Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Doručovanie právnych dokumentov

Rakúsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená právny pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o „doručovanie písomností“?

„Doručovanie“ znamená odovzdanie písomnosti adresátovi v zákonom stanovenej forme a overeným spôsobom, aby sa adresát o nej dozvedel.

Doručovanie nariaďuje súd ako právny úkon v rámci súdneho konania a vykonáva sa ex offo [§ 87 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung; ďalej len „ZPO“)]. Doručenie musí byť úradne potvrdené, aby bolo možné overiť, kedy bolo doručenie vykonané a komu sa písomnosť doručila. Potvrdenie o riadnom doručení predstavuje podmienku vzniku určitých procesných účinkov.

2 V prípade ktorých písomností sa vyžaduje formálne doručenie?

Formálne sa v zásade musia doručovať všetky súdne rozhodnutia (napr. predvolania, uznesenia, rozsudky), ako aj všetky návrhy účastníka konania (napr. žaloba, vyjadrenie k žalobe, odvolanie) a ostatné vyhlásenia, ktoré sú adresované (aj) protistrane.

3 Kto zodpovedá za doručenie písomnosti?

Doručenie a spôsob doručenia nariaďuje rozhodovací orgán [sudca, súdny úradník (Rechtspfleger)]. Toto nariadenie sa označuje ako nariadenie doručenia (Zustellverfügung) a rozhodovací orgán ho musí uviesť v origináli spisu, ktorý treba doručiť. Samotné doručenie vykoná doručovacia služba. Najčastejšie to je pošta, ale môže ísť aj o iného poskytovateľa univerzálnej služby [§ 2 bod 7 zákona o doručovaní (Zustellgesetz); ďalej len „ZustG“, v spojení s § 3 bodom 4 zákona o poštovom trhu (Postmarktgesetz)].

4 Zisťovanie adresy

4.1 Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch pokúša sa požiadaný orgán v tomto členskom štáte z vlastného podnetu stanoviť miesto pobytu adresáta písomností, ktoré sa majú doručiť, ak adresát už nebýva na adrese známej žiadajúcemu orgánu?

V zásade to tak nie je. V závislosti od personálnej kapacity sa však uskutočňuje jednoduché zisťovanie, napr. formou žiadosti adresovanej centrálnemu registru osôb (pozri bod 4.2).

4.2 Majú zahraničné justičné orgány alebo strany súdnych konaní prístup do registrov alebo k službám v tomto členskom štáte, ktoré by im umožnili stanoviť súčasnú adresu danej osoby? Ak áno, aké sú existujúce registre a služby a ako treba postupovať? Aké prípadné poplatky treba uhradiť?

Áno. Každý, a tiež zahraničný orgán, môže na rakúskych registračných úradoch [obecný úrad, magistrát, magistrátny obvodný úrad (Gemeindeamt, Magistrat, Magistratisches Bezirksamt)] požiadať o registračné údaje (Meldeauskunft) týkajúce sa hlavného bydliska (Hauptwohnsitz) určitej fyzickej osoby. Registračné údaje sú uložené v ústrednom registri obyvateľov (Zentrales Melderegister; ďalej len „ZMR“). Ide o verejný register, ktorý obsahuje mená všetkých osôb registrovaných v Rakúsku spolu s údajmi o ich hlavnom bydlisku a prípadne ich vedľajšom bydlisku (Nebenwohnsitz). Prihlásenie, resp. odhlásenie (Anmeldung/Abmeldung) bydliska v Rakúsku je záväzné.

Na vybavenie žiadosti sú potrebné prinajmenšom tieto údaje o hľadanej osobe: meno a priezvisko, ako aj doplňujúca informácia, aby bolo možné osobu jednoznačne identifikovať (napr. dátum narodenia, miesto narodenia, štátna príslušnosť alebo predchádzajúca adresa).

Poplatok za žiadosť adresovanú ZMR sa v súčasnosti pohybuje vo výške 17,30 EUR (poplatok za žiadosť: 14,30 EUR; spolkový správny poplatok za žiadosti adresované ZMR: 3 EUR).

Bližšie informácie k žiadosti nájdete na adrese http://www.help.gv.at/ v časti Dokumente und Recht (dokumenty a právne predpisy)/Personen-Meldeauskunft (registračné údaje o osobách).

Doručovanie v zásade vykonáva doručovacia služba, teda pošta alebo iný poskytovateľ univerzálnej služby (pozri bod 3) alebo zamestnanci súdu (§ 88 ZPO).

Existujú však aj alternatívne spôsoby doručenia:

Doručenie prostredníctvom verejného oznámenia podľa § 25 ZustG a § 115 ZPO:

Doručenie osobám s neznámym miestom doručenia alebo skupine osôb, ktorých identitu orgán nepozná a ktorým bol určený zástupca na doručovanie (Zustellungsbevollmächtigter) (§ 20 ZustG), sa môže vykonať tak, že v databáze súdnych oznámení (Ediktsdatei) sa uverejní úradné oznámenie, že písomnosť určená na doručenie sa nachádza na súde (databáza je dostupná na adrese http://www.justiz.gv.at/ v časti E-Government/Ediktsdatei). Oznámenie má obsahovať aj krátku informáciu o obsahu písomnosti určenej na doručenie, označenie procesného súdu a spornej veci, ako aj informáciu o tom, ako si písomnosť možno vyzdvihnúť, a odkaz na právne následky tohto oznámenia. Uverejnením v databáze súdnych oznámení sa doručenie považuje za vykonané.

Doručenie opatrovníkovi (§ 116 – § 118 ZPO):

Osobám, ktorým by bolo možné písomnosť doručiť iba prostredníctvom verejného oznámenia (uverejnením v databáze súdnych oznámení), súd na návrh alebo aj bez návrhu ustanoví opatrovníka, ak by tieto osoby v nadväznosti na doručenie, ktoré sa ich týka, mali vykonať procesný úkon v záujme ochrany svojich práv, a predovšetkým ak písomnosť obsahuje predvolanie na pojednávanie. Ustanovenie opatrovníka sa uverejní v databáze súdnych oznámení (§ 117 ZPO). Tým a nasledujúcim odovzdaním písomnosti opatrovníkovi sa doručenie považuje za vykonané (§ 118 ZPO).

4.3 Ako orgány v tomto členskom štáte nakladajú so žiadosťou, ktorej cieľom je zistiť súčasnú adresu určitej osoby a ktorá bola zaslaná podľa nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach?

Ak dožiadaný orgán kvalifikuje žiadosť ako vykonanie dôkazov v zmysle článku 1 nariadenia, napríklad preto, že zistenie adresy je potrebné na uskutočnenie súdneho konania (predovšetkým doručenia), postupuje podľa ustanovení nariadenia a usiluje sa zistiť aktuálnu adresu prostriedkami, ktoré má k dispozícii, napríklad vyhľadávaním v ZMR a v iných registroch.

5 Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? Existujú alternatívne metódy, ktoré možno použiť (iné než náhradné doručovanie uvedené v bode 7)?

Doručovanie v zásade vykonáva doručovacia služba, teda pošta alebo iný poskytovateľ univerzálnej služby (pozri bod 3) alebo zamestnanci súdu (§ 88 ZPO).

Existujú však aj alternatívne spôsoby doručenia:

Doručenie prostredníctvom verejného oznámenia podľa § 25 ZustG a § 115 ZPO:

Doručenie osobám s neznámym miestom doručenia alebo skupine osôb, ktorých identitu orgán nepozná a ktorým bol určený zástupca na doručovanie (Zustellungsbevollmächtigter) (§ 20 ZustG), sa môže vykonať tak, že v databáze súdnych oznámení (Ediktsdatei) sa uverejní úradné oznámenie, že písomnosť určená na doručenie sa nachádza na súde (databáza je dostupná na adrese http://www.justiz.gv.at/ v časti E-Government/Ediktsdatei). Oznámenie má obsahovať aj krátku informáciu o obsahu písomnosti určenej na doručenie, označenie procesného súdu a spornej veci, ako aj informáciu o tom, ako si písomnosť možno vyzdvihnúť, a odkaz na právne následky tohto oznámenia. Uverejnením v databáze súdnych oznámení sa doručenie považuje za vykonané.

Doručenie opatrovníkovi (§ 116 – § 118 ZPO):

Osobám, ktorým by bolo možné písomnosť doručiť iba prostredníctvom verejného oznámenia (uverejnením v databáze súdnych oznámení), súd na návrh alebo aj bez návrhu ustanoví opatrovníka, ak by tieto osoby v nadväznosti na doručenie, ktoré sa ich týka, mali vykonať procesný úkon v záujme ochrany svojich práv, a predovšetkým ak písomnosť obsahuje ich predvolanie na pojednávanie. Ustanovenie opatrovníka sa uverejní v databáze súdnych oznámení (§ 117 ZPO). Tým a nasledujúcim odovzdaním písomnosti opatrovníkovi sa doručenie považuje za vykonané (§ 118 ZPO).

Na elektronické doručovanie prostredníctvom súdov existuje osobitný systém, Elektronická justícia (Elektronischer Rechtsverkehr; ďalej len „ERV“). Povinnosť zapojiť sa do tohto systému platí len pre advokátov a pre obhajcov v trestných veciach, pre notárov, pre úverové a finančné inštitúcie, tuzemské poisťovne, inštitúcie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, dovolenkový a kompenzačný fond pre pracovníkov v stavebníctve (Bauarbeiter-Urlaubs- und Abfertigungskasse), všeobecný mzdový fond lekárnikov (Pharmazeutische Gehaltskasse), garančný fond (Insolvenz-Entgelt-Fonds), IEF-Service GmbH, hlavné združenie rakúskych inštitúcií sociálneho zabezpečenia (Hauptverband der österreichischen Sozialversicherungsträger), finančná prokuratúra (Finanzprokuratur) a advokátske komory. Do systému sa môžu zapojiť ďalšie osoby, ale nie je to pre ne povinné.

Ak sa doručenie vykonáva prostredníctvom ERV, súdne oznámenia a podania, ktoré sa doručovali elektronicky [§ 89a ods. 2 zákona o organizácii súdnictva (Gerichtsorganisationsgesetz; ďalej len „GOG“)], sa považujú za doručené v pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, keď sa dostali do elektronickej dispozičnej sféry adresáta, pričom sobota sa nepovažuje za pracovný deň.

Ak nie je možné doručenie prostredníctvom ERV, možno ho uskutočniť aj prostredníctvom elektronických doručovacích služieb podľa ustanovení zákona o doručovaní (§ 89a ods. 3 GOG v spojení s § 28 a nasl. ZustG).

6 Je v občianskoprávnych konaniach povolené elektronické doručovanie písomností (doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na diaľku, ako je e-mail, zabezpečená internetová aplikácia, fax, sms atď.)? Ak áno, pre ktoré druhy konaní je táto metóda stanovená? Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o dostupnosť tejto metódy doručovania písomností alebo prístupu k nej v závislosti od toho, kto je adresátom (právnik, právnická osoba, spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt atď.)?

Na elektronické doručovanie prostredníctvom súdov existuje osobitný systém, Elektronická justícia (Elektronischer Rechtsverkehr; ďalej len „ERV“). Povinnosť zapojiť sa do tohto systému platí len pre advokátov a pre obhajcov v trestných veciach, pre notárov, pre úverové a finančné inštitúcie, tuzemské poisťovne, inštitúcie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, dovolenkový a kompenzačný fond pre pracovníkov v stavebníctve (Bauarbeiter-Urlaubs- und Abfertigungskasse), všeobecný mzdový fond lekárnikov (Pharmazeutische Gehaltskasse), garančný fond (Insolvenz-Entgelt-Fonds), IEF-Service GmbH, hlavné združenie rakúskych inštitúcií sociálneho zabezpečenia (Hauptverband der österreichischen Sozialversicherungsträger), finančná prokuratúra (Finanzprokuratur) a advokátske komory. Do systému sa môžu zapojiť ďalšie osoby, ale nie je to pre ne povinné.

Ak sa doručenie vykonáva prostredníctvom ERV, súdne oznámenia a podania, ktoré sa doručovali elektronicky [§ 89a ods. 2 zákona o organizácii súdnictva (Gerichtsorganisationsgesetz; ďalej len „GOG“)], sa považujú za doručené v pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, keď sa dostali do elektronickej dispozičnej sféry adresáta, pričom sobota sa nepovažuje za pracovný deň.

Ak nie je možné doručenie prostredníctvom ERV, možno ho uskutočniť aj prostredníctvom elektronických doručovacích služieb podľa ustanovení zákona o doručovaní (§ 89a ods. 3 GOG v spojení s § 28 a nasl. ZustG).

Ak sa v zákone výslovne stanovuje, že doručovateľ nesmie písomnosť doručiť náhradnému príjemcovi, ide o doručenie do vlastných rúk. To sa však uplatňuje len vo výnimočných prípadoch.

Vo všetkých ostatných prípadoch je náhradné doručenie prípustné. To znamená, že v prípade, ak sa adresáta nepodarí zastihnúť na mieste doručenia, písomnosť v zásade možno doručiť každej dospelej osobe, ktorá býva na rovnakej adrese ako adresát, alebo ak ide o pracovníka či zamestnávateľa adresáta, ktorý je ochotný zásielku prevziať (§ 16 ods. 2 ZustG). V tomto prípade zákon hovorí o náhradnom príjemcovi.

Náhradné doručenie je však prípustné len vtedy, ak má doručovateľ dôvod domnievať sa, že adresát sa pravidelne zdržiava na mieste doručenia.

Podľa § 103 ZPO ako náhradný príjemca neprichádza do úvahy osoba, ktorá v súdnom spore adresáta vystupuje ako odporca.

Podľa § 16 ods. 5 ZustG sa však náhradné doručenie nepovažuje za vykonané, ak sa adresát z dôvodu neprítomnosti na mieste doručenia (pretože je napr. odcestovaný, v nemocnici alebo vo väzbe) nemohol včas dozvedieť o doručení. Doručenie sa však stáva platné v nasledujúci deň po návrate adresáta na miesto doručenia.

7 „Náhradné“ doručovanie

7.1 Umožňujú právne predpisy tohto členského štátu iné metódy doručovania v prípade, že adresátovi nie je možné písomnosti doručiť (napr.: oznámenie na adresu bydliska, do kancelárie súdneho úradníka, poštou alebo vyvesením oznámenia)?

Ak sa v zákone výslovne stanovuje, že doručovateľ nesmie písomnosť doručiť náhradnému príjemcovi, ide o doručenie do vlastných rúk. To sa však uplatňuje len vo výnimočných prípadoch.

Vo všetkých ostatných prípadoch je náhradné doručenie prípustné. To znamená, že v prípade, ak sa adresáta nepodarí zastihnúť na mieste doručenia, písomnosť v zásade možno doručiť každej dospelej osobe, ktorá býva na rovnakej adrese ako adresát, alebo ak ide o pracovníka či zamestnávateľa adresáta, ktorý je ochotný zásielku prevziať (§ 16 ods. 2 ZustG). V tomto prípade zákon hovorí o náhradnom príjemcovi.

Náhradné doručenie je však prípustné len vtedy, ak má doručovateľ dôvod domnievať sa, že adresát sa pravidelne zdržiava na mieste doručenia.

Podľa § 103 ZPO ako náhradný príjemca neprichádza do úvahy osoba, ktorá v súdnom spore adresáta vystupuje ako odporca.

Podľa § 16 ods. 5 ZustG sa však náhradné doručenie nepovažuje za vykonané, ak sa adresát z dôvodu neprítomnosti na mieste doručenia (pretože je napr. odcestovaný, v nemocnici alebo vo väzbe) nemohol včas dozvedieť o doručení. Doručenie sa však stáva platné v nasledujúci deň po návrate adresáta na miesto doručenia.

7.2 Ak sa použijú iné metódy, ktorý moment sa považuje za moment doručenia písomností?

Pozri body 5 a 6.

7.3 Ak je inou metódou uloženie písomností na osobitné miesto (napr. na poštový úrad), ako je adresát o tomto uložení informovaný?

O uložení je potrebné adresáta informovať oznámením o uložení (vhodí sa do poštovej schránky alebo umiestni na vchodové dvere). Treba v ňom uviesť miesto uloženia, ako aj začiatok a dĺžku lehoty na vyzdvihnutie a upozorniť na účinky uloženia (§ 17 ods. 2 ZustG). Lehota na vyzdvihnutie začne podľa § 17 ods. 3 ZustG plynúť dňom, keď je dokument prvý raz pripravený na vyzdvihnutie, a trvá najmenej dva týždne. Prvý dňom lehoty sa uložený dokument považuje za doručený (fiktívne doručenie). To však neplatí v prípade, ak sa adresát z dôvodu neprítomnosti na mieste doručenia včas nedozvedel o doručovaní. Podľa §17 ods. 3 poslednej vety zákona o doručovaní sa však doručenie považuje počas lehoty na vyzdvihnutie za platné v deň, ktorý nasleduje po návrate na miesto doručenia, kedy bolo možné vyzdvihnúť uložený dokument. Ak sa uložená písomnosť nevyzdvihne [čo nemení nič na tom, že uloženie vedie k doručeniu (Zustellungswirkung)], po uplynutí lehoty na vyzdvihnutie sa vráti súdu, ktorý ju odoslal.

7.4 Ak adresát odmietne prijať doručené písomnosti, aké sú dôsledky? Považujú sa písomnosti za skutočne doručené, ak odmietnutie nebolo legitímne?

Ak adresát alebo náhradný príjemca, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, bez zákonného dôvodu odmietne prijať písomnosť, musí sa ponechať na mieste doručenia alebo, ak to nie je možné, musí sa uložiť písomné oznámenie. Ponechanie alebo uloženie má rovnaký účinok ako doručenie (§ 20 ZustG).

8 Doručenie poštou zo zahraničia (článok 14 nariadenia o doručovaní)

8.1 Ak poštová služba doručí písomnosť zaslanú zo zahraničia adresátovi v tomto členskom štáte v situácii, keď sa vyžaduje potvrdenie o doručení (článok 14 nariadenia o doručovaní), doručuje poštová služba písomnosť len samotnému adresátovi alebo v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o doručovaní poštou môže písomnosť doručiť aj inej osobe na tej istej adrese?

Poštové doručovanie sa podľa Dohovoru Svetovej poštovej únie vykonáva s medzinárodnou návratkou. Písomnosť treba doručiť adresátovi alebo, pokiaľ mu ju nie je možné doručiť, inej osobe, ktorá je podľa právnych predpisov prijímajúceho členského štátu oprávnená prevziať písomnosť (napr. zástupca na doručovanie písomností, náhradný príjemca). V Rakúsku sa uplatňujú pravidlá vzťahujúce sa na náhradného príjemcu (pozri bod 7.1), ktoré sú stanovené v § 16 ZustG.

8.2 Ako sa môže podľa pravidiel doručovania poštou v tomto členskom štáte uskutočniť doručovanie písomností zo zahraničia podľa článku 14 nariadenia o doručovaní č. 1393/2007, ak sa na adrese doručenia nepodarilo nájsť ani adresáta ani žiadnu inú osobu oprávnenú prevziať doručené písomnosti (ak je to podľa vnútroštátnych pravidiel doručovania poštou možné – pozri vyššie)?

Dohovor Svetovej poštovej únie neobsahuje žiadne ustanovenie, pokiaľ ide o otázku, či a za akých podmienok je prípustné uloženie písomnosti. Tieto záležitosti sa preto riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho členského štátu. Podľa príslušných ustanovení rakúskeho právneho poriadku možno písomnosť uložiť, ak sú splnené požadované podmienky (pozri bod 7).

8.3 Poskytuje poštový úrad určitý čas na vyzdvihnutie písomností skôr, ako písomnosti pošle naspäť ako nedoručené? Ak áno, ako je adresát informovaný o tom, že si má na poštovom úrade vyzdvihnúť zásielku?

Pozri bod 7.3.

9 Existuje nejaký písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?

Áno. Doručovateľ potvrdí doručenie na potvrdení o doručení (dodací lístok, návratka). Príjemca dokumentu potvrdí prevzatie svojím podpisom a uvedie dátum a, pokiaľ nie je adresátom, svoj blízky vzťah k nemu. Ak potvrdenie odmietne, doručovateľ túto skutočnosť spolu s dátumom a prípadne informáciou o vzťahu príjemcu k adresátovi uvedie na potvrdení o doručení. Potvrdenie o doručení sa bez zbytočného odkladu zašle odosielateľovi.

10 Ako sa postupuje v prípade, ak z nejakého dôvodu adresát písomnosť neprevezme alebo sa doručenie uskutoční v rozpore so zákonom (napríklad písomnosť sa doručí tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona) alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?

Doručenie, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zákona, síce nie je účinné, ale možno ho napraviť. Chybné doručenie sa najprv podľa základného pravidla v § 7 ZustG považuje za vykonané v okamihu, keď sa dokument skutočne dostal k adresátovi. Ak je určený zástupca na doručovanie, musí sa označiť ako adresát, v opačnom prípade sa doručenie vykoná až v čase, kedy sa dokument skutočne dostal k zástupcovi na doručovanie. V zákone o doručovaní sa okrem toho stanovujú špecifické pravidlá nápravy pre prípady neprítomnosti adresáta na mieste doručenia, pre ktorú sa včas nemohol dozvedieť o doručovaní, pre neplatné náhradné doručenie alebo pre uloženie (§ 16 ods. 5 a § 17 ods. 3 ZustG). Nedostatok sa odstráni v deň, ktorý nasleduje po návrate adresáta na miesto doručenia, pričom v prípade uloženia je relevantné to, že k návratu dôjde počas lehoty na vyzdvihnutie a uložený dokument by v daný deň mohol byť vyzdvihnutý. Zatiaľ čo v prípade neplatného náhradného doručenia nie je náprava časovo obmedzená, v prípade neplatného uloženia už doručenie nemožno napraviť, pokiaľ sa adresát vráti až po uplynutí lehoty na vyzdvihnutie. Ak sa adresát vráti tak skoro, že si zásielku môže vyzdvihnúť ešte v prvý deň lehoty na vyzdvihnutie, považuje sa doručenie za vykonané v tento deň, pretože je ešte k dispozícii celá lehota na vyzdvihnutie. Ak sa vráti až neskôr, považuje sa doručenie uložením písomnosti za vykonané až v deň nasledujúci po návrate adresáta; lehoty, ktoré začali plynúť doručením, najmä lehota na podanie odvolania, musia byť adresátovi poskytnuté v celej dĺžke.

11 Musím za doručenie písomnosti zaplatiť, a ak áno, koľko?

Nie.

Posledná aktualizácia: 03/01/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom