čiastočne neplatnú vo vzťahu k majetku zahrnutému nápravy, ak nie je odôvodnená množstvom práce, keďže riadenie prevzal správca (článok 305 zákona o reštrukturalizácii).

Správca môže začať konanie o vyhlásení úkonu za neplatný a iné konania, v rámci ktorých sa nárok zakladá na neplatnosti úkonu.

Opatrenie nemožno vyhlásiť za neplatné po uplynutí jedného roka od začatia konania o náprave, pokiaľ táto právomoc podľa Občianskeho zákonníka nevypršala skôr. Táto lehota sa neuplatňuje, ak sa prostredníctvom námietky podá žiadosť o vyhlásenie opatrenia za neplatné.

Právne úkony úpadcu spôsobujúce ujmu veriteľom vo veciach, na ktoré sa nevzťahujú uvedené ustanovenia, možno napadnúť v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka (články 306 – 308 zákona o reštrukturalizácii).

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Platobná neschopnosť - Portugalsko

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predchádzajúca poznámka:

Právnym základom informácií uvedených v tomto súbore je v zásade Zákonník o platobnej neschopnosti a ozdravení podnikov, ktorý bol schválený zákonným dekrétom č. 53/2004 z 18. marca 2004 a naposledy revidovaný zákonom č. 84/2019 z 28. júna 2019, ktorý sa bude ďalej uvádzať pod jeho portugalskou skratkou CIRE.

Do zákonníka CIRE možno nahliadnuť v portugalčine, v zásade v jeho najaktuálnejšej verzii, na webovom sídle generálnej prokuratúry okresu Lisabon: http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=85&tabela=leis

Vzhľadom na odporúčanie Európskej komisie, aby sa na tento dotazník uviedli podrobné odpovede, ako aj na vysoko špecializovanú povahu otázok a požiadavku vyplývajúcu z článku 86 nariadenia 2015/848, aby kontaktné miesta Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci poskytovali informácie o vnútroštátnom práve s cieľom pomôcť odborníkom, ktorí sa zaoberajú cezhraničnými prípadmi platobnej neschopnosti v iných členských štátoch, som sa v mnohých nižšie uvedených odpovediach rozhodol citovať právne ustanovenia uplatniteľné na každú situáciu. Urobil som tak, aby som sa vyhol akýmkoľvek nepresnostiam v požadovaných technických informáciách, a keďže sa mi zdalo, že nahradenie obsahu týchto ustanovení iným vysvetlením by malo za následok dlhší text. V iných prípadoch som sa domnieval, že stačí odkázať na právne ustanovenia bez toho, aby som ich citoval, a zhrnúť príslušnú situáciu, na ktorú sa vzťahujú.

Odpovede v tomto súbore obsahujú informácie o insolvenčnom konaní uvedenom v článku 1 ods. 1 CIRE.

Okrem samotného insolvenčného konania sa v CIRE takisto stanovujú dva osobitné postupy: osobitný postup reštrukturalizácie alebo „revitalizácie“ uvedený v článku 1 ods. 2 CIRE a osobitný postup dohody o platbách uvedený v článku 1 ods. 3 CIRE. Informácie o obidvoch týchto osobitných postupoch možno nájsť v odpovedi na druhú otázku.

Informácie, ktoré sa zverejňujú v insolvenčnom konaní (stanovené v článku 24 nariadenia 2015/848), pri osobitnom postupe revitalizácie a v rámci dohody o platbách, je možné nájsť na webovom sídle pre súdy Citius, ktoré zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti:

https://www.citius.mj.pt/portal/consultas/ConsultasCire.aspx.

TYPY KONANÍ

V článku 1 CIRE sa stanovujú tri rôzne typy konaní, ktoré možno začať vo vzťahu k rôznym kategóriám veriteľov:

1. insolvenčné konania, ktoré sa môžu vzťahovať na spoločnosti alebo fyzické osoby;
2. osobitný postup revitalizácie, ktorý sa vzťahuje len na spoločnosti (články 17-A až 17-J CIRE);
3. osobitný postup dohody o platbách, ktorý sa môže vzťahovať na ktoréhokoľvek dlžníka iného ako spoločnosť (články 222-A až 222-J CIRE).

Článok 1 CIRE znie takto:

„Článok 1

Účel

1. Insolvenčné konania pozostávajú z univerzálneho postupu vymáhania, ktorého cieľom je uspokojiť veriteľov spôsobom stanoveným v pláne na prekonanie platobnej neschopnosti založenom na ozdravení spoločnosti prostredníctvom konkurzného majetku, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom likvidácie majetku dlžníka a rozdelenia výnosov medzi veriteľov.

2. Ak sa spoločnosť nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo jej hrozí bezprostredná platobná neschopnosť, môže v súlade s článkami 17-A až 17-J požiadať súd o začatie osobitného postupu revitalizácie.

3. Ak sa dlžník akéhokoľvek iného charakteru nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo mu hrozí bezprostredná platobná neschopnosť, môže tento dlžník požiadať súd o začatie osobitného postupu dohody o platbách, ako sa stanovuje v článkoch 222-A až 222-J.“

Najmä v článku 2 zákonníka CIRE sa uvádza, že insolvenčné konanie možno začať proti:

• akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe,
• pozastaveným dedičstvám,
• združeniam bez právnej subjektivity a osobitným výborom,
• občianskoprávnym spoločnostiam,
• obchodným spoločnostiam alebo občianskoprávnym spoločnostiam, ktoré majú obchodnú formu až do dátumu konečnej registrácie zmluvy, ktorou sú zapísané do registra,
• družstvám pred ich zapísaním do registra,
• jednotlivým prevádzkarňam s obmedzeným ručením,
• akýmkoľvek iným autonómnym subjektom.

Insolvenčné konanie sa nesmie viesť proti:

• verejným právnickým osobám a právnickým verejným subjektom,
• poisťovniam, úverovým inštitúciám, finančným korporáciám, investičným spoločnostiam poskytujúcim služby, ktoré zahŕňajú holdingové fondy alebo cenné papiere patriace tretím stranám a podniky kolektívneho investovania, keďže insolvenčné konania sú nezlučiteľné s osobitnými systémami stanovenými pre tieto subjekty.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

INSOLVENČNÉ KONANIA

Podmienky začatia insolvenčného konania stanovené v článku 1 ods. 1 CIRE:

Insolvenčné konanie sa môže zakladať na ozdravení spoločnosti alebo na likvidácii majetku a zaplatení veriteľom.

V rámci insolvenčného konania sa v článkoch 235 až 266 CIRE stanovujú takisto osobitné ustanovenia týkajúce sa platobnej neschopnosti fyzických osôb vrátane osôb, ktoré sa nevenujú podnikateľskej činnosti, a majiteľov malých podnikov, ako aj platobnej neschopnosti v prípade obidvoch manželov.

Začatie konania

Je možné začať insolvenčné konania, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 3 CIRE:

„Článok 3

Platobná neschopnosť

1. Dlžník sa považuje za platobne neschopného, ak nie je schopný splniť svoje splatné záväzky.

2. Právnické osoby a autonómne subjekty, za ktorých dlhy nemá žiadna fyzická osoba osobnú a neobmedzenú zodpovednosť, či už priamo, alebo nepriamo, sa takisto považujú za platobne neschopné, ak sú záväzky zjavne väčšie ako aktíva, ako sa hodnotí v súlade s platnými účtovnými štandardmi.

3. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa neuplatňujú, ak sú aktíva väčšie ako pasíva, ako sa hodnotí v súlade s týmito pravidlami:

a) medzi aktívami a pasívami sa zohľadňujú identifikovateľné položky, aj keď sa v súvahe nenachádzajú, a to v ich reálnej hodnote;

b) ak dlžník vlastní spoločnosť, hodnotenie je založené na perspektíve kontinuity alebo likvidácie, v závislosti od toho, čo je pravdepodobnejšie, ale v každom prípade s vylúčením položky obchodného prevodu;

c) dlhy, ktoré je potrené vyplatiť prostredníctvom rozdeliteľných finančných prostriedkov alebo prostredníctvom aktív, ktoré zostanú po uspokojení alebo zachovaní práv iných veriteľov dlžníka, sa medzi záväzky nezahrnú.

4. Hroziaca platobná neschopnosť sa bude považovať za rovnocennú so skutočnou platobnou neschopnosťou, keď dlžník vyhlási platobnú neschopnosť.“

Aktívna a pasívna legitimita

Okrem toho sa v článkoch 18, 19 a 20 CIRE uvedených nižšie vymedzuje, kto môže požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti a kto musí vyhlásiť platobnú neschopnosť a za akých okolností:

„Článok 18

Povinnosť vyhlásiť platobnú neschopnosť

1. Dlžník musí požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti do 30 dní od dátumu, keď sa o takejto platobnej neschopnosti dozvedel, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1, alebo ku dňu, keď už o nej mal vedieť.

2. Fyzické osoby, ktoré nie sú vlastníkmi spoločnosti v deň platobnej neschopnosti, sú oslobodené od povinnosti vyhlásiť platobnú neschopnosť.

3. Ak je dlžník vlastníkom spoločnosti, treba predpokladať, že k platobnej neschopnosti dochádza po uplynutí najmenej troch mesiacov od všeobecného nedodržania povinností ktoréhokoľvek typu uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. g).“

„Článok 19

Kto môže požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti?

Ak dlžník nie je spôsobilou fyzickou osobou, bude za vyhlásenie platobnej neschopnosti zodpovedný príslušný orgán spoločnosti, alebo v inom prípade ktorýkoľvek z riaditeľov.“

„Článok 20

Ostatné osoby a subjekty, ktoré môžu požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti

1. O vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka môže požiadať osoba, ktorá je právne zodpovedná za dlhy, ktorýkoľvek veriteľ, aj keď je to podmienečné a bez ohľadu na povahu nároku, alebo prokuratúra, ktorá zastupuje subjekty, ktorých záujmy sú jej zákonne zverené, a to keď nastane niektorá z týchto situácií:

a) všeobecné pozastavenie platenia splatných záväzkov;

b) nedodržanie jedného alebo viacerých záväzkov, ktoré v dôsledku príslušnej sumy alebo okolností nedodržania záväzkov preukazujú neschopnosť dlžníka pohotovo plniť väčšinu svojich záväzkov;

c) útek vlastníka spoločnosti alebo riaditeľov dlžníka alebo opustenie sídla spoločnosti alebo miesta hlavnej obchodnej činnosti v súvislosti s nedostatočnou dôveryhodnosťou dlžníka a bez vymenovania zástupcu s dobrou povesťou;

d) rozptýlenie, zrieknutie sa, urýchlená alebo deštruktívna likvidácia aktív a fiktívne zloženie úverov;

e) nedostatok zaistiteľného majetku na zaplatenie príslušnej pohľadávky v exekučnom konaní začatom proti dlžníkovi;

f) nedodržiavanie povinností stanovených v pláne na prekonanie platobnej neschopnosti alebo v pláne platieb, ako sa stanovuje v článku 218 ods. 1 písm. a) a článku 218 ods. 2;

g) všeobecné neplnenie dlhov ktoréhokoľvek z týchto typov za posledných šesť mesiacov:

i) daň;

ii) príspevky a dávky sociálneho zabezpečenia;

iii) dlhy vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z porušenia alebo ukončenia tejto zmluvy;

iv) platby za akýkoľvek druh lízingu vrátane finančného lízingu, splátok kúpnej ceny alebo úveru zaisteného hypotékou, pokiaľ ide o miesto, kde dlžník vykonáva svoju činnosť alebo má svoje sídlo alebo bydlisko;

h) ak by dlžník bol jedným zo subjektov uvedených v článku 3 ods. 2, ak má väčšie záväzky ako aktíva, ako sa uvádza v poslednej schválenej súvahe, alebo sa pri schvaľovaní a evidencii účtov oneskoruje o viac ako deväť mesiacov, ak sa to požaduje podľa zákona.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nemajú vplyv na možnosť zastupovania verejných subjektov v súlade s článkom 13.“

Forma a obsah žiadosti

Dôvody, ktoré sa musia predložiť a odôvodniť pri podaní žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, sú uvedené v článkoch 23 až 25 CIRE:

„Článok 23

Forma a obsah žiadosti

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti alebo žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti sa vykonáva písomnou žiadosťou, v ktorej sa uvedú skutočnosti, ktoré sú predmetom žiadosti o vyhlásenie, a potom sa sformuluje príslušná žiadosť.

2. V žiadosti musí žiadateľ:

a) ak je skutočným dlžníkom, uviesť, či už je platobne neschopný alebo či mu platobná neschopnosť len bezprostredne hrozí, a v prípade fyzickej osoby, či žiada o oslobodenie pre zostávajúce záväzky v súlade s ustanoveniami hlavy XII kapitoly I;

b) identifikovať riaditeľov dlžníka, ktorí sú zákonne vymenovaní a skutočne túto pozíciu zastávajú, a jeho päť najväčších veriteľov, okrem samotného žiadateľa;

c) ak je dlžník/dlžníčka ženatý/vydatá, identifikovať príslušného manželského partnera a uviesť režim majetkových pomerov v manželstve;

d) priložiť osvedčenie z občianskeho registra, obchodného registra alebo iného verejného registra, v ktorom je dlžník zaregistrovaný.

3. Ak nie je možné, aby žiadateľ poskytol informácie a prílohy uvedené v predchádzajúcom odseku, je potrebné, aby tieto informácie a prílohy poskytol sám dlžník.“

„Článok 24

Dokumenty, ktoré má predložiť dlžník

1. Ak je dlžníkom žiadateľ, spolu so žiadosťou musí predložiť tieto dokumenty:

a) abecedný zoznam všetkých veriteľov s uvedením ich príslušných adries, dlžných súm, dátumov splatnosti a povahy týchto pohľadávok, záruk, z ktorých majú prospech, a možnú existenciu osobitných vzťahov v súlade s ustanoveniami článku 49;

b) zoznam a identifikácia všetkých konaní a donucovacích opatrení voči dlžníkovi;

c) dokument, v ktorom sa uvádza činnosť alebo činnosti, do ktorých sa dlžník v posledných troch rokoch zapojil, a prevádzkarne, ktoré vlastní, ako aj dôvody, o ktorých sa dlžník domnieva, že spôsobili situáciu, v ktorej sa teraz nachádza;

d) dokument, ktorý identifikuje osobu, ktorej majetok sa spravuje, ak ide o pozastavený majetok, partnerov, spoločníkov alebo známych členov právnickej osoby, v prípade potreby, a v iných situáciách, keď sa platobná neschopnosť nevzťahuje na fyzickú osobu, tie osoby, ktoré sú právne zodpovedné za konkurzné pohľadávky;

e) zoznam majetku, ktorý dlžník vlastní na základe dohôd o nájme, prenájme alebo finančnom lízingu alebo predaji s výhradou vlastníctva, a všetky ostatné vlastnené aktíva a nároky, pričom sa uvedie ich povaha, miesto, kde ich možno nájsť, registračné údaje v prípade potreby, obstarávacia hodnota a odhad ich súčasnej hodnoty;

f) ak dlžník viedol účty, ročné účtovné závierky za posledné tri finančné roky, ako aj príslušné správy o hospodárení, dohľade a audite, stanoviská dozorného orgánu a dokumenty právnej certifikácie, ak sú povinné alebo ak existujú, a informácie o najvýznamnejších zmenách vo vlastníctve nehnuteľností po dátume vykazovania posledných účtov a o operáciách, ktoré z dôvodu svojej povahy, predmetu alebo veľkosti presahujú každodennú činnosť dlžníka;

g) v prípade, že sa na spoločnosť vzťahuje konsolidácia účtov, konsolidované správy o hospodárení, konsolidované ročné závierky a iné dokumenty vykazovania účtov za posledné tri účtovné roky, ako aj príslušné správy o dohľade a audite, stanoviská dozorného orgánu, dokumenty právnej certifikácie a správa o operáciách v rámci skupiny vykonaných v rovnakom období;

h) správy a osobitné účty a štvrťročné a šesťmesačné informácie na individuálnom a konsolidovanom základe, vykazované k dátumom po skončení posledného účtovného roka, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť v súlade so Zákonníkom o cenných papieroch a nariadeniami Komisie o trhoch s cennými papiermi;

i) zoznam zamestnancov v službe dlžníka.

2. Dlžník je okrem toho povinný:

a) poskytnúť dokument potvrdzujúci právomoci riaditeľov zastupujúcich dlžníka a kópiu dokumentu, v ktorom je uvedené rozhodnutie o začatí žiadosti príslušného riadiaceho orgánu spoločnosti, v prípade potreby;

b) zdôvodniť nepredloženie alebo nedodržanie súladu s ktorýmkoľvek z dokumentov požadovaných v odseku 1.

3. Bez toho, aby boli dotknuté neskoršie predloženia, v súlade s ustanoveniami článku 223 a nasl. môže byť žiadosť takto predložená dlžníkom sprevádzaná plánom na prekonanie platobnej neschopnosti.“

„Článok 25

Žiadosť zo strany inej osoby alebo subjektu, ktorý je na to oprávnený

1. Ak žiadosť nepredkladá samotný dlžník, osoba alebo subjekt, ktorý žiada o vyhlásenie platobnej neschopnosti, musí v žiadosti odôvodniť pôvod, povahu a výšku svojej pohľadávky alebo svoju zodpovednosť za pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, a to v závislosti od daného prípadu, a musí poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré môže mať o aktívach a pasívach dlžníka.

2. Žiadateľ musí takisto poskytnúť všetky dôkazné prostriedky, ktoré má k dispozícii, a okrem toho musí predvolať svedkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v článku 511 Občianskeho súdneho poriadku.“

Dátum začatia postupu a lehoty

Dátum začatia konania a lehoty na podanie námietok a/alebo vydanie rozhodnutí a rozhodnutie o vyhlásení konkurzu sú v zásade stanovené v článkoch 4, 27 až 30, 35 a 36 rozhodnutia CIRE:

„Článok 4

Dátum vyhlásenia platobnej neschopnosti a začiatok konania

1. Vždy, keď môže byť dôležitým faktorom presnosť, odkazy v tomto zákonníku na dátum vyhlásenia platobnej neschopnosti sa vykladajú ako čas, keď bol vynesený príslušný rozsudok.

2. Všetky lehoty uvedené v tomto zákonníku, ktoré sa začínajú insolvenčným konaním ako konečný bod, sa vzťahujú aj na obdobie od tohto dátumu do vyhlásenia platobnej neschopnosti.

3. Ak je v konaniach, ktoré by mali byť pozastavené v súlade s článkom 8 ods. 2, vyhlásená platobná neschopnosť z dôvodu prebiehajúceho konania proti tomu istému dlžníkovi, začiatočný dátum sa použije na účely lehôt uvedených v predchádzajúcom odseku. To isté platí v prípade prerušenia starších konaní z dôvodu uplatnenia článku 264 ods. 3 písm. b).“

„Článok 27

Predbežné posúdenie

1. V deň distribúcie, alebo ak to nie je možné, do tretieho pracovného dňa po ňom sudca:

a) vydá predbežné zamietnutie žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ak je zjavne neopodstatnená alebo ak sa jasne vyskytli neodvratné výnimky spôsobujúce oneskorenie, o ktorých by mal sudca vedieť ex offo;

b) poskytne žiadateľovi najviac päť dní na nápravu odstrániteľných nedostatkov v žiadosti, pričom v opačnom prípade bude žiadosť zamietnutá, a to najmä v prípade, že jej chýbajú právne požiadavky alebo ak k nej nie sú priložené potrebné dokumenty v prípadoch, keď takéto nepriloženie dokumentov nie je riadne odôvodnené.

2. V prípade žiadostí o platobnú neschopnosť sa predbežné rozhodnutia o zamietnutí, ktoré sa úplne alebo čiastočne nezakladajú na absencii dokumentov požadovaných v článku 24 ods. 2 písm. a), zverejnia na webovom sídle Citius v lehote stanovenej v článku 38 ods. 8 a budú obsahovať informácie uvedené v článku 37 ods. 8.“

„Článok 28

Okamžité vyhlásenie platobnej neschopnosti

Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti, predpokladá sa, že uznal svoju platobnú neschopnosť, ktorá sa musí vyhlásiť do tretieho pracovného dňa po distribúcii pôvodnej žiadosti alebo v prípade, že existujú opraviteľné chyby, po ich opravení.“

„Článok 29

Doručenie veci dlžníkovi

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 3, ak žiadosť nepodal dlžník a neexistuje žiadny dôvod na predbežné zamietnutie, sudca doručí osobnú vec dlžníkovi v lehote stanovenej v predchádzajúcom článku.

2. Po doručení veci je dlžník informovaný o pokutách ustanovených v odseku 5 nasledujúceho článku a že dokumenty uvedené v článku 24 ods. 1 musia byť pripravené na okamžité zaslanie správcovi, ak by bola platobná neschopnosť vyhlásená.“

„Článok 30

Námietka zo strany dlžníka

1. Dlžník môže podať námietku do desiatich dní, pričom v takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 25 ods. 2.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúceho odseku, je dlžník pri podávaní námietky povinný pod hrozbou sankcie za neprijatie uvedenej námietky poskytnúť zoznam svojich piatich najväčších veriteľov s vylúčením žiadateľa a uviesť ich príslušné bydlisko.

3. Námietka zo strany dlžníka proti požadovanému vyhláseniu platobnej neschopnosti môže byť založená na neexistencii skutočnosti, z ktorej žiadosť vychádza, alebo na neexistencii situácie platobnej neschopnosti.

4. Je povinnosťou dlžníka dokázať platobnú schopnosť na základe zákonne požadovaného účtovníctva, v prípade potreby, riadne organizovaného a správne predloženého, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 ods. 3.

5. Ak sa neupustí od vypočutia dlžníka v súlade s článkom 12 a dlžník nepodá námietku, skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti sa považujú za riadne akceptované a platobná neschopnosť sa vyhlási v pracovný deň po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1, ak takéto skutočnosti spĺňajú niektorú zo situácií uvedených v písmenách článku 20 ods. 1.“

„Článok 35

Diskusia a súdne pojednávanie

1. Ak dlžník podal námietku alebo ak sa neupustilo od pojednávania, bezodkladne sa naplánuje diskusia a pojednávanie na jeden z piatich nasledujúcich dní a žiadateľ, dlžník a všetci zákonne vymenovaní riaditelia alebo riaditelia uvedení v počiatočnej žiadosti sa informujú o tom, aby sa osobne dostavili alebo aby zabezpečili riadne právne zastúpenie.

2. Ak sa dlžník alebo vymenovaný zástupca nezúčastnia, skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti sa považujú za prijaté, ak sa neupustilo od vypočutia dlžníka v súlade s článkom 12.

3. Ak nenastane situácia opísaná v predchádzajúcom odseku, neúčasť žiadateľa alebo zástupcu sa považuje za rovnocenné stiahnutiu žiadosti.

4. Sudca bezodkladne zaznamená, v závislosti od prípadu, buď rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti, ak skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti patria pod článok 20 ods. 1, alebo rozhodnutie rovnocenné stiahnutiu žiadosti.

5. Ak sa zúčastnia obidve strany alebo iba žiadateľ, či jeho zástupca, ale upustilo sa od pojednávania dlžníka, sudca vydá príkaz na identifikáciu predmetu sporu a uvedenie dôkazných prostriedkov.

6. Následne sa rozhodne o predložených pohľadávkach a okamžite sa predložia dôkazy.

7. Po ukončení predloženia dôkazov sa uskutočnia prednesy účastníkov konania a súd potom vydá rozsudok.

8. Ak nemožno rozsudok vyniesť okamžite, doručí sa do piatich dní.“

„Článok 36

Rozsudok vyhlasujúci platobnú neschopnosť

1. V rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti sudca:

a) uvedie dátum a čas príslušného rozhodnutia a uvedené rozhodnutie sa bude považovať za vynesené na poludnie v prípade, že čas nebude uvedený;

b) identifikuje platobne neschopného dlžníka a uvedie jeho sídlo alebo bydlisko;

c) uvedie a určí bydlisko riaditeľov dlžníka, právne vymenovaných a účinne zastávajúcich takúto funkciu, ako aj bydlisko dlžníka, ak je týmto dlžníkom fyzická osoba;

d) vymenuje konkurzného správcu a uvedie jeho profesijnú adresu;

e) rozhodne, že konkurznú podstatu bude spravovať dlžník, ak sú splnené požiadavky uvedené v článku 224 ods. 2;

f) rozhodne, že dlžník okamžite zašle správcovi dokumenty uvedené v článku 24 ods. 1, ktoré v spise stále chýbajú;

g) požaduje zabavenie účtovných dokumentov dlžníka a všetkých aktív, aj keď sú zaistené, zastavené alebo akýmkoľvek spôsobom spojené alebo držané bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 150 ods. 1, a ich okamžité odovzdanie správcovi;

h) nariaďuje, aby sa veci, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k trestnému činu, odovzdali prokuratúre na vyvodenie dôsledkov;

i) ak má k dispozícii informácie odôvodňujúce začatie konania o preskúmaní viny na platobnej neschopnosti, vyhlasuje začatie takéhoto konania v plnom alebo obmedzenom rozsahu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 187;

j) stanoví lehotu 30 dní na podanie námietky;

l) radí veriteľom, že sú povinní bezodkladne informovať správcu o akýchkoľvek skutočných zárukách, z ktorých čerpajú výhody;

m) informuje dlžníkov platobne neschopnej strany, že platby, ktoré sú povinní uhradiť, sa uhrádzajú správcovi a nie platobne neschopnej strane;

n) v nasledujúcich 45 až 60 dňoch stanoví dátum a čas konania schôdze veriteľov, ako sa uvádza v článku 156, ktorá sa označuje ako schôdza na hodnotenie správy, alebo z náležitých dôvodov oznámi, že sa tejto schôdze vzdáva.

2. Ustanovenia záverečnej časti odseku 1 písm. n) sa neuplatňujú v prípadoch, keď sa očakáva predloženie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti alebo ak sa rozhodne, že správu o platobnej neschopnosti má prevziať dlžník.

3. V prípadoch, keď nie je stanovený žiadny termín na usporiadanie hodnotiacej schôdze v súlade s odsekom 1 písm. n) a ktorákoľvek zainteresovaná strana v lehote stanovenej na prihlasovanie pohľadávok požiada súd, aby zvolal takúto schôdzu, sudca stanoví deň a čas schôdze, a to 45 až 60 dní od vydania rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť.

4. V prípadoch, keď nie je stanovený žiadny termín na usporiadanie hodnotiacej schôdze v súlade s odsekom 1 písm. n), sa lehoty stanovené v tomto zákonníku vypočítajú s ohľadom na usporiadanie tejto schôdze s ohľadom na 45. deň po dátume rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť.

5. Sudca, ktorý sa rozhodol nezorganizovať schôdzu na posúdenie správy, musí v čase rozsudku prispôsobiť časový rozvrh konania tejto skutočnosti, pričom musí zohľadniť konkrétny prípad.“

Oznámenie a zverejnenie rozsudku

Pravidlá oznamovania a zverejňovania rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť sú stanovené v článkoch 37 a 38 CIRE:

„Článok 37

Oznámenie rozsudku a predvolania

1. Riaditelia dlžníka, ktorých bydlisko bolo uvedené, sú o rozsudku oboznámení osobne v súlade s procesným právom o predvolaní a spôsobom stanoveným v procesnom práve o predvolaní. Zašlú sa im aj kópie pôvodnej žiadosti.

2. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek oznámenia, ktoré sa podľa pracovnoprávnych predpisov zdajú byť potrebné, najmä pokiaľ ide o fond na zaručenie miezd, prokurátora, inštitút sociálneho zabezpečenia, žiadateľ o vyhlásenie platobnej neschopnosti a dlžník sú takisto informovaní o rozsudku za podmienok ustanovených na predvolanie, ak ešte rozsudok nebol podľa postupu doručený dlžníkovi osobne alebo výboru pracovníkov, ak je dlžník vlastníkom spoločnosti.

3. Piati najväčší známi veritelia, s výnimkou žiadateľa, sú informovaní v súlade s ustanoveniami odseku 1 alebo doporučeným listom v závislosti od toho, či majú alebo nemajú obvyklý pobyt, sídlo alebo bydlisko v Portugalsku.

4. Známi veritelia, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových úradov a orgánov sociálneho zabezpečenia týchto členských štátov, sú o tom okamžite informovaní doporučeným listom v súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015.

5. Ak existujú pohľadávky v mene štátu, verejných inštitúcií, ktoré nie sú verejnými spoločnosťami ani inštitúciami sociálneho zabezpečenia, takéto subjekty sú informované doporučeným listom.

6. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nevylučujú možnosť oznámenia a predvolania elektronickými prostriedkami v súlade s ministerským vykonávacím nariadením vydaným ministerstvom spravodlivosti.

7. Ostatní veritelia a ostatné zainteresované strany sú informované vyhláškou s päťdňovou lehotou odkladu, ktorá sa zverejní v sídle alebo na mieste bydliska dlžníka, v zariadeniach dlžníka a na samotnom súde a v oznámení uverejnenom na webovom sídle Citius.

8. Vo verejných oznámeniach uvedených v predchádzajúcom odseku sa musí uvádzať číslo prípadu, lehota odkladu a možnosť odvolať sa alebo vzniesť námietky a musia obsahovať informácie uvedené v článku 36 písm. a) až e) a i) až n), pričom sa uvedie, že lehota na odvolanie, podanie námietky a prihlásenie pohľadávok začína plynúť až na konci lehoty odkladu a uvedená lehota odkladu sa počíta od dátumu uverejnenia oznámenia uvedeného v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 38

Zverejnenie a registrácia

[…]

2. Vyhlásenie platobnej neschopnosti a vymenovanie správcu sa automaticky registruje na základe príslušného osvedčenia zaslaného na tento účel sekretariátom:

a) v občianskom registri, ak je dlžníkom fyzická osoba;

b) v obchodnom registri, ak existujú skutočnosti týkajúce sa platobne neschopného dlžníka, ktoré sú predmetom takejto registrácie;

c) u subjektu zodpovedného za akýkoľvek iný typ registrácie, ktorá sa môže vzťahovať na dlžníka.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 43 ods. 5 Zákonníka o registrácii budov, sa vyhlásenie o platobnej neschopnosti zaznamenáva aj v stavebnom registri vo vzťahu k majetku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, na základe súdneho osvedčenia konečného rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti, ak registračná služba nemá prístup k potrebným informáciám prostredníctvom elektronických prostriedkov, a takisto na základe vyhlásenia vydaného správcom, ktorý identifikoval majetok.

4. Ak sa registrácia stanovená v predchádzajúcom odseku vykonáva predbežne, robí sa tak na základe informácií na elektronickej stránke súdu v súlade s odsekom 6 písm. b) a na základe vyhlásenia vydaného správcom, ktorý identifikoval majetok.

5. Ak existuje záznam o nadobudnutí alebo uznaní nároku na majetok alebo o samotnom vlastníctve v prospech inej osoby, ako je platobne neschopná strana, pokiaľ ide o majetok, ktorý tvorí konkurznú podstatu, musí správca priložiť osvedčenie s takýmito záznamami k spisu.

6. Sekretariát:

a) automaticky registruje vyhlásenie platobnej neschopnosti a vymenovanie správcu do počítačového registra prípadov presadzovania práva stanovených v Občianskom súdnom poriadku;

b) zaznamenáva začlenenie týchto informácií a lehotu poskytnutú na vznesenie pohľadávky na elektronickej stránke súdu;

c) oznámi banke Banco de Portugal vyhlásenie o platobnej neschopnosti, aby mohla vykonať potrebnú registráciu vo svojej centrálnej databáze úverového rizika.

7. Profesionálna adresa správcu sa uvedie pri registrácii vymenovania uvedeného správcu.

8. Akékoľvek zverejnenie a registrácia rozsudku sa uskutoční do piatich dní.

9. O zverejnenie a verejnú registráciu rozhodnutia o začatí zahraničného insolvenčného konania a prípadne rozhodnutia, ktorým sa vymenúva správca, ako sa uvádza v článkoch 28 a 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015, sa musí požiadať na portugalskom súde v oblasti, kde sa nachádza sídlo dlžníka, alebo ak by to tak nebolo, na obchodnom súde v Lisabone. Súd môže vyžadovať úradný preklad vyhotovený osobou, ktorá je na tento účel spôsobilá v súlade s právnymi predpismi členského štátu Európskej únie.

10. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, ak sa v právnych predpisoch štátu, v ktorom bolo vyhlásené insolvenčné konanie, stanovujú predpisy o registrácii, ktoré nie sú stanovené v právnych predpisoch Portugalska, registrácia sa určí na základe tých, ktoré sú im najviac podobné.

11. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9, zverejnenie podľa článku 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 bude automaticky určené príslušným registračným oddelením, ak dlžník vlastní zariadenie so sídlom v Portugalsku.“

Ochranné opatrenia

Možnosť nariadiť ochranné opatrenia sa stanovuje v článku 31 CIRE:

„Článok 31

Ochranné opatrenia

1. Ak existuje opodstatnená obava, že môže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, sudca automaticky alebo na žiadosť žiadateľa nariadi ochranné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné alebo vhodné s cieľom zastaviť znehodnocovanie majetku dlžníka, až do vynesenia rozsudku.

2. Ochranné opatrenia môžu pozostávať z vymenovania dočasného zákonného správcu s výlučnou právomocou spravovať konkurznú podstatu dlžníka alebo pomáhať dlžníkovi pri jej správe.

3. Vykonávanie ochranných opatrení sa môže uskutočniť ešte pred oznámením dlžníka, ak sa takéto včasné konanie považuje za nevyhnutné, aby sa zabránilo ohrozeniu užitočného účinku. Uvedené oznámenie sa však v nijakom prípade nesmie zaslať viac ako desať dní po lehote, ktorá by sa inak uplatnila.“

OSOBITNÝ POSTUP REVITALIZÁCIE

Podmienky začatia osobitného postupu revitalizácie stanovené v článku 1 ods. 2 CIRE:

Druhým uvedeným postupom stanoveným v článku 1 ods. 2 CIRE je osobitný postup revitalizácie (PER – Processo Especial de Revitalização), ktorý môže požadovať spoločnosť, ktorá má hospodárske ťažkosti alebo sa nachádza v situácii bezprostrednej platobnej neschopnosti.

Účel a formality osobitného postupu revitalizácie

Účel osobitného postupu revitalizácie, žiadosť o jeho začatie, s tým spojené formality a pojem zložitá hospodárska situácia sa upravuje v článkoch 17-A, 17-B a 17-C CIRE.

„Článok 17-A

Účel a povaha osobitného postupu revitalizácie

1. Účelom osobitného postupu revitalizácie je umožniť spoločnosti, ktorá sa preukázateľne nachádza v ťažkej hospodárskej situácii alebo v bezprostrednom nebezpečenstve platobnej neschopnosti, ale ktorá sa ešte stále môže ozdraviť, aby rokovala so svojimi príslušnými veriteľmi a aby bola schopná s nimi uzavrieť dohodu, ktorá povedie k revitalizácii spoločnosti.

2. Postup uvedený v predchádzajúcom odseku môže použiť ktorákoľvek spoločnosť, ktorá prostredníctvom písomného a podpísaného vyhlásenia potvrdí, že spĺňa podmienky potrebné na revitalizáciu, a predloží ďalšie vyhlásenie, ktoré je podpísané certifikovaným účtovníkom alebo štatutárnym audítorom najneskôr 30 dní pred tým, a to vždy, keď je to z právneho hľadiska potrebné, čím sa dosvedčí, že spoločnosť sa v súčasnosti nenachádza v platobnej neschopnosti podľa kritérií stanovených v článku 3.

3. Osobitný postup revitalizácie má naliehavú povahu a uplatňujú sa všetky pravidlá stanovené v tomto kódexe, ktoré nie sú nezlučiteľné s jeho povahou.“

„Článok 17-B

Pojem zložitá hospodárska situácia

Na účely tohto zákonníka je spoločnosť v zložitej hospodárskej situácii, keď čelí vážnym problémom rýchlo plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity alebo neschopnosti získať úver.“

„Článok 17-C

Žiadosť a formality

1. Osobitný postup revitalizácie sa začína na žiadosť spoločnosti a veriteľa alebo veriteľov, ktorí nemajú osobitný vzťah k spoločnosti, majú súvisiace pohľadávky, ktoré nie sú v druhom rade, a to vo výške minimálne 10 % podľa odseku 3 písm. b), prostredníctvom písomného vyhlásenia o začatí rokovaní vedúcich k oživeniu spoločnosti prostredníctvom schváleného plánu ozdravenia.

2. Vyhlásenie uvedené v predchádzajúcom odseku podpíšu všetky príslušné osoby s uvedením dátumu.

3. Spoločnosť informuje príslušný súd o vyhlásení platobnej neschopnosti v návrhu, v ktorom vysvetlí svoju žiadosť, ako sa uvádza v odseku 1, spolu s týmito dokumentmi:

a) písomné vyhlásenie uvedené vyššie;

b) kópiu dokumentov uvedených v článku 24 ods. 1, ktoré zostávajú k dispozícii na sekretariáte na konzultáciu pre veriteľov počas celého postupu;

c) navrhovaný plán ozdravenia, ktorý bude sprevádzať minimálne opis majetku spoločnosti, či jej finančná a úverová situácia.

4. Po prijatí žiadosti uvedenej v predchádzajúcom odseku sudca prostredníctvom úradného príkazu bezodkladne vymenuje dočasného súdneho správcu, pričom ustanovenia článkov 32 až 34 sa uplatnia mutatis mutandis.

5. Spoločnosť sa bezodkladne informuje o úradnom príkaze uvedenom v predchádzajúcom odseku, pričom sa ustanovenia článkov 37 až 38 uplatnia mutatis mutandis.

6. Na odôvodnenú žiadosť spoločnosti a veriteľa alebo veriteľov, ktorí majú pri dodržaní ustanovení odseku 1 pohľadávky aspoň v hodnote 5 % nahlásených pohľadávok, alebo na základe odôvodnenej žiadosti spoločnosti, môže sudca znížiť limit 10 % uvedený v odseku 1, pričom sa pri posudzovaní žiadosti zohľadňuje celková výška nahlásených pohľadávok a zloženie všetkých veriteľov.

7. K spisom sa automaticky alebo na žiadosť dočasného súdneho správcu pripoja osobitné postupy revitalizácie, ktoré predložili obchodné spoločnosti, s ktorými je spoločnosť v kontrolnom alebo skupinovom vzťahu podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach. Takúto žiadosť môže podať ktorákoľvek zo spoločností za okolností, ktoré viedli k osobitnému postupu revitalizácie.

8. Pripojenie uvedené v predchádzajúcom odseku sa môže požadovať len do začiatku lehoty na rokovania, ako sa stanovuje v článku 17-D ods. 5 v rámci postupu, ku ktorému musia byť pripojené všetky ostatné dokumenty, s ustanoveniami článku 86 ods. 4 pri uplatnení mutatis mutandis.“

V článkoch 17-D až 17-I CIRE týkajúcich sa osobitných postupov revitalizácie sa okrem toho stanovujú:

• následné procesné etapy (napr. pozvanie všetkých veriteľov, ktorí nepodpísali vyhlásenie, ktoré viedlo k začatiu konania, aby sa zúčastnili na rokovaniach na účely revitalizácie),
• účinky (napr. postup bráni začatiu akýchkoľvek ďalších opatrení na vymáhanie dlhov voči dlžníkovi),
• ukončenie rokovaní so schválením plánu ozdravenia, ktoré viedli k revitalizácii, alebo bez schválenia plánu,
• záruky dohodnuté medzi dlžníkom a veriteľmi,
• schválenie mimosúdnych dohôd na ozdravenie dlžníka.

OSOBITNÝ POSTUP DOHODY O PLATBÁCH

Podmienky začatia osobitného postupu dohody o platbách stanovené v článku 1 ods. 3 CIRE:

Tretím postupom uvedeným v článku 1 ods. 3 CIRE je osobitný postup dohody o platbách stanovený v článkoch 222-A až 222-J CIRE.

Osobitný postup dohody o platbách má naliehavú povahu a môže sa použiť vo vzťahu k akémukoľvek dlžníkovi, ktorý nie je spoločnosťou a je potvrdené, že sa nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť.

Podľa článku 222-B CIRE je dlžník v zložitej hospodárskej situácii, keď čelí vážnym problémom rýchlo plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity alebo neschopnosti získať úver.

Tento osobitný postup sa začína:

• písomným vyhlásením dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov, v ktorom požadujú svoje želanie začať rokovania vedúce k vypracovaniu dohody o platbách,

alebo

• predložením mimosúdnej dohody podpísanej dlžníkom a veriteľmi, ktorí zastupujú aspoň väčšinu hlasov.

Uvedené vyhlásenie alebo dohoda spolu so zoznamom veriteľov a zoznamom všetkých prebiehajúcich krokov na vymáhanie dlhu sa predkladá súdu. Po prijatí vyhlásenia alebo dohody súd vymenuje dočasného súdneho správcu.

Bezodkladne po tom, ako bol dlžník informovaný o úradnom príkaze, ktorým sa vymenoval dočasný súdny správca, musí dlžník poslať doporučený list všetkým veriteľom, ktorí nepodpísali počiatočné vyhlásenie alebo dohodu, a vyzvať ich k účasti. V prípadoch, keď dlžník predložil mimosúdnu dohodu o platbách, sekretariát to oznámi veriteľom, ktorí sa na takejto dohode nezúčastnili a ktorí sú uvedení na zozname pohľadávok nahlásených dlžníkom.

Po zverejnení úradného nariadenia, ktorým sa vymenúva dočasný súdny správca, na webovom sídle Citius má potom každý veriteľ 20 dní na prihlásenie pohľadávok u uvedeného súdneho správcu.

Dočasný súdny správca potom zostaví zoznam pohľadávok a predloží ich sekretariátu súdu. Tento zoznam sa takisto zverejní na webovom sídle Citius. Proti zoznamu možno vzniesť námietky do piatich pracovných dní.

Účinky na iné postupy sú tieto:

• Po začatí osobitného postupu dohody o platbách a následnom vymenovaní dočasného súdneho správcu nemožno proti dlžníkovi podať inú žalobu na vymáhanie dlhov.
• Zabraňuje sa pozastaveniu poskytovania základných verejných služieb.
• Akékoľvek insolvenčné konanie, pri ktorom sa predtým požadovalo vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka, sa pozastavuje za predpokladu, že v tomto konaní nebolo vynesené rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti (zrušené okamžite po schválení platobnej zmluvy).
• Prebiehajúce opatrenia na ozdravenie sa pozastavujú (zrušené bezodkladne po schválení dohody o platbách, okrem prípadov, keď sa v uvedenej dohode ustanovuje ich pokračovanie).
• Premlčacie alebo prekluzívne lehoty, ktoré dlžník môže napadnúť, sa pozastavujú.

Po začatí konania je dlžníkovi zakázané vykonávať činnosti osobitného významu bez predchádzajúceho súhlasu súdneho správcu.

Rokovania medzi dlžníkom a veriteľmi sa riadia podmienkami dohodnutými medzi všetkými zúčastnenými stranami, alebo ak takáto dohoda neexistuje, pravidlami vymedzenými dočasným súdnym správcom.

Keď sa rokovania ukončia jednomyseľným schválením dohody o platbe, ktorá sa týka všetkých veriteľov, musí byť uvedená dohoda podpísaná všetkými a musí byť okamžite priložená k súboru na schválenie alebo zamietnutie sudcom.

Ak sa rokovania skončia schválením dohody o platbe, ale bez zapojenia všetkých veriteľov, uvedená dohoda sa zašle súdu na schválenie alebo zamietnutie sudcom a zverejní sa na webovom sídle Citius. Zainteresované strany majú potom desať dní od dátumu uverejnenia, aby požiadali o neschválenie plánu.

Dohoda o platbe sa považuje za schválenú, ak:

• ju odhlasujú veritelia, ktorých pohľadávky predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých pohľadávok týkajúcich sa hlasovacích práv uvedených v zozname pohľadávok, a získa väčšinu zodpovedajúcu viac ako dvom tretinám všetkých odovzdaných hlasov a viac ako polovica odovzdaných hlasov zodpovedá pohľadávkam, ktoré nie sú v druhom rade, pričom zdržania hlasovania sa nevezmú do úvahy,

alebo

• získa väčšinu hlasov veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu všetkých pohľadávok týkajúcich sa hlasovacích práv, a viac ako polovica týchto hlasov zodpovedá pohľadávkam, ktoré nie sú v druhom rade, pričom zdržania hlasovania sa nevezmú do úvahy.

Ak dlžník alebo väčšina veriteľov dospejú k záveru, že nie je možné dosiahnuť dohodu alebo že by bolo potrebné predlžiť lehotu dvoch mesiacov na ukončenie rokovaní, proces rokovania sa ukončí. Ak nedôjde k dohode, ukončenie konania vedie k zrušeniu všetkých jeho vplyvov na dlžníka, ak sa uvedený dlžník stále nenachádza v situácii platobnej neschopnosti. Ukončenie konania inak povedie k platobnej neschopnosti dlžníka.

Záruky dohodnuté s dlžníkom počas osobitného postupu dohody o platbách s cieľom poskytnúť uvedenému dlžníkovi finančné prostriedky na pokračovanie jeho činnosti sa zachovávajú aj vtedy, keď sa na konci konania vyhlási platobná neschopnosť dlžníka v lehote dvoch rokov. Veritelia, ktorí počas konania financovali činnosť dlžníka s cieľom dodržať dohodu o platbách, okrem toho využívajú výhodu všeobecného oprávnenia na vlastníctvo majetku, ktoré im bolo udelené pred všeobecným oprávnením na vlastníctvo majetku, ktoré bolo udelené pracovníkom.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V článku 46 CIRE sa uvádza, ktorý majetok je predmetom konkurznej podstaty:

„Článok 46

Pojem konkurzná podstata

1. Konkurzná podstata je určená na uspokojenie pohľadávok veriteľov týkajúcich sa platobnej neschopnosti po zaplatení ich vlastných dlhov, a pokiaľ nie je stanovené inak, vzťahuje sa na celý majetok dlžníka ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti, ako aj na aktíva a nároky, ktoré dlžník nadobudol v priebehu konania.

2. Majetok, ktorý je oslobodený od zaistenia, je zahrnutý do konkurznej podstaty len vtedy, ak ho dlžník dobrovoľne predloží a ich nezaistiteľnosť nie je absolútna.

V tejto súvislosti sa v článku 736 portugalského Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že okrem tovaru oslobodeného od zaistenia osobitným ustanovením sú úplne nezaistiteľné aj tieto položky: nescudziteľné položky a nároky; majetok vo verejnom vlastníctve štátu a iných verejných právnických osôb; predmety, ktorých zaistenie by bolo neprístojné z hľadiska dobrých zvykov alebo ktoré by si vyžadovalo ekonomické zdôvodnenie v dôsledku ich zníženej obchodnej hodnoty; predmety osobitne určené na verejné uctievanie; hroby; nástroje a predmety, ktoré sú nevyhnutné pre osoby so zdravotným postihnutím a na liečbu pacientov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Tieto právomoci sú stanovené v článkoch 223 až 224 CIRE.

Správa zo strany dlžníka

„Článok 223

Obmedzenie na spoločnosti

Ustanovenia sa vzťahujú iba na prípady, keď sa konkurzná podstata vzťahuje na spoločnosť.“

„Článok 224

Predpoklady pre správu zo strany dlžníka

1. V rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti môže sudca rozhodnúť o tom, že konkurznú podstatu bude spravovať dlžník.

2. Na rozhodnutie uvedené v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú tieto predpoklady:

a) o takúto správu požiadal dlžník;

b) dlžník už predložil alebo sa zaviazal predložiť do 30 dní od rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť plán na prekonanie platobnej neschopnosti, ktorým sa zabezpečí kontinuita činností spoločnosti;

c) neexistuje dôvod na obavy v súvislosti s oneskorením pri riešení prípadu alebo inými nevýhodami pre veriteľov;

d) žiadateľ o platobnú neschopnosť dá svoj súhlas, ak uvedený žiadateľ nie je dlžníkom.

3. Správa sa takisto zveruje dlžníkovi, ak o to dlžník požiadal, a veritelia sa tak na hodnotiacej schôdzi alebo na schôdzi, ktorá jej predchádza, rozhodujú bez ohľadu na to, či existujú predpoklady uvedené v odseku 2 písm. c) a d), pričom lehota ustanovená v odseku 2 písm. b) sa počíta odo dňa rozhodnutia veriteľov.“

Vymenovanie a postavenie správcu

Právomoci správcu konkurznej podstaty a požadované kvalifikácie sú stanovené v článkoch 52, 53 a 55 CIRE:

„Článok 52

Vymenovanie sudcom a postavenie

1. Sudca je oprávnený vymenovať správcu.

2. Na vymenovanie správcu sa vzťahujú ustanovenia článku 32 ods. 1, ale sudca môže zohľadniť aj informácie poskytnuté dlžníkom alebo veriteľským výborom, ak existujú, alebo veriteľmi. Platí to aj v prípade, ak sa konkurzná podstata vzťahuje na spoločnosť, ktorá má fungujúcu prevádzkareň alebo prevádzkarne, alebo ak sú insolvenčné konania obzvlášť zložité a v prvom označení sa uprednostňuje dočasný súdny správca, ktorý vykonáva povinnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti.

3. Postup prijímania do úradných zoznamov, ako aj postavenie správcu sú stanovené v osobitnom zákone bez toho, aby boli tým dotknuté ustanovenia tohto zákonníka.

4. Ak je insolvenčné konanie obzvlášť zložité alebo ak sa od správcu vyžadujú osobitné znalosti, sudca môže automaticky alebo na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vymenovať viac ako jedného správcu. Ak je takáto žiadosť podaná, je zodpovednosťou žiadateľa predložiť riadne odôvodnený návrh týkajúci sa správcu, ktorý sa má vymenovať, ako aj odmeniť takto navrhovaného správcu, ak by bol tento správca vymenovaný a konkurzná podstata by nepostačovala na zabezpečenie takejto odmeny.

5. V prípade nezhody medzi správcom, ktorého vymenoval sudca podľa odseku 1, a správcami, ktorí boli vymenovaní na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany, ak dôjde k bezvýchodiskovej situácii, bude mať prednosť posudok správcu vymenovaného sudcom.

6. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, ktorá je podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach v kontrolnom alebo skupinovom vzťahu s inými spoločnosťami, v súvislosti s ktorými bolo navrhnuté insolvenčné konanie, sudca môže automaticky alebo na žiadosť dlžníka alebo veriteľov vymenovať jediného správcu pre všetky spoločnosti. V takom prípade je sudca takisto vo všeobecnosti povinný vymenovať ďalšieho správcu s povinnosťami obmedzenými na ohodnotenie pohľadávok prihlásených medzi dlžníkmi v tej istej skupine, a to bezprostredne po potvrdení existencie týchto pohľadávok prvým správcom.

„Článok 53

Výber iného správcu zo strany veriteľov

1. Za podmienky, že pred hlasovaním je dokument potvrdzujúci prijatie návrhu priložený k spisu, môžu veritelia na schôdzi veriteľov po vymenovaní správcu zvoliť na túto pozíciu inú osobu, či už je, alebo nie je zapísaná v oficiálnom zozname, a rozhodnúť o jeho odmene prostredníctvom schválenia, a to získaním väčšiny vydaných voličov a hlasov. Zdržania sa hlasovania sa neberú do úvahy.

2. Voľba osoby, ktorá nie je zapísaná v úradnom zozname, sa môže uskutočniť iba v opodstatnených prípadoch z dôvodu veľkosti spoločnosti v insolvenčnom konaní, osobitnej povahy oblasti činnosti spoločnosti alebo zložitosti prípadu.

3. Sudca môže odmietnuť vymenovať osobu zvolenú veriteľmi za správcu ako náhradu za súčasného správcu, ak sa tento sudca domnieva, že táto osoba nemá dobrú povesť alebo spôsobilosť na výkon tohto postavenia, že odmena schválená veriteľmi je zjavne neprimeraná, alebo ak dotknutá osoba nie je zapísaná v úradnom zozname, neexistuje žiadna zo situácií uvedených v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 55

Povinnosti a vykonávanie povinností

1. Okrem iných takto zverených úloh je zodpovednosťou správcu v spolupráci a pod dohľadom veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje:

a) pripravovať úhradu dlhov platobne neschopnej strany pomocou peňazí, ktoré sú k dispozícii v konkurznej podstate, konkrétnejšie prostredníctvom súm získaných z odpredaja aktív tejto konkurznej podstaty, pričom za vykonanie odpredaja je zodpovedný správca;

b) medzitým zabezpečuje zachovanie a využívanie nárokov platobne neschopnej strany a pokračovanie činnosti spoločnosti, ak by to tak bolo, s cieľom čo najviac predchádzať zhoršeniu jej hospodárskej situácie.

2. Bez toho, aby boli dotknuté prípady povinného použitia právneho zastúpenia alebo potreby predchádzajúceho súhlasu veriteľského výboru, vykonáva povinnosti tejto funkcie správca osobne. Správca môže písomne delegovať konkrétne opatrenia na iného správcu s aktuálnou registráciou v úradných zoznamoch.

3. Pri výkone svojich povinností môže správcovi na vlastnú zodpovednosť pomáhať odborný alebo iný pomocný personál, či už platený, alebo neplatený, a to vrátane samotného dlžníka, po predchádzajúcej dohode s veriteľským výborom alebo sudcom, ak takýto výbor neexistuje.

4. Správca môže na určitý alebo neurčitý čas najať pracovníkov potrebných na likvidáciu konkurznej podstaty alebo na pokračovanie v činnostiach spoločnosti. Platnosť nových zmlúv však uplynie po konečnom zatvorení prevádzky, v ktorej pracovníci takúto službu poskytujú, alebo ak nie je dohodnuté inak, v čase prevodu.

5. Správca je takisto zodpovedný včas poskytnúť veriteľskému výboru a súdu všetky informácie potrebné na správu a likvidáciu konkurznej podstaty.

6. Na žiadosť správcu a vždy, keď správca nemá priamy prístup k požadovaným informáciám, sudca nariadi všetkým verejným subjektom a úverovým inštitúciám, aby na základe svojich záznamov poskytli informácie, ktoré sa považujú za potrebné alebo užitočné na účely konania, presnejšie v súvislosti s majetkom, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

7. Za odmeňovanie správcu uvedeného v poslednej časti odseku 2 je zodpovedný správca, ktorý takúto prácu delegoval, a práve tento správca je zodpovedný za opatrenia prijaté delegovaným správcom v rámci delegovania právomocí uvedených v tom istom odseku.

8. Správca má na základe dohody s veriteľským výborom právo upustiť, vybavovať alebo podmieňovať prístup v akejkoľvek súdnej veci, ktorej stranou je platobne neschopná strana alebo konkurzná podstata.“

Súdny dohľad

Sudca dohliada na činnosť správcu konkurznej podstaty v súlade s článkom 58 CIRE:

„Článok 58

Dohľad zo strany sudcu

Správca vykonáva svoje povinnosti pod dohľadom sudcu, ktorý môže kedykoľvek požadovať informácie o akejkoľvek záležitosti alebo predloženie správy o vykonaných činnostiach a stave správy a likvidácie.“

Veriteľský výbor má takisto právomoci dohliadať na činnosť správcu v súlade s článkom 68 CIRE.

Odmena správcu

Odmena správcu sa určuje v súlade s článkom 60 CIRE:

„Článok 60

Odmena

1. Správca vymenovaný sudcom má nárok na odmenu stanovenú v jeho podmienkach a na náhradu výdavkov, ktoré považoval za užitočné alebo nevyhnutné.

2. Ak je správca zvolený na schôdzi veriteľov, jeho odmena je stanovená v príslušnom rozhodnutí.

3. Správca, ktorý predtým nesúhlasil s odmenou stanovenou na schôdzi veriteľov za vypracovanie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, za správu spoločnosti po schôdzi na hodnotenie správy alebo za dohľad nad schváleným plánom na prekonanie platobnej neschopnosti, môže vystúpiť z funkcie za predpokladu, že tak urobí na príslušnej schôdzi, na ktorej sa prijíma rozhodnutie.“

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Pohľadávky z konkurznej podstaty sa môžu započítať voči dlhom uvedenej konkurznej podstaty, ak sú splnené požiadavky článku 99 CIRE:

„Článok 99

Započítanie

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto zákonníka, môžu osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti po vyhlásení platobnej neschopnosti započítať svoje pohľadávky voči konkurznej podstate, ak je splnená aspoň jedna z týchto požiadaviek:

a) právne podmienky započítania boli splnené pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) pohľadávka v prípade platobnej neschopnosti splnila požiadavky uvedené v článku 847 Občianskeho súdneho poriadku pred protinárokom na konkurznú podstatu.

2. Na účely uvedených písmen a) a b) sa neuplatňuje:

a) strata časovej výhody stanovenej v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku;

b) skorá splatnosť a konverzia na hotovosť vyplývajúca z ustanovení článku 91 ods. 1 a článku 96.

3. Započítania nie sú dotknuté skutočnosťou, že predmetom záväzkov sú rôzne meny alebo jednotky výpočtu, ak je ich vzájomná konverzia bezplatná namiesto platby protinávrhu a konverzia sa uskutoční pri výmennom kurze platnom v deň, keď započítanie prejaví svoje účinky.

4. Započítania nie sú povolené:

a) ak bol dlh voči konkurznej podstate vytvorený po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti, konkrétnejšie v dôsledku zrušenia úkonov v prospech konkurznej podstaty;

b) ak konkurzný veriteľ získal pohľadávku od inej osoby, po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) použitie dlhov insolvenčnej strany, za ktorú nie je konkurzná podstata zodpovedná;

d) medzi dlhmi voči konkurznej podstate a podriadenými pohľadávkami týkajúcimi sa platobnej neschopnosti.“

Popri všeobecnom pravidle článku 99 CIRE existujú aj ďalšie právne ustanovenia, v ktorých sa stanovuje možnosť započítania: článok 102 ods. 3 písm. e), článok 154 ods. 1, článok 242 ods. 3 a článok 286 CIRE.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Účinky platobnej neschopnosti na súčasné zmluvy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou, závisia od povahy zmluvy a sú stanovené najmä v článkoch 102 až 119 CIRE:

„Článok 102

Všeobecná zásada vzhľadom na prebiehajúcu obchodnú činnosť

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúcich článkov, v akejkoľvek dvojstrannej zmluve, v rámci ktorej ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti ešte stále nedošlo k úplnému splneniu záväzkov platobne neschopnou stranou ani druhou zmluvnou stranou, sa takéto splnenie pozastaví, kým sa správca rozhodne vykonať zmluvu alebo odmietnuť jej splnenie.

2. Druhá zmluvná strana však môže správcovi stanoviť primeranú lehotu na uplatnenie tejto možnosti, po uplynutí ktorej sa splnenie považuje za zamietnuté.

3. Po tom, ako správca splnenie odmietol, a bez toho, aby bolo dotknuté oddelenie vecí, v prípade potreby:

a) žiadna zo strán nemá právo vrátiť to, čo jej bolo poskytnuté;

b) konkurzná podstata má právo požadovať hodnotu odplaty zodpovedajúcej platbe už uhradenej dlžníkom, pokiaľ ešte nebola poskytnutá inou stranou;

c) druhá strana má v prípade konkurznej pohľadávky právo na hodnotu platby dlžníka za nesplnenú časť zníženú o hodnotu zodpovedajúcej odplaty, ktorá ešte nebola poskytnutá;

d) právo na náhradu škody spôsobenej druhej strane v dôsledku nedodržania:

i) existuje iba do výšky hodnoty akéhokoľvek záväzku uloženého podľa písmena b);

ii) sa odpočíta od sumy, na ktorú má druhá strana nárok, prostredníctvom uplatnenia písmena c);

iii) predstavuje konkurznú pohľadávku;

e) ktorákoľvek strana môže vyhlásiť započítanie záväzkov uvedených v písmenách c) a d) proti záväzkom uvedeným v písmene b), a to až do výšky príslušných súm.

4. Možnosť exekúcie je poškodzujúca, ak je zjavne nepravdepodobné včasné splnenie zmluvných záväzkov zo strany konkurznej podstaty.“

„Článok 103

Nedeliteľné plnenie

1. Ak sa v zmluve vyžaduje, aby druhá strana poskytla službu, ktorá svojou povahou nie je nahraditeľná alebo ktorá je rozdeliteľná pri doručení medzi rôzne položky, ktoré nemožno ľahko nahradiť, pri zahrnutí funkčného spojenia, a správca odmieta splnenie:

a) nárok uvedený v odseku 3 písm. b) predchádzajúceho článku sa nahrádza právom požadovať od druhej strany náhradu toho, čo bolo poskytnuté, aby sa zohľadnilo príslušné obohatenie k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) cieľom nároku stanoveného v odseku 3 písm. c) predchádzajúceho článku je rozdiel, pokiaľ je to prospešné pre druhú stranu, medzi hodnotami všetkých zmluvných služieb;

c) druhá strana má ako osoba podávajúca návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti nárok na náhradu nákladov alebo na vrátenie hodnoty časti služby vykonanej pred vyhlásením platobnej neschopnosti v závislosti od toho, či je takáto služba nahraditeľná alebo nie.

2. Druhá strana je však oprávnená dokončiť svoje služby a v rámci konkurznej pohľadávky požadovať časť dlžnej odplaty, pričom v takom prípade sa už neuplatňujú ustanovenia odseku 1 a predchádzajúceho článku.

3. Ak správca neodmieta splnenie, právo druhej strany na odplatu predstavuje len pohľadávku na konkurznú podstatu v časti, ktorá prevyšuje hodnotu toho, čo by sa vypočítalo uplatnením ustanovení odseku 1 písm. c), ak sa správca rozhodol splnenie odmietnuť.

4. Ak je poskytnutie služby typu uvedeného v odseku 1, pričom je toto poskytnutie zmluvne nastolené platobne neschopnej strane, a správca takéto splnenie odmietne:

a) právo uvedené v odseku 3 písm. b) predchádzajúceho článku sa už neuplatňuje alebo je nahradené právom na vrátenie hodnoty časti platby už uhradenej pred vyhlásením platobnej neschopnosti, v závislosti od toho, či je takáto služba nahraditeľná alebo nie;

b) ustanovenia odseku 1 písm. b) sa uplatnia, ak má druhá strana takisto nárok na náhradu toho, čo už bolo poskytnuté, ako aj na konkurznú pohľadávku.

5. Ak je poskytnutie služby typu uvedeného v odseku 1, pričom je toto poskytnutie zmluvne nastolené platobne neschopnej strane, a správca takéto splnenie neodmietne, nárok druhej zmluvnej strany na dlžnú odplatu predstavuje v plnej miere pohľadávku na konkurznú podstatu.

6. Ak sa nenahraditeľná služba rozčlení na autonómne balíky a platba jedného alebo niektorých z týchto balíkov už bola uhradená, ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú iba na zostávajúce balíky, pričom odplata sa medzi ne primerane rozdelí.“

„Článok 104

Predaj s výhradou vlastníctva a podobné činnosti

1. V kúpno-predajnej zmluve s výhradou vlastníctva, ak je predávajúci platobne neschopnou stranou, môže druhá strana požadovať plnenie zmluvy, ak už bola položka k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti dodaná.

2. V prípade platobnej neschopnosti prenajímateľa sa ustanovenia predchádzajúceho odseku uplatňujú na zmluvu o finančnom lízingu a na nájomnú zmluvu s doložkou, v ktorej sa uvádza, že predmet lízingu sa stane vlastníctvom nájomcu po uhradení všetkých dohodnutých platieb.

3. Ak je kupujúcim alebo nájomcom platobne neschopná strana a položka je vo vlastníctve uvedeného kupujúceho alebo nájomcu, lehota stanovená správcom podľa článku 102 ods. 2 nesmie uplynúť skôr, ako uplynie päť dní od dátumu hodnotiacej schôdze, s výnimkou prípadu, keď by sa mohla počas tohto obdobia výrazne znížiť hodnota dotknutého majetku a druhá strana výslovne upozorní správcu na túto skutočnosť.

4. Proti doložke o zachovaní vlastníctva v zmluvách o odstúpení osobitnej položky, v rámci ktorých je kupujúci platobne neschopnou stranou, je možné podať námietku len vtedy, ak je to tak písomne stanovené, a to až do doručenia danej položky.

5. Účinky odmietnutia splnenia správcom, pokiaľ sú prípustné, sú stanovené v článku 102 ods. 3. Usudzuje sa, že predmetom práva stanoveného v príslušnom písmene c) je zaplatenie rozdielu medzi plánovanou sumou platieb alebo nájomného do konca zmluvy v rámci konkurznej pohľadávky, ak je kladný, aktualizovanou k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti uplatnením ustanovení článku 91 ods. 2, a hodnotou položky v deň odmietnutia, ak je druhou stranou predávajúci alebo prenajímateľ, alebo rozdielu, ak je pozitívny, medzi touto hodnotou a tou sumou, ak je uvedená druhá strana kupujúcim alebo nájomcom.“

„Článok 105

Predaj bez doručenia

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 107, ak povinnosť doručenia zo strany predávajúceho ešte nebola splnená, ale majetok už bol prevedený:

a) správca nemôže odmietnuť splnenie zmluvy v prípade platobnej neschopnosti predávajúceho;

b) odmietnutie správcu vyhovieť v prípade platobnej neschopnosti kupujúceho má účinky uvedené v článku 104 ods. 5, uplatniteľné mutatis mutandis.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa mutatis mutandis vzťahujú aj na zmluvy prevádzajúce iné práva na skutočné používanie.“

„Článok 106

Záväzná dohoda

1. V prípade platobnej neschopnosti záväzného predávajúceho nesmie správca odmietnuť splnenie záväznej zmluvy so skutočnou účinnosťou, ak už bola položka odovzdaná záväznému kupujúcemu.

2. V prípade, že správca odmietne splniť záväznú kúpno-predajnú zmluvu, uplatnia sa mutatis mutandis ustanovenia článku 104 ods. 5, a to bez ohľadu na to, či sa platobná neschopnosť týka záväzného dlžníka, alebo záväzného predávajúceho.“

„Článok 107

Operácie s osobitným dátumom doručenia

1. Ak sa doručenie tovaru alebo poskytovanie finančných služieb, ktoré majú trhovú cenu, musia vykonať v určitý dátum alebo v určitej lehote a tento dátum alebo lehota pripadá po vyhlásení platobnej neschopnosti, ani jedna zo strán nemôže požadovať exekúciu. Kupujúci alebo predávajúci budú mať v závislosti od prípadu nárok len na vyplatenie rozdielu medzi upravenou cenou a trhovou cenou tovaru alebo finančnej služby druhý deň po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti, pokiaľ ide o zmluvy s rovnakým dátumom alebo lehotou na splnenie, ktoré, ako sa vyžaduje od platobne neschopnej strany, predstavuje pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti.

2. V obidvoch prípadoch predávajúci vráti už vyplatené sumy a môže takúto povinnosť nahradiť pohľadávkou, ktorá mu bola udelená podľa predchádzajúceho odseku, až do výšky príslušných súm. Ak je predávajúci platobne neschopnou stranou, právo na vrátenie predstavuje pre druhú stranu pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti.

3. Na účely predchádzajúceho odseku sa za finančné služby považujú:

a) doručenie cenných papierov, s výnimkou prípadu, keď ide o akcie predstavujúce najmenej 10 % základného kapitálu spoločnosti a vyrovnanie stanovené v zmluve nemá výlučne finančnú povahu;

b) doručenie drahých kovov;

c) platby v hotovosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo určené výmenným kurzom cudzej meny, zákonnou úrokovou sadzbou, výpočtovou jednotkou alebo cenou iných tovarov alebo služieb;

d) opcie alebo iné nároky na predaj alebo doručenie tovaru uvedeného v písmenách a) a b) alebo platby uvedené v písmene c).

4. Ak sú do rámcovej zmluvy začlenené rôzne transakcie týkajúce sa finančných služieb, ktoré sa môžu v prípade nesplnenia ukončiť iba ako jedna jednotka, na účely tohto článku a článku 102 sa tento súbor transakcií považuje za dvojstrannú zmluvu.

5. Na operácie s konkrétnym dátumom doručenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa mutatis mutandis vzťahujú ustanovenia článku 104 ods. 5.“

„Článok 108

Prenájom, keď je nájomca platobne neschopnou stranou

1. Vyhlásením platobnej neschopnosti sa neprerušuje nájomná zmluva, keď je platobne neschopnou stranou nájomca, ale správca môže vždy zrušiť takúto zmluvu s výpovednou lehotou 60 dní, ak kratšia výpovedná lehota nestačí podľa zákona alebo zmluvy.

2. Výnimkou z predchádzajúceho odseku je prípad, keď sa nájom týka miesta bydliska platobne neschopnej strany, pričom v takom prípade môže správca iba vyhlásiť, že nárok na zaplatenie nájomného vzniknutý po 60 dňoch uplynul, keďže takéto vyhlásenie nebude vykonateľné v insolvenčnom konaní. V tomto prípade je prenajímateľ oprávnený uplatniť si pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti na náhradu škôd, ktoré vznikli v prípade vysťahovania z dôvodu nezaplatenia jednej alebo viacerých nájomných splátok uvedených vyššie až do výšky platieb zodpovedajúcich jednej štvrtine.

3. Zrušenie zmluvy zo strany správcu podľa odseku 1 si vyžaduje zaplatenie dlžných súm ako konkurznej pohľadávky, pričom tieto sumy zodpovedajú intervenčnému obdobiu medzi dátumom vytvorenia účinkov a koncom lehoty stanovenej v zmluve, alebo dátumom, ku ktorému by ju mohla platobne neschopná strana zrušiť, znížená o náklady spojené s poskytovaním služby prenajímateľom počas tohto obdobia, ako aj príjmy získané alternatívnym uplatnením prenajatého majetku, za predpokladu, že ich možno pripísať predčasnému ukončeniu zmluvy, s aktualizáciou všetkých súm podľa článku 91 ods. 2 k dátumu, keď nastanú účinky zrušenia.

4. Prenajímateľ nemôže požadovať zrušenie zmluvy po vyhlásení platobnej neschopnosti nájomcu na základe niektorého z týchto dôvodov:

a) nezaplatenie nájomného alebo splátok nájomného za obdobie pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) zhoršenie finančnej situácie nájomcu.

5. Ak predmet nájmu ešte nebol odovzdaný nájomcovi v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti tohto nájomcu, môže správca, ako aj prenajímateľ zmluvu zrušiť, a môže určiť inú, primeranú lehotu na tento účel, po uplynutí ktorej zaniká právo na zrušenie.“

„Článok 109

Prenájom, keď je prenajímateľ platobne neschopnou stranou

1. Vyhlásením platobnej neschopnosti sa nezastavuje vykonávanie nájomnej zmluvy, ak je platobne neschopnou stranou prenajímateľ, a vypovedanie zmluvy jednou zo strán je možné iba na konci prebiehajúcej lehoty bez toho, aby tým boli dotknuté prípady povinného predĺženia.

2. Ak však položka nebola odovzdaná nájomcovi v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia článku 108 ods. 5.

3. Odovzdanie takto prenajatej veci v insolvenčnom konaní nezbavuje prenajímateľa práv uznaných za týchto okolností občianskym právom.“

„Článok 110

Zastúpenie a zmluvy o riadení

1. Platnosť zmlúv o zastúpení vrátane zmlúv o províziách, ktoré patria do konkurznej podstaty, sa končí vyhlásením platobnej neschopnosti hlavného podniku, aj keď bolo zastúpenie udelené aj v záujme zástupcu alebo tretej strany. Zástupca nebude mať nárok na náhradu vzniknutej škody.

2. Zmluva o zastúpení sa však bude považovať naďalej za platnú:

a) ak by bolo potrebné, aby zástupca vykonával opatrenia na zabránenie predvídateľnému poškodeniu konkurznej podstaty, kým správca nepodnikne náležité kroky;

b) za obdobie, počas ktorého zástupca vykonával svoje povinnosti bez toho, aby svojím zavinením vedel, že hlavnému podniku bolo vydané vyhlásenie o platobnej neschopnosti.

3. V prípade odseku 2 písm. a) predstavuje odmena a úhrada výdavkov na zástupcu dlh pre konkurznú podstatu a insolvenčný dlh v prípade odseku 2 písm. b).

4. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa uplatňujú mutatis mutandis na všetky ostatné zmluvy, prostredníctvom ktorých platobne neschopná strana zverila správu záležitostí týkajúcich sa aktív tretej strane, s minimálnou autonómiou, konkrétnejšie na zmluvy o správe portfólia a aktív.“

„Článok 111

Dlhotrvajúca zmluva o poskytovaní služieb

1. Zmluvy, ktoré si vyžadujú poskytnutie dlhodobej služby v záujme platobne neschopnej strany a ktorých platnosť neuplynie prostredníctvom účinkov ustanovení článku 110, sa pri vyhlásení platobnej neschopnosti neprerušujú a môžu byť zrušené ktoroukoľvek stranou podľa článku 108 ods. 1, pričom sa uplatňuje mutatis mutandis.

2. Predčasné zrušenie zmluvy si vyžaduje len zaplatenie náhrady za škody spôsobené vtedy, keď takéto zrušenie vykoná správca, pričom v takom prípade sa náhrada vypočíta mutatis mutandis podľa článku 108 ods. 3 a predstavuje konkurznú pohľadávku pre druhú stranu.“

„Článok 112

Splnomocnenia

1. S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 110 ods. 2 písm. a), splnomocnenia týkajúce sa aktív platobnej neschopnosti zanikajú pri vyhlásení platobnej neschopnosti zastúpenej strany, a to aj v prípade, že boli poskytnuté aj v záujme osoby konajúcej ako splnomocnený zástupca alebo tretia strana.

2. Pokiaľ ide o opatrenia prijaté osobou konajúcou ako splnomocnený zástupca po uplynutí platnosti splnomocnenia, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia článku 81 ods. 6 a 7.

3. Osoba konajúca ako splnomocnený zástupca, ktorá bez svojho zavinenia nemá informácie o vyhlásení platobnej neschopnosti zastúpenej strany, nezodpovedá vo vzťahu k tretím stranám za neúčinnosť konania v dôsledku odňatia právomoci zastupovať.“

„Článok 113

Platobná neschopnosť pracovníkov

1. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti pracovníkov nenarúša platnosť pracovnej zmluvy.

2. Platobne neschopná strana môže požadovať úhradu náhrady za straty vzniknuté v dôsledku možného porušenia zmluvných záväzkov.“

„Článok 114

Poskytovanie služby zo strany dlžníka

1. Ustanovenia článku 113 sa vzťahujú na zmluvy, prostredníctvom ktorých je platobne neschopná strana ako fyzická osoba povinná poskytovať službu, s výnimkou prípadu, keď je táto služba súčasťou činnosti spoločnosti, ktorú daná fyzická osoba vlastní a nie je ako taká zastupiteľná.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, sa ustanovenia článku 111 uplatňujú mutatis mutandis na zmluvy, ktorých cieľom je dlhodobé poskytovanie služby zo strany dlžníka. Povinnosť poskytnúť náhradu škody však existuje iba vtedy, ak ju zruší druhá strana.“

„Článok 115

Pridelenie a zaručenie budúcich pohľadávok

1. Ak je dlžníkom fyzická osoba a pred vyhlásením platobnej neschopnosti udelila alebo prisľúbila budúce pohľadávky vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo zmluvy o poskytnutí služieb alebo nárok na ďalšie budúce platby, ako sú dávky v nezamestnanosti a starobné dôchodky, účinnosť zákona sa obmedzí na príjmy súvisiace s obdobím pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti, zvyšok aktuálneho mesiaca k tomu dátumu a nasledujúcich 24 mesiacov.

2. Účinnosť vykonaného pridelenia alebo stanoveného zaručenia zo strany dlžníka pred vyhlásením platobnej neschopnosti, ktorej predmetom je nájom alebo splátky nájomného na základe zmluvy o nájme, ktorú správca nemôže zrušiť ani ukončiť podľa článku 104 ods. 2 a článku 109 ods. 1, sa obmedzí, či už je dlžníkom fyzická osoba, alebo nie, na platby súvisiace s obdobím pred vyhlásením platobnej neschopnosti, zvyšok aktuálneho mesiaca k tomu dátumu a nasledujúci mesiac.

3. Dlžník s pohľadávkami uvedenými v predchádzajúcich odsekoch si ich môže započítať s dlhmi voči konkurznej podstate bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 99 ods. 1 písm. b) a článku 99 ods. 4 písm. b) až d).

„Článok 116

Bežné účty

Vyhlásenie platobnej neschopnosti si bude vyžadovať ukončenie zmlúv o bežnom účte, ktorých zmluvnou stranou je platobne neschopná strana, a zatvorenie príslušných účtov.“

„Článok 117

Partnerské združenia

1. Partnerské združenia sa rušia z dôvodu platobnej neschopnosti pridruženej zmluvnej strany.

2. Pridružená zmluvná strana je povinná odovzdať do konkurznej podstaty pridruženej spoločnosti svoju časť, ktorá ešte nebola vysporiadaná, v stratách, na ktorých sa musí podieľať, pričom si však zachováva právo požadovať ako úver v prípade platobnej neschopnosti vykonané platby, ktoré sa nemôžu zahrnúť do jej účasti na stratách.“

„Článok 118

Doplnkové zoskupenie spoločností a európske zoskupenia hospodárskych záujmov

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v zmluve, doplnkové zoskupenie spoločností a európske zoskupenia hospodárskych záujmov sa v dôsledku platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých členov zoskupenia nerušia.

2. Člen vyhlásený za platobne neschopného sa môže odpútať od doplnkového zoskupenia spoločností.

3. Zmluvné doložky, podľa ktorých je člen vyhlásený za platobne neschopného povinný nahradiť škodu spôsobenú ostatným členom alebo zoskupeniu, sú neplatné.“

„Článok 119

Povinné ustanovenia

1. Akákoľvek dohoda medzi stranami, ktorá vylučuje alebo obmedzuje uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení tejto kapitoly, je neplatná.

2. Zvlášť neplatné sú doložky, ktoré pripisujú situácii platobnej neschopnosti jednej zo strán hodnotu rozväzovacej podmienky v súvislosti s transakciou alebo ktoré v takom prípade priznávajú druhej strane nárok na náhradu, zrušenie alebo odstúpenie v súlade s inými podmienkami, ako sú podmienky uvedené v tejto kapitole.

3. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nebránia tomu, aby situácia platobnej neschopnosti predstavovala spravodlivý dôvod na zrušenie alebo odstúpenie od zmluvy z dôvodu povahy a obsahu zmluvných platieb.“

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Dôsledky na konania

Vyhlásenie platobnej neschopnosti bráni začatiu akéhokoľvek donucovacieho opatrenia zo strany konkurzných veriteľov [článok 88 ods. 1 CIRE].

Dôsledky na pohľadávky

Dôsledky platobnej neschopnosti na pohľadávky týkajúce sa konkurznej podstaty sú stanovené v článkoch 90 až 101 CIRE:

„Článok 90

Uplatňovanie nárokov týkajúcich sa platobnej neschopnosti

Počas insolvenčného konania môžu konkurzní veritelia uplatňovať svoje práva iba v súlade s ustanoveniami tohto zákonníka.“

„Článok 91

Bezodkladne splatné dlhy

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti má za následok, že všetky záväzky platobne neschopnej strany, ktoré nepodliehajú predchádzajúcemu precedensu, sú bezodkladne splatné.

2. Všetky záväzky, ktoré ešte nie je možné požadovať k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti, za ktoré nie je splatný žiadny výnosový úrok, alebo za ktoré je úrok splatný pri sadzbe nižšej ako zákonná úroková sadzba, sa považujú za znížené na sumu, ktorá ak sa vypočítaný úrok pripočítal k tejto sume pri zákonnej sadzbe alebo sadzbe rovnajúcej sa rozdielu medzi zákonnou sadzbou a dohodnutou sadzbou za obdobie, o ktoré sa posunul dátum splatnosti, by zodpovedala hodnote príslušného záväzku.

3. V prípade rozdeliteľného záväzku sa ustanovenia predchádzajúceho odseku vzťahujú na všetky platby, ktoré ešte nie je možné požadovať.

4. Pri výpočte obdobia, o ktoré sa dátum splatnosti posunul, sa usudzuje, že platba by bola uhradená v deň, keď záväzky bolo možné požadovať, alebo v deň, keď by k tomu pravdepodobne došlo, ak sa tento dátum neurčil.

5. Zníženie výšky dlhu stanoveného v predchádzajúcich odsekoch sa uplatňuje aj v prípade, že došlo k strate výhody plynúcej z časovej lehoty, a to z dôvodu, že ešte nie je právne vyhlásená platobná neschopnosť, ako sa uvádza v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Subrogácia práv veriteľa vyplývajúca z plnenia povinnosti voči tretej strane platobne neschopnou stranou sa uskutoční v pomere k zaplatenej sume vzhľadom na sumu tohto dlhu voči tretej strane, aktualizovanej podľa odseku 2.

7. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa vzťahujú na právo na opravné prostriedky vo vzťahu k ostatným dlžníkom.“

„Článok 92

Plány na urovnanie sporu

Okamžitá splatnosť dlhov podľa článku 91 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje plán vyrovnania príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia alebo daní, má účinky, ktoré príslušné právne predpisy pripisujú nedodržaniu tohto plánu. Požadované sumy sa vypočítavajú v súlade s ustanoveniami uvedených právnych predpisov.“

„Článok 93

Výživné

Právo požadovať výživné od platobne neschopnej strany za obdobie po vyhlásení platobnej neschopnosti sa môže uplatniť len proti konkurznej podstate, ak takéto výživné nemôže poskytnúť ani jedna z osôb uvedených v článku 2009 Občianskeho súdneho poriadku. V takom prípade sudca stanoví príslušnú sumu.“

„Článok 94

Pohľadávky v rámci rozväzovacej podmienky

Pohľadávky, ktoré podliehajú rozväzovacej podmienke, sa riešia v insolvenčnom konaní ako neoprávnené až do okamihu splnenia podmienky, a to bez toho, aby bola dotknutá povinnosť vrátiť vyplatené platby po overení podmienky.“

„Článok 95

Spoločná zodpovednosť a ručitelia

1. Veritelia môžu požadovať celý svoj úver od každej z rôznych konkurzných podstát spoločne zodpovedných dlžníkov a ručiteľov, hoci celková výška súm získaných od všetkých takýchto dlžníkov nesmie prekročiť sumu úveru.

2. Práva voči platobne neschopnému dlžníkovi vyplývajúce z možného budúceho splatenia dlhu spoločne zodpovedným spoludlžníkom alebo ručiteľom sa môžu v insolvenčnom konaní uplatniť ako pohľadávka v rámci odkladnej podmienky, ak si naň veriteľ uvedeného dlhu neuplatňuje nárok.“

„Článok 96

Konverzia pohľadávok

1. Na účely účasti príslušného vlastníka v konaní:

a) nepeňažné pohľadávky sú splnené odhadnuteľnou hodnotou v eurách k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) peňažné pohľadávky, ktorých sumy nie sú určené, sú splnené odhadnuteľnou hodnotou v eurách k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) pohľadávky vyjadrené v cudzej mene alebo indexy sú hradené hodnotou v eurách pri výmennom kurze platnom v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti v mieste príslušnej platby.

2. Po uznaní sa pohľadávky uvedené v odseku 1 písm. a) a c) považujú za trvalo zmenené na eurá.“

„Článok 97

Zrušenie úverových výsad a skutočných záruk

1. Pri vyhlásení platobnej neschopnosti sa rušia:

a) všeobecné úverové výsady, ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia, vytvorené viac ako 12 mesiacov pred začiatkom insolvenčného konania;

b) osobitné úverové výsady, ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia, splatné viac ako 12 mesiacov pred začiatkom insolvenčného konania;

c) zákonné hypotéky, ktorých registrácia sa požadovala dva mesiace pred začiatkom insolvenčného konania a ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia;

d) ak nie sú nezávislé od registrácie, skutočné záruky na nehnuteľný alebo hnuteľný majetok podliehajúce registrácii a tvoriace súčasť konkurznej podstaty, ktoré sú doplnkové ku konkurzným pohľadávkam a ktoré už boli vytvorené, ale ešte neboli zaregistrované a nepodliehajú žiadosti o registráciu;

e) skutočné záruky na majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ktoré sú doplnkové k pohľadávkam považovaným za pohľadávky, ktoré sú v druhom rade.

2. Po vyhlásení platobnej neschopnosti nie je povolená registrácia zákonných hypoték zaručujúcich pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, a to ani po ukončení konania, s výnimkou prípadu, keď bola príslušná žiadosť podaná pred vydaním uvedeného vyhlásenia alebo ak ide o hypotéky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c), dva mesiace pred rovnakým dátumom.“

„Článok 98

Udelenie prednosti žiadajúcemu veriteľovi

1. Na žiadosť osoby, ktorej platobná neschopnosť bola vyhlásená, budú pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú v druhom rade, využívať všeobecné výsady na vymáhanie pohľadávok na poslednom mieste pre všetok hnuteľný majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, pokiaľ ide o štvrtinu príslušnej sumy zodpovedajúcej maximálne 500 CU.

2. Ak je výkon súdneho konania začatý veriteľom ovplyvnený vyhlásením platobnej neschopnosti dlžníka v konaní začatom k neskoršiemu dátumu, je výsada uvedená v predchádzajúcom odseku pridelená prihlasovateľovi staršieho konania; v prípade uvedenom v článku 264 ods. 3 písm. b) je všeobecnou výsadou hnuteľného majetku žiadajúcej manželky a polovice spoločného majetku žiadateľ v konaní, ktoré bolo pôvodne začaté, bez ohľadu na pozastavenie jeho účinkov.“

„Článok 99

Započítanie

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto zákonníka, môžu osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti po vyhlásení platobnej neschopnosti započítať svoje pohľadávky voči konkurznej podstate, ak je splnená aspoň jedna z týchto požiadaviek:

a) právne podmienky započítania boli splnené pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) pohľadávka v prípade platobnej neschopnosti splnila požiadavky uvedené v článku 847 Občianskeho súdneho poriadku pred protinárokom na konkurznú podstatu.

2. Na účely uvedených písmen a) a b) sa neuplatňuje:

a) strata časovej výhody stanovenej v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku;

b) skorá splatnosť a konverzia na hotovosť vyplývajúca z ustanovení článku 91 ods. 1 a článku 96.

3. Započítania nie sú dotknuté skutočnosťou, že predmetom záväzkov sú rôzne meny alebo jednotky výpočtu, ak je ich vzájomná konverzia bezplatná namiesto platby protinávrhu a konverzia sa uskutoční pri výmennom kurze platnom v deň, keď započítanie prejaví svoje účinky.

4. Započítania nie sú povolené:

a) ak bol dlh voči konkurznej podstate vytvorený po dátume vyhlásenia konkurzu, konkrétnejšie v dôsledku zrušenia konania v prospech konkurznej podstaty;

b) ak konkurzný veriteľ získal pohľadávku od inej osoby, po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) použitie dlhov insolvenčnej strany, za ktorú nie je konkurzná podstata zodpovedná;

d) medzi dlhmi voči konkurznej podstate a pohľadávkami s nižším poradím týkajúcimi sa platobnej neschopnosti.“

„Článok 100

Pozastavenie premlčacích a prekluzívnych lehôt

Rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti povedie k pozastaveniu všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré môže dlžník v priebehu konania napadnúť.“

„Článok 101

Systémy likvidácie

Pravidlá stanovené v tejto kapitole sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 283 a nasl. Zákonníka o cenných papieroch.“

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce konania sú stanovené v článkoch 85 až 89 CIRE:

„Článok 85

Účinky na prebiehajúce žaloby

1. Po vyhlásení platobnej neschopnosti sú všetky žaloby, v rámci ktorých sa skúmajú záležitosti týkajúce sa aktív konkurznej podstaty, podané proti dlžníkovi alebo dokonca proti tretím osobám, pričom ich výsledok však môže mať vplyv na hodnotu konkurznej podstaty, a všetky žaloby podané dlžníkom, ktoré sa týkajú výlučne majetku, sú pripojené k insolvenčnému konaniu za predpokladu, že o takéto pripojenie požiada správca, ak je to vhodné na účely konania.

2. Sudca požiada súd alebo príslušný orgán, aby na účely pripojenia ku konkurzným spisom zaslal všetky prípady, v ktorých došlo k zaisteniu alebo zadržaniu tovaru súvisiaceho s konkurznou podstatou.

3. Správca nahrádza platobne neschopnú stranu vo všetkých prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch bez ohľadu na pripojenie k insolvenčnému konaniu alebo dohode druhej strany.“

„Článok 86

Pripojenie insolvenčného konania

1. Na žiadosť správcu sa k spisom o platobnej neschopnosti prikladajú prípady, v ktorých bola vyhlásená platobná neschopnosť, pokiaľ ide o osoby, ktoré sú právne zodpovedné za dlhy platobne neschopnej strany alebo, v prípade zosobášenej fyzickej osoby, manželského partnera, ak majetkovým režimom nie je oddelenie konkurznej podstaty.

2. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, uplatnia sa rovnaké účinky na prípady, v ktorých bola platobná neschopnosť vyhlásená v prípade spoločností, ktoré podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach táto spoločnosť kontroluje alebo ktoré sú s touto spoločnosťou v skupinovom vzťahu.

3. Pripojenie podľa odseku 2 môže sudca automaticky určiť v prípade, ku ktorému sú dokumenty pripojené, alebo o to môžu požiadať všetci dlžníci vyhlásení za platobne neschopných v prípadoch, ktoré sa majú pripojiť.

4. Ak prebiehajú konania na súdoch s rôznou právomocou v súvislosti s príslušnou záležitosťou, o pripojení možno rozhodnúť iba vtedy, ak o to požiada správca v konaniach predložených na súde s osobitnou právomocou, alebo ak o platobnej neschopnosti rozhodne sudca, ktorý je zapojený do tej istej veci.

„Článok 87

Rozhodcovské zmluvy

1. Účinnosť arbitrážnych dohôd týkajúcich sa sporov, do ktorých je zapojená platobne neschopná strana a v ktorých môže výsledok týchto sporov ovplyvniť hodnotu konkurznej podstaty, bude pozastavená bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia platných medzinárodných zmlúv.

2. Prebiehajúce prípady ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti budú zodpovedajúcim spôsobom pokračovať bez toho, aby tým boli, v prípade potreby, dotknuté ustanovenia článku 85 ods. 3 a článku 128 ods. 5.“

„Článok 88

Exekučné konania

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti bude mať za následok pozastavenie každého exekučného konania alebo opatrenia začatého konkurznými veriteľmi, čo bude mať vplyv na majetok konkurznej podstaty a brániť podnecovaniu alebo vykonávaniu akéhokoľvek exekučného konania začatého konkurznými veriteľmi. Ak však ide o opatrenia proti iným stranám, bude proti týmto stranám pokračovať exekúcia.

2. Ak sa exekúcia vykonáva proti iným stranám a nie je potrebné pripojiť sa ku konaniu podľa článku 85 ods. 2, na pripojenie sa zasiela iba prepis prípadov týkajúcich sa platobne neschopnej strany.

3. Exekučné konania pozastavené podľa odseku 1 sa rušia, pokiaľ ide o platobne neschopnú stranu, a to hneď po ukončení insolvenčných konaní podľa článku 230 ods. 1 písm. a) a d), okrem prípadov na účely vykonávania právneho nároku na zrušenie.

4. Je zodpovednosťou správcu, aby písomne a pokiaľ možno elektronicky informoval exekučných úradníkov vymenovaných v exekučnom konaní, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie platobnej neschopnosti, o ktorom je tento správca informovaný, alebo aby informoval súd, keď sú exekučné konania vykonávané na podnet súdneho úradníka, o výskyte skutočností opísaných v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 89

Opatrenia týkajúce sa dlhov konkurznej podstaty

1. Tri mesiace odo dňa vyhlásenia platobnej neschopnosti nie je možné navrhnúť žiadne vymáhanie vyplatenia dlhov konkurznej podstaty.

2. S opatreniami vrátane exekučných konaní, ktoré sa týkajú dlhov konkurznej podstaty, sa pokračuje prostredníctvom pripojenia k insolvenčným konaniam, s výnimkou vykonávaní týkajúcich sa daňových dlhov.“

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurzné orgány pozostávajú zo správcu, veriteľského výboru a schôdze veriteľov. Veriteľský výbor a schôdza veriteľov zahŕňajú účasť veriteľov v súlade s ustanoveniami článkov 66 až 80 CIRE:

„Článok 66

Vymenovanie veriteľského výboru zo strany sudcu

1. Pred schôdzou veriteľov, konkrétnejšie pri vyhlásení konkurzu, vymenuje sudca veriteľský výbor pozostávajúcich z troch alebo piatich členov a dvoch náhradníkov. Funkcia predsedu bude prednostne patriť najväčšiemu veriteľovi spoločnosti a výber ostatných členov zabezpečí primerané zastúpenie rôznych tried veriteľov, s výnimkou veriteľov v druhom rade.

2. Sudca sa môže rozhodnúť nepokračovať vo vymenovaní uvedenom v predchádzajúcom odseku, ak to považuje za opodstatnené z dôvodu malej konkurznej podstaty, jednoduchosti likvidácie alebo obmedzeného počtu konkurzných veriteľov.

3. Na účely odseku 1 jeden z členov výboru zastupuje pracovníkov, ktorí majú pohľadávky voči spoločnosti, pričom výber tohto člena bude v súlade s určením samotných pracovníkov alebo výborom pracovníkov, ak takýto výbor existuje.

4. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Keď sa vyberie právnická osoba, uvedená právnická osoba vymenuje svojho zástupcu prostredníctvom splnomocnenia alebo dokumentu podpísaného osobou, ktorej podpisy spoločnosť zaväzujú.

5. Štátne inštitúcie a inštitúcie sociálneho zabezpečenia môžu byť vymenované za predsedu veriteľského výboru len v prípade, ak spisy obsahujú úradný príkaz vydaný členom vlády s dohľadom nad dotknutými subjektmi, ktorým sa schvaľuje výkon funkcie a označuje zástupca.

„Článok 67

Zásah schôdze veriteľov

1. Schôdza veriteľov sa môže obísť bez veriteľského výboru, nahradiť ktoréhokoľvek z členov alebo náhradníkov výboru vymenovaných sudcom, zvoliť dvoch ďalších členov, a ak sudca nevytvoril výbor, výbor sám, pričom sa bude skladať z troch, piatich alebo siedmich členov a dvoch náhradníkov, vymenúva predsedu a kedykoľvek mení príslušné zloženie bez ohľadu na existenciu oprávneného dôvodu.

2. Členovia veriteľského výboru zvolení na schôdzi nemusia byť veriteľmi a pri ich výbere, takisto ako pri vymenovaní predsedu, nie je schôdza povinná spĺňať kritériá stanovené v článku 66 ods. 1, ale vyžaduje sa iba dodržiavanie kritéria stanoveného v článku 66 ods. 3.

3. Rozhodnutia schôdze veriteľov uvedené v odseku 1 sa prijímajú väčšinou požadovanou v článku 53 ods. 1, s výnimkou prípadu odvolania člena z oprávneného dôvodu.“

„Článok 68

Povinnosti a právomoci veriteľského výboru

1. Okrem iných úloh, ktoré sú veriteľskému výboru osobitne zverené, je zodpovedný za dohľad nad správcom a za spoluprácu s ním.

2. Výbor môže pri výkone svojich povinností voľne preverovať položky z účtov dlžníka a požiadať správcu o poskytnutie informácií, ktoré považuje za potrebné.“

„Článok 69

Rozhodnutia veriteľského výboru

1. Veriteľský výbor sa stretne vždy, keď ho k tomu vyzve predseda alebo iní dvaja členovia.

2. Výbor nesmie rokovať bez prítomnosti väčšiny svojich členov. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinou hlasov odovzdaných prítomnými členmi, pričom v prípade rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas predseda.

3. Písomné hlasovanie bude povolené pri rokovaniach, ak s tým vopred súhlasia všetci členovia.

4. Rozhodnutia veriteľského výboru oznamuje sudcovi príslušný predseda.

5. Proti rozhodnutiam veriteľského výboru sa nemožno odvolať pred súdom.“

„Článok 70

Zodpovednosť členov výboru

Členovia výboru sa zodpovedajú konkurzným veriteľom za škody vzniknuté v dôsledku zavineného nedodržania svojich povinností a uplatňujú sa ustanovenia článku 59 ods. 4.“

„Článok 71

Úhrada výdavkov

Členovia veriteľského výboru nie sú odmeňovaní a majú nárok iba na náhradu výdavkov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie ich povinností.“

„Článok 72

Účasť na schôdzi veriteľov

1. Všetky osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti majú právo zúčastňovať sa na schôdzi veriteľov, ako aj tie osoby, ktoré majú práva uvedené v článku 95 ods. 2, ktoré sa podľa tohto ustanovenia nemôžu uplatňovať v konaniach.

2. Ustanovenia odsekov 1 a 4 nasledujúceho článku sa mutatis mutandis vzťahujú na právo osôb podávajúcich návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti v druhom rade zúčastňovať sa na schôdzi.

3. Veriteľov môže na tento účel zastupovať zástupca s osobitnými právomocami.

4. Ak je to potrebné na plynulý chod činnosti, sudca môže obmedziť účasť na schôdzi pre žiadateľov, ktorých pohľadávky dosahujú konkrétnu sumu, ktorá nesmie byť stanovená na viac ako 10 000 EUR. Veritelia, ktorých sa to týka, môžu byť zastúpení iným veriteľom, ktorého pohľadávka sa rovná najmenej stanovenému limitu, alebo sa môžu zoskupiť tak, aby sa dosiahla požadovaná suma a aby sa zúčastnili prostredníctvom spoločného zástupcu.

5. Právo a povinnosť zúčastniť sa má správca, členovia veriteľského výboru a dlžník a riaditelia dlžníka.

6. Na schôdzi sa môžu zúčastniť až traja zástupcovia výboru zamestnancov, alebo ak takýto výbor neexistuje, až traja zástupcovia nimi vymenovaných pracovníkov. Zúčastniť sa môže aj prokuratúra.“

„Článok 73

Hlasovacie práva

1. Pohľadávkami sa udeľuje jeden hlas za každé euro alebo jeho zlomok, ak už boli takéto pohľadávky uznané právoplatným rozhodnutím vydaným v prílohe, ktorou sa overujú a hodnotia pohľadávky, alebo v neskoršom overovacom opatrení, alebo ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a) veriteľ už prihlásil pohľadávku v konaní, alebo ak lehota stanovená v rozsudku na prihlásenie pohľadávok neuplynula, tieto pohľadávky sa prihlasujú na samotnej schôdzi výlučne na účely účasti na tejto schôdzi;

b) pohľadávky nie sú napadnuteľné na schôdzi zo strany správcu alebo veriteľa s hlasovacím právom.

2. Počet hlasov udelených pohľadávkou v rámci odkladnej podmienky vždy stanovuje sudca, pričom berie do úvahy pravdepodobnosť splnenia tejto podmienky.

3. Pohľadávkami v druhom rade sa neudeľujú hlasovacie práva, okrem prípadov, keď sa rozhodnutie schôdze veriteľov týka schválenia plánu na prekonanie platobnej neschopnosti.

4. Na žiadosť zainteresovanej strany môže sudca udeliť hlasy sporným pohľadávkam, stanoviť príslušnú sumu, zvážiť všetky príslušné otázky vrátane pravdepodobnosti súčtu a povahy pohľadávky v druhom rade, a ak sú zapojené pohľadávky v rámci odkladnej podmienky, aj pravdepodobnosť splnenia tejto podmienky.

5. Proti rozhodnutiu sudcu uvedenému v predchádzajúcom odseku sa nemožno odvolať.

6. Rozhodnutia schôdze sa za nijakých okolností nebudú považovať za neplatné v dôsledku následného potvrdenia, že veritelia mali skutočne nárok na iný počet hlasov, ako im bolo pridelené.

7. Bez toho, aby boli dotknuté iné záležitosti ustanovené v predchádzajúcich odsekoch, pohľadávky so skutočnými zárukami, za ktoré dlžník nie je osobne zodpovedný, prideľujú jeden hlas za každé euro príslušnej sumy alebo hodnotu poskytnutú ako záruku, ak je táto hodnota nižšia.

„Článok 74

Predsedníctvo

Schôdzi veriteľov predsedá sudca.“

„Článok 75

Zvolanie schôdze veriteľov

1. Schôdzu veriteľov zvoláva sudca z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť správcu konkurznej podstaty, veriteľského výboru alebo na žiadosť veriteľa alebo skupiny veriteľov, ktorých pohľadávky podľa odhadu sudcu predstavujú aspoň jednu pätinu celkových pohľadávok v druhom rade.

2. Dátum, čas, miesto a program schôdze veriteľov sa bezodkladne oznámia zainteresovaným stranám najmenej desať dní vopred prostredníctvom oznámenia zverejneného na webovom sídle Citius a v oznámeniach vyvesených na dverách v sídle alebo mieste bydliska dlžníka a v prevádzkarňach dlžníka.

3. Dátum, čas a miesto konania schôdze sa oznámia aj piatim najväčším veriteľom, ako aj dlžníkovi, riaditeľom dlžníka a výboru pracovníkov prostredníctvom oznámení zaslaných doporučeným listom s rovnakým časovým predstihom.

4. V oznámeniach a ohláseniach uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa takisto uvedie:

a) identifikácia konaní;

b) meno a sídlo alebo miesto bydliska dlžníka, ak je známe;

c) upozornenie pre žiadateľov, ktorí ešte neprihlásili svoje pohľadávky, na to, že je potrebné tak urobiť, ak lehota stanovená v rozsudku na prihlasovanie pohľadávok ešte neuplynula, pričom sa informujú o tom, že pohľadávky na jednoduchú účasť na schôdzi je možné podať na samotnej schôdzi, ak uvedená lehota neuplynula v deň schôdze;

d) možné limity účasti stanovené v článku 72 ods. 4 s informáciami o možnosti zoskupenia alebo zastúpenia.“

„Článok 76

Prerušenie schôdze

Sudca môže rozhodnúť prerušiť priebeh schôdze a rozhodnúť, že sa znovu začne v nasledujúcich 15 pracovných dňoch.“

„Článok 77

Väčšina

Okrem prípadov, v ktorých sa podľa tohto zákonníka vyžaduje na tento účel väčšia väčšina alebo sa stanovujú iné požiadavky, rozhodnutia schôdze veriteľov sa prijímajú väčšinou vydaných hlasov. Zdržania sa hlasovania sa pri hlasovaní neberú do úvahy, a to bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených veriteľov alebo percento vlastnených pohľadávok.“

„Článok 78

Sťažnosť sudcovi a odvolanie

1. Správca alebo akýkoľvek veriteľ s hlasovacím právom môže podať ústnu alebo písomnú sťažnosť sudcovi na to, že rozhodnutia schôdze sú v rozpore so spoločným záujmom veriteľov za predpokladu, že sa sťažnosť podáva na samotnej schôdzi.

2. Proti rozhodnutiu, ktorým sa sťažnosti vyhovie, môže podať odvolanie každý veriteľ, ktorý odovzdal hlas víťaznej strane; proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti sa môže odvolať iba sťažovateľ.“

„Článok 79

Informácie

Správca na žiadosť schôdze poskytne na schôdzi informácie o všetkých záležitostiach, ktoré patria do pôsobnosti jeho povinností.“

„Článok 80

Poverenie schôdze veriteľov

Všetky rozhodnutia prijaté schôdzou veriteľov sa môžu na schôdzi zrušiť a kladné rozhodnutie schôdze povoľuje iba opatrenia, na ktoré sa týmto zákonníkom vyžaduje schválenie veriteľským výborom.“

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže používať alebo nakladať s majetkom konkurznej podstaty v súlade s ustanoveniami článkov 149, 150, 157 a 158 CIRE:

„Článok 149

Zaistenie majetku

1. Po vynesení rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti sa zabavia účtovné dokumenty a všetok majetok tvoriaci konkurznú podstatu, a to aj v prípade, že boli:

a) predmetom príkazu na zablokovanie, ktorý je zabavený alebo akýmkoľvek iným spôsobom zastavený alebo zadržaný v akomkoľvek konaní, s výnimkou tých, ktoré boli zaistené v dôsledku trestného činu, či už ide o trestný čin, alebo iba o správny priestupok;

b) poskytnuté veriteľom podľa článkov 831 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

2. Ak už bol majetok odpredaný, výnosy z predaja sa zaistia, ak takéto výnosy už neboli veriteľom vyplatené alebo medzi nich neboli rozdelené.“

„Článok 150

Odovzdanie zaisteného majetku

1. Právomoc zaistiť majetok vyplýva z vyhlásenia platobnej neschopnosti a správca musí, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 756 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, zabezpečiť, aby mu bol majetok bezodkladne odovzdaný, aby tak zostal v jeho úschove. Na takúto úschovu sa vzťahujú všeobecné pravidlá a najmä tie pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zákonnú úschovu založeného majetku.

2. Zaistenie vykonáva správca, ktorému pomáha veriteľský výbor alebo zástupca uvedeného výboru, ak taký existuje, a ak je to vhodné, za prítomnosti veriteľa, ktorý požaduje platobnú neschopnosť, a platobne neschopnej strany.

3. Vždy, keď je pre správcu nevyhovujúce zaistiť majetok osobne, keď sa tovar nachádza v inom okrese, ako je okres platobnej neschopnosti, takéto zaistenie sa uskutoční prostredníctvom príjemcu a majetok je zverený osobitnému správcovi, ale na príkaz správcu konkurznej podstaty.

4. Zaistenie sa vykonáva zabavením majetku alebo priamym odovzdaním pomocou podrobného zoznamu v súlade s týmito pravidlami:

a) ak už bol majetok zverený súdnemu správcovi, zostane uňho, hoci môže byť sprístupnený a byť vo výlučnom rozhodnutí správcu;

b) ak sa pri starostlivosti o majetok vyskytnú ťažkosti alebo ak existujú pochybnosti o tom, aký majetok je v úschove, môže správca požiadať súdneho úradníka, aby išiel na miesto, kde sa majetok nachádza, a po prekonaní ťažkostí alebo objasnení pochybností sa majetok odovzdá tomuto úradníkovi;

c) ak sa proti zaisteniu vznesú námietky alebo odpor, správca môže požiadať o pomoc bezpečnostné zložky, pričom dvere alebo trezor sa môžu otvoriť násilím a vypracuje sa úradné oznámenie o udalosti;

d) zabavenie spočíva v opise, vyhodnotení a prevzatí majetku do úschovy;

e) v prípade zabavenia majetku, ako aj pri odovzdaní majetku pomocou podrobného zoznamu správca alebo jeho asistent vypracuje dokument, v ktorom opíše a očísluje majetok ako pri súpise, prípadne uvedie pridelenú hodnotu, či bol majetok odovzdaný správcovi alebo osobitnému správcovi a uvedie všetky záležitosti týkajúce sa konania;

f) dokument je podpísaný osobou, ktorá je svedkom konania, a vlastníkom alebo držiteľom zaisteného majetku, alebo ak tento nie je schopný alebo ochotný podpísať, dvoma dostupnými svedkami.

5. Pri vysťahovaní platobne neschopnej osoby z miesta obvyklého pobytu sa uplatňujú ustanovenia článku 862 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Platby v hotovosti prijaté správcom s výnimkou toho, čo je nevyhnutne potrebné na pokrytie súčasných správnych výdavkov, sa musia bezodkladne uložiť v úverovej inštitúcii vybratej správcom.

„Článok 157

Predčasné odstavenie

Správca môže pred hodnotiacou schôdzou zatvoriť prevádzkarne dlžníka alebo iba jednu alebo niektorú z nich:

a) so súhlasom veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje;

b) pod podmienkou, že dlžník nie je proti, ak neexistuje veriteľský výbor, alebo ak to sudca napriek odporu dlžníka povolí na základe toho, že odloženie takéhoto opatrenia až do dátumu uvedenej schôdze by viedlo k značnému zníženiu konkurznej podstaty.“

„Článok 158

Začiatok odpredaja majetku

1. Keď rozsudok vyhlasujúci platobnú neschopnosť nadobudne právoplatnosť a koná sa hodnotiaca schôdza, správca bezodkladne odpredá všetok zaistený majetok do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na záväzky, ak rozhodnutia veriteľov na uvedenej schôdzi neodporujú takémuto rozhodnutiu.

2. Správca však uskutoční včasný odpredaj majetku konkurznej podstaty, ktorý nemožno zachovať, keďže sa môže zničiť alebo znehodnotiť.

3. Ak sa rozhodne, že sa uskutoční predčasný odpredaj majetku podľa predchádzajúceho odseku, správca oznámi túto skutočnosť dlžníkovi, veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje, a sudcovi najmenej dva dni pred predajom a zverejní toto rozhodnutie na webovom sídle Citius.

4. Sudca môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dlžníka, veriteľského výboru alebo ktoréhokoľvek z veriteľov platobnej neschopnosti alebo konkurznej podstaty zastaviť predčasný odpredaj majetku uvedený odseku 2. Toto rozhodnutie sa okamžite oznámi správcovi konkurznej podstaty, dlžníkovi, veriteľskému výboru a veriteľovi, ktorý žiadosť podal. Odvolanie nie je povolené.

5. V žiadosti uvedenej v predchádzajúcom odseku musí zainteresovaná strana poskytnúť odôvodnené dôvody na to, aby majetok nepredala, a ak je to možné, musí predložiť životaschopnú alternatívu k operácii plánovanej správcom.“

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Kategórie pohľadávok týkajúcich sa platobnej neschopnosti a zaobchádzanie s pohľadávkami podanými po začatí insolvenčného konania vrátane dlhov konkurznej podstaty, sú v zásade upravené v článkoch 47 až 51 CIRE:

„Článok 47

Pojem konkurzní veritelia a kategórie pohľadávok týkajúcich sa platobnej neschopnosti

1. Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa všetky pohľadávky na majetok platobne neschopnej strany alebo pohľadávky, ktoré sú zaručené majetkom tvoriacim súčasť konkurznej podstaty, ktorej základ predchádzal vyhláseniu, považujú za konkurzných veriteľov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko.

2. Pohľadávky uvedené v predchádzajúcom odseku, ako aj ekvivalentné pohľadávky a zodpovedajúce dlhy sa v tomto zákonníku označujú ako konkurzné pohľadávky a konkurzné dlhy.

3. Pohľadávky, o ktorých sa preukáže, že boli získané v priebehu konania, sú rovnocenné s konkurznými pohľadávkami k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti.

4. Na účely tohto zákonníka sú konkurznými pohľadávkami:

a) ,zaručené‘ a ,prednostné‘ pohľadávky, ktoré využívajú skutočné záruky vrátane osobitných úverových predností, a všeobecné úverové výsady na majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, až do sumy, ktorá zodpovedá hodnote zaručeného majetku alebo všeobecných predností, pri zohľadnení možných prevládajúcich zaťažení;

b) pohľadávky ,v druhom rade‘, ako sa uvádza v nasledujúcom článku, s výnimkou prípadu, keď využívajú všeobecné alebo osobitné úverové výsady alebo zákonné hypotéky, ktorých platnosť neuplynie v dôsledku účinkov vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) všetky ostatné pohľadávky sú ,bežné‘.“

„Článok 48

Pohľadávky v druhom rade

Nasledujúce pohľadávky sa považujú za kategórie v druhom rade a kategórie zaradené za inými konkurznými pohľadávkami:

a) pohľadávky, ktoré majú osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, za predpokladu, že tento osobitný vzťah existoval už v čase nadobudnutia pohľadávky, a pohľadávky držané osobami, ktorým boli postúpené dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

b) úroky z pohľadávok v druhom rade, ktoré sa vytvorili po vyhlásení platobnej neschopnosti, s výnimkou pohľadávok, na ktoré sa vzťahovala skutočná záruka a všeobecné úverové výsady, až do hodnoty príslušného majetku;

c) pohľadávky, pri ktorých sa zmluvné strany dohodli na druhom rade;

d) pohľadávky, ktorých predmetom sú platby zo strany dlžníka bez poplatku;

e) pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, ktoré v dôsledku zrušenia v prospech konkurznej podstaty vzniknú pre tretiu osobu v dôsledku zlého úmyslu;

f) úroky z pohľadávok v druhom rade, ktoré vznikli po vyhlásení platobnej neschopnosti;

g) pohľadávky týkajúce sa pôžičiek akcionárov.“

„Článok 49

Osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom

1. Za osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou, sa považujú:

a) manžel/manželka a osoby, ktoré sa s dlžníkom rozviedli v priebehu dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania;

b) rodina alebo súrodenci dlžníka alebo ktorejkoľvek z osôb uvedených v predchádzajúcom písmene vo vzostupnej alebo zostupnej línii;

c) manželia/manželky rodiny alebo súrodencov dlžníka vo vzostupnej alebo zostupnej línii;

d) osoby, ktoré obvykle bývali s dlžníkom v spoločnej domácnosti počas dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania.

2. Za osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, sa považujú:

a) partneri, spoločníci alebo členovia, ktorí sú právne zodpovední za dlhy, a osoby, ktoré takéto postavenie zastávali dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

b) subjekty, ktoré prípadne nadviazali kontrolný alebo skupinový vzťah so spoločnosťou podľa článku 21 Zákonníka o cenných papieroch, a to dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

c) zákonní alebo skutoční riaditelia dlžníka a tí, ktorí boli zákonnými alebo skutočnými riaditeľmi kedykoľvek v priebehu dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania;

d) subjekty prepojené s ktorýmkoľvek zo subjektov uvedených v predchádzajúcich písmenách v ktorejkoľvek z foriem uvedených v odseku 1.

3. V prípadoch, keď sa platobná neschopnosť týka len jedného autonómneho majetku, sú osobami, ktoré sa považujú za osoby v osobitnom vzťahu, príslušní vlastníci a riaditelia, ako aj tí, ktorí sú s týmito osobami spojení v ktorejkoľvek z foriem stanovených v predchádzajúcich písmenách, a ak ide o pozastavené dedičstvo, tak osoby spojené s osobou, ktorej dedičstvo sa spravuje, a to v ktorejkoľvek z foriem stanovených v odseku 1 v deň začatia správy alebo v dvoch predchádzajúcich rokoch.“

„Článok 50

Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky

1. Na účely tohto zákonníka sú pohľadávky v rámci odkladnej a rozväzovacej podmienky tie, ktorých založenie alebo pokračujúca existencia sú predmetom budúcej a neistej udalosti, ktorá nastane alebo je inak vykonateľná podľa zákona, súdneho rozhodnutia alebo zákonného podnikania.

2. Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky sú:

a) tie, ktoré vyplývajú z odmietnutia vymáhania alebo predčasného ukončenia dvojstranných zmlúv zo strany správcu k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti alebo zo zrušenia úkonov v prospech konkurznej podstaty, pričom k takémuto ukončeniu, odmietnutiu alebo zrušeniu nedošlo;

b) tie, ktoré nemožno uplatniť proti platobne neschopnej strane bez predchádzajúceho zaistenia majetku druhej strany, pričom k takémuto zaisteniu nedošlo;

c) tie, ktoré sa týkajú platobnej neschopnosti, za ktorú nie je platobne neschopná strana osobne zodpovedná, pričom dlh nie je požadovateľný.“

„Článok 51

Dlhy konkurznej podstaty

1. Pokiaľ nie je v právnych predpisoch výslovne stanovené inak, okrem iných dlhov klasifikovaných ako také v tomto zákonníku, medzi dlhy konkurznej podstaty patria:
a) náklady insolvenčného konania;
b) odmeňovanie správcu a jeho výdavky a výdavky členov veriteľského výboru;
c) dlhy, ktoré vznikli v súvislosti so správou, likvidáciou a rozdelením konkurznej podstaty;
d) dlhy vyplývajúce z opatrení správcu pri výkone jeho povinností;
e) akýkoľvek dlh vyplývajúci z plnenia dvojstrannej zmluvy, ktorý nemôže správca konkurznej podstaty odmietnuť, pokiaľ sa nevzťahuje na obdobie pred vyhlásením platobnej neschopnosti;
f) akýkoľvek dlh vyplývajúci z plnenia dvojstrannej zmluvy, ktorý nemôže správca konkurznej podstaty odmietnuť, pokiaľ nezodpovedá náhrade, ktorú už poskytla druhá strana pred vyhlásením platobnej neschopnosti, alebo ktorá sa týka obdobia pred týmto vyhlásením;
g) akýkoľvek dlh vyplývajúci zo zmluvy, ktorej predmetom je dlhodobá platba, ktorá zodpovedá náhrade už poskytnutej druhou stranou a ktorej splnenie vyžaduje dočasný súdny správca;
h) dlhy tvorené opatreniami dočasného súdneho správcu pri výkone jeho povinností;
i) dlhy, ktorých zdrojom je obohatenie bez príčiny skutkovej podstaty;
j) povinnosť poskytovať výživné za obdobie pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti podľa ustanovení článku 93.
2. Pohľadávky zodpovedajúce dlhom konkurznej podstaty a majitelia týchto pohľadávok sa v tomto zákonníku označujú ako pohľadávky skutkovej podstaty a veritelia skutkovej podstaty.“

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pravidlá vzťahujúce sa na prihlasovanie, overovanie a uznávanie pohľadávok sú stanovené v článkoch 128 až 140 CIRE:

„Článok 128

Prihlasovanie pohľadávok

1. V lehote stanovenej na tento účel v rozsudku vyhlasujúcom platobnú neschopnosť sú konkurzní veritelia vrátane prokuratúry na obranu záujmov subjektov, ktoré zastupujú, povinní podať overenie pohľadávok prostredníctvom žiadosti, ku ktorej sú priložené všetky dostupné podporné dokumenty a v ktorej sa uvedie:

a) pôvod, dátum splatnosti, výška kapitálu a úrokov;

b) podriadené podmienky, odkladné aj rozväzujúce;

c) povaha pohľadávok, či už ide o bežné, pohľadávky v druhom rade, prednostné alebo zaručené, pričom v prípade zaručených pohľadávok majetok alebo nároky, ktoré sú predmetom záruky, a prípadne príslušné informácie o registrácii;

d) existencia akýchkoľvek osobných záruk s identifikáciou ručiteľov;

e) príslušná úroková sadzba z omeškania.

2. Žiadosť sa adresuje správcovi a zasiela sa elektronickým prenosom údajov v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 2 príslušného ministerského vykonávacieho nariadenia.

3. Ak nie sú konkurzní veritelia sponzorovaní, žiadosť o prihlásenie pohľadávok sa podáva na profesionálnu adresu správcu alebo sa zašle e-mailom alebo doporučeným listom. Správca podpíše pri doručení potvrdenie o prijatí alebo pošle potvrdenie o prijatí veriteľovi do troch dní od prijatia, a to rovnakým spôsobom, aký sa použil na odoslanie pohľadávky.

4. Uplatňovanie pohľadávok uvedených v odseku 1 sa môže vykonať pomocou formulára stanoveného na tento účel na webovom sídle, ktoré je vymedzené v ministerskom vykonávacom nariadení vydanom členom vlády zodpovedným za spravodlivosť, alebo vo vzore formulára na prihlasovanie pohľadávok stanovenom v článkoch 54 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 v prípadoch, v ktorých sa toto nariadenie uplatňuje.

5. Účelom overenia je skontrolovať všetky konkurzné pohľadávky bez ohľadu na ich povahu a základ, a dokonca aj veritelia, ktorých pohľadávky boli uznané právoplatným rozhodnutím, sú takisto povinní podať takéto pohľadávky v insolvenčnom konaní, ak chcú dosiahnuť úhradu.“

„Článok 129

Zoznam uznaných a neuznaných pohľadávok

1. Do 15 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok správca predloží sekretariátu zoznam všetkých uznaných veriteľov a zoznam neuznaných veriteľov v abecednom poradí, ktorý sa netýka iba tých, ktorí prihlásili pohľadávky, ale aj tých, ktorých práva sú uvedené v účtovných dokumentoch dlžníka alebo o ktorých je správca informovaný iným spôsobom.

2. Zoznam uznaných veriteľov zahŕňa identifikáciu každého z nich, povahu pohľadávky, výšku kapitálu a úrokov ku dňu uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, osobné a skutočné záruky, výsady, uplatniteľnú sadzbu úroku z omeškania, akúkoľvek odkladnú alebo rozväzujúcu podmienku a hodnotu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, pre ktorú existujú skutočné úverové záruky, za ktoré dlžník nie je osobne zodpovedný.

3. Zoznam neuznaných veriteľov zahŕňa odôvodnenie ich neuznania.