Majetkové pomery v manželstve

Rakúsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Existuje v tomto členskom štáte zákonná úprava majetkových pomerov v manželstve? Čo sa v nej stanovuje?

Podľa rakúskeho práva sa uplatňuje oddelenie majetku, každý z manželov si teda ponecháva to, s čím do registrovaného partnerstva vstúpil, a stáva sa výlučným vlastníkom všetkého, čo počas neho nadobudol (§§ 1233, 1237 rakúskeho občianskeho zákonníka – ABGB). Je takisto jediným veriteľom svojich dlžníkov a dlžníkom svojich veriteľov.

2 Ako si môžu manželia usporiadať majetkové pomery v manželstve? Aké sú v tomto prípade formálne požiadavky?

Obe strany majú možnosť dohodnúť sa na vymedzení podmienok zákonných ustanovení na usporiadanie vlastníckych vzťahov prostredníctvom zmluvných dojednaní („manželská dohoda“). Na účely platnosti manželských dohôd sa vyžaduje, aby mali formu notárskej zápisnice (§ 1 zákona o notárskych zápisniciach – NotAktsG).

3 Je slobodná vôľa ako si usporiadať majetkové pomery v manželstve nejako obmedzená?

Pokiaľ ide o majetkové pomery manželov, v zásade sa uplatňuje zmluvná sloboda. V manželskej dohode sa však nemôže upravovať napríklad možnosť, že by sa manželia vzájomne úplne zriekali nároku na výživné počas trvania riadneho manželstva.

4 Aké sú právne účinky rozvodu, rozluky alebo zrušenia majetkových pomerov v manželstve?

„Úplné“ zákonné oddelenie majetku sa uplatňuje iba do vyhlásenia neplatnosti manželstva, jeho rozvodu alebo zrušenia, pretože po tom by malo dôjsť k deleniu, ktoré nezávisí od vlastníckych vzťahov. Zánik manželstva sa teda riadi zásadou majetkovej účasti manželov. Na jednej strane sa rozdelí majetok, ktorý používali obaja manželia, napr. spoločná domácnosť, auto alebo vybavenie domácnosti. Na druhej strane sa musia rozdeliť aj manželské úspory, t. j. majetkové hodnoty akéhokoľvek druhu, ktoré manželia nadobudli počas riadneho manželského vzťahu a ktoré sú vzhľadom na svoju povahu zvyčajne určené na speňaženie.

5 Aké sú dôsledky úmrtia jedného z manželov na majetkové pomery v manželstve?

Ak jeden z manželov žijúcich v manželstve s majetkovým režimom bezpodielového spoluvlastníctva (ktorý je v praxi zriedkavejší) umrie, spoločný majetok sa musí rozdeliť. Majetok, ktorý zostane po odpočítaní všetkých dlhov, prejde na základe príslušných podielov na pozostalého manžela a do dedičstva po zosnulom. Pokiaľ ide o toto dedičstvo a zvyčajný prípad režimu oddeleného majetku, zákonné právo manžela dediť sa riadi tým, ktorí príbuzní zosnulého majú okrem manžela dediť. Manžel zosnulého je zákonným dedičom jednej tretiny dedičstva popri deťoch zosnulého a ich potomkoch, dvoch tretín dedičstva popri rodičoch zosnulého a celého dedičstva vo všetkých ostatných prípadoch. Okrem toho manžel patrí medzi neopomenuteľných dedičov. Manželovi ako povinný dedičský podiel prináleží polovica dedičstva, ktoré mu patrí na základe dedenia zo zákona.

6 Ktorý orgán má právomoc rozhodovať vo veci majetkových pomerov v manželstve?

Spory o majetkových vzťahoch v prípade rozvodu, zrušenia manželstva alebo vyhlásenia neplatnosti manželstva podľa §§ 81 a nasl. zákona o manželstve (EheG) sa riešia na základe vzájomnej dohody alebo rozhodnutia súdu.

7 Aké sú dôsledky majetkových pomerov v manželstve na právne vzťahy medzi jedným z manželov a treťou osobou?

Manžel v zásade nemôže druhému z manželov bez jeho účasti udeľovať osobitné práva ani ho zaväzovať povinnosťami. Výnimkou je prípad takzvanej kľúčovej plnej moci (Schlüsselgewalt), keď manžel, ktorý vedie spoločnú domácnosť a nemá nijaké príjmy, zastupuje druhého manžela pri bežných právnych úkonoch, ktoré vykonáva v prospech spoločnej domácnosti a ktoré nepresahujú úroveň zodpovedajúcu životným podmienkam manželov. To však neplatí, ak druhý z manželov dal tretej strane najavo, že svojím manželom nechce byť zastupovaný. Ak tretia strana na základe okolností nedokáže rozoznať, či manžel koná ako zástupca, ručia spoločne a nerozdielne obaja manželia.

V prípade majetkového režimu bezpodielového spoluvlastníctva – na ktorom sa treba osobitne dohodnúť – na začiatku medzi manželmi vzniká povinný záväzok, podľa ktorého jeden z nich nemôže nakladať so svojím podielom na celkovom majetku bez súhlasu druhého. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže nadobudnúť vecný účinok iba v prípade nehnuteľností, a to zápisom do katastra nehnuteľností, či už prostredníctvom zákazu prevodu a zaťaženia (§ 364c ABGB), alebo prostredníctvom zápisu obmedzenia podľa § 1236 ABGB, že žiadna zo strán počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva nemôže so svojou polovicou, resp. svojím podielom jednostranne disponovať.

8 Krátky opis postupu rozdelenia majetkových pomerov v manželstve v tomto členskom štáte vrátane ich vysporiadania a zániku.

Spor o majetkových vzťahoch v prípade rozvodu, zrušenia manželstva alebo vyhlásenia neplatnosti manželstva podľa §§ 81 a nasl. zákona o manželstve nezávisí od zavinenia, ale pri rozhodovaní sa naň môže prihliadať. K rozdeleniu majetku dochádza, keď sa na ňom obe strany vzájomne dohodnú alebo keď jedna strana podá v tejto veci návrh na súdne rozhodnutie. Inak sa naďalej uplatňuje oddelenie majetku, pri ktorom si každý z manželov zachová vlastný majetok. Návrh sa musí podať do jedného roka po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Delí sa majetok, ktorý používali obaja manželia, ako aj manželské úspory. V súlade s § 82 zákona o manželstve sú zo sporov vylúčené veci, ktoré do manželstva priniesol jeden z manželov alebo ktoré zdedil, ktoré mu darovala tretia osoba, ktoré využíva iba v súvislosti so svojou osobnou potrebou alebo pri výkone svojho povolania, alebo ktoré patria podniku alebo predstavujú účastiny v podniku, ak nepredstavovali len čisté majetkové hodnoty.

9 Aký je postup a dokumenty alebo informácie, ktoré sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľného majetku?

Žiadosť o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorý sa má zaregistrovať.

Písomná žiadosť musí obsahovať podpis žiadateľa. Podpis v zásade nemusí byť overený, pokiaľ v žiadosti nie je uvedená intabulačná doložka.

So žiadosťou sa musí predložiť verejná alebo súkromná listina s osvedčenými podpismi strán, v ktorej sa uvádza právny dôvod na nadobudnutie majetku (napr. kúpna zmluva). Súkromné listiny musia okrem presných údajov o nehnuteľnosti obsahovať aj tzv. intabulačnú doložku (Aufsandungserklärung).

Intabulačná doložka obsahuje výslovné vyhlásenie osoby, ktorej právo má byť obmedzené, zaťažené, zrušené alebo prevedené na inú osobu, že s registráciou súhlasí (v prípade kúpnej zmluvy je takouto osobou predávajúci). Intabulačná doložka musí byť súdne alebo notársky overená a musí obsahovať podpis zaviazanej strany. Vyhlásenie možno zahrnúť aj do žiadosti o zápis do katastra nehnuteľností, v takom prípade však musia byť podpisy v tejto žiadosti súdne alebo notársky overené.

K žiadosti sa musí podľa § 160 spolkového poriadku poplatkov (BAO) priložiť aj potvrdenie o riadnej úhrade daní. Ide o „potvrdenie“ od daňového úradu, že v súvislosti so zápisom vlastníckeho práva neexistujú obavy týkajúce neuhradených daní.

Ak žiadosť podáva právnik alebo notár, musí sa podať elektronicky. V takomto prípade sa prílohy podávajú do archívu listín. Potvrdenie o riadnej úhrade daní od daňového úradu možno nahradiť potvrdením o neexistencii pohľadávok (Selbstberechnungserklärung), ktoré vyhotovil právnik alebo notár.

Posledná aktualizácia: 05/06/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.