Doručovanie právnych dokumentov

Slovakien
Innehåll inlagt av
European Judicial Network
Det europeiska rättsliga nätverket (på privaträttens område)

1 Čo znamená právny pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o „doručovanie písomností“?

Pojem doručovanie písomností

Pod pojmom „doručovanie písomností“ sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie procesný úkon súdu, ktorým tento upovedomuje stranu v konnaní alebo tretiu osobu, ktorej súčinnosť je v konaní potrebná, o priebehu súdneho konania. Úplné a účinné informovanie strán konania o jeho priebehu je nevyhnutným predpokladom riadneho vedenia a skončenia konania na súde - súd totiž môže konať a rozhodovať len za predpokladu, že strany dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je podmienkou ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, resp. vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Je dôležité si uvedomiť, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v § 105 a nasl. vymedzuje len procesnoprávny rozmer doručovania (súdnych) písomností, doručovanie hmotnoprávneho úkonu, t.j. i prejavu vôle vo forme písomnosti upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 45. Medzi doručovaním podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov je značný rozdiel najmä pokiaľ sa jedná o účinnosť doručenia, zavŕšenie procesu doručenia a vyvolanie právnych následkov.

Existencia osobitných pravidiel v prípade doručovania písomností

Cieľom osobitnej úpravy doručovania v Civilnom sporovom poriadku je snaha zákonodarcu o dodržiavanie zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti v súdnom konaní. Nikto v súdnom konaní nesmie byť znevýhodnený a každá strana musí byť v rovnakom rozsahu informovaná o priebehu súdneho konania. Strany musia dostať príležitosť vyvinúť potrebnú súčinnosť v konaní, oboznámiť sa s výrokmi a dôkazmi druhej strany a s procesnými úkonmi súdu v súvislosti s konaním a s podstatou prejednávanej veci. Princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania je základným definičným prvkom práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je v Slovenskej republike koncipované, vychádzajúc z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako ústavné právo (čl. 46-48 Ústavy).

2 V prípade ktorých písomností sa vyžaduje formálne doručenie?

V širšom zmysle možno považovať za formálne doručenie každé doručenie vykonané podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. doručovanie do elektronickej schránky (preferované), doručovanie na elektronickú adresu (len na žiadosť strany), doručenie prostredníctvom doručujúceho orgánu (poštový podnik, súdny doručovateľ) do vlastných rúk alebo inak než do vlastných rúk, doručenie formou verejnej vyhlášky či osobitnou formou doručovania prostredníctvom iných doručovacích orgánov (útvar policajného zboru, obecná polícia, súdny exekútor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, zariadenie na výkon ústavnej/ochrannej výchovy, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstvo obrany). V užšom zmysle je formálnym, resp. úradným doručením len doručenie súdnych písomností do vlastných rúk.

Postup ustanovený pre obyčajné doručenie aplikuje súd v prípade písomností, pri ktorých zákon nevyžaduje doručenie do vlastných rúk.

To, ktoré písomnosti sa doručujú do vlastných rúk, určujú jednotlivé ustanovenia CSP. Okrem toho sa do vlastných rúk doručuje aj v prípadoch, keď tento spôsob nariadi súd podľa okolností konkrétneho prípadu (štandardne súdy doručujú do vlastných rúk napr. predvolanie na súdne pojednávanie z dôvodu procesnej istoty). To, že zákonodarca pre jednotlivé písomnosti určil tento privilegovaný  spôsob doručenia, svedčí o dôležitosti týchto písomností a o potrebe, aby sa strana oboznámila s ich obsahom a aby sa realizovalo právo na spravodlivý proces. Podľa zákona je nutné doručiť do vlastných rúk nasledujúce písomnosti: uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, ak strany neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena (§ 142 ods. 2 CSP); žalobu s prílohami (§ 167 ods. 1 CSP); vyjadrenie žalovaného (replika), ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná (§ 167 ods. 3 CSP); vyjadrenie žalobcu k replike podľa § 167 ods. 3 (duplika) (§167 ods. 4 CSP), predvolanie na predbežné prejednanie sporu (§ 169 ods. 2 CSP); rozsudok (§ 223 ods. 1 CSP); platobný rozkaz so žalobou podľa § 266 ods. 1 CSP; uznesenie o zrušení platobného rozkazu podľa § 267 ods. 4 CSP; uznesenie podľa § 273 písm. c) CSP o povinnosti vyjadriť sa písomne v určenej lehote k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 273 písm. a) CSP.

