1 Osobitné konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu
Neexistuje osobitné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Veci s nízkou hodnotou sporu sa prejednávajú na zmierovacom súde (giudice di pace).
Vo všeobecnosti platí, že konania pred zmierovacím súdom sa vedú čo možno najjednoduchšie (oddiely 316 – 318 Občianskeho súdneho poriadku).
1.1 Rozsah konania, hraničná hodnota
Zmierovacie súdy majú príslušnosť v sporoch týkajúcich sa hnuteľného majetku s hodnotou 5 000 EUR alebo nižšou, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.
Žaloby vo veci náhrady škody v súvislosti s dopravnými nehodami vozidiel a lodí takisto prejednávajú zmierovacie súdy za predpokladu, že hodnota sporu nepresahuje 20 000 EUR.
Bez ohľadu na hodnotu sporu zmierovacie súdy prejednávajú všetky veci, ktoré sa týkajú:
- stanovenia hraníc a dodržiavania vzdialenosti pri výsadbe stromov a krov v súlade s právnymi predpismi, nariadeniami alebo obyčajou,
- rozsahu a využívania služieb v obytných domoch,
- vzťahov medzi vlastníkmi alebo užívateľmi obydlí v súvislosti s dymom, výparmi, teplom, hlukom, vibráciami a podobnými problémami, ktoré presahujú normálne úrovne,
- úrokov alebo vedľajších výdavkov v prípade oneskoreného vyplatenia dôchodku alebo sociálnych dávok.
1.2 Uplatnenie konania
Konania na zmierovacom súde sa začínajú predvolaním (citazione) na súd na dohodnuté pojednávanie. Návrh na priznanie nároku možno podať aj ústne, pričom v takom prípade ho súd zaznamená do dokumentu, ktorý žalobca doručí obvinenému spolu s predvolaním na súd na dohodnuté pojednávanie (oddiel 316 Občianskeho súdneho poriadku). Návrh musí obsahovať názov súdu a účastníkov konania, ako aj skutkový stav a predmet konania. Lehota medzi dňom doručenia predvolania a dostavením sa na súd je polovičná ako v prípade konania na všeobecnom súde (tribunale) (oddiel 318 Občianskeho súdneho poriadku). Na prvom pojednávaní zmierovací súd kladie účastníkom konania otázky podľa vlastného uváženia a pokúsi sa o dosiahnutie zmieru: v prípade úspechu sa zaznamená dosiahnutie zmieru. Ak je pokus o zmier neúspešný, zmierovací súd požiada účastníkov konania o uvedenie všetkých skutočností podporujúcich ich nároky, vyjadrenia a námietky, a o predloženie dokumentov a všetkých ostatných dôkazov. Ak sa to ukáže ako potrebné vzhľadom na vedenie veci účastníkmi konania na prvom pojednávaní, zmierovací súd naplánuje maximálne jedno nové pojednávanie, na ktorom bude možné predložiť a získať ďalšie dôkazy. Dokumenty, ktoré predložia účastníci konania, môžu byť zahrnuté do spisu pre danú vec až do prijatia rozhodnutia.
1.3 Formuláre
Nie sú stanovené žiadne formuláre.
1.4 Pomoc
Ak hodnota veci nepresiahne 1 100 EUR, účastníci konania sa môžu pred zmierovacím súdom zastupovať sami (oddiel 82 Občianskeho súdneho poriadku, pozrite si informačný prehľad „Ako postupovať“).
Vo všetkých ostatných veciach musí účastníkov konania zastupovať právnik. Zmierovací súd však môže na základe povahy a rozsahu veci umožniť účastníkovi konania konať osobne, ak o to účastník konania ústne alebo inak požiada.
Sudca overí, či účastníci konania urobili všetky kroky potrebné na účasť na súde, a ak je to potrebné, požiada ich, aby doplnili alebo opravili dokumenty, ktoré sudca považuje za chybné.
Ak sudca zistí akýkoľvek nedostatok v plnej moci udelenej právnikovi, stanoví lehotu, v ktorej ho účastník konania musí napraviť. Ak sa nedostatok v stanovenej lehote odstráni, návrh sa považuje za opravený a jeho hmotnoprávne a procesné účinky sa budú uplatňovať od dátumu prvého oznámenia (oddiel 182 Občianskeho súdneho poriadku).
1.5 Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov
Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov sú rovnaké ako pri bežných súdnych konaniach (pozrite si informačný prehľad „Získavanie dôkazov“).
1.6 Písomný postup
Neexistuje žiadne ustanovenie o výlučne písomnom postupe, keďže zmierovacie súdy sú povinné vypočuť účastníkov konania a pokúsiť sa o dosiahnutie zmieru.
1.7 Obsah rozsudku
Sú pravidlá pre obsah rozsudku pružnejšie ako pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri bežnom konaní? Ak áno, akým spôsobom?
Nie. Uplatňujú sa bežné pravidlá.
1.8 Náhrada trov
Existujú nejaké obmedzenia náhrady trov konania? Ak áno, aké?
Rozhodnutia o uložení úhrady trov konania sa prijímajú na základe bežných pravidiel, podľa ktorých trovy hradí neúspešný účastník konania. Môže sa však stať, že obaja účastníci konania musia uhradiť vlastné trovy, ak sú obaja neúspešní alebo to odôvodňujú iné okolnosti.
1.9 Možnosť odvolania
Je možnosť odvolania vylúčená alebo len obmedzená?
Nedávnou reformou (legislatívny dekrét č. 40 z roku 2006) sa zmenili pravidlá pre napadnutie rozsudku vydaného na základe princípu spravodlivosti (sentenze di equità, ktorými sa vykonáva rozhodnutie sudcu podľa vlastného úsudku) v sporoch s hodnotou nepresahujúcou 1 100 EUR: proti týmto rozsudkom možno podať odvolanie len vtedy, ak došlo k porušeniu procesných pravidiel, ústavného práva alebo práva Spoločenstva, alebo zásad, ktorými sa riadi daný predmet konania.
Nové ustanovenia sa vzťahujú na všetky rozsudky vydané od 2. marca 2006 (článok 27 legislatívneho dekrétu č. 2006/40).
Voči rozsudkom vydaným na základe princípu spravodlivosti vydaným pred týmto dátumom možno podať odvolanie na kasačnom súde (v zákonnej lehote) z dôvodu porušenia ústavných pravidiel, pravidiel Spoločenstva alebo procesných pravidiel, porušenia zásad, ktorými sa riadi hmotnoprávny základ veci, alebo neexistencie riadneho odôvodnenia pôvodného rozsudku. Rozsudky vydané zmierovacími súdmi týkajúce sa správnych pokút je možné napadnúť len prostredníctvom mimoriadneho odvolania na kasačnom súde.
Proti všetkým ostatným rozsudkom vydaným zmierovacím súdom sa možno odvolať na odvolacom súde.
Pozrite si informačné prehľady o justičnom systéme, príslušnosti a o tom, ako postupovať.
Súvisiace prílohy
Veci s nízkou hodnotou sporu: oddiely Občianskeho súdneho poriadku 
(114 Kb) 
