Brussels I Regulation (recast)

National information and online forms concerning Regulation No. 1215/2012

General information

Regulation 1215/2012 seeks to facilitate access to justice, in particular by providing the rules on the jurisdiction of the courts and the rules on a rapid and simple recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters given in the Member States.

The Regulation replaces Regulation 44/2001 (the Brussels I Regulation) which, however, continues to apply to proceedings instituted before Regulation 1215/2012 comes into application on 10 January 2015 (for further details see Article 66 of Regulation 1215/2012).

The Regulation applies between all Member States of the European Union including Denmark which has concluded the 2005 Agreement between the European Community and the Kingdom of Denmark on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters. The necessary legislative amendments in Denmark already entered into force on 1 June 2013.

The Regulation determines the courts of which Member State have jurisdiction to decide on a civil and commercial dispute where there is an international element.

The Regulation further provides that a judgment given in a Member State shall be recognised in the other Member States without any special procedure being required.

A judgment given in a Member State and enforceable in that State shall be enforced in another Member State without any declaration of enforceability being required.

The Regulation provides for two forms, namely, the certificate concerning a judgment and the certificate concerning an authentic instrument/court settlement.

In accordance with the Regulation, the Member States have notified the competent courts to which the application for refusal of enforcement has to be submitted and the courts competent to deal with the appeals. Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

In accordance with Article 26(2), for certain matters, the court shall, before assuming jurisdiction, ensure that the defendant is informed of his right to contest the jurisdiction of the court and of the consequences of entering or not entering an appearance". For that purpose, the European Judicial Network in civil and commercial matters established a non-mandatory standard text PDF (192 Kb) en containing the information which the court could use to fulfil its obligation to provide to the defendant with the information pursuant to Article 26(2) of the Regulation.

The European e-Justice Portal provides you with information concerning the application of the Regulation and a user-friendly tool for filling in the forms.

Related links

Regulation (EU) No 1215/2012 of the European Parliament and of the Council of 12 December 2012 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters

Agreement between the European Community and the Kingdom of Denmark on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters, OJ, 2005 11 16, L299.

Last update: 19/02/2019

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Belgicko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

Neuplatňuje sa

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

- v Belgicku: súd prvého stupňa („Tribunal de première instance“)

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Belgicku:
a) v prípade opravného prostriedku podaného žalovaným: súd prvého stupňa;
b) v prípade opravného prostriedku podaného navrhovateľom: odvolací súd (cour d'appel/hof van beroep).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

- v Belgicku: kasačný súd („Cour de Cassation“)

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Žiadne

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Neuplatňuje sa

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Belgickom a Francúzskom o súdnej právomoci a platnosti a vymáhaní rozsudkov, arbitrážnych nálezov a verejných listín, podpísaný v Paríži 8. júla 1899,
  • Dohovor medzi Belgickom a Holandskom o právomoci, konkurze a platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín, podpísaný v Bruseli 28. marca 1925,
  • Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Belgickým kráľovstvom o vzájomnom vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, s protokolom, podpísaný v Bruseli 2. mája 1934,
  • Dohovor medzi Nemeckom a Belgickom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 30. júna 1958,
  • Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 16. júna 1959,
  • Dohovor medzi Belgickom a Talianskom o uznávaní a výkone rozsudkov a iných vykonateľných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Ríme 6. apríla 1962,
  • Zmluva medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o právomoci, konkurze a platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín, podpísaná v Bruseli 24. novembra 1961, v rozsahu, v ktorom je v platnosti.
Posledná aktualizácia: 18/03/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Bulharsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

Neuplatňuje sa.

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

Priamy výkon v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 sa riadi článkom 622 písm. a) občianskeho súdneho poriadku:

„článok 622 písm. a) (nový, bulharský úradný vestník č. 50/2015)

1. Rozsudok vydaný v inom členskom štáte Európskej únie sa vykoná bez nutnosti exekučného príkazu.

2. Súdny úradník uskutoční výkon na žiadosť dotknutého účastníka na základe vyhotovenia rozsudku vydaného v inom členskom štáte Európskej únie, pravosť ktorého overil súd, ktorý rozsudok vydal, a osvedčenia vydaného podľa článku 53 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

3. V prípade, že súdny úradník stanoví, že opatrenie alebo príkaz nemôžu byť vykonané v zmysle podmienok a v súlade s týmto súdnym poriadkom, nariadi náhradný výkon.

4. Rozsudok vydaný v inom členskom štáte Európskej únie, ktorým sa nariaďuje predbežné opatrenie vrátane ochranného opatrenia, sa vykoná v súlade s odsekmi 1 a 2. Ak sa opatrenie nariadilo bez predvolania žalovaného na súd, predloží sa dôkaz o doručení rozsudku.

5. Pri uskutočňovaní výkonu súdny úradník doručí kópiu osvedčenia uvedeného v odseku 2, ktorým sa dlžník vyzýva k dobrovoľnému vykonaniu rozsudku. K osvedčeniu sa pripojí vyhotovenie rozsudku vydaného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ešte nebolo dlžníkovi doručené.

6. Dlžník môže do jedného mesiaca po doručení podať návrh na zamietnutie výkonu rozsudku. V prípade potreby prekladu rozsudku môže byť lehota pozastavená, kým ho dlžník nepredloží.

7. Ktorýkoľvek účastník môže podať opravný prostriedok proti prispôsobeniu opatrenia alebo príkazu, ktoré sú uvedené v článku 436.“

Vo veciach týkajúcich sa vykonávacích konaní, ktoré sa neriadia nariadením (EÚ) č. 1215/2012, sa uplatňujú všeobecné pravidlá piatej časti občianskeho súdneho poriadku – Vykonávacie konanie.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Návrh sa podľa článku 36 ods. 2 alebo článku 45 ods. 4 podáva miestne príslušnému oblastnému súdu podľa trvalého bydliska alebo sídla protistrany, alebo ak trvalé bydlisko alebo sídlo protistrany nie je v Bulharsku, podľa trvalého bydliska alebo sídla dotknutého účastníka. Ak ani dotknutý účastník nemá trvalé bydlisko alebo sídlo v Bulharsku, návrh sa podá mestskému súdu v Sofii (článok 622 občianskeho súdneho poriadku).

Návrh sa podľa článku 47 ods. 1 musí podať miestne príslušnému oblastnému súdu podľa trvalého bydliska alebo sídla dlžníka alebo podľa miesta výkonu rozsudku [článok 622 písm. b) občianskeho súdneho poriadku].

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Bulharsku: odvolací súd v Sofii („Софийски апелативен съд“). Opravný prostriedok sa podáva prostredníctvom oblastného súdu, ktorý vydal rozhodnutie o zamietnutí výkonu alebo rozhodnutie o tom, že neexistujú dôvody na zamietnutie uznania.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Ďalšie opravné prostriedky proti rozhodnutiam odvolacieho súdu v Sofii sa podávajú najvyššiemu kasačnému súdu (článok 623 ods. 6 občianskeho súdneho poriadku).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Bulharské súdy a iné orgány majú medzinárodnú právomoc, ak je žalobca alebo navrhovateľ štátnym príslušníkom Bulharska alebo právnickou osobou zaregistrovanou v Bulharskej republike (článok 4 ods. 1 a 2 Kódexu medzinárodného práva súkromného).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Bulharskom a Belgickom o určitých súdnych veciach podpísaný v Sofii 2. júla 1930,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Sofii 23. marca 1956, stále v platnosti medzi Bulharskom, Slovinskom a Chorvátskom,
  • Zmluva medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 3. decembra 1958,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 4. decembra 1961,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 16. mája 1966,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Aténach 10. apríla 1976,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Československou socialistickou republikou o právnej pomoci a úprave vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 25. novembra 1976,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 29. apríla 1983,
  • Dohoda medzi vládou Bulharskej ľudovej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej právnej pomoci v občianskych veciach, podpísaná v Sofii 18. januára 1989,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Talianskou republikou o právnej pomoci a výkone rozhodnutí o občianskych veciach, podpísaná v Ríme 18. mája 1990,
  • Dohoda medzi Bulharskou republikou a Španielskym kráľovstvom o vzájomnej právnej pomoci v občianskych veciach, podpísaná v Sofii 23. mája 1993,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaná v Sofii 20. októbra 1967.
Posledná aktualizácia: 25/03/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Česká republika

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

Neuplatňuje sa.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Vecnú príslušnosť majú okresné súdy.

Okresný súd s miestnou príslušnosťou sa určuje takto:

  1. V prípade už nariadeného výkonu rozsudku je miestne príslušný súd, ktorý vydáva a vykonáva príkaz. Kritériá vnútroštátnej právomoci, ktorými sa riadi súdny výkon, sú stanovené v zákone č. 99/1963, občianskom súdnom poriadku (§ 252).
  2. V prípade nariadenej exekúcie (exekuce) je miestne príslušný súd, ktorý ju nariaďuje [exekučný súd (exekuční soud)]. Kritériá na určenie exekučného súdu sú stanovené v zákone č. 120/2001 o súdnych úradníkoch a exekučnej činnosti [exekučný poriadok (exekuční řád)] (§ 45).
  3. V prípade, keď výkon rozsudku alebo exekúcie nebol nariadený, právomoc v konaní má súd, ktorý by mal právomoc na výkon rozhodnutia (pozri bod 1) alebo by bol exekučným súdom (pozri bod 2).

Zoznam okresných súdov vrátane aktuálnych kontaktných údajov sa nachádza na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

Opravný prostriedok sa podáva na súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie (Tento súd postúpi opravný prostriedok na súd s právomocou na daný opravný prostriedok).

Vecnú príslušnosť na odvolacie konania majú krajské súdy. Miestnu príslušnosť má krajský súd, v ktorého príslušnosti sídli okresný súd, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie o návrhu na zamietnutie výkonu (resp. rozhodol v konaní vo veci uznania alebo zamietnutia uznania).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Môžu sa použiť len mimoriadne opravné prostriedky, a to konkrétne:

  • žaloba o neplatnosť (žaloba pro zmatečnost) v súlade s § 229 a nasl. zákona č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku,
  • žaloba na obnovu konania (žaloba na obnovu řízení) v súlade s § 228 a nasl. zákona č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku,
  • dovolanie (dovolání) v súlade s § 236 a nasl. zákona č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku.

Všetky tieto mimoriadne opravné prostriedky sa podávajú na súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie o návrhu na zamietnutie výkonu rozhodnutia (resp. v konaní vo veci uznania alebo zamietnutia uznania).

Právomoc na konania o náprave (řízení o dovolání) má Najvyšší súd Českej republiky. Právomoc na konania o obnovu konania (řízení na obnovu řízení) má súd, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V určitých prípadoch má súd, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, právomoc na žaloby o neplatnosť (řízení o žalobě pro zmatečnost), kým odvolací súd má právomoc na ostatné konania (porovnaj § 235a zákona č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Slovenčina.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Zákon č. 91/2012 o medzinárodnom práve súkromnom, najmä § 6 zákona.

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Československou socialistickou republikou o právnej pomoci a úprave vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (podpísaná v Sofii 25. novembra 1976),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (podpísaná v Nikózii 23. apríla 1982),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (podpísaná v Aténach 22. októbra 1980),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach (podpísaná v Madride 4. mája 1987),
  • Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach (podpísaná v Paríži 10. mája 1984),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (podpísaná v Bratislave 28. marca 1989),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (podpísaná v Prahe 6. decembra 1985),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach (vo Varšave 21. decembra 1987), v zmysle Zmluvy medzi Českou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 21. decembra 1987 (podpísaná v Mojmírovciach 30. októbra 2003),
  • Dohovor medzi Československou republikou a Portugalskou republikou o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí (podpísaný v Lisabone 23. novembra 1927),
  • Zmluva medzi Českou republikou a Rumunskom o právnej pomoci v občianskych veciach (podpísaná v Bukurešti 11. júla 1994),
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, (podpísaná v Belehrade 20. januára 1964),
  • Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (podpísaná v Prahe 29. októbra 1992).
Posledná aktualizácia: 25/09/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Nemecko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania sa používa ako oficiálne oznámenie o prebiehajúcom súdnom konaní (pôvodné konanie – Vorprozess) tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania sa písomne predkladá súdu a následne sa oficiálne doručí príjemcovi tohto oznámenia. Tretia osoba sa môže rozhodnúť, či do konania vstúpi alebo nie. Tretia osoba, ktorá vstúpi do konania, sa nestáva účastníkom, ale len vedľajším účastníkom konania, ktorého vyhlásenia a konanie nesmú byť v rozpore s vyhláseniami a konaním hlavného účastníka. Vedľajší účastník konania nie je povinný hradiť žiadne trovy konania.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

V súvislosti s oznámením o pribratí tretej osoby do konania sa predpokladá, že účastník prebiehajúceho konania (pôvodného konania) má dôvod obávať sa nepriaznivého výsledku, ako aj očakávať, že v prípade nepriaznivého výsledku bude môcť uplatniť nárok na náhradu škody voči tretej osobe alebo uplatňovať nárok voči tretej osobe v konaní o záruke alebo ručení. Preto je v záujme účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, uspieť v pôvodnom konaní (v tomto prípade mu v tom môže vedľajší účastník konania pomôcť) alebo v prípade neúspechu v pôvodnom konaní kompenzovať svoje straty úspechom v následnom konaní (Folgeprozess) proti tretej osobe.

Ak tretia osoba podporuje účastníka, ktorý podal oznámenie, tretia osoba musí prijať vec v stave, v akom sa nachádza. Môže podať žalobné dôvody a predložiť písomnosti, pokiaľ nekoná v rozpore s konaním hlavného účastníka. Ak tretia osoba odmietne vstúpiť do konania alebo nezaujme stanovisko, konanie pokračuje bez ohľadu na tretiu osobu. Ak účastník, ktorý podal oznámenie, následne začne konanie voči tretej osobe, táto tretia osoba nemôže tvrdiť, že rozhodnutie v pôvodnom konaní bolo nesprávne. To znamená, že zistenie v rámci pôvodného konania v prospech účastníka, ktorý podal oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, sa bude v následnom konaní považovať za záväzné.

3. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania nemá žiadny účinok na rozhodnutie o právnych otázkach v pôvodnom konaní.

4. Výsledok pôvodného konania nie je záväzný, ak vedľajšiemu účastníkovi konania bolo znemožnené podať žalobné dôvody v dôsledku stavu konania v čase jeho vstupu do konania alebo v dôsledku vyhlásení a uskutočnených opatrení zo strany hlavného účastníka.

5. Účinky oznámenia o pribratí tretej osoby do konania sa uplatňujú bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpi do pôvodného konania.

6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a protistranou účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, pokiaľ tretia osoba nevstúpi do konania ako podpora protistrany.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

– v Nemecku: Landgericht.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Nemecku: Oberlandesgericht.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

– v Nemecku: Bundesgerichtshofs.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– v Nemecku: § 23 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

– v Nemecku: § 68 a 72 – 74 Občianskeho súdneho poriadku.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Nemeckom a Talianskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Ríme 9. marca 1936,
  • Dohovor medzi Nemeckom a Belgickom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 30. júna 1958,
  • Dohovor medzi Nemeckom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 6. júna 1959,
  • Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 14. júla 1960,
  • Dohovor medzi Holandskom a Nemeckom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov a iných vykonateľných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 30. augusta 1962,
  • Dohovor medzi Gréckym kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Aténach 4. novembra 1961,
  • Dohovor medzi Španielskom a Spolkovou republikou Nemecko o uznávaní a výkone rozsudkov, zmierov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 14. novembra 1983.
Posledná aktualizácia: 28/01/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Estónsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Ako je možné všeobecne opísať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania (OPTOK)?

V súlade s estónskym procesným právom sa tretia strana informuje o súdnom konaní prostredníctvom doručenia oznámenia o pribratí tretej osoby do konania. Ak sa spor na súde rozhodne v neprospech niektorého účastníka konania, tento účastník môže podať žalobu proti tretej strane, aby sa zbavil povinnosti vyplývajúcej z údajného porušenia zmluvy, povinnosti nahradiť škody alebo povinnosti nápravy, alebo ak odôvodnene predpokladá, že tretia strana podá proti nemu takúto žalobu, môže podať návrh na súd, ktorý vedie konanie, aby pribral tretiu stranu do konania. Súd doručí oznámenie tretej strane, informuje o oznámení druhú stranu a stanoví im lehotu na zaujatie stanoviska. V prípade, že oznámenie spĺňa zákonné požiadavky a účastník zdôvodňuje potrebu pribrať tretiu stranu, súd nariadi pribratie tretej strany do konania. Tretia strana, ktorá nepredloží samostatné podanie, je podľa estónskeho procesného práva účastníkom konania, ktorá nie je jedným z ďalších účastníkov konania (žalobca alebo žalovaný). Ak sa ukáže, že tretia strana bola pribratá do konania neodôvodnene, súd môže nariadiť jej vylúčenie z konania. Tretia strana, ktorá nepodá samostatné podanie, ktorá bola pribratá do konania alebo vystupuje v konaní na strane žalobcu alebo žalovaného, by pravdepodobne mala podporiť postavenie príslušného účastníka konania, t. j. uviesť argumenty na podporu tohto účastníka a mať záujem na tom, aby tento účastník uspel v konaní. Tretia strana, ktorá nepodá samostatné podanie, môže vykonať všetky procesné úkony okrem tých, ktoré môžu vykonať len žalobca alebo žalovaný; to zahŕňa rozhodnutia prijaté vo veci, proti ktorým smerujú odvolania. Návrh, sťažnosť alebo procesný úkon tretej strany má právny účinok na konanie len vtedy, ak nie je v rozpore s návrhom, sťažnosťou alebo úkonom žalobcu alebo žalovaného, na koho strane sa tretia strana zúčastní na konaní. Pri podaní sťažnosti alebo vykonaní akéhokoľvek iného procesného úkonu sa pre tretiu stranu uplatní tá istá lehota, ako aj pre žalobcu alebo žalovaného, na koho strane sa zúčastní v konaní, pokiaľ zákon nestanovuje inak.

2. Aké sú hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktorým sa doručilo OPTOK?

Ak účastník konania podá návrh na pribratie osoby ako tretej strany, ale súd ju nepriberie do konania alebo ju vylúči z konania ako tretiu stranu, rozhodnutie vo veci samej nie je pre ňu právne záväzné.

Ak účastník konania predloží návrh na pribratie osoby ako tretej strany a táto osoba je pribratá do konania ako tretia strana, tretia strana, pokiaľ ide o žalobcu alebo žalovaného, na koho strane vystúpila v konaní alebo bola pribratá do konania, sa nemôže odvolávať v konaní nasledujúcom po konaní vo veci samej na skutočnosť, že uznesenie o rozhodnutí v konaní bolo nesprávne alebo okolnosti boli nesprávne posúdené. Ak účastník konania začne konanie proti tretej strane, ktorá nepodala samostatné podanie a odvoláva sa na predchádzajúce konanie, tretia strana môže vzniesť aj námietku, ktorú vzniesla v konaní ako tretia strana a ktoré odporuje vyhláseniu účastníka konania. Tretia strana môže takisto vzniesť námietku, že nemohla predložiť návrh, námietku, dôkazy alebo sťažnosť, pretože vystúpila v konaní alebo bola pribratá do konania neskoro alebo ich nemohla predložiť z dôvodu vyhlásení alebo úkonov žalobcu, alebo žalovaného, na strane ktorého sa zúčastnila konania. Môže takisto namietať, že žalobca alebo žalovaný, o ktorom nevedela tretia strana, nepredložil návrh, námietku, dôkazy alebo sťažnosť zámerne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti.

3. Má právne posúdenie v konaní vo veci samej záväzný účinok?

Ak účastník konania podal návrh na pribratie osoby ako tretej strany, ale súd ju nepribral do konania alebo ju vylúčil z konania ako tretiu stranu, rozhodnutie vo veci samej nie je pre ňu právne záväzné.

4. Sú preukázané skutočnosti, ktoré tretia osoba nemohla spochybniť v konaní vo veci samej, napríklad z dôvodu, že ich účastníci konania nespochybnili, záväzné?

Okolnosti preukázané súdom nie sú právne záväzné pre tretiu stranu, ak ich tretia strana nemohla napadnúť, pretože ich ostatné strany nespochybnili, alebo ak strana, v prospech ktorej bola tretia strana pribratá do konania nesúhlasila s okolnosťami, ktoré napadla tretia strana.

5. Vyvolá OPTOK účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do konania vo veci samej?

Keďže v zmysle estónskeho procesného práva sa tretia strana neinformuje samostatne, ale len prostredníctvom doručenia oznámenia o pribratí tretej osoby do konania vydaného jednou zo strán, právne účinky budú závisieť od toho, či bola tretia strana pribratá do konania.

6. Ovplyvní OPTOK vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúcej strany?

Ak strana podala návrh na pribratie tretej strany do konania, ale súd nepribral tretiu stranu do konania, neovplyvní to vzťahy medzi stranou predkladajúcou návrh a jej protistranou, pokiaľ tretia strana nebola pribratá do konania.

Pribratie tretej strany, ktorá nepodala samostatné podanie a jeho dôsledky sa spravuje ustanoveniami § 214 a 216 občianskeho súdneho poriadku.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Miestny súd.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

Okresný súd prostredníctvom miestneho súdu, rozhodnutie ktoré sa napadne prostredníctvom odvolania.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Najvyšší súd.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Angličtina.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Článok 86 (súdna právomoc v mieste, kde sa nachádza majetok) občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nárok nesúvisí s daným majetkom osoby. Článok 100 (žiadosť o ukončenie uplatňovania štandardných podmienok) občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ sa žaloba podáva na súd, v ktorého miestnej príslušnosti sa štandardná podmienka uplatňovala.

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Články 212 až 216 občianskeho súdneho poriadku.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda o právnej pomoci a právnych vzťahoch medzi Litovskou republikou, Estónskou republikou a Lotyšskou republikou, podpísaná v Tallinne 11. novembra 1992.
  • Dohoda medzi Estónskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, pracovných a trestnoprávnych veciach, podpísaná v Tallinne 27. novembra 1998.
Posledná aktualizácia: 24/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Cyprus

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

V tomto prípade sa neuplatňuje.

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

Podrobný opis postupov nájdete na stránke Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Na Cypre sú to okresné súdy (Eparchiaká Dikastíria)

Okresný súd Lefkosía/Nikózia

  • Ulica: Charalambou Moúskou, 1405, Lefkosía/Nikózia, Cyprus
  • Telefón: +357 22865518
  • Fax: +357 22304212/22805330
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Okresný súd Lemesos/Limassol

  • Ulica: Leof. Lórdou Výronos 8, P. O. 54619, 3726 Lemesos (Limassol), Cyprus
  • Telefón: +357 25806100/25806128
  • Fax: +357 25305311
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Okresný súd Larnaka

  • Ulica: Leof. Artemídos, 6301 Larnaka, P. O. 40107, Cyprus
  • Telefón: +357 24802721
  • Fax: +357 24802800
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Okresný súd Páfos

  • Ulica: Gonía ton odón Neofýtou kai Níkou Nikolaidi, 8100 – Pafos, P. O. 60007, Cyprus
  • Telefón: +357 26802601
  • Fax: +357 26306395
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Okresný súd Ammochóstos/Famagusta

  • Ulica: Sotiras 2, Megáro Tsiváni, 5286 Paralimni, Cyprus
  • Telefón: +357 23730950/23742075
  • Fax: +357 23741904
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

Na Cypre: Najvyšší súd Cypru (Anótato Dikastírio)

Najvyšší súd

  • Ulica: Charalambou Moúskou, 1404, Lefkosía/Nikózia, Cyprus
  • Telefón: +357 22865741
  • Fax: +357 22304500
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Na Cypre: Najvyšší súd Cypru (Anótato Dikastírio)

Najvyšší súd

  • Ulica: Charalambou Moúskou, 1404, Lefkosía/Nikózia, Cyprus
  • Telefón: +357 22865741
  • Fax: +357 22304500
  • E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknechief.reg@sc.judicial.gov.cy

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

– na Cypre: gréčtina alebo angličtina.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– na Cypre je to článok 21 zákona o súdoch (zákon č. 14/60).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Zmluva z roku 1982 medzi Československou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.
  • Dohoda z roku 1981 medzi Cyperskou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o justičnej spolupráci v občianskych a trestných veciach.
  • Dohoda z roku 1984 medzi Cyperskou republikou a Helénskou republikou o právnej spolupráci vo veciach občianskeho, rodinného, obchodného a trestného práva.
  • Zmluva z roku 1983 medzi Cyperskou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o justičnej spolupráci v občianskych a trestných veciach.
  • Zmluva z roku 1984 medzi Cyperskou republikou a Juhoslovanskou socialistickou federatívnou republikou o právnej o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (ktorej nástupcom je okrem iných Slovinsko).
  • Dohoda z roku 1996 medzi Cyperskou republikou a Poľskou republikou o právnej spolupráci v občianskych a trestných veciach.
Posledná aktualizácia: 18/04/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Litva

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Podľa ustanovení článkov 46 a 47 litovského občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas) tretie osoby môžu, alebo naopak nemajú možnosť predložiť nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu.

Tretie osoby predkladajúce nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu môžu vstúpiť do konania len na vlastný podnet. Takéto tretie osoby sú nezávislými účastníkmi vo veci a nestoja na strane žalobcu ani žalovaného. Tretie osoby predkladajúce nezávislý nárok môžu vstúpiť do konania až do začiatku zhrnutia.

Tretie osoby, ktoré nepredložia nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu, môžu vstúpiť do konania na strane žalobcu alebo žalovaného až do začiatku zhrnutia, pokiaľ rozhodnutie vo veci môže mať účinok na ich práva alebo povinnosti. Možno ich takisto pribrať do konania na základe odôvodnenej žiadosti účastníkov alebo na podnet súdu.

Tretím osobám sa oznámia informácie o danej veci a vyzvú sa, aby vstúpili do konania pred litovským súdom, prostredníctvom predvolania alebo oznámenia, pričom sa im zašle aj kópia žaloby. Podľa článku 133 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku sú účastníci konania v danej veci (vrátane tretích osôb) prostredníctvom predvolania alebo oznámenia informovaní o dátume a mieste súdneho pojednávania alebo o jednotlivých procesných opatreniach. Je však povinnosťou súdu, a nie účastníkov, informovať tretie osoby o danej veci. Účastníci vo svojom podaní iba uvedú, že je potrebné pribrať do konania ďalšie osoby.

Tretie osoby predkladajúce nezávislé nároky majú všetky práva a povinnosti rovnaké ako žalobca.

Tretie osoby, ktoré nepredkladajú nezávislé nároky, majú rovnaké procesné práva (vrátane práva na náhradu nákladov) a povinnosti ako účastník, nemajú však právo zmeniť dôvod a predmet nároku, zvýšiť alebo znížiť výšku nároku, odvolať nárok, uznať nárok ani uzavrieť súdny zmier. Rovnako nemajú právo požadovať výkon súdneho rozsudku. Tretie osoby, ktoré nepredkladajú nezávislé nároky, nesmú konať v rozpore so záujmami účastníka, na ktorého strane boli do konania pribraté.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Účasť tretích osôb predkladajúcich nezávislý nárok umožňuje vydať rozhodnutie vo viacerých súvisiacich sporoch týkajúcich sa rovnakého predmetu v rámci jednej veci, pričom v takomto prípade nemožno proti tretím osobám, ktoré predložili nezávislé nároky, začať žiadne ďalšie konanie (zároveň ani tieto tretie osoby nemôžu začať žiadne ďalšie konanie proti tomu istému žalovanému), pretože spor medzi uvedenými účastníkmi v danej konkrétnej veci sa považuje za vyriešený. V prípade, že určitá osoba bola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania predložením nezávislého nároku, ale táto osoba do konania nevstúpila, v budúcnosti sa proti tejto osobe môže začať samostatné konanie v súvislosti s tou istou vecou. Prvé rozhodnutie však nemôže mať účinok na práva a povinnosti osoby, ktorá nevstúpila do konania ako tretia osoba.

Súd pri vydaní rozhodnutia v určitej veci nemôže zároveň rozhodnúť o právach a povinnostiach tretej osoby, ktorá nepredložila nezávislý nárok, vo vzťahu k účastníkovi, s ktorým daná osoba má hmotnoprávny vzťah. Preto teda rozsudok súdu v určitej veci týkajúcej sa aj tretích osôb, ktoré nepredložili nezávislý nárok, nevylučuje možnosť začatia konania proti tretej osobe, ktorej sa týkala pôvodná vec a ktorá nepredložila nezávislý nárok. V takomto prípade má však prvý rozsudok súdu platnosť prejudiciálneho rozhodnutia, čo znamená, že v prípade začatia ďalšieho konania (napr. žaloba o sľub odškodnenia) medzi tými istými účastníkmi nie je potrebné zohľadniť okolnosti stanovené v právoplatnom rozsudku v prvom konaní (článok 182 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku).

Ak určitá osoba nebola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania, či už pri predložení, alebo nepredložení nezávislého nároku, alebo ak určitá osoba bola o danej možnosti informovaná, ale nevstúpila do konania, pričom v rozsudku súdu sa rozhodlo o hmotnoprávnych právach a povinnostiach tejto osoby, môže to predstavovať dôvod na opätovné začatie danej veci. Ak určitá osoba nevstúpila do konania, predmetné súdne rozhodnutie zvyčajne nemá pre túto osobu platnosť prejudiciálneho rozhodnutia.

3. Vyplýva z právneho posúdenia v rámci hlavného konania nejaký záväzný účinok?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

4. Vyplýva zo zistených skutočností, proti ktorým tretia osoba nemala možnosť podať námietku v rámci hlavného konania napríklad preto, že ich účastníci nenapadli, nejaký záväzný účinok?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

5. Vyplývajú z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania príslušné účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do hlavného konania?

Nie. Rozsudok súdu v prvom (hlavnom) konaní nemôže mať účinok na práva a povinnosti osoby, ktorá bola informovaná, ale nevstúpila do konania ako tretia osoba. Ak určitá osoba nebola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania, či už pri predložení, alebo nepredložení nezávislého nároku, alebo ak určitá osoba bola o danej možnosti informovaná, ale nevstúpila do konania, pričom v rozsudku súdu sa rozhodlo o hmotnoprávnych právach a povinnostiach tejto osoby, môže to predstavovať dôvod na opätovné začatie danej veci.

6. Vyplýva z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania účinok na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúceho účastníka?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

V Litve: litovský odvolací súd (Lietuvos apeliacinis teismas).

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

V Litve: litovský odvolací súd (Lietuvos apeliacinis teismas).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

V Litve: opravný prostriedok v rámci kasácie pred litovským najvyšším súdom (Lietuvos Aukščiausiasis Teismas).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

V Litve: článok 783 ods. 3, článok 787 a článok 789 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

V Litve: články 46 a 47 litovského občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda o právnej pomoci a právnych vzťahoch medzi Litovskou republikou, Estónskou republikou a Lotyšskou republikou, podpísaná v Tallinne 11. novembra 1992,
  • Dohoda medzi Litovskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 26. januára 1993.
Posledná aktualizácia: 27/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Maďarsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania v zmysle maďarského občianskeho procesného práva:

Účastník, ktorý nebol úspešný v konaní a ktorý chce predložiť nárok voči tretej osobe alebo čelí nároku predloženému treťou osobou, môže danej tretej osobe poslať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania môže poslať nielen navrhovateľ či žalovaný, ale aj vedľajší účastník vstupujúci do konania alebo tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie.

2. Lehoty vzťahujúce sa na oznámenie o pribratí tretej osoby do konania ako procesný úkon:

Žalovaný môže podať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania do 30 dní od prevzatia nároku a navrhovateľ do 30 dní od oznámenia vecného vzájomného nároku. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje na zmeny v uznanom nároku a na vzájomné nároky.

Osoba, ktorá vstúpi do konania po jeho začatí, t. j. vedľajší účastník vstupujúci do konania alebo tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, môže podať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania do 30 dní od svojho vstupu do konania. Vo veciach považovaných za obzvlášť závažné (pri sumách v rámci sporu presahujúcich 400 miliónov HUF) je lehota na predloženie vyhlásenia oznamujúceho účastníka a tretej osoby, ktorá dostala príslušné oznámenie, 15 dní, a nie 30 dní. Ak oznamujúci účastník predloží vyhlásenie po uplynutí danej lehoty, vyhlásenie sa považuje za neplatné, inými slovami, súd považuje takéto vyhlásenie za nepredložené.

3. Zaslanie oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznamujúci účastník má pri zaslaní oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dve povinnosti. Po prvé, oznamujúci účastník musí dané oznámenie zaslať príslušnej tretej osobe v písomnej forme, pričom uvedie dôvody oznámenia a stručné zhrnutie súčasného stavu konania. Po druhé, oznámenie o pribratí tretej osoby do konania musí byť predložené súdu, a to buď písomne, alebo ústne počas pojednávania, pričom je potrebné uviesť aj dôvody oznámenia. Pri predložení oznámenia o pribratí tretej osoby do konania súdu musí oznamujúci účastník priložiť písomnosti obsahujúce dôkazy, že daná tretia osoba prevzala príslušné oznámenie, a dôkaz o dátume prevzatia.

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, nepošle súdu do 30 dní od dátumu oznámenia, o ktorom oznamujúci účastník predložil dôkaz, vyhlásenie o tom, že vstupuje do konania, usudzuje sa, že táto tretia osoba neprijala oznámenie o pribratí tretej osoby do konania. Vyhlásenie predložené po danej lehote je neplatné.

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, prijme toto oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, môže vstúpiť ako vedľajší účastník do konania týkajúceho sa oznamujúceho účastníka. Oznámenie v tomto zmysle možno vykonať buď písomne, alebo ústne počas pojednávania.

Povolenie vstupu tretej osoby, ktorá dostala príslušné oznámenie, do konania a jej právny stav inak podliehajú pravidlám upravujúcim vstup do konania.

4. Právne dôsledky vyplývajúce z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, prijme toto oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, môže vstúpiť ako (vyzvaný) vedľajší účastník do konania týkajúceho sa oznamujúceho účastníka. V maďarskom občianskom procesnom práve sa rozlišuje medzi dvoma rôznymi situáciami, pokiaľ ide o vedľajších účastníkov.

– Ak právny účinok rozsudku nezahŕňa právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, vedľajší účastník (pôvodne tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie) môže nezávisle začať akékoľvek konanie, na ktorého začatie má právo účastník podporovaný predmetným vedľajším účastníkom, avšak s výnimkou súdneho zmieru, uznania práv a vzdania sa práv. Konania začaté vedľajším účastníkom majú účinok iba vtedy, keď ich nezačne podporovaný účastník a keď nie sú v rozpore s konaniami začatými podporovaným účastníkom.

– Ak právny účinok rozsudku podľa platných právnych predpisov zahŕňa aj právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, vedľajší účastník (pôvodne tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie) môže nezávisle začať akékoľvek konanie, na ktorého začatie má právo účastník podporovaný predmetným vedľajším účastníkom, ale s výnimkou súdneho zmieru, uznania práv a vzdania sa práv, pričom takéto konania majú účinok aj vtedy, keď sú v rozpore s konaniami začatými podporovaným účastníkom. Pri preskúmaní veci súd posudzuje vplyv takýchto konaní, ktoré sú v uvedenom rozpore, pričom zohľadní aj ďalšie aspekty danej veci.

To, či právny účinok rozsudku zahŕňa právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, však nie je v diskrečnej právomoci súdu, ale vyplýva výlučne z ustanovení právnych predpisov.

Jedným z takýchto ustanovení právnych predpisov je oddiel 32 ods. 2 zákona LXII z roku 2009 o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorom sa stanovuje: „Do rozsahu každého právne záväzného rozsudku, ktorým sa zamieta nárok poškodenej osoby na náhradu škody, patrí takisto poistník, ako aj prevádzkovateľ a vodič v prípadoch uvedených v oddiele 35 ods. 1, ak tak súd rozhodne v konaní medzi poškodenou osobou a poisťovňou, agentom pre súdny zmier vo veci nároku, národnou kanceláriou alebo správcom kompenzačného fondu.“ (V uvedenom oddiele 35 ods. 1 sa stanovuje: „Poškodená osoba môže správcovi kompenzačného fondu predložiť nárok s cieľom získať náhradu škody alebo náhradu za ujmu, ktorá bola spôsobená na území Maďarska nepoisteným motorovým vozidlom nespĺňajúcim povinnosť poistenia, motorovým vozidlom používaným neidentifikovaným prevádzkovateľom alebo neidentifikovaným motorovým vozidlom, alebo bola spôsobená počas obdobia pozastavenia uvedeného v oddiele 26, pričom platia výnimky uvedené v oddiele 36. Správca kompenzačného fondu pokryje nároky do výšky stropov stanovených v oddiele 13 ods. 1. Správca kompenzačného fondu poskytne poškodenej osobe náhradu aj za akúkoľvek škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré nebolo uvedené do prevádzky alebo ktoré bolo vyradené z prevádzky.“)

Prijatie oznámenia o pribratí tretej osoby do konania neznamená, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, uznáva povinnosť vo vzťahu k oznamujúcemu účastníkovi. O právnom vzťahu medzi oznamujúcim účastníkom a treťou osobou, ktorá dostala príslušné oznámenie, nemožno rozhodnúť v rámci hlavného konania (do ktorého bola tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, vyzvaná vstúpiť).

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

Prejdite do časti Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

V Maďarsku: okresné súdy (Járásbíróság), ktoré pôsobia v mieste sídla regionálneho súdu (Törvényszék). V župe Pešť: okresný súd pre okolie Budapešti, v Budapešti: ústredný okresný súd v Bude.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

V Maďarsku: regionálne súdy (Törvényszék). V Budapešti: regionálny súd hlavného mesta Budapešť (Fővárosi Törvényszék).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

V Maďarsku: najvyšší súd („Kúria“) (prostredníctvom žiadosti podanej na súd prvého stupňa o preskúmanie jeho rozhodnutia).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

V Maďarsku: článok 57 legislatívneho výnosu č. 13 z roku 1979 o medzinárodnom práve súkromnom.

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

V Maďarsku: články 58 až 60 zákona III z roku 1952 o občianskom súdnom konaní (týkajúce sa oznámení o pribratí tretej strany do konania).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 16. mája 1966,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 30. novembra 1981,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Bratislave 28. marca 1989, platná pre Českú republiku a Slovenskú republiku,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Francúzskou republikou o právnej pomoci v občianskom a rodinnom práve, o uznávaní a výkone rozsudkov, o právnej pomoci v trestných veciach a o extradícii, podpísaný v Budapešti 31. júla 1980,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 8. októbra 1979,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Maďarskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 7. marca 1968, platná pre Chorvátsku republiku a Slovinskú republiku,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 6. marca 1959 a
  • Zmluva medzi Maďarskou ľudovou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Bukurešti 7. októbra 1958.
Posledná aktualizácia: 27/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Rakúsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania je úradné oznámenie o prebiehajúcom konaní, ktoré podáva jeden z účastníkov konania tretej osobe, ktorá sa predtým na danom konaní nezúčastňovala. Súčasťou oznámenia môže byť žiadosť o vstup do konania. Oznamujúci účastník predloží súdu príslušnú písomnosť, ktorú potom súd formálne doručí tretej osobe. Tretia osoba nie je na základe oznámenia o pribratí tretej osoby do konania povinná vstúpiť do daného konania, ale má právnu slobodu rozhodnúť sa, či do konania vstúpi, a ak sa rozhodne vstúpiť, tak na čej strane. Tretia osoba, ktorá vstúpi do konania, sa nestáva účastníkom sporu, ale len vedľajším účastníkom konania, ktorého vyhlásenia a konanie nesmú byť v rozpore s vyhláseniami a konaním hlavného účastníka. Vedľajší účastník konania nie je povinný hradiť žiadne trovy konania. Ak však hlavný účastník konania spor vyhrá, vedľajší účastník má nárok na náhradu svojich trov konania protistranou.

Každá osoba, ktorá prostredníctvom oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dostala možnosť ovplyvniť priebeh konania ako vedľajší účastník, môže aj v prípade, že túto možnosť nevyužila, predložiť nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení len v súvislosti so súdnymi konaniami, ktoré predchádzajú vstupu tejto osoby do daného konania, alebo nároky vyplývajúce z hmotnoprávnych skutočností, ktorým táto osoba nemohla zabrániť, a to ani z pozície vedľajšieho účastníka, alebo, ak do konania nevstúpila, ktorým nemohla zabrániť v minulosti. Vedľajší účastník môže poskytnutím podpory účastníkovi, na ktorého strane vstupuje do konania, prispieť k úspechu tohto účastníka v danom konaní a predísť tak regresnému konaniu proti svojej osobe alebo aspoň zlepšiť svoju pozíciu v takom konaní.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Pri oznámení o pribratí tretej osoby do konania sa predpokladá, že jeden účastník v prebiehajúcom konaní má dôvod sa obávať nepriaznivého výsledku, ale zároveň odôvodnene očakáva, že v prípade nepriaznivého výsledku bude mať následne možnosť predložiť nárok voči tretej osobe. Preto je v záujme účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, aby buď neprehral pôvodné konanie (pričom v tomto zámere ho vedľajší účastník môže podporiť), alebo aby v prípade neúspechu v tomto konaní kompenzoval svoje straty tým, že vyhrá následné konanie proti tretej osobe.

Oznamujúci účastník zároveň predložením oznámenia o pribratí tretej osoby do konania znemožní tretej osobe uplatniť v následnom konaní proti oznamujúcemu účastníkovi určité nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení: Tretia osoba, ktorá dostala oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, a teda dostala možnosť ovplyvniť výsledok konania, môže uplatňovať nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení len v rámci súdneho konania, ktoré predchádza vstupu tejto osoby do daného konania, alebo nároky vyplývajúce z hmotnoprávnych skutočností, ktorým táto osoba nemohla zabrániť, a to ani z pozície vedľajšieho účastníka, alebo, ak do konania nevstúpila, ktorým nemohla zabrániť v minulosti. Vedľajší účastník môže podať žalobné dôvody a predložiť písomnosti, pokiaľ nekoná v rozpore s konaním hlavného účastníka. V prípade následného konania medzi hlavným účastníkom a vedľajším účastníkom sa účinky právoplatného rozsudku v pôvodnom konaní budú vzťahovať aj na vedľajšieho účastníka alebo na osoby, ktoré boli vyzvané vstúpiť do konania, ale nevstúpili doň, pretože tieto osoby nemôžu ako účastníci následného konania podať žalobné dôvody, ktoré by boli v rozpore s kľúčovými prvkami rozhodnutia v pôvodnom konaní.

3. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania nemá záväzný účinok na rozhodnutie o právnych otázkach v rámci hlavného konania.

4. Výsledok pôvodného konania nie je záväzný, ak stav konania v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania alebo vyhlásenia a konanie hlavného účastníka (napr. pretože uvedený účastník neuviedol určité skutočnosti alebo nároky) znemožnili vedľajšiemu účastníkovi podať žalobné dôvody.

5. Ako už bolo uvedené, účinky oznámenia o pribratí tretej osoby do konania sú platné bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpi, alebo nevstúpi do (hlavného) konania ako vedľajší účastník.

6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a protistranou účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, pokiaľ tretia osoba nevstúpi do konania ako podpora protistrany.

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

V tejto súvislosti sa odkazuje na súvisiace informácie Rakúska uvedené na Európskom justičnom portáli v časti Podanie na súd – Výkon rozsudkov – Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov na tejto URL adrese.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

– v Rakúsku: okresný súd Bezirksgericht, na ktorom prebieha vykonávacie konanie. Pokiaľ ide o návrhy na vydanie rozhodnutia, že neexistujú dôvody na zamietnutie uznania (článok 36 ods. 2) a o návrhy na vydanie rozhodnutí o zamietnutí uznania (článok 45), príslušným súdom je okresný súd v oblasti, kde má účastník viazaný rozsudkom svoje bydlisko alebo sídlo.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Rakúsku: krajinský súd (Landesgericht) prostredníctvom okresného súdu (Bezirksgericht), na ktorom prebieha vykonávacie konanie.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

– v Rakúsku: najvyšší súd (Oberste Gerichtshof) prostredníctvom okresného súdu (Bezirksgericht), na ktorom prebieha vykonávacie konanie.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Jediným akceptovaným jazykom je nemčina.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– v Rakúsku: § 99 zákona o právomoci súdov (Jurisdiktionsnorm).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

– v Rakúsku: § 21 občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Nemeckom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 6. júna 1959,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaná v Sofii 20. októbra 1967,
  • Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 16. júna 1959,
  • Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 14. júla 1961, s pozmeňujúcim protokolom podpísaným v Londýne 6. marca 1970,
  • Dohovor medzi Holandskom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 6. februára 1963,
  • Dohovor medzi Francúzskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 15. júla 1966,
  • Dohovor medzi Luxemburskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Luxembursku 29. júla 1971,
  • Dohovor medzi Talianskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín, podpísaný v Ríme 16. novembra 1971,
  • Dohovor medzi Rakúskom a Švédskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, podpísaný v Štokholme 16. septembra 1982,
  • Dohovor medzi Rakúskom a Španielskom o uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 17. februára 1984,
  • Dohovor medzi Fínskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, podpísaný vo Viedni 17. novembra 1986,
  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaná vo Viedni 16. decembra 1954,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných vzťahoch v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaný vo Viedni 11. decembra 1963,
  • Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskom a rodinnom práve a o platnosti a doručovaní dokumentov a jej pripojený protokol, podpísané vo Viedni 17. novembra 1965.
Posledná aktualizácia: 14/01/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Poľsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania sa v Poľsku riadi článkami 84 a 85 občianskeho súdneho poriadku. Tento pojem sa v Poľsku označuje výrazom przypozwanie. Ide o možnosť účastníka vyzvať budúceho namietateľa, aby vstúpil do konania, keďže rozhodnutie, ktoré je pre daného účastníka nepriaznivé, by mohlo viesť k tomu, že tretia osoba predloží proti danému účastníkovi nárok (napríklad nárok vyplývajúci z dohody o záruke). Preto účastník podá žiadosť, ktorá je doručená tretej osobe, pričom táto tretia osoba následne môže vyhlásiť, že vstupuje do konania ako pomocný vedľajší účastník.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Osoba, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, sa na základe oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nestáva automaticky účastníkom prebiehajúceho konania. Pri vstupe do konania získa postavenie pomocného vedľajšieho účastníka (články 76 – 78 občianskeho súdneho poriadku). Pomocný vedľajší účastník môže so súhlasom účastníkov zaujať postavenie účastníka, na ktorého strane vstúpil do konania. Rozsudok má inak priamy účinok (v prípade oznámenia o pribratí tretej osoby do konania to však platí iba vtedy, ak je rozsudok v súlade s povahou napadnutého vzťahu alebo príslušnými právnymi ustanoveniami).

3. Vyplýva z právneho posúdenia v rámci hlavného konania nejaký záväzný účinok?

Ak tretia osoba napriek príslušnej výzve nevstúpi do konania, vzdáva sa možnosti v akomkoľvek následnom konaní napadnúť prvé konanie z dôvodu pochybenia (článok 82 v spojení s článkom 85 občianskeho súdneho poriadku).

4. Vyplýva zo zistených skutočností, proti ktorým tretia osoba nemala možnosť podať námietku v rámci hlavného konania napríklad preto, že ich účastníci nenapadli, nejaký záväzný účinok?

Je aj v záujme príslušnej tretej osoby, aby bolo podané oznámenie o pribratí tretej osoby do konania a aby bola vyzvaná vstúpiť do konania, pretože to môže pomôcť pri dosiahnutí pozitívneho výsledku, na základe ktorého bude akékoľvek následné konanie bezpredmetné.

5. Vyplývajú z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania príslušné účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do hlavného konania?

Ak tretia osoba napriek príslušnej výzve nevstúpi do konania, vzdáva sa možnosti v akomkoľvek následnom konaní napadnúť prvé konanie z dôvodu pochybenia (článok 82 v spojení s článkom 85 občianskeho súdneho poriadku).

6. Vyplýva z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania účinok na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúceho účastníka?

Ak táto osoba na základe príslušnej výzvy vstúpi do konania, stáva sa pomocným vedľajším účastníkom a môže, ak s tým účastníci súhlasia, zaujať postavenie účastníka, na ktorého strane daná osoba vstúpila do konania.

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

Článok 74 – opis pravidiel a postupov na krajskej úrovni týkajúcich sa presadzovania práva sa nachádza na informačnej stránke Procedury służące wykonaniu orzeczenia (Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov).

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Krajský súd (sąd okręgowy) podľa trvalého bydliska alebo sídla dlžníka alebo, ak takýto súd neexistuje, krajský súd príslušný pre kraj, v ktorom prebieha vykonávacie konanie alebo výkon.

V prípade žiadosti o zamietnutie uznania:

Krajský súd (sąd okręgowy) s právomocou vzťahujúcou sa na vec, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom, alebo krajský súd príslušný pre kraj, v ktorom sa nachádza okresný súd (sąd rejonowy) s príslušnou právomocou, alebo, ak takýto súd neexistuje, krajský súd vo Varšave.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

Odvolací súd (sąd apelacyjny) prostredníctvom krajského súdu (sąd okręgowy).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Najvyšší súd (Sąd Najwyższy) prostredníctvom odvolacieho súdu (Sąd Apelacyjny).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Článok 11037 ods. 4 a článok 1110 občianskeho súdneho poriadku, kde sa stanovuje právomoc poľských súdov výlučne na základe jednej z týchto okolností, ktoré sa týkajú navrhovateľa: poľské občianstvo, trvalé bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v Poľsku.

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Články 84 a 85 občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 6. marca 1959,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný vo Varšave 6. februára 1960, v súčasnosti platný medzi Poľskom a Slovinskom a medzi Poľskom a Chorvátskom,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 4. decembra 1961,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných vzťahoch v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaný vo Viedni 11. decembra 1963,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Aténach 24. októbra 1979,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 21. decembra 1987, stále v platnosti medzi Poľskom a Českou republikou a medzi Poľskom a Slovenskom,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Talianskou republikou o právnej pomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, podpísaný vo Varšave 28. apríla 1989,
  • Dohoda medzi Poľskou republikou a Litovskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 26. januára 1993,
  • Dohoda medzi Lotyšskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná v Rige 23. februára 1994,
  • Dohovor medzi Cyperskou republikou a Poľskou republikou o právnej spolupráci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Nikózii 14. novembra 1996,
  • Dohoda medzi Estónskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, pracovných a trestných veciach, podpísaná v Tallinne 27. novembra 1998,
  • Zmluva medzi Rumunskom a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych veciach, podpísaná v Bukurešti 15. mája 1999.
Posledná aktualizácia: 28/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Slovinsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania (litis denuntiatio) je formálne oznámenie tretej osobe o prebiehajúcom konaní. Môže obsahovať výzvu, aby táto osoba vstúpila do konania. Účelom tohto oznámenia je zaručiť práva a účinky vzťahujúce sa na žalobcu alebo žalovaného uznané v rámci občianskeho práva. Oznamujúci účastník (účastník konania) odošle oznámenie súdu, ktorý ho následne doručí tretej osobe. Táto tretia osoba sa môže rozhodnúť, či do konania vstúpi alebo nevstúpi. Podľa slovinského práva súd nerozhoduje o tom, či je žiadosť účastníka o formálne oznámenie o pribratí tretej osoby do konania dôvodná. Aj keď tretia osoba vstúpi do konania, nestáva sa účastníkom konania a o jej vzťahu k jednotlivým účastníkom hlavného konania nemožno rozhodnúť v rámci tohto konania. Tretia osoba môže podporiť ktoréhokoľvek účastníka hlavného konania. Ak sú splnené príslušné podmienky, táto osoba môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Týmto krokom môže prispieť k vyhratiu konania a pomôcť tak zabrániť následnému (regresnému) konaniu proti sebe či zlepšiť svoje postavenie v takomto následnom konaní. Tretia osoba nemôže predložiť žiadosť o ukončenie začatého konania, o predĺženie lehôt ani o odklad pojednávania.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania chráni oznamujúceho účastníka pred určitými nárokmi na náhradu škody, ktoré by mu mohli inak od tretej osoby hroziť. (Tretia) osoba, ktorá prostredníctvom oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dostala možnosť ovplyvniť výsledok konania, v zásade nemôže vzniesť nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení v súvislosti s oznamujúcim účastníkom. Okrem toho, ak následne dôjde k regresnému konaniu medzi oznamujúcim účastníkom a osobou, ktorá dostala príslušné oznámenie o hlavnom konaní, táto osoba nemôže trvať na tvrdeniach oznamujúceho účastníka alebo skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s hmotnoprávnymi (vecnými) prvkami rozhodnutia v hlavnom konaní.

3. Z právneho posúdenia v rámci hlavného konania však nevyplýva žiadny záväzný účinok.

4. Rovnako nevyplýva žiadny záväzný účinok zo zistených skutočností, proti ktorým tretia osoba nemala možnosť podať námietku v rámci hlavného konania napríklad preto, že ich účastníci nenapadli.

5. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania vyplývajú príslušné účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do hlavného konania.

6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúceho účastníka s výnimkou situácie, keď sa tretia osoba rozhodla vstúpiť do konania na strane jeho namietateľa.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

– v Slovinsku: okresný súd.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Slovinsku: okresný súd.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

– v Slovinsku: Najvyšší súd Slovinskej republiky.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

– v Slovinsku: na súdoch uvedených ďalej sa popri slovinčine ako úradný jazyk uznávajú tieto jazyky národnostných menšín:

  • Krajský súd v Koperi: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Koperi: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Pirane: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Lendave: maďarský jazyk.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– v Slovinsku: článok 58 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

– v Slovinsku: článok 204 zákona o občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku), ktorý upravuje oznámenia o pribratí tretej osoby do konania.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaná vo Viedni 16. decembra 1954,
  • Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Talianskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci v občianskych a správnych veciach, podpísaný v Ríme 3. decembra 1960,
  • Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Gréckym kráľovstvom o vzájomnom uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí, podpísaná v Aténach 18. júna 1959,
  • Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný vo Varšave 6. februára 1960,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Československou socialistickou republikou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Belehrade 20. januára 1964,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 19. septembra 1984,
  • Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Bulharskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Sofii 23. marca 1956,
  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 18. októbra 1960, a jej protokol,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Maďarskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 7. marca 1968,
  • Zmluva medzi Slovinskou republikou a Chorvátskou republikou o právnej spolupráci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Záhrebe 7. februára 1994,
  • Dohovor medzi vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia a vládou Francúzskej republiky o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Paríži 18. mája 1971.
Posledná aktualizácia: 28/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Slovensko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

Neuplatňuje sa

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

- na Slovensku: okresný súd („Okresný súd“)

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

- na Slovensku: krajský súd prostredníctvom okresného súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

- na Slovensku: dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolanie sa podáva prostredníctvom okresného súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

- na Slovensku: český jazyk

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

- na Slovensku: § 37 až § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Neuplatňuje sa

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 25. novembra 1976,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 23. apríla 1982,
  • Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992,
  • Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach, podpísaná v Paríži 10. mája 1984,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Aténach 22. októbra 1980,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Belehrade 20. januára 1964,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Bratislave 28. marca 1989,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 21. decembra 1987,
  • Zmluva medzi Rumunskou ľudovou republikou a Československou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Prahe 25. októbra 1958,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych veciach, podpísaná v Madride 4. mája 1987,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Prahe 6. decembra 1985.
Posledná aktualizácia: 19/11/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.