Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia
1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:
Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania sa používa ako oficiálne oznámenie o prebiehajúcom súdnom konaní (pôvodné konanie – Vorprozess) tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania sa písomne predkladá súdu a následne sa oficiálne doručí príjemcovi tohto oznámenia. Tretia osoba sa môže rozhodnúť, či do konania vstúpi alebo nie. Tretia osoba, ktorá vstúpi do konania, sa nestáva účastníkom, ale len vedľajším účastníkom konania, ktorého vyhlásenia a konanie nesmú byť v rozpore s vyhláseniami a konaním hlavného účastníka. Vedľajší účastník konania nie je povinný hradiť žiadne trovy konania.
2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:
V súvislosti s oznámením o pribratí tretej osoby do konania sa predpokladá, že účastník prebiehajúceho konania (pôvodného konania) má dôvod obávať sa nepriaznivého výsledku, ako aj očakávať, že v prípade nepriaznivého výsledku bude môcť uplatniť nárok na náhradu škody voči tretej osobe alebo uplatňovať nárok voči tretej osobe v konaní o záruke alebo ručení. Preto je v záujme účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, uspieť v pôvodnom konaní (v tomto prípade mu v tom môže vedľajší účastník konania pomôcť) alebo v prípade neúspechu v pôvodnom konaní kompenzovať svoje straty úspechom v následnom konaní (Folgeprozess) proti tretej osobe.
Ak tretia osoba podporuje účastníka, ktorý podal oznámenie, tretia osoba musí prijať vec v stave, v akom sa nachádza. Môže podať žalobné dôvody a predložiť písomnosti, pokiaľ nekoná v rozpore s konaním hlavného účastníka. Ak tretia osoba odmietne vstúpiť do konania alebo nezaujme stanovisko, konanie pokračuje bez ohľadu na tretiu osobu. Ak účastník, ktorý podal oznámenie, následne začne konanie voči tretej osobe, táto tretia osoba nemôže tvrdiť, že rozhodnutie v pôvodnom konaní bolo nesprávne. To znamená, že zistenie v rámci pôvodného konania v prospech účastníka, ktorý podal oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, sa bude v následnom konaní považovať za záväzné.
3. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania nemá žiadny účinok na rozhodnutie o právnych otázkach v pôvodnom konaní.
4. Výsledok pôvodného konania nie je záväzný, ak vedľajšiemu účastníkovi konania bolo znemožnené podať žalobné dôvody v dôsledku stavu konania v čase jeho vstupu do konania alebo v dôsledku vyhlásení a uskutočnených opatrení zo strany hlavného účastníka.
5. Účinky oznámenia o pribratí tretej osoby do konania sa uplatňujú bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpi do pôvodného konania.
6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a protistranou účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, pokiaľ tretia osoba nevstúpi do konania ako podpora protistrany.
Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1
– v Nemecku: Landgericht.
Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2
– v Nemecku: Oberlandesgericht.
Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50
– v Nemecku: Bundesgerichtshofs.
Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov
Neuplatňuje sa.
Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia
– v Nemecku: § 23 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung).
Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia
– v Nemecku: § 68 a 72 – 74 Občianskeho súdneho poriadku.
Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia
- Dohovor medzi Nemeckom a Talianskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Ríme 9. marca 1936,
- Dohovor medzi Nemeckom a Belgickom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 30. júna 1958,
- Dohovor medzi Nemeckom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 6. júna 1959,
- Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 14. júla 1960,
- Dohovor medzi Holandskom a Nemeckom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov a iných vykonateľných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 30. augusta 1962,
- Dohovor medzi Gréckym kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Aténach 4. novembra 1961,
- Dohovor medzi Španielskom a Spolkovou republikou Nemecko o uznávaní a výkone rozsudkov, zmierov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 14. novembra 1983.
