1 Čo znamená právny pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o „doručovanie písomností“?
Doručovaním sa rozumie oznámenie písomných vyhlásení a rozhodnutí, ktoré sa uskutočňuje a potvrdzuje právnou formou. Oznámením treba rozumieť získanie možnosti vziať ich na vedomie.
Doručovanie slúži na poskytnutie právnej ochrany a na zabezpečenie spravodlivého konania. Doručovaním sa má zaistiť skutočné upovedomenie adresáta o procesnom postupe, alebo prinajmenšom zabezpečiť, aby mal neobmedzenú možnosť byť o ňom upovedomený. Účelom doručenia je teda oznámenie obsahu. Skutočné oboznámenie sa s obsahom písomnosti je ponechané na adresátovi.
Strane, ktorá iniciuje doručenie, má byť poskytnutá možnosť preukázať čas a spôsob odovzdania písomnosti adresátovi. Ide o požiadavku právnej istoty.
2 V prípade ktorých písomností sa vyžaduje formálne doručenie?
Zákonom sa taxatívne neupravuje, ktoré konkrétne písomnosti musia byť doručené formálne.
Ex offo sa doručujú tie písomnosti, v prípade ktorých sa doručenie predpisuje zákonom alebo ho nariadil súd [§ 166 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, ďalej len „ZPO“)].
Písomnosti sa na podnet účastníkov konania doručujú vtedy, keď je to stanovené zákonom, ako v prípade uväznenia, predbežného opatrenia alebo príkazu na zablokovanie a prevod (§ 191 ZPO).
Formálne doručovanie je vhodné všade tam, kde je účelné a kde si ho vyžaduje požiadavka právnej istoty, napríklad preto, že až skutočnosť v podobe oznámenia vedie k vzniku práv alebo ňou začínajú plynúť lehoty. Na základe zákona sa preto doručuje napríklad žaloba alebo rozsudky a uznesenia súdu, proti ktorým možno okamžite podať námietku.
3 Kto zodpovedá za doručenie písomnosti?
Je potrebné rozlišovať medzi doručovaním ex offo a doručovaním na podnet účastníkov konania.
Pri doručovaní ex offo písomnosti v zásade doručuje kancelária súdu, na ktorom konanie už a ešte prebieha (§ 168 ods. 1 ZPO). Spôsob doručenia môže zvoliť podľa svedomitej úvahy.
Má pritom k dispozícii tri možnosti:
- písomnosť môže doručiť napríklad advokátovi s potvrdením o prevzatí (§ 174 ZPO);
- písomnosť môže doručiť adresátovi alebo jeho zákonnému zástupcovi osobným odovzdaním písomnosti na úrade (§ 173 ZPO);
- doručením písomnosti môže poveriť poštu. Pod pojmom pošta sa v Nemecku rozumejú podniky, ktoré sú držiteľmi licencie Spolkovej agentúry pre poskytovanie poštových služieb (Bundesnetzagentur für die Erbringung von Postdienstleistungen). V tejto súvislosti môže zvoliť zvláštny spôsob doručenia, a to doporučeným listom s doručenkou (§ 175 ZPO);
- doručením písomnosti môže poveriť súdneho vykonávateľa.
V niektorých prípadoch stanovených zákonom je doručovanie písomností povinný nariadiť sudca, napríklad v prípade doručovania v zahraničí (§ 183, § 184) alebov prípade doručenia vyhláškou (§ 186, § 187).
Doručovanie na žiadosť účastníkov konania spravidla vykonáva súdny úradník (Gerichtsvollzieher). Buď ho priamo poveria účastníci konania, alebo to sprostredkuje kancelária súdu, na ktorom prebieha konanie (§ 192).
Súdny úradník môže vykonaním doručenia (§ 194) poveriť poštu.
4 Zisťovanie adresy
4.1 Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch pokúša sa požiadaný orgán v tomto členskom štáte z vlastného podnetu stanoviť miesto pobytu adresáta písomností, ktoré sa majú doručiť, ak adresát už nebýva na adrese známej žiadajúcemu orgánu?
Pokiaľ adresát písomnosti nebýva na adrese uvedenej v žiadosti o doručenie, oslovený nemecký prijímajúci orgán sa spravidla usiluje zistiť jeho aktuálnu adresu. Uvedené platí nielen v prípade, keď sa príjemca odsťahoval, ale aj keď je jeho adresa v žiadosti o doručenie uvedená neúplne alebo nesprávne. Ide však pritom o dobrovoľnú službu prijímajúceho orgánu, ktorá nie je povinná.
4.2 Majú zahraničné justičné orgány alebo strany súdnych konaní prístup do registrov alebo k službám v tomto členskom štáte, ktoré by im umožnili stanoviť súčasnú adresu danej osoby? Ak áno, aké sú existujúce registre a služby a ako treba postupovať? Aké prípadné poplatky treba uhradiť?
Zahraničné verejné orgány a zahraničné súkromné osoby môžu podľa § 44 spolkového zákona o prihlasovacej povinnosti (Bundesmeldegesetz; ďalej len „BMG“) bez uvedenia dôvodu získať od orgánov pre evidenciu obyvateľstva v Nemecku takzvanú jednoduchú informáciu z registra obyvateľstva o určitej osobe podľa § 44 BMG.
Jednoduchá informácia z registra obyvateľstva obsahuje:
● priezvisko,
● mená,
● titul,
● súčasné adresy, ako aj
● v prípade, že osoba zomrela, informáciu o tejto skutočnosti.
Požiadavku treba adresovať príslušnému orgánu pre evidenciu obyvateľstva. Spravidla ide o občiansky úrad obce alebo mesta, na ktorého území sa predpokladá bydlisko osoby.
Informácia z registra obyvateľstva je spoplatnená. Výška poplatku sa mení v závislosti od spolkovej krajiny.
Podmienkou na poskytnutie informácie z registra obyvateľstva je, že na základe informácií, ktoré uviedol orgán predkladajúci požiadavku, možno konkrétne určiť hľadanú osobu, t. j. nie je možné poskytnúť zoznam výsledkov vyhľadávania.
Informáciu z registra obyvateľstva okrem toho nemožno poskytnúť v prípade, ak je pri dotknutej osobe zapísaný zákaz poskytovať informácie (Auskunftssperre) podľa § 41 BMG alebo ak právom chránené záujmy dotknutej osoby iným spôsobom bránia poskytnutiu informácie (§ 8 BMG).
4.3 Ako orgány v tomto členskom štáte nakladajú so žiadosťou, ktorej cieľom je zistiť súčasnú adresu určitej osoby a ktorá bola zaslaná podľa nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach?
Zisťovanie adresy sa v Nemecku spravidla nepovažuje za úlohu súdu.
Vzhľadom na to, že zahraničné verejné orgány a zahraničné súkromné osoby môžu nezávisle získať tzv. jednoduchú informáciu z registra obyvateľstva, nie je na to nutné predložiť dožiadanie podľa nariadenia (ES) č. 1206/2001.
5 Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? Existujú alternatívne metódy, ktoré možno použiť (iné než náhradné doručovanie uvedené v bode 7)?
Spôsob doručovania, ktorý sa v praxi vyskytuje najčastejšie, je doručovanie ex offo. Spravidla ho vykonáva pošta. Súdny vykonávateľ poverený agendou listín na to udelí pošte poverenie na doručenie a písomnosť, ktorá má byť doručená, odovzdá v zatvorenej obálke s pripraveným tlačivom doručovacieho lístka (§ 176 ZPO). Zamestnanec pošty potom uskutoční doručenie. Písomnosť sa pritom musí prednostne doručiť priamo adresátovi, to znamená, že písomnosť sa musí odovzdať adresátovi osobne do vlastných rúk. Odovzdanie písomnosti sa môže uskutočniť kdekoľvek, nie je teda viazané na určité miesto (§ 177 ZPO).
Adresátom v uvedenom zmysle je osoba, ktorej je písomnosť určená, jej zákonný (§ 170 ZPO) alebo splnomocnený zástupca (§ 171 ZPO).
Zamestnanec pošty vyplní v prípade úspešného doručenia písomnosti formulár doručovacieho lístka a bez zbytočného odkladu ho odošle naspäť kancelárii súdu ako doklad o doručení.
Ak účastníka konania zastupuje advokát, písomnosť sa obvykle doručí advokátovi s potvrdením o prijatí (Empfangsbekenntnis – § 171 a 174 ZPO). Po prijatí písomnosti zašle advokát súdu potvrdenie o prijatí, ktoré podpísal.
Ak majú obe strany právne zastúpenie, môže sa písomnosť doručiť od advokáta advokátovi (§ 195 ZPO). Platí to aj pre podania, ktoré sa majú doručiť ex offo, ak odporcovi zároveň netreba oznámiť súdny príkaz. V písomnosti má byť uvedené vyhlásenie, že sa písomnosť doručuje od advokáta advokátovi. Za doklad o doručení sa aj v tomto prípade považuje potvrdenie o prijatí, v ktorom je uvedený dátum a podpis.
6 Je v občianskoprávnych konaniach povolené elektronické doručovanie písomností (doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na diaľku, ako je e-mail, zabezpečená internetová aplikácia, fax, sms atď.)? Ak áno, pre ktoré druhy konaní je táto metóda stanovená? Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o dostupnosť tejto metódy doručovania písomností alebo prístupu k nej v závislosti od toho, kto je adresátom (právnik, právnická osoba, spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt atď.)?
Vo všetkých občianskych konaniach možno súdne písomnosti doručovať elektronicky. Na účely prenosu musí byť písomnosť opatrená kvalifikovaným elektronickým podpisom a chránená proti neoprávnenému prístupu tretích strán. Elektronické doručovanie musí akceptovať každý advokát, notár, súdny úradník, daňový poradca, ako aj každý úrad, korporácia alebo inštitúcia spravovaná podľa verejného práva. Iným účastníkom konania možno písomnosti elektronicky doručovať len ak s prenosom elektronických písomností výslovne súhlasili. Prenos písomností možno potvrdiť prostredníctvom služby De-Mail v zmysle § 1 zákona o službe De-Mail.
Advokátom, notárom, súdnym úradníkom, daňovým poradcom, úradom, korporáciám a inštitúciám spravovaným podľa verejného práva možno písomnosti doručovať aj faxom.
Ako doklad o doručení postačuje potvrdenie adresáta o prijatí, na ktorom je uvedený dátum a jeho podpis. Potvrdenie o prijatí možno súdu vrátiť na formulári, faxom alebo ako elektronický dokument.
Doručovanie prostredníctvom SMS nie je možné.
7 „Náhradné“ doručovanie
Ak nie je možné písomnosť doručiť priamo adresátovi, môže sa pristúpiť k tzv. náhradnému doručeniu.
7.1 Umožňujú právne predpisy tohto členského štátu iné metódy doručovania v prípade, že adresátovi nie je možné písomnosti doručiť (napr.: oznámenie na adresu bydliska, do kancelárie súdneho úradníka, poštou alebo vyvesením oznámenia)?
Náhradné doručenie „náhradnému príjemcovi“
Prvou možnosťou je náhradné doručenie v byte, obchodných priestoroch a zariadeniach (§ 178 ZPO). Na základe toho sa náhradné doručenie môže uskutočniť vtedy, keď sa osobu, ktorej sa má písomnosť doručiť, nepodarí zastihnúť v jej byte, v obchodnom priestore alebo v občianskom zariadení, v ktorom býva.
Náhradné doručenie sa uskutočňuje odovzdaním písomnosti jednej z týchto osôb:
- v byte adresáta dospelému rodinnému príslušníkovi, osobe pracujúcej v rodine alebo dospelému stálemu spolubývajúcemu,
- v obchodných priestoroch adresáta osobe, ktorá je tam zamestnaná,
- v zariadeniach buď vedúcemu, alebo zástupcovi, ktorý je na to splnomocnený.
Náhradné doručenie písomností uvedeným osobám sa však nesmie uskutočniť vtedy, ak sa dotknutá osoba zúčastňuje na právnom spore ako protistrana osoby, ktorej sa majú písomnosti doručiť.
Náhradné doručenie vložením do poštovej schránky
V prípade, že sa náhradné doručenie nemohlo uskutočniť v byte alebo v obchodných priestoroch, môže sa uskutočniť náhradné doručenie vložením do poštovej schránky (§ 180 ZPO). Písomnosť sa vtedy vloží do poštovej schránky, ktorá prináleží k bytu alebo k obchodným priestorom.
Náhradné doručenie uložením písomnosti
Ak nie je možné náhradné doručenie v zariadení, v ktorom adresát býva, alebo náhradné doručenie vložením do poštovej schránky, môže sa uskutočniť náhradné doručenie formou uloženia písomnosti, ktorá má byť doručená (§ 181 ZPO).
Uloženie písomnosti sa môže uskutočniť buď v kancelárii okresného súdu (Amtsgericht), v ktorého obvode sa nachádza miesto doručenia, alebo, ak je doručením písomnosti poverená pošta, buď na mieste, ktoré pošta určí, na mieste doručenia, alebo v mieste okresného súdu.
Spôsobom bežným pre listy sa adresátovi odovzdá písomné oznámenie o uložení písomnosti. Ak to nie je možné, oznámenie sa umiestni na dvere bytu, obchodného priestoru alebo zariadenia.
Uložená písomnosť je na vyzdvihnutie pripravená tri mesiace, ak nebola vyzdvihnutá, potom sa vráti odosielateľovi.
7.2 Ak sa použijú iné metódy, ktorý moment sa považuje za moment doručenia písomností?
Pri náhradnom doručovaní v byte, v obchodných priestoroch a zariadeniach (§ 178 ZPO) sa doručenie uskutoční odovzdaním písomnosti náhradníkovi.
Pri náhradnom doručovaní vložením do poštovej schránky (§ 180 ZPO) sa písomnosť považuje vložením za doručenú.
Pri náhradnom doručovaní uložením písomnosti (§ 181 ZPO) sa písomnosť považuje za doručenú odovzdaním písomného oznámenia.
7.3 Ak je inou metódou uloženie písomností na osobitné miesto (napr. na poštový úrad), ako je adresát o tomto uložení informovaný?
Na adresu osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť, sa musí štandardným spôsobom pre doručovanie bežných listov doručiť oznámenie o uložení písomnosti na určenom formulári, alebo, pokiaľ to nie je možné, písomnosť sa musí umiestniť na dvere bytu, obchodného priestoru alebo občianskeho zariadenia.
7.4 Ak adresát odmietne prijať doručené písomnosti, aké sú dôsledky? Považujú sa písomnosti za skutočne doručené, ak odmietnutie nebolo legitímne?
V prípade, ak je adresát síce doma, ale odmietne písomnosť prevziať, treba rozlišovať medzi týmito dvoma situáciami:
- Ak je odmietnutie prevzatia písomnosti oprávnené, musí sa doručovanie zopakovať. O oprávnené odmietnutie ide napríklad v prípade nesprávnej adresy alebo nepresného označenia adresáta.
Ak odmietnutie prevzatia písomnosti nie je oprávnené, musí sa písomnosť ponechať v byte alebo v obchodnom priestore. Ak adresát nemá žiadny byt alebo žiadny obchodný priestor, musí sa písomnosť vrátiť odosielateľovi. Neoprávneným odmietnutím prevzatia sa písomnosť považuje za doručenú (§ 179 ZPO).
8 Doručenie poštou zo zahraničia (článok 14 nariadenia o doručovaní)
8.1 Ak poštová služba doručí písomnosť zaslanú zo zahraničia adresátovi v tomto členskom štáte v situácii, keď sa vyžaduje potvrdenie o doručení (článok 14 nariadenia o doručovaní), doručuje poštová služba písomnosť len samotnému adresátovi alebo v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o doručovaní poštou môže písomnosť doručiť aj inej osobe na tej istej adrese?
Podľa článku RL141 ods. 3 doplňujúcich ustanovení o listových zásielkach dohovoru Svetovej poštovej únie možno podpis na doručenke získať aj od inej osoby, ktorá je podľa vnútroštátnych pravidiel oprávnená prijať zásielku. [Deutsche Post AG ako tzv. Designated Operator pre medzinárodný poštový styk, uvádza v tomto prípade tzv. náhradného adresáta (Ersatzempfänger), ktorého definuje vo všeobecných obchodných podmienkach pre listy (Allgemeine Geschäftsbedingungen Brief)]. Náhradným adresátom môžu byť osoby uvedené v § 178 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sú uvedené v bode 7.1.
8.2 Ako sa môže podľa pravidiel doručovania poštou v tomto členskom štáte uskutočniť doručovanie písomností zo zahraničia podľa článku 14 nariadenia o doručovaní č. 1393/2007, ak sa na adrese doručenia nepodarilo nájsť ani adresáta ani žiadnu inú osobu oprávnenú prevziať doručené písomnosti (ak je to podľa vnútroštátnych pravidiel doručovania poštou možné – pozri vyššie)?
Podľa článku RL 151 doplňujúcich ustanovení o listových zásielkach dohovoru Svetovej poštovej únie musí pošta po neúspešnom pokuse o doručenie pripraviť zásielku na vyzdvihnutie. Deutsche Post AG doručí doporučenú zásielku len adresátovi osobne alebo osobe, ktorú na to adresát písomne splnomocnil.
8.3 Poskytuje poštový úrad určitý čas na vyzdvihnutie písomností skôr, ako písomnosti pošle naspäť ako nedoručené? Ak áno, ako je adresát informovaný o tom, že si má na poštovom úrade vyzdvihnúť zásielku?
Podľa článku 151.5.3 dohovoru Svetovej poštovej únie je lehota úschovy stanovená v príslušných vnútroštátnych pravidlách. Nemôže byť však dlhšia ako jeden mesiac. Deutsche Post AG uchováva oznámené zásielky počas jedného týždňa. Doručovateľ nechá v poštovej schránke adresáta oznámenie, z ktorého vyplýva, v ktorej pobočke a počas akého obdobia je zásielka pripravená na vyzdvihnutie.
9 Existuje nejaký písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?
Áno. Ako potvrdenie doručenia sa musí vyhotoviť potvrdenie na tlačive, ktoré je na to určené, a bez zbytočného odkladu sa musí zaslať kancelárii súdu (§ 182 ZPO). Na tlačive sú uvedené všetky údaje potrebné na potvrdenie doručenia, predovšetkým:
- meno osoby, ktorej sa písomnosť má doručiť,
- meno osoby, ktorej sa písomnosť odovzdala,
- miesto, dátum a na príkaz súdu aj hodina doručenia,
- priezviská, mená a podpis doručovateľa a prípadne tiež údaj o poverenom podniku alebo o dožiadanom orgáne.
Ak sa doručovanie vykonáva na podnet účastníkov konania, potvrdenie o doručení sa odovzdá tomu účastníkovi konania, ktorému bola písomnosť doručená (§ 193 ods. 3 ZPO).
V prípade náhradného doručovania sa uplatňujú osobitné požiadavky: v týchto prípadoch sa musí v potvrdení o doručení vždy uviesť aj dôvod náhradného doručenia. Ak sa náhradné doručenie vykonalo uložením písomnosti, v potvrdení o doručení sa musí uviesť, ako bolo písomné oznámenie o uložení písomnosti odovzdané. Ak bolo prevzatie písomnosti odmietnuté neoprávnene, tak na potvrdení treba uviesť, kto ju odmietol prevziať a že list bol ponechaný v mieste doručenia alebo vrátený odosielateľovi.
V určitých prípadoch stanovených v zákone sa potvrdenie doručenia ako doklad o doručení nevyžaduje:
- V prípade doručenia písomnosti v úradných priestoroch súdu sa za potvrdenie doručenia písomnosti považuje poznámka, ktorá musí byť uvedená v spisoch a na písomnosti, že písomnosť bola doručená a kedy k doručeniu došlo (§ 173 druhá veta ZPO).
- Ak sa písomnosť doručuje advokátovi, ako doklad postačuje potvrdenie advokáta o prevzatí (§ 174 ods. 1 a 4 ZPO).
- Ak sa doručenie uskutočňuje doporučene s návratkou, ako doklad o doručení postačuje doručenka (§ 175 ods. 2 ZPO).
- To isté platí, ak ide o doručovanie do zahraničia doporučeným listom s doručenkou (§ 183 ods. 1 bod 1, ods. 2 prvá veta ZPO).
- Ak sa písomnosti doručujú do zahraničia s pomocou orgánov cudzieho štátu, konzulárneho zastúpenia Spolkovej republiky Nemecko alebo Spolkového ministerstva zahraničných vecí (Auswärtiges Amt), ako doklad o doručení slúži osvedčenie dožiadaného orgánu (§ 183 ods. 1 body 2, 3, ods. 2 druhá veta ZPO).
10 Ako sa postupuje v prípade, ak z nejakého dôvodu adresát písomnosť neprevezme alebo sa doručenie uskutoční v rozpore so zákonom (napríklad písomnosť sa doručí tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona) alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?
Doručenie písomností, ktoré bolo vykonané v rozpore so zákonom predpísaným postupom, je v zásade neplatné, pokiaľ boli porušené podstatné predpisy.
Z tejto zásady zákon umožňuje výnimky, ktoré sú v súlade s účelom doručovania písomností, a to preukázať, či a kedy adresát dostal písomnosť, ktorá mala byť doručená.
Ak nemožno preukázať, že doručenie prebehlo náležitým spôsobom, alebo ak bola písomnosť prevzatá v rozpore s kogentnými predpismi týkajúcimi sa doručovania, považuje sa písomnosť za doručenú v okamihu, keď bola skutočne prevzatá osobou, ktorej doručovanie podľa zákona bolo alebo mohlo byť určené (§ 189 ZPO). V tomto prípade sa nedostatok doručovania odstráni. Súd nemá v súvislosti s nápravou porušenia predpisov týkajúcich sa doručovania diskrečné právomoci. Aj v prípade, že doručením začne plynúť pevne stanovená, t. j. nemenná lehota, môže za uvedených podmienok dôjsť k nápravnému účinku.
V prípade, že adresát nedostane písomnosť, ktorá má byť doručená, naskytujú sa dve možnosti:
- Ak sa doručenie vykoná v rozpore s podstatnými predpismi, možnosť nápravného účinku zaniká. Doručenie je teda neplatné a musí sa vykonať znovu.
- Ak sa doručenie vykonalo v súlade s právnymi predpismi, pôjde o fikciu doručenia. Vyplýva to z pravidiel náhradného doručenia. Ak sa však strany o doručení nie svojou vinou nedozvedia, je podľa § 230 a nasl. ZPO možné uvedenie do predošlého stavu.
11 Musím za doručenie písomnosti zaplatiť, a ak áno, koľko?
Je potrebné rozlišovať medzi doručovaním ex offo a doručovaním na podnet účastníkov konania.
V určitých konaniach, v ktorých sa výška poplatkov stanovuje podľa hodnoty sporu, je prvých desať prípadov doručovania zahrnutých v trovách konania. V prípade ďalších doručení a pri doručovaní v iných konaniach je doručovanie s potvrdením o doručení, doporučene s doručenkou alebo súdnym vykonávateľom spoplatnené ako paušálny výdavok vo výške 3,50 EUR. Doručovanie na podnet účastníkov konania vykonáva súdny úradník. Za zabezpečenia doručenia odovzdaním pošte vyberá súdny úradník poplatok vo výške 3,00 EUR. K tomu sa pripočítajú výdavky na vyhotovenie potrebných fotokópií a poštové poplatky. Ak je potrebné overiť písomnosť, ktorá bola odovzdaná súdnemu úradníkovi na účely doručenia, pripočíta sa osobitný poplatok v podobe paušálneho poplatku za písomnosti, ktorý za prvých päťdesiat strán predstavuje 0,50 EUR za stranu a za každú ďalšiu stranu 0,15 EUR.
Ak doručovanie vykonáva súdny úradník osobne, poplatok je 10,00 EUR. V danom prípade treba súdnemu úradníkovi uhradiť ešte aj cestovné vo výške od 3,25 EUR do 16,25 EUR v závislosti od vzdialenosti, ktorú musí k adresátovi prekonať.
