Nariadenie Brusel I (prepracované znenie)

Maďarsko

Autor obsahu
Maďarsko

VYHĽADÁVANIE PRÍSLUŠNÝCH SÚDOV/ORGÁNOV

Tento nástroj vyhľadávania vám pomôže určiť súd/orgán, ktorý je príslušný v súvislosti s konkrétnym európskym právnym nástrojom. Upozorňujeme, že hoci sme vynaložili maximálne úsilie na zabezpečenie správnosti výsledkov, môžu pri určovaní príslušnosti existovať výnimočné prípady, ktoré nemusia byť v databáze zahrnuté.

Maďarsko

Brussels I recast


*povinný údaj

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania v zmysle maďarského občianskeho procesného práva:

Účastník, ktorý nebol úspešný v konaní a ktorý chce predložiť nárok voči tretej osobe alebo čelí nároku predloženému treťou osobou, môže danej tretej osobe poslať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania môže poslať nielen navrhovateľ či žalovaný, ale aj vedľajší účastník vstupujúci do konania alebo tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie.

2. Lehoty vzťahujúce sa na oznámenie o pribratí tretej osoby do konania ako procesný úkon:

Žalovaný môže podať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania do 30 dní od prevzatia nároku a navrhovateľ do 30 dní od oznámenia vecného vzájomného nároku. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje na zmeny v uznanom nároku a na vzájomné nároky.

Osoba, ktorá vstúpi do konania po jeho začatí, t. j. vedľajší účastník vstupujúci do konania alebo tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, môže podať oznámenie o pribratí tretej osoby do konania do 30 dní od svojho vstupu do konania. Vo veciach považovaných za obzvlášť závažné (pri sumách v rámci sporu presahujúcich 400 miliónov HUF) je lehota na predloženie vyhlásenia oznamujúceho účastníka a tretej osoby, ktorá dostala príslušné oznámenie, 15 dní, a nie 30 dní. Ak oznamujúci účastník predloží vyhlásenie po uplynutí danej lehoty, vyhlásenie sa považuje za neplatné, inými slovami, súd považuje takéto vyhlásenie za nepredložené.

3. Zaslanie oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznamujúci účastník má pri zaslaní oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dve povinnosti. Po prvé, oznamujúci účastník musí dané oznámenie zaslať príslušnej tretej osobe v písomnej forme, pričom uvedie dôvody oznámenia a stručné zhrnutie súčasného stavu konania. Po druhé, oznámenie o pribratí tretej osoby do konania musí byť predložené súdu, a to buď písomne, alebo ústne počas pojednávania, pričom je potrebné uviesť aj dôvody oznámenia. Pri predložení oznámenia o pribratí tretej osoby do konania súdu musí oznamujúci účastník priložiť písomnosti obsahujúce dôkazy, že daná tretia osoba prevzala príslušné oznámenie, a dôkaz o dátume prevzatia.

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, nepošle súdu do 30 dní od dátumu oznámenia, o ktorom oznamujúci účastník predložil dôkaz, vyhlásenie o tom, že vstupuje do konania, usudzuje sa, že táto tretia osoba neprijala oznámenie o pribratí tretej osoby do konania. Vyhlásenie predložené po danej lehote je neplatné.

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, prijme toto oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, môže vstúpiť ako vedľajší účastník do konania týkajúceho sa oznamujúceho účastníka. Oznámenie v tomto zmysle možno vykonať buď písomne, alebo ústne počas pojednávania.

Povolenie vstupu tretej osoby, ktorá dostala príslušné oznámenie, do konania a jej právny stav inak podliehajú pravidlám upravujúcim vstup do konania.

4. Právne dôsledky vyplývajúce z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

V prípade, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, prijme toto oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, môže vstúpiť ako (vyzvaný) vedľajší účastník do konania týkajúceho sa oznamujúceho účastníka. V maďarskom občianskom procesnom práve sa rozlišuje medzi dvoma rôznymi situáciami, pokiaľ ide o vedľajších účastníkov.

– Ak právny účinok rozsudku nezahŕňa právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, vedľajší účastník (pôvodne tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie) môže nezávisle začať akékoľvek konanie, na ktorého začatie má právo účastník podporovaný predmetným vedľajším účastníkom, avšak s výnimkou súdneho zmieru, uznania práv a vzdania sa práv. Konania začaté vedľajším účastníkom majú účinok iba vtedy, keď ich nezačne podporovaný účastník a keď nie sú v rozpore s konaniami začatými podporovaným účastníkom.

– Ak právny účinok rozsudku podľa platných právnych predpisov zahŕňa aj právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, vedľajší účastník (pôvodne tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie) môže nezávisle začať akékoľvek konanie, na ktorého začatie má právo účastník podporovaný predmetným vedľajším účastníkom, ale s výnimkou súdneho zmieru, uznania práv a vzdania sa práv, pričom takéto konania majú účinok aj vtedy, keď sú v rozpore s konaniami začatými podporovaným účastníkom. Pri preskúmaní veci súd posudzuje vplyv takýchto konaní, ktoré sú v uvedenom rozpore, pričom zohľadní aj ďalšie aspekty danej veci.

To, či právny účinok rozsudku zahŕňa právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a protistranou, však nie je v diskrečnej právomoci súdu, ale vyplýva výlučne z ustanovení právnych predpisov.

Jedným z takýchto ustanovení právnych predpisov je oddiel 32 ods. 2 zákona LXII z roku 2009 o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorom sa stanovuje: „Do rozsahu každého právne záväzného rozsudku, ktorým sa zamieta nárok poškodenej osoby na náhradu škody, patrí takisto poistník, ako aj prevádzkovateľ a vodič v prípadoch uvedených v oddiele 35 ods. 1, ak tak súd rozhodne v konaní medzi poškodenou osobou a poisťovňou, agentom pre súdny zmier vo veci nároku, národnou kanceláriou alebo správcom kompenzačného fondu.“ (V uvedenom oddiele 35 ods. 1 sa stanovuje: „Poškodená osoba môže správcovi kompenzačného fondu predložiť nárok s cieľom získať náhradu škody alebo náhradu za ujmu, ktorá bola spôsobená na území Maďarska nepoisteným motorovým vozidlom nespĺňajúcim povinnosť poistenia, motorovým vozidlom používaným neidentifikovaným prevádzkovateľom alebo neidentifikovaným motorovým vozidlom, alebo bola spôsobená počas obdobia pozastavenia uvedeného v oddiele 26, pričom platia výnimky uvedené v oddiele 36. Správca kompenzačného fondu pokryje nároky do výšky stropov stanovených v oddiele 13 ods. 1. Správca kompenzačného fondu poskytne poškodenej osobe náhradu aj za akúkoľvek škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré nebolo uvedené do prevádzky alebo ktoré bolo vyradené z prevádzky.“)

Prijatie oznámenia o pribratí tretej osoby do konania neznamená, že tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, uznáva povinnosť vo vzťahu k oznamujúcemu účastníkovi. O právnom vzťahu medzi oznamujúcim účastníkom a treťou osobou, ktorá dostala príslušné oznámenie, nemožno rozhodnúť v rámci hlavného konania (do ktorého bola tretia osoba, ktorá dostala príslušné oznámenie, vyzvaná vstúpiť).

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

Prejdite do časti Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

V Maďarsku: okresné súdy (Járásbíróság), ktoré pôsobia v mieste sídla regionálneho súdu (Törvényszék). V župe Pešť: okresný súd pre okolie Budapešti, v Budapešti: ústredný okresný súd v Bude.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

V Maďarsku: regionálne súdy (Törvényszék). V Budapešti: regionálny súd hlavného mesta Budapešť (Fővárosi Törvényszék).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

V Maďarsku: najvyšší súd („Kúria“) (prostredníctvom žiadosti podanej na súd prvého stupňa o preskúmanie jeho rozhodnutia).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

V Maďarsku: článok 57 legislatívneho výnosu č. 13 z roku 1979 o medzinárodnom práve súkromnom.

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

V Maďarsku: články 58 až 60 zákona III z roku 1952 o občianskom súdnom konaní (týkajúce sa oznámení o pribratí tretej strany do konania).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Sofii 16. mája 1966,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 30. novembra 1981,
  • Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Bratislave 28. marca 1989, platná pre Českú republiku a Slovenskú republiku,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Francúzskou republikou o právnej pomoci v občianskom a rodinnom práve, o uznávaní a výkone rozsudkov, o právnej pomoci v trestných veciach a o extradícii, podpísaný v Budapešti 31. júla 1980,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 8. októbra 1979,
  • Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Maďarskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná v Belehrade 7. marca 1968, platná pre Chorvátsku republiku a Slovinskú republiku,
  • Dohovor medzi Maďarskou ľudovou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 6. marca 1959 a
  • Zmluva medzi Maďarskou ľudovou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Bukurešti 7. októbra 1958.
Posledná aktualizácia: 02/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.