Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku portugalčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.
Swipe to change

Platobná neschopnosť

Portugalsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predchádzajúca poznámka:

Právnym základom informácií uvedených v tomto súbore je v zásade Zákonník o platobnej neschopnosti a ozdravení podnikov, ktorý bol schválený zákonným dekrétom č. 53/2004 z 18. marca 2004 a naposledy revidovaný zákonom č. 8/2018 z 2. marca 2018, ktorý sa bude ďalej uvádzať pod jeho portugalskou skratkou CIRE.

Do zákonníka CIRE možno nahliadnuť v portugalčine, v zásade v jeho najaktuálnejšej verzii, na webovom sídle generálnej prokuratúry okresu Lisabon: http://www.pgdlisboa.pt/

Vzhľadom na odporúčanie Európskej komisie, aby sa na tento dotazník uviedli podrobné odpovede, ako aj na vysoko špecializovanú povahu otázok a požiadavku vyplývajúcu z článku 86 nariadenia 2015/848, aby kontaktné miesta Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci poskytovali informácie o vnútroštátnom práve s cieľom pomôcť odborníkom, ktorí sa zaoberajú cezhraničnými prípadmi platobnej neschopnosti v iných členských štátoch, som sa v mnohých nižšie uvedených odpovediach rozhodol citovať právne ustanovenia uplatniteľné na každú situáciu. Urobil som tak, aby som sa vyhol akýmkoľvek nepresnostiam v požadovaných technických informáciách, a keďže sa mi zdalo, že nahradenie obsahu týchto ustanovení iným vysvetlením by malo za následok dlhší text. V iných prípadoch som sa domnieval, že stačí odkázať na právne ustanovenia bez toho, aby som ich citoval, a zhrnúť príslušnú situáciu, na ktorú sa vzťahujú.

Všetky odpovede v tomto súbore obsahujú informácie o insolvenčnom konaní uvedenom v článku 1 ods. 1 CIRE.

Okrem samotného insolvenčného konania sa v CIRE takisto stanovujú dva osobitné postupy: osobitný postup reštrukturalizácie alebo „revitalizácie“ uvedený v článku 1 ods. 2 CIRE a osobitný postup dohody o platbách uvedený v článku 1 ods. 3 CIRE. Informácie o obidvoch týchto osobitných postupoch možno nájsť v odpovedi na druhú otázku.

Informácie, ktoré sa zverejňujú v insolvenčnom konaní (stanovené v článku 24 nariadenia 2015/848), pri osobitnom postupe revitalizácie a v rámci dohody o platbách, je možné nájsť na webovom sídle pre súdy Citius, ktoré zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti:

https://www.citius.mj.pt/portal/consultas/ConsultasCire.aspx.

TYPY KONANÍ

V článku 1 CIRE sa stanovujú tri rôzne typy konaní, ktoré možno začať vo vzťahu k rôznym kategóriám veriteľov:

  1. insolvenčné konania, ktoré sa môžu vzťahovať na spoločnosti alebo fyzické osoby;
  2. osobitný postup revitalizácie, ktorý sa vzťahuje len na spoločnosti (články 17-A až 17-J CIRE);
  3. osobitný postup dohody o platbách, ktorý sa môže vzťahovať na ktoréhokoľvek dlžníka iného ako spoločnosť (články 222-A až 222-J CIRE).

Článok 1 CIRE znie takto:

„Článok 1

Účel

1. Insolvenčné konania pozostávajú z univerzálneho postupu vymáhania, ktorého cieľom je uspokojiť veriteľov spôsobom stanoveným v pláne na prekonanie platobnej neschopnosti založenom na ozdravení spoločnosti prostredníctvom konkurzného majetku, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom likvidácie majetku dlžníka a rozdelenia výnosov medzi veriteľov.

2. Ak sa spoločnosť nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo jej hrozí bezprostredná platobná neschopnosť, môže v súlade s článkami 17-A až 17-J požiadať súd o začatie osobitného postupu revitalizácie.

3. Ak sa dlžník akéhokoľvek iného charakteru nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo mu hrozí bezprostredná platobná neschopnosť, môže tento dlžník požiadať súd o začatie osobitného postupu dohody o platbách, ako sa stanovuje v článkoch 222-A až 222-J.“

Najmä v článku 2 zákonníka CIRE sa uvádza, že insolvenčné konanie možno začať proti:

  • akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe,
  • pozastaveným dedičstvám,
  • združeniam bez právnej subjektivity a osobitným výborom,
  • občianskoprávnym spoločnostiam,
  • obchodným spoločnostiam alebo občianskoprávnym spoločnostiam, ktoré majú obchodnú formu až do dátumu konečnej registrácie zmluvy, ktorou sú zapísané do registra,
  • družstvám pred ich zapísaním do registra,
  • jednotlivým prevádzkarňam s obmedzeným ručením,
  • akýmkoľvek iným autonómnym subjektom.

Insolvenčné konanie sa nesmie viesť proti:

  • verejným právnickým osobám a právnickým verejným subjektom,
  • poisťovniam, úverovým inštitúciám, finančným korporáciám, investičným spoločnostiam poskytujúcim služby, ktoré zahŕňajú holdingové fondy alebo cenné papiere patriace tretím stranám a podniky kolektívneho investovania, keďže insolvenčné konania sú nezlučiteľné s osobitnými systémami stanovenými pre tieto subjekty.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

INSOLVENČNÉ KONANIA

Podmienky začatia insolvenčného konania stanovené v článku 1 ods. 1 CIRE:

Insolvenčné konanie sa môže zakladať na ozdravení spoločnosti alebo na likvidácii majetku a zaplatení veriteľom.

V rámci insolvenčného konania sa v článkoch 235 až 266 CIRE stanovujú takisto osobitné ustanovenia týkajúce sa platobnej neschopnosti fyzických osôb vrátane osôb, ktoré sa nevenujú podnikateľskej činnosti, a majiteľov malých podnikov, ako aj platobnej neschopnosti v prípade obidvoch manželov.

Začatie konania

Je možné začať insolvenčné konania, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 3 CIRE:

„Článok 3

Platobná neschopnosť

1. Dlžník sa považuje za platobne neschopného, ak nie je schopný splniť svoje splatné záväzky.

2. Právnické osoby a autonómne subjekty, za ktorých dlhy nemá žiadna fyzická osoba osobnú a neobmedzenú zodpovednosť, či už priamo, alebo nepriamo, sa takisto považujú za platobne neschopné, ak sú záväzky zjavne väčšie ako aktíva, ako sa hodnotí v súlade s platnými účtovnými štandardmi.

3. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa neuplatňujú, ak sú aktíva väčšie ako pasíva, ako sa hodnotí v súlade s týmito pravidlami:

a) medzi aktívami a pasívami sa zohľadňujú identifikovateľné položky, aj keď sa v súvahe nenachádzajú, a to v ich reálnej hodnote;

b) ak dlžník vlastní spoločnosť, hodnotenie je založené na perspektíve kontinuity alebo likvidácie, v závislosti od toho, čo je pravdepodobnejšie, ale v každom prípade s vylúčením položky obchodného prevodu;

c) dlhy, ktoré je potrené vyplatiť prostredníctvom rozdeliteľných finančných prostriedkov alebo prostredníctvom aktív, ktoré zostanú po uspokojení alebo zachovaní práv iných veriteľov dlžníka, sa medzi záväzky nezahrnú.

4. Hroziaca platobná neschopnosť sa bude považovať za rovnocennú so skutočnou platobnou neschopnosťou, keď dlžník vyhlási platobnú neschopnosť.“

Aktívna a pasívna legitimita

Okrem toho sa v článkoch 18, 19 a 20 CIRE uvedených nižšie vymedzuje, kto môže požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti a kto musí vyhlásiť platobnú neschopnosť a za akých okolností:

„Článok 18

Povinnosť vyhlásiť platobnú neschopnosť

1. Dlžník musí požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti do 30 dní od dátumu, keď sa o takejto platobnej neschopnosti dozvedel, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1, alebo ku dňu, keď už o nej mal vedieť.

2. Fyzické osoby, ktoré nie sú vlastníkmi spoločnosti v deň platobnej neschopnosti, sú oslobodené od povinnosti vyhlásiť platobnú neschopnosť.

3. Ak je dlžník vlastníkom spoločnosti, treba predpokladať, že k platobnej neschopnosti dochádza po uplynutí najmenej troch mesiacov od všeobecného nedodržania povinností ktoréhokoľvek typu uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. g).“

„Článok 19

Kto môže požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti?

Ak dlžník nie je spôsobilou fyzickou osobou, bude za vyhlásenie platobnej neschopnosti zodpovedný príslušný orgán spoločnosti, alebo v inom prípade ktorýkoľvek z riaditeľov.“

„Článok 20

Ostatné osoby a subjekty, ktoré môžu požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti

1. O vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka môže požiadať osoba, ktorá je právne zodpovedná za dlhy, ktorýkoľvek veriteľ, aj keď je to podmienečné a bez ohľadu na povahu nároku, alebo prokuratúra, ktorá zastupuje subjekty, ktorých záujmy sú jej zákonne zverené, a to keď nastane niektorá z týchto situácií:

a) všeobecné pozastavenie platenia splatných záväzkov;

b) nedodržanie jedného alebo viacerých záväzkov, ktoré v dôsledku príslušnej sumy alebo okolností nedodržania záväzkov preukazujú neschopnosť dlžníka pohotovo plniť väčšinu svojich záväzkov;

c) útek vlastníka spoločnosti alebo riaditeľov dlžníka alebo opustenie sídla spoločnosti alebo miesta hlavnej obchodnej činnosti v súvislosti s nedostatočnou dôveryhodnosťou dlžníka a bez vymenovania zástupcu s dobrou povesťou;

d) rozptýlenie, zrieknutie sa, urýchlená alebo deštruktívna likvidácia aktív a fiktívne zloženie úverov;

e) nedostatok zaistiteľného majetku na zaplatenie príslušnej pohľadávky v exekučnom konaní začatom proti dlžníkovi;

f) nedodržiavanie povinností stanovených v pláne na prekonanie platobnej neschopnosti alebo v pláne platieb, ako sa stanovuje v článku 218 ods. 1 písm. a) a článku 218 ods. 2;

g) všeobecné neplnenie dlhov ktoréhokoľvek z týchto typov za posledných šesť mesiacov:

i) daň;

ii) príspevky a dávky sociálneho zabezpečenia;

iii) dlhy vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z porušenia alebo ukončenia tejto zmluvy;

iv) platby za akýkoľvek druh lízingu vrátane finančného lízingu, splátok kúpnej ceny alebo úveru zaisteného hypotékou, pokiaľ ide o miesto, kde dlžník vykonáva svoju činnosť alebo má svoje sídlo alebo bydlisko;

h) ak by dlžník bol jedným zo subjektov uvedených v článku 3 ods. 2, ak má väčšie záväzky ako aktíva, ako sa uvádza v poslednej schválenej súvahe, alebo sa pri schvaľovaní a evidencii účtov oneskoruje o viac ako deväť mesiacov, ak sa to požaduje podľa zákona.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nemajú vplyv na možnosť zastupovania verejných subjektov v súlade s článkom 13.“

Forma a obsah žiadosti

Dôvody, ktoré sa musia predložiť a odôvodniť pri podaní žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, sú uvedené v článkoch 23 až 25 CIRE:

„Článok 23

Forma a obsah žiadosti

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti alebo žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti sa vykonáva písomnou žiadosťou, v ktorej sa uvedú skutočnosti, ktoré sú predmetom žiadosti o vyhlásenie, a potom sa sformuluje príslušná žiadosť.

2. V žiadosti musí žiadateľ:

a) ak je skutočným dlžníkom, uviesť, či už je platobne neschopný alebo či mu platobná neschopnosť len bezprostredne hrozí, a v prípade fyzickej osoby, či žiada o oslobodenie pre zostávajúce záväzky v súlade s ustanoveniami hlavy XII kapitoly I;

b) identifikovať riaditeľov dlžníka, ktorí sú zákonne vymenovaní a skutočne túto pozíciu zastávajú, a jeho päť najväčších veriteľov, okrem samotného žiadateľa;

c) ak je dlžník/dlžníčka ženatý/vydatá, identifikovať príslušného manželského partnera a uviesť režim majetkových pomerov v manželstve;

d) priložiť osvedčenie z občianskeho registra, obchodného registra alebo iného verejného registra, v ktorom je dlžník zaregistrovaný.

3. Ak nie je možné, aby žiadateľ poskytol informácie a prílohy uvedené v predchádzajúcom odseku, je potrebné, aby tieto informácie a prílohy poskytol sám dlžník.“

„Článok 24

Dokumenty, ktoré má predložiť dlžník

1. Ak je dlžníkom žiadateľ, spolu so žiadosťou musí predložiť tieto dokumenty:

a) abecedný zoznam všetkých veriteľov s uvedením ich príslušných adries, dlžných súm, dátumov splatnosti a povahy týchto pohľadávok, záruk, z ktorých majú prospech, a možnú existenciu osobitných vzťahov v súlade s ustanoveniami článku 49;

b) zoznam a identifikácia všetkých konaní a donucovacích opatrení voči dlžníkovi;

c) dokument, v ktorom sa uvádza činnosť alebo činnosti, do ktorých sa dlžník v posledných troch rokoch zapojil, a prevádzkarne, ktoré vlastní, ako aj dôvody, o ktorých sa dlžník domnieva, že spôsobili situáciu, v ktorej sa teraz nachádza;

d) dokument, ktorý identifikuje osobu, ktorej majetok sa spravuje, ak ide o pozastavený majetok, partnerov, spoločníkov alebo známych členov právnickej osoby, v prípade potreby, a v iných situáciách, keď sa platobná neschopnosť nevzťahuje na fyzickú osobu, tie osoby, ktoré sú právne zodpovedné za konkurzné pohľadávky;

e) zoznam majetku, ktorý dlžník vlastní na základe dohôd o nájme, prenájme alebo finančnom lízingu alebo predaji s výhradou vlastníctva, a všetky ostatné vlastnené aktíva a nároky, pričom sa uvedie ich povaha, miesto, kde ich možno nájsť, registračné údaje v prípade potreby, obstarávacia hodnota a odhad ich súčasnej hodnoty;

f) ak dlžník viedol účty, ročné účtovné závierky za posledné tri finančné roky, ako aj príslušné správy o hospodárení, dohľade a audite, stanoviská dozorného orgánu a dokumenty právnej certifikácie, ak sú povinné alebo ak existujú, a informácie o najvýznamnejších zmenách vo vlastníctve nehnuteľností po dátume vykazovania posledných účtov a o operáciách, ktoré z dôvodu svojej povahy, predmetu alebo veľkosti presahujú každodennú činnosť dlžníka;

g) v prípade, že sa na spoločnosť vzťahuje konsolidácia účtov, konsolidované správy o hospodárení, konsolidované ročné závierky a iné dokumenty vykazovania účtov za posledné tri účtovné roky, ako aj príslušné správy o dohľade a audite, stanoviská dozorného orgánu, dokumenty právnej certifikácie a správa o operáciách v rámci skupiny vykonaných v rovnakom období;

h) správy a osobitné účty a štvrťročné a šesťmesačné informácie na individuálnom a konsolidovanom základe, vykazované k dátumom po skončení posledného účtovného roka, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť v súlade so Zákonníkom o cenných papieroch a nariadeniami Komisie o trhoch s cennými papiermi;

i) zoznam zamestnancov v službe dlžníka.

2. Dlžník je okrem toho povinný:

a) poskytnúť dokument potvrdzujúci právomoci riaditeľov zastupujúcich dlžníka a kópiu dokumentu, v ktorom je uvedené rozhodnutie o začatí žiadosti príslušného riadiaceho orgánu spoločnosti, v prípade potreby;

b) zdôvodniť nepredloženie alebo nedodržanie súladu s ktorýmkoľvek z dokumentov požadovaných v odseku 1.

3. Bez toho, aby boli dotknuté neskoršie predloženia, v súlade s ustanoveniami článku 223 a nasl. môže byť žiadosť takto predložená dlžníkom sprevádzaná plánom na prekonanie platobnej neschopnosti.“

„Článok 25

Žiadosť zo strany inej osoby alebo subjektu, ktorý je na to oprávnený

1. Ak žiadosť nepredkladá samotný dlžník, osoba alebo subjekt, ktorý žiada o vyhlásenie platobnej neschopnosti, musí v žiadosti odôvodniť pôvod, povahu a výšku svojej pohľadávky alebo svoju zodpovednosť za pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, a to v závislosti od daného prípadu, a musí poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré môže mať o aktívach a pasívach dlžníka.

2. Žiadateľ musí takisto poskytnúť všetky dôkazné prostriedky, ktoré má k dispozícii, a okrem toho musí predvolať svedkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v článku 511 Občianskeho súdneho poriadku.“

Dátum začatia postupu a lehoty

Dátum začatia konania a lehoty na podanie námietok a/alebo vydanie rozhodnutí a rozhodnutie o vyhlásení konkurzu sú v zásade stanovené v článkoch 4, 27 až 30, 35 a 36 rozhodnutia CIRE:

„Článok 4

Dátum vyhlásenia platobnej neschopnosti a začiatok konania

1. Vždy, keď môže byť dôležitým faktorom presnosť, odkazy v tomto zákonníku na dátum vyhlásenia platobnej neschopnosti sa vykladajú ako čas, keď bol vynesený príslušný rozsudok.

2. Všetky lehoty uvedené v tomto zákonníku, ktoré sa začínajú insolvenčným konaním ako konečný bod, sa vzťahujú aj na obdobie od tohto dátumu do vyhlásenia platobnej neschopnosti.

3. Ak je v konaniach, ktoré by mali byť pozastavené v súlade s článkom 8 ods. 2, vyhlásená platobná neschopnosť z dôvodu prebiehajúceho konania proti tomu istému dlžníkovi, začiatočný dátum sa použije na účely lehôt uvedených v predchádzajúcom odseku. To isté platí v prípade prerušenia starších konaní z dôvodu uplatnenia článku 264 ods. 3 písm. b).“

„Článok 27

Predbežné posúdenie

1. V deň distribúcie, alebo ak to nie je možné, do tretieho pracovného dňa po ňom sudca:

a) vydá predbežné zamietnutie žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ak je zjavne neopodstatnená alebo ak sa jasne vyskytli neodvratné výnimky spôsobujúce oneskorenie, o ktorých by mal sudca vedieť ex offo;

b) poskytne žiadateľovi najviac päť dní na nápravu odstrániteľných nedostatkov v žiadosti, pričom v opačnom prípade bude žiadosť zamietnutá, a to najmä v prípade, že jej chýbajú právne požiadavky alebo ak k nej nie sú priložené potrebné dokumenty v prípadoch, keď takéto nepriloženie dokumentov nie je riadne odôvodnené.

2. V prípade žiadostí o platobnú neschopnosť sa predbežné rozhodnutia o zamietnutí, ktoré sa úplne alebo čiastočne nezakladajú na absencii dokumentov požadovaných v článku 24 ods. 2 písm. a), zverejnia na webovom sídle Citius v lehote stanovenej v článku 38 ods. 8 a budú obsahovať informácie uvedené v článku 37 ods. 8.“

„Článok 28

Okamžité vyhlásenie platobnej neschopnosti

Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti, predpokladá sa, že uznal svoju platobnú neschopnosť, ktorá sa musí vyhlásiť do tretieho pracovného dňa po distribúcii pôvodnej žiadosti alebo v prípade, že existujú opraviteľné chyby, po ich opravení.“

„Článok 29

Doručenie veci dlžníkovi

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 3, ak žiadosť nepodal dlžník a neexistuje žiadny dôvod na predbežné zamietnutie, sudca doručí osobnú vec dlžníkovi v lehote stanovenej v predchádzajúcom článku.

2. Po doručení veci je dlžník informovaný o pokutách ustanovených v odseku 5 nasledujúceho článku a že dokumenty uvedené v článku 24 ods. 1 musia byť pripravené na okamžité zaslanie správcovi, ak by bola platobná neschopnosť vyhlásená.“

„Článok 30

Námietka zo strany dlžníka

1. Dlžník môže podať námietku do desiatich dní, pričom v takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 25 ods. 2.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúceho odseku, je dlžník pri podávaní námietky povinný pod hrozbou sankcie za neprijatie uvedenej námietky poskytnúť zoznam svojich piatich najväčších veriteľov s vylúčením žiadateľa a uviesť ich príslušné bydlisko.

