Nariadenie Brusel I (prepracované znenie)

Slovinsko

Autor obsahu
Slovinsko

VYHĽADANIE PRÍSLUŠNÉHO SÚDU

Tento nástroj vyhľadávania vám pomôže určiť súd/orgán, ktorý je príslušný v súvislosti s konkrétnym európskym právnym nástrojom. Upozorňujeme, že hoci sme vynaložili maximálne úsilie na zabezpečenie správnosti výsledkov, môžu pri určovaní príslušnosti existovať výnimočné prípady, ktoré nemusia byť v databáze zahrnuté.

Slovinsko

Brussels I recast


*povinný údaj

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania (litis denuntiatio) je formálne oznámenie tretej osobe o prebiehajúcom konaní. Môže obsahovať výzvu, aby táto osoba vstúpila do konania. Účelom tohto oznámenia je zaručiť práva a účinky vzťahujúce sa na žalobcu alebo žalovaného uznané v rámci občianskeho práva. Oznamujúci účastník (účastník konania) odošle oznámenie súdu, ktorý ho následne doručí tretej osobe. Táto tretia osoba sa môže rozhodnúť, či do konania vstúpi alebo nevstúpi. Podľa slovinského práva súd nerozhoduje o tom, či je žiadosť účastníka o formálne oznámenie o pribratí tretej osoby do konania dôvodná. Aj keď tretia osoba vstúpi do konania, nestáva sa účastníkom konania a o jej vzťahu k jednotlivým účastníkom hlavného konania nemožno rozhodnúť v rámci tohto konania. Tretia osoba môže podporiť ktoréhokoľvek účastníka hlavného konania. Ak sú splnené príslušné podmienky, táto osoba môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Týmto krokom môže prispieť k vyhratiu konania a pomôcť tak zabrániť následnému (regresnému) konaniu proti sebe či zlepšiť svoje postavenie v takomto následnom konaní. Tretia osoba nemôže predložiť žiadosť o ukončenie začatého konania, o predĺženie lehôt ani o odklad pojednávania.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania chráni oznamujúceho účastníka pred určitými nárokmi na náhradu škody, ktoré by mu mohli inak od tretej osoby hroziť. (Tretia) osoba, ktorá prostredníctvom oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dostala možnosť ovplyvniť výsledok konania, v zásade nemôže vzniesť nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení v súvislosti s oznamujúcim účastníkom. Okrem toho, ak následne dôjde k regresnému konaniu medzi oznamujúcim účastníkom a osobou, ktorá dostala príslušné oznámenie o hlavnom konaní, táto osoba nemôže trvať na tvrdeniach oznamujúceho účastníka alebo skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s hmotnoprávnymi (vecnými) prvkami rozhodnutia v hlavnom konaní.

3. Z právneho posúdenia v rámci hlavného konania však nevyplýva žiadny záväzný účinok.

4. Rovnako nevyplýva žiadny záväzný účinok zo zistených skutočností, proti ktorým tretia osoba nemala možnosť podať námietku v rámci hlavného konania napríklad preto, že ich účastníci nenapadli.

5. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania vyplývajú príslušné účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do hlavného konania.

6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúceho účastníka s výnimkou situácie, keď sa tretia osoba rozhodla vstúpiť do konania na strane jeho namietateľa.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

– v Slovinsku: okresný súd.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Slovinsku: okresný súd.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

– v Slovinsku: Najvyšší súd Slovinskej republiky.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

– v Slovinsku: na súdoch uvedených ďalej sa popri slovinčine ako úradný jazyk uznávajú tieto jazyky národnostných menšín:

  • Krajský súd v Koperi: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Koperi: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Pirane: taliansky jazyk,
  • Miestny súd v Lendave: maďarský jazyk.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– v Slovinsku: článok 58 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

– v Slovinsku: článok 204 zákona o občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku), ktorý upravuje oznámenia o pribratí tretej osoby do konania.

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaná vo Viedni 16. decembra 1954,
  • Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Talianskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci v občianskych a správnych veciach, podpísaný v Ríme 3. decembra 1960,
  • Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Gréckym kráľovstvom o vzájomnom uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí, podpísaná v Aténach 18. júna 1959,
  • Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný vo Varšave 6. februára 1960,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Československou socialistickou republikou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Belehrade 20. januára 1964,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 19. septembra 1984,
  • Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Bulharskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Sofii 23. marca 1956,
  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 18. októbra 1960, a jej protokol,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Maďarskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 7. marca 1968,
  • Zmluva medzi Slovinskou republikou a Chorvátskou republikou o právnej spolupráci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Záhrebe 7. februára 1994,
  • Dohovor medzi vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia a vládou Francúzskej republiky o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Paríži 18. mája 1971.
Posledná aktualizácia: 28/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom