Nariadenie Brusel I (prepracované znenie)

Rakúsko

Autor obsahu
Rakúsko

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania je úradné oznámenie o prebiehajúcom konaní, ktoré podáva jeden z účastníkov konania tretej osobe, ktorá sa predtým na danom konaní nezúčastňovala. Súčasťou oznámenia môže byť žiadosť o vstup do konania. Oznamujúci účastník predloží súdu príslušnú písomnosť, ktorú potom súd formálne doručí tretej osobe. Tretia osoba nie je na základe oznámenia o pribratí tretej osoby do konania povinná vstúpiť do daného konania, ale má právnu slobodu rozhodnúť sa, či do konania vstúpi, a ak sa rozhodne vstúpiť, tak na čej strane. Tretia osoba, ktorá vstúpi do konania, sa nestáva účastníkom sporu, ale len vedľajším účastníkom konania, ktorého vyhlásenia a konanie nesmú byť v rozpore s vyhláseniami a konaním hlavného účastníka. Vedľajší účastník konania nie je povinný hradiť žiadne trovy konania. Ak však hlavný účastník konania spor vyhrá, vedľajší účastník má nárok na náhradu svojich trov konania protistranou.

Každá osoba, ktorá prostredníctvom oznámenia o pribratí tretej osoby do konania dostala možnosť ovplyvniť priebeh konania ako vedľajší účastník, môže aj v prípade, že túto možnosť nevyužila, predložiť nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení len v súvislosti so súdnymi konaniami, ktoré predchádzajú vstupu tejto osoby do daného konania, alebo nároky vyplývajúce z hmotnoprávnych skutočností, ktorým táto osoba nemohla zabrániť, a to ani z pozície vedľajšieho účastníka, alebo, ak do konania nevstúpila, ktorým nemohla zabrániť v minulosti. Vedľajší účastník môže poskytnutím podpory účastníkovi, na ktorého strane vstupuje do konania, prispieť k úspechu tohto účastníka v danom konaní a predísť tak regresnému konaniu proti svojej osobe alebo aspoň zlepšiť svoju pozíciu v takom konaní.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Pri oznámení o pribratí tretej osoby do konania sa predpokladá, že jeden účastník v prebiehajúcom konaní má dôvod sa obávať nepriaznivého výsledku, ale zároveň odôvodnene očakáva, že v prípade nepriaznivého výsledku bude mať následne možnosť predložiť nárok voči tretej osobe. Preto je v záujme účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, aby buď neprehral pôvodné konanie (pričom v tomto zámere ho vedľajší účastník môže podporiť), alebo aby v prípade neúspechu v tomto konaní kompenzoval svoje straty tým, že vyhrá následné konanie proti tretej osobe.

Oznamujúci účastník zároveň predložením oznámenia o pribratí tretej osoby do konania znemožní tretej osobe uplatniť v následnom konaní proti oznamujúcemu účastníkovi určité nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení: Tretia osoba, ktorá dostala oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, a teda dostala možnosť ovplyvniť výsledok konania, môže uplatňovať nároky na náhradu škody vyplývajúce z procesných pochybení len v rámci súdneho konania, ktoré predchádza vstupu tejto osoby do daného konania, alebo nároky vyplývajúce z hmotnoprávnych skutočností, ktorým táto osoba nemohla zabrániť, a to ani z pozície vedľajšieho účastníka, alebo, ak do konania nevstúpila, ktorým nemohla zabrániť v minulosti. Vedľajší účastník môže podať žalobné dôvody a predložiť písomnosti, pokiaľ nekoná v rozpore s konaním hlavného účastníka. V prípade následného konania medzi hlavným účastníkom a vedľajším účastníkom sa účinky právoplatného rozsudku v pôvodnom konaní budú vzťahovať aj na vedľajšieho účastníka alebo na osoby, ktoré boli vyzvané vstúpiť do konania, ale nevstúpili doň, pretože tieto osoby nemôžu ako účastníci následného konania podať žalobné dôvody, ktoré by boli v rozpore s kľúčovými prvkami rozhodnutia v pôvodnom konaní.

3. Oznámenie o pribratí tretej osoby do konania nemá záväzný účinok na rozhodnutie o právnych otázkach v rámci hlavného konania.

4. Výsledok pôvodného konania nie je záväzný, ak stav konania v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania alebo vyhlásenia a konanie hlavného účastníka (napr. pretože uvedený účastník neuviedol určité skutočnosti alebo nároky) znemožnili vedľajšiemu účastníkovi podať žalobné dôvody.

5. Ako už bolo uvedené, účinky oznámenia o pribratí tretej osoby do konania sú platné bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpi, alebo nevstúpi do (hlavného) konania ako vedľajší účastník.

6. Z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania nevyplýva žiadny účinok na vzťah medzi treťou osobou a protistranou účastníka, ktorý podáva oznámenie o pribratí tretej osoby do konania, pokiaľ tretia osoba nevstúpi do konania ako podpora protistrany.

Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva

V tejto súvislosti sa odkazuje na súvisiace informácie Rakúska uvedené na Európskom justičnom portáli v časti Podanie na súd – Výkon rozsudkov – Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov na tejto URL adrese.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

– v Rakúsku: okresný súd Bezirksgericht, na ktorom prebieha vykonávacie konanie. Pokiaľ ide o návrhy na vydanie rozhodnutia, že neexistujú dôvody na zamietnutie uznania (článok 36 ods. 2) a o návrhy na vydanie rozhodnutí o zamietnutí uznania (článok 45), príslušným súdom je okresný súd v oblasti, kde má účastník viazaný rozsudkom svoje bydlisko alebo sídlo.

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

– v Rakúsku: krajinský súd (Landesgericht) prostredníctvom okresného súdu (Bezirksgericht), na ktorom prebieha vykonávacie konanie.

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

– v Rakúsku: najvyšší súd (Oberste Gerichtshof) prostredníctvom okresného súdu (Bezirksgericht), na ktorom prebieha vykonávacie konanie.

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Jediným akceptovaným jazykom je nemčina.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

– v Rakúsku: § 99 zákona o právomoci súdov (Jurisdiktionsnorm).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

– v Rakúsku: § 21 občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohovor medzi Nemeckom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 6. júna 1959,
  • Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaná v Sofii 20. októbra 1967,
  • Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 16. júna 1959,
  • Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 14. júla 1961, s pozmeňujúcim protokolom podpísaným v Londýne 6. marca 1970,
  • Dohovor medzi Holandskom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 6. februára 1963,
  • Dohovor medzi Francúzskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 15. júla 1966,
  • Dohovor medzi Luxemburskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Luxembursku 29. júla 1971,
  • Dohovor medzi Talianskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín, podpísaný v Ríme 16. novembra 1971,
  • Dohovor medzi Rakúskom a Švédskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, podpísaný v Štokholme 16. septembra 1982,
  • Dohovor medzi Rakúskom a Španielskom o uznávaní a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín v občianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 17. februára 1984,
  • Dohovor medzi Fínskom a Rakúskom o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, podpísaný vo Viedni 17. novembra 1986,
  • Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaná vo Viedni 16. decembra 1954,
  • Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných vzťahoch v občianskych veciach a o dokumentoch, podpísaný vo Viedni 11. decembra 1963,
  • Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskom a rodinnom práve a o platnosti a doručovaní dokumentov a jej pripojený protokol, podpísané vo Viedni 17. novembra 1965.
Posledná aktualizácia: 14/01/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.