Veci s nízkou hodnotou sporu

---

Článok 25 ods. 1 písm. a) Príslušné súdy

Podľa § 599 zákona CXXX z roku 2016 o Občianskom súdnom poriadku európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu patrí do právomoci a výhradnej miestnej príslušnosti okresného súdu pôsobiaceho v sídle Všeobecného súdu a Budínskeho ústredného okresného súdu (Budai Központi Kerületi Bíróság) v Budapešti.

Článok 25 ods. 1 písm. b) Komunikačné prostriedky

Pokiaľ ide o začatie konania, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), sa stanovuje, že navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta či akýkoľvek iný prostriedok elektronickej komunikácie, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína (článok 4 ods. 1 nariadenia).

Z pravidiel stanovených v nariadení vyplýva, že žiadosť možno podať v písomnej forme. Vzorové tlačivo A možno podať na súde, zaslať súdu poštou alebo predložiť elektronickými prostriedkami, a to v súlade s oddielom prospektu, ktorý sa týka článku 25 ods. 1 písm. d).

V § 600 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že navrhovateľ môže predložiť návrh na uplatnenie pohľadávky ústne na príslušnom okresnom súde, pričom súd návrh zaznamená prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva. Uvedené ustanovenie je v súlade s článkom 11 nariadenia, v ktorom sa stanovuje zabezpečenie praktickej pomoci pri vypĺňaní tlačív.

Článok 25 ods. 1 písm. c) Orgány alebo organizácie poskytujúce praktickú pomoc

V § 6 dekrétu ministra spravodlivosti č. 14/2002 z 1. augusta 2002 o pravidlách súdnej správy sa stanovuje, že úrad prijíma klientov v čase stanovenom predsedom súdu alebo v prípade okresných súdov predsedom krajského súdu. Na verejne prístupnom mieste na súde je informačná tabuľa, na ktorej sa uvádza, kde a kedy môžu klienti predložiť svoje žiadosti alebo sťažnosti; kedy a kde môžu požiadať o informácie; kto je oprávnený prijímať podania, kedy a v ktorej miestnosti; a takisto sa na nej uvádza, že podania sa môžu vložiť aj do poštovej schránky súdu. Súd môže informácie poskytovať aj elektronicky a zverejňovať ich na internete.

Podľa dekrétu č. 14/2002 o pravidlách súdnej správy súdy poskytujú praktickú pomoc klientom počas úradných hodín. Ďalšie informácie sú k dispozícii na lokalite http://www.birosag.hu/.

Podľa zákona LXXX z roku 2003 o právnej pomoci právni asistenti poskytujú okrem iného právne poradenstvo klientom alebo vypracúvajú podania či iné písomnosti, pričom príslušné poplatky a náklady právnym asistentom hradí namiesto klienta štát, prípadne na ne poskytuje preddavok. Pomoc sa poskytuje klientom, ktorí žiadajú o právne poradenstvo v súvislosti so svojimi procesnými právami a povinnosťami alebo s vypracovaním podania s cieľom predložiť v danej veci následné právne stanoviská. Klienti musia patriť do skupín osôb uvedených v § 4 až 9 zákona LXXX z roku 2003, ich príjem nesmie presahovať sumy uvedené v daných paragrafoch a nesmú podliehať podmienkam stanoveným v § 10 zákona LXXX z roku 2003 vylučujúcim oprávnenosť na pomoc.

Ak už konanie prebieha, v § 11 ods. 1 zákona LXXX z roku 2003 sa stanovuje, že v rámci právnej pomoci štát poskytuje právne zastúpenie navrhovateľovi, odporcovi, vedľajšiemu účastníkovi konania (tretej strane), zainteresovanej strane, predkladateľovi a zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a v súlade s uvedenými ustanoveniami poskytuje preddavky alebo znáša náklady spojené s týmto konaním v mene klienta. Okrem podmienok stanovených v zákone LXXX z roku 2003 platí, že klienti sa považujú za oprávnených aj vtedy, keď sú oslobodení od platby. Klienti sú oprávnení na pomoc, pokiaľ by vzhľadom na nedostatok právnych odborných znalostí alebo zložitosť veci neboli schopní účinne zastupovať svoje záujmy alebo presadzovať svoje procesné práva, ak by konali osobne.

Článok 25 ods. 1 písm. d) Prostriedky elektronického doručovania a komunikácie a prostriedky na vyjadrenie akceptovania

V článku 13 nariadenia sa stanovujú pravidlá doručovania písomností a inej písomnej komunikácie.

S cieľom zabezpečiť, aby komunikácia so súdom v súdnom konaní prebiehala čo najkomplexnejšie a pokiaľ možno elektronicky, v Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje možnosť elektronickej komunikácie so súdom, ktorá je čiastočne aj povinná. Podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s ustanoveniami písmena e) sa klienti alebo ich zástupcovia môžu rozhodnúť komunikovať elektronicky alebo v prípade, že sa to vyžaduje, so súdom musia komunikovať elektronicky.

Klienti, ktorí komunikujú elektronicky, pošlú formulár žiadosti spolu s inými podaniami a listinnými dôkazmi súdu prostredníctvom podpornej služby na predkladanie formulárov (po vyplnení elektronických formulárov, ktoré spĺňajú technické špecifikácie, a na základe úspešného elektronického identifikovania sa).

Elektronická komunikácia so súdmi prebieha prostredníctvom troch komunikačných kanálov:

– e-mailovej schránky vyžadujúcej registráciu v centrálnom systéme registrácie zákazníkov (ukladací priestor považovaný za zabezpečenú adresu na doručovanie, ktorý je k dispozícii pre osobnú administratívu; predtým zákaznícka brána),

– úradnej e-mailovej schránky (vyhradená pre úradnú elektronickú komunikáciu so správnymi orgánmi),

– podnikového portálu (ukladací priestor považovaný za zabezpečenú adresu na doručovanie dostupný pre podnikové organizácie a samostatných právnikov, právnikov Európskeho spoločenstva a samostatných patentových zástupcov).

Každá fyzická osoba môže podať žiadosť o registráciu v centrálnom systéme registrácie zákazníkov registračnému orgánu [v štátnych kanceláriách služieb zákazníkom, štátnych klientskych centrách (Kormányablak), kanceláriách služieb zákazníkom daňového úradu, na veľvyslanectvách a niektorých poštách], prípadne elektronicky na základe platného preukazu totožnosti vydaného po 1. januári 2016. Na osobnú registráciu sa vyžaduje úradný doklad potvrdzujúci totožnosť (preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz vo formáte karty) a e-mailová adresa. Cudzí štátni príslušníci, ktorí nie sú uvedení v registri osobných údajov a adries, sa preukážu svojím pasom alebo prípadne povolením na pobyt. Štátni príslušníci členských štátov EHP, ktorí nie sú uvedení v registri osobných údajov a adries, sa preukážu svojím pasom alebo iným úradným dokladom, ktorý preukazuje ich totožnosť. Pri registrácii musia klienti preukázať svoju totožnosť a podpísať vyhlásenie o súhlase so spracúvaním osobných údajov. Následne centrálny úrad overí údaje uvedené v registri osobných údajov a adries (resp. v prípade cudzincov, ktorí nie sú uvedení v registri, v registri cudzincov). Okrem týchto údajov sa vyžaduje aj jedinečné používateľské meno a e-mailová adresa, keďže na uvedenú adresu sa fyzickej osobe zašle jednorazový kód, ktorý je potrebný na prvé prihlásenie.

Spoločným znakom podnikového portálu a úradnej e-mailovej schránky je, že používatelia musia mať osobitné práva na ich používanie. Úradnú schránku môžu využívať organizácie, ktoré sú registrované v centrálnom systéme. Služby podnikového portálu môžu využívať podnikové organizácie a právni zástupcovia.

Klienti, ktorí komunikujú elektronicky, musia svoje podanie poslať prostredníctvom formulára, pokiaľ ho predseda Národného úradu pre súdnictvo stanovil. Ak nie je stanovený formulár, klienti, ktorí komunikujú elektronicky, musia svoje podanie spolu s prílohami nahrať v jednom z formátov súboru, ktoré akceptuje predseda Národného úradu pre súdnictvo a ktoré sú zverejnené na hlavnom webovom sídle súdov (http://www.birosag.hu/). Na stiahnutie formulárov si zákazníci musia nainštalovať špeciálny softvér na vypĺňanie formulárov [Általános Nyomtatványkitöltő Keretprogram (ÁNYK)], v ktorom sa vypĺňajú formuláre a nahrávajú elektronické dokumenty ako prílohy. Podanie a jeho prílohy sa musia zaslať súdu elektronicky podpísané alebo overené prostredníctvom overovacej služby dokumentov založenej na identifikácii. Praktické informácie týkajúce sa vypĺňania formulára sú k dispozícii na hlavnom webovom sídle súdov. Ak podania nespĺňajú požiadavky IT, klienti, ktorí komunikujú elektronicky, dostanú upozornenie priamo v procese predkladania podania. Ak podania nahraté klientmi, ktorí komunikujú elektronicky, spĺňajú požiadavky IT, klienti dostanú potvrdenie o prijatí prostredníctvom doručovacieho systému. Podanie sa považuje za doručené súdu v čase, ktorý je na ňom uvedený.

Súd zasiela klientom, ktorí komunikujú elektronicky, potvrdenie o prijatí každého podania, a to prostredníctvom doručovacieho systému (automaticky). (§ 75/C dekrétu č. 14/2002 o pravidlách súdnej správy).

Klienti, ktorí komunikujú elektronicky, dostanú oznámenie o prijatí písomností e-mailom, pričom prístup k písomnostiam je možný po kliknutí na odkaz na písomnosť. Po kliknutí na odkaz sa vytvorí elektronické potvrdenie o prijatí, na ktorom je uvedené meno odosielateľa a adresát, číslo veci a dátum prijatia písomnosti, a zašle sa súdu aj klientom, ktorí komunikujú elektronicky. Elektronické potvrdenie o prijatí a potvrdenie o prijatí zasielané poštou, na ktoré sa odkazuje v Občianskom súdnom poriadku, spĺňajú požiadavky na potvrdenie o prijatí stanovené v článku 13 ods. 1 nariadenia. Ak sa v doručovacom systéme uvádza, že písomnosť nebola doručená napriek dvom oznámeniam, bude sa považovať za doručenú na piaty pracovný deň po dátume uvedenom na druhom potvrdení o oznámení.

Článok 25 ods. 1 písm. e) Osoby alebo profesie, ktoré majú povinnosť akceptovať doručovanie písomností alebo iné formy písomnej komunikácie elektronickými prostriedkami

V článku 13 nariadenia sa stanovujú pravidlá doručovania písomností a inej písomnej komunikácie.

S cieľom zabezpečiť, aby komunikácia so súdom v súdnom konaní prebiehala čo najkomplexnejšie a v čo najväčšom počte prípadov elektronicky, v Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje možnosť elektronickej komunikácie so súdom, ktorá je čiastočne aj povinná.

Podľa referenčného pravidla stanoveného v § 608 Občianskeho súdneho poriadku sú skupiny osôb, ktoré komunikujú elektronicky, uvedené v zákone CCXII z roku 2015, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá elektronickej správy a dôveryhodných služieb.

Podľa § 9 ods. 1 zákona CCXII z roku 2015 platí, že pokiaľ sa nestanovuje inak v zákone alebo medzinárodnej zmluve na základe záväzku podľa medzinárodnej zmluvy, elektronická komunikácia je povinná v prípade

a) týchto subjektov, keď vystupujú ako klienti:

aa) hospodárske subjekty;

ab) štát;

ac) miestne samosprávy;

ad) rozpočtové orgány;

ae) prokurátor;

af) notári;

ag) subjekty verejného sektora;

ah) iné správne orgány, ktoré nie sú uvedené v bodoch ac) až ag), a

b) právnych zástupcov klientov.

Podľa § 608 ods. 2 a § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa za právnych zástupcov považujú tieto osoby:

a) právnici a právnické firmy;

b) právni zástupcovia advokátskej komory vo veciach vymedzených v zákone o právnej praxi;

c) sudca alebo tajomník súdu poverený zastupovať súd, ktorý má právnu subjektivitu;

d) prokurátor splnomocnený zastupovať generálnu prokuratúru;

e) advokátski koncipienti a právni spravodajcovia (ak sú podľa Občianskeho súdneho poriadku oprávnení vystupovať v súdnom konaní) a

f) iné osoby vymedzené v právnych predpisoch.

Článok 25 ods. 1 písm. f) Súdne poplatky a spôsoby platby

Ak to umožňujú technické podmienky, podľa § 74 ods. 1 zákona XCIII z roku 1990 o poplatkoch sa účastníkovi konania, ktorý začína konanie, poskytuje možnosť zaplatiť súdne poplatky elektronicky prostredníctvom elektronického platobného a zúčtovacieho systému namiesto kolkov v prípade všetkých súdnych konaní (či už boli začaté v papierovej forme, alebo elektronicky). Elektronický platobný a zúčtovací systém je centrálna elektronická platobná služba (s pridruženým zúčtovacím systémom), ktorá umožňuje klientom plniť si platobné povinnosti voči orgánom poskytujúcim elektronickú správu, a to aj elektronicky prostredníctvom bankovej karty, virtuálnej bankovej karty alebo elektronického bankovníctva v rámci elektronickej správy.

Podľa § 42 ods. 1 zákona XCIII o poplatkoch z roku 1990 predstavuje všeobecná sadzba súdnych poplatkov 6 % z hodnoty predmetu sporu v sporových konaniach a 3 % hodnoty predmetu sporu v nesporových konaniach. Podľa § 46 ods. 1 zákona XCIII z roku 1990 sa za podanie opravného prostriedku proti rozsudkom účtuje poplatok vo výške 8 % hodnoty predmetu sporu.

Článok 25 ods. 1 písm. g) Opravné prostriedky a súdy, na ktoré ich možno podať

Riadnym opravným prostriedkom relevantným na účely nariadenia je odvolanie a mimoriadnym opravným prostriedkom je obnova konania a návrh na preskúmanie.

Druhostupňové konanie iniciuje odvolateľ prostredníctvom opravného prostriedku podaného písomne súdu prvého stupňa. Účastníci konania a osoby, ktorých sa týka ustanovenie obsiahnuté v rozhodnutí, môžu podať opravný prostriedok proti tej časti, ktorá sa ich týka. Lehota na podanie opravného prostriedku je pätnásť dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

V opravnom prostriedku sa musí uviesť číslo napadnutého rozsudku, proti ktorému sa podáva opravný prostriedok, a ustanovenie alebo časť napadnutého rozsudku, proti ktorej sa podáva opravný prostriedok, formálna žiadosť o zmenu alebo zrušenie napadnutého ustanovenia alebo časti napadnutého prvostupňového rozsudku súdom druhého stupňa, vecné alebo procesné porušenie, na ktorom odvolateľ zakladá svoj opravný prostriedok, pokiaľ výkon právomoci preskúmania nie je podmienený porušením zákona. O opravnom prostriedku musí v zásade rozhodnúť súd druhého stupňa bez pojednávania s výnimkou prípadov, keď jeden z účastníkov konania požiada o uskutočnenie pojednávania, súd to považuje za odôvodnené alebo je nevyhnutné vykonať dôkazy na pojednávaní. Návrh na obnovu konania možno podať proti právoplatnému rozsudku a akémukoľvek rozhodnutiu, ktoré má rovnaký účinok, ak:

a) účastník konania predloží akékoľvek skutočnosti či dôkazy alebo akékoľvek konečné rozhodnutie súdu alebo iné úradné rozhodnutie, ktoré súd nezohľadnil v priebehu konania, pokiaľ by viedlo k priaznivejšiemu rozhodnutiu voči nemu, ak by sa v pôvodnom konaní zohľadnilo;

b) účastník konania neuspel v konaní v dôsledku akéhokoľvek trestného činu, ktorý spáchal sudca, ktorý sa podieľal na vynesení rozsudku, alebo protistrana či akákoľvek iná osoba v rozpore so zákonom;

c) účastník konania sa odvoláva na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vydaný v jeho vlastnej veci, v ktorom sa konštatuje porušenie práva stanoveného v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a uverejnený zákonom XXXI z roku 1993, a v jeho dodatkových protokoloch, pokiaľ je právoplatný rozsudok vydaný v jeho veci založený na tom istom porušení a príslušnému účastníkovi konania Európsky súd pre ľudské práva nepriznal žiadne odškodnenie, resp. ujmu nemožno napraviť odškodnením;

d) pred prijatím dotknutého rozsudku bol vydaný právoplatný rozsudok týkajúci sa toho istého práva;

e) návrh na začatie konania alebo akákoľvek iná písomnosť bola doručená účastníkovi konania zverejnením oznámenia v rozpore s ustanoveniami o doručovaní zverejnením (§ 393 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh na obnovu konania sa podáva do šiestich mesiacov; táto lehota sa začína dňom, keď napadnutý rozsudok nadobudne právoplatnosť. V prípade, že sa účastník konania dozvedel o dôvode na obnovu konania alebo mal príležitosť podať návrh na obnovu konania až následne, lehota začína plynúť v tom čase. Po piatich rokoch odo dňa, keď sa rozsudok stal právoplatným, obnova konania už nie je možná; v prípade nedodržania tejto lehoty nemožno poskytnúť žiadne odôvodnenie. V návrhu na obnovu konania sa musí uviesť rozsudok, v súvislosti s ktorým sa žiada o obnovu konania, a obsah rozhodnutia, ktoré by sa podľa účastníka konania malo prijať. V návrhu sa uvedú skutočnosti a dôkazy, na ktorých sa zakladá obnova konania, a pripoja sa súvisiace dokumenty. Ak sa návrh podá po šiestich mesiacoch odo dňa, keď sa napadnutý rozsudok stane právoplatným a záväzným, musia sa uviesť dôvody.

Návrh na obnovu konania musí byť podaný písomne súdu prvého stupňa, ktorý viedol konanie. Účastník konania môže takisto uviesť návrh v zápisnici. O obnove konania je oprávnený rozhodnúť súd prvého stupňa, ktorý viedol hlavné konanie. V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje, že ak je obnova konania povolená, musí sa pojednávať znova v medziach návrhu. V súvislosti s výsledkom obnovy konania súd potvrdí rozsudok napadnutý v návrhu na obnovu konania, alebo ak ho čiastočne alebo úplne zruší, prijme nové rozhodnutie v súlade so zákonom (§ 392 – 404 Občianskeho súdneho poriadku).

S výhradou výnimiek stanovených zákonom možno rozhodnutie súdu druhého stupňa vo veci samej, ktoré sa stalo právoplatným a záväzným, napadnúť preskúmaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ zákon nestanovuje inak, predmetom preskúmania je právoplatný rozsudok vo veci samej alebo konečné a záväzné rozhodnutie vo veci samej.

Účastník konania alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje rozsudok, proti ustanoveniu, ktoré sa ho týka, môže požiadať Kúriu (maďarský najvyšší súd) o preskúmanie právoplatného rozsudku alebo právoplatného a záväzného uznesenia vo veci samej s odkazom na porušenie, ktoré má vplyv na podstatu veci, alebo na výnimku z uverejneného rozhodnutia Kúrie týkajúceho sa právnej otázky.

V zásade nemožno vykonať žiadne preskúmanie vo veci týkajúcej sa majetku, v ktorej hodnota napadnutá v návrhu na preskúmanie nepresahuje 5 miliónov HUF.

V uvedenom prípade však Kúria môže výnimočne povoliť preskúmanie, ak je preskúmanie porušenia, ktoré má vplyv na podstatu veci samej, odôvodnené potrebou zabezpečiť jednotu alebo ďalší vývoj judikatúry, osobitným významom nastolenej právnej otázky alebo jej sociálnym významom, alebo v prípade, že neexistuje rozhodnutie súdu druhého stupňa, potrebou získať prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Účastník konania môže podať žiadosť o povolenie na preskúmanie súdu prvého stupňa do štyridsiatich piatich dní od oznámenia rozsudku.

V žiadosti o povolenie na preskúmanie musí byť uvedený rozsudok, o ktorého preskúmanie účastník konania žiada, porušenie, ktoré má vplyv na podstatu veci samej, presné uvedenie porušeného zákona, ako aj dôvody a právne otázky, na ktorých sa povolenie zakladá.

Návrh na preskúmanie sa musí predložiť súdu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, do štyridsiatich piatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Návrh na preskúmanie musí spĺňať všeobecné požiadavky na podania a obsahovať prílohy uvedené v § 413 Občianskeho súdneho poriadku. Kúria v zásade rozhoduje o návrhoch na preskúmanie mimo pojednávania (§ 405 – 424 Občianskeho súdneho poriadku).

Článok 25 ods. 1 písm. h) Preskúmanie súdneho konania a súdy príslušné na výkon takéhoto preskúmania

Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia je súd, ktorý vydal rozhodnutie v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušný rozhodnúť o návrhu na preskúmanie. Súdy, ktoré majú príslušnosť viesť toto konanie, a teda vydať rozsudok, sú uvedené v oddiele prospektu, ktorý sa týka článku 25 ods. 1 písm. a).

Na základe článku 19 nariadenia sa postup podania návrhu na preskúmanie riadi príslušnými pravidlami Občianskeho súdneho poriadku, a to vo veciach, v súvislosti s ktorými sa v článku 18 nariadenia nestanovuje inak.

Medzi ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorými sa riadi európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, patria osobitné pravidlá týkajúce sa preskúmania podľa článku 18 nariadenia (§ 602 ods. 1 – 3 Občianskeho súdneho poriadku). V Občianskom súdnom poriadku sa výslovne stanovuje, že na preskúmanie sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa preverenia nečinnosti, pričom sa vylučuje podanie žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu v prípade, že nebola dodržaná lehota na podanie opravného prostriedku v právnej otázke, a neumožňuje sa podať opravný prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na preskúmanie z vlastného podnetu.

Na základe toho sa v návrhu na preskúmanie podľa článku 18 nariadenia uvádzajú dôvody preskúmania a okolnosti, na ktorých sa zakladá. Návrh nemá odkladný účinok na výkon rozhodnutia. Ak sa však zdá, že návrh bude úspešný, súd môže nariadiť odklad výkonu rozhodnutia z úradnej moci bez vypočutia protistrany. Súd môže na základe návrhu upraviť rozhodnutie o odklade výkonu. Ak je preskúmanie vylúčené zákonom alebo ak je návrh podaný neskoro, návrh sa zamietne bez preskúmania veci samej. Súd môže pred rozhodnutím o návrhu vypočuť účastníkov konania. Otázka, či sú splnené podmienky na podanie návrhu, sa posudzuje spravodlivo. Ak súd návrhu vyhovie, konanie sa v potrebnom rozsahu zopakuje. Proti rozhodnutiam o zamietnutí návrhu možno podať opravný prostriedok.

Článok 25 ods. 1 písm. i) Akceptované jazyky

V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje, že konanie prebieha v maďarskom jazyku (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovuje, že pokiaľ nie je stanovené inak zákonom, záväzným právnym aktom Európskej únie alebo medzinárodným dohovorom, podania na súd musia byť predložené v maďarčine a podania a rozhodnutia súdu sa doručujú v maďarčine. Zákonom sa takisto stanovuje, že každý má právo používať svoj materinský jazyk ústne v súdnom konaní a v rámci rozsahu pôsobnosti medzinárodného dohovoru môže používať svoj materinský jazyk, jazyk regionálnej alebo národnostnej menšiny. Súd vymenuje tlmočníka alebo prekladateľa, ak je to potrebné na uplatnenie týchto práv alebo je to inak potrebné podľa ustanovení uvedeného zákona týkajúcich sa používania jazykov. Podľa osobitných pravidiel vzťahujúcich sa na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje, že súd môže nariadiť účastníkovi konania, aby predložil overený preklad každého predloženého dokumentu, len ak neexistuje iný spôsob, ako potvrdiť relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci (§ 600 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

Maďarsko v súlade so svojím právom podľa článku 21a ods. 1 nariadenia neuvádza iný úradný jazyk než svoj vlastný, ktorý môže akceptovať ako úradný jazyk osvedčenia.

Článok 25 ods. 1 písm. j) Orgány príslušné na výkon

Vykonateľné tituly v Maďarsku môže vo veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia vydať okresný súd pôsobiaci v sídle krajského súdu, na území ktorého má dlžník bydlisko. Ak ho nemá, vykonateľný titul vydá okresný súd, ktorý pôsobí v mieste majetku, ktorý môže podliehať exekúcii, alebo okresný súd v mieste pôsobnosti maďarskej organizačnej zložky spoločnosti s registrovaným sídlom v zahraničí alebo v prípade priameho obchodného zastúpenia v mieste pobočky alebo obchodného zastúpenia, ako aj Budínsky ústredný okresný súd v Budapešti.

Súd, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia, má v Maďarsku oprávnenie vykonať opatrenia uvedené v článku 23 nariadenia. Podľa maďarského práva je súdom na výkon rozhodnutia súd, ku ktorému bol vymenovaný príslušný nezávislý súdny exekútor.