Európsky príkaz na zablokovanie účtov

Článok 50 ods. 1 písm. a) – Súdy príslušné vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Exekučný sudca prvostupňového súdu (tribunal de grande instance). Ak veriteľ získal verejnú listinu, právomoc vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov má exekučný sudca na prvostupňovom súde.

Článok 50 ods. 1 písm. b) – Orgán určený za príslušný získať informácie účtoch

Exekútor (huissier de justice)

Článok 50 ods. 1 písm. c) – Spôsoby získavania informácií o účtoch

Exekútor je oprávnený vyhľadávať informácie v registri FICOBA (register, ktorý obsahuje všetky bankové a iné účty, ktoré majú vedené jednotlivci na francúzskom území).

Uplatňuje sa článok 14 ods. 5 písm. a) a b): banky majú povinnosť na žiadosť orgánu povereného získaním informácií oznámiť, či má dlžník u nich vedený účet; tomu istému orgánu sa poskytne prístup k relevantným informáciám, ak tieto informácie v registroch alebo v inej podobe uchovávajú orgány verejnej moci alebo správy.

Vo francúzskom práve sa už takýto prístup k informáciám o účtoch dlžníka stanovuje v prípade, že je veriteľ držiteľom exekučného titulu [články L. 152-1 a L. 152-2 Civilného exekučného poriadku (Code des procédures civiles d’exécution)].

V registri FICOBA (vnútroštátny register bankových a iných účtov – Fichier national des comptes bancaires et assimilés), vytvorenom v roku 1971 a spravovanom Generálnym riaditeľstvom verejných financií (Direction générale des finances publiques), sa uvádzajú účty akéhokoľvek druhu (bankové, poštové, sporiace...) a oprávneným osobám sa poskytujú informácie o účtoch, ktoré majú vedené osoby alebo spoločnosti.

Zápis do tohto registra sa vykonáva pri zakladaní účtu. Spravujúca finančná inštitúcia pri zakladaní účtu informuje držiteľa účtu o jeho registrácii v registri FICOBA. Potvrdenia o založení, zrušení alebo zmene účtu obsahujú tieto informácie:

názov a adresu inštitúcie, ktorá spravuje účet;

číslo, druh, typ a charakteristiku účtu;

dátum a druh oznámenej operácie (založenie, zrušenie, zmena);

priezvisko, meno, dátum a miesto narodenia, adresu držiteľa účtu a číslo SIRET samostatne zárobkovo činných osôb;

meno, právnu formu, číslo SIRET a adresu v prípade právnických osôb.

Register neposkytuje žiadne informácie o transakciách uskutočnených na účte ani o jeho zostatku.

Registráciu uskutoční Generálne riaditeľstvo verejných financií po prijatí oznámenia od bankovej inštitúcie, ktorá založila, zmenila alebo zrušila účet. Záznamy o osobnom stave jednotlivcov potvrdzuje Národný inštitút štatistiky a hospodárskych štúdií (INSEE) a Generálne riaditeľstvo verejných financií (DGFIP) využíva databázu SIRENE na potvrdenie a aktualizáciu identifikačných údajov právnických osôb.

Nájsť exekútora

Článok 50 ods. 1 písm. d) – Súdy, na ktoré sa môže podať odvolanie proti zamietnutiu vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov

Odvolací súd (Cour d'appel)

Článok 50 ods. 1 písm. e) – Orgány určené za príslušné na prijímanie, zasielanie a doručovanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a iných písomností

Exekútor

Článok 50 ods. 1 písm. f) – Orgán príslušný vykonať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Exekútor

Článok 50 ods. 1 písm. g) – Rozsah, v akom možno zablokovať spoločné a držiteľské účty 

V prípade spoločného účtu sa zablokovanie musí oznámiť všetkým držiteľom účtu. Ak exekútor nepozná totožnosť a adresu spoludržiteľov, požiada banku, aby ich informovala o zaistení účtu a o výške nárokovaných súm, aby v prípade potreby mohli uplatniť svoje práva týkajúce sa účtu a najmä dosiahnuť zrušenie zaistenia svojej časti spoluvlastníctva, ak ide o nedeliteľné sumy.

Pokiaľ sa zablokovanie neoznámi spoludržiteľovi spoločného účtu, lehota, ktorá sa mu stanoví na napadnutie tohto opatrenia, nezačne plynúť.

V článku R. 162-9 Civilného exekučného poriadku (CPCE) sa stanovuje, že ak je účet, dokonca aj spoločný, na ktorý sa odvádzajú zárobky a mzdy manželského partnera so spoločným vlastníctvom, predmetom zablokovania na zabezpečenie pohľadávky, ktorú zapríčinil druhý z manželov, bude mu/jej okamžite ponechaná k dispozícii suma, ktorá sa podľa jeho/jej výberu rovná buď výške miezd a platov vyplatených v mesiaci predchádzajúcom zaisteniu účtu alebo priemernej mesačnej sume miezd a platov vyplatených počas posledných dvanástich mesiacov pred zaistením účtu.

Je úlohou zaisťujúceho veriteľa, aby identifikoval príjmy manželského partnera dlžníka na účte, ktorý plánuje zablokovať.  Účet je samozrejme možné úplne zablokovať, ak sa naň odvádzajú len príjmy manželského partnera, ktorý je dlžníkom, a to aj v prípade spoločného účtu.

Pokiaľ ide o zberné účty, francúzske právo nepozná tento pojem ako taký.

Zásada všeobecného záložného práva zakazuje zablokovanie bankového účtu, ktorý má vedený dlžník v prospech tretej osoby a ktorý mu osobne nepatrí alebo ktorý mu bol daný do zálohy.

Ak sú finančné prostriedky, ktoré nepatria profesionálovi, evidované na osobitnom účte, ktorý umožňuje bez pochybností určiť, že ich vlastníkmi sú tretie osoby, na tieto finančné prostriedky sa nevzťahuje stíhanie veriteľov napriek tomu, že profesionál je vlastníkom účtu a jediným veriteľom na vrátenie týchto súm. Stáva sa to v prípade súm, ktoré uložil notár na osobitný účet v Štátnej depozitnej pokladnici (Caisse des dépôts et consignations) alebo ktoré uložil realitný maklér alebo združenie spoluvlastníkov.

Článok 50 ods. 1 písm. h) – Normy vzťahujúce sa na sumy vylúčené zo zaistenia

Vo vnútroštátnom práve existujú dva mechanizmy, ktoré majú rovnaký účel, ale fungujú odlišne: nezaistiteľný bankový zostatok, na ktorý sa zo zákona nevzťahuje zaistenie; a prenos nezaistiteľnosti, ktorý si vyžaduje žiadosť dlžníka a dôkaz o tom, že na účet sa odvádzajú nezaistiteľné pohľadávky.

1. Nezaistiteľný bankový zostatok

Podľa článku L. 162-2 CPCE tretia strana, ktorej sa zaistenie týka, ponechá dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, k dispozícii v rámci limitu kreditného zostatku na účte alebo účtoch v deň zaistenia sumu rovnajúcu sa paušálnej sume pre jedného príjemcu uvedenej v článku L.262-2 zákonníka o sociálnej činnosti a rodine (Code de l’action sociale et des familles) (suma RSA socle = 524,68 EUR podľa dekrétu 2016-538 z 27. apríla 2016).

V článku R. 162-2 tohto istého zákonníka sa stanovuje, že na uplatnenie tohto mechanizmu nie je potrebná žiadna žiadosť dlžníka: banka okamžite informuje dlžníka o dostupnosti sumy vyňatej zo zaistenia. V prípade viacerých účtov sa sprístupnenie týka všetkých kreditných zostatkov a suma sa účtuje prednostne z disponibilných finančných prostriedkov. Banka ďalej bezodkladne informuje exekútora o sume, ktorá sa ponechá dlžníkovi k dispozícii, a o účte alebo účtoch, na ktorých je daná k dispozícii. V prípade zablokovania účtov otvorených v rôznych inštitúciách exekútor určí tretiu(-e) stranu(-y), ktorej(-ých) sa týka zaistenie, zodpovednú(-é) za poskytnutie „bankového príspevku aktívnej solidarity“ (RSA bancaire) a podmienky tohto sprístupnenia.

Podľa článku R. 162-3 tohto istého zákonníka je táto suma dlžníkovi k dispozícii počas obdobia jedného mesiaca odo dňa zaistenia.

2. Prenos nezaistiteľnosti

Takáto žiadosť dlžníka má zmysel len vtedy, ak nezaistiteľné sumy presahujú sumu nezaistiteľného bankového zostatku.

Podľa článku L.112-4 CPCE zostávajú nezaistiteľné pohľadávky, ktoré sa vyplatia na účet, naďalej nezaistiteľnými. V článku R. 112-5 tohto istého zákonníka sa uvádza, že ak sa na účet pripíše suma pochádzajúca z pohľadávky, ktorá je vcelku alebo čiastočne nezaistiteľná, nezaistiteľnosť sa prenesie na zostatok na účte.

Článok R. 162-4 tohto istého zákonníka stanovuje, že „ak nezaistiteľné sumy pochádzajú z pravidelných pohľadávok, ako sú odmeny za prácu, starobné dôchodky, sumy vyplácané ako rodinné prídavky alebo dávky v nezamestnanosti, vlastník účtu môže na základe dôkazu o pôvode súm požiadať o ich okamžité poskytnutie, pričom sa odčítajú transakcie na ťarchu účtu od posledného prevodu nezaistiteľnej pohľadávky“. Zahrnuté sú dva typy súm: úplne nezaistiteľné sumy, napríklad príspevok aktívnej solidarity (Revenu de solidarité active), a príjmy, ktoré možno zaistiť v rámci limitov a podmienok na zaistenie odmeny stanovených v zákonníku práce. Kasačný súd (Cour de cassation) sa domnieva, že nezaistiteľnosť sa týka všetkých finančných prostriedkov nahromadených na bankovom účte, a nie iba posledného vykonaného prevodu (Civ.2e, 11. mája 2000, č. 98.11-696). Z praktického hľadiska je toto pravidlo ťažko uplatniteľné vtedy, keď na účet prichádzajú aj sumy, ktoré sú vcelku alebo čiastočne zaistiteľné.

Pri určení sumy, na ktorú sa vzťahuje prenos nezaistiteľnosti, sa neberú do úvahy operácie regularizácie, ktoré sa uskutočnia do 15 dní po zaistení (článok R. 162-4 ods. 2 CPCE).

Dlžník môže kedykoľvek požiadať o poskytnutie nezaistiteľných súm, a to aj pred uplynutím lehoty 15 dní na regularizáciu; suma sa mu vypláca okamžite. Veriteľ bude o tomto sprístupnení informovaný len v momente, keď v prípade potreby predloží svoju žiadosť o platbu: má teda 15 dní na to, aby podal námietku proti sume poskytnutej dlžníkovi a proti tomuto pripísaniu (článok R. 162-4 CPCE in fine).

Pokiaľ ide o nezaistiteľné sumy pochádzajúce z okamžitých pohľadávok, v článku R. 162-5 CPCE sa stanovuje, že dlžník môže na základe dôkazu o pôvode súm požiadať, aby mu bola ponechaná k dispozícii ich výška, pričom sa odčítajú sumy na ťarchu účtu od dátumu, keď bola pohľadávka zaznamenaná. Môže ísť napríklad o dlžnú odmenu (rappel de salaire) alebo o podporu pri úmrtí (capital-décès) [nezaistiteľné podľa článku L. 361-5 zákonníka sociálneho zabezpečenia (Code de la sécurité sociale)]. Poskytnutie týchto súm sa odkladá na koniec 15-dňovej lehoty stanovenej v článku L. 162-1 CPCE na regularizáciu prebiehajúcich operácií. Zaistený môže vždy požiadať exekučného sudcu, aby vopred poskytol zadržané sumy na základe dôkazu o ich nezaistiteľnosti. V takom prípade je veriteľ vypočutý alebo predvolaný.

Článok 50 ods. 1 písm. i) – Poplatky, ak ich účtujú banky, za vykonávanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov alebo za poskytovanie informácií o účtoch, a informácie o účastníkovi, ktorý je povinný tieto poplatky platiť

Pokiaľ ide o poplatky za vykonávanie príkazov na zablokovanie účtu, vo vnútroštátnom práve sa nenachádza žiadne osobitné ustanovenie, v ktorom by boli upravené. Na druhej strane sa v menovom a finančnom zákonníku (Code monétaire et financier) stanovuje, že v prípade poplatkov za zaistenie (saisie-attribution), ktoré sa majú účtovať dlžníkovi vlastniacemu účet, ktorý je predmetom takéhoto zaistenia, sú tieto poplatky uvedené v zozname položiek, ktoré úverové inštitúcie musia používať vo svojich tarifných tabuľkách sprístupnených zákazníkom (článok D. 312-1-1).

Okrem toho sa tieto náklady vopred bezplatne oznámia zákazníkovi (článok R. 312-1-2) v súlade s článkom L. 312-1-5, kde sa stanovuje, že tieto informácie sa poskytujú prostredníctvom výpisu z účtu a že úhrada sa nemôže uskutočniť menej ako 14 dní po dátume vydania tohto výpisu z účtu. Zdá sa, že tieto poplatky, ktoré banky účtujú dlžníkovi, ktorý je vlastníkom účtu, si jednotlivé banky stanovujú voľne (v rozpätí približne 80 EUR až 150 EUR).

Náklady na poskytnutie informácií o účtoch, ktoré banka niekedy účtuje exekútorovi zodpovednému za vykonanie opatrenia, sú v zásade zahrnuté do nákladov, ktoré znáša dlžník (pozri predchádzajúcu časť).

Na ilustráciu, výška poplatkov uplatňovaných francúzskymi bankami sa pohybuje od 78 EUR do 111 EUR.

Článok 50 ods. 1 písm. j) – Sadzobník poplatkov alebo iný súbor noriem, ktorým sa určujú príslušné poplatky, ktoré si účtuje orgán alebo iný subjekt, ktorý sa podieľa na vybavovaní alebo výkone príkazu na zablokovanie

Exekútori účtujú poplatky za vykonanie príkazu na zablokovanie v súlade s existujúcim vnútroštátnym sadzobníkom. Možno ho zhrnúť takto: celkové náklady na konanie (vrátane procesu od príkazu na zablokovanie až po vykonanie zaistenia) sa pohybujú od 166,19 EUR do 397,88 EUR v závislosti od výšky predmetnej pohľadávky.

Okrem toho je zablokovanie pohľadávok súčasťou súm uvedených v článku A 444-16 obchodného zákonníka (Code de commerce), čím vzniká poplatok za začatie konania. Sadzba tohto poplatku je stanovená v článku A 444-15 nariadenia. Očakáva sa, že ak je výška pohľadávky nižšia alebo sa rovná 76 EUR, poplatok za začatie konania je stanovený na 4,29 EUR, a ak je vyššia ako 76 EUR, táto suma sa do stropu 268,13 EUR vypočítava úmerne k výške pohľadávky podľa tohto sadzobníka:


ROZPÄTIE

(výška pohľadávky)


UPLATŇOVANÁ SADZBA


od 0 do 304 EUR


5,64 %


od 305 EUR do 912 EUR


2,82 %


od 913 EUR do 3 040 EUR


1,41 %


viac ako 3 040 EUR


0,28 %


Poplatok za začatie konania možno v rámci vymáhania tej istej pohľadávky uplatniť iba raz.

Poplatok sa účtuje dlžníkovi, ak náklady na úkon, v súvislosti s ktorým vznikol, nesie on, a vo všetkých ostatných prípadoch sa účtuje veriteľovi.

Ponecháva si ho exekútor bez ohľadu na výsledok pokusu o vymáhanie.

V závislosti od toho, či náklady znáša dlžník alebo veriteľ, pripíše sa príslušne k odmene stanovenej v článku A. 444-31 alebo k odmene stanovenej v článku A. 444-32.

Napokon sú všetky žiadosti, ktoré sa podajú v súlade s článkami L. 152-1 a L.152-2 Civilného exekučného poriadku, spoplatnené sumou 21,45 EUR bez dane (pozri článok A.444-43 obchodného zákonníka, zákon č. 151). Týka sa to vyhľadávania vykonávaného v rámci správnych orgánov štátu, regiónov, departementov a obcí, v rámci podnikov, ktoré majú koncesiu alebo sú pod kontrolou štátu, regiónov, departementov a obcí, v rámci verejných inštitúcií alebo orgánov kontrolovaných správnym orgánom alebo inštitúcií, ktoré majú podľa zákona oprávnenie viesť vkladové účty. Táto sadzba sa vzťahuje na vyhľadávanie v registri FICOBA.

Článok 50 ods. 1 písm. k) – poradie, ak je stanovené, pre rovnocenné vnútroštátne príkazy

S výhradou prednostného práva pre prvého žiadateľa o zaistenie zablokovanie účtu nie je dostatočné na to, aby sa zakázalo uplatnenie konkurenčných zaistení. Nedostupnosť vzťahujúca sa na pohľadávku nebráni tomu, aby si iný veriteľ vybral iný spôsob exekúcie, ktorá ale bude účinná len vtedy, ak nedôjde k náprave prvého prípadu.

Keď sa podľa článku L. 523-1 CPCE zablokovanie týka pohľadávky, ktorej predmetom je peňažná suma, výsledkom je depozícia uvedená v článku 2350 občianskeho zákonníka; to znamená, že v dôsledku zablokovania vzniká osobitné viazanie a prednostné právo v zmysle článku 2333 občianskeho zákonníka týkajúceho sa záložného práva. Zablokovaním sa teda priznáva zaisťujúcemu „privilégium“ záložného veriteľa (to znamená právo na prednostnú úhradu pred ostatnými veriteľmi). Zaisťujúci veriteľ sa preto nemusí báť súťaže s nezabezpečenými veriteľmi (t. j. bez akejkoľvek zábezpeky) alebo veriteľmi, ktorých nároky sa radia za ten jeho. Na druhej strane ho predstihnú veritelia, ktorí majú väčšie prednostné právo ako on, napríklad „superprivilégium“ (zamestnanci, privilégium súdnych výdavkov alebo všeobecné privilégiá štátnej pokladnice).

Ak sa v ten istý deň uskutoční viacero zablokovaní, zaistené sumy sa rozložia proporčne bez toho, aby sa zohľadnili akékoľvek prípadné privilégiá (stanovisko kasačného súdu z 24. mája 1996, č. 09-60.004).

Článok 50 ods. 1 písm. l) – Súdy alebo orgán výkonu príslušný vo veci opravných prostriedkov

Právomoc zrušiť príkaz na zablokovanie, rozhodnúť, že výkon príkazu na zablokovanie musí byť obmedzený alebo ukončený, a rozhodnúť, že výkon príkazu na zablokovanie je v rozpore s verejným poriadkom a z tohto dôvodu sa musí ukončiť, má exekučný sudca súdu prvého stupňa.

Článok 50 ods. 1 písm. m) – Súdy, na ktoré sa má podať odvolanie, prípadná lehota na podanie takéhoto odvolania

Právomoc rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam podľa článkov 33, 34 alebo 35 má odvolací súd. Lehota na podanie odvolania je 15 dní. Začiatkom tejto lehoty je dátum podpisu potvrdenia o prijatí doporučeného listu, ktorý obsahuje rozhodnutie exekučného sudcu a ktorý zasiela kancelária súdu účastníkom konania.

Ak toto potvrdenie o prijatí nie je podpísané, rozhodnutie exekučného sudcu musí na podnet zúčastnených strán oznámiť súdny úradník (doručovanie) a začiatkom lehoty bude dátum doručenia rozhodnutia.

Článok 50 ods. 1 písm. n) – Súdne poplatky

Za podanie žiadosti s cieľom získať príkaz na zablokovanie ani za podanie odvolania sa neplatia žiadne poplatky.

V článku L. 512-2 CPCE sa stanovuje, že náklady spojené s opatreniami na zablokovanie znáša dlžník, pokiaľ sudca v konaní nerozhodne inak. Sudca musí uviesť úkony, ktoré majú byť zahrnuté do splatných súdnych trov, a určiť, kto ich uhradí.

V uvedenom článku sa tiež uvádza, že ak sudca prikáže zrušenie zaistenia, veriteľovi sa môže nariadiť náhrada škody spôsobenej zablokovaním. V judikatúre sa nevyžaduje konštatovanie pochybenia pri vykonávaní tejto povinnosti nahradiť škodu (Cass. Civ. 2e, 29. januára 2004, č. 01-17.161 a Civ. 2e, 7. júna 2006, č. 05-18.038).

 Článok 50 ods. 1 písm. o) – Jazyky prijateľné pre preklady písomností

Nebude sa akceptovať žiadny jazyk okrem francúzštiny.

Posledná aktualizácia: 23/10/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.