3 Kto zodpovedá za doručenie písomnosti?

Orgánom zodpovedným za doručenie súdnych písomností je samotný súd, ktorý je oprávnený v prípade potreby doručiť písomnosť prostredníctvom doručovacích orgánov. Zo systematického výkladu CSP je zrejmá postupnosť pri doručovaní písomností, a to nasledovne:

  1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone;
  2. do elektronickej schránky podľa o zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente);
  3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak sa nejedná o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk;
  4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu

-          štandardne poštový podnik alebo súdny doručovateľ;

-          ak to súd považuje za potrebné, môže nariadiť doručenie aj prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície;

-          v osobitných prípadoch súd doručuje prostredníctvom: Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe), zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy (doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach), Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou), Ministerstva obrany Slovenskej republiky (doručovanie profesionálnym vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak);

-          osobitným spôsobom je aj doručovanie verejnou vyhláškou, ak tak ustanovuje CSP (napríklad v prípade neznámej adresy fyzickej osoby) alebo osobitný predpis (napr. Civilný mimosporový poriadok v § 199).

4 Zisťovanie adresy

4.1 Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch pokúša sa požiadaný orgán v tomto členskom štáte z vlastného podnetu stanoviť miesto pobytu adresáta písomností, ktoré sa majú doručiť, ak adresát už nebýva na adrese známej žiadajúcemu orgánu?

Slovenské súdy sa vždy v takýchto prípadoch aktívne usilujú o zistenie aktuálneho pobytu adresáta, a to najmä prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý je s informačným systémom súdu elektronicky prepojený. Súd dokáže zistiť adresu trvalého či prechodného pobytu zapísanú v tomto registri (ak taká existuje) obratom. Taktiež Sociálna poisťovňa v súčasnosti prostredníctvom súdneho registra poskytuje slovenským súdom elektronickú súčinnosť a tieto si môžu obratom vyžiadať niektoré údaje evidované Sociálnou poisťovňou, a to najmä adresu strany konania evidovanú v Sociálnej poisťovni a meno (názov) súčasného či bývalého zamestnávateľa (prostredníctvom ktorých možno v určitých prípadoch zistiť aktuálny pobyt strany v konaní, resp. písomnosť priamo doručiť na pracovisko ak to umožňujú okolnosti prípadu). Súd je ďalej oprávnený v rámci zákonom stanoveného oprávnenia žiadať súčinnosť daňového úradu, obce, ústavu na výkon trestu a pod,. v prípade možnosti dopytuje aj iné osoby (napr. príbuzných), ktorým by mohol byť známy pobyt adresáta.

4.2 Majú zahraničné justičné orgány alebo strany súdnych konaní prístup do registrov alebo k službám v tomto členskom štáte, ktoré by im umožnili stanoviť súčasnú adresu danej osoby? Ak áno, aké sú existujúce registre a služby a ako treba postupovať? Aké prípadné poplatky treba uhradiť?

Ako už bolo uvedené vyššie, slovenské súdy majú prostredníctvom súdneho registra priamy prístup k údajom zapísaným v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Strany v súdnom konaní majú možnosť vyžiadať si údaje z Registra obyvateľov Slovenskej republiky (vydanie potvrdenia alebo písomného oznámenia o pobyte osoby) za správny poplatok 5 eur.

4.3 Ako orgány v tomto členskom štáte nakladajú so žiadosťou, ktorej cieľom je zistiť súčasnú adresu určitej osoby a ktorá bola zaslaná podľa nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach?

Vychádzajúc z informácií, ktoré má Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky k dispozícii, slovenské súdy v zásade takéto žiadosti akceptujú a prijímajú opatrenia na to, aby aktuálnu adresu osoby zistili a predmetnú žiadosť vybavili. Využívajú pritom postupy podľa predchádzajúcich bodov.

5 Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? Existujú alternatívne metódy, ktoré možno použiť (iné než náhradné doručovanie uvedené v bode 7)?

Ako už bolo uvedené v bode 3, súd prednostne doručuje osobne na pojednávaní alebo pri inom úkone; následne môže doručovať:

-          do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente;

-          na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak sa nejedná o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk;

-          prostredníctvom doručovacích orgánov (pošta, súdny doručovateľ; v prípade potreby útvar policajného zboru, súdny exekútor alebo obecná polícia; v osobitných prípadoch Zbor väzenskej a justičnej stráže, zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky);

-          verejnou vyhláškou;

Postup pri doručovaní písomností určuje súd v závislosti od typu písomnosti a v zásade sa preferuje okrem osobného doručovania doručovanie do elektronickej schránky, kam možno doručovať aj písomnosti, ktoré vyžadujú doručenie do vlastných rúk (na rozdiel od doručovania na elektronickú, resp. mailovú adresu, prostredníctvom ktorej nemožno doručovať písomnosti určené do vlastných rúk). Ako bolo uvedené už vyššie, v prípade určitých osôb zákon vyžaduje osobitný spôsob doručenia prostredníctvom taxatívne vymedzených doručovacích orgánov a teda tieto nemožno doručovať do elektronickej schránky (Zbor väzenskej a justičnej stráže, zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) a takisto zákon určuje aj prípady, kedy je nutné doručovať formou verejnej vyhlášky (v zmysle oznámenia rozhodnutia neurčitému okruhu osôb). Takisto, ako už bolo uvedené vyššie, súd môže z praktických dôvodov zvoliť doručovanie aj prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.

Najväčšie množstvo písomností súd momentálne doručuje prostredníctvom poštového podniku, a to formou doporučenej zásielky (obyčajné doručenie) alebo formou úradnej zásielky (doručenie do vlastných rúk). Predpokladáme, že po 1.7.2017 (kedy majú byť aktivované už všetky elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente) bude možné veľkú časť doručovacej agendy vybaviť prostredníctvom elektronických schránok. Tieto budú aktivované u všetkých právnických osôb povinne (súdy už nebudú zasielať písomnosti až na zákonné výnimky listinnou formou), fyzickým osobám bude možné doručovať do elektronických schránok len na ich žiadosť.

V prípade zasielania písomností na poštovú adresu adresáta (ak nebude možné vykonať doručenie do elektronickej schránky), či už sa jedná o obyčajné doručenie alebo doručenie do vlastných rúk, súd doručuje na adresu, ktorú oznámil sám adresát . Len v prípade neúspešného doručenia súd následne doručuje písomnosti:

a)      fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca;

b)      právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri (možno zistiť na internetovej stránke www.orsr.sk) alebo inom verejnom registri (napr. živnostenský register).

Alternatívne metódy odlišné od náhradného doručovania

Nový CSP neupravuje žiadne alternatívne metódy odlišné od náhradného doručovania, zavedením prísnej objektívnej zodpovednosti strán za údaje zapísané vo verejných registroch náhradné doručovanie v tomto zmysle prestalo existovať.

6 Je v občianskoprávnych konaniach povolené elektronické doručovanie písomností (doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na diaľku, ako je e-mail, zabezpečená internetová aplikácia, fax, sms atď.)? Ak áno, pre ktoré druhy konaní je táto metóda stanovená? Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o dostupnosť tejto metódy doručovania písomností alebo prístupu k nej v závislosti od toho, kto je adresátom (právnik, právnická osoba, spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt atď.)?

Písomnosti môže súd doručovať aj elektronickými prostriedkami (emailom), ak o to strana v konaní písomne požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď si ju adresát neprečítal. Takéto doručovanie je vylúčené pri doručovaní písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Táto metóda teda nie je obmedzená typom konania či osobou adresáta, ale typom doručovanej písomnosti. Takisto túto formu doručovania nemožno aplikovať, ak súd môže doručiť písomnosť osobne alebo do elektronickej schránky.

Ako je zrejmé z predchádzajúceho výkladu, slovenské súdy majú za úlohu preferovať doručovanie do elektronických schránok, ktoré sú povinné pre právnické osoby a prístupné pre fyzické osoby. K 30.6.2017 musí mať každá (slovenská) právnická osoba aktivovanú elektronickú schránku a teda doručovanie právnickým osobám bude od tohto dátumu realizované výlučne prostredníctvom elektronických schránok, ak osobitný predpis nebude takéto doručenie vylučovať – v súčasnosti sa jedná najmä o písomnosti, ktoré možno doručovať len v listinnej forme, resp. verejnou vyhláškou (len pre zaujímavosť, zákon o e-Governmente upravuje aj „elektronickú úradnú tabuľu“). V súčasnosti má súd taktiež povinnosť doručovať písomnosti prednostne do elektronickej schránky, avšak niektoré právnické osoby ešte nemajú aktivovanú elektronickú schránku a tak je písomnosti týmto osobám nutné doručovať ešte klasickou formou. Pokiaľ sa jedná o fyzické osoby, tieto majú zriadené elektronické schránky, avšak aktivizujú sa len na ich žiadosť, čo znamená, že ak fyzická osoba sama nepožiada o aktiváciu jej elektronickej schránky, písomnosti sa jej naďalej bude doručovať klasickou formou. Ak však požiada o aktiváciu jej elektronickej schránky, súd jej bude doručovať písomnosti len touto formou (ak zákon elektronické doručovanie pri konkrétnom type písomnosti nevylučuje), ak CSP nevyžaduje osobitné doručenie prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky (viď bod 3 odsek 4)

7 „Náhradné“ doručovanie

7.1 Umožňujú právne predpisy tohto členského štátu iné metódy doručovania v prípade, že adresátovi nie je možné písomnosti doručiť (napr.: oznámenie na adresu bydliska, do kancelárie súdneho úradníka, poštou alebo vyvesením oznámenia)?

Náhradné doručovanie upravuje v prípade listinného doručovania CSP a v prípade doručovania do elektronických schránok zákon o e- Governmente.

V prípade zákona o e – Govermente nemôžeme hovoriť o náhradnom doručovaní v pravom zmysle slova, samotná aktivácia elektronickej schránky (či už automatická aktivácia v prípade právnických osôb alebo fakultatívna aktivácia u fyzických osôb) vylučuje predpoklad, že by adresa adresáta bola „neznáma“, resp. „že písomnosť nemožno doručiť“. Už samotným uložením elektronickej úradnej správy (zásielka súdu) v elektronickej schránke sa táto dostala do dispozície adresáta. Elektronická úradná správa sa považuje za doručenú už v deň bezprostredne nasledujúci po jej uložení v elektronickej schránke. Ak sa však jedná o písomnosť, ktorá sa podľa CSP doručuje do vlastných rúk, táto sa v prípade, že si ju adresát v systéme nevyzdvihne (a teda ani neprečíta), považuje za doručenú uplynutím 15-dňovej lehoty plynúcej odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Tento spôsob nemožno aplikovať v prípade doručovania platobného rozkazu, u ktorého je náhradné doručenie vylúčené.

V prípade klasického doručovania podľa CSP (ktoré bude pretrvávať u fyzických osôb) je aplikácia fikcie doručenia totožná nezávisle od formy doručenia, t.j. či sa jedná o obyčajné doručenie alebo o doručenie do vlastných rúk. V prípade, že má adresát svoju adresu zapísanú vo verejnom registri (najmä Register obyvateľov u fyzických osôb, obchodný register u právnických osôb) a zásielka sa vráti súdu ako nedoručená, táto sa považuje za doručenú dňom vrátenia zásielky súdu. V prípade, že fyzická osoba nemá zapísanú adresu v Registri obyvateľov, doručenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli súdu a na jeho webovom sídle, pričom zásielka sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. Túto metódu náhradného doručenia nemožno aplikovať v prípade doručovania platobného rozkazu.

7.2 Ak sa použijú iné metódy, ktorý moment sa považuje za moment doručenia písomností?

Viď odpoveď na otázku č. 5 – alternatívne metódy doručovania

7.3 Ak je inou metódou uloženie písomností na osobitné miesto (napr. na poštový úrad), ako je adresát o tomto uložení informovaný?

Nejedná sa o inú metódu, ale o bežné doručovanie prostredníctvom poštového podniku – ak tento nezastihne adresáta doma, doručovateľ o uložení zásielky (či už doporučenej alebo do vlastných rúk) na pošte vyrozumie adresáta osobitným písomným oznámením, ktoré mu zanechá v (domovej) listovej schránke.

7.4 Ak adresát odmietne prijať doručené písomnosti, aké sú dôsledky? Považujú sa písomnosti za skutočne doručené, ak odmietnutie nebolo legitímne?

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom. V prípade, že doručovanie nebolo realizované legitímne (napr. adresát nebol poučený doručovateľom o následkoch odopretia prijatia písomnosti), je právne neúčinné.

8 Doručenie poštou zo zahraničia (článok 14 nariadenia o doručovaní)

8.1 Ak poštová služba doručí písomnosť zaslanú zo zahraničia adresátovi v tomto členskom štáte v situácii, keď sa vyžaduje potvrdenie o doručení (článok 14 nariadenia o doručovaní), doručuje poštová služba písomnosť len samotnému adresátovi alebo v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o doručovaní poštou môže písomnosť doručiť aj inej osobe na tej istej adrese?

V prípade, že sa vyžaduje potvrdenie o doručení, pošta (Slovenská pošta, a.s. ako tradičný poskytovateľ poštových služieb) doručí zásielku len vtedy, ak adresát alebo oprávnený prijímateľ (ak nie je možné dodať zásielku adresátovi) preukážu pri preberaní svoju totožnosť, umožnia zaznamenať číslo dokladu totožnosti a potvrdia jej prevzatie. Oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných fyzickej osobe sú manžel/manželka adresáta ako aj osoby, ktoré dovŕšili 15. roku života a bývajú s adresátom v tom istom rodinnom dome/byte. Týmto osobám však nemôžu byť doručované zásielky určené do vlastných rúk.

8.2 Ako sa môže podľa pravidiel doručovania poštou v tomto členskom štáte uskutočniť doručovanie písomností zo zahraničia podľa článku 14 nariadenia o doručovaní č. 1393/2007, ak sa na adrese doručenia nepodarilo nájsť ani adresáta ani žiadnu inú osobu oprávnenú prevziať doručené písomnosti (ak je to podľa vnútroštátnych pravidiel doručovania poštou možné – pozri vyššie)?

V takomto prípade poštový doručovateľ adresátovi zanechá písomné oznámenie v (domovej) listovej schránke o uložení zásielky na pošte. Adresát alebo oprávnený prijímateľ si môže zásielku prevziať počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Odberná lehota môže byť na žiadosť adresáta predĺžená. Ak zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, stáva sa nedoručiteľnou. Nedoručiteľnú zásielku vráti poštová služba odosielateľovi.

8.3 Poskytuje poštový úrad určitý čas na vyzdvihnutie písomností skôr, ako písomnosti pošle naspäť ako nedoručené? Ak áno, ako je adresát informovaný o tom, že si má na poštovom úrade vyzdvihnúť zásielku?

Lehota je 18 kalendárnych dní a možno ju predĺžiť na žiadosť adresáta. Adresát je informovaný písomným oznámením v (domovej) listovej schránke.

9 Existuje nejaký písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?

Áno podľa CSP je to doručenka, ktorá má ako doklad o doručení súdnej písomnosti povahu verejnej listiny. Údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Strana v konaní, ktorá spochybňuje správnosť údajov na doručenke (namieta, že nebol dodržaný zákonný postup doručovania) je povinná navrhnúť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak súd doručuje písomnosť priamo na pojednávaní alebo pri procesnom úkone, o tejto skutočnosti sa urobí záznam v zápisnici.

Zákon o e-Governmente upravuje formu elektronickej doručenky, ktorá je potvrdením o doručení písomnosti (úradnej správy) do vlastných rúk – prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Na elektronickej doručenke je uvedený deň, hodina, minúta a sekunda doručenia úradnej správy. Takisto ako v prípade „listovej“ doručenky sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak a takisto možno napadnúť jej účinky.

10 Ako sa postupuje v prípade, ak z nejakého dôvodu adresát písomnosť neprevezme alebo sa doručenie uskutoční v rozpore so zákonom (napríklad písomnosť sa doručí tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona) alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?

Možnosti alternatívneho doručenia – viď bod 5, 7.1. a 7.4. Ak bolo doručenie realizované v rozpore so zákonom, je potrebné opätovné doručenie písomnosti, slovenský právny poriadok nepozná inštitút konvalidácie neplatného doručenia. Doručenie súdnych písomností vykonané iným ako zákonným spôsobom nie je právne účinné a nevyvoláva právne následky predpokladané zákonom.

11 Musím za doručenie písomnosti zaplatiť, a ak áno, koľko?

Doručovanie súdnych písomností nie je priamo spoplatnené.

Posledná aktualizácia: 14/01/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Feedback

Använd formuläret nedan för att skicka in dina synpunkter på vår nya webbplats