3. Námietka zo strany dlžníka proti požadovanému vyhláseniu platobnej neschopnosti môže byť založená na neexistencii skutočnosti, z ktorej žiadosť vychádza, alebo na neexistencii situácie platobnej neschopnosti.

4. Je povinnosťou dlžníka dokázať platobnú schopnosť na základe zákonne požadovaného účtovníctva, v prípade potreby, riadne organizovaného a správne predloženého, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 ods. 3.

5. Ak sa neupustí od vypočutia dlžníka v súlade s článkom 12 a dlžník nepodá námietku, skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti sa považujú za riadne akceptované a platobná neschopnosť sa vyhlási v pracovný deň po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1, ak takéto skutočnosti spĺňajú niektorú zo situácií uvedených v písmenách článku 20 ods. 1.“

„Článok 35

Diskusia a súdne pojednávanie

1. Ak dlžník podal námietku alebo ak sa neupustilo od pojednávania, bezodkladne sa naplánuje diskusia a pojednávanie na jeden z piatich nasledujúcich dní a žiadateľ, dlžník a všetci zákonne vymenovaní riaditelia alebo riaditelia uvedení v počiatočnej žiadosti sa informujú o tom, aby sa osobne dostavili alebo aby zabezpečili riadne právne zastúpenie.

2. Ak sa dlžník alebo vymenovaný zástupca nezúčastnia, skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti sa považujú za prijaté, ak sa neupustilo od vypočutia dlžníka v súlade s článkom 12.

3. Ak nenastane situácia opísaná v predchádzajúcom odseku, neúčasť žiadateľa alebo zástupcu sa považuje za rovnocenné stiahnutiu žiadosti.

4. Sudca bezodkladne zaznamená, v závislosti od prípadu, buď rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti, ak skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti patria pod článok 20 ods. 1, alebo rozhodnutie rovnocenné stiahnutiu žiadosti.

5. Ak sa zúčastnia obidve strany alebo iba žiadateľ, či jeho zástupca, ale upustilo sa od pojednávania dlžníka, sudca vydá príkaz na identifikáciu predmetu sporu a uvedenie dôkazných prostriedkov.

6. Následne sa rozhodne o predložených pohľadávkach a okamžite sa predložia dôkazy.

7. Po ukončení predloženia dôkazov sa uskutočnia prednesy účastníkov konania a súd potom vydá rozsudok.

8. Ak nemožno rozsudok vyniesť okamžite, doručí sa do piatich dní.“

„Článok 36

Rozsudok vyhlasujúci platobnú neschopnosť

1. V rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti sudca:

a) uvedie dátum a čas príslušného rozhodnutia a uvedené rozhodnutie sa bude považovať za vynesené na poludnie v prípade, že čas nebude uvedený;

b) identifikuje platobne neschopného dlžníka a uvedie jeho sídlo alebo bydlisko;

c) uvedie a určí bydlisko riaditeľov dlžníka, právne vymenovaných a účinne zastávajúcich takúto funkciu, ako aj bydlisko dlžníka, ak je týmto dlžníkom fyzická osoba;

d) vymenuje konkurzného správcu a uvedie jeho profesijnú adresu;

e) rozhodne, že konkurznú podstatu bude spravovať dlžník, ak sú splnené požiadavky uvedené v článku 224 ods. 2;

f) rozhodne, že dlžník okamžite zašle správcovi dokumenty uvedené v článku 24 ods. 1, ktoré v spise stále chýbajú;

g) požaduje zabavenie účtovných dokumentov dlžníka a všetkých aktív, aj keď sú zaistené, zastavené alebo akýmkoľvek spôsobom spojené alebo držané bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 150 ods. 1, a ich okamžité odovzdanie správcovi;

h) nariaďuje, aby sa veci, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k trestnému činu, odovzdali prokuratúre na vyvodenie dôsledkov;

i) ak má k dispozícii informácie odôvodňujúce začatie konania o preskúmaní viny na platobnej neschopnosti, vyhlasuje začatie takéhoto konania v plnom alebo obmedzenom rozsahu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 187;

j) stanoví lehotu 30 dní na podanie námietky;

l) radí veriteľom, že sú povinní bezodkladne informovať správcu o akýchkoľvek skutočných zárukách, z ktorých čerpajú výhody;

m) informuje dlžníkov platobne neschopnej strany, že platby, ktoré sú povinní uhradiť, sa uhrádzajú správcovi a nie platobne neschopnej strane;

n) v nasledujúcich 45 až 60 dňoch stanoví dátum a čas konania schôdze veriteľov, ako sa uvádza v článku 156, ktorá sa označuje ako schôdza na hodnotenie správy, alebo z náležitých dôvodov oznámi, že sa tejto schôdze vzdáva.

2. Ustanovenia záverečnej časti odseku 1 písm. n) sa neuplatňujú v prípadoch, keď sa očakáva predloženie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti alebo ak sa rozhodne, že správu o platobnej neschopnosti má prevziať dlžník.

3. V prípadoch, keď nie je stanovený žiadny termín na usporiadanie hodnotiacej schôdze v súlade s odsekom 1 písm. n) a ktorákoľvek zainteresovaná strana v lehote stanovenej na prihlasovanie pohľadávok požiada súd, aby zvolal takúto schôdzu, sudca stanoví deň a čas schôdze, a to 45 až 60 dní od vydania rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť.

4. V prípadoch, keď nie je stanovený žiadny termín na usporiadanie hodnotiacej schôdze v súlade s odsekom 1 písm. n), sa lehoty stanovené v tomto zákonníku vypočítajú s ohľadom na usporiadanie tejto schôdze s ohľadom na 45. deň po dátume rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť.

5. Sudca, ktorý sa rozhodol nezorganizovať schôdzu na posúdenie správy, musí v čase rozsudku prispôsobiť časový rozvrh konania tejto skutočnosti, pričom musí zohľadniť konkrétny prípad.“

Oznámenie a zverejnenie rozsudku

Pravidlá oznamovania a zverejňovania rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť sú stanovené v článkoch 37 a 38 CIRE:

„Článok 37

Oznámenie rozsudku a predvolania

1. Riaditelia dlžníka, ktorých bydlisko bolo uvedené, sú o rozsudku oboznámení osobne v súlade s procesným právom o predvolaní a spôsobom stanoveným v procesnom práve o predvolaní. Zašlú sa im aj kópie pôvodnej žiadosti.

2. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek oznámenia, ktoré sa podľa pracovnoprávnych predpisov zdajú byť potrebné, najmä pokiaľ ide o fond na zaručenie miezd, prokurátora, inštitút sociálneho zabezpečenia, žiadateľ o vyhlásenie platobnej neschopnosti a dlžník sú takisto informovaní o rozsudku za podmienok ustanovených na predvolanie, ak ešte rozsudok nebol podľa postupu doručený dlžníkovi osobne alebo výboru pracovníkov, ak je dlžník vlastníkom spoločnosti.

3. Piati najväčší známi veritelia, s výnimkou žiadateľa, sú informovaní v súlade s ustanoveniami odseku 1 alebo doporučeným listom v závislosti od toho, či majú alebo nemajú obvyklý pobyt, sídlo alebo bydlisko v Portugalsku.

4. Známi veritelia, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových úradov a orgánov sociálneho zabezpečenia týchto členských štátov, sú o tom okamžite informovaní doporučeným listom v súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015.

5. Ak existujú pohľadávky v mene štátu, verejných inštitúcií, ktoré nie sú verejnými spoločnosťami ani inštitúciami sociálneho zabezpečenia, takéto subjekty sú informované doporučeným listom.

6. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nevylučujú možnosť oznámenia a predvolania elektronickými prostriedkami v súlade s ministerským vykonávacím nariadením vydaným ministerstvom spravodlivosti.

7. Ostatní veritelia a ostatné zainteresované strany sú informované vyhláškou s päťdňovou lehotou odkladu, ktorá sa zverejní v sídle alebo na mieste bydliska dlžníka, v zariadeniach dlžníka a na samotnom súde a v oznámení uverejnenom na webovom sídle Citius.

8. Vo verejných oznámeniach uvedených v predchádzajúcom odseku sa musí uvádzať číslo prípadu, lehota odkladu a možnosť odvolať sa alebo vzniesť námietky a musia obsahovať informácie uvedené v článku 36 písm. a) až e) a i) až n), pričom sa uvedie, že lehota na odvolanie, podanie námietky a prihlásenie pohľadávok začína plynúť až na konci lehoty odkladu a uvedená lehota odkladu sa počíta od dátumu uverejnenia oznámenia uvedeného v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 38

Zverejnenie a registrácia

[…]

2. Vyhlásenie platobnej neschopnosti a vymenovanie správcu sa automaticky registruje na základe príslušného osvedčenia zaslaného na tento účel sekretariátom:

a) v občianskom registri, ak je dlžníkom fyzická osoba;

b) v obchodnom registri, ak existujú skutočnosti týkajúce sa platobne neschopného dlžníka, ktoré sú predmetom takejto registrácie;

c) u subjektu zodpovedného za akýkoľvek iný typ registrácie, ktorá sa môže vzťahovať na dlžníka.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 43 ods. 5 Zákonníka o registrácii budov, sa vyhlásenie o platobnej neschopnosti zaznamenáva aj v stavebnom registri vo vzťahu k majetku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, na základe súdneho osvedčenia konečného rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti, ak registračná služba nemá prístup k potrebným informáciám prostredníctvom elektronických prostriedkov, a takisto na základe vyhlásenia vydaného správcom, ktorý identifikoval majetok.

4. Ak sa registrácia stanovená v predchádzajúcom odseku vykonáva predbežne, robí sa tak na základe informácií na elektronickej stránke súdu v súlade s odsekom 6 písm. b) a na základe vyhlásenia vydaného správcom, ktorý identifikoval majetok.

5. Ak existuje záznam o nadobudnutí alebo uznaní nároku na majetok alebo o samotnom vlastníctve v prospech inej osoby, ako je platobne neschopná strana, pokiaľ ide o majetok, ktorý tvorí konkurznú podstatu, musí správca priložiť osvedčenie s takýmito záznamami k spisu.

6. Sekretariát:

a) automaticky registruje vyhlásenie platobnej neschopnosti a vymenovanie správcu do počítačového registra prípadov presadzovania práva stanovených v Občianskom súdnom poriadku;

b) zaznamenáva začlenenie týchto informácií a lehotu poskytnutú na vznesenie pohľadávky na elektronickej stránke súdu;

c) oznámi banke Banco de Portugal vyhlásenie o platobnej neschopnosti, aby mohla vykonať potrebnú registráciu vo svojej centrálnej databáze úverového rizika.

7. Profesionálna adresa správcu sa uvedie pri registrácii vymenovania uvedeného správcu.

8. Akékoľvek zverejnenie a registrácia rozsudku sa uskutoční do piatich dní.

9. O zverejnenie a verejnú registráciu rozhodnutia o začatí zahraničného insolvenčného konania a prípadne rozhodnutia, ktorým sa vymenúva správca, ako sa uvádza v článkoch 28 a 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015, sa musí požiadať na portugalskom súde v oblasti, kde sa nachádza sídlo dlžníka, alebo ak by to tak nebolo, na obchodnom súde v Lisabone. Súd môže vyžadovať úradný preklad vyhotovený osobou, ktorá je na tento účel spôsobilá v súlade s právnymi predpismi členského štátu Európskej únie.

10. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, ak sa v právnych predpisoch štátu, v ktorom bolo vyhlásené insolvenčné konanie, stanovujú predpisy o registrácii, ktoré nie sú stanovené v právnych predpisoch Portugalska, registrácia sa určí na základe tých, ktoré sú im najviac podobné.

11. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9, zverejnenie podľa článku 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 bude automaticky určené príslušným registračným oddelením, ak dlžník vlastní zariadenie so sídlom v Portugalsku.“

Ochranné opatrenia

Možnosť nariadiť ochranné opatrenia sa stanovuje v článku 31 CIRE:

„Článok 31

Ochranné opatrenia

1. Ak existuje opodstatnená obava, že môže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, sudca automaticky alebo na žiadosť žiadateľa nariadi ochranné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné alebo vhodné s cieľom zastaviť znehodnocovanie majetku dlžníka, až do vynesenia rozsudku.

2. Ochranné opatrenia môžu pozostávať z vymenovania dočasného zákonného správcu s výlučnou právomocou spravovať konkurznú podstatu dlžníka alebo pomáhať dlžníkovi pri jej správe.

3. Vykonávanie ochranných opatrení sa môže uskutočniť ešte pred oznámením dlžníka, ak sa takéto včasné konanie považuje za nevyhnutné, aby sa zabránilo ohrozeniu užitočného účinku. Uvedené oznámenie sa však v nijakom prípade nesmie zaslať viac ako desať dní po lehote, ktorá by sa inak uplatnila.“

OSOBITNÝ POSTUP REVITALIZÁCIE

Podmienky začatia osobitného postupu revitalizácie stanovené v článku 1 ods. 2 CIRE:

Druhým uvedeným postupom stanoveným v článku 1 ods. 2 CIRE je osobitný postup revitalizácie (PER – Processo Especial de Revitalização), ktorý môže požadovať spoločnosť, ktorá má hospodárske ťažkosti alebo sa nachádza v situácii bezprostrednej platobnej neschopnosti.

Účel a formality osobitného postupu revitalizácie

Účel osobitného postupu revitalizácie, žiadosť o jeho začatie, s tým spojené formality a pojem zložitá hospodárska situácia sa upravuje v článkoch 17-A, 17-B a 17-C CIRE.

„Článok 17-A

Účel a povaha osobitného postupu revitalizácie

1. Účelom osobitného postupu revitalizácie je umožniť spoločnosti, ktorá sa preukázateľne nachádza v ťažkej hospodárskej situácii alebo v bezprostrednom nebezpečenstve platobnej neschopnosti, ale ktorá sa ešte stále môže ozdraviť, aby rokovala so svojimi príslušnými veriteľmi a aby bola schopná s nimi uzavrieť dohodu, ktorá povedie k revitalizácii spoločnosti.

2. Postup uvedený v predchádzajúcom odseku môže použiť ktorákoľvek spoločnosť, ktorá prostredníctvom písomného a podpísaného vyhlásenia potvrdí, že spĺňa podmienky potrebné na revitalizáciu, a predloží ďalšie vyhlásenie, ktoré je podpísané certifikovaným účtovníkom alebo štatutárnym audítorom najneskôr 30 dní pred tým, a to vždy, keď je to z právneho hľadiska potrebné, čím sa dosvedčí, že spoločnosť sa v súčasnosti nenachádza v platobnej neschopnosti podľa kritérií stanovených v článku 3.

3. Osobitný postup revitalizácie má naliehavú povahu a uplatňujú sa všetky pravidlá stanovené v tomto kódexe, ktoré nie sú nezlučiteľné s jeho povahou.“

„Článok 17-B

Pojem zložitá hospodárska situácia

Na účely tohto zákonníka je spoločnosť v zložitej hospodárskej situácii, keď čelí vážnym problémom rýchlo plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity alebo neschopnosti získať úver.“

„Článok 17-C

Žiadosť a formality

1. Osobitný postup revitalizácie sa začína na žiadosť spoločnosti a veriteľa alebo veriteľov, ktorí nemajú osobitný vzťah k spoločnosti, majú súvisiace pohľadávky, ktoré nie sú v druhom rade, a to vo výške minimálne 10 % podľa odseku 3 písm. b), prostredníctvom písomného vyhlásenia o začatí rokovaní vedúcich k oživeniu spoločnosti prostredníctvom schváleného plánu ozdravenia.

2. Vyhlásenie uvedené v predchádzajúcom odseku podpíšu všetky príslušné osoby s uvedením dátumu.

3. Spoločnosť informuje príslušný súd o vyhlásení platobnej neschopnosti v návrhu, v ktorom vysvetlí svoju žiadosť, ako sa uvádza v odseku 1, spolu s týmito dokumentmi:

a) písomné vyhlásenie uvedené vyššie;

b) kópiu dokumentov uvedených v článku 24 ods. 1, ktoré zostávajú k dispozícii na sekretariáte na konzultáciu pre veriteľov počas celého postupu;

c) navrhovaný plán ozdravenia, ktorý bude sprevádzať minimálne opis majetku spoločnosti, či jej finančná a úverová situácia.

4. Po prijatí žiadosti uvedenej v predchádzajúcom odseku sudca prostredníctvom úradného príkazu bezodkladne vymenuje dočasného súdneho správcu, pričom ustanovenia článkov 32 až 34 sa uplatnia mutatis mutandis.

5. Spoločnosť sa bezodkladne informuje o úradnom príkaze uvedenom v predchádzajúcom odseku, pričom sa ustanovenia článkov 37 až 38 uplatnia mutatis mutandis.

6. Na odôvodnenú žiadosť spoločnosti a veriteľa alebo veriteľov, ktorí majú pri dodržaní ustanovení odseku 1 pohľadávky aspoň v hodnote 5 % nahlásených pohľadávok, alebo na základe odôvodnenej žiadosti spoločnosti, môže sudca znížiť limit 10 % uvedený v odseku 1, pričom sa pri posudzovaní žiadosti zohľadňuje celková výška nahlásených pohľadávok a zloženie všetkých veriteľov.

7. K spisom sa automaticky alebo na žiadosť dočasného súdneho správcu pripoja osobitné postupy revitalizácie, ktoré predložili obchodné spoločnosti, s ktorými je spoločnosť v kontrolnom alebo skupinovom vzťahu podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach. Takúto žiadosť môže podať ktorákoľvek zo spoločností za okolností, ktoré viedli k osobitnému postupu revitalizácie.

8. Pripojenie uvedené v predchádzajúcom odseku sa môže požadovať len do začiatku lehoty na rokovania, ako sa stanovuje v článku 17-D ods. 5 v rámci postupu, ku ktorému musia byť pripojené všetky ostatné dokumenty, s ustanoveniami článku 86 ods. 4 pri uplatnení mutatis mutandis.“

V článkoch 17-D až 17-I CIRE týkajúcich sa osobitných postupov revitalizácie sa okrem toho stanovujú:

  • následné procesné etapy (napr. pozvanie všetkých veriteľov, ktorí nepodpísali vyhlásenie, ktoré viedlo k začatiu konania, aby sa zúčastnili na rokovaniach na účely revitalizácie),
  • účinky (napr. postup bráni začatiu akýchkoľvek ďalších opatrení na vymáhanie dlhov voči dlžníkovi),
  • ukončenie rokovaní so schválením plánu ozdravenia, ktoré viedli k revitalizácii, alebo bez schválenia plánu,
  • záruky dohodnuté medzi dlžníkom a veriteľmi,
  • schválenie mimosúdnych dohôd na ozdravenie dlžníka.

OSOBITNÝ POSTUP DOHODY O PLATBÁCH

Podmienky začatia osobitného postupu dohody o platbách stanovené v článku 1 ods. 3 CIRE:

Tretím postupom uvedeným v článku 1 ods. 3 CIRE je osobitný postup dohody o platbách stanovený v článkoch 222-A až 222-J CIRE.

Osobitný postup dohody o platbách má naliehavú povahu a môže sa použiť vo vzťahu k akémukoľvek dlžníkovi, ktorý nie je spoločnosťou a je potvrdené, že sa nachádza v zložitej hospodárskej situácii alebo mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť.

Podľa článku 222-B CIRE je dlžník v zložitej hospodárskej situácii, keď čelí vážnym problémom rýchlo plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity alebo neschopnosti získať úver.

Tento osobitný postup sa začína:

  • písomným vyhlásením dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov, v ktorom požadujú svoje želanie začať rokovania vedúce k vypracovaniu dohody o platbách,

alebo

  • predložením mimosúdnej dohody podpísanej dlžníkom a veriteľmi, ktorí zastupujú aspoň väčšinu hlasov.

Uvedené vyhlásenie alebo dohoda spolu so zoznamom veriteľov a zoznamom všetkých prebiehajúcich krokov na vymáhanie dlhu sa predkladá súdu. Po prijatí vyhlásenia alebo dohody súd vymenuje dočasného súdneho správcu.

Bezodkladne po tom, ako bol dlžník informovaný o úradnom príkaze, ktorým sa vymenoval dočasný súdny správca, musí dlžník poslať doporučený list všetkým veriteľom, ktorí nepodpísali počiatočné vyhlásenie alebo dohodu, a vyzvať ich k účasti. V prípadoch, keď dlžník predložil mimosúdnu dohodu o platbách, sekretariát to oznámi veriteľom, ktorí sa na takejto dohode nezúčastnili a ktorí sú uvedení na zozname pohľadávok nahlásených dlžníkom.

Po zverejnení úradného nariadenia, ktorým sa vymenúva dočasný súdny správca, na webovom sídle Citius má potom každý veriteľ 20 dní na prihlásenie pohľadávok u uvedeného súdneho správcu.

Dočasný súdny správca potom zostaví zoznam pohľadávok a predloží ich sekretariátu súdu. Tento zoznam sa takisto zverejní na webovom sídle Citius. Proti zoznamu možno vzniesť námietky do piatich pracovných dní.

Účinky na iné postupy sú tieto:

  • Po začatí osobitného postupu dohody o platbách a následnom vymenovaní dočasného súdneho správcu nemožno proti dlžníkovi podať inú žalobu na vymáhanie dlhov.
  • Zabraňuje sa pozastaveniu poskytovania základných verejných služieb.
  • Akékoľvek insolvenčné konanie, pri ktorom sa predtým požadovalo vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka, sa pozastavuje za predpokladu, že v tomto konaní nebolo vynesené rozhodnutie o vyhlásení platobnej neschopnosti (zrušené okamžite po schválení platobnej zmluvy).
  • Prebiehajúce opatrenia na ozdravenie sa pozastavujú (zrušené bezodkladne po schválení dohody o platbách, okrem prípadov, keď sa v uvedenej dohode ustanovuje ich pokračovanie).
  • Premlčacie alebo prekluzívne lehoty, ktoré dlžník môže napadnúť, sa pozastavujú.

Po začatí konania je dlžníkovi zakázané vykonávať činnosti osobitného významu bez predchádzajúceho súhlasu súdneho správcu.

Rokovania medzi dlžníkom a veriteľmi sa riadia podmienkami dohodnutými medzi všetkými zúčastnenými stranami, alebo ak takáto dohoda neexistuje, pravidlami vymedzenými dočasným súdnym správcom.

Keď sa rokovania ukončia jednomyseľným schválením dohody o platbe, ktorá sa týka všetkých veriteľov, musí byť uvedená dohoda podpísaná všetkými a musí byť okamžite priložená k súboru na schválenie alebo zamietnutie sudcom.

Ak sa rokovania skončia schválením dohody o platbe, ale bez zapojenia všetkých veriteľov, uvedená dohoda sa zašle súdu na schválenie alebo zamietnutie sudcom a zverejní sa na webovom sídle Citius. Zainteresované strany majú potom desať dní od dátumu uverejnenia, aby požiadali o neschválenie plánu.

Dohoda o platbe sa považuje za schválenú, ak:

  • ju odhlasujú veritelia, ktorých pohľadávky predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých pohľadávok týkajúcich sa hlasovacích práv uvedených v zozname pohľadávok, a získa väčšinu zodpovedajúcu viac ako dvom tretinám všetkých odovzdaných hlasov a viac ako polovica odovzdaných hlasov zodpovedá pohľadávkam, ktoré nie sú v druhom rade, pričom zdržania hlasovania sa nevezmú do úvahy,

alebo

  • získa väčšinu hlasov veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu všetkých pohľadávok týkajúcich sa hlasovacích práv, a viac ako polovica týchto hlasov zodpovedá pohľadávkam, ktoré nie sú v druhom rade, pričom zdržania hlasovania sa nevezmú do úvahy.

Ak dlžník alebo väčšina veriteľov dospejú k záveru, že nie je možné dosiahnuť dohodu alebo že by bolo potrebné predlžiť lehotu dvoch mesiacov na ukončenie rokovaní, proces rokovania sa ukončí. Ak nedôjde k dohode, ukončenie konania vedie k zrušeniu všetkých jeho vplyvov na dlžníka, ak sa uvedený dlžník stále nenachádza v situácii platobnej neschopnosti. Ukončenie konania inak povedie k platobnej neschopnosti dlžníka.

Záruky dohodnuté s dlžníkom počas osobitného postupu dohody o platbách s cieľom poskytnúť uvedenému dlžníkovi finančné prostriedky na pokračovanie jeho činnosti sa zachovávajú aj vtedy, keď sa na konci konania vyhlási platobná neschopnosť dlžníka v lehote dvoch rokov. Veritelia, ktorí počas konania financovali činnosť dlžníka s cieľom dodržať dohodu o platbách, okrem toho využívajú výhodu všeobecného oprávnenia na vlastníctvo majetku, ktoré im bolo udelené pred všeobecným oprávnením na vlastníctvo majetku, ktoré bolo udelené pracovníkom.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V článku 46 CIRE sa uvádza, ktorý mejetok je predmetom konkurznej podstaty:

„Článok 46

Pojem konkurzná podstata

1. Konkurzná podstata je určená na uspokojenie pohľadávok veriteľov týkajúcich sa platobnej neschopnosti po zaplatení ich vlastných dlhov, a pokiaľ nie je stanovené inak, vzťahuje sa na celý majetok dlžníka ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti, ako aj na aktíva a nároky, ktoré dlžník nadobudol v priebehu konania.

2. Majetok, ktorý je oslobodený od zaistenia, je zahrnutý do konkurznej podstaty len vtedy, ak ho dlžník dobrovoľne predloží a ich nezaistiteľnosť nie je absolútna.

V tejto súvislosti sa v článku 736 portugalského Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že okrem tovaru oslobodeného od zaistenia osobitným ustanovením sú úplne nezaistiteľné aj tieto položky: nescudziteľné položky a nároky; majetok vo verejnom vlastníctve štátu a iných verejných právnických osôb; predmety, ktorých zaistenie by bolo neprístojné z hľadiska dobrých zvykov alebo ktoré by si vyžadovalo ekonomické zdôvodnenie v dôsledku ich zníženej obchodnej hodnoty; predmety osobitne určené na verejné uctievanie; hroby; nástroje a predmety, ktoré sú nevyhnutné pre osoby so zdravotným postihnutím a na liečbu pacientov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Tieto právomoci sú stanovené v článkoch 223 až 224 CIRE.

Správa zo strany dlžníka

„Článok 223

Obmedzenie na spoločnosti

Ustanovenia sa vzťahujú iba na prípady, keď sa konkurzná podstata vzťahuje na spoločnosť.“

„Článok 224

Predpoklady pre správu zo strany dlžníka

1. V rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti môže sudca rozhodnúť o tom, že konkurznú podstatu bude spravovať dlžník.

2. Na rozhodnutie uvedené v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú tieto predpoklady:

a) o takúto správu požiadal dlžník;

b) dlžník už predložil alebo sa zaviazal predložiť do 30 dní od rozsudku vyhlasujúceho platobnú neschopnosť plán na prekonanie platobnej neschopnosti, ktorým sa zabezpečí kontinuita činností spoločnosti;

c) neexistuje dôvod na obavy v súvislosti s oneskorením pri riešení prípadu alebo inými nevýhodami pre veriteľov;

d) žiadateľ o platobnú neschopnosť dá svoj súhlas, ak uvedený žiadateľ nie je dlžníkom.

3. Správa sa takisto zveruje dlžníkovi, ak o to dlžník požiadal, a veritelia sa tak na hodnotiacej schôdzi alebo na schôdzi, ktorá jej predchádza, rozhodujú bez ohľadu na to, či existujú predpoklady uvedené v odseku 2 písm. c) a d), pričom lehota ustanovená v odseku 2 písm. b) sa počíta odo dňa rozhodnutia veriteľov.“

Vymenovanie a postavenie správcu

Právomoci správcu konkurznej podstaty a požadované kvalifikácie sú stanovené v článkoch 52, 53 a 55 CIRE:

„Článok 52

Vymenovanie sudcom a postavenie

1. Sudca je oprávnený vymenovať správcu.

2. Na vymenovanie správcu sa vzťahujú ustanovenia článku 32 ods. 1, ale sudca môže zohľadniť aj informácie poskytnuté dlžníkom alebo veriteľským výborom, ak existujú, alebo veriteľmi. Platí to aj v prípade, ak sa konkurzná podstata vzťahuje na spoločnosť, ktorá má fungujúcu prevádzkareň alebo prevádzkarne, alebo ak sú insolvenčné konania obzvlášť zložité a v prvom označení sa uprednostňuje dočasný súdny správca, ktorý vykonáva povinnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti.

3. Postup prijímania do úradných zoznamov, ako aj postavenie správcu sú stanovené v osobitnom zákone bez toho, aby boli tým dotknuté ustanovenia tohto zákonníka.

4. Ak je insolvenčné konanie obzvlášť zložité alebo ak sa od správcu vyžadujú osobitné znalosti, sudca môže automaticky alebo na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vymenovať viac ako jedného správcu. Ak je takáto žiadosť podaná, je zodpovednosťou žiadateľa predložiť riadne odôvodnený návrh týkajúci sa správcu, ktorý sa má vymenovať, ako aj odmeniť takto navrhovaného správcu, ak by bol tento správca vymenovaný a konkurzná podstata by nepostačovala na zabezpečenie takejto odmeny.

5. V prípade nezhody medzi správcom, ktorého vymenoval sudca podľa odseku 1, a správcami, ktorí boli vymenovaní na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany, ak dôjde k bezvýchodiskovej situácii, bude mať prednosť posudok správcu vymenovaného sudcom.

6. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, ktorá je podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach v kontrolnom alebo skupinovom vzťahu s inými spoločnosťami, v súvislosti s ktorými bolo navrhnuté insolvenčné konanie, sudca môže automaticky alebo na žiadosť dlžníka alebo veriteľov vymenovať jediného správcu pre všetky spoločnosti. V takom prípade je sudca takisto vo všeobecnosti povinný vymenovať ďalšieho správcu s povinnosťami obmedzenými na ohodnotenie pohľadávok prihlásených medzi dlžníkmi v tej istej skupine, a to bezprostredne po potvrdení existencie týchto pohľadávok prvým správcom.

„Článok 53

Výber iného správcu zo strany veriteľov

1. Za podmienky, že pred hlasovaním je dokument potvrdzujúci prijatie návrhu priložený k spisu, môžu veritelia na schôdzi veriteľov po vymenovaní správcu zvoliť na túto pozíciu inú osobu, či už je, alebo nie je zapísaná v oficiálnom zozname, a rozhodnúť o jeho odmene prostredníctvom schválenia, a to získaním väčšiny vydaných voličov a hlasov. Zdržania sa hlasovania sa neberú do úvahy.

2. Voľba osoby, ktorá nie je zapísaná v úradnom zozname, sa môže uskutočniť iba v opodstatnených prípadoch z dôvodu veľkosti spoločnosti v insolvenčnom konaní, osobitnej povahy oblasti činnosti spoločnosti alebo zložitosti prípadu.

3. Sudca môže odmietnuť vymenovať osobu zvolenú veriteľmi za správcu ako náhradu za súčasného správcu, ak sa tento sudca domnieva, že táto osoba nemá dobrú povesť alebo spôsobilosť na výkon tohto postavenia, že odmena schválená veriteľmi je zjavne neprimeraná, alebo ak dotknutá osoba nie je zapísaná v úradnom zozname, neexistuje žiadna zo situácií uvedených v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 55

Povinnosti a vykonávanie povinností

1. Okrem iných takto zverených úloh je zodpovednosťou správcu v spolupráci a pod dohľadom veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje:

a) pripravovať úhradu dlhov platobne neschopnej strany pomocou peňazí, ktoré sú k dispozícii v konkurznej podstate, konkrétnejšie prostredníctvom súm získaných z odpredaja aktív tejto konkurznej podstaty, pričom za vykonanie odpredaja je zodpovedný správca;

b) medzitým zabezpečuje zachovanie a využívanie nárokov platobne neschopnej strany a pokračovanie činnosti spoločnosti, ak by to tak bolo, s cieľom čo najviac predchádzať zhoršeniu jej hospodárskej situácie.

2. Bez toho, aby boli dotknuté prípady povinného použitia právneho zastúpenia alebo potreby predchádzajúceho súhlasu veriteľského výboru, vykonáva povinnosti tejto funkcie správca osobne. Správca môže písomne delegovať konkrétne opatrenia na iného správcu s aktuálnou registráciou v úradných zoznamoch.

3. Pri výkone svojich povinností môže správcovi na vlastnú zodpovednosť pomáhať odborný alebo iný pomocný personál, či už platený, alebo neplatený, a to vrátane samotného dlžníka, po predchádzajúcej dohode s veriteľským výborom alebo sudcom, ak takýto výbor neexistuje.

4. Správca môže na určitý alebo neurčitý čas najať pracovníkov potrebných na likvidáciu konkurznej podstaty alebo na pokračovanie v činnostiach spoločnosti. Platnosť nových zmlúv však uplynie po konečnom zatvorení prevádzky, v ktorej pracovníci takúto službu poskytujú, alebo ak nie je dohodnuté inak, v čase prevodu.

5. Správca je takisto zodpovedný včas poskytnúť veriteľskému výboru a súdu všetky informácie potrebné na správu a likvidáciu konkurznej podstaty.

6. Na žiadosť správcu a vždy, keď správca nemá priamy prístup k požadovaným informáciám, sudca nariadi všetkým verejným subjektom a úverovým inštitúciám, aby na základe svojich záznamov poskytli informácie, ktoré sa považujú za potrebné alebo užitočné na účely konania, presnejšie v súvislosti s majetkom, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

7. Za odmeňovanie správcu uvedeného v poslednej časti odseku 2 je zodpovedný správca, ktorý takúto prácu delegoval, a práve tento správca je zodpovedný za opatrenia prijaté delegovaným správcom v rámci delegovania právomocí uvedených v tom istom odseku.

8. Správca má na základe dohody s veriteľským výborom právo upustiť, vybavovať alebo podmieňovať prístup v akejkoľvek súdnej veci, ktorej stranou je platobne neschopná strana alebo konkurzná podstata.“

Súdny dohľad

Sudca dohliada na činnosť správcu konkurznej podstaty v súlade s článkom 58 CIRE:

„Článok 58

Dohľad zo strany sudcu

Správca vykonáva svoje povinnosti pod dohľadom sudcu, ktorý môže kedykoľvek požadovať informácie o akejkoľvek záležitosti alebo predloženie správy o vykonaných činnostiach a stave správy a likvidácie.“

Veriteľský výbor má takisto právomoci dohliadať na činnosť správcu v súlade s článkom 68 CIRE.

Odmena správcu

Odmena správcu sa určuje v súlade s článkom 60 CIRE:

„Článok 60

Odmena

1. Správca vymenovaný sudcom má nárok na odmenu stanovenú v jeho podmienkach a na náhradu výdavkov, ktoré považoval za užitočné alebo nevyhnutné.

2. Ak je správca zvolený na schôdzi veriteľov, jeho odmena je stanovená v príslušnom rozhodnutí.

3. Správca, ktorý predtým nesúhlasil s odmenou stanovenou na schôdzi veriteľov za vypracovanie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, za správu spoločnosti po schôdzi na hodnotenie správy alebo za dohľad nad schváleným plánom na prekonanie platobnej neschopnosti, môže vystúpiť z funkcie za predpokladu, že tak urobí na príslušnej schôdzi, na ktorej sa prijíma rozhodnutie.“

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Pohľadávky z konkurznej podstaty sa môžu započítať voči dlhom uvedenej konkurznej podstaty, ak sú splnené požiadavky článku 99 CIRE:

„Článok 99

Započítanie

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto zákonníka, môžu osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti po vyhlásení platobnej neschopnosti započítať svoje pohľadávky voči konkurznej podstate, ak je splnená aspoň jedna z týchto požiadaviek:

a) právne podmienky započítania boli splnené pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) pohľadávka v prípade platobnej neschopnosti splnila požiadavky uvedené v článku 847 Občianskeho súdneho poriadku pred protinárokom na konkurznú podstatu.

2. Na účely uvedených písmen a) a b) sa neuplatňuje:

a) strata časovej výhody stanovenej v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku;

b) skorá splatnosť a konverzia na hotovosť vyplývajúca z ustanovení článku 91 ods. 1 a článku 96.

3. Započítania nie sú dotknuté skutočnosťou, že predmetom záväzkov sú rôzne meny alebo jednotky výpočtu, ak je ich vzájomná konverzia bezplatná namiesto platby protinávrhu a konverzia sa uskutoční pri výmennom kurze platnom v deň, keď započítanie prejaví svoje účinky.

4. Započítania nie sú povolené:

a) ak bol dlh voči konkurznej podstate vytvorený po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti, konkrétnejšie v dôsledku zrušenia úkonov v prospech konkurznej podstaty;

b) ak konkurzný veriteľ získal pohľadávku od inej osoby, po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) použitie dlhov insolvenčnej strany, za ktorú nie je konkurzná podstata zodpovedná;

d) medzi dlhmi voči konkurznej podstate a podriadenými pohľadávkami týkajúcimi sa platobnej neschopnosti.“

Popri všeobecnom pravidle článku 99 CIRE existujú aj ďalšie právne ustanovenia, v ktorých sa stanovuje možnosť započítania: článok 102 ods. 3 písm. e), článok 154 ods. 1, článok 242 ods. 3 a článok 286 CIRE.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Účinky platobnej neschopnosti na súčasné zmluvy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou, závisia od povahy zmluvy a sú stanovené najmä v článkoch 102 až 119 CIRE:

„Článok 102

Všeobecná zásada vzhľadom na prebiehajúcu obchodnú činnosť

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúcich článkov, v akejkoľvek dvojstrannej zmluve, v rámci ktorej ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti ešte stále nedošlo k úplnému splneniu záväzkov platobne neschopnou stranou ani druhou zmluvnou stranou, sa takéto splnenie pozastaví, kým sa správca rozhodne vykonať zmluvu alebo odmietnuť jej splnenie.

2. Druhá zmluvná strana však môže správcovi stanoviť primeranú lehotu na uplatnenie tejto možnosti, po uplynutí ktorej sa splnenie považuje za zamietnuté.

3. Po tom, ako správca splnenie odmietol, a bez toho, aby bolo dotknuté oddelenie vecí, v prípade potreby:

a) žiadna zo strán nemá právo vrátiť to, čo jej bolo poskytnuté;

b) konkurzná podstata má právo požadovať hodnotu odplaty zodpovedajúcej platbe už uhradenej dlžníkom, pokiaľ ešte nebola poskytnutá inou stranou;

c) druhá strana má v prípade konkurznej pohľadávky právo na hodnotu platby dlžníka za nesplnenú časť zníženú o hodnotu zodpovedajúcej odplaty, ktorá ešte nebola poskytnutá;

d) právo na náhradu škody spôsobenej druhej strane v dôsledku nedodržania:

i) existuje iba do výšky hodnoty akéhokoľvek záväzku uloženého podľa písmena b);

ii) sa odpočíta od sumy, na ktorú má druhá strana nárok, prostredníctvom uplatnenia písmena c);

iii) predstavuje konkurznú pohľadávku;

e) ktorákoľvek strana môže vyhlásiť započítanie záväzkov uvedených v písmenách c) a d) proti záväzkom uvedeným v písmene b), a to až do výšky príslušných súm.

4. Možnosť exekúcie je poškodzujúca, ak je zjavne nepravdepodobné včasné splnenie zmluvných záväzkov zo strany konkurznej podstaty.“

„Článok 103

Nedeliteľné plnenie

1. Ak sa v zmluve vyžaduje, aby druhá strana poskytla službu, ktorá svojou povahou nie je nahraditeľná alebo ktorá je rozdeliteľná pri doručení medzi rôzne položky, ktoré nemožno ľahko nahradiť, pri zahrnutí funkčného spojenia, a správca odmieta splnenie:

a) nárok uvedený v odseku 3 písm. b) predchádzajúceho článku sa nahrádza právom požadovať od druhej strany náhradu toho, čo bolo poskytnuté, aby sa zohľadnilo príslušné obohatenie k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) cieľom nároku stanoveného v odseku 3 písm. c) predchádzajúceho článku je rozdiel, pokiaľ je to prospešné pre druhú stranu, medzi hodnotami všetkých zmluvných služieb;

c) druhá strana má ako osoba podávajúca návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti nárok na náhradu nákladov alebo na vrátenie hodnoty časti služby vykonanej pred vyhlásením platobnej neschopnosti v závislosti od toho, či je takáto služba nahraditeľná alebo nie.

2. Druhá strana je však oprávnená dokončiť svoje služby a v rámci konkurznej pohľadávky požadovať časť dlžnej odplaty, pričom v takom prípade sa už neuplatňujú ustanovenia odseku 1 a predchádzajúceho článku.

3. Ak správca neodmieta splnenie, právo druhej strany na odplatu predstavuje len pohľadávku na konkurznú podstatu v časti, ktorá prevyšuje hodnotu toho, čo by sa vypočítalo uplatnením ustanovení odseku 1 písm. c), ak sa správca rozhodol splnenie odmietnuť.

4. Ak je poskytnutie služby typu uvedeného v odseku 1, pričom je toto poskytnutie zmluvne nastolené platobne neschopnej strane, a správca takéto splnenie odmietne:

a) právo uvedené v odseku 3 písm. b) predchádzajúceho článku sa už neuplatňuje alebo je nahradené právom na vrátenie hodnoty časti platby už uhradenej pred vyhlásením platobnej neschopnosti, v závislosti od toho, či je takáto služba nahraditeľná alebo nie;

b) ustanovenia odseku 1 písm. b) sa uplatnia, ak má druhá strana takisto nárok na náhradu toho, čo už bolo poskytnuté, ako aj na konkurznú pohľadávku.

5. Ak je poskytnutie služby typu uvedeného v odseku 1, pričom je toto poskytnutie zmluvne nastolené platobne neschopnej strane, a správca takéto splnenie neodmietne, nárok druhej zmluvnej strany na dlžnú odplatu predstavuje v plnej miere pohľadávku na konkurznú podstatu.

6. Ak sa nenahraditeľná služba rozčlení na autonómne balíky a platba jedného alebo niektorých z týchto balíkov už bola uhradená, ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú iba na zostávajúce balíky, pričom odplata sa medzi ne primerane rozdelí.“

„Článok 104

Predaj s výhradou vlastníctva a podobné činnosti

1. V kúpno-predajnej zmluve s výhradou vlastníctva, ak je predávajúci platobne neschopnou stranou, môže druhá strana požadovať plnenie zmluvy, ak už bola položka k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti dodaná.

2. V prípade platobnej neschopnosti prenajímateľa sa ustanovenia predchádzajúceho odseku uplatňujú na zmluvu o finančnom lízingu a na nájomnú zmluvu s doložkou, v ktorej sa uvádza, že predmet lízingu sa stane vlastníctvom nájomcu po uhradení všetkých dohodnutých platieb.

3. Ak je kupujúcim alebo nájomcom platobne neschopná strana a položka je vo vlastníctve uvedeného kupujúceho alebo nájomcu, lehota stanovená správcom podľa článku 102 ods. 2 nesmie uplynúť skôr, ako uplynie päť dní od dátumu hodnotiacej schôdze, s výnimkou prípadu, keď by sa mohla počas tohto obdobia výrazne znížiť hodnota dotknutého majetku a druhá strana výslovne upozorní správcu na túto skutočnosť.

4. Proti doložke o zachovaní vlastníctva v zmluvách o odstúpení osobitnej položky, v rámci ktorých je kupujúci platobne neschopnou stranou, je možné podať námietku len vtedy, ak je to tak písomne stanovené, a to až do doručenia danej položky.

5. Účinky odmietnutia splnenia správcom, pokiaľ sú prípustné, sú stanovené v článku 102 ods. 3. Usudzuje sa, že predmetom práva stanoveného v príslušnom písmene c) je zaplatenie rozdielu medzi plánovanou sumou platieb alebo nájomného do konca zmluvy v rámci konkurznej pohľadávky, ak je kladný, aktualizovanou k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti uplatnením ustanovení článku 91 ods. 2, a hodnotou položky v deň odmietnutia, ak je druhou stranou predávajúci alebo prenajímateľ, alebo rozdielu, ak je pozitívny, medzi touto hodnotou a tou sumou, ak je uvedená druhá strana kupujúcim alebo nájomcom.“

„Článok 105

Predaj bez doručenia

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 107, ak povinnosť doručenia zo strany predávajúceho ešte nebola splnená, ale majetok už bol prevedený:

a) správca nemôže odmietnuť splnenie zmluvy v prípade platobnej neschopnosti predávajúceho;

b) odmietnutie správcu vyhovieť v prípade platobnej neschopnosti kupujúceho má účinky uvedené v článku 104 ods. 5, uplatniteľné mutatis mutandis.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa mutatis mutandis vzťahujú aj na zmluvy prevádzajúce iné práva na skutočné používanie.“

„Článok 106

Záväzná dohoda

1. V prípade platobnej neschopnosti záväzného predávajúceho nesmie správca odmietnuť splnenie záväznej zmluvy so skutočnou účinnosťou, ak už bola položka odovzdaná záväznému kupujúcemu.

2. V prípade, že správca odmietne splniť záväznú kúpno-predajnú zmluvu, uplatnia sa mutatis mutandis ustanovenia článku 104 ods. 5, a to bez ohľadu na to, či sa platobná neschopnosť týka záväzného dlžníka, alebo záväzného predávajúceho.“

„Článok 107

Operácie s osobitným dátumom doručenia

1. Ak sa doručenie tovaru alebo poskytovanie finančných služieb, ktoré majú trhovú cenu, musia vykonať v určitý dátum alebo v určitej lehote a tento dátum alebo lehota pripadá po vyhlásení platobnej neschopnosti, ani jedna zo strán nemôže požadovať exekúciu. Kupujúci alebo predávajúci budú mať v závislosti od prípadu nárok len na vyplatenie rozdielu medzi upravenou cenou a trhovou cenou tovaru alebo finančnej služby druhý deň po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti, pokiaľ ide o zmluvy s rovnakým dátumom alebo lehotou na splnenie, ktoré, ako sa vyžaduje od platobne neschopnej strany, predstavuje pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti.

2. V obidvoch prípadoch predávajúci vráti už vyplatené sumy a môže takúto povinnosť nahradiť pohľadávkou, ktorá mu bola udelená podľa predchádzajúceho odseku, až do výšky príslušných súm. Ak je predávajúci platobne neschopnou stranou, právo na vrátenie predstavuje pre druhú stranu pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti.

3. Na účely predchádzajúceho odseku sa za finančné služby považujú:

a) doručenie cenných papierov, s výnimkou prípadu, keď ide o akcie predstavujúce najmenej 10 % základného kapitálu spoločnosti a vyrovnanie stanovené v zmluve nemá výlučne finančnú povahu;

b) doručenie drahých kovov;

c) platby v hotovosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo určené výmenným kurzom cudzej meny, zákonnou úrokovou sadzbou, výpočtovou jednotkou alebo cenou iných tovarov alebo služieb;

d) opcie alebo iné nároky na predaj alebo doručenie tovaru uvedeného v písmenách a) a b) alebo platby uvedené v písmene c).

4. Ak sú do rámcovej zmluvy začlenené rôzne transakcie týkajúce sa finančných služieb, ktoré sa môžu v prípade nesplnenia ukončiť iba ako jedna jednotka, na účely tohto článku a článku 102 sa tento súbor transakcií považuje za dvojstrannú zmluvu.

5. Na operácie s konkrétnym dátumom doručenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa mutatis mutandis vzťahujú ustanovenia článku 104 ods. 5.“

„Článok 108

Prenájom, keď je nájomca platobne neschopnou stranou

1. Vyhlásením platobnej neschopnosti sa neprerušuje nájomná zmluva, keď je platobne neschopnou stranou nájomca, ale správca môže vždy zrušiť takúto zmluvu s výpovednou lehotou 60 dní, ak kratšia výpovedná lehota nestačí podľa zákona alebo zmluvy.

2. Výnimkou z predchádzajúceho odseku je prípad, keď sa nájom týka miesta bydliska platobne neschopnej strany, pričom v takom prípade môže správca iba vyhlásiť, že nárok na zaplatenie nájomného vzniknutý po 60 dňoch uplynul, keďže takéto vyhlásenie nebude vykonateľné v insolvenčnom konaní. V tomto prípade je prenajímateľ oprávnený uplatniť si pohľadávku týkajúcu sa platobnej neschopnosti na náhradu škôd, ktoré vznikli v prípade vysťahovania z dôvodu nezaplatenia jednej alebo viacerých nájomných splátok uvedených vyššie až do výšky platieb zodpovedajúcich jednej štvrtine.

3. Zrušenie zmluvy zo strany správcu podľa odseku 1 si vyžaduje zaplatenie dlžných súm ako konkurznej pohľadávky, pričom tieto sumy zodpovedajú intervenčnému obdobiu medzi dátumom vytvorenia účinkov a koncom lehoty stanovenej v zmluve, alebo dátumom, ku ktorému by ju mohla platobne neschopná strana zrušiť, znížená o náklady spojené s poskytovaním služby prenajímateľom počas tohto obdobia, ako aj príjmy získané alternatívnym uplatnením prenajatého majetku, za predpokladu, že ich možno pripísať predčasnému ukončeniu zmluvy, s aktualizáciou všetkých súm podľa článku 91 ods. 2 k dátumu, keď nastanú účinky zrušenia.

4. Prenajímateľ nemôže požadovať zrušenie zmluvy po vyhlásení platobnej neschopnosti nájomcu na základe niektorého z týchto dôvodov:

a) nezaplatenie nájomného alebo splátok nájomného za obdobie pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) zhoršenie finančnej situácie nájomcu.

5. Ak predmet nájmu ešte nebol odovzdaný nájomcovi v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti tohto nájomcu, môže správca, ako aj prenajímateľ zmluvu zrušiť, a môže určiť inú, primeranú lehotu na tento účel, po uplynutí ktorej zaniká právo na zrušenie.“

„Článok 109

Prenájom, keď je prenajímateľ platobne neschopnou stranou

1. Vyhlásením platobnej neschopnosti sa nezastavuje vykonávanie nájomnej zmluvy, ak je platobne neschopnou stranou prenajímateľ, a vypovedanie zmluvy jednou zo strán je možné iba na konci prebiehajúcej lehoty bez toho, aby tým boli dotknuté prípady povinného predĺženia.

2. Ak však položka nebola odovzdaná nájomcovi v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia článku 108 ods. 5.

3. Odovzdanie takto prenajatej veci v insolvenčnom konaní nezbavuje prenajímateľa práv uznaných za týchto okolností občianskym právom.“

„Článok 110

Zastúpenie a zmluvy o riadení

1. Platnosť zmlúv o zastúpení vrátane zmlúv o províziách, ktoré patria do konkurznej podstaty, sa končí vyhlásením platobnej neschopnosti hlavného podniku, aj keď bolo zastúpenie udelené aj v záujme zástupcu alebo tretej strany. Zástupca nebude mať nárok na náhradu vzniknutej škody.

2. Zmluva o zastúpení sa však bude považovať naďalej za platnú:

a) ak by bolo potrebné, aby zástupca vykonával opatrenia na zabránenie predvídateľnému poškodeniu konkurznej podstaty, kým správca nepodnikne náležité kroky;

b) za obdobie, počas ktorého zástupca vykonával svoje povinnosti bez toho, aby svojím zavinením vedel, že hlavnému podniku bolo vydané vyhlásenie o platobnej neschopnosti.

3. V prípade odseku 2 písm. a) predstavuje odmena a úhrada výdavkov na zástupcu dlh pre konkurznú podstatu a insolvenčný dlh v prípade odseku 2 písm. b).

4. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa uplatňujú mutatis mutandis na všetky ostatné zmluvy, prostredníctvom ktorých platobne neschopná strana zverila správu záležitostí týkajúcich sa aktív tretej strane, s minimálnou autonómiou, konkrétnejšie na zmluvy o správe portfólia a aktív.“

„Článok 111

Dlhotrvajúca zmluva o poskytovaní služieb

1. Zmluvy, ktoré si vyžadujú poskytnutie dlhodobej služby v záujme platobne neschopnej strany a ktorých platnosť neuplynie prostredníctvom účinkov ustanovení článku 110, sa pri vyhlásení platobnej neschopnosti neprerušujú a môžu byť zrušené ktoroukoľvek stranou podľa článku 108 ods. 1, pričom sa uplatňuje mutatis mutandis.

2. Predčasné zrušenie zmluvy si vyžaduje len zaplatenie náhrady za škody spôsobené vtedy, keď takéto zrušenie vykoná správca, pričom v takom prípade sa náhrada vypočíta mutatis mutandis podľa článku 108 ods. 3 a predstavuje konkurznú pohľadávku pre druhú stranu.“

„Článok 112

Splnomocnenia

1. S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 110 ods. 2 písm. a), splnomocnenia týkajúce sa aktív platobnej neschopnosti zanikajú pri vyhlásení platobnej neschopnosti zastúpenej strany, a to aj v prípade, že boli poskytnuté aj v záujme osoby konajúcej ako splnomocnený zástupca alebo tretia strana.

2. Pokiaľ ide o opatrenia prijaté osobou konajúcou ako splnomocnený zástupca po uplynutí platnosti splnomocnenia, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia článku 81 ods. 6 a 7.

3. Osoba konajúca ako splnomocnený zástupca, ktorá bez svojho zavinenia nemá informácie o vyhlásení platobnej neschopnosti zastúpenej strany, nezodpovedá vo vzťahu k tretím stranám za neúčinnosť konania v dôsledku odňatia právomoci zastupovať.“

„Článok 113

Platobná neschopnosť pracovníkov

1. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti pracovníkov nenarúša platnosť pracovnej zmluvy.

2. Platobne neschopná strana môže požadovať úhradu náhrady za straty vzniknuté v dôsledku možného porušenia zmluvných záväzkov.“

„Článok 114

Poskytovanie služby zo strany dlžníka

1. Ustanovenia článku 113 sa vzťahujú na zmluvy, prostredníctvom ktorých je platobne neschopná strana ako fyzická osoba povinná poskytovať službu, s výnimkou prípadu, keď je táto služba súčasťou činnosti spoločnosti, ktorú daná fyzická osoba vlastní a nie je ako taká zastupiteľná.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, sa ustanovenia článku 111 uplatňujú mutatis mutandis na zmluvy, ktorých cieľom je dlhodobé poskytovanie služby zo strany dlžníka. Povinnosť poskytnúť náhradu škody však existuje iba vtedy, ak ju zruší druhá strana.“

„Článok 115

Pridelenie a zaručenie budúcich pohľadávok

1. Ak je dlžníkom fyzická osoba a pred vyhlásením platobnej neschopnosti udelila alebo prisľúbila budúce pohľadávky vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo zmluvy o poskytnutí služieb alebo nárok na ďalšie budúce platby, ako sú dávky v nezamestnanosti a starobné dôchodky, účinnosť zákona sa obmedzí na príjmy súvisiace s obdobím pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti, zvyšok aktuálneho mesiaca k tomu dátumu a nasledujúcich 24 mesiacov.

2. Účinnosť vykonaného pridelenia alebo stanoveného zaručenia zo strany dlžníka pred vyhlásením platobnej neschopnosti, ktorej predmetom je nájom alebo splátky nájomného na základe zmluvy o nájme, ktorú správca nemôže zrušiť ani ukončiť podľa článku 104 ods. 2 a článku 109 ods. 1, sa obmedzí, či už je dlžníkom fyzická osoba, alebo nie, na platby súvisiace s obdobím pred vyhlásením platobnej neschopnosti, zvyšok aktuálneho mesiaca k tomu dátumu a nasledujúci mesiac.

3. Dlžník s pohľadávkami uvedenými v predchádzajúcich odsekoch si ich môže započítať s dlhmi voči konkurznej podstate bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 99 ods. 1 písm. b) a článku 99 ods. 4 písm. b) až d).

„Článok 116

Bežné účty

Vyhlásenie platobnej neschopnosti si bude vyžadovať ukončenie zmlúv o bežnom účte, ktorých zmluvnou stranou je platobne neschopná strana, a zatvorenie príslušných účtov.“

„Článok 117

Partnerské združenia

1. Partnerské združenia sa rušia z dôvodu platobnej neschopnosti pridruženej zmluvnej strany.

2. Pridružená zmluvná strana je povinná odovzdať do konkurznej podstaty pridruženej spoločnosti svoju časť, ktorá ešte nebola vysporiadaná, v stratách, na ktorých sa musí podieľať, pričom si však zachováva právo požadovať ako úver v prípade platobnej neschopnosti vykonané platby, ktoré sa nemôžu zahrnúť do jej účasti na stratách.“

„Článok 118

Doplnkové zoskupenie spoločností a európske zoskupenia hospodárskych záujmov

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v zmluve, doplnkové zoskupenie spoločností a európske zoskupenia hospodárskych záujmov sa v dôsledku platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých členov zoskupenia nerušia.

2. Člen vyhlásený za platobne neschopného sa môže odpútať od doplnkového zoskupenia spoločností.

3. Zmluvné doložky, podľa ktorých je člen vyhlásený za platobne neschopného povinný nahradiť škodu spôsobenú ostatným členom alebo zoskupeniu, sú neplatné.“

„Článok 119

Povinné ustanovenia

1. Akákoľvek dohoda medzi stranami, ktorá vylučuje alebo obmedzuje uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení tejto kapitoly, je neplatná.

2. Zvlášť neplatné sú doložky, ktoré pripisujú situácii platobnej neschopnosti jednej zo strán hodnotu rozväzovacej podmienky v súvislosti s transakciou alebo ktoré v takom prípade priznávajú druhej strane nárok na náhradu, zrušenie alebo odstúpenie v súlade s inými podmienkami, ako sú podmienky uvedené v tejto kapitole.

3. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nebránia tomu, aby situácia platobnej neschopnosti predstavovala spravodlivý dôvod na zrušenie alebo odstúpenie od zmluvy z dôvodu povahy a obsahu zmluvných platieb.“

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

Dôsledky na konania

Vyhlásenie platobnej neschopnosti bráni začatiu akéhokoľvek donucovacieho opatrenia zo strany konkurzných veriteľov [článok 88 ods. 1 CIRE].

Dôsledky na pohľadávky

Dôsledky platobnej neschopnosti na pohľadávky týkajúce sa konkurznej podstaty sú stanovené v článkoch 90 až 101 CIRE:

„Článok 90

Uplatňovanie nárokov týkajúcich sa platobnej neschopnosti

Počas insolvenčného konania môžu konkurzní veritelia uplatňovať svoje práva iba v súlade s ustanoveniami tohto zákonníka.“

„Článok 91

Bezodkladne splatné dlhy

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti má za následok, že všetky záväzky platobne neschopnej strany, ktoré nepodliehajú predchádzajúcemu precedensu, sú bezodkladne splatné.

2. Všetky záväzky, ktoré ešte nie je možné požadovať k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti, za ktoré nie je splatný žiadny výnosový úrok, alebo za ktoré je úrok splatný pri sadzbe nižšej ako zákonná úroková sadzba, sa považujú za znížené na sumu, ktorá ak sa vypočítaný úrok pripočítal k tejto sume pri zákonnej sadzbe alebo sadzbe rovnajúcej sa rozdielu medzi zákonnou sadzbou a dohodnutou sadzbou za obdobie, o ktoré sa posunul dátum splatnosti, by zodpovedala hodnote príslušného záväzku.

3. V prípade rozdeliteľného záväzku sa ustanovenia predchádzajúceho odseku vzťahujú na všetky platby, ktoré ešte nie je možné požadovať.

4. Pri výpočte obdobia, o ktoré sa dátum splatnosti posunul, sa usudzuje, že platba by bola uhradená v deň, keď záväzky bolo možné požadovať, alebo v deň, keď by k tomu pravdepodobne došlo, ak sa tento dátum neurčil.

5. Zníženie výšky dlhu stanoveného v predchádzajúcich odsekoch sa uplatňuje aj v prípade, že došlo k strate výhody plynúcej z časovej lehoty, a to z dôvodu, že ešte nie je právne vyhlásená platobná neschopnosť, ako sa uvádza v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Subrogácia práv veriteľa vyplývajúca z plnenia povinnosti voči tretej strane platobne neschopnou stranou sa uskutoční v pomere k zaplatenej sume vzhľadom na sumu tohto dlhu voči tretej strane, aktualizovanej podľa odseku 2.

7. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa vzťahujú na právo na opravné prostriedky vo vzťahu k ostatným dlžníkom.“

„Článok 92

Plány na urovnanie sporu

Okamžitá splatnosť dlhov podľa článku 91 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje plán vyrovnania príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia alebo daní, má účinky, ktoré príslušné právne predpisy pripisujú nedodržaniu tohto plánu. Požadované sumy sa vypočítavajú v súlade s ustanoveniami uvedených právnych predpisov.“

„Článok 93

Výživné

Právo požadovať výživné od platobne neschopnej strany za obdobie po vyhlásení platobnej neschopnosti sa môže uplatniť len proti konkurznej podstate, ak takéto výživné nemôže poskytnúť ani jedna z osôb uvedených v článku 2009 Občianskeho súdneho poriadku. V takom prípade sudca stanoví príslušnú sumu.“

„Článok 94

Pohľadávky v rámci rozväzovacej podmienky

Pohľadávky, ktoré podliehajú rozväzovacej podmienke, sa riešia v insolvenčnom konaní ako neoprávnené až do okamihu splnenia podmienky, a to bez toho, aby bola dotknutá povinnosť vrátiť vyplatené platby po overení podmienky.“

„Článok 95

Spoločná zodpovednosť a ručitelia

1. Veritelia môžu požadovať celý svoj úver od každej z rôznych konkurzných podstát spoločne zodpovedných dlžníkov a ručiteľov, hoci celková výška súm získaných od všetkých takýchto dlžníkov nesmie prekročiť sumu úveru.

2. Práva voči platobne neschopnému dlžníkovi vyplývajúce z možného budúceho splatenia dlhu spoločne zodpovedným spoludlžníkom alebo ručiteľom sa môžu v insolvenčnom konaní uplatniť ako pohľadávka v rámci odkladnej podmienky, ak si naň veriteľ uvedeného dlhu neuplatňuje nárok.“

„Článok 96

Konverzia pohľadávok

1. Na účely účasti príslušného vlastníka v konaní:

a) nepeňažné pohľadávky sú splnené odhadnuteľnou hodnotou v eurách k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) peňažné pohľadávky, ktorých sumy nie sú určené, sú splnené odhadnuteľnou hodnotou v eurách k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) pohľadávky vyjadrené v cudzej mene alebo indexy sú hradené hodnotou v eurách pri výmennom kurze platnom v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti v mieste príslušnej platby.

2. Po uznaní sa pohľadávky uvedené v odseku 1 písm. a) a c) považujú za trvalo zmenené na eurá.“

„Článok 97

Zrušenie úverových výsad a skutočných záruk

1. Pri vyhlásení platobnej neschopnosti sa rušia:

a) všeobecné úverové výsady, ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia, vytvorené viac ako 12 mesiacov pred začiatkom insolvenčného konania;

b) osobitné úverové výsady, ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia, splatné viac ako 12 mesiacov pred začiatkom insolvenčného konania;

c) zákonné hypotéky, ktorých registrácia sa požadovala dva mesiace pred začiatkom insolvenčného konania a ktoré dopĺňajú konkurzné pohľadávky, ktoré vlastní štát, miestne orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia;

d) ak nie sú nezávislé od registrácie, skutočné záruky na nehnuteľný alebo hnuteľný majetok podliehajúce registrácii a tvoriace súčasť konkurznej podstaty, ktoré sú doplnkové ku konkurzným pohľadávkam a ktoré už boli vytvorené, ale ešte neboli zaregistrované a nepodliehajú žiadosti o registráciu;

e) skutočné záruky na majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ktoré sú doplnkové k pohľadávkam považovaným za pohľadávky, ktoré sú v druhom rade.

2. Po vyhlásení platobnej neschopnosti nie je povolená registrácia zákonných hypoték zaručujúcich pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, a to ani po ukončení konania, s výnimkou prípadu, keď bola príslušná žiadosť podaná pred vydaním uvedeného vyhlásenia alebo ak ide o hypotéky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c), dva mesiace pred rovnakým dátumom.“

„Článok 98

Udelenie prednosti žiadajúcemu veriteľovi

1. Na žiadosť osoby, ktorej platobná neschopnosť bola vyhlásená, budú pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú v druhom rade, využívať všeobecné výsady na vymáhanie pohľadávok na poslednom mieste pre všetok hnuteľný majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, pokiaľ ide o štvrtinu príslušnej sumy zodpovedajúcej maximálne 500 CU.

2. Ak je výkon súdneho konania začatý veriteľom ovplyvnený vyhlásením platobnej neschopnosti dlžníka v konaní začatom k neskoršiemu dátumu, je výsada uvedená v predchádzajúcom odseku pridelená prihlasovateľovi staršieho konania; v prípade uvedenom v článku 264 ods. 3 písm. b) je všeobecnou výsadou hnuteľného majetku žiadajúcej manželky a polovice spoločného majetku žiadateľ v konaní, ktoré bolo pôvodne začaté, bez ohľadu na pozastavenie jeho účinkov.“

„Článok 99

Započítanie

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto zákonníka, môžu osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti po vyhlásení platobnej neschopnosti započítať svoje pohľadávky voči konkurznej podstate, ak je splnená aspoň jedna z týchto požiadaviek:

a) právne podmienky započítania boli splnené pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti;

b) pohľadávka v prípade platobnej neschopnosti splnila požiadavky uvedené v článku 847 Občianskeho súdneho poriadku pred protinárokom na konkurznú podstatu.

2. Na účely uvedených písmen a) a b) sa neuplatňuje:

a) strata časovej výhody stanovenej v článku 780 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku;

b) skorá splatnosť a konverzia na hotovosť vyplývajúca z ustanovení článku 91 ods. 1 a článku 96.

3. Započítania nie sú dotknuté skutočnosťou, že predmetom záväzkov sú rôzne meny alebo jednotky výpočtu, ak je ich vzájomná konverzia bezplatná namiesto platby protinávrhu a konverzia sa uskutoční pri výmennom kurze platnom v deň, keď započítanie prejaví svoje účinky.

4. Započítania nie sú povolené:

a) ak bol dlh voči konkurznej podstate vytvorený po dátume vyhlásenia konkurzu, konkrétnejšie v dôsledku zrušenia konania v prospech konkurznej podstaty;

b) ak konkurzný veriteľ získal pohľadávku od inej osoby, po dátume vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) použitie dlhov insolvenčnej strany, za ktorú nie je konkurzná podstata zodpovedná;

d) medzi dlhmi voči konkurznej podstate a pohľadávkami s nižším poradím týkajúcimi sa platobnej neschopnosti.“

„Článok 100

Pozastavenie premlčacích a prekluzívnych lehôt

Rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti povedie k pozastaveniu všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré môže dlžník v priebehu konania napadnúť.“

„Článok 101

Systémy likvidácie

Pravidlá stanovené v tejto kapitole sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 283 a nasl. Zákonníka o cenných papieroch.“

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce konania sú stanovené v článkoch 85 až 89 CIRE:

„Článok 85

Účinky na prebiehajúce žaloby

1. Po vyhlásení platobnej neschopnosti sú všetky žaloby, v rámci ktorých sa skúmajú záležitosti týkajúce sa aktív konkurznej podstaty, podané proti dlžníkovi alebo dokonca proti tretím osobám, pričom ich výsledok však môže mať vplyv na hodnotu konkurznej podstaty, a všetky žaloby podané dlžníkom, ktoré sa týkajú výlučne majetku, sú pripojené k insolvenčnému konaniu za predpokladu, že o takéto pripojenie požiada správca, ak je to vhodné na účely konania.

2. Sudca požiada súd alebo príslušný orgán, aby na účely pripojenia ku konkurzným spisom zaslal všetky prípady, v ktorých došlo k zaisteniu alebo zadržaniu tovaru súvisiaceho s konkurznou podstatou.

3. Správca nahrádza platobne neschopnú stranu vo všetkých prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch bez ohľadu na pripojenie k insolvenčnému konaniu alebo dohode druhej strany.“

„Článok 86

Pripojenie insolvenčného konania

1. Na žiadosť správcu sa k spisom o platobnej neschopnosti prikladajú prípady, v ktorých bola vyhlásená platobná neschopnosť, pokiaľ ide o osoby, ktoré sú právne zodpovedné za dlhy platobne neschopnej strany alebo, v prípade zosobášenej fyzickej osoby, manželského partnera, ak majetkovým režimom nie je oddelenie konkurznej podstaty.

2. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, uplatnia sa rovnaké účinky na prípady, v ktorých bola platobná neschopnosť vyhlásená v prípade spoločností, ktoré podľa Zákonníka o obchodných spoločnostiach táto spoločnosť kontroluje alebo ktoré sú s touto spoločnosťou v skupinovom vzťahu.

3. Pripojenie podľa odseku 2 môže sudca automaticky určiť v prípade, ku ktorému sú dokumenty pripojené, alebo o to môžu požiadať všetci dlžníci vyhlásení za platobne neschopných v prípadoch, ktoré sa majú pripojiť.

4. Ak prebiehajú konania na súdoch s rôznou právomocou v súvislosti s príslušnou záležitosťou, o pripojení možno rozhodnúť iba vtedy, ak o to požiada správca v konaniach predložených na súde s osobitnou právomocou, alebo ak o platobnej neschopnosti rozhodne sudca, ktorý je zapojený do tej istej veci.

„Článok 87

Rozhodcovské zmluvy

1. Účinnosť arbitrážnych dohôd týkajúcich sa sporov, do ktorých je zapojená platobne neschopná strana a v ktorých môže výsledok týchto sporov ovplyvniť hodnotu konkurznej podstaty, bude pozastavená bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia platných medzinárodných zmlúv.

2. Prebiehajúce prípady ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti budú zodpovedajúcim spôsobom pokračovať bez toho, aby tým boli, v prípade potreby, dotknuté ustanovenia článku 85 ods. 3 a článku 128 ods. 5.“

„Článok 88

Exekučné konania

1. Vyhlásenie platobnej neschopnosti bude mať za následok pozastavenie každého exekučného konania alebo opatrenia začatého konkurznými veriteľmi, čo bude mať vplyv na majetok konkurznej podstaty a brániť podnecovaniu alebo vykonávaniu akéhokoľvek exekučného konania začatého konkurznými veriteľmi. Ak však ide o opatrenia proti iným stranám, bude proti týmto stranám pokračovať exekúcia.

2. Ak sa exekúcia vykonáva proti iným stranám a nie je potrebné pripojiť sa ku konaniu podľa článku 85 ods. 2, na pripojenie sa zasiela iba prepis prípadov týkajúcich sa platobne neschopnej strany.

3. Exekučné konania pozastavené podľa odseku 1 sa rušia, pokiaľ ide o platobne neschopnú stranu, a to hneď po ukončení insolvenčných konaní podľa článku 230 ods. 1 písm. a) a d), okrem prípadov na účely vykonávania právneho nároku na zrušenie.

4. Je zodpovednosťou správcu, aby písomne a pokiaľ možno elektronicky informoval exekučných úradníkov vymenovaných v exekučnom konaní, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie platobnej neschopnosti, o ktorom je tento správca informovaný, alebo aby informoval súd, keď sú exekučné konania vykonávané na podnet súdneho úradníka, o výskyte skutočností opísaných v predchádzajúcom odseku.“

„Článok 89

Opatrenia týkajúce sa dlhov konkurznej podstaty

1. Tri mesiace odo dňa vyhlásenia platobnej neschopnosti nie je možné navrhnúť žiadne vymáhanie vyplatenia dlhov konkurznej podstaty.

2. S opatreniami vrátane exekučných konaní, ktoré sa týkajú dlhov konkurznej podstaty, sa pokračuje prostredníctvom pripojenia k insolvenčným konaniam, s výnimkou vykonávaní týkajúcich sa daňových dlhov.“

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurzné orgány pozostávajú zo správcu, veriteľského výboru a schôdze veriteľov. Veriteľský výbor a schôdza veriteľov zahŕňajú účasť veriteľov v súlade s ustanoveniami článkov 66 až 80 CIRE:

„Článok 66

Vymenovanie veriteľského výboru zo strany sudcu

1. Pred schôdzou veriteľov, konkrétnejšie pri vyhlásení konkurzu, vymenuje sudca veriteľský výbor pozostávajúcich z troch alebo piatich členov a dvoch náhradníkov. Funkcia predsedu bude prednostne patriť najväčšiemu veriteľovi spoločnosti a výber ostatných členov zabezpečí primerané zastúpenie rôznych tried veriteľov, s výnimkou veriteľov v druhom rade.

2. Sudca sa môže rozhodnúť nepokračovať vo vymenovaní uvedenom v predchádzajúcom odseku, ak to považuje za opodstatnené z dôvodu malej konkurznej podstaty, jednoduchosti likvidácie alebo obmedzeného počtu konkurzných veriteľov.

3. Na účely odseku 1 jeden z členov výboru zastupuje pracovníkov, ktorí majú pohľadávky voči spoločnosti, pričom výber tohto člena bude v súlade s určením samotných pracovníkov alebo výborom pracovníkov, ak takýto výbor existuje.

4. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Keď sa vyberie právnická osoba, uvedená právnická osoba vymenuje svojho zástupcu prostredníctvom splnomocnenia alebo dokumentu podpísaného osobou, ktorej podpisy spoločnosť zaväzujú.

5. Štátne inštitúcie a inštitúcie sociálneho zabezpečenia môžu byť vymenované za predsedu veriteľského výboru len v prípade, ak spisy obsahujú úradný príkaz vydaný členom vlády s dohľadom nad dotknutými subjektmi, ktorým sa schvaľuje výkon funkcie a označuje zástupca.

„Článok 67

Zásah schôdze veriteľov

1. Schôdza veriteľov sa môže obísť bez veriteľského výboru, nahradiť ktoréhokoľvek z členov alebo náhradníkov výboru vymenovaných sudcom, zvoliť dvoch ďalších členov, a ak sudca nevytvoril výbor, výbor sám, pričom sa bude skladať z troch, piatich alebo siedmich členov a dvoch náhradníkov, vymenúva predsedu a kedykoľvek mení príslušné zloženie bez ohľadu na existenciu oprávneného dôvodu.

2. Členovia veriteľského výboru zvolení na schôdzi nemusia byť veriteľmi a pri ich výbere, takisto ako pri vymenovaní predsedu, nie je schôdza povinná spĺňať kritériá stanovené v článku 66 ods. 1, ale vyžaduje sa iba dodržiavanie kritéria stanoveného v článku 66 ods. 3.

3. Rozhodnutia schôdze veriteľov uvedené v odseku 1 sa prijímajú väčšinou požadovanou v článku 53 ods. 1, s výnimkou prípadu odvolania člena z oprávneného dôvodu.“

„Článok 68

Povinnosti a právomoci veriteľského výboru

1. Okrem iných úloh, ktoré sú veriteľskému výboru osobitne zverené, je zodpovedný za dohľad nad správcom a za spoluprácu s ním.

2. Výbor môže pri výkone svojich povinností voľne preverovať položky z účtov dlžníka a požiadať správcu o poskytnutie informácií, ktoré považuje za potrebné.“

„Článok 69

Rozhodnutia veriteľského výboru

1. Veriteľský výbor sa stretne vždy, keď ho k tomu vyzve predseda alebo iní dvaja členovia.

2. Výbor nesmie rokovať bez prítomnosti väčšiny svojich členov. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinou hlasov odovzdaných prítomnými členmi, pričom v prípade rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas predseda.

3. Písomné hlasovanie bude povolené pri rokovaniach, ak s tým vopred súhlasia všetci členovia.

4. Rozhodnutia veriteľského výboru oznamuje sudcovi príslušný predseda.

5. Proti rozhodnutiam veriteľského výboru sa nemožno odvolať pred súdom.“

„Článok 70

Zodpovednosť členov výboru

Členovia výboru sa zodpovedajú konkurzným veriteľom za škody vzniknuté v dôsledku zavineného nedodržania svojich povinností a uplatňujú sa ustanovenia článku 59 ods. 4.“

„Článok 71

Úhrada výdavkov

Členovia veriteľského výboru nie sú odmeňovaní a majú nárok iba na náhradu výdavkov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie ich povinností.“

„Článok 72

Účasť na schôdzi veriteľov

1. Všetky osoby podávajúce návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti majú právo zúčastňovať sa na schôdzi veriteľov, ako aj tie osoby, ktoré majú práva uvedené v článku 95 ods. 2, ktoré sa podľa tohto ustanovenia nemôžu uplatňovať v konaniach.

2. Ustanovenia odsekov 1 a 4 nasledujúceho článku sa mutatis mutandis vzťahujú na právo osôb podávajúcich návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti v druhom rade zúčastňovať sa na schôdzi.

3. Veriteľov môže na tento účel zastupovať zástupca s osobitnými právomocami.

4. Ak je to potrebné na plynulý chod činnosti, sudca môže obmedziť účasť na schôdzi pre žiadateľov, ktorých pohľadávky dosahujú konkrétnu sumu, ktorá nesmie byť stanovená na viac ako 10 000 EUR. Veritelia, ktorých sa to týka, môžu byť zastúpení iným veriteľom, ktorého pohľadávka sa rovná najmenej stanovenému limitu, alebo sa môžu zoskupiť tak, aby sa dosiahla požadovaná suma a aby sa zúčastnili prostredníctvom spoločného zástupcu.

5. Právo a povinnosť zúčastniť sa má správca, členovia veriteľského výboru a dlžník a riaditelia dlžníka.

6. Na schôdzi sa môžu zúčastniť až traja zástupcovia výboru zamestnancov, alebo ak takýto výbor neexistuje, až traja zástupcovia nimi vymenovaných pracovníkov. Zúčastniť sa môže aj prokuratúra.“

„Článok 73

Hlasovacie práva

1. Pohľadávkami sa udeľuje jeden hlas za každé euro alebo jeho zlomok, ak už boli takéto pohľadávky uznané právoplatným rozhodnutím vydaným v prílohe, ktorou sa overujú a hodnotia pohľadávky, alebo v neskoršom overovacom opatrení, alebo ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a) veriteľ už prihlásil pohľadávku v konaní, alebo ak lehota stanovená v rozsudku na prihlásenie pohľadávok neuplynula, tieto pohľadávky sa prihlasujú na samotnej schôdzi výlučne na účely účasti na tejto schôdzi;

b) pohľadávky nie sú napadnuteľné na schôdzi zo strany správcu alebo veriteľa s hlasovacím právom.

2. Počet hlasov udelených pohľadávkou v rámci odkladnej podmienky vždy stanovuje sudca, pričom berie do úvahy pravdepodobnosť splnenia tejto podmienky.

3. Pohľadávkami v druhom rade sa neudeľujú hlasovacie práva, okrem prípadov, keď sa rozhodnutie schôdze veriteľov týka schválenia plánu na prekonanie platobnej neschopnosti.

4. Na žiadosť zainteresovanej strany môže sudca udeliť hlasy sporným pohľadávkam, stanoviť príslušnú sumu, zvážiť všetky príslušné otázky vrátane pravdepodobnosti súčtu a povahy pohľadávky v druhom rade, a ak sú zapojené pohľadávky v rámci odkladnej podmienky, aj pravdepodobnosť splnenia tejto podmienky.

5. Proti rozhodnutiu sudcu uvedenému v predchádzajúcom odseku sa nemožno odvolať.

6. Rozhodnutia schôdze sa za nijakých okolností nebudú považovať za neplatné v dôsledku následného potvrdenia, že veritelia mali skutočne nárok na iný počet hlasov, ako im bolo pridelené.

7. Bez toho, aby boli dotknuté iné záležitosti ustanovené v predchádzajúcich odsekoch, pohľadávky so skutočnými zárukami, za ktoré dlžník nie je osobne zodpovedný, prideľujú jeden hlas za každé euro príslušnej sumy alebo hodnotu poskytnutú ako záruku, ak je táto hodnota nižšia.

„Článok 74

Predsedníctvo

Schôdzi veriteľov predsedá sudca.“

„Článok 75

Zvolanie schôdze veriteľov

1. Schôdzu veriteľov zvoláva sudca z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť správcu konkurznej podstaty, veriteľského výboru alebo na žiadosť veriteľa alebo skupiny veriteľov, ktorých pohľadávky podľa odhadu sudcu predstavujú aspoň jednu pätinu celkových pohľadávok v druhom rade.

2. Dátum, čas, miesto a program schôdze veriteľov sa bezodkladne oznámia zainteresovaným stranám najmenej desať dní vopred prostredníctvom oznámenia zverejneného na webovom sídle Citius a v oznámeniach vyvesených na dverách v sídle alebo mieste bydliska dlžníka a v prevádzkarňach dlžníka.

3. Dátum, čas a miesto konania schôdze sa oznámia aj piatim najväčším veriteľom, ako aj dlžníkovi, riaditeľom dlžníka a výboru pracovníkov prostredníctvom oznámení zaslaných doporučeným listom s rovnakým časovým predstihom.

4. V oznámeniach a ohláseniach uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa takisto uvedie:

a) identifikácia konaní;

b) meno a sídlo alebo miesto bydliska dlžníka, ak je známe;

c) upozornenie pre žiadateľov, ktorí ešte neprihlásili svoje pohľadávky, na to, že je potrebné tak urobiť, ak lehota stanovená v rozsudku na prihlasovanie pohľadávok ešte neuplynula, pričom sa informujú o tom, že pohľadávky na jednoduchú účasť na schôdzi je možné podať na samotnej schôdzi, ak uvedená lehota neuplynula v deň schôdze;

d) možné limity účasti stanovené v článku 72 ods. 4 s informáciami o možnosti zoskupenia alebo zastúpenia.“

„Článok 76

Prerušenie schôdze

Sudca môže rozhodnúť prerušiť priebeh schôdze a rozhodnúť, že sa znovu začne v nasledujúcich 15 pracovných dňoch.“

„Článok 77

Väčšina

Okrem prípadov, v ktorých sa podľa tohto zákonníka vyžaduje na tento účel väčšia väčšina alebo sa stanovujú iné požiadavky, rozhodnutia schôdze veriteľov sa prijímajú väčšinou vydaných hlasov. Zdržania sa hlasovania sa pri hlasovaní neberú do úvahy, a to bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených veriteľov alebo percento vlastnených pohľadávok.“

„Článok 78

Sťažnosť sudcovi a odvolanie

1. Správca alebo akýkoľvek veriteľ s hlasovacím právom môže podať ústnu alebo písomnú sťažnosť sudcovi na to, že rozhodnutia schôdze sú v rozpore so spoločným záujmom veriteľov za predpokladu, že sa sťažnosť podáva na samotnej schôdzi.

2. Proti rozhodnutiu, ktorým sa sťažnosti vyhovie, môže podať odvolanie každý veriteľ, ktorý odovzdal hlas víťaznej strane; proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti sa môže odvolať iba sťažovateľ.“

„Článok 79

Informácie

Správca na žiadosť schôdze poskytne na schôdzi informácie o všetkých záležitostiach, ktoré patria do pôsobnosti jeho povinností.“

„Článok 80

Poverenie schôdze veriteľov

Všetky rozhodnutia prijaté schôdzou veriteľov sa môžu na schôdzi zrušiť a kladné rozhodnutie schôdze povoľuje iba opatrenia, na ktoré sa týmto zákonníkom vyžaduje schválenie veriteľským výborom.“

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže používať alebo nakladať s majetkom konkurznej podstaty v súlade s ustanoveniami článkov 149, 150, 157 a 158 CIRE:

„Článok 149

Zaistenie majetku

1. Po vynesení rozsudku o vyhlásení platobnej neschopnosti sa zabavia účtovné dokumenty a všetok majetok tvoriaci konkurznú podstatu, a to aj v prípade, že boli:

a) predmetom príkazu na zablokovanie, ktorý je zabavený alebo akýmkoľvek iným spôsobom zastavený alebo zadržaný v akomkoľvek konaní, s výnimkou tých, ktoré boli zaistené v dôsledku trestného činu, či už ide o trestný čin, alebo iba o správny priestupok;

b) poskytnuté veriteľom podľa článkov 831 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

2. Ak už bol majetok odpredaný, výnosy z predaja sa zaistia, ak takéto výnosy už neboli veriteľom vyplatené alebo medzi nich neboli rozdelené.“

„Článok 150

Odovzdanie zaisteného majetku

1. Právomoc zaistiť majetok vyplýva z vyhlásenia platobnej neschopnosti a správca musí, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 756 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, zabezpečiť, aby mu bol majetok bezodkladne odovzdaný, aby tak zostal v jeho úschove. Na takúto úschovu sa vzťahujú všeobecné pravidlá a najmä tie pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zákonnú úschovu založeného majetku.

2. Zaistenie vykonáva správca, ktorému pomáha veriteľský výbor alebo zástupca uvedeného výboru, ak taký existuje, a ak je to vhodné, za prítomnosti veriteľa, ktorý požaduje platobnú neschopnosť, a platobne neschopnej strany.

3. Vždy, keď je pre správcu nevyhovujúce zaistiť majetok osobne, keď sa tovar nachádza v inom okrese, ako je okres platobnej neschopnosti, takéto zaistenie sa uskutoční prostredníctvom príjemcu a majetok je zverený osobitnému správcovi, ale na príkaz správcu konkurznej podstaty.

4. Zaistenie sa vykonáva zabavením majetku alebo priamym odovzdaním pomocou podrobného zoznamu v súlade s týmito pravidlami:

a) ak už bol majetok zverený súdnemu správcovi, zostane uňho, hoci môže byť sprístupnený a byť vo výlučnom rozhodnutí správcu;

b) ak sa pri starostlivosti o majetok vyskytnú ťažkosti alebo ak existujú pochybnosti o tom, aký majetok je v úschove, môže správca požiadať súdneho úradníka, aby išiel na miesto, kde sa majetok nachádza, a po prekonaní ťažkostí alebo objasnení pochybností sa majetok odovzdá tomuto úradníkovi;

c) ak sa proti zaisteniu vznesú námietky alebo odpor, správca môže požiadať o pomoc bezpečnostné zložky, pričom dvere alebo trezor sa môžu otvoriť násilím a vypracuje sa úradné oznámenie o udalosti;

d) zabavenie spočíva v opise, vyhodnotení a prevzatí majetku do úschovy;

e) v prípade zabavenia majetku, ako aj pri odovzdaní majetku pomocou podrobného zoznamu správca alebo jeho asistent vypracuje dokument, v ktorom opíše a očísluje majetok ako pri súpise, prípadne uvedie pridelenú hodnotu, či bol majetok odovzdaný správcovi alebo osobitnému správcovi a uvedie všetky záležitosti týkajúce sa konania;

f) dokument je podpísaný osobou, ktorá je svedkom konania, a vlastníkom alebo držiteľom zaisteného majetku, alebo ak tento nie je schopný alebo ochotný podpísať, dvoma dostupnými svedkami.

5. Pri vysťahovaní platobne neschopnej osoby z miesta obvyklého pobytu sa uplatňujú ustanovenia článku 862 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Platby v hotovosti prijaté správcom s výnimkou toho, čo je nevyhnutne potrebné na pokrytie súčasných správnych výdavkov, sa musia bezodkladne uložiť v úverovej inštitúcii vybratej správcom.

„Článok 157

Predčasné odstavenie

Správca môže pred hodnotiacou schôdzou zatvoriť prevádzkarne dlžníka alebo iba jednu alebo niektorú z nich:

a) so súhlasom veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje;

b) pod podmienkou, že dlžník nie je proti, ak neexistuje veriteľský výbor, alebo ak to sudca napriek odporu dlžníka povolí na základe toho, že odloženie takéhoto opatrenia až do dátumu uvedenej schôdze by viedlo k značnému zníženiu konkurznej podstaty.“

„Článok 158

Začiatok odpredaja majetku

1. Keď rozsudok vyhlasujúci platobnú neschopnosť nadobudne právoplatnosť a koná sa hodnotiaca schôdza, správca bezodkladne odpredá všetok zaistený majetok do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na záväzky, ak rozhodnutia veriteľov na uvedenej schôdzi neodporujú takémuto rozhodnutiu.

2. Správca však uskutoční včasný odpredaj majetku konkurznej podstaty, ktorý nemožno zachovať, keďže sa môže zničiť alebo znehodnotiť.

3. Ak sa rozhodne, že sa uskutoční predčasný odpredaj majetku podľa predchádzajúceho odseku, správca oznámi túto skutočnosť dlžníkovi, veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje, a sudcovi najmenej dva dni pred predajom a zverejní toto rozhodnutie na webovom sídle Citius.

4. Sudca môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dlžníka, veriteľského výboru alebo ktoréhokoľvek z veriteľov platobnej neschopnosti alebo konkurznej podstaty zastaviť predčasný odpredaj majetku uvedený odseku 2. Toto rozhodnutie sa okamžite oznámi správcovi konkurznej podstaty, dlžníkovi, veriteľskému výboru a veriteľovi, ktorý žiadosť podal. Odvolanie nie je povolené.

5. V žiadosti uvedenej v predchádzajúcom odseku musí zainteresovaná strana poskytnúť odôvodnené dôvody na to, aby majetok nepredala, a ak je to možné, musí predložiť životaschopnú alternatívu k operácii plánovanej správcom.“

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Kategórie pohľadávok týkajúcich sa platobnej neschopnosti a zaobchádzanie s pohľadávkami podanými po začatí insolvenčného konania vrátane dlhov konkurznej podstaty, sú v zásade upravené v článkoch 47 až 51 CIRE:

„Článok 47

Pojem konkurzní veritelia a kategórie pohľadávok týkajúcich sa platobnej neschopnosti

1. Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa všetky pohľadávky na majetok platobne neschopnej strany alebo pohľadávky, ktoré sú zaručené majetkom tvoriacim súčasť konkurznej podstaty, ktorej základ predchádzal vyhláseniu, považujú za konkurzných veriteľov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko.

2. Pohľadávky uvedené v predchádzajúcom odseku, ako aj ekvivalentné pohľadávky a zodpovedajúce dlhy sa v tomto zákonníku označujú ako konkurzné pohľadávky a konkurzné dlhy.

3. Pohľadávky, o ktorých sa preukáže, že boli získané v priebehu konania, sú rovnocenné s konkurznými pohľadávkami k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti.

4. Na účely tohto zákonníka sú konkurznými pohľadávkami:

a) ,zaručené‘ a ,prednostné‘ pohľadávky, ktoré využívajú skutočné záruky vrátane osobitných úverových predností, a všeobecné úverové výsady na majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, až do sumy, ktorá zodpovedá hodnote zaručeného majetku alebo všeobecných predností, pri zohľadnení možných prevládajúcich zaťažení;

b) pohľadávky ,v druhom rade‘, ako sa uvádza v nasledujúcom článku, s výnimkou prípadu, keď využívajú všeobecné alebo osobitné úverové výsady alebo zákonné hypotéky, ktorých platnosť neuplynie v dôsledku účinkov vyhlásenia platobnej neschopnosti;

c) všetky ostatné pohľadávky sú ,bežné‘.“

„Článok 48

Pohľadávky v druhom rade

Nasledujúce pohľadávky sa považujú za kategórie v druhom rade a kategórie zaradené za inými konkurznými pohľadávkami:

a) pohľadávky, ktoré majú osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, za predpokladu, že tento osobitný vzťah existoval už v čase nadobudnutia pohľadávky, a pohľadávky držané osobami, ktorým boli postúpené dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

b) úroky z pohľadávok v druhom rade, ktoré sa vytvorili po vyhlásení platobnej neschopnosti, s výnimkou pohľadávok, na ktoré sa vzťahovala skutočná záruka a všeobecné úverové výsady, až do hodnoty príslušného majetku;

c) pohľadávky, pri ktorých sa zmluvné strany dohodli na druhom rade;

d) pohľadávky, ktorých predmetom sú platby zo strany dlžníka bez poplatku;

e) pohľadávky týkajúce sa platobnej neschopnosti, ktoré v dôsledku zrušenia v prospech konkurznej podstaty vzniknú pre tretiu osobu v dôsledku zlého úmyslu;

f) úroky z pohľadávok v druhom rade, ktoré vznikli po vyhlásení platobnej neschopnosti;

g) pohľadávky týkajúce sa pôžičiek akcionárov.“

„Článok 49

Osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom

1. Za osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou, sa považujú:

a) manžel/manželka a osoby, ktoré sa s dlžníkom rozviedli v priebehu dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania;

b) rodina alebo súrodenci dlžníka alebo ktorejkoľvek z osôb uvedených v predchádzajúcom písmene vo vzostupnej alebo zostupnej línii;

c) manželia/manželky rodiny alebo súrodencov dlžníka vo vzostupnej alebo zostupnej línii;

d) osoby, ktoré obvykle bývali s dlžníkom v spoločnej domácnosti počas dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania.

2. Za osoby v osobitnom vzťahu s dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, sa považujú:

a) partneri, spoločníci alebo členovia, ktorí sú právne zodpovední za dlhy, a osoby, ktoré takéto postavenie zastávali dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

b) subjekty, ktoré prípadne nadviazali kontrolný alebo skupinový vzťah so spoločnosťou podľa článku 21 Zákonníka o cenných papieroch, a to dva roky pred začiatkom insolvenčného konania;

c) zákonní alebo skutoční riaditelia dlžníka a tí, ktorí boli zákonnými alebo skutočnými riaditeľmi kedykoľvek v priebehu dvoch rokov pred začiatkom insolvenčného konania;

d) subjekty prepojené s ktorýmkoľvek zo subjektov uvedených v predchádzajúcich písmenách v ktorejkoľvek z foriem uvedených v odseku 1.

3. V prípadoch, keď sa platobná neschopnosť týka len jedného autonómneho majetku, sú osobami, ktoré sa považujú za osoby v osobitnom vzťahu, príslušní vlastníci a riaditelia, ako aj tí, ktorí sú s týmito osobami spojení v ktorejkoľvek z foriem stanovených v predchádzajúcich písmenách, a ak ide o pozastavené dedičstvo, tak osoby spojené s osobou, ktorej dedičstvo sa spravuje, a to v ktorejkoľvek z foriem stanovených v odseku 1 v deň začatia správy alebo v dvoch predchádzajúcich rokoch.“

„Článok 50

Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky

1. Na účely tohto zákonníka sú pohľadávky v rámci odkladnej a rozväzovacej podmienky tie, ktorých založenie alebo pokračujúca existencia sú predmetom budúcej a neistej udalosti, ktorá nastane alebo je inak vykonateľná podľa zákona, súdneho rozhodnutia alebo zákonného podnikania.

2. Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky sú:

a) tie, ktoré vyplývajú z odmietnutia vymáhania alebo predčasného ukončenia dvojstranných zmlúv zo strany správcu k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti alebo zo zrušenia úkonov v prospech konkurznej podstaty, pričom k takémuto ukončeniu, odmietnutiu alebo zrušeniu nedošlo;

b) tie, ktoré nemožno uplatniť proti platobne neschopnej strane bez predchádzajúceho zaistenia majetku druhej strany, pričom k takémuto zaisteniu nedošlo;

c) tie, ktoré sa týkajú platobnej neschopnosti, za ktorú nie je platobne neschopná strana osobne zodpovedná, pričom dlh nie je požadovateľný.“

„Článok 51

Dlhy konkurznej podstaty

1. Pokiaľ nie je v právnych predpisoch výslovne stanovené inak, okrem iných dlhov klasifikovaných ako také v tomto zákonníku, medzi dlhy konkurznej podstaty patria:
a) náklady insolvenčného konania;
b) odmeňovanie správcu a jeho výdavky a výdavky členov veriteľského výboru;
c) dlhy, ktoré vznikli v súvislosti so správou, likvidáciou a rozdelením konkurznej podstaty;
d) dlhy vyplývajúce z opatrení správcu pri výkone jeho povinností;
e) akýkoľvek dlh vyplývajúci z plnenia dvojstrannej zmluvy, ktorý nemôže správca konkurznej podstaty odmietnuť, pokiaľ sa nevzťahuje na obdobie pred vyhlásením platobnej neschopnosti;
f) akýkoľvek dlh vyplývajúci z plnenia dvojstrannej zmluvy, ktorý nemôže správca konkurznej podstaty odmietnuť, pokiaľ nezodpovedá náhrade, ktorú už poskytla druhá strana pred vyhlásením platobnej neschopnosti, alebo ktorá sa týka obdobia pred týmto vyhlásením;
g) akýkoľvek dlh vyplývajúci zo zmluvy, ktorej predmetom je dlhodobá platba, ktorá zodpovedá náhrade už poskytnutej druhou stranou a ktorej splnenie vyžaduje dočasný súdny správca;
h) dlhy tvorené opatreniami dočasného súdneho správcu pri výkone jeho povinností;
i) dlhy, ktorých zdrojom je obohatenie bez príčiny skutkovej podstaty;
j) povinnosť poskytovať výživné za obdobie pred dátumom vyhlásenia platobnej neschopnosti podľa ustanovení článku 93.
2. Pohľadávky zodpovedajúce dlhom konkurznej podstaty a majitelia týchto pohľadávok sa v tomto zákonníku označujú ako pohľadávky skutkovej podstaty a veritelia skutkovej podstaty.“

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pravidlá vzťahujúce sa na prihlasovanie, overovanie a uznávanie pohľadávok sú stanovené v článkoch 128 až 140 CIRE:

„Článok 128

Prihlasovanie pohľadávok

1. V lehote stanovenej na tento účel v rozsudku vyhlasujúcom platobnú neschopnosť sú konkurzní veritelia vrátane prokuratúry na obranu záujmov subjektov, ktoré zastupujú, povinní podať overenie pohľadávok prostredníctvom žiadosti, ku ktorej sú priložené všetky dostupné podporné dokumenty a v ktorej sa uvedie:

a) pôvod, dátum splatnosti, výška kapitálu a úrokov;

b) podriadené podmienky, odkladné aj rozväzujúce;

c) povaha pohľadávok, či už ide o bežné, pohľadávky v druhom rade, prednostné alebo zaručené, pričom v prípade zaručených pohľadávok majetok alebo nároky, ktoré sú predmetom záruky, a prípadne príslušné informácie o registrácii;

d) existencia akýchkoľvek osobných záruk s identifikáciou ručiteľov;

e) príslušná úroková sadzba z omeškania.

2. Žiadosť sa adresuje správcovi a zasiela sa elektronickým prenosom údajov v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 2 príslušného ministerského vykonávacieho nariadenia.

3. Ak nie sú konkurzní veritelia sponzorovaní, žiadosť o prihlásenie pohľadávok sa podáva na profesionálnu adresu správcu alebo sa zašle e-mailom alebo doporučeným listom. Správca podpíše pri doručení potvrdenie o prijatí alebo pošle potvrdenie o prijatí veriteľovi do troch dní od prijatia, a to rovnakým spôsobom, aký sa použil na odoslanie pohľadávky.

4. Uplatňovanie pohľadávok uvedených v odseku 1 sa môže vykonať pomocou formulára stanoveného na tento účel na webovom sídle, ktoré je vymedzené v ministerskom vykonávacom nariadení vydanom členom vlády zodpovedným za spravodlivosť, alebo vo vzore formulára na prihlasovanie pohľadávok stanovenom v článkoch 54 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 v prípadoch, v ktorých sa toto nariadenie uplatňuje.

5. Účelom overenia je skontrolovať všetky konkurzné pohľadávky bez ohľadu na ich povahu a základ, a dokonca aj veritelia, ktorých pohľadávky boli uznané právoplatným rozhodnutím, sú takisto povinní podať takéto pohľadávky v insolvenčnom konaní, ak chcú dosiahnuť úhradu.“

„Článok 129

Zoznam uznaných a neuznaných pohľadávok

1. Do 15 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok správca predloží sekretariátu zoznam všetkých uznaných veriteľov a zoznam neuznaných veriteľov v abecednom poradí, ktorý sa netýka iba tých, ktorí prihlásili pohľadávky, ale aj tých, ktorých práva sú uvedené v účtovných dokumentoch dlžníka alebo o ktorých je správca informovaný iným spôsobom.

2. Zoznam uznaných veriteľov zahŕňa identifikáciu každého z nich, povahu pohľadávky, výšku kapitálu a úrokov ku dňu uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, osobné a skutočné záruky, výsady, uplatniteľnú sadzbu úroku z omeškania, akúkoľvek odkladnú alebo rozväzujúcu podmienku a hodnotu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, pre ktorú existujú skutočné úverové záruky, za ktoré dlžník nie je osobne zodpovedný.

3. Zoznam neuznaných veriteľov zahŕňa odôvodnenie ich neuznania.

4. Všetci neuznaní veritelia, ako aj veritelia, ktorých pohľadávky sa uznávajú bez toho, aby pohľadávku prihlásili, alebo za iných podmienok, ako sú podmienky príslušnej pohľadávky, musia byť konkurzným správcom informovaní formou doporučeného listu alebo jedným z prostriedkov stanovených v článku 128 ods. 2 a 3, a ak ide o známych veriteľov, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo spoločnosti v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia v týchto členských štátoch, takisto sa im oznámenie zasiela v súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015.

5. Oznámenie uvedené v predchádzajúcom odseku sa môže zaslať e-mailom v prípadoch, keď bola pohľadávka podaná e-mailom a považuje sa za odoslanú v deň zaslania. Správca priloží k dokumentom prípadu príslušné potvrdenie o doručení.“

„Článok 130

Napadnutie zoznamu uznaných veriteľov

1. Do desiatich dní po uplynutí lehoty stanovenej v článku 129 ods. 1 môže ktorákoľvek zainteresovaná strana napadnúť zoznam uznaných veriteľov, a to zaslaním žiadosti sudcovi, v ktorej uvedie dôvody neprimeraného začlenenia alebo vylúčenia pohľadávok alebo nesprávnu výšku kvalifikácie uznaných pohľadávok.

2. Pokiaľ ide o veriteľov oznámených doporučeným listom, lehota desať dní sa počíta od tretieho pracovného dňa po dátume príslušného odoslania.

3. Ak by neexistovali žiadne námietky, rozsudok o overení a klasifikácii pohľadávok sa vynesie okamžite, čím sa, pokiaľ sa nevyskytne zjavná chyba, schváli zoznam uznaných veriteľov vypracovaný správcom a pohľadávky sa zoradia na základe uvedeného zoznamu.“

„Článok 131

Reakcia na námietku

1. Správca môže reagovať na všetky námietky, ako aj ktorákoľvek zainteresovaná strana, ktorá zaujala opačný postoj vrátane dlžníka.

2. Ak je však námietka založená na neprimeranom začlenení konkrétnej pohľadávky v zozname uznaných veriteľov, na opomenutí podmienok, ktorým podlieha, alebo na skutočnosti, že prebytočná suma bola pripísaná alebo je kvalifikovaná vo vyššom stupni, ako je ten, ktorý je správny, môže odpovedať iba príslušný žiadateľ.

3. Odpoveď bude predložená do desiatich dní od uplynutia lehoty uvedenej v článku 130 alebo po oznámení zaslanom žiadateľovi, ktorý je predmetom námietky, v závislosti od prípadu, pričom hrozí, že námietka sa bude posudzovať priaznivo.“

„Článok 132

Podávanie námietok a odpovede

Zoznamy pohľadávok uznaných a neuznaných správcom, námietky a odpovede sa podávajú v jednej prílohe.“

„Článok 133

Analýza pohľadávok a účty platobne neschopnej strany

Počas obdobia stanoveného na podávanie námietok a odpovede, a aby bolo možné pohľadávky analyzovať ktoroukoľvek zainteresovanou stranou a veriteľským výborom, musí správca sprístupniť pohľadávky, príslušné dokumenty o pohľadávkach a účtovné dokumenty platobne neschopnej strany na vhodnom mieste, ktoré sa uvedie na konci zoznamov uznaných a neuznaných veriteľov.“

„Článok 134

Dôkazné prostriedky, kópie a upustenie od povinnosti informovať

1. Ustanovenia článku 25 ods. 2 sa vzťahujú na námietky a odpovede.

2. Pri konzultácii so zúčastnenými stranami je žiadateľ povinný poskytnúť iba dve kópie predložených dokumentov, z ktorých jedna je určená na archiváciu na súde, zatiaľ čo druhá zostáva vo vlastníctve sekretariátu súdu. Ak sú dokumenty predložené na digitálnom médiu, môže ich sekretariát extrahovať.

3. Výnimočne v prípadoch, keď sa námietka týka uznaných pohľadávok a nie je predložená príslušným žiadateľom, pripojí sa alebo sa extrahuje ďalšia kópia, ktorá sa má odovzdať uvedenému navrhovateľovi.

4. Námietky sa príslušným žiadateľom oznámia iba vtedy, ak nie sú osobami, ktoré námietky podali.

5. Počas obdobia určeného na podávanie námietok a odpovedí zostáva spis vo vlastníctve súdneho sekretariátu na analýzu a konzultáciu so zainteresovanými stranami.“

„Článok 135

Stanovisko veriteľského výboru

Do desiatich dní od uplynutia lehoty na odpoveď na námietky, veriteľský výbor pripojí svoje stanovisko k námietkam k dokumentom prípadu.“

„Článok 136

Likvidačné konanie

1. Po pripojení stanoviska veriteľského výboru alebo po uplynutí lehoty stanovenej v predchádzajúcom článku bez toho, aby došlo k tomuto pripojeniu, sudca s hodnotou rozsudku vyhlási, že pohľadávky uvedené v príslušnom zozname, proti ktorým neboli podané námietky, boli overené, s výnimkou prípadu zjavnej chyby. Sudca môže určiť deň a čas, kedy sa má uskutočniť akýkoľvek pokus o zmierenie, a to do desiatich nasledujúcich dní, pričom upovedomí všetkých, ktorí predložili námietky a odpovede, veriteľský výbor a správcu, aby sa mohli zúčastniť osobne alebo byť zastúpení splnomocnenými zástupcami s potrebnými osobitnými právomocami.

2. Pri pokuse o zmierenie sa pohľadávky, ktoré si zaslúžia schválenie všetkých prítomných v rámci príslušných presných podmienok, považujú za uznané.

3. Po uzavretí pokusu o zmierenie sudca bezodkladne zastaví konanie, aby mohol byť vydaný úradný príkaz v súlade s ustanoveniami článkov 595 a 596 Občianskeho súdneho poriadku.

4. (Ruší sa.)

5. Za uznané sa považujú aj všetky ostatné pohľadávky, ktoré je možné uznať na základe dôkazov uvedených v spise.

6. Pokiaľ ide o uznané pohľadávky, právoplatný úradný príkaz má formu a hodnotu rozsudku, ktorým sa vyhlasuje, že tieto pohľadávky boli overené a klasifikované v súlade s právnymi ustanoveniami.

7. Ak si overenie niektorých pohľadávok vyžaduje predloženie dôkazov, klasifikácia všetkých pohľadávok sa uskutoční v konečnom rozsudku, pokiaľ sa sudca nebude domnievať, že analyzované námietky vzhľadom na príslušnú sumu alebo ich povahu nebudú brániť okamžitému vydaniu rozsudku, pričom sa v plnej miere dodržiavajú ustanovenia článku 180 ods. 1.

8. V prípade, že sudca nepovažuje za vhodné zorganizovať pokus o zmier, tento sudca bezodkladne vydá úradný príkaz stanovený v odseku 3.“

„Článok 137

Vyšetrovacie opatrenia

Ak sa majú vyšetrovacie opatrenia vykonať pred diskusiou a súdnym pojednávaním, sudca nariadi, aby sa podnikli potrebné kroky, aby sa tieto opatrenia uzavreli do 20 dní od nariadenia, ktorým sa tieto opatrenia určia, pričom sa všetkým zainteresovaným stranám poskytnú dôkazy ktorejkoľvek z týchto strán.“

„Článok 138

Stanovenie dátumu pojednávania

Po predložení dôkazov alebo po uplynutí lehoty stanovenej v listoch sa dátum na diskusiu a súdne pojednávanie stanoví do nasledujúcich desiatich dní.“

„Článok 139

Pojednávanie

Na súdnom pojednávaní sa budú dodržiavať podmienky stanovené pre bežnú vec s týmito osobitosťami:

a) vždy, keď to bude potrebné, v čase určenom súdom bude vypočutý správca alebo veriteľský výbor;

b) predložia sa dôkazy v poradí, v akom boli predložené námietky;

c) počas diskusie najskôr vystúpia právnici sťažovateľov a potom právnici respondentov, pričom nebude priestor na odpoveď.“

„Článok 140

Rozhodnutie

1. Po skončení súdneho pojednávania sudca rozhodne o overení a klasifikovaní pohľadávok do desiatich nasledujúcich dní.

2. Klasifikácia je všeobecná pre majetok konkurznej podstaty a je osobitná pre majetok týkajúci sa skutočných záručných práv a úverových výsad.

3. V klasifikácii pohľadávok sa nedáva prednosť v dôsledku súdnej hypotéky alebo hypotéky vyplývajúcej zo záložného práva. Náklady, ktoré zaplatil žiadateľ alebo veriteľ, však predstavujú dlhy konkurznej podstaty.“

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

V pravidlách uplatniteľných na vyplácanie veriteľov sa stanovuje rozdielne zaobchádzanie v závislosti od toho, či sú pohľadávky zaručené, prednostné, bežné alebo sú v druhom rade. Tieto pravidlá sú stanovené v článkoch 172 až 184 CIRE. V týchto ustanoveniach sa takisto uvádza možnosť, aby sa splácanie dlhu tretej strany stalo predmetom subrogácie, a opatrenia uplatniteľné v prípade spoločnej zodpovednosti dlžníkov.

„Článok 172

Úhrada dlhov konkurznej podstaty

1. Pred vyplatením konkurzných pohľadávok odpočíta správca z konkurznej podstaty majetok alebo nároky potrebné na zaplatenie dlhov tejto konkurznej podstaty vrátane tých, ktoré možno predvídať až do ukončenia konania.

2. Dlhy konkurznej podstaty sa pripisujú výnosom z majetku a, vo vzťahu k prebytku, výnosom z každého majetku, hnuteľného alebo nehnuteľného, a to v primeranom pomere; pridelená suma však nepresiahne 10 % výnosov z majetku, ktorý je predmetom skutočných záruk, pokiaľ to nie je nevyhnutné na úplné splatenie dlhov konkurznej podstaty alebo pokiaľ sa tým nenaruší úplná platba zaručených pohľadávok.

3. Splácanie dlhov konkurznej podstaty sa uskutoční v príslušné dátumy splatnosti, bez ohľadu na to, aký je stav konania.

4. Ak sa podniknú opatrenia na overenie práva na vrátenie alebo oddelenie už predaného majetku a ak bola podaná príslušná sťažnosť, suma rovnajúca sa výnosom z predaja, ak je možné ju určiť, zostane v úschove a bude vylúčená z platieb veriteľom konkurznej podstaty alebo platobnej neschopnosti, zatiaľ čo účinky sťažnosti zostanú v platnosti. Ak výnosy nie je možné určiť, zostane v úschove suma rovnajúca sa ustanoveniam súpisu. Ustanovenia článku 180 ods. 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis.“

„Článok 173

Začiatok úhrady konkurzných pohľadávok

Úhrada konkurzných pohľadávok sa vzťahuje iba na pohľadávky, ktoré boli overené právoplatným rozsudkom.“

„Článok 174

Zaplatenie zaručeným veriteľom

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 172 ods. 1 a 2, keď sa majetok zaťažený reálnymi zárukami predá a príslušné výdavky odpočítajú, bezodkladne sa úhrada vyplatí zaručeným veriteľom s ohľadom na ich prioritu. Pokiaľ ide o veriteľov, ktorí nie sú úplne zaplatení a voči ktorým dlžník zodpovedá svojím všeobecným majetkom, príslušné zostatky sa začlenia medzi bežné pohľadávky a nahradia odhadované zostatky, pokiaľ sa nezhodujú.

2. Pred predajom majetku sa odhadovaný zostatok vykázaný ako bežná pohľadávka rieši v rozdelení medzi bežných veriteľov. Sumy zodpovedajúce rozdeleniu však musia zostať uložené až do potvrdenia skutočného zostatku. Výber sa povolí po potvrdení súm.

3. Úhrada nepožadovateľného dlhu tretej strany:

a) sa neuskutoční, za predpokladu uvedeného v prvej časti článku 164 ods. 5, alebo ak sa príslušný navrhovateľ vzdá záruky;

b) nemôže prekročiť sumu dlhu aktualizovaného k dátumu platby uplatnením článku 91 ods. 2;

c) má za následok prevzatie práv veriteľa v pomere k sume zaplatenej vo vzťahu k výške dlhu aktualizovanej za rovnakých podmienok.“

„Článok 175

Zaplatenie prednostným veriteľom

1. Prednostné pohľadávky sa budú vyplácať pomocou majetku, ktorý nie je určený na bežné reálne záruky, s ohľadom na prednosť, ktorú majú, a v pomere k sumám, vo vzťahu k tým, ktoré sú rovnako prednostné.

2. Ustanovenia článku 174 ods. 1 a 2 druhej časti sa uplatňujú mutatis mutandis.“

„Článok 176

Vyplatenie bežných veriteľov

Bežní veritelia sa vyplatia úmerne k ich pohľadávkam, ak konkurzná podstata nie je dostatočná na úplné vyplatenie.“

„Článok 177

Vyplatenie veriteľov v druhom rade

1. K úhrade pohľadávok v druhom rade dôjde až po úplnom zaplatení bežných pohľadávok a uskutoční sa v poradí, v akom sú tieto pohľadávky uvedené v článku 48, a to v pomere k príslušným sumám, pokiaľ ide o sumy uvedené v tom istom písmene, ak konkurzná podstata nepostačuje na úplné vyplatenie.

2. Ak dôjde k dohode o pohľadávkach v druhom rade, zmluvné strany môžu priradiť prednosť inej pohľadávke, ako je pohľadávka vyplývajúca z ustanovení článku 48.“

„Článok 178

Čiastočné rozdelenie

1. Vždy, keď sa uschovajú sumy, ktorými sa zabezpečuje rozdelenie najmenej 5 % hodnoty prednostných, bežných pohľadávok alebo pohľadávok v druhom rade, súdny správca predloží plán a tabuľku s rozdelením, ktoré by sa podľa jeho názoru malo zrealizovať, pričom sa pripoja k hlavnej veci, so stanoviskom veriteľského výboru, ak takýto výbor existuje.

2. Sudca rozhoduje o platbách, ktoré považuje za odôvodnené.“

„Článok 179

Zaplatenie v prípade spoločne zodpovedných dlžníkov

1. Ak sa popri platobne neschopnej strane nachádza v rovnakej situácii aj iný spoločne zodpovedný dlžník, veriteľ nedostane žiadnu sumu bez predloženia potvrdenia o sumách prijatých z insolvenčného konania týkajúcich sa zostávajúcich dlžníkov. Správca takisto informuje o zaplatení v iných konaniach.

2. Spoločne zodpovedný dlžník, ktorý dlh spláca iba čiastočne, nemôže byť vyplatený v insolvenčnom konaní spoludlžníkov bez toho, aby bol veriteľ plne zaplatený.“

„Článok 180

Preventívne bezpečnostné opatrenia

1. V prípade, že existuje odvolanie proti rozsudku, ktorým sa overujú a klasifikujú pohľadávky, alebo sťažnosť prostredníctvom prebiehajúceho konania, pohľadávky tých, ktorí sťažnosť podali, alebo pohľadávky, ktoré sú predmetom odvolania, sa považujú za podmienečne overené, pričom v druhom prípade v maximálnej sume, ktorá by mohla vyplývať z ich znalosti, na účely prerozdelenia, ktoré sa má vykonať. Takto pridelené sumy však musia zostať uložené.

2. Po konečnom rozhodnutí o odvolaní alebo žalobe sa povolí výber uložených súm, pokiaľ je to potrebné, alebo ak dôjde k rozdeleniu medzi veriteľov, a to v závislosti od prípadu. Ak dôjde k čiastočným výberom, rozdelenie bude vychádzať zo zvyšnej sumy.

3. Tí, ktorí v dôsledku svojho odvolania alebo sťažnosti nepovolili výber akejkoľvek sumy a ktorí toto odvolanie alebo sťažnosť prehrali, odškodnia takto poškodených veriteľov a zaplatia úroky z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe z oneskorenej sumy, a to od dátumu rozdelenia, do ktorého bola takáto suma začlenená.

4. Ak sa sťažnosť podá po vykonaní rozdelenia, dotknutým veriteľom sa v neskorších rozdeleniach pripíše ďalšia suma potrebná na obnovenie rovnosti s rovnocennými veriteľmi, a to bez toho, aby tým bola dotknutá táto zostávajúca suma, ktorá ešte nebola uložená, ak sa ešte neprijalo právoplatné rozhodnutie o žalobe.“

„Článok 181

Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky

1. Pohľadávky v rámci odkladnej podmienky sú splnené v nominálnej hodnote v čiastkových rozdeleniach. Sumy, ktoré im boli pridelené, však musia zostať uložené, kým podmienka nie je splnená.

2. V konečnom rozdelení by však v prípade, že sa podmienka nesplní:

a) nebudú sa zohľadňovať pohľadávky, ktoré nemajú žiadnu hodnotu z dôvodu zjavnej nepravdepodobnosti overenia podmienky, pričom v takom prípade sa sumy uložené podľa predchádzajúceho odseku rozdelia medzi ostatných veriteľov;

b) ak nenastane situácia uvedená v predchádzajúcom písmene, správca uloží sumu, ktorá zodpovedá nominálnej hodnote pohľadávky v úverovej inštitúcii, pričom sa odovzdá žiadateľovi po splnení odkladnej podmienky alebo sa rozdelí medzi ostatných veriteľov, keď sa zistí, že takáto podmienka nebola možná.“

„Článok 182

Konečné rozdelenie

1. Po ukončení likvidácie konkurznej podstaty sekretariát súdu vykoná distribúciu a konečné rozdelenie po tom, ako sa prípad zašle samotnému sekretariátu na výpočet trov konania. Uzatvorením likvidácie nie je dotknutá činnosť dlžníka, ktorý vytvára príjem, ktorý by sa začlenil do konkurznej podstaty.

2. Peniaze zostávajúce po likvidácii, ktoré nepokryjú ani výdavky na rozdelenie, sa prideľujú orgánu ministerstva spravodlivosti zodpovednému za správu financií a majetku.

3. Počas prípadu môže správca predložiť návrh na rozdelenie a konečné rozdelenie spolu s príslušnou podpornou dokumentáciou, pričom takéto informácie posúdi sekretariát.“

„Článok 183

Platby

1. Všetky platby sa uskutočňujú bez potreby žiadosti, pokiaľ možno bankovým prevodom na číslo IBAN príslušného príjemcu, a prevedená suma sa vyberie z účtu, na ktorý sa platobná neschopnosť vzťahuje.

2. Keď nie je možné vykonať úhradu pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku, musí správca použiť šek vystavený na účet, na ktorý sa platobná neschopnosť vzťahuje.

3. Ak sa šek nepredloží na úhradu do jedného roka od dátumu oznámenia veriteľovi, príslušná pohľadávka zaniká a suma sa vráti Inštitútu pre finančné a technické riadenie ministerstva spravodlivosti (Instituto de Gestão Financeira e Equipamentos da Justiça, I. P.).

4. Použitie ktoréhokoľvek z platobných prostriedkov uvedených v odsekoch 1 a 2 nezbavuje správcu povinnosti dodržiavať právne alebo zmluvne vymedzené požiadavky na používanie konkurzného účtu. Článok 167 ods. 2 sa bude uplatňovať mutatis mutandis.“

„Článok 184

Zostatkový majetok

1. Ak výnosy z likvidácie postačujú na úplné zaplatenie konkurzných pohľadávok, správca odovzdá zostatok dlžníkovi.

2. Ak dlžníkom nie je fyzická osoba, správca odovzdá časť zostatku zúčastneným osobám, ktoré by k nim patrili, ak by k likvidácii došlo mimo insolvenčného konania, alebo sa správca bude riadiť tým, čo je v opačnom prípade stanovené zákonom a nariadeniami.“

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

Podmienky a dôsledky ukončenia insolvenčného konania sú stanovené v článkoch 231 až 234 CIRE. V týchto ustanoveniach sa stanovujú situácie, v ktorých sa vyskytuje: schválenie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, ak jeho obsah nebráni uzavretiu; koniec platobnej neschopnosti; likvidácia a konečné rozdelenie; a nedostatočná konkurzná podstata.

„Článok 231

Ukončenie na žiadosť dlžníka

1. Žiadosť dlžníka o ukončenie konania z dôvodu skončenia platobnej neschopnosti sa veriteľom oznámi, aby mohli do ôsmich dní prípadne podať námietku proti skončeniu platobnej neschopnosti. Uplatňujú sa ustanovenia článku 41 ods. 3 a 4.

2. K žiadosti dlžníka, ktorá sa nezakladá na ukončení platobnej neschopnosti, sa priložia dokumenty potvrdzujúce súhlas všetkých veriteľov, ktorí sa prihlásili k pohľadávkam, ak sa žiadosť predloží po lehote poskytnutej na tento účel, alebo inak súhlas všetkých známych veriteľov.

3. Pred rozhodnutím o žiadosti sudca v obidvoch prípadoch vypočuje správcu a veriteľský výbor, ak takýto výbor existuje.“

„Článok 232

Ukončenie v dôsledku nedostatočnej konkurznej podstaty

1. Ak sa preukáže, že konkurzná podstata nepostačuje na pokrytie trov konania a zvyšných dlhov konkurznej podstaty, správca o tejto skutočnosti informuje sudcu; uvedený sudca o tom môže byť informovaný aj automaticky.

2. Po vypočutí dlžníka, schôdze veriteľov a veriteľov konkurznej podstaty vyhlási sudca insolvenčné konanie za ukončené, pokiaľ zainteresovaná strana neuloží na príkaz súdu sudcom určenú sumu, ktorá sa primerane považuje za potrebnú na zaistenie úhrady trov konania a zvyšných dlhov konkurznej podstaty.

3. Po zaslaní veci na výpočet trov konania a na súdny sekretariát rozdelí tento sekretariát po uhradení trov sumy peňazí, ktoré existujú v konkurznej podstate, a to medzi veriteľov konkurznej podstaty v pomere k ich pohľadávkam.

4. Ak sa potvrdí nedostatočná konkurzná podstata, správca môže príslušnú likvidáciu okamžite prerušiť.

5. Ak bolo insolvenčné konanie ukončené z dôvodu nedostatočnej konkurznej podstaty, v prípadoch, keď sa začalo konanie s cieľom preskúmať vinu za platobnú neschopnosť a ešte nebolo ukončené, toto konanie pokračuje v obmedzenej podobe.

6. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa neuplatňujú, ak dlžník využíva výhodu z odkladu úhrady nákladov podľa článku 248 ods. 1 počas obdobia, v ktorom je táto výhoda v platnosti.

7. Konkurzná podstata sa považuje za nedostatočnú, ak je hodnota majetku nižšia ako 5 000 EUR.“

„Článok 233

Účinky ukončenia

1. Po ukončení konania a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 217 ods. 5, pokiaľ ide o osobitné okamžité účinky rozhodnutia o schválení plánu na prekonanie platobnej neschopnosti:

a) zaniknú všetky účinky vyplývajúce z vyhlásenia platobnej neschopnosti a dlžník získa späť právo nakladať so svojím majetkom a môže slobodne riadiť svoju obchodnú činnosť bez toho, aby tým boli dotknuté účinky toho, že sa platobná neschopnosť kvalifikuje ako zavinenie, a ustanovenia nasledujúceho článku;

b) úlohy veriteľského výboru a správcu sa skončia, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú predkladania účtov a prípadne úloh zverených podľa plánu na prekonanie platobnej neschopnosti;

c) konkurzní veritelia môžu uplatniť svoje práva voči dlžníkovi bez iných obmedzení, ako sú tie, ktoré sú stanovené v akomkoľvek pláne na prekonanie platobnej neschopnosti a v pláne platieb a v článku 242 ods. 1, pričom na tento účel bude exekučný titul pozostávať z rozsudku, ktorým sa schvaľuje plán platieb, a z rozsudku, ktorým sa overujú pohľadávky, alebo z rozhodnutia vydaného neskôr pri opatrení overenia, spolu s rozsudkom, ktorým sa prípadne schvaľuje plán na prekonanie platobnej neschopnosti;

d) veritelia konkurznej podstaty sa môžu domáhať dlžníckych nárokov, ktoré neboli uspokojené.

2. Ukončenie insolvenčného konania pred konečným rozdelením bude mať za následok:

a) zrušenie úkonov v prospech konkurznej podstaty sa stane neefektívnym, s výnimkou prípadu, keď sa v pláne na prekonanie platobnej neschopnosti priznajú správcovi právomoci na obhajobu v konaniach zameraných na napadnutie takéhoto zrušenia, ako aj v prípadoch, keď už nie je možné toto zrušenie napadnúť, z dôvodu prebiehajúcej lehoty stanovenej v článku 125, alebo v prípadoch, keď bola námietka zamietnutá konečným rozhodnutím;

b) prerušenie konaní, ktoré prebiehajú na účely overenia pohľadávok a vrátenia a oddelenia už likvidovaného majetku, s výnimkou prípadu, ak sa už prijal rozsudok o overení a klasifikácii pohľadávok podľa článku 140, alebo ak k uzavretiu dôjde v dôsledku schválenia plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, pričom v takom prípade odvolania podané proti tomuto rozsudku budú pokračovať až do skončenia, ako aj konania, ktorých žiadatelia alebo dlžník si tak želajú, a to do 30 dní;

c) prerušenie konaní, ktoré prebiehajú proti tým, ktorí sú právne zodpovední za dlhy platobne neschopnej strany navrhnuté správcom, s výnimkou prípadu, keď plán na prekonanie platobnej neschopnosti priznáva správcovi právomoci na riešenie takýchto prípadov.

3. Náklady na žaloby namietajúce proti zrušeniu úkonov v prospech konkurznej podstaty, ktoré sú schválené podľa odseku 2 písm. a), bude znášať konkurzná podstata, ak sa prípad uzavrie v dôsledku tejto nedostatočnej konkurznej podstaty.

4. S výnimkou konania o overení pohľadávky sa akákoľvek žaloba, ktorá je závislá od insolvenčného konania a ktorá nie je nepodstatná podľa odseku 2 písm. b), alebo v ktorej správca nesmie pokračovať v súlade s plánom na prekonanie platobnej neschopnosti, oddeľuje od danej veci a postupuje sa príslušnému súdu. Dlžník má potom výlučnú legitimitu v danej veci, bez ohľadu na kvalifikáciu alebo súhlas protistrany.

5. Do desiatich dní od ukončenia správca odovzdá súdu všetku dokumentáciu týkajúcu sa konania, ktorú má k dispozícii, ako aj všetky účtovné doklady dlžníka, ktoré sa nemusia vrátiť uvedenému dlžníkovi.

6. Vždy, keď je insolvenčné konanie ukončené bez konania o preskúmaní zavinenia začatej platobnej neschopnosti podľa článku 36 ods. 1 písm. i), musí sudca v rozhodnutí podľa článku 230 výslovne uviesť incidenčný charakter platobnej neschopnosti.

7. Ukončenie insolvenčných konaní podľa článku 230 ods. 1 písm. e), ak existuje majetok alebo nároky na likvidáciu, určuje iba začiatok obdobia pridelenia disponibilného príjmu.“

„Článok 234

Účinky na obchodné spoločnosti

1. Ak sa ukončenie konania zakladá na schválení plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, v ktorom sa stanovuje pokračovanie obchodnej spoločnosti, takýto návrat k činnosti si nevyžaduje rozhodnutie partnerov.

2. Partneri sa môžu rozhodnúť o obnovení činnosti, ak je ukončenie založené na článku 230 ods. 1 písm. c).

3. Po tom, ako dôjde ku konečnému rozdeleniu a k registrácii ukončenia konania, spoločnosť sa považuje za zaniknutú.

4. Ak dôjde k ukončeniu z dôvodu nedostatočnej konkurznej podstaty, likvidácia spoločnosti sa riadi právnym režimom správneho konania o zrušení a likvidácii obchodných subjektov. Sudca musí informovať príslušný register o ukončení a vo vzťahu k majetku spoločnosti.“

Účinky na fyzické osoby

Ak je dlžníkom fyzická osoba, môže sa jej na žiadosť dlžníka udeliť oslobodenie od konkurzných pohľadávok, ktoré nie sú úplne zaplatené počas insolvenčného konania alebo do piatich rokov po ukončení, ako je stanovené v článkoch 235 až 248 CIRE.

Oslobodenie záväzkov fyzickej osoby, ak je to povolené, si bude vyžadovať, aby sa disponibilný príjem, ktorý získa dlžník, pridelil poverenému správcovi, ktorého vybral súd, na päť rokov po ukončení insolvenčného konania (obdobie prideľovania). Na konci každého roka počas obdobia prideľovania poverený správca použije prijaté sumy: a) na úhradu nesplatených nákladov na insolvenčné konanie; b) na vyplatenie orgánu ministerstva spravodlivosti zodpovedného za riadenie financií a majetku za odmenu a výdavky správcu konkurznej podstaty a povereného správcu, ktoré tomuto orgánu vznikli; c) na úhradu vlastnej odmeny a výdavkov; d) na prerozdelenie zostatku medzi konkurzných veriteľov podľa ustanovení o platbe veriteľom v insolvenčnom konaní.

Po uplynutí obdobia prideľovania môže súd potvrdiť oslobodenie dlžníka a v takom prípade sa zrušia všetky konkurzné pohľadávky, ktoré ešte zostávajú k dátumu udelenia oslobodenia, vrátane tých, ktoré neboli prihlásené alebo overené. Oslobodenie od dane však nezahŕňa: a) výživné; b) náhradu zo strany dlžníka za protiprávne činy, ktoré boli ako také nárokované; c) pohľadávky na pokuty a iné peňažné sankcie za trestné činy alebo správne priestupky; d) daňové pohľadávky.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Práva veriteľov po ukončení insolvenčného konania boli zahrnuté v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Po ukončení konania môžu konkurzní veritelia v zásade uplatňovať svoje práva voči dlžníkovi bez akýchkoľvek iných obmedzení, ako sú tie, ktoré sú stanovené v možných plánoch na prekonanie platobnej neschopnosti a plánoch platieb a v článku 242 ods. 1 CIRE.

Na výkon ich práv bude nástrojom presadzovania rozsudok, ktorým sa schvaľuje plán platieb, a rozsudok, ktorým sa overuje pohľadávka, prípadne rozhodnutie vynesené neskôr pri opatrení overenia, spolu s rozsudkom, ktorým sa schvaľuje plán na prekonanie platobnej neschopnosti.

V článku 242 ods. 1 zákona CIRE sa uvádza, že v prípade oslobodenia sa fyzickej osoby od záväzkov nie je možné vymáhať žiadny majetok dlžníka, ktorý je určený na uspokojenie pohľadávok platobnej neschopnosti počas obdobia pridelenia.

Insolvenčné konanie sa považuje za ukončené v čase stanovenom v článku 230 CIRE. Čas uzavretia bude závisieť od okolností, ktoré takéto uzavretie určili, a to takto:

„Článok 230

Ukončenie konania

1. Ak konanie pokračuje po vyhlásení platobnej neschopnosti, sudca môže rozhodnúť o ukončení konania:

a) po uskutočnení konečného rozdelenia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 239 ods. 6;

b) po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení plánu na prekonanie platobnej neschopnosti za predpokladu, že uvedený plán nebráni ukončeniu;

c) na žiadosť dlžníka, ak sa dlžník nenachádza v situácii platobnej neschopnosti alebo ak súhlasia všetci veritelia;

d) keď správca potvrdí nedostatočnosť konkurznej podstaty na pokrytie trov konania a iných dlhov;

e) v prípade, že ukončenie ešte nebolo vyhlásené, v pôvodnom príkaze, ktorým sa oslobodzuje od záväzkov, ako sa uvádza v článku 237 písm. b).

2. Veritelia sú informovaní o rozhodnutí o zastavení konania, pričom toto rozhodnutie sa uverejní a zaregistruje v súlade s článkami 37 a 38 s uvedením príslušných dôvodov.“

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky spojené s insolvenčným konaním sa považujú za dlhy konkurznej podstaty podľa uvedeného článku 51 CIRE.

Pred vyplatením konkurzných pohľadávok odpočíta správca majetok alebo nároky potrebné na zaplatenie trov a výdavkov konania vrátane tých, ktoré možno predvídať až do ukončenia konania. Úhrada nákladov a výdavkov konania sa hradí v súlade s uvedeným článkom 172 CIRE.

V prípade oslobodenia fyzickej osoby od záväzkov použije poverený správca sumy získané na konci každého roka počas obdobia pridelenia v prvom rade na úhradu nákladov a výdavkov konania v súlade s článkom 241 CIRE.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

V článkoch 120 až 127 CIRE sa stanovuje možnosť zrušenia úkonov, ktoré poškodzujú kolektívne záujmy veriteľov, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v týchto článkoch.

„Článok 120

Všeobecné zásady

1. Úkony poškodzujúce konkurznú podstatu, ktoré sa vykonali dva roky pred začiatkom insolvenčného konania, možno zrušiť v prospech tejto konkurznej podstaty.

2. Úkony, ktoré obmedzujú, narušujú, bránia, ohrozujú alebo oneskorujú platbu konkurzným veriteľom, sa považujú za úkony poškodzujúce konkurznú podstatu.

3. Úkony akéhokoľvek typu v nasledujúcom článku, aj keď boli spáchané alebo opomenuté mimo lehôt v nich stanovených, sa považujú za úkony poškodzujúce konkurznú podstatu, pokiaľ sa nepripustí dôkaz o opaku.

4. S výnimkou prípadov uvedených v nasledujúcom článku, zrušenie predpokladá zlú vieru tretej strany, ktorá sa predpokladá v súvislosti s úkonmi vykonanými alebo opomenutými v priebehu dvoch rokov pred začatím insolvenčného konania, na ktorom sa osoba s osobitným vzťahom s platobne neschopnou stranou zúčastnila alebo z ktorého mala osoba s osobitným vzťahom s platobne neschopnou stranou prospech, aj keď uvedený osobitný vzťah k danému dátumu neexistoval.

5. Zlou vierou sa rozumie znalosť v čase konania ktorejkoľvek z týchto okolností:

a) dlžník sa nachádzal v situácii platobnej neschopnosti;

b) škodlivej povahy konania a skutočnosti, že dlžník sa v tom čase nachádzal v situácii bezprostredne hroziacej platobnej neschopnosti;

c) začatie insolvenčného konania.

6. Právne úkony vykonávané podľa osobitného postupu revitalizácie alebo podľa osobitného postupu dohody o platbách podľa tohto zákona, v rámci opatrení na ozdravenie a reorganizáciu alebo v súvislosti s prijatím opatrení na riešenie krízových situácií v oddiele VIII Všeobecných pravidiel o úverových inštitúciách a finančných spoločnostiach, schválených zákonným dekrétom č. 298/92 z 31. decembra 1992, nemožno zrušiť uplatnením pravidiel stanovených v tejto kapitole. To isté sa vzťahuje na transakcie vykonávané v rámci systému mimosúdnej reorganizácie podnikov alebo iného rovnocenného postupu stanoveného v osobitných právnych predpisoch, ktorého účelom je poskytnúť dlžníkovi dostatočné prostriedky financovania na zabezpečenie životaschopnosti jeho ozdravenia.“

„Článok 121

Bezpodmienečné zrušenie

1. Nasledujúce úkony môžu byť zrušené v prospech konkurznej podstaty bez toho, aby bolo potrebné splniť ďalšie požiadavky:

a) rozdelenie vykonané menej ako jeden rok pred dátumom začatia insolvenčného konania, ak sa podiel platobne neschopnej strany v zásade vyrovnal s ľahko zatajiteľným majetkom, pričom všeobecný majetok a nominálne hodnoty pripadajú spoločným zainteresovaným stranám;

b) úkony, ktoré dlžník vykonáva bezplatne v priebehu dvoch rokov pred dátumom začatia insolvenčného konania vrátane odmietnutia pozostalosti alebo dedičstva, s výnimkou darov uskutočnených v rámci obvyklého vývoja udalostí;

c) vytvorenie skutočných záruk za existujúce záväzky zo strany dlžníka alebo iných záruk, ktoré takéto záväzky nahradia, šesť mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania;

d) ručenia, istoty, záruky alebo úverové mandáty, ktoré platobne neschopná strana podpísala v období uvedenom v predchádzajúcom písmene a ktoré nerešpektujú obchodné operácie so skutočným záujmom pre platobne neschopnú stranu;

e) vytvorenie skutočných záruk dlžníkom v rovnakom čase ako vytvorenie zaručených záväzkov do 60 dní pred dátumom začatia insolvenčného konania;

f) zaplatenie alebo iné úkony na ukončenie záväzkov, ktorých splatnosť bola po dátume začatia insolvenčného konania, ku ktorým došlo šesť mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania alebo po tomto dátume, ale pred dátumom splatnosti;

g) zaplatenie alebo iné spôsoby ukončenia záväzkov prijaté šesť mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania za podmienok, ktoré nie sú obvyklé pri zákonnom podnikaní a ktoré veriteľ nemusí požadovať;

h) úkony za odplatu vykonané platobne neschopnou stranou v roku pred dátumom začatia insolvenčného konania, ak záväzky, ktoré prijala, zjavne prevyšujú záväzky protistrany;

i) splácanie pôžičiek akcionárov, ak k tomu dôjde v rovnakom období, ako je uvedené v predchádzajúcom písmene.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa nahrádzajú zákonnými pravidlami, ktoré si výnimočne vždy vyžadujú zlú vieru alebo iné požiadavky.“

„Článok 122

Platobné systémy

Úkony, na ktoré sa vzťahuje platobný systém vymedzený v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája alebo s nimi porovnateľné, sa nemôžu zrušiť.“

„Článok 123

Forma zrušenia a zániku nárokov

1. Zrušenie môže vykonať správca doporučeným listom s potvrdením o prijatí do šiestich mesiacov od objavenia úkonu, ale nikdy po uplynutí dvoch rokov od dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti.

2. Ak sa však obchodná činnosť neuzavrie, môže sa výnimočne vyhlásiť zrušenie a nepodlieha časovému obmedzeniu.“

„Článok 124

Účinky, pokiaľ ide o nadobúdateľov

1. Účinky zrušenia úkonu vo vzťahu k neskorším nadobúdateľom predpokladajú z ich strany zlú vieru, s výnimkou prípadu univerzálnych nástupcov alebo v prípade, že k novému prevodu došlo bezplatne.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa mutatis mutandis vzťahujú na vytvorenie nárokov na majetok prevedený v prospech tretej strany.“

„Článok 125

Napadnutie zrušenia

Právo napadnúť zrušenie uplynie o tri mesiace, pričom stále prebieha príslušné opatrenie navrhnuté proti konkurznej podstate, ktoré je odkázané na insolvenčné konanie.“

„Článok 126

Účinky zrušenia

1. Zrušenie má retroaktívne účinky a musí sa obnoviť situácia, ktorá by existovala, ak by sa úkon nevykonal alebo neopomenul.

2. Žaloba, ktorú podal správca na účely uvedené v predchádzajúcom odseku, závisí od insolvenčného konania.

3. Pokuty uložené tretím osobám, ktoré nepredložia majetok alebo cennosti, ktoré sa musia vrátiť do konkurznej podstaty v lehote stanovenej v rozsudku, budú pokuty stanovené v procesnom práve pre depozitára založeného majetku, ktorý ich včas neodovzdá.

4. Predmet poskytnutý treťou osobou bude vrátený, iba ak je možné ho identifikovať a oddeliť od predmetov patriacich do zvyšnej časti konkurznej podstaty.

5. Ak nenastane situácia opísaná v predchádzajúcom odseku, povinnosť vrátiť zodpovedajúcu hodnotu predstavuje dlh konkurznej podstaty zodpovedajúci príslušnému obohateniu ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti a konkurzný dlh vo vzťahu k akejkoľvek prípadnej zostávajúcej sume.

6. Povinnosť vrátiť, a to bezplatne na náklady kupujúceho, existuje len primerane k vlastnému obohateniu, s výnimkou prípadu skutočnej alebo predpokladanej zlej viery.“

„Článok 127

Odporovacia žaloba

1. Konkurzným veriteľom nie je dovolené podať nové odporovacie žaloby (actio pauliana) proti úkonom uskutočneným dlžníkom, ktorých zrušenie bolo vyhlásené správcom.

2. Prebiehajúce odporovacie žaloby ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti alebo žaloby navrhované následne sa nepripoja k insolvenčnému konaniu a v prípade zrušenia úkonu zo strany správcu sa bude pokračovať iba vtedy, ak bude takéto zrušenie následne vyhlásené za neúčinné právoplatným rozhodnutím, ktoré bude záväzné vo vzťahu k týmto žalobám v súvislosti s otázkami, ktoré posúdil správca za predpokladu, že to nebude v rozpore s predtým posudzovaným prípadom.

3. Keď sa potvrdí odporovacia žaloba, záujem veriteľa, ktorý podal uvedenú žalobu, sa posudzuje na účely článku 616 Občianskeho súdneho poriadku, pričom sa nezohľadňujú zmeny zavedené v príslušnej pohľadávke možným plánom na prekonanie platobnej neschopnosti alebo plánom platieb.“

Upozornenie: Obsah tohto informačného súboru nezaväzuje kontaktné miesto ani súdy a nebráni konzultovaniu platných právnych predpisov ani ich zmien. Uvedené právne ustanovenia CIRE zohľadňujú znenie zákonného dekrétu č. 53/2004 z 18. marca 2004 až do revízie prijatej zákonom č. 8/2018 z 2. marca 2018.

Posledná aktualizácia: 15/01/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom