Standard forms have been drawn up for the European Payment Order and are available here in all languages. This link will also provide more information about which courts can issue a European Payment Order and where the application forms should be sent.

To start the procedure, Form A must be filled in, giving all the details of the parties and the nature and amount of the claim. The court will examine the application, and if the form is correctly filled in, the court should issue the European Payment Order within 30 days.

The European Payment Order must then be served on the defendant by the court. S/he can either pay the amount of the claim, or contest it. S/he has 30 days to lodge any statement of opposition to the European Payment Order. If this happens, the case may, subject to a choice of the claimant, either be transferred to the normal civil law courts to be dealt with under national law; or dealt with in accordance with a European Small Claims Procedure, or discontinued.

If there is no statement of opposition by the defendant, the European Payment Order will become automatically enforceable. A copy of the European Payment Order, and if necessary a translation, must be sent to the enforcement authorities of the Member State where it needs to be enforced. Enforcement takes place in accordance with the national rules and procedures of the Member State where the European Payment Order is being enforced. For details on the enforcement, please consult the relevant section.

Please note that the guide does not reflect two amendments that entered into force on 14 July 2017. The first amendment adds an option of continuation of the proceedings in a case of lodging a statement of opposition in accordance with the rules of Regulation (EC) 861/2007 establishing a European Small Claims Procedure. The second amendment extends the application of the European Small Claims Procedure to claims of a value up to 5000 euro.

For further information in this regard please consult the new text of Article 17 of the Regulation as well as Article 2 of Regulation (EC) 861/2007, as amended by Regulation (EU) 2015/2421.

Related link

Practice Guide for the application of the Regulation on the European Order for Payment  (5809 Kb) 

European payment order – notifications of the Member States and a search tool helping to identify competent court(s)/authority(ies)

Please note that there are also national order for payment procedures. You can obtain information about such national procedures by selecting the relevant country's flag.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Belgicku existuje „skrátené konanie o platobnom rozkaze“ (procédure sommaire d'injonction de payer). Toto zjednodušené konanie stanovené v článkoch 1338 až 1344 súdneho poriadku umožňuje získať platbu malých súm v stanovených prípadoch.

Právne predpisy týkajúce sa skráteného konania o platobnom rozkaze nájdete na webovom sídle Verejného federálneho úradu pre súdnictvo (Service public fédéral Justice):

• Kliknite na „Législation belge – Législation consolidée et index législatif“ (Belgické právne predpisy – Konsolidované právne predpisy a legislatívny index) (v ľavej dolnej časti stránky).
• Kliknite na „Législation belge“ (Belgické právne predpisy).
• V časti „Nature juridique“ (Právna povaha) kliknite na „CODE JUDICIAIRE“ (Súdny poriadok).
• V časti „Mot(s)“ (Slovo/á) zadajte „664“.
• Kliknite na „Chercher“ (Hľadať), a potom na „Liste“ (Zoznam).
• Kliknite na „Detail“ (Podrobnosti).
• Vyhľadajte „Chapitre XV“ (Kapitola XV).

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

V článku 1338 súdneho poriadku sa stanovuje, že toto konanie sa môže použiť len pri nárokoch na vyplatenie likvidného dlhu, ktorého predmetom je peňažná suma nepresahujúca 1 860 EUR.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie skráteného konania o platobnom rozkaze je úplne dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie. V článku 1344 súdneho poriadku sa stanovuje, že pravidlá týkajúce sa skráteného konania o platobnom rozkaze sa uplatňujú len v prípade, že dlžník má bydlisko alebo miesto pobytu v Belgicku.

1.2 Príslušný súd

Toto konanie sa môže použiť na zmierovacom súde za predpokladu, že pohľadávka patrí do jeho príslušnosti (podrobnosti o oblastiach príslušnosti zmierovacieho súdu nájdete v časti „Príslušnosť súdov – Belgicko“). Ustanovenia sa môžu vzťahovať aj na všetky nároky, pre ktoré je príslušný obchodný súd a policajný súd, v prípade sporov uvedených v článku 1338 súdneho poriadku.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje štandardný formulár na začatie konania. V zákone je však stanovených niekoľko podmienok týkajúcich sa informácií, ktoré sa musia uviesť vo výzve na zaplatenie a v žalobe, ktorou sa nárok podáva na súd.

Predtým, ako sa veriteľ obráti na súd formou žaloby, musí dlžníkovi poslať výzvu na zaplatenie. Táto podmienka je uvedená v článku 1339 súdneho poriadku. Výzva na zaplatenie môže byť dlžníkovi doručená formou oznámenia súdneho úradníka alebo môže byť zaslaná poštou formou doporučeného listu s doručenkou. V článku 1339 sa takisto stanovuje, aké informácie majú byť súčasťou výzvy, aby bola právoplatná. Ide o tieto informácie:

• uvedenie článkov z kapitoly súdneho poriadku venovanej skrátenému konaniu o platobnom rozkaze,
• výzva na zaplatenie do pätnástich dní od odoslania listu alebo odo dňa jej doručenia,
• nárokovaná suma,
• súd, ktorý sa bude zaoberať nárokom v prípade, že dlžník nezaplatí.

Do 15 dní od uplynutia 15-dňovej lehoty uvedenej vo výzve sa nárok predloží súdu vo forme žaloby v dvoch vyhotoveniach. V článku 1340 súdneho poriadku sú stanovené informácie, ktoré žaloba musí obsahovať. Sú to:

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno, povolanie a bydlisko žalobcu, prípadne priezvisko, meno, bydlisko a spôsobilosť jeho právnych zástupcov,
• predmet nároku a presná výška nárokovanej sumy vrátane rozpisu jednotlivých položiek tvoriacich pohľadávku, ako aj dôvodov, na ktorých je založená,
• určenie súdu, ktorý má povinnosť zaoberať sa nárokom,
• podpis advokáta účastníka konania.

Ak to žalobca považuje za vhodné, môže uviesť dôvody, prečo je proti udeleniu odkladu platby.

K žalobe sa musia priložiť tieto dokumenty:

• fotokópia dokumentu, na ktorom je nárok založený,
• oznámenie súdneho úradníka alebo kópia doporučeného listu s priloženou doručenkou, alebo originál tohto listu s priloženým dôkazom, že príjemca si odmietol prevziať list alebo si ho nevyzdvihol na pošte, spolu s osvedčením potvrdzujúcim, že dlžník je zapísaný na adrese uvedenej v evidencii obyvateľstva.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Jednou z položiek, ktorá je povinnou súčasťou žaloby, je podpis advokáta. V článku 1342 súdneho poriadku sa okrem iného stanovuje, že kópia rozhodnutia súdu sa odošle advokátovi žalobcu bežnou poštou. To sú jediné zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa žalobca musí obrátiť na advokáta.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Žaloba musí byť dostatočne podrobná. V článku 1340 prvom odseku bode 3 súdneho poriadku sa totiž stanovuje, že v žalobe musí byť uvedený predmet nároku a presná výška nárokovanej sumy vrátane rozpisu jednotlivých položiek tvoriacich pohľadávku, ako aj dôvodov, na ktorých je založená.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno. Podľa článku 1338 musí byť pohľadávka odôvodnená písomným dokumentom vystaveným dlžníkom. Tento dokument nemusí nevyhnutne obsahovať uznanie dlhu.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd do pätnástich dní odo dňa podania žaloby vyhovie žalobe alebo ju zamietne, a to vo forme rozhodnutia vydaného komorou pre predbežné konania (chambre du conseil). Súd môže udeliť odklad platby alebo čiastočne vyhovieť žalobe (článok 1342 súdneho poriadku). Súd má totiž informácie o rôznych zložkách dlhu a môže niektoré z nich zamietnuť. Môže teda zohľadniť platby, ktoré boli medzitým vykonané. Súd môže nárok v celom rozsahu zamietnuť, ak neboli splnené stanovené podmienky (pozri články 1338 až 1344 súdneho poriadku).

Keď súd úplne alebo čiastočne vyhovie žalobe, jeho rozhodnutie má účinky rozsudku pre zmeškanie.

Veriteľ musí nechať doručiť rozhodnutie súdu dlžníkovi.

V článku 1343 ods. 2 súdneho poriadku sa stanovuje, že na to, aby vyhlásenie o doručení tohto rozhodnutia bolo právoplatné, musí obsahovať:

• kópiu žaloby,
• uvedenie lehoty, dokedy môže dlžník podať odpor,
• uvedenie súdu, na ktorý sa tento odpor musí podať, spolu s formalitami, ktoré sa v tejto súvislosti musia splniť.

Pod hrozbou tej istej sankcie sa vo vyhlásení o doručení dlžník upozorní, že ak v uvedenej lehote nezaplatí, môže byť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami donútený zaplatiť nárokované sumy.

Ak dlžník nepodá odpor ani odvolanie v stanovenej lehote, rozhodnutie sa stáva právoplatným.

1.5 Odvolanie

Prostriedky nápravy pre veriteľa

Prostriedky nápravy, ktoré má veriteľ k dispozícii, sú stanovené v článku 1343 ods. 4 súdneho poriadku. V prípade zamietnutia žaloby alebo čiastočného vyhovenia žalobe zo strany súdu veriteľ nemá skutočné prostriedky nápravy. Môže však znova podať žalobu o priznanie nároku v bežnom konaní (teda nie v skrátenom konaní). Ak súd čiastočne priznal nárok a veriteľ chce aj tak začať bežné konanie, je to možné len vtedy, keď veriteľ ešte nedoručil dlžníkovi rozhodnutie.

Odpor alebo odvolanie zo strany dlžníka

Dlžník môže napadnúť rozhodnutie dvoma spôsobmi: podaním odvolania alebo podaním odporu (rozhodnutie súdu má účinky rozsudku pre zmeškanie, ak súd úplne alebo čiastočne vyhovie žalobe veriteľa – pozri článok 1343 ods. 4 súdneho poriadku). V oboch prípadoch je lehota na odvolanie jeden mesiac odo dňa doručenia rozsudku (pozri články 1048 a 1051 súdneho poriadku). Tieto lehoty sa predĺžia v prípade, že jeden z účastníkov konania nemá v Belgicku bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností.

V takomto prípade sa musí postupovať v súlade s pravidlami všeobecného práva týkajúcimi sa podania odporu a odvolania, s výnimkou stanovenou v článku 1343 ods. 3 druhom pododseku súdneho poriadku: odchylne od článku 1047 (v ktorom sa vyžaduje oznámenie súdneho úradníka) sa odpor môže podať vo forme návrhu podanom na podateľňu súdu v takom počte vyhotovení, koľko je príslušných účastníkov konania a advokátov, a doručiť úradníkom podateľne vo forme súdneho listu veriteľovi a jeho advokátovi.

Návrh (týkajúci sa odporu) musí obsahovať informácie uvedené ďalej, inak je neplatný:

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno, povolanie a bydlisko odporcu,
• priezvisko, meno, a miesto bydliska žalobcu a meno jeho advokáta,
• určenie napadnutého rozhodnutia,
• dôvody, o ktoré sa opiera odporca.

Úradník podateľne vyzve účastníkov konania, aby sa dostavili na pojednávanie vytýčené súdom.

1.6 Podanie odporu

V belgických právnych predpisoch sa výslovne nestanovuje podanie odporu.

Dlžník môže poskytnúť informácie zmierovaciemu súdu, tým sa však nezmení povaha rozsudku pre zmeškanie.

1.7 Účinok podania odporu

Ako už bolo uvedené, neexistuje možnosť podať odpor. Skrátené konanie bude pokračovať bez ohľadu na to, či sa dlžník bráni alebo nie.

1.8 Účinok nepodania odporu

Pozri odpoveď v bode 1.7.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V kapitole 37 Občianskeho súdneho poriadku Vykonávacie konanie (úradný vestník č. 59 z 20. júla 2007, s účinnosťou od 1. marca 2008, v znení poslednej zmeny v úradnom vestníku č. 86/2017) sa stanovuje zjednodušený postup, prostredníctvom ktorého môže navrhovateľ vymôcť svoj nárok, ak je nepravdepodobné, že ho odporca napadne.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Vykonateľný titul sa môže vydať na žiadosť veriteľov podľa článku 410 Občianskeho súdneho poriadku v prípade týchto nárokov:

• nároky týkajúce sa peňažných súm alebo zastupiteľných vecí, ak nárok patrí do právomoci okresného súdu,
• prevod hnuteľnej veci, ktorá sa dlžníkovi poskytla pod podmienkou, že ju vráti, alebo ktorá predstavovala zábezpeku alebo ktorú dlžník previedol pod podmienkou, že dôjde k prevodu vlastníctva, ak nárok patrí do právomoci okresného súdu.

Návrh musí spĺňať požiadavky článku 127 ods. 1 a 3 a článku 128 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a musí sa v ňom uviesť bankový účet alebo iný spôsob platby.

Navyše sa v článku 417 Občianskeho súdneho poriadku výslovne stanovuje, že navrhovateľ takisto môže podať návrh na vydanie vykonateľného titulu, pokiaľ sa nárok, bez ohľadu na jeho hodnotu, vzťahuje na:

• akt správneho orgánu, podľa ktorého nariadenie núteného výkonu patrí do právomoci občianskeho súdu,
• dokument alebo účtovný výkaz, ktorý preukazuje nárok orgánu štátnej správy, samosprávy alebo banky,
• notársku listinu, urovnanie alebo iný typ zmluvy s notársky overenými podpismi odkazujúcimi na povinnosti, ktoré sú tam uvedené v súvislosti s peňažným plnením alebo inými zastupiteľnými vecami, ako aj na povinnosti týkajúce sa prevodu určitého majetku,
• výpis z osobitného registra záložných práv týkajúci sa registrovaného záložného práva a začatia núteného výkonu v prípade prevodu majetku, ktorý predstavuje zábezpeku,
• výpis z osobitného registra záložných práv týkajúci sa registrovanej kúpnej zmluvy s klauzulou o zachovaní vlastníckeho práva až do splatenia kúpnej ceny alebo zmluvy o prenájme vo vzťahu k vráteniu predaného alebo prenajatého majetku,
• zmluvu o zriadení záložného práva alebo hypotekárny záložný list podľa článku 160 a článku 173 ods. 3 zákona o záväzkoch a zmluvách,
• platnú listinu o preukázaní nároku súkromného, štátneho alebo samosprávneho subjektu, ak sa jeho výkon realizuje prostredníctvom konania podľa Občianskeho súdneho poriadku,
• oznámenie o nedoplatkoch,
• vlastnú zmenku, cudziu zmenku alebo ekvivalentný cenný papier na doručiteľa, ako aj dlhopis alebo zodpovedajúci kupónový dlhopis.

Ak je k návrhu priložený dokument podľa článku 417 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorom je nárok založený, veriteľ môže požiadať súd, aby nariadil okamžitý výkon a vydal exekučný príkaz.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Ak sa nárok zakladá na jednej z listín uvedených v článku 417 Občianskeho súdneho poriadku, neexistuje horná hranica z hľadiska jeho hodnoty.

V zmysle zvyšných ustanovení o peňažných nárokoch, nárokoch na zastupiteľné veci alebo prevode hnuteľného majetku je možné vykonateľný titul vydať iba v prípade, že nárok patrí do právomoci okresného súdu. Okresný súd je príslušný pre nároky v občianskych a obchodných veciach s hodnotou nároku nepresahujúcou 25 000 BGN a všetky nároky z výživného, pracovných sporov a nároky vyplývajúce z oznámenia o nedoplatkoch.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Využitie konania nie je povinné. Aj keby boli splnené podmienky pre vydanie vykonateľného titulu, navrhovateľ nie je povinný zvoliť si tento obranný postup, ale môže si uplatniť nárok v rámci všeobecného konania o nároku.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Vykonateľný titul sa nevydá, pokiaľ dlžník nemá trvalú adresu ani obvyklé bydlisko, sídlo ani miesto podnikania na území Bulharskej republiky.

1.2 Príslušný súd

Návrh sa podáva na okresný súd príslušný v mieste trvalej adresy alebo sídla dlžníka, pričom súd má tri dni na to, aby vykonal úradnú kontrolu svojej miestnej príslušnosti. Ak súd odmietne príslušnosť, postúpi vec príslušnému súdu.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Povinné je používanie formulárov návrhu, ktoré sú schválené ministerstvom spravodlivosti. Formuláre návrhu tvoria prílohu k nariadeniu č. 6 z 20. februára 2008 o schválení formulárov vykonateľných titulov, návrhov na vydanie vykonateľného titulu a iných dokumentov týkajúcich sa konania o „platobnom rozkaze“, ktoré vydalo ministerstvo spravodlivosti (článok 425 Občianskeho súdneho poriadku).

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nepovinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu sa musí uviesť, na akých skutočnostiach je nárok založený a čo je jeho podstatou.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Podľa článku 410 Občianskeho súdneho poriadku nie je nevyhnutné k návrhu prikladať akékoľvek dôkazy na preukázanie uvedeného nároku. Navrhovateľ môže takéto dôkazy priložiť, ale nie je povinný tak urobiť, pretože cieľom tohto postupu je len overiť, či je nárok sporný. Stačí, ak navrhovateľ tvrdí, že jeho nárok je opodstatnený. Ak dlžník napadne vykonateľný titul, existencia nároku sa overí v rámci konania o žalobe. Ak návrh podal zástupca, treba k nemu priložiť splnomocnenie, ako aj doklad o zaplatení kolkového poplatku a prípadných právnych nákladov.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Návrh na vydanie vykonateľného titulu podľa článku 410 Občianskeho súdneho poriadku sa zamietne v týchto prípadoch:

• ak návrh nespĺňa požiadavky stanovené v článku 410 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. nevzťahuje sa na peňažné plnenie ani odovzdanie zastupiteľných vecí s hodnotou nepresahujúcou 25 000 BGN, ani hnuteľné veci toho druhu, ako sa vymedzuje v článku 410 ods. 1 bode 2 Občianskeho súdneho poriadku; takisto ak návrh nespĺňa požiadavku pravidelnosti, o návrhu sa potom nebude rozhodovať, ale rovno sa zamietne. Iba vo výnimočných prípadoch, keď navrhovateľ nepoužil predpísaný formulár návrhu alebo použil nevhodný formulár, súd mu nariadi, aby túto chybu opravil a priložil k oznámeniu príslušný formulár (článok 425 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
• ak je návrh protiprávny alebo v rozpore s dobrými mravmi,
• ak dlžník nemá na území Bulharskej republiky trvalú adresu ani sídlo, ani nemá na území Bulharskej republiky obvyklé bydlisko, ani miesto podnikania.

Strany nemôžu vykonateľný titul napadnúť odvolaním s výnimkou časti o trovách. Proti rozhodnutiu, ktorým sa návrh úplne alebo sčasti zamieta, môže navrhovateľ podať odvolanie na príslušný krajský súd, pričom k tomuto odvolaniu sa neprikladá kópia potvrdenia o doručení. Proti rozhodnutiu, ktorým súd nariaďuje okamžitý výkon v prípade, že bol dokument podaný v súlade s článkom 417 Občianskeho súdneho poriadku, je takisto možné podať odvolanie. Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitom výkone treba podať spolu s námietkou proti vydanému vykonateľnému titulu, pričom môže vychádzať iba z dôvodov uvedených v článku 417 Občianskeho súdneho poriadku.

1.6 Podanie odporu

Po tom, ako sa dlžníkovi doručí vykonateľný titul, môže proti nemu alebo jeho časti podať do dvoch týždňov písomnú námietku, pričom námietku nie je nutné odôvodniť okrem prípadov uvedených v článku 414a Občianskeho súdneho poriadku:

– splnil si svoju povinnosť,

– nevznikli mu žiadne náklady, pretože jeho správanie nespôsobilo prihlásenie nároku. V takýchto prípadoch sa musí námietka zaslať do troch dní navrhovateľovi na vyjadrenie. Ak navrhovateľ nepredloží vyjadrenie, súd úplne alebo čiastočne zruší platnosť platobného rozkazu vrátane časti týkajúcej sa trov konania. Ak bol exekučný príkaz vydaný na základe vykonateľného titulu, v súlade s článkom 208 Občianskeho súdneho poriadku sa zruší aj jeho platnosť.

1.7 Účinok podania odporu

Ak dlžník podá námietku v stanovenej lehote, keď sa vykonateľný titul doručí podľa podmienok uvedených v článku 47 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (pričom sa priloží oznámenie na adresu) a ak súd odmietne vydať vykonateľný titul, súd poučí navrhovateľa, že do jedného mesiaca môže podať žalobu s cieľom preukázať svoj nárok, pričom zaplatí štátny poplatok, a nariadi pozastavenie výkonu, ak vydal exekučný príkaz podľa článku 418 Občianskeho súdneho poriadku. Ak navrhovateľ nepredloží dôkazy o tom, že určovaciu žalobu podal v stanovenom termíne, súd zruší platobný rozkaz buď v plnom rozsahu, alebo v tej časti, v prípade ktorej sa neprihlásil žiadny nárok.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Podľa článku 416 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa námietka nepodá včas alebo ak sa stiahne, vykonateľný titul nadobudne účinnosť a súd na jeho základe vydá exekučný príkaz, ktorý sa zodpovedajúco uvedie na vykonateľnom titule.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Dlžník, ktorý nemal možnosť namietať proti nároku, môže do jedného mesiaca po tom, ako sa dozvedel o vykonateľnom titule, podať námietku na odvolacom súde, ak:

• mu vykonateľný titul nebol riadne doručený,
• mu vykonateľný titul nebol doručený osobne a v deň doručenia nemal obvyklé bydlisko na území Bulharska,
• dlžník nebol včas oboznámený s doručovaním vykonateľného titulu z dôvodu mimoriadnych nepredvídaných okolností,
• dlžník nemohol podať námietku z dôvodu mimoriadnych nepredvídaných okolností, ktoré nebolo možné prekonať.

Výkon vykonateľného titulu sa neodkladá podaním tejto námietky, ale na žiadosť dlžníka a na základe toho, že dlžník uvedie vhodnú záruku, môže súd výkon vykonateľného titulu odložiť (článok 423 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd námietke vyhovie, ak zistí, že sú splnené podmienky uvedené vyššie. Ak odvolací súd námietke vyhovie z dôvodu, že dlžník nemá na území Bulharskej republiky trvalú adresu ani sídlo, ani nemá na území Bulharskej republiky obvyklé bydlisko, ani miesto podnikania, úradne zruší vykonateľný titul aj exekučný príkaz vydaný na jeho základe. Ak odvolací súd vyhovie námietke z iného dôvodu, odloží výkon vydaného vykonateľného titulu a vec vráti okresnému súdu, pričom navrhovateľa poučí o tom, že do jedného mesiaca môže podať žalobu vo vzťahu k svojmu nároku, ak uhradí splatnú sumu kolkového poplatku (článok 423 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Ďalej môže dlžník v rámci konania o nároku napadnúť nárok, v prípade ktorého bol vydaný vykonateľný titul, pokiaľ vyšli najavo nové skutočnosti alebo nové písomné dôkazy, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a ktoré nemohol poznať počas lehoty na podanie námietky alebo ktoré nemohol v tejto lehote získať. Žalobu je možné podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dlžník dozvedel o novej skutočnosti, alebo odo dňa, keď mohol získať nové písomné dôkazy, najneskôr však do jedného roka od núteného vymáhania nároku (článok 424 Občianskeho súdneho poriadku).

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Okrem konania o európskom platobnom rozkaze, upravenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, existujú v Českej republike ďalšie tri typy takýchto konaní – konanie o platobnom rozkaze, konanie o elektronickom platobnom rozkaze a konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze [ustanovenia § 172 až 175 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

1.1 Rozsah konania

Platobný rozkaz možno vydať aj bez výslovného návrhu žalobcu na základe žaloby na plnenie peňažnej pohľadávky, ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených a doložených žalobcom. Záleží vždy na uvážení súdu, či vec vybaví vydaním platobného rozkazu; ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie. Platobný rozkaz nemožno vydať, ak by sa mal doručiť žalovanému do cudziny alebo ak nie je známy pobyt žalovaného [ustanovenia § 172 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

Elektronický platobný rozkaz možno vydať len na návrh žalobcu, ktorý sa podáva na osobitnom elektronickom formulári a je podpísaný uznávaným elektronickým podpisom žalobcu, ak uplatňovaná pohľadávka neprevyšuje sumu 1 000 000 CZK; do výšky pohľadávky sa nezapočítava príslušenstvo. Elektronický platobný rozkaz nemožno vydať, ak by sa mal doručiť žalovanému do cudziny alebo ak nie je známy pobyt žalovaného [ustanovenia § 174a ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

Zmenkovým alebo šekovým platobným rozkazom možno priznať práva zo zmenky alebo šeku. Ak sú splnené formálne predpoklady, súd je povinný rozhodnúť v skrátenom konaní zmenkovým (šekovým) platobným rozkazom. Zmenkový (šekový) platobný rozkaz možno vydať len na návrh žalobcu a možno ho vydať aj vtedy, ak by sa mal doručiť žalovanému do cudziny. Zmenkový alebo platobný rozkaz treba doručiť žalovanému do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Začatie konania o európskom platobnom rozkaze má za účel uspokojiť nepopreté peňažné pohľadávky s určenou výškou. Nepopreté peňažné pohľadávky musia byť v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu splatné. Na podanie návrhu je potrebné vyplniť tlačivo A, kde sa uvádzajú všetky údaje o stranách konania a povaha a výška nároku. Súd žiadosť preskúma, a ak je tlačivo správne vyplnené, mal by do 30 dní vydať európsky platobný rozkaz.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Platobným rozkazom, elektronickým platobným rozkazom a európskym platobným rozkazom možno rozhodnúť len o peňažných pohľadávkach.

Zmenkový (šekový) platobný rozkaz možno vydať len na peňažné plnenia vyplývajúce zo zmenky alebo šeku.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Pre elektronický platobný rozkaz platí horná hranica hodnoty uplatňovanej pohľadávky vo výške 1 000 000 CZK (bez príslušenstva); pre platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz a zmenkový (šekový) platobný rozkaz nie je stanovená žiadna horná hranica.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Konanie o platobnom rozkaze nie je povinné, žalobca môže svoju peňažnú pohľadávku vymáhať aj v bežnom civilnom konaní. Ak však žalobca podá „bežnú“ žalobu a pohľadávka v tejto žalobe bude spĺňať podmienky stanovené na vydanie platobného rozkazu, môže súd platobný rozkaz vydať, aj keď to žalobca výslovne nenavrhoval. Elektronický platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz a zmenkový (šekový) platobný rozkaz možno vydať len na návrh žalobcu.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Platobný rozkaz a elektronický platobný rozkaz nemožno vydať, ak by sa mal doručiť žalovanému do cudziny. V takom prípade súd pokračuje v konaní podľa pravidiel bežného civilného procesu.

Ak sa európsky platobný rozkaz, vydaný českým súdom alebo súdom iného členského štátu, doručuje na území ČR, treba ho doručiť žalovanému do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené [ustanovenia § 174b ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

1.2 Príslušný súd

O platobnom rozkaze a elektronickom platobnom rozkaze rozhoduje miestne príslušný okresný súd, o zmenkovom (šekovom) platobnom rozkaze rozhoduje vždy krajský súd [ustanovenia § 9 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]. Pokiaľ ide o príslušnosť na podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pozri článok 6 nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.

1.3 Formálne požiadavky

Na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a zmenkového (šekového) platobného rozkazu neexistuje žiadne štandardizované tlačivo.

Súd môže vydať platobný rozkaz aj bez výslovného návrhu žalobcu; to však neplatí pre elektronický platobný rozkaz a zmenkový a šekový platobný rozkaz.

Žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu a zmenkového alebo šekového platobného teda musí spĺňať všeobecné náležitosti na podanie súdu. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Povinnosť podpisu a datovania sa nevzťahuje na podanie elektronickými prostriedkami podľa osobitného právneho predpisu. Podanie sa musí urobiť písomne, pričom ho možno urobiť v listinnej alebo elektronickej forme prostredníctvom verejnej dátovej siete alebo telefaxom [ustanovenia § 42 ods. 1 a 4 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]. Podanie urobené elektronickými prostriedkami alebo telefaxom treba do troch dní doplniť originálom, prípadne písomným podaním rovnakého znenia. To neplatí, ak bolo elektronické podanie opatrené uznávaným elektronickým podpisom založeným na kvalifikovanom certifikáte, ktorý vydal akreditovaný poskytovateľ [ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

Návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu možno podať len na predpísanom tlačive v elektronickej forme (tlačivo je dostupné na https://www.justice.cz/). Návrh musí okrem všeobecných náležitostí (ustanovenia § 42 ods. 4 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne rodné čísla alebo identifikačné čísla účastníkov (obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo, označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať), prípadne tiež ich zástupcov, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha [ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]. Návrh musí takisto obsahovať dátum narodenia fyzickej osoby, identifikačné číslo právnickej osoby alebo identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom [ustanovenia § 174a ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]. Návrh musí byť podpísaný uznávaným elektronickým podpisom žalobcu založeným na kvalifikovanom certifikáte, ktorý vydal akreditovaný poskytovateľ.

Na podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu treba vyplniť tlačivo A, ktoré je uvedené v prílohe I. k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006. V tlačive treba uviesť všetky údaje o stranách konania a o povahe a výške nároku.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Týka sa len elektronického platobného rozkazu. Tlačivo je dostupné na https://www.justice.cz/. Návrh musí byť podpísaný uznávaným elektronickým podpisom založeným na kvalifikovanom certifikáte, ktorý vydal akreditovaný poskytovateľ [ustanovenia § 174a zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]. Pokiaľ ide o formálne požiadavky na podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pozri bod 1.3 vyššie.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Na vydanie platobného rozkazu a elektronického platobného rozkazu je potrebné, aby uplatnené právo vyplývalo zo skutočností uvedených a doložených žalobcom (pozri bod 1.3.4.). Záver, že uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom, predpokladá taký opis rozhodujúcich skutkových okolností, ktorý je dostatočne podložený pripojenými dôkazmi, ktoré súdu umožnia žalobcom tvrdený skutkový základ podrobiť právnemu posúdeniu. Jednak musia byť skutkové okolnosti opísané tak úplne, aby bolo možné posúdiť, ktorý právny nárok sa uplatňuje (ktorý právny predpis sa vzťahuje na daný prípad), jednak musí žalobca uviesť všetky skutočnosti, ktoré podľa zákona vedú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, a všetko musí byť riadne podložené dôkazmi.

V konaní o vydanie zmenkového alebo šekového platobného rozkazu treba, aby žalobca predložil originál zmenky alebo šeku, o ktorých pravosti nie je dôvod pochybovať, a ďalšie listiny nutné na uplatnenie práva.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno. Z povahy konania vyplýva, že sa majú predložiť listinné dôkazy, ktorými možno doložiť žalobcom uplatňovaný nárok. Listinné dôkazy treba v elektronickej forme pripojiť aj k návrhu na vydanie elektronického platobného rozkazu. K návrhu na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu sa musia pripojiť originály zmeniek alebo šekov. Právo žalobcu predkladať dôkazné prostriedky nie je rozsahovo nijako obmedzené.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak platobný rozkaz nemožno vydať, súd návrh na jeho vydanie nezamieta, pokračuje v konaní podľa pravidiel bežného civilného procesu (predovšetkým teda nariadi pojednávanie). Platobný rozkaz nemožno vydať, ak žalobca neuplatňuje peňažnú pohľadávku, ak nie je známy pobyt žalovaného alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť žalovanému do cudziny.

Návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu súd odmietne, ak neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pokiaľ pre tieto nedostatky nemožno v konaní pokračovať. Súd žalobcu v takom prípade nevyzýva na opravu alebo doplnenie návrhu.

Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, súd nariadi pojednávanie.

1.5 Odvolanie

Súd nevydáva rozhodnutie o zamietnutí platobného rozkazu, elektronického platobného rozkazu alebo zmenkového (šekového) platobného rozkazu; otázka odvolania v prípade zamietnutia platobného rozkazu teda neprichádza do úvahy.

1.6 Podanie odporu

Proti platobnému rozkazu a elektronickému platobnému rozkazu možno podať odpor. Žalovaný má právo podať odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo elektronického platobného rozkazu. Odpor proti elektronickému platobnému rozkazu možno podať aj prostredníctvom elektronického formulára podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Odpor nemusí byť odôvodnený, ale mal by spĺňať všeobecné požiadavky na podanie určené súdu, predovšetkým by teda malo byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Proti zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu možno uplatniť námietky, a to do 15 dní od jeho doručenia. V námietkach musí žalovaný uviesť všetko, čo proti zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu namieta.

Žalovaný v konaní o európskom platobnom rozkaze môže výšku nároku uhradiť alebo v lehote 30 dní môže nárok poprieť a podať odpor na súde, ktorý európsky platobný rozkaz vydal; na podanie odporu sa použije tlačivo F uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006. Následne sa vec postúpi bežným občianskoprávnym súdom a rieši sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

1.7 Účinok podania odporu

Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor, zrušuje sa tým platobný rozkaz alebo elektronický platobný rozkaz v plnom rozsahu, súd nariadi pojednávanie a v konaní pokračuje podľa pravidiel bežného civilného konania.

Ak žalovaný podá včas námietky proti zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu, súd taktiež nariadi na ich prejednanie pojednávanie. V závislosti od výsledku konania o námietkach súd rozsudkom buď ponechá zmenkový (šekový) platobný rozkaz v platnosti (námietky sú nedôvodné), alebo ho celkom alebo sčasti zruší (námietky sú plne alebo čiastočne dôvodné). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Na rozdiel od podania odporu proti platobnému rozkazu a elektronickému platobnému rozkazu sa zmenkový (šekový) platobný rozkaz podaním námietok nezrušuje.

1.8 Účinok nepodania odporu

Platobný rozkaz, elektronický platobný rozkaz a európsky platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Ak žalovaný nepodá námietky včas alebo ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Súd na žiadosť opatrí platobný rozkaz, elektronický platobný rozkaz a zmenkový (šekový) platobný rozkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Takto opatrený platobný rozkaz je vykonateľným titulom.

Ak žalovaný v konaní o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nepodá proti vydanému platobnému rozkazu v stanovenej lehote odpor, stane sa európsky platobný rozkaz automaticky vykonateľným. Výkon prebieha v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi členského štátu, v ktorom sa európsky platobný rozkaz vykonáva.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti platobnému rozkazu, elektronickému platobnému rozkazu alebo zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu, proti ktorému nebol podaný odpor alebo námietky a ktorý má účinok právoplatného rozsudku, nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Žalovaný má k dispozícii v zákonom stanovených prípadoch len mimoriadne opravné prostriedky, žalobu pre zmätočnosť, v prípade právoplatného platobného rozkazu aj žalobu na obnovu konania [ustanovenia § 228 ods. 2 a § 229 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)]

Po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty stanovenej na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu má žalovaný právo požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu za podmienok uvedených v článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006. Právomoc konať o návrhu na preskúmanie európskeho platobného rozkazu má súd, ktorý európsky platobný rozkaz vydal. Návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu je jediným prostriedkom obrany žalovaného proti vykonateľnému európskemu platobnému rozkazu v štáte, v ktorom bol tento platobný rozkaz vydaný. Rozhodnutie (uznesenie) o žiadosti na preskúmanie európskeho platobného rozkazu sa doručuje žalobcovi aj žalovanému [ustanovenia § 174b ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád)].

Súvisiaci odkaz

https://www.justice.cz/

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

1.1 Rozsah konania

Áno. Pravidlá občianskoprávneho konania umožňujú konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnverfahren) na účely získania platby peňažných nárokov, ktoré nemusia byť nevyhnutne napadnuté. Upravuje ho oddiel 688 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung).

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Toto konanie možno vo všeobecnosti využiť v prípade, keď sa nárok týka platby pevne stanovenej peňažnej sumy v eurách.

Nemožno ho však použiť v týchto prípadoch:

• nároky vyplývajúce z dohody o spotrebiteľskom úvere s úrokovou mierou vyššou ako 12 % nad základnou úrokovou sadzbou,
• nároky závislé od splnenia záväzkov, ktoré ešte neboli splnené,
• ak by sa platobný rozkaz musel doručiť formou uverejneného oznámenia, pretože adresa odporcu je neznáma.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Neexistuje horná hranica sumy, ktorú si možno nárokovať.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Využitie konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu veriteľom je voliteľné. Veriteľ si môže vybrať medzi týmto konaním a bežným konaním.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nemecké konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa v zásade môže použiť aj v prípade, že odporca má bydlisko v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. Treba však poznamenať, že v oddiele 688 ods. 3 nemeckého Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza, že v prípadoch, keď by sa platobný rozkaz musel doručiť v zahraničí, možno konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu použiť len vtedy, keď to je stanovené v zákone o uznávaní a výkone rozsudkov (Anerkennungs- und Vollstreckungsausführungsgesetz). V súčasnosti to zahŕňa všetky členské štáty Európskej únie, Islandu, Nórska, Švajčiarska a Izraelu.

1.2 Príslušný súd

Výlučná príslušnosť v konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu má miestny súd (Amtsgericht) s bežnou príslušnosťou pre navrhovateľa. Tá sa určuje podľa miesta bydliska osoby alebo sídla právnickej osoby. Mnohé nemecké spolkové krajiny však zriadili centrálne súdy pre veci týkajúce sa platobných rozkazov (Mahngerichte) (napríklad miestny súd vo Weddingu v Berlíne). To znamená, že príslušnosť v konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa sústredila do niekoľkých miestnych súdov či dokonca do jedného miestneho súdu v danej spolkovej krajine. V takých prípadoch má bežnú príslušnosť pre navrhovateľa centrálny súd pre platobné rozkazy príslušný v mieste jeho bydliska.

Ak navrhovateľ nemá miesto bežnej príslušnosti v Nemecku, výlučnú príslušnosť má miestny súd vo Weddingu v Berlíne. Ak odporca nemá miesto bežnej príslušnosti v Nemecku, príslušnosť má miestny súd, ktorý by bol príslušný v spore bez ohľadu na akékoľvek rozlišovanie príslušnosti podľa predmetu (miestne súdy majú vo všeobecnosti príslušnosť len do sumy 5 000 EUR). Aj v tomto prípade môžu v niektorých spolkových krajinách pôsobiť centrálne súdy pre platobné rozkazy.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Použitie štandardného formulára je povinné v prípadoch, keď pre príslušné vyhlásenie alebo návrh takýto formulár neexistuje. Formuláre napríklad existujú pre návrhy na vydanie a opätovné vydanie platobných rozkazov a exekučných titulov.

Vo všetkých spolkových krajinách sú konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu automatizované. Návrhy sa v tomto prípade môžu podávať na predtlačených papierových formulároch alebo prostredníctvom elektronickej výmeny údajov. Niekoľko poskytovateľov softvéru ponúka softvérové programy na elektronické podávanie návrhov v automatizovaných konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na niektorých miestnych súdoch je takisto možné podať on-line návrh cez internet.

Predtlačené papierové formuláre o návrhu na vydanie platobného rozkazu možno zakúpiť v papiernictve.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, právne zastúpenie nie je povinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Dôvody, na ktorých je nárok založený, nemusia byť podrobne opísané. Vyžaduje sa iba stručné vyhlásenie o nároku a konkrétna požadovaná suma. Stačí vyplniť políčka na predtlačenom formulári pre konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Hlavné a vedľajšie nároky sa musia uviesť samostatne.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Nie je potrebné predložiť listinné dôkazy o nárokoch.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Návrh na vydanie platobného rozkazu sa zamietne, ak konanie o tomto návrhu nie je prípustné, ak súd, na ktorý sa podá návrh, nie je príslušný, alebo ak návrh nespĺňa formálne požiadavky. Návrh sa zamietne aj v prípade, že platobný rozkaz možno vydať iba pre časť nároku. Pred zamietnutím je nutné vypočuť navrhovateľa.

Súd pred vydaním platobného rozkazu neskúma, či je nárok odôvodnený.

1.5 Odvolanie

Voči zamietnutiu návrhu na vydanie platobného rozkazu sa vo všeobecnosti nemožno odvolať. Odvolanie (sofortige Beschwerde) je možné len vtedy, keď bol návrh doručený výhradne v strojom čitateľnej forme a bol zamietnutý na základe toho, že súdu sa nezdal vhodný na spracovanie v systéme elektronického spracovania. Toto pravidlo má však v praxi len malý význam.

1.6 Podanie odporu

Ak sa vydá platobný rozkaz a doručí sa odporcovi, odporca má dva týždne na podanie odporu. Odpor je však stále platný aj po uplynutí tohto termínu, pokiaľ nebol vydaný žiadny vykonávací príkaz.

Pri doručení platobného rozkazu odporca dostane aj predtlačený formulár, na ktorom môže podať odpor. Použitie tohto predtlačeného formulára je však voliteľné. To znamená, že odpor možno podať aj v inej forme, pričom jedinou formálnou požiadavkou je písomná forma.

1.7 Účinok podania odporu

Ak odporca napadne nárok včas, nesmie sa vydať vykonávací príkaz a nárok uvedený v platobnom rozkaze nemožno vykonať. Vec sa však následne nebude automaticky riešiť v bežnom súdnom konaní. To si vyžaduje podanie výslovného návrhu na začatie bežného konania, čo môže urobiť navrhovateľ alebo odporca v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navrhovateľ sa môže rozhodnúť podať tento návrh ihneď, ako sa dozvie o odpore, a môže ho dokonca priložiť k platobnému rozkazu ako preventívne opatrenie.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Súd na základe návrhu vydá vykonávací príkaz. Návrh nemožno podať pred uplynutím lehoty povolenej na podanie odporu a musí obsahovať vyhlásenie o tom, aké platby sa uskutočnili v súvislosti s platobným rozkazom, ak sa už nejaké uskutočnili. Ak sa uskutočnili čiastočné platby, navrhovateľ musí príslušným spôsobom znížiť nárokovanú sumu.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Vykonávací príkaz je rovnocenný s predbežne vykonateľným kontumačným rozsudkom. Odvolanie možno podať do dvoch týždňov od doručenia.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Áno. V kapitole 49 Občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik, TsMS) sa upravuje zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Tento postup sa uplatňuje na pohľadávky vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov a jeho cieľom je splatenie určitých peňažných súm.

Zrýchlené konanie sa v prípade platobných príkazov neuplatňuje na mimozmluvné pohľadávky s výnimkou:

• osobitných pohľadávok vyplývajúcich zo zákona o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (liikluskindlustuse seadus),
• pohľadávok, pri ktorých dlžník uznal povinnosť, alebo pri ktorých bola uzavretá dohoda o inom výkone povinnosti.

Zrýchlené konanie na neuplatňuje na platobné príkazy, ak:

• pohľadávka ešte nie je v čase podania návrhu splatná, s výnimkou pohľadávok za sankcie za oneskorené platby ako vedľajších pohľadávok, alebo ak predloženie pohľadávky závisí od výkonu vzájomnej povinnosti a takáto povinnosť ešte nebola vykonaná,
• predmetom pohľadávky je náhrada nemajetkovej ujmy,
• sa pohľadávka predkladá v rámci konkurzu,
• sa pohľadávka predkladá voči viacerým dlžníkom a nevyplýva z rovnakého základu ani povinnosti.

Zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov sa neuplatňuje na vedľajšie pohľadávky, ak presahujú výšku hlavnej pohľadávky.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Áno. Áno. Zrýchlené konanie sa v prípade platobných príkazov neuplatňuje na pohľadávky presahujúce 8 000 EUR. Táto suma zahŕňa hlavné aj vedľajšie pohľadávky.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Uplatnenie zrýchleného konania v prípade platobných príkazov je dobrovoľné. Veriteľ sa môže rozhodnúť, či chce v tomto prípade uplatniť zrýchlené konanie alebo začať riadne konanie.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno. Vnútroštátne právne predpisy neobsahujú žiadne obmedzenia uplatniteľnosti zrýchleného konania v prípade platobných príkazov pre žalovaných, ktorí majú pobyt v inej krajine. V rámci EÚ sa právomoc žalujúceho určuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012.

1.2 Príslušný súd

Návrhy na zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov vykonáva oddelenie platobných príkazov súdu v Haapsalu v okrese Pärnu (Pärnu Maakohtu Haapsalu kohtumaja maksekäsu osakond).

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov sa vykonáva elektronicky a ako také sa môže predkladať súdu iba prostredníctvom portálu Avalik E-toimik alebo vrstvy informačných systémov na výmenu údajov X-tee.

Návrhy sa môžu predkladať prostredníctvom portálu E-toimik na webovej stránke: https://www.e-toimik.ee/.

Podľa pododdielu 485 ods. 2 TsMS sa môže námietka predložiť pomocou formulára priloženého k návrhu na splatenie alebo iného formulára. Formulár sa nachádza v Riigi Teataja (úradný vestník).

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, nie je povinné menovať zástupcu.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Návrh na zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov by mal obsahovať stručný opis okolností, ktoré predstavujú základ pohľadávky, ako aj stručný opis dôkazov, ktoré prekladateľ dokáže predložiť na podloženie pohľadávky v rámci žaloby. Pohľadávka musí vychádzať z faktov a musí byť podložená písomným dôkazom. Pohľadávka je zjavne nepodložená, ak po zohľadnení okolností uvedených v návrhu ako základ platobného príkazu nemôže byť právne uspokojená.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Na potvrdenie predloženia pohľadávky nie je potrebné zahrnúť písomný dôkaz. Návrh by však mal obsahovať stručný opis dôkazu, ktorý navrhovateľ dokáže predložiť na podloženie svojej pohľadávky v rámci žaloby.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd odmietne vyhovieť návrhu na využitie zrýchleného konania v prípade platobného príkazu, ak:

1. využitie zrýchleného konania nie je podľa Občianskeho súdneho poriadku v prípade platobných príkazov povolené;
2. návrh nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v Občianskom súdnom poriadku;
3. návrh na splatenie nebol dlžníkovi v primeranom čase doručený a nemôže byť doručený prostredníctvom verejného oznámenia, pričom navrhovateľ výslovne požiadal o ukončenie konania v prípade podania námietky;
4. navrhovateľ neinformuje súd o výsledkoch doručenia účastníkovi konania v lehote stanovenej na tento účel;
5. sú zjavné akékoľvek dôvody na pozastavenie konania.

1.5 Odvolanie

Voči rozhodnutiu o nevyhovení návrhu na využitie konania v prípade platobného príkazu nie je možné podať opravný prostriedok. Nevyhovením návrhu sa neobmedzuje právo navrhovateľa na predloženie pohľadávky v rámci žaloby alebo na zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov.

1.6 Podanie odporu

Dlžník má právo podať do 15 dní, prípadne 30 dní v prípade doručenia návrhu na splatenie do zahraničia, námietku voči pohľadávke alebo jej časti na súde, ktorý navrhol splatenie.

Námietka sa môže predložiť pomocou formulára priloženého k návrhu na splatenie alebo iného formulára. Námietka nemusí byť podložená.

1.7 Účinok podania odporu

Ak dlžník podá námietku voči návrhu na splatenie v stanovenej lehote, súd, ktorý vypracoval návrh na splatenie, bude naďalej konať vo veci žaloby alebo postúpi vec súdu uvedenému v návrhu na zrýchlené konanie v prípade platobných príkazov, prípadne súdu uvedenému v spoločnom návrhu dotknutých účastníkov konania. Vo veciach vlastníctva alebo spoločného vlastníctva nehnuteľností pokračuje konanie týkajúce sa návrhu, ak navrhovateľ nepodal žalobu alebo nepožiadal o ukončenie konania. Na účely žalôb sa žaloba považuje za podanú od momentu podania návrhu na využitie zrýchleného konania v prípade platobných príkazov.

Ak navrhovateľ výslovne požiadal o ukončenie konania v prípade podania námietky, konanie sa ukončí.

Ak dlžník čiastočne uzná pohľadávku navrhovateľa v námietke podanej voči návrhu na splatenie, súd, ktorý koná vo veci žaloby, vydá platobný príkaz v rozhodnutí, v ktorom uvedie sumu priznanú dlžníkom, a pokračuje v konaní o ďalších častiach prípadu žaloby alebo návrhu.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Ak dlžník neuhradí sumu uvedenú v návrhu na splatenie a včas nepodá námietku voči návrhu na splatenie, súd vydá platobný príkaz na danú sumu vo forme rozhodnutia.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Platobný príkaz by mal obsahovať vysvetlenie pre dlžníka týkajúce sa práva dlžníka podať do 15 dní, prípadne do 30 dní v prípade doručenia návrhu na splatenie do zahraničia, opravný prostriedok voči rozhodnutiu Dlžníkovi sa poskytne vysvetlenie, že opravný prostriedok voči rozhodnutiu sa môže podať iba na základe niektorej z týchto okolností:

1. návrh na splatenie bol doručený dlžníkovi akýmkoľvek spôsobom okrem osobného doručenia na základe podpisu alebo elektronicky a nie z viny dlžníka nebol doručený včas, a preto dlžník nemohol podať námietku včas;
2. dlžník nemohol podať námietku voči návrhu na splatenie z opodstatneného dôvodu mimo jeho kontroly;
3. neboli splnené predpoklady na uskutočnenie zrýchleného konania v prípade platobných príkazov alebo boli inak závažne porušené podmienky zrýchleného konania v prípade platobných príkazov, prípadne je pohľadávka, ktorej sa zrýchlené konanie týka, zjavne nepodložená.

Právny zástupca dlžníka alebo univerzálny nástupca dlžníka môže podať opravný prostriedok voči platobnému príkazu do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o platobnom príkaze, ak je zjavné, že v čase vydania súdneho rozhodnutia existovali dôvody na pozastavenie, ale súd o nich nevedel alebo nemohol vedieť. Osoba podávajúca opravný prostriedok voči rozhodnutiu by tak mala urobiť na základe niektorej z uvedených okolností.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Írsku neexistuje žiadne osobitné konanie o „platobnom rozkaze“, ale navrhovateľ, ktorému sa dlhuje určitá suma peňazí alebo ktorého nárok je ľahko vyčísliteľný, môže získať rozsudok pre zmeškanie.

1.1 Rozsah konania

Ak sa odporca nezúčastní na konaní alebo na obhajobe v súvislosti s nárokom navrhovateľa, navrhovateľ môže získať rozsudok pre zmeškanie. Ak sa pôvodný nárok týka náhrady škody alebo určitej sumy, konečný rozsudok sa môže zapísať na ústrednom úrade Vyššieho súdu alebo v kancelárii obvodného súdu, v závislosti od výšky nároku (s výnimkou malého počtu prípadov, napr. veci súvisiace s požičiavaním peňazí, pri ktorých musí navrhovateľ predložiť návrh rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie alebo získať povolenie súdu na vyhlásenie rozsudku v jeho prospech). Inými slovami, v mnohých prípadoch jednoduchého vymáhania pohľadávok môže žalobca/navrhovateľ získať rozsudok pre zmeškanie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd, a môže získať rozsudok od príslušného súdu prostredníctvom správneho konania.

Ak sa nárok netýka presnej sumy peňazí, navrhovateľ musí požiadať súd o rozsudok a rozsudok nie je možné získať inak ako prostredníctvom súdneho konania.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Rozsudok možno štandardne získať v takmer každej veci. Tento postup nie je obmedzený na nároky vyplývajúce zo zmluvy alebo peňažné nároky, hoci v takýchto prípadoch je systém ešte jednoduchší. Medzi hlavné výnimky patria veci súvisiace s požičiavaním peňazí.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie tohto konania je dobrovoľné, keďže navrhovateľ musí podniknúť určité kroky predtým, ako mu bude vydaný rozsudok pre zmeškanie: napríklad podať potrebné doklady na príslušný súd alebo získať a doručiť oznámenie o podaní návrhu a prísažného vyhlásenia o odporcovi. Ak odporca neodpovedal alebo odmietol odpovedať na nárok navrhovateľa a ak navrhovateľ nezačne konanie vo veci rozsudku pre zmeškanie, potom jedinou možnosťou navrhovateľa je ďalej nepokračovať vo vymáhaní nároku.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Na základe dohôd medzi krajinami o uznávaní a výkone rozsudkov medzi Írskom a inými členskými štátmi [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach teraz nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 1215/2012], alebo iných dohôd uzavretých s tretími krajinami, sa toto konanie môže použiť, ak odporca žije v inom štáte. Ak odporca žije v inom štáte, navrhovateľ musí zabezpečiť riadne doručovanie písomností odporcovi v súlade s príslušnými pravidlami súdnych konaní, ktoré sa vzťahujú na doručovanie v inom štáte. Ak sa odporca, ktorý má bydlisko v inom štáte, nezúčastní na konaní alebo na obhajobe v súvislosti s nárokom, navrhovateľ môže obvyklým spôsobom podať na súde návrh, aby sa o veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie.

1.2 Príslušný súd

Príslušný súd závisí od povahy alebo sumy príslušného nároku. Navrhovateľ by sa mal obrátiť na súd, na ktorom začal konanie, pričom tento súd je schopný zistiť, či sa odporca zúčastnil na konaní alebo obhajobe a či lehota na takéto konanie už uplynula. Ak je výška nároku nižšia ako 75 000 EUR (60 000 EUR v prípade žalôb za spôsobenie ujmy na zdraví), navrhovateľ môže podať svoju žalobu na obvodný súd. Ak je výška nároku vyššia ako táto suma, žaloba sa musí podať na Vyššom súde. Ak je výška nároku nižšia ako 15 000 EUR, žaloba sa musí podať na okresnom súde. Ak je výška nároku nižšia ako 2 000 EUR, žaloba sa môže podať v rámci konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

1.3 Formálne požiadavky

Navrhovateľ musí zabezpečiť dodržiavanie riadnych postupov, ako sú stanovené v pravidlách súdnych konaní Musí odporcovi doručiť písomnosť súvisiacu s konaním. Ak sa odporca nezúčastní na konaní alebo na obhajobe, navrhovateľ sa môže dožadovať rozsudku pre zmeškanie. Ak ide o nárok na náhradu škody, potom všetko čo musí navrhovateľ urobiť, je požiadať o platbu a akonáhle sa táto vykoná, navrhovateľ má spravidla nárok na rozsudok od úradu príslušného súdu bez potreby súdneho príkazu alebo použitia sudcu. Príslušní zamestnanci dotknutého súdneho úradu potom skontrolujú, či odporca uznal nárok, či uplynuli lehoty na takéto konanie a či navrhovateľ poskytol úradu potrebné dôkazy, napríklad čestné vyhlásenie o doručení a čestné vyhlásenie o dlhu s uvedením sumy, ktorá je v danom okamihu splatná.

Ak sa nárok týka nešpecifikovanej sumy alebo ak nárok nie je ľahko vyčísliteľný, navrhovateľ musí súdu predložiť návrh, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Áno. Na Vyššom súde je príslušným pravidlom, pokiaľ ide o rozsudok pre zmeškanie, nariadenie 13 v rámci Pravidiel konaní Najvyšších súdov z roku 1986, v znení zmien, a pokiaľ ide o rozsudok pre zmeškanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, je to nariadenie 27. Na obvodnom súde musí byť návrh rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podložený určitými dokumentmi zahŕňajúcimi samotný dokument pôvodného nároku a vyhlásenie o doručení nároku. Okrem toho návrh rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie musí byť v súlade s tlačivami 9 a 10 zoznamu tlačív, ktorý je prílohou Pravidlá konaní obvodných súdov z roku 2001. Tlačivá sa nachádzajú v zozname, ktorý je prílohou pravidiel.

Tlačivá pre okresné súdy sú k dispozícii v rámci zoznamu v Pravidlách konaní okresných súdov.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie. Ak však nárok má hodnotu vyššiu ako 75 000 EUR (60 000 EUR pre úkony v prípade osobnej ujmy), tak je to nárok patriaci pod obvodný súd a ak ide o zložité problémy, odporúča sa, hoci to nie je povinné, mať právne poradenstvo a zastupovanie advokátom.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Pôvodný nárok musí uvádzať mená strán, adresy a prípadne zamestnanie. Okrem toho musí uvádzať výšku nároku, opis spôsobu, akým nárok vznikol/príčinu konania a podrobnosti akýchkoľvek požiadaviek vykonaných pre platbu.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Navrhovateľ/žalobca v pôvodnom nároku uvedie všetky relevantné údaje týkajúce sa nároku, napríklad dlžnú/vymáhanú sumu, podrobnosti o vzniku nároku, požiadavky na platbu a opis, v prípade potreby a v závislosti od povahy nároku, akýchkoľvek iných relevantných skutočností, ako sú podrobnosti o vzniknutých úrazoch alebo stratách, prijatej liečbe alebo akýchkoľvek iných nepriaznivých dôsledkoch vyplývajúcich z dôvodu žaloby.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd zamietne žiadosť alebo návrh rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak žiadateľ nesplní požiadavky stanovené v pravidlách súdnych konaní. Napríklad, ak pravidlá týkajúce sa doručovania písomností neboli riadne dodržané, návrh rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nebude úspešný.

1.5 Odvolanie

Ak súd odmietne vydať rozsudok pre zmeškanie, je to obvykle preto, lebo navrhovateľ nekonal v súlade s pravidlami súdnych konaní, a tak môže byť potrebné, aby navrhovateľ opätovne začal s doručovaním novej žaloby proti odporcovi v súlade s platnými pravidlami súdnych konaní.

Odporca môže podať návrh na zrušenie rozsudku vydaného pre zmeškanie. Aby sa odporca mohol úspešne odvolať proti rozsudku pre zmeškanie, musel by súdu uspokojivo preukázať dôvody jeho nezúčastnení sa na konaní alebo na obhajobe, pričom súd by musel byť presvedčený, že uvedené dôvody vysvetľujú alebo odôvodňujú toto nezúčastnenie sa. Ak sa odporca úspešne odvolá proti rozsudku, rozsudok sa zruší a odporca bude mať možnosť brániť sa proti žalobe.

1.6 Podanie odporu

Ak sa súd domnieva, že rozsudok by mal byť zrušený, odporca sa môže brániť proti žalobe a zúčastniť sa obhajoby a vec bude prebiehať normálnym spôsobom.

1.7 Účinok podania odporu

Ak sa odporca zúčastní obhajoby v lehote, ktorá sa stanovuje v pravidlách, prípadne ktorú stanoví súd, vec bude prebiehať normálnym spôsobom. Sudca určí, ako má vec prebiehať v prípade, že budú v tejto súvislosti potrebné akékoľvek pokyny.

1.8 Účinok nepodania odporu

Nebránenie sa voči súdnej žalobe môže viesť k tomu, že navrhovateľ vydá rozsudok pre zmeškanie z dôvodu nezúčastnenia sa na obhajobe.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný rozsudok. Pozri odpovede na bod 1.3.d).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Odporca môže požiadať súd o zmenu alebo zrušenie rozsudku. Touto žiadosťou sa bude zaoberať ten istý súd. Súd môže zrušiť rozsudok, ak sa domnieva, že by to bolo spravodlivé, a ak sa pri prijímaní rozsudku vyskytlo akékoľvek nevhodné správanie, alebo ak je presvedčený, že odporca má reálnu šancu brániť sa proti nároku. Každá strana sa môže odvolať proti uzneseniu, ktorým sa ruší rozsudok alebo ktorým sa zamieta zrušenie rozsudku.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Existuje možnosť vydať platobný rozkaz. Uplatňujú sa ustanovenia článkov 623 až 634 platného Občianskeho súdneho poriadku, t. j. prezidentského dekrétu č. 503/1985 v znení zmien.

1.1 Rozsah konania

Občianske a obchodné veci: spory, ktoré sa spravujú súkromným právom, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje, že patria do právomoci iných súdov (článok 1 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Peňažné pohľadávky alebo pohľadávky z cenných papierov, konkrétne pohľadávky zo šekov, zmeniek, vlastných zmeniek, pokiaľ sú pohľadávka a dlžná suma osvedčené verejnou alebo súkromnou listinou a pokiaľ sú tieto pohľadávky vyjadrené v eurách alebo inej zahraničnej mene (článok 623 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie, vo vzťahu k pohľadávke neexistuje horné ohraničenie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie konania o platobnom rozkaze je dobrovoľné, keďže veriteľ môže stále podať bežnú žalobu, ktorou sa začne konanie o určenie jeho nároku a následne sa vydá rozsudok o jeho nároku, na rozdiel od konania o platobnom rozkaze, pretože platobný rozkaz nie je rozsudkom, ale vykonateľným aktom (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie, platobný rozkaz nemožno vydať (a ak by bol vydaný, bol by neplatný), pokiaľ sa má doručiť osobe, ktorá má pobyt v zahraničí alebo ktorej pobyt je neznámy, pokiaľ táto osoba nemá zákonom ustanoveného zástupcu ad litem v Grécku (článok 624 Občianskeho súdneho poriadku). Miestom je miesto, kde sa dlžník fyzicky (corpore) nachádza v čase doručenia.

1.2 Príslušný súd

Súdny úradník je príslušný pre peňažné pohľadávky až do dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR) a sudca súdu prvého stupňa pre všetky ostatné peňažné pohľadávky. Miestna príslušnosť, konkrétne súd, ktorý je príslušný ratione loci, sa určuje na základe všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, konkrétne na základe ustanovení článkov 22 až 41 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe týchto ustanovení môže mať príslušnosť ratione loci napríklad súd (okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa) podľa miesta trvalého pobytu dlžníka alebo miesta vydania listiny preukazujúcej pohľadávku (napríklad šek) alebo miesta prijatia alebo splatenia vlastnej zmenky.

1.3 Formálne požiadavky

Návrh sa podáva:

A) ústne pred súdnym úradníkom vyhotovením relevantnej správy (článok 626 ods. 1 v spojení s článkom 215 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) bez toho, aby tým bola vylúčená možnosť podať písomný návrh; alebo

B) povinne v písomnej podobe sudcovi súdu prvého stupňa na základe písomnej žiadosti na podateľnu súdu prvého stupňa, pričom v ňom musí byť uvedené:

1. súd, ktorému sa návrh podáva (okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa);
2. druh právneho aktu, konkrétne „návrh na vydanie platobného rozkazu“;
3. meno, priezvisko, rodné meno a trvalý pobyt všetkých strán – veriteľa, dlžníka a/alebo ich právnych zástupcov, a ak sú právnickými osobami, ich obchodné meno a sídlo;
4. predmet právneho aktu vyjadrený jasným, presným, stručným a čitateľným spôsobom, napísaný v gréčtine, a pokiaľ obsahuje dokumenty v cudzom jazyku, napríklad faktúry v cudzom jazyku, treba priložiť ich úradný preklad;
5. dátum a podpis danej strany alebo jej zákonného alebo splnomocneného zástupcu a pri povinnom zastúpení advokátom podpis advokáta;
6. adresa, konkrétne uvedenie ulice a čísla domu, kancelárie alebo prevádzky strany, ktorá návrh podáva, a adresa jej zákonného alebo splnomocneného zástupcu;
7. žiadosť o vydanie platobného rozkazu; a
8. pohľadávka a presná suma vo forme peňazí alebo cenných papierov spolu s úrokom, ktorý je splatný vo vzťahu k žiadanej sume (článok 626 ods. 1 a 2 v spojení s článkami 118 a 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Nie, použitie štandardizovaného formulára nie je povinné.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Áno, ak sa návrh podá na súd prvého stupňa a zahŕňa pohľadávky s hodnotou vyššou ako dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR) alebo na okresný občiansky súd pre pohľadávky s hodnotou od dvanásťtisíc eur (12 000 EUR) do dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR).

Ak sa návrh podá na okresný občiansky súd a zahŕňa pohľadávku do dvanásťtisíc eur (12 000 EUR), daná strana môže začať konanie alebo sa na súde brániť bez toho, aby bola zastúpená splnomocneným advokátom (článok 94 Občianskeho súdneho poriadku).

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa musí aspoň úplne stručne opísať druh právneho aktu, na ktorom je pohľadávka (dlh) založená, napríklad nároky vyplývajúce zo zmlúv o úvere, kúpnych zmlúv, lízingových pohľadávok alebo nevyplatených šekov. Druh zmluvy alebo právneho aktu vo všeobecnosti takisto predstavuje dôvod plnenia, pričom sa musí konkrétne uviesť čas jeho vzniku, napríklad čas, kedy mal dlžník zaplatiť požadovanú sumu a neurobil tak. V návrhu potom musí byť uvedený zoznam priložených dokumentov, z ktorých vyplýva druh a hodnota pohľadávky podľa toho, ako sú uvedené v návrhu.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Existenciu nároku na platobný rozkaz je možné dokazovať iba listinnými prostriedkami, keďže v tomto konaní nie je možné vypočúvať svedkov. Tieto listiny sa podávajú zároveň s návrhom a uchovávajú sa v podateľni súdu, pokiaľ neuplynie čas na ich odporovanie, tak aby o tom bola oboznámená strana, proti ktorej platobný rozkaz smeruje – dlžník. Ako dôkazy sa prijímajú všetky listiny (súkromné a verejné), ktoré majú podľa článkov 432 až 465 Občianskeho súdneho poriadku dôkaznú hodnotu, a to vrátane cenných papierov (napríklad šekov, vlastných zmeniek). Na týchto listinách musí byť jednoznačne uvedená spôsobilosť a údaje (celé meno) o veriteľovi – oprávnenom, a spôsobilosť a údaje o dlžníkovi, ako aj dôvody a hodnota pohľadávky.

Konkrétne sa každá listina, ktorá nie je verejná a na ktorej musí byť podľa článku 443 Občianskeho súdneho poriadku vlastnoručný podpis emitenta, aby mala dôkaznú hodnotu, považuje za súkromnú listinu a každá osoba, ktorá na seba prijíma záväzky vyplývajúce z tejto listiny, sa považuje za emitenta.

Každá listina, ktorá bola vyhotovená verejným činiteľom alebo osobou vykonávajúcou verejnú službu v náležitej forme, sa považuje za verejnú listinu (napríklad notársky overené listiny).

1.4 Zamietnutie žiadosti

Návrh sa zamietne v týchto prípadoch:

A) ak nie sú splnené právne požiadavky na vydanie platobného rozkazu, a teda pohľadávka, jej hodnota, dlžník alebo oprávnený sa včas a jednoznačne nepreukážu na základe priložených dokumentov; alebo

B) ak navrhovateľ nepredloží vysvetlenie, ktoré od neho sudca požaduje, alebo sa odmietne podriadiť odporúčaniam na vypĺňanie alebo opravu svojho návrhu alebo na osvedčenie pravosti podpisov na doložených súkromných listinách (články 628 a 627 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže príslušný sudca si môže od navrhovateľa vyžiadať ďalšie podrobnosti, dokumenty a opravy, ak tomu navrhovateľ nevyhovie, návrh sa z tohto dôvodu zamietne.

Zamietnutie sa vyznačí na konci návrhu a stručne sa uvedie dôvod zamietnutia. To znamená, že príslušný sudca nevydá rozsudok, a preto táto poznámka o zamietnutí nemôže byť napadnutá odvolaním. Navrhovateľ – veriteľ, samozrejme, stále môže podať bežnú žalobu vo vzťahu k svojej pohľadávke (pozri vyššie – bod 1.1.3) alebo podať nový návrh na vydanie platobného rozkazu (článok 628 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

1.5 Odvolanie

Ak sa návrh na vydanie platobného rozkazu zamietne, neexistuje právo odvolať sa proti tomu.

1.6 Podanie odporu

Ak sa návrh na vydanie platobného rozkazu prijme a vydá sa platobný rozkaz, dlžník, proti ktorému platobný rozkaz smeruje, môže proti nemu podať odpor do pätnástich (15) pracovných dní od doručenia platobného rozkazu (článok 632 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Odpor možno podať aj pred doručením platobného rozkazu.

Súdom príslušným ratione loci a ratione materiae je súd, okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa, ktorý vydal platobný rozkaz.

Odpor sa prejedná (článok 632 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v súlade s ustanoveniami článkov 643, 649 a 650 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa vzťahujú osobitné konania o dlhových nástrojoch a nájomných sporoch, v spojení s ustanoveniami o bežnom konaní, ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami o uvedených osobitné konaniach [článok 591 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku].

Odpor, ktorý treba doručiť v rámci uvedenej lehoty pätnástich (15) pracovných dní a ktorý je inak neprípustný, sa musí doručiť buď advokátovi, ktorý podpísal návrh na vydanie platobného rozkazu, alebo na adresu osoby, proti ktorej platobný rozkaz smeruje, ako je uvedená v platobnom rozkaze, pokiaľ nebola prostredníctvom právneho nástroja oznámená zmena adresy [článok 632 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku].

1.7 Účinok podania odporu

Podanie odporu nemá vo vzťahu k výkonu platobného rozkazu odkladný účinok, platobný rozkaz je priamo vykonateľným aktom (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku). Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, však môže prostredníctvom konania o dočasných opatreniach stanoveného v článku 686 Občianskeho súdneho poriadku po podaní návrhu od osoby, proti ktorej platobný rozkaz smeruje, nariadiť odklad, a to so zárukou, bez záruky alebo podmienečne, až pokiaľ nie je vydaný rozsudok, ktorým sa rozhoduje o odpore, ktorý mal byť podaný.

Podmienkami na to, aby sa návrhu na odklad výkonu platobného rozkazu vyhovelo, sú: a) podanie odporu v stanovenej lehote a b) domnienka o úspechu aspoň jedného z dôvodov odporu.

Rozsudkom, ktorým sa nariaďuje odklad, platobný rozkaz stráca svoju vykonateľnú povahu a oslabuje sa jeho vykonateľnosť ako právneho aktu.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak sa odpor nepodá v stanovenej lehote (do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu), strana, v ktorej prospech bol vydaný platobný rozkaz, môže opätovne doručiť platobný rozkaz dlžníkovi, ktorý má následne druhú príležitosť podať odpor. Konkrétne môže dlžník podať odpor do desiatich pracovných dní odo dňa posledného doručenia. V tomto prípade sa nenariaďuje uvedený odklad (pozri bod 1.7).

Ak sa zmešká aj táto lehota desiatich dní, platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatne rozhodnutej veci (res judicata), čo znamená, že nielen platobný rozkaz, ale aj samotný nárok sa stane právoplatným na základe faktických a právnych dôvodov uvedených v platobnom rozkaze.

Účinky právoplatne rozhodnutej veci (res judicata) v prípade platobného rozkazu, proti ktorému nebol v stanovenej lehote podaný odpor, možno zvrátiť iba využitím mimoriadneho opravného prostriedku – obnovy konania. Ten možno podať na základe veľmi úzko vymedzených, najmä formálnych dôvodov (článok 633 ods. 2 a článok 544 Občianskeho súdneho poriadku) na súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a v lehote stanovenej v článku 544 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Platobný rozkaz je právnym nástrojom, ktorý je vykonateľný odo dňa jeho vydania (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku). Nie sú teda potrebné žiadne ďalšie úkony, aby sa stal vykonateľný, a preto ak nebol nariadený odklad výkonu, začne sa konanie o jeho výkone, ktoré v skratke prebieha takto:

K pôvodnému platobnému rozkazu sa pridá exekučný príkaz, konkrétne sa na začiatok textu platobného rozkazu vloží spojenie „V mene gréckeho ľudu“ a na jeho koniec sa vloží spojenie „Toto rozhodnutie je povinný vykonať každý exekútor atď.“, vyhotoví sa jeho úradná kópia (exekučný príkaz) a dlžníkovi sa následne doručí výzva na zaplatenie sumy uvedenej v platobnom rozkaze.

Ak sa však platobný rozkaz nedoručí v lehote dvoch (2) mesiacov od jeho vydania, stráca účinnosť (článok 630 A Občianskeho súdneho poriadku).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Rozsudok, ktorým sa rozhoduje o odpore, nie je konečný, ale podlieha všetkým opravným prostriedkom.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Existuje konanie o platobnom rozkaze (proceso monitorio). Jeho hlavným účelom je ochrana veriteľa a vedie k vydaniu vykonateľného titulu vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré spĺňajú určitý súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch.

Úlohou zaoberať sa konaniami o vydaní platobného rozkazu a rozhodovať v týchto konaniach sú v súlade s postupmi stanovenými v procesnoprávnych predpisoch poverení súdni úradníci (Letrados de la Administración de Justicia).

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Postup sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v konkrétnej výške, ktoré sú pevne stanovené, likvidné a splatné (od 31. októbra 2011 neexistuje ohraničenie výšky pohľadávky). Pohľadávka musí byť doložená jedným z týchto spôsobov:

a) prostredníctvom listín v akejkoľvek forme, akéhokoľvek druhu alebo na akomkoľvek médiu, ktoré sú podpísané dlžníkom alebo označené pečiatkou, značkou, ochrannou známkou alebo akýmkoľvek iným fyzickým alebo elektronickým znakom dlžníka;

b) prostredníctvom faktúr, dodacích listov, osvedčení, telegramov, faxov alebo akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré sa (aj keď sú vyhotovené jednostranne veriteľom) obvykle používajú na zdokumentovanie pohľadávok a dlhov v takom type vzťahu, aký existuje medzi veriteľom a dlžníkom;

c) v prípade, keď sa popri listine preukazujúcej dlh vyhotovujú obchodné doklady, ktoré preukazujú existenciu dlhodobého predošlého vzťahu;

d) v prípadoch týkajúcich sa majetku v spoločnom vlastníctve (propiedad horizontal), v ktorých je existencia dlhu vyjadrená vo forme osvedčení o nezaplatení dlhovaných súm vo vzťahu k spoločným výdavkom splatným vlastníkmi nehnuteľností v mestských bytových domoch.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie, od 31. októbra 2011 neexistuje horné ohraničenie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie, s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z neplatenia spoločných výdavkov splatných spoločenstvami vlastníkov obytných nehnuteľností alebo spoluvlastníkmi mestských budov, keďže v tomto prípade je v závislosti od voľby navrhovateľa príslušný aj súd v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť.

1.2 Príslušný súd

Súd prvého stupňa v mieste bydliska alebo pobytu dlžníka alebo v mieste, kde sa nachádza mestská nehnuteľnosť, ktorá sa riadi predpismi o mestských nehnuteľnostiach v spoločnom vlastníctve.

1.3 Formálne požiadavky

Musí sa predložiť písomný návrh, v ktorom sa označí veriteľ a dlžník a stručne uvedú podrobnosti o pôvode a výške pohľadávky.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Nie je to povinné, ale štandardné formuláre sú k dispozícii v kancelárii súdneho úradníka alebo v rámci všeobecných procesných služieb. Tento formulár si možno stiahnuť kliknutím na tento odkaz: formulár.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Pri podávaní pôvodného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zastúpenie advokátom alebo zástupcom ustanoveným súdom nevyhnutné. Ak sa však navrhovateľ chce nechať zastupovať súdnym úradníkom (letrado), druhá strana o tom musí byť informovaná, aby mohla vykonať kroky, ktoré považuje za nevyhnutné na svoju obranu.

V prípade, že dlžník podá odpor alebo je vec v štádiu výkonu rozhodnutia, právne zastúpenie advokátom alebo zástupcom ustanoveným súdom je povinné, pokiaľ výška pohľadávky presahuje 2 000 EUR.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Musí sa predložiť krátke vysvetlenie k tomu, ako pohľadávka vznikla.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Pozri bod 1.1.1 vyššie.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak nie sú splnené uvedené požiadavky týkajúce sa miestnej príslušnosti a predloženia predbežných (prima facie) dôkazov, alebo pokiaľ sa neodstráni procesná chyba, súd návrh zamietne. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu sa možno odvolať na provinčnom súde (Audiencia Provincial).

V prípade zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi bude musieť sudca ex offo preskúmať existenciu nekalých podmienok. Ak súd po vypočutí strán skonštatuje existenciu nekalých podmienok, vyvodí dôsledky, napríklad neprípustnosť návrhu alebo pokračovanie v konaní bez uplatnenia nekalých podmienok. Proti tomuto rozhodnutiu sa takisto možno odvolať na provinčnom súde (Audiencia Provincial).

1.5 Odvolanie

Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu sa možno odvolať na provinčnom súde (Audiencia Provincial). Odvolanie sa musí podať do 20 dní na súde, ktorý rozhodol o zamietnutí.

1.6 Podanie odporu

Dlžník má k dispozícii lehotu 20 dní odo dňa žiadosti o platbu a následne do 15.00 h dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, aby zaplatil alebo podal odpor. Odpor sa musí podať v písomnej podobe. Nie je možné ho podať ústne na súde. Ak výška pohľadávky presahuje 2 000 EUR, odpor musí byť podpísaný advokátom a zástupcom súdu. Neexistujú osobitné dôvody odvolania, dlžník môže uvádzať hmotnoprávne a zároveň čisto formálne alebo procesné dôvody.

1.7 Účinok podania odporu

Ak výška pohľadávky nepresahuje 6 000 EUR, súdny úradník (Letrado de la Administración de Justicia) vydá príkaz, ktorým sa ukončí konanie o platobnom rozkaze, a uvedie, že v tomto prípade sa musí postupovať v rámci skráteného konania. Oznámenie o odpore sa doručí navrhovateľovi, ktorý má 10 dní na to, aby podal písomné vyjadrenie. V rámci odporu a vyjadrenia môžu strany požiadať o to, aby sa uskutočnilo súdne pojednávanie.

Ak výška pohľadávky presahuje 6 000 EUR a navrhovateľ nepodá relevantnú žalobu do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o odpore, konanie sa ukončí a navrhovateľovi sa uloží povinnosť nahradiť trovy.

Ak navrhovateľ podá žalobu, oznámenie o nej sa doručí odporcovi, ktorý má následne 20 dní na to, aby proti nej namietal, a v konaní sa pokračuje v súlade s bežným postupom.

Ak výška pohľadávky presahuje 6 000 EUR, súd poskytne veriteľovi lehotu jedného mesiaca, v ktorej môže podať žalobu v súlade s bežným postupom.

Pokiaľ so zreteľom na argumenty uvedené v odpore veriteľ nechce pokračovať v bežnom postupe, musí výslovne vziať návrh späť.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak dlžník neodpovie na žiadosť o platbu alebo sa nezúčastní na konaní, súdny úradník (Letrado de la Administración de Justicia) vydá príkaz, ktorým konanie o platobnom rozkaze ukončí, a veriteľa upovedomí o tom, že môže začať konanie o výkone rozhodnutia, ktoré začne jednoducho tým, že podá návrh.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Veriteľ musí podať návrh na výkon rozhodnutia. Ak výška pohľadávky presahuje 2 000 EUR, návrh musí byť podpísaný advokátom a zástupcom súdu.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

V tomto prípade nie je prípustné odvolanie. Jedinou možnosťou je podať námietku proti výkonu rozhodnutia na základe osobitných dôvodov.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Zjednodušený postup, ktorý sa nazýva konanie o platobnom rozkaze, sa stanovuje v článkoch 1405 až 1425 Občianskeho súdneho poriadku.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Tento postup sa uplatňuje pri vymáhaní všetkých pohľadávok, ktoré majú zmluvnú príčinu alebo vyplývajú zo zákonnej povinnosti a sú v určitej výške.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Tento postup sa uplatňuje pri vymáhaní všetkých pohľadávok, ktoré majú zmluvnú príčinu alebo vyplývajú zo zákonnej povinnosti a sú v určitej výške.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Tento postup je voliteľný.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Toto konanie sa povedie výlučne pred príslušným súdom v mieste, kde žije dlžník alebo jeden z dlžníkov, čo vylučuje uplatnenie tohto konania v prípade, keď sa jediný dlžník nachádza v zahraničí.

1.2 Príslušný súd

Návrh sa podáva na okresnom súde, miestnom súde, u predsedu obchodného súdu a od 1. januára 2013 u predsedu krajského súdu v rámci právomocí týchto súdov.

Výlučnú právomoc má súd v mieste, kde žije dlžník alebo jeden z dlžníkov. Toto pravidlo je v súlade s verejným poriadkom a súd musí automaticky určiť prípad, v ktorom nemá právomoc.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Formálne požiadavky sú upravené nasledujúcimi zmienkami a informáciami, ktoré musia byť v žiadosti povinne uvedené:

• mená a priezviská, povolania a bydlisko veriteľov a dlžníkov alebo v prípade právnických osôb ich forma, názov a sídlo,
• presné uvedenie výšky požadovanej sumy spolu s vyúčtovaním rôznych zložiek pohľadávky, ako aj jej základu.

Ak formulár nie je povinný, určite sa odporúča. Ide o formulár CERFA dostupný na stránke francúzskej správy (pozri stránku ministerstva spravodlivosti) a vo všetkých kanceláriách príslušných súdov.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Návrh predkladá sám veriteľ alebo akýkoľvek zástupca.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Odôvodnenie pohľadávky nemusí byť uvedené podrobne, stačí ho uviesť súhrnne (pozri odpoveď 1.3.1) vyššie).

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Žiadosť musí byť sprevádzaná dokladmi potvrdzujúcimi odôvodnenosť pohľadávky (faktúry, nájomné zmluvy, predajné zmluvy, úverové zmluvy, vyúčtovanie...). Uplatňujú sa pravidlá všeobecného práva v občianskoprávnom konaní.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Sudca, ktorý musí preskúmať odôvodnenosť nároku pred vydaním príkazu o platobnom rozkaze, môže návrh úplne alebo čiastočne zamietnuť, ak pohľadávku nepovažuje za odôvodnenú.

1.5 Odvolanie

V prípade zamietnutia žiadosti sa veriteľ nemôže odvolať, ale môže postupovať v rámci bežných právnych opatrení, čo znamená, že môže podať žalobu na príslušnom súde v rámci riadneho postupu.

1.6 Podanie odporu

Dlžník má lehotu jeden mesiac na podanie námietky buď vyhlásením v kancelárii súdu, ktorý vydal súdny príkaz, alebo doporučeným listom adresovaným tej istej kancelárii súdu. Na námietku sa nevzťahujú žiadne ďalšie formálne povinnosti.

1.7 Účinok podania odporu

Podaním námietky začína konanie súdu. Kancelária súdu zvolá všetkých účastníkov konania (aj tých, ktorí nepodali námietku) na pojednávanie. Súd v rámci svojej vecnej príslušnosti rozhoduje nielen o pôvodnej žiadosti, ale aj o incidenčných žiadostiach a obhajobe vo veci samej.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Po uplynutí jedného mesiaca od oznámenia veriteľ požiada súdny orgán, ktorý vydal príkaz, o pripojenie doložky vykonateľnosti. Táto žiadosť nemá určenú formu (podáva sa vyhlásením alebo obyčajnou zásielkou). Pripojením doložky vykonateľnosti súdny príkaz získava všetky účinky rozsudku.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie ani na kasačnom súde. Na kasačnom súde je možné podať odvolanie iba proti podmienkam pripojenia doložky vykonateľnosti kanceláriou súdu.

Súvisiace odkazy

Webová lokalita ministerstva spravodlivosti

Webová lokalita Legifrance

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Európsky platobný rozkaz - Chorvátsko

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Chorvátska republika uplatňuje európsky platobný rozkaz a procesný postup vydávania týchto platobných rozkazov sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 96/08, 84/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19] a Pravidlami o spôsobe podávania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a odporu proti európskemu platobnému rozkazu (Pravilnik o načinu podnošenja zahtjeva za izdavanje europskog platnog naloga i prigovora protiv europskog platnog naloga) (NN č. 124/13).

1.1 Rozsah konania

Európske konanie o platobnom rozkaze sa uplatňuje na vymáhanie peňažných pohľadávok s presne určenou hodnotou, ktoré sú v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu splatné. Európske konanie o platobnom rozkaze bolo zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, pričom toto nariadenie sa uplatňuje na cezhraničné občianske a obchodné veci bez ohľadu na druh súdu, s výnimkami stanovenými v nariadení.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Návrhy, ktoré sa vzťahujú na peňažné pohľadávky (peňažné pohľadávky). Predmetom nároku môžu byť len pohľadávky, ktoré zakladajú zmluvné alebo mimozmluvné záväzky a ktoré majú určenú nominálnu hodnotu.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Vo vzťahu k pohľadávke neexistuje horné ohraničenie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Využitie tohto konania nie je povinné, lebo žalobca (navrhovateľ) si môže zvoliť spôsob, ktorým chce uplatňovať svoj nárok, pokiaľ to nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami a ustanoveniami verejnej morálky. Súd vydá platobný rozkaz aj v prípade, že žalobca vo svojom návrhu nenavrhoval vydať platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené všetky požiadavky na jeho vydanie. Vydanie platobného rozkazu je preto pre súd záväzné, ak sú splnené požiadavky na jeho vydanie.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno.

1.2 Príslušný súd

Príslušný na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu, o návrhoch na jeho preskúmanie a na vydanie osvedčenia o jeho vykonateľnosti je podľa nariadenia (ES) č. 1896/2006 mestský súd (općinski sud) alebo obchodný súd trgovački sud) v prípadoch, ktoré sa týkajú vecí patriacich do právomoci obchodných súdov, a to podľa miesta pobytu alebo zvyčajného pobytu, alebo sídla žalovaného.

1.3 Formálne požiadavky

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a odpor treba podať výlučne v strojovo čitateľnej forme, pokiaľ súd usúdi, že tieto podania sú vhodné na spracovanie strojom. Tlačivo návrhu možno podať v papierovej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, ktoré prijíma súd.

Spôsob podávania návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu a odporu proti tomuto platobnému rozkazu sa riadi Pravidlami o spôsobe podávania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a odporu proti európskemu platobnému rozkazu, ktoré nadobudli účinnosť 17. októbra 2013.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a odpor proti tomuto platobnému rozkazu sa podávajú príslušnému súdu na tlačivách predpísaných nariadením (ES) č. 1896/2006. Znamená to, že použitie štandardného tlačiva je v konaní o vydanie európskeho platobného rozkazu povinné, a tlačivá si možno stiahnuť z webového sídla portálu elektronickej justície.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Každá strana (fyzická alebo právnická osoba) je oprávnená si slobodne zvoliť, či sa bude v konaní zastupovať sama alebo sa nechá zastupovať zástupcom, ktorým obvykle býva advokát. Znamená to, že zastupovanie advokátom nie je v konaní o vydanie európskeho platobného rozkazu povinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Strana musí vyplniť tlačivo A (návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu) v strojovo čitateľnom formáte, ktorý strane umožňuje poskytnúť dodatočné vyhlásenia a ďalšie informácie na podrobnejšie vysvetlenie nároku, ak je to potrebné.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

V bode 10 tlačiva A je stanovená možnosť, aby strana priložila dôkazy, ktoré má k dispozícii, a opísala, na čo sa konkrétne dôkazy vzťahujú. Dôkazy a ich vykonávanie sú upravené v článkoch 219 až 271 Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd určuje, ktoré z navrhnutých dôkazov sa použijú na stanovenie skutočností prípadu. Okrem toho súd na základe vlastného presvedčenia určí, ktoré skutočnosti sú dokázané, a to po vykonaní dôkladného a dôsledného individuálneho posúdenia každého jedného dôkazného predmetu a všetkých dôkazov spoločne, ako aj na základe výsledku celého konania.

1.4 Zamietnutie žiadosti

V prípade zamietnutia návrhu sa uplatňuje všeobecné pravidlo stanovené v článku 109 Občianskeho súdneho poriadku. V tomto článku sa stanovuje, že ak je návrh nezrozumiteľný alebo neobsahuje všetko potrebné na jeho vykonanie, súd nariadi navrhujúcej strane opravu návrhu, t. j. zmeniť návrh v súlade s poskytnutými usmerneniami, a návrh jej vráti na účely opravy alebo zmeny. Ak sa návrh súdu nevráti opravený v súlade s usmerneniami poskytnutými súdom v stanovenej lehote, návrh sa bude považovať za vzatý späť. Ak sa vráti bez opravy alebo zmeny, bude zamietnutý.

1.5 Odvolanie

Odpor je právnym prostriedkom, ktorý má žalovaný k dispozícii, keď bol podaný návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Okrem toho majú strany možnosť dať v mimoriadnych prípadoch podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 1896/2006 preskúmať európsky platobný rozkaz, a to na základe podmienok v ňom uvedených.

1.6 Podanie odporu

Žalovaný môže na súd podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu pomocou štandardného tlačiva F, ktoré sa mu zasiela spolu s európskym platobným rozkazom. Odpor treba odoslať do 30 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému, pričom žalovaný je povinný v odpore uviesť, že odporuje nároku, pričom nemusí uvádzať konkrétne dôvody.

1.7 Účinok podania odporu

Ak žalovaný podá odpor proti európskemu platobnému rozkazu v zmysle článku 16 nariadenia (ES) č. 1896/2006, ďalší procesný postup bude prebiehať v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007, ak sa uplatňujú, a ak nie, v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o odporoch proti platobnému rozkazu (články 445a, 451 až 456), pričom sa vezmú do úvahy ustanovenia článku 17 nariadenia (ES) č. 1896/2006.

1.8 Účinok nepodania odporu

Pokiaľ sa v lehote 30 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému, pričom sa berie do úvahy čas potrebný na doručenie odporu, nepodá na súd odpor, súd vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný použitím štandardného tlačiva G.

Vykonateľný európsky platobný rozkaz [články 18 a 19 nariadenia (ES) č. 1896/2006], vydaný súdom na území Európskej únie, predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné v Chorvátskej republike žiadať o exekúciu rovnakým spôsobom ako na základe rozhodnutia o exekúcii vydaného chorvátskym súdom.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Žalobca musí v zásade požiadať súd o vydanie doložky o vykonateľnosti a súd pomocou štandardného tlačiva G vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Žalovaný môže požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu vydaného v Chorvátsku na základe článku 507n Občianskeho súdneho poriadku, pričom prihliadne na článok 20 nariadenia (ES) č. 1896/2006. Súd rozhodujúci o žiadosti môže odložiť exekúciu uplatnením príslušných pravidiel exekučného konania týkajúcich sa odloženia exekúcie na žiadosť dlžníka. Odvolanie proti exekučnému príkazu z dôvodov týkajúcich sa nároku uvedeného v európskom platobnom rozkaze je prípustné, iba ak tieto dôvody nastali po doručení tohto príkazu a ak už nemohli byť uvedené v odpore podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 1896/2006.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Okrem iných skrátených konaní taliansky Občiansky súdny poriadok (Codice di procedura civile) obsahuje aj konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu (procedimento di ingiunzione) (článok 633 a nasl.). Ide o konanie ex parte, keďže súd rozhoduje o návrhu veriteľa bez výsluchu dlžníka alebo bez toho, aby mu umožnil predložiť vyjadrenie alebo pripomienky.

Dlžník sa vypočuje až neskôr, ak napadne platobný rozkaz.

Návrh na vydanie platobného rozkazu možno podať len v súvislosti s niektorými nárokmi (nárok na vyplatenie peňažnej sumy alebo na dodávku určitého množstva zastupiteľného tovaru atď.) a za určitých podmienok uvedených v občianskom zákonníku (Codice civile), napr. veritelia musia poskytnúť písomný dôkaz o nároku.

Ak súd, ktorý rozhoduje o nároku, považuje tento nárok za opodstatnený, dlžníkovi nariadi zaplatiť sumu v určitej lehote, spravidla 40 dní, a takisto dlžníkovi poradí, že v tej istej lehote môže rozkaz napadnúť a že v prípade, ak nepodá odpor, bude platobný rozkaz právoplatný a môže sa vykonať.

1.1 Rozsah konania

Konanie sa týka nárokov veriteľov, ktorým niekto dlhuje peniaze alebo určité množstvo zastupiteľného tovaru, alebo akejkoľvek osoby s právom získať konkrétny hnuteľný majetok.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Ak sa konanie vzťahuje na peňažný nárok, suma musí byť presne vymedzená. Tým sa v podstate vylučuje možnosť podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v súvislosti s mimozmluvnými nárokmi, napríklad nárokmi na náhradu škody vzniknutej v dôsledku nezákonného konania.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie, horná hranica neexistuje. Platobného rozkazu sa možno dovolávať v súvislosti s nárokmi akejkoľvek hodnoty.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Využitie konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu je voliteľné. Veriteľ vždy môže podať bežnú žalobu.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno.

1.2 Príslušný súd

Návrh na vydanie platobného rozkazu sa musí podať na zmierovacom súde (giudice di pace) alebo všeobecnom súde (tribunale), ktorý by bol príslušný v bežnom konaní. Zmierovací súd sa môže zaoberať len vecami s nízkou hodnotou sporu podľa kritérií stanovených v článku 7 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa návrh podá na všeobecnom súde, vo veci rozhoduje samosudca.

Nároky týkajúce sa odmien za poskytnuté právne služby, či už v súvislosti so súdnym konaním, alebo mimosúdnymi službami, alebo náhrady trov právnikom, súdnym úradníkom alebo akejkoľvek inej osobe, ktorá poskytla služby v priebehu súdneho konania, skúma súd, ktorý rozhodoval o veci, ktorej sa týka nárok veriteľa.

Právnici môžu podať návrh na vydanie platobného rozkazu proti svojim klientom na zmierovací súd v mieste, kde sú zaregistrovaní v advokátskej komore (consiglio dell'ordine). Podobne aj notári môžu podať návrh na priznanie nároku na súd v mieste, kde sú zaregistrovaní v združení notárov (consiglio notarile) (pozrite si aj informačný prehľad o „právomociach“).

1.3 Formálne požiadavky

Návrh na priznanie platobného nároku musí obsahovať informácie uvedené v článku 638 Občianskeho súdneho poriadku a musí sa podať v kancelárii súdneho úradníka spolu s prílohami. V článku 16a zákonného dekrétu č. 179 z 18. októbra 2012 (zmeneného zákonom č. 221 zo 17. decembra 2012) sa stanovuje: „V konaní pred súdom uvedenom v knihe IV hlave I kapitole I Občianskeho súdneho poriadku sa od 30. júna 2014 predkladanie opatrení a podaní a písomností účastníkov konania uskutočňuje výlučne elektronickou formou (s výnimkou námietok).“ V prípade všetkých návrhov na konanie ex parte podaných po 30. júni 2014 sa preto akékoľvek predloženie papierových kópií považuje za neprípustné. Na európske platobné rozkazy sa podľa nariadenia (ES) č. 1896/2006 neuplatňuje článok 16a zákonného dekrétu č. 179/2012; žiadosti o takýto rozkaz sa preto musia predkladať v papierovej podobe, a nie elektronicky.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Nie, osobitný formulár neexistuje.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Spravidla je. V určitých prípadoch sa však žalobcovia môžu zastupovať na súde aj sami. Jedným z takýchto prípadov je situácia, keď sa nárok rieši na zmierovacom súde a týka sa sumy nepresahujúcej 1 100 EUR. Iným príkladom je situácia, keď je žalobca oprávnený konať ako právnik pred súdom, ktorý rozhoduje o danej veci.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu musí byť uvedený nárok a dôvody, ktoré ho oprávňujú. Dôvody nároku nemusia byť podrobne uvedené – stačí ich uviesť ako stručný prehľad relevantných skutočností a dokumentov.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno. Medzi písomné dôkazy o nároku patria najmä dodacie listy a jednostranné písomné sľuby. Keď sa nárok vzťahuje na dodanie tovaru alebo služieb podnikom inému podniku alebo osobe, ktorá nevykonáva profesionálnu alebo obchodnú činnosť, písomné dôkazy o nároku môžu obsahovať aj hodnoverné výpisy z účtov podniku veriteľa za predpokladu, že sú riadne vedené spôsobom vyžadovaným zákonom. Vhodným písomným dôkazom o nároku môžu byť aj obchodné faktúry za predpokladu, že je k nim priložená kópia s pečiatkou z registra faktúr žalobcu.

Na nároky právnikov, notárov a členov iných profesií na odmenu a na náhradu trov, ako aj na nároky štátu a orgánov verejnej moci sa vzťahujú osobitné pravidlá o podporných dôkazoch.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak súd dospeje k záveru, že nárok je nedostatočne odôvodnený, prostredníctvom súdneho úradníka o tom informuje žalobcu a požiada ho, aby poskytol ďalšie dôkazy. Ak žalobca neodpovie alebo vezme návrh späť alebo ak návrh nie je možné prijať, súd ho zamietne rozhodnutím s odôvodnením.

V takých prípadoch možno návrh na priznanie nároku znova predložiť prostredníctvom osobitného alebo bežného postupu.

1.5 Odvolanie

Proti zamietnutiu sa nemožno odvolať prostredníctvom bežného odvolania ani na kasačnom súde.

1.6 Podanie odporu

Ak súd prijme návrh a vydá platobný rozkaz, tento rozkaz sa musí doručiť odporcovi. V Taliansku sa musí doručiť do 60 dní od rozhodnutia. Ak sa doručuje mimo Talianska, musí sa doručiť do 90 dní od rozhodnutia.

Dlžník má po prijatí platobného rozkazu 40 dní na napadnutie nároku.

Ak na to existuje rozumný dôvod, lehota na podanie odporu proti nároku sa môže skrátiť na 10 dní alebo predĺžiť na 60 dní. Ak odporca žije v inej krajine EÚ, lehota je 50 dní a môže sa skrátiť na 20 dní. Ak odporca žije v tretej krajine, lehota je 60 dní a môže sa skrátiť na 30 dní alebo predĺžiť na 120 dní.

Odporcovia môžu napadnúť nárok aj po uplynutí lehoty, ak môžu preukázať, že neboli včas informovaní v dôsledku neskorého doručenia rozkazu alebo akejkoľvek nepredvídateľnej udalosti alebo zásahu vyššej moci. Po desiatich dňoch od prvého vykonávacieho opatrenia už nie je možné napadnúť rozkaz.

Odpor, ktorým sa napadá rozkaz (opposizione), sa podáva na súd, ktorý ho vydal, prostredníctvom súdneho predvolania (citazione), ktoré sa doručí žalobcovi na adresu uvedenú v návrhu. Predvolanie, ktoré je odporom proti rozkazu, musí obsahovať informácie, ktoré sa zvyčajne uvádzajú v predvolaniach. Odporca musí najmä uviesť dôvody odporu voči nároku.

1.7 Účinok podania odporu

Podaním odporu tohto druhu sa začne bežné súdne konanie, v ktorom súd preskúma odôvodnenosť platobného nároku.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak sa v stanovenej lehote nepodá žiadny odpor alebo ak sa odporca nedostaví na súd, súd, ktorý vydal platobný rozkaz, ho na návrh žalobcu vyhlási za vykonateľný.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Existujú štyri možné scenáre.

Prvý nastane, keď ešte neuplynul termín na podanie odporu proti nároku. Navrhovateľ môže požiadať súd, aby vyhlásil platobný rozkaz za predbežne vykonateľný s okamžitou účinnosťou. Tejto žiadosti možno vyhovieť iba v prípade splnenia osobitných podmienok predbežného výkonu stanovených v Občianskom súdnom poriadku: napríklad v prípade, že nárok je založený na zmenke alebo šeku, alebo ak by oneskorenie vo výkone mohlo veriteľovi spôsobiť vážne škody. Ako podmienku predbežného výkonu v tejto skorej fáze môže súd nariadiť veriteľovi zložiť záruku v prospech dlžníka.

Druhý scenár nastane vtedy, keď dlžník, ktorému bol doručený platobný rozkaz, nepodá odpor v požadovanej lehote. V takom prípade môže veriteľ podať návrh na vykonanie rozkazu.

Tretí scenár nastane vtedy, keď dlžník podal odpor a konanie ešte prebieha. V takom prípade môže veriteľ podať návrh na predbežné vykonanie rozkazu. Tomuto návrhu možno vyhovieť len vtedy, keď sú splnené podmienky stanovené v súdnom poriadku (napríklad keď odpor nie je podporený žiadnym písomným dôkazom). Súd môže takisto nariadiť predbežný výkon len časti rozkazu, t. j. do výšky, ktorú dlžník nenapadol. Súd môže takisto priznať predbežný výkon rozkazu, ak veriteľ zloží záruku pokrývajúcu sumu možnej náhrady plus trovy a škody.

Štvrtý scenár nastane vtedy, keď je odpor zamietnutý: v dôsledku zamietnutia sa platobný rozkaz stane vykonateľným, ak sa ešte nevykonal.

Platobné rozkazy, ktoré boli vyhlásené za vykonateľné podľa ktoréhokoľvek z uvedených scenárov, takisto umožňujú veriteľovi zapísať si súdnu hypotéku na majetok dlžníka.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v dôsledku toho, že dlžník nepodal odpor, môže byť vo výnimočných prípadoch stanovených zákonom zrušený (napríklad ak sa zistí, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa neskôr ukázali ako falošné). Keď má platobný rozkaz vplyv na práva tretej strany, aj táto tretia strana môže podať odpor.

Proti rozsudku, ktorým sa ukončí konanie o odpore, sa možno odvolať v súlade s bežným postupom.

Súvisiace odkazy

►Talianska ústava (EN)

https://www.senato.it/sites/default/files/media-documents/COST_INGLESE.pdf

►Talianske zákony a kódexy

https://www.normattiva.it/?language=en

►Taliansky občiansky súdny poriadok

http://www.altalex.com/documents/codici-altalex/2015/01/02/codice-di-procedura-civile

►Code of administrative trial (EN)

https://www.giustizia-amministrativa.it/cdsintra/wcm/idc/groups/public/documents/document/mday/mzk3/~edisp/nsiga_4276977.pdf

►Code de justice administrative (FR)

https://www.giustizia-amministrativa.it/cdsintra/wcm/idc/groups/public/documents/document/mday/njiz/~edisp/nsiga_4506451.pdf

►Italienische Verwaltungsprozessordnung (DE)

https://www.giustizia-amministrativa.it/cdsintra/wcm/idc/groups/public/documents/document/mday/nda5/~edisp/nsiga_4289867.pdf

►Súdny systém Talianska

https://www.csm.it/web/csm-internet/magistratura/il-sistema-giudiziario

►Daňový poriadok

http://def.finanze.it/DocTribFrontend/getAttoNormativoDetail.do?id=%7BECD81E71-D37B-4722-AA36-116B5BCB2232%7D

►Ministerstvo spravodlivosti

https://www.giustizia.it/giustizia

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Neexistuje osobitný vnútroštátny „platobný rozkaz“ iný ako ten, ktorý je stanovený v nariadení 1896/2006, pre ktoré bolo prijaté procesné nariadenie.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Neuplatňuje sa.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Neuplatňuje sa.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Neuplatňuje sa.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Neuplatňuje sa.

1.2 Príslušný súd

Neuplatňuje sa.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neuplatňuje sa.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Neuplatňuje sa.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Neuplatňuje sa.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Neuplatňuje sa.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Neuplatňuje sa.

1.5 Odvolanie

Neuplatňuje sa.

1.6 Podanie odporu

Neuplatňuje sa.

1.7 Účinok podania odporu

Neuplatňuje sa.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Neuplatňuje sa.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Neuplatňuje sa.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Lotyšsku je možné nesporové vymáhanie záväzkov [články 400 až 406, kapitola 50 Občianskeho súdneho poriadku (Civilprocesa likums)], ako aj vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia (články 406.¹ až 406.¹⁰ kapitoly 50.¹ toho istého zákona).

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Nesporové vymáhanie záväzkov je možné:

1. na základe dohôd o záväzkoch zabezpečených verejne registrovanou hypotékou alebo komerčným záložným právom;
2. na základe notársky overených dohôd na dobu určitú alebo dohôd na dobu určitú s rovnocenným právnym účinkom v súvislosti s peňažným plnením alebo vrátením hnuteľného majetku;
3. na základe zmlúv o nájme majetku na dobu určitú, ktoré sú notársky overené alebo zapísané do pozemkového registra a v ktorých sa stanovuje, že nájomca je po uplynutí stanoveného obdobia alebo v prípade, že nezaplatí nájomné, povinný uvoľniť prenajatý majetok a zaplatiť nájomné;
4. na základe protestovaných zmeniek, ktoré nemajú formu notárskej zápisnice.

Uvedené záväzky nemožno plniť v rámci nesporového vymáhania v týchto prípadoch:

1. ak sa vymáhanie týka majetku štátu alebo miestneho orgánu;
2. ak platnosť záväzku uplynula, pričom koniec lehoty je nesporne zrejmý zo samotného aktu.

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia je možné v prípade platobných záväzkov, ktoré sú doložené dokladom a splatné, a v prípade platobných záväzkov týkajúcich sa úhrady ceny uvedenej v zmluve o dodávke tovaru, nákupe tovaru alebo poskytnutí služieb za predpokladu, že tieto záväzky sú doložené dokladom a nie je určená lehota na vymáhanie.

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je možné:

1. v prípade platieb súvisiacich s nedodržaným protiplnením;
2. ak nie je známe nahlásené ani skutočné miesto bydliska dlžníka;
3. ak sa nahlásené miesto bydliska, skutočné miesto bydliska, miesto pobytu alebo sídlo dlžníka nenachádza v Lotyšsku;
4. ak požadované penále presahuje výšku istiny dlhu;
5. ak požadovaný úrok presahuje výšku istiny dlhu;
6. v prípade platobných záväzkov, v ktorých výška dlhu presahuje 15 000 EUR;
7. v prípade spoločných platobných záväzkov.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je možné v prípade platobných záväzkov, v ktorých výška dlhu presahuje 15 000 EUR.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Využitie postupov nie je povinné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je možné, ak sa nahlásené miesto bydliska, skutočné miesto bydliska, miesto pobytu alebo sídlo dlžníka nenachádza v Lotyšsku.

1.2 Príslušný súd

Návrhy na nesporové vymáhanie záväzkov sa podávajú na úrade pozemkového registra okresného/mestského súdu:

1. v nahlásenom mieste bydliska dlžníka, alebo ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste bydliska, ak sa návrh týka peňažného plnenia, vrátenia hnuteľného majetku alebo zmluvných záväzkov zabezpečených komerčným záložným právom;
2. v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ak sa návrh na nesporové vymáhanie záväzkov týka dokumentov o záložnom práve na nehnuteľný majetok alebo záväzku uvoľniť či vrátiť prenajatý nehnuteľný majetok. Ak je záväzok zabezpečený viacerými nehnuteľnosťami a návrh môže patriť do právomoci úradov pozemkového registra viacerých okresných alebo mestských súdov, o návrhu rozhodne úrad pozemkového registra okresného alebo mestského súdu v mieste, kde sa nachádza jedna z nehnuteľností podľa výberu žiadateľa;
3. v mieste, kde je zaregistrovaná hypotéka na loď, ak sa návrh zakladá na hypotekárnom záväzku na plavidlo.

Návrh na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia sa musí podať na úrade pozemkového registra okresného alebo mestského súdu v nahlásenom mieste bydliska dlžníka, alebo ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste bydliska alebo v mieste sídla.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Návrhy na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia sa môžu podať len elektronicky, a to prostredníctvom online formulára dostupného v online systéme súdov [portál e-case (e-lietas portāls)].

Dlžník môže odpovedať prostredníctvom online formulára dostupného v online systéme, alebo môže vypracovať svoju odpoveď podľa prílohy 3 k nariadeniu vlády č. 792 z 21. júla 2009 o formulároch, ktoré sa majú používať pri vymáhaní záväzkov na základe súdneho oznámenia. Formulár je dostupný tu.

V prípade návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov nie je vypracovaný žiadny formulár, tieto návrhy sa musia podávať podľa článku 404 Občianskeho súdneho poriadku.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, nie je to povinné. Všeobecné pravidlá zastupovania sú stanovené v kapitole 12 Občianskeho súdneho poriadku – Zástupcovia.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Návrhy sa nemusia podrobne zdôvodniť.

V návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov sa musí uviesť záväzok, ktorého vymáhanie navrhuje veriteľ prostredníctvom nesporového konania, a právny akt, na ktorom je záväzok založený, pričom sa uvedie istina dlhu, zmluvná pokuta a úrok a v prípade zmeniek aj výdavky súvisiace s protestom a náhrada stanovená zákonom. Návrhy na nesporové konanie musia obsahovať vykonateľný akt a jeho kópiu a v prípade zmeniek aj notárom overený protest, ako aj dôkaz o oznámení doručenom dlžníkovi, pokiaľ zo zákona nevyplýva, že takéto oznámenie sa nevyžaduje.

Návrhy na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia sa podávajú vyplnením online formulára dostupného v online systéme súdov (e-case portal), v ktorom sa uvedú informácie o navrhovateľovi a dlžníkovi, platobný záväzok, informácie identifikujúce dokumenty, na ktorých sa zakladá záväzok, a lehota na vymáhanie záväzku, požadovaná suma a spôsob jej výpočtu, ako aj vyhlásenie navrhovateľa, že nárok nie je závislý od súčasného ani minulého plnenia žiadnej protistrany.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

K návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov sa musí priložiť: dokument, ktorý sa má vykonať, a jeho rovnopis, alebo v prípade zmenky protestná listina a dôkaz o zaslaní oznámenia dlžníkovi, ak z právnych predpisov nevyplýva, že sa takáto výzva nevyžaduje (dôkazom predloženia oznámenia môže byť vyhlásenie certifikovaného súdneho úradníka alebo jeho asistenta o tom, že adresát odmietol oznámenie prevziať).

V prípade návrhu na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je potrebné predložiť žiadne písomné dôkazy o nároku, ale v návrhu sa musia uviesť dokumenty, na ktorých sa záväzok zakladá, a lehota na jeho plnenie. Ak dlžník namietne platnosť platobného záväzku do 14 dní od doručenia súdneho oznámenia, súdne konanie o vymáhaní záväzku na základe súdneho oznámenia sa ukončí. Rozhodnutie o ukončení konania o vymáhaní záväzkov na základe súdneho oznámenia z dôvodu námietky dlžníka nebráni veriteľovi podať žalobu na všeobecný súd.

1.4 Zamietnutie žiadosti

V prípade nesporového vymáhania záväzkov samosudca prijme rozhodnutie do siedmich dní od podania návrhu na základe návrhu a priložených dokumentov bez prechádzajúceho oznámenia navrhovateľovi a dlžníkovi. Sudca zamietne návrh v prípade, že je neopodstatnený, že uvedené penále nie je primerané istine dlhu alebo že dokument, ktorý sa má vykonať, obsahuje nespravodlivé zmluvné ustanovenia porušujúce práva spotrebiteľa.

Ak v prípade vymáhania záväzkov na základe súdneho oznámenia súd návrh prijme, ale do 14 dní od doručenia oznámenia súdu dlžník podá odpor a napadne platnosť platobného záväzku, sudca ukončí konanie o vymáhaní záväzkov na základe súdneho oznámenia.

1.5 Odvolanie

Proti rozhodnutiu sudcu o návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov alebo vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je možné podať odvolanie.

Ak sa dlžník domnieva, že nárok navrhovateľa je z vecného hľadiska neopodstatnený, môže do troch mesiacov od dátumu odoslania rozhodnutia podať návrh na zamietnutie nároku veriteľa. Ak dlžník podá takýto návrh, môže požiadať o pozastavenie vymáhania záväzkov; ak nárok veriteľa už bol uspokojený prostredníctvom exekučného konania, dlžník môže požiadať o zabezpečenie svojho nároku.

1.6 Podanie odporu

O návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov rozhoduje samosudca a na stanovisko dlžníka sa neprihliada.

V prípade návrhu na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia sudca dlžníkovi navrhne, aby zaplatil sumu uvedenú v návrhu alebo podal odpor na súde v lehote do 14 dní od doručenia oznámenia.

1.7 Účinok podania odporu

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia – ak dlžník napadne platnosť platobného záväzku do 14 dní od zaslania oznámenia, súdne konanie o vymáhaní záväzkov na základe súdneho oznámenia sa ukončí. Ak dlžník uzná časť návrhu, navrhovateľovi bude oznámená odpoveď dlžníka a stanovená lehota, v ktorej má navrhovateľ oznámiť súdu, či bola vrátená tá časť záväzku, ktorej vymáhanie bolo uznané. Ak dlžník uzná časť návrhu, sudca prijme rozhodnutie o vymáhaní plnenia uznanej časti, ale súdne konanie týkajúce sa zvyšku návrhu sa ukončí.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak v prípade návrhu na vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia dlžník nepodá odpor v lehote stanovenej v oznámení, sudca do siedmich dní od uplynutia lehoty na podanie odporu vydá rozhodnutie, ktorým nariadi vymáhanie platobného záväzku uvedeného v návrhu a náhrady súdnych trov.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia: rozhodnutie sudcu o vymáhaní platobného záväzku uvedeného v návrhu nadobúda účinnosť okamžite; ide o vykonateľný titul, ktorý možno vymáhať podľa pravidiel vykonávania rozsudkov.

Nesporové vymáhanie záväzkov: potom, ako sudca preskúma platnosť návrhu a dospeje k záveru, že sa má prijať, vydá rozhodnutie, v ktorom určí, ktorý záväzok sa má vymáhať a v akej miere. Rozhodnutie sudcu nadobúda účinnosť okamžite; ide o vykonateľný titul, ktorý možno vymáhať podľa pravidiel vykonávania rozsudkov. Rozhodnutie sudcu spolu s rovnopisom dokumentu, ktorý bol základom návrhu, sa postúpi na výkon.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti rozhodnutiu sudcu o návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov alebo vymáhanie záväzkov na základe súdneho oznámenia nie je možné podať odvolanie; ak sa však dlžník domnieva, že nárok žiadateľa je z vecného hľadiska neopodstatnený, môže podať žalobu a napadnúť nárok veriteľa (v prípade nesporového vymáhania záväzkov v lehote šiestich mesiacov od dátumu odoslania rovnopisu rozhodnutia sudcu a v prípade vymáhania záväzkov na základe súdneho oznámenia v lehote troch mesiacov od dátumu odoslania rovnopisu rozhodnutia). Ak dlžník podá takýto návrh, môže požiadať o pozastavenie vymáhania záväzkov; ak nárok veriteľa už bol uspokojený, dlžník môže požiadať o zabezpečenie svojho nároku.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Návrhy na vydanie európskeho platobného rozkazu sa posudzujú v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole XXIII Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky (Lietuvos Respubklikos civilinio proceso kodeksas) s výnimkami, ktoré sú tam uvedené.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Procesný postup stanovený v kapitole XIII Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa veriteľov návrh týka peňažnej pohľadávky (vyplývajúcej zo zmluvy, protiprávneho konania, vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, priznania výživného atď.).

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Prípady, ktoré sa prejednávajú podľa kapitoly XIII Občianskeho súdneho poriadku, je možné prejednávať v rámci sporového alebo nesporového konania v závislosti od výberu zo strany veriteľa.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

V súlade s kapitolou XIII Občianskeho súdneho poriadku sa návrhy neprejednávajú, pokiaľ má dlžník pobyt alebo sídlo v zahraničí.

Ak sa začalo konanie o návrhu veriteľa a ukáže sa, že po vydaní platobného rozkazu nie je známy dlžníkov pobyt ani miesto výkonu práce, súd tento platobný rozkaz zruší a návrh veriteľa zostane neuzavretý. Proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať osobitné odvolanie. V tejto situácii môže súd zrušiť platobný rozkaz a ponechať návrh veriteľa neuzavretý iba vtedy, pokiaľ predtým súd určil veriteľovi lehotu na to, aby objasnil dlžníkov pobyt alebo miesto výkonu práce alebo podnikol kroky, ktoré by súdu umožnili doručovať mu procesné dokumenty iným spôsobom.

1.2 Príslušný súd

Prípady, ktoré sa týkajú návrhov na vydanie platobného rozkazu, prejednávajú okresné súdy podľa miesta pobytu.

1.3 Formálne požiadavky

Okrem splnenia všeobecných požiadaviek stanovených pre obsah a formu procesných dokumentov musí byť v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvedené:

1. meno, priezvisko, osobný identifikačný kód a adresa veriteľa alebo celý názov, sídlo, identifikačné číslo, číslo bankového účtu veriteľa a údaje o relevantnej banke, ak je právnickou osobou, a meno a adresa zástupcu veriteľa, ak bol návrh podaný zástupcom;
2. meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo (ak je známe), adresu a miesto výkonu práce (ak je známe) dlžníka, alebo celý názov, sídlo, identifikačné číslo a číslo bankového účtu (ak sú známe) dlžníka a údaje o relevantnej banke (ak sú známe), ak je dlžník právnickou osobou;
3. hodnota pohľadávky;
4. ak je v návrhu zahrnuté priznanie úroku z omeškania alebo pokuty za oneskorené plnenie, tak sadzba, suma a obdobie pre výpočet úroku z omeškania alebo pokuty za oneskorené plnenie;
5. pohľadávka, jej skutkový základ a dôkazy v jej prospech;
6. odôvodnený návrh na nariadenie predbežných opatrení vo vzťahu k dlžníkovi, pokiaľ sú pre ne dané dôvody a sú k dispozícii údaje o majetku dlžníka;
7. potvrdenie, že nie sú dané dôvody stanovené v článku 431 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky (v prípade vydania platobného rozkazu povinnosť (alebo čiastočná povinnosť) veriteľa, v súvislosti s ktorou sa žiada plnenie, nebola splnená a dlžník jej splnenie vyžaduje; časť povinnosti nie je možné splniť a veriteľ vyžaduje jej čiastočné splnenie; dlžník má pobyt alebo sídlo v zahraničí; miesto pobytu ani miesto výkonu práce dlžníka nie sú známe);
8. zoznam dokumentov priložených k návrhu.

Návrh na priznanie výživného musí tiež obsahovať dátum a miesto narodenia dlžníka, dátum narodenia a miesto pobytu oprávneného (pokiaľ návrh podáva iná osoba ako sám oprávnený), navrhovaná mesačná suma výživného a obdobie, na ktoré sa plnenie výživného navrhuje.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Odporúča sa použiť štandardizovaný formulár schválený ministerstvom spravodlivosti.

Vzor návrhu na vydanie platobného rozkazu je k dispozícii na portáli elektronických služieb litovských súdov: https://e.teismas.lt/lt/public/documentstemplates/

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Táto otázka nie je upravená.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

K návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je nevyhnutné prikladať dôkazy.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd návrh na vydanie platobného rozkazu zamietne v týchto prípadoch:

– v prípadoch uvedených v článku 137 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky (daný spor by nemal byť predmetom civilného konania; návrh nespadá do právomoci daného súdu; osoba, ktorá podala návrh na súd, nesplnila podmienku predchádzajúceho mimosúdneho procesného postupu stanoveného zákonom pre daný druh prípadov; v spore medzi tými istými stranami o tej istej veci a na základe tých istých dôvodov bolo vydané rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nadobudlo účinnosť, alebo nadobudlo účinnosť rozhodnutie, ktorým sa povolilo vzdanie sa nároku navrhovateľa alebo ktorým sa schválil zmier medzi stranami; začalo sa súdne konanie o spore medzi tými istými stranami o rovnakej veci a na základe tých istých dôvodov; strany uzatvorili dohodu o tom, že sa so sporom obrátia na rozhodcovský súd; návrh bol podaný za osobu, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony; návrh bol podaný za zúčastnenú stranu osobou, ktorá nie je oprávnená viesť spor);

– návrh nespĺňa podmienky prípustnosti stanovené v článku 431 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky alebo je zjavne neopodstatnený.

1.5 Odvolanie

Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu je možné podať osobitné odvolanie.

1.6 Podanie odporu

Dlžník môže v súvislosti s návrhom veriteľa alebo jeho časti podať odpor na súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Ak dlžník splnil časť nároku veriteľa alebo časť nároku uzná, ale neplní ju, môže namietať voči platnosti zostávajúcej časti nároku veriteľa.

Dlžník musí odpor týkajúci sa návrhu veriteľa podať v písomnej forme do dvadsiatich dní odo dňa, kedy mu bol platobný rozkaz doručený. Odpor musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené pre obsah a formu procesných písomností s výnimkou uvedenia dôvodov odporu. Ak dlžník zo závažných dôvodov podal odpor po uvedenej lehote, súd môže na žiadosť dlžníka odpustiť zmeškanie lehoty. Proti rozhodnutiu o zamietnutí tejto žiadosti je možné podať osobitné odvolanie.

1.7 Účinok podania odporu

Po doručení odporu dlžníka na súd musí súd najneskôr do troch pracovných dní oznámiť veriteľovi, že môže v súlade so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi sporové konanie (vrátane ustanovení o určovaní príslušnosti) podať žalobu a najneskôr do štrnástich dní od oznámenia súdu zaplatiť zvyšok súdneho poplatku. Pred uplynutím lehoty na podanie žaloby nie je možné zrušiť akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré súd vydal.

Ak dlžník splní časť nároku veriteľa v súlade s platobným rozkazom súdu alebo uzná časť nároku, ale nesplní ju, a namieta iba voči zvyšnej časti nároku veriteľa, súd v súlade s ustanoveniami relevantnej kapitoly vydá nový platobný rozkaz, ktorým vyhovie žalobe v rozsahu, v akom dlžník voči nároku nenamietal. Ak dlžník odporuje platobnému rozkazu iba v rozsahu týkajúcom sa priznania náhrady trov konania, súd o otázke náhrady týchto trov rozhodne formou rozhodnutia. Veriteľ môže v rozsahu neuspokojenej časti svojho nároku podať žalobu v súlade s procesným postupom stanoveným v relevantnom článku.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak veriteľ nepodá na súd riadne vypracovanú žalobu do štrnástich dní, na návrh veriteľa sa bude hľadieť, akoby nebol podaný, a veriteľovi sa vráti späť prostredníctvom súdneho rozhodnutia, pričom platobný rozkaz a akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré boli vydané, sa zrušia. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať osobitné odvolanie, ale to nebráni veriteľovi, aby v súlade so všeobecným procesným postupom podal žalobu.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Platobný rozkaz nadobudne účinnosť, pokiaľ dlžník vo vzťahu k návrhu veriteľa nepodá odpor do dvadsiatich dní. Platobný rozkaz sa nesmie vykonať ako naliehavá vec.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti platobnému rozkazu nie je prípustné odvolanie ani kasačné konanie.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Európsky platobný rozkaz - Luxembursko

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Okrem európskeho konania o platobnom rozkaze stanoveného v nariadení (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 luxemburské právo umožňuje aj rýchle vymáhanie pohľadávok prostredníctvom návrhu na vydanie predbežného platobného rozkazu predloženého okresnému súdu (v prípade pohľadávok vyšších než 15 000 EUR). V prípade pohľadávok do 15 000 EUR sa využíva konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred zmierovacím sudcom: pozri tému „Veci s nízkou hodnotou sporu – Luxembursko“.

1.1 Rozsah konania

Dotknutá osoba môže navrhnúť buď začatie skráteného konania o nariadení predbežného opatrenia (action en référé), alebo vydanie predbežného platobného rozkazu (ordonnance sur requête, provision sur requête).

Po skrátenom konaní o nariadení predbežného opatrenia musí nasledovať riadne konanie o podstate pohľadávky, čoho výsledkom je, že celkové konanie je spravidla nákladné.

Predbežný platobný rozkaz predstavuje najrýchlejší a najúspornejší spôsob vymáhania dlhov.

Postup sa mení v závislosti od výšky pohľadávky, ktorá sa má vymáhať.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Predbežný platobný rozkaz sa môže použiť v prípade peňažných pohľadávok, kde istina (bez úrokov a nákladov) presahuje 15 000 EUR.

Predbežný platobný rozkaz sa môže vydať iba voči dlžníkovi s trvalým bydliskom v Luxembursku.

Konanie o predbežnom rozkaze sa môže použiť iba v prípade písomne doložených peňažných pohľadávok. Nemôže sa použiť napríklad na získanie rýchleho rozkazu vo veci náhrady škody.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Európske konanie o platobnom rozkaze.

1.2 Príslušný súd

Veriteľ, ktorý chce získať predbežný rozkaz na sumu vyššiu než 15 000 EUR, musí podať návrh predsedovi okresného súdu (tribunal d’arrondissement) miestne príslušného podľa miesta trvalého bydliska dlžníka, pokiaľ sa nemôže oprieť o právoplatnú klauzulu o voľbe súdu. V Luxemburskom veľkovojvodstve sú dva okresné súdy, jeden v meste Luxemburg a jeden v meste Diekirch.

Platí obvyklá úprava súdnej príslušnosti.

1.3 Formálne požiadavky

Návrh na vydanie predbežného rozkazu treba zaslať na registratúru okresného súdu. Aby bol návrh platný, musí obsahovať priezvisko, krstné meno, povolanie a trvalé bydlisko alebo miesto pobytu navrhovateľa aj odporcu, vec, ktorej sa návrh týka, odôvodnenie návrhu a podkladové materiály.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje žiadny štandardný formulár.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Veriteľ nemusí podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu poveriť právneho zástupcu.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Veriteľ musí uviesť vec, ktorej sa návrh týka (t. j. nárokovanú sumu), a jej zdôvodnenie (t. j. dôvod vzniku peňažného dlhu). Toto zdôvodnenie môže byť stručné, ale treba uviesť významné dôvody. Rozsah poskytnutého vysvetlenia sa v praxi bude odvíjať od zložitosti prípadu: ak podkladové materiály hovoria samy za seba, stačí stručné vysvetlenie.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Veriteľ musí svoj návrh doložiť podkladovými materiálmi. Práve na základe týchto podkladových materiálov sudca rozhodne o prípustnosti návrhu.

Povoľuje sa len predkladanie „dokumentov“; veriteľ nemôže – aspoň v tejto etape konania – navrhnúť, že dokáže opodstatnenosť pohľadávky inými prostriedkami, napríklad prizvaním svedkov.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Sudca návrh zamietne, ak usúdi, že oprávnenosť dlhu nebola predloženým vysvetlením dostatočne preukázaná.

K tomuto zamietnutiu treba – rovnako ako k akémukoľvek súdnemu rozhodnutiu – priložiť zdôvodnenie.

1.5 Odvolanie

Proti uzneseniu o zamietnutí sa nie je možné odvolať. Veriteľ však môže začať iné konania pred súdom rozhodujúcom vo veci samej alebo pred súdom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení.

1.6 Podanie odporu

Dlžník, ktorému bol doručený predbežný platobný rozkaz, má 15 dní na vznesenie námietky voči nemu.

Námietka má formu písomného vyhlásenia, ktoré na registratúre podáva odporca alebo jeho zástupca. Vyhlásenie musí obsahovať aspoň stručné zdôvodnenie námietky a treba k nemu priložiť všetky dokumenty, ktoré môžu slúžiť na podloženie námietky.

Úradník registratúry zapíše vyhlásenie o námietke do súdneho registra, vydá podávateľovi potvrdenie a upovedomí o námietke navrhovateľa.

Aj keď je na vznesenie námietky lehota 15 dní, v skutočnosti ju možno vzniesť dovtedy, kým veriteľ nepodá návrh na vydanie exekučného titulu. Keďže veriteľ len zriedkavo požiada o vydanie exekučného titulu okamžite po uplynutí lehoty 15 dní, dlžník má často viac času, ako sa mu poskytuje podľa právneho predpisu, ale už bez istoty, ktorú má zaručenú počas prvých 15 dní.

1.7 Účinok podania odporu

Vznesením námietky zo strany dlžníka sa konanie odloží, čo znamená, že nie je možné okamžite vydať exekučný titul. Naďalej však plynú isté účinky oznámenia, napríklad ďalej nabiehajú úroky odo dňa doručenia platobného rozkazu dlžníkovi.

Sudca vznesenú námietku preskúma. Ak ju uzná za dobre zdôvodnenú, svoje zistenia uvedie v nariadení s odôvodnením a vydá nález o neplatnosti predošlého rozkazu. Ak je námietka iba čiastočne opodstatnená, sudca vydá nariadenie o vyplatení tej časti pohľadávky, ktorá bola oprávnená. Ak sa námietka zamietne, sudca rozhodne v neprospech dlžníka.

V rámci tohto konania môže sudca vydať rozhodnutie bez vypočutia jednotlivých účastníkov konania. Sudca môže účastníkov predvolať, ale nie je povinný vypočuť ich na verejnom pojednávaní.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak dlžník nevznesie námietku do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, veriteľ môže požiadať súd o vydanie exekučného titulu.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Písomný návrh podáva veriteľ alebo jeho zástupca na registratúre súdu a vykoná sa zápis do súdneho registra.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Ak sa predbežný rozkaz doručí dlžníkovi osobne, exekučný titul bude mať účinky rozkazu vydaného v súdnom konaní, v ktorom boli vypočutí obaja účastníci konania, a je možné ho napadnúť len podaním odvolania do 15 dní odo dňa doručenia. Ak predbežný rozkaz nebol doručený dlžníkovi osobne, exekučný titul bude mať účinky kontumačného rozsudku a je možné podať návrh na jeho zrušenie počas 8 dní odo dňa doručenia, t. j. lehoty zhodnej s lehotou na odvolanie.

Súvisiace odkazy

http://www.legilux.lu/; https://justice.public.lu/fr.html

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Maďarsku existuje konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré sa upravuje zákonom L z roku 2009 o konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu sú zjednodušené mimosúdne občianskoprávne konania o výkone nárokov na platbu, ktoré patria do právomocí občianskoprávnych notárov. Pri konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa automaticky spracúvajú údaje, pričom občianskoprávni notári používajú jednotný online informačný systém Maďarskej komory občianskoprávnych notárov (MOKK), ktorý majú na celoštátnej úrovni k dispozícii občianskoprávni notári, účastníci konania a iné osoby zapojené do konania. Notárske konania majú tak ako mimosúdne občianskoprávne konania rovnaký účinok ako súdne konania.

1.1 Rozsah konania

S výnimkou niektorých prípadov si oneskorené peňažné nároky možno uplatňovať prostredníctvom konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Ak suma, ktorá je predmetom sporu, vypočítaná v súlade s príslušnými pravidlami stanovenými v zákone CXXX z roku 2016 o Občianskom súdnom poriadku, nepresahuje sumu 3 000 000 HUF, oneskorený nárok obmedzený výlučne na peňažnú platbu sa môže uplatňovať len prostredníctvom konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo snahy o dosiahnutie predsúdneho urovnania. Toto ustanovenie sa uplatňuje len vtedy, ak

1. každý účastník konania má známe miesto bydliska, alebo ak ho nemá, miesto pobytu, alebo sídlo alebo pobočku (ďalej spoločne len „doručovacia adresa“) v Maďarsku; a
2. nárok na platbu nevyplynul z právneho vzťahu stanoveného podľa zákona I z roku 2012 o Zákonníku práce, zo zamestnania vo verejnom sektore, služobného pomeru, z účasti na programe zamestnávania vo verejnom sektore, pracovnej zmluvy uzavretej podľa zákona o športe, učňovskej zmluvy uzavretej v rámci odbornej prípravy, zo zmluvy o odbornej stáži pre študentov podľa zákona o národnom vysokoškolskom vzdelávaní ani z pracovného vzťahu vytvoreného so sociálnym družstvom alebo zamestnaneckým družstvom jeho členom, zo vzťahu verejnej služby ani zo zmluvy o správe v zmysle zákona I z roku 2017 o Správnom súdnom poriadku. Peňažné nároky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov si možno uplatniť prostredníctvom konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu len vtedy, keď sa vec netýka vzniku právneho vzťahu, jeho zmeny ani zániku alebo keď sa nároky neuplatňujú ako právny dôsledok hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu zo strany zamestnanca ani ako právny dôsledok pochybenia zamestnanca.

Ak suma, ktorá je predmetom sporu, vypočítaná v súlade s príslušnými pravidlami stanovenými v Občianskom súdnom poriadku, presahuje sumu 3 000 000 HUF, peňažný nárok si nemožno uplatňovať prostredníctvom konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Uplatnenie nároku na vyplatenie peňažných prostriedkov by sa malo chápať tak, že nezahŕňa uplatnenie hypotekárnych nárokov voči hypotekárnym veriteľom.

Ak doručovacia adresa účastníka konania v Maďarsku nie je známa, nie je možné vydať platobný rozkaz.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Pozri odpoveď v oddiele 1.1.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Áno, 30 000 000 HUF.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Pri hodnote nižšej ako 3 000 000 HUF to je povinné, ako sa uvádza v oddiele 1.1. Vo všetkých ostatných prípadoch to je voliteľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Ak doručovacia adresa dlžníka v Maďarsku nie je známa, nie je možné vydať platobný rozkaz.

1.2 Príslušný súd

V konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu majú v celej krajine právomoc občianskoprávni notári. V konaniach o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú možné žiadne dohody v súvislosti s príslušnosťou.

Vo veci nárokov predložených ústne alebo písomne koná občianskoprávny notár, ktorému bol návrh na priznanie nároku predložený. Elektronické návrhy na priznanie nároku automaticky priraďuje občianskoprávnym notárom počítačový program.

1.3 Formálne požiadavky

Návrhy na vydanie platobného rozkazu sa musia predložiť buď písomne na príslušnom formulári, alebo ústne.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Pri podaniach v elektronickej i papierovej forme je povinné používať štandardný formulár. Formulár možno stiahnuť z webového sídla Maďarskej komory občianskoprávnych notárov alebo ho možno získať od notárov.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Návrh musí obsahovať:

• právny vzťah, na ktorom sa zakladá nárok, právo, ktorého uplatnenie sa nárokuje, a sumu hlavného nároku a súvisiace poplatky,
• dátum začiatku základného právneho vzťahu a dátum splatnosti nároku,
• údaje, na základe ktorých je možné nárok identifikovať.

Návrh môže obsahovať stručný prehľad skutočností, ktoré slúžia ako základ na uplatnenie práva, a uvedenie podporných dôkazov.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

V rámci konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nevykonávajú žiadne dôkazy. Návrh však môže obsahovať stručný prehľad skutočností, ktoré slúžia ako základ na uplatnenie práva, a uvedenie podporných dôkazov. Toto ustanovenie nebráni občianskoprávnemu notárovi preskúmať, či sú návrh na čiastočné oslobodenie od úhrady trov, platby v splátkach alebo odklad platby riadne podložené.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Občianskoprávny notár zamietne návrh, ak možno stanoviť, že

1. príslušnosť maďarských občianskoprávnych notárov alebo v prípade postúpenia na riadne občianske súdne konanie maďarských súdov je vylúčená podľa zákona, záväzného právneho aktu Európskej únie alebo medzinárodného dohovoru, alebo má výlučnú právomoc zahraničný súd;
2. výkon nároku navrhovateľa patrí do výlučnej právomoci súdov alebo iného orgánu;
3. v zákone sa stanovuje, že nie je možné vydať platobný rozkaz;
4. medzi účastníkmi konania už prebieha konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu v súvislosti s rovnakými právami a na rovnakom vecnom základe alebo už vznikli právne dôsledky podania žaloby, alebo v tejto veci už bol vydaný právoplatný platobný rozkaz alebo iný právoplatný rozsudok;
5. účastník konania nemá právnu spôsobilosť konať v tejto veci;
6. navrhovateľ nemá doručovaciu adresu v Maďarsku pri podávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, alebo doručovacia adresa navrhovateľa v Maďarsku prestane existovať po predložení návrhu, alebo nebolo možné vykonať doručenie navrhovateľovi na doručovaciu adresu v Maďarsku, ktorú navrhovateľ uviedol;
7. navrhovateľ žiada doručenie uverejnením platobného rozkazu;
8. doručenie platobného rozkazu na maďarskú adresu odporcu bolo opakovane neúspešné, okrem prípadov, keď sa predpokladá, že doručenie sa uskutočnilo;
9. návrh navrhovateľa je predčasný alebo z dôvodov iných ako obmedzenie ho nie je možné vykonať súdnou cestou;
10. žiadateľ nedodržal lehotu stanovenú podľa samostatných právnych predpisov na výkon nároku v občianskom súdnom konaní;
11. návrh podaný právnym zástupcom nespĺňa požiadavky týkajúce sa obsahu stanovené v uplatniteľnom práve alebo v delegovaných právnych predpisoch, alebo neobsahuje splnomocnenie právneho zástupcu, alebo neboli zaplatené trovy súdneho konania;
12. právnická osoba alebo iná osoba, ktorá má podľa zákona povinnosť vyplývajúcu z elektronickej správy, nepredložila návrh elektronickou cestou, s výnimkou návrhov na čiastočné oslobodenie od platenia trov predložených fyzickou osobou, ktorá má právneho zástupcu;
13. po tom, ako súd vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov, navrhovateľ návrh (alebo jeho chýbajúcu časť) nepredloží v stanovenej lehote alebo je predložený návrh stále neúplný, čo súdu bráni v jeho preskúmaní, alebo navrhovateľ nezaplatil vopred správcovský poplatok; alebo
14. navrhovateľ si uplatňuje procedurálne náklady podľa hmotného práva.

Okrem prípadov, keď sa predpokladá, že doručenie sa uskutočnilo, ak platobný rozkaz nebolo možné odporcovi doručiť, navrhovateľ musí byť informovaný a zároveň požiadaný, aby oznámil novú adresu odporcu na doručovanie v Maďarsku do 30 dní. Ak navrhovateľ poskytne požadované údaje, musí nasledovať ďalší pokus o doručenie, a ak opakované doručenie nie je úspešné, návrh sa musí zamietnuť z dôvodu uvedeného v písmene h).

Ak navrhovateľ neposkytne požadované údaje alebo ak údaje poskytnuté navrhovateľom nie sú úplné, návrh sa musí zamietnuť z dôvodov uvedených v písmene m).

Príkaz na zamietnutie návrhu platobného rozkazu sa musí doručiť navrhovateľovi a poslať odporcovi. Navrhovateľ sa môže odvolať proti príkazu bez toho, že by musel odvolanie poslať odporcovi na vyjadrenie pripomienok.

1.5 Odvolanie

Navrhovateľ môže podať odvolanie proti príkazu na zamietnutie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo všeobecnosti platí, že odvolania prejednáva v nesporovom konaní krajský súd (törvényszék) príslušný v oblasti, v ktorej sa nachádza sídlo občianskoprávneho notára, v súlade s pravidlami o odvolaniach proti príkazom. Odvolanie možno podať do 15 dní od oznámenia rozhodnutia. V prípade zamietnutia návrhu na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ môže rozhodnúť buď podať ďalší návrh na vydanie platobného rozkazu, podať žalobu na súd, alebo si zvoliť iné zákonné prostriedky na uplatnenie nároku. V takom prípade právny účinok predloženia návrhu ďalej trvá, ak sa nový návrh na vydanie platobného rozkazu alebo návrh na začatie konania predloží alebo pošle poštou doporučeným listom do tridsiatich dní odo dňa, v ktorom sa rozhodnutie o zamietnutí návrhu stalo právoplatným, alebo sa nárok uplatňuje prostredníctvom iného zákonného prostriedku v rámci tej istej lehoty. Ak sa táto lehota nedodrží, neprijme sa žiadny návrh na predĺženie. V novom návrhu na vydanie platobného rozkazu sa musí uvádzať referenčné číslo príkazu na zamietnutie predchádzajúceho návrhu. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť samotný príkaz.

V iných prípadoch môže byť rozhodnutie v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu predmetom odvolania, ak zákon o konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo Občiansky súdny poriadok umožňujú odvolanie.

Neexistuje právo na podanie odvolania proti platobnému rozkazu, ale odporca môže podať odpor, ako sa opisuje v oddiele 1.6.

Keďže právoplatný platobný rozkaz má rovnaký účinok ako rozsudok, návrh na jeho preskúmanie možno podať v súlade s pravidlami stanovenými v Občianskom súdnom poriadku. Preskúmanie patrí do príslušnosti súdu, ktorý by mal právomoc ako súd prvého stupňa, ak by sa konanie postúpilo na riadne občianske súdne konanie ako dôsledok odporu. Ak sa podá návrh na preskúmanie, súd dostane písomnosti k veci v papierovej podobe od občianskoprávneho notára alebo ich dostane elektronicky zo systému MOKK.

Proti právoplatnému platobnému rozkazu nemožno podať návrh na preskúmanie.

1.6 Podanie odporu

Odporca môže podať odpor proti platobnému rozkazu pred občianskoprávnym notárom do 15 dní od jeho doručenia. Návrhy podané odporcom len na účely odkladu platby alebo platby v splátkach sa nepovažujú za napadnutie platobného rozkazu. Tieto návrhy možno predložiť iba v lehote stanovenej na podanie odporu. Ak odporca v odpore uvedie, že uplatňovaný nárok bol vyplatený ešte pred doručením platobného rozkazu, občianskoprávny notár vyzve navrhovateľa v rámci doručenia oznámenia o odpore, aby do 15 dní uviedol, či nárok stále existuje. Ak existuje doklad o platbe alebo platobná transakcia má jedinečný identifikátor, odporca musí v odpore uviesť číslo a dátum dokladu alebo údaje identifikujúce transakciu (identifikátor transakcie, platca atď.) a dátum transakcie. Ak navrhovateľ prijme odpor odporcu alebo neposkytne odpoveď, občianskoprávny notár ukončí konanie. Ak navrhovateľ napadne odpor odporcu, konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa postúpi na riadne občianske súdne konanie. Ak na základe odporu odporcu navrhovateľ zníži nárok, ktorý sa uplatňuje prostredníctvom konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu, súd sa bude zaoberať zníženým nárokom v občianskom súdnom konaní. Treba poznamenať, že platobný rozkaz sa nepovažuje za napadnutý, ak odporca uvedie, že po prijatí platobného rozkazu uplatňovaný nárok uhradil. V tomto prípade sa platobný rozkaz stáva právoplatným v deň nasledujúci po poslednom dni lehoty stanovenej na podanie odporu. Ak odporca nedostal platobný rozkaz (bol vrátený ako „neprevzatý“) a z tohto dôvodu sa platobný rozkaz musí považovať za doručený, odporca môže podať odpor do 15 dní od doručenia dokumentu, ktorým sa vykonáva rozhodnutie. Podmienkou je, že odporca musí pri podaní odporu uhradiť súdnemu úradníkovi trovy, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom a ktoré navrhovateľ vopred uhradil, a musí takisto poskytnúť listinné dôkazy o tejto skutočnosti občianskoprávnemu notárovi.

1.7 Účinok podania odporu

V dôsledku podania odporu v lehote sa časť konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorej sa týka odpor, postúpi na riadne občianske súdne konanie.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak platobný rozkaz nie je napadnutý odporom v rámci lehoty, bude mať rovnaký účinok ako právoplatný rozsudok súdu.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Ak platobný rozkaz nie je napadnutý odporom v rámci lehoty, bude mať rovnaký účinok ako právoplatný rozsudok súdu. Občianskoprávny notár následne vydá odpis platobného rozkazu s doložkou, ktorá mu dáva právny účinok, a doručí ho navrhovateľovi.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Rozhodnutie je právoplatné. Ak však odporca nedostal platobný rozkaz a z tohto dôvodu sa považoval za doručený podľa zákona, odporca môže podať odpor do 15 dní od doručenia dokumentu, ktorým sa vykonáva rozhodnutie.

Existuje možnosť požiadať o preskúmanie právoplatného platobného rozkazu v súlade s pravidlami stanovenými v Občianskom súdnom poriadku, ako je opísané vyššie v oddiele 1.5.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Maltské právo umožňuje osobitné konanie týkajúce sa pohľadávok bez námietok podľa časti 166A kap. 12 maltského zákonníka (zákonník o sústave súdov a občianskom súdnom konaní).

1.1 Rozsah konania

Tento postup sa môže použiť pri konaniach, pri ktorých dlh neprekračuje výšku 25 000 EUR.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Oprávnené pohľadávky sú pohľadávky na zaplatenie dlhov, ktoré sú určité, likvidné a splatné a ktorých súčasťou nie je vykonanie žiadnej činnosti, pričom ich uvedená výška neprekračuje 25 000 EUR. Ak dlh nie je likvidný, veriteľ môže postupovať podľa tohto oddielu vtedy, ak svoju pohľadávku obmedzí na výšku neprekračujúcu 25 000 EUR a výslovne sa zriekne každej časti pohľadávky, ktorá môže prekročiť túto sumu pri jej splácaní.

Veriteľ môže postupovať podľa tohto oddielu iba vtedy, ak je dlžník prítomný na Malte a nejde o maloleté dieťa ani o osobu nespôsobilú podľa zákona a ak nejde o dlh z dedičstva bez dedičov.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Áno, horná hranica je 25 000 EUR.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie tohto postupu je nepovinné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie, tento postup sa môže použiť len vtedy, ak je dlžník prítomný na Malte.

1.2 Príslušný súd

Príslušným súdom pre tento postup je magistrátny súd na Malte alebo na ostrove Gozo (súd s nižšou právomocou), podľa príslušnej veci.

1.3 Formálne požiadavky

Veriteľ podá právny podnet, ktorého obsah musí byť potvrdený prísažným vyhlásením veriteľa. Ten sa doručí dlžníkovi, pričom musí obsahovať jednoznačné odôvodnenie pohľadávky, dôvody, pre ktoré by sa mala pohľadávka potvrdiť, a skutočnosti na podporu pohľadávky, bez ktorých by bola pohľadávka vyhlásená za neplatnú. Ak má byť právny podnet platný, musí obsahovať aj oznámenie dlžníkovi, že ak sa do tridsiatich dní od doručenia k uvedenému právnemu podnetu nevyjadrí predložením zaevidovaného oznámenia, ktorým sa pohľadávka vyvracia, právny podnet bude predstavovať zákonný nárok.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistujú žiadne normalizované formuláre. Na začiatok právneho podnetu je však povinné vložiť tieto slová:

„Tento právny podnet sa odosiela podľa článku 166A kapitoly 12 a ak sa k nemu do tridsiatich (30) dní nevyjadríte, bude sa považovať za zákonný nárok. Preto je vo vašom záujme bezodkladne sa obrátiť na advokáta alebo právneho zástupcu.“

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Áno, právny podnet musí podpísať advokát. Dlžník, ktorý sa chce vyjadriť k uvedenému právnemu podnetu s cieľom vyvrátiť pohľadávku, však nemusí byť zastupovaný advokátom ani právnym zástupcom.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Odôvodnenie pohľadávky musí byť podrobné. Právny podnet musí obsahovať odôvodnenie pohľadávky, dôvody, pre ktoré by sa mala pohľadávka potvrdiť, a skutočnosti na podporu pohľadávky, bez ktorých by bola pohľadávka vyhlásená za neplatnú.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Nie, v práve sa nevyžaduje predloženie písomných dôkazov týkajúcich sa predmetnej pohľadávky. Vyžaduje sa však predloženie prísažného vyhlásenia o skutočnostiach, na ktorých sa pohľadávka zakladá.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Tento procesný platobný rozkaz sa nevydáva na základe návrhu, ale právneho podnetu. Súd preto nemôže zamietnuť pohľadávku, ak voči nej dlžník nenamieta. Ak dlžník voči pohľadávke namieta, veriteľ nebude môcť získať dlžnú sumu na základe platobného rozkazu, a preto bude musieť podať žalobu. Je potrebné poznamenať, že ak dlžník voči pohľadávke náležite namieta, platobný rozkaz sa nemôže voči dlžníkovi znovu použiť pri rovnakej pohľadávke, aká je obsahom právneho podnetu, ktorý bol dlžníkovi doručený.

1.5 Odvolanie

V tomto postupe nie je možné odvolanie. Ak dlžník voči požiadavke namieta, veriteľ musí podať žalobu. Ak však dlžník nepodá do tridsiatich dní od doručenia platobného rozkazu (právneho podnetu) námietku, tento rozkaz sa považuje za zákonný nárok. V tejto fáze môže dlžník podať námietku voči zákonnému nároku do dvadsiatich dní od prvého doručenia zákonného nároku alebo ďalšieho súdneho aktu. Tento zákonný nárok sa zruší a vyhlási za neplatný, ak sa súd presvedčí, že:

i) dlžník o uvedenom právnom podnete nevedel, lebo nebol riadne informovaný, alebo

ii) právny podnet neobsahuje riadne náležitosti predpísané v právnych predpisoch (uvedených vyššie).

1.6 Podanie odporu

Po prijatí právneho podnetu môže dlžník pohľadávku veriteľa odmietnuť.

1.7 Účinok podania odporu

Ak dlžník voči pohľadávke náležite namieta, veriteľ nemôže ďalej využívať tento postup. Je potrebné poznamenať, že ak dlžník voči pohľadávke náležite namieta, osobitný postup opísaný v tejto časti sa nemôže voči dlžníkovi znovu použiť pri rovnakej pohľadávke, aká je obsahom právneho podnetu, ktorý bol dlžníkovi doručený.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak neexistuje námietka, veriteľ môže tento postup využiť na získanie zákonného nároku.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Právny podnet podaný podľa tohto postupu (ktorý nebol napadnutý) musí byť zaevidovaný. Žalobca, ktorý chce zaevidovať právny podnet kvalifikovaný ako zákonný nárok, musí tajomníkovi súdu predložiť overenú kópiu právneho podnetu vrátane potvrdenia o doručení a kópiu každého vyjadrenia k nemu, ak existuje.

Po prijatí písomností uvedených v pododseku 2 musí tajomník predložené písomnosti preskúmať a overiť, či dlžník podal vyjadrenie v stanovenom čase, a ak zistí, že sú splnené podmienky na zaevidovanie právneho podnetu ako zákonného nároku, zaeviduje predložené písomnosti do registra právnych podnetov, ktoré sú zákonnými nárokmi, ktorý vedie tajomník na účely dodržania ustanovení oddielu 166A.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

V tomto postupe nie je možné podať odvolanie, ale zákonný nárok získaný na základe ustanovení tejto časti sa môže zrušiť a vyhlásiť za neplatný a neúčinný, ak podal dlžník žiadosť na magistrátny súd na Malte alebo magistrátny súd na ostrove Gozo, podľa okolností, do dvadsiatich dní od prvého doručenia vykonávacieho príkazu alebo iného súdneho aktu s takouto právomocou a súd sa presvedčil, že:

a) dlžník o uvedenom právnom podnete nevedel, lebo nebol riadne informovaný, alebo

b) právny podnet neobsahoval všetky potrebné náležitosti.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Je možné rozlišovať medzi európskym konaním o platobnom rozkaze a konaniami, ktoré sa v Holandsku vzťahujú na vymáhanie dlhov a iných pohľadávok. Viac informácií o konaniach druhého typu nájdete v časti o veciach s nízkou hodnotou sporu.

Európske konanie o platobnom rozkaze [nariadenie (ES) č. 1896/2006, ktoré nadobudlo platnosť 12. decembra 2008], ďalej len „EOP“, umožňuje vymáhať nepopreté cezhraničné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach prostredníctvom jednotného konania na základe štandardných formulárov (http://www.overheid.nl/).

Cezhraničným sporom je spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Európske konanie o platobnom rozkaze sa zaviedlo na účely uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

Nariadenie sa uplatňuje medzi všetkými krajinami EÚ s výnimkou Dánska. Holandsko prijalo zákon o vykonávaní nariadenia o EOP [Uitvoeringswet (EBB-Vo)] z 29. mája 2009 s cieľom vykonávať v Holandsku európske konanie o platobnom rozkaze.

Holandsko nemá jednotné konanie na vymáhanie nepopretých peňažných pohľadávok, ktoré nemajú cezhraničný charakter. Platobný rozkaz bol zavedením konania pred kantonálnym súdom v roku 1991 zrušený. V týchto prípadoch sa vyžaduje, aby bola strana, ktorá si uplatňuje práva proti neplatiacemu dlžníkovi, predvolaná na konanie. Pozri takisto časť „Veci s nízkou hodnotou sporu“ a „Ako mám postupovať?“

Európske konanie o platobnom rozkaze sa zaviedlo pre pohľadávky s hodnotou vyššou ako 2 000 EUR.

V konaní sa návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podáva písomne prostredníctvom štandardných formulárov. Tieto formuláre sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch na Európskom portáli elektronickej justície (https://e-justice.europa.eu) v časti Dynamické formuláre.

V Holandsku bol za súd príslušný na rozhodovanie o návrhoch v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze určený Okresný súd (Rechtbank) v Haagu. Holandsko si zvolilo, že na účely tohto konania bude prijímať iba formuláre predložené v holandskom jazyku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, si účtuje súdne poplatky. Viac informácií o aktuálnej sadzbe nájdete na webovom sídle http://www.rechtspraak.nl/.

Návrh na vydanie EOP

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva na Okresný súd v Haagu pomocou tlačiva návrhu A (https://e-justice.europa.eu).

Ak tlačivo návrhu A nie je úplné, súd použije tlačivo B, aby navrhovateľovi poskytol možnosť doplniť alebo opraviť návrh v určitej lehote.

Ak návrh spĺňa iba niektoré zo stanovených požiadaviek, súd použije tlačivo C, aby navrhovateľovi navrhol úpravu pôvodného návrhu. Navrhovateľ musí na tento návrh odpovedať v lehote určenej súdom. Ak navrhovateľ tento návrh prijme, súd vydá európsky platobný rozkaz pre tú časť návrhu, ktorá bola prijatá. Ak sa chce navrhovateľ pokúsiť vymôcť zvyšnú časť pohľadávky, môže tak urobiť podľa vnútroštátneho práva. Ak navrhovateľ neodpovie v lehote určenej súdom alebo odmietne prijať navrhnuté úpravy svojho pôvodného návrhu, súd jeho pôvodný návrh zamietne v celom rozsahu. Pokiaľ tlačivo návrhu spĺňa všetky požiadavky, súd vydá európsky platobný rozkaz obvykle do 30 dní (pomocou tlačiva E).

Odpor proti EOP

Súd upovedomí odporcu o európskom platobnom rozkaze jeho zaslaním prostredníctvom doporučenej zásielky s doručenkou alebo prostredníctvom oznámenia od exekútora. Odporca sa upovedomí o tom, že má k dispozícii tieto možnosti:

• zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v platobnom rozkaze alebo
• do 30 dní od doručenia alebo oznámenia platobného rozkazu odporcovi podať odpor pomocou štandardného tlačiva F.

Ak sa podá odpor, európske konanie o platobnom rozkaze sa ukončí. Ďalej sa procesne postupuje v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho procesného práva (pozri aj bod 1.7). Ak odporca nepodá odpor v stanovenej lehote, súd pôvodu vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný (pomocou štandardného tlačiva G) a toto vyhlásenie zašle navrhovateľovi.

Platobný rozkaz, ktorý bol vyhlásený za vykonateľný v členskom štáte pôvodu, sa uzná v každom členskom štáte a možno ho v každom členskom štáte vykonať bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti.

1.1 Rozsah konania

Európsky platobný rozkaz je možné nariadiť vo vzťahu k peňažným pohľadávkam v občianskych a obchodných veciach, ktoré sú splatné a ktoré majú charakter „cezhraničných pohľadávok“ (pozri aj bod 1.1.1). Cezhraničný charakter pohľadávky je daný, ak majú veriteľ a dlžník bydlisko v rôznych členských štátoch EÚ.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Z hmotnoprávneho hľadiska je európsky platobný rozkaz obmedzený na občianske a obchodné veci. Z rozsahu európskeho platobného rozkazu sú vylúčené tieto oblasti:

• daňové veci,
• colné veci,
• správne veci,
• veci týkajúce sa zodpovednosti štátu,
• veci v oblasti konkurzného práva, práva upravujúceho majetok manželov, dedičského práva a práva sociálneho zabezpečenia, a
• veci týkajúce sa mimozmluvných záväzkov (osobitne na základe protiprávnych činov), pokiaľ neboli predmetom dohody medzi stranami, alebo nedošlo k uznaniu dlhu, alebo sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Neexistuje horná hranica v európskom konaní o platobnom rozkaze ani vo vnútroštátnych konaniach na vymáhanie pohľadávok.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie európskeho konania o platobnom rozkaze je dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Ak sa má rozsudok vykonať v krajine mimo EÚ, otázka, či je možné vykonať konanie o platobnom rozkaze, a ak áno, či je možné európsky platobný rozkaz vykonať, bude závisieť od medzinárodného práva súkromného tejto krajiny. V mnohých prípadoch bude potrebný exekučný príkaz (exequatur).

1.2 Príslušný súd

V Holandsku bol za súd príslušný na rozhodovanie o návrhoch v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze určený Okresný súd v Haagu. Holandsko si zvolilo, že na účely tohto konania bude prijímať iba formuláre predložené v holandskom jazyku. Pri podaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu sa od navrhovateľa vyžaduje zaplatenie súdneho poplatku. Viac informácií o aktuálnej sadzbe nájdete na webovom sídle http://www.rechtspraak.nl/.

1.3 Formálne požiadavky

Európsky platobný rozkaz sa musí vydať čo najrýchlejšie a v každom prípade do 30 dní od podania návrhu.

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva pomocou štandardného tlačiva A (https://e-justice.europa.eu). Holandsko si zvolilo, že bude prijímať iba formuláre predložené v holandskom jazyku.

Tlačivo návrhu možno podať v papierovej podobe alebo pomocou akýchkoľvek iných komunikačných prostriedkov, ktoré súd prijíma.

Na základe článku 7 ods. 2 nariadenia o EOP musí návrh obsahovať:

a) údaje o stranách a súde, na ktorý sa návrh podáva;

b) výšku pohľadávky;

c) ak sa požadujú úroky, úrokovú sadzbu a čas, za ktorý sa úrok požaduje;

d) predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky;

e) označenie dôkazov;

f) odôvodnenie právomoci súdu/súdov; a

g) cezhraničný charakter sporu.

V európskom konaní o platobnom rozkaze musí navrhovateľ vyhlásiť, že tlačivo A vypĺňal pravdivo a v dobrej viere. Európsky platobný rozkaz sa vydá výlučne na základe informácií poskytnutých navrhovateľom a súd neskúma ich pravdivosť.

Európsky platobný rozkaz sa odporcovi zasiela prostredníctvom doporučenej zásielky s doručenkou alebo prostredníctvom oznámenia od exekútora. Vrátenie doručenky do podateľne súdu umožňuje súdu zistiť, či je možné európsky platobný rozkaz vyhlásiť za predbežne vykonateľný. Ak sa platobný rozkaz doručuje prostredníctvom oznámenia od exekútora, súd touto úlohou poverí exekútora.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Áno, v európskom konaní o platobnom rozkaze je použitie štandardného formulára povinné. Ten si možno stiahnuť na webovom sídle https://e-justice.europa.eu.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, v európskom konaní o platobnom rozkaze zastúpenie advokátom nie je povinné a strany sa nemusia zúčastniť na súdnom pojednávaní. V prípade konania na vymáhanie dlhov v rámci Holandska závisí otázka, či sa zastúpenie advokátom vyžaduje, od charakteru konania a výšky pohľadávky. Pozri aj časť „Veci s nízkou hodnotou sporu“ a „Začatie konania na súde“.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Dôvod nároku vrátane označenia dôkazov, na ktorých je nárok založený, sa musia uviesť v štandardnom tlačive A v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze, ale nevyžaduje sa podrobnejší opis.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

V rámci európskeho konania o platobnom rozkaze sa v zásade nevyžaduje uvádzať podrobnejšie odôvodnenie nároku. Dostupné dôkazy by sa mali označiť na tlačive A.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak nie sú splnené stanovené požiadavky, návrh sa zamietne. Ak návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu spĺňa iba niektoré zo stanovených podmienok, navrhovateľovi sa poskytne možnosť doplniť alebo opraviť ho alebo prijať úpravy navrhnuté súdom. Ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď späť v lehote určenej súdom alebo odmietne prijať návrh súdu, návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa zamietne v celom rozsahu. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustné odvolanie. Navrhovateľ však stále môže uplatniť svoj nárok podaním ďalšieho návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo využitím iného konania ustanoveného právnymi predpismi členského štátu.

1.5 Odvolanie

V tomto prípade nie je prípustné odvolanie. Odporca však má možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutia. Viac informácií nájdete v bode 1.8. V prípade konania v rámci Holandska je odvolanie v zásade prípustné.

1.6 Podanie odporu

Odporca môže podať odpor do 30 dní od doručenia oznámenia o platobnom rozkaze. Odpor musí podať pomocou štandardného tlačiva F (https://e-justice.europa.eu) a vyžaduje sa od neho iba napadnutie nároku. Žiadne ďalšie odôvodnenie sa nevyžaduje.

1.7 Účinok podania odporu

Ak odporca podá odpor v stanovenej lehote (do 30 dní) pomocou štandardného tlačiva F, európske konanie o platobnom rozkaze sa ukončí. Procesný postup následne pokračuje bežným konaním vo veci samej, pokiaľ navrhovateľ nenamieta proti pokračovaniu v bežnom občianskom konaní pomocou prílohy k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Navrhovateľ tak môže urobiť aj neskôr, no musí tak urobiť pred vydaním platobného rozkazu (článok 7 ods. 4 nariadenia o EOP).

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak odporca nepodá odpor v lehote 30‑ dní, súd z vlastnej iniciatívy pomocou štandardného tlačiva G vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný a navrhovateľovi odošle vykonateľný európsky platobný rozkaz. Európsky platobný rozkaz, ktorý bol vyhlásený za vykonateľný, sa považuje za vykonateľný v ktoromkoľvek členskom štáte bez toho, aby bolo potrebné vyhlásiť jeho vykonateľnosť. V článku 9 vykonávacieho zákona k nariadeniu o EOP sa stanovuje možnosť, aby odporca podal návrh na jeho preskúmanie (pozri aj bod 1.8.2).

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Výkon európskeho platobného rozkazu sa spravuje vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu výkonu, pokiaľ sa v nariadení o EOP nestanovuje inak. Kópia európskeho platobného rozkazu, ktorý bol vyhlásený za vykonateľný súdom v členskom štáte pôvodu, sa musí poskytnúť súdu alebo orgánu presadzovania. Tento dokument musí spĺňať podmienky, ktoré sú nevyhnutné na overenie jeho pravosti. Takisto sa musí poskytnúť preklad európskeho platobného rozkazu do holandčiny.

Počas vykonávacej fázy je možné výkon európskeho platobného rozkazu zamietnuť iba na návrh odporcu. Takéto zamietnutie je možné, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný s predchádzajúcim rozhodnutím alebo platobným rozkazom, ktorý bol vydaný skôr v nejakom členskom štáte alebo tretej krajine. Toto predchádzajúce rozhodnutie (alebo platobný rozkaz) sa musí týkať rovnakého predmetu a musí spĺňať nevyhnutné podmienky v členskom štáte výkonu a v členskom štáte pôvodu nemohlo byť možné namietať nezlučiteľnosť ako námietku v súdnom konaní.

Výkon sa zamietne, ak odporca už zaplatil sumu priznanú európskym platobným rozkazom. V nijakom prípade súd nepreskúmava európsky platobný rozkaz vo veci samej.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Európsky platobný rozkaz je konečný, pokiaľ odporca nepodá opravný prostriedok.

Táto možnosť je stanovená v článku 9 vykonávacieho zákona k nariadeniu o EOP. To znamená, že odporca môže za určitých okolností podať na súd členského štátu pôvodu opravný prostriedok vo vzťahu k európskemu platobnému rozkazu dokonca aj po uplynutí 30‑dňovej lehoty na podanie odporu. Tento opravný prostriedok sa musí podať do štyroch týždňov od oznámenia európskeho platobného rozkazu odporcovi, od pominutia mimoriadnych okolností, ktoré mu bránili v tom, aby podal odpor, alebo odkedy sa odporca dozvedel, že európsky platobný rozkaz bol vydaný zjavne protiprávnym spôsobom.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

1.1 Rozsah konania

Do rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku je zahrnuté vyskúšané a overené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnverfahren) pre peňažné nároky. Väčšina peňažných nárokov v Rakúsku sa spracúva online v zjednodušenom, zrýchlenom konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa obmedzuje na iné peňažné nároky než tie, o ktorých sa musí rozhodnúť v osobitnom druhu „nesporového“ konania (Ausserstreitverfahren). Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je v súlade so zásadou, na ktorej je založené nesporové konanie, podľa ktorej sa požaduje, aby súd objasnil všetky skutočnosti relevantné pre svoje rozhodnutie z úradnej moci, t. j. bez návrhu účastníka konania. Keďže osobitné procedurálne požiadavky sa vzťahujú aj na veci súvisiace s právom sociálneho zabezpečenia a žalobami založenými na šekoch alebo zmenkách, nie je možné ich uplatniť v rámci konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo obmedzené na výšku sporu do 75 000 EUR od 1. júla 2009. Nároky s vyššou hodnotou sporu než uvedený limit sa musia uplatniť v rámci „riadneho“ občianskeho súdneho konania vo forme predbežnej žaloby.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu je v Rakúsku povinné pre nároky do limitu uvedeného vyššie.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Rakúske konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je možné použiť, ak má odporca bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu alebo sídlo v zahraničí. Takéto spory sa musia urovnať v rámci „riadneho“ občianskeho súdneho konania. V závislosti od nároku príslušný súd buď požiada odporcu, aby predložil vyjadrenie do štyroch týždňov, alebo stanoví dátum pojednávania.

Peňažné nároky voči odporcom s bydliskom v inom členskom štáte je prípadne možné uplatniť v rámci konania o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

1.2 Príslušný súd

Peňažné nároky na zaplatenie sumy do 15 000 EUR (od 1. januára 2013) sa musia podať na okresnom súde (Bezirksgericht). Nároky s hodnotou vyššou ako 15 000 EUR sa musia podať na prvostupňovom súde, pokiaľ nepatria do osobitnej právomoci okresných súdov.

Príslušnosť podľa rakúskeho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa upravuje všeobecnými predpismi, t. j. neexistujú predpisy o osobitnej právomoci. Pozri informačný prehľad „Právomoc súdov“ pre informácie o rakúskych predpisoch o právomoci. Informácie o tom, ktorý súd má príslušnosť pre osobitné občianskoprávne veci, je možné nájsť na webovej stránke rakúskeho spolkového ministerstva spravodlivosti v časti „Elektronická verejná správa“ („Gerichtssuche“).

Viedenský Okresný súd pre obchodné záležitosti (Bezirksgericht für Handelssachen) má výlučnú príslušnosť v Rakúsku pre konania o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Peňažné nároky sa musia uplatniť použitím štandardného formulára. V Rakúsku sa používajú odlišné formuláre na konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu v závislosti od toho, či sa peňažný nárok uplatňuje v rámci „riadneho“ konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu, konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom pracovného súdu alebo v rámci konania o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Formuláre sú dostupné na stiahnutie na webovej stránke spolkového ministerstva spravodlivosti v časti „Bürgerservice“ alebo je možné ich vyplniť online.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Navrhovatelia navrhujúci vydanie platobných rozkazov pre hodnoty sporu presahujúce 5 000 EUR musia mať právne zastúpenie. Neplatí to vo veciach, ktoré musia byť podľa zákona pojednávané na okresnom súde, bez ohľadu na hodnotu sporu (t. j. súde s vecnou príslušnosťou). V takých prípadoch je právne zastupovanie „relatívnou“ požiadavkou, t. j. účastníci konania môžu vystupovať vo vlastnom mene, ale ak si želajú byť zastúpení, musia byť zastúpení advokátom.

Neexistuje požiadavka na právne zastupovanie v rámci konania o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Požiadavky upravujúce obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu sa v zásade neodlišujú od požiadaviek upravujúcich žaloby podané v rámci „riadneho“ postupu. Navrhovatelia však nemusia uvádzať právne dôvody, na ktorých sa zakladá nárok v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Okolnosti uvedené na podporu peňažného nároku však musia byť dostatočne podrobne opísané na určenie nároku a odvodenie konkrétnej pohľadávky (t. j. návrh musí byť „presvedčivý“).

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu v Rakúsku je konanie, v rámci ktorého nie je povinnosť predložiť dôkazy. Preto nie je potrebné predložiť žiadne dokumenty na podporu nároku na účely návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navrhovateľom, ktorí dosiahnu alebo sa snažia dosiahnuť vydanie platobného rozkazu podvodne, uvedením nepravdivých alebo neúplných informácií v žiadosti, bude uložená pokuta podľa rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd vykonáva len súhrnné hodnotenie návrhu. Nekontroluje, či je obsah správny; posudzuje len skutkovú podstatu nároku (t. j. či je nárok „presvedčivý“). Ak návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa požiadavky z hľadiska formy a obsahu (t. j. obsahuje konkrétnu pohľadávku, uvádza skutočnosti, z ktorých je možné pohľadávku odvodiť, zahŕňa dôkazy a údaje o právomoci a umožňuje identifikovať nárok), súd vydá platobný rozkaz. V rakúskom Občianskom súdnom poriadku sa nenachádza ustanovenie na zamietnutie návrhu na vydanie platobného rozkazu z formálnych dôvodov. Ak sa súd domnieva, že požiadavky na vydanie platobného rozkazu neboli splnené, ihneď začne „riadne“ konanie; nezamietne návrh. V prípade určitých formálnych nedostatkov však súd môže najskôr začať opravné konanie tým, že vyzve navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu.

1.5 Odvolanie

Keďže v rakúskom Občianskom súdnom poriadku sa neustanovuje zamietnutie návrhov na vydanie platobného rozkazu a automaticky sa presúvajú na „riadne“ konanie, nie je potrebné právo na odvolanie.

1.6 Podanie odporu

Lehota na námietky proti platobnému rozkazu sú štyri týždne, začínajúc dňom doručenia písomného vyhotovenia platobného rozkazu odporcovi. Súd nemôže predĺžiť alebo skrátiť túto lehotu.

Námietky proti platobnému rozkazu vydanému prvostupňovým súdom (vo veciach s hodnotou sporu od 15 000 EUR do 75 000 EUR) musia byť vo forme vyjadrenia. To znamená, že námietka musí obsahovať konkrétnu pohľadávku a opis skutočností a okolností na podporu námietky spolu s dôkazmi na podporu tvrdení odporcu. Právne zastupovanie je povinné na účely podania námietok na súde.

Právne zastupovanie nie je povinné na účely podania námietky v konaní na okresnom súde (t. j. pre hodnoty sporu do 15 000 EUR, alebo ak má súd vecnú príslušnosť, do 75 000 EUR). Pri písomných námietkach v takýchto konaniach stačí, keď odporca zašle súdu, ktorý vydal platobný rozkaz, list so svojím podpisom, v ktorom uvedie, že má v úmysle podať námietku proti platobnému rozkazu. Nepožaduje sa, tak ako v konaniach na prvostupňovom súde, aby odporca odôvodnil svoju námietku. Odporca môže tiež podať námietku ústne so zaznamenaním na súde, ktorý vydal platobný rozkaz, alebo na okresnom súde, v ktorého správnom obvode má bydlisko.

1.7 Účinok podania odporu

Ak odporca podá námietku načas, platobný rozkaz sa zruší a súd automaticky presunie nárok na „riadne“ konanie a pojednávanie o tvrdeniach v nároku a námietkach proti nim.

1.8 Účinok nepodania odporu

Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu v Rakúsku je jednofázové konanie. Ak odporca nenamieta proti platobnému rozkazu alebo tak neurobí načas, automaticky sa stáva vykonateľným bez potreby ďalšieho návrhu navrhovateľa. V právnych predpisoch teda neexistuje ustanovenie o rozhodnutí druhého súdu.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Súd potvrdzuje z úradnej moci, že platobný rozkaz je vykonateľný. Navrhovateľ môže použiť overené vyhotovenie platobného rozkazu na začatie vykonávacieho konania proti odporcovi.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Platobné rozkazy vydané v rámci rakúskeho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu je možné napadnúť len podaním námietky. Odporca nemá iné práva na odvolanie. Navrhovateľ a odporca môžu napadnúť rozhodnutie o trovách obsiahnuté v platobnom rozkaze do 14 dní od doručenia v rámci odvolania voči trovám konania (Kostenrekurs). Odporca môže kedykoľvek namietať závažné nezrovnalosti pri doručení platobného rozkazu, požadovaním zrušenia potvrdenia o vykonateľnosti. Odporcovia, ktorým neodvratné a nepredvídateľné udalosti bránili v podaní námietky načas, môžu do 14 dní od odstránenia prekážky, pre ktorú zmeškali lehotu na podanie námietky, požiadať o obnovu predchádzajúceho stavu vecí.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Súd vydá platobný rozkaz, ak si navrhovateľ uplatňuje peňažnú pohľadávku alebo pohľadávku na iné, náhradné, plnenie.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Platobný rozkaz možno vydať bez ohľadu na výšku pohľadávky.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie tohto konania je dobrovoľné. Súd vydá platobný rozkaz na základe písomného návrhu navrhovateľa, v ktorom si uplatní svoju pohľadávku.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Konanie o platobnom rozkaze nemožno začať, pokiaľ platobný rozkaz nie je možné doručiť odporcovi v Poľsku.

1.2 Príslušný súd

Konanie o platobnom rozkaze patrí do právomoci okresných (rejonowy) a krajských (okręgowy) súdov.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje štandardný formulár.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

V konaní o platobnom rozkaze nie je zastúpenie advokátom (przymus adwokacki) povinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu by mala byť presne vymedzená pohľadávka a uvedené faktické skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu sa musia preukázať priložením týchto písomností k návrhu:

a)     úradnou listinou;

b)     faktúrou prijatou dlžníkom;

c)     žiadosťou o platbu určenou dlžníkovi a dlžníkovým písomným uznaním dlhu;

d)     žiadosťou o platbu prijatou dlžníkom, ktorú banka vrátila neuhradenú z dôvodu nedostatku prostriedkov na bankovom účte.

Súd vydá platobný rozkaz aj proti povinnému z riadne vyplnenej zmenky, šeku, záruky alebo dlhopisu, ktorých pravosť a obsah sú nepochybné.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd návrh zamietne:

1. ak súdne konanie nie je prípustné;
2. ak konanie o tej istej pohľadávke medzi tými istými stranami už začalo alebo bolo právoplatne ukončené;
3. ak niektorá zo strán nemá spôsobilosť byť stranou konania alebo ak navrhovateľ nemá aktívnu procesnú legitimáciu a nie je zastúpený zákonným zástupcom, alebo ak má zloženie riadiacich orgánov v rámci organizačnej štruktúry navrhovateľa také nedostatky, že mu znemožňujú robiť v konaní procesné úkony.

1.5 Odvolanie

Pozri odsek 1.6.

1.6 Podanie odporu

Písomný odpor treba podať na súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Odporca by mal v odpore uviesť, či platobný rozkaz napáda v celom rozsahu, alebo v určitej časti, a predložiť právne dôvody, ktoré treba predložiť pred tým, než sa v spore pristúpi k meritu veci, v opačnom prípade právo na ich uplatnenie zaniká, takisto by mal predložiť faktické skutočnosti a dôkazy. Súd nebude brať ohľad na tvrdenia a dôkazy predložené oneskorene, ibaže strana preukáže, že jej ich nepredloženie ako súčasť odporu nemožno pričítať alebo že pripustenie oneskorených tvrdení a dôkazov nespôsobí prieťahy v konaní alebo že nastali mimoriadne okolnosti.

1.7 Účinok podania odporu

Ak bol odpor podaný riadne, sudca stanoví dátum pojednávania a nariadi, aby sa odpor doručil navrhovateľovi.

1.8 Účinok nepodania odporu

Platobný rozkaz predstavuje po tom, ako bol vydaný, exekučný titul (tytuł zabezpieczenia) a možno ho vymáhať bez toho, aby bolo potrebné ho vyhlásiť za vykonateľný.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Po uplynutí lehoty na podanie odporu sa platobný rozkaz bez ďalších náležitostí stáva vykonateľným.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti platobnému rozkazu vydanému v konaní o platobnom rozkaze nie je prípustné odvolanie.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Európsky platobný rozkaz - Portugalsko

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie o vydaní platobného rozkazu sa uplatňuje na:

• finančné záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktorých hodnota nepresahuje sumu 15 000 EUR podľa článku 1 zákonného dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998,
• oneskorené platby v obchodných transakciách („transakcia medzi spoločnosťami alebo medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, ktorej účelom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb za odplatu“) bez ohľadu na ich hodnotu podľa článku 10 ods. 1 zákonného dekrétu č. 62/2013 z 10. mája 2013.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Horná hranica pre pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv je 15 000 EUR.

Pre pohľadávky vyplývajúce z obchodných transakcií horná hranica neexistuje.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno, právne predpisy týkajúce sa konania o vydaní platobného rozkazu sa uplatňujú aj na prípady, keď odporca žije mimo Portugalska.

1.2 Príslušný súd

V Portugalsku možno návrh na vydanie platobného rozkazu podať:

• v kancelárii súdu miesta plnenia záväzku [článok 8 procesných pravidiel (Regime de Procedimentos) pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998],
• v kancelárii súdu miesta bydliska dlžníka (článok 8 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998),
• v kancelárii Národného úradu pre platobné rozkazy (Balcão Nacional de Injunções) (BNI) – pozri kontaktné údaje uvedené tu.

1.3 Formálne požiadavky

• Formálne požiadavky a obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu sú uvedené v článku 10 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.
• Pokiaľ ide o formát návrhu na vydanie platobného rozkazu, podľa článku 5 ministerskej vykonávacej vyhlášky č. 220-A/2008 zo 4. mája 2008 možno návrh podať:

1. v elektronickom formáte, vyplnením a odoslaním formulára dostupného v informačnom systéme CITIUS alebo odoslaním elektronického súboru prostredníctvom systému CITIUS;

2. na papieri doručenom do kancelárie.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Áno, povinný formulár je stanovený ministerskou vykonávacou vyhláškou č. 21/2020 z 28. januára 2020. Môžete si ho stiahnuť kliknutím na tento odkaz.

Kancelárie súdov oprávnené prijímať návrhy na vydanie platobného rozkazu na papieri môžu jednotlivcom na požiadanie poskytnúť štandardný formulár.

Advokáti a právni zástupcovia majú prístup k elektronickému formuláru prostredníctvom systému CITIUS.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Zastupovanie advokátom nie je povinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu na vydanie platobného rozkazu musíte uviesť skutočnosti, na ktorých sa zakladá váš nárok, v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. d) procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Nie je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Návrh na vydanie platobného rozkazu môže byť zamietnutý z dôvodov uvedených v článku 11 ods. 1 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

1.5 Odvolanie

Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu možno podať sudcovi alebo v prípade, že súd má viacerých sudcov, službukonajúcemu sudcovi v súlade s článkom 11 ods. 2 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

1.6 Podanie odporu

Lehota na vznesenie námietky proti vydaniu platobného rozkazu je 15 dní v súlade s článkom 12 ods. 1 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

1.7 Účinok podania odporu

Ak odporca podá odpor proti rozkazu, vec sa vráti späť na bežné prejednanie vo forme osobitnej alebo riadnej určovacej žaloby v súlade s prípadmi uvedenými v článku 3 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998 a v článku 10 ods. 2 a 4 zákonného dekrétu č. 62/2013 z 10. mája 2013.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak odporca po náležitom oznámení o prijatí návrhu nepodá odpor, súdny úradník priloží k návrhu na vydanie platobného rozkazu tento text: „Tento dokument má vykonateľný účinok“ (Este documento tem força executiva), ako sa stanovuje v článku 14 ods. 1 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Po pripojení doložky vykonateľnosti súdny úradník sprístupní platobný rozkaz navrhovateľovi, pokiaľ možno elektronicky (článok 14 ods. 5 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Proti odmietnutiu vykonateľnosti možno podať odvolanie na súde v súlade s článkom 14 ods. 4 procesných pravidiel pripojených k zákonnému dekrétu č. 269/98 z 1. septembra 1998.

Uplatniteľné právne predpisy

• Zákonný dekrét č. 269/98 z 1. septembra 1998 – Konania týkajúce sa dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv – Platobný rozkaz
• Zákonný dekrét č. 62/2013 z 10. mája 2013 – Opatrenia proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
• Ministerská vykonávacia vyhláška č. 220-A/2008 zo 4. marca 2008 – Národný úrad pre platobné rozkazy
• Ministerská vykonávacia vyhláška č. 21/2020 z 28. januára 2020 – Vzor návrhu na vydanie platobného rozkazu

Poznámka:

Kontaktné miesto Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, súdy a iné subjekty a orgány nie sú viazané informáciami uvedenými v tomto texte, ktoré môžu podliehať zmenám v interpretácii podľa judikatúry. Hoci sa texty pravidelne aktualizujú, stále je potrebné si prečítať platné právne predpisy.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Konanie o platobnom rozkaze je zakotvené v článkoch 1014 až 1025 nového Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie o platobnom rozkaze sa vzťahuje na nesporné, vyrovnané a splatné pohľadávky, ktoré zodpovedajú záväzkom zaplatiť určitú peňažnú sumu na základe občianskoprávnej dohody vrátane dohôd medzi obchodníkom a zmluvným orgánom, ktoré sú stanovené v určitom dokumente alebo sú stanovené podľa zákona, nariadenia alebo iného dokumentu, ktoré strany uznali svojím podpisom alebo iným zákonom prípustným spôsobom. V rozsahu tejto časti nie sú zahrnuté pohľadávky uplatňované skupinou veriteľov v rámci konkurzného konania.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie konania o platobnom rozkaze je dobrovoľné a dotknutá strana môže podať návrh na súd podľa všeobecných ustanovení.

Konanie o platobnom rozkaze je osobitným konaním, ktoré je omnoho jednoduchšie ako konanie ustanovené na základe všeobecných právnych predpisov a ktoré veriteľovi umožňuje získať exekučný titul na základe podmienok, ktoré sa líšia od podmienok stanovených v Občianskom súdnom poriadku.

Navyše, pokiaľ je dlžníkova námietka voči platobnému rozkazu odôvodnená, súd môže veriteľov návrh zamietnuť konečným rozhodnutím.

Veriteľ môže podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov v prípade, ak súd zamietne návrh na vydanie platobného rozkazu, ak súd vydá platobný rozkaz vo vzťahu k časti nároku, a v takom prípade možno podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov na splnenie zostávajúcej časti dlhu, alebo ak bol platobný rozkaz zrušený.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno. V novom Občianskom súdnom poriadku sa v súvislosti s bydliskom dlžníka nerobí rozdiel, konanie o platobnom rozkaze sa uplatňuje bez ohľadu na to, či dlžník žije v inom členskom štáte, alebo tretej krajine.

1.2 Príslušný súd

Návrh na vydanie platobného rozkazu možno podať na súd, ktorý je príslušný rozhodovať vo veci samej na prvom stupni. Pri platobnom rozkaze súd z vlastnej iniciatívy skúma svoju príslušnosť.

Vzťahujú sa na toto konanie všeobecné ustanovenia o príslušnosti súdov (v takom prípade by sa mohol uviesť odkaz na tento dokument) alebo sa naň vzťahujú iné zásady?

Príslušnosť rozhodovať o návrhoch na vydanie platobného rozkazu sa spravuje podľa všeobecných ustanovení upravujúcich príslušnosť súdov.

Pohľadávky s určiteľnou peňažnou hodnotou do výšky 200 000 RON patria do právomoci okresných súdov. Pohľadávky s určiteľnou peňažnou hodnotou nad 200 000 RON patria do právomoci tribunálov.

Ustanovenie o právomoci v osobitnom konaní o platobných rozkazoch je doplnené všeobecnými ustanoveniami o právomoci v závislosti od hodnoty.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje typický/štandardný formulár, no veriteľ – navrhovateľ musí splniť minimálne formálne požiadavky ustanovené pre návrh, ktoré zahŕňajú určité množstvo údajov, konkrétne: meno a bydlisko veriteľa alebo prípadne obchodné meno a sídlo, meno a bydlisko dlžníka (ak je fyzickou osobou) a obchodné meno a sídlo (ak je právnickou osobou), a prípadne číslo registrácie v obchodnom registri alebo registri právnických osôb, daňové identifikačné číslo a bankový účet, dlhovanú sumu, faktické a právne dôvody záväzku zaplatiť danú sumu, referenčné obdobie, dátum splatnosti platby a iné prvky, ktoré sú potrebné na určenie nároku.

Zároveň treba k návrhu priložiť zmluvu alebo inú listinu, ktorá by preukazovala výšku dlhovanej sumy, a dôkaz o doručení platobného rozkazu dlžníkovi. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu, veriteľ musí platobný rozkaz doručiť dlžníkovi prostredníctvom exekútora alebo doporučenou zásielkou s uvedeným obsahom a potvrdením o prijatí, pričom dlžník je povinný zaplatiť dlhovanú sumu do 15 dní od prijatia oznámenia. Týmto platobným príkazom sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty.

Návrh spolu s priloženými dokumentmi sa predkladajú ako kópie v počte podľa počtu strán a jedna kópia je určená súdu.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, zastupovanie advokátom nie je povinné, ale odporúča sa.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Minimálne obsahové požiadavky podaného návrhu sú stanovené právnymi predpismi. Veriteľ – navrhovateľ musí uviesť: sumu, na ktorú si uplatňuje nárok, faktické a právne dôvody záväzku zaplatiť danú sumu a referenčné obdobie, dátum splatnosti platby a iné prvky, ktoré sú potrebné na určenie nároku.

Ak si strany nedohodli výšku úroku z omeškania, použije sa referenčná úroková sadzba stanovená Národnou bankou Rumunska. Referenčná úroková sadzba platná v prvý kalendárny deň daného polročného obdobia sa použije počas celého tohto obdobia. S nárokom sú spojené úroky a to takto:

• pre dohody uzatvorené medzi obchodníkmi – odo dňa, keď sa pohľadávka stala splatnou,
• pre dohody uzatvorené medzi obchodníkmi a zmluvným orgánom – nie je potrebné informovať dlžníka o tom, že pohľadávka je po lehote splatnosti: ak bol v dohode určený dátum splatnosti, odo dňa nasledujúceho po tomto dátume splatnosti, ak dátum splatnosti nebol určený v dohode: 30 dní po tom, ako dlžník prijal faktúru, alebo ak je to sporné, 30 dní po prijatí tovarov a služieb, alebo ak bol platobný rozkaz doručený predtým, ako boli prijaté tovary/služby, uplynutím 30-dňovej lehoty po prijatí tovarov/služieb, ak sa v právnych predpisoch alebo dohode stanovuje podstúpenie kontrolného postupu, ktorý umožní certifikáciu súladu dotknutých tovarov a služieb, a dlžník prijal faktúru alebo platobný rozkaz v deň kontroly alebo pred ním, uplynutím 30-dňovej lehoty od tohto dňa,
• v ostatných prípadoch odo dňa, keď bol dlžníkov dlh v súlade so zákonom vyhlásený za dlh po lehote splatnosti.

Veriteľ si môže uplatňovať nárok na náhradu škody pre všetky náklady, ktoré mu vznikli v spojitosti s vymáhaním pohľadávky v dôsledku toho, že si dlžník nesplnil svoje záväzky včas.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno, k návrhu treba priložiť dohodu alebo iný dokument preukazujúci dlhovanú sumu (faktúru, doklad o zaplatení, vlastnoručne vypísaný príjmový doklad a pod.). K návrhu treba priložiť dôkaz o doručení platobného rozkazu dlžníkovi, v opačnom prípade sa bude návrh považovať za neprípustný.

S cieľom rozhodnúť o nároku a v súlade s ustanoveniami o naliehavých otázkach súd predvolá strany, aby predložili vysvetlenia a vyjadrenia a aby trval na exekúcii sumy dlhovanej dlžníkom alebo aby podnietil strany k uzatvoreniu dohody o spôsobe zaplatenia. Predvolanie sa doručí dotknutej strane desať dní pred dňom pojednávania. Veriteľov návrh a listiny, ktoré spolu s ním predkladá, treba ako kópiu priložiť k predvolaniu dlžníka ako dôkaz o nároku. V predvolaní sa uvedie, že dlžník je povinný akúkoľvek námietku podať najmenej tri dni pred dňom pojednávania s tým, že ak žiadnu námietku nepodá, súd môže na základe okolností prípadu vyhodnotiť, že tým uznáva nároky veriteľa. Navrhovateľovi sa neoznamuje podanie námietky, ale o jeho obsahu sa dozvie zo spisu.

Ak veriteľ vyhlási, že prijal dlhovanú sumu, súd túto okolnosť zaznamená v konečnom rozhodnutí a konanie ukončí. Ak veriteľ a dlžník dosiahnu dohodu o splnení dlhu, súd túto skutočnosť zaznamená a urýchlene vydá rozhodnutie. Toto urýchlene vydané rozhodnutie je konečné a považuje sa za exekučný titul.

Ak súd po preverení nároku na základe podaní a vyjadrení strán zistí, že nároky veriteľa sú oprávnené, vydá platobný rozkaz, v ktorom uvedie výšku sumy, ktorú treba zaplatiť, a termín splatnosti. Ak súd po preskúmaní dôkazov zistí, že iba časť nárokov veriteľa je oprávnená, vydá platobný rozkaz iba v rozsahu tejto časti, pričom takisto určí termín splatnosti. V takom prípade môže veriteľ podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov s cieľom zaviazať dlžníka na zaplatenie zostávajúcej časti nároku. Termín splatnosti bude najmenej 10 a najviac 30 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Sudca neurčí iný termín splatnosti, pokiaľ sa na tom strany nedohodnú. Platobný rozkaz sa odovzdá prítomným stranám alebo sa každej strane čo najskôr doručí v súlade s právnymi predpismi.

Ak dlžník nenamieta proti návrhu podaním námietky, platobný rozkaz sa vydá najneskôr do 45 dní odo dňa podania návrhu. Táto lehota nezahŕňa čas potrebný na doručovanie písomností a meškanie spôsobené veriteľom, a to vrátane toho, ktoré bolo spôsobené úpravou a doplnením návrhu.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak dlžník namieta proti návrhu, súd posúdi, či je návrh oprávnený na základe dokumentov v spise a vysvetlení a vyjadrení predložených stranami. Ak je obrana dlžníka oprávnená, súd návrh veriteľa zamietne rozhodnutím. Ak si argumenty na obranu dlžníka vo veci samej vyžadujú vykonávanie ďalších dôkazov než tých, ktoré už existujú, a predmetné dôkazy by boli prípustné podľa obvyklého postupu, súd návrh veriteľa na vydanie platobného rozkazu rozhodnutím zamietne. Následne môže veriteľ podať žalobu podľa všeobecne uplatniteľných právnych predpisov.

1.5 Odvolanie

Dlžník môže podať žalobu o neplatnosť platobného rozkazu do desiatich dní odo dňa, keď mu bol platobný rozkaz odovzdaný alebo doručený. V rovnakej lehote môže takisto veriteľ podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa návrh na vydanie platobného rozkazu zamieta alebo čiastočne zamieta. Dôvodom žaloby o neplatnosť môže byť iba nesúlad s požiadavkami na vydanie platobného rozkazu a prípadne príčiny, na základe ktorých záväzok po vydaní platobného rozkazu zaniká. O žalobe o neplatnosť rozhoduje súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a to v senáte zloženom z dvoch sudcov. Žaloba o neplatnosť nemá na výkon rozhodnutia odkladný účinok. Odkladný účinok však možno priznať na žiadosť dlžníka, no iba po zložení zábezpeky, ktorej výšku stanoví súd. Ak súd žalobe o neplatnosť vyhovie v celom rozsahu alebo čiastočne, v celom rozsahu alebo čiastočne zruší platobný rozkaz a prípadne vydá konečné rozhodnutie.

Ak žalobu o neplatnosť podal veriteľ a príslušný súd jej vyhovel, súd vydá konečné rozhodnutie, ktorým zároveň vydá platobný rozkaz.

Rozhodnutie, ktorým sa žaloba o neplatnosť zamieta, je konečné.

1.6 Podanie odporu

–

1.7 Účinok podania odporu

–

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Platobný rozkaz je vykonateľný aj po napadnutí žalobou o neplatnosť a predbežne nadobúda účinok právoplatne rozhodnutej veci (res judicata) až do vydania rozhodnutia o žalobe o neplatnosť. Žaloba o neplatnosť nemá na výkon rozhodnutia odkladný účinok. Odkladný účinok však možno priznať na žiadosť dlžníka, no iba po zložení zábezpeky, ktorej výšku stanoví súd. Platobný rozkaz sa stáva konečným, ak zo strany dlžníka nebola podaná žaloba o neplatnosť alebo ak bola zamietnutá. Ak príslušný súd vyhovie žalobe o neplatnosť podanej veriteľom, vydá konečné rozhodnutie, ktorým zároveň vydá platobný rozkaz.

Dotknutá strana môže namietať proti výkonu platobného rozkazu prostredníctvom zvykového práva. Námietka môže smerovať iba proti nedostatkom v súvislosti s postupom pri výkone platobného rozkazu a príčinám, na základe ktorých zanikol záväzok, ktorý vznikol po tom, ako sa platobný rozkaz stal konečným.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Pozri odpoveď na otázku 1.8.1.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Slovinsko uznáva tieto dve konania o platobnom rozkaze:

– konanie o platobnom rozkaze, ktoré je upravené článkami 431 až 441 zákona o občianskom konaní (Zakon o pravdnem postopku, ZPP),

– postup vymáhania na základe hodnoverného dokumentu (faktúra, zmenka alebo šekový protest v prípade potreby doložený dobropismi na účel preukázania nároku, verejný dokument, výpis z účtovných záznamov overený zodpovednou osobou, overený súkromný dokument, písomný výkaz príjmov zo zamestnania) na miestnom súde v Ľubľane (Okrajno sodišče v Ljubljani), pričom súd na základe návrhu veriteľa do troch až štyroch dní vydá vykonateľný titul prostredníctvom automatizovaného postupu a na základe hodnoverného dokumentu, pričom:

1. dlžník má povinnosť zaplatiť sumu požadovanú veriteľom (platobný rozkaz alebo časť vykonateľného titulu s rozsudkom);
2. vymáhanie, ktoré sa uplatňuje na majetku dlžníka uvedenom v nároku veriteľa, je povolené za predpokladu, že dlžník proti rozhodnutiu (povoleniu na vymáhanie) do 8 dní nepodá odvolanie;
3. dlžník je povinný uhradiť trovy konania [pozri odseky 23, 40c a 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju, ZIZ)].

1.1 Rozsah konania

Konanie o platobnom rozkaze je osobitný zrýchlený postup na vykonanie splatného peňažného nároku podloženého dokumentom, ktorý má podľa zákona väčšiu dôkaznú hodnotu (hodnoverný dokument). Platobný rozkaz sa vydáva vo vnútroštátnych i cezhraničných prípadoch.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Nárok, ktorý tvorí základ pre platobný rozkaz, môže obsahovať iba peňažný záväzok (peňažný nárok). Predmetom nároku môžu byť iba nároky, ktoré predstavujú zmluvné alebo mimozmluvné záväzky a ktoré boli nominálne stanovené. Jedinou výnimkou je oznámenie o výpovedi z komerčných priestorov a o následnom vyčerpaní zásob, kde sa uplatňujú pravidlá podľa osobitného postupu pre vydanie platobného rozkazu. Táto výnimka je stanovená v článku 29 zákona o komerčných budovách a priestoroch (Zakon o poslovnih stavbah in poslovnih prostorih), v ktorom sa uvádza, že súd na základe oznámenia o výpovedi zo strany prenajímateľa a žiadosti o opustenie komerčnej budovy alebo priestorov vydá príkaz na opustenie komerčnej budovy alebo priestorov, ak z oznámenia o výpovedi alebo žiadosti a z nájomnej zmluvy alebo dôkazov uvedených v predchádzajúcom článku vyplýva, že prenajímateľ má právo vypovedať zmluvu alebo požadovať opustenie komerčnej budovy alebo priestorov.

Predmetom konaní o platobnom rozkaze môžu byť iba zmluvné nároky vyplývajúce z hodnoverného dokumentu.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Neexistuje horná hranica hodnoty nároku.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Podľa ustanovení zákona o občianskom konaní súd takisto vydá rozhodnutie o vydaní platobného rozkazu ex officio, ak žalobca v rámci žaloby nepodal návrh v tomto zmysle, ale boli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, teda žalobca podá bežnú žalobu a nenavrhne vydanie platobného rozkazu. Vydanie platobného rozkazu je preto pre súd povinné (platobný rozkaz vydáva súdny úradník) a ak boli splnené zákonom stanovené podmienky na jeho vydanie, nezávisí od nároku žalobcu.

Veriteľ sa môže rozhodnúť pre podanie žaloby na úhradu záväzku a návrh platobného rozkazu, ktorý sa vydá v súlade s článkom 431 zákona o občianskom konaní, alebo pre elektronické podanie návrhu na vymáhanie podľa článku 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov, na základe ktorého najvyšší súd vydá platobný rozkaz prostredníctvom automatizovaného postupu.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno.

1.2 Príslušný súd

V Slovinsku sa právomoc rozhodnúť o návrhu na vydanie platobného rozkazu stanovuje rovnakým spôsobom ako v prípade iných žalôb, čo znamená, že vecnú príslušnosť pre vydanie platobného rozkazu majú okresné súdy (okrožna sodišča) i miestne súdy (okrajna sodišča). Vecná príslušnosť sa stanovuje s ohľadom na hodnotu sporu (alebo s ohľadom na povahu prípadu, napr. v obchodných prípadoch). Miestne súdy majú právomoc rozhodovať v sporoch o majetkových nárokoch, keď hodnota predmetnej položky nepresahuje 20 000 EUR. Okresné súdy majú právomoc rozhodovať v sporoch o majetkových nárokoch, keď hodnota predmetnej položky presahuje 20 000 EUR. Právomoc prerokúvať prípady v oblasti obchodného práva na prvom stupni a rozhodovať o nich majú iba okresné súdy. Obchodné spory sú spory, v ktorých jedným z účastníkov občianskeho súdneho konania je právnická osoba (spoločnosť, inštitúcia, družstvo). Obchodné spory zahŕňajú aj prípady, v ktorých jedným z účastníkov konania je štát alebo iné samosprávne miestne spoločenstvo, napríklad obec.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý zo súdov s vecnou príslušnosťou je príslušný rozhodnúť o konkrétnom prípade. Vo všeobecnom pravidle týkajúcom sa miestnej príslušnosti sa stanovuje, že v prípade žaloby podanej proti fyzickej alebo právnickej osobe sa žaloba musí podať na súde pokrývajúcom oblasť, v ktorej má žalovaná strana trvalý pobyt alebo v ktorej má právnická osoba sídlo. Ak ide o žalobu proti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je štátnym príslušníkom Slovinska, všeobecnú miestnu príslušnosť má súd pokrývajúci oblasť, v ktorej má fyzická osoba pobyt v Slovinsku alebo v ktorej má právnická osoba obchodné zastúpenie. Slovinské právne predpisy obsahujú aj pravidlo o špecifickej miestnej príslušnosti, ktorá sa určuje vo vzťahu k predmetu konania a účastníkom konania.

V postupe vymáhania na základe hodnoverného dokumentu, v rámci ktorého sa takisto vydávajú platobné rozkazy, má výlučnú právomoc rozhodovať miestny súd v Ľubľane.

Viac informácií o tejto téme nájdete v odpovediach v časti Návrh na začatie konania.

1.3 Formálne požiadavky

V súlade s článkom 431 zákona o občianskom konaní platia v prípade vydania platobného rozkazu tieto podmienky: nárok sa musí týkať splatného peňažného nároku a musí existovať hodnoverný dokument, z ktorého nárok vyplýva. Žaloba alebo návrh na vydanie platobného rozkazu musí obsahovať všetky prvky, ktoré musí obsahovať každá žaloba: údaje o súde, mená a adresy trvalého alebo prechodného pobytu účastníkov konania, mená právnych zástupcov alebo splnomocnencov, konkrétny návrh s uvedením hlavného predmetu konania a vedľajších nárokov, skutočnosti na podporu návrhu žalobcu, dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti, sumu, o ktorú sa vedie spor, a podpis. K žalobe sa navyše musí priložiť hodnoverný dokument (originál alebo overená kópia).

Podmienkou vydania platobného rozkazu, ktorý je obsiahnutý vo vykonateľnom titule na základe hodnoverného dokumentu (článok 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov), je elektronické podanie návrhu na vymáhanie na základe hodnoverného dokumentu a zaplatenie súdneho poplatku, pričom návrh na vymáhanie na základe hodnoverného dokumentu musí obsahovať:

• meno veriteľa a dlžníka a ich identifikačné údaje (napríklad daňové identifikačné číslo, osobné identifikačné číslo alebo dátum narodenia);
• hodnoverný dokument;
• záväzok dlžníka;
• prostriedky a predmet exekučného konania;
• ďalšie informácie v závislosti od predmetu exekučného konania, ktoré sú potrebné na jeho realizáciu, a
• žiadosť, aby súd dlžníkovi nariadil uhradiť požadovanú sumu vrátane vzniknutých nákladov do ôsmich dní a v prípadoch súvisiacich so zmenkami a šekmi do troch dní od doručenia rozkazu.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

V súlade s článkom 431 zákona o občianskom konaní v Slovinsku neexistuje požiadavka na predloženie návrhu na vydanie platobného rozkazu na štandardizovanom formulári – žiadny taký formulár totiž neexistuje. Návrh musí obsahovať zákonom stanovené prvky uvedené v bode 1.3 (povinné prvky žaloby).

V priebehu vydávania rozhodnutia o vymáhaní na základe hodnoverného dokumentu (článok 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov) obsahujúceho platobný rozkaz musí byť návrh podaný na štandardizovanom formulári (článok 29 ods. 2 zákona o výkone a zabezpečení nárokov, pravidlá o formulároch, typoch vymáhania a priebehu automatizovaného postupu vymáhania) elektronicky (https://evlozisce.sodisce.si/esodstvo/index.html) alebo písomne.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Neexistuje požiadavka, aby účastníkov v konaniach o vydaní platobného rozkazu zastupoval advokát (rovnako sa to nevyžaduje v konaniach podľa článku 431 zákona o občianskom konaní ani podľa článku 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Podľa článku 431 zákona o občianskom konaní musí žaloba na úhradu záväzku obsahovať informáciu o základe a výške dlhu a dôkaz, ktorý umožní stanoviť pravdivosť uvedených nárokov. Takisto je potrebné uviesť sumu a menu, ako aj dátum splatnosti peňažného nároku. Ak sa nárokuje úrok, aj tento úrok musí byť presne stanovený (úroková miera a obdobie, ktorého sa nárok týka). Dátum splatnosti nároku musí byť zrejmý z hodnoverného dokumentu.

V prípade vymáhania na základe hodnoverného dokumentu nárok nie je potrebné ďalej odôvodňovať – informácia o hodnovernom dokumente je postačujúca (článok 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno, k žalobe alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu sa musí priložiť originál alebo overená kópia hodnoverného dokumentu. V obchodnom spore nie je nutné priložiť k žalobe alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu originál ani overenú kópiu hodnoverného dokumentu. Stačí, aby kópiu tohto dokumentu overil poverený orgán právnickej osoby.

Hodnoverný dokument je dokument, ktorý nemá kvalitu exekučného titulu, ale vyjadruje vysokú mieru pravdepodobnosti, že existuje nárok. Dokument je hodnoverný, ak sa ako taký stanoví podľa zákona o občianskom konaní alebo iného zákona. Hodnoverné dokumenty podľa zákona o občianskom konaní sú: verejné dokumenty, súkromné dokumenty, na ktorých je podpis dlžníka overený orgánom oprávneným na overovanie, zmenky a šeky spolu s námietkou a dobropismi, ak sú potrebné na posúdenie vzniku nároku, výpisy z overených účtovných kníh, faktúry a dokumenty, ktoré majú charakter verejného dokumentu podľa osobitných predpisov. Hodnoverným dokumentom môže byť aj zahraničný dokument, ktorý spĺňa podmienky pre použitie v Slovinsku.

Výnimka: súd vydá platobný rozkaz proti žalovanej strane bez predloženia hodnoverného dokumentu v prípade, že nárok sa vzťahuje na splatný peňažný nárok, ktorý nepresahuje 2 000 EUR, a že žaloba obsahuje informáciu o základe a výške dlhu a dôkaz, ktorý umožní stanoviť pravdivosť uvedených nárokov. Táto výnimka sa nevzťahuje na obchodné spory (článok 494 zákona o občianskom konaní).

V postupe vymáhania na základe hodnoverného dokumentu, v rámci ktorého je vydaný platobný rozkaz, nie je v podstate možné hodnoverný dokument predložiť (pretože informačný systém to neumožňuje); vyhlásenie o hodnovernom dokumente je však postačujúce (článok 41 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd zamietne návrh na vydanie platobného rozkazu, ak nie sú splnené podmienky na jeho vydanie, teda splatný finančný nárok a existencia hodnoverného dokumentu, z ktorého nárok vyplýva.

Ak súd nezamietne návrh na vydanie platobného rozkazu, pokračuje v konaní na základe žaloby.

Miestny súd v Ľubľane zamietne návrh na vymáhanie na základe hodnoverného dokumentu v prípade, že nárok nie je splatný alebo žalovaná strana je v úpadku.

1.5 Odvolanie

Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je možné podať odvolanie a žalobca nemôže napadnúť toto rozhodnutie prostredníctvom odvolania proti rozsudku.

Opravným prostriedkom proti vydaniu platobného rozkazu, ktorý môže žalovaný využiť, je odpor. Lehota na podanie odporu je osem dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému (tri dni v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek a šekov). Odpor musí by odôvodnený, inak sa považuje za neopodstatnený. Odvolanie možno podať aj proti rozhodnutiu súdu o odpore.

Ak žalovaný napadne platobný rozkaz iba v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, toto rozhodnutie možno napadnúť len prostredníctvom odvolania proti rozhodnutiu.

Žalobca môže do ôsmich dní podať odvolanie proti rozhodnutiu miestneho súdu v Ľubľane, ktorým sa zamieta návrh na vymáhanie na základe autentického dokumentu, pričom o odvolaní rozhodne súd vyššieho stupňa v Ľubľane.

1.6 Podanie odporu

Žalovaný môže podať odpor proti nároku žalobcu. Odpor musí byť odôvodnený. Odpor musí obsahovať skutočnosti, ktoré ho podporujú a obsahujú dôkazy, inak sa považuje za nepodložený (článok 435 ods. 2 zákona o občianskom konaní). Žalovaný preto musí v odpore uviesť právne významné skutočnosti, teda skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zamietnuť nárok (ak sa preukáže, že sú pravdivé). Tvrdenia o týchto skutočnostiach musia byť konkrétne a špecifické.

Do ôsmich dní možno podať odpor proti rozhodnutiu miestneho súdu v Ľubľane, ktorým sa na základe hodnoverného dokumentu vyhovelo žiadosti o vymáhanie a vydal vykonateľný titul. Odpor musí byť odôvodnený. Odpor sa považuje za odôvodnený, ak dlžník uviedol skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zamietnuť nárok žalobcu (napríklad, že dlh bol splatený), a predložil dôkazy potvrdzujúce skutočnosti uvedené v odpore (článok 61 zákona o výkone a zabezpečení nárokov). O odpore rozhodne miestny súd v Ľubľane.

1.7 Účinok podania odporu

Ak súd neodmietne odpor žalovaného z dôvodu príliš neskorého podania alebo neúplnosti a nezákonnosti alebo ak ju nezamietne, bude pokračovať v konaní v súlade so žalobou.

V prípade, že žalovaný podá oprávnený odpor, súd vydá rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pokračuje v rozhodovaní o hlavnej otázke.

Účastníci konania môžu na prvom hlavnom pojednávaní uviesť nové skutočnosti a predložiť nové dôkazy, zatiaľ čo žalovaný môže takisto podať nové námietky v súvislosti s napadnutou časťou platobného rozkazu.

Ak miestny súd v Ľubľane vyhovie námietke proti vykonateľnému titulu na základe hodnoverného dokumentu, súd zruší tú časť vykonateľného titulu, ktorou sa povoľuje vymáhanie a vymenúva exekútor, ako aj vykonané úkony exekúcie (teda súd nezruší platobný rozkaz, ale rozhodne, či platobný rozkaz zostane účinný alebo či sa má v neskoršom rozsudku zrušiť). Následne súd pokračuje v konaní ako v prípade odporu proti platobnému rozkazu; ak nemá právomoc rozhodovať, vyhlási, že nie je príslušný rozhodnúť o prípade, a prípad postúpi príslušnému súdu. Súd pritom zohľadňuje dohodu o miestnej príslušnosti, ak ju veriteľ uviedol a spresnil vo svojom návrhu na vymáhanie alebo ak ju dlžník uviedol v odpore proti vykonateľnému titulu a predložil ju súdu. Návrh na vymáhanie na základe hodnoverného dokumentu, ktorý bol základom na vydanie zrušeného vykonateľného titulu, sa považuje za žalobu v občianskoprávnom konaní (článok 62 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

1.8 Účinok nepodania odporu

Pokiaľ protistrana nepodá odpor alebo odvolanie, rozhodnutie alebo platobný rozkaz nadobudnú právoplatnosť a vykonateľnosť.

Ak dlžník do ôsmich dní nepodá odpor proti vykonateľnému titulu na základe hodnoverného dokumentu, vykonateľný titul na základe hodnoverného dokumentu nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť (to sa týka aj platobného rozkazu) a nárok veriteľa sa vymáha na majetku dlžníka, ktorý sa uvádza v návrhu žalobcu na vymáhanie.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Žalobca musí súd výslovne požiadať o vydanie osvedčenia o vykonateľnosti. Rozhodnutie súdu je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak uplynula lehota na dobrovoľné splnenie záväzkov (článok 19 ods. 1 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

Miestny súd v Ľubľane vydá osvedčenie o právoplatnosti a vykonateľnosti vykonateľného titulu na základe hodnoverného dokumentu ex officio a odošle ho veriteľovi a (spolu s vykonateľným titulom) všetkým stranám zodpovedným za výkon rozkazu (exekútorovi, banke, zamestnávateľovi atď.).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný žiadny odpor, alebo platobný rozkaz, proti ktorému bol odpor odmietnutý alebo zamietnutý, sa stáva právoplatným a nemožno ho už napadnúť prostredníctvom odvolania.

Právoplatný platobný rozkaz možno napadnúť prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov.

Právoplatný platobný rozkaz na základe hodnoverného dokumentu obsahujúceho platobný príkaz možno napadnúť prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov (návrhy na opätovné otvorenie prípadu a kasačné opravné prostriedky, článok 10 zákona o výkone a zabezpečení nárokov).

Súvisiace odkazy

http://www.pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?sop=1998-01-2303

http://www.pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO1212

http://www.pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO320

https://www.uradni-list.si/

http://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

http://www.sodisce.si/

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Platobný rozkaz patrí medzi tzv. skrátené konania súdu. Konanie je upravené v § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Vydať platobný rozkaz možno len ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy a to na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Neexistuje.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie tohto konania je dobrovoľné, účelom je rýchle a hospodárne vybavenie veci. Vydanie platobného rozkazu nie je viazané na výslovnú žiadosť navrhovateľa, súd môže vydať platobný rozkaz aj keď navrhovateľ žiada, aby súd rozhodol rozsudkom.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

V prípade, že sa platobný rozkaz doručuje do cudziny uplatňuje európsky platobný rozkaz. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 1896/2006 z 12.decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.

1.2 Príslušný súd

Na konanie v prvom stupni je príslušný okresný súd. Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 1Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Použitie formulára v tomto konaní nie je povinné, avšak ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania platobný rozkaz na tlačive uverejnenom na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk , zároveň sú na vydanie platobného rozkazu splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

V tomto konaní zastupovanie advokátom nie je povinné.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Ide o skrátené konanie, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Vyžaduje sa teda, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené, požadované plnenie musí byť objektívnym právom dovolené.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Uplatnený nárok sa vyžaduje preukázať napr. zmluvou.  V každom prípade je potrebné doložiť k návrhu dôkazy, ktorými navrhovateľ preukazuje svoj nárok.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak súd nevydá platobný rozkaz, postupuje podľa § 168 ods. 1 CSP, t.j. postupuje sa obvyklým postupom ako pri akomkoľvek inom spore.

Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva alebo iné zmluvné dokumenty  obsahujú neprijateľné podmienky ( § 299 ods. 2 CSP).

1.5 Odvolanie

Opravný prostriedok v konaní o vydanie platobného rozkazu je odpor. Odvolanie je opravný prostriedok len proti výroku o trovách konania. Rozhoduje o ňom súd bez pojednávania.

1.6 Podanie odporu

Odpor ako opravný prostriedok sa podáva do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. Musí sa odôvodniť. Za podanie odporu ako opravného prostriedku sa platí súdny poplatok.

1.7 Účinok podania odporu

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

1.8 Účinok nepodania odporu

Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda platobný rozkaz právoplatnosť.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Je potrebné správoplatniť platobný rozkaz – opatriť ho pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti, úkon sa vykoná na súde, ktorý vydal platobný rozkaz. Následne je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Ak nebol podaný v zákonnej lehote odpor ako opravný prostriedok, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. Proti právoplatným rozhodnutiam v zmysle OSP je prípustné podať mimoriadny opravný prostriedok, avšak za predpokladu splnenia všetkých zákonných predpokladov. Možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku závisí od jednotlivých okolností a skutočností každého prípadu.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Vo Fínsku existuje osobitné konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré slúži špeciálne na vymáhanie nenapadnutých dlhov. V týchto prípadoch môže súd uložiť žalovanému zaplatiť dlh žalobcovi prostredníctvom takzvaného kontumačného rozsudku.

Žaloby možno podať aj pomocou elektronického návrhu na vydanie predvolania, ktorý sa predkladá prostredníctvom elektronického formulára na webovej lokalite fínskej súdnej správy (https://oikeus.fi/en/). Ďalšie informácie nájdete v časti „Automatické spracovanie – Fínsko“.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Tento postup možno použiť pre všetky druhy peňažných nárokov, na ktorých sa strany medzi sebou môžu zmluvne dohodnúť.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie. Neexistuje horná ani spodná hranica hodnoty nároku.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Postup je dobrovoľný.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

V zásade neexistuje žiadne pravidlo, ktoré stanovuje, že žalovaný musí žiť vo Fínsku. Na to, aby sa mohol uplatniť tento postup, však príslušným súdom musí byť fínsky súd. Podľa nariadenia Brusel I sa napríklad príslušný súd určuje podľa hlavného pravidla, že vec zahŕňajúcu požiadavku na platbu musí prejednať súd v mieste bydliska žalovaného.

1.2 Príslušný súd

Príslušným súdom v týchto veciach je všeobecný prvostupňový súd. Vo Fínsku sú tieto súdy známe ako okresné súdy (käräjäoikeus). Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že príslušným súdom je okresný súd v mieste bydliska žalovaného. Na konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa vzťahujú štandardné ustanovenia o príslušnosti (pozri časť „Právomoc – Fínsko“).

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Návrhy na vydanie predvolania sa musia podať v písomnej forme a musia obsahovať konkrétne údaje: nárok, odôvodnenie (stručné), prípadný nárok v súvislosti s trovami podania žaloby a kontaktné údaje žalobcu a žalovaného. Návrhy na vydanie predvolania musia byť podpísané.

Na vnútroštátnej úrovni neexistujú žiadne formuláre. Niektoré okresné súdy vytvorili formuláre, ale ich použitie nie je povinné.

Návrhy na priznanie nenapadnutého nároku možno podať pomocou elektronického návrhu na vydanie predvolania, ktorý sa predkladaná prostredníctvom elektronického formulára na webovej lokalite fínskej súdnej správy (https://oikeus.fi/en/).

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Žalobca ani žalovaný nemusí využiť advokáta. Využitie advokáta je však vždy povolené.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Odôvodnenie nároku je nutné uviesť tak, aby bolo možné nárok odlíšiť od iných nárokov.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Vo veciach vymáhania nenapadnutého dlhu nie sú potrebné žiadne dôkazy. Žalobca musí predložiť dostatočné dôkazy len vtedy, keď žalovaný nárok napadne.

1.4 Zamietnutie žiadosti

V praxi nie je možné vydať kontumačný rozsudok v prípade, že žalovaný rozumnými argumentmi napadne nárok uvedený v návrhu na vydanie predvolania, takže nárok už nebude nenapadnutý. Ďalšie situácie, ktoré môžu nastať, zahŕňajú zamietnutie návrhu na vydanie predvolania, k čomu väčšinou dôjde vtedy, keď dotknutý okresný súd nie je v danej veci príslušný alebo keď žalobca napriek výzve neodstráni nedostatky vo svojom návrhu na vydanie predvolania. V zásade je možné žalobu ihneď zamietnuť prostredníctvom rozsudku, ak je nárok zjavne neopodstatnený, teda nemá žiadny právny základ. Inak súd neskúma oprávnenosť nároku.

1.5 Odvolanie

Žalobca nemá možnosť odvolať sa proti zisteniu, že nárok nemožno spracovať ako nenapadnutý, ak sa žalovaný rozhodne napadnúť ho. Za týchto okolností vec prejedná okresný súd v bežnom občianskoprávnom konaní. Žalobca sa však môže odvolať proti odmietnutiu alebo zamietnutiu svojho nároku.

1.6 Podanie odporu

Táto otázka bola formulovaná s ohľadom na taký druh systému, v ktorom sa najprv vydá „kontumačný rozsudok/platobný rozkaz“ a až potom má žalovaný možnosť podať odpor. Vo Fínsku sa nárok najprv pošle žalovanému, a ak ho žalovaný nenapadne, vydá sa kontumačný rozsudok.

Okresný súd vyzve žalovaného, aby sa v určitej lehote písomne vyjadril k žalobe. Lehotu určí okresný súd, pričom zvyčajne sú to dva až tri týždne. Žalovaný musí vo vyjadrení uviesť, či chce napadnúť nárok, a ak áno, na základe akých dôvodov. Žalovaný môže vo svojom vyjadrení takisto uviesť, aké dôkazy, ak nejaké existujú, chce predložiť, a môže si uplatniť nárok na náhradu trov. Žalovaný musí uviesť aj svoje kontaktné údaje a vyjadrenie podpísať.

1.7 Účinok podania odporu

Ak žalovaný predloží svoj odpor v stanovenej lehote, nárok už nebude nenapadnutý a nebude možné vydať kontumačný rozsudok. V takom prípade sa vec automaticky postúpi do bežného občianskoprávneho konania.

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Ak žalovaný nenapadne nárok v stanovenej lehote, vydá sa kontumačný rozsudok v nárokovanej sume. Rozsudok je ihneď vykonateľný.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Žalovaný sa nemôže odvolať proti kontumačnému rozsudku na odvolacom súde (hovioikeus), ale má možnosť podať na okresný súd návrh na takzvané „opätovné preskúmanie“. Návrh na opätovné preskúmanie znamená, že vec sa vráti okresnému súdu, ktorý vydal kontumačný rozsudok, na opätovné preskúmanie. Návrhy na opätovné preskúmanie sa musia podať do 30 dní od dátumu prijatia oznámenia o kontumačnom rozsudku žalovaným. Ak žalovaný nepodá návrh na opätovné preskúmanie, kontumačný rozsudok bude platiť.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Áno, vo Švédsku môže jednotlivec podať návrh na vydanie platobného rozkazu švédskemu orgánu presadzovania práva (Kronofogdemyndigheten). Návrhy sa zasielajú na adresu:

Kronofogdens inläsningscentral (centrála pre prichádzajúcu korešpondenciu), Supro, Luleå, FE 7502, 105 81 Stockholm.

Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej lokalite švédskeho orgánu presadzovania práva vo švédčine, angličtine, fínčine, severnej saamčine, poľštine, arabčine a perzštine.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Návrh na vydanie platobného rozkazu môže súvisieť s povinnosťou odporcu zaplatiť finančný dlh. Platba dlhu musí byť omeškaná a vo veci musí byť prípustná mediácia.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie, nároky sa môžu prerokovať bez ohľadu na výšku príslušnej sumy.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Nie, návrh na vydanie platobného rozkazu nie je povinný. Namiesto toho je možné na okresnom súde (tingsrätt) podať žiadosť o predvolanie.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Pri možnosti využitia postupu s platobným rozkazom sa predpokladá, že odporca má pobyt vo Švédsku, ale na platobný rozkaz je možné podať návrh aj vtedy, ak ide o odporcu s pobytom mimo Švédska. Podľa takzvaného Nariadenia Brusel I [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach] je možné rozhodnutie po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu vymáhať aj v ostatných členských štátoch.

1.2 Príslušný súd

Návrhy sa musia podať švédskemu orgánu presadzovania práva (Kronofogdemyndigheten).

1.3 Formálne požiadavky

Návrh na vydanie platobného rozkazu musí byť písomný a podpísaný. V návrhu musí navrhovateľ uviesť svoju pohľadávku a jej odôvodnenie. Uviesť sa musí aj výška pohľadávky, dátum splatnosti a požadovaný úrok, ako aj všetky náklady, ktorých náhrada sa požaduje. V návrhu sa musia uviesť aj príslušní účastníci.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Nie. Existuje však formulár návrhuvo švédčine a angličtine, ako aj pokyny na jeho vyplnenie, a to na webovej lokalite švédskeho orgánu presadzovania práva (Kronofogdemyndigheten) (http://www.kronofogden.se/).

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, pri podávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je potrebné nechať sa zastupovať právnym zástupcom. Jednotlivec sa môže zastupovať vo veci sám, preto nie je potrebné mať žiadneho zástupcu ani poradcu.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Odôvodnenie musí byť dostatočne podrobné, aby odporca vedel, čoho sa pohľadávka týka, a mohol sa rozhodnúť, či voči nej bude namietať. V odôvodnení sa musí objektívne uviesť, čoho sa pohľadávka týka, aby sa mohlo určiť, čoho sa má týkať právoplatnosť výsledku.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Nie je potrebné predložiť písomné dôkazy.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Vo všeobecnosti platí, že správnosť pohľadávky sa skúma až po vydaní platobného rozkazu. Ak sa však predpokladá, že pohľadávka navrhovateľa je nepodložená alebo neodôvodnená, k návrhu sa musí pristupovať tak, ako keby ho odporca napadol.

Návrh možno v prípade nesprávnosti zamietnuť.

1.5 Odvolanie

Švédsky systém vychádza zo zásady, že vec sa neskúma. Ak je pohľadávka napadnutá, návrh sa nezamietne, ale predloží súdu na ďalšie konanie. Pozri otázku č. 1.6 nižšie. Preto neexistuje žiadne rozhodnutie o zamietnutí, voči ktorému by bolo potrebné sa odvolať.

V prípadoch, keď je návrh zamietnutý z dôvodov uvedených v časti 1.4, je možné sa voči rozhodnutiu o zamietnutí odvolať.

1.6 Podanie odporu

Lehota na napadnutie platobného rozkazu je uvedená v platobnom rozkaze. Lehota je zvyčajne stanovená na desať dní odo dňa vydania platobného rozkazu. Napadnutie platobného rozkazu sa musí vykonať písomne.

1.7 Účinok podania odporu

Ak odporca napadne návrh, navrhovateľ o tom bude okamžite informovaný. Ak navrhovateľ na svojej pohľadávke trvá, môže požiadať o predloženie veci okresnému súdu (tingsrätt).

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak odporca návrh urýchlene nenapadne, švédsky orgán presadzovania práva (Kronofogdemyndigheten) vydá čo najskôr rozhodnutie o návrhu.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Rozhodnutie švédskeho orgánu presadzovania práva (Kronofogdemyndigheten) je vykonateľné, pričom toto rozhodnutie vo Švédsku štandardne vykonáva švédsky orgán presadzovania práva po jeho vydaní, ak navrhovateľ výslovne v návrhu na vydanie platobného rozkazu nepožiadal o jeho nevykonávanie.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Odporca môže požiadať o opätovné otvorenie prípadu do jedného mesiaca odo dňa rozhodnutia. Vtedy sa vec postúpi okresnému súdu (tingsrätt) na ďalšie konanie.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Žiadne osobitné konanie o platobnom rozkaze v Anglicku a Walese neexistuje, existuje však konanie, na základe ktorého môže navrhovateľ získať rozsudok pre zmeškanie. V prípade cezhraničných sporov v rámci EÚ je k dispozícii európsky platobný rozkaz.

1.1 Rozsah konania

Konanie týkajúce sa rozsudku pre zmeškanie“ je súčasťou bežných občianskoprávnych súdnych konaní v Anglicku a Walese. Keď navrhovateľ vznesie nárok (pozri „Podanie na súd – Anglicko a Wales“.), žalovaný by mal odpovedať do 14 dní od prijatia oznámenia o podaní formulára na uplatnenie nároku. Ak žalovaný neodpovie na podanie nároku, navrhovateľ môže súd požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie (t. j. vydať príkaz, aby žalovaný zaplatil požadovanú sumu, pretože nebola doručená žiadna odpoveď). Navrhovateľ by tak mal urobiť čo najskôr po uplynutí 14 dní. Pokým súd nedostane žiadosť o vydanie rozsudku, žalovaný stále môže ešte odpovedať na podaný nárok. Ak súd dostane odpoveď žalovaného pred podaním žiadosti navrhovateľa, táto odpoveď bude mať prednosť dokonca aj vtedy, ak by bola podaná neskoro.

Ak navrhovateľ nepožiada o vydanie rozsudku do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty, v rámci ktorej žalovaný mal podať obhajobu, uplatnenie nároku bude „prerušené“ (t. j. zastavené alebo pozastavené) a navrhovateľ môže urobiť len jednu vec, a to podať žiadosť sudcovi, aby nariadil zrušenie prerušenia.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Rozsudok pre zmeškanie môže byť vydaný skoro vo všetkých typoch prípadov/konaní na občianskych súdoch v Anglicku a Walese. Nie sú obmedzené na peňažné a zmluvné nároky. Pokiaľ rozsudok pre zmeškanie nie je osobitne vylúčený podľa pravidiel súdu (označovaných ako občiansky súdny poriadok), navrhovateľ môže požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie v rámci akéhokoľvek občianskoprávneho konania v Anglicku a Walese okrem nároku za dodanie tovaru, keď sa dohoda riadi zákonom o spotrebiteľských úveroch z roku 1974.

Na účely získania rozsudku pre zmeškanie musí navrhovateľ predložiť dôkaz o tom, že dodržal procesné požiadavky a tiež, že žalovaný tieto procesné požiadavky nesplnil.

Vo výnimočných prípadoch časť 8 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje uskutočniť alternatívne konanie na uplatnenie nároku v prípadoch, keď navrhovateľ žiada o vydanie súdneho rozhodnutia o určitej otázke, v prípade ktorej je nepravdepodobné, že by to znamenalo zásadný skutkový spor, alebo ak je tento postup povolený v osobitných konaniach. V takejto situácii rozsudok pre zmeškanie nie je dostupný.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Výška nároku nie je obmedzená.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Ako už bolo uvedené, konanie o rozsudku pre zmeškanie je súčasťou bežného občianskeho súdneho konania. Nie je to samostatný postup, ako je známe v mnohých iných členských štátoch. Použitie konania je nepovinné v tom zmysle, že rozsudok pre zmeškanie sa automaticky nevydá na základe toho, že žalovaný v príslušnej lehote neodpovedal na žiadosť. Táto lehota je jasne uvedená vo formulári návrhu na uplatnenie nároku, ktorý sa doručí žalovanému. Na účely získania rozsudku pre zmeškanie musí navrhovateľ buď predložiť požiadavku, alebo žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navrhovateľ sa prípadne môže rozhodnúť neuplatniť nárok.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Spory medzi podnikmi alebo osobami v inom členskom štáte sa riadia rôznymi právnymi predpismi, najrelevantnejším je únijné nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, známe tiež ako bruselské nariadenie.

Európsky platobný rozkaz uľahčuje veriteľom vymáhanie nepopretých (t. j. priznaných) peňažných dlhov v cezhraničných prípadoch v Európskej únii, konanie je voliteľné k existujúcim konaniam.

1.2 Príslušný súd

Rozsudok pre zmeškanie je dostupný z krajského súdu (County Court) aj z vrchného súdu (High Court). Navrhovateľ by sa mal obrátiť na súd, na ktorom uplatnil svoj nárok. Tento súd môže potom skontrolovať, či žalovaný nepredložil potvrdenie o doručení alebo obhajobu a či uplynula lehota na podanie týchto dokumentov.

Konanie sa riadi všeobecnými pravidlami súdnej príslušnosti pre súdy v Anglicku a vo Walese (pozri stránky týkajúce sa „Jurisdikcie “ (Súdna právomoc). V stručnosti, ak je nárok v sume do 100 000 GBP (v prípadoch ujmy na zdraví je tento nárok v sume do 50 000 GBP), rozsudok by sa mal vydať na Krajskom súde, pokiaľ nie je navrhovateľovi oznámené inak. Nároky v sume do 10 000 GBP môže posudzovať Krajský súd v rámci konania o veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré umožňuje jednoduchý a neformálny spôsob riešenia sporov, často bez potreby právnika. Každý nárok nad 100 000 GBP možno uplatniť na vrchnom súde alebo na krajskom súde. Podľa povahy a zložitosti prípadu sa rozhodne, ktorý súd je príslušný.

Ďalšie informácie o procesných pravidlách v prípade rozsudkov pre zmeškanie, ktorými sa riadia tieto súdy, možno nájsť na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

1.3 Formálne požiadavky

Okrem uvedených požiadaviek, t. j. že navrhovateľ uplatnil správne postupy pri uplatnení nároku a že žalovaný v požadovanom čase neodpovedal, formálne požiadavky na získanie rozsudku pre zmeškanie závisia od typu nároku.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa uplatňuje nárok na určitú sumu, od navrhovateľa sa vyžaduje len, aby požiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Takýmito žiadosťami sa zvyčajne zaoberajú zamestnanci súdu a nie sudca. V takýchto prípadoch zamestnanci súdu overia, či žalovaný nepotvrdil doručenie alebo nepodal obhajobu, či príslušné lehoty uplynuli a či navrhovateľ poskytol súdu potrebné dôkazy.

Ak ide o nárok na nestanovenú sumu, navrhovateľ musí podať žiadosť na súd. V takýchto prípadoch sudca posúdi záležitosť. Rozhodne, či je potrebné súdne pojednávanie a čo bude navrhovateľ musieť poskytnúť, aby pomohol sudcovi rozhodnúť o výške sumy, na ktorú má navrhovateľ nárok, napr. aké dôkazy treba predložiť.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Pre oba typy nároku sa musí použiť štandardný formulár.

Ak ide o nárok na nestanovenú sumu a súd začal konanie o nároku, súd pošle navrhovateľovi formulár N205A – Oznámenie o začatí konania (stanovená suma). Tento formulár obsahuje oddiel, ktorý navrhovateľ musí vyplniť a vrátiť súdu s cieľom požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný v požadovanom čase neodpovie na uplatnenie nároku. Vo formulári sú na pomoc pri vypĺňaní uvedené pokyny.

Predtým, ako navrhovateľ vyplní formulár, by mal starostlivo zvážiť, akým spôsobom si želá, aby žalovaný zaplatil dlžnú sumu. Navrhovateľ môže chcieť, aby boli peniaze zaplatené okamžite, ale s väčšou pravdepodobnosťou ich môže získať, ak žalovanému povolí zaplatiť ich v splátkach počas určitého obdobia. Bude to závisieť od situácie žalovaného.

Ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok prostredníctvom Money Claim Online (Peňažný nárok online) žiadosť o rozsudok pre zmeškanie možno predložiť súdu online.

Ak by sa uplatňoval nárok na nestanovenú sumu, navrhovateľ by po začatí konania o nároku dostal od súdu formulár N205B – Oznámenie o začatí konania (nestanovená suma). Tento formulár obsahuje tiež oddiel, v ktorom môže navrhovateľ požiadať súd o vydanie príkazu, že žalovaný je „zodpovedný“ za nárok. Súd rozhodne o tom, akú sumu by mal žalovaný zaplatiť. Nazýva sa to „zaznamenanie rozhodnutia o sume, o ktorej rozhodne súd“.

V určitých typoch prípadov sa vyžaduje podanie žiadosti sudcovi, aby rozhodol o tom, či sa môže vydať rozsudok pre zmeškanie, a to v prípadoch, keď sa nárok doručuje žalovanému (odporcovi) v inej jurisdikcii, pričom žalovaným je štát, kráľovstvo alebo osoba alebo orgán, na ktorý sa nevzťahuje občianskoprávne konanie. Žiadosť je tiež potrebná, ak ide o nárok voči dieťaťu alebo pacientovi, alebo ak ide o nárok na základe občianskoprávneho deliktu vznesený jedným manželským partnerom proti druhému. V takýchto prípadoch by sa mal použiť formulár N244 (Application Notice) (Oznámenie o žiadosti).

Viaceré formuláre súdu vrátane N244 sú k dispozícii na webovej lokaliteministerstva spravodlivosti. Všetky formuláre sú k dispozícii na každom civilnom súde v Anglicku a Walese.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Rovnako ako pri všetkých typoch prípadov sa nepožaduje, aby sa osoba radila s advokátom, alebo aby ju advokát zastupoval. Vo všeobecnosti platí, že ak sa uplatňuje nárok na sumu nad 5 000 GBP a konkrétne, ak zahŕňa zložité problémy, odporúča sa požiadať právneho zástupcu o radu. Viac informácií o vhodnosti právneho zastúpenia sa uvádza na stránke Podanie na súd.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Keďže žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie je v Anglicku a Walese súčasťou bežných občianskoprávnych súdnych konaní, navrhovateľ bude musieť obvyklým spôsobom vzniesť nárok – pozri stránku Podanie na súd. Vo všeobecnosti musí formulár návrhu obsahovať informácie o stranách sporu, stručné údaje o nároku a, ak je to možné, vyhlásenie o výške nárokovanej sumy a či suma, ktorá sa má vrátiť, patrí do niektorého z týchto pásiem:

• do 10 000 GBP,
• viac než 10 000 GBP, nie však viac než 25 000 GBP,
• viac než 25 000 GBP.

V nárokoch za ujmu na zdraví alebo úraz by navrhovateľ mal uviesť, či očakáva získať sumu:

• do 1 000 GBP,
• viac než 1 000 GBP.

Ak navrhovateľ nevie uviesť hodnotu nároku, mal by uviesť: „Neviem povedať, akú sumu mám v úmysle získať“. Formulár na uplatnenie nároku obsahuje pokyny pre navrhovateľa a žalovaného.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Okrem formulára na uplatnenie nároku by navrhovateľ mal uviesť podrobné údaje o nároku, ktoré zahŕňajú:

• stručné uvedenie faktov,
• vyhlásenie (v prípade potreby) o tom, že navrhovateľ žiada o konkrétne typy náhrady škody,
• informácie o všetkých nárokovaných úrokoch,
• akékoľvek iné záležitosti požadované pre typ nároku, ako je stanovené v pravidlách súdu.

Ak zamestnanci súdu môžu vydať rozsudok pre zmeškanie, musia byť ubezpečení, že informácie o nároku boli doručené žalovanému; že žalovaný neodpovedal v príslušnej lehote a že žalovaný nárok neuspokojil.

Ak sú tieto požiadavky splnené, zamestnanci súdu vydajú rozsudok v prospech navrhovateľa, v ktorom sa žalovanému oznámi, koľko má zaplatiť, kedy má túto sumu zaplatiť a adresu, na ktorú by sa mali peniaze poslať. Kópia rozsudku sa zašle navrhovateľovi a žalovanému.

Ak má sudca vydať rozhodnutie, ako je uvedené vyššie, v prípade nároku na nestanovenú sumu, môže rozhodnúť aj o nutnosti pojednávania a potrebe ďalších dôkazov. Nazýva sa to vydanie príkazov. Keď sudca prijme rozhodnutie, navrhovateľovi a žalovanému sa pošle príkaz. Sudca môže vydať príkaz buď na to, aby sa nárok postúpil na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, alebo nariadi, aby sa nárok sa predložil na pojednávanie na vybavenie nároku (disposal hearing).

Na tomto pojednávaní sudca buď: poskytne podrobnejšie informácie, napríklad o potrebných dokumentoch a dôkazoch, s cieľom pomôcť sudcovi, aby mohol vydať konečné rozhodnutie o sume; alebo rozhodne o sume, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ak ide o jednoduchý prípad, ktorý si nevyžaduje zdĺhavé pojednávanie.

Závisieť to bude od pravdepodobnej výšky náhrady škody; od pravdepodobnosti, či žalovaný napadne výšku náhrady škody a či sa sudca domnieva, že v dokumentoch, ktoré boli k dispozícii na pojednávaní, existujú dostatočné dôkazy na vydanie konečného rozhodnutia.

Sudca obvykle nepoužije pojednávanie na vybavenie nároku na vydanie konečného rozhodnutia, pokiaľ žalovanému nebol doručený každý písomný dôkaz, ktorý bol predložený súdu, najmenej tri dni pred pojednávaním na vybavenie nároku.

Po pojednávaní na vybavenie nároku zamestnanci súdov popíšu, o čom sudca rozhodol v príkaze. Kópie sa pošlú navrhovateľovi a žalovanému.

Okrem uvedeného, ak žalovaný nemá bydlisko v Anglicku a Walese, súd sa musí uistiť podľa príslušných medzinárodných dohôd atď., či má právomoc pojednávať a rozhodovať o nároku; či iný súd nemá výlučnú právomoc a či tento nárok bol riadne doručený.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd zamietne požiadavku alebo žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak navrhovateľ nedodržal pravidlá súdu. Napríklad, ak informácie vo formulári na uplatnenie nároku alebo jeho doručenia nie sú v súlade s pravidlami Občianskeho súdneho poriadku, súd nevydá rozsudok pre zmeškanie. Súd zamietne aj žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak navrhovateľ neposkytne požadované dôkazy potrebné na to, aby presvedčili súd (pozri vyššie). Ak sú tieto procesné požiadavky splnené, to, či súd preskúma oprávnenosť nároku pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, závisí (ako už bolo uvedené) od toho, či sa uplatňuje nárok na stanovenú sumu alebo nie, alebo či patrí do kategórie nárokov, ktoré môže posudzovať len sudca (pozri bod 1.3).

1.5 Odvolanie

K zamietnutiu vydania rozsudku pre zmeškanie dôjde len vtedy, ak navrhovateľ nepresvedčil súd o tom, že uplatnil správne postupy. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ nemôže odvolať. Ak súd odmietne vydať rozsudok pre zmeškanie, navrhovateľ môže normálne začať odznovu podaním nového formulára na uplatnenie nároku voči žalovanému v súlade s postupmi a požiadavkami Občianskeho súdneho poriadku.

Nariadenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo nenáležite vydané, môže byť zmenené alebo zrušené na žiadosť žalovaného. Možno podať žiadosť o zmenu rozsudku pre zmeškanie (napr. zmena na nižšiu sumu, keď bola časť dlhu zaplatená pred rozsudkom) alebo zrušenie (t. j. anulovanie).

Ak má navrhovateľ dôvod sa domnievať, že informácie o nároku neboli doručené žalovanému pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, je povinný požiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný v jeho prospech.

1.6 Podanie odporu

Konanie na vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné len na základe toho, že sa žalovaný neobhajoval proti nároku alebo ho nepotvrdil v požadovanom čase (pozri vyššie). Ak sa žalovaný obhajuje proti nároku, potom prípad postupuje ako bežný obhajovaný nárok.

Ak si žalovaný želá zrušiť alebo zmeniť nariadenie rozsudku pre zmeškanie po tom, ako bol vydaný, musí bezodkladne podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu tohto rozsudku. Súd môže zmeniť alebo zrušiť rozsudok pre zmeškanie, ak je názoru, že na to existuje dostatočný dôvod, alebo že žalovaný má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu prípadu.

1.7 Účinok podania odporu

Ak žalovaný predloží obhajobu proti nároku v požadovanom čase, potom sa v prípade postupuje ako v bežnom napadnutom nároku, ako sa uvádza na stránke Podanie na súd.

Keďže systém rozsudku pre zmeškanie je súčasťou riadneho občianskoprávneho konania takýto transfer sa v Anglicku a Walese neuplatňuje. Ak bol na základe úspešného napadnutia rozsudok pre zmeškanie zrušený, prípad by sa mohol začať znovu, alebo žalovaný by mohol dostať možnosť vyjadriť sa k žalobe. K čomu dôjde, určí sudca podľa okolností prípadu.

1.8 Účinok nepodania odporu

Konanie na vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné len na základe toho, že sa žalovaný neobhajoval proti nároku alebo ho nepotvrdil v požadovanom čase. Len potom môže navrhovateľ predložiť požiadavku alebo žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Rozsudok pre zmeškanie je rozhodnutím, ktoré navrhovateľ môže vymáhať u žalovaného. Postupy, ktorými je potrebné sa riadiť na účely získania rozsudku, sú opísané v bode 1.3.4.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Ako už bolo uvedené, žalovaný môže požiadať súd, aby rozsudok pre zmeškanie zmenil alebo zrušil (t. j. aby zmenil obsah rozsudku pre zmeškanie alebo ho úplne zrušil). Toto nie je odvolanie ako také, pretože sa pojednáva o tom na tom istom súde, na ktorom by sa pojednávalo o prípade, keby sa žalovaný obhajoval proti nároku. Súd môže rozsudok pre zmeškanie zmeniť alebo zrušiť, ak je názoru, že došlo k procesnej chybe, alebo že žalovaný má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu v súvislosti s nárokom, alebo existuje náležitý dôvod na takéto konanie.

Každá strana môže podať odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení alebo odmietnutí zrušiť vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak získala povolenie buď od súdu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo od odvolacieho súdu.

Súvisiace odkazy

Ministerstvo spravodlivosti

Adresy súdov

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Severnom Írsku neexistuje osobitné konanie týkajúce sa „platobného rozkazu“. Existuje však konanie, prostredníctvom ktorého žiadateľ (alebo navrhovateľ) môže požiadať o „rozsudok pre zmeškanie“ v prípade, keď žalovaný (alebo odporca) neuvedie svoj úmysel obhajovať sa v konaní („konanie týkajúce sa rozsudku pre zmeškanie“).

V rámci EÚ možno použiť aj európske konanie o platobnom rozkaze alebo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

1.1 Rozsah konania

„Konanie týkajúce sa rozsudku pre zmeškanie“ je súčasťou bežných občianskoprávnych súdnych konaní v Severnom Írsku.

Na vrchnom súde (High Court) potom, ako žiadateľ („navrhovateľ“) podá nárok, žalovaný (odporca) má povinnosť túto skutočnosť potvrdiť do 14 dní po tom, ako mu boli doručené informácie o podaní tohto nároku okrem prípadu, keď odporca býva mimo Severného Írska, keď lehota závisí od miesta, kde odporca žije, toto však býva napísané na prednej strane súdnych predvolaní.

Na Krajskom súde (County Court) pre občianskoprávne veci a veci s nízkou hodnotou sporu je lehota 21 dní. Ak žalovaný (odporca) nepotvrdí, že mu boli doručené dokumenty týkajúce sa nároku a že má v úmysle sa obhajovať voči žalobe, žiadateľ („navrhovateľ“) môže požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie predložením príslušných dokumentov na určenom súde.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

V Severnom Írsku možno rozsudok pre zmeškanie získať v nasledovných typoch konaní, aj keď za určitých okolností bude potrebné povolenie súdu:

• dlh,
• náhrada škody,
• zaistenie tovaru,
• vrátenie pôdy.

V iných prípadoch je potrebné podať na súd žiadosť o vydanie rozsudku.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Na vrchnom súde neexistuje horná hranica hodnoty nároku.

Krajský súd má všeobecnú právomoc v občianskoprávnych veciach pojednávať o každej žalobe, v ktorej suma nároku alebo hodnota konkrétnych nárokovaných hnuteľných vecí nepresahuje 30 000 GBP a rozhodnúť o nich.

Súdny spor týkajúci sa vecí s nízkou hodnotou sporu sa rieši na Krajskom súde a možno zaoberať nárokmi, ktoré nepresahujú 3 000 GBP.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Konanie týkajúce sa vydania rozsudku pre zmeškanie je súčasťou bežného občianskoprávneho konania. Nejde o samostatné konanie. Použitie tohto konania je nepovinné v tom zmysle, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva automaticky na základe chýbajúcej odpovede žalovaného (odporcu) na nárok v príslušnej lehote.

Na vydanie rozsudku pre zmeškanie musí žiadateľ (navrhovateľ) buď predložiť požiadavku, alebo žiadosť. Prípadne sa žiadateľ (navrhovateľ) môže rozhodnúť nepokračovať v uplatňovaní nároku.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

S výhradou dohôd medzi krajinami o uznávaní a výkone rozsudkov medzi Spojeným kráľovstvom a inými členskými štátmi alebo podobných dohôd uzavretých s inými krajinami je tento postup k dispozícii, ak žalovaný (odporca) žije v inom členskom štáte alebo inej krajine.

Žiadateľ (navrhovateľ) musí zabezpečiť, aby formulár pre uplatnenie nároku bol riadne doručený žalovanému (odporcovi) v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na doručovanie dokumentov mimo Severného Írska.

Ak žalovaný (odporca) neodpovie na uplatnenie nároku, žiadateľ (navrhovateľ) musí podať obvyklým spôsobom na súd žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.2 Príslušný súd

V Severnom Írsku možno rozsudok pre zmeškanie získať zo súdu, na ktorom sa konanie začalo.

1.3 Formálne požiadavky

Okrem uvedených požiadaviek – t. j. aby žiadateľ (navrhovateľ) postupoval v súlade s náležitými postupmi pri podaní nároku a aby odporca v požadovanom čase neodpovedal – formálne požiadavky na vydanie rozsudku pre zmeškanie sú takéto:

Na vrchnom súde môže byť v prospech žiadateľa (navrhovateľa), ktorý je oprávnený na rozsudok pre zmeškanie alebo chýbajúcu obhajobu, vydaný rozsudok na základe týchto dokumentov, ktoré budú predložené do príslušnej kancelárie vrchného súdu:

Rozsudok pre neprítomnosť žalovaného

• pôvodný dokument („predvolanie“), na základe ktorého sa konanie začalo,
• čestné vyhlásenie o doručení, v ktorom sa potvrdzuje, že informácie o pôvodnom konaní boli doručené,
• čestné vyhlásenie o dlhu, ak je nárok na stanovenú sumu,
• ak ide o vlastníctvo pôdy, osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že nehnuteľnosť nie je určená na bývanie.

Rozsudok pre chýbajúcu obhajobu

• originál dokumentu (predvolanie), na základe ktorého sa konanie začalo,
• kópia súhlasu s účasťou žalovaného doručená odporcom,
• čestné vyhlásenie o dlhu, ak ide o nárok na stanovenú sumu, alebo kópia navrhovateľovho vyhlásenia o nároku,
• osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že obhajoba nebola doručená,
• ak ide o vlastníctvo pôdy, osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že nehnuteľnosť nie je určená na bývanie.

Na krajskom súde žiadateľ (navrhovateľ), ktorý je oprávnený na vydanie rozsudku pre zmeškanie pre neuvedenie úmyslu odporcu obhajovať sa, môže podať v kancelárii súdu podobný súbor dokumentov ako boli vyššie uvedené dokumenty.

Vo veciach s nízkou hodnotou sporu existuje osobitný formulár s názvom „Application for a default decree“ (Žiadosť o rozsudok pre zmeškanie), ktorý musí žiadateľ vyplniť a podať v príslušnej kancelárii súdu.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Potrebné formuláre, ktoré by sa mali použiť na začatie konania, a formuláre, ktoré sa požadujú v iných fázach procesov, možno nájsť v týchto súdnych poriadkoch:

• The Rules of the Court of Judicature (Northern Ireland) 1980 [S.R. 1980 No. 346]
• County Court Rules (Northern Ireland) 1981 [S.R.1981 No.225]

K dispozícii sú na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, vo všeobecnosti sa však odporúča požiadať právneho zástupcu o radu. Zamestnanci súdu nie sú kvalifikovaní na to, aby žiadateľom alebo odporcom poskytovali právne poradenstvo.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Keďže žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie je v Severnom Írsku súčasťou občianskoprávnych súdnych konaní, žiadateľ (navrhovateľ) bude musieť obvyklým spôsobom iniciovať konanie a informácie o nároku budú musieť byť zahrnuté v originálnych dokumentoch. V žiadosti o vydanie rozsudku pre zmeškanie sa musí uviesť dôvod, prečo sa tento rozsudok požaduje.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Písomné dôkazy o spornom nároku budú súčasťou dokumentov poskytnutých súdu, keď sa podá žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak žiadateľ (navrhovateľ) vznesie nárok voči žalovanému (odporcovi), v ktorom sumu musí určiť súd, a žalovaný (odporca) neuvedie svoj úmysel obhajovať sa, žiadateľ (navrhovateľ) môže požiadať o vydanie rozsudku, v ktorom sa uvedie, že sumu má posúdiť súd. V takýchto prípadoch výšku nároku posúdi sudca.  Sudca môže rozhodnúť o dlžnej sume alebo môže rozhodnúť, že v rámci nároku sa nedlží žiadna suma.

Existujú aj iné prípady, keď je potrebné predložiť žiadosť sudcovi, aby rozhodol o tom, či je možné vydať rozsudok pre zmeškanie, a to v prípadoch, keď sa informácie o nároku doručia žalovanému (odporcovi) v inej jurisdikcii, pričom žalovaným (odporcom) je štát, kráľovstvo alebo osoba alebo orgán, na ktoré sa nevzťahuje občianskoprávne konanie.

Žiadosť je tiež potrebná, ak ide o nárok voči dieťaťu alebo pacientovi, alebo ak ide o nárok spôsobený nedbanlivosťou („občianskoprávny delikt“) podaný jedným manželským partnerom proti druhému.

1.5 Odvolanie

Žiadosť môže podať žalovaný (odporca) s cieľom zmeniť rozsudok pre zmeškanie (napr. uskutočniť zmenu na nižšiu sumu, ak bola časť dlhu vyplatená pred vydaním rozsudku) alebo ho zrušiť (t. j. anulovať).

Ak má žiadateľ (žalobca) dôvod domnievať sa, že informácie o nároku neboli doručené žalovanému (odporcovi) pred vydaním rozsudku, je povinný požiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

1.6 Podanie odporu

Ak žalovaný (odporca) chce zariadiť, aby sa príkaz na rozsudok pre zmeškanie zrušil alebo zmenil po jeho vydaní, musí sa bezodkladne obrátiť na súd so žiadosťou na zrušenie alebo zmenu rozsudku.

Súd môže rozsudok pre zmeškanie zmeniť alebo zrušiť, ak je názoru, že na to existuje dostatočný dôvod, alebo že žalovaný (odporca) má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu prípadu.

1.7 Účinok podania odporu

Ak žalovaný (odporca) podá v požadovanom čase obhajobu v súvislosti s nárokom, prípad pokračuje ako bežná napadnutá pohľadávka.

Ak bol na základe úspešného napadnutia rozsudok pre zmeškanie zrušený, prípad by sa mohol začať znovu, alebo žalovaný (odporca) by mohol dostať možnosť vyjadriť sa k žalobe. K čomu dôjde, určí sudca podľa okolností prípadu.

1.8 Účinok nepodania odporu

Rozsudok pre zmeškanie bude dostupný len na základe toho, že žalovaný (odporca) neoznámil obhajobu alebo neuznal nárok v požadovanom čase. Len potom môže žiadateľ (navrhovateľ) predložiť požiadavku alebo žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Rozsudok pre zmeškanie je rozhodnutie, ktoré môže žiadateľ (navrhovateľ) vymáhať u žalovaného (odporcu). Postupy, ktoré je potrebné dodržiavať na účely vydania rozsudku pre zmeškanie, sú opísané v bode 1.3).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Ako už bolo uvedené, žalovaný (odporca) môže požiadať súd, aby rozsudok pre zmeškanie zmenil alebo zrušil (t. j. aby zmenil obsah rozsudku alebo úplne zrušil rozsudok).

Súd môže rozsudok pre zmeškanie zmeniť alebo zrušiť, ak je názoru, že došlo k procesnej chybe, alebo že žalovaný (odporca) má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu v súvislosti s nárokom, alebo existuje náležitý dôvod na takéto konanie.

Súvisiace odkazy

Ďalšie informácie o konaniach sa uvádzajú na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.

Pomoc pre účastníkov konania so zdravotným postihnutím

Niektoré súdne úrady určili úradníkov pre služby zákazníkom, ktorí by mohli poskytovať pomoc. Ak nemôžu pomôcť, účastník konania so zdravotným postihnutím sa môže obrátiť na komunikačný tím Súdnej služby Severného Írska na čísle +44 300 200 7812.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Všetky nároky prechádzajú procesom, v ktorom je možné sa obhajovať v danom prípade alebo poskytnúť odpoveď. Ak sa nároky neobhája alebo nespochybnia, nie je potrebné predvolanie na súd a možno ich riešiť v neprítomnosti – v podstate ide o zjednodušený postup pre nesporné nároky.

1.1 Rozsah konania

Takéto konanie je možné na šerifskom súde (Sheriff Court) v rámci jednoduchého konania (simple procedure), skráteného konania (summary cause) a riadneho konania (ordinary procedure) a na najvyššom civilnom súde (Court of Session) formou riadneho predvolacieho konania (ordinary summons procedure).

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

V rámci jednoduchého konania sa riešia peňažné nároky do výšky 5 000 GBP.

V rámci skráteného konania sa riešia niektoré druhy peňažných nárokov do výšky 5 000 GBP, t. j. ujma na zdraví.  Jednoduché konanie nahrádza skrátené konanie, ale len v prípade, keď sa vzťahuje na žaloby na zaplatenie, odovzdanie alebo vrátenie vlastníctva hnuteľného majetku alebo žalôb, ktorými sa nariaďuje, aby niekto urobil niečo konkrétne.

V rámci riadneho konania (ordinary cause) sa riešia nároky nad 5 000 GBP.

Najvyšší civilný súd sa zaoberá nárokmi nad 100 000 GBP.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Jednoduché konanie – limit 5 000 GBP.

Skrátené konanie – limit 5 000 GBP.

Riadne konanie na šerifskom súde a na najvyššom civilnom súde – bez limitu.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Každé jednoduché konanie, skrátené konanie, riadne konanie na Šerifskom súde má samostatné postupy a musia sa dodržiavať.  Okrem toho najvyšší civilný súd má samostatný postup pre riadne predvolanie a na tomto súde sa môžu uplatňovať len nároky v hodnote nad 100 000 GBP.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno.

Jednoduché konanie – ak má odporca bydlisko v inom zmluvnom štáte, šerif nevydá rozhodnutie, kým sa nepreukáže, že odporcovi mohol byť doručený formulár na uplatnenie nároku v dostatočnom časovom predstihu, aby mohol odpovedať, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

Skrátené konanie – ak má žalovaný bydlisko v inom zmluvnom štáte, šerif nevydá príkaz, pokým sa nepreukáže, že žalovaný mohol dostať predvolanie v dostatočnom predstihu na to, aby vedel pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

Riadne konanie – v bruselskom nariadení I sú stanovené normy právomoci, ktoré musia súdy Spojeného kráľovstva v konaní dodržiavať vždy, keď má žalovaný bydlisko v inom štáte Európskej únie.

1.2 Príslušný súd

Žiadosti o skrátené konanie a jednoduché konanie by sa mali podať na Šerifský súd. Ak nie je možné zistiť iné dôvody na určenie právomoci, žiadosti by sa mali podať na súd v oblasti, kde žalovaný (alebo odporca) býva.

Žiadosti o riadne konanie sa zvyčajne podávajú na šerifský súd alebo na najvyšší civilný súd. Najvyšší civilný súd má právomoc v celom Škótsku. Čo sa týka Šerifského súdu opäť, ak nie je možné zistiť iné dôvody na určenie právomoci, žiadosti by sa mali podať na súd v oblasti, kde žalovaný býva.

Všetky konania sa riadia samostatnými pravidlami súdu, ktoré sú k dispozícii na webovej stránke Škótskej súdnej služby.

1.3 Formálne požiadavky

Jednoduché konanie – sa začne na základe podania formulára pre uplatnenie nároku (formulár 3A) spolu s vyhlásením na účely poskytnutia riadneho oznámenia o nároku odporcovi, informáciami o podstate nároku a informáciami o tovare atď., ak nárok vznikol na základe dodania tovaru.

Skrátené konanie – sa začne na základe predvolania (formulár 1) spolu s vyhlásením na účely poskytnutia riadneho oznámenia o nároku žalovanému, informáciami o podstate nároku a informácie o tovare atď., ak nárok vznikol na základe dodania tovaru.

Riadne konanie na Šerifskom súde - sa začne iniciálnym súdnym nariadením na formulári G1. V iniciálnom súdnom nariadení je zahrnutý zoznam skutočností (article of condescendence) vzťahujúcich sa na

a. kritérium právomoci: a

b. skutočnosti, na ktorých je založené kritérium právomoci.

Riadne konanie na najvyššom civilnom súde – na základe predvolania, opisu a formulára, ktoré sú stanovené v rokovacom poriadku najvyššieho civilného súdu.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Áno, v jednoduchom konaní sa musí vyplniť formulár 3A a skrátenom konaní je potrebné vyplniť formulár 1. V riadnom konaní sa konanie začne iniciálnym súdnym nariadením na šerifskom súde a predvolaním na najvyšší civilný súd. K dispozícii sú na webovej stránke Škótskej súdnej služby podľa pravidiel pre príslušné formy konania.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, žiadosť môžete podať vo vlastnom mene, ale v prípade riadneho konania sa odporúča mať právneho zástupcu, keďže postup je pomerne zložitý.

Účastník konania (osoba bez zastúpenia právnym zástupcom) môže požiadať súd o povolenie pre niekoho, kto by mu pomáhal v občianskoprávnom súdnom konaní – táto osoba sa označuje ako „Lay Representative“ (nekvalifikovaný zástupca).  Ďalšie informácie o nekvalifikovaných zástupcoch sú k dispozícii na webovej stránke Škótskej súdnej služby.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Konanie by malo obsahovať podrobné informácie o nároku vrátane príslušných dátumov. Čím rozsiahlejší a zložitejší je nárok, tým väčšia je potreba opisu.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Nie.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Splatnosť dlhu súd určí na základe obsahu žiadosti. Príkaz by mohol byť zamietnutý na základe toho, že formuláre môžu byť neúplné, šerif nemusí byť spokojný s existenciou kritéria právomoci alebo žaloba mohla byť vznesená na nesprávnom súde.

1.5 Odvolanie

Môže sa navrhovateľ odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí príkazu v neprítomnosti? Áno.

Riadne konanie – odvolanie možno adresovať na najvyšší súd alebo šerifský odvolací súd.

Skrátené konanie – odvolanie na Šerifský odvolací súd.

Jednoduché konanie – odvolanie na Šerifský odvolací súd.

Na najvyššom civilnom súde sa odvolacie konanie nazýva „reclaiming“.

1.6 Podanie odporu

Skrátené konanie – žalovaný má 21 dní na vyplnenie formulára odpovede, ktorý zahŕňa vyhlásenie na účely poskytnutia riadneho oznámenia navrhovateľovi.

Jednoduché konanie – odporca musí poslať vyplnený formulár odpovede 4A súdu najneskôr v posledný deň lehoty na odpoveď, pričom uvedie, že namieta nárok alebo časť nároku (napríklad sumu, ktorú by odporca mal zaplatiť navrhovateľovi).  Musí predložiť súdu každú odpoveď v lehote na poslanie odpovede, ktorá je uvedená v časovom rozvrhu doručenom spolu s formulárom žiadosti.

Riadne konanie na Šerifskom súde – žalovaný má 21 dní na doplnenie oznámenia o zámere obhajovať sa vo formulári 07 a poslanie kópie žalobcovi. Konečný dátum, ku ktorému sa oznámenie o zámere obhajovať sa má poslať Šerifskému súdu, sa uvádza vo formulári 07.

Na najvyššom civilnom súde, ak žalovaný chce podať námietku proti žiadosti, je potrebné podať „oznámiť súdu, že žalovaný sa bude na súde obhajovať“ označením poznámky v tomto zmysle na predvolaní do troch dní od zvolania v prípade (case “calling”). Tento prípad nebude zvolaný do uplynutia lehoty. Bežná lehota je 21 dní.

1.7 Účinok podania odporu

Jednoduchý postup – šerif vydá písomné nariadenie do 2 týždňov od odpovede, na základe ktorého:

a) sa stranám sporu môže odporučiť alternatívne riešenie sporov;

b) sa môže zorganizovať diskusia o riadení prípadu;

c) sa môže uskutočniť pojednávanie;

d) ak je šerif názoru, že rozhodnutie by mohlo byť prijaté bez pojednávania, môže sa uviesť, že šerif zvažuje takto konať;

e) sa môžu použiť právomoci šerifa na zamietnutie nároku alebo rozhodnutie o prípade podľa pravidla 1.8(11), (12) a (13).

Skrátené konanie – strany sa zúčastnia na prvom pojednávaní, na ktorom sa šerif zameria na urovnanie sporu.

Riadne konanie na šerifskom súde a najvyššom civilnom súde – vyžaduje sa podanie odvolania a potom sa prípad bude riadiť pravidlami pre spory s obhajobou, ktoré, ak sa medzi stranami neurovnajú skôr, vyvrcholia dôkazmi o skutočnostiach v spore medzi stranami.

1.8 Účinok nepodania odporu

V skrátenom konaní a riadnom konaní na šerifskom súde, ako aj na najvyššom civilnom súde by navrhovateľ mohol podať pokyn alebo návrh na príkaz.

V jednoduchom konaní navrhovateľ môže vyplniť žiadosť o vydanie rozhodnutia.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Žalobca (alebo navrhovateľ) by mohol podať pokyn alebo návrh na príkaz (alebo žiadosť o rozhodnutie) a šerif alebo sudca môže vydať príkaz alebo iné príslušné nariadenie v zmysle tohto pokynu (alebo žiadosti).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Aj keď šerif alebo sudca vydá príkaz (alebo prijme rozhodnutie), žalovaný (alebo odporca) sa môže obrátiť na súd so žiadosťou o odvolanie tohto príkazu (alebo rozhodnutia).

Súvisiace odkazy

Na webovej lokalite Škótskej súdnej služby sú uvedené pravidlá týkajúce sa riadneho konania, skráteného konania, ako aj jednoduchého konania.

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Žiadne osobitné konanie o platobnom rozkaze v Gibraltári neexistuje. Existuje však rovnocenné konanie, na základe ktorého môže navrhovateľ získať rozsudok pre zmeškanie.

1.1 Rozsah konania

Konanie týkajúce sa rozsudku pre zmeškanie je súčasťou bežných občianskoprávnych súdnych konaní v Gibraltári. Keď navrhovateľ podá nárok, žalovaný by mal odpovedať do 14 dní od prijatia oznámenia na formulári na uplatnenie nároku. Ak žalovaný neodpovie na podanie nároku, navrhovateľ môže súd požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie (t. j. vydať príkaz, aby žalovaný zaplatil požadovanú sumu, pretože nebola doručená žiadna odpoveď). Navrhovateľ by tak mal urobiť čo najskôr po uplynutí 14 dní. Pokým súd nedostane žiadosť o vydanie rozsudku, žalovaný ešte stále môže ešte odpovedať na podaný nárok. Ak súd dostane odpoveď žalovaného pred podaním žiadosti navrhovateľa, táto odpoveď bude mať prednosť dokonca aj vtedy, ak by bola podaná neskoro.

Ak navrhovateľ nepožiada o vydanie rozsudku do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty, v rámci ktorej žalovaný mal podať obhajobu, uplatnenie nároku bude „prerušené“ (t. j. zastavené alebo pozastavené) a navrhovateľ môže urobiť len jednu vec, a to podať žiadosť sudcovi, aby nariadil zrušenie prerušenia.

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Rozsudok pre zmeškanie môže byť vydaný skoro vo všetkých typoch prípadov/konaní na občianskych súdoch v Gibraltári. Nie sú obmedzené na peňažné a zmluvné nároky. Pokiaľ rozsudok pre zmeškanie nie je osobitne vylúčený podľa pravidiel súdu (známeho ako Občiansky súdny poriadok ), navrhovateľ môže požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie v rámci akéhokoľvek občianskoprávneho konania v Gibraltári.

Na účely získania rozsudku pre zmeškanie musí navrhovateľ predložiť dôkaz o tom, že dodržal procesné požiadavky a tiež, že žalovaný tieto procesné požiadavky nesplnil.

Vo výnimočných prípadoch časť 8 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje uskutočniť alternatívne konanie na uplatnenie nároku v prípadoch, keď navrhovateľ žiada o vydanie súdneho rozhodnutia o určitej otázke, v prípade ktorej je nepravdepodobné, že by to znamenalo zásadný skutkový spor, alebo ak je tento postup povolený v osobitných konaniach. V takejto situácii rozsudok pre zmeškanie nie je dostupný.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Výška nároku nie je obmedzená.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Ako už bolo uvedené, konanie o rozsudku pre zmeškanie je súčasťou bežného občianskeho súdneho konania. Nie je to samostatný postup, ako je známe v mnohých iných členských štátoch. Použitie konania je nepovinné v tom zmysle, že rozsudok pre zmeškanie sa automaticky nevydá na základe toho, že žalovaný v príslušnej lehote neodpovedal na žiadosť. Táto lehota je jasne uvedená vo formulári návrhu na uplatnenie nároku, ktorý sa doručí žalovanému. Na účely získania rozsudku pre zmeškanie musí navrhovateľ buď predložiť požiadavku, alebo žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navrhovateľ sa môže prípadne rozhodnúť neuplatňovať nárok.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Na základe dohôd medzi krajinami o uznávaní a výkone rozsudkov medzi členskými štátmi (napr. nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach) alebo podobných dohôd uzavretých s tretími krajinami je toto konanie dostupné, ak žalovaný žije v inom členskom štáte alebo tretej krajine. Navrhovateľ musí zabezpečiť, aby formulár na uplatnenie nároku bol riadne doručený žalovanému (odporcovi) v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na doručovanie dokumentov mimo Gibraltáru (napr. nariadenie Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch). Ak žalovaný neodpovie na uplatnenie nároku, navrhovateľ musí podať obvyklým spôsobom na súd žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.2 Príslušný súd

Príslušným súdom by bol Najvyšší súd Gibraltáru v jeho rôznych právomociach. Zahŕňa to právomoc najvyššieho súdu pre veci s nízkou hodnotou sporu, ktorá sa zaoberá nárokmi až do výšky 10 000 GBP.

1.3 Formálne požiadavky

Okrem uvedených požiadaviek, t. j. že navrhovateľ uplatnil správne postupy pri uplatnení nároku a že žalovaný v požadovanom čase neodpovedal, formálne požiadavky na získanie rozsudku pre zmeškanie závisia od typu nároku.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa uplatňuje nárok na určitú sumu, od navrhovateľa sa vyžaduje len, aby požiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Takýmito žiadosťami sa zvyčajne zaoberá tajomník súdu a nie sudca. V takýchto prípadoch zamestnanci súdu overia, či žalovaný nepotvrdil doručenie alebo nepodal obhajobu, či príslušné lehoty uplynuli a či navrhovateľ poskytol súdu potrebné dôkazy.

Ak ide o nárok na nestanovenú sumu, navrhovateľ musí podať žiadosť na súd. V takýchto prípadoch sudca posúdi záležitosť. Rozhodne, či je potrebné súdne pojednávanie a čo bude navrhovateľ musieť poskytnúť, aby pomohol sudcovi rozhodnúť o výške sumy, na ktorú má navrhovateľ nárok, napr. aké dôkazy treba predložiť.

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Pre oba typy nároku sa musí použiť štandardný formulár.

Ak ide o nárok na nestanovenú sumu a súd začal konanie o nároku, súd pošle navrhovateľovi formulár N205A – Oznámenie o začatí konania (stanovená suma). Tento formulár obsahuje oddiel, ktorý navrhovateľ musí vyplniť a vrátiť súdu s cieľom požiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný v požadovanom čase neodpovie na uplatnenie nároku. Vo formulári sú na pomoc pri vypĺňaní uvedené pokyny.

Predtým, ako navrhovateľ vyplní formulár, by mal starostlivo zvážiť, akým spôsobom si želá, aby žalovaný zaplatil dlžnú sumu. Navrhovateľ môže chcieť, aby boli peniaze zaplatené okamžite, ale s väčšou pravdepodobnosťou ich môže získať, ak žalovanému povolí zaplatiť ich v splátkach počas určitého obdobia. Bude to závisieť od situácie žalovaného.

Ak by sa uplatňoval nárok na nestanovenú sumu, navrhovateľ by po začatí konania o nároku dostal od súdu formulár N205B – Oznámenie o začatí konania (nestanovená suma). Tento formulár obsahuje tiež oddiel, v ktorom môže navrhovateľ požiadať súd o vydanie príkazu, že žalovaný je „zodpovedný“ za nárok. Súd rozhodne, akú sumu by mal žalovaný zaplatiť. Nazýva sa to „zaznamenanie rozhodnutia o sume, o ktorej rozhodne súd“.

V určitých typoch prípadov sa vyžaduje podanie žiadosti sudcovi, aby rozhodol o tom, či sa môže vydať rozsudok pre zmeškanie, a to v prípadoch, keď sa nárok doručuje žalovanému (odporcovi) v inej jurisdikcii, pričom žalovaným je štát, kráľovstvo alebo osoba alebo orgán, na ktorý sa nevzťahuje občianskoprávne konanie. Žiadosť je tiež potrebná, ak ide o nárok voči dieťaťu alebo pacientovi, alebo ak ide o nárok na základe občianskoprávneho deliktu vznesený jedným manželským partnerom proti druhému. V takýchto prípadoch by sa mal použiť formulár N244 (Application Notice).

V prípade záujmu o ďalšie informácie vrátane získania výtlačkov príslušných formulárov sa obráťte na Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar, telefónne číslo (+ 350) 200 75608.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Rovnako ako pri všetkých typoch prípadov sa nepožaduje, aby sa osoba radila s advokátom, alebo aby ju advokát zastupoval. Vo všeobecnosti platí, že ak si uplatňujete nárok na sumu nad 10 000 GBP a konkrétne, ak zahŕňa zložité problémy, odporúča sa požiadať právneho zástupcu o radu. Viac informácií o vhodnosti právneho zastúpenia sa uvádza na stránke Podanie na súd.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Keďže žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie je v Gibraltári súčasťou bežných občianskoprávnych súdnych konaní, navrhovateľ bude musieť obvyklým spôsobom vzniesť nárok – pozri stránku Podanie na súd. Vo všeobecnosti musí formulár návrhu obsahovať informácie o stranách sporu, stručné údaje o nároku a, ak je to možné, vyhlásenie o výške nárokovanej sumy a či suma, ktorá sa má vrátiť, patrí do niektorého z týchto pásiem:

• do 10 000 GBP,
• viac než 10 000 GBP, nie však viac než 15 000 GBP,
• viac než 15 000 GBP.

V nárokoch za ujmu na zdraví alebo úraz by navrhovateľ mal uviesť, či očakáva získať sumu:

• do 1 000 GBP,
• viac než 1 000 GBP.

Ak navrhovateľ nevie uviesť hodnotu nároku, mal by uviesť: „Neviem povedať, akú sumu mám v úmysle získať“. Formulár na uplatnenie nároku obsahuje pokyny pre navrhovateľa aj žalovaného.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Okrem formulára na uplatnenie nároku by navrhovateľ mal uviesť podrobné údaje o nároku, ktoré zahŕňajú:

• stručné uvedenie faktov,
• vyhlásenie (v prípade potreby) o tom, že navrhovateľ žiada o konkrétne typy náhrady škody,
• informácie o všetkých nárokovaných úrokoch,
• akékoľvek iné záležitosti požadované pre typ nároku, ako je stanovené v pravidlách súdu.

Ak zamestnanci súdu môžu vydať rozsudok pre zmeškanie, musia byť ubezpečení, že informácie o nároku boli doručené žalovanému; že žalovaný neodpovedal v príslušnej lehote a že žalovaný nárok neuspokojil.

Ak sú tieto požiadavky splnené, zamestnanci súdu vydajú rozsudok v prospech navrhovateľa, v ktorom sa žalovanému oznámi, koľko má zaplatiť, kedy má túto sumu zaplatiť a adresu, na ktorú by sa mali peniaze poslať. Kópia rozsudku sa zašle navrhovateľovi a žalovanému.

Ak má sudca vydať rozhodnutie, ako je uvedené vyššie, v prípade nároku na nešpecifikovanú sumu, môže rozhodnúť aj o nutnosti pojednávania a potrebe ďalších dôkazov. Nazýva sa to vydanie príkazov. Keď sudca prijme rozhodnutie navrhovateľovi a žalovanému sa pošle príkaz. Sudca môže vydať príkaz buď na to, že nárok postúpi na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, alebo nariadi, aby sa nárok sa predložil na pojednávanie na vybavenie nároku (disposal hearing).

Na tomto pojednávaní sudca buď: poskytne podrobnejšie informácie, napríklad o potrebných dokumentoch a dôkazoch, s cieľom pomôcť sudcovi, aby mohol vydať konečné rozhodnutie o sume; alebo rozhodne o sume, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ak ide o jednoduchý prípad, ktorý si nevyžaduje zdĺhavé pojednávanie.

Závisieť to bude od pravdepodobnej výšky náhrady škody; od pravdepodobnosti, či žalovaný napadne výšku náhrady škody; a či sa sudca domnieva, že v dokumentoch, ktoré boli k dispozícii na pojednávaní, existujú dostatočné dôkazy na vydanie konečného rozhodnutia.

Sudca obvykle nepoužije pojednávanie na vybavenie nároku na vydanie konečného rozhodnutia, pokiaľ žalovanému nebol doručený každý písomný dôkaz, ktorý bol predložený súdu, najmenej tri dni pred pojednávaním na vybavenie nároku.

Po pojednávaní na vybavenie nároku zamestnanci súdov popíšu, o čom sudca rozhodol v príkaze. Kópie sa pošlú navrhovateľovi a žalovanému.

Okrem uvedeného, ak žalovaný nemá bydlisko v Gibraltári, súd sa musí uistiť podľa príslušných medzinárodných dohôd atď., či má právomoc pojednávať a rozhodovať o nároku; či iný súd nemá výlučnú právomoc a či tento nárok bol riadne doručený.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd zamietne požiadavku alebo žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak navrhovateľ nedodržal pravidlá súdu. Napríklad, ak informácie vo formulári na uplatnenie nároku alebo jeho doručenia nie sú v súlade s pravidlami Občianskeho súdneho poriadku, súd nevydá rozsudok pre zmeškanie. Súd zamietne aj žiadosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak navrhovateľ neposkytne požadované dôkazy potrebné na to, aby presvedčili súd (pozri vyššie). Ak sú tieto procesné požiadavky splnené, to, či súd preskúma oprávnenosť nároku pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, závisí (ako už bolo uvedené) od toho, či sa uplatňuje nárok na stanovenú sumu alebo nie, alebo či patrí do kategórie nárokov, ktoré môže posudzovať len sudca (pozri bod 1.3).

1.5 Odvolanie

K zamietnutiu vydania rozsudku pre zmeškanie dôjde len vtedy, ak navrhovateľ nepresvedčil súd o tom, že uplatnil správne postupy. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ nemôže odvolať. Ak súd odmietne vydať rozsudok pre zmeškanie, navrhovateľ môže normálne začať odznovu podaním nového formulára na uplatnenie nároku voči žalovanému v súlade s postupmi a požiadavkami Občianskeho súdneho poriadku.

Nariadenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo nenáležite vydané, môže byť zmenené alebo zrušené na žiadosť žalovaného. Možno podať žiadosť o zmenu rozsudku pre zmeškanie (napr. zmena na nižšiu sumu, keď bola časť dlhu zaplatená pred rozsudkom) alebo zrušenie (t. j. anulovanie).

Ak má navrhovateľ dôvod sa domnievať, že informácie o nároku neboli doručené žalovanému pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, je povinný požiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný v jeho prospech.

1.6 Podanie odporu

Konanie na vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné len na základe toho, že sa žalovaný neobhajoval proti nároku alebo ho nepotvrdil v požadovanom čase (pozri vyššie). Ak sa žalovaný obhajuje proti nároku, potom prípad postupuje ako bežný obhajovaný nárok.

Ak si žalovaný želá zrušiť alebo zmeniť nariadenie rozsudku pre zmeškanie po tom, ako bol vydaný, musí bezodkladne podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu tohto rozsudku. Súd môže zmeniť alebo zrušiť rozsudok pre zmeškanie, ak je názoru, že na to existuje dostatočný dôvod, alebo že žalovaný má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu prípadu.

1.7 Účinok podania odporu

Ak žalovaný predloží obhajobu proti nároku v požadovanom čase, potom sa v prípade postupuje ako v bežnom napadnutom nároku, ako sa uvádza na stránke Podanie na súd.

1.8 Účinok nepodania odporu

Konanie na vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné len na základe toho, že sa žalovaný neobhajoval proti nároku alebo ho nepotvrdil v požadovanom čase. Len potom môže navrhovateľ predložiť požiadavku alebo žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Rozsudok pre zmeškanie je rozhodnutím, ktoré navrhovateľ môže vymáhať u žalovaného. Postupy, ktorými je potrebné sa riadiť na účely získania rozsudku, sú opísané v bode 1.3.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Ako už bolo uvedené, žalovaný môže požiadať súd, aby rozsudok pre zmeškanie zmenil alebo zrušil (t. j. aby zmenil obsah rozsudku pre zmeškanie alebo ho úplne zrušil). Toto nie je odvolanie ako také, pretože sa pojednáva o tom na tom istom súde, na ktorom by sa pojednávalo o prípade, keby sa žalovaný obhajoval proti nároku. Súd môže rozsudok pre zmeškanie zmeniť alebo zrušiť, ak je názoru, že došlo k procesnej chybe, alebo že žalovaný má reálne vyhliadky na úspešnú obhajobu v súvislosti s nárokom, alebo existuje náležitý dôvod na takéto konanie.

Každá strana sporu môže podať odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení alebo odmietnutí zrušiť vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak získala povolenie buď od súdu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo od odvolacieho súdu.