Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku slovinčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.
Swipe to change

Doručovanie právnych dokumentov

Slovinsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená právny pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o „doručovanie písomností“?

V praxi sa doručovaním písomností rozumie odosielanie listov a písomností fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré sú účastníkmi konania. Na jednej strane to znamená, že adresát je informovaný o procesných úkonoch súdu alebo strany, a na druhej strane súd získa spoľahlivé potvrdenie, že strany dostali písomnosti. Potvrdenie, že písomnosti boli skutočne a správne doručené, je podmienkou pre normálne vykonávanie postupu a zároveň správne doručovanie účastníkom konania zabezpečuje dodržiavanie zásady audi alteram partem. Doručovanie je teda procesný úkon súdu, ktorého cieľom je informovať účastníka konania o konaní, procesných úkonoch protistrany a súdu a zároveň zaručuje právo strany reagovať.

Osobitné pravidlá týkajúce sa doručovania písomností sú nevyhnutné na dodržiavanie rôznych zásad občianskeho súdneho konania a na zabezpečenie účinnej právnej ochrany bez zbytočného odkladu, lebo doručovaním písomností sa zabezpečuje, že všetky strany sú informované o procesných úkonoch súdu a/alebo strán. Osobitné pravidlá týkajúce sa doručovania písomností poskytujú takisto záruky v prípade nesprávneho doručenia.

2 V prípade ktorých písomností sa vyžaduje formálne doručenie?

Stranám alebo účastníkom sa musia doručovať všetky súdne písomnosti, keďže podľa článku 142 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ZPP; Úradný vestník Slovinskej republiky [Uradni list RS], č. 73/07 – oficiálne úplné znenie, č. 45/08 – ZArbit, č. 45/08, č. 111/08 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 121/08 – uznesenie ústavného súdu, č. 57/09 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 12/10 – rozhodnutie ústavného súdu, 50/10 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 107/10 – rozhodnutie ústavného súdu, 75/12 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 76/12 – v znení neskorších predpisov, č. 40/13 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 92/13 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 6/14, č. 10/14 – rozhodnutie ústavného súdu, č. 48/14 a č. 48/15 – rozhodnutie ústavného súdu) opatrenia a súdne rozhodnutia, proti ktorým je prípustné odvolanie, mimoriadne opravné prostriedky, a výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov za podanie žaloby, vyjadrení a opravných prostriedkov, a predvolania strán na pojednávanie alebo predbežné vypočutie, ak sa nevytýčilo nijaké pojednávanie, sa doručujú stranám osobne, pričom fyzické doručenie, ako aj doručenie zabezpečenými elektronickými prostriedkami sa považujú za fyzické doručenie písomností v súlade s ustanoveniami ZPP. Ostatné písomnosti sa doručujú osobne len vtedy, ak tak ustanovuje zákon alebo ak sa súd domnieva, že vzhľadom na písomnosti pripojené k originálu či z iných dôvodov je potrebná zvýšená opatrnosť.

3 Kto zodpovedá za doručenie písomnosti?

Písomnosti sa doručujú poštou, súdnymi úradníkmi, na súde alebo iným spôsobom ustanoveným zákonom. Na návrh protistrany súdy môžu nariadiť doručovanie písomností právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré vykonávajú doručovanie písomností ako registrovanú činnosť na základe osobitného povolenia ministerstva spravodlivosti, pričom náklady na tento spôsob doručovania hradí jeho navrhovateľ (článok 132 ZPP). Strany môžu oznámiť na súde, že si želajú doručovanie písomností elektronicky na zabezpečenú e-mailovú adresu uvedenú v návrhu. Uvedená zabezpečená e-mailová adresa je rovnocenná s adresou miesta pobytu alebo sídla strany. Ak strana predloží písomnosti zabezpečenými elektronickými prostriedkami, predpokladá sa, že si takisto želá doručovanie písomností elektronicky, ak neurčí inak. Ak súd zistí, že bezpečné elektronické doručovanie písomností nie je možné, musí doručovať písomnosti vo fyzickej podobe a uviesť dôvody pre toto doručovanie. Štátnym orgánom, advokátom, notárom, exekútorom, súdnym znalcom, súdnym odhadcom, súdnym tlmočníkom, správcom konkurznej podstaty a iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám sa písomnosti vždy doručujú elektronicky na zabezpečenú e-mailovú adresu. Najvyšší súd Slovinskej republiky zostavuje a zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam osôb a subjektov, u ktorých možno predpokladať zvýšenú spoľahlivosť vzhľadom na povahu ich práce. Tieto osoby a subjekty uvedené na zozname si musia zriadiť zabezpečenú e-mailovú adresu a nahlásiť adresu i akékoľvek zmeny zabezpečenej e-mailovej adresy Najvyššiemu súdu Slovinskej republiky. Adresa zverejnená v zozname sa považuje za oficiálnu zabezpečenú e-mailovú adresu.

V prípade štátnych orgánov, právnických osôb a živnostníkov sa písomnosti doručujú osobe oprávnenej na ich prevzatie alebo zamestnancovi kancelárie, prevádzky alebo sídla (článok 133 ZPP). Písomnosti určené vojenskému personálu a policajným príslušníkom sa môžu doručovať aj prostredníctvom ich veliteľov alebo priamych nadriadených; v prípade potreby sa im týmto spôsobom môžu doručovať aj ďalšie písomnosti (článok 134 ZPP). Osobám vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody doručuje písomnosti správna rada ústavu na výkon väzby alebo iné inštitúcie, v ktorej si odpykávajú trest odňatia slobody (článok 136 ZPP).

Ak má strana právneho zástupcu alebo splnomocnenca, doručujú sa písomnosti tomuto právnemu zástupcovi alebo splnomocnencovi, pokiaľ v tomto zákone nie je stanovené inak, pričom doručovanie písomností advokátovi, ktorý koná ako splnomocnenec, sa môže vykonať tak, že sa písomnosti doručia osobe zamestnanej v jeho advokátskej kancelárii (články 137 a 138 ZPP).

4 Zisťovanie adresy

4.1 Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch pokúša sa požiadaný orgán v tomto členskom štáte z vlastného podnetu stanoviť miesto pobytu adresáta písomností, ktoré sa majú doručiť, ak adresát už nebýva na adrese známej žiadajúcemu orgánu?

Doručovanie v členských štátoch sa musí vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. V článku 143 ods. 3 zákona o Občianskom súdnom poriadku (Úradný vestník SR [Uradni list RS], č. 45/08 v znení zmien, ďalej len ZPP) sa ustanovuje povinnosť súdu získať informácie o tom, či sa adresa, na ktorej sa vykonal pokus o doručenie, zhoduje s adresou na doručovanie písomností uvedenou v úradných záznamoch. To znamená, že súd musí v prípade neúspešného doručenia na uvedenú adresu (z akéhokoľvek dôvodu) overiť adresu v centrálnom registri obyvateľov. Súd postupuje týmto spôsobom v prípade, keď konanie prebieha v Slovinsku, ako aj v prípade, keď sa doručovanie písomností vykonáva na žiadosť súdu v inom členskom štáte (zásada vnútroštátnej procesnej autonómie). Ak je potrebné písomnosti doručiť právnickej osobe, adresa sa overí v obchodnom registri (AJPES) podľa článku 139 ods. 3 ZPP, kde sa nachádzajú verejne prístupné údaje o sídle právnických osôb. Ak nemožno získať potrebné informácie v obchodnom registri, súd vráti písomnosti odosielajúcemu subjektu.

4.2 Majú zahraničné justičné orgány alebo strany súdnych konaní prístup do registrov alebo k službám v tomto členskom štáte, ktoré by im umožnili stanoviť súčasnú adresu danej osoby? Ak áno, aké sú existujúce registre a služby a ako treba postupovať? Aké prípadné poplatky treba uhradiť?

Nemajú prístup k týmto informáciám; z dôvodu ochrany osobných údajov je takýto prístup veľmi obmedzený. Ak chce zahraničný orgán získať informácie o pobyte osoby na základe informácií z územných jednotiek, musí podať žiadosť v Slovinsku (za túto službu sa neúčtujú nijaké súdne ani iné poplatky) a následne správny orgán rozhodne o tejto žiadosti na základe pravidiel vnútroštátneho práva. Ak chce strana získať informácie o fyzickej osobe, zisťovanie je ešte zložitejšie. Podľa vlastných informácií územné jednotky stranám takéto informácie neposkytujú. Okrem toho je tu tiež možnosť zisťovania prostredníctvom diplomatických kanálov.

Ako je uvedené vyššie, príslušný slovinský súd na žiadosť cudzieho súdu iba overí a získa informácie o adrese určitej osoby.

4.3 Ako orgány v tomto členskom štáte nakladajú so žiadosťou, ktorej cieľom je zistiť súčasnú adresu určitej osoby a ktorá bola zaslaná podľa nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach?

Súd vykonáva zisťovanie pobytu osoby (vyhľadávaním v centrálnom registri obyvateľov alebo na územnej jednotke), len čo dostane žiadosť o predloženie dôkazov.

5 Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? Existujú alternatívne metódy, ktoré možno použiť (iné než náhradné doručovanie uvedené v bode 7)?

Písomnosti sa spravidla doručujú poštou, ale môžu sa doručovať aj prostredníctvom súdneho úradníka, na súde alebo iným spôsobom ustanoveným zákonom, ale aj prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva doručovanie písomností ako registrovanú podnikateľskú činnosť na základe osobitného povolenia ministerstva spravodlivosti, ako aj elektronicky (pozri bod 3).

6 Je v občianskoprávnych konaniach povolené elektronické doručovanie písomností (doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na diaľku, ako je e-mail, zabezpečená internetová aplikácia, fax, sms atď.)? Ak áno, pre ktoré druhy konaní je táto metóda stanovená? Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o dostupnosť tejto metódy doručovania písomností alebo prístupu k nej v závislosti od toho, kto je adresátom (právnik, právnická osoba, spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt atď.)?

Áno. Doručovanie písomností sa vykonáva prostredníctvom webových sídel elektronického súdnictva, ktoré spravuje Najvyšší súd Slovinskej republiky, do zabezpečených e-mailových adries používateľov.

Elektronické doručovanie je povolené v občianskom konaní a ďalších občianskych súdnych konaniach, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa elektronického doručovania písomností, napr. v konaniach týkajúcich sa obchodných sporov, pracovnoprávnych a sociálnoprávnych sporov, v iných civilných konaniach, dedičskom konaní (zatiaľ sa nevyužíva vo všetkých týchto konaniach), v katastrálnom konaní, konkurznom konaní a exekučnom konaní (elektronické doručovanie sa už využíva vo všetkých týchto konaniach).

Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o skupiny, do ktorých sú používatelia zaradení. Najprv sú rozdelení do všeobecných skupín:

– používatelia, ktorí pri používaní systému elektronického súdnictva nemusia predložiť doklad totožnosti (bežní používatelia),

– používatelia, ktorí vstupujú do systému elektronického súdnictva pomocou používateľského mena a hesla (registrovaní používatelia), a

– používatelia, ktorí vstupujú do systému elektronického súdnictva pomocou používateľského mena a hesla a kvalifikovaného digitálneho certifikátu (kvalifikovaní používatelia).

Medzi kvalifikovaných používateľov patria:

– rezortní kvalifikovaní používatelia (sudcovia a súdni úradníci, ktorí sú oprávnení vykonávať elektronické úlohy v určitých druhoch občianskych súdnych konaní) a

– externí kvalifikovaní používatelia (notári, advokáti, exekútori, správcovia konkurznej podstaty, úrad štátneho zástupcu, úrad prokuratúry, realitné spoločnosti a kancelárie a úrady právneho zástupcu obce, tzn. subjekty, ktoré majú úlohu zastupujúceho alebo justičného orgánu v občianskom súdnom konaní a používatelia/strany, t. j. právnické osoby, fyzické osoby alebo štátne a miestne orgány, ktoré majú úlohu strán v občianskom súdnom konaní).

7 „Náhradné“ doručovanie

7.1 Umožňujú právne predpisy tohto členského štátu iné metódy doručovania v prípade, že adresátovi nie je možné písomnosti doručiť (napr.: oznámenie na adresu bydliska, do kancelárie súdneho úradníka, poštou alebo vyvesením oznámenia)?

Pokiaľ ide o doručovanie súdnych písomností, musíme rozlišovať medzi bežným doručovaním a osobným doručovaním.

V prípade bežného doručovania je potrebné najskôr sa pokúsiť o náhradné doručenie. To znamená, že ak osobu, ktorej sa písomnosti majú doručiť, nemožno zastihnúť v mieste jej pobytu, písomnosti sa doručia odovzdaním niektorému z dospelých členov domácnosti, ktorí sú povinní ich prevziať (článok 140 ods. 1 ZPP). Iba v prípade, ak takéto doručovanie nie je možné, sa doručovanie písomností fyzickej osobe vykoná tak, že doručovateľ uloží písomnosti do poštovej schránky adresáta na adresu miesta pobytu. Ak adresát nemá poštovú schránku alebo ak nie je použiteľná, písomnosti sa doručujú na súde, ktorý nariadil doručovanie, a v prípade doručovania poštou na pošte v mieste pobytu adresáta, pričom adresátovi sa na dverách zanechá oznámenie o tom, kde si môže písomnosti vyzdvihnúť (článok 141 ods. 1 bod 2 ZPP). V prípade doručovania právnickej osobe sa písomnosti doručujú na adresu uvedenú v registri. Ak nie je možné doručiť písomnosti na túto adresu, doručovanie sa vykonáva opísaným spôsobom pre fyzické osoby, pričom je potrebné uložiť písomnosti alebo oznámenie o doručovaní písomností na adresu uvedenú v registri.

Osobné doručovanie znamená, že písomnosti sa odovzdajú stranám do vlastných rúk. Podľa článku 142 ZPP sa za súdne písomnosti považujú: žaloby, súdne rozhodnutia, proti ktorým je prípustné odvolanie, mimoriadne opravné prostriedky a výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov za podávanie návrhov podľa článku 105 ZPP (žaloby, protinávrhy, návrhy na priateľské urovnanie atď.) a predvolania strán na pojednávanie alebo predbežné vypočutie, ak sa nevytýčilo nijaké pojednávanie. Ostatné písomnosti sa doručujú osobne len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo ak je súd presvedčený, že je to potrebné vzhľadom na písomnosti priložené k originálu.

Ak adresátovi nemožno doručiť písomnosti priamo, osobné doručovanie písomností fyzickej osobe sa vykoná tak, že doručovateľ doručí písomnosti súdu, ktorý nariadil doručovanie, a v prípade doručovania poštou, pošte v mieste pobytu adresáta, a do poštovej schránky uloží oznámenie o doručení písomností, v ktorom je uvedené, kde si môže písomnosti vyzdvihnúť a v akej lehote.

Strany alebo ich zákonní zástupcovia sú v prípade zmeny adresy pred doručením druhostupňového rozhodnutia, ktorým je konanie ukončené, povinní bezodkladne oznámiť túto zmenu súdu. Ak tak neurobia, súd nariadi, aby sa všetky písomnosti v konaní doručovali tejto strane vyvesením na úradnej tabuli súdu. Tieto písomnosti sa považujú za doručené uplynutím ôsmich dní od ich vyvesenia na úradnej tabuli súdu (článok 145 ZPP).

7.2 Ak sa použijú iné metódy, ktorý moment sa považuje za moment doručenia písomností?

V prípade bežného doručovania sa písomnosti považujú za doručené v deň, keď boli uložené do poštovej schránky, o čom je adresát výslovne upovedomený. Ak adresát nemá poštovú schránku, písomnosti sa považujú za doručené v deň, keď bolo oznámenie o doručení písomností pripevnené na dvere jeho bytu.

V prípade osobného doručovania sa písomnosti považujú za doručené v deň, keď si adresát písomnosti vyzdvihne. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosti do 15 dní, považujú sa písomnosti za doručené po uplynutí tejto lehoty. Po uplynutí lehoty doručovateľ uloží tieto písomnosti do poštovej schránky adresáta; ak adresát nemá poštovú schránku alebo ak nie je použiteľná, písomnosti sa vrátia súdu.

7.3 Ak je inou metódou uloženie písomností na osobitné miesto (napr. na poštový úrad), ako je adresát o tomto uložení informovaný?

Ak sú v prípade bežného doručovania písomnosti uložené do poštovej schránky, doručovateľ upozorní adresáta na právne dôsledky písomností a uvedie na doručenku aj na písomnosti dôvod ich uloženia do poštovej schránky a dátum, ku ktorému boli písomnosti uložené, a podpíše sa. Ak adresát nemá poštovú schránku a písomnosti sa doručujú súdu/pošte, doručovateľ zanechá na dverách v mieste pobytu adresáta oznámenie o doručení písomností, v ktorom uvedie, kde si môže tieto písomnosti vyzdvihnúť a kedy sa budú považovať za doručené.

V prípade osobného doručovania doručovateľ zanechá v poštovej schránke oznámenie, v ktorom uvedie miesto uloženia písomností, lehotu na ich vyzdvihnutie a dôsledky v prípade, ak si adresát písomnosti v stanovenej lehote nevyzdvihne. Doručovateľ uvedie dôvod tohto opatrenia a dátum, keď boli písomnosti uložené, na oznámení, ako aj na písomnostiach, ktoré sa majú doručiť, a podpíše ich.

7.4 Ak adresát odmietne prijať doručené písomnosti, aké sú dôsledky? Považujú sa písomnosti za skutočne doručené, ak odmietnutie nebolo legitímne?

V prípade, že osoba, ktorej sú písomnosti adresované, alebo osoba povinná prevziať písomnosti odmietne bez akéhokoľvek zákonného dôvodu písomnosti prevziať, doručovateľ ich uloží v mieste pobytu alebo v mieste pracoviska osoby alebo do jej poštovej schránky, a ak nemá poštovú schránku, pripevní písomnosti na dvere v mieste pobytu. Doručovateľ uvedie na doručenke dátum, čas a dôvod odmietnutia prevzatia zásielky, ako aj miesto, kde boli písomnosti uložené. Písomnosti sa potom považujú za doručené (článok 144 ZPP).

8 Doručenie poštou zo zahraničia (článok 14 nariadenia o doručovaní)

8.1 Ak poštová služba doručí písomnosť zaslanú zo zahraničia adresátovi v tomto členskom štáte v situácii, keď sa vyžaduje potvrdenie o doručení (článok 14 nariadenia o doručovaní), doručuje poštová služba písomnosť len samotnému adresátovi alebo v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o doručovaní poštou môže písomnosť doručiť aj inej osobe na tej istej adrese?

Podľa zákona o poštových službách (ďalej len „ZPSto-2“; Úradný vestník Slovinskej republiky [Uradni list RS], č. 51/09, 77/10 a 40/14 – ZIN-B) sa doporučená a poistená zásielka musí doručiť adresátom osobne na ich adresu. Ak to nie je možné, doporučená a poistená zásielka sa odovzdá jednému z dospelých členov domácnosti alebo osobe oprávnenej prevziať zásielku (článok 41 ZPSto-2), pričom dospelým členom domácnosti je osoba staršia ako 15 rokov, ktorá býva v spoločnej domácnosti s adresátom (Všeobecné podmienky poskytovania univerzálnych poštových služieb z 1. septembra 2014; ďalej len „GT“).

8.2 Ako sa môže podľa pravidiel doručovania poštou v tomto členskom štáte uskutočniť doručovanie písomností zo zahraničia podľa článku 14 nariadenia o doručovaní č. 1393/2007, ak sa na adrese doručenia nepodarilo nájsť ani adresáta ani žiadnu inú osobu oprávnenú prevziať doručené písomnosti (ak je to podľa vnútroštátnych pravidiel doručovania poštou možné – pozri vyššie)?

Ak doporučenú zásielku nemožno doručiť osobám uvedeným vyššie (adresát osobne/dospelý člen domácnosti alebo osoba oprávnená preberať písomnosti) z dôvodu neprítomnosti, doručovateľ uloží do poštovej schránky oznámenie, v ktorom uvedie miesto uloženia zásielky a lehotu, v ktorej si adresát môže zásielky vyzdvihnúť. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku v lehote uvedenej v poštovom oznámení, zásielka sa vráti odosielateľovi. Ak adresát odmietne prevziať doporučenú a poistenú zásielku, doručovateľ uvedie na zásielke alebo na doručenke dátum a dôvod odmietnutia prevzatia a vráti zásielku odosielateľovi.

8.3 Poskytuje poštový úrad určitý čas na vyzdvihnutie písomností skôr, ako písomnosti pošle naspäť ako nedoručené? Ak áno, ako je adresát informovaný o tom, že si má na poštovom úrade vyzdvihnúť zásielku?

Zásielku je možné vyzdvihnúť na pošte v lehote 15 dní odo dňa, keď bol adresát informovaný o jej uložení. Výnimkou sú balíky zo zahraničia, ktorým odosielateľ určil lehotu uloženia kratšiu ako 15 dní. Lehoty na vyzdvihnutie zásielky sú určené na základe kalendára, začínajúc dňom nasledujúcim po dni, keď adresát dostal oznámenie o doručení. V prípade zásielok, ktoré sú uložené na poštách ako poste restante, a zásielok pre používateľov poštových priečinkov sa termíny určujú na základe kalendára, začínajúc dňom nasledujúcim po dni, keď bola zásielka uložená na pošte. (Článok 27 GT).

Oznámenie sa zanechá v poštovej schránke adresáta s uvedením miesta vyzdvihnutia a lehoty, v ktorej možno zásielku vyzdvihnúť.

9 Existuje nejaký písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?

Doručenka je dôkazom o tom, že písomnosť bola doručená. Doručenku podpisuje príjemca a doručovateľ, pričom príjemca osobne slovom uvedie dátum prevzatia na doručenke. Ak príjemca nevie písať alebo nie je schopný sa podpísať, doručovateľ uvedie jeho meno a priezvisko a dátum prevzatia slovom a doplní poznámku o dôvode, prečo príjemca doručenku nepodpísal.

Ak príjemca odmietne podpísať doručenku, doručovateľ to uvedie na doručenke a uvedie dátum doručenia slovom; písomnosti sa potom považujú za doručené. Ak sa doručovanie vykonáva podľa článku 142 ods. 3 ZPP (náhradné doručenie alebo „fiktívne doručenie“, pozri tiež body 8.2 a 7.3), na doručenke sa uvedie dátum, keď bolo oznámenie uložené u adresáta, a dátum, keď boli písomnosti doručené súdu alebo na poštu.

Ak sa písomnosti doručujú v súlade s ustanoveniami ZPP osobe, ktorá nie je osobou, ktorej sa majú písomnosti doručovať, doručovateľ uvedie vzťah týchto dvoch osôb na doručenke (článok 149 ods. 5 ZPP).

10 Ako sa postupuje v prípade, ak z nejakého dôvodu adresát písomnosť neprevezme alebo sa doručenie uskutoční v rozpore so zákonom (napríklad písomnosť sa doručí tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona) alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?

Doručenka obsahuje všetky prvky verejnej listiny, a preto preukazuje pravdivosť skutočností, ktoré sa ňou potvrdzujú. Je však prípustný dôkaz o tom, že skutočnosti, ktoré obsahuje, nie sú pravdivé.

Ak sa adresátovi nedoručia písomnosti alebo adresát tvrdí, že doručovanie sa vykonalo nesprávne, určité nedostatky alebo chyby v doručovaní písomností možno odstrániť. Adresáti preto nemôžu tvrdiť, že doručenie bolo nesprávne, ak z ich správania jednoznačne vyplýva, že aj napriek nesprávnemu doručeniu sa dozvedeli o obsahu písomností iným spôsobom. To platí aj v prípade, ak sa písomnosti skutočne dostali do rúk adresáta (napríklad ak si adresát vyzdvihol písomnosti po uplynutí lehoty na ich vyzdvihnutie). Táto situácia je takisto upravená v ZPP, podľa ktorého nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu pravidiel doručovania, ak si adresát napriek tomuto porušeniu písomnosti vyzdvihne. V tomto prípade sa písomnosti považujú za doručené v okamihu, keď si ich adresát skutočne vyzdvihne (článok 139 ods. 5 ZPP).

Odstránenie alebo opravu chýb v doručovaní možno vykonať aj prostredníctvom inštitútu restitutio ad integrum, na základe ktorého je možný návrat do predchádzajúceho stavu, ak omeškanie odstránenia určitého procesného úkonu viedlo k udalosti, ktorú strana napriek dostatočnej náležitej starostlivosti nemohla predvídať alebo jej zabrániť. Ak jedna strana zmešká pojednávanie alebo lehotu na vykonanie právneho úkonu a v dôsledku toho stratí právo tento úkon vykonať, súd tejto strane na jej návrh umožní vykonať tento úkon neskôr (návrat k predchádzajúcemu stavu), ak uzná, že strana zmeškala pojednávanie alebo lehotu z oprávneného dôvodu. Ak sa restitutio ad integrum povolí, konanie sa vráti do stavu pred zmeškaním úkonu a všetky rozhodnutia vydané súdom v dôsledku zmeškania úkonu sa zrušia (článok 116 ZPP).

Návrh sa musí predložiť do pätnástich dní odo dňa zániku príčiny zmeškania pojednávania alebo lehoty; v prípade, ak sa strana dozvedela o zmeškaní neskôr, odo dňa, keď sa o ňom dozvedela. Restitutio ad integrum sa nemôže požadovať po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa omeškania (článok 117 ZPP). Subjektívne aj objektívne lehoty sú prekluzívne a nemožno ich predĺžiť.

11 Musím za doručenie písomnosti zaplatiť, a ak áno, koľko?

Doručenie poštou ako všeobecne uznávaný spôsob doručovania súdnych písomností nepredstavuje pre účastníkov konania nijaké osobitné náklady. Doručovanie iným spôsobom (napr. prostredníctvom osobitnej zásielkovej služby, ktorá doručuje písomnosti v rámci svojej registrovanej podnikateľskej činnosti) znamená dodatočné náklady, a preto ho súd môže nariadiť len na návrh jednej zo strán, ktorá musí zložiť dostatočnú zálohu na pokrytie nákladov. Ako sa uvádza v osobitných pravidlách o činnosti osôb vykonávajúcich doručovanie písomností v trestných a občianskych konaniach, súdni doručovatelia majú nárok na odmenu a náhradu nákladov podľa dohody uzavretej so súdom, pričom výšku platby a náhrady nákladov nariadi súd.

Posledná aktualizácia: 13/01/